{"guid": "0d88c983-00dd-4efc-9adf-e06d45ab685e:22abc41c-f4f2-41df-bd31-914c91d562d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1", "spisova_znacka": "1Cob/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/12/2024 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 1Cob/12/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1", "identifikacne_cislo": "6121201641", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22abc41c-f4f2-41df-bd31-914c91d562d5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/12/2024\n6121201641\n27. 11. 2025\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2025:6121201641.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík, v právnej veci žalobcu: Realcorp Development\ns.r.o., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 666 670, proti žalovanému:\nSHM PARTNERS s. r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 235\n616, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova\n21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: SEDLAČKO\n& PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 22.181,41 eur,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-25Cb/57/2021 - 296 zo dňa\n20.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. B2-25Cb/57/2021 - 363 zo dňa 11.12.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/57/2021-296 zo dňa\n20.06.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B2-25Cb/57/2021-363 zo dňa 11.12.2023 p o t v r d\nzuje.\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol\na výrokom II. priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto\nrozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia §\n29 ods. 1, § 119 ods. 1, § 120 ods. 1, § 121, § 122 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase povolenia\nreštrukturalizácie dlžníka (ďalej len „ZoKR“), § 18 ods. 1, ods. 2, § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z.\no advokácii (ďalej len „zákon o advokácii alebo ZoA“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom\nkonaní, doručeným súdu dňa 21.12.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 22.181,41 eur s prísl.,\ntitulom náhrady škody. Žalobca dôvodil, že v postavení prenajímateľa uzatvoril dňa 14.09.2012 Zmluvu\no nájme nebytového priestoru v znení neskoršieho Dodatku č. 1 zo dňa 05.08.2013, predmetom\nktorej bol prenájom nebytového priestoru číslo P9 o celkovej výmere podlahovej plochy 1.569,88 m2,\nnachádzajúcom sa na 2. poschodí budovy so súpisným číslom XXXX, vchod: A. X, zapísanom na LV\nč. XXXX, vedenom Okresným úradom B., katastrálny odbor pre katastrálne územie: A., okres: B. C.,\nobec: B. - D. E. A., s nájomcom: Uppsala s.r.o., Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 46 612 700,\na to na dobu určitú 5 rokov odo dňa písomného oznámenia nájomcu o otvorení prevádzky v predmete\n\nnájmu prenajímateľovi. Nájomca sa zaviazal platiť pravidelné mesačné nájomné za užívanie predmetu\nnájmu v rozsahu 10.983,- eur bez DPH (13.179,60 eur vrátane DPH) s dobou splácania počnúc 10.\nmesiacom odo dňa otvorenia prevádzky nájomcom. Dodatkom č. 2 zo dňa 24.02.2017 bola výška\nnájomného revidovaná tak, že nájomca bol počnúc dňom 01.03.2017 povinný platiť nájomné za užívanie\npredmetu nájmu v pravidelnej mesačnej výške 13.336,50 eur bez DH (16.003,80 eur vrátane DPH).\nŽalobca vzhľadom na neplnenie zmluvných povinností nájomcu tohto vyzýval na úhradu dlžnej sumy,\npričom po zaslaní poslednej výzvy bol žalobca nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou.\nVzhľadom k tomu, že na majetok nájomcu bola dňa 05.11.2018 povolená reštrukturalizácia (vedená pod\nsp. zn. 28R/1/2018), na základe plnomocenstva, udeleného žalovanému na zastupovanie v súvislosti\ns vymáhaním pohľadávok voči nájomcovi dňa 01.10.2018, poveril žalovaného ako splnomocnenca\nvypracovaním a podaním prihlášky pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Predmetná prihláška,\nznejúca na celkovú sumu 40.278,57 eur, bola poverenému správcovi - Insolvenčný správca, k.s.,\nIČO: 50 269 976 doručená dňa 14.11.2018. Na základe Potvrdenia správcu zo dňa 25.01.2019,\nvydaného podľa § 122 ods. 3 ZoKR, správca jeho prihlasovanú pohľadávku nezapísal do zoznamu\npohľadávok z dôvodu, že prihláška pohľadávky neobsahovala zákonnú náležitosť v zmysle ustanovenia\n§ 29 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 ZOKR, a to údaj o celkovej sume\npohľadávky. Správca preto na prihlášku pohľadávky v ďalšom konaní ex lege neprihliadal. Žalovaný\nnadobudol vedomosť o neúplnosti podanej prihlášky pohľadávky až dňa 25.01.2019, t.j. až po\nlehote na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 05.12.2018, v dôsledku čoho bola zmarená\nmožnosť doplnenia prihlášky, resp. účinného podania novej prihlášky pohľadávky. V dôsledku postupu\nžalovaného, spočívajúcom v neuvedení zákonného údaja o celkovej sume pohľadávky, sa na podanú\nprihlášku neprihliadalo a žalobcovi bola zmarená objektívna možnosť dosiahnuť v reštrukturalizačnom\nkonaní pomerné uspokojenie prihlasovanej pohľadávky. Uznesením č. k. 28R/1/2018-1768 zo dňa\n10.06.2019 Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán spoločnosti Uppsala s.r.o., IČO: 46\n612 700, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu reštrukturalizačného konania. Na základe potvrdeného\nreštrukturalizačného plánu miera uspokojenia nezabezpečených pohľadávok bola stanovená na\n55.07% a vymedzená v splátkach na obdobie 59 mesiacov odo dňa účinnosti reštrukturalizačného plánu.\nVzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam žalobca konštatoval, že proces prihlasovania pohľadávky,\nktorý pre neho zabezpečoval žalovaný, sa v okamihu potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom\nstal ďalej nerealizovateľným a pohľadávka sa stala ex lege nevymáhateľnou. V prípade, ak by jeho\npohľadávka bola do reštrukturalizačného konania prihlásená riadne a včas, je nepochybné, že by bola\nuspokojená v rozsahu 55,07 %, t.j. vo výške žalovanej sumy, a to v pravidelných splátkach počas\nobdobia 59 mesiacov odo dňa potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Žalobca mal za to, že\npochybením žalovaného pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizačného konania bola zmarená\nmožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu v rozsahu žalovanej sumy, ktorá bude vznikať v období 59\nmesiacov odo dňa potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. S poukazom na ustanovenie § 26\nods. 1 ZoA je nepochybné, že zodpovednosť pri výkone advokácie, t.j. zodpovednosť žalovaného,\npredstavuje prípad objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na to, či vznikla v dôsledku konania advokáta,\nkoncipienta alebo iného zamestnanca.\n3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť\nUppsala s.r.o., IČO: 46 612 700 ako nájomca uzavreli dňa 14.09.2012 Zmluvu o nájme nebytového\npriestoru v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.08.2013 a Dodatku č. 2 zo dňa 24.2.2017. Okresný súd\nTrnava uznesením zo dňa 24.10.2018 sp. zn. 28R/1/2018 povolil reštrukturalizáciu dlžníka: Uppsala\ns.r.o., IČO: 46 612 700. Žalovaný v mene žalobcu dňa 13.11.2018 prihláškou pohľadávky por. číslo 5\nprihlásil do reštrukturalizačného konania pohľadávku žalobcu v sume 27.367,91 eur ako istinu (kolónka\n27) a 12.910,66 eur ako úrok z omeškania (kolónka 29). Celkovú sumu pohľadávky (kolónka 33)\nžalovaný nevyplnil. Prihláška bola správcovi doručená dňa 14.11.2018. Z potvrdenia správcu zo dňa\n25.01.2019 vyplýva, že pohľadávka žalobcu nebola zapísaná do zoznamu pohľadávok z dôvodu, že\nprihláška pohľadávky nespĺňa náležitosti podľa § 29 ods. 1 písm. e) v spojení s § 122 ods. 1 ZOKR\n- chýbajúci údaj celkovej sumy pohľadávky, preto sa na prihlášku pohľadávky ex lege neprihliada. V\nzmysle článku 8. Záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu vyplýva, že predpokladaná miera\nuspokojenia pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky je v rozsahu 55,07 %\npo dobu 59 mesiacov od účinnosti Plánu. Zo správy dozorného správcu: Slovenská správcovská a\nreštrukturalizačná, k.s. úpadcu: FIT UP Slovakia s.r.o. (predošlé obch. meno Uppsala s.r.o.) vyplýva, že\nnárok na zaplatenie 38. splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky\nv zmysle Plánu vznikol dňa 31.07.2022, nárok na zaplatenie 39. splátky pre veriteľov zaradených do\nskupiny pre nezabezpečené pohľadávky v zmysle Plánu vznikol dňa 31.08.2022, nárok na zaplatenie\n\n40. splátky pre veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v zmysle Plánu\nvznikol dňa 30.09.2022. Po preskúmaní doručených výpisov z bankových účtov Osoby podliehajúcej\ndozornej správe (viď. Príloha 1), Dozorný správca konštatuje, že dlžník predmetné splátky pre veriteľov\nzaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu doručených výpisov riadne a včas\nsplnil, okrem splátok týkajúcich sa veriteľa Starmind Investment a.s. so sídlom na ulici Radlická 2343/48,\nSmíchov, 150 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 07 117 108, sp. zn. B 24746 vedená u Městského\nsoudu v Praze, z dôvodu, že Osoba podliehajúca dozornej správe prišla v dôsledku opatrení proti\nšírenia ochorenia COVID-19 o väčšinu svojich príjmov. Nárok na zaplatenie 13. splátky pre veriteľov\nzaradených do skupiny pre quasi podriadené pohľadávky v zmysle Plánu vznikol dňa 30.09.2022. Po\npreskúmaní doručených výpisov z bankových účtov Osoby podliehajúcej dozornej správe (viď. Príloha\n2), Dozorný správca konštatuje, že dlžník predmetnú splátku pre veriteľov zaradených do skupiny pre\nquasi podriadené pohľadávky v rozsahu doručených výpisov riadne a včas splnil, okrem splátky týkajúcej\nsa veriteľa BOPAL, s.r.o. v konkurze so sídlom na ulici Štefánikova 4882/8, 058 01 Poprad, IČO: 36\n557 293, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 40306/\nP, z dôvodu, že Osoba podliehajúca dozornej správe prišla v dôsledku opatrení proti šírenia ochorenia\nCOVID-19 o väčšinu svojich príjmov.\n4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žiadnym spôsobom nezavinil\noneskorené doručenie informácie o nezapísaní pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok zo strany\nreštrukturalizačného správcu, a to až 41 dní po uplynutí lehoty na podávanie prihlášok. ZoKR v\nžiadnom zo svojich ustanovení neupravuje postup či zodpovednosť reštrukturalizačného správcu v\nprípade, ak upovedomí veriteľa (žalovaného) o nesprávnom, či neúplnom vyplnení prihlášky pohľadávky\ndo reštrukturalizácie až po uplynutí lehoty na podanie prihlášky pohľadávky, v tomto prípade po dni\n05.12.2018. K zmareniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu tak nedošlo jeho pochybením,\nale v dôsledku oneskorenej reakcie reštrukturalizačného správcu na prihlášku pohľadávky žalobcu\npodanú prostredníctvom žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené, zmarenie práva žalobcu vymáhať\ndlžnú sumu voči dlžníkovi v rozsahu schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka bolo dôsledkom\noneskoreného poskytnutia informácie o nezapísaní pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok\nreštrukturalizačným správcom dlžníka, a to až dňa 25.01.2019. Súčasne žalovaný poukázal na\nskutočnosť, že žalobca nepreukázal, že v prípade podania riadne vyplnenej prihlášky pohľadávky\nžalobcu v reštrukturalizácii dlžníka, by bola pohľadávka žalobcu uspokojená v rozsahu 55,07 %.\nŽalovaný dodal, že má uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone advokátskej činnosti so spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a.s., avšak poisťovňa po oznámení\nuplatnenia nároku na náhradu škody žalovanému oznámila, že v predmetnej veci nebolo preukázané\nsplnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú poskytnutím\nprávnych služieb žalobcovi.\n5. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k veci namietal, že predložené\nplnomocenstvo zo dňa 01.10.2018, ktorým sa má osvedčovať právny základ vzťahu medzi žalobcom\n(klientom) a žalovaným (advokátom) sa netýkalo zastupovania žalobcu v reštrukturalizačnom konaní\nvoči dlžníkovi, ani explicitne neoprávňovalo žalovaného prihlásiť pohľadávky žalobcu (veriteľa) do\nreštrukturalizačného konania podľa ZoKR. Navyše, tento osobitný zákon (ZoKR, ako lex specialis)\nsa v udelenom plnomocenstve vôbec nespomína, keďže sa v ňom konkretizujú iba všeobecné\nprocesné (CSP, CMP, SSP) a hmotnoprávne predpisy (OZ, ObZ, Živnostenský zákon), ako lex\ngeneralis. O reštrukturalizačnom konaní nie je v plnomocenstve žiadna zmienka, navyše konkurzné\nkonanie a reštrukturalizačné konanie nemožno de iure stotožňovať, o čom svedčí aj systematika\nZoKR, ktorá upravuje obidve (diametrálne odlišné) osobitné konania v dvoch samostatných častiach\nzákona, a to s nasledujúcim označením: Prvá časť - „Konkurz“ (§ 11 až 107 ZoKR); Druhá časť\n- „Reštrukturalizácia“ (§ 108 až 165 ZoKR). Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody považoval\nza neopodstatnený, keďže nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov zodpovednosti advokáta za\nškodu. Správca nepostupoval pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, čo nemôže ísť\nna ťarchu žalovaného, ktorý preukázateľne vynaložil podľa § 122 ods. 3 ZoKR úsilie k tomu, aby si\npreventívne a písomne overil správnosť prihlásenia pohľadávky, a to priamo u povereného správcu.\nŽalovaný správcovi nezasielal prihlášku zo dňa 13.11.2018 „tesne“ pred skončením zákonnej lehoty\n(05.12.2018), ale až 22 dní pred jej uplynutím. Z týchto dôvodov je potom namieste prihliadnuť aj na\nznenie § 26 ods. 4 ZoA. Mal za to, že aj bez formálnych nedostatkov prihlášky by mohli byť prihlásené\npohľadávky žalobcu popreté, alebo neuznané správcom z iných dôvodov (napr. absencia oprávnenia\nžalovaného na prihlásenie pohľadávok žalobcu v reštrukturalizačnom konaní z dôvodu, že žalovaný\n\nnedisponoval osobitným splnomocnením). Navyše, ani v prípade riadneho prihlásenia pohľadávok\nžalobcu v reštrukturalizačnom konaní, nemožno s istotou konštatovať, že by aj za týchto hypotetických\nokolností došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu za rovnakých podmienok, pričom konečné\nuspokojenie prihlasovaných pohľadávok a platobná disciplína závisí výlučne od správania a ekonomickej\nkondície dlžníka. Na majetok dlžníka môže byť stále v budúcnosti vyhlásený konkurz v prípade neplnenia\nreštrukturalizačného plánu alebo vzniku tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Zákonné predpoklady\núdajnej zodpovednosti žalovaného za domnelú škodu na strane žalobcu nie sú celkom zjavne naplnené.\nIntervenient na strane žalovaného ďalej uviedol, že ak by advokát svoju povinnosť neporušil a správne\nvyplnil prihlášku pohľadávky, táto by bola akceptovaná a prihlásené pohľadávky by boli potvrdené\nsprávcom v celom rozsahu a došlo by k schváleniu reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého\nby po potvrdení súdom bolo žalobcovi priznané uspokojenie v tvrdenej výške 55,07 % a dlžník by\nsplnil všetky peňažné záväzky v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom. Daný záver možno\noznačiť iba za hypotetický a súd v regresnom konaní proti advokátovi nemôže z takéhoto predpokladu\nvychádzať bez toho, aby sám predbežne posúdil rozsah oprávnenia žalovaného, na základe udeleného\nsplnomocnenia, splnenie materiálnych a ostatných formálnych náležitostí podanej prihlášky, dôvodnosť\nprihlasovaných pohľadávok žalobcu, pravdepodobnosť schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka\na platobnú schopnosť dlžníka z hľadiska všetkých kritérií. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie bez\ndokazovania na domnienke, že žalobca by sa reštrukturalizáciou dlžníka plne uspokojil. Takýto záver\nje argumentačne neudržateľný. Intervenient na strane žalovaného poukázal na prístupy, a to rigorózny\nprístup, ktorý nepripúšťa v konaní o náhradu škody proti advokátovi posudzovanie hypotetického\nvýsledku v spore, v ktorom advokát pochybil. Vznik takejto škody považuje za neurčito podmienený\na príliš náhodný. Do úvahy prichádza iba vrátenie honorára, ktorý bol advokátovi vyplatený. K tomuto\nzáveru sa priklonil napr. aj Krajský súd v Košiciach pod č.k. 11Co/247/2004-85, keď konštatoval, že\nnemôže prejudiciálne vychádzať z predpokladu, že nárok klienta by bol v prípade správneho postupu\nadvokáta bez ďalšieho prisúdený a dokonca aj vymožený. Z tohto dôvodu záväzne deklaroval absenciu\npriamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti advokáta a vzniknutou škodou, pre jej zjavne\nhypotetický charakter. Druhý prístup, typický pre nemeckú a novšiu českú judikatúru, vychádza z\npredpokladu, že súd rozhodujúci o náhrade škody proti advokátovi môže prejudiciálne posúdiť, ako\nby konanie skončilo v prípade správneho postupu advokáta. Musí však za týmto účelom nevyhnutne\nvykonať potrebné dokazovanie a v podstate absolvovať celé pôvodné konanie nanovo. Tu poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 4 Cdo 161/2009, uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 01.07.2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012, publikované v: Zo súdnej praxe pod č. 31/2013;\nobdobne uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 18/2009, 1 Cdo 30/2010 a uznesenie ÚS\nSR sp. zn. II. ÚS 678/2015. Nakoľko žalobca v konaní zatiaľ nepreukázal tvrdené porušenie povinnosti\npostupovať pri výkone advokácie s odbornou starostlivosťou zo strany žalovaného, ani vznik škody, k\npríčinnej súvislosti sa intervenient na strane žalovaného ani nevyjadril. Intervenient na strane žalovaného\npoukázal tiež na súdnu prax, podľa ktorej v konaní o náhrade škody proti advokátovi na základe žaloby\njeho klienta je nutné zaoberať sa ako predbežnou otázkou nielen úspešnosťou návrhu klienta v spore,\no ktorom tvrdí že mu v ňom postupom advokáta vznikla škoda, ale aj tým, či škoda klientovi vznikla\npráve len nekvalitným plnením povinností advokáta ako jeho zástupcu pri vedení sporu alebo aj z iných\ndôvodov, prípadne aj „spoluzavinením” klienta (KERECMAN, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu. 1.\nčasť. Bulletin slovenskej advokácie 10/2011, str. 18). Intervenient na strane žalovaného žiadal žalobu v\ncelom rozsahu zamietnuť a priznať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmil, že žalobca sa v konaní domáha\nnáhrady škody v sume 22.181,41 eur, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného ako jeho právneho\nzástupcu, keď tento nesprávne vyplnil prihlášku pohľadávky v sume 40.278,57 eur neuvedením tejto\nsumy v kolónke 33, v dôsledku čoho správca na prihlášku neprihliadal a nezapísal ju do zoznamu\npohľadávok. Nakoľko ani do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok žalovaný prihlášku nenahradil\nnovou prihláškou, povolením reštrukturalizácie sa stala jeho pohľadávka nevymáhateľnou. Ak by bola\npohľadávka žalovaným prihlásená riadne a včas, bola by uspokojená v rozsahu 55,07 %, t.j. v žalovanej\nsume. Konštatoval, že pri pojmoch škoda, skutočná škoda a ušlý zisk ide o ujmu už nastalú (vzniklú)\na nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Skutočnú škodu ani ušlý zisk preto\nnemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. Okrem toho vzhľadom na\nto, že vznik škody (skutočnej aj ušlého zisku) je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za\nškodu, je nevyhnutné, aby tento predpoklad bol splnený najneskôr v dobe, kedy súd o nároku na náhradu\nškody rozhoduje (§ 217 ods. 1 CSP). Zdôraznil, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné\nplnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v\n\nsúvislosti s výkonom advokácie. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je\ndôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. V danom prípade je otázne,\nči by došlo k zväčšenie majetku žalobcu, ku ktorému by malo dôjsť úspešným prihlásením pohľadávky\nv reštrukturalizačnom konaní, ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti advokáta (pochybenie pri\nprihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizačného konania).\n7. V súvislosti s prvým predpokladom zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú pri poskytovaní\nprávnej služby súd prvej inštancie uzavrel, že tento preukázaný bol a žalovaný pochybil pri prihlasovaní\npohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania. V prihláške nebol vyplnený údaj o celkovej sume\npohľadávky, čo malo za následok jej nezapísanie do zoznamu pohľadávok. Pritom aj samotná prihláška\nobsahuje základné pokyny pre jej vyplnenie v časti „Suma“. Ak by žalovaný postupoval obozretne,\npo vyplnení prihlášky by túto riadne skontroloval, a zároveň obratom žiadal správcu o potvrdenie,\nže pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok a prípadne vydanie potvrdenia urgoval (aj\nopakovane), aby mal v prípade potreby do uplynutia lehoty nahradiť chybnú prihlášku novou. Nemôže\nsa zbaviť zodpovednosti tým, že správca mu potvrdenie zaslal 41 dní po uplynutí lehoty na podávanie\nprihlášok. Pokiaľ ide o plnomocenstvo zo dňa 01.10.2018 udelené žalovanému, týmto ho žalobca\nsplnomocnil „vo veci vymáhania pohľadávky voči dlžníkovi a zároveň vo veci konkurzu na majetok\ndlžníka Uppsala s.r.o.“, čo ho oprávňovalo prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizačného konania.\nŽalovaný tak učinil, avšak prihlášku správne nevyplnil, pričom ani z potvrdenia správcu nevyplýva,\nže k nezapísaniu pohľadávky došlo z dôvodu nepredloženie splnomocnenia na podanie prihlášky\npohľadávky do reštrukturalizácie. Vo vzťahu k druhému predpokladu - vzniku škody vo výške 22.181,41\neur, tento žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal. Žalobcom predložený záverečný návrh\nreštrukturalizačného plánu, ktorý počíta s mierou uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok\nvo výške 55,07 % (v prípade žalobcu zo sumy 40.278,57 eur), dostatočným spôsobom nepreukazuje\nvznik škody. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, v podstate by mal prejudiciálne skúmať, ako by\ndopadlo konanie o pohľadávke žalobcu, ak by bola prihláška prijatá. Žalobca však v konaní nepredložil\ntaké dôkazy, z ktorých by súd mohol predbežne konštatovať, že jeho pohľadávka by nebola úspešne\npopretá, v akej predpokladanej miere by mali byť pohľadávky uspokojované a či by k ich uspokojeniu aj\nv skutočnosti došlo. Samotné úspešné prihlásenie pohľadávky totiž ešte nemusí znamenať aj jej budúce\nuspokojenie. Aj zo záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu totiž vyplýva, že uspokojovanie\nveriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky je rozložené na 59 mesačných splátok,\npričom zo správy dozorného správcu vyplýva, že dlžník splatný nárok na zaplatenie 38., 39. a 40. splátky\nnesplnil u všetkých veriteľov. Za týchto okolností sa preto javí žalobcom uplatnený nárok na náhradu\nškody ako hypotetický. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti skonštatoval, že je\nzrejmé, že v čase rozhodovania neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a tými\nsú existencia škody a príčinná súvislosť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže v tomto konaní\nmal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu, ako aj intervenientovi na strane žalovaného, priznal náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalobca prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Uviedol, že v konaní predložil\nlistinné dôkazy preukazujúce právny základ, ako aj výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. V konaní\nnebol žalovaným ani intervenientom spochybnený ani namietaný právny základ a ani výška pohľadávky\nžalobcu voči dlžníkovi. Zároveň mal žalobca za to, že preukázal mieru uspokojenia pohľadávok\nschválenej v reštrukturalizačnom pláne. V konaní nebola žalovaným ani intervenientom spochybnená,\nani namietaná miera uspokojenia v reštrukturalizačnom konaní preukázaná žalobcom. Poukázal na tú\nskutočnosť, že pre posúdenie výšky škody vzniknutej žalobcovi v predmetnom prípade nie je rozhodné,\nči by došlo alebo nedošlo k naplnenie reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu.\nV prípade, ak by dlžník nesplnil reštrukturalizačný plán vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke žalobcu,\nv zmysle § 159 ZoKR by sa stal reštrukturalizačný plán vo vzťahu k prihlásenej pohľadávke žalobcu\nneúčinný a následne by žalobca mohol predmetnú pohľadávku vymáhať voči dlžníkovi v celej výške.\nAvšak na pohľadávku žalobcu sa v reštrukturalizačnom konaní neprihliadalo v dôsledku pochybenia\nžalovaného, preto takýto postup nie je pre žalobcu v súčasnosti možný. Žalobca zdôraznil, že v\nkonaní riadne preukázal výšku vzniknutej škody, ktorá zodpovedá miere uspokojenia pohľadávok v\nreštrukturalizačnom konaní, teda miere, v akej by bola pohľadávka žalobcu uspokojená v prípade,\nak by žalovaný nepochybil pri prihlásení pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní. Uvedená\n\nvýška škody vzniknutej žalobcovi je tak minimálnou výškou škody, pretože v predmetnom prípade\nby žalobcovi mohla vzniknúť aj vyššia škoda (až do výšky predmetnej pohľadávky) v prípade, ak by\ndlžník nesplnil reštrukturalizačný plán vo vzťahu k pohľadávke žalobcu a teda reštrukturalizačný plán\nby bol v zmysle § 159 ZoKR voči žalobcovi neúčinný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za nesprávne a nezákonné, preto navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobe vyhovie. Zároveň pre prípad,\nak by odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu v časti výroku vo veci samej, poukázal na nesprávne\nrozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania, keď sa malo vzhľadom na okolnosti predmetného\nprípadu pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Ozrejmil, že v konaní\nžalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vzniknutý žalobcovi výlučne v dôsledku\npochybenia žalovaného pri prihlásení pohľadávok žalobcu do reštrukturalizačného konania a žalobca\nnemá možnosť predmetnú pohľadávku ďalej vymáhať, pričom k vzniku uvedeného stavu žalobca\nničím neprispel a ani v predmetnej veci nepochybil. Žalobca ako poškodený, ktorému škodu spôsobil\nžalovaný pri poskytovaní právnych služieb, vykonal všetko, čo z jeho strany bolo objektívne možné\nvykonať na ochranu jeho práva na náhradu vzniknutej škody, napriek uvedenému však súd vo svojom\nrozhodnutí uviedol, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutej škody, čo považoval žalobca za zjavne\nnespravodlivé. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na záver súdu prvej inštancie,\nže žalovaný pochybil pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi a taktiež s poukazom na záver súdu, že\nžalobcovi vznikla škoda v dôsledku pochybenia žalovaného pri poskytovaní právnych služieb žalobcovi,\nje rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi žalovanému ako aj\nintervenientovi zjavne nespravodlivé a v rozpore s princípom spravodlivosti súdneho konania vyjadrenej\nv článku 2. CSP. Žalobca je presvedčený, že v predmetnom prípade existujú okolnosti hodné osobitného\nzreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP súdom, v zmysle ktorého súd nemal priznať žalovanému a\nintervenientovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi a to napriek úspešnosti\nžalovaného a intervenienta v konaní ale súd mal rozhodnúť v časti trov konania tak, že žiadnemu\núčastníkovi konania neprizná nárok na náhradu trov konania.\n10. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 05.09.2023 vyjadril intervenient na strane\nžalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Mal za to, že podané odvolanie žalobcu\nje neopodstatnené, nakoľko žalobca nepreukázal ani len existenciu platného splnomocnenia, ktoré\nby osobitne oprávňovalo žalovaného na prihlásenie pohľadávky žalobcu (veriteľa) v spornom\nreštrukturalizačnom konaní. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, pričom neboli dané\nodvolacie dôvody. Súd prvej inštancie nekonal arbitrárne, za účelom náležitého zistenia skutkového\nstavu naradil vo veci tri pojednávania, na ktorých oboznámil strany s listinnými dôkazmi. V napadnutom\nrozsudku sa s jednotlivými námietkami žalobcu náležite a preskúmateľne vysporiadal, pričom svoj\npostup riadne a presvedčivo odôvodnil. Intervenient na strane žalovaného poukázal na zásadné závery\nprvoinštančného súdu, pričom skonštatoval, že za zhromažďovanie skutkového materiálu, potrebného\nna rozhodnutie v civilnom spore nesie plnú zodpovednosť príslušná strana a súd nie je povinný ani\noprávnený vyvíjať v tomto smere iniciatívu, keď iné dôkazy bez návrhu nevykonáva (s výnimkou prípadov\npodľa § 185 ods. 2 a 3 CSP a sporov s ochranou slabšej strany). Žalobca pritom bol zastúpený\nadvokátom, ktorý mal možnosť navrhnúť vykonanie ďalších dôkazných prostriedkov, čo však neurobil.\nIntervenient ďalej zastával názor, že nie je opodstatnená aplikácia § 257 CSP, ktorej sa navyše žalobca\ndomáhal prvýkrát až v odvolacom konaní. Ako ďalej uviedol, zákon pre rozhodnutie o nepriznaní\nnáhrady trov konania na základe § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to\nexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu výnimočných okolností, výklad ktorých\nzákon ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú\núvahu súdu, ktorú preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na\nzákladné zásady rozhodovania o trovách konania. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu\nSR II. ÚS 261/2018, nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.09.2021 sp. zn. III. ÚS 317/2020, uznesenie\nNajvyššieho SR zo dňa 09.06.2010 sp. zn. 5 Cdo 67/2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n31.07.2017 sp. zn. 2 Cdo 102/2017. Intervenient mal za to, že v konaní neboli preukázané žiadne\nmajetkové, sociálne alebo osobné pomery žalobcu, na ktoré by mal súd prvej inštancie pri posudzovaní\nprípadnej existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadať, a ktoré by zakladali dôvodnosť pre\naplikáciu § 257 CSP a tieto navyše neboli žalobcom ani tvrdené. Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387\nods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil a priznal intervenientovi na strane žalovaného proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n11. Žalobca ani žalovaný sa k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného nevyjadrili.\n\n12. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom\nspisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom\nodvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého\npo vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého\nrozsudku.\n13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa odseku 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich\nskutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n14. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n15. Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v čase povolenia reštrukturalizácie dlžníka (ďalej len „ZoKR“) účastníkmi\nreštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto\nzákonom prihlásili svoje pohľadávky.\n16. Podľa § 120 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky\npočas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje\npohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať\ntieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.\n17. Podľa § 121 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť\ndoručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada.\nUstanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.\n18. Podľa § 122 ods. 1 ZoKR ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o\nzabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa\npohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.\n19. Podľa § 122 ods. 2 ZoKR prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška\nnahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.\n20. Podľa § 122 ods. 3 ZoKR na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka\nbola zapísaná do zoznamu pohľadávok.\n21. Podľa § 29 ods. 1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať\nzákladné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:\na) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,\nak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania\nveriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj\na sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,\nb) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,\nak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania\núpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj\na sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,\nc) právny dôvod vzniku pohľadávky,\nd) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,\ne) celková suma pohľadávky,\nf) podpis.\n22. Podľa § 18 ods. 1 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy\nklienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n\n23. Podľa § 18 ods. 2 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne\nvyužíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia\npovažuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\n24. Podľa § 26 ods. 1 ZoA advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s\nvýkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom\nalebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto\nzákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.\n25. Podľa § 26 ods. 4 ZoA, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa\nodseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od\nneho žiadať.\n26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n28. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody titulom konania\nžalovaného ako bývalého právneho zástupcu žalobcu, ktorý nesprávne postupoval pri vyplnení prihlášky\npohľadávky žalobcu vo výške 40.278,57 eur v reštrukturalizačnom konaní dlžníka – Uppsala s.r.o., IČO:\n46 612 700 (teraz FIT UP Slovakia s.r.o.), reštrukturalizácia ktorá bola povolená uznesením Okresného\nsúdu Trnava č.k. 28R/1/2018 - 1047 zo dňa 24.10.2018 zverejneného v obchodnom vestníku č. 212/2018\ndňa 05.11.2018.\n29. Podľa zákona o advokácii je zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s\nvýkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb.) zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu\nna zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť, ako správne konštatoval súd prvej\ninštancie, je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca\ns výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s\nvýkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v\nkonaní jednoznačne preukázané; dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.\n30. Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. možno vyvodiť, že výkonom advokácie je\nnajmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred súdmi, štátnymi\norgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie právnych rád a spracovávanie\nprávnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 18 ods. 2 zákona o advokácii ide\nbezpochyby aj tam, kde advokát podáva v mene klienta písomné podania správcovi dlžníka do\nreštrukturalizačného konania vo forme prihlášky pohľadávky klienta do reštrukturalizácie a dodrží\nzákonom stanovené náležitosti. V prípade ak sa tak nestane a advokát nepreukáže, že škode nemohol\nzabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho žiadať, je splnený prvý predpoklad vzniku nároku\nklienta na náhradu škody a to činnosť advokáta súvisiaca s výkonom advokácie v rozpore s § 18 ods.\n2 zákona o advokácii.\n31. Súd prvej inštancie pri prvom uvedenom predpoklade správne vyhodnotil skutkovú situáciu a vec\nzhodnotil správne aj po právnej stránke, keď uzavrel, že žalovaný bol jednak riadne splnomocnený na\nprihlásenie pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania a jednak, že pochybil pri prihlasovaní\npredmetnej pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania dlžníka Uppsala s.r.o., IČO:\n46 612 700.\n32. Čo sa týka ostatných dvoch predpokladov zodpovednosti za škodu advokáta súd prvej inštancie\nkonštatoval, že neboli v dostatočnej miere preukázané, keď jednak nebola preukázaná výška škody\n22.181,41 eur a v dôsledku toho ani príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom\nadvokácie a vznikom škody, t.j. že v dôsledku porušenia povinnosti advokáta došlo k tvrdenej výške\n\nškody. Súd prvej inštancie bol názoru, že by mal v podstate prejudiciálne skúmať, ako by dopadlo\nkonanie o pohľadávke žalobcu, ak by bola prihláška prijatá. Žalobca však v konaní nepredložil také\ndôkazy, z ktorých by súd prvej inštancie mohol bezpochyby predbežne konštatovať, že jeho pohľadávka\nby nebola úspešne popretá, v akej predpokladanej miere by mali byť pohľadávky uspokojované a či by k\nich uspokojeniu aj v skutočnosti došlo. Samotné úspešné prihlásenie pohľadávky totiž nepovažoval súd\nprvej inštancie ako jediný predpoklad pre budúce uspokojenie pohľadávky. V tomto smere poukázal na\nzáverečný návrh reštrukturalizačného plánu, z ktorého vyplynulo, že uspokojovanie veriteľov zaradených\ndo skupiny pre nezabezpečené pohľadávky je rozložené na 59 mesačných splátok, pričom zo správy\ndozorného správcu vyplýva, že dlžník splatný nárok na zaplatenie 38., 39. a 40. splátky nesplnil u\nvšetkých veriteľov.\n33. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n29. marca 2007 sp. zn. 3Cdo 32/2007 je možné vo všeobecnosti k ostatným dvom predpokladom\nvzniku nároku na náhradu škody (vznik škody a príčinná súvislosť) uviesť, že „Škodou sa aj v prípade\nzodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona č. 132/1990 Zb. rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej\nsfére poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím\nmajetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné\nznehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a\nktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ\nnie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce\nrozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti\nprípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. c/ O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide\npri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý\njav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je\ndaný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou\nvzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť\nvždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať\nod všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce\nčasové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní\nvecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná\n(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený\n– nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,\nči v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s\nktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.“\n34. Odvolací súd poukazuje aj na obdobné závery Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení sp. zn.\nII. ÚS 678/2015 z 22. októbra 2015 konštatoval, že „existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou\nškodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve\nkonanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri\nposudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd\nako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde\nuspel, poprípade v akom rozsahu.“\n35. Žalobca v prvom rade v odvolaní namietal, že v konaní predložil listinné dôkazy, ktorými bez\nakýchkoľvek pochybností preukázal právny základ, ako aj výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi,\npričom v konaní nebol namietaný právny základ a výška pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, či už zo\nstrany žalovaného, alebo intervenienta na strane žalovaného. V tejto súvislosti sa odvolaciemu súdu javí\nako potrebné uviesť, že je nevyhnutné rozlišovať medzi pohľadávkou žalobcu voči dlžníkovi – Uppsala\ns.r.o., IČO: 46 612 700 (teraz FIT UP Slovakia s.r.o.) a pohľadávkou žalobcu voči žalovanému. Právnym\nzákladom pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi vo výške 27.367,91 eur spolu s príslušenstvom bola Zmluva\no nájme nebytového priestoru zo dňa 14.09.2012 v znení jej dodatku zo dňa 05.08.2013. Uvedenú\npohľadávku však nie je možné stotožňovať s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému titulom náhrady\nškody. Predpoklady vzniku nároku žalobcu na náhradu škody sú odlišné od predpokladov vzniku nároku\nna zaplatenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a výšku škody nemožno preukazovať iba odkazom\n\nna nespornú výšku pohľadávky voči dlžníkovi. Dokonca ani nerozporovaná výška pohľadávky žalobcu\nvoči dlžníkovi v inom súdnom konaní a inou osobou ako dlžníkom, nemá žiaden vplyv na preukázanie\nskutočnej výšky škody včasným nepodaním správne vyplnenej prihlášky žalovaným. Skutočnosť, že\nžalovaný nepopiera výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, ešte neznamená, že správca by ju\nv uvedenom rozsahu považoval za nespornú, nepoprel ju v žiadnej časti a uspokojenie žalobcu by\npredstavovalo 55,07% z výšky prihlásenej pohľadávky. Právne relevantným bolo popretie výšky škody\nžalovaným a intervenientom na strane žalovaného v tomto konaní, čo sa aj v konaní pred súdom\nprvej inštancie stalo. Žalovaný aj intervenient na strane žalovaného namietali, že žalobca nepreukázal,\nže v prípade podania riadne vyplnenej prihlášky pohľadávky žalobcu, by bola pohľadávka žalobcu\nuspokojená presne v rozsahu uvádzanom žalobcom – 55,07% (viď odpor žalovaného a vyjadrenie\nintervenienta zo dňa 28.07.2022).\n36. Žalobca sa pri ďalšej námietke domnieva, že nie je rozhodné, či by došlo alebo nedošlo\nk naplneniu reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k jeho pohľadávke, nakoľko v prípade nesplnenia\nreštrukturalizačného plánu by sa v zmysle § 159 ZoKR stal reštrukturalizačný plán vo vzťahu\nk prihlásenej pohľadávke neúčinný a žalobca by mohol pohľadávku vymáhať voči dlžníkovi v celej výške.\nUvedené tvrdenie je síce správne, avšak takémuto postupu jednoznačne predchádza skutočnosť, že\nsprávca pohľadávku veriteľa nepoprie a aj v prípade nespornosti pohľadávky by žalobca musel v prvom\nrade preukázať výšku škody, t.j. výšku pohľadávky, ktorá by bola v predpokladom rozsahu uspokojená\nv reštrukturalizácii. Táto výška, resp. miera uspokojenia nezabezpečenej pohľadávky žalobcu, by už\nlen pri zohľadnení výšky prihlasovanej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 40.278,57 eur v skupine\nvšetkých nezabezpečených pohľadávok, bola v pomere k odhadovanej miere uspokojenia (629.650,34\neur) nepochybne nižšia. Rovnako skutočnosť, že by nastala situácia predpokladaná v § 159 ZoKR, by\nneznamenalo, že by žalobca svoju riadne prihlásenú pohľadávku v predpokladanej miere uspokojenia\n(prípadne vo väčšom rozsahu) vymohol, t.j. že by mu výška škody vznikla práve v rozsahu uplatnenom\nžalobou, keď zo správy dozorného správcu vyplynulo, že dlžník si svoje povinnosti voči veriteľom\n(platenie splátok) riadne ne(s)plnil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že\nžalobca nepreukázal v akej predpokladanej miere by bola jeho pohľadávka uspokojená, t.j. nepreukázal\nskutočnú výšku škody, ako jeden z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.\n37. Súd prvej inštancie postupoval správne i pri posúdení nároku žalobcu/žalovaného na náhradu trov\nkonania, keď pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a podľa pomeru úspechu priznal\nžalovanému a intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné námietky týkajúce sa dôvodnosti aplikácie\nustanovenia § 257 CSP, nakoľko mal za to, že v posudzovanom prípade neboli zistené žiadne dôvody\nhodné osobitného zreteľa a ani existencia výnimočných okolností, ktorých naplnenie by odôvodňovalo\naplikovanie ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Ani tvrdenie\nžalobcu ohľadom dôvodnosti podanej žaloby, resp. ohľadom okolností podanej žaloby, kedy mal za to,\nže žalovaný zapríčinil podanie žaloby žalobcom, nenapĺňa dikciu tohto zákonného ustanovenia.\n38. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie\ndostatočne a najmä správne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil\nsprávne aj po právnej stránke, preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výroku ako vecne správny\npotvrdil.\n39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v\nspojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému a intervenientovi na\nstrane žalovaného priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% voči žalobcovi,\nkeďže boli v odvolacom konaní plne úspešní.\n40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a3596ad-2543-4600-bba7-3d2896065616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.317.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 317/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 317/2020 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.317.2020.1"}, {"guid": "ussr:a8f2b743-c640-4810-8d32-1dd6d0640029", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.261.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2018 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.261.2018.1"}, {"guid": "ussr:76073985-e7e4-4b76-a973-8c4bd95e00e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 678/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.678.2015.1"}], "citovane_v": []}