{"guid": "7e5bf04e-a886-41a9-bb51-18ec2b10e01f:b0ff3d43-04b9-4689-aba8-c1802c203284", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2", "spisova_znacka": "8Co/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/30/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 8Co/30/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2", "identifikacne_cislo": "6120261853", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/185", "nazov": "AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-94", "nazov": "§ 94 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-94", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-409", "nazov": "§ 409 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-409", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-409"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-110", "nazov": "§ 110 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-110", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-119", "nazov": "§ 119 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-169", "nazov": "§ 169 AZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185/#paragraf-169", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/185-2015/paragraf-169"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/185#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-94", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-97", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-99", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-107", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-409", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-110", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-116", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-118", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-119", "/SK/ZZ/2015/185#paragraf-169"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0ff3d43-04b9-4689-aba8-c1802c203284", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/30/2025\n6120261853\n30. 09. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:6120261853.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť\nvýkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo\nnámestie 14, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 17 310 598, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., Na\nHrebienku 40, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: Hudobný klub METRO, spol.\ns r. o., so sídlom na Suchom mýte, Bratislava, IČO: 35 699 353, zastúpenému advokátkou: JUDr. Ingrid\nZlochová, so sídlom Galvaniho 12, Bratislava, o zaplatenie 3.824,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 7. októbra 2024, č.k. 74Ca/4/2024-230,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca, ako organizácia\nkolektívnej správy práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov,\ndomáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.824,70 eura s príslušenstvom, titulom práva na primeranú\nodmenu za použitie ním spravovaných práv a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 27.03.2023, č.k.\n20Ca/17/2020-131, podanú žalobu zamietol, a to z dôvodu, že žalobca je síce oprávnený na výkon\nkolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k\nvysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv, avšak neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal,\nže v rozhodnom čase došlo v prevádzke k použitiu umeleckého výkonu, použitiu zvukového záznamu\nalebo použitiu audiovizuálneho záznamu, a preto nepreukázal vznik nároku podľa ust.§ 169 ods. 4\npísm. b) Autorského zákona v spojení s ust.§ 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a § 119 Autorského\nzákona. Na základe odvolania žalobcu však Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co/23/2023-193\nzo dňa 25.10.2023 predmetný v poradí prvý rozsudok zo dňa 27.03.2023 zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie s odôvodnením, že \"je nesporné, že žalobca je nezávislá spoločnosť výkonných umelcov\na výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorá je oprávnená na výkon kolektívnej\nsprávy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v\nodboroch kolektívnej správy práv a je v zmysle zákona č. 618/2005 Z.z. Autorský zákon oprávnený\naj na výber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu alebo zvukového\nzáznamu jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme technického predvedenia, na\nvýber primeranej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem\n\nsprístupňovania verejnosti, na výber primeranej odmeny za použitie nezaznamenaného umeleckého\nvýkonu vysielaním, na výber primeranej odmeny za použitie zvukového záznamu alebo audiovizuálneho\nzáznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti. Odvolací súd sa však\nnestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca musí v konaní preukázať, že v\nprevádzke žalovaného došlo k použitiu konkrétneho zaznamenaného umeleckého výkonu verejným\nprenosom, zvukového záznamu technickým prevedením alebo audiovizuálneho záznamu verejným\nprenosom. Pri tomto výklade by totiž žalobca musel byť reálne v každej jednej prevádzke 24\nhodín denne, 7 dní v týždni, aby reálne zistil, ktoré konkrétne dielo, respektíve zvukový záznam,\numelecký výkon, audiovizuálny záznam bol šírený v tej - ktorej prevádzke. Inými slovami, žalobca\nnemá objektívnu možnosť zistiť v každej jednej prevádzke detailný rozsah používania konkrétnych\npredmetov ochrany, pričom takúto povinnosť mu neukladá ani autorský zákon, a preto uvedené nie je\nmožné od žalobcu ani požadovať. Vyššie citované ustanovenia autorského zákona sú budované na\ntakzvanom zákonnom nároku oprávnenej osoby požadovať úhradu, respektíve bezdôvodné obohatenie\nza šírenie umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným prenosom\nprostredníctvom technického zariadenia a to bez ohľadu na to, ktoré konkrétne zvukové záznamy,\nresp. umelecké výkony boli v prevádzke použité, respektíve šírené. S poukazom na vyššie uvedené sa\nodvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalobcovi takpovediac \"stačí\" v konaní preukázať\nprítomnosť technického zariadenia, do ktorého je vedený signál umožňujúci prenos umeleckého výkonu,\nzvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným prenosom. Odvolací súd v predmetnej veci\npodporne vychádzal aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-306/2005 SGAE c/a Rafael Hoteles, pričom\nzávery vyslovené v tejto veci sa síce týkajú poskytovania signálu hotelovým zariadením prostredníctvom\ntelevíznych prijímačov v izbách hotelového zariadenia ubytovaným klientom, ale na druhej strane\nje princíp platenia odmeny, respektíve bezdôvodného obohatenia za verejný prenos rovnaký ako v\ntejto veci. Súdny dvor vo vyššie uvedenej právnej veci dospel k záveru, že samotné umiestnenie\nzvukovo-obrazových zariadení, t.j. televíznych prijímačov v izbách hotelového zariadenia ako také\nsíce nepredstavuje verejný prenos, avšak poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom\ntelevíznych prijímačov klientom v zariadení predstavuje nezávisle od používania techniky prenosu\nsignálu verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/2009\n- ES z 22.5.2011. S poukazom aj na tento názor vyslovený v rámci rozsudku Súdneho Dvora vo\nveci SGAE c/a Rafael Hoteles odvolací súd uzavrel, že úlohou žalobcu bolo v konaní preukázať, či\nžalovaný má vo svojej prevádzke technické zariadenie, ktoré je určené na verejný prenos, respektíve k\nuvedenej skutočnosti navrhnúť vykonať potrebné dokazovanie. Z obsahu spisu (z písomných vyjadrení\nžalobcu, ako aj z jeho vyjadrení v konaní pred súdom) vyplývalo, že žalobca už v rámci svojho\nvyjadrenia k odporu žalovaného (č.l. 35) navrhol vykonanie dôkazu, a to predloženie hromadnej licenčnej\nzmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SOZA a žalovaným za obdobie rokov 2018 a 2019, a zároveň\npožadoval predloženie faktúr vystavených spoločnosťou SOZA vo vzťahu k žalovanému za obdobie\nrokov 2018 a 2019. Z týchto dôkazov podľa žalobcu bolo možné v rámci prvoinštančného konania\nexaktne zistiť výšku licenčnej odmeny za udelenie práva na používanie predmetov ochrany, ako aj\nkonkrétne technické zariadenie, ktoré sa v prevádzke žalovaného v rozhodnom období nachádzalo,\nprostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo-obrazových\nzáznamov, ako aj zároveň rozlohu ozvučenej plochy v prevádzke žalovaného, resp. ďalšie parametre.\nOdvolací súd uviedol, že skutočne žalobca nemal inú možnosť, ako navrhnúť vykonanie dokazovania\nprostredníctvom predloženia hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SOZA a\nžalovaným, a to buď od žalovaného alebo od spoločnosti SOZA (prostredníctvom edičnej povinnosti) za\nobdobie rokov 2018 a 2019, a zároveň navrhnúť predloženie faktúr vystavených spoločnosťou SOZA\nvo vzťahu k žalovanému za obdobie rokov 2018 a 2019, nakoľko z týchto dôkazov bude zrejmé, či\nžalovaný mal v rozhodnom čase vo svojej prevádzke technické zariadenie, prostredníctvom ktorého\ndochádzalo v rozhodnom období k verejnému prenosu zvukových záznamov. Ak súd prvej inštancie tieto\ndôkazy napriek návrhu žalobcu nevykonal, znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd vzhľadom k\nprocesnej situácii, ktorá tu nastala podporne poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. II. ÚS 168/2019 z 21.11.2019, podľa ktorého ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný\nstranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť,\nktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým\nstrane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva\nna spravodlivý súdny proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak sa dokazovaním na súde prvej\ninštancie preukáže, že žalovaný mal v rozhodnom období vo svojej prevádzke konkrétne technické\n\nzariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovoobrazových záznamov, bude potrebné uzavrieť, že žalovaný bol povinný plniť si svoje povinnosti\nvyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo\nudelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetu ochrany, t.\nj. prostredníctvom žalobcu. Použitie predmetu ochranu bez súhlasu nositeľov autorských práv k nim (a\nbez uhradenia zákonnej odmeny) totiž predstavuje neoprávnený zásah do práv ich nositeľov (autorov)\".\n3. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že v zariadení žalovaného\nprebiehali diskotéky v určitej periodicite a kapacite osôb. Žalobca nebol účastníkom zmluvných vzťahov\na ak žalovaný platil za reštauráciu, je to vecou žalovaného. Z predložených listinných dôkazov vyplýva\nzoznam telies, ktoré žalobca zastupuje, všetky tvrdenia protistrany žalobca vo svojich písomných\npodaniach vysvetlil a doteraz neboli v konaniach sporné. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní\ndňa 18.09.2024 k veci ešte uviedol, že z predloženého listinného dôkazu, ktorý zabezpečil súd na\nzáklade pokynu odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný nemal uzavretú žiadnu zmluvu so spoločnosťou\nSOZA, túto zmluvu mala uzavretú reštaurácia, ktorá je od Covidu zavretá, kde bolo umiestnené rádio a\nna ktorú boli vystavené faktúry. Žalobca medzičasom žaluje žalovaného aj za túto reštauráciu, pričom z\nuvedeného mal za to, že žalobcovi žalovaný nárok neprislúcha. Žalobca v konaní tvrdil, že ho nezaujíma\nprávny vzťah až v situácii, keď súd zabezpečil dôkaz, ktorý preukázal, že žalovaný nemal so žalobcom\nuzavretú zmluvu. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nepreukázal zastupovanie audiovizuálnych umelcov,\nktorých tvorba mala byť hraná na diskotékach, kde naopak vystupovali umelci (DJ) s vlastnou tvorbou\nneboli žalobcom vyvrátené. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že z\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že v rozhodnom období žalovaný používal technické zariadenie,\nprostredníctvom ktorého dochádzalo k použitiu diel chránených autorským zákonom. S poukazom na\nuznesenie odvolacieho súdu žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Po právnej stránke súd prvej\ninštancie spor posúdil podľa ust. § 27, § 94, § 97, § 99 ods. 2 písm. b), § 107, § 109, § 110 písm. a), §\n116 ods. 1, 2, § 118, § 119, § 143 ods. 1, § 145 ods. 2 písm. f), § 169 ods. 4 písm. b), a opätovne dospel\nk záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. V prvom rade zdôraznil, že v intenciách záverov vyslovených\nv zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností\nv prejednávanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov.\nNa základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v\nkonaní, konštatoval, že bolo potrebné zistiť, či žalovaný má vo svojej prevádzke technické zariadenie,\nktoré je určené na verejný prenos, pretože žalobcovi stačí podľa odvolacieho súdu v konaní preukázať\nprítomnosť technického zariadenia, do ktorého je vedený signál umožňujúci prenos umeleckého výkonu,\nzvukového záznamu, audiovizuálnemu záznamu verejným prenosom, nakoľko sa odvolací súd sa\nvšak nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca musí v konaní preukázať, že v\nprevádzke žalovaného došlo k použitiu konkrétneho zaznamenaného umeleckého výkonu verejným\nprenosom, zvukového záznamu technickým prevedením alebo audiovizuálneho záznamu verejným\nprenosom, nakoľko pri tomto výklade by totiž žalobca musel byť reálne v každej jednej prevádzke\n24 hodín denne, 7 dní v týždni, aby reálne zistil, ktoré konkrétne dielo, respektíve zvukový záznam,\numelecký výkon, audiovizuálny záznam bol šírený v tej - ktorej prevádzke. Z predloženej hromadnej\nlicenčnej zmluvy zo dňa 22.05.2017 vyplynulo, že bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou\nSOZA s rozsahom licencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave.\nZároveň súd prvej inštancie zabezpečil aj faktúry spoločnosti SOZA č. 2181100329 a č. 2191100322,\nz ktorých vyplynulo, že ich adresátom bola \"GREAT - reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava\". Mal\nvšak za to, že žalobca ani doplnením dokazovania nepreukázal svoje tvrdenia, nakoľko hromadná\nlicenčná zmluva zo dňa 22.05.2017 bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou SOZA s rozsahom\nlicencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave, teda licencia\nspoločnosti SOZA v zmysle ustanovení Autorského zákona sa týkala reštaurácie (GREAT Club &\nRestaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave), na ktorú boli navyše vystavené faktúry spoločnosti SOZA\nč. 2181100329 a č. 2191100322 (z ktorých vyplynulo, že ich adresátom nebol žalovaný, ale GREAT\n- reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava), pričom predmetom fakturácie bola \"autorská odmena za\nlicenciu na verejné použitie hudobných diel podľa účinného Sadzobníka SOZA v súlade s Autorským\nzákonom a Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR vydaným\nMK SR na prevádzku GREAT/reštaurácia, bar, Suché mýto 6, Bratislava\". Musel preto zotrvať na svojom\npôvodnom rozhodnutí majúc za to, že žalobca síce opakovane poukazoval na to, že vykonal kontrolu\nu žalovaného, čo mohol a mal v konaní preukázať akýmkoľvek výsledkom či záznamom z kontrolnej\nčinnosti alebo prípadnými výsluchmi osôb vykonávajúcich takéto kontroly a podobne. Žiadne také\ndôkazy však žalobca ani v ďalšom konaní súdu prvej inštancie vykonať nenavrhol, hoci bol s procesnou\n\nobranou žalovaného a so závermi súdu prvej inštancie oboznámený. Na preukázanie týchto žalobcom\ntvrdených skutkových tvrdení nebola spôsobilá ani zmluva uzatvorená medzi žalovaným a organizáciou\nSOZA, ani faktúry spoločnosti SOZA č. 2181100329 a č. 2191100322, ktoré práve naopak preukázali, že\nzmluva nebola uzavretá žalovaným a faktúry sa týkali prevádzky reštaurácie, nie zariadenia žalovaného.\nV konaní nebolo sporné, že v zariadení žalovaného prichádzalo ku konaniu diskoték, avšak žalobca\nnepreukázal nad všetku pochybnosť, že pri nich išlo o šírenie zvukových diel podliehajúcich ochrane\npodľa Autorského zákona, teda že sa na takýchto diskotékach púšťala hudba audiovizuálnych umelcov,\nktorí nielen požívajú ochranu podľa Autorského zákona, ale ich žalobca zastupuje na základe oprávnenia\nudeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z 18.08.2016, č. MK-1586/2016/10422, podľa\nktorého je žalobca oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému\nzáznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odboroch kolektívnej správy práv. Zo zoznamov\npredložených žalobcom bol preukázaný prehľad umelcov, telies a výrobcov, ktorých zastupuje, avšak\nz vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že v rozhodnom čase došlo v prevádzke žalovaného\nk použitiu umeleckého výkonu, použitiu zvukového záznamu alebo použitiu audiovizuálneho záznamu\ntakých umelcov, telies a výrobcov, ktorých v zmysle vyššie uvedeného zastupuje žalobca. Žalobca teda\npodľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že v tomto prípade išlo o sprístupňovanie záznamu\numeleckého výkonu verejnosti podľa ust. § 97 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, alebo išlo o\nsprístupňovanie zvukového alebo audiovizuálneho záznamu verejnosti podľa ust. § 109 ods. 3 písm. d)\na ust. § 118 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, alebo o technické prevedenie audiovizuálneho záznamu\npodľa ust. § 118 ods. 3 písm. c) Autorského zákona takých umelcov a autorov, ktorých práva v zmysle\nAutorského zákona chráni a zastupuje žalobca. Za týchto okolností preto súd prvej nemal inú možnosť\nnež opätovne dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tvrdeniam, od ktorých odvíjal\nvznik nároku z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení\ns ust. § 99 ods. 2 písm. b), ust. § 110 písm. a) a ust. § 119 Autorského zákona. O trovách konania\nrozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnej výške.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý\nprvoinštančný rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nnesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok označil za\nnezákonný a nesprávny. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 40. rozsudku uvádza, že podľa\npokynu odvolacieho súdu mal zabezpečiť hromadnú licenčnú zmluvu organizácie kolektívnej správy\npráv SOZA ktorá mala preukázať skutočnosť, či žalovaný mal v rozhodnom období vo svojej prevádzke\ntechnické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov,\nzvukovo-obrazových záznamov a z predmetnej hromadnej licenčnej zmluvy vyplýva, že v kolónkach\n\"Názov prevádzky\" a \"Adresa\" sa uvádza \"GREAT - reštaurácia, Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava\", t. j.\nprevádzka Žalovaného, v kolónkach \"Kategória prevádzky\", \"Zaradenie prevádzky\" a \"Druh priestoru\" sa\nuvádza \"reštaurácia, bar\", pričom z obsahu vyplýva, že sa jedná o jednu prevádzku, ktorá je reštauráciou\na barom zároveň, a v ktorej sa nachádza jedno zariadenie TV do 120 cm, žalovaný v rozhodnom\nobdobí prevádzkoval prevádzku s názvom GREAT Club & Restaurant na adrese Suché mýto 6 v\nBratislave a v danej prevádzke sa nachádzalo technické zariadenie, a to 1 TV do 120 cm, čo v zmysle\nvysvetliviek predstavuje \"počet technických zariadení, ktoré umožňujú reprodukciu zvuku aj obrazu s\nuhlopriečkou do 120 cm (ako napr. zvukovo-obrazový prijímač alebo prehrávač - televízor, projektora\npod.) v danom druhu priestoru, súd prvej inštancie mal napriek vyššie opísanej nespornosti prítomnosti\ntechnického zariadenia v prevádzke žalovaného za to, že ani doplnením dokazovania nepreukázal svoje\ntvrdenia, s jeho závermi nemožno súhlasiť. Konštatoval, že súd prvej inštancie zmätočne v bode 42.\nnapadnutého rozsudku na jednej strane uvádza, že z predmetného listinného dôkazu, ktorý zabezpečil\nsúd na základe pokynu odvolacieho sudu (Hromadná licenčná zmluva zo dňa 22.05.2017) vyplýva, že\nbola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou SOZA s rozsahom licencie na reštauráciu GREAT Club\n& Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave, avšak na strane druhej, dopĺňa, že z tohto mal v súlade\ns tvrdeniami žalovaného za to, že žalovaný nemal uzavretú žiadnu zmluvu so spoločnosťou SOZA,\nale licencia spoločnosti SOZA v zmysle ustanovení Autorského zákona sa týkala reštaurácie (GREAT\nClub & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave), na ktorú boli navyše vystavené faktúry spoločnosti\nSOZA č. 2181100329 a č. 2191100322 (z ktorých vyplynulo, že ich adresátom nebol žalovaný, ale\nGREAT - reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava), pričom predmetom fakturácie bola autorská odmena\nza licenciu na verejné použitie hudobných diel podľa účinného Sadzobníka SOZA v súlade s Autorským\n\nzákonom a Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR vydaným\nM K SR na prevádzku GREAT/reštaurácia, bar, Suché mýto 6, Bratislava. Podľa žalobcu je nad všetku\npochybnosť jasné, že adresátom faktúr vystavených na základe Hromadnej licenčnej zmluvy uzavretej\nmedzi SOZA a žalovaný bol ako odberateľ označený ako \"Hudobný klub METRO, spol. s r.o., Podchod\nna Suchom mýte, 811 03 Bratislava\", pričom licencia titulom Hromadnej licenčnej zmluvy sa týkala\nprevádzky \"GREAT/reštaurácia, bar, Suché mýto 6, Bratislava\", čo rovnako vyplýva priamo z popisu\nfaktúr. Súd prvej inštancie výslovne v bode 43. rozsudku uvádza, že hromadná licenčná zmluva a\nfaktúry mali preukázať, že hromadná licenčná zmluva nebola uzavretá žalovaným a faktúry sa týkali\nprevádzky reštaurácie, nie zariadenia žalovaného. Je nepochybné, že hromadnú licenčnú zmluvu so\nSOZA uzatváral žalovaný, za ktorú v danom čase konal P. P. (čo vyplýva zo zmluvy ako aj z verejne\ndostupných údajov Obchodného registra), pričom reštaurácia, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný,\nako taká nemá vlastnú právnu subjektivitu a nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že hromadná licenčná zmluva nebola uzatvorená žalovaným. Tvrdenia žalovaného teda z\nhromadnej licenčnej zmluvy ani faktúr nevyplývajú a napriek tomu sa súd prvej inštancie s nimi stotožnil\na pojal ich za základ pre odôvodnenie rozsudku. Namietol, že súd prvej inštancie nepochopiteľne\nrozlišuje medzi \"prevádzkou reštaurácie\" a \"zariadením žalovaného\", keď z vykonaného dokazovania\njednoznačne vyplynulo, že prevádzka žalovaného, resp. zariadenie žalovaného, sú totožné pojmy a\njedná sa o jednu prevádzku s názvom GREAT Club & Restaurant na adrese Suché mýto 6 v Bratislave,\nvo vzťahu ku ktorej bola uzatvorená hromadná licenčná zmluva a na jej základe vystavené faktúry. Súd\nprvej inštancie síce postupoval v súlade s pokynom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v odvolacím\nsúdom naznačenom smere, pričom v podstate stačilo preukázať prítomnosť technického zariadenia v\nprevádzke žalovaného v rozhodnom období, ktoré je určené na verejný prenos, resp. do ktorého je\nvedený signál umožňujúci prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu\nverejným prenosom, čo napriek tomu, že v konaní pred Súdom prvej inštancie preukázané jednoznačne\nbolo, súd prvej inštancie túto skutočnosť vyhodnotil nesprávne, keď uviedol, že \"zmluva nebola uzavretá\nžalovaným a faktúry sa týkali prevádzky reštaurácie, nie zariadenia žalovaného\". Súd prvej inštancie\npreto dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku k\nnesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena. V danom prípade boli tiež porušené jemu\npatriace čiastkové práva tvoriace obsah práva na spravodlivý proces, in concreto odôvodnenie rozsudku\npovažuje za nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé, vykazujúce známky ľubovôle konajúceho\nsudcu, ktorý sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalobca sa nestotožňuje s\nnázorom súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie oprel záver o\nneunesení dôkazného bremena predovšetkým na nesprávnom vyhodnotení obsahu hromadnej licenčnej\nzmluvy a faktúr, ako aj na stotožnení sa s tvrdeniami žalovaného, že SOZA mala uzavretú zmluvu s\nreštauráciou a nie žalovaným, o čom svedčia vystavené faktúry. Z hromadnej licenčnej zmluvy je podľa\njeho názoru možné pomerne jednoducho určiť kto je jej kontrahentom, na akú prevádzku sa vzťahuje,\naký typ technického zariadenia sa v rozhodnom období v prevádzke žalovaného nachádzal, resp. ich\npočet, aká je rozloha ozvučenej plochy prevádzky, dátum nainštalovania technického zariadenia, resp.\nďalšie skutočnosti predstavujúce parametre, z ktorých organizácia kolektívnej správy práv štandardne\nvychádza pri stanovení výšky licenčnej odmeny, v súlade so schválenými sadzobníkmi. Súd prvej\ninštancie však nepochopiteľne obsah hromadnej licenčnej zmluvy a faktúr vyhodnotil inak a jeho závery\nsú nelogické. S poukazom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť. Poukázal na to, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie zabezpečiť\nhromadnú licenčnú zmluvu organizácie kolektívnej správy práv \"SOZA\". Uvedená hromadná licenčná\nzmluva mala preukázať skutočnosť, či mal v rozhodnom období vo svojej prevádzke technické\nzariadenie, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zvukových záznamov, zvukovo\nobrazových záznamov. Odvolací súd tiež uviedol, že žalobca skutočne nemal inú možnosť, ako\nnavrhnúť vykonanie takéhoto dokazovania prostredníctvom vyššie uvedenej hromadnej licenčnej zmluvy\nuzatvorenej medzi spoločnosťou SOZA a žalovaným a z tohto dôvodu prikázal prvostupňovému súdu\nuvedený dôkaz zabezpečiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hromadná licenčná zmluva zo\ndňa 22.05.2017 bola uzatvorená medzi ním a spoločnosťou SOZA s rozsahom licencie na prevádzku\nGREAT reštaurácia, bar Suché Mýto 6, spolu so zmluvou boli zabezpečené aj faktúry č. 2181100329\na 2191100322. Z uvedených faktúr je možné presne identifikovať prevádzku, ktorej sa to týka a\nto je Prevádzka: GREAT/ reštaurácia, bar Suché Mýto 6, taktiež je tam uvedeného aký prehrávač\nide: zvukovoobrazový prijímač alebo prehrávač( televízny prijímač, videoprehrávač, PC a pod) v\npohostinskom a občerstvovacom zariadení - TV. V hromadnej licenčnej zmluve je uvedená kontaktná\n\nosoba G.. O. Ž., čo bola osoba ktorá pracovala v reštaurácii ako managér a vedúci podniku s\nobčerstvením. Uvedená kontaktná osoba však nikdy nepracovala v diskotéke. Konštatoval, že žalobca\nnevykonal žiadnu kontrolu, resp. ak aj tvrdí, že ju vykonal neformálne, musel by vedieť, že má dve\nprevádzky samostatné a jednou z týchto prevádzok je práve Reštaurácia GEAT, ktorá je uvedená na\nfaktúre a druhá prevádzka je v prízemí a to je diskotéka. Prvostupňový súd podľa žalovaného správne\nvyhodnotil skutkový stav, ako aj vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo zabezpečených dôkazov\nna návrh žalobcu. Ak by odvolací súd priznal ochranu výkonu práva v rozpore so zásadou vigilantibus\niura scripta sunt, išlo by o bezprecedentné porušenie práva. Nárok žalobcu je zjavne šikanóznym\nnávrhom, ktorý vychádza z akejsi \"prizmy\" možnosti žiadať pod hlavičkou autorskoprávnej ochrany\nautorov vymyslené a ničím nepodložené finančné sumy, a preto by mal niesť riziko straty sporu. Žalobca\nsa po celý čas sporu spoliehal, že súd mu nielen zabezpečí dôkazy, ktorými nedisponoval, ale aj\nzavádzal súd svojimi tvrdeniami a po zabezpečení predmetných dôkazov sa vyjadril, že mu je to jedno\na je presvedčený, že všetky tvrdenia vo svojich vyjadreniach vysvetlil. Prvostupňový súd splnil svoju\npovinnosť v limite Civilného sporového poriadku. Sporové konanie je viazané princípom formálnej pravdy\na súd preto najmä skúma či žalobca uniesol dôkazné bremeno prostredníctvom povinnosti tvrdenia a\ndôkazu. Keďže však žalobca nepreukázal existenciu svojich tvrdení, súd nemal dôvod rozporovať jeho\npravdivé tvrdenia a nemal inú možnosť než opätovne dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno k tvrdeniam od ktorých odvíjal vznik nároku na bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný nevidí akýkoľvek dôvod, ktorý by odôvodňoval zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa,\nkeďže rozsudok prvého stupňa považuje za zákonný, riadne odôvodnený a vecne správny.\n6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní, ktorému\nžiadal vyhovieť. Uviedol, že s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožňuje a tieto\npopiera, a to aj vtedy, ak sa k jednotlivým tvrdeniam osobitne nevyjadruje. Poukázal na skutočnosť, že\nžalovaný už v odpore voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/511/2020\nzo dňa 13.04.2020 uviedol, že: \"Podnik GREAT Club & Restaurant je nočná diskotéka, v ktorej sa\nnehrá slovenská hudba a o hudobnú stránku sa stará výlučne DJ, ktorý hrá svoju vlastnú mixovanú\nhudobnú produkciu....\" a tiež, že sa v predmetnej prevádzke s názvom GREAT Club & Restaurant na\nadrese: Suché mýto 6, 811 04 Bratislava v období žalovaných rokov konali rôzne podujatia (diskotéky),\npričom počas dňa prevádzka slúžila ako reštaurácia. Z toho vyplýva, že v prípade GREAT Club &\nRestaurant sa jedná o jednu a tú istú prevádzku. Žalovaný sa doposiaľ nikdy nezmieňoval o tom, že\nmá dve samostatné prevádzky, pričom toto tvrdenie považuje v aktuálnom procesnom štádiu za účelové\na žalovaný tak mohol urobiť už skôr. Žalovaný nemal vysporiadané konanie diskoték. Voči organizácii\nkolektívnej správy práv SOZA mal vysporiadané iba autorské odmeny za ozvučenie prevádzky v\nsúvislosti s používaním chránených diel nie na komerčné účely, resp. na účely zabávania hostí, ale\nlen na bežný verejný prenos. Podstata dokazovania v danej veci spočívala v tom, že z písomností\npredložených organizáciou kolektívnej správy práv SOZA vyplynulo, že v priestoroch prevádzky sa\ntechnické zariadenie nachádzalo. Ak rozhodujúcim pre unesenie jeho dôkazného bremena bolo zistenie,\nči žalovaný mal vo svojej prevádzke v rozhodnom období technické zariadenie, ktoré je určené na\nverejný prenos, pričom stačilo preukázať prítomnosť technického zariadenia, do ktorého je vedený signál\numožňujúci prenos umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu verejným\nprenosom, potom po správnom vyhodnotení dôkazov mal súd prvej inštancie postupujúc podľa pokynu\nodvolacieho súdu dospieť k záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §\n378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n8. V preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie v rozsahu dôkazných\nnávrhov sporových strán vo vzťahu k ich tvrdeniam ohľadne rozhodujúcich skutočností významných pre\nposúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia\npodľa ust. § 58 ods. 1 písmeno i) Autorského zákona v spojení s ust. § 63 ods. 2 písmeno d) Autorského\nzákona, v intenciách záväzných právnych záverov vyslovených v zrušujúcom uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2Co/23/2023-193 zo dňa 25.10.2023, pričom správne podľa odvolacieho súdu\nvychádzal z toho, že žalobca ani doplnením dokazovania nepreukázal svoje tvrdenia, nakoľko hromadná\nlicenčná zmluva zo dňa 22.05.2017 bola uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou SOZA s rozsahom\nlicencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave, teda licencia\nspoločnosti SOZA v zmysle ustanovení Autorského zákona sa týkala reštaurácie (GREAT Club &\n\nRestaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave), na ktorú boli navyše vystavené faktúry spoločnosti SOZA\nč. 2181100329 a č. 2191100322 (z ktorých vyplynulo, že ich adresátom nebol žalovaný, ale GREAT reštaurácia, Suché mýto 6, Bratislava), pričom predmetom fakturácie bola \"autorská odmena za licenciu\nna verejné použitie hudobných diel podľa účinného Sadzobníka SOZA v súlade s Autorským zákonom\na Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam na území SR vydaným MK SR na\nprevádzku GREAT/reštaurácia, bar, Suché mýto 6, Bratislava\" a na preukázanie žalobcom uplatneného\nnároku nebola spôsobilá ani zmluva uzatvorená medzi žalovaným a organizáciou SOZA, ani faktúry\nspoločnosti SOZA č. 2181100329 a č. 2191100322, z ktorej vyplýva, že sa týkala prevádzky reštaurácie\na v nej umiestneného televízneho prijímača, pričom hoci nebolo sporné, že v zariadení žalovaného\nprichádzalo ku konaniu diskoték, žalobca nepreukázal, že v tomto prípade išlo o sprístupňovanie\nzáznamu umeleckého výkonu verejnosti podľa ust. § 97 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, alebo o\nsprístupňovanie zvukového alebo audiovizuálneho záznamu verejnosti podľa ust. § 109 ods. 3 písm. d)\na ust. § 118 ods. 3 písm. e) Autorského zákona, alebo o technické prevedenie audiovizuálneho záznamu\npodľa ust. § 118 ods. 3 písm. c) Autorského zákona takých umelcov a autorov, ktorých práva v zmysle\nAutorského zákona chráni a zastupuje žalobca.\n9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, z ktorého v súlade s ust. § 383 C.s.p. vychádzal\naj odvolací súd, keď neboli splnené podmienky na opakovanie ani doplnenie dokazovania, dospel súd\nprvej inštancie k správnemu záveru, že podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy\n3.824,70 eura s príslušenstvom, ako nároku podľa ust.§ 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení\ns ust.§ 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a § 119 Autorského zákona za verejné použitie hudobných diel\npri uskutočňovaní diskoték s periodicitou 2 x za týždeň v klube s kapacitou v rozmedzí 101-200 osôb,\nnie je možné vyhovieť.\n10. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že hoci je pravdou, že súd prvej\ninštancie nesprávne vychádzal z toho, že reštaurácia a diskotékový klub treba pre účely úhrady podľa\nust.§ 169 ods. 4 písm. b) Autorského zákona v spojení s ust.§ 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a\n§ 119 Autorského zákona považovať za celkom samostatné subjekty (jednotky), nedôvodne žalobca\nv odvolaní namieta, že jeho tvrdenia a opodstatnenosť podanej žaloby preukazuje obsah hromadnej\nlicenčnej zmluvy zo dňa 22.5.2017 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou SOZA s rozsahom\nlicencie na reštauráciu GREAT Club & Restaurant na Suchom mýte 6 v Bratislave. Táto licenčná\nzmluva totiž síce preukazuje, ako to správne zohľadnil aj súd prvej inštancie, že v danom priestore\nprevádzkovanom žalovaným sa nachádzalo zariadenie slúžiace na verejný prenos zaznamenaných\nvýkonov a zvukových záznamov výkonných umelcov, avšak celkom nepochybne išlo iba o televízny\nprijímač, ktorý na uskutočňovanie diskotéky nepostačuje. Vychádzajúc z obsahu žaloby a žalobcom\nvymedzených rozhodujúcich skutočností, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť podanej žaloby, pritom\nnie je sporné, že žalobca sa v tomto spore domáha zaplatenia úhrady podľa ust.§ 169 ods. 4 písm. b)\nAutorského zákona v spojení s ust.§ 99 ods. 2 písm. b), § 110 písm. a) a § 119 Autorského zákona\nza prevádzkovanie diskotékového klubu a nie reštaurácie s televíznym prijímačom, čomu zodpovedá aj\nvýška uplatneného nároku, špecifikovaná v žalobe a vypočítaná žalobcom na základe ním predloženého\nsadzobníka úhrad (č.l. 19 súdneho spisu). Vzhľadom na uvedené potom obsah hromadnej licenčnej\nzmluvy, ktorú má žalovaný uzavretú so spoločnosťou SOZA (z ktorej vyplýva iba prítomnosť televízneho\nprijímača umiestneného v reštauračnej časti daných priestorov), tak ako to konštatoval súd prvej\ninštancie, nie je spôsobilý preukázať existenciu nároku uplatneného podanou žalobou, teda nároku\nna úhradu za prevádzkovanie diskotéky. Keďže iné dôkazy žalobca v preskúmavanej veci nenavrhol,\ntreba vychádzať z toho, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že podanej žalobe nie je\nmožné vyhovieť, námietky žalobcu v odvolaní nie sú dôvodné a nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu\npriaznivejšie rozhodnutie v spore.\n11. Odvolací súd preto, keďže súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil takých pochybení, ktoré by\nmohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore, avšak ani takých pochybení, ktoré by mohli\nzakladať splnenie predpokladov pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1, 2 C.s.p.,\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v merite veci rozhodol odvolací súd podľa ust. §\n396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a žalovanému, ktorý bol v odvolacom\nkonaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\n13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "74Ca/4/2024", "guid": "7fe5e409-61f2-41d7-a6b0-1a62eeb08174:16d47b77-0f84-42db-b3bb-f117d40bae28", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}], "citovane_v": []}