{"guid": "8a9deb08-45a4-4394-bc93-e23ec1083ee4:e8bdb7e3-44b4-4dc3-ae24-e7ee1889342c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2", "spisova_znacka": "7Co/80/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/80/2025 z 30. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2025, sp. zn. 7Co/80/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2", "identifikacne_cislo": "5124208362", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8bdb7e3-44b4-4dc3-ae24-e7ee1889342c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/80/2025\n5124208362\n30. 06. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:5124208362.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: M. K. J., D..O..M..,\nW.: XX XXX XXX, D. D. V. XX, Ž., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., IČO:\n52 791 777, so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, Žilina proti žalovanému: S. W. N., D..O..M.., W.: XX XXX\nXXX, D. D. J. XX, J., zastúpenému: Synergy Lawyers - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51 796 562,\nso sídlom Svätoplukova 28, Bratislava o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, na odvolanie\nžalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30.10.2024, č. k. 11C/80/2024-79,\njednomyseľne takto\nrozhodol:\nUznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému sa proti žalobcovi\npriznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.\nŽalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie súpisu hnuteľných\nvecí (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 671 ods. 1, 2, § 151s ods. 1, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona\nč. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nvo vzťahu k preukázaniu tvrdenia, že žalovaný pristúpil k odstraňovaniu hnuteľných vecí z nebytového\npriestoru. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému\nnepriznal nárok na náhradu trov konania zohľadňujúc skutočnosť, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.\n3. Proti uzneseniu v rozsahu výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z\ndôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania zrejme opomenul, že žalovaný\nbol v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom a v priebehu konania mu vznikli trovy, preto mal\nprvoinštančný súd s ohľadom na plný úspech žalovaného priznať mu ich náhradu.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 6.5.2025, v ktorom uviedol, že odvolanie\nžalovaného považuje za nedostatočne odôvodnené a súčasne nedôvodné. Poukázal na ustálenú\njudikatúru súdov SR, v zmysle ktorej platí, že súd je oprávnený priznať účastníkovi iba účelne vynaložené\ntrovy konania na uplatnenie alebo bránenie práva (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 457/2017 z 08.11.2017), pričom jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované\nsamostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu\nvznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 26.09.2019, sp. zn.\nI. ÚS 207/2019). Vzhľadom na uvedené mal žalobca\n\nza to, že súd správne vyhodnotil, že u žalovaného nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na\nnáhradu trov konania, nakoľko k rozhodnutiu vo veci nedošlo v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného,\nteda úkony právnej služby zo strany právneho zástupcu žalovaného nemožno považovať za účelne\na odôvodnene vynaložené a poskytnuté služby právnej pomoci. Žalobca ďalej poukázal na to, že\nrozhodnutie súdu nevychádza z tvrdení uvádzaných žalovaným, ale je založené na výlučne právnom\nposúdení skutkových a právnych okolností, ktoré súd vyvodil z obsahu žaloby žalobcu bez ohľadu\nna argumentáciu žalovaného. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že zo strany žalovaného boli v\nkonaní produkované dve vyjadrenia, pričom ani v jednom prípade nebol žalovaný na ich predloženie\nsúdom vyzvaný, teda v oboch prípadoch išlo o neodôvodnenú iniciatívu žalovaného. V prípade, ak by\nteoreticky súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aj mal vziať do úvahy skutočnosť,\nže žalovaný v konaní reagoval na žalobu žalobcu predloženými vyjadreniami, a to bez ohľadu na to,\nže obsah týchto rozhodnutí zjavne nebol pre rozhodnutie súdu rozhodný a súd z nich nevychádzal,\nžalobca dodal, že žalovaný na žalobný návrh žalobcu reagoval podaním zo dňa 9.2.2023 (ešte v\nrámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 50C/9/2023), pri ktorom však\nžalovaný nebol zastúpený právnym zástupcom a za tento úkon potom nemožno ani len uvažovať o\npriznaní nároku na náhradu trov, keďže nešlo o úkon právnej služby. Vo vzťahu k ďalšiemu vyjadreniu\nžalovaného, v tomto prípade v kontexte odôvodenia uznesenia konajúceho súdu žalobca trval na tom,\nže tento úkon nebol pre konanie žiadnym spôsobom relevantný, a teda ide o zjavne neúčelný úkon.\nTento úkon bol rovnako vykonaný bez toho, aby súd žalovaného k nemu vyzval a bez toho, aby\npotreba jeho vykonania vyplynula z priebehu konania. Súčasne potom žalobca poukázal na fakt, že\npodanie predložené súdu samotným žalovaným bez právneho zastúpenia (tzn. podanie zo dňa 9.2.2023)\nbolo z hľadiska rozsahu aj obsahu komplexnejším podaním ako podanie predložené súdu právnym\nzástupcom žalovaného, ktoré je nielen podstatne menšieho rozsahu, ale taktiež z jeho obsahu vyplýva,\nže ide o nadbytočné opakovanie už vyslovených tvrdení žalovaného, bez uvedenia nových, procesné\nvýznamných skutočností. Na základe uvedeného preto účelnosť tohto úkonu nemôže byť daná. Žalobca\nv nadväznosti na uvedené poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Bratislava\nzo dňa 22.8.2018, č. k. 15Co/368/2017-67: „...Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu\npráva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď strana sporu má právo na náhradu trov konania,\npretože mala plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí\nako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov\nprávneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez\nuvedenia nových, procesné významných skutočností a to platí aj na podania právneho zástupcu, ktoré\nneobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi\nstranami sporu sporné a treba ich dokazovať a sú významné pre posúdenie veci samej.“ Obdobne potom\nkonštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 26.9.2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019: „Pre\nnaplnenie zákonnej definície trov konania musí byť odôvodnený výdavok súčasne aj účelne vynaložený.\nObidva tieto pojmy sa významovo prelínajú a v niektorých prípadoch môže byť ipso facto vylúčené, aby\nbol odôvodnený výdavok súčasne neúčelne vynaložený. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov\nv sporovom konaní však súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť\nmožno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho cieľa vynaložený\niba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť\nvýdavku ... Osobitne je účelnosť a odôvodnenosť výdavkov na tarifnú odmenu advokáta posudzovaná\nvo vzťahu k jednotlivým úkonom právnych služieb v rámci sporového konania... Bez akýchkoľvek\npochybností sú za účelné a odôvodnené považované výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci\nsamej, podania realizované na výzvu súdu a za zastupovanie na pojednávaní. Individuálne posúdenie\núčelnosti a odôvodnenosti si spravidla vyžadujú úkony, ktoré sú realizované mimo prebiehajúceho\nsúdneho konania...“ Žalobca na záver citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2015, sp.\nzn. 4 M Cdo 16/2014: „Pojem „účelný“ je nevyhnutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov\nnesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie\nnáhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.)...“ Na základe\nuvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku II. ako vecne i právne\nsprávne potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie\nsúdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\n\n6. Podľa § 251 ods. 1 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n8. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n9. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom\nsporovom poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov\nkonania. V praxi uvedené znamená, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí,\nbuď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej)\nstrane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie môže byť potom\npredmetom odvolacieho prieskumu podľa § 357 písm. m) C.s.p. Až po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia o nároku na náhradu trov konania\n(za predpokladu, že takýto nárok na náhradu\ntrov konania bol sporovej strane priznaný), v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným\nuznesením, o výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie vydáva súdny\núradník ako samostatné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ale iba sťažnosť, o ktorej\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1 C.s.p.). Je tak zrejmé, že samostatné uznesenie o výške\nnáhrady trov konania v prípade podania sťažnosti voči nemu sa nepredkladá odvolaciemu súdu (nie je\ntam prípustné odvolanie), ale o nej rozhoduje súd prvej inštancie.\n11. V danej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania. Až následne, po rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania\n(a\nnadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia), môže pristúpiť k rozhodnutiu o výške trov konania, v\nrámci ktorého sa zaoberá účelnosťou vynaložených trov. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol\no trovách konania v tomto štádiu konania iba z pohľadu úspechu strán v spore. Je však zrejmé,\nže v dôsledku opomenutia skutočnosti, že žalovaný bol od počiatku konania zastúpený advokátom\n(a v súdnom spise sa nachádzajú aj písomné vyjadrenia žalovaného), rozhodol (nesprávne) tak, že\nplne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že mu v konaní\nžiadne trovy nevznikli. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný doručil súdu prvej inštancie\nvyjadrenie zo dňa 9.2.2023 a následne, dňa 20.2.2024 doručil plnomocenstvo spolu s ďalším vyjadrením.\nPosledné dve písomnosti však neboli omylom v písomnej podobe zažurnalizované v súdnom spise, a\ntento nedostatok bol odstránený dňa 4.3.2025. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia nesprávne konštatoval, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, v\ndôsledku čoho mu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zmeniť\nuznesenie prvoinštančného súdu v časti o nároku na náhradu trov konania. Vo vzťahu k argumentácii\nžalobcu o neúčelnosti vynaložených trov žalovaného odvolací súd konštatuje, že táto bude predmetom\nposudzovania pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.\n12. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v II.\nvýroku (o nároku na náhradu trov konania) tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto uznesenia.\n13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému\nproti žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/80/2024", "guid": "116e46b5-e6c5-47ee-a35e-70d29a985b34:bf9f00e2-fb38-4bf5-9819-85dbfcbd546c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a12a630-4c8b-4bb7-82c4-2ad783d5a476", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.207.2019.2"}, {"guid": "ussr:12cffc39-4449-4f34-a11e-f034dd615bf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.1"}], "citovane_v": []}