{"guid": "72b167b7-f8af-40a9-88f0-fe74647d2c8c:5b2597ec-11fc-4086-8646-b21f0f361b93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2", "spisova_znacka": "2Cob/133/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/133/2023 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Cob/133/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2", "identifikacne_cislo": "6120413450", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/116#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b2597ec-11fc-4086-8646-b21f0f361b93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/133/2023\n6120413450\n15. 04. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:6120413450.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Neuro Shine, s. r. o.,\nUlica Štefana Moyzesa 3247/2B, 917 01 Trnava,\nIČO: 46 507 647, zastúpený JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, Františkánska 5,\n917 01 Trnava, proti žalovanému: WINFA, s.r.o., Trstínska 7997/21, 917 01 Trnava,\nIČO: 34 141 901, zastúpený JUDr. Petrom Patayom, advokátom, Hviezdoslavova 10,\n917 01 Trnava, v konaní o žalobe o zaplatenie 681,90 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26Cb/32/2021-192\nzo dňa 13.5.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26Cb/32/2021-192\nzo dňa 13.5.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26Cb/32/2021-192 zo dňa 13.5.2022 vo výroku I. žalobu žalobcu\nzamietol, vo výroku II. rozhodol vzájomnej žalobe žalovaného tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť\nžalovanému sumu 277,06 eur spolu s úrokom\nz omeškania 9 % ročne zo sumy 277,06 eur od 12.3.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania o žalobe a o vzájomnej\nžalobe v rozsahu 100 % trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia 681,90 eur\ns príslušenstvom, ktorá suma predstavovala duplicitne zaplatené nájomné za mesiac október 2018\nza užívanie nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného na základe Zmluvy o nájme nebytových\npriestorov zo dňa 1.9.2014 v znení Dodatku č. 1. Preplatok tak vznikol dvojitou úhradou nájomného\nza mesiac október 2018, v ktorom bola mesačná splátka nájomného (681,90 eur) uhradená omylom\n01.10.2018\na 31.10.2018. Na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca žalovaného vyzval v lete 2019\nprostredníctvom svojej účtovníčky a začiatkom roka 2020 právnou zástupkyňou, avšak neúspešne.\n2. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukázal na článok IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo\ndňa 1.9.2014 v znení Dodatku č. 1, uviedol, že žalobca pri ukončení nájmu k 31.3.2019 nevrátil nebytové\npriestory žalovanému v stave, v akom ich prevzal. Nebytové priestory boli prevzaté žalobcom ako novo\nvymaľované, ich používaním nájomcom došlo k opotrebeniu. Žalovaný zadržal čiastku 681,90 eur\n\na v súlade s článkom IV. zmluvy použil na úhradu za vrátenie priestorov do pôvodného stavu\n(vymaľovanie), o čom žalobcu informoval ústne pri preberaní priestorov pri ukončení nájmu a písomne\nlistom z 14.4.2019.\n3. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že ani v čase výpovede, ani neskôr nebol informovaný, že by\nmal priestory vymaľovať a že mu z tohto dôvodu bude zadržaná finančná suma. Priestory užíval v súlade\ns nájomnou zmluvou, nijako nepoškodil\na neznehodnotil, na stenách zostala rovnaká maľovka ako v čase, keď ich prevzal (cca 4 roky\npred ukončením nájmu), nebola zničená či poškodená a ani pri uzatváraní nájmu nebola medzi\nstranami dohoda, že pri ukončení zmluvy bude mať povinnosť priestory nanovo vymaľovať. Žalobca\npripúšťa, že je možné, že žalovaný po jeho odchode priestory vymaľoval, predpokladá však, že kvôli\nplánovanému novému nájomcovi, nakoľko priestory odovzdal v nezmenenom stave zodpovedajúcom\nbežnému užívaniu. Prípis žalovaného o zadržaní sumy 681,90 eur zo dňa 14.4.2019 nebol žalobcovi\nnikdy doručený, je toho názoru, že bol vyprodukovaný až dodatočne. Žalovaný nepredložil žiadny\nodovzdávací protokol podpísaný pri prevzatí priestorov, v ktorom by boli spomenuté nedostatky v podobe\nabsentujúceho vymaľovania priestorov. Steny boli namaľované umývateľnou farbou, čiže žalobca ako\nnájomca mal možnosť ich umyť na miestach, kde to bolo potrebné, nad rámec písomnej nájomnej\nzmluvy ponechal v priestoroch dve klimatizácie, ktoré so súhlasom žalovaného nechal namontovať do\nprenajatých priestorov, čím zvýšil ich hodnotu a tiež nábytok a tri nové ventilátory v zmysle ústnej dohody.\nŽalobca absolútne odmieta, že by mal preplácať náklady žalovaného so zriadením kozmetického salónu,\nktorý mal byť o pár týždňov neskôr otvorený v priestoroch jeho bývalého nájmu.\n4. Žalovaný argumentáciu žalobcu, že nebol povinný priestory vymaľovať, vyhodnotil ako účelovú.\nŽalobca mal v zmysle zmluvy povinnosť odovzdať prenajaté priestory\nv stave, v akom ich prevzal. Pôvodný stav bol novostavba, úplne nový. Sám žalobca uvádza, že\nvrátil priestory v stave zodpovedajúcom bežnému užívaniu, čím priznáva, že priestory neuviedol do\npôvodného stavu. List zo dňa 14.4.2019 zaslal žalobcovi len obyčajnou poštou, vzhľadom na dovtedajšie\nkorektné vzťahy neočakával, že žalobca bude rozporovať doručenie. Konateľ žalovaného upozorňoval\nkonateľku žalobcu pri preberaní priestorov na potrebu vymaľovania a na skutočnosť, že omylom\nzaplatenú čiastku zadržiava na účely vymaľovania prenajatých priestorov. Listom zo dňa 30.4.2021\ndošlo k započítaniu žalovanej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie čiastky 958,96\neur za práce potrebné na uvedenie priestorov do pôvodného stavu, čím žalovaná pohľadávka zanikla.\nŽalovaný zároveň vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi sumu 277,06 eur ako zvyšnú časť sumy\nz faktúry č. 42210018 zo dňa 25.2.2021 splatnej dňa 11.3.2021, ktorou vyúčtoval náklady potrebné na\nuvedenie priestorov do pôvodného stavu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tiež vzniesol\nnámietku premlčania nároku žalobcu.\n5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka Q., výpisom z\núčtu žalobcu, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2014, Dodatkom č. 1 k Zmluve\no nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2014, splátkovým kalendárom, listom zo dňa 14.04.2019\nadresovaným žalobcovi, jednostranným zápočtom zo dňa 30.04.2021, faktúrou č. 422100018, vec\nprávne posúdil podľa § 720, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 580 a § 107 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 369\nods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády\nSR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1 a\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že medzi stranami\nnebolo sporné uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov vrátane dodatku, výška dojednaného\nnájomného za prenájom nebytových priestorov, skutočnosť, že došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy.\nTaktiež nebolo sporné a súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uhradil za mesiac október 2018\nmesačnú splátku nájomného duplicitne, a to dňa 1.10.2018 a 31.10.2018, čím mu vznikol nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalovanému vznikol nárok na\núhradu nákladov na uvedenie nebytového priestoru do pôvodného stavu, ktoré vyúčtoval faktúrou č.\n42210018, spočívajúcich v maliarskych a tapetovacích prácach a či je následný jednostranný zápočet\npohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobou účinný.\n6. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že zmluvné strany si v prípade\nskončenia zmluvného vzťahu dojednali, že žalobca ako nájomca vráti priestory v stave v akom ich\nprevzal, v opačnom prípade žalovaný ako prenajímateľ dá priestory do pôvodného stavu, aký bol\n\npri preberaní, na náklady nájomcu. Ustanovenie § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme\nnebytových priestorov je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa\nodchylné dojednanie\na je nutne´ rešpektovať slobodnú vôlˇu účastníkov právneho vzťahu dohodnúť sa inak. Zmluvné strany si\ndohodli úpravu odlišnú od ustanovenia § 13, teda vylúčili pravidlo, že nájomca je povinný vrátiť nebytový\npriestor v stave v akom ho prevzal\ns prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že uvedenú dohodu nemožno\nvykladať rozširujúco a požadovať, aby žalobca priestory vymaľoval, keďže platil komerčné nájomné za\nto, že ich užíval a opotrebovával. Pokiaľ ide\no námietku žalobcu, že nebol informovaný, že mal priestory vymaľovať, súd prvej inštancie konštatoval,\nže povinnosť uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu vyplývala priamo zo zmluvy, žiaden právny\npredpis ani zmluva nestanovujú zánik nároku žalovaného domáhať sa splnenia zmluvnej povinnosti\nžalobcom bez predchádzajúcej výzvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca prevzal priestory ako\nnovostavbu, vymaľovanú a zariadenú podľa jeho požiadaviek, čo vyplýva aj\nz výpovede samotného žalobcu na pojednávaní dňa 8.3.2022 a tiež, že ich odovzdal\nv stave zodpovedajúcom bežnému užívaniu. Súd prvej inštancie súhlasil\ns argumentáciou žalobcu, že napríklad znečistenie farby stien predstavujú prirodzený následok užívania,\nku ktorému dochádza za normálnych podmienok a jedná sa\no obvyklé opotrebenie, zároveň však zdôrazňuje, že obvyklé opotrebenie si strany\nv zmluve vylúčili. Žalobca zároveň potvrdil, že v čase odovzdania priestorov zostali na stenách klince\npo obrazoch, hodinách, nástenkách a germicídnom žiariči, pričom diery v stene podľa názoru súdu\nnemožno považovať za primerané opotrebenie, rovnako odtrhnuté drevené lišty v miestnosti, ktorá\nslúžila ako čakáreň presahujú rámec bežného opotrebenia. Ak teda žalobca nezabezpečil v súlade so\nzmluvou po skončení nájmu uvedenie priestoru do pôvodného stavu, bol oprávnený tak urobiť žalovaný\nna náklady žalobcu. Žalovaný predloženými pokladničnými dokladmi, faktúrou č. 001/2019 vystavenou\nsvedkom Q. a faktúrou č. 42210018 zo dňa 25.2.2021, ktorými refakturoval materiál a práce, preukázal\nvynaloženie nákladov\nv súvislosti s uvedením predmetu nájmu do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie tieto\npovažoval za účelne vynaložené, potrebu vymaľovania priestorov žalovaný preukázal predloženou\nfotodokumentáciou. Súd prvej inštancie nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že steny boli\nvymaľované umývateľnou farbou, a teda bola možnosť ich umyť na miestach, kde to bolo potrebné,\npričom nie je zrejmé, prečo tak teda žalobca neurobil. V prípade tapetovania priestorov slúžiacich ako\nčakáreň bolo výsluchom svedka Q. preukázané, že odstránenie dier v stenách po vytrhnutých drevených\nlištách nebolo možné lokálne vyspraviť, keďže zrnitá omietka sa nedá vyspraviť tak, aby nebolo vidno\nfľak a vytapetovanie predstavovalo cenovo najlacnejšie riešenie. Súd prvej inštancie preto konštatoval,\nže žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 958,96 eur, ktorú vyúčtoval faktúrou\nč. 42210018. Nakoľko žalovaný preukázal existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie s\nnespornou pohľadávkou žalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že došlo k účinnému započítaniu\npohľadávok a zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v konaní, pričom predmetné pohľadávky sa stretli\ndňa 11.3.2021. Rozdiel po započítaní pohľadávok predstavuje sumu 277,06 eur, ktorú si žalovaný v\nkonaní uplatnil vzájomnou žalobou a súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie\nzvyšnej časti faktúry\nč. 42210018 je dôvodný.\n7. K námietke premlčania žalobného nároku vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že v\ntomto prípade pohľadávka žalobcu predstavuje bezdôvodné obohatenie, keď dňa 31.10.2018 došlo k\nduplicitnej úhrade mesačného nájomného. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa\npremlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa\nna jeho úkor obohatil. Ak by sa aj žalobca dozvedel, že k bezdôvodnému obohateniu došlo\nv uvedený deň, dvojročná doba žalobcu uplatniť si pohľadávku voči žalovanému by začala plynúť\n1.11.2018 a žaloba bola podaná včas dňa 30.10.2020. Pri posudzovaní úroku z omeškania vychádzal\nsúd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalobcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím\nžalovanému vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 277,06 eur od 12.3.2021,\nt.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do zaplatenia a v súvislosti\ns omeškaním priznal žalovanému aj paušálnu náhradu nákladov spojených\n\ns uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu\ntrov konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu.\n8. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1,\npísm. f) CSP, mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zmenil\ntak, že žalobe vyhovie, vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietne\na žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne napadnutý rozsudok\nzruší a vráti vec súdu prvej inštancie.\n9. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie vylozˇil § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb. o nájme\na podnájme nebytových priestorov v tom zmysle, zˇe je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho\ncharakteru a pripúšťa odchylné dojednanie a je nutne´ rešpektovať slobodnú vôlˇu účastníkov právneho\nvzťahu dohodnúť sa inak, avšak podľa žalobcu v konaní nebola preukázaná slobodná vôľa účastníkov\nprávneho vzťahu, na základe ktorej by obaja zhodne vylúčili obvyklé opotrebenie. Žalobca za užívanie\nplatil komerčný nájom, čím vlastne kompenzoval, zˇe predmet nájmu užíva\na opotrebováva. Žalovaný v priebehu konania trval na tom, zˇe žalobca mal vrátiť predmet nájmu do\npôvodného stavu, resp. nahradiť mu s tým vzniknuté náklady, avšak konkrétne kroky učinil až v priebehu\nkonania, t.j. po cca 2 rokoch od zániku zmluvného vzťahu. V čase odovzdania predmetu nájmu (marec\n2019) žalovaný neprejavil vôlˇu, aby žalobca uviedol priestory do pôvodného stavu. Žalovaný potvrdil,\nzˇe predmet nájmu bol vyprataný a vyupratovaný pri odovzdaní, čo súhlasí aj so správaním zˇalovane\n´ho pri preberaní predmetu nájmu v marci 2019, žiadne ústne cˇi písomne´ požiadavky ohlˇadne\nstavu predmetu nájmu neboli, nezistil to ani v cˇase, kedy zˇiadal od zˇalovane´ho vydatˇ bezdôvodne\n´ obohatenie. Z konania zˇalovane´ho žalobcovi vyplýva úcˇelovostˇ, keď až v priebehu súdneho\nkonania zacˇal uplatňovatˇ vocˇi žalobcovi pohlˇadávku, ktorou zˇiadal uhraditˇ náklady za „uvedenie\npredmetu nájmu do pôvodne´ho stavu“. Tu´to u´cˇelovostˇ su´d prvej inštancie nezohlˇadnil a ani sa s\nňou nevysporiadal.\n10. Žalobca ďalej namieta, že v skutočnosti nešlo o zˇalovany´m realizovane´ „uvedenie predmetu\nnájmu do pôvodne´ho stavu“, nakoľko nebola pouzˇitá pôvodná farba na vymalˇovanie stien (resp.\nzˇalovany´ nepreukázal, zˇe by bola pouzˇitá pôvodná farba), neboli pouzˇite´ rovnake´ lišty, ktore´ boli\nv pôvodnej cˇakárni ambulancie, naopak, cˇakáreň bola vytapetovaná, teda nie vymalˇovaná. Časovy\n´ odstup od ukoncˇenia nájmu (marec 2019) do u´pravy priestorov (máj 2019) svedcˇí o tom, zˇe\nje pravdepodobnejšie, zˇe išlo o prípravu priestorov pre nového nájomcu (kozmeticky´ salón), nie o\n„nápravu škôd“ po by´valom nájomcovi. Pár klincov po obrazoch, resp. germicídnom zˇiaricˇi podľa\nžalobcu nepredstavuje náklady na opravu v sume vyše 900 eur a na poškodene´ lišty v cˇakárni si\nzˇalobca skutocˇne nepamätal, ak aj tieto lišty boli poškodene´, mohlo sa tak statˇ po odchode zˇalobcu z\nprenajatých priestorov, uvedením do pôvodne´ho stavu by bolo prilepenie líšt na stenu (rovnakého typu\na farby, ako tam boli v cˇase odovzdania predmetu nájmu zˇalobcovi), nie vytapetovanie.\n11. Žalobca je názoru, že je fakticky fyzikálne nemozˇne´ zabezpecˇitˇ po niekolˇky´ch rokoch uzˇívania\ndoslovné „uvedenie do pôvodného stavu“. Priestor preberaný ako novostavba nemôzˇe bytˇ nikdy\nodovzdany´ po niekolˇky´ch rokoch uzˇívania ako novostavba, ani ak by bol opätˇ vymalˇovany´ a boli\nby „vyspravene´“ dierky po klincoch po obrazoch.\nZ tohto dôvodu žalobca povazˇuje vy´klad dojednania nájomnej zmluvy za nesprávny\na po právnej stránke nedošlo k výslovnému vylu´cˇeniu pravidla, zˇe nájomca je povinny´ vrátitˇ nebytovy\n´ priestor v stave v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvykle´ opotrebenie, nicˇ take´ zmluvne´\nstrany písomne exaktne nevylu´cˇili v nájomnej zmluve. Ak by žalobca pripustil, zˇe vy´klad predmetne\n´ho dojednania je správny, žalovaný priestory do pôvodného stavu nikdy nedal. Ak teda su´d vykladá\npovinnostˇ zˇalobcu striktne gramaticky, rovnako striktne gramaticky mal vykladatˇ povinnostˇ zˇalovane\n´ho, ktorú žalovany´ nesplnil, priestory do pôvodne´ho stavu nedal. Povinnostˇ zˇalovane´ho ako\nprenajímatelˇa evidentne su´d prvej inštancie uzˇ takto striktne gramaticky nevykladal a nevidel problém\nv tom, zˇe zˇalovany´ nechal priestory vytapetovatˇ namiesto vymalˇovania, postacˇilo mu, zˇe svedok,\nktory´ práce realizoval, vypovedal, zˇe to bolo najlacnejšie, pretozˇe to bolo najry´chlejšie. Žalovany´\nvšak nepreukázal, zˇe by išlo o skutocˇne najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov,\n\nnepreukázal, aké konkrétne mu vznikli náklady s vyspravením dierok po klincoch, ale uplatnil celú\nprípravu priestorov pre nového nájomcu od zˇalobcu, vrátane tapetovania a dokoncˇovacích prác v\ninteriéri. Su´d prvej inštancie podľa žalobcu dostatocˇne neobjasnil, z ake´ho dôvodu mu jeho nárok bez\ndˇalšieho uznal, hoci nešlo o uvedenie priestorov do pôvodného stavu, aky´ bol pri preberaní priestorov\nzˇalobcom na zacˇiatku nájmu, pričom v tejto cˇasti je rozsudok nezrozumitelˇny´.\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil. Žalovaný namieta, že žalobca\nv odvolaní uvádza nové skutkové tvrdenia, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal, čo\nje podľa § 154 CSP v odvolacom konaní neprípustné (nebolo fyzicky možné dať predmet nájmu do\npôvodného stavu, že žalovaný nedal priestory do pôvodného ale iného stavu, že lišty s omietkou\nodpadli zo steny až po odovzdaní predmetu nájmu, spochybňovanie primeranosti ceny vynaložených\nprác, spochybňovanie tvrdenia, že tapetovanie je najlacnejším riešením opravy priestoru čakárne).\nŽalovaný mal možnosť tieto skutkové tvrdenia uviesť pred vyhlásením rozsudku, avšak tak neurobil.\nŽalovaný napriek tomu na tieto námietky reaguje, avšak ponecháva na odvolacom súde, aby sa\nvysporiadal s námietkou oneskoreného použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany\n(resp. neprípustnosti novôt\nv odvolacom konaní). Z odvolania tiež nie je jasné, v čom vidí žalobca nesprávne právne posúdenie\nsúdom a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, resp. ktoré konkrétne skutkové\nzistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne.\n13. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne posúdil a vyložil zmluvné dojednanie medzi\nstranami sporu, ako dojednanie obsahujúce odlišnú úpravu oproti\n§ 13 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktoré jednoznačne vylučuje vrátenie\npriestorov žalobcom ako nájomcom v stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a nestotožňuje s\ntvrdením žalobcu, že danie prenajatých priestorov do pôvodného stavu bolo fyzicky nemožné. Žalobca\nnepreukázal, ani hlbšie nevysvetlil, prečo by malo byť danie priestoru do pôvodného stavu fyzicky\nnemožné. Žalovaný žiadal len danie prenajatých priestorov do používateľného stavu ich vymaľovaním\npri skončení nájmu, dokonca si neuplatnil ani cenu použitých tapiet. Žalobca tvrdí, že nemal ako vedieť,\nže má pri skončení nájmu povinnosť dať predmet nájmu do pôvodného stavu, resp. vymaľovať, avšak\ntáto povinnosť mu vyplývala priamo\nz nájomnej zmluvy, ktorú slobodne a dobrovoľne uzavrel a následne bol na ňu aj ústne upozornený\nkonateľom žalovaného pri preberaní priestorov. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný uplatňoval\nsvoju pohľadávku voči nemu neskôr, neskoršie uplatňovanie pohľadávky však neznamená jej zánik.\nNáklady vynaložené žalovaným sú reálnymi nákladmi, ktoré musel vynaložiť na danie priestorov\ndo používateľného stavu. Rovnako aj žalobca uplatňoval svoju pohľadávku na vrátenie duplicitne\nzaplateného nájomného voči žalovanému značne oneskorene. Žalobca opomína uviesť, že sa nejednalo\niba o vyspravenie pár dierok po klincoch, ale steny boli zašpinené, boli v nich diery po odpadnutých\nlištách. Nejednalo sa len o tapetovanie, resp. o úpravu priestoru čakárne, ako to mylne tvrdí žalobca, ale\naj o maľovanie všetkých ostatných priestorov predmetu nájmu. Svedok Q. potvrdil, že vzhľadom na typ\npoužitej omietky nebolo možné vyspraviť diery po odlepených lištách lokálne, ale museli by sa nanovo\nomietať celé steny a tapetovanie je lacnejšie a zároveň je rýchlejšie a v prípade novej omietky a farby,\nnových líšt by cena bola výrazne vyššia než nárok, ktorý žalovaný uplatňuje voči žalobcovi. Žalobca\ndosiaľ nerozporoval a ani nepredložil žiadne dôkazy v tomto smere, preto sa takto zistený skutkový stav\nmusí považovať za nesporný a preukázaný.\n14. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n17. Podľa § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytovy´ch priestorov v znení neskorších\npredpisov, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový\npriestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.\n18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP\nv medziach daných rozsahom a dôvodom odvolaniami žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 04.04.2025. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového\nmateriálu, oboznámení sa s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k jeho odvolaniu dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a\nlogicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom i s jeho odôvodnením a vo\nvzťahu k uplatneným dôvodom odvolania v podrobnostiach na neho poukazuje.\n19. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie vylozˇil § 13 zákona cˇ. 116 /1990 Zb.\no nájme a podnájme nebytovy´ch priestorov ako ustanovenie dispozitívneho charakteru, ktoré pripu´štˇa\nodchylné dojednanie a v konaní nebola preukázaná slobodná vo^lˇa úcˇastni´kov, na základe ktorej by\nobaja zhodne vylúcˇili obvyklé opotrebenie, odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj\nprávne posúdenie § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb. a čl. IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení\njej dodatku, považuje za správne. Z podaného odvolania ani nevyplýva, že by odvolateľ namietal záver\nsúdu prvej inštancie o dispozitívnom charaktere ustanovenia § 13 zákona cˇ. 116/1990 Zb., ale namieta\nneunesenie dôkazného bremena žalovaným o existencii zhodnej vôle vylúcˇiť pri odovzdaní predmetu\nnájmu po skončení nájmu stav predmetu nájmu zodpovedajúci obvyklému opotrebeniu. Odvolacia\nnámietka žalobcu je však v priamom rozpore s obsahom zmluvného dojednania čl. IV. Zmluvy o nájme\nnebytových priestorov, ktorým sa nájomca zaväzuje v prípade skončenia nájmu vrátiť priestory v stave,\nv akom ich prevzal, v opačnom prípade prenajímateľ dá priestory do pôvodného stavu, aký bol pri\npreberaní, na náklady nájomcu. Povinnosť nájomcu je v čl. IV. zmluvy upravená odchylne od § 13\nzákona cˇ. 116 /1990 Zb. určite a zrozumiteľne, ani odvolací súd nevzhliadol žiadne nedostatky tohto\nprávneho úkonu, preto nie je potrebné pri aplikácii zmluvného dojednania použiť výkladové pravidlá a\nnie je tu žiadny priestor pre súdny zásah do obsahu zmluvného dojednania. Povinnosťou nájomcu bolo\npri skončení nájmu vrátiť predmet nájmu v stave, v akom ho prevzal, možnosť vrátenia predmetu nájmu\nv stave prihliadajúcom na obvyklé opotrebenie užívaním je už samotným znením zmluvného dojednania\nvylúčená. Odvolací súd odkazuje odvolateľa na znenie ustanovenia § 13 zákona o nájme NP, ktoré\nfavorizuje dohodu zmluvných strán a až v prípade, ak nebolo dohodnuté inak, platí pre stav pri vrátení\nnebytového priestoru v prípade skončenia nájmu zákonná úprava.\n20. Námietka odvolateľa, že nie je fyzikálne mozˇne´ dosiahnutˇ pôvodny´ stav po rokoch uzˇívania\nvrátitˇ zˇalovane´mu „novostavbu“ (t.j. že by po právnej stránke išlo o nemožné plnenie) odvolací\nsúd hodnotí ako nedôvodnú. Ak má nájomca povinnosť vrátiť predmet nájmu pri jeho skončení v\nstave, v akom ho prevzal, je jeho povinnosťou odstrániť nedostatky spôsobené užívaním predmetu\nnájmu. V prejednávanej veci, ako vyplýva z predloženého spisu, bolo jeho povinnosťou odstrániť\nopotrebenie predmetu nájmu, a to opotrebenie maľovky, príp. dverí a zárubní, diery v omietkach po\nklincoch a vytrhnutých drevených lištách. Odvolací súd je toho názoru, že uvedenie predmetu nájmu\ndo pôvodného stavu odstránením takéhoto opotrebenia rozhodne nie je fyzikálne nemožné a žalobca v\npriebehu konania pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že predmet nájmu vrátil v stave, v akom ho\nprevzal. V tejto súvislosti žalobca ďalej namieta, že v skutočnosti nešlo o „uvedenie predmetu nájmu do\npôvodne´ho stavu“ žalovaným, nakoľko nebola pouzˇitá pôvodná farba na vymalˇovanie (resp. zˇalovany\n´ nepreukázal, zˇe by bola pouzˇitá pôvodná farba) a neboli pouzˇite´ rovnake´ lišty, ktore´ boli v pôvodnej\ncˇakárni ambulancie, cˇakáreň bola vytapetovaná a pár klincov po obrazoch, resp. germicídnom zˇiaricˇi\nnepredstavuje náklady na opravu\nv sume vyše 900 eur a ak aj boli poškodene´ lišty v cˇakárni, mohlo sa tak statˇ po odchode zˇalobcu z\nprenajatých priestorov a žalovany´ nepreukázal, zˇe by išlo\no skutocˇne najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov. Odvolací súd sa so žalobcom\nnestotožňuje. Uvedenie predmetu nájmu do stavu, v akom bol nájomcom prevzatý, je potrebné vykladať\nvzhľadom na povinnosť odstránenia opotrebenia predmetu nájmu vzniknutého v súvislosti s jeho\nužívaním. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcu, že žalovany´ nepreukázal, zˇe by išlo\n\no najlacnejšie riešenie v porovnaní s inou u´pravou priestorov. Žalovaný preukázal vynaloženie a výšku\nnákladov listinnými dôkazmi a účelnosť ním zvoleného spôsobu odstránenia opotrebenia výsluchom\nsvedka Zelenaya. Žalobca okrem púheho popretia skutkových tvrdení žalovaného v konaní pred súdom\nprvej inštancie na preukázanie tvrdenia o neúčelnosti ani výške nákladov nenavrhol žiadne dokazovanie.\n21. Žalobca napokon namieta, že su´d prvej inštancie nezohlˇadnil a nevysporiadal sa s účelovosťou\nkonania žalovaného, keď žalovaný až v priebehu súdneho konania zacˇal uplatňovatˇ vocˇi žalobcovi\npohlˇadávku, ktorou zˇiadal uhraditˇ náklady za uvedenie predmetu nájmu do pôvodne´ho stavu. V\nkonaní žalovaný preukázal nárok uplatnený vzájomnou žalobou a subjektívne hodnotenie postupu\nžalovaného odvolateľom nemá žiaden vplyv na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej\ninštancie.\n22. Odvolací súd k námietke žalovaného o uplatnení tzv. neprípustných novôt v odvolacom konaní\nžalobcom dodáva, že posúdil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako v zásade obsahovo totožnú s jeho\nobranou voči vzájomnej pohľadávke žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Širšia polemika\nžalobcu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, neprekročila dôvody, pre ktoré žalobca sporoval\npohľadávku žalovaného už v konaní pred súdom prvej inštancie.\n23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca v odvolaní\nv zásade uplatnil argumentáciu prezentovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou\nsa však súd prvej inštancie riadne vysporiadal. V odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne\nrelevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej\nstránke. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP)\ndospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v podrobnostiach odkazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa\nv zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil. Napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny\npotvrdil.\n24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1\nv spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,\nodvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/32/2021", "guid": "ea45a1ea-62df-4d34-8cc9-9644215762eb:8d25983c-e771-4e3e-b2c8-27c38db1a389", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ea45a1ea-62df-4d34-8cc9-9644215762eb:8d25983c-e771-4e3e-b2c8-27c38db1a389", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/32/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/32/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ea45a1ea-62df-4d34-8cc9-9644215762eb:8d25983c-e771-4e3e-b2c8-27c38db1a389"}], "citovane_v": []}