{"guid": "67293c7a-779e-4b14-a449-2537290c3682:b70d6361-277f-4db6-b595-48dc8b4e7555", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1", "spisova_znacka": "2Cob/56/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/56/2023 z 21. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2025, sp. zn. 2Cob/56/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1", "identifikacne_cislo": "6119353003", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "nazov": "§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-11.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/381#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b70d6361-277f-4db6-b595-48dc8b4e7555", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/56/2023\n6119353003\n21. 01. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:6119353003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BÔHM, s. r. o., so\nsídlom Drieňová 1/M, 821 01 Bratislava, IČO: 47 941 821, právne zastúpeného JUDr. Janom Kotlíkom,\nadvokátom, Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, proti žalovanému:\nUNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, Česká republika,\nIČO: 492 40 480, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku\nzahraničnej osoby UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom\nKrasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 812 948, v konaní o\nzaplatenie 1.135,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava V č. k. 29Cb/142/2019-177 zo dňa 19.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cb/142/2019-177 zo dňa\n19.5.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,\no výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 29Cb/142/2019-177 zo dňa 19.5.2022 rozhodol vo výroku\nI tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,08 Eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5% ročne od 16.03.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,\nvýrokom II vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nvo výške 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému\nsúdu Banská Bystrica dňa 19.08.2019, postúpenou dňa 11.11.2019 sa žalobca domáhal, aby súd\nžalovaného zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 1.135,08 Eur a nahradiť mu trovy konania z dôvodu,\nže dňa 12.11.2018 mu bola v Bratislave na diaľničnom privádzači Prístavný most/Einsteinova ul. na\njeho vozidle (tov. zn. Lexus RX 400, ev. č. L.), vedenom p. H. L. spôsobená škoda vozidlom Škoda\nYeti tmavo šedej farby, ev. č. L., ktorého držiteľom je spoločnosť AVIB, s.r.o., so sídlom Púchovská\n12, Bratislava, IČO: 35 968 896, ktoré v čase škodovej udalosti viedla p. H. E.. Na vozidle žalobcu\nprišlo k poškodeniu predného skla odleteným kameňom od kolies vozidla Škoda Yeti, šedej farby, ev. č.\nL., pre ktoré vozidlo mal prevádzkovateľ uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu\nmotorových a prípojných vozidiel v poisťovni UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851\n01 Bratislava IČO: 00 653 501, ktorá je právnym predchodcom žalovaného, čo vyšlo najavo až po tom\nako bola k škodovej udalosti privolaná hliadka diaľničnej polície, ktorá s účastníkmi spísala záznam o\nškodovej udalosti. Žalobca ešte v deň škodovej udalosti ohlásil právnemu predchodcovi žalovaného\n\nškodu na svojom vozidle. Vozidlo žalobcu bolo následne obhliadnuté technikom právneho predchodcu\nžalovaného a bol stanovený postup odstránenia a náhrady škody, a to výmenou predného skla na vozidle\nžalobcu a náhrady podľa fakturácie, ktorý postup právny predchodca žalovaného akceptoval. Žalobca\nsi nechal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise Lexus a faktúru za opravu spolu s ostatnými\npožadovanými dokladmi doručil právnemu predchodcovi žalovaného dňa 26.11.2018. Súčasne dňa\n22.11.2018 oznámil právnemu predchodcovi žalovaného škodovú udalosť aj prevádzkovateľ vozidla\nŠkoda Yeti. Právny predchodca žalovaného žalobcovi listom zo dňa 26.11.2018 oznámil, že škodová\nudalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že poistený nepoveril právneho\npredchodcu žalobcu vyporiadaním nároku poškodeného/žalobcu a odmietol zavinenie predmetnej\nškodovej udalosti. Žalobca uvedený postup právneho predchodcu žalovaného reklamoval, na čo mu\nprávny predchodca žalovaného oznámil, že trvá na zamietavom stanovisku z dôvodu, že poistený\n(spoločnosť AVIB, s.r.o.) opakovane odmietol zavinenie škody na vozidle žalobcu a nie je teda\npreukázané, ktoré vozidlo vymrštilo kameň, ktorý vozidlo žalobcu poškodil, a preto nie je možné aplikovať\nobjektívnu zodpovednosť ich poisteného. Právny predchodca žalovaného aj napriek viacerým snahám\nžalobcu o mimosúdne vyriešenie sporu odmietol náhradu škody žalobcovi vyplatiť.\n3. Platobným rozkazom sp. zn. 34Up/1039/2019 zo dňa 07.09.2019 Okresný súd Banská Bystrica v\nupomínacom konaní zaviazal právneho predchodcu žalovaného, aby žalobcovi uhradil istinu vo výške\n1.135,08 Eur a nahradil mu trovy konania. Právny predchodca žalovaného podal proti dotknutému\nplatobnému rozkazu dňa 23.09.2019 odpor, v ktorom uviedol, že všetky písomnosti a dokumenty\nnachádzajúce sa v škodovom spise boli posúdené so záverom, že na poskytnutie poistného plnenia\nneboli splnené ani zákonné ani vecné podmienky. Právny predchodca žalovaného mal za to, že\nzáznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 12.11.2018 nemá z hľadiska preukázania\nzodpovednosti účastníkov nehody na vzniku a priebehu škodovej udalosti vypovedaciu hodnotu, len\nverifikuje účastníkov, prípadne svedkov a slúži na kontrolu prítomnosti návykovej látky. Namietal, že zo\nstrany žalobcu nebolo preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo\npráve od poisteného vozidla zn. Škoda Yeti a mal za to, že žalobca ako poškodený je povinný preukázať\nvecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako\npríčinou a vznikom škody ako následkom. Právny predchodca žalovaného sa nestotožňoval s tvrdením\nžalobcu ohľadne objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka, pričom v danom prípade nebolo zo strany poškodeného škodcovi jednoznačne preukázané,\nže za škodu zodpovedá a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil, pričom z\ndoložených písomností nebolo jednoznačne preukázané, že škodu spôsobilo poistené vozidlo osobitnou\npovahou jeho prevádzky. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v tom zmysle, že právne zdôvodnenie\nodmietavého stanoviska žalovaného k náhrade škody vychádza z nesprávnej a zavádzajúcej aplikácie\nzákonných ustanovení upravujúcich daný typ zodpovednosti za škodu. Žalobca mal za to, že k ustáleniu\nzodpovednosti za škodu podľa ust.\n§ 427 Občianskeho zákonníka a z toho vyplývajúceho nároku na náhradu škody poškodeného voči\nškodcovi, resp. jeho poistiteľovi, nie je rozhodujúce porušenie právnych predpisov ani zavinenie a\nani vedomosť škodcu, že prevádzkou svojho dopravného prostriedku spôsobil škodu, ale len, či\nškoda vznikla osobitnou povahou prevádzky jeho dopravného prostriedku. Taktiež podľa žalobcu právo\npoškodeného na náhradu škody od poistiteľa škodcu nie je podmienené tým, či škodca súhlasí s\nnáhradou škody z poistenia alebo nie. Právny predchodca žalovaného mal za to, že poisťovateľ\nnemôže ísť bez dispozičného práva poisteného proti prejavu jeho vôle, ak za škodu nezodpovedá\na poskytnúť poistné plnenie za každých okolností. Vo viacerých písomnostiach doložených v odpore\nprávny predchodca žalovaného podľa jeho názoru preukázal, že účastníčka škodovej udalosti vrátane\nadresovanej predžalobnej výzvy neuznala nátlak žalobcu a nepoverila poisťovateľa k preplateniu\nčelného skla žalobcovi a zároveň namietal výšku žalobcom požadovanej náhrady škody v sume 1.135,08\nEur, nakoľko podľa zistení právneho predchodcu žalovaného žalobca má pridelené daňové identifikačné\nčíslo a z toho dôvodu mala byť suma v podanej žalobe vo výške 945,90 Eur.\n4. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.04.2022 uznesením pripustil zmenu žaloby v znení podania\nžalobcu zo dňa 15.03.2022 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.135,08 Eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 26.11.2018 do zaplatenia, vykonal vo veci dokazovanie\nvýsluchom žalobcu, svedkyne B. N., oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi predloženými\nžalobcom a žalovaným, v rozsudku poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2, ods. 4, § 15 ods. 1\nz. č. 381/2001 Z. z. ako i § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a § 430 Občianskeho zákonníka a konštatoval,\nže mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovi ako prevádzateľovi motorového vozidla\n\nzn. Lexus RX 400 ev. č. L. vznikla škoda pri prevádzke tohto motorového vozidla, a to vymrštením\nkameňa spod kolies motorového vozidla zn. Škoda Yeti ev. č. L. XXXDN do čelného skla na jeho\nmotorovom vozidle, v dôsledku čoho došlo k takému poškodeniu čelného skla, že bola nutná jeho\nvýmena a žalobca za jeho výmenu zaplatil sumu vo výške 1.135,08 Eur. Keďže škoda bola žalobcovi\nspôsobená pri prevádzke motorového vozidla, tak zodpovednosť za škodu je potrebné posudzovať podľa\nvyššie citovaných ust. § 427 až 431 Občianskeho zákonníka a táto zodpovednosť za škodu je osobitným\ndruhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti,\nteda na jej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že vodička\nmotorového vozidla zn. Škoda Yeti ev. č. L. XXXDN si nebola vedomá, že by k vymršteniu kameňa,\nktorý poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu, došlo jej motorovým vozidlom. Z vykonaných výsluchov\nžalobcu a svedkyne p. B. N. pritom vyplynulo, že vozidlo zn. Škoda Yeti jazdilo v čase vzniku poškodenia\nčelného skla motorového vozidla žalobcu pred vozidlom žalobcu, pričom obaja zhodne vypovedali, že\nvideli, ako bol kameň vymrštený práve spod kolies vozidla zn. Škoda Yeti. Svedkyňa p. B. N. pritom\nvypovedala, že premávka na mieste vzniku škody v tom čase nebola silná a vozidlo žalobcu išlo v\nstrednom pruhu a bezprostredne blízko nich nebol nikto okrem auta zn. Škoda Yeti. Dotknutú skutočnosť\npodľa názoru súdu potvrdzuje aj fotografia predložená súdu zo strany žalobcu, ktorú vyhotovila svedkyňa\np. B. N., na ktorej možno vidieť, že pred vozidlom žalobcu jazdilo vozidlo zn. Škoda Yeti ev. č. L., pričom\nsimultánne s vozidlom žalobcu vo vedľajšom pruhu nešlo žiadne iné motorové vozidlo. K okolnostiam\ntýkajúcim sa dopravnej situácie na mieste škodovej udalosti sa žalovaný v priebehu konania nevyjadril\na ani skutočnosti tvrdené žalobcom a svedkyňou p. B. N. nijakým spôsobom nerozporoval. Skutočnosť,\nže vodička motorového vozidla zn. Škoda Yeti si nie je vedomá, že kameň odletel spod jej kolies súd\nnepovažoval za rozhodujúcu, a to predovšetkým s ohľadom na tú skutočnosť, že zodpovednosť za škodu\nv danom prípade je konštruovaná ako zodpovednosť absolútne objektívna, bez možnosti liberácie.\n5. K námietke výšky žalobcom uplatnenej škody s ohľadom na skutočnosť, že žalobca je platcom DPH\na bol povinný si škodu uplatniť vo výške bez DPH poukázal súd na to, že v danom prípade z faktúry č.\n18310959 vystavenej spoločnosťou PPC TEAM plus s. r. o. dňa 21.11.2018 s dátumom splatnosti dňa\n28.11.2018 bolo preukázané, že žalobca za výmenu čelného skla uhradil sumu vo výške 1.135,08 Eur.\nSuma vo výške 1.135,08 Eur tak predstavuje náklady, ktoré bol žalobca povinný vynaložiť v dôsledku\nškodovej udalosti, a teda predstavujú skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla a ako takú je žalovaný\npovinný ju žalobcovi nahradiť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že nakoľko v\nkonaní bolo nesporné, že spoločnosť AVIB, s.r.o., ktorá je majiteľom vozidla, od ktorého bol vymrštený\nkameň, ktorý poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu, mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom\npoistení so žalovaným, v súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je žalovaný ako\npoisťovateľ povinný uhradiť škodu priamo žalobcovi ako poškodenému. Súd mal preukázané, že žalobca\nvýšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidlo patriaceho spoločnosti AVIB,\ns.r.o., žalovanému riadne preukázal, a to predložením faktúry č. 18310959 vystavenej spoločnosťou\nPPC TEAM plus s. r. o. dňa 21.11.2018 s dátumom splatnosti dňa 28.11.2018, čím si splnil povinnosť\nuloženú mu ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.\n6. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti\nspoločnosti AVIB, s.r.o. za škodu vzniknutú žalobcovi, t. j. došlo k udalosti vyvolanej osobitnou povahou\nprevádzky dopravného prostriedku - vymršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla patriaceho\nspoločnosti AVIB, s.r.o., k vzniku škody na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, pričom škoda na\nstrane žalobcu bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla spoločnosti AVIB, s.r.o.\nSúd na úhradu sumy vo výške 1.135,08 Eur zaviazal žalovaného, nakoľko bolo preukázané, že ako\npoisťovateľ spoločnosti AVIB, s.r.o. bol povinný uhradiť škodu priamo poškodenému žalobcovi. Žalovaný\nsa tým, že nenahradil žalobcovi škodu včas, dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, a\npreto mu súd okrem povinnosti nahradiť žalobcovi škodu uložil v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka aj povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 5% tak, ako je to uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal za to, že na právny vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať právne predpisy občianskeho práva, a preto nebolo\nmožné priznať úrok z omeškania vo výške upravenej ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd priznal\nžalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom 16.03.2020, nakoľko žalovaný v priebehu konania vzniesol\nohľadom úrokov z omeškania námietku premlčania. Na premlčanie úrokov z omeškania, ktoré majú\nvo vzťahu k hlavnému záväzku žalovaného akcesorickú povahu, bolo potrebné aplikovať ust. § 106\nods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce dvojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že\nžalobca rozšíril svoju žalobu o úroky z omeškania až podaním zo dňa 15.03.2022, súd mu s ohľadom\n\nna skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom úrokov z omeškania, priznal úroky\nz omeškania od 16.03.2020.\n7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\nz. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozhodol tak, že žalobcovi, ako\núspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n8. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. h), písm. f) CSP a teda, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný\nv odvolaní uviedol, že už počas konania namietal, že žalobca nemôže žiadať preplatenie faktúry aj s\nDPH, nakoľko žalobca je platcom DPH. Je teda zrejmé, že žalobca si sumu DPH odpočítal v príslušnom\ndaňovom priznaní (podaní). Súd sa s uvedeným tvrdením žalovaného vysporiadal len v bode číslo 25\na to tým, že uviedol, že žalobca uhradil faktúru (sumu aj s DPH), čo súd považuje za skutočnú škodu.\nUvedené považuje žalovaný za nesprávny záver, nakoľko pri uplatnení DPH si žalobca o predmetnú\nsumu znížil DPH, ktorú bol povinný uhradiť, pripadne mohol mať nadmerný odpočet DPH. Súd k\nuvedenému nevykonal žiadne dokazovanie a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že odpočet DPH\npri tejto faktúre si nevykonal. Nakoľko je žalobca platca DPH, je sa možné logicky domnievať, že aj\npri tejto faktúre si žalobca uplatnil odpočet DPH. Uvedené odôvodnenie súdu považuje žalovaný za\nnedostatočné. Okresný súd ďalej nesprávne v rozsudku uvádza, že suma 1.135,08 EUR predstavuje\nnáklady, ktoré bol žalobca povinný vynaložiť v dôsledku škodovej udalosti, a teda predstavujú skutočnú\nškodu, ktorá žalobcovi vznikla. Po zohľadnení systému uplatňovania odpočtu DPH je zrejmé, že tento\nvýrok je nesprávny. Okresný súd v konaní postupoval, ako keby žalobcom bol neplatca DPH. Žalovaný, aj\nnapriek rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkovou\nčinnosťou dopravných prostriedkov, má za to, že nie je možné preukazovať vznik škody z prevádzky\nvozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, len na základe svedeckej výpovede žalobcu a\nsvedka, ktorý mal sedieť vo vozidle v čase škodovej udalosti. Je ťažko uveriteľné, že v hustej dopravnej\nsituácii je možné objektívne spoľahlivo určiť, že spod konkrétneho vozidla vyletel kameň a poškodil\nčelné sklo. Aj vzhľadom k rýchlosti letu kameňa je zrejmé, že tento by zrejme vidieť nebolo. Žalovaný\nrozporuje aj súdom priznaný úrok z omeškania odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. konania 3Cdo/145/2017 (ďalej len „Rozsudok“). V zmysle\npredmetného Rozsudku má Najvyšší súd za to, že: „ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka\nvýlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej\nudalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne\na zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z\nomeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť\npodľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia\nje zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej\nudalosti“. V zmysle rozsudku by poisťovňa mala platiť úrok z omeškania len v prípade, ak si nesplní\npovinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a/, b/ zákona o PZP. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§\n11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na\nto, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom\nkonaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.\nŽalovaný má za to, že prvoinštančný súd dostatočne neodôvodnil, na základe akého výkladu priznal\nžalobcovi nárok na úrok z omeškania. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil\na nariadil prvoinštančnému súdu ďalej vo veci konať alebo, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že\nžalobu zamieta.\n9. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril a k námietke ohľadne problematiky DPH pri náhrade\nškody, že táto námietka je uplatňovaná opakovane, avšak nikdy nebola žalovaným žiadnym relevantným\nzákonným spôsobom zdôvodnená, napriek výzvam ako žalobcu, tak aj súdu. Žalovaný nikdy neuviedol\nžiadne konkrétne zákonné ustanovenie, prípadne záväzné stanovisko MFSR, alebo FS SR k tejto\nproblematike, ktoré by potvrdzovalo jeho námietku, tak ako to neurobil ani v odvolaní. Špekulatívna\nkonštrukcia žalovaného vo forme domnienok a z nich vyvodzovaný jeho záver, že nemá povinnosť pri\nnáhrade škody uhradiť žalobcovi celú sumu škody vrátane DPH, nenachádza oporu v žiadnom právnom\npredpise vzťahujúcom sa na danú problematiku a v podstate má len ten účel, povinnosť zaťažujúcu\nžalovaného - uhradiť celú škodu vrátane DPH a preniesť v časti DPH na štát, aby žalovaným nevyplatenú\nDPH uhradil žalobcovi štát. K námietke žalovaného ohľadne preukázania vzniku škody žalobca poukázal\n\nna to, že všetky skutkové okolnosti spojené so vznikom škody konzistentne tvrdí a riadne preukázal od\npočiatku uplatnenia svojho nároku. Premávka v čase škodovej udalosti nebola „hustá“ a okolnosť, že\npred vozidlom žalobcu sa v čase škodovej udalosti nachádzalo len vozidlo, ktoré svojou prevádzkou\nspôsobilo škodu je daná nie len výpoveďami svedkov, ktorí vznik škody jednoznačne a zhodne popísali,\nale aj fotodokumentáciou priamo z miesta škodovej udalosti, vznik škodovej udalosti bolo zaznamenaný\naj privolanou hliadkou PZSR. Súd pri posúdení vzniku škody vychádzal z jednoznačných dôkazov a\npreukázaného sledu okolností a udalostí vedúcich ku vzniku škody. K námietke ohľadne priznania úroku\nz omeškania žalobca opätovne poukázal na to, že všetky skutkové okolnosti spojené so vznikom škody a\njej výškou riadne preukázal už od počiatku uplatnenia svojho nároku, kedy predložil žalovanému všetky\ndôkazy (tie isté ako súdu) preukazujúce vznik škody, jej výšku a zodpovednosť poistenca žalovaného\nza žalobcovi spôsobenú škodu. Ako bolo v prvostupňovom konaní preukázané, žalovaný neoprávnene\nneposkytol žalobcovi poistné plnenie, čím porušil svoje povinnosti uložené mu v ust. § 11 zákona o\nPZP. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na kompletnú komunikáciu, ktorú so žalovaným viedol po\nvzniku škody až do podania žaloby, z ktorej je zreteľné, že žalovaný „zdôvodňoval“ neposkytnutie\npoistného plnenia rôznymi až absurdnými nezákonnými dôvodmi a to opakovane a priebežne tieto\ndôvody dokonca modifikoval rôznymi ďalšími “výhovorkami“ nemajúcimi oporu v zákone a predložených\ndôkazoch, resp. žalovaný operoval úplne protizákonnými „výhovorkami“. Komunikáciu žalovaného\nsmerom k poškodenému, možno bez akýchkoľvek pochybností označiť za odporujúcu etike podnikania\nv poisťovníctve, keďže bola jednoznačne vedená s úmyslom poškodeného odradiť v ďalšom uplatňovaní\nškody, lebo dôvody uvádzané žalovaným v tejto komunikácii boli jednoznačne úmyselne zavádzajúce.\nNemožno urobiť záver, že žalovaný, ako osoba odborne spôsobilá v odbore poisťovníctva nepozná\ndetailne zákonnú úpravu v oblasti náhrady škody a poistenia a preto uvádzanie nezákonných dôvodov\nbolo jednoznačne z jeho strany úmyselné a účelové. Žalobca sa stotožňuje s rozsudkom prvostupňového\nsúdu, pretože tento vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. K správnym skutkovým zisteniam\na k správnemu rozhodnutiu prvostupňový súd dospel na základe jednoznačných dôkazov vykonaných\npred súdom. Odvolanie žalovaného žiada zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania a právneho zastúpenia.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a\n§ 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote. Po oboznámení sa s obsahom\nspisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v\nnapadnutom rozsahu vecne správny.\n11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,\nna základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\ns napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho\npoukazuje. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť,\nkeďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami vysporiadal a odvolací súd sa\ns týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. V právnej úprave civilného sporového konania platí, že\nodvolací súd je v zmysle § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, z dôvodu čoho súd v odvolacom konaní\nex offo nezisťuje iné dôvody než tie, ktoré uplatnil odvolateľ. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku odvolací súd ďalej uvádza.\n14. Prvoinštančný súd uzavrel, že ku vzniku zodpovednosti spoločnosti AVIB, s.r.o. za škodu vzniknutú\nžalobcovi došlo na základe udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku\n- vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla patriaceho spoločnosti AVIB, s.r.o. Uvedeným\nvznikla škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, pričom škoda na strane žalobcu bola\n\nvyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla spoločnosti AVIB, s.r.o. Súd mal za to,\nže žalovaný ako poisťovateľ spoločnosti AVIB, s.r.o. bol povinný uhradiť škodu priamo poškodenému\nžalobcovi. Žalovaný sa tým, že nenahradil žalobcovi škodu včas, dostal do omeškania so splnením\npeňažného záväzku, a preto mu prvostupňový súd okrem povinnosti nahradiť žalobcovi škodu uložil\nv súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo\nvýške 5% tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu\nzamietol, nakoľko mal za to, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať\nprávne predpisy občianskeho práva, a preto nebolo možné priznať úrok z omeškania vo výške\nupravenej ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom\n16.03.2020, nakoľko žalovaný v priebehu konania vzniesol ohľadom úrokov z omeškania námietku\npremlčania. Na premlčanie úrokov z omeškania, ktoré majú vo vzťahu k hlavnému záväzku žalovaného\nakcesorickú povahu aplikoval prvostupňový súd ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce\ndvojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca rozšíril svoju žalobu o úroky z\nomeškania až podaním zo dňa 15.03.2022, súd mu s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol\nnámietku premlčania ohľadom úrokov z omeškania, priznal úroky z omeškania od 16.03.2020.\n15. Prvostupňový súd mal teda za preukázané, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla\nvznikla škoda pri prevádzke vozidla vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla žalovaného, čo\nmal za preukázané predloženými fotografiami z premávky, správou o škode a predovšetkým svedeckou\nvýpoveďou a podľa názoru odvolacieho súdu sa s otázkou existencie nároku na náhradu škody voči\nžalovanému vysporiadal správne, keď ustálil, že ide o zodpovednosť podľa § 427 - 431 OZ, ktorá je\nosobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti spočívajúcej na princípe objektívnej zodpovednosti,\npričom správne posúdil aj výšku priznanej skutočnej škody.\n16. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, pokiaľ ide o námietku žalovaného,\nže rozhodnutie súdu je nesprávne z dôvodu, že žalobca nemal nárok na preplatenie faktúry aj s\nDPH, nakoľko si žalobca odpočítal DPH v príslušnom daňovom období, že ide iba o nepreukázanú\ndomnienku žalovaného, ničím, žiadnym dôkazom nepodložené tvrdenie. Taktiež odvolací súd má za\nto, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tvrdenie žalovaného nemá oporu v z. č. 222/2004 Z.z.\nv znení neskorších predpisov o DPH, ani v žiadnom inom právnom predpise. Z faktúry č. 18310959\nvystavenej spoločnosťou PPC TEAM plus s. r. o. dňa 21.11.2018 s dátumom splatnosti dňa 28.11.2018\nbolo preukázané, že žalobca za výmenu čelného skla uhradil sumu vo výške 1.135,08 Eur. Suma vo\nvýške 1.135,08 Eur tak predstavuje náklady, ktoré bol žalobca povinný vynaložiť v dôsledku škodovej\nudalosti, a teda predstavujú skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla a ako takú je žalovaný povinný ju\nžalobcovi nahradiť.\n17. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody, odvolací\nsúd nezdieľa jeho názor, predložené dôkazy žalobcom boli v konaní síce spochybňované zo strany\nžalovaného, avšak žalovaný neuviedol žiadne vlastné tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dokazovania\nza účelom popretia skutkových tvrdení žalobcu a preto popretie skutkových tvrdení žalobcu v tejto\nčasti zo strany žalovaného tak súd vyhodnotil ako neúčinné. Odvolací súd zhodne s názorom súdu\nprvej inštancie poukazuje na to, že v tomto prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a teda bremeno\npreukázať nárok na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Z popisu, akým\nbola škodová udalosť hlásená a ako bola aj zaznamenaná v zázname o nehode, ako i z popisu udalosti\nsvedkyňou je zrejmé, že došlo prevádzkou motorového vozidla žalovaného k poškodeniu čelného skla\nna motorovom vozidle žalobcu. Túto skutočnosť vodička vozidla žalovaného potvrdila svojim podpisom\ns tým, že do poznámky uviedla, že nevie opísať priebeh udalosti a nevie ako k nej došlo.\n18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za\nkonania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v\njeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\n\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n19. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej\nzásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj\nnepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej\nskutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).\n20. S ohľadom na uvedené súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri právnom\nposúdení danej veci a nároku žalobcu na náhradu škody, okolností týkajúcich sa dopravnej situácie na\nmieste škodovej udalosti. Žalovaný v priebehu konania neuviedol, ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý\nby spochybnil, resp. vyvrátil tvrdenia žalobcu, svedeckú výpoveď p. B. N. a skutočnosti preukazované\nfotografiami z premávky, listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že vodička motorového vozidla zn. Škoda Yeti\nsi nie je vedomá, že kameň odletel spod jej kolies súd nepovažoval za rozhodujúcu a to predovšetkým\ns ohľadom na to, že zodpovednosť za škodu v danom prípade je konštruovaná ako zodpovednosť\nabsolútne objektívna, bez možnosti liberácie.\n21. K žalovaným namietaným úrokom z omeškania odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou\nžalovaného, že žalobcovi tento nárok nepatrí a teda, že súd prvej inštancie ho posúdil nesprávne.\nOdvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je súladný s aktuálnou súdnou\njudikatúrou. Žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018. Tu je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo\ndňa 14.10.2021 zrušené a vec bola Najvyššiemu súdu SR vrátená na ďalšie konanie.\n22. Odvolací súd poukazuje na základné východiská právneho posúdenia nároku na zaplatenie úroku z\nomeškania Ústavným súdom SR, ktorý vo vyššie uvedenom náleze uviedol, že výklad, ktorý poskytuje\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 v sebe subsumuje záver, že poisťovňa\nsa dostáva do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si\npoškodený voči nej uplatnil priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP a ani potom, čo uplynuli\nlehoty podľa § 11 ods. 6, 7 zákona o PZP, ale až po doručení meritórneho rozhodnutia v spore, kde\npoisťovňa vystupovala ako žalovaná, pričom rozsudok bol stotožnený s právoplatným rozhodnutím\nsúdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Ústavný súd SR však konštatoval, že\nhoci vzťah poškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ dlžník), čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 - 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú\nosobitnou úpravou následky § 563 Občianskeho zákonníka, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k\ntakému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej kvalifikovaným spôsobom\nuplatňovanej istiny. Výklad poskytnutý zo strany NS SR v napadnutom rozhodnutí v podstate vylučuje\nposkytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva\ndo ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci zákona o PZP) za cieľ\nzlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného právneho predpisu bol zákonodarcom\nvykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so\nsmernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne\n(alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,\nktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými\nsprávnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej\nosobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd SR aj v náleze sp.\nzn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021.\n23. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.2.2022 ako súdu dovolacieho, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazuje\nna citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP\nvychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej\nnormy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne\n\nspôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania) s odôvodnením, ktoré\nnedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto\npokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým\nvšeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty\nna plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver\nprijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v\nBratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020, sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok\nz 29. septembra 2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27. apríla 2017, sp. zn. 1Cob/109/2016, v\nktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa\n§ 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v § 11\nods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené\nplnenia podľa\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v §\n11 ods. 6 zákona o PZP včas.\n24. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne,\nak priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu správne zamietol, nakoľko mal za to, že na právny\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať právne predpisy občianskeho práva, a preto\nnebolo možné priznať úrok z omeškania vo výške upravenej ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nSúd priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom 16.03.2020, nakoľko žalovaný v priebehu konania\nvzniesol ohľadom úrokov z omeškania námietku premlčania, vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny od\n28.6.2019 do zaplatenia (viď ods. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia).\n25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu patrí\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/142/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "139d3472-350f-4df4-93f6-b05ede067d9b:a45049ce-a384-455b-82f2-555fef71a6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2", "spisova_znacka": "1Cob/109/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/109/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2"}], "citovane_v": []}