{"guid": "25679981-f74e-4e53-9901-45ec90c0e51f:be78a7b0-2a87-4ac2-a7de-3be74a326c1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1", "spisova_znacka": "15Co/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/61/2024 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 15Co/61/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1", "identifikacne_cislo": "6115219256", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/281-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/281-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 281/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/281/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/281-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/281#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be78a7b0-2a87-4ac2-a7de-3be74a326c1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/61/2024\n6115219256\n30. 04. 2025\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2025:6115219256.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: P. M. A. Ü. B. P.\nO. G. L. S. , F. C.I. X.XX.XXXX, Q. T. Č. S., T. - J., T. Č.. XX, zastúpená: Mgr. Martin Štoffa, advokát,\nBanská Bystrica, Stoličková č. 4, proti žalovanému: TUI ReiseCenter Slovensko s.r.o., IČO: 35 966 742,\nBratislava, Panská č. 10, zastúpený: JUDr. Denisa Hostačná, advokátka, Bratislava, Dunajská č. 4, o\nzaplatenie sumy 1.219,25 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 1. decembra 2023, č.k. 56 C 31/2023-391, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 1. decembra 2023, č.k.\nC 31/2023-391, vo výrokoch I. a III., p o t v r d z u j e .\n\n56\n\nII. Odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n2023, č.k. 56 C 31/2023-391, vo výroku II., o d m i e t a .\n\n1. decembra\n\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nIV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1.12.2023, č.k. 56 C 31/2023-391, I. uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.219,25 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy\n1.219,25 € odo dňa 1.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšnej časti\nžalobu zamietol; III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100\n%. Vychádzal zo žaloby doručenej pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 21.9.2015, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.219,55 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného\nobohatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v lete 2013 uzatvorila so žalovaným ako cestovnou\nkanceláriou a obstarávateľom zájazdu najprv zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX., predmetom ktorej\nbol jesenný pobyt v letovisku Alanya v Turecku pre ňu a jej matku s odchodom dňa 4.10.2013. Následne\nuzatvorila ďalšiu zmluvu o obstaraní zájazdu č. 024922 pre svojho manžela, predmetom ktorej bol\njesenný pobyt v I. v Turecku pre jednu osobu s odchodom dňa 26.10.2013. Dňa 1.10.2013 telefonicky\noznámila žalovanému, že musí obe zmluvy\no obstaraní zájazdu stornovať zo zdravotných\ndôvodov jedného z cestujúcich. Žalovaný na základe jej hlásenia oba zájazdy stornoval a zaslal jej emailom oznámenie o výške storna\na zostatkov ceny z oboch zaplatených zájazdov. Zo\nstorna zmluvy č. XXXXXX bol zostatok zo zaplatenej ceny vo výške 744,- € a zo zmluvy č. 024922 bol\nzostatok zo zaplatenej ceny vo výške 475,25 €, celková pohľadávka voči žalovanému bola teda vo výške\n1.219,25 €. Žalovaný existenciu tejto pohľadávky uznával, nakoľko jej viackrát poslal e-mail s výzvou,\naby oznámila číslo účtu, kam jej uvedenú sumu môže vrátiť. Podľa nej je nepochybné, že najneskôr\n\ndňa 1.10.2014 mal žalovaný vedomosť o tom, že nemá záujem o náhradné plnenie a požaduje vrátenie\nzaplatených peňazí. Žalovaný jej doteraz dlžnú sumu neuhradil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.\n1.2. Vo veci rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom (v poradí prvom) dňa 28.5.2018, č.k. 19 C\n8/2016-140, tak, že I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7.10.2015, č.k.\n8 C 358/2015-40; II. žalobu zamietol; III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že zo zmlúv o obstaraní zájazdu č. XXXXXX, č. XXXXXX,\nako aj č. XXXXXX vyplýva, že žalovaný bol iba sprostredkovateľom zájazdu, jeho obstarávateľom bola\nspoločnosť FTI TouristikGmbH.\nV dôsledku toho nebol žalovaný nositeľom hmotnoprávnych\npovinností z týchto zmlúv, z dôvodu ktorého nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný a tak sa nemohol\nna úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.\n1.3. Na základe odvolania podaného zo strany žalobkyne, rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nzo dňa 28.10.2020, č.k. 15 Co 187/2019-191, ktorým uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne a právne správny.\n1.4. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalobkyňa dovolanie; Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením zo dňa 25.5.2022, č.k. 4 Cdo 233/2021-292, rozsudky súdov\nnižších stupňov (správne inštancií, poznámka odvolacieho súdu) zrušil a vec vrátil Okresnému súdu\nBratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení\nuznesenia vytkol súdom nižších inštancií, že v konaní nezohľadnili spotrebiteľský charakter sporu\nnajmä pri dokazovaní, kde súd prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu)\nnepostupoval v zmysle § 295 C.s.p.\na nevykonal dôkazy potrebné na rozhodnutie vo veci,\na to aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. V tejto súvislosti poukázal napríklad na formulár zaslaný\nžalobkyni zo strany žalovaného za účelom vybavenia storna zájazdu. K pasívnej vecnej legitimácii\nkonštatoval, že nemožno súhlasiť s názorom súdov nižších inštancií, že žalovaný uzatvorenie zmlúv len\nsprostredkoval. V texte zmluvy sa spoločnosť FTI Touristik GmbH spomína ako „poskytovateľ služby/\nkatalóg“, pričom zo zmlúv nijako nevyplýva, že táto spoločnosť je obstarávateľ\na\nžalovaný sprostredkovateľ. Takéto slovo sa v celom texte zmlúv z roku 2013 nenachádza.\nV\ndanej situácii mal súd prvej inštancie predovšetkým vyvinúť iniciatívu na zistenie toho, kto bol skutočným\nobstarávateľom zájazdu a či uvedená skutočnosť bola žalobkyni ako spotrebiteľke jasná a zrejmá, resp.\nči sa ju mohla vzhľadom k formulácii zmlúv len „dovtípiť.“\n2. Súd prvej inštancie po vrátení mu veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veci vykonal\nopätovne dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise\na zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa uviedla, že je nesporné, že uzatvorila so žalovaným v lete\n2013 dve zmluvy o obstaraní zájazdu, ktoré boli stornované, pričom výška zostatku po odrátaní storno\npoplatkov od zaplatenej sumy bola 1.219,25 €, čo žalovaný nespochybňoval, pretože sám ju vyzýval na\noznámenie čísla účtu, kam jej môže poslať predmetnú sumu. Nereagovala na to, pretože riešila zhoršený\nstav svojej matky. Zmluvy v roku 2013 podpisovala osobne v pobočke žalovaného v Banskej Bystrici.\nŽalovaný jej mohol vrátiť peniaze aj iným spôsobom, napríklad zložením do úschovy, vrátením na účet,\nz ktorého prišli alebo poštovou poukážkou. Spornou je existencia tretej zmluvy č. XXXXXX/X, zo dňa\n26.5.2014, na uzavretie ktorej sa žalovaný odvoláva. Ona neuzatvorila žiadnu tretiu zmluvu, zmluva o\nzájazde musí mať písomnú formu. Ak žalovaný použil zostatok platby\na zúčtoval ju ako\nzálohu na nový zájazd, započítal ju bez existencie právneho titulu. Zaslanie ponúk žalovaným nemožno\npovažovať za uzatvorenie zmluvy. K námietke premlčania vznesenej žalovaným konštatovala, že žaloba\nbola podaná na súde dňa 18.9.2015, prvé zmluvy stornovala dňa 1.10.2013, kedy sa zároveň dozvedela\no zostatku sumy, preto žaloba bola podaná v rámci plynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby.\nŽalovaný uviedol, že\nk uzavretiu tretej zmluvy č. XXXXXX/X medzi žalobkyňou a ním prišlo, ako\npotvrdzuje e-mailová komunikácia zo dňa 19.5.2014 a dňa 23.5.2014. Spôsob uzatvárania tretej zmluvy\nprebiehal identicky ako pri uzatváraní prvej zmluvy. Sama žalobkyňa predložila súdu zmluvy o obstaraní\nzájazdu z roku 2013, na ktorých sú uvedené iba jeho podpisy a pečiatky, žiadne iné listiny preukazujúce\nsamotné podpísanie týchto zmlúv nepredložila. Nie je pravdou, že by žalobkyňa podpisovala zmluvy v\nroku 2013 osobne u neho. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o obstaraní zájazdu\nmusí byť uzatvorená v písomnej forme alebo v inej vhodnej forme, čo znamená, že strany môžu uzatvoriť\nzmluvu aj iným vhodným spôsobom. Poukázal na\ne-mailovú komunikáciu zo dňa\n23.9.2014, v ktorej ho žalobkyňa prosila o potvrdenie stornovania zájazdu zmluvy č. XXXXXX/X. V\nprípade zmluvy č. 3 bol len sprostredkovateľom zájazdu, organizátorom bola spoločnosť FTI Touristik\nGmbH. Žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaná suma bude použitá ako záloha na zaplatenie tretieho\nzájazdu, čo v čase uzatvárania tretej zmluvy nerozporovala a nežiadala vrátiť predmetnú sumu. Na\nzáklade stornovacej faktúry zo dňa 18.9.2014 si spoločnosť FTI Touristik GmbH uplatnila storno poplatok\nvo výške\n2.340,- €, z toho suma 280,90 € predstavuje jeho odmenu za sprostredkovanie\n\nzájazdu.\nV súvislosti s úhradou storno poplatku za zmluvu č. XXXXXX/X, spoločnosť\nFTI Touristik GmbH dňa 19.9.2014 zaťažila jeho zberný účet sumou 2.059,90 €, ktorú si zrazila za\nzrušenie predmetného zájazdu z tretej zmluvy. Žalobkyňa je povinná zaplatiť z dôvodu stornovania tretej\nzmluvy ešte storno poplatok vo výške 1.691,55 €, ktorý za ňu uhradil on. Vzniesol námietku premlčania\nz dôvodu, že ak by sa prvé dve zmluvy z dôvodu nedodržania písomnej formy považovali za neplatné,\nnárok žalobkyne by bol premlčaný. Žalobkyňa si bola vedomá skutočnosti, že si u neho objednala aj\ntretí zájazd, pretože dňa 18.9.2014 mu telefonicky oznámila, že ruší zájazd číslo tri zo zdravotných\ndôvodov. Následne toho istého dňa potvrdil žalobkyni stornovanie zájazdu. Sama žalobkyňa ho žiadala\no písomné potvrdenie o zrušení zájazdu objednaného na základe zmluvy č. XXXXXX/X v roku 2014.\nNa úkor žalobkyne sa žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil a ani sa obohatiť nemohol, pretože\nnebol organizátorom zájazdov ani z jednej zmluvy, bol len sprostredkovateľom. Organizátorom všetkých\nzájazdov bola spoločnosť FTI Touristik GmbH, preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 267 ods. 4, § 455, §\n471b Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), § 43c ods. 1, § 44\nods. 1, § 107 ods. 1, §\n522, § 523, § 741b ods. 1 písm. e/, § 741h ods. 2 (v znení účinnom v roku 2013) Občianskeho zákonníka,\ndôvodiac tým, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko prvé zmluvy o obstaraní zájazdu č.\nXXXXXX a č. XXXXXX z roku 2013 boli platne uzatvorené a na ich základe vznikla povinnosť žalovaného\nvrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.219,25 €. K uvedeným zmluvám konštatoval, že\nplatnosť týchto zmlúv v konaní nebola medzi stranami sporná. V niektorom štádiu konania ju spochybnila\nkaždá zo strán, v oboch prípadoch však išlo o zjavne účelové tvrdenia, pričom v ostatných častiach\nkonania obe strany platnosť týchto zmlúv uznávali. Žalovaný spochybnil ich platnosť účelovo v súvislosti\ns prípadnou neplatnosťou tretej zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX z roku 2014 ešte pred prvým\nrozhodnutím vo veci súdom prvej inštancie, keď uviedol, že ak by bola podmienkou platnosti zmluvy o\nobstaraní zájazdu výlučne písomná forma, táto nebola splnená pri žiadnej zmluve a neplatné by tak boli\nvšetky tri zmluvy. Toto tvrdenie však uviedol\nv teoretickej rovine, pričom vo všetkých\nštádiách konania trval na platnosti všetkých zmlúv, vrátane tých z roku 2013. Žalobkyňa platnosť zmlúv\nz roku 2013 rovnako účelovo spochybnila v dovolacom konaní s cieľom, aby sa dovolací súd vyjadril k\npožiadavke na písomné uzatvorenie zmluvy o obstaraní zájazdu ako podmienke platnosti takejto zmluvy.\nNajvyšší súd sa k tejto otázke nevyjadril a žalobkyňa následne v konaní naďalej trvala na platnosti zmlúv\nz roku 2013. Nepokladal platnosť zmlúv z roku 2013 v konaní za spornú, keďže v konaní nebolo s istotou\npreukázané, či zmluvy boli fyzicky podpísané žalobkyňou na pobočke žalovaného\nv Banskej\nBystrici dňa 25.7.2013, ale túto skutočnosť nepokladal za rozhodujúcu. Aj keby nedošlo k fyzickému\npodpisu zmlúv, žalovaný zaslal žalobkyni písomný návrh oboch zmlúv\na následne žalobkyňa\nuhradila plnú cenu obstaraného zájazdu, čím by došlo aj bez fyzického podpisu zmluvy k jej uzatvoreniu v\nzmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň pochybnosti o uzatvorení zmluvy nemali strany ani\nnásledne, nakoľko došlo k stornovaniu zájazdu a zhode medzi stranami na výške storno poplatku, resp.\nna sume, ktorá mala byť žalobkyni v dôsledku zrušenia zájazdu po odrátaní storno poplatkov vrátená.\nDodal, že pokladá za dôveryhodné tvrdenie žalobkyne, že zmluvy z roku 2013 uzatvorila osobne na\npobočke žalovaného v Banskej Bystrici dňa 25.7.2013, ktorú skutočnosť uviedla vo svojom písomnom\nvyhlásení zo dňa 27.5.2018 (č.l. 139). Žalovaný tvrdil, že k podpisu zmlúv nikdy nedošlo, že žalobkyňa nie\nje schopná svoje tvrdenie preukázať predložením podpísanej verzie zmluvy. Napriek absencii písomne\npodpísanej zmluvy, pokladal jej osobné uzatvorenie na základe tvrdenia žalobkyne za pravdepodobné,\npretože ako už uviedol, táto skutočnosť nebola pre právne posúdenie platnosti uzatvorenej zmluvy\npodstatná. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skúmal zmluvné strany\nzmlúv z roku 2013 a dospel\nk jednoznačnému záveru, že v oboch zmluvách je zmluvnou stranou\nžalobkyňa ako objednávateľka zájazdu a žalovaný ako obstarávateľ zájazdu. Tvrdenie žalovaného,\nže\nv zmluve vystupoval len ako sprostredkovateľ v zmysle § 3 ods. 2 písm. d/\nzákona\nč. 281/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmlúv a obstarávateľom zmluvy\nbola spoločnosť FTI Touristik GmbH, vyhodnotil ako nesprávne, resp. nemajúce oporu v zmluvách. Zo\nzmlúv z roku 2013 táto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva. Spoločnosť FTI Touristik GmbH je\nsíce v zmluvách uvedená, ale len ako „poskytovateľ služby/katalóg“, z čoho žalobkyňa ako spotrebiteľ\nnemá v žiadnom prípade možnosť dôjsť k záveru, že pri uzatváraní zmluvy so žalovaným ide len\no sprostredkovanie pre spoločnosť FTI Touristik GmbH ako obstarávateľa. Žiadna časť textu zmluvy\nneobsahuje pojmy obstarávateľ ani sprostredkovateľ a prípadné sprostredkovanie zmluvy z nej nie je\nmožné žiadnym rozumným spôsobom vyvodiť. V zmluve sa taktiež uvádzajú údaje týkajúce sa poistenia\ncestovnej kancelárie proti insolventnosti, pričom tieto sa taktiež celkom zjavne vzťahujú na žalovaného.\nZmluva žiadnym spôsobom neupozorňuje na možnosť, že by obstarávateľom zájazdu bola tretia osoba.\nZdôraznil v tejto súvislosti kontrast týchto zmlúv so zmluvou o obstaraní zájazdu č. XXXXXX z roku 2014,\n\nzaslanou žalobkyni rovnako zo strany žalovaného. V tejto zmluve je žalovaný už zreteľne označený\npriamo v hlavičke ako „sprostredkovateľ“ a rovnako spoločnosť FTI Touristik GmbH je zreteľne označená\nako „obstarávateľ.“ Taktiež je vzťah medzi týmito subjektami zrozumiteľne opísaný v textovej časti\nzmluvy, kde je okrem iného výslovne uvedené, že sprostredkovateľ nepreberá žiadnu zodpovednosť za\nobjednaný zájazd a vystupuje výlučne ako sprostredkovateľ. Zmluva objednávateľa zájazdu aj informuje,\nže ak je organizátorom zájazdu tretia osoba, platia podmienky poistenia insolventnosti tejto tretej osoby.\nZ tejto zmluvy potom jednoznačne vyplýva, že žalovaný vystupuje iba ako sprostredkovateľ, na rozdiel\nod zmlúv\nz roku 2013, z ktorých to naopak nevyplýva žiadnym spôsobom a už vôbec nie\nspôsobom zrozumiteľným pre priemerného spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal za to, že zmluvy\nz roku 2013 boli platne uzatvorené, pričom zmluvnými stranami boli žalobkyňa ako objednávateľ zájazdu\na žalovaný ako obstarávateľ zájazdu. Keďže žalobkyňa zájazd stornovala, žalovanému vznikol nárok\nna storno poplatky a zároveň povinnosť vrátiť žalobkyni zostávajúcu časť zaplatenej ceny zájazdu.\nTáto povinnosť žalovaného nebola medzi stranami sporná,\na rovnako nebola\nmedzi nimi sporná výška nároku žalobkyne v sume 1.219,25 €, ani že žalovaný opakovane písomne\nvyzýval žalobkyňu na uvedenie čísla účtu, na ktorý môže plnenie vrátiť, pričom táto na jeho výzvy\nnereagovala. Sporné v konaní zostalo, či bola následne uzatvorená tretia zmluva o obstaraní zájazdu a\nči na základe uzatvorenia tejto zmluvy došlo\nk zániku záväzku žalovaného. Uzatvorenie\ntretej zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX\n(z roku 2014) rozporovala žalobkyňa,\nktorá tvrdila, že zmluva nebola uzavretá písomne, nikdy s ňou nevyjadrila súhlas a nezaplatila cenu za\nzájazd, resp. ani zálohu. Žalovaný naopak tvrdil, že zmluva bola riadne uzatvorená, čo okrem iného\npreukazuje komunikácia medzi stranami\nv máji 2014, kedy bol zájazd pre žalobkyňu\nrezervovaný i e-mailová a telefonická komunikácia žalobkyne s ním zo septembra 2014, keď boli na\nžiadosť žalobkyne tejto poslané najskôr zmenené ponuky a následne žalobkyňa uzatvorenú zmluvu\npísomne stornovala. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva z roku 2014\nplatne uzatvorená nebola. Žalovaný na základe žiadosti žalobkyne vypracoval pre žalobkyňu ponuku a\nnásledne jej zaslal návrh zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 23.5.2014 (č.l. 55), táto zmluva nebola zo\nstrany žalobkyne podpísaná, na zaslanú zmluvu, resp. e-mail žalobkyňa nereagovala a ani žiadnym iným\nspôsobom uzatvorenie zmluvy nepotvrdila. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, žalovaný\nlen tvrdil, že žalobkyňa zmluvu uzatvorila konkludentne, z jeho pohľadu obdobne ako zmluvy z roku\n2013. Postup žalobkyne pri uzatvorení zmlúv v roku 2013 sa však od jej postupu v roku 2014 odlišoval\npodstatným spôsobom, a to v tom, že kým v roku 2013 (ak by aj vychádzal z toho, že zmluvy z roku 2013\nneboli osobne podpísané na pobočke\nu žalovaného) došlo zo strany žalobkyne k úhrade\nzálohy, resp. následne k úhrade celkovej ceny zájazdu, v roku 2014 sa tak preukázateľne nestalo, čo\nmedzi stranami nebolo sporné. Zmluva tak v danom čase uzatvorená nebola, nakoľko nedošlo k prijatiu\nnávrhu zmluvy zo strany žalobkyne. Zvažoval, či nemohlo dôjsť ku konkludentnému prijatiu návrhu\nna uzatvorenie zmluvy, keďže žalobkyňa síce na ponuku žalovaného nereagovala, ale zároveň ani\n(naďalej) nepožadovala vrátenie dlžnej sumy z predchádzajúceho zájazdu a takéto právne posúdenie\npôvodne uviedol aj na pojednávaní vo veci konanom dňa 31.10.2023 po vrátení veci na ďalšie konanie\nzo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Po vykonaní dokazovania však prišiel k záveru, že\nku konkludentnému prijatiu návrhu zo strany žalobkyne nedošlo. Žalobkyňa na zaslanie zmluvy zo\nstrany žalovaného nereagovala, zo samotného mlčania nie je možné vyvodiť jej súhlas. Žalobkyňa síce\nrovnako nepožadovala vrátenie peňazí, ale toto správanie bolo len pokračovaním jej predchádzajúceho\nsprávania, keďže vrátenie nepožadovala a nereagovala v tomto smere na priame výzvy žalovaného. Z\ntejto skutočnosti tak vzhľadom na jej nekonanie nemožno vyvodiť, že nepožadovaním peňazí súhlasila\ns použitím tejto sumy na uhradenie nového zájazdu. Žalobkyňa tvrdila, že primárnym dôvodom jej\nobmedzenej komunikácie so žalovaným bola dlhodobá starostlivosť o jej chorú matku, resp. jej s tým\nsúvisiaca vyčerpanosť; túto skutočnosť však súd prvej inštancie vnímal iba ako subjektívne vysvetlenie z\njej strany, ktoré nebolo pre rozhodovanie podstatné. Dôvody, ktoré žalobkyňu\nk takémuto konaniu\nviedli, jej konanie len vysvetľujú a nemajú vplyv na skutočnosť, že z jej strany nedošlo k aktívnemu úkonu\nsmerujúcemu k uzatvoreniu zmluvy. Vzal do úvahy i to, že podľa návrhu zmluvy zaslanej žalovaným,\nbolo potrebné doplatok za zájazd uhradiť do 28.8.2014, čo žalobkyňa neurobila. Aj z tejto skutočnosti je\nzrejmé, že (na rozdiel od zmlúv\nv roku 2013) neprejavila vôľu návrh na uzatvorenie zmluvy\nprijať. Stotožnil sa tak\ns argumentáciou žalobkyne, že samotný žalovaný vo svojich\nVšeobecných obchodných podmienkach v odseku 4.1 uvádza, že zmluva sa považuje za uzatvorenú\nv prípade rezervácie prostredníctvom e-mailu momentom doručenia scanu podpísanej zmluvy, alebo\nzaplatením rezervačného poplatku (zálohy), resp. 100 % z ceny zájazdu, k naplneniu týchto podmienok\nnedošlo. Za zaplatenie zálohy nepovažoval skutočnosť, že žalovaný na jej „zaplatenie“ použil sumu\n1.219,25 €, ktorú bol povinný žalobkyni vrátiť, nakoľko táto na takýto postup nedala súhlas. Dodal, že\n\ntext Všeobecných obchodných podmienok žalovaného nebol ani jednou zo strán do konania predložený,\npričom ich obsah tvrdený žalobkyňou nebol zo strany žalovaného spochybnený. Poukázal ešte na\nskutočnosť, že v prípade objednávateľa a sprostredkovateľa, resp. obstarávateľa zájazdu ide o klasický\nspotrebiteľský vzťah, v ktorom zodpovednosť za zmluvné vzťahy v podstatnej miere nesie dodávateľ\nslužby. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských\nzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Analogicky možno konštatovať, že aj v prípade\npochybností o tom, či vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy, je potrebné posudzovať situáciu v prospech\nspotrebiteľa, pričom je to dodávateľ, ktorý zodpovedá za riadne uzatvorenie zmluvy. Ak v danej veci\nzaslal žalovaný ako dodávateľ služby žalobkyni návrh na uzatvorenie zmluvy, ona nereagovala, bolo jeho\npovinnosťou so žalobkyňou komunikovať a zabezpečiť, aby žalobkyňa dostatočne určitým spôsobom\npotvrdila prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy; v opačnom prípade nie je možné konštatovať, že k\nuzatvoreniu zmluvy došlo. Vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu zmluvy z roku 2014 nedošlo, je už bez\nvýznamu, že žalobkyňa v e-mailovej komunikácii so žalovaným dňa 23.9.2014 opakovane požiadala o\npísomné potvrdenie o stornovaní zájazdu. Takáto formulácia sama osebe podporne svedčí skôr o tom, že\nzmluva o obstaraní zájazdu v predchádzajúcom období uzatvorená bola, ale nakoľko prišiel k opačnému\nzáveru, nie je takéto vyjadrenie žalobkyne samo osebe spôsobilé spätne potvrdiť uzatvorenie zmluvy.\nAkceptoval tvrdenie žalobkyne, že týmto spôsobom sa len laicky snažila docieliť, aby žalovaný zobral na\nvedomie, že o zájazd, o ktorom predtým so žalovaným diskutovali, nemala záujem a zabrániť tomu, aby\nbola dlžná suma použitá na úhradu tohto zájazdu. Rovnako je z pohľadu platnosti uzatvorenia zmluvy\nmedzi žalobkyňou a žalovaným bez významu, že žalovaný zmluvu vnímal ako uzatvorenú a potom,\nako táto nebola realizovaná, uhrádzal za žalobkyňu storno poplatky obstarávateľovi zájazdu spoločnosti\nFTI Touristik GmbH. Uhradenie týchto poplatkov žalovaný v konaní preukázal, ale táto skutočnosť nie\nje z hľadiska predmetu konania relevantná, pretože zmluva z roku 2014 nebola platne uzatvorená a\nnebolo ju teda možné ani platne stornovať. Za platenie akýchkoľvek poplatkov tretím osobám nesie\nzodpovednosť žalovaný. Pre úplnosť uviedol, že komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným bola\nnajmä zo strany žalobkyne celkovo neštandardná bez ohľadu na to, či a v akej miere bola ovplyvnená\nťažkými životnými okolnosťami na jej strane, najmä starostlivosťou o chorú matku. Táto neštandardnosť\nnemôže spôsobiť zmenu jeho právnych záverov. Hoci žalobkyňa tvrdila, že ponuku na zájazd v roku 2014\njej zaslal iniciatívne žalovaný, toto tvrdenie vyhodnotil ako nepravdivé, nakoľko z listinných dôkazov,\nnajmä e-mailu zo dňa 19.5.2014 (č.l. 52) vyplýva opak, t. j. že žalovaný zaslal žalobkyni ponuku na\nzáklade telefonickej požiadavky žalobkyne a tak tento rozpor vyhodnotil ako dôsledok uplynutia času od\nroku 2014, pričom nepresnosť, resp. nepravdivosť tvrdenia žalobkyne nemala žiaden vplyv na právne\nposúdenie týkajúce sa uzatvorenia zmluvy. Keďže medzi žalovaným a žalobkyňou nedošlo k uzatvoreniu\nzmluvy z roku 2014, nedošlo ani k zmene právneho postavenia oboch strán vo vzťahu k dlžnej sume\n1.219,25 € a túto bol žalovaný naďalej povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni vrátiť.\nZmluvy z roku 2013 považoval za platne uzatvorené, v dôsledku čoho vznikol ku dňu 2.10.2013 (deň\nnasledujúci po stornovaní zmlúv z roku 2013) nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nŽaloba bola doručená súdu dňa 18.9.2015, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej\nlehoty, z dôvodu ktorého považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného za nedôvodnú.\nZáverom konštatoval, že pri zmluve z roku 2014 bol žalovaný sprostredkovateľom a obstarávateľom bola\nspoločnosť FRI Touristik GmbH, ako už uviedol, v dôsledku čoho ak by bola zmluva platne uzatvorená,\ndošlo by k splateniu sumy bezdôvodného obohatenia žalovaným, nakoľko predmetná suma by bola\npoužitá na úhradu zálohy na zájazd, obstarávateľom ktorého by bola tretia osoba. Dlh žalovaného by bol\nsplatený a vznikol by nový právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou FTI Touristik GmbH. Zmluva\nplatne uzatvorená nebola, takýto vzťah nevznikol a záväzok žalovaného na vydanie bezdôvodného\nobohatenia naďalej trval. Hoci bol v konaní vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica\nzo dňa 7.10.2015, č.k. 8 C 358/2015-40, k jeho zrušeniu doteraz v dôsledku zrušenia rozsudku zo\ndňa 28.5.2018, č.k. 19 C 8/2016-140, ktorým bol tento platobný rozkaz pôvodne zrušený formálne\nnedošlo, avšak má za to, že jeho opätovné zrušenie v tomto rozsudku už nie je potrebné s odkazom na\nustanovenia § 267 ods. 4 C.s.p. v spojení s § 471b C.s.p.\n3.2. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobkyňa v zmysle § 517\nods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. odo dňa 2.10.2013,\npričom ich žiadala priznať odo dňa 1.10.2014, kedy podľa nej mal žalovaný vedomosť o tom, že nemá\nzáujem o žiadne náhradné plnenie a požaduje vrátenie ňou zaplatených peňazí. Toto akceptoval,\nnakoľko z e-mailovej komunikácie medzi stranami zo dňa 24.9.2014 (č.l. 380) je zrejmé, že žalobkyňa\ndala žalovanému dostatočne najavo, že nemá záujem o zájazd, ktorý jej bol zo strany žalovaného\nponúknutý (z roku 2014), ale ani o žiadny iný zájazd. Od tohto okamihu tak bol žalovaný opätovne\npovinný plniť svoj dlh, pričom na úhradu tohto dlhu mohol použiť účet žalobkyne, z ktorého bola zaplatená\n\nčasť platby žalobkyne za prvý dohodnutý zájazd. V prípade, ak si nebol týmto číslom účtu istý, bolo jeho\npovinnosťou opätovne vyzvať žalobkyňu, aby uviedla spôsob akým si želá dlh uhradiť. Ak tak žalovaný\nneurobil, bol v omeškaní, ktoré vzniklo už v septembri 2014. Výška úrokov z omeškania je\nv súlade\ns § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej\nbanky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Táto sadzba bola ku dňu 1.10.2014 vo\nvýške 0,05 %, preto určil výšku úrokov z omeškania na 5,05 %, žalobkyňa žiadala o priznanie úroku z\nomeškania vo výške 5,15 %, preto v časti presahujúcej priznané úroky z omeškania žalobu zamietol.\n3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v celom rozsahu. Pri posudzovaní úspechu zobral do úvahy, že žalobkyňa mala plný úspech\nvo vzťahu k žalovanej istine a vo vzťahu k žalovaným úrokom z omeškania bola čiastočne neúspešná,\npričom výška tohto neúspechu je vo vzťahu\nk celkovej žalovanej istine, resp. celkovým\npriznaným úrokom z omeškania absolútne zanedbateľná. O výške náhrady trov konania rozhodne po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1\npísm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). K svojej\npasívnej vecnej legitimácie uviedol, že zastáva názor, že v prípade všetkých troch zmlúv so žalobkyňou\nvystupoval iba ako sprostredkovateľ, nie ako obstarávateľ. Konal podľa § 3 ods. 2 písm. c/, d/ zákona\nč.\n281/2001 Z.z. (ďalej ako „Zákon o zájazdoch “) a bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok\núčasti na zájazde a platobné podmienky pre zájazdy organizované alebo sprostredkúvané CK TUI\nReiseCenter Slovensko s.r.o. platnými v čase uzatvorenia zmlúv. Zákon nevylučuje možnosť, že by\nobstarávateľ zájazdu nemohol využiť tretiu osobu, tzv. sprostredkovateľa k tomu, aby v mene a na\núčet objednávateľa sprostredkovala uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdu, pričom v takomto prípade\nnevzniká záväzkový vzťah medzi predajcom, ktorý sa nezaväzuje k plneniu podľa zmluvy, ale priamo s\nobstarávateľom, t. j. cestovnou kanceláriou, ktorá zájazd organizuje (napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky, sp.zn. 25 Cdo 576/2000). V prípade prvých dvoch zmlúv zo dňa 25.7.2013 (ďalej\nako „Zmluva č. 1“) a dňa 26.7.2013 (ďalej ako „Zmluva č. 2“) táto skutočnosť vyplýva\nz\noznačenia „poskytovateľ služby/katalóg.“ Poskytovateľom sa pritom z hľadiska výkladu slovenského\njazyka rozumie niekto, kto poskytuje obyčajne platené služby. Týmto subjektom v tomto prípade bola\nFTI, ktorá bola organizátorom zájazdu objednaného na základe Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2, nie on. Emailom zo dňa 25.7.2013 bola pritom žalobkyňa informovaná, že „pred príletovou halou Vás bude čakať\ndelegát cestovnej kancelárie FTI.“ Delegátom je pracovník obstarávateľa zájazdu, ktorý v mieste určenia\nzájazdu zastupuje cestovnú kanceláriu, pričom cestujúcemu poskytuje informačný a poradenský servis\ncestovnej kancelárie. Pokiaľ by bol obstarávateľom zájazdu, nepreviedol by žalobkyňou uhradenú cenu\nzájazdu na FTI\na žalobkyňu by neupozornil na prítomnosť delegáta FTI, ale na\nvlastného delegáta. Poukázal na nelogické závery súdu prvej inštancie o vyhodnotení dôveryhodnosti\ntvrdenia žalobkyne, že Zmluvu č. 1 a č. 2 podpisovala na jeho pobočke v Banskej Bystrici. Žalobkyňa\nsi vyššie uvedené zájazdy objednala telefonicky, na základe čoho jej boli zaslané aj zmluvy v rozdielne\ndni, dňa 25.7.2013 a dňa 26.7.2013. Pokiaľ by žalobkyňa skutočne osobne podpísala uvedené zmluvy\nna jeho pobočke v Banskej Bystrici, nevie prečo ich do dnešného dňa nebola schopná riadne podpísané\npredložiť, keďže minimálne jedným vyhotovením musí v súlade s § 741b\nods. 3 Občianskeho\nzákonníka platného v roku 2013 disponovať. Dôkazné bremeno pritom je na strane žalobkyne a v tomto\nprípade je potrebné rešpektovať tzv. negatívne dôkazne bremeno, kedy on nemá povinnosť preukazovať\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 6 Cdo 81/2010). Ďalej uviedol, že Zmluvy č. 1 a č. 2 boli platne uzatvorené v súlade s § 741b ods. 1\nObčianskeho zákonníka, a to inou vhodnou formou, obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti.\nHoci mu žalobkyňa nezaslala späť scany podpísaných uvedených zmlúv, obe strany ich považovali\nza platne uzatvorené v súlade § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka, prostredníctvom inej vhodnej\nformy. K neplatnosti Zmluvy č. 3 dôvodil, že žalobkyňa dňa 19.5.2014 ho telefonicky kontaktovala, že\nmá záujem o zájazd do Turecka, na základe čoho jej v ten istý deň zaslal\ne-mailom dve ponuky.\nNásledne ho žalobkyňa kontaktovala, že si vybrala jednu z dvoch zaslaných ponúk s tým, že sumu\n1.219,25 € má použiť na úhradu tohto zájazdu, keď ju opätovne informoval, že voči nej eviduje preplatok.\nNa základe tohto telefonátu zaslal žalobkyni dňa 23.5.2014 e-mailom potvrdenie o rezervovaní ňou\nvybratého zájazdu pre ňu a jej matku\na informoval ju aj o použití preplatku vo výške 1.219,25\n€ na úhradu zálohy na nový zájazd, tak ako to požadovala. Následne žalobkyni zaslal e-mailom zo dňa\n\n26.5.2013 Zmluvu č. 3. Tvrdenia žalobkyne, že jej svojvoľne objednal pre ňu a jej matku zájazd, tvrdiac,\nže jeho zamestnancovi v roku 2013 povedala, že ak bude budúci rok (2014) všetko v poriadku, tak by\nmohli ísť na zájazd a asi na základe tohto pre ňu a jej matku objednal zájazd na základe Zmluvy č. 3.,\nnie sú pravdivé. On je osobou podnikajúcej v oblasti cestovného ruchu s dlhoročnými skúsenosťami a\ndobrým menom v obchodných kruhoch, preto si nemôže len tak dovoliť pre niekoho svojvoľne objednať\nzájazd, nehovoriac o tom, že pri množstve zákazníkov zamestnanec nemá šancu pamätať si kedy a kto\nby mal záujem o zájazd budúci rok, na základe toho mu zaslal ponuku, resp. zmluvu o zájazde. Navyše\nZmluvu č. 1 a č. 2 riešil úplne iný zamestnanec ako Zmluvu č. 3. Nevie, keby žalobkyňa nepovažovala\nZmluvu č. 3 za uzatvorenú, prečo by ho dňa 8.9.2014 telefonicky požiadala o zaslanie ponuky zmeny\nňou objednaného zájazdu, na základe ktorého jej aj e-mailom zo dňa 9.9.2014 zaslal ponuku. Nakoľko\nale žalobkyňa ponuku neprijala, keďže sa k nej nevyjadrila, on objednaný zájazd nezmenil\na\nv platnosti zostala pôvodná objednávka. Tvrdenia žalobkyne sú priamo v rozpore\ns\nvykonaným dokazovaním a nemajú oporu v žiadnych vykonaných dôkazoch. Žalobkyňa sama, najprv\ndňa 18.9.2014 telefonicky a následne e-mailom zo dňa 23.9.2014 stornovala ňou objednaný zájazd na\nzáklade Zmluvy č. 3 z rovnakých dôvodov ako zájazdy z roku 2013, teda zo zdravotných dôvodov jej\nmatky, pričom žiadala o vystavenie potvrdenia o stornovaní\nk dátumu jej storna na základe\ntelefonátu, t. j. ku dňu 18.9.2014. Argumentácia žalobkyne, ktorú akceptoval aj súd prvej inštancie, že\nsa len laicky snažila docieliť, aby on zobral na vedomie, že o zájazd, o ktorom predtým diskutovali, nemá\nzáujem a zabránila mu, aby preplatok vo výške 1.219,25 € bol použitý ako záloha na úhradu zájazdu zo\nZmluvy č. 3, sú\nv rozpore s vykonaným dokazovaním, samotným konaním žalobkyne a jej\nvýpoveďou na pojednávaní konanom dňa 1.12.2023. Dal do pozornosti zásadu vigilantibus iura scripta\nsunt, kedy sa žalobkyňa o preplatok vo výške 1.219,25 € dlhodobo nezaujímala, na jeho predchádzajúce\nvýzvy (e-mail zo dňa 1.10.2013, 21.10.2013 a 8.1.2014) o zaslanie čísla účtu, na ktorý jej vie preplatok\nzaslať nereagovala, sama súhlasila s použitím tohto preplatku na úhradu zálohy za nový zájazd a voči\ntomuto nemala žiadne námietky. Nemohol bez potvrdenia čísla účtu zaslať preplatok žalobkyni, nakoľko\nby nekonal s odbornou starostlivosťou;\nv prípade, ak by bankový účet, ktorého bol\nzájazd zo Zmluvy č. 1 a č. 2 zaplatený bol zrušený alebo patril niekomu inému ako žalobkyni, vznikla\nby škoda. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie; žiadal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za\nsprávne po vecnej i právnej stránke. Súd prvej inštancie zrozumiteľne, dostatočne a presvedčivo v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ako sa vysporiadal\ns podanou žalobou\na jednotlivými dôkazmi, aké závery z nich vyvodil a na akom základe rozhodol jednotlivými výrokmi\nrozhodnutia o veci samej, pričom sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožnila. Obsah a\nrozsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považuje tiež za plne súladné so zákonnými ako i\nústavnými požiadavkami na spravodlivé súdne konanie a odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu\npovažuje za prejav subjektívnej nespokojnosti s výsledkom konania, ktorá však sama osebe nie\nje právne relevantná. V rozpore so žalovaným vytýkanými nedostatkami má za to, že napadnuté\nrozhodnutie dáva primerané odpovede na všetky relevantné a podstatné stranami vznesené právne i\nskutkové otázky, je teda odôvodnené presvedčivo, racionálne a dostatočným spôsobom. Žalovaný v\nodvolaní polemizuje so závermi súdu prvej inštancie a opakuje svoje tvrdenia a argumentáciu, ktorú\nuž predniesol v konaní pred súdom prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho\nsúdu), pričom ale neuviedol žiadne nové alebo také skutočnosti, ktoré by už neboli v súdnom konaní\nvyhodnotené a na ktoré by súd prvej inštancie už nebol poskytol odpoveď a svoje posúdenie. Považuje\npreto tvrdenia žalovaného uvedené v časti III. jeho odvolania za nesprávne a nepreukázané, pričom\nsúd prvej inštancie podľa jej názoru postupoval plne súladne nielen so zisteným skutkovým stavom, ale\nsprávne aplikoval aj príslušné hmotnoprávne ustanovenia viažuce sa k tzv. spotrebiteľským zmluvám\nv zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka\na procesnoprávne ustanovenia\nohľadom sporov s ochranou slabšej strany, resp. spotrebiteľských sporov v zmysle § 290 a nasl. C.s.p.\nRovnako sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil inštrukciami a vysloveným právnym názorom\ndovolacieho súdu v tejto veci, ktoré boli obsiahnuté v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 25.5.2022, sp.zn. 4 Cdo 233/2021. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní o (ne)platnosti\nuzavretia zmluvy o zájazde v roku 2014 konštatovala, že je nutné prisvedčiť správnosti právneho\nposúdenia súdu prvej inštancie, že ona v danom prípade žiadnu ďalšiu zmluvu o zájazde so žiadnym\nsubjektom neuzavrela, ani so žiadnou zmluvou a jej podmienkami nikdy nevyslovila súhlas. Opakované\npoukazovanie žalovaného na to, že s ňou počas trvania nepriaznivých osobných a zdravotných pomerov\nv jej rodine nijako nekomunikovala, je len pokusom žalovaného o zrieknutie sa svojej zodpovednosti za\n\nto, že údajnú zmluvu o zájazde z roku 2014 považovala za platne uzavretú bez existencie a preukázania\nakéhokoľvek prejavu jej vôle, ktorý by k uzavretiu takého právneho úkonu smeroval, čo však musí\nbyť nevyhnutne vyhodnotené iba na neprospech žalovaného, nakoľko sa jedná o dodávateľa služieb\ndlhodobo podnikajúceho v oblasti cestovného ruchu. Hoci sa žalovaný podľa obsahu ním podaného\nodvolania domáha korekcie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, ona je toho\nnázoru, že prvostupňový (správne prvoinštančný, poznámka odvolacieho súdu) súd sa po vrátení veci\ndovolacím súdom na ďalšie konanie vecou riadne zaoberal, doplnil v naznačenom smere dokazovanie\na rozhodol o jej nárokoch pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Dala do pozornosti svoje písomné\npodania a ústne prednesy, ktoré učinila v konaní, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä\nbody 13. až 15., 17. až 20., 22. až 24. a 30. až 31. Ako tvrdila, zmluvy o zájazde z roku 2023 boli platne\nuzavreté so žalovaným ako obstarávateľom\na organizátorom zájazdu, ktorý v\ndôsledku jej odstúpenia od zájazdu (jeho stornovania) bol povinný vrátiť jej zostatky zaplatených cien\nzájazdov po odrátaní sumy storna. Pokiaľ tak žalovaný dodnes neurobil a k uzavretiu žiadnej ďalšej\nzmluvy medzi sporovými stranami nedošlo, potom sa žalovaný bezdôvodne na jej úkor obohatil a toto\nbezdôvodné obohatenie je povinný jej vydať, nakoľko si svoj existujúci nárok včas uplatnila podanou\nžalobou. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadala náhradu\ntrov konania.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že žalobkyňa nereagovala na\nním konkrétne uvedené skutočnosti v odvolaní. Zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní a na tom,\nže napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne po vecnej\ni právnej stránke. Zopakoval\ntvrdenia uvedené v odvolaní o tom, že ani pri jednej z troch zmlúv o zájazde uzatvorených so žalobkyňou\nnevystupoval ako obstarávateľ, vždy ako sprostredkovateľ, ako aj na tom, že žalobkyňa nebola schopná\npredložiť riadne podpísané Zmluvy č. 1 a č. 2 napriek tomu, že tvrdila, že tieto zmluvy podpísala v jeho\npobočke v Banskej Bystrici. Vyjadril sa opätovne ako v odvolaní k okolnostiam uzavretia Zmluvy č. 3.\nPovažuje všetky zmluvy za platne uzatvorené, pričom v nich vystupuje ako sprostredkovateľ, nie ako\nobstarávateľ/organizátor zájazdu, ktorým bola spoločnosti FTI, z dôvodu ktorého nie je pasívne vecne\nlegitimovaný. Zotrval na odvolacom návrhu.\n7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\npodľa\n§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n30. apríla 2025; o termíne verejného\nvyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§\n378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385\nods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nI., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.219,25 € s príslušenstvom a výroku III.\no náhrade trov konania, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi\nrozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.\nV konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2\nC.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n11. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že zmluvu o obstaraní zájazdu podľa zákona č.\n\n281/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov č. XXXXXX, zo dňa 22.8.2013, na základe objednávky\nžalobkyne zo dňa 25.7.2013 (č.l. 20 spisu) a zmluvu o obstaraní zájazdu v zmysle zákona č. 281/2001\nZ.z. v znení neskorších predpisov č. XXXXXX, zo dňa 22.8.2013, na základe objednávky žalobkyne\nzo dňa 26.7.2013 (č.l. 22 spisu) vyhotovila spoločnosť CK TUI ReiseCenter Slovensko s.r.o., t. j.\ncestovná kancelária. V uvedených zmluvách je ako poskytovateľ služby/katalóg uvedená spoločnosť FTI\nTouristik. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z.z. je cestovná kancelária podnikateľ, ktorý na základe\nživnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu\no\nobstaraní zájazdu. Z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/, d/ citovaného zákona je zrejmé, že cestovná\nkancelária sprostredkúva predaj jednotlivých služieb pre inú cestovnú kanceláriu a v prípade, ak\nsprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu, zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch\nmusí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú zájazd sprostredkúva a táto zodpovedá za plnenie\nzmluvy o zájazde.\n12. V danom spore mal odvolací súd za to, že obstarávateľom zájazdu v zmysle uvedených zmlúv bol\nžalovaný a nie spoločnosť FTI Touristik, pretože tak ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení zo dňa 25.5.2022, sp.zn. 4 Cdo 233/2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 28.10.2020, sp.zn. 15 Co 187/2019\n(v poradí prvý) i rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 28.5.2018, č.k. 19 C 8/2016-140 (v poradí prvý), v predmetných zmluvách\nnie je výslovne uvedené, že žalovaný sprostredkoval ich uzatvorenie pre spoločnosť FTI Touristik.\nRovnako z týchto zmlúv ani nie je zrejmé, že by sa uzatvárali v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú\nzájazd sprostredkúva, teda spoločnosť FTI Touristik. Navyše z e-mailovej komunikácie medzi sporovými\nstranami týkajúcej sa predmetných zájazdov vyplýva, že žalobkyňa komunikovala so žalovaným, nie\nspoločnosťou FTI Touristik (č.l. 24, 25, 30 až 32 spisu). Odvolací súd má zhodne so súdom prvej\ninštancie za to, že v danom spore ide o spotrebiteľský vzťah, pričom v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa\npriaznivejší. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného o\nnedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie za nedôvodnú.\n13. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného uvedené v jeho odvolaní o tom, že Zmluva\nč. 3, a to zmluva o obstaraní zájazdu v zmysle zákona č. 281/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov č.\nXXXXXX, zo dňa 26.5.2014, bola uzavretá platne. V konaní bolo preukázané, že sporové strany medzi\nsebou komunikovali telefonicky i prostredníctvom\ne-mailov (č.l. 52 až 58 spisu), pričom\nponuka na zájazd v roku 2014 bola žalobkyni zaslaná v máji 2014 e-mailom (č.l. 52, 53 spisu) , k čomu sa\nnijako nevyjadrila, ani neoznámila žalovanému žiadne námietky. Žalovaný bol označený v tejto zmluve\nuž ako sprostredkovateľ, ktorý vyhotovil dňa 26.5.2014 uvedenú zmluvu, v ktorej je ako obstarávateľ\nzájazdu uvedená spoločnosť FTI Touristik GmbH, celková cena splatná u sprostredkovateľa, prijatá\nzáloha v sume 1.219,25 € s tým, že doplatok rezervácie je splatný do 29.8.2014 (č.l. 55 spisu), ktorú\nžalobkyňa neskôr stornovala (č.l. 327 spisu). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku\nodôvodnil prečo dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy v roku 2014, ku ktorým\ndôvodom ešte odvolací súd uvádza nasledovné. Cestovná zmluva sa uzatvára písomnou formou a\nvznikne na základe zmluvného konsenzu strán zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy. Nakoľko\nsa cestovná zmluva uzatvára písomne, potom aj návrh na jej uzavretie musí mať písomnú formu. Ak\nbol návrh cestovnej kancelárie na uzatvorenie písomnej cestovnej zmluvy obsahujúci jej podstatné\nnáležitosti podpísaný iba zástupcom cestovnej kancelárie a nie aj objednávateľom, je potrebné takto\nvyhotovenú listinu považovať za návrh cestovnej kancelárie na uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle § 43a\nods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko iba ona tento návrh ako konajúca osoba podpísala. Rezerváciu\nzájazdu zo strany objednávateľa nemožno považovať za uzavretie cestovnej zmluvy.\n14. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný svojvoľne pre ňu a jej matku objednal zájazd v roku 204, vyhodnotil\nako účelové. Je nepravdepodobné, že by žalovaný sám od seba pripravil pre žalobkyňu ponuku zájazdu\ns konkrétnym termínom jeho konania a cenou. Odvolací súd tak prisvedčil argumentácii žalovaného v\njeho odvolaní o tom, že tvrdenia žalobkyne, že svojvoľne objednal pre ňu a jej matku zájazd, tvrdiac,\nže jeho zamestnancovi v roku 2013 povedala, že ak bude budúci rok (2014) všetko v poriadku, tak\nby mohli ísť na zájazd a na základe toho objednal zájazd na základe Zmluvy č. 3, sú nepravdivé. Z\nobsahu spisu vyplýva, že žalovaný e-mailom zo dňa 23.5.2014 oznámil žalobkyni „Mate to rezervovane“,\ns uvedením odletov, príletu, hotela, kompletnej ceny a že má u nich z predchádzajúceho storna sumu\n1.219,- €, čo použijú na jej zálohu za tento zájazd a deň, dokedy je potrebné uhradiť doplatok (č.l.\n53 spisu). Ďalším\ne-mailom zo dňa 26.5.2014 oznámil žalovaný žalobkyni, že jej v prílohe\n\nposiela jej prihlášku už s odrátanou zálohou 1.219,- € (č.l. 594 spisu); žalobkyňa na uvedené emaily nereagovala, napriek tomu žalovaný vyhotovil vyššie uvedenú zmluvu o obstaraní zájazdu, ktorú\npodpísal iba on a ako zálohu za zájazd použil predchádzajúci zostatok zo storna za zmlúv z roku 2013.\nOdvolací súd má za to, že išlo v tomto prípade iba o návrh zmluvy, ako aj konštatoval prvoinštančný\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý žalobkyňa neprijala. Ak žalovaný použil preplatok,\nktorý vznikol žalobkyni zo zrušených zmlúv z roku 2013 na zálohu na zájazd v roku 2014, urobil\ntak neoprávnene, bez súhlasu žalobkyne. Žalovaný v konaní svoje tvrdenie o tom, že mu žalobkyňa\ntelefonicky uviedla, že má sumu 1.219,25 € použiť na úhradu tohto zájazdu, nepreukázal. Odvolací súd\ndodáva, že ak by aj došlo k platnému uzavretiu Zmluvy č. 3 medzi stranami sporu, nič neoprávňovalo\nžalovaného na použitie uvedeného preplatku na zálohu na zájazd v roku 2014 bez súhlasu žalobkyne.\n15. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný e-mailom zo dňa 1.10.2013 oznámil žalobkyni, že\nrozdiel medzi storno poplatkom a cenou zájazdu jej vráti a poprosil ju o uvedenie čísla účtu (č.l. 30 spisu).\nZ e-mailu žalovaného zo dňa 8.1.2014 jednoznačne vyplýva, že žalovaný pripomenul žalobkyni, že má\nu nich peniaze za zájazd, ktorý si u nich zakúpila a neskôr stornovala, že je to rozdiel medzi sumou,\nktorú zaplatila a odrátaný storno poplatok a žiadal ju o uvedenie čísla účtu, kam má peniaze poslať (č.l.\n32 spisu). Žalovaný si tak bol vedomý toho, že zo stornovaných zájazdov z roku 2013 vznikol žalobkyni\nu neho preplatok, ktorý jej bol povinný vrátiť, čo doteraz neurobil, pričom ho ako zálohu na ďalší zájazd\npoužil, ako už bolo uvedené, neoprávnene. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že mu žalobkyňa neoznámila\nčíslo účtu a tak jej preplatok nemohol vrátiť, nakoľko mohol využiť napríklad možnosť zaslania preplatku\nformou poštovej poukážky, čo neurobil. Tým, že žalovaný nevrátil žalobkyni vzniknutý storno poplatok\nzo zmlúv z roku 2013 sa bezdôvodne obohatil na jej úkor, nakoľko získal majetkový prospech plnením\nz právneho dôvodu, ktorý odpadol, z dôvodu ktorého je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni\nvrátiť.\n16. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu\n(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dôvodní, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok\nhodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých\ndôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa\nustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo, včítane toho, čo uviedli strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri\nhodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku\nktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného\nv ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej\ninštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne\nodôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných\ndôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom\nrozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,\nže do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns\njej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred\nvšeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany\nsporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie prvoinštančným súdom za správne.\n\n18. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný podal odvolanie aj voči výroku II. napadnutého rozsudku,\nktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, t. j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho\nprospech, odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol,\npretože odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).\n19. Napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. i vo výroku III. o náhrade\ntrov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak svoje odvolanie vo vzťahu\nk tomuto výroku neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť\nrozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobkyňa odvolanie nepodala. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n20.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa\n§ 396 ods. l, § 255\nods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 20.2. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa\nbola úspešná v dovolacom konaní, odvolací súd jej priznal podľa § 453 ods. 1, § 396 ods. l, § 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n20.3. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd\nprvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56C/31/2023", "guid": "f77618c7-5f25-4339-a46d-216bc4a5af7b:4763f6ae-1368-4f33-9f4b-b3283926e533", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "66e227ba-a31d-4ca5-8a88-c6a767e86c39:d3e7f8eb-28f1-44ba-8b98-5cd8760bd10b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4423200717.3", "spisova_znacka": "8Co/84/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/84/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4423200717.3"}, {"guid": "de19c275-6c95-40d3-842b-876f92ecf1e5:fdcf4e8c-9b58-47f0-bc9a-aed0b3de4760", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4423200717.7", "spisova_znacka": "18C/19/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18C/19/2023 z 26. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4423200717.7"}]}