Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/133/2023 z 15. 4. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/133/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2 Krajský súd Bratislava | 2Cob/133/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2 | 2025-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 13 zákona č. 116/1990 Zb., § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b2597ec-11fc-4086-8646-b21f0f361b93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 2Cob/133/2023 6120413450 15. 04. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Neuro Shine, s. r. o., Ulica Štefana Moyzesa 3247/2B, 917 01 Trnava, IČO: 46 507 647, zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5, 917 01 Trnava, proti žalovanému: WINFA, s.r.o., Trstínska 7997/21, 917 01 Trnava, IČO: 34 141 901, zastúpený JUDr. Petrom Patayom, advokátom, Hviezdoslavova 10, 917 01 Trnava, v konaní o žalobe o zaplatenie 681,90 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26Cb/32/2021-192 zo dňa 13.5.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26Cb/32/2021-192 zo dňa 13.5.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26Cb/32/2021-192 zo dňa 13.5.2022 vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol, vo výroku II. rozhodol vzájomnej žalobe žalovaného tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 277,06 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 277,06 eur od 12.3.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 % trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 681,90 eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavovala duplicitne zaplatené nájomné za mesiac október 2018 za užívanie nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2014 v znení Dodatku č. 1. Preplatok tak vznikol dvojitou úhradou nájomného za mesiac október 2018, v ktorom bola mesačná splátka nájomného (681,90 eur) uhradená omylom 01.10.2018 a 31.10.2018. Na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca žalovaného vyzval v lete 2019 prostredníctvom svojej účtovníčky a začiatkom roka 2020 právnou zástupkyňou, avšak neúspešne. 2. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na článok IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2014 v znení Dodatku č. 1, uviedol, že žalobca pri ukončení nájmu k 31.3.2019 nevrátil nebytové priestory žalovanému v stave, v akom ich prevzal. Nebytové priestory boli prevzaté žalobcom ako novo vymaľované, ich používaním nájomcom došlo k opotrebeniu. Žalovaný zadržal čiastku 681,90 eur a v súlade s článkom IV. zmluvy použil na úhradu za vrátenie priestorov do pôvodného stavu (vymaľovanie), o čom žalobcu informoval ústne pri preberaní priestorov pri ukončení nájmu a písomne listom z 14.4.2019. 3. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že ani v čase výpovede, ani neskôr nebol informovaný, že by mal priestory vymaľovať a že mu z tohto dôvodu bude zadržaná finančná suma. Priestory užíval v súlade s nájomnou zmluvou, nijako nepoškodil a neznehodnotil, na stenách zostala rovnaká maľovka ako v čase, keď ich prevzal (cca 4 roky pred ukončením nájmu), nebola zničená či poškodená a ani pri uzatváraní nájmu nebola medzi stranami dohoda, že pri ukončení zmluvy bude mať povinnosť priestory nanovo vymaľovať. Žalobca pripúšťa, že je možné, že žalovaný po jeho odchode priestory vymaľoval, predpokladá však, že kvôli plánovanému novému nájomcovi, nakoľko priestory odovzdal v nezmenenom stave zodpovedajúcom bežnému užívaniu. Prípis žalovaného o zadržaní sumy 681,90 eur zo dňa 14.4.2019 nebol žalobcovi nikdy doručený, je toho názoru, že bol vyprodukovaný až dodatočne. Žalovaný nepredložil žiadny odovzdávací protokol podpísaný pri prevzatí priestorov, v ktorom by boli spomenuté nedostatky v podobe absentujúceho vymaľovania priestorov. Steny boli namaľované umývateľnou farbou, čiže žalobca ako nájomca mal možnosť ich umyť na miestach, kde to bolo potrebné, nad rámec písomnej nájomnej zmluvy ponechal v priestoroch dve klimatizácie, ktoré so súhlasom žalovaného nechal namontovať do prenajatých priestorov, čím zvýšil ich hodnotu a tiež nábytok a tri nové ventilátory v zmysle ústnej dohody. Žalobca absolútne odmieta, že by mal preplácať náklady žalovaného so zriadením kozmetického salónu, ktorý mal byť o pár týždňov neskôr otvorený v priestoroch jeho bývalého nájmu. 4. Žalovaný argumentáciu žalobcu, že nebol povinný priestory vymaľovať, vyhodnotil ako účelovú. Žalobca mal v zmysle zmluvy povinnosť odovzdať prenajaté priestory v stave, v akom ich prevzal. Pôvodný stav bol novostavba, úplne nový. Sám žalobca uvádza, že vrátil priestory v stave zodpovedajúcom bežnému užívaniu, čím priznáva, že priestory neuviedol do pôvodného stavu. List zo dňa 14.4.2019 zaslal žalobcovi len obyčajnou poštou, vzhľadom na dovtedajšie korektné vzťahy neočakával, že žalobca bude rozporovať doručenie. Konateľ žalovaného upozorňoval konateľku žalobcu pri preberaní priestorov na potrebu vymaľovania a na skutočnosť, že omylom zaplatenú čiastku zadržiava na účely vymaľovania prenajatých priestorov. Listom zo dňa 30.4.2021 došlo k započítaniu žalovanej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie čiastky 958,96 eur za práce potrebné na uvedenie priestorov do pôvodného stavu, čím žalovaná pohľadávka zanikla. Žalovaný zároveň vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi sumu 277,06 eur ako zvyšnú časť sumy z faktúry č. 42210018 zo dňa 25.2.2021 splatnej dňa 11.3.2021, ktorou vyúčtoval náklady potrebné na uvedenie priestorov do pôvodného stavu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka Q., výpisom z účtu žalobcu, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2014, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2014, splátkovým kalendárom, listom zo dňa 14.04.2019 adresovaným žalobcovi, jednostranným zápočtom zo dňa 30.04.2021, faktúrou č. 422100018, vec právne posúdil podľa § 720, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 580 a § 107 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov vrátane dodatku, výška dojednaného nájomného za prenájom nebytových priestorov, skutočnosť, že došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy. Taktiež nebolo sporné a súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uhradil za mesiac október 2018 mesačnú splátku nájomného duplicitne, a to dňa 1.10.2018 a 31.10.2018, čím mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovanému vznikol nárok na úhradu nákladov na uvedenie nebytového priestoru do pôvodného stavu, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 42210018, spočívajúcich v maliarskych a tapetovacích prácach a či je následný jednostranný zápočet pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobou účinný. 6. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmluvné strany si v prípade skončenia zmluvného vzťahu dojednali, že žalobca ako nájomca vráti priestory v stave v akom ich prevzal, v opačnom prípade žalovaný ako prenajímateľ dá priestory do pôvodného stavu, aký bol pri preberaní, na náklady nájomcu. Ustanovenie § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie a je nutne´ rešpektovať slobodnú vôlˇu účastníkov právneho vzťahu dohodnúť sa inak. Zmluvné strany si dohodli úpravu odlišnú od ustanovenia § 13, teda vylúčili pravidlo, že nájomca je povinný vrátiť nebytový priestor v stave v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedenú dohodu nemožno vykladať rozširujúco a požadovať, aby žalobca priestory vymaľoval, keďže platil komerčné nájomné za to, že ich užíval a opotrebovával. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol informovaný, že mal priestory vymaľovať, súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu vyplývala priamo zo zmluvy, žiaden právny predpis ani zmluva nestanovujú zánik nároku žalovaného domáhať sa splnenia zmluvnej povinnosti žalobcom bez predchádzajúcej výzvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca prevzal priestory ako novostavbu, vymaľovanú a zariadenú podľa jeho požiadaviek, čo vyplýva aj z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní dňa 8.3.2022 a tiež, že ich odovzdal v stave zodpovedajúcom bežnému užívaniu. Súd prvej inštancie súhlasil s argumentáciou žalobcu, že napríklad znečistenie farby stien predstavujú prirodzený následok užívania, ku ktorému dochádza za normálnych podmienok a jedná sa o obvyklé opotrebenie, zároveň však zdôrazňuje, že obvyklé opotrebenie si strany v zmluve vylúčili. Žalobca zároveň potvrdil, že v čase odovzdania priestorov zostali na stenách klince po obrazoch, hodinách, nástenkách a germicídnom žiariči, pričom diery v stene podľa názoru súdu nemožno považovať za primerané opotrebenie, rovnako odtrhnuté drevené lišty v miestnosti, ktorá slúžila ako čakáreň presahujú rámec bežného opotrebenia. Ak teda žalobca nezabezpečil v súlade so zmluvou po skončení nájmu uvedenie priestoru do pôvodného stavu, bol oprávnený tak urobiť žalovaný na náklady žalobcu. Žalovaný predloženými pokladničnými dokladmi, faktúrou č. 001/2019 vystavenou svedkom Q. a faktúrou č. 42210018 zo dňa 25.2.2021, ktorými refakturoval materiál a práce, preukázal vynaloženie nákladov v súvislosti s uvedením predmetu nájmu do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie tieto považoval za účelne vynaložené, potrebu vymaľovania priestorov žalovaný preukázal predloženou fotodokumentáciou. Súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že steny boli vymaľované umývateľnou farbou, a teda bola možnosť ich umyť na miestach, kde to bolo potrebné, pričom nie je zrejmé, prečo tak teda žalobca neurobil. V prípade tapetovania priestorov slúžiacich ako čakáreň bolo výsluchom svedka Q. preukázané, že odstránenie dier v stenách po vytrhnutých drevených lištách nebolo možné lokálne vyspraviť, keďže zrnitá omietka sa nedá vyspraviť tak, aby nebolo vidno fľak a vytapetovanie predstavovalo cenovo najlacnejšie riešenie. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 958,96 eur, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 42210018. Nakoľko žalovaný preukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie s nespornou pohľadávkou žalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že došlo k účinnému započítaniu pohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní, pričom predmetné pohľadávky sa stretli dňa 11.3.2021. Rozdiel po započítaní pohľadávok predstavuje sumu 277,06 eur, ktorú si žalovaný v konaní uplatnil vzájomnou žalobou a súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti faktúry č. 42210018 je dôvodný. 7. K námietke premlčania žalobného nároku vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade pohľadávka žalobcu predstavuje bezdôvodné obohatenie, keď dňa 31.10.2018 došlo k duplicitnej úhrade mesačného nájomného. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Ak by sa aj žalobca dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo v uvedený deň, dvojročná doba žalobcu uplatniť si pohľadávku voči žalovanému by začala plynúť 1.11.2018 a žaloba bola podaná včas dňa 30.10.2020. Pri posudzovaní úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalovanému vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 277,06 eur od 12.3.2021, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do zaplatenia a v súvislosti s omeškaním priznal žalovanému aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. f) CSP, mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie. 9. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie vylozˇil § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v tom zmysle, zˇe je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa odchylné dojednanie a je nutne´ rešpektovať slobodnú vôlˇu účastníkov právneho vzťahu dohodnúť sa inak, avšak podľa žalobcu v konaní nebola preukázaná slobodná vôľa účastníkov právneho vzťahu, na základe ktorej by obaja zhodne vylúčili obvyklé opotrebenie. Žalobca za užívanie platil komerčný nájom, čím vlastne kompenzoval, zˇe predmet nájmu užíva a opotrebováva. Žalovaný v priebehu konania trval na tom, zˇe žalobca mal vrátiť predmet nájmu do pôvodného stavu, resp. nahradiť mu s tým vzniknuté náklady, avšak konkrétne kroky učinil až v priebehu konania, t.j. po cca 2 rokoch od zániku zmluvného vzťahu. V čase odovzdania predmetu nájmu (marec 2019) žalovaný neprejavil vôlˇu, aby žalobca uviedol priestory do pôvodného stavu. Žalovaný potvrdil, zˇe predmet nájmu bol vyprataný a vyupratovaný pri odovzdaní, čo súhlasí aj so správaním zˇalovane ´ho pri preberaní predmetu nájmu v marci 2019, žiadne ústne cˇi písomne´ požiadavky ohlˇadne stavu predmetu nájmu neboli, nezistil to ani v cˇase, kedy zˇiadal od zˇalovane´ho vydatˇ bezdôvodne ´ obohatenie. Z konania zˇalovane´ho žalobcovi vyplýva úcˇelovostˇ, keď až v priebehu súdneho konania zacˇal uplatňovatˇ vocˇi žalobcovi pohlˇadávku, ktorou zˇiadal uhraditˇ náklady za „uvedenie predmetu nájmu do pôvodne´ho stavu“. Tu´to u´cˇelovostˇ su´d prvej inštancie nezohlˇadnil a ani sa s ňou nevysporiadal. 10. Žalobca ďalej namieta, že v skutočnosti nešlo o zˇalovany´m realizovane´ „uvedenie predmetu nájmu do pôvodne´ho stavu“, nakoľko nebola pouzˇitá pôvodná farba na vymalˇovanie stien (resp. zˇalovany´ nepreukázal, zˇe by bola pouzˇitá pôvodná farba), neboli pouzˇite´ rovnake´ lišty, ktore´ boli v pôvodnej cˇakárni ambulancie, naopak, cˇakáreň bola vytapetovaná, teda nie vymalˇovaná. Časovy ´ odstup od ukoncˇenia nájmu (marec 2019) do u´pravy priestorov (máj 2019) svedcˇí o tom, zˇe je pravdepodobnejšie, zˇe išlo o prípravu priestorov pre nového nájomcu (kozmeticky´ salón), nie o „nápravu škôd“ po by´valom nájomcovi. Pár klincov po obrazoch, resp. germicídnom zˇiaricˇi podľa žalobcu nepredstavuje náklady na opravu v sume vyše 900 eur a na poškodene´ lišty v cˇakárni si zˇalobca skutocˇne nepamätal, ak aj tieto lišty boli poškodene´, mohlo sa tak statˇ po odchode zˇalobcu z prenajatých priestorov, uvedením do pôvodne´ho stavu by bolo prilepenie líšt na stenu (rovnakého typu a farby, ako tam boli v cˇase odovzdania predmetu nájmu zˇalobcovi), nie vytapetovanie. 11. Žalobca je názoru, že je fakticky fyzikálne nemozˇne´ zabezpecˇitˇ po niekolˇky´ch rokoch uzˇívania doslovné „uvedenie do pôvodného stavu“. Priestor preberaný ako novostavba nemôzˇe bytˇ nikdy odovzdany´ po niekolˇky´ch rokoch uzˇívania ako novostavba, ani ak by bol opätˇ vymalˇovany´ a boli by „vyspravene´“ dierky po klincoch po obrazoch. Z tohto dôvodu žalobca povazˇuje vy´klad dojednania nájomnej zmluvy za nesprávny a po právnej stránke nedošlo k výslovnému vylu´cˇeniu pravidla, zˇe nájomca je povinny´ vrátitˇ nebytovy ´ priestor v stave v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvykle´ opotrebenie, nicˇ take´ zmluvne´ strany písomne exaktne nevylu´cˇili v nájomnej zmluve. Ak by žalobca pripustil, zˇe vy´klad predmetne ´ho dojednania je správny, žalovaný priestory do pôvodného stavu nikdy nedal. Ak teda su´d vykladá povinnostˇ zˇalobcu striktne gramaticky, rovnako striktne gramaticky mal vykladatˇ povinnostˇ zˇalovane ´ho, ktorú žalovany´ nesplnil, priestory do pôvodne´ho stavu nedal. Povinnostˇ zˇalovane´ho ako prenajímatelˇa evidentne su´d prvej inštancie uzˇ takto striktne gramaticky nevykladal a nevidel problém v tom, zˇe zˇalovany´ nechal priestory vytapetovatˇ namiesto vymalˇovania, postacˇilo mu, zˇe svedok, ktory´ práce realizoval, vypovedal, zˇe to bolo najlacnejšie, pretozˇe to bolo najry´chlejšie. Žalovany´ však nepreukázal, zˇe by išlo o skutocˇne najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov, nepreukázal, aké konkrétne mu vznikli náklady s vyspravením dierok po klincoch, ale uplatnil celú prípravu priestorov pre nového nájomcu od zˇalobcu, vrátane tapetovania a dokoncˇovacích prác v interiéri. Su´d prvej inštancie podľa žalobcu dostatocˇne neobjasnil, z ake´ho dôvodu mu jeho nárok bez dˇalšieho uznal, hoci nešlo o uvedenie priestorov do pôvodného stavu, aky´ bol pri preberaní priestorov zˇalobcom na zacˇiatku nájmu, pričom v tejto cˇasti je rozsudok nezrozumitelˇny´. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný namieta, že žalobca v odvolaní uvádza nové skutkové tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal, čo je podľa § 154 CSP v odvolacom konaní neprípustné (nebolo fyzicky možné dať predmet nájmu do pôvodného stavu, že žalovaný nedal priestory do pôvodného ale iného stavu, že lišty s omietkou odpadli zo steny až po odovzdaní predmetu nájmu, spochybňovanie primeranosti ceny vynaložených prác, spochybňovanie tvrdenia, že tapetovanie je najlacnejším riešením opravy priestoru čakárne). Žalovaný mal možnosť tieto skutkové tvrdenia uviesť pred vyhlásením rozsudku, avšak tak neurobil. Žalovaný napriek tomu na tieto námietky reaguje, avšak ponecháva na odvolacom súde, aby sa vysporiadal s námietkou oneskoreného použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (resp. neprípustnosti novôt v odvolacom konaní). Z odvolania tiež nie je jasné, v čom vidí žalobca nesprávne právne posúdenie súdom a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, resp. ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. 13. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil a vyložil zmluvné dojednanie medzi stranami sporu, ako dojednanie obsahujúce odlišnú úpravu oproti § 13 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré jednoznačne vylučuje vrátenie priestorov žalobcom ako nájomcom v stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že danie prenajatých priestorov do pôvodného stavu bolo fyzicky nemožné. Žalobca nepreukázal, ani hlbšie nevysvetlil, prečo by malo byť danie priestoru do pôvodného stavu fyzicky nemožné. Žalovaný žiadal len danie prenajatých priestorov do používateľného stavu ich vymaľovaním pri skončení nájmu, dokonca si neuplatnil ani cenu použitých tapiet. Žalobca tvrdí, že nemal ako vedieť, že má pri skončení nájmu povinnosť dať predmet nájmu do pôvodného stavu, resp. vymaľovať, avšak táto povinnosť mu vyplývala priamo z nájomnej zmluvy, ktorú slobodne a dobrovoľne uzavrel a následne bol na ňu aj ústne upozornený konateľom žalovaného pri preberaní priestorov. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný uplatňoval svoju pohľadávku voči nemu neskôr, neskoršie uplatňovanie pohľadávky však neznamená jej zánik. Náklady vynaložené žalovaným sú reálnymi nákladmi, ktoré musel vynaložiť na danie priestorov do používateľného stavu. Rovnako aj žalobca uplatňoval svoju pohľadávku na vrátenie duplicitne zaplateného nájomného voči žalovanému značne oneskorene. Žalobca opomína uviesť, že sa nejednalo iba o vyspravenie pár dierok po klincoch, ale steny boli zašpinené, boli v nich diery po odpadnutých lištách. Nejednalo sa len o tapetovanie, resp. o úpravu priestoru čakárne, ako to mylne tvrdí žalobca, ale aj o maľovanie všetkých ostatných priestorov predmetu nájmu. Svedok Q. potvrdil, že vzhľadom na typ použitej omietky nebolo možné vyspraviť diery po odlepených lištách lokálne, ale museli by sa nanovo omietať celé steny a tapetovanie je lacnejšie a zároveň je rýchlejšie a v prípade novej omietky a farby, nových líšt by cena bola výrazne vyššia než nárok, ktorý žalovaný uplatňuje voči žalobcovi. Žalobca dosiaľ nerozporoval a ani nepredložil žiadne dôkazy v tomto smere, preto sa takto zistený skutkový stav musí považovať za nesporný a preukázaný. 14. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytovy´ch priestorov v znení neskorších predpisov, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolaniami žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 04.04.2025. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, oboznámení sa s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k jeho odvolaniu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom i s jeho odôvodnením a vo vzťahu k uplatneným dôvodom odvolania v podrobnostiach na neho poukazuje. 19. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie vylozˇil § 13 zákona cˇ. 116 /1990 Zb. o nájme a podnájme nebytovy´ch priestorov ako ustanovenie dispozitívneho charakteru, ktoré pripu´štˇa odchylné dojednanie a v konaní nebola preukázaná slobodná vo^lˇa úcˇastni´kov, na základe ktorej by obaja zhodne vylúcˇili obvyklé opotrebenie, odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj právne posúdenie § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb. a čl. IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatku, považuje za správne. Z podaného odvolania ani nevyplýva, že by odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie o dispozitívnom charaktere ustanovenia § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb., ale namieta neunesenie dôkazného bremena žalovaným o existencii zhodnej vôle vylúcˇiť pri odovzdaní predmetu nájmu po skončení nájmu stav predmetu nájmu zodpovedajúci obvyklému opotrebeniu. Odvolacia námietka žalobcu je však v priamom rozpore s obsahom zmluvného dojednania čl. IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorým sa nájomca zaväzuje v prípade skončenia nájmu vrátiť priestory v stave, v akom ich prevzal, v opačnom prípade prenajímateľ dá priestory do pôvodného stavu, aký bol pri preberaní, na náklady nájomcu. Povinnosť nájomcu je v čl. IV. zmluvy upravená odchylne od § 13 zákona cˇ. 116 /1990 Zb. určite a zrozumiteľne, ani odvolací súd nevzhliadol žiadne nedostatky tohto právneho úkonu, preto nie je potrebné pri aplikácii zmluvného dojednania použiť výkladové pravidlá a nie je tu žiadny priestor pre súdny zásah do obsahu zmluvného dojednania. Povinnosťou nájomcu bolo pri skončení nájmu vrátiť predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, možnosť vrátenia predmetu nájmu v stave prihliadajúcom na obvyklé opotrebenie užívaním je už samotným znením zmluvného dojednania vylúčená. Odvolací súd odkazuje odvolateľa na znenie ustanovenia § 13 zákona o nájme NP, ktoré favorizuje dohodu zmluvných strán a až v prípade, ak nebolo dohodnuté inak, platí pre stav pri vrátení nebytového priestoru v prípade skončenia nájmu zákonná úprava. 20. Námietka odvolateľa, že nie je fyzikálne mozˇne´ dosiahnutˇ pôvodny´ stav po rokoch uzˇívania vrátitˇ zˇalovane´mu „novostavbu“ (t.j. že by po právnej stránke išlo o nemožné plnenie) odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú. Ak má nájomca povinnosť vrátiť predmet nájmu pri jeho skončení v stave, v akom ho prevzal, je jeho povinnosťou odstrániť nedostatky spôsobené užívaním predmetu nájmu. V prejednávanej veci, ako vyplýva z predloženého spisu, bolo jeho povinnosťou odstrániť opotrebenie predmetu nájmu, a to opotrebenie maľovky, príp. dverí a zárubní, diery v omietkach po klincoch a vytrhnutých drevených lištách. Odvolací súd je toho názoru, že uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu odstránením takéhoto opotrebenia rozhodne nie je fyzikálne nemožné a žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že predmet nájmu vrátil v stave, v akom ho prevzal. V tejto súvislosti žalobca ďalej namieta, že v skutočnosti nešlo o „uvedenie predmetu nájmu do pôvodne´ho stavu“ žalovaným, nakoľko nebola pouzˇitá pôvodná farba na vymalˇovanie (resp. zˇalovany ´ nepreukázal, zˇe by bola pouzˇitá pôvodná farba) a neboli pouzˇite´ rovnake´ lišty, ktore´ boli v pôvodnej cˇakárni ambulancie, cˇakáreň bola vytapetovaná a pár klincov po obrazoch, resp. germicídnom zˇiaricˇi nepredstavuje náklady na opravu v sume vyše 900 eur a ak aj boli poškodene´ lišty v cˇakárni, mohlo sa tak statˇ po odchode zˇalobcu z prenajatých priestorov a žalovany´ nepreukázal, zˇe by išlo o skutocˇne najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov. Odvolací súd sa so žalobcom nestotožňuje. Uvedenie predmetu nájmu do stavu, v akom bol nájomcom prevzatý, je potrebné vykladať vzhľadom na povinnosť odstránenia opotrebenia predmetu nájmu vzniknutého v súvislosti s jeho užívaním. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že žalovany´ nepreukázal, zˇe by išlo o najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov. Žalovaný preukázal vynaloženie a výšku nákladov listinnými dôkazmi a účelnosť ním zvoleného spôsobu odstránenia opotrebenia výsluchom svedka Zelenaya. Žalobca okrem púheho popretia skutkových tvrdení žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie na preukázanie tvrdenia o neúčelnosti ani výške nákladov nenavrhol žiadne dokazovanie. 21. Žalobca napokon namieta, že su´d prvej inštancie nezohlˇadnil a nevysporiadal sa s účelovosťou konania žalovaného, keď žalovaný až v priebehu súdneho konania zacˇal uplatňovatˇ vocˇi žalobcovi pohlˇadávku, ktorou zˇiadal uhraditˇ náklady za uvedenie predmetu nájmu do pôvodne´ho stavu. V konaní žalovaný preukázal nárok uplatnený vzájomnou žalobou a subjektívne hodnotenie postupu žalovaného odvolateľom nemá žiaden vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. 22. Odvolací súd k námietke žalovaného o uplatnení tzv. neprípustných novôt v odvolacom konaní žalobcom dodáva, že posúdil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako v zásade obsahovo totožnú s jeho obranou voči vzájomnej pohľadávke žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Širšia polemika žalobcu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, neprekročila dôvody, pre ktoré žalobca sporoval pohľadávku žalovaného už v konaní pred súdom prvej inštancie. 23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca v odvolaní v zásade uplatnil argumentáciu prezentovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie riadne vysporiadal. V odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil. Napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).