{"guid": "c0733934-40cc-4b3b-9a31-d8873e3978c9:3ebae2da-e918-40ef-a667-58561e98b25f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1", "spisova_znacka": "5Cob/11/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/11/2023 z 27. 5. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 5Cob/11/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1", "identifikacne_cislo": "6120367069", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ebae2da-e918-40ef-a667-58561e98b25f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/11/2023\n6120367069\n27. 05. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,\nso sídlom Plátennícka 19013/2, IČO: 35 910 739, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA s. r. o., so sídlom\nŠoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: GEMINIX, s.r.o., so sídlom Rajčianska\n10, Bratislava, IČO: 44 200 625, zastúpenému: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,\nso sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.857,81 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo\ndňa 14. februára 2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/176/2020 - 350 zo\ndňa 14. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 82 ods. 1\npísm. d/, § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o energetike“ alebo „ZoE“), § 1 ods. 1, 3 a 14 vyhlášky\nMinisterstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška č. 449/2012 Z. z.“). O\nnáhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na všeobecné predpoklady vzniku zodpovednosti\nza škodu (existencia protiprávneho konania, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym\nkonaním škodcu a vznikom škody) s dôrazom na ustanovenia zákona o energetike, ktorý tieto\npredpoklady pri škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu modifikuje. Uvádzal, že ide o osobitný\ndruh objektívnej zodpovednosti odberateľa, kedy je rozhodujúce to, či odberateľ odoberá zemný\nplyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýmto\nprotiprávnym konaním vzniká škoda buď dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete,\nprevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku\nna náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť\nodberateľa plynu, pričom musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu\nspôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu (protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii; vznik skutočnej škody na\nstrane jednej z oprávnených osôb, dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ\n\ndistribučnej siete, alebo prevádzkovateľ zásobníka a existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným\nodberom a vznikom tejto škody).\n3. Pre úspešnosť žalobcu v tomto konaní bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal, že žalovaný\nodoberal plyn na odbernom mieste, na ktorom bola spotreba meraná meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to aj vzhľadom k tomu, že žalovaný akékoľvek\nporušenie zabezpečenia (plomby) na jeho odbernom mieste popieral. Žalobca ním tvrdenú skutočnosť\no porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii preukazoval znaleckým posudkom č. 392/\nPL-2019, z ktorého má táto skutočnosť jednoznačne vyplývať.\n4. Znalecký posudok spĺňal podľa súdu prvej inštancie po obsahovej aj formálnej stránke všetky\npredpoklady vyžadované pre súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP a tak za irelevantnú\npovažoval obranu žalovaného, ktorý spochybňoval vierohodnosť znalca, ako aj závery jeho znaleckého\ndokazovania tým, že znalecký posudok vypracovával na základe objednávky žalobcu, pre ktorého\nvyhotovoval viaceré znalecké posudky v obdobných veciach. Za právne bezpredmetnú považoval\nkonajúci súd aj požiadavku vykonať dopyt na Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo\nSlovenskej republiky, ako aj vykonať výsluch znalca Ing. Petra Leška ohľadom jeho odbornej spôsobilosti\nna vypracovanie tohto znaleckého posudku. V tejto súvislosti ozrejmil, že menovaný úrad nevedie\nzoznam znalcov a nemá ani právomoc regulovať výkon akejkoľvek znaleckej činnosti. To prislúcha\nvýlučne Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznam znalcov v súlade s ust. §\n4 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov s tým, že obsahové vymedzenie jednotlivých znaleckých odborov\na odvetví vymedzuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z.z. ktorou\nsa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 228/2018 Z.z.“)\n5. V nadväznosti na procesnú obranu žalovaného súd ďalej uviedol, že predmetom znaleckého\ndokazovania nebolo skúmanie samotných technických vlastností meracieho zariadenia, ale to, či\nsporné a kontrolné odtlačky zabezpečovacích značiek sú zhodné alebo nie. Znalec rovnako neskúmal,\nči meracie zariadenie zaznamenáva správne hodnoty a či tieto hodnoty boli nejakým spôsobom\nmenené alebo inak manipulované. Námietky žalovaného voči znalcovi súd vyhodnotil ako nedôvodné\ns poukazom na prílohu č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., podľa ktorej sa mechanoskopia zaoberá\nkriminalistickým skúmaním mechanoskopických stôp vznikajúcich vzájomným mechanickým pôsobením\nkovových a nekovových predmetov a ich vzájomných väzieb, identifikáciou nástrojov, úlomkov,\nzámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok. Je zrejmé, že žalobcom poverený znalec vo\nsvojom znaleckom posudku riešil iba také úlohy, ktoré spadajú do jeho znaleckého odboru a odvetvia.\n6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom predložený znalecký posudok spĺňa náležitosti\nsúkromného znaleckého posudku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, nakoľko obsahuje príslušnú doložku\nznalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Pre hodnotenie\njeho záverov preto platia tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného\nznalca. Súd ďalej obšírne rozvinul zásady hodnotenia znaleckého posudku v zmysle čl. 15 a ust. § 191\nCSP, ktorými sa pri hodnotení tohto dôkazného prostriedku riadil a dodal, že hodnoteniu nepodliehajú\nznalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, ale presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti\nvo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými\ndôkazmi. Poznamenal, že žalobca ako zadávateľ posudku, už samotné zadanie úlohy pre znalca\nnenaformuloval neutrálne, ale úlohu pre znalca naformuloval sugestívne podľa toho, aký bol ním želaný\nvýsledok znaleckého skúmania, čo vyplýva z titulnej strany samotného znaleckého posudku. Pozornosť\nupriamil na skutočnosť, že znalec pri znaleckom skúmaní nevyhotovil žiaden kontrolný odtlačok, ktorý\nby následne porovnával so sporným odtlačkom, nemal k dispozícii konkrétny kus plombovacích\nklieští, ktorými mal byť vytvorený sporný odtlačok, a ani s takýmto konkrétnym kusom plombovacích\nklieští sám žiaden kontrolný odtlačok nevykonal. Znalec pri formulovaní svojich záverov vychádzal z\npredpokladu, že sada kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré mu boli predložené z pôvodne\nštyroch používaných sád, je zhodná s odtlačkami týchto ostatných sád a v prípade, ak by plombou\nnebolo manipulované, mala by byť zhodná aj so sporným odtlačkom predloženým na skúmanie. Pri\nvypracovávaní znaleckého posudku teda vychádzal výlučne z podkladov a informácií poskytnutých\nžalobcom, pričom sám neskúmal (nemal tú možnosť), či sa kontrolné odtlačky všetkých štyroch sád\nskutočne zhodujú a už vôbec nemal možnosť posúdiť, či plombovacie kliešte, ktorými mal byť vytvorený\n\nsporný odtlačok, vytvárajú odtlačky zhodné s predloženými kontrolnými odtlačkami od žalovaného. Aj\npri konštatovaní zhody všetkých štyroch sád kontrolných odtlačkov (z ktorých však sám mal k dispozícii\niba jednu), znalec vychádzal iba z vyjadrenia spoločnosti Elster, s.r.o., podľa ktorej sú jednotlivé razníky\nzhodné, pretože sú zhotovované na CNC zariadeniach.\n7. Záver, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou\nplombou, by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné konštatovať iba v prípade, ak by bolo zrejmé,\nže kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom, sa zhodujú s odtlačkami plombovacích\nklieští, ktorými bolo pôvodne zabezpečené meradlo na odbernom mieste žalovaného. Takáto skutočnosť\nvšak zo znaleckého posudku nevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky\nnesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca. Na základe znaleckého posudku možno\nkonštatovať jedine to, že odtlačok plombovacích klieští na plombe osadenej v plynomere nachádzajúcom\nsa na odbernom mieste žalovaného, sa nezhoduje z kontrolným odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu\npredložil žalovaný (pozn. správne má byť žalobca), avšak táto skutočnosť nesvedči o tom, že by malo\ndôjsť aj k odstráneniu pôvodnej plomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že\ntieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s odtlačkami na plombe, nachádzajúcej sa na plynomere\ndemontovanom z odberného miesta žalovaného.\n8. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal odber\nplynu na odbernom mieste žalovaného, ktorý mal byť meraný meradlom s porušeným zabezpečením\nproti neoprávnenej manipulácii. Žalobca tak nepreukázal splnenie základnej podmienky pre vznik\nzodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, a z toho\ndôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n9. Žalobca v podanom odvolaní namietal napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu, s poukazom na\nodvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci).\n10. Poukázal na svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo dňa\n09.03.2021, ktoré tvorilo prílohu podaného odvolania, konštatujúc, že z objektívneho hľadiska ho\nmožno vyhodnotiť ako arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a odkláňajúci sa od rozhodovacej praxe\nNajvyššieho súdu SR, bez náležitého odôvodnenia tohto odklonu. Rozhodnutie ústavného súdu\npovažoval pre prejednávanú vec za nezáväzné, no vzhľadom ku skutočnosti, že v obdobných veciach\nsa odvolacie súdy zaoberajú aj týmto nálezom, z opatrnosti svoje stanovisko odvolaciemu súdu predložil.\n11. Do pozornosti odvolacieho súdu dal vyhlášku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR\nč. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, ktorá uvádza záväzné vzory, ako majú overovacie\nznačky vyzerať. Z obrázkov č. 4, 5, 6 a 7 prílohy č. 3 vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať\naj vodorovná čiara. Na určenom meradle, ktoré bolo namontované na danom odbernom mieste, bola\npôvodne namontovaná plomba s označením M41 a 10, avšak pri kontrole bolo zistené, že sa na tomto\nmeradle nachádza plomba s označením M41 a 10 (t. j. bez podčiarknutia číslice „10“). Pokiaľ žalovaný\ntvrdil, že autorizovaná osoba porušila svoje povinnosti a opatrila určené meradlo neplatnou overovacou\nznačkou, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Námietky žalovaného voči znaleckému posudku\npovažoval aj vzhľadom k uvedenému za absolútne irelevantné. Vyhotovenie znaleckého posudku\nvyhodnotil ako nadbytočné, keďže obsahová nezhoda medzi spornými a kontrolnými odtlačkami je\nočividná aj laickej osobe.\n12. Ako dôkaz navrhol žalobca podaním zo dňa 18.12.2020 vyžiadať od autorizovanej osoby certifikát,\nresp. protokol z overenia meradla, z ktorého by bolo možné zistiť kedy a kým bolo určené meradlo\nopatrené zabezpečovacím prvkom proti neoprávnenej manipulácii, a z ktorého zároveň bude zrejmé,\naká značka bola touto autorizovanou osobou na určené meradlo umiestnená. Týmto podaním tiež súdu\nnavrhol, vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, a to súdom určeným znalcom z odboru\nkriminalistika, odvetvie mechanoskopia alebo znaleckým ústavom, Kriminalistický a expertízny ústav\nPolicajného zboru, Odbor: Kriminalistika, Odvetvie: Mechanoskopia. Súd prvej inštancie navrhované\ndôkazy nevykonal, čím závažným spôsobom porušil princípy Civilného sporového poriadku, ako aj práva\nžalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože vykonanie označených dôkazov bolo pre posúdenie\n\nopodstatnenosti nároku žalobcu nevyhnutné, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie nárok žalobcu zamietol aj z dôvodu, že nebolo preukázané akou značkou bolo určené\nmeradlo označené, čím konanie zaťažil takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nveci.\n13. Podľa tvrdenia žalobcu z predloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sporný\nodtlačok zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nezhoduje s kontrolným odtlačkom proti\nneoprávnenej manipulácii. Skutočnosť, že na určenom meradle bola originálne značka/plomba\n(zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii) odstránená a nahradená neoriginálnou (falošnou),\nvyplýva aj z prílohy č. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z. z, ktorá uvádza záväzné vzory, ako majú overovacie\nznačky vyzerať. Z obrázku č. 4 a 5, ako aj z obrázkov č. 6 a 7 tejto prílohy je evidentné ako má vyzerať\ndvojčíslo roka, v ktorom bolo meradlo overené, teda doplňujúca overovacia značka autorizovanej osoby.\nZ tejto prílohy jasne vyplýva, že pod dvojčíslom roka sa musí nachádzať aj vodorovná čiara.\n14. Súd prvej inštancie v uvedenom prípade ignoroval všeobecne záväzný predpis, vyhlášku č. 210/2000\nZ. z., v prílohe č. 3 ktorej sú uvedené záväzné vzory overovacích značiek. Chýbajúci podtržník, resp.\nčiara pod dvojčíslom roku overenia na doplňujúcej overovacej značke, zistenej na určenom meradle v\nčase demontáže, predstavuje závažnú obsahovú nezhodu sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami.\nOprávnená osoba by nemohla určené meradlo overiť overovacou značkou v rozpore so všeobecne\nzáväznými predpismi. Overovanie určených meradiel je prísne regulované a pod štátnym dohľadom.\nV prvom rade žalovaný mal teda preukázať, že certifikovaný subjekt overoval meradlo v rozpore so\nvšeobecne záväznými predpismi. Bez vykonania takéhoto dôkazu ani súd nemohol prísť k záverom\naké uvádza v bode 38. až 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Počet kontrolných odtlačkov\npredložených znalcovi je irelevantný vzhľadom k obsahovej nezhode, ktorá je zjavná aj s prihliadnutím\nna záväznú prílohu č. 3. vyhlášky č. 210/2000 Z.z.\n15. Vzhľadom k uvedenému, bolo podľa žalobcu v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný\nodoberal na danom odbernom mieste zemný plyn, ktorý bol meraný určeným meradlom s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Porušením, sa v uvedenom prípade má na mysli\nporušenie pôvodnej originálnej overovacej značky, ktorá slúži aj ako zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii a predstavuje indikátor možnej manipulácie s číselníkom meradla, keďže po odstránení\noverovacej značky je možné ľubovoľne manipulovať s hodnotami na číselníku. Na určenom meradle,\nnachádzajúcom sa na odbernom mieste žalovaného bolo zistené, že overovacie značky sa nezhodujú\ns kontrolnými odtlačkami. Je teda zrejmé, že niekto originálne zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii odstránil a nahradil falošným. Uvedené znamená, že žalobca naplnenie všetkých skutkových\nznakov neoprávneného odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE preukázal.\n16. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „záver, že\npôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou by\nteda bolo možné konštatovať iba v takom prípade, ako by bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky, ktoré\nboli znalcovi poskytnuté žalobcom sa zhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo pôvodne\nzabezpečené meradlo na odbernom mieste žalovaného. Takáto skutočnosť však zo znaleckého posudku\nnevyplýva, znalec práve naopak uvádza, že za sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere\nzodpovednosť zadávateľ, t. j. žalobca,“ označil žalobca za zjavný prejav arbitrárnosti, a nevyplývajúce\nz vykonaného dokazovania. Znalec síce vo svojom posudku konštatoval, že za predložené odtlačky\nnesie zodpovednosť zadávateľ posudku, avšak toto konštatovanie je bez právneho významu, nakoľko\nkontrolné odtlačky nepredkladá žalobca, ale autorizovaná osoba. Z relevantnej právnej úpravy, na\nktorú žalobca v priebehu konania odkazoval, vyplýva, že žalobca nie je osobou oprávnenou overovať\nurčené meradlá a osádzať ich overovacou značkou. Razníky a kontrolné odtlačky sú v dispozičnej sfére\nautorizovanej osoby, pričom manipulácia s nimi podlieha špeciálnemu postupu.\n17. Ako zákon o metrológii tak aj príslušné vykonávacie predpisy stanovujú podmienky na osoby\nvykonávajúce overovanie určených meradiel a postup overovania určených meradiel. Zo súdom\nuvádzaného vyjadrenia znalca nevyplýva, že kontrolné odtlačky predložil žalobca, ktorý ich predložiť\nani nemohol, keďže nimi nedisponuje. Tieto odtlačky sú archivované v trezore autorizovanej osoby.\nSúd mal pochybnosti o pravosti týchto kontrolných odtlačkov, pri posudzovaní pochybností o pravosti\npôvodu kontrolných odtlačkov však postupoval spôsobom, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu založený na\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n\n18. S odkazom na znenie príslušných ustanovení zákona o metrológii žalobca dodal, že pre\nspochybnenie skutočnosti, že v čase montáže nebolo meradlo riadne označené originálom overovacej\nznačky, nepostačuje len tvrdenie žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, aká značka sa na\nmeradle nachádzala, obzvlášť v prípade, ak obsahová nezhoda medzi kontrolnými odtlačkami a\nspornými odtlačkami je očividná aj laikovi. S ohľadom na citovanú právnu úpravu a bez vykonania\nnavrhovaných dôkazov, súd potom žalobu zamietnuť nemohol.\n19. K bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku: „Na základe znaleckého posudku tak možno\nkonštatovať, že odtlačok plombovacích klieští na plombe osadenej v plynomere nachádzajúcom sa\nna odbernom mieste žalovaného sa nezhodujú s kontrolnými odtlačkami, ktoré znalcovi k porovnaniu\npredložil žalovaný, avšak táto skutočnosť nesvedčí o tom, že by malo dôjsť aj k odstráneniu pôvodnej\nplomby a jej nahradeniu novou, keďže v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by\nmali byť zhodné s odtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného\nmiesta žalovaného,“ žalobca poznamenal, že takýto záver zo znaleckého posudku nielenže nevyplýva,\nale nebol ani predmetom dokazovania. Problematiku overovania určených meradiel a zániku overenia,\nžalobca podrobne opísal v predchádzajúcich podaniach, z obsahu ktorých je zrejmé, že nie je osobou\noprávnenou overovať určené meradlá, a teda kontrolnými odtlačkami nemôže ani disponovať. V tejto\nsúvislosti a na podporu uplatnenej argumentácie poukázal na vyjadrenie spoločnosti Elster, s.r.o.\n(príloha znaleckého posudku), v ktorom uviedla, že kontrolné odtlačky sú archivované v trezore osoby\noprávnenej overovať určené meradlá (v tomto prípade spoločnosti Elster, s.r.o.). Osoby oprávnené\noverovať určené meradlá musia mať podľa ust. § 23 ods. 2 písm. e/ zákona o metrológii vytvorený\na dokumentovaný systém práce, zabezpečujúci trvalé dodržiavanie určených pracovných postupov\npri vykonávaní činnosti, ktorá je predmetom autorizácie. Pokiaľ teda osoba oprávnená vykonávať túto\nčinnosť predkladá znalcovi kontrolné odtlačky s tým, že ide o odtlačky vyhotovené raznicami, ktorými\nbolo meradlo overené, tak na spochybnenie tejto skutočnosti je potrebné tvrdiť a preukázať, že táto\nosoba určené meradlo riadne neoverila. Nestačí pritom bez dôkazov tvrdiť, že nie je zrejmé akou\nznačkou bolo meradlo overené, a či ju tento subjekt skutočne overil. Z overenia meradla existuje protokol,\nresp. certifikát, ktorý vzhľadom k námietkam žalovaného, navrhol žalobca vyžiadať od spoločnosti Elster,\ns.r.o. ako dôkaz.\n20. Závery súdu vyslovené v bode 40 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia označil žalobca aj\nza nezrozumiteľné a vzájomne si odporujúce. Súd v podstate tvrdí, že porovnávaním sporných a\nkontrolných odtlačkov nemožno prísť k záveru, že originálna plomba bola odstránená a nahradená\nfalošnou a súčasne, že v konaní nebolo preukázané, že tieto kontrolné odtlačky by mali byť zhodné s\nodtlačkami na plombe nachádzajúcej sa na plynomere demontovanom z odberného miesta žalovaného.\nPráve zo skutočnosti, že sa kontrolné odtlačky nezhodujú so spornými odtlačkami, ktoré sa nachádzali\nna meradle v čase jeho demontáže, je zrejmé, že došlo k výmene originálov za falzifikát. Absencia\nčiary pod dvojčíslom roku overenia na doplnkovej overovacej značke je jednoznačným dôkazom,\npreukazujúcim odstránenie originálu a jeho nahradenie falzifikátom. Žalobca odmietol akékoľvek dohady\no tom, že osoba oprávnená overiť určené meradlo postupovala v rozpore so zákonom o metrológii a\npríslušnými vykonávacími predpismi, a to bez akýchkoľvek dôkazov, že by došlo k porušeniu týchto\npredpisov zo strany spoločnosti Elster, s.r.o., ktorá nemohla a neoznačila určené meradlo umiestnené\nna odbernom mieste žalovaného doplnkovou overovacou značkou bez podčiarknutého dvojčísla roku\noverenia. To mal v prvom rade tvrdiť a preukazovať žalovaný. Vzhľadom k tomu, že ide o regulovanú\nčinnosť, žalobca navrhol vyžiadať od výrobcu certifikát, resp. protokol z overenia určeného meradla, na\nktorý však súd prvej inštancie neprihliadol.\n21. Nesprávnou aplikáciou ustanovení zákona o energetike, zákona o metrológii a ich vykonávacích\npredpisov dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a nesprávnym právnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia. Napadnutý rozsudok je aj zjavne arbitrárny, keďže nevychádza ani z konštantnej\nrozhodovacej praxe súdov. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací\nsúd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne aby napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n22. Žalovaný s odvolacími dôvodmi žalobcu nesúhlasil, a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k\nsprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a\n\nkonanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žiadal,\naby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n23. Konštatoval, že vyhodnotenie znaleckého posudku súdom prvej inštancie bolo pre vydanie\nmeritórneho rozhodnutia kľúčové a vyslovil presvedčenie, že tento dôkaz predložený žalobcom\nnepreukazuje existenciu neoprávneného odberu zemného plynu z nasledovných dôvodov (úvah),\npričom mnohé z nich žalovaný vzniesol už v priebehu prvoinštančného konania:\na/ dotknutý znalec vypracúva pre žalobcu niekoľko stoviek posudkov ročne a je teda významne finančne\nzávislý od poskytnutého plnenia žalobcu;\nb/ v rámci zadania k znaleckému posudku žalobca položil znalcovi sugestívnu otázku smerom k\n„potvrdeniu neoprávneného odberu zemného plynu;“\nc/ predmetný plynomer predložený znalcovi, mu nebol doručený v zapečatenom obale, ale len v\nobyčajnej nechránenej krabici. Od demontáže meradla po vypracovanie znaleckého posudku uplynulo\nniekoľko mesiacov a nie je zrejmé, kto mal k meradlu prístup, akým spôsobom s ním bolo naložené, za\nčo žalovaný odmieta niesť zodpovednosť;\nd/ žalovaný nebol prizvaný k znaleckému skúmaniu, nevie preto objektívne vyhodnotiť, či prebehlo riadne\na v súlade so zákonom;\ne/ žalovaný namieta, že znalec nezaznamenal znalecké dokazovanie na záznamové prostriedky (audiovideo), nie je preto možné spätne objektívne vyhodnotiť, či znalecké skúmanie prebehlo riadne a v súlade\nso zákonom;\nf/ znalec zjavne vychádzal pri znaleckom skúmaní len z porovnávacieho materiálu, ktorý mu predložil\nžalobca, o ktorom žalovaný nevie, či bol úplný a dostatočný, má teda výhrady voči porovnávaciemu\nmateriálu, ktorý žalobca predložil na skúmanie znalcovi zjavne nekompletný, keďže je zrejmé, že existujú\ncelkovo štyri sady razníc, a znalcovi bola predložená len jedna sada;\ng/znalec sa v znaleckom posudku vyjadroval výhradne k zabezpečeniu plynomeru, nie k plynomeru\nako takému, znalecký posudok bol vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika, mechanické\nzabezpečovacie systémy, mechanoskopia a tento znalec nemohol a nebol oprávnený potvrdiť\nneoprávnený odber zemného plynu. Z jeho kvalifikácie totiž nevyplýva, že by mohol posudzovať a\npotvrdzovať neoprávnený odber zemného plynu. Podľa žalovaného by malo ísť o znalca z odboru\nenergetika, tepelná energetika;\nh/ žalovanému nie je zrejmé, či plynomer ako taký bol alebo nebol poškodený, či bol nejakým\nspôsobom upravovaný, či správne zaznamenával spotrebu a či bol vôbec spôsobilý, aby bol použiteľný\nv obchodnom styku a či mal vyhovujúcu platnosť overenia.\n24. Ďalej namietal, že žalobca v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal, ako vyzerala samotná plomba\n(zabezpečenie) na meradle v čase jeho osadenia (montáže) na odbernom mieste. Bez porovnania\nplomby na meradle v čase montáže a demontáže nie je možné dospieť k záveru, že v čase osadenia,\nsa na meradle nachádzala plomba s označením M41 a 10. Nemožno preto bez ďalšieho predpokladať,\nže meradlo bolo od počiatku opatrené zabezpečovacou plombou v súlade s vyhláškou č. 210/2000 Z.z.\na ak žalobca mienil preukázať rozpor medzi plombou na meradle v čase jeho demontáže a plombou\nosadenou na meradle v čase jeho montáže, mohol tak učiniť predložením relevantnej porovnávacej\ndokumentácie.\n25. Pokiaľ má žalobca podstatnú výhodu v opore zákona, ktorý objektívnu zodpovednosť kladie na\nťarchu odberateľa, je potom spravodlivé od neho požadovať, aby veľmi dôsledne a nado všetku\npochybnosť preukázal, že k porušeniu zabezpečenia skutočne došlo v čase, keď mal odberateľ\nmeradlo inštalované na odbernom mieste. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že pre kvalifikáciu\nneoprávneného odberu zemného plynu je potrebné náležité a riadne zdokumentovanie meradla od jeho\ndemontáže až po vykonanie znaleckého posudku (pozn. jednotlivé kroky žalovaný súhrnne označil ako\n„minimálny štandard“). Splnenie požiadaviek minimálneho štandardu navyše vyvažuje inak neprimeranú\nnerovnováhu práv a povinností, vyplývajúcu z ustanovení týkajúcich sa neoprávneného odberu zemného\nplynu (objektívna zodpovednosť žalovaného). Žalovaný je tak presvedčený, že bez splnenia uvedeného\nminimálneho štandardu nie je možné konštatovať faktickú skutočnosť neoprávneného odberu zemného\nplynu, z dôvodu ktorého odmieta niesť zodpovednosť za zistenia znalca, vyslovené v znaleckom\nposudku. V danej veci minimálny štandard dodržaný nebol, čoho dôsledkom je potom správne vecné\nzhodnotenie dôkazov a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej.\n\n26. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 6 Obdo\n31/2008 zo dňa 21.08.2008 dodal, že súd znaleckým posudkom viazaný nie je. Pri jeho hodnotení berie\ndo úvahy jeho logickú stavbu a nemusí ho bez ďalšieho ani prevziať. Do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov, súd hodnotí dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom žiaden dôkaz\nnemá predpísanú zákonnú silu, vrátane znaleckého posudku. Tak súkromný, ako aj znalecký posudok\nsúdom ustanoveného znalca, môže byť spochybnený, či už súdom, alebo stranami sporu.\n27. Aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/87/2017 zo dňa 28.06.2018 vyslovil obdobne: „29.\nv zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina\nalebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu)\nprepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu\nvoľného hodnotenia dôkazov..... 32. Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou\nvoľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými\nvykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne,\nvrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého\nskúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť\npoužitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery\nznaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom\nznalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť\nsúdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok,\nprenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného\nhľadiska neakceptovateľné. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je\nnajskúsenejším dlhoročným odborníkom vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a\nvypracovať znalecký posudok, preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.“\n28. Napokon aj Krajský súd v Košiciach v bode 12. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11Co/324/2018 zo\ndňa 27.11.2019 uviedol: „V tejto súvislosti možno upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 5. apríla 2006, sp. zn. II. ÚS 98/06-11, v zmysle ktorého súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé súdne konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným\nsúdom úspešný, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a\nprávnym názorom účastníka, vrátane jeho dôvodov a námietok.“\n29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie podľa žalovaného k správnym\nskutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil aj s poukazom na príslušné všeobecne záväzné\nprávne predpisy.\n30. Pokiaľ ide o inú vadu konania, spočívajúcu v nevykonaní navrhovaných dôkazov, žalovaný podotkol,\nže vykonať dokazovanie uvedeným spôsobom navrhol žalobca len v jednom písomnom podaní zo\ndňa 18.12.2020, a to vágne, neurčito a relatívne nezrozumiteľne. Návrh na vykonanie dokazovania\nďalej neprezentoval, ako na pojednávaní, tak ani v rámci iných prednesov. Na pojednávaní zo dňa\n14.02.2023 pred procesným ukončením dokazovania neodznela zo strany právneho zástupcu žalobcu\nžiadna potreba vykonania dokazovania v tomto smere. Jediným dôkazom, ktorý právny zástupca\nžalobcu navrhol vykonať, bol nový návrh na vykonanie dokazovania „dopytom na dodávateľa plynu pre\nžalovaného“, aby predložil dobropisy preukazujúce vrátenie preddavkov žalovanému. Z uvedeného je\nzrejmé, že právny zástupca žalobcu upustil od svojich návrhov na vykonanie dokazovania v súlade s\nopisom v zápisnici z uvedeného pojednávania a súd tak pristúpil k ukončeniu dokazovania. Rovnako\nprávny zástupca žalobcu súd neupozornil, že sú tu návrhy na dôkazy, ktoré doposiaľ neboli vykonané a\nktoré je potrebné vykonať. V tomto smere bol žalobca výslovne pasívny a tak ním deklarovaný návrh na\nvykonanie dokazovania, vyplývajúci z predmetného podania, nemožno brať inak, ako výslovne formálne\nvznesený, bez bližšej špecifikácie. Nie je preto možné súhlasiť ani s námietkou, že nevykonaním\nnavrhovaných dôkazov súd závažným spôsobom porušil práva žalobcu. Takéto výhrady sú účelové.\nZároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že ani eventuálne vykonanie dokazovania v uvedenom\nsmere by nemohlo vyvrátiť alebo poprieť komplexné dôvodné výhrady voči znaleckému posudku, ktoré\nsúd prvej inštancie kvalifikovane, obšírne a zmysluplne popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nInej vady v konaní, v dôsledku ktorej by bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, sa tak\nnedopustil.\n\n31. Žalobcom vytýkaný údajný odklon od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, žalovaný nevníma,\ns poukazom na nedávne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/73/2022 zo dňa 28.02.2023,\nktorým zrušil vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním:\n„59. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že súd prvej inštancie\nsa dostatočne nevysporiadal s jej námietkami ohľadom znaleckého posudku Ing. Petra Lešku, ktorý\npredložil žalobca na preukázanie svojho nároku. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s názorom NS\nSR vysloveným v uznesení č. 4Cdo/106//2020 zo dňa 29.06.2021, avšak nevysporiadal sa s tým, či\ntento znalecký posudok s ohľadom na námietky žalovanej vznesenej pred súdom prvej inštancie je\npresvedčivým a či je možné s ohľadom na vyššie uvedené z neho vychádzať. Z uvedených dôvodov je\nrozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľným.”\n32. Citované rozhodnutie považuje žalovaný za aplikovateľné aj v prejednávanej veci, nakoľko vo vzťahu\nk predloženému znaleckému posudku argumentoval obdobným spôsobom, mal obdobné výhrady k\nposudku, pričom odvolací súd v uvedenom konaní výhrady uznal ako relevantné k zodpovedaniu\nveci súdom prvej inštancie. Existencia určitej rozhodovacej praxe súdov preto nie je prekážkou\nvyhodnocovania dôkazov v konkrétnej veci vždy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vrátane pre konanie\nkľúčového znaleckého posudku.\n33. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal napadnutý rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol\na žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdiť a priznať mu voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n34. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n35. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné\n(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),\npo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n37. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n38. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n39. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej\ninštancie vo veci ďalej postupovať.\n40. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na náhradu škody podľa\nust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, ktorá mala žalobcovi vzniknúť neoprávneným odberom zemného\nplynu meradlom na odbernom mieste žalovaného, na ktorom bolo porušené originálne zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, tzv. overovacia/zabezpečovacia značka (plomba), umiestnená pri\npočítadle meradla. Žalobca uplatnený nárok založil na súkromnom znaleckom posudku, v ktorom\nznalec konštatoval obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných odtlačkov\na kontrolných odtlačkov a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vyslovil, že pôvodné zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou. Súd prvej\ninštancie po dôslednom vyhodnotení tohto dôkazného prostriedku, žalobu ako nedôvodnú zamietol s\nodôvodnením, že závery znalca ešte spoľahlivo nenasvedčujú tomu, že na odbernom mieste žalovaného\n\nskutočne došlo k odstráneniu originálnej plomby a jej nahradeniu inou plombou. K tomuto záveru by\npodľa konajúceho súdu bolo možné dospieť len vtedy, ak by z predloženého súkromného znaleckého\nposudku bolo zrejmé, že kontrolné odtlačky predložené znalcovi sa zhodujú s odtlačkami plombovacích\nklieští, ktorými bolo meradlo na odbernom mieste žalovaného pôvodne zabezpečené. Nakoľko súd prvej\ninštancie nemal za preukázanú ani existenciu protiprávneho konania, ostatnými predpokladmi vzniku\nzodpovednosti za škodu sa ďalej nezaoberal.\n41. V podanom odvolaní vytýkal žalobca súdu prvej inštancie najmä nevykonanie navrhovaných\ndôkazov, ktoré mohli mať za následok iný, pre neho priaznivejší) výsledok konania, ako aj nesprávne\nprávne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ktoré mali spočívať v nesprávnej aplikácii celého\nradu relevantných právnych predpisov a v nezohľadnení súkromného znaleckého posudku, ako dôkazu\npreukazujúceho dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Tieto pochybenia viedli k vydaniu arbitrárneho\nrozhodnutia, ktoré neodráža konštantnú rozhodovaciu prax súdov.\n42. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, je s ohľadom na uplatnené odvolacie dôvody\na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdenie, či súd prvej inštancie rozhodol vecne\nsprávne, keď žalobu o zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, titulom náhrady škody\nspôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste žalovaného zamietol, pretože\npredloženým znaleckým posudkom nemal osvedčené, že na odbernom mieste žalovaného skutočne\ndošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a teda k neoprávnenému odberu\nzemného plynu, ako základnému predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným\nodberom zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE.\n43. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré\nnebolo namontované prevádzkovateľom siete.\n44. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi\nplynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi\nzásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je\npovinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a\nprevádzkovateľovi distribučnej siete.\n45. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez\ntoho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.\n46. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má\nvšetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov\nvedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o\nznalecký posudok súdom ustanoveného znalca.\n47. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,\nna ktorých spočíva tento zákon.\n48. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje\ninak.\n49. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n50. Podľa § 220 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku\nobsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.\n51. Odvolaciu argumentáciu žalobca podporil nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 zo\ndňa 09.03.2021, ktorý síce pre toto konanie nepovažoval za rozhodujúci, avšak pre prípad, že by sa\nním odvolací súd zaoberal, priložil k nemu aj svoje obsiahle stanovisko. V náleze sa Ústavný súd SR\nzaoberal otázkou náhradného spôsobu určenia výšky škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu\npodľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným\nodberom plynu, za súčasného osvedčenia existencie protiprávneho úkonu, ako prvotného predpokladu\nzodpovednosti za škodu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. V prejednávanej veci však súd prvej\ninštancie zásah do meradla na odbernom mieste žalovaného preukázaný nemal, a preto žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. K vyčísleniu náhrady škody už potom nepristúpil, a odvolací súd preto ani nemal\ndôvod sa týmto nálezom a stanoviskom žalobcu osobitne (a predčasne) zaoberať.\n52. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na nepripustenie vykonania navrhovaných dôkazov (vyžiadanie\nprotokolu z overenia meradla od certifikovanej osoby a vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku\nsúdom určeným znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, príp. znaleckým ústavom:\nKriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia), čo\npodľa neho mohlo zásadným spôsobom zmeniť rozhodnutie súdu v tejto veci. K tomuto odvolací súd len\nstručne a v zhode s argumentáciou žalovaného opísanou v bode 36 odôvodnenia rozhodnutia dopĺňa,\nže žalobca síce v priebehu konania uvedené dôkazy navrhoval vykonať, no v závere pojednávania, na\nktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, už tieto návrhy nezopakoval a na otázku súdu, či majú strany\nsporu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, uviedol: „V prípade neoprávneného odberu dodávateľ\nplynu vystaví odberateľovi faktúry., kt. mu vráti poskytnuté preddavky, žalobca má teda za to, že mu\npatrí nárok na náhradu škody v celej výške, v tejto súvislosti žiada vykonať dokazovanie dopytom\nna dodávateľa plynu pre žalovaného, aby predložil faktúry, resp. dobropisy preukazujúce vrátenie\npreddavkov žalovanému.“ (Zápisnica z pojednávania zo dňa 14.02.2023 na č. l. 326; Zvukový záznam z\npojednávania prístupný v elektronickom spise na str. 1). Túto odvolaciu námietku tak odvolací súd musel\nvyhodnotiť ako neopodstatnenú.\n53. Aj s teoretickými východiskami súdu prvej inštancie, zásadnými pre vyhodnotenie súkromného\nznaleckého posudku ako nosného dôkazného prostriedku v preskúmavanej veci, na ktoré odkazuje,\nsa odvolací súd plne stotožňuje a vo svojom rozhodnutí nemá dôvod sa nimi bližšie zaoberať a dané\nprincípy opakovať. Za nevyhnutnú však považuje potrebu upriamiť pozornosť na zistený odklon od\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných sporoch, (na ktorý žalobca v závere\nodvolania síce poukázal, ale bližšie ho nerozviedol), ktorého zdôvodnenie v napadnutom rozsudku súdu\nprvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP absentuje, a ktoré je samo o sebe dôvodom na\nzrušenie tohto rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces\ndôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu).\n54. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu\nškody podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, majú súdy na základe žalobcom predloženého znaleckého\nposudku za preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere\nzemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tieto\nznalecké posudky sú vypracované tým istým znalcom, Ing. Petrom Leškom, s totožnými závermi o\nnezhode sporných a kontrolných odtlačkov a vysokej pravdepodobnosti (blížiacej sa istote) predpokladu\nodstránenia pôvodnej plomby a jej nahradení inou plombou (neoriginálnou). Problematickou býva v\nrozhodnutiach súdov zväčša len výška náhrady škody a jej výpočet, ktorá je následne aj predmetom\nprieskumu odvolacieho a dovolacieho súdu (rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR: uznesenie sp. zn.\n3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 3Obdo/49/2018\nzo dňa 13.06.2019, sp. zn. 3Obdo/49/2019 zo dňa 26.09.2019, 5Obdo/76/2019 zo dňa 14.05.2020, sp.\nzn. 3Obdo/43/2020 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 4Cdo/106/2020 zo dňa 29.06.2021 a pod.)\n55. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že nárok žalobcu súkromným\nznaleckým posudkom preukázaný nebol, nakoľko z jeho obsahu nie je možné bezpečne vyvodiť záver,\nže pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou,\nnapriek tomu, že kontrolné a sporné odtlačky sa nezhodovali. Takýto záver by súd pripustil len vtedy, ak\nby zo znaleckého posudku vyplynulo, že kontrolné odtlačky, ktoré boli znalcovi poskytnuté žalobcom sa\nzhodujú s odtlačkami plombovacích klieští, ktorými bolo meradlo pôvodne zabezpečené na odbernom\nmieste žalovaného (bod 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\n\n56. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom rozsudku ani okrajovo nevenoval zdôvodneniu\nzmieneného odklonu od rozhodovacej praxe všeobecných súdov v skutkovo obdobných veciach,\nzaložených na tom istom vecnom a právnom základe, nakoľko nepriblížil z akých dôvodov nie je možné\nv tomto konkrétnom prípade na súkromný znalecký posudok predložený žalobcom prihliadať, a aké sú\nosobitosti tohto konkrétneho prípadu oproti iným sporom o náhradu škody podľa ust. § 82 ods. 1 písm.\nd/ ZoE s rovnakým znaleckým posudkom, vypracovaným tým istým znalcom, na tom istom skutkovom\nzáklade a s rovnakými závermi znalca. Uvedený odklon bol súd prvej inštancie povinný riadne odôvodniť,\nv súlade s ust. § 220 ods. 3 CSP, keďže odklon od ustálenej rozhodovacej praxe síce prichádza do\núvahy, ale len za súčasného zdôvodnenia odklonu s poukazom na konkrétne skutočnosti a osobitosti\npreskúmavanej veci.\n57. Na podporu vysloveného názoru a v kontexte preskúmavaného sporu odvolací súd poukazuje na\npomerne nové rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024, vydané v skutkovo obdobnom\nprípade, ktorým Najvyšší súd SR rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že súdy konajúce o nároku na náhradu škody\npodľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE pochybili, keď sa odklonili od konštantnej judikatúrnej praxe, bez\nnáležitého zdôvodnenia odklonu v odôvodnení rozsudku. Závery plynúce z tohto rozhodnutia považuje\nodvolací súd za plne aplikovateľné aj na toto konanie:\n„66. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom konajúcich súdov o nepreukázaní protiprávneho úkonu,\nresp. prvého a základného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom\nzemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, sa dovolací súd v ostatnej časti zameral na obsahové\nvyjadrenie podaného dovolania v zmysle jeho cieleného zámeru, zabezpečujúc očakávanie, že najvyšší\nsúd sa pokúsi porozumieť dovolateľovi, a týmto posudzoval dovolanie žalobkyne z hľadiska jeho obsahu\nzaložené na dôvodoch podľa § 420 písm. f) CSP (II. ÚS 344/2019, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 277/2021, III.\nÚS 252/2023), hoci časť námietok zahrnula pod dovolací dôvod vymedzený ust. § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. Ak by totiž najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesprávnej interpretácie jeho skutočného\nobsahu, zasiahol by do základného práva dovolateľa na súdnu ochranu (I. ÚS 415/2022).\n67. V podanom dovolaní žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019, 3Obdo/43/2020, 4Cdo/106/2020,\n7Cdo/283/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS\n457/2021, vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, ako tomu bolo v predmetnom prípade, avšak\ndospeli k odlišným právnym záverom, ako súdy nižšej inštancie.\n68. Dovolateľka s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Cdo/107/2008 dodala, že „pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.\nV takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť\nktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na\nodberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho\nvedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29.\nnovembra 2011, sp. zn. 4Cdo/102/2010.“\n69. Týmto žalobkyňa vyjadrila pochybnosti záverov konajúcich súdov ohľadom vyhodnotenia\nznaleckého posudku, resp. napádaných rozhodnutí z hľadiska (ne)dostatočnosti, (ne)presvedčivosti\na (ne)preskúmateľnosti, kedy v skutkovo obdobných súdnych sporoch uvedených vyššie, dospeli k\nodlišnému hodnoteniu znaleckého posudku, v ktorom znalec k záveru o poškodení použil rovnaký\nodborný postup, čím mali za preukázaný neoprávnený odber plynu, na rozdiel od záverov v tomto konaní.\n70. Dovolací súd zdôrazňuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických\ngarancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha\nštátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie\nkaždému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny\nvýkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky\n\ntakéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu SR z 5. októbra\n2010, sp. zn III. ÚS 212/2010).\n71. K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS\n36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\nDiametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej\nalebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne\nneudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade\nv identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom\na svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou\nchráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n72. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011\nzároveň dovolací súd uvádza, že „Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich\nrozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by\nostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu\nprotichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného\núčelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06,\nIII. ÚS 300/06).“\n73. Zároveň je nutné uviesť, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorá sa premieta v takej\nforme, ktorou všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, nezodpovedá\nprocesným požiadavkám práva na spravodlivý proces (I. ÚS 570/2020, I. ÚS 378/2019, III. ÚS 54/2019).\n74. Dovolací súd zisťuje, že pri zhodných skutkových okolnostiach v sporoch, na ktoré poukázala\nžalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, obdobný znalecký posudok, s rovnakým\nodborným postupom, predstavoval pre všeobecné súdy dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu\nprotiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu ako jedného z predpokladov\nobjektívnej zodpovednosti za škodu.\n75. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak sa súd\nodkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie\ntohto odklonu.\n76. Keďže obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdôvodnenie prípadného odklonu od\nkonštantnej judikatúrnej praxe (§ 220 ods. 3 CSP), čo je normatívnym vyjadrením princípu právnej istoty,\ndovolací súd konštatuje, že konajúce súdy nižších inštancií v napádaných rozhodnutia nedostatočne\na nepresvedčivo zdôvodnili, prečo pri zhodných skutkových okolnostiach tohto sporu, ako je tomu v\nsporoch, na ktoré poukázala žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, nemali\npreukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúcu v neoprávnenom odbere plynu ako jedného\nz predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu, a to v zmysle obdobného znaleckého posudku, s\nrovnakým odborným postupom znalca. Týmto je konanie zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá je založená\nnarušením princípu právnej istoty vo vyššie naznačenom smere.\n77. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súdom nižšej inštancie z rozhodovacej činnosti musela byť\nznáma existencia ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach\nobjektívnej zodpovednosti pri neoprávnenom odbere zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d)\nZoE, preto je dovolací súd toho názoru, že boli povinné sa touto judikatúrou zaoberať, poprípade uviesť,\nprečo sa nejedná v danom prípade o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe.\n78. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nv spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§\n449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd ďalšími dovolacími námietkami nemal\nmožnosť zaoberať.“\n\n58. Odvolací súd aj v zmysle záverov tohto rozhodnutia konštatuje, že ak súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe daný bol, mal ho vo svojom rozhodnutí v\nsúlade s ust. § 220 ods. 3 CSP náležite odôvodniť, a to v kontexte konkrétnych a špecifických okolností\nprípadu.\n59. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n60. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov v\nskutkovo obdobných veciach, ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite, v súlade s ust.\n§ 220 ods. 3 CSP nezdôvodnil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/\nCSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne\nposúdi dôvodnosť nároku žalobcu z hľadiska jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorý\nsi žalobca uplatnil podľa ust. § 82 ods. písm. d/ ZoE, berúc do úvahy právne závery Najvyššieho súdu\nSR, judikované v citovanom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/3/2023 zo dňa 22.02.2024.\n61. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada aj s ostatnými námietkami sporových strán\nuplatnenými v odvolacom konaní, keďže tie neboli vzhľadom na zistený a neodôvodnený odklon od\nustálenej judikatúry všeobecných súdov rozhodujúce pre vydanie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a súčasne boli viazané na právne posúdenie veci, ktoré bude po zrušení napadnutého rozsudku\na vrátení veci súdu prvej inštancie predmetom ďalšieho konania.\n62. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že v\npreskúmavanej veci nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Konanie vo\nveci samej bude pokračovať na súde prvej inštancie, a teda o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho\nkonania rozhodne súd prvej inštancie v novom meritórnom rozhodnutí.\n64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58Cb/176/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3faeaa67-928f-4cf4-b333-a5b361787163", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 252/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2"}, {"guid": "ussr:601ad884-3cf2-465c-9ae4-21e983cad3e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.415.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.415.2022.2"}, {"guid": "ussr:ee99f148-88b4-4008-9bd5-b61949ee1b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.570.2020.1"}, {"guid": "ussr:e5104c3e-c4c6-4485-b3b3-864ee5d9a9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1"}, {"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:5c24aa7e-29b1-476f-9d17-a072119422db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1"}, {"guid": "ussr:5bf87dbc-e28a-477f-bf4f-93650b24fdb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "ussr:5d05da6b-3eed-4ca5-9595-5361dbd73f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed7183f0-7e2a-404b-b813-afda8cb9adb7"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "d71fead4-c368-4117-893b-3bd9758535d0:8f9d9952-d6d4-4a1a-9362-739569112753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6119419844.1", "spisova_znacka": "2Obdo/3/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/3/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6119419844.1"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}, {"guid": "7f27d023-4be3-4dba-b482-1f4a896f2736:4428bcf7-46b1-478f-8f31-ce0e56fc9e42", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7509214472.3", "spisova_znacka": "11Co/324/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/324/2018 z 26. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7509214472.3"}, {"guid": "a62cefdf-3e40-4dac-90fe-73ba0423f398:acc8f73a-0daa-4b5c-a115-4446a327e399", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115224851.1", "spisova_znacka": "9Co/87/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/87/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115224851.1"}], "citovane_v": []}