Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/11/2023 z 27. 5. 2025 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 5Cob/11/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1 Krajský súd Bratislava | 5Cob/11/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1 | 2025-05-27 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ebae2da-e918-40ef-a667-58561e98b25f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 5Cob/11/2023 6120367069 27. 05. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: GEMINIX, s.r.o., so sídlom Rajčianska 10, Bratislava, IČO: 44 200 625, zastúpenému: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.857,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo dňa 14. februára 2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo dňa 14. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o energetike“ alebo „ZoE“), § 1 ods. 1, 3 a 14 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu (existencia protiprávneho konania, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody) s dôrazom na ustanovenia zákona o energetike, ktorý tieto predpoklady pri škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu modifikuje. Uvádzal, že ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, kedy je rozhodujúce to, či odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýmto protiprávnym konaním vzniká škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, pričom musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu (protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii; vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka a existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody). 3. Pre úspešnosť žalobcu v tomto konaní bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste, na ktorom bola spotreba meraná meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to aj vzhľadom k tomu, že žalovaný akékoľvek porušenie zabezpečenia (plomby) na jeho odbernom mieste popieral. Žalobca ním tvrdenú skutočnosť o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii preukazoval znaleckým posudkom č. 392/ PL-2019, z ktorého má táto skutočnosť jednoznačne vyplývať. 4. Znalecký posudok spĺňal podľa súdu prvej inštancie po obsahovej aj formálnej stránke všetky predpoklady vyžadované pre súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP a tak za irelevantnú považoval obranu žalovaného, ktorý spochybňoval vierohodnosť znalca, ako aj závery jeho znaleckého dokazovania tým, že znalecký posudok vypracovával na základe objednávky žalobcu, pre ktorého vyhotovoval viaceré znalecké posudky v obdobných veciach. Za právne bezpredmetnú považoval konajúci súd aj požiadavku vykonať dopyt na Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ako aj vykonať výsluch znalca Ing. Petra Leška ohľadom jeho odbornej spôsobilosti na vypracovanie tohto znaleckého posudku. V tejto súvislosti ozrejmil, že menovaný úrad nevedie zoznam znalcov a nemá ani právomoc regulovať výkon akejkoľvek znaleckej činnosti. To prislúcha výlučne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznam znalcov v súlade s ust. § 4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že obsahové vymedzenie jednotlivých znaleckých odborov a odvetví vymedzuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018 Z.z.“) 5. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného súd ďalej uviedol, že predmetom znaleckého dokazovania nebolo skúmanie samotných technických vlastností meracieho zariadenia, ale to, či sporné a kontrolné odtlačky zabezpečovacích značiek sú zhodné alebo nie. Znalec rovnako neskúmal, či meracie zariadenie zaznamenáva správne hodnoty a či tieto hodnoty boli nejakým spôsobom menené alebo inak manipulované. Námietky žalovaného voči znalcovi súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na prílohu č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., podľa ktorej sa mechanoskopia zaoberá kriminalistickým skúmaním mechanoskopických stôp vznikajúcich vzájomným mechanickým pôsobením kovových a nekovových predmetov a ich vzájomných väzieb, identifikáciou nástrojov, úlomkov, zámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok. Je zrejmé, že žalobcom poverený znalec vo svojom znaleckom posudku riešil iba také úlohy, ktoré spadajú do jeho znaleckého odboru a odvetvia. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, nakoľko obsahuje príslušnú doložku znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Pre hodnotenie jeho záverov preto platia tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Súd ďalej obšírne rozvinul zásady hodnotenia znaleckého posudku v zmysle čl. 15 a ust. § 191 CSP, ktorými sa pri hodnotení tohto dôkazného prostriedku riadil a dodal, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, ale presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Poznamenal, že žalobca ako zadávateľ posudku, už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformuloval neutrálne, ale úlohu pre znalca naformuloval sugestívne podľa toho, aký bol ním želaný výsledok znaleckého skúmania, čo vyplýva z titulnej strany samotného znaleckého posudku. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že znalec pri znaleckom skúmaní nevyhotovil žiaden kontrolný odtlačok, ktorý by následne porovnával so sporným odtlačkom, nemal k dispozícii konkrétny kus plombovacích klieští, ktorými mal byť vytvorený sporný odtlačok, a ani s takýmto konkrétnym kusom plombovacích klieští sám žiaden kontrolný odtlačok nevykonal. Znalec pri formulovaní svojich záverov vychádzal z predpokladu, že sada kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré mu boli predložené z pôvodne štyroch používaných sád, je zhodná s odtlačkami týchto ostatných sád a v prípade, ak by plombou nebolo manipulované, mala by byť zhodná aj so sporným odtlačkom predloženým na skúmanie. Pri vypracovávaní znaleckého posudku teda vychádzal výlučne z podkladov a informácií poskytnutých žalobcom, pričom sám neskúmal (nemal tú možnosť), či sa kontrolné odtlačky všetkých štyroch sád skutočne zhodujú a už vôbec nemal možnosť posúdiť, či plombovacie kliešte, ktorými mal byť vytvorený sporný odtlačok, vytvárajú odtlačky zhodné s predloženými kontrolnými odtlačkami od žalovaného. Aj pri konštatovaní zhody všetkých štyroch sád kontrolných odtlačkov (z ktorých však sám mal k dispozícii iba jednu), znalec vychádzal iba z vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o., podľa ktorej sú jednotlivé razníky zhodné, pretože sú zhotovované na CNC zariadeniach. 7. Záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou, by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné konštatovať iba v prípade, ak by bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom, sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo pôvodne zabezpečené meradlo na odbernom mieste žalovaného. Takáto skutočnosť však zo znaleckého posudku nevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca. Na základe znaleckého posudku možno konštatovať jedine to, že odtlačok plombovacích klieští na plombe osadenej v plynomere nachádzajúcom sa na odbernom mieste žalovaného, sa nezhoduje z kontrolným odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu predložil žalovaný (pozn. správne má byť žalobca), avšak táto skutočnosť nesvedči o tom, že by malo dôjsť aj k odstráneniu pôvodnej plomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s odtlačkami na plombe, nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného. 8. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal odber plynu na odbernom mieste žalovaného, ktorý mal byť meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca tak nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Žalobca v podanom odvolaní namietal napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, s poukazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 10. Poukázal na svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktoré tvorilo prílohu podaného odvolania, konštatujúc, že z objektívneho hľadiska ho možno vyhodnotiť ako arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a odkláňajúci sa od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, bez náležitého odôvodnenia tohto odklonu. Rozhodnutie ústavného súdu považoval pre prejednávanú vec za nezáväzné, no vzhľadom ku skutočnosti, že v obdobných veciach sa odvolacie súdy zaoberajú aj týmto nálezom, z opatrnosti svoje stanovisko odvolaciemu súdu predložil. 11. Do pozornosti odvolacieho súdu dal vyhlášku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, ktorá uvádza záväzné vzory, ako majú overovacie značky vyzerať. Z obrázkov č. 4, 5, 6 a 7 prílohy č. 3 vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať aj vodorovná čiara. Na určenom meradle, ktoré bolo namontované na danom odbernom mieste, bola pôvodne namontovaná plomba s označením M41 a 10, avšak pri kontrole bolo zistené, že sa na tomto meradle nachádza plomba s označením M41 a 10 (t. j. bez podčiarknutia číslice „10“). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že autorizovaná osoba porušila svoje povinnosti a opatrila určené meradlo neplatnou overovacou značkou, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku považoval aj vzhľadom k uvedenému za absolútne irelevantné. Vyhotovenie znaleckého posudku vyhodnotil ako nadbytočné, keďže obsahová nezhoda medzi spornými a kontrolnými odtlačkami je očividná aj laickej osobe. 12. Ako dôkaz navrhol žalobca podaním zo dňa 18.12.2020 vyžiadať od autorizovanej osoby certifikát, resp. protokol z overenia meradla, z ktorého by bolo možné zistiť kedy a kým bolo určené meradlo opatrené zabezpečovacím prvkom proti neoprávnenej manipulácii, a z ktorého zároveň bude zrejmé, aká značka bola touto autorizovanou osobou na určené meradlo umiestnená. Týmto podaním tiež súdu navrhol, vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, a to súdom určeným znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia alebo znaleckým ústavom, Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, Odbor: Kriminalistika, Odvetvie: Mechanoskopia. Súd prvej inštancie navrhované dôkazy nevykonal, čím závažným spôsobom porušil princípy Civilného sporového poriadku, ako aj práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože vykonanie označených dôkazov bolo pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu nevyhnutné, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nárok žalobcu zamietol aj z dôvodu, že nebolo preukázané akou značkou bolo určené meradlo označené, čím konanie zaťažil takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. 13. Podľa tvrdenia žalobcu z predloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sporný odtlačok zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nezhoduje s kontrolným odtlačkom proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že na určenom meradle bola originálne značka/plomba (zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) odstránená a nahradená neoriginálnou (falošnou), vyplýva aj z prílohy č. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z. z, ktorá uvádza záväzné vzory, ako majú overovacie značky vyzerať. Z obrázku č. 4 a 5, ako aj z obrázkov č. 6 a 7 tejto prílohy je evidentné ako má vyzerať dvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, teda doplňujúca overovacia značka autorizovanej osoby. Z tejto prílohy jasne vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať aj vodorovná čiara. 14. Súd prvej inštancie v uvedenom prípade ignoroval všeobecne záväzný predpis, vyhlášku č. 210/2000 Z. z., v prílohe č. 3 ktorej sú uvedené záväzné vzory overovacích značiek. Chýbajúci podtržník, resp. čiara pod dvojčíslom roku overenia na doplňujúcej overovacej značke, zistenej na určenom meradle v čase demontáže, predstavuje závažnú obsahovú nezhodu sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami. Oprávnená osoba by nemohla určené meradlo overiť overovacou značkou v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Overovanie určených meradiel je prísne regulované a pod štátnym dohľadom. V prvom rade žalovaný mal teda preukázať, že certifikovaný subjekt overoval meradlo v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Bez vykonania takéhoto dôkazu ani súd nemohol prísť k záverom aké uvádza v bode 38. až 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Počet kontrolných odtlačkov predložených znalcovi je irelevantný vzhľadom k obsahovej nezhode, ktorá je zjavná aj s prihliadnutím na záväznú prílohu č. 3. vyhlášky č. 210/2000 Z.z. 15. Vzhľadom k uvedenému, bolo podľa žalobcu v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný odoberal na danom odbernom mieste zemný plyn, ktorý bol meraný určeným meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Porušením, sa v uvedenom prípade má na mysli porušenie pôvodnej originálnej overovacej značky, ktorá slúži aj ako zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a predstavuje indikátor možnej manipulácie s číselníkom meradla, keďže po odstránení overovacej značky je možné ľubovoľne manipulovať s hodnotami na číselníku. Na určenom meradle, nachádzajúcom sa na odbernom mieste žalovaného bolo zistené, že overovacie značky sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami. Je teda zrejmé, že niekto originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odstránil a nahradil falošným. Uvedené znamená, že žalobca naplnenie všetkých skutkových znakov neoprávneného odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE preukázal. 16. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou by teda bolo možné konštatovať iba v takom prípade, ako by bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo pôvodne zabezpečené meradlo na odbernom mieste žalovaného. Takáto skutočnosť však zo znaleckého posudku nevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca,“ označil žalobca za zjavný prejav arbitrárnosti, a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Znalec síce vo svojom posudku konštatoval, že za predložené odtlačky nesie zodpovednosť zadávateľ posudku, avšak toto konštatovanie je bez právneho významu, nakoľko kontrolné odtlačky nepredkladá žalobca, ale autorizovaná osoba. Z relevantnej právnej úpravy, na ktorú žalobca v priebehu konania odkazoval, vyplýva, že žalobca nie je osobou oprávnenou overovať určené meradlá a osádzať ich overovacou značkou. Razníky a kontrolné odtlačky sú v dispozičnej sfére autorizovanej osoby, pričom manipulácia s nimi podlieha špeciálnemu postupu. 17. Ako zákon o metrológii tak aj príslušné vykonávacie predpisy stanovujú podmienky na osoby vykonávajúce overovanie určených meradiel a postup overovania určených meradiel. Zo súdom uvádzaného vyjadrenia znalca nevyplýva, že kontrolné odtlačky predložil žalobca, ktorý ich predložiť ani nemohol, keďže nimi nedisponuje. Tieto odtlačky sú archivované v trezore autorizovanej osoby. Súd mal pochybnosti o pravosti týchto kontrolných odtlačkov, pri posudzovaní pochybností o pravosti pôvodu kontrolných odtlačkov však postupoval spôsobom, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu založený na nesprávnom právnom posúdení veci. 18. S odkazom na znenie príslušných ustanovení zákona o metrológii žalobca dodal, že pre spochybnenie skutočnosti, že v čase montáže nebolo meradlo riadne označené originálom overovacej značky, nepostačuje len tvrdenie žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, aká značka sa na meradle nachádzala, obzvlášť v prípade, ak obsahová nezhoda medzi kontrolnými odtlačkami a spornými odtlačkami je očividná aj laikovi. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a bez vykonania navrhovaných dôkazov, súd potom žalobu zamietnuť nemohol. 19. K bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Na základe znaleckého posudku tak možno konštatovať, že odtlačok plombovacích klieští na plombe osadenej v plynomere nachádzajúcom sa na odbernom mieste žalovaného sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu predložil žalovaný, avšak táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by malo dôjsť aj k odstráneniu pôvodnej plomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s odtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného,“ žalobca poznamenal, že takýto záver zo znaleckého posudku nielenže nevyplýva, ale nebol ani predmetom dokazovania. Problematiku overovania určených meradiel a zániku overenia, žalobca podrobne opísal v predchádzajúcich podaniach, z obsahu ktorých je zrejmé, že nie je osobou oprávnenou overovať určené meradlá, a teda kontrolnými odtlačkami nemôže ani disponovať. V tejto súvislosti a na podporu uplatnenej argumentácie poukázal na vyjadrenie spoločnosti Elster, s.r.o. (príloha znaleckého posudku), v ktorom uviedla, že kontrolné odtlačky sú archivované v trezore osoby oprávnenej overovať určené meradlá (v tomto prípade spoločnosti Elster, s.r.o.). Osoby oprávnené overovať určené meradlá musia mať podľa ust. § 23 ods. 2 písm. e/ zákona o metrológii vytvorený a dokumentovaný systém práce, zabezpečujúci trvalé dodržiavanie určených pracovných postupov pri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom autorizácie. Pokiaľ teda osoba oprávnená vykonávať túto činnosť predkladá znalcovi kontrolné odtlačky s tým, že ide o odtlačky vyhotovené raznicami, ktorými bolo meradlo overené, tak na spochybnenie tejto skutočnosti je potrebné tvrdiť a preukázať, že táto osoba určené meradlo riadne neoverila. Nestačí pritom bez dôkazov tvrdiť, že nie je zrejmé akou značkou bolo meradlo overené, a či ju tento subjekt skutočne overil. Z overenia meradla existuje protokol, resp. certifikát, ktorý vzhľadom k námietkam žalovaného, navrhol žalobca vyžiadať od spoločnosti Elster, s.r.o. ako dôkaz. 20. Závery súdu vyslovené v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia označil žalobca aj za nezrozumiteľné a vzájomne si odporujúce. Súd v podstate tvrdí, že porovnávaním sporných a kontrolných odtlačkov nemožno prísť k záveru, že originálna plomba bola odstránená a nahradená falošnou a súčasne, že v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s odtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného. Práve zo skutočnosti, že sa kontrolné odtlačky nezhodujú so spornými odtlačkami, ktoré sa nachádzali na meradle v čase jeho demontáže, je zrejmé, že došlo k výmene originálov za falzifikát. Absencia čiary pod dvojčíslom roku overenia na doplnkovej overovacej značke je jednoznačným dôkazom, preukazujúcim odstránenie originálu a jeho nahradenie falzifikátom. Žalobca odmietol akékoľvek dohady o tom, že osoba oprávnená overiť určené meradlo postupovala v rozpore so zákonom o metrológii a príslušnými vykonávacími predpismi, a to bez akýchkoľvek dôkazov, že by došlo k porušeniu týchto predpisov zo strany spoločnosti Elster, s.r.o., ktorá nemohla a neoznačila určené meradlo umiestnené na odbernom mieste žalovaného doplnkovou overovacou značkou bez podčiarknutého dvojčísla roku overenia. To mal v prvom rade tvrdiť a preukazovať žalovaný. Vzhľadom k tomu, že ide o regulovanú činnosť, žalobca navrhol vyžiadať od výrobcu certifikát, resp. protokol z overenia určeného meradla, na ktorý však súd prvej inštancie neprihliadol. 21. Nesprávnou aplikáciou ustanovení zákona o energetike, zákona o metrológii a ich vykonávacích predpisov dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok je aj zjavne arbitrárny, keďže nevychádza ani z konštantnej rozhodovacej praxe súdov. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Žalovaný s odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil, a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 23. Konštatoval, že vyhodnotenie znaleckého posudku súdom prvej inštancie bolo pre vydanie meritórneho rozhodnutia kľúčové a vyslovil presvedčenie, že tento dôkaz predložený žalobcom nepreukazuje existenciu neoprávneného odberu zemného plynu z nasledovných dôvodov (úvah), pričom mnohé z nich žalovaný vzniesol už v priebehu prvoinštančného konania: a/ dotknutý znalec vypracúva pre žalobcu niekoľko stoviek posudkov ročne a je teda významne finančne závislý od poskytnutého plnenia žalobcu; b/ v rámci zadania k znaleckému posudku žalobca položil znalcovi sugestívnu otázku smerom k „potvrdeniu neoprávneného odberu zemného plynu;“ c/ predmetný plynomer predložený znalcovi, mu nebol doručený v zapečatenom obale, ale len v obyčajnej nechránenej krabici. Od demontáže meradla po vypracovanie znaleckého posudku uplynulo niekoľko mesiacov a nie je zrejmé, kto mal k meradlu prístup, akým spôsobom s ním bolo naložené, za čo žalovaný odmieta niesť zodpovednosť; d/ žalovaný nebol prizvaný k znaleckému skúmaniu, nevie preto objektívne vyhodnotiť, či prebehlo riadne a v súlade so zákonom; e/ žalovaný namieta, že znalec nezaznamenal znalecké dokazovanie na záznamové prostriedky (audiovideo), nie je preto možné spätne objektívne vyhodnotiť, či znalecké skúmanie prebehlo riadne a v súlade so zákonom; f/ znalec zjavne vychádzal pri znaleckom skúmaní len z porovnávacieho materiálu, ktorý mu predložil žalobca, o ktorom žalovaný nevie, či bol úplný a dostatočný, má teda výhrady voči porovnávaciemu materiálu, ktorý žalobca predložil na skúmanie znalcovi zjavne nekompletný, keďže je zrejmé, že existujú celkovo štyri sady razníc, a znalcovi bola predložená len jedna sada; g/znalec sa v znaleckom posudku vyjadroval výhradne k zabezpečeniu plynomeru, nie k plynomeru ako takému, znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika, mechanické zabezpečovacie systémy, mechanoskopia a tento znalec nemohol a nebol oprávnený potvrdiť neoprávnený odber zemného plynu. Z jeho kvalifikácie totiž nevyplýva, že by mohol posudzovať a potvrdzovať neoprávnený odber zemného plynu. Podľa žalovaného by malo ísť o znalca z odboru energetika, tepelná energetika; h/ žalovanému nie je zrejmé, či plynomer ako taký bol alebo nebol poškodený, či bol nejakým spôsobom upravovaný, či správne zaznamenával spotrebu a či bol vôbec spôsobilý, aby bol použiteľný v obchodnom styku a či mal vyhovujúcu platnosť overenia. 24. Ďalej namietal, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, ako vyzerala samotná plomba (zabezpečenie) na meradle v čase jeho osadenia (montáže) na odbernom mieste. Bez porovnania plomby na meradle v čase montáže a demontáže nie je možné dospieť k záveru, že v čase osadenia, sa na meradle nachádzala plomba s označením M41 a 10. Nemožno preto bez ďalšieho predpokladať, že meradlo bolo od počiatku opatrené zabezpečovacou plombou v súlade s vyhláškou č. 210/2000 Z.z. a ak žalobca mienil preukázať rozpor medzi plombou na meradle v čase jeho demontáže a plombou osadenou na meradle v čase jeho montáže, mohol tak učiniť predložením relevantnej porovnávacej dokumentácie. 25. Pokiaľ má žalobca podstatnú výhodu v opore zákona, ktorý objektívnu zodpovednosť kladie na ťarchu odberateľa, je potom spravodlivé od neho požadovať, aby veľmi dôsledne a nado všetku pochybnosť preukázal, že k porušeniu zabezpečenia skutočne došlo v čase, keď mal odberateľ meradlo inštalované na odbernom mieste. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pre kvalifikáciu neoprávneného odberu zemného plynu je potrebné náležité a riadne zdokumentovanie meradla od jeho demontáže až po vykonanie znaleckého posudku (pozn. jednotlivé kroky žalovaný súhrnne označil ako „minimálny štandard“). Splnenie požiadaviek minimálneho štandardu navyše vyvažuje inak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností, vyplývajúcu z ustanovení týkajúcich sa neoprávneného odberu zemného plynu (objektívna zodpovednosť žalovaného). Žalovaný je tak presvedčený, že bez splnenia uvedeného minimálneho štandardu nie je možné konštatovať faktickú skutočnosť neoprávneného odberu zemného plynu, z dôvodu ktorého odmieta niesť zodpovednosť za zistenia znalca, vyslovené v znaleckom posudku. V danej veci minimálny štandard dodržaný nebol, čoho dôsledkom je potom správne vecné zhodnotenie dôkazov a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. 26. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 6 Obdo 31/2008 zo dňa 21.08.2008 dodal, že súd znaleckým posudkom viazaný nie je. Pri jeho hodnotení berie do úvahy jeho logickú stavbu a nemusí ho bez ďalšieho ani prevziať. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, súd hodnotí dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, vrátane znaleckého posudku. Tak súkromný, ako aj znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, môže byť spochybnený, či už súdom, alebo stranami sporu. 27. Aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/87/2017 zo dňa 28.06.2018 vyslovil obdobne: „29. v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov..... 32. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je najskúsenejším dlhoročným odborníkom vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a vypracovať znalecký posudok, preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.“ 28. Napokon aj Krajský súd v Košiciach v bode 12. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11Co/324/2018 zo dňa 27.11.2019 uviedol: „V tejto súvislosti možno upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2006, sp. zn. II. ÚS 98/06-11, v zmysle ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka, vrátane jeho dôvodov a námietok.“ 29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie podľa žalovaného k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil aj s poukazom na príslušné všeobecne záväzné právne predpisy. 30. Pokiaľ ide o inú vadu konania, spočívajúcu v nevykonaní navrhovaných dôkazov, žalovaný podotkol, že vykonať dokazovanie uvedeným spôsobom navrhol žalobca len v jednom písomnom podaní zo dňa 18.12.2020, a to vágne, neurčito a relatívne nezrozumiteľne. Návrh na vykonanie dokazovania ďalej neprezentoval, ako na pojednávaní, tak ani v rámci iných prednesov. Na pojednávaní zo dňa 14.02.2023 pred procesným ukončením dokazovania neodznela zo strany právneho zástupcu žalobcu žiadna potreba vykonania dokazovania v tomto smere. Jediným dôkazom, ktorý právny zástupca žalobcu navrhol vykonať, bol nový návrh na vykonanie dokazovania „dopytom na dodávateľa plynu pre žalovaného“, aby predložil dobropisy preukazujúce vrátenie preddavkov žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalobcu upustil od svojich návrhov na vykonanie dokazovania v súlade s opisom v zápisnici z uvedeného pojednávania a súd tak pristúpil k ukončeniu dokazovania. Rovnako právny zástupca žalobcu súd neupozornil, že sú tu návrhy na dôkazy, ktoré doposiaľ neboli vykonané a ktoré je potrebné vykonať. V tomto smere bol žalobca výslovne pasívny a tak ním deklarovaný návrh na vykonanie dokazovania, vyplývajúci z predmetného podania, nemožno brať inak, ako výslovne formálne vznesený, bez bližšej špecifikácie. Nie je preto možné súhlasiť ani s námietkou, že nevykonaním navrhovaných dôkazov súd závažným spôsobom porušil práva žalobcu. Takéto výhrady sú účelové. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani eventuálne vykonanie dokazovania v uvedenom smere by nemohlo vyvrátiť alebo poprieť komplexné dôvodné výhrady voči znaleckému posudku, ktoré súd prvej inštancie kvalifikovane, obšírne a zmysluplne popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Inej vady v konaní, v dôsledku ktorej by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, sa tak nedopustil. 31. Žalobcom vytýkaný údajný odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, žalovaný nevníma, s poukazom na nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/73/2022 zo dňa 28.02.2023, ktorým zrušil vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním: „59. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jej námietkami ohľadom znaleckého posudku Ing. Petra Lešku, ktorý predložil žalobca na preukázanie svojho nároku. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s názorom NS SR vysloveným v uznesení č. 4Cdo/106//2020 zo dňa 29.06.2021, avšak nevysporiadal sa s tým, či tento znalecký posudok s ohľadom na námietky žalovanej vznesenej pred súdom prvej inštancie je presvedčivým a či je možné s ohľadom na vyššie uvedené z neho vychádzať. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľným.” 32. Citované rozhodnutie považuje žalovaný za aplikovateľné aj v prejednávanej veci, nakoľko vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku argumentoval obdobným spôsobom, mal obdobné výhrady k posudku, pričom odvolací súd v uvedenom konaní výhrady uznal ako relevantné k zodpovedaniu veci súdom prvej inštancie. Existencia určitej rozhodovacej praxe súdov preto nie je prekážkou vyhodnocovania dôkazov v konkrétnej veci vždy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vrátane pre konanie kľúčového znaleckého posudku. 33. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal napadnutý rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdiť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 34. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 39. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 40. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, ktorá mala žalobcovi vzniknúť neoprávneným odberom zemného plynu meradlom na odbernom mieste žalovaného, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, tzv. overovacia/zabezpečovacia značka (plomba), umiestnená pri počítadle meradla. Žalobca uplatnený nárok založil na súkromnom znaleckom posudku, v ktorom znalec konštatoval obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov a kontrolných odtlačkov a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vyslovil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Súd prvej inštancie po dôslednom vyhodnotení tohto dôkazného prostriedku, žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že závery znalca ešte spoľahlivo nenasvedčujú tomu, že na odbernom mieste žalovaného skutočne došlo k odstráneniu originálnej plomby a jej nahradeniu inou plombou. K tomuto záveru by podľa konajúceho súdu bolo možné dospieť len vtedy, ak by z predloženého súkromného znaleckého posudku bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky predložené znalcovi sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo meradlo na odbernom mieste žalovaného pôvodne zabezpečené. Nakoľko súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani existenciu protiprávneho konania, ostatnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sa ďalej nezaoberal. 41. V podanom odvolaní vytýkal žalobca súdu prvej inštancie najmä nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré mohli mať za následok iný, pre neho priaznivejší) výsledok konania, ako aj nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ktoré mali spočívať v nesprávnej aplikácii celého radu relevantných právnych predpisov a v nezohľadnení súkromného znaleckého posudku, ako dôkazu preukazujúceho dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Tieto pochybenia viedli k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia, ktoré neodráža konštantnú rozhodovaciu prax súdov. 42. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, je s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdenie, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu o zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste žalovaného zamietol, pretože predloženým znaleckým posudkom nemal osvedčené, že na odbernom mieste žalovaného skutočne došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu zemného plynu, ako základnému predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. 43. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. 44. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 45. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. 46. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. 47. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 48. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 50. Podľa § 220 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 51. Odvolaciu argumentáciu žalobca podporil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa 09.03.2021, ktorý síce pre toto konanie nepovažoval za rozhodujúci, avšak pre prípad, že by sa ním odvolací súd zaoberal, priložil k nemu aj svoje obsiahle stanovisko. V náleze sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou náhradného spôsobu určenia výšky škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, za súčasného osvedčenia existencie protiprávneho úkonu, ako prvotného predpokladu zodpovednosti za škodu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie zásah do meradla na odbernom mieste žalovaného preukázaný nemal, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. K vyčísleniu náhrady škody už potom nepristúpil, a odvolací súd preto ani nemal dôvod sa týmto nálezom a stanoviskom žalobcu osobitne (a predčasne) zaoberať. 52. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na nepripustenie vykonania navrhovaných dôkazov (vyžiadanie protokolu z overenia meradla od certifikovanej osoby a vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku súdom určeným znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, príp. znaleckým ústavom: Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia), čo podľa neho mohlo zásadným spôsobom zmeniť rozhodnutie súdu v tejto veci. K tomuto odvolací súd len stručne a v zhode s argumentáciou žalovaného opísanou v bode 36 odôvodnenia rozhodnutia dopĺňa, že žalobca síce v priebehu konania uvedené dôkazy navrhoval vykonať, no v závere pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, už tieto návrhy nezopakoval a na otázku súdu, či majú strany sporu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, uviedol: „V prípade neoprávneného odberu dodávateľ plynu vystaví odberateľovi faktúry., kt. mu vráti poskytnuté preddavky, žalobca má teda za to, že mu patrí nárok na náhradu škody v celej výške, v tejto súvislosti žiada vykonať dokazovanie dopytom na dodávateľa plynu pre žalovaného, aby predložil faktúry, resp. dobropisy preukazujúce vrátenie preddavkov žalovanému.“ (Zápisnica z pojednávania zo dňa 14.02.2023 na č. l. 326; Zvukový záznam z pojednávania prístupný v elektronickom spise na str. 1). Túto odvolaciu námietku tak odvolací súd musel vyhodnotiť ako neopodstatnenú. 53. Aj s teoretickými východiskami súdu prvej inštancie, zásadnými pre vyhodnotenie súkromného znaleckého posudku ako nosného dôkazného prostriedku v preskúmavanej veci, na ktoré odkazuje, sa odvolací súd plne stotožňuje a vo svojom rozhodnutí nemá dôvod sa nimi bližšie zaoberať a dané princípy opakovať. Za nevyhnutnú však považuje potrebu upriamiť pozornosť na zistený odklon od rozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných sporoch, (na ktorý žalobca v závere odvolania síce poukázal, ale bližšie ho nerozviedol), ktorého zdôvodnenie v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP absentuje, a ktoré je samo o sebe dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu). 54. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, majú súdy na základe žalobcom predloženého znaleckého posudku za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tieto znalecké posudky sú vypracované tým istým znalcom, Ing. Petrom Leškom, s totožnými závermi o nezhode sporných a kontrolných odtlačkov a vysokej pravdepodobnosti (blížiacej sa istote) predpokladu odstránenia pôvodnej plomby a jej nahradení inou plombou (neoriginálnou). Problematickou býva v rozhodnutiach súdov zväčša len výška náhrady škody a jej výpočet, ktorá je následne aj predmetom prieskumu odvolacieho a dovolacieho súdu (rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR: uznesenie sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13.06.2019, sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, 5Obdo/76/2019 zo dňa 14.05.2020, sp. zn. 3Obdo/43/2020 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 a pod.) 55. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že nárok žalobcu súkromným znaleckým posudkom preukázaný nebol, nakoľko z jeho obsahu nie je možné bezpečne vyvodiť záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou, napriek tomu, že kontrolné a sporné odtlačky sa nezhodovali. Takýto záver by súd pripustil len vtedy, ak by zo znaleckého posudku vyplynulo, že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo meradlo pôvodne zabezpečené na odbernom mieste žalovaného (bod 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 56. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku ani okrajovo nevenoval zdôvodneniu zmieneného odklonu od rozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných veciach, založených na tom istom vecnom a právnom základe, nakoľko nepriblížil z akých dôvodov nie je možné v tomto konkrétnom prípade na súkromný znalecký posudok predložený žalobcom prihliadať, a aké sú osobitosti tohto konkrétneho prípadu oproti iným sporom o náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE s rovnakým znaleckým posudkom, vypracovaným tým istým znalcom, na tom istom skutkovom základe a s rovnakými závermi znalca. Uvedený odklon bol súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť, v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP, keďže odklon od ustálenej rozhodovacej praxe síce prichádza do úvahy, ale len za súčasného zdôvodnenia odklonu s poukazom na konkrétne skutočnosti a osobitosti preskúmavanej veci. 57. Na podporu vysloveného názoru a v kontexte preskúmavaného sporu odvolací súd poukazuje na pomerne nové rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024, vydané v skutkovo obdobnom prípade, ktorým Najvyšší súd SR rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že súdy konajúce o nároku na náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE pochybili, keď sa odklonili od konštantnej judikatúrnej praxe, bez náležitého zdôvodnenia odklonu v odôvodnení rozsudku. Závery plynúce z tohto rozhodnutia považuje odvolací súd za plne aplikovateľné aj na toto konanie: „66. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom konajúcich súdov o nepreukázaní protiprávneho úkonu, resp. prvého a základného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, sa dovolací súd v ostatnej časti zameral na obsahové vyjadrenie podaného dovolania v zmysle jeho cieleného zámeru, zabezpečujúc očakávanie, že najvyšší súd sa pokúsi porozumieť dovolateľovi, a týmto posudzoval dovolanie žalobkyne z hľadiska jeho obsahu založené na dôvodoch podľa § 420 písm. f) CSP (II. ÚS 344/2019, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 277/2021, III. ÚS 252/2023), hoci časť námietok zahrnula pod dovolací dôvod vymedzený ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Ak by totiž najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesprávnej interpretácie jeho skutočného obsahu, zasiahol by do základného práva dovolateľa na súdnu ochranu (I. ÚS 415/2022). 67. V podanom dovolaní žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019, 3Obdo/43/2020, 4Cdo/106/2020, 7Cdo/283/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS 457/2021, vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, ako tomu bolo v predmetnom prípade, avšak dospeli k odlišným právnym záverom, ako súdy nižšej inštancie. 68. Dovolateľka s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2008 dodala, že „pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010.“ 69. Týmto žalobkyňa vyjadrila pochybnosti záverov konajúcich súdov ohľadom vyhodnotenia znaleckého posudku, resp. napádaných rozhodnutí z hľadiska (ne)dostatočnosti, (ne)presvedčivosti a (ne)preskúmateľnosti, kedy v skutkovo obdobných súdnych sporoch uvedených vyššie, dospeli k odlišnému hodnoteniu znaleckého posudku, v ktorom znalec k záveru o poškodení použil rovnaký odborný postup, čím mali za preukázaný neoprávnený odber plynu, na rozdiel od záverov v tomto konaní. 70. Dovolací súd zdôrazňuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu SR z 5. októbra 2010, sp. zn III. ÚS 212/2010). 71. K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. 72. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zároveň dovolací súd uvádza, že „Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“ 73. Zároveň je nutné uviesť, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorá sa premieta v takej forme, ktorou všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, nezodpovedá procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces (I. ÚS 570/2020, I. ÚS 378/2019, III. ÚS 54/2019). 74. Dovolací súd zisťuje, že pri zhodných skutkových okolnostiach v sporoch, na ktoré poukázala žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, obdobný znalecký posudok, s rovnakým odborným postupom, predstavoval pre všeobecné súdy dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu ako jedného z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu. 75. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 76. Keďže obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdôvodnenie prípadného odklonu od konštantnej judikatúrnej praxe (§ 220 ods. 3 CSP), čo je normatívnym vyjadrením princípu právnej istoty, dovolací súd konštatuje, že konajúce súdy nižších inštancií v napádaných rozhodnutia nedostatočne a nepresvedčivo zdôvodnili, prečo pri zhodných skutkových okolnostiach tohto sporu, ako je tomu v sporoch, na ktoré poukázala žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, nemali preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúcu v neoprávnenom odbere plynu ako jedného z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu, a to v zmysle obdobného znaleckého posudku, s rovnakým odborným postupom znalca. Týmto je konanie zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá je založená narušením princípu právnej istoty vo vyššie naznačenom smere. 77. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súdom nižšej inštancie z rozhodovacej činnosti musela byť známa existencia ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach objektívnej zodpovednosti pri neoprávnenom odbere zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, preto je dovolací súd toho názoru, že boli povinné sa touto judikatúrou zaoberať, poprípade uviesť, prečo sa nejedná v danom prípade o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. 78. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd ďalšími dovolacími námietkami nemal možnosť zaoberať.“ 58. Odvolací súd aj v zmysle záverov tohto rozhodnutia konštatuje, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe daný bol, mal ho vo svojom rozhodnutí v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP náležite odôvodniť, a to v kontexte konkrétnych a špecifických okolností prípadu. 59. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 60. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov v skutkovo obdobných veciach, ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP nezdôvodnil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu z hľadiska jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorý si žalobca uplatnil podľa ust. § 82 ods. písm. d/ ZoE, berúc do úvahy právne závery Najvyššieho súdu SR, judikované v citovanom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024. 61. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s ostatnými námietkami sporových strán uplatnenými v odvolacom konaní, keďže tie neboli vzhľadom na zistený a neodôvodnený odklon od ustálenej judikatúry všeobecných súdov rozhodujúce pre vydanie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a súčasne boli viazané na právne posúdenie veci, ktoré bude po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie predmetom ďalšieho konania. 62. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že v preskúmavanej veci nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Konanie vo veci samej bude pokračovať na súde prvej inštancie, a teda o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom meritórnom rozhodnutí. 64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).