{"guid": "7444f2db-62fc-45f6-8c43-ade582f6755f:6748b5d0-a5d5-4c3e-bec3-11ddf7394139", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1", "spisova_znacka": "5Cob/130/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/130/2023 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2025, sp. zn. 5Cob/130/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1", "identifikacne_cislo": "6120407280", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6748b5d0-a5d5-4c3e-bec3-11ddf7394139", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/130/2023\n6120407280\n29. 04. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: ALEX BUILDING\ns.r.o., so sídlom ul. Mikovíniho 9402/24, Trnava, IČO: 51 726 271, zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ\nZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, proti žalovanému: LZ-STAV s.r.o., so sídlom\nBorovicová 705/5, Miloslavov, IČO: 45 399 166, zastúpený: Falbová, s.r.o., Rajecká 13, Bratislava,\nIČO: 47 249 013, o zaplatenie 17.145,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti\nrozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/65/2021 - 165 zo dňa 04. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/65/2021 - 165\nzo dňa 04. mája 2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n22%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný\nsúd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.445,40 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne\nod 08.09.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume\n40,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Vec právne posúdil podľa ust. § 15 ods. 1, § 261 ods. 1 až\n3, § 275 ods. 4, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 554 ods. 1 a § 546 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 43a, § 43c ods.\n1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si objednávkou zo\ndňa 28.06.2019 objednal u žalobcu stavebné práce - murovanie, preklad, viazanie železa a sadrové\nomietky za cenu vyšpecifikovanú v objednávke. Predmetom žaloby sú však maliarske práce, stierky\na výspravky, t. j. práce, na ktoré písomná objednávka vystavená nebola (čo medzi stranami sporné\nnebolo), obsiahnuté vo faktúre číslo 23/2020, ktoré mal ústne, formou e-mailu alebo SMS správy\nobjednať p. B.. Ten vo svojej svedeckej výpovedi objednávku prác vyfakturovaných spornou faktúrou\npoprel a upozornil na to, že murárske práce zrealizované žalobcom boli nekvalitné, omietky popraskané\na opadané, steny boli krivé, a preto stierky a výspravky realizoval žalobca v rámci reklamácie týchto prác\nna vlastné náklady. O jeho vadnom plnení vypovedá aj e-mail zo dňa 17.04.2020, preposlaný mu ako\nreklamácia žalovaným, obsahujúci zápis z kontrolného dňa subdodávateľa žalovaného, spoločnosti ABC\nelektroinštalácie, podľa ktorého v dôsledku práce omietkárov, t.j. žalobcu, nebolo možné nainštalovať\n\nzásuvky a vypínače v počte 50 kusov a ďalšie problémy spôsobovali krivé steny. V súvislosti s\nodstraňovaním vád (nerovnosti stien) sa v rámci reklamácie, mal p. B. so žalobcom dohodnúť na\nbezplatnej maľovke v objekte SQUARE 27 (ďalej aj „SQ 27“), v ktorom spornou nebola realizácia\nmaľovky, ale to, či ju žalobca realizoval v rámci reklamácie vadného plnenia alebo ako zákazku pre\nžalovaného. Reklamácia vád murárskych a omietkarských prác mu podľa výpovede svedka B. bola\noznámená iba ústne, pri kontrole týchto prác na stavbe.\n3. Súd prvej inštancie s odkazom na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku č. k. 13Cob/30/2013 zo\ndňa 12.06.2013, vychádzajúce z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, poukázal na nepreukázanie\nnotifikácie vád zo strany žalovaného, ktorý určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol rozsah vád,\nneupresnil časť stavby, v ktorej sa nachádzajú, nešpecifikoval, aké nároky z vád si uplatňuje a je\npreto nelogické a ťažko predstaviteľné, aby v dôsledku jeho všeobecného tvrdenia o krivých stenách,\npopraskaných a opadaných omietkach a absencii pravých uhlov, žalobca okrem opráv tvrdených vád\npristúpil aj na dohodu o bezplatnom vymaľovaní bytového domu SQ 27. Takáto dohoda, resp. súhlas\nžalobcu v konaní preukázaný nebol, naopak z SMS správ medzi p. B. a N. Z., najmä zo dňa 25.05.2020\n- „N. potrebujem vypratať SQUARE 27 a začať maľovať. Vieš to zastrešiť, alebo mám najať inú firmu\nna maľovky ?“ je zrejmé, že žalobca bol na vymaľovanie SQ 27 oslovený. Ak by išlo o bezplatné\nvymaľovanie v rámci reklamácie, p. B. by sa žalobcovi „nevyhrážal“ najatím inej firmy. Z obsahu správy\njednoznačne vyplýva prejav vôle žalovaného zastúpeného p. B., na uzatvorenie zmluvy o dielo na\nmaľovky v objekte SQUARE 27.\n4. Z dôvodu absencie úpravy postupu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o dielo v Obchodnom\nzákonníku, súd prvej inštancie poukázal na využitie postupu podľa ust. § 1 ods. 2 veta druhá OBZ,\npodľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa\npredpisy občianskeho práva, konkrétne ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.\n5. Aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že maľovky v objekte SQUARE 27 neboli realizované v\nrámci reklamácií vád diela, žalobca dôkazné bremeno neuniesol a uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo\ns presne dohodnutým predmetom, t.j. rozsahom prác a dohodou o cene ako podstatnej náležitosti\nzmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená, nepreukázal. Na platnosť zmluvy o dielo so zásadne\nodplatnou povahou, sa uvedenie presnej výšky ceny nevyžaduje, strany sa môžu dohodnúť aj na\npostupe, ako sa cena vypočíta v budúcnosti. Ak by teda medzi žalobcom a žalovaným v minulosti aj\nexistoval zmluvný vzťah v ktorom sa zmluvné strany dohodli na cene prác tvoriacich predmet faktúry č.\n23/2020, neznamená to, že žalovaný v minulosti dojednanú cenu služieb akceptoval aj v tomto prípade.\nSúd prvej inštancie poukázal na nález sp. zn. IV. ÚS 142/2018 z 12.07.2018, v ktorom Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) v súvislosti s absenciou obligatórne stanovenej písomnej formy\nzmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku konštatoval, že je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov\nobchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu alebo písomnú formu zmluvy, pričom v\nprípadnom spore musia v tejto súvislosti znášať riziko dôkaznej núdze, ak sa rozhodli pre formu ústnu\nalebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž\npostačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitostí zmluvy, ktoré nemusia\nbyť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide\nvšak na ťarchu strán sporu. V zmysle úpravy Obchodného zákonníka dostatočné vymedzenie predmetu\ndiela patrí k základným náležitostiam zmluvy o dielo (ďalšími náležitosťami je označenie zmluvných strán\n- zhotoviteľa a objednávateľa, a určenie odmeny za vykonanie diela).\n6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v objekte SQUARE\n27 maľovky zrealizoval, a to jednak SMS správami medzi p. B. ako osobou oprávnenou konať za\nžalovaného a konateľom žalobcu, výpoveďami svedkov O. O. a S. H., ktorí potvrdili, že maľovky\nrealizovali a v neposlednom rade aj výpoveďou svedka B., ktorý realizáciu maľoviek žalobcom tiež\npotvrdil. Nebola vyvrátená ani výsluchom svedkov W. a B., ktorí síce potvrdili, že v lete 2020 robili\nmaľovky v objekte SQUARE 27, ale podľa potvrdeného súpisu prác, realizoval p. B. maliarske práce\nzačiatkom septembra 2020 na 3. a 4. NP a p. W. zrejme v júni alebo začiatkom júla 2020, keďže\nfaktúra bola vystavená dňa 07.07.2020, teda v inom období ako žalobca, ktorý práce vykonával v júli\na v auguste 2020.\n7. Z dôvodu preukázania výkonu maliarskych prác, posudzoval súd prvej inštancie nárok žalobcu\nako nárok vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nenamietal rozsah maliarskych prác\n\nzrealizovaných žalobcom, namietal titul ich výkonu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že maľovky\nneboli zrealizované v rámci reklamácie murárskych a omietkarských prác žalobcu, nebola uzatvorená\nzmluva o dielo a absentovala dohoda o cene ako o podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, súd ustálil, že\nžalobcovi realizáciou maľoviek v rozsahu 5 803 m,2 vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nvo forme peňažnej náhrady vo výške 10.445,- eur, ako ceny obvyklej za porovnateľné práce. Z výpovede\nsvedka W. mal súd prvej inštancie preukázané, že bežnou cenou sú 2,- eurá za m2 maľovky a žalobca\nsi za 1 m2 účtoval cenu 1,80 eur bez DPH, teda cenu obvyklú.\n8. V zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou\nčinnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.\n9. So žalobcom komunikoval projektový manažér p. M. B., ktorého bežnou činnosťou bolo zadávanie\nobjednávok, a ktorý potvrdil, že objednávku na stavebné práce zo dňa 28.06.2019 podpísal, čiže spĺňa\ndefiníciu osoby uvedenej v ust. § 15 Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo k vysprávkam v objekte\nSQUARE 27 a 31, stierkam a maľovkám 30 ks kúpeľní uzatvorená nebola, resp. žalobca jej uzatvorenie\nsúdu nepreukázal a dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto činnostiam neuniesol. Absentovala dohoda\no predmete a aj o cene diela. Ak by žalobca preukázal, že fakturované činnosti zrealizoval a ich\nhodnota zodpovedá údajom na faktúre, mal by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K hodnote\nvysprávok v sume 5.500,- eur žalobca v rámci dokazovania dôkazné bremeno neuniesol, keďže dohodu\nso žalovaným o cene nepreukázal. Nie je zrejmý rozsah skutočne zrealizovaných prác, ani spôsob,\nakým k tejto paušálnej sume dospel. Pokiaľ ide o stierky a maľovky kúpeľní, nepreukázal skutočnú\nrealizáciu vyfakturovaných prác a ani dohodu o ich cene. Pán B. síce dňa 05.09.2020 v rámci SMS\nkomunikácie žalobcu požiadal „aby tie kúpeľne už začal robiť,“ ale faktúra č. 23/2020 bola vystavená\nuž dňa 23.08.2020, čiže z časového hľadiska je vylúčené, aby sa faktúra vzťahovala k tejto SMS.\nStierkovanie bolo naviac odstraňovaním vád, pretože keby steny boli vymurované a omietnuté riadne,\nstierky by neboli potrebné.\n10. Vzhľadom k výsledkom dokazovania súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny maľovky v sume\n10.445,40 eur a nad uvedenú sumu žalobu zamietol.\n11. Odvolanie podali žalobca aj žalovaný a obaja navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Žalovaný,\nktorý odvolanie podal do výroku I. a III. navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a na náhradu trov\nprvoinštančného aj odvolacieho konania zaviazal žalobcu. Žalobca podal odvolanie do výroku II. a III.\nrozsudku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a na náhradu trov prvoinštančného aj\nodvolacieho konania zaviazal žalovaného. Obe strany odvolanie založili na odvolacích dôvodoch podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Žalovaný k rozsahu realizácie maľovky žalobcom poukázal na záver bodu 31 a na bod 50\nrozsudku, v ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že realizácia maľovky v objekte SQUARE 27\nsporná nebola, sporné bolo to, či žalobca maľovky realizoval v rámci reklamácie vadného plnenia\nsvojich predchádzajúcich činností alebo či ich realizoval ako zákazku pre žalovaného, ktorý v konaní\nnenamietal rozsah maliarskych prác, jeho námietky sa týkali titulu výkonu týchto prác. Tento záver\nsúdu prvej inštancie je v rozpore s tvrdeniami žalovaného, a aj s výsledkami dokazovania, nakoľko\nrealizácia maľovky v objekte SQ 27, bola čo do dôvodu aj rozsahu jej vykonávania medzi stranami\nsporná od začiatku sporu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.07.2021 uviedol, že „žalobca uplatnený\nrozsah prác nevykonal,“ (maliarske práce) vysvetlil, že: „Z dôvodu, aby sa maliari žalovaného nemuseli\nvracať k bytom na poschodia, kde ešte žalobca opravoval omietky, dohodol sa p. B. s p. Z., že v rámci\nodstraňovania nerovnosti stien, žalobca reklamované, krivo omietnuté steny aj bezplatne vymaľuje.“\nŽalovaný objasnil dôvod, prečo žalobca maliarske práce napriek absencii objednávky vykonával, a to\nnie v ním deklarovanom rozsahu, ale len krivo omietnuté steny. Keďže v objekte SQ 27 maliarske práce\nvykonávali maliari žalovaného (čo bolo preukázané výpoveďami svedkov), je logicky vylúčené, že by\nich v celom rozsahu vykonal žalobca.\n13. Svedok B. vo výpovedi dňa 29.09.2022 na otázku súdu, keď žalobca pôvodne nerobil strojové\nmaľovanie, prečo reklamácie vybavoval on, uviedol: „Ja začnem od začiatku. Tie práce nadväzovali na\nseba. Keď začal murovanie, začal murárčinou, tá práca nebola uspokojivá, na to nadväzovali ďalšie\n\nnadväznosti, potom, keď sa robili omietky, vznikali veľké nadspotreby, pri omietaní boli defekty, čo sa týka\nvnútorných omietok a následnou kontrolou našou sa zistilo, že tie omietky nie sú v poriadku, tak potom\nvlastne vznikali tieto veci, že pár bytov na bytovom dome, ktorý omietal celý, po vzájomnej dohode, boli\npremaľované byty.“ Následne na otázku súdu, kto robil maľovky Square 27 výslovne uviedol: „Maľovky?\nByty, ktoré si opravil p. Z. a naši zamestnanci.“ Na otázku, či bola objednávka pre p. Z. aj na maľovanie,\nodpovedal: „Nie. Ak tam robil maľovky, tak to bolo v rámci reklamácie.“ Aj z tejto výpovede svedka B.\nje zrejmé, že maľovky žalobca v žiadnom prípade nerobil v celom rozsahu bytového domu, ale len tam,\nkde boli reklamácie.\n14. Žalovaný ďalej poukázal na závery súdu prvej inštancie v bode 44 rozsudku, na svoju záverečnú reč\ndňa 17.04.2023 a vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že činnosti podľa spornej FA 23/2020\nuskutočňoval on, D. Y., N. V., A. S., O. O.. Pána S. H. neuviedol. Na pojednávanie dňa 12.01.2023\nzabezpečil žalobca svedkov O. O. a S. H., ktorí mali predmetné činnosti vykonávať, hoci na pojednávaní\ndňa 29.09.2022 označil len pánov D. Y., S. A. a O. O.. Žalobca teda až do pojednávania dňa 12.01.2023\nnetvrdil, že S. H. sporné práce vykonával, objavil sa až ako svedok na pojednávaní dňa 12.01.2023, a\npreto jeho výpoveď nie je vierohodná. Z. O. uviedol, že maľovanie bytov vykonával na 1. a 2. poschodí,\nsvedok S. H. vypovedal, že maľoval komplet celý bytový dom Square 27 (vrátane 1. a 2. poschodia),\ntakže obaja svedkovia uviedli, že vykonávali totožnú činnosť, čo je rovnako nevierohodné. Zmätočné je\naj to, že p. O. na otázku, či na bytovom dome Square 27 boli pracovníci aj z iných firiem uviedol: „Tak\nboli tam, čo robili sadrokartóny ...“ Na záver však na otázku, či pozná p. B. a W. (ktorí ako uviedli vo\nsvojich výpovediach, vykonávali práve spomínané sadrokartónové práce), paradoxne uviedol, že nie.\n15. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami a rozpormi, na ktoré poukázal žalovaný aj v záverečnej\nreči pri hodnotení dôkazov nijako nevysporiadal, ale na základe výpovedí uvedených svedkov dospel\nk nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobca v objekte SQUARE 27 maľovky zrealizoval (bod 44\nrozsudku). Nevysporiadal sa ani s výpoveďou svedka B., ktorý uviedol, že maľoval bytové domy Hrony\naj Squary a ani svedka W., ktorý na otázku, či on a p. B. maľovali celý Square, odpovedal: „Áno,“ pričom\nupresnil: „Robili sme, ale hovorím, že v jednej bytovke sme mali ako celú bytovku, ale tam, neviem, jak\nto bolo dohodnuté, niečo sa tam opravovalo, tak všetky byty sa nerobili.“\n16. Vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam (p. B. a W.) poukázal na bod 44 rozsudku a uviedol, že súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že výpovede svedkov B. a W. (ktorí vo svojich výpovediach podrobne\npopísali, ako v lete 2020 maľovali sporný bytový dom Square 27), nevyvracajú skutkové zistenie súdu o\ntom, že tieto maľovky realizoval žalobca, a to s ohľadom na mesiac, kedy sa tieto práce mali realizovať.\nSúpis prác p. W. na 1. a 2. NP je zo 07.07.2020, súpis prác p. B. na maliarske práce na 3. NP je\nz 08.09.2020 a na 4. NP je z 21.09.2020. Dátum súpisu prác neznamená aj dátum ich vykonania,\nkeďže medzi nimi uplynie isté časové obdobie. Svedkovia W. a B. si presný mesiac maliarskych prác\nnepamätali, avšak pamätali si, že išlo o letné mesiace, ako uviedol aj svedok H.: „Maľovanie bolo 3\nmesiace. Leto.“ Sám žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol: „dňa 19.06.2020, kedy sme maľovali v\nobjekte Square 27...“\n17. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva opačný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej\ninštancie, že p. B. a W. realizovali maliarske práce v inom období ako žalobca, ktorý práce vykonával\nv júli a auguste 2020. Vykonaným dokazovaním boli potvrdené výpovede žalovaného, že z dôvodu, aby\nsa jeho maliari, vykonávajúci maliarske práce v období predchádzajúcom dátumu prvého súpisu prác zo\ndňa 07.07.2020 nemuseli vracať k bytom na poschodia, kde ešte žalobca opravoval omietky - tvrdenie\nžalobcu vo vyjadrení k odporu: „dňa 19.06.2020, kedy sme maľovali v objekte Square 27..., dohodol sa\np. B. s p. Z., že v rámci odstraňovania nerovnosti stien žalobca reklamované, krivo omietnuté steny aj\nbezplatne vymaľuje. Naviac, aj keby sa výkon maliarskych prác svedkov W. a B. úplne nezhodoval s\nčasovým obdobím, kedy niektoré maliarske práce vykonal žalobca (čo však z vykonaného dokazovania\nani nevyplynulo), táto skutočnosť by nič nemenila na tom, že títo svedkovia sporný bytový dom maľovali čo vyplynulo z vykonaného dokazovania (výpovede ich aj p. B.) a čo priamo vyvracia žalobcove tvrdenia\no tom, že tieto práce mal v plnom rozsahu uskutočniť on.\n18. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vykonal maľovky v objekte\nSQUARE 27 v rozsahu výmery uplatnenej v spornej faktúre (5 803 m2) je nesprávny a nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Výsluchom Ing. B. bolo preukázané, že žalobca robil len časť z ním tvrdených\nprác; „Bolo to pár bytov“ - a aj to v rámci reklamácie (nie ako odplatnú zákazku), pričom výslovne\n\npomenoval osoby, ktoré maliarske práce vykonali, keď na otázku žalobcu, či maľovanie robili Vaši\nzamestnanci, uviedol: „Áno.“ A na podotázku - Ktorí? Doplnil: „Bol to F. S. s partiou. To sú zamestnanci\nLZ- STAV, živnostníci. Pán W. a B.. S nimi je už dlhodobá spolupráca.“ Skutočnosť, že títo páni vykonali\nmaliarske práce bytového domu Square 27 vyplynula rovnako z ich svedeckej výpovede.\n19. K dôvodu realizácie maľovky žalobcom, žalovaný s odkazom na bod 34 rozsudku konštatoval,\nže z vykonaného dokazovania aj z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom, opäť vyplývajú opačné\nskutkové zistenia:\n- Svedok O. uviedol: „Čo bolo reklamácia, my sme to zapravili všetko, omaľovali,...“, a „pán Z. nám\npovedal, čo musíme zapraviť, my sme to zapravili, omaľovali všetko i skontrolovali, potom i neviem, pán\nZ.... potom neviem čo bolo. My, čo sme robili, to sme boli zaplatení.“\n- Svedok H. na otázku, či boli reklamácie/sťažnosti na jeho prácu uviedol: „Boli, niečo drobnosti“, (...)\n„Niečo pre omietky. Neviem...“ a na otázku, kto mu povedal, že treba opraviť, odpovedal: „O. G.. Bol\nako stavbyvedúci“.\n- Potvrdil to aj Ing. B., ktorý na otázku žalobcu - Ak ste uplatňovali reklamácie, ako?, uviedol: „Reklamácie\npriamo na stavbe sme ich uplatňovali.“ ....... „Takým spôsobom, že sme prišli na stavbu a že sa mu\nukázalo ktoré priečky, ktoré steny nie sú dobre vymurované.“ Pokiaľ ide o formu komunikácie, Ing. B.\nuviedol, že komunikovali tak, „že sme si prechádzali jednotlivé byty s vodováhou a tam bolo povedané,\nže to nie je dobre v poriadku spravené.“\n- Na otázku žalovaného, či boli reklamácie písomné, Ing. B. uviedol: „Reklamácie... bola reklamácia\nakurát u firmy, ktorá robila elektriku v tom bytovom dome, čo sa týka tých zásuviek zaomietnutých a\nvypínačov a potom bola komunikácia ešte sms. Ostatné boli ústne.“ A k spôsobu uplatnenia nároku z\nvád (či sa odstraňovali následne reklamované vady žalobcom), uviedol: „Áno, odstraňovali sa potom\nza pochodu.“\n20. Tieto výpovede podľa žalovaného jasne preukazujú existenciu už vybavených, nesporných\nreklamácií, ktoré sa na stavbe riešili a priamo na mieste špecifikované a definované vady odstraňovali\ndohodnutým spôsobom. Predmetom tohto konania neboli nároky žalovaného z vád voči žalobcovi, a\nnebol teda povinný robiť žiaden súpis uplatnených a reklamovaných vád a ani m2 žalobcom opravených\nalebo vymaľovaných stien. Žalovaný poprel existenciu dohody so žalobcom o odplatnom vykonaní\nmaliarskych prác a aj vysvetlil, prečo niektoré steny v bytovom dome SQ 27 musel žalobca opravovať a\naj akým spôsobom. Rozsah žalobcom uskutočnených maliarskych prác bol povinný preukázať žalobca,\nnie žalovaný.\n21. Žalovaný poukázal aj na nesprávny záver súdu prvej inštancie v bode 34 rozsudku, uviedol, že nikdy\nnetvrdil, že by sa so žalobcom dohodol na bezplatnom vymaľovaní celého bytového domu z dôvodu\nkrivých stien a jeho inej skoršej nekvalitnej práce. Opakovane uviedol, že žalobca v žiadnom prípade\nnevykonal maľovanie celého bytového domu SQUARE 27, a opakovane poukázal na výpoveď svedka\nB. ktorý zo dňa 29.09.2022 na otázku súdu prečo, keď pôvodne žalobca nerobil strojové maľovanie,\nreklamácie vybavoval on, keď to nerobil pôvodne.\n22. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že z SMS správy zo dňa 25.05.2020 má byť zrejmé, že žalobca\nbol oslovený na vymaľovanie SQUARE 27, žalovaný úvahy o rozšírení spolupráce aj v maliarskych\nprácach nepoprel, už vo vyjadrení z 08.07.2021 uviedol, že žalobca sa zaujímal o možnosť rozšírenia\nspolupráce aj na maliarske práce, avšak k dohode nedošlo práve s ohľadom na jeho nespokojnosť\ns kvalitou prác (zle vymurované steny, neodborne vykonané omietky) a nedostatkom kapacít, ktoré\nžalobca nedokázal zabezpečiť v požadovanom rozsahu. K rovnakému záveru o neexistencii zmluvy o\ndielo napokon dospel aj sám súd prvej inštancie v bode 42 rozsudku (bezdôvodné obohatenie), a napriek\ntomu z dôvodu, že maliarske práce považoval za vykonané žalobcom v rozsahu uplatnenom v spornej\nfaktúre (5 803 m2), nárok žalobcu posudzoval ako nárok vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia\n(bod 45 rozsudku). Toto skutkové zistenie je nesprávne a nevyplýva z vykonaného dokazovania (rozsah\nprác).\n23. Súd prvej inštancie vec podľa žalovaného aj nesprávne právne posúdil. S odkazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, v ktorom viedol: „Podle posouzení soudu, vázáného\nprávním názorem odvolacího soudu o faktickém předání a převzetí díla, žalovaní z titulu smluvního\nplnení žalobkyni nic nedluží, neboť jí fakticky zaplatili za práce, které byly předmetem uzavřené smlouvy\no dílo v cenách dle rozpočtu a byly provedeny a vyúčtovány v plném rozsahu. Žalovaná částka\npredstavuje podle názoru soudu účtované vícepráce, jejichž celková cena (v cenách v čase a místě\nobvyklých) činila podle znaleckého posudku 503 212 Kč. Tyto vícepráce si však žalovaní neobjednali\na ani neschválili, přičemž jejich pouhý konkludentní souhlas s temito pracemi a jejich faktické přijetí\n\nneznamená současne možnost zhotovitele tyto práce fakturovat. To má ten dúsledek, že byť žalobkyně\nve prospěch žalovaných vícepráce v uvedené hodnotě provedla, žalovaní se v tomto rozsahu na úkor\nžalobkyne neobohatili. Proto žalobu za aplikace § 635 odst. 1 občanského zákoníku (dále též jen\nobč. zák.) zamítl se zduvodněním, že zhotoviteli nevzniklo právo na zaplacení víceprací pro absenci\njejich písemného schválení či dodatečné objednávky žalovaných a absenci písemné dohody o zmene\ndílaviedol,“ že aj v prípade, ak by žalovanému nejaké bezdôvodné obohatenie maliarskou činnosťou\nžalobcu vzniklo (čo však popiera), určenie jeho rozsahu a výšky peňažnej náhrady je odbornou otázkou,\nna posúdenie ktorej sú potrebné odborné znalosti. Súd bez akéhokoľvek zhodnotenia rozsahu, druhu\na kvality, riadneho vykonania a odovzdania maliarskych prác, obvyklú cenu za porovnateľné práce určil\nsám a to v rovnakej výške, ako si žalobca (ktorý neuniesol dôkazné bremeno o vzniku zmluvy o dielo\nohľadom týchto prác) voči žalovanému fakturoval, čím vec nesprávne právne posúdil. Majetkovým\nvyjadrením bezdôvodného obohatenia by pritom nebola suma, ktorá zodpovedá sume vynaloženej\nna zhotovenie „diela,“ ale zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu obohateného. Žiaden\nskutočný majetkový prospech žalovaného maliarskou činnosťou žalobcu súd prvej inštancie neskúmal,\na preto je jeho záver o výške peňažnej náhrady 10.445,- eur, arbitrárny a nesprávny.\n24. Žalobca k odvolaniu žalovaného nezaujal žiadne stanovisko.\n25. Žalobca v odvolaní namietal nepriznanie mu nároku vo výške 6.700,- eur zo spornej faktúry\nč. 23/2020 zo dňa 23.08.2020 splatnej dňa 07.09.2020 za uskutočnené činnosti na SQUARE 27 a\n31 - vysprávky komplet - suma na úhradu vo výške 5.500,- eur a SQ 27 - maľovka a stierky 30 ks\nkúpeľní - suma na úhradu 1200,- eur, čo súd prvej inštancie odôvodnil nepreukázaním objednávky\ntýchto činností zo strany žalovaného. Konštatoval, že súd mu titulom vydania bezdôvodného obohatenia\npriznal nárok na úhradu 10.445,40 eur za 5.803 m2 maľovky na SQ 27 (cena za mernú jednotku 1,80\neur). Svoje tvrdenie oprel o vzťah medzi žalobcom a zamestnancom žalovaného Ing. B., z výsluchu\nktorého a z doložených dôkazov (sms komunikácie) vyplynulo, že so žalobcom ako oprávnená osoba\nza žalovaného komunikoval v súvislosti s objednávaním služieb, ústne mu dával objednávky na druh\nčinností a na cenu za ich výkon, čo súd prvej inštancie považoval za preukázané. Za nepreukázané\nnaopak z rovnakých dôkazov považoval uskutočnenie vysprávok na SQUARE 27 a 31 a maľoviek a\nvysprávok 30 ks kúpeľní na SQUARE 27. Spoľahol sa len na tvrdenia svedka B. že v tomto prípade\nmalo ísť o konanie skôr uskutočnených, vadne odpracovaných murárskych prác žalobcu. Súd prvej\ninštancie síce skonštatoval, že reklamačné konanie neprebehlo v súlade so zákonom, teda nie je\nmožné naň prihliadať, avšak napriek tejto skutočnosti a dôkazu, že aj tieto činnosti žalobca vykonal, o\nčom vypovedali svedkovia a boli predložené dôkazy, nepovažoval tieto činnosti z dôvodu neexistencie\ndohody o cene za vykonané, čo žalobca označil za absurdné a nepodložené, pretože preukázal,\nže na základe ústnej objednávky Ing. B., v mesiacoch júl a august 2020 odpracoval prostredníctvom\nsvojich pracovníkov všetky, aj nepriznané činnosti, pričom použil materiál, ktorý si sám zabezpečil a\nuhradil, pričom náklady na zabezpečenie týchto činností boli vo výške 11.000,- eur. Z výsluchu Ing.\nB. vyplynulo, že dohadovanie obchodno-záväzkových vzťahov s dodávateľmi žalovaného bolo v jeho\nplnej kompetencii, dohadoval ústne objednávky, dodávateľské činnosti a aj odmeny za dielo. Boli\nv dlhoročnom priateľskom vzťahu, spolupracovali aj v minulosti a v jeho neprospech nemôže byť, že\nIng. B. nekonal vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi zodpovedne a čestne. Jeho výsluchom bolo tiež\npreukázané, že sporná faktúra mu bola zaslaná mailom dňa 23.08.2020 (doložené ako dôkaz), evidoval\nju a jej znenie čo do rozsahu prác a aj odmeny sám so žalobcom dohodol. Tiež tvrdil, že sporná faktúra\nmala byť na návrh žalobcu navýšená o sumu 3.000,- eur, ktoré po jej úhrade mali byť odovzdané Ing. B.,\nčo je klamlivé tvrdenie, v snahe žalobcovi uškodiť. Ing. B. o faktúre za všetky vykonané činnosti vedel,\na až na základe skutočností, ktoré spočívajú v odmietnutí žalovaného ju uhradiť, začal tvrdiť opak.\n26. Žalobca ako dôkaz na objednávku všetkých činností doložil ich vzájomnú SMS komunikáciu a za\nnepravdivé označil tvrdenie, že nepreukázal uskutočnenie činností - stierky a vysprávky na SQUARE\n27 a 31, nakoľko ich vykonanie, uplatnené faktúrou č. 23/2020 preukázal svojou výpoveďou, výsluchom\nsvedkov, prostredníctvom doložených dôkazov, mailovej komunikácie a fotografií. Naopak žalovaný\nv jednom vyjadrení zmätočne tvrdil, že fakturované činnosti žalobca vôbec nerobil, alebo že ich robil\nčiastočne, alebo v rámci reklamácie ako opravu alebo ako náhradu iných činností za reklamáciu vadne\nvykonaného diela, alebo že ich robili tretie osoby - iní dodávatelia diela. Tvrdenia žalovaného sú\nzmätočné, navzájom sa vylučujúce a nedávajúce logiku. Žalovaný nijakým dôkazom nepreukázal, že\nfakturované činnosti žalobca nerobil.\n27. Žalobca napriek odôvodneniu súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným\nnemôže byť založený v súlade s Obchodným zákonníkom, ale ide o nárok z vydania bezdôvodného\n\nobohatenia konštatoval, že zmluvný vzťah medzi nimi bol založený na základe obchodno - záväzkových\nvzťahov podľa Obchodného zákonníka, išlo o Zmluvu o dielo, rozsah prác bol dohodnutý ústne a\nčiastočne písomnou objednávkou predloženou v konaní. Na uplatnenie reklamácie na vady diela bol\nžalovaný povinný konať v súlade s ust. § 550, § 560 na nasl. v nadväznosti na ust. § 436 a nasl.\nObchodného zákonníka. Ak malo dielo dodané žalobcom vady, bol žalovaný povinný mu ich včas\noznámiť, uviesť ich druh a navrhnúť spôsob opravy vád. Pokiaľ nemal záujem, aby vady diela v rámci\nreklamácie reparoval žalobca, mohol od zmluvy odstúpiť, požadovať náhradu škody, alebo zľavu z cenv\nza dielo. Žalovaný však nepreukázal, že by postupoval v súlade s Obchodným zákonníkom a vady diela\nžalobcovi oznámil. SMS komunikáciu vo vzťahu k prácam na objekte ako napr.: „Skončite urýchlene\nna SQ 27 aj 31, začnite robiť tie kúpeľne ...\" nie je možné relevatne považovať za uplatnenie nároku\nz vád diela.\n28. Žalobca tiež zdôraznil, že nikdy nebol ani ústne ani písomne vyzvaný na odstránenie závad na\nzáklade nejakého reklamačného konania a žalovaný v konaní nepreukázal, že si uplatnil nárok z vád\ndodaných služieb akoukoľvek formou v zmysle Obchodného zákonníka. Z výpovedí svedkov žalovaného\na aj strán je zrejmé, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy na stavbe prebiehali dostatočne zmätočne\nna to, aby nebolo možné riadne preukázať, ako sa činnosti objednávali, ktorý dodávateľ čo kde a\nkedy robil, kto prácu zadával, kto ju kontroloval, svedkovia ako aj žalobca vypovedali, že na základe\naktuálnych požiadaviek žalovaného pracovali príležitostne aj na iných objektoch mimo objednaných\nprác. Z doložených faktúr nie je možné presne zistiť, či fakturované čiastky a m2 sú odrazom aj\nreálne vykonanej činnosti. Nemôže byť v neprospech žalobcu, že žalovaný nemá v dodávateľsko odberateľských vzťahoch poriadok a požiadavky na činnosti riešil ad hoc podľa potreby.\n29. K trovám konania priznaným vo výške 22 %, s odôvodnením súdu, že z čiastky 17.145,40 eur,\nmal žalobca úspech v sume 10.445,40 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 61 % úspech,\npo odrátaní jeho neúspechu vo výške 39 % (100-61 = 39), predstavuje celkový úspech žalobcu 22 %,\na preto mu súd v tejto výške priznal právo na náhradu trov konania. Tento výpočet označil žalobca za\nnesprávny, pretože ak mal vo veci úspech v rozsahu 61 % pôvodného žalovaného nároku, má nárok\nna náhradu trov konania vo výške 100 % z priznaného nároku. Z uvedeného dôvodu žiadal priznanie\nnároku na náhradu trov konania vo výške 100 % z celého súdom priznaného finančného nároku.\n30. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III žiadal v celom rozsahu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.\n31. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie\nmu priznal nárok na úhradu za uskutočnené činnosti (maľovku) vo výške 10.445,40 eur, pričom mal\nsvoje tvrdenie oprieť o vzťah medzi ním a zamestnancom žalovaného (p. B.), ktorý mu mal dávať ústne\nobjednávky, zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neexistencii zmluvy o\ndielo na práce, ktoré boli predmetom spornej faktúry (bod 45 rozsudku) a sumu 10.445,40 eur mu priznal\nz titulu bezdôvodného obohatenia. Žiadna objednávka na práce, ktoré boli predmetom spornej faktúry,\nteda v konaní preukázaná nebola. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že „Okresný súd nepodložene\nnepovažoval z rovnakých dôkazov uskutočnenie vysprávok na SQAUE 27 a 31 a maľoviek a vysprávok\n30 ks kúpeľní na SQUARE 27 za preukázané“. Žalovaný opätovne zdôraznil, že medzi stranami sporu\nnedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo (k tomu dospel aj súd prvej inštancie) a skutočnosť, že žalobca\nvykonal niektoré maliarske činnosti nijako nepreukazuje, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode o\nodplatnom vykonaní ďalších činností a ich následnej realizácii. Ako správne v bode 54 rozsudku uviedol\nsúd prvej inštancie, pokiaľ ide o vysprávky, stierky a maľovky kúpeľní, zmluva o dielo uzatvorená nebola,\nresp. žalobca jej uzatvorenie nepreukázal, absentuje dohoda o predmete diela a o cene, nie je zrejmé,\nakým spôsobom žalobca dospel k paušálnej sume 5.500,- eur za vysprávky, aký mal byť rozsah prác a\ntiež nepreukázal, že fakturované práce aj reálne urobil. Pokiaľ ide o reklamácie vadného plnenia žalobcu,\nžalovaný odmietol jeho nepravdivé tvrdenie na str. 5 jeho odvolania: „Žalobca nebol NIKDY vyzvaný\nústne ani písomne k odstráneniu závad na základe nejakého reklamačného konania,“ a uviedol, že vo\nsvojom odvolaní poukázal na konkrétne svedecké výpovede (a to aj svedkov navrhnutých žalobcom),\nktoré jasne preukazujú existenciu už vybavených reklamácií, ktoré neboli sporné a ktoré sa na stavbe\nriešili a priamo na mieste špecifikované a definované vady sa odstraňovali dohodnutým spôsobom.\n32. Aj tvrdenie žalobcu: „Žalobca preukázal, že všetky aj nepriznané činnosti odpracoval v mesiacoch\njúl, august 2020 na základe ústnej objednávky žalovaného (...) Objednávka na tieto činnosti prišla zo\n\nstrany žalovaného, jeho zamestnanca, Ing. B.“ označil žalovaný za nepravdivé, pretože aj výsledky\ndokazovania na súde prvej inštancie viedli k jasnému záveru o neexistencii zmluvy o dielo (alebo\nobjednávky) medzi nimi. Žalobcom predložená sms komunikácia nie je objednávkou sporných činností,\nide prevažne o urgencie, ktoré mu žalovaný adresoval kvôli jeho meškaniam s prácami, a aj keď sa\no rozšírenie spolupráce so žalobcom aj na maliarske činnosti zaujímal, k dohode na ich odplatnom\nvykonaní nedošlo. Žalovaný poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo potvrdené, že kompletné\nmaliarske práce na bytovom dome Square 27 nevykonal žalobca, ale iní maliari - B. a W. (s výnimkou\npár bytov, kde reklamované krivo omietnuté steny mal opraviť a vymaľovať žalobca). V rozpore so\nskutočnosťou a s vykonaným dokazovaním je aj jeho tvrdenie ohľadom spornej faktúry, že p. B.\n„jej znenie sám so žalobcom aj dohodol,“ nakoľko ten na pojednávaní dňa 29.09.2022 uviedol, že s\nposlednou faktúrou žalobcovi nepomáhal (aj bod 15 rozsudku). Za správny a náležite odôvodnený\noznačil záver súdu prvej inštancie v bode 54 rozsudku, o neexistencii zmluvy o dielo na uvedené činnosti\n- zamietnutie žaloby v rozsahu 6.700 eur. Žalobca podľa názoru žalovaného v podanom odvolaní tieto\nzávery súdu prvej inštancie nijako relevantne nespochybnil, len zopakoval niektoré svoje tvrdenia z\nkonania pred súdom, ktorých pravdivosť sa však v konaní nepreukázala. Odvolaciemu súdu navrhol\nrozsudok v časti zamietnutia žaloby potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov prvoinštančného i\nodvolacieho konania.\n33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.\n34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu i žalovaného\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému\nje prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu aj žalovaného obsahuje\nzákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a\npostupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.\n35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n36. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n37. Odvolací súd pri rozhodovaní o podaných odvolaniach sporových strán vychádzal zo zákonných\nustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.\nRozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti\nodvolaní boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré\nnepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa\nv celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. §\n387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku\na na doplnenie a zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam\nstrán sporu uvádza nasledovné.\n38. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej\nfaktúry za vykonané stavebné práce v objekte SQUARE 27 a 31 v Miloslavove, ktoré žalovaný\nodmietol žalobcovi uhradiť s odôvodnením, že fakturované práce neboli predmetom písomnej rámcovej\nobjednávky zo dňa 28.06.2019, kde sa zmluvné strany dohodli aj na cene jednotlivých prác, resp. tieto\nmali realizované len v rámci reklamácie už skôr žalobcom vykonaných prác.\n39. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ\nsa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n40. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu\nzmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo\nhmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava\nalebo úprava stavby alebo jej časti.\n\n41. Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený\nspôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.\n42. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve\nalebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva\nje napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za\nporovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.\n43. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v\nzmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním\ndiela.\n44. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a\nodovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto\nzákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ\nobjednávateľa, aby prevzal dielo.\n45. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na úhradu časti\nžalovanej sumy vo výške 10.445,40 eur s príslušenstvom a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu\ntrov konania žalobcovi. Oba výroky žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná mu\nnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n46. K úvodnej námietke žalovaného o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie v bodoch 31 a 50\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, čo do vymedzenia sporných skutočností, odvolací súd upriamuje\npozornosť na výpoveď svedka J. B. (projektový manažér žalovaného) dňa 28.06.2019, v ktorej\nuviedol, že žalobcovi zadal písomnú objednávku na stavebné práce v objekte, vo výpovedi zo dňa\n29.09.2022 uviedol, že žalobca maliarske práce na objekte reálne vykonával, ale nie na základe\npredchádzajúcej dohody, ale z dôvodu reklamácie nedostatočne odvedených murárskych prác. Tie mal\nžalobca uskutočniť napriek tomu, že sa na ne zadaná objednávka nevzťahovala. Na otázku súdu, prečo\nbolo potrebné bytový dom premaľovať uviedol, že z dôvodu popraskaných, opadaných a krivých omietok\nv objekte a na otázku, prečo neboli maľovaním poverení priamo maliari, súdu odpovedal, že práve z\ndôvodu žalovaným tvrdenej reklamácie prác, uskutočnil maľovanie bytov bezodplatne žalobca. Uvedené\npreukazuje nielen skutočnosť, že žalobca maliarske práce v objekte realizoval, ale aj to, že žalovaný\nsamotné vykonanie prác žalobcom nerozporoval. Spornou otázkou teda zostalo, či žalobca tieto práce\nuskutočnil v rámci zadanej zákazky alebo žalovaným tvrdenej reklamácie, čo žalobca popieral.\n47. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané, že realizáciu\nmaliarskych prác zo strany žalobcu dokladuje okrem spomínanej výpovede projektového manažéra\nžalovaného aj písomná komunikácia medzi p. B. a konateľom žalobcu zo dňa 25.05.2020 a výpoveď\npracovníkov žalobcu, p. M. O. a V. H.. Obaja v rámci výsluchu dňa 12.01.2023 potvrdili, že v mesiacoch\njúl a august 2020 vykonávali pre žalobcu kompletné maliarske práce na bytovom dome v Miloslavove,\nokolnosti dojednania zmluvy im známe neboli a za práce dostali riadne zaplatené. Svedok M. O.\nuviedol, že práce neboli predmetom žiadnej reklamácie, naproti tomu, svedok V. H. priznal len drobné\npochybenia, ktoré boli odstraňované na pokyn žalobcu, avšak stierky a vysprávky robili po iných\nrobotníkoch. Rovnako svedkovia žalovaného, M. B. a P. W. uviedli, že robotníkov žalobcu videli v\nareáli objektu, vysprávky realizovali, ale nebolo im oznámené po kom konkrétne, a o uvedené sa ani\nnezaujímali. Tvrdenie žalovaného, že jeho zamestnanci, resp. ním poverení živnostníci odstraňovali\nnedostatky po zle odvedenej práci žalobcu, tak v konaní preukázané nebolo. K textovej komunikácii\nmedzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd poukazuje na bod 34 odôvodnenia rozsudku, v ktorom\nsúd prvej inštancie konštatoval, že zo znenia obsahu odoslaných správ (č. l. 74) je zrejmé, že ak by\nuskutočnenie maliarskych prác malo byť bezodplatné, potom by sa žalovaný nemal dôvod žalobcovi\n„vyhrážať“ tým, že ak ich nestihne ukončiť včas, obráti sa za týmto účelom na inú firmu. Z prejavenej vôle\nsvedka J. B. je zrejmé, že mal záujem o vykonanie maliarskych prác prostredníctvom žalobcu: „Vieš to\nzastrešiť alebo mám najať inú firmu na maľovky?“. S uvedeným názorom sa odvolací súd plne stotožňuje\ns dôrazom na skutočnosť, že reklamovanie prác zo strany žalovaného v konaní preukázané nebolo. O\nreklamácii diela a uskutočnení maliarskych prác v rámci reklamačného procesu nesvedčí ani e-mail zo\ndňa 17.04.2020, v ktorom spoločnosť ABC Elektroinštalácie s.r.o., dodávajúca elektroinštalačná práce,\nokrem iného žalovaného informovala aj o potrebe vyčistenia zaomietaných krabíc s ističmi s poznámkou,\nže murári to už asi opravovať nebudú (č. l. 73).\n\n48. Za irelevantnú odvolací súd považoval aj námietku žalovaného o nedôveryhodnosti svedka V.\nH., ktorého žalobca pôvodne ako svedka nenavrhoval. K návrhom svedkov vzneseným v závere\npojednávania dňa 29.09.2022 súd stranám sporu oznámil, že nie je nutné vypočúvať všetkých\npracovníkov, ktorí sa na prácach v danom objekte podieľali s tým, že pre účely objasnenia veci\npostačuje, ak zabezpečia účasť dvoch takýchto pracovníkov. Žalovaný navyše ani neuviedol, v čom\nby nedôveryhodnosť výpovede uvedeného svedka (ako aj vypočutých svedkov) mala spočívať. Za\nzmätočné žalovaný považoval aj to, že svedok O. vo svedeckej výpovedi uviedol, že v objekte registroval\nprítomnosť robotníkov, ktorí mali na starosti montáž sadrokartónov, no poprel, že by konkrétne poznal\nosoby B. a W.. Rovnako však aj títo svedkovia žalovaného vo vlastných výpovediach uviedli, že\npracovníkov žalobcu na stavbe registrovali, no nepoznali sa osobne, vykonávali činnosť, ktorou boli\npoverení a o ostatných sa nezaujímali.\n49. K rozporovaniu vykonania maliarskych prác žalobcom v celom objekte, odvolací súd poznamenáva,\nže vykonávanie totožnej činnosti inými pracovníkmi v rovnakom mieste plnenia (P. W. a M. B.), na ktoré\nžalovaný v odvolaní poukázal, ešte nie je dôkazom opaku. Vo svedeckej výpovedi M. B. uviedol, že\nniektoré maliarske práce boli vykonané v rámci opravy toho, čo tam už bolo urobené, ale zle, pričom\nnevie uviesť, kto konkrétne tam pred nimi pracoval. Takisto P. W. vypovedal, že kompletné maliarske\npráce robili len v jednom bytovom v dome a v druhom len čiastočne v rámci opravy už skôr (niekým iným)\nvykonanej činnosti. Vyjadrenie svedka teda nevyvracia tvrdenie žalobcu, že objekt pôvodne vymaľovali\nním poverené osoby. Odvolací súd tu tiež upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že obaja svedkovia\nžalovaného zhodne vo výpovedi uviedli, že ohľadne tejto zákazky ich oslovil osobne konateľ žalovaného\n(s ktorým sa dlhoročne poznajú), kedy sa vopred dohodli na predmete diela, no nie na cene, rovnako ako\ntomu malo byť v prejednávanom prípade, v ktorom však žalovaný ústne dojednanie objednávky popiera\n(viď bod 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca, ako aj svedkovia žalovaného zhodne tvrdili,\nže ústne zadávanie zákazok žalovaným bolo bežnou zaužívanou praxou s ohľadom na ich dlhodobé\npriateľské vzťahy.\n50. K námietke žalovaného, že maliarske práce vykonávali pracovníci žalobcu a žalovaného v rovnakom\nčase, t. j. v lete, bez ohľadu na časový odstup vystavenia súpisov prác a faktúr, odvolací súd poukazuje\nna výpoveď svedka žalovaného P. W., ktorý výslovne uviedol, že ako býva zvykom, maliarske práce na\ndanom objekte robili spoločne s M. B., niečo fakturuje on, niečo M. B., avšak nevie vysvetliť, prečo sa\nmesiace na faktúrach nezhodovali (pozn. P. W. R. M. B. za september 2020).\n51. K dôvodom realizácie maliarskych prác, ktoré mali byť podľa údajnej vzájomnej dohody žalobcu\na žalovaného vykonané bezodplatne v rámci reklamácie, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 33 a 34 o zákonom predpokladanom postupe\noznamovania vád a uplatňovania nárokov z diela, ku ktorému už len na zdôraznenie dopĺňa, že žalovaný\ndôkazné bremeno o notifikácii žalobcu ohľadne zistených vád a ich rozsahu neuniesol. V priebehu\nkonania opakovane tvrdil, že maliarske práce boli predmetom vzájomnej dohody o ich bezodplatnom\nvykonaní, no túto skutočnosť sa mu žiadnym dôkazným prostriedkom v konaní preukázať nepodarilo.\nO tom, že vykonané maliarske práce neboli predmetom reklamácie naopak svedčí textová výmena\nspráv medzi J. B. a konateľom žalobcu zo dňa 25.05.2020, ktorú súd odcitoval v bode 34 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. Všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a\npreukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.\nzn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).\n52. Keďže maliarske práce neboli predmetom písomnej objednávky žalovaného a uzatvorenie ústnej\nzmluvy o dielo, ktorej predmetom mali byť maliarske práce, vysprávky a stierky na danom objekte v\nkonaní preukázaná nebola, súd správne posúdil, že sporný nárok žalobcu vyplýva z titulu bezdôvodného\nobohatenia.\n53. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\n54. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez\nprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n55. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.\nAk toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\n56. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to\nnie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná\nnáhrada.\n57. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na\núkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Podľa citovaného ust.\n\n§ 451 OZ je povinným zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa\nbezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má\nuskutočniť) ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže\nspočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného objektu sa nezmenšil, hoci\nk takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie v\ntomto prípade predstavuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný\nzískal hodnotu vykonaných maliarskych prác, ktoré neboli predmetom písomnej objednávky ani ústnej\ndohody, za ktoré potom žalobcovi neposkytol žiadnu úhradu.\n58. V danej súvislosti odvolací súd dopĺňa, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku\nvyslovenou stranami sporu v konaní, ale je povinný nárok posúdiť i podľa iných do úvahy prichádzajúcich\nzákonných ustanovení v zmysle zásady iura novit curia. Pre posúdenie veci je podstatné to, že\nžalobca si podaným návrhom uplatňoval nárok na úhradu poskytnutého plnenia žalovanému, pričom\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že plnil nezávisle od zadanej písomnej objednávky žalovaného,\nza súčasnej absencie ústnej dohody, a teda bez právneho dôvodu. Odvolací súd sa preto stotožňuje s\nkvalifikáciou uplatneného nároku, ku ktorému súd prvej inštancie dospel vlastnou úvahou, založenou na\nargumentoch, ktoré vyvodil z dostupných podkladov a vykonaných dôkazov.\n59. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou priznanej peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia, ktorú\nsúd bližšie špecifikoval v bode 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pri stanovení ktorej v zmysle\nust. § 458 ods. 1 OBZ vychádzal z výpovede svedka P. W., ktorý potvrdil, že sadzba, ktorú si účtoval\nžalobca (1,80 eur/m2), zodpovedá obvyklej cene za porovnateľné práce, keď výslovne uviedol, že on\núčtuje 2 eurá/m2, no pozná aj takých, ktorí za m2 účtujú 4 eurá. Uvedené je zachytené na nahrávke z\npojednávania zo dňa 12.01.2023, v závere výsluchu tohto svedka. Keďže za obohatenie spočívajúce\nvo výkonoch (maliarske práce) sa musí poskytnúť peňažná náhrada ako protihodnota vykonaných prác,\nuvedený výpočet je podľa odvolacieho súdu v súlade s preukázanými výdavkami žalobcu, a to podporne\naj s poukazom na ust. § 546 ods. 1 OBZ. Na rozdiel od civilného mimosporového konania, ktoré sa riadi\nprincípom materiálnej pravdy a vyšetrovacím princípom, v civilnom sporovom konaní je súd viazaný len\ndôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle ust. § 185 ods. 1 v spojení s čl. 8 CSP (prejednací princíp).\nZároveň princíp rovnosti zbraní nedovoľuje súdu, aby namiesto žalobcu či žalovaného v tomto smere\nvyvíjal aktivitu na preukázanie skutkových tvrdení a tým zvýhodňoval niektorú zo strán sporu.\n60. K citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 vo vzťahu k námietke\no nesprávnom právnom posúdení žalobcovho nároku ako nároku vyplývajúceho z titulu bezdôvodného\nobohatenia, ktoré malo vzniknúť plnením bez právneho dôvodu, odvolací súd poznamenáva, že nejde o\ntotožnú situáciu, keďže v danom prípade išlo o naviac práce toho istého druhu, ktoré boli dojednané v\nzmluve, kde súd dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie prác, ktoré neboli vopred\nobjednané ani schválené. Naproti tomu, v preskúmavanom spore bol predmetom konania nárok žalobcu\nna zaplatenie uskutočnených stavebných prác, ktoré však neboli obsahom písomnej, plne uhradenej\nobjednávky zo dňa 28.06.2019, pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná.\n61. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolacím námietkam žalovaného smerujúcim proti vyhovujúcemu\nI. výroku rozsudku nebolo možné priznať úspech. Tie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V nadväznosti na\nuvedené potom súd správne rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 22 %.\n62. Žalobca podal odvolanie proti zamietavému výroku žaloby vo zvyšnej časti a proti výroku, ktorým\nmu súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci vo výške 22 %. Podstata\njeho odvolacích námietok (okrem zhrnutia skutkových tvrdení uplatnených v prvoinštančnom konaní)\nspočívala v namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení súdu\nprvej inštancie, ktorý podľa neho dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru o\nnepreukázaní jeho nároku vo zvyšnej časti, ktorá sa týkala realizácie vysprávok na objektoch SQUARE\n27 a 31 a stierok a maľoviek 30 kúpeľní. Súd sa podľa jeho názoru spoľahol výlučne na tvrdenia svedka\nJ. B., ktorý vypovedal, že išlo len o opravu už skôr uskutočnených a vadne odpracovaných murárskych\nčinností žalobcu.\n63. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodnosť nároku vo zvyšnej\nčasti 6.700 eur preukázaná nebola. Žalobca ako nosný dôkaz v odvolaní označil textovú komunikáciu\nmedzi projektovým manažérom žalovaného J. B. a konateľom žalobcu, z obsahu ktorej však vyplýva len\nžalovaným popieraná dohoda strán sporu o vykonaní maliarskych prác na objekte. Žalobca nepreukázal,\n\nže by murárske práce vykonával aj nad rámec písomnej objednávky zo dňa 28.06.2019, za ktoré\nmu mal žalovaný riadne zaplatiť. Dokazovanie v predmetnom spore, ktoré spočívalo predovšetkým\nvo výsluchoch, bolo prevažne zamerané na osvedčenie vykonania maliarskych prác žalobcom v\nobjekte. Svedkovia žalobcu aj žalovaného vypovedali o skutočnostiach vo vzťahu k maliarskym prácam\ntak, ako je to zaznamenané na zvukových nahrávkach jednotlivých pojednávaní, ktorých prednesy\nsúd zhrnul v samostatných bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako z faktúr o nákupe\nstavebného materiálu, nie je bez akýchkoľvek pochybností možné vyvodiť záver, že bol použitý práve na\nvykonanie žalobcom tvrdených stavebných prác na objekte SQUARE 27 a 31, ktorých úhradu mu súd\nuž titulom bezdôvodného obohatenia nepriznal. Faktúra je len účtovným dokladom, ktorá bez ďalšieho\nnepreukazuje vykonanie namietaných stavebných prác.\n64. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď zamietnutie nároku v tejto časti odôvodnil\nnepreukázaním uzatvorenia zmluvy, ktorej predmetom mali byť vyššie označené fakturované práce, ani\ndohody o ich cene, a keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať vykonanie fakturovaných činností, ktorých\nhodnota by zodpovedala údajom uvedeným na faktúre, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v\ntejto časti mu nebolo možné priznať. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na vysprávky, ktorých hodnotu\nžalobca vyčíslil paušálne dohodnutou sumou 5.500 eur. Tu rovnako nepreukázal, že by so žalovaným\nuzatvoril dohodu o cene a nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom k takejto paušálnej sume dospel,\nprípadne za aký rozsah prác mala byť cena zaplatená, ako ani to, aký rozsah prác v skutočnosti\nzrealizoval. Pri stierkach a maľovkách kúpeľní, okrem absencie takejto dohody nepreukázal ani to, že\nvyfakturované práce aj reálne urobil. Súd prvej inštancie v závere bodu 54 odôvodnenia rozsudku tiež\nsprávne vyhodnotil, že v rámci textovej komunikácie síce dňa 05.09.2020 J. B. požiadal žalobcu, „aby\ntie kúpeľne už začal robiť“, ale faktúra č. 23/2020 bola vystavená už dňa 23.08.2020, čiže z časového\nhľadiska je vylúčené, aby mala faktúra nejaký vzťah k uvedenej správe zo dňa 05.09.2020.\n65. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok v dostatočnom rozsahu\nna to, aby jeho právne závery boli v odvolacom konaní preskúmateľné, a tak, aby bol pre strany\nsporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. V jeho písomnom vyhotovení sa zaoberal skutkovými\ntvrdeniami zásadnými pre rozhodnutie v merite veci, ktoré v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej\ndôkaznej situácie aj náležite posúdil, preto odvolací súd námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení\nrozsudku nepovažoval za dôvodnú. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočným\nspôsobom vysvetlil, prečo považoval žalobu vo zvyšnej časti za nedôvodnú.\n66. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje\nsúdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.\n12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.\nmája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n67. Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n68. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,\na to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania\ntýchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I\nveta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\nUvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť\noznačiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé\ndôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného\nna základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol\n\ndôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,\nže dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom\nzmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,\nktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).\n69. Za nesprávny napokon žalobca považoval aj výrok, ktorým mu súd priznal právo na náhradu trov\nkonania v rozsahu 22 % s odôvodnením, že vzhľadom na jeho úspech vo veci v rozsahu 61 % pôvodného\nžalovaného nároku, mu mal súd priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z priznaného\nnároku.\n70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n72. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný\núspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania, ak mala strana v spore úspech iba čiastočný, súd\nnáhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku\nsporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí.\nZásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k\npomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší\na má teda nárok na ich náhradu.\n73. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17.145,40 eur s príslušenstvom. Súd\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.445,40 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti\nžalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 61 % a úspech žalovaného 39 % (neúspech žalobcu)\ns tým, že oboje sa navzájom odpočíta (61 % - 39 %). Celkový úspech žalobcu v spore je potom 22 %.\nŽalovaný zodpovedá v tomto rozsahu za trovy prvoinštančného konania, ktoré žalobcovi v tomto súdnom\nkonaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. l CSP. Žalovaný tak nahradí čiastočne\núspešnému žalobcovi 22 % vzniknutých trov prvoinštančného konania, pričom on už nebude mať voči\nžalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania.\n74. Záverom odvolací súd už len dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do\nobsahu tohto základného práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97; II. ÚS 251/03).\n75. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky strán sporu\nako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd\nprvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolanie žalobcu i žalovaného z hľadiska uplatnených\nodvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Na základe uvedeného odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n76. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s\npoužitím § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní prevažne úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 22 %. Rovnako ako v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti priznanej sumy\n10.445,40 eur (61 %) a žalovaný bol úspešný v zamietnutej časti ( 39%), čistý úspech žalobcu v\nodvolacom konaní po odrátaní neúspechu žalovaného potom predstavuje 22 %. O výške náhrady trov\nkonania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/65/2021", "guid": "192211df-6699-4064-8332-e0cc2882196d:5edc7717-b666-4959-bdd4-6f0afb54347b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f2deff2b-055f-4c88-9046-2c6c7ccf7117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.142.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.142.2018.2"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 27. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}, {"guid": "fe7ab5f1-f8c5-4f01-a63f-495533024e78:51dbe1c9-4b81-46d5-8000-5f0fe08e84f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/30/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/30/2013 z 12. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-06-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fe7ab5f1-f8c5-4f01-a63f-495533024e78:51dbe1c9-4b81-46d5-8000-5f0fe08e84f0"}, {"guid": "192211df-6699-4064-8332-e0cc2882196d:5edc7717-b666-4959-bdd4-6f0afb54347b", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/65/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/65/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/192211df-6699-4064-8332-e0cc2882196d:5edc7717-b666-4959-bdd4-6f0afb54347b"}], "citovane_v": []}