{"guid": "9c2e7f83-6036-4ad8-8fbc-e05a285937ff:1f83e8c2-10da-4fff-9ff8-f79fb1f3effa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/26/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/26/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2025, sp. zn. 2CoCsp/26/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1", "identifikacne_cislo": "6120323800", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f83e8c2-10da-4fff-9ff8-f79fb1f3effa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/26/2024\n6120323800\n29. 01. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:6120323800.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčleniek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: M. W., nar.\nXX.X.XXXX, trvale bytom: H. F. W. XXX/X, Ž. I. K., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,\nso sídlom: Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,\nso sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,\ns. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom: Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 450,- eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. júna 2024, č.k.\nB1-18Csp/101/2020-178, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. júna 2024, č.k.\nB1-18Csp/101/2020-178, p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20. júna 2024, č.k. B1-18Csp/101/2020-178 rozhodol\ntak, že vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 450,- eur do 3 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol (išlo o nárok na úroky z omeškania). Vo\nvýroku III. žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 450,- eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania. Žalobou odôvodnila nasledovne. Dňa 05.08.2011 uzatvorila so žalovaným\nzmluvu o revolvingovom úvere. Následne sa žalovaný domáhal návrhom na Stálom rozhodcovskom\nsúde Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, aby ju súd zaviazal na zaplatenie sumy\nrovnajúcej sa údajnému dlhu zo zmluvy o úvere. Právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená\nrozhodcovskou zmluvou uzatvorenou popri zmluve o úvere. Na podklade tohto návrhu rozhodcovský\nsúd dňa 18.04.2016 vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. PK-PC-2143/15-MK, ktorým ju zaviazal\nna úhradu dlžnej sumy. Dňa 03.08.2016 podala proti rozhodcovskému rozsudku žalobu o jeho\nzrušenie na Okresnom súde Žiar nad Hronom, pričom konanie sa viedlo pod sp.zn. 23Csr/2/2016.\nNásledne Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 05.05.2017, č.k. 23Csr/20/2016-98, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2017, zrušil rozhodcovský rozsudok. V tomto rozhodnutí súd\nkonštatoval porušenie práv spotrebiteľa. Preto podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa („zákon o ochrane spotrebiteľa“) jej vznikol ako spotrebiteľovi nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie. Tento nárok žiada vo výške 450,- eur. Zdôraznila, že jediným kritériom posúdenia výšky\nprimeraného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Vzhľadom na to, že žalovaným došlo k neprijateľnému\n\nkonaniu už na počiatku ich zmluvného vzťahu a to vyústilo do ďalších zbytočných časovo i psychických\nkonaní pred rozhodcovským súdom a potom pred všeobecným súdom, na ktorom bola úspešná, je\nsuma 450,- eur vo vzťahu k uvedeným okolnostiam nanajvýš primeraná. Žalovaný do dnešného dňa ani\nnapriek jej výzve dlžnú sumu nevrátil, preto si uplatňuje okrem zaplatenie dlžnej sumy aj zákony úrok\nz omeškania vo výške 5 % ročne od 23.06.2020 (odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty\nposkytnutej v predžalobnej výzve) do zaplatenia.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v odpore na svoju obranu uviedol nasledovné. Namietal\npremlčanie nároku, keďže premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, a to dňa 05.05.2020.\nĎalej namietal, že zo žaloby nie je možné zistiť jedinú skutočnosť, ktorou by žalobkyňa žalovanú\nsumu odôvodnila. Zo žaloby nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona ochrane\nspotrebiteľa. Žalobkyňa ani neoznačila, ani nekonkretizovala porušenie ktorého práva alebo povinnosti\njej zakladá nárok, ktorý si uplatňuje. Žalovaný napokon namietal aj úrok z omeškania. Omeškanie by\nmohlo vzniknúť až okamihom nesplnenia rozsudkom uloženej povinnosti. Preto žalovaný žiadal, aby\nsúd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.\n4. Súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne: predžalobnou\nvýzvou zo dňa 17.6.2020; rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.05.2017,\nč.k. 23Csr/2/2016-98; rozhodcovskou zmluvou zo dňa 05.08.2011; zmluvou o revolvingovom úvere\nzo dňa 05.08.2011; rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so\nsídlom Framborská 3605, Žilina, zo dňa 18.04.2016, sp.zn. RK-PC-2134/15-MK. Z vykonaného\ndokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalobkyňa uzatvorila dňa 05.08.2011 so žalovaným zmluvu\no revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu. Na podklade rozhodcovskej zmluvy si žalovaný\nuplatnil voči žalobkyni úhradu dlžnej sumy na rozhodcovskom súde - Stálom rozhodcovskom súde\nVictoria Arbiter. Následne vydal tento rozhodcovský súd rozsudok sp.zn. RK-PC-2134/15-MK, ktorou\nzaviazal žalobkyňu na úhradu dlžnej sumy žalobcovi. Tento rozhodcovský rozsudok bol zrušený\nrozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 05.05.2017, č.k. 23Csr/2/2016-98, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 29.06.2017, na základe žaloby žalobkyne. V uvedenom rozsudku súd skonštatoval\nneplatnosť zmluvy o revolvigovom úvere z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy, pričom dodal,\nže ak by aj bola písomná forma zmluva dodržaná, tak by bol úver bezúročný a bez poplatkov pre\nnedodržanie obligatórnych náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd v tomto rozsudku\nsúčasne skonštatoval aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná.\nŽalobkyňa po tomto rozsudku vyzvala žalovaného na úhradu sumy 450,- eur titulom primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v lehote do 22.06.2020, na\nčo žalovaný nereagoval.\n5. Na zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa a podľa § 100 ods. 1 a 2 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie najskôr posúdil\notázku, či je nárok žalobkyne premlčaný, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným\na dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. Uviedol, že žalobkyňa odvodzuje nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie od rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý mal\nskonštatovať porušenie jej práv. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie je majetkovým právom,\nktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka.\nPočiatok tejto premlčacej lehoty je stanovený na deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podľa §\n101 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mohla podľa súdu prvej inštancie vykonať právo na zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia až odo dňa právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad\nHronom, nie odo dňa jeho vydania, ako sa mylne domnieva žalovaný. Do právoplatnosti rozsudku totiž\nžalobkyňa nemohla s istotou vedieť, že môže uplatniť voči žalovanému právo na zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia, keďže podľa § 226 CSP právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,\nktoré spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Do právoplatnosti rozhodnutia preto\nsúdne rozhodnutie nepožíva vlastnosť záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti. Právoplatnosť rozsudku\nOkresného súdu Žiar nad Hronom nastala dňa 29.06.2017 a odo dňa nasledujúceho tak mohla\nžalobkyňa uplatniť nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia u žalovaného. Počiatok\npremlčacej lehoty tak nastal dňa 30.06.2017, a keďže premlčacia lehota je 3-ročná, nárok by sa premlčal\naž dňa 30.06.2020. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 27.06.2020, teda v rámci plynutia premlčacej\nlehoty.\n\n6. Súd prvej inštancie potom ďalej posúdil, či žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné\nzadosťučinenie od žalovaného. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala základ nároku,\nneozrejmila a ani nekonkretizovala, k porušeniu akých jej práv malo dôjsť. Súd prvej inštancie zdôraznil,\nže pre vznik práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa potrebné, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a (alebo) osobitnými predpismi. Poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý judikuje, že: „jedinou podmienkou práva na primerané finančné\nzadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa\nbolo porušené. Z tohto pohľadu možno nazvať súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný v\nochrane alebo obrane svojho porušeného práva, ako základné konanie. Základným konaním, na ktoré\nnadväzuje potom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o vydanie\nbezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď. Nevylučuje sa ani možnosť,\nže by sa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania finančného\nzadosťučinenia. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri\ndomáhaní sa svojho práva alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z.z. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva\nspotrebiteľa spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Práve inštitút relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred\ndiskrimináciou“ (uznesenie zo dňa 28.02.2023, sp.zn. 1 Cdo 107/2021). V danom prípade súd prvej\ninštancie považoval za preukázané, že v súdnom konaní - konkrétne v konaní, ktorého vyústením bol\nrozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom - bolo konštatované porušenie práv spotrebiteľa. Okresný\nsúd Žiar nad Hronom totiž dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere pre absenciu\npísomnej formy zmluvy (čo predstavuje porušenie práva spotrebiteľa na písomne uzatvorenú zmluvu\npodľa zákonných požiadaviek), pričom ak by aj bola daná, tak skonštatoval, že úver by bol bezúročný\na bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zákona o spotrebiteľských úveroch (čo by\npredstavovalo porušenie práv spotrebiteľa na zmluvu súladnú s obligatórnymi požiadavkami zákona\no spotrebiteľských úveroch). Dospel tiež k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že\nnebola individuálne dojednaná, čo napokon viedlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku (čo predstavuje\nporušenie práva spotrebiteľa na riadne individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu, ktorá by bola\nvýrazom spotrebiteľovej zmluvnej slobody). Súd prvej inštancie teda konštatoval, že boli porušené\nkonkrétne práva spotrebiteľa, v dôsledku čoho vzniklo podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa\nprávo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného (teda od toho, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá).\n7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal primeranosťou výšky požadovaného finančného zadosťučinenia.\nZdôraznil, že pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákonodarca neustanovuje žiadne kritériá,\nktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť\nfinančného zadosťučinenia. Je preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého\njednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 27.10.2021, sp.zn. 1 Cdo 61/2019). Ďalej súd prvej inštancie vyslovil, že v žalobe žalobkyňa\nzdôvodnila žiadanú výšku finančného zadosťučinenia tým, že žalovaným došlo už od počiatku ich\nzmluvného vzťahu k neprijateľnému konaniu, čo vyústilo do ďalších časovo aj psychicky náročných\nsporov. V priebehu konania žalobkyňa ďalej uvedené skutkové tvrdenie bližšie rozviedla, opisujúc, že\nneprimeraná záťaž rozhodcovského a súdneho konania, spoločne s hrozbou exekúcie, jej prinieslo\nneprimeranú psychickú ujmu. Súd prvej inštancie konštatoval, že je vecou úvahy súdu, aby stanovil\nrozsah primeraného finančného zadosťučinenia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Pre súd\nprvej inštancie v danom prípade bolo podstatné, že rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom\núvere, ktoré v konečnom dôsledku boli súdom posúdené ako neplatné, boli uzatvorené dňa 05.08.2011.\nNasledovali právne kroky žalobkyne, ktorá sa právoplatne domohla zrušenia rozhodcovského rozsudku\naž dňa 29.06.2017. Od uzatvorenia zmluvy až po skonštatovanie porušenia práv ubehlo cca 6 rokov.\nPreto súd prvej inštancie považoval za opodstatnenú argumentáciu žalobkyne, že časovo náročné\nspory mohli viesť i k značnému psychickému diskomfortu žalobkyne. Z tohto hľadiska je tak uplatnená\nsuma 450,- eur primeraná. Súčasne súd prvej inštancie vzal na zreteľ i to, že pôvodnou zmluvou\no revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý úver 1.478 eur, z čoho žiadané primerané finančné\nzadosťučinenie predstavuje cca 30 %. I z tohto hľadiska ide o primerané finančné zadosťučinenie.\nNapokon súd prvej inštancie neopomenul ani to, aby primerané finančné zadosťučinenie nebolo príliš\nmierne k povahe porušenia práv žalovaným. Primerané finančné zadosťučinenie nemôže byť pre\n\ndodávateľa príliš mierne (slovami zákona musí byť „primerané“), keďže to by mohlo dodávateľa zvádzať\nk záveru, že napokon porušovanie práv spotrebiteľa sa mu beztak oplatí. I z tohto uhla pohľadu je\nuplatnené finančné zadosťučinenie podľa súdu prvej inštancie primerané.\n8. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval nárok na úrok z omeškania, ktorý žalobkyňa uplatnila vo výške\n5 % ročne zo sumy 450,- eur odo dňa 22.06.2020 (ide o deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na\ndobrovoľné splnenie od žalobkyne) do zaplatenia. Súd prvej inštancie zdôraznil s odkazom na judikatúru\nNajvyššieho súdu SR, že platí, že výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje súd, a to\npodľa zváženia okolností každého jednotlivého prípadu. Rozhodnutie o priznaní primeraného finančného\nzadosťučinenia tak má konštitutívnu povahu. Preto úroky z omeškania môžu vznikať až uplynutím\nlehoty plnenia určenej v súdnom rozhodnutí, pretože až týmto dňom sa dlžník dostáva do omeškania.\nObdobne je rozhodované v prípade náhrady nemajetkovej ujmy, k čomu sa právo na primerané finančné\nzadosťučinenie nepochybne podobá v otázke nutnosti zisťovania všetkých relevantných okolností.\nNajvyšší súd SR zastáva názor, že „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká\naž na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty\nsplnenia sa dlžník dostáva do omeškania“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.03.2012, sp.zn. 6\nCdo 185/2011, R 45/2000). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uplatnené úroky z omeškania žalobkyni\nnepriznal a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol,\nže je potrebné rozlíšiť základ nároku a jeho výšku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v základe\nnároku bola žalobkyňa úspešná, pretože žalobkyni vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Výška tohto nároku však závisela od úvahy súdu. Pritom\nplatí, že ak bol žalobca v konaní úspešný čo do základu nároku a výška závisela od úvahy súdu, tak je\npotrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania nazerať na žalobcu ako plne procesne úspešného (viď\nnález Ústavného súdu SR zo dňa 4.8.2021, sp.zn. I. ÚS 24/2021-44, prípadne uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31.5.2012, sp.zn. 1 MCdo 13/2010). Žalobkyňa sa v zmysle uvedeného považuje za\nplne procesne úspešnú v konaní, pretože bola úspešná čo do základu žalobou uplatneného nároku.\nPreto žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.\n10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku I.\na výroku III. z dôvodu nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia súdom\nprvej inštancie. Namieta, že v konaní neboli ani preukázané a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplývajú\nžiadne vecné a konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodnili sumu 450,- eur. Podľa žalovaného priznanie\nsumy 450,- eur a jej odôvodnenie v napádanom rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,\no čom svedčí aj fakt, že odôvodnenie rozsudku je všeobecné, bez konkrétnej väzby na nejaké\npreukázané skutočnosti. Súd uvedenú sumu označil za primeranú preto, lebo predstavuje „cca 30\n%“ zo sumy poskytnutého úveru. V napádanom rozsudku chýba akýkoľvek argument súdu, ktorý\nzohľadnil pri svojej úvahe, že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa má pomerovať vo\nvzťahu k sume úveru. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu je v tomto smere absolútne nepreskúmateľným.\nSúčasne žalovaný napáda aj závery súdu, podľa ktorých žalobkyňa v konaní mala zdôvodniť, že\n„časovo a psychicky náročné“ spory mali spočívať neprimeranú záťaž rozhodcovského a súdneho\nkonania. Žalobkyňa v konaní ani netvrdila, a ani nepreukázala, že by v rozhodcovskom konaní\nbola vôbec činná a aktívna. K žalobe v rozhodcovskom konaní sa nevyjadrila, nepredložila žiadne\ndôkazy. Tvrdenie o psychicky náročnom spore, ktorého sa strana nezúčastňuje a je pasívny, je\nnielen vecne zavádzajúce, ale nevierohodné. To isté platí aj pre konanie o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku; žalobkyňa sa konania nezúčastňovala, a preto jej tvrdenia o časovo a psychicky náročných\nsporoch aj v tomto ohľade sú zavádzajúce, nepodložené a nekonkretizované. Žalobkyňa svoje tvrdenia\nnijakým konkrétnym spôsobom neoznačila a neindividualizovala do takej miery, aby mohli byť vecným\npodkladom pre toto konanie a posudzovanie primeranosti sumy 450,- eur. Súd nekriticky preberal\nvšeobecné tvrdenia žalobkyne, hoci jeho povinnosťou v zmysle súdnej praxe je vychádzať z konkrétnych\na individualizovaných skutočností a okolností. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 7Cdo/91/2020, v ktorom uviedol, že: „preto (aj) odpoveď na otázku žalobcu aká má byť správna\nvýška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. (ktorých výpočet nie je právnou\nnormou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a\n\npreto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach.“\nUplatnenie voľnej úvahy sa podľa Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp.zn. 3Cdo/25/2019)\nnesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. V rozhodnutí\nsp.zn. 4Cdo/171/2005 Najvyšší súd SR konštatoval, že i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch\npredmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská.\nŽalovaný tvrdí, že postup určenia sumy 450,- eur je svojvoľný, nepreskúmateľný a nezodpovedá v\nžiadnej časti povahe prejednávanej veci (nároku). Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne\nustálil aj splnenie základných podmienok pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie. Okresný súd\nŽiar nad Hronom v rozsudku sp.zn. 23Csr/2/2016 rozhodol o neplatnosti úverovej zmluvy na základe\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný má za to, že Občiansky zákonník nie je\nosobitným predpisom v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ale len ustanovenia § 52 - 54 a\ncitoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove: „Správny nebol názor súdu prvej inštancie ani pokiaľ,\nzdôvodňujúc relevantnosť základu nároku, poukazoval na to, že v poznámke k ust. § 3 ods. 3 Zákona\nč. 250/2007 Z.z. je daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, čím má byť aj Občiansky\nzákonník osobitným právnym predpisom. Je totiž potrebné uviesť, že osobitnými, špeciálnymi normami\nupravujúcimi spotrebiteľské vzťahy všeobecného právneho predpisu, ktorým Občiansky zákonník je, sú\nustanovenia Občianskeho zákonníka obsiahnuté v jeho piatej hlave s nadpisom Spotrebiteľské zmluvy /\nt.j. aktuálne §§ 52-54a/. Ustanovenia upravujúce konštrukciu vzniku zmluvného záväzkového vzťahu\nsú obsahom inej hlavy v systematike Občianskeho zákonníka, konkrétne štvrtej hlavy v jeho prvej\nčasti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06. 2020, sp.zn. 9Co/93/2019). Závery súdu prvej\ninštancie o existencii skutočností, ktoré by odôvodnili nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,\nsú preto podľa žalovaného nesprávne.\n11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný v ňom účelovo dezinterpretuje závery súdu\nprvej inštancie, pričom tvrdenia v ňom obsiahnuté sú tendenčné, ničím nepodložené a nedôvodné.\nŽalobkyňa so závermi súdu prvej inštancie súhlasí, považuje ich za vecne správne a z odôvodnenia\nrozhodnutia je zrejmý logický myšlienkový postup súdu pri posudzovaní jednak nároku na primerané\nfinančné zadosťučinenie ako i o jeho výške. Žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje tvrdenia\nžalobkyne o psychickej náročnosti konaní pred rozhodcovským súdom ako i všeobecným súdom.\nJe nutné uviesť, že súdne konanie je pre akúkoľvek osobu veľmi náročným obdobím, pričom ide o\nobdobie neistoty a obáv z toho ako konanie dopadne. Žalobkyňa upozorňuje, že to bol práve žalovaný,\nkto na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy inicioval rozhodcovské konanie, v rámci ktorého bol\nvydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná k zaplateniu sumy minimálne vo\nvýške 2.328,88 eur. Takýmto spôsobom žalovaný takmer zasiahol do majetkovej a ekonomickej stability\nžalobkyne, ktorá sa musela brániť vhodným spôsobom - a to konaním o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Samotná skutočnosť, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého môže byť\nzačaté aj exekučné konanie, je pre spotrebiteľa veľmi stresujúca. Samotné súdne konanie, v ktorom\nžalobkyňa žiadala zrušenie rozhodcovského rozsudku je taktiež nesporne stresujúce, pretože strana\nsporu nikdy nemá istotu z toho, ako konanie dopadne. To, že sa žalovaný teraz snaží navodiť dojem,\nže žalobkyni nezáležalo na konaniach nemôže obstáť, pretože to bol práve žalovaný, kto ho vystavil\ntlaku rozhodcovského konania, v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená sa obrátiť na všeobecný súd\nza účelom ochrany svojich práv. Žalovaný sa snaží navodiť dojem potreby preukazovania ujmy v rámci\nkonania o primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa pri tom poukazuje na to, že v súčasnosti\nprávna úprava týkajúca sa primeraného finančného zadosťučinenia v ustanovení § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa nevyžaduje pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie vznik\nujmy. Uvedené vo vzťahu k tomuto nároku potvrdzuje aj nová právna úprava vyjadrená v zákone\nč. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá taktiež vznik ujmy nevyžaduje. V súvislosti s ujmou\npoukazuje žalobkyňa na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný pod R 48/2022\nvydaný pod sp.zn. 7Cdo/92/2021 zo dňa 30.06.2022, v ktorom Najvyšší súd konštatuje: „Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.“\nŽalobkyňa trvá na tom, že aj napriek tomu, že ujma nie je definičným znakom, resp. podmienkou pre\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenie, túto v dôsledku neprijateľného konania zo strany\nžalovaného utrpela. A to najmä počas konaní, či už rozhodcovského alebo súdneho, ktoré boli pre\n\nňu psychicky aj časovo náročné, bola vystavená obavám z toho ako konania dopadnú, pričom zásah\ndo jej majetkových práv mohol byť výrazný nebyť poskytnutej súdnej ochrany rozhodnutím vydaným v\npôvodnom konaní. Žalobkyňa ďalej uvádza, že tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie vydané v pôvodnom\nkonaní konštatovalo neplatnosť zmluvy o úvere na základe všeobecných ustanovení zákona č. 40/1964\nZb. je vzhľadom na závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia celkom nesprávne a vytrhnuté z kontextu.\nPre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje\npísomný návrh a písomné prijatie. Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že neplatnosť zmluvy o úvere bola\nkonštatovaná súdom v dôsledku nedostatku písomnej formy, čo je porušením zákona č. 129/2010 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje písomnú formu. Je preto účelové tvrdiť, že súd rozhodol\nlen na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené je tiež v rozpore s ďalšou\nčasťou citovaného rozhodnutia, keď súd v bode 12 konštatoval, že: „Len pre úplnosť súd dodáva, že v\nprípade, že by súd dospel k záveru, že by bola dodržaná písomná forma, zmluva neobsahuje obligatórne\nnáležitosti minimálne podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto\nby bol úver bez úrokov a bez poplatkov.“ Pričom uvedené porušenia súd ďalej rozvádza v bode 13.\nNad rámec uvedeného súd konštatoval tiež neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej konštatoval,\nže nebola individuálne dojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v bode 20 rozhodnutia\nkonštatoval, že: „Predloženú rozhodcovskú zmluvu súd preto považuje za absolútne neplatnú, od ktorej\nnie je možné odstúpiť z dôvodu, že je neplatná od samého počiatku. Súd preto zrušil rozsudok aj z\ndôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom\nkonaní.“ Žalobkyňa trvá na tom, že priznaná suma vo výške 450,- eur je primeraná vo vzťahu k postupu\nžalovaného, ktorého sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil. Súd prvej inštancie v bodoch 18-21 rozsudku\ncelkom jasne zdôvodnil výšku priznanej sumy, pričom do úvahy vzal časové obdobie, počas ktorého\nboli porušované práva žalobkyne ako spotrebiteľa, taktiež zohľadnil aj aspekt psychického diskomfortu\nžalobkyne počas rozhodcovského i súdneho konania. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný\nsa snažil prostredníctvom nulitného rozhodcovského rozsudku získať od spotrebiteľa plnenie vo výške\nminimálne 2.328,88 eur, pričom žalobca si žalobou uplatnil nárok vo výške 450,- eur, čo predstavuje\nnecelých 19,5 % z tejto sumy. Táto suma je podľa žalobcu v celom rozsahu primeraná. Jediným\nkritériom pre priznanie finančného zadosťučinenia je primeranosť, ktorá je subjektívnou kategóriou,\nku ktorej dospeje súd na základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou je porušenie práva alebo\npovinnosti, ktorú však nie je možné osobitne vypočítať. Uvedené vyplýva z povahy pojmu primeranosť.\nRovnako neexistujú iné dôkazy (než tie na ktoré žalobca odkázal) ktoré by \"primeranosť\" preukazovali,\na preto o jej výške rozhoduje na základe voľnej úvahy súd s prihliadnutím na návrh žalobcu. Žalobkyňa\npoukazuje na to, že z rozhodovacej praxe súdov, možno ustáliť, že pri posúdení primeranosti náhrady sa\nzohľadní napríklad rozsah v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti, použitie neprijateľných podmienok\na nekalých obchodných praktík, doba trvania protiprávneho stavu (od samotného uzatvorenia zmluvy\naž doposiaľ, kedy uplatnením nároku na primerané finančné zadosťučinenie dochádza k dovŕšeniu\nochrany práv spotrebiteľa), nevyhnutná obrana a hájenie práv v súdnych konaniach a tým spôsobený\nzásah do súkromného života spotrebiteľa, miera úspešnosti v súdnom konaní, atď. V tejto súvislosti\nuvádza žalobkyňa, že aj nová právna úprava nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa\nzákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa reflektuje kritéria na posúdenie primeranosti finančného\nzadosťučinenia. Podľa zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa § 3 ods. 1 písm. e) Každý\nspotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa\nalebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného\nzadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a\nokolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Táto nová\nprávna úprava, aj keď sa nevzťahuje na prejednávané konanie, vychádza z konštantnej judikatúry, z\nktorej sa vyabstrahovali niektoré konkrétne kritéria pre určenie primeranosti finančného zadosťučinenia.\nŽalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil porušenia viacerých ustanovení zákona o spotrebiteľských\núveroch, ako aj Občianskeho zákonníka, spočívajúcich v nedodržaní písomnej formy, absentujúcich\nobligatórnych náležitostiach, ako aj inkorporovania neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy o úvere.\nPričom na podklade tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej zmluvy žalobca\ninicioval rozhodcovské konanie, v rámci ktorého bol vydaný nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorým\nmala byť žalobkyňa zaviazaná k úhrade sumy vo výške minimálne 2.328,88 eur, pričom táto suma\nby s plynutím času konštantne narastala a zvyšovala sa, nebyť aktívneho hájenia svojich práv na\nsúde žalobkyňou. V otázke primeranosti výšky poukazuje žalobkyňa na rozsudok Krajského súdu v\nBratislave vydaný pod sp.zn. 4CoCsp/5/2021-151 zo dňa 25.08.2021, z ktorého cituje nasledovné:\n„Na základe odvolacích námietok žalovaného odvolací súd ďalej preskúmal aj primeranosť výšky\n\nžalobkyňou uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie a dospel k rovnakému záveru ako súd\nprvej inštancie, a to že finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur je vzhľadom na konkrétne okolností\nposudzovanej veci, a charakter a rozsah žalovaným porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľky,\nresp. povinností samotného žalovaného, primerané. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nvzal pri posúdení primeranosti výšky žalobkyňou uplatneného finančného zadosťučinenia do úvahy\nvšetky relevantné okolností. Stotožňujúc sa s argumentáciou žalobkyne správne prihliadol na fakt, že\nžalovaný už na začiatku zmluvného vzťahu porušil svoje, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa\nustanovené (vyššie špecifikované), povinností a im zodpovedajúce spotrebiteľské práva žalobkyne, keď\nso žalobkyňou ako spotrebiteľkou majúcou postavenie slabšej strany záväzkovo právneho (zmluvného)\nvzťahu uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentovali základné zákonné náležitosti\npožadované ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a tiež pre neprijateľnosť neplatnú rozhodcovskú\nzmluvu. Správne prihliadol tiež na skutočnosť, že žalovaný sa následne na základe tejto neplatnej\nrozhodcovskej zmluvy domáhal v rozhodcovskom konaní od žalobkyne ako dlžníka a spotrebiteľa\nzaplatenia zostatku istiny úveru s úrokmi, poplatkami a zmluvnou pokutou v sume podstatne prevyšujúcej\nsumu, na ktorú by mal reálne nárok, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že to aj napriek tomu, že z iných\nobdobných súdnych konaní musel mať dávno vedomosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a že úverová zmluva uzavretá so žalobkyňou neobsahuje\nvšetky zákonné náležitosti. Takýmto konaním žalobkyňu ako spotrebiteľku a slabšiu stranu zmluvného\nvzťahu nepochybne ukrátil o právo domáhať sa ochrany spotrebiteľa na súde. Na základe nulitného\nrozhodcovského rozsudku jej navyše reálne hrozilo exekučné konanie, čo muselo mať pre žalobkyňu\nnepochybne z objektívneho hľadiska nepriaznivý dopad na jej psychické zdravie, a tiež jej to muselo\nspôsobiť neprimeranú psychickú záťaž. Navyše žalobkyňa bola nútená v dôsledku vydania nulitného\nrozhodcovského rozsudku domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, a to v konaní o žalobe o zrušenie\ntakéhoto rozsudku, v ktorom bola napokon úspešná. Vzhľadom na všetky tieto okolností prípadu a\ns prihliadnutím aj na účel finančného zadosťučinenia - odradiť dodávateľa od protiprávneho konania\nvoči spotrebiteľovi, a tiež na jeho satisfakčnú, sankčnú a preventívnu funkciu považoval odvolací súd\nžalobkyňou podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uplatnenú výšku\nfinančného zadosťučinenia za primeranú a právny záver súdu prvej inštancie o jej primeranosti za\nsprávny.“ Žalobkyňa má za to, že suma primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú priznal žalobkyni\nsúd, je v celom rozsahu primeraná vzhľadom na neprijateľný postup žalovaného. Žalovaný porušil práva\nspotrebiteľa už v počiatku kontraktácie, keď žalobkyňa vyplnila žiadosť o poskytnutie úveru, ktorý\nžalovaný následne sám, bez súhlasu žalobkyne doplnil, ktorá tieto nové a podstatné náležitosti zmluvy\nnepodpísala, nebola o nich vopred informovaná a do jej dispozície sa dostali až doručením zmluvy o\núvere, ktorá už bola doplnená žalovaným. Toto konanie má za následok nedodržanie písomnej formy,\nčo predstavuje porušenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to právo\nspotrebiteľa na písomne uzatvorenú zmluvu podľa zákonných požiadaviek. V ďalšej súvislosti poukazuje\nžalobkyňa aj na to, že ak by aj nedošlo k porušeniu písomnej formy, tak zmluva neobsahovala množstvo\nobligatórnych náležitostí, ktoré sú vyžadované zákonom, v dôsledku čoho tak došlo k porušeniu § 9 ods.\n2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo predstavuje porušenie práva spotrebiteľa na zmluvu v súlade\ns obligatórnymi náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalším porušením zo strany\nžalovaného bolo inkorporovanie rozhodcovskej zmluvy do zmluvy o úvere, ktorá bola neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, a to vzhľadom na to, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a spôsobila\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Týmto došlo k\nporušeniu ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, a to porušeniu práva spotrebiteľa na ochranu pred\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami. K uvedeným porušeniam došlo už v čase kontraktácie, tzn. v\nroku 2011, čo predstavuje dlhých 6 rokov, počas ktorých boli porušované práva spotrebiteľa, pričom\nnapriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou žalovaný inicioval\nrozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi, v rámci ktorého bol vydaný nulitný rozhodcovský rozsudok,\nktorý mal spotrebiteľa zaviazal k úhrade sumy vo výške minimálne 2.328,88 eur. Takéto rozhodnutie\npredstavovalo reálnu hrozbu exekučného konania, nebyť aktivity žalobkyne, ktorá sa prostredníctvom\nkonania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (pôvodné konanie) bránila a súd jej žalobe v celom\nrozsahu vyhovel, čím sa domohla ochrany svojich porušených práv. Žalovaný aj napriek tomu, že celkom\nevidentne porušil práva spotrebiteľa ho vystavil hrozbe exekučného konania na podklade nulitného\nrozhodcovského rozsudku.\n12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým\n\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné.\n13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie\nz vykonaného dokazovania riadne a správne ustálil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a\ndospel ku správnemu záveru o dôvodnosti návrhu. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a v reakcii na\nargumenty uvedené v odvolaní odvolací súd uvádza, že žalobkyňa si uplatňuje nárok v zmysle ust. § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom\ns cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho\npráva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho\nkonania, a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy\nspotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených\nporušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom\n(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi zodpovedá. Podľa poslednej vety daného ustanovenia podmienkou na uplatnenie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľ úspešne na súde uplatnil porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. V danom prípade nastala táto\nskutočnosť, keď ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalobkyňa úspešne na súde bránila porušenie\npráva v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, ktorý rozhodnutím zo dňa 05.05.2017, sp.zn.\n23Csr/2/2016 zrušil rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter sp.zn. RKPC-2134/15-MK zo dňa 18.04.2016, a to z dôvodov jednak nedodržania písomnej formy uzatvorenej\nzmluvy, ktoré posúdenie právne nespadalo len pod ust. § 40 až 44 OZ, ale znamená aj porušenie ust. §\n9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej je jasne v odôvodnení daného rozhodnutia uvedené\naj, že aj keby bola dodržaná písomná forma zmluvy o úvere, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti\nminimálne podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), k), y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by bol úver\nbez úrokov a bez poplatkov. Ďalej súd konštatoval v danom rozhodnutí aj neplatnosť rozhodcovskej\nzmluvy, z dôvodu, že nebola individuálne dohodnutá. Odvolací súd teda odvolaciu námietku, že neboli\nsplnené podmienky na uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, nakoľko\nbolo konštatované len porušenie všeobecných ust. Občianskeho zákonníka, vyhodnotil ako nedôvodnú.\nJe zrejmé, že žalobkyňa sa domohla zrušenia rozhodcovského rozsudku a to aj z dôvodov porušenia\nustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, absencie povinných údajov v zmluve, ako aj neprijateľnej\npodmienky v podobe neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Teda právo na primerané finančné\nzadosťučinenie žalobkyni v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov vzniklo. Odvolací súd má\nza to, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo v danej veci došlo k naplneniu týchto podmienok a\nodvolací súd sa stotožnil s jeho odôvodnením v celom rozsahu.\n14. Žalovaný namietal aj, že suma ktorú si žalobkyňa uplatňuje je neprimeraná. Tu odvolací súd opäť\nkonštatuje, že sa v celom rozsahu stotožnil s posúdením a odôvodnením priznanej výšky zadosťučinenia\nsúdom prvej inštancie. Odvolací súd dopĺňa, že závažnosť ujmy nie je podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľov, ktorého aplikácia ako lex specialis sa uplatňuje na daný prípad, podmienkou k úspešnému\nuplatneniu primeraného zadosťučinenia. Najvyšší súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/92/2021, ustálil,\nže pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva\nalebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o\nzmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\nje rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd\núvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. V odôvodnení daného rozhodnutia sa\nuvádza: \"Najvyšší súd v uznesení z 30. januára 2019, sp.zn. 6Cdo/127/2017 (napadnuté odvolacie\nrozhodnutie je z 15. júla 2020, pozn.) sa v rámci podaného dovolania zaoberal (aj) právnou otázkou, či\nmožno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby\nbol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo svojich nosných záveroch v tejto súvislosti\nuviedol: „Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\n\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp.zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia... Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje,\naby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu\na výšku vzniknutej ujmy. Odvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď\nvychádzal zo záveru, že zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky\nnestanovuje ... Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi\nstranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku\nvzniknutej ujmy.“\n15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR potom musí konštatovať, že súd\nprvej inštancie správne postupoval, keď ustálil, že predpokladom vzniku nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je iba úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným zákonom alebo osobitnými predpismi a nevyžaduje sa\naj preukázanie ujmy. Či uplatnená suma zadosťučinenia je primeraná, je na úvahe súdu. Konkrétnu\nvýšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. Súd prvej inštancie\nodôvodnil aj prečo považoval výšku 450,- eur za primeranú a odôvodnil ju okolnosťami prípadu. Poukázal\nna dlhšie časové obdobie niekoľkých rokov, počas ktorého dochádzalo k porušovaniu práv spotrebiteľa,\npoukázal na psychickú záťaž, ktorá bola vyvolaná tým, že sa musela žalobkyňa brániť na súde a bola\nvo finančnej neistote. Poukázal aj na výšku sumy, ktorú neoprávnene žalovaný požadoval uhradiť od\nžalobkyne. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky možné hľadiská pre posúdenie\nprimeranosti finančného zadosťučinenia a priznal sumu zodpovedajúcu týmto hľadiskám. Odvolací súd\ntaktiež pri posúdení primeranosti výšky finančného zadosťučinenia poukazuje na to, že zmluva o úvere\nbola od jej počiatku neplatnou pre nedodržanie písomnej formy, ale aj bezúročnou a bez poplatkov, pre\nnedodržanie potrebných náležitostí zmluvy a rovnako rozhodcovská dohoda bola neplatnou, znamenala\nneprijateľnú podmienku v zmluve. Vzhľadom na postavenie žalovaného v zmluvnom úverovom vzťahu,\npoužívanie jeho formulárových zmlúv, je na jeho zodpovednosti, že uzavrel zmluvu o úvere, ktorá\nporušovala práva spotrebiteľa od počiatku. Žalovaný na základe neplatnej úverovej zmluvy, úverovej\nzmluvy, ktorá bola od počiatku bez úročná a bez poplatkov a na základe neplatnej rozhodcovskej\ndoložky, inicioval konanie pred rozhodcovským súdom, ktorý súd zaviazal žalobkyňu na úhradu sumy\n1.478,67 eur, ďalej zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania až do dosiahnutia\nsumy 1.200 eur a po tomto dni úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.478,67 eur. Z\nodôvodnenia rozsudku vieme aj, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s 30. tou splátkou, teda v\nčase konania pred rozhodcovským súdom žalovaný mal od žalobkyne uhradenú sumu pôžičky, keďže\nzmluva bola od počiatku bez úrokov a poplatkov. Od žalobkyne požadoval neprimeranú sumu úrokov a\nzmluvných pokút. Žalobkyňa rozhodcovským konaním a jeho rozhodnutím bola finančne ohrozená a toto\nkonanie spôsobilo, že musela hájiť svoje práva na súde žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.\nŽalobkyňa bola po celé uvedené časové obdobie v právnej neistote a boli ohrozené jej majetkové\npomery. Žalobkyňa žiadala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 450,- eur, čo predstavovalo\n\ncca. 20 % zo sumy, ktorú požadoval od nej uhradiť žalovaný v rámci rozhodcovského konania (istina,\núroky, zmluvná pokuta, trovy konania). Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, žiadnu takú okolnosť,\nktorá by mohla znamenať priznanie nižšieho finančného zadosťučinenia oproti priznanému súdom prvej\ninštancie. Úvaha súdu prvej inštancie o primeranosti finančného zadosťučinenia v danom prípade je\nodôvodnená jasne, zrozumiteľne a nie je dôvod zo strany odvolacieho súdu do danej úvahy zasahovať.\n16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (ust. § 387 ods. 1 CSP).\n17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, má žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2\nCSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Csp/101/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "97861aa5-e0da-4a11-acff-20ff2566a0cf:edf92df9-350b-4063-ab8c-48df965f7445", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1", "spisova_znacka": "1Cdo/61/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2019 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5117216131.1"}, {"guid": "b07f7b3a-4179-4a43-9f11-e9daa724b0eb:46678e06-e3d5-41d9-bccb-aa429d3f2d8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1", "spisova_znacka": "3Cdo/25/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/25/2019 z 20. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-20", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1113239297.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "c36434c3-2181-44e7-9e29-d38c5b2ebdb5:c2d97a00-9d91-41cc-808b-0a4adfeba682", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1205203682.1", "spisova_znacka": "1MCdo/13/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/13/2010 z 30. 5. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1205203682.1"}, {"guid": "a9209ce4-c198-4d68-8e05-cb25fa6d0e15:bfb54ce1-d7da-40f9-8e5d-8383f98129e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoCsp/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/5/2021 z 25. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9209ce4-c198-4d68-8e05-cb25fa6d0e15:bfb54ce1-d7da-40f9-8e5d-8383f98129e2"}, {"guid": "4c4309f3-30ea-4b82-bd33-2b8c4b36c54d:18fdcafb-508a-47cf-a1ab-66e136f9f5d7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1", "spisova_znacka": "9Co/93/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/93/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5118204365.1"}, {"guid": "42a43b50-eb2a-45d3-814e-48f626c16e9c:2a4f061f-642a-4690-9718-36652d19c3b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Csr/2/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23Csr/2/2016 z 5. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2017-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42a43b50-eb2a-45d3-814e-48f626c16e9c:2a4f061f-642a-4690-9718-36652d19c3b1"}], "citovane_v": [{"guid": "717c042e-8510-4ae3-a605-acce8749c60b:a7063e00-60dc-4916-9104-2058d5f45069", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8723212248.6", "spisova_znacka": "23Csp/43/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 23Csp/43/2023 z 27. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8723212248.6"}]}