{"guid": "3f98a97c-e197-48a0-8180-3ec7d1a43c7e:41569587-30cc-4470-b742-dd487f4ad878", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/34/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/34/2022 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 7CoCsp/34/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1", "identifikacne_cislo": "6120294145", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10CdoS/3/2026", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1b94b94e-fa58-4993-8320-e8d4dc3dbd8c:485c4e45-6aa1-4799-977c-edffd5e856c0", "datum": "2026-03-24", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41569587-30cc-4470-b742-dd487f4ad878", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/34/2022\n6120294145\n30. 04. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:6120294145.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium\nLegal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. – D. C., zastúpeného: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., IČO:\n50 491 300, so sídlom Pribinova 20, Bratislava o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie\nžalobcu a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.5.2022, č.k.\n10Csp/118/2020-222, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi\n3 000 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 23.3.2019 do zaplatenia, mení tak, že žaloba sa zamieta.\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania\nzamietnutá, potvrdzuje.\nŽalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 000\neur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.3.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania žalobu zamietol (výrok\nII.). Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. a), §\n53 ods. 5, § 53 ods. 9, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\n(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a §\n3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že právny\npredchodca žalobcu SLSP, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 26.9.2012 Zmluvu o splátkovom úvere,\npodľa ktorej žalovaný ako dlžník obdržal sumu 6 000 eur, ktorú mal splácať v pravidelných mesačných\nsplátkach v sume po 118,07 eur, pričom bol dohodnutý celkový počet splátok 120, splatnosť prvej splátky\nku dňu 25.11.2012 a splatnosť poslednej splátky dňa 25.10.2022. Ročná úroková sadzba tvorila 18,40\n%, RPMN 22,00% a celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 14 157,27 eur. Poplatok za správu úveru tvoril\n2,99 eur a spracovateľský poplatok sumu 169 eur. Žalovaný úver splácal až do 23.2.2017, kedy uhradil\nposlednú splatnú splátku. Listom zo dňa 28.1.2018 veriteľ žalovanému oznámil, že je v omeškaní so\nsplácaním úveru v sume 1 678,38 eur a následne listom zo dňa 2.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť\núveru ku dňu 1.3.2018. Listom zo dňa 30.3.2019 oznámil veriteľ žalovanému postúpenie pohľadávky.\n\nPrvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere,\nktorá je typickou spotrebiteľskou zmluvou.\n3. Po preskúmaní obsahu predmetnej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že táto obsahuje všetky\nobligatórne náležitosti, ktoré vyžadoval zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase jej\nuzavretia. K námietkam žalovaného uviedol, že výšku mesačnej splátky nie je nutné rozčleniť na\nsplátku na istinu, úroky, či iné poplatky, keďže sporné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o\nspotrebiteľských úveroch eurokonformne vyložil Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 22.2.2018, sp.zn.\n3Cdo/146/2017 a následne aj v rozhodnutiach zo dňa 17.4.2018, sp.zn. 3Cdo/56/2018 a zo dňa\n23.4.2018, sp.zn. 4Cdo/211/2017, pričom ide o rozhodnutia s vyšším stupňom právnej sily a záväznosti,\nnež majú rozhodnutia súdov nižších stupňov, na ktoré žalovaný poukázal. K namietanej nesprávnej\nvýške RPMN uvedenej v Zmluve o splátkovom úvere súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný toto\ntvrdenie nijako nekonkretizoval, nepodložil ho žiadnym dôkazom, či vlastným výpočtom alebo údajom\nz interaktívnej kalkulačky, podľa ktorej je jeho výška správna. Žalovaný žiadal preveriť výšku RPMN\ncez NBS, tento dôkaz súd nevykonal z dôvodu, že žalovaný nevyvinul ani minimálnu snahu potrebnú\nk jej účinnému spochybneniu, naviac je vykonanie tohoto dôkazu bankou spoplatnené. Prvoinštančný\nsúd konštatoval, že aj v spotrebiteľských sporoch platí zásada kontradiktórnosti konania. Ak strana\nsporu spochybní nejaké tvrdenia protistrany, musí uviesť vlastné tvrdenia, aby bolo spochybnenie\núčinné, žalovaný však túto podmienku nesplnil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedojednaní\nindividuálnych podmienok zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že ani toto tvrdenie nepodložil žalovaný\nžiadnym konkrétnym dôkazom. Konštatoval, že je síce evidentné, že zmluvu vypracovala banka, to\nvšak neznamená, že žalovaný nemohol žiadať pri uzatváraní zmluvy nejaké výhodnejšie podmienky. V\nkonaní ale nebolo preukázané, že takéto podmienky aj vyžadoval, len mu nebolo vyhovené. Uzavrel, že\nide len o účelové a všeobecné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, ktorého argumentácia zrejme\npochádza z čias, kedy súdy túto podmienku skúmali predovšetkým v prípadoch nebankových subjektov\nuplatňujúcich nezákonné a nekalé úžernícke praktiky. Prvoinštančný súd považoval za nedôvodný aj\npoukaz žalovaného na poplatky uvedené v zmluve. Vo vzťahu k poplatku za správu úveru uviedol, že ide\no poplatok tvoriaci cenu úveru, pričom tieto poplatky sú bežnou praxou na bankovom trhu všetkých bánk\nkdekoľvek v SR aj v zahraničí. Je nepochybné, že banka musí každý úver spravovať a má s tým osobné\nnáklady, úver spravuje aj v záujme klienta, pričom výška poplatku je minimálna. K spracovateľskému\npoplatku uviedol, že rovnako ako v prípade poplatku za správu úveru ide o poplatok tvoriaci cenu úveru.\nKonštatoval, že cena úveru nepodlieha súdnemu prieskumu a nie je možné súhlasiť so žalovaným,\nže za tieto poplatky banka neposkytuje protiplnenie a teda ide o neprijateľnú podmienku. Pokiaľ ide o\nnámietku, že suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť podľa zmluvy (14 157,27 eur) je nižšia než suma (14\n168,40 eur), ktorá vychádza po vynásobení sumy splátky (118,07 eur) s počtom splátok (120), súd prvej\ninštancie poukázal na to, že žalobca tento rozdiel vysvetlil vo svojej replike tak, že posledná splátka\ntvorila len sumu 106,94 eur a nie 118,07 eur, a to s poukazom na bod 5.5.3 úverových podmienok. K\ntomu prvoinštančný súd uviedol, že podľa bodu 14 Zmluvy o splátkovom úvere mal žalovaný právo, aby\nmu veriteľ na jeho požiadanie a bezplatne zaslal tzv. amortizačnú tabuľku. Z nej by sa dozvedel všetky\npotrebné údaje o dobe splácania i výške splátok. Podľa názoru prvoinštančného súdu je dôležitá suma\n14 157,27 eur uvedená v zmluve ako celková čiastka spojená s úverom. Táto suma je naviac nižšia než\nsuma určená vyššie uvedeným výpočtom, čo je v prospech spotrebiteľa.\n4. K hmotnoprávnej námietke žalovaného o premlčaní nároku súd prvej inštancie vysvetlil, že v\n§ 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho\nzákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej,\nak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa\nich zročnosti, neplynie teda odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§101 Občianskeho\nzákonníka), tzv. „akcio nata“. Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti\nsplatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, avšak tej,\nktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ právo na\nzosplatnenie inak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne\naž do konca dňa splatnosti každej z nich; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu,\nktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia doba od splatnosti tej nesplnenej\nsplátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Nemôže teda ísť o ktorúkoľvek\npredtým nesplnenú splátku (ani prvú v poradí), ale tú, pre ktorú veriteľ využil právo na zosplatnenie dlhu.\nUstanovenie § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle §\n\n565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky, pričom podľa § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka (keďže ide o spotrebiteľský vzťah), tak môže vykonať najskôr po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti\ntej splátky, pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle §\n565 Občianskeho zákonníka, využil. Ide tu o právo veriteľa na zosplatnenie dlhu počas jeho trvania,\nnie jeho povinnosť. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov súd prvej inštancie aplikujúc ich\nna prejednávanú vec konštatoval, že ak veriteľ vyhlásil zosplatnenie dlhu k 1.3.2018, splátka, pre ktorú\ntoto svoje právo využil, bola splatná ku dňu 25.11.2017. Od tejto splátky uplynula viac ako trojmesačná\nlehota potrebná k využitiu práva na zosplatnenie dlhu. Zároveň od tejto nesplnenej splátky začala plynúť\nzákonná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 25.11.2020. Veriteľ svoje právo z dlhu uplatnil\nna súde dňa 29.4.2020, teda včas a jeho nárok teda nie je premlčaný.\n5. Za nedôvodnú považoval prvoinštančný súd aj námietku žalovaného o neprimerane vysokom až\núžerníckom riadnom úroku. Konštatoval, že NBS vyhlasuje priemerné úrokové miery zo spotrebných\na aj iných úverov každý polrok. Priemerná úroková miera, z ktorej musel veriteľ pri uzavretí zmluvy\nvychádzať, bola platná k 30.6.2012 a tvorila 13,86%. Ak potom veriteľ uplatnil 18,40% ročný úrok,\nktorý je len o niečo vyšší ako priemer (zrejme aj s prihliadnutím na 10 ročnú dobu splácania tohto\nrelatívne malého úveru), potom podľa názoru prvoinštančného súdu takto stanovený úrok nie je možné\npovažovať za neprimerane vysoký, či dokonca za úžernícky. Sám žalovaný si musel byť vedomý, za\nakých podmienok si úver z banky (nie nebankovky) berie a aká je cena tohto úveru. V tejto súvislosti\nsúd uvádza, že ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, ako už bolo viackrát aj v iných súdnych\nkonaniach konštatované. Žalovaný podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 12.5.2022 uviedol, že\ntýchto pôžičiek mal viacero a už si ani nepamätá, od koho si zobral pôžičku a kedy. Naviac sa počas\nsplácania úveru (necelé dva roky od uzavretia zmluvy) z adresy trvalého pobytu uvedeného v zmluve\nodhlásil a odvtedy je zaevidovaný len v MČ - Podunajské Biskupice, čím je výrazne sťažené doručovanie\nakýchkoľvek úradných, či iných zásielok. K výške žalovanej pohľadávky nedal žalovaný žiadne osobitné\nvyjadrenie, teda ju súd prvej inštancie považoval za nespornú.\n6. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 3 nar. vlády SR č.86/1995 Zb. a\nzamietol časť žalovaného úroku z omeškania presahujúceho výšku 5% (žalobca požadoval zmluvných\n8%), pretože výška úroku je striktne daná vyššie citovaným právnym predpisom, platným pre\nobčianskoprávne vzťahy, osobitne pre vzťahy spotrebiteľské, pre ktoré je potrebné uplatniť ustanovenia\npre neho výhodnejšie.\n7. Na základe vyššie uvedeného vychádzajúc z vyhodnotenia dokazovania, s prihliadnutím na citované\nzákonné ustanovenia súd prvej inštancie konštatoval, že Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená, obsahuje všetky obligatórne\nnáležitosti, nie je bezúročná a bez poplatkov a neobsahuje neprijateľné podmienky a preto žalobe\nvyhovel.\n8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a keďže mal žalobca v spore o istinu plný úspech, prvoinštančný\nsúd mu prisúdil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n9. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal odvolanie žalovaný. Poukázal na\nznenie § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak však zmluva o spotrebiteľskom\núvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne zo dňa 17.12.2014, sp.zn. 5Co/599/2014, v ktorom súd konštatuje, že „Špeciálna\núprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,\npričom § 4 ods. 2 písm. i) ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku,\npočet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak sa v zmysle § 4 ods. 3 považuje\nposkytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny a\núrokov znamená povinnosť veriteľa uviesť rozčlenenie jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len\ncelkovú výšku mesačných splátok, ale je potrebné uviesť, koľko presne pripadá zo splátky na úhradu\nistiny a koľko úroku. Keďže uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala túto obligatórnu\nnáležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov“. Žalovaný\nzároveň poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 6.5.2015, sp.zn. 11C/50/2015,\n\nrozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.11.2014, sp.zn. 7Co/220/2014 a rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trnave zo dňa 6.8.2013, sp.zn. 9Co/401/2012. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje\npotrebné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, mal žalovaný\nza to, že predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona\no spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ďalej poukázal aj na\nrozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co/249/2017, predmetom ktorého bol obdobný spor, pričom\nodvolací súd ako aj prvoinštančný súd sa v tomto prípade vysporiadal aj s rozhodnutiami iných súdov,\nna ktoré poukazoval žalovaný, avšak mal za to, že samotná absencia obligatórnych náležitostí zmluvy\nje dostatočná na uznanie úveru za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na § 54 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,\nktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaný aj naďalej trval na tom, že zmluvu (poskytnutý úver) je\nnutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti\npožadované právnymi predpismi. Namietal, že prvoinštančný súd v odôvodnení len stroho konštatoval\nskutočnosť, že spornú problematiku už vyložil Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 22.2.2018, sp.zn.\n3Cdo/146/2017 a následne aj v rozhodnutiach sp.zn. 3Cdo/56/2018 a sp.zn. 4Cdo/211/2017. Nakoľko\nide o rozhodnutia s vyšším stupňom právnej sily a záväznosti, než majú rozhodnutia súdov nižších\nstupňov, na ktoré žalovaný poukazoval v písomných podaniach, súd prvej inštancie sa už vôbec\nďalej nezaoberal rozsudkom Krajského súdu v Trnave v obdobnej veci, ktorý bol vydaný po dátume\n(28.5.2018) vydania rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uvádza súd prvej inštancie.\n10. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci súdneho konania takisto poukazoval aj na nesprávny výpočet\nRPMN. Upriamil pozornosť na fakt, že ani prvoinštančný súd nemal za sporný fakt, že v konaní\nišlo o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného dôvodu sa tak na také konanie, ktorého predmetom je\nposudzovanie spotrebiteľskej zmluvy vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku o sporoch s\nochranou slabšej strany, preto by súdy mali aplikovať ust. § 295 C.s.p., podľa ktorého súd môže vykonať\naj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez\nnávrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Žalovaný namietal, že prvoinštančný súd akoby opomenul\nuvedené ustanovenie a preto nie je možné klasifikovať jeho postup ako správny a súladný so zákonom.\nPrvoinštančný súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - preverenie výšky RPMN cez NBS z dôvodu,\nže žalovaný nevyvinul ani minimálnu snahu potrebnú k jej účinnému spochybneniu, naviac je vykonanie\ntohoto dôkazu bankou spoplatnené. Žalovaný mal za to, že v zmluve vyčíslená RPMN je vyčíslená\nnesprávne, na čo opakovane poukazoval v rámci celého súdneho konania.\n11. K dojednaným úrokom uviedol, že obsahom zmluvy sú celkové náklady spotrebiteľa, ktoré sú\nspolu vo výške 14 157,27 eur a úroková sadzba vo výške 18,40 % p.a., pričom RPNM je vo výške\n22,00 %. Žalobca zároveň v zmluve uviedol, že žalovaný musí uhradiť celkovú čiastku vo výške\n14 157,27 eur. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že žalovaný by mal žalovanému uhradiť 120\nsplátok po 118,07 eur, čo predstavuje sumu vo výške 14 168,40 eur (nie sumu vo výške 14 157,27\neur). Podľa názoru žalovaného je až nemysliteľné, aby žalobca poskytoval úver vo výške 6 000\neur a žiadal uhradiť sumu vo výške 14 157,27 eur, čo predstavuje viac ako 100 % poskytnutého\núveru. Poukázal na znenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon,\nktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým\nmravom. Zároveň argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.12.2014, sp.zn.\n5Co/599/2014, v ktorom súd konštatuje, že „Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o\nspotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a\nmravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní\núrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje\nod dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a\nktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne\nuznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky.“\nŽalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.4.2012,\nsp.zn. 5Cdo/26/2011, v ktorom súd obdobne konštatuje, že „Neprimeranou, a preto odporujúcou\ndobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania\nobvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri\nposkytovaní úverov alebo pôžičiek.“ V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie v\ntejto otázke mal za to, že dojednané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na\nzáklade vyššie citovaného § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania\no úrokoch, vyplývajúcich zo zmluvy. Podľa názoru žalovaného nie je zmluva ako celok udržateľná,\n\nobsahuje nesprávny výpočet RPMN, neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy v zmysle príslušných\nprávnych predpisov, ide o formulárovú zmluvu, a spolu s výškou úrokov, a ďalšími ustanoveniami, ktoré\npodmieňujú uzatvorenie zmluvy, zmluva nespĺňa všetky náležitosti a mala by byť posudzovaná ako\nbezúročná a bez poplatkov. Vzhľadom na povinnosť súdu konať v prípade spotrebiteľských sporov ex\noffo bolo zo strany žalovaného súdu navrhnuté, aby zmluvu preskúmal, či neobsahuje ďalšie neprijateľné\npodmienky. Súd však zmluvu ďalej neskúmal a nedostatky deklarované žalovaným považoval za\nprimerané.\n12. K námietke premlčania žalovaný poukázal na článok 8. bod 8.1 Obchodných podmienok, z ktorého\nvyplýva, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom\npred dohodnutou lehotou splatnosti, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky úveru,\nresp. úrokov z úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Z výpisu z účtu úveru predloženým žalobcom\nvyplýva, že žalovaný bol s omeškaním čo i len jednej splátky úveru, resp. úrokov z úveru po dobu\ndlhšiu ako tri mesiace ku dňu 25.5.2017. V období medzi 24.2.2017 a 19.3.2019 nebola žalovaným\nuhradená žiadna splátka. Z uvedeného dôvodu potom žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca úver\nnezosplatnil skôr. Mal za to, že zo strany žalobcu išlo o „umelé“ predlžovanie premlčacej doby. Uviedol,\nže z Občianskeho zákonníka vyplýva veriteľovi možnosť zosplatniť úver v zmysle ust. § 53 ods. 9, a\nto po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že\nsplatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Z uvedeného potom podľa názoru\nžalovaného jednoznačne vyplýva, že prvá neuhradená splátka bola splatná dňa 25.2.2017, resp. dňa\n25.3.2017 a dňom nasledujúcim začala aj plynúť premlčacia lehota. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nsplátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky splatnej dňa 25.2.2017, resp. dňa\n25.3.2017 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu.\nPokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere uplatnil až\nnávrhom na začatie konania podaným na súde až v roku 2020, je podľa názoru žalovaného nárok\nžalobcu premlčaný. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu\nPrievidza, sp.zn. 12C/77/2015, v ktorom súd konštatoval, že „Pre úplnosť súd udáva, že právo veriteľa\nby bolo premlčané i pri posúdení Zmluvy ako platného právneho úkonu. Odporca prestal plniť splátky\nv júli 2011, následne splátky neuhrádzal a odporca pristúpil dňa 25.11. 2011 k zosplatneniu celého\núveru. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky\ndo októbra 2011 boli premlčané vzhľadom na dátum podania návrhu 13.11. 2014. Pri zosplatnení\npôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína\nplynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou\nnesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v novembri 2011, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň\ntroch splátok pred októbrom 2011, t.j. splátky splatné k 20.9.2011, k 20.10.2011, k 20.11.2011, pričom\npremlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.9.2011. Vzhľadom na dĺžku\npremlčacej doby 3 roky (§ 101 OZ) bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby.“ Žalovaný tiež\npoukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 19Co/274/2016, z ktorého vyplýva, že „Ak\nbolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému\ntermínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle\n§103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak\nniektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata\nvýhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne\nplynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku\nmôže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník a vyvolať jednostranným\nprávnym úkonom. V posudzovanej veci došlo k tomuto uplatneniu práva s následkom zročnosti celého\ndlhu listom zo dňa 29.12.2012, doručeným žalovanému dňa 07.01.2013, ktorým žalobca žalovaného\nvyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú\nsplátku. Rovnako má právo, pri porušovaní povinnosti, spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok,\nza splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej\npohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva\nvýlučne z ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Nenáležitá je preto argumentácia žalobcu, že žalobca\núverovú zmluvu vypovedal, resp. ukončil úverový vzťah výpoveďou. Ak veriteľ využije svoje právo\nvyplývajúce veriteľovi z ust. § 565 Občianskeho zákonníka a oznámi dlžníkovi, že trvá na zaplatení\ncelej pohľadávky, tak ako to bolo v danom prípade, keď veriteľ vyzval listom zo dňa 29.12.2012 dlžníka\nna okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo, potom premlčacia doba v zmysle § 103 veta druhá\nObčianskeho zákonníka začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol\n\nuplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky (§ 53 ods.9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky splatnej 20.09.2012 začala\nplynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca právo\nna zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere uplatnil až návrhom na začatie konania\npodaným na súde dňa 08.12.2015, je návrh žalobcu premlčaný.“ Žalovaný odkázal aj na rozhodnutie\nKrajského súdu v Trnave, sp.zn. 25Co/668/2015, z ktorého vyplýva, že „V cit. ust. § 103 OZ, ktoré\nje vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 OZ, špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od\nvšeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba\njednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý\nraz (§ 101 OZ). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť\nsplatné splátky, premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ), avšak\ntej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa cit. § 565 OZ. Ak totiž veriteľ právo na zosplatnenie\ninak v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne až do konca\nodo dňa splatnosti každej z nich; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý\nmal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej\nsplátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo. Podľa názoru odvolacieho súdu\nnemôže ísť o ktorúkoľvek predtým nesplnenú splátku (ani prvú v poradí), ale tú pre ktorú veriteľ využil\nprávo na zosplatnenie dlhu. Výklad prvoinštančného súdu je nesprávny aj zo systematického hľadiska,\nkeďže ignoruje súvisiace ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z\nvyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v\nkontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vykladať tak, že v prípade,\nže veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch\nmesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej\nlehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej\nsplátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle §\n565 Občianskeho zákonníka využil. Podľa skutkových zistení z dokazovania vykonaného súdom prvej\ninštancie, ktoré stranami neboli spochybnené, žalovaný mal dlh uhradiť v dohodnutých mesačných\nsplátkach vždy k 29. dňu mesiaca, pričom posledná splátka a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá\ndňom 29.11.2015. Žalovaný poslednú celú riadnu splátku uhradil dňa 19.7.2011. Zročnosť najbližšej\nnasledujúcej splátky mala byť 29.8.2011. Žalobca listom zo dňa 13.2.2012 (teda pre nezaplatenie splátky\nsplatnej 29.10.2011 - o tri mesiace, v čase do splatnosti nasledujúcej splátky), ktorý bol žalovanému\npodľa pripojenej doručenky doručený dňa 20.2.2012, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal\nzaplatiť celý dlh do 10 dní od doručenia listu, teda do 1.3.2012. Premlčacia doba pre celý zvyšok\ndlhu začala plynúť 29.10.2011 a uplynula dňom 29.10.2014. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa\n12.1.2015, stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty. Bolo teda dôvodným žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť. Preskúmavaný zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie je preto vo výroku vecne správny\na boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.“ Žalovaný argumentoval\naj závermi vyslovenými Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.zn. 5Co/233/2016,\nv ktorom súd uviedol, že: „Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka\na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v\nsúlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v\nseptembri 2012, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred septembrom 2012, t.j.\nsplátok splatných k 20.6.2012, k 20.7.2012 a k 20.8.2012, pričom premlčacia doba by sa začala\npočítať od splatnosti splátky splatnej k 20.6.2012. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky /§ 101\nObčianskeho zákonníka/ bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby a súd ju preto zamietol. O\nnáhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podstatou\nodvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou.\nSúd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu /okrem splátok úveru,\nktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ktoré sa premlčovali v dobách počítaných\nod ich splatnosti/ odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.06.2012 s odôvodnením, že pre\nnezaplatenie tejto splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru a tak sa podľa\n§ 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky. Žalobca namieta,\nže k ukončeniu zmluvy došlo až po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá bola stanovená vo vyhlásení o\npredčasnej splatnosti úveru, teda dňa 05.12.2012, a premlčacia doba jeho práva tak začala plynúť\nodo dňa nasledujúceho /06.12.2012/. 7. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom\nprvého stupňa vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu\n\nposkytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaná nesplácala podľa dohodnutých podmienok.\nPrávny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 26.09.2012 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver\nv dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. Uvedené skutočnosti ani žalobca\nv podanom odvolaní nerozporuje. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym\nzáverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným\ndokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou /okrem splátok úveru, ktoré boli\nsplatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru/ začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú\nprávny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Pre prípady, kedy sa pre\nnesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje\nObčiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby\nzosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej\nzo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\nPremlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k\nzosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh\nzosplatnený. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť\ncelého úveru pre nezaplatenie splátok za mesiac 6/2012 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.06.2012, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie\ncelého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.06.2012 a uplynula\nv pondelok 22.06.2015. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až\nžalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.09.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a\nsúd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.“ Žalovaný mal za to, že názor\nsúdu prvej inštancie v otázke premlčania je v rozpore s vyššie uvádzanou rozhodovacou praxou súdov.\n13. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil. Celú\npodstatnú časť odôvodnenia v podstate vybavil pár odsekmi, pričom je právom strany sporu, aby\nbolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené, čo sa však podľa názoru žalovaného nestalo. K otázke\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho\nsúdu SR, z ktorých vyplýva záver, že je porušením zákona (Civilného sporového poriadku), ako aj práva\nna spravodlivý súdny proces, ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii\nprávneho predpisu riadil. Napadnuté rozhodnutie, ktoré tieto úvahy súdu neobsahuje, je nezrozumiteľné,\nnedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné. Pre širšiu, najmä laickú verejnosť je podľa názoru\nžalovaného odôvodnenie v čom videl súd prvej inštancie dôvodnosť nároku žalobkyne nezrozumiteľné,\na teda nespĺňa požiadavku spravodlivého a zákonného rozhodnutia v zmysle vyššie uvedenej judikatúry.\nŽalovaný zastával názor, že prezentovaný právny názor súdu trpí objektívnym nedostatkom odôvodenia,\nresp. akýmkoľvek odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú\nrozhodovaciu prax, ktorá by jednoznačne a zrozumiteľne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd\nprvej inštancie svoje presvedčenie. Odôvodnenie právneho názoru súdu v napadnutom rozsudku\npreto žalovaný považoval za objektívne nedostatočné, ktoré neobsahuje žiadne dôvody alebo v ňom\nabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, aj argumentácia\nobsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je\nnepresvedčivé.\n14. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v časti\nvýroku I. a III. a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu v plnom\nrozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n15. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podal včas odvolanie aj žalobca z dôvodu, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 517\nods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,\nmá veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis. Na základe znenia ustanovení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, § 3 nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom od 1.2.2013, § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka mal žalobca za to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie\nohľadom úroku z omeškania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko konajúci\n\nsúd na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis. Prihliadnuc k uvedeným zákonným\nustanoveniam a skutočnosti, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu\nvznikol dňa 26.9.2012 (t.j. pred 1.2.2013), žalobca nesúhlasil so zamietnutím žaloby v časti uplatneného\núroku z omeškania, nakoľko v zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú\nniektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka sa majú úroky z omeškania riadiť v prejednávanom\nprípade podľa predpisov účinných k 31.1.2013, v dôsledku čoho bol žalobcom uplatnený nárok na úrok\nz omeškania vo výške 8 % ročne uplatnený v zákonnej výške. Na podporu svojich tvrdení žalobca\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2022, sp.zn. 8CoCsp/40/2020, rozsudok\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 27.1.2022, sp.zn. 8CoCsp/36/2021, rozsudok Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 8.12.2021, sp.zn. 5CoCsp/47/2021 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2020,\nsp.zn. 9Co/307/2019. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom\nrozsahu preskúmal a v zmysle § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že zaviaže žalovaného aj k zaplateniu úroku\nz omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3 000 eur od 23.3.2019 do zaplatenia a prizná žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp.\nalternatívne navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C.s.p. rozsudok v napadnutej časti zrušil\na vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 1.7.2022, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s\ntvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a v tejto časti sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie.\nNavrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok v časti výroku II. potvrdil a zaviazal\nžalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, resp. aby súd žalobu zamietol tak ako navrhol žalovaný\nv podanom odvolaní.\n17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 29.7.2022, v ktorom uviedol, že cieľom\n§ 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi\nv rámci uzatváraných zmluvných vzťahov s dodávateľom týkajúcich sa podmienok úveru, nákladov a\nzáväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Prihliadnuc k obsahu zmluvy, žalobca zastával názor, že uvedená\nzmluva spĺňa všetky náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nKonštatoval, že spotrebiteľ bol v zmysle požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne\ninformovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo\nzmluvy. V sume splátky je obsiahnutý aj úrok a poplatky, ktoré sú špecifikované v zmluve, preto sa\nvyššie uvedené údaje týkajú aj týchto položiek splátky. Tvrdil, že zo zákona nevyplýva rozpis splátky na\nistinu, úroky a poplatky, preto súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu svojím rozhodnutím neprimerane\nprísne sankcionuje veriteľa, pričom údaje v zmluve spĺňajú náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca\npoukázal na znenie čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne\na stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa\nbudú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úvery\nna účely splatenia. Žalobca v tejto súvislosti podporne poukázal aj na skutočnosť, že v obdobnej\nveci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 9.11.2016 vo veci\nC- 42/15 a v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je\npotrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme\namortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa\ns odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny.\nSúdny dvor Európskej únie v uvedenom rozhodnutí ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa\nmôže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a\npoplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže\nspochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. napríklad neuvedenie ročnej\npercentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie\nnotárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Súdny dvor ďalej uviedol, že za primerané by\nsa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu\nmať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou\núpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi\nzávažné následky. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca za to, že posudzovaná zmluva obsahuje všetky\nnáležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a smernicou a preto poskytnutý úver nie\nje možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a nárok žalobcu je v plnom rozsahu uplatnený\ndôvodne. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný vo svojom podaní neuvádza, ktoré konkrétne podstatné\n\nnáležitosti sú chýbajúce a teda absentujú, poukazuje však na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch, pričom v súvislosti s týmto ustanovením zdôrazňuje chýbajúce náležitosti zmluvy.\n18. K výške RPMN žalobca uviedol, že táto bola v konaní už preukazovaná presným výpočtom v podaní\nžalobcu zo dňa 22.7.2020. Konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje informáciu o výške schváleného\núveru, počte mesačných splátok, výške mesačných splátok, termínu prvej a poslednej splátky úveru,\núrokovú sadzbu, ako aj celkovú čiastku ktorú mal žalovaný zaplatiť. Základná rovnica, ktorá vyjadruje\nročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu\nčerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na\nstrane druhej, je obsiahnutá v prílohe č. 2. k zákonu o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal na\nto, že veriteľ nie je v súlade so zákonnou úpravou oprávnený vypočítať RPMN iným spôsobom (a na\nzáklade iných predpokladov), ako podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch a tiež predpokladov uvedených v § 19 tohto zákona. Uvedené predpoklady boli podľa názoru\nžalobcu v prejednávanom prípade pretavené do zmluvy. Žalobca vysvetlil, že ročná percentuálna miera\nnákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úvere vyjadrené ako ročné percento z celkovej\nvýšky spotrebiteľského úveru. Je to číslo, ktoré má umožniť spotrebiteľovi lepšie vyhodnotiť výhodnosť\nalebo nevýhodnosť poskytovaného úveru. Pre výpočet RPMN sú tak rozhodujúce údaje posledného\nčerpania, číslo čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom\nprvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky, číslo splátky,\nvýška splátky. Vzhľadom k tomu, že Zmluva uvádza splatnosť jednotlivých splátok, výšku splátky a\ncelkovú čiastku spojenú s úverom, mal za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané\nnáležitosti. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 6 000 eur dňa 26.9.2012, ktorý mal splácať formou\n120. pravidelných mesačných splátok so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola\nsplatná dňa 25.11.2012. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo výške 118,07 eur a výška\nposlednej splátky bude tvorená zostatkom pohľadávky banky, v tomto prípade 119 splátok po 118,07\neur a posledná splátka predstavuje zostatok vo výške 106,94 eur. Žalobca ďalej uviedol výpočet RPMN,\nktorá je 22,00 % (pri presnosti na dve desatinné miesta).\n19. Pokiaľ ide o námietku dojednania výšky úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi, žalobca\npoukázal na priemerné úrokové miery z úverov, zverejňované Národnou bankou Slovenska, ktoré v\nrozhodnom období dosahovali pre obdobné bankové obchody priemernú výšku 13,89 %. V zmluve\ndojednaná úroková miera vo výške 18,40 %, teda podľa názoru žalobcu nedosahuje takú výšku, že by\nbolo možné konštatovať jej rozpor s dobrými mravmi. Konštatoval, že právny úkon sa prieči dobrým\nmravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s\ndobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so\nvšeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah\nich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.\nUvedené podľa názoru žalobcu výška dojednanej úrokovej miery nenapĺňa.\n20. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od\ndlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok\ntak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa §\n103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s\ndlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého\ndlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto\nsvoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo\nzaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína\nplynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak\nvšak veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu\naž v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto\npráva veriteľa. Uviedol, že v posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru (2.3.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.\nKeďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,\npotom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie\nsplátky splatnej v mesiaci máj 2017, tak ako tvrdí žalovaný. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka v mesiaci\njún 2017, t.j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca\n\nvyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 2.3.2018, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. §\n565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.2.2018 a zároveň toto svoje právo\nuplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po\ndobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo podľa názoru žalobcu v súlade s §\n565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.02.2018. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné\npo 25.2.2018, tak začala v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre\nnesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 25.2.2021.\nKeďže žaloba bola na súde podaná dňa 29.4.2020, žalobca mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde\npred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 25.5.2020, sp.zn. 15CoCsp/13/2020. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že\nnárok je plne dôvodný a všetky skutočnosti boli súdu preukázané. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol\nv zmysle odvolania žalobcu zo dňa 13.6.2022.\n21. Žalovaný sa následne vyjadril v podaní zo dňa 10.8.2022, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na\ntom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských\núveroch, na základe čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, na čo poukazuje aj rozsiahla judikatúra.\nPoukázal na to, že sám žalobca vo vyjadrení uznal, že hlavným cieľom § 9 zákona o spotrebiteľských\núveroch je poskytnutie čo najväčšieho množstva údajov týkajúcich sa podmienok úveru pre dostatočne\ninformované a uvážené rozhodnutie slabšej strany, ktorou je v rámci predmetného zmluvného vzťahu\nspotrebiteľ. K takýmto informáciám, ktorého sú pre slabšiu stranu potrebné, je aj rozpis splátky a na\nistinu, úroky a poplatky, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú spôsobilé spochybniť možnosť spotrebiteľa\nposúdiť rozsah a charakter svojho záväzku. Pokiaľ ide o výpočet RPMN, žalovaný poukázal na to, že\nnavrhoval jej prepočítanie prostredníctvom Národnej banky Slovenska. V súvislosti s 18,40% ročným\núrokom považoval takto dojednané úroky za neprimerane vysoké, odporujúce dobrým mravom, čo má\nna základe § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch,\nvyplývajúcich zo zmluvy. Aj keď sa žalobca odvoláva na priemernú úrokovú mieru, aj vzhľadom na dlhú\ndobu splácania relatívne malého úveru je úroková miera podľa názoru žalovaného stále vysoko nad\npriemerom vzhľadom na fakt, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Čo sa týka premlčania, uviedol, že\nsplatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá na 25. deň v mesiaci. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,\nže prvá neuhradená splátka bola splatná dňa 25.2.2017, resp. dňa 25.3.2017 a dňom nasledujúcim\nzačala aj plynúť premlčacia lehota. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, splatnosťou splátky\nsplatnej dňa 25.2.2017, resp. dňa 25.3.2017 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie\ncelého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo\nzmluvy o úvere uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na súde až v roku 2020, je podľa názoru\nžalovaného nárok žalobcu premlčaný. Žalovaný teda nesúhlasil so stanoviskom žalobcu, pretože jasne\ndošlo k uplatneniu jeho nároku až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol\nodvolaciemu súdu, aby rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.\n22. Žalobca v podaní doručenom dňa 28.9.2022 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na doteraz\npredložených listinných dôkazoch a vyjadreniach, predložených v tomto konaní. V súvislosti s\npremlčaním nároku žalobca zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka\ndo splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V tomto prípade\nbolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa\n2.3.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bol pôvodným\nveriteľom (postupcom, resp. právnym predchodcom žalobcu) upozornený v lehote nie kratšej ako 15\ndní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo (ako to vyžaduje\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Keďže však právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru\nzaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v\nposudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti bezprostredne predchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej dňa 25.2.2018. Pre\nvšetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s § 103 Občianskeho\nzákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre všetky splátky splatné po vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti (t.j. splátky splatné od 2.3.2018 do konečnej splatnosti úveru – 25.10.2022) plynie\npremlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti\núveru (t. j. od splátky splatnej dňa 25.2.2018). Z uvedeného dôvodu žalobca považoval za nesprávny\nžalovaného výklad druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka tak, ako ho uviedol vo svojom vyjadrení, a\n\nv zmysle ktorého za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať prvú nezaplatenú splátku žalovaným (t.j.\nv posudzovanom prípade splátku splatnú dňa 25.2.2017), nakoľko takýto výklad je v priamom rozpore s §\n565 Občianskeho zákonníka. Takto uplatnený výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka totiž\npredstavuje nezákonné skrátenie premlčacej doby o 3 a viac mesiacov, a zároveň je v priamom rozpore\ns § 565 Občianskeho zákonníka, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so\nsplatnosťou 25.2.2017 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 25.3.2017. V tejto súvislosti žalobca\npoukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.5.2020, sp. zn. 15CoCsp/13/2020.\nVzhľadom na to, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná už 29.4.2020, nemôže byť právo žalobcu na\nzaplatenie žalovanej sumy podľa jeho názoru premlčané, nakoľko trojročná premlčacia doba v zmysle\nsplátky predchádzajúcej zosplatneniu by uplynula až dňa 25.2.2021. Na základe uvedeného žalobca\nnavrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.\n23. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.\n24. Odvolací súd vyzval strany sporu podľa § 382 C.s.p., podľa ktorého ak má odvolací súd za to,\nže sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému\npoužitiu tohto ustanovenia vyjadrili, a to k použitiu na vec sa vzťahujúcich ustanovení právnych\npredpisov, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.\núčinného ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 22.3.2019, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného\nku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 1.3.2018, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92\nods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 1.3.2018). Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril\npodaním zo dňa 11.4.2025, v ktorom uviedol, že súhlasí s použitím na vec sa vzťahujúcich ustanovení\nprávnych predpisov, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní použité. Žalobca sa na výzvu odvolacieho\nsúdu nevyjadril.\n25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru\n(1.3.2018) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ\nuplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a\nkeď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n28. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu postúpenia pohľadávky\n(22.3.2019) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže\npreviesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami\ns ňou spojenými a\na) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku\nalebo pobočku zahraničnej banky, a\nb) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru\nalebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o bankách“) účinného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (1.3.2018)\nak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke\n\nalebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku\nzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,\nktorá nie je bankou (ďalej len \"postupník\"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre\npostupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá\npre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky\nuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane\njeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho\nistého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri\npostúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj\ndokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo\npobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových\nvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu\nustanovených týmto zákonom.\n30. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca\nžalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, pri posúdení\nktorej je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia\nzmluvy. Rovnako nebolo sporné, že na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol\nžalovanému peňažné prostriedky vo výške 6 000 eur, pričom v zmluve boli dojednané nasledovné\nnáležitosti: typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 18,40% p.a. v deň uzatvorenia úverovej\nzmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo\nzverejnení, úrok z omeškania: 8,00% p.a., spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo, výška splátky a\nsplatnosť: 118,07 eur mesačne, k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 25.11.2012,\nsplatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok: 120,\nkonečná splatnosť úveru: 25.10.2022, spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu, RPMN: 22,00%,\npriemerná hodnota RPMN: 14,11%, celková čiastka spojená s úverom: 14 157,27 eur. Medzi stranami\nsporu nebolo sporné ani to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 28.1.2018 oznámila žalovanému,\nže je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1 678,38 eur a vyzvala ho na zaplatenie dlžnej sumy\na listom zo dňa 2.3.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 1.3.2018. Následne zmluvou o\npostúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2019 postúpila pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy na žalobcu.\n31. Prvoinštančný súd správne postupoval, ak skúmal, či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje obligatórne náležitosti stanovené v zákone o\nspotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v rámci ex offo skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nvšak aplikujúc závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné\nzamietnuť.\n32. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na právnu úpravu týkajúcu sa splnenia podmienok\nzo strany banky pred postúpením pohľadávky úveru na tretiu (nebankovú) osobu obsiahnutú v § 92\nods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah\nustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky,\nže je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa § 92 ods.\n8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému\nsubjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).\nNerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky\npre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia\npohľadávky v zmysle zákona o bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona\no bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti\nsúhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých\nprvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi,\naby pohľadávku splnil a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením\nčo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery\nvyplývajú napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018, sp.zn. 7Cdo/26/2017, z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2022, sp.zn. 2Cdo/266/2020, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 27.10.2022, sp.zn. 4Cdo/75/2020.\n\n33. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade,\nak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka\n(pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava\nrežimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej\nmá veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n34. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, spôsob uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka\nje upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať splnenie\ncelého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so\nzaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto\npráva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená\ntým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo\nvyužije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá\nObčianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej\ndlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v\nsúlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný\núkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú\njednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie\nprvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy\nzabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k\nčiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené\npodmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením\nna možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej\nasymetrie môže byť poškodený. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z uznesenia Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 26.6.2024, sp.zn. 5Cdo/197/2022, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2024, sp.zn.\n5Cdo/188/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2023, sp.zn. 2Cdo/149/2021, z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2024, sp.zn. 5Cdo/2/2023.\n35. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (banka)\nvýzvou zo dňa 28.1.2018 oznámil žalovanému (dlžníkovi), že ku dňu 28.1.2018 je v omeškaní so\nsplácaním pohľadávky banky vo výške 1 678,38 eur a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy, pričom\nho zároveň upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\npohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Následne listom zo dňa 2.3.2018 vyhlásila\nmimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 1.3.2018. Z uvedeného je zrejmé, že banka síce vyzvala dlžníka\nv lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka a dlžníka aj\nupozornila na možnosť zosplatnenia celého úveru, vo výzve však presne nešpecifikovala konkrétnu\nsplátku, pre ktorú by mohla jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Podľa názoru odvolacieho súdu\nopierajúc sa o judikatúru najvyššieho súdu tak nemohlo následne dôjsť k platnému zosplatneniu úveru\nzo strany veriteľa a následne aj k platnému postúpeniu pohľadávky. So zreteľom na uvedený záver je\nmožné vyvodiť, že žalobca nemá v spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo\nk platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie\nžaloby.\n36. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom\nvýroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom\nzamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n37. O trovách (celého) konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p., a nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému\nžalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n\n38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "10CdoS/3/2026", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1b94b94e-fa58-4993-8320-e8d4dc3dbd8c:485c4e45-6aa1-4799-977c-edffd5e856c0", "datum": "2026-03-24", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/118/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "0513cabc-c12d-49fb-9616-bb5576672519:f2ad908d-084c-43fc-aac7-84dea0ca9394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1", "spisova_znacka": "2Cdo/149/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 530, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1"}, {"guid": "441b9828-b29b-4fa0-b21e-e4d2a3ee9568:caee0b33-4508-4841-a936-56775081cbdc", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/36/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/36/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/441b9828-b29b-4fa0-b21e-e4d2a3ee9568:caee0b33-4508-4841-a936-56775081cbdc"}, {"guid": "7c36b7bd-f94c-40a3-a15e-7fe221611879:bb4b7ad6-a0c9-4845-9378-3546806caac7", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/47/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/47/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7c36b7bd-f94c-40a3-a15e-7fe221611879:bb4b7ad6-a0c9-4845-9378-3546806caac7"}, {"guid": "231bfb84-d3c7-4d82-9893-f00832d70338:ba54ed19-6728-47f7-8d4c-5b449ac50982", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6216200328.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/13/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/13/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6216200328.2"}, {"guid": "b9e9cd2b-ac84-4caf-8dc7-be8ce0738eda:ee2e786d-4a4c-4ae3-8bae-beda7ffb8ea4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8117209955.2", "spisova_znacka": "8CoCsp/40/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoCsp/40/2020 z 27. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8117209955.2"}, {"guid": "ff3c141f-bdd5-469e-8e2e-1ec42d9451f8:26116656-3280-4d1f-8cca-6453bdd690dc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7618201258.1", "spisova_znacka": "9Co/307/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/307/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7618201258.1"}, {"guid": "550d5300-7ee3-46e9-8009-b604fbd66ad7:b487d717-7170-44e7-a4ba-97b7399a1b87", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1", "spisova_znacka": "23Co/249/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/249/2017 z 27. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115226110.1"}, {"guid": "8e9299bc-0fcd-4f6a-93ef-94540598824c:138e6553-587b-4c47-8969-f6652cfab7f0", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/668/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/668/2015 z 5. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e9299bc-0fcd-4f6a-93ef-94540598824c:138e6553-587b-4c47-8969-f6652cfab7f0"}, {"guid": "a452d3ed-d1a0-4580-99d5-6e99516b8087:acf0cf2b-3914-420a-9b85-005ae6a03e5f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3815215738.1", "spisova_znacka": "5Co/233/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/233/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815215738.1"}, {"guid": "2b9bd817-6ba3-4cc5-b32c-ae014b9bbd7a:5c559629-b020-4a45-9aff-ffbc76860767", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3815219249.2", "spisova_znacka": "19Co/274/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/274/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815219249.2"}, {"guid": "46db3a99-f44a-4069-bd6b-7677b33b2a0e:45ed00d4-92b8-4f30-bed9-f07518b7721a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8114200809.1", "spisova_znacka": "7Co/220/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/220/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114200809.1"}, {"guid": "625c6edb-b51f-47f4-afde-c4b9c00ef809:31e670e2-cc82-4c3d-a9d4-ab57f9dcc03c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:4311209866.2", "spisova_znacka": "5Co/599/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/599/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:4311209866.2"}, {"guid": "b77c7567-b532-4d64-be4f-731dd4f2f2fb:b1dca4c8-511d-4544-9475-eaee0dcf1258", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012897765.1", "spisova_znacka": "9Co/401/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/401/2012 z 27. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-27", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012897765.1"}, {"guid": "4cce7d4d-729a-4058-99a2-7e1a26346936:39b7da4b-600f-4972-a0ea-35b07efb7143", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/118/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Csp/118/2020 z 2. 11. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-11-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4cce7d4d-729a-4058-99a2-7e1a26346936:39b7da4b-600f-4972-a0ea-35b07efb7143"}], "citovane_v": []}