{"guid": "ec0d0fa6-da3a-4c91-bc66-88b8d7d69dad:52cafabd-7da7-4a04-b3ea-af886c874143", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3", "spisova_znacka": "5Cob/65/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/65/2023 z 23. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2025, sp. zn. 5Cob/65/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3", "identifikacne_cislo": "4621201389", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52cafabd-7da7-4a04-b3ea-af886c874143", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/65/2023\n4621201389\n23. 01. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:4621201389.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu\nJUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Environmentálny\nfond, so sídlom Nevädzová 806/5, Bratislava, IČO: 30 796 491, proti žalovanému: Obec Krtovce, so\nsídlom Krtovce 2, Krtovce, IČO: 00 310 611, zastúpenému: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, so\nsídlom Južná trieda 1, Košice, IČO: 31 942 423, o zaplatenie 87.875 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Cb/38/2021 - 223 zo dňa 03.05.2022 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 4Cb/38/2021 - 279 zo dňa 22.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/38/2021 - 223 zo dňa\n03.05.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Cb/38/2021 - 279 zo dňa 22.09.2022 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozsudku.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na vrátenie dotácie poskytnutej\nžalovanému na základe Zmluvy č. 11361408U02 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu\nformou dotácie uzavretej dňa 18.04.2016 v písomnej forme medzi účastníkmi konania, pričom tento\nnárok si žalobca uplatňoval titulom porušenia povinností žalovaného, vyplývajúcich zo zákona o\nverejnom obstarávaní.\n3. Podstatná časť odôvodnenia súdu inštancie bola nasledovná:\n„17./ Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia ÚS SR a vzhľadom na obranu žalovaného namietajúceho v\npriebehu konania premlčanie nároku žalobcu sa súd musel v prvom rade vysporiadať s tým, či uvedená\nzmluva o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom\ndotácie a žalovaným ako jej príjemcom dňa 18.04.2016 je platným právnym úkonom a či nárok žalobcu\nna vrátenie dotácie je potrebné posúdiť ako nárok vyplývajúci z porušenia povinnosti zo záväzkového\nvzťahu alebo v prípade neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa §\n451 OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho\núkonu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že zmluva o poskytnutí podpory z Environmentálneho\nfondu uzavretá dňa 18.04.2016 je výsledkom predchádzajúceho procesu verejného obstarávania\nrealizovaného žalovaným ako verejným obstarávateľom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o\n\nposkytnutí podpory z Environmentálneho fondu. Na základe výsledkov tohto verejného obstarávania\nžalovaný čestným vyhlásením zo dňa 17.03.2016 osvedčil, že výber dodávateľa na realizáciu prác\nsúvisiacich s projektom, na ktorý bola poskytnutá dotácia bol uskutočnený podľa zákona č. 25/2006 Z.z. a\nzmluva s dodávateľom bola uzavretá dňa 29.09.2015 a následne bola dňa 18.04.2016 uzavretá samotná\nzmluva o poskytnutí podpory, ktorú za žalovaného podpísal starosta obce. Z dokladov predložených\nžalovaným vyplýva, že pred uzavretím predmetnej zmluvy sa zasadnutie obecného zastupiteľstva obce\nKrtovce konalo dňa 14.09.2015, avšak na tomto otázka uzatvorenia zmluvy a schválenia tohto právneho\núkonu prerokovaná nebola. Z obsahu zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce Krtovce\núčinných od 01.01.2009 vyplýva, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha nielen nadobúdanie\nvlastníctva nehnuteľného majetku a nadobúdanie vlastníctva hnuteľného majetku mimo schváleného\nrozpočtu nad hodnotu 3 319,39 eura, ale aj schválenie žiadosti o úver. Vzhľadom na uvedené ako aj na\nvyššie citované ustanovenia zákonov o majetku obcí a o obecnom zriadení sa musel súd prednostne\nzaoberať otázkou platnosti zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu, keďže táto bola\nuzatvorená so žalovaným ako obcou, za ktorú jednal starosta obce ako najvyšší výkonný orgán.\n18./ Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.03.2018\nje starosta predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce a podľa § 13 ods. 5 citovaného\nzákona je starosta štatutárnym orgánom obce. Obecné zastupiteľstvo je podľa § 11 ods. 1 zákona\nč. 369/1990 Zb. zastupiteľským zborom obce, zloženým z poslancov zvolených v priamych voľbách\nobyvateľmi obce a podľa § 11 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona rozhoduje o základných otázkach\nživota obce a najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s\nmajetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať\nhospodárenie s ním.\n19./ U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č.\n369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch.\nZatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom,\nči, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle\nnavonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho\norgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné oprávnenie konať\nmenom obce navonok t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o\nsebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve\nv podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie\nrozhodovať o právnych úkonoch t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona\nrozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.\n20./ Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách\nhospodárenia. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym\nvýrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom\nvôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá\nvšak len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom\nsúdnom konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy,\nktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia\nspôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle.\nBez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto\nzásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo\no majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného\nzastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik\nprávneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil\nlen starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali\nobec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce\nmajetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva\na zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva\noprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky (rozsudok NS SR 2Cdo/284/2006 zo\ndňa 29.01.2008). Rovnako z rozsudku NS SR sp.zn. 3Odo/21/2002 vyplýva záver, že majetkovoprávne\núkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade\n\npredchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce\nnemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec.\n21./ Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 389/08 zo dňa 01.04.2009, majetok obce ako\nmajetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami\npri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu\nobce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať\ns majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou\nusmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred\njeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie\na zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou\nobce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.\nVychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b/ a c/\nzákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (podľa zákona č. 138/1991\nZb. v znení účinnom do 30.06.2016 ide o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. d/ a e/) je potrebné vykladať\nzužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného\nmajetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom\nalebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je\nzároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/ zákona SNR č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu\nprávo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť\nneschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené\nprávo neodníma. Opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu\nzameranú na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a\nzároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\n22./ Problematikou nakladania s majetkom obce sa rovnako zaoberá aj uznesenie Ústavného súdu SR\nII.ÚS 630/2017 zo dňa 18.10.2017, podľa ktorého sú obce verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú\nvo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako\nby išlo napríklad o obchodné spoločnosti, ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť\ns nakladaním majetku potrebuje schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom).\nSchválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti\nprávneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa uskutočnenie\nmajetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu a preto je podľa\n§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo s uzavretím zmluvy o dielo\nnevyslovilo súhlas formou uznesenia (pričom úkony v rámci prípravnej fázy projektu, vedomosť členov\nzastupiteľstva o existencii projektu, ani následné úkony zastupiteľstva ako napr. schválenie rozpočtu či\niných právnych úkonov nemôžu podľa súdov takýto súhlas nahradiť), chýbalo vyjadrenie vôle ako jednej\nz náležitostí právneho úkonu, a teda šlo o absolútne neplatný právny úkon. Všeobecné súdy zároveň\ns odkazom na nález sp.zn. III.ÚS 389/08 uspokojivým spôsobom vysvetlili, prečo za daných okolností\nuprednostnili výklad smerujúci k ochrane majetku obce pred výkladovými princípmi typickými pre čisto\nsúkromnoprávne vzťahy (princíp contra preferentem aj princíp preferencie platnosti právneho úkonu).\n23./ Súd v prvom rade poukazuje na osobitné pravidlá, ktoré platia pre konanie štatutárnych\norgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v\nsúkromnoprávnych otázkach nie je možné bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako u právnických\nosôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem,\nresp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu\nurčenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom),\npredstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. Na právnické osoby\nverejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v\nObčianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možnosti zrušenia, osobitný\nspôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich\nvnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov\na ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba\nverejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, ktorý je osobou navonok\nprejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce.\n\n24./ Pokiaľ ide o podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce, tieto upravuje aj\nzákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Je povinnosťou obce prostredníctvom svojich orgánov a\norganizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby\nživotného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť\na zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce vrátane finančných prostriedkov je originálnou\nkompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím\nmajetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje\nobci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové\nhospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom\nzriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie a\nteda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného\npráva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce\nv jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Základný\npovinný minimálny obsah zásad hospodárenia určuje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí,\npodľa ktorého v znení účinnom do 30.06.2016, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí\nobecné zastupiteľstvo, upravia najmä: a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe\nmajetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania\nmajetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu\norgánmi obce. Ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom do 30.06.2016 hovorí výslovne o tom,\nktoré majetkové úkony musia byť vždy schvaľované obecným zastupiteľstvom: a) spôsob prevodu\nvlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je obec povinná previesť nehnuteľný majetok\npodľa osobitného predpisu, b) podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva\nnehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže, c) prevody vlastníctva\nnehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom, d) prevody vlastníctva hnuteľného\nmajetku obce nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, e) nakladanie s majetkovými právami\nnad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, f) vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo\nexistujúcich obchodných spoločností, g) koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo\nkoncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu, a to trojpätinovou\nväčšinou všetkých poslancov.\n25./ V prípade, ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy\nobce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad\nmedzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle\nobce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať\nnajdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli\nschválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17. 02. 2016).\n26./ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať\nobecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia\ntohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť\nplatný právny úkon za obec. Pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a\npočas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou listinou,\nje potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu\nneosvedčil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 28. 03. 2019).\n27./ S poukazom na zistený skutkový stav ako aj citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít\nSR, dospel súd k záveru, že predmetná zmluva o poskytnutí podpory medzi žalobcom a žalovaným\nzo dňa 18.04.2016 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.\nVychádzajúc z platnej právnej úpravy účinnej v čase podpísania zmluvy o poskytnutí podpory mal súd\nza to, že zmluva bola uzavretá v rozpore s § 11 ods. 4 písm. a/, b/ zákona o obecnom zriadení a\ns § 9 ods. 2 písm. e/ zákona o majetku obcí a teda takýto právny úkon nevyvoláva žiadne právne\núčinky a preto sa naň neprihliada. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal schválené zásady hospodárenia\ns majetkom obce, tak potom vychádzajúc z ich obsahu ako aj z citovaných zákonných ustanovení\nbolo potrebné, aby zmluvu o poskytnutí podpory najskôr schválilo obecné zastupiteľstvo a až potom\nju mohol podpísať starosta obce ako štatutárny orgán. V zásadách hospodárenia obce síce výslovne\n\nnie je uvedené, že schvaľovaniu obecným zastupiteľstvom podlieha aj zmluva poskytnutí podpory vo\nforme dotácie, avšak analogicky s poukazom na článok IX. bod 16 a článok IV. bod 4 spoločne s čl. XI.\nbod 1 písm. b/ týchto zásad možno konštatovať, že uvedený právny úkon musí byť schválený obecným\nzastupiteľstvom pred tým, ako bude podpísaný štatutárnym zástupcom obce. Pokiaľ by však súd aj mal\nvychádzať z názoru, že zásady hospodárenia rozhodovanie o právnom úkone o poskytnutí podpory z\nEnvironmentálneho fondu formou dotácie neobsahujú, tak vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení\nzákonov o majetku obcí a o obecnom zriadení je nesporné, že vzhľadom na dôležitosť tohto právneho\núkonu je výhradne v kompetencii obecného zastupiteľstva aby ho schválilo. Kým obecné zastupiteľstvo\nnerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu\nzasadnutia obecného zastupiteľstva, tak nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik,\nzmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov predmetnú zmluvu o poskytnutí podpory\npodpísanú za žalovaného starostom obce bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva\nje potrebné považovať za takú, ktorá odporujú zákonu a preto je podľa § 39 OZ neplatná.\n28./ Žalobca pri uplatňovaní svojho nároku vychádzal z tvrdenia, že zmluva o poskytnutí podpory bola\nriadne uzavretá a teda je platná avšak ohľadne preukázania platnosti zmluvy nepredložil žiadne dôkazy\nani zabezpečenie dôkazov súdom (napr. zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva) nenavrhol a\nteda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. Na druhej strane ani\nžalovaný sa nepostavil k otázke platnosti zmluvy o poskytnutí podpory jednoznačne (vyjadrenie zo dňa\n05.03.2022 je v tejto otázke bez konkrétneho záveru) a zrejme v snahe preukázať jej platné uzavretie,\npredložil zápisnice z niektorých zasadnutí obecného zastupiteľstva, avšak z ich obsahu nevyplýva, že\nby obecné zastupiteľstvo obce Krtovce prejednalo a schválilo uzavretie zmluvy o poskytnutí podpory z\nEnvironmentálneho fondu formou dotácie a preto starosta obce nemohol urobiť bez prejavu vôle obce\nmajetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a\nzaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obcí s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie,\ntakže jeho právny úkon ani nevyvolal právne účinky. Bez ohľadu na tvrdenia alebo stanoviská oboch\nstrán v prejednávanej veci sa však súd musel zaoberať otázkou platnosti samotného právneho úkonu,\nkeďže išlo o právny úkon obce súvisiaci s hospodárením s majetkom obce a týkajúci sa tohto majetku\na pokiaľ dospel k záveru, o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu (ani jedna zo strán dôkaz o\njeho platnosti súdu neposkytla), tak z hľadiska tohto aspektu musel posudzovať nárok žalobcu uplatnený\nžalobou na plnenie.\n29./ V dôsledku neplatnosti zmluvy vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, nakoľko\nzískal plnenie z neplatného právneho úkonu a v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí\ntakéto obohatenie vydať. Zároveň je potrebné v tomto kontexte zaoberať sa otázkou premlčania\nnároku uplatneného žalobcom, keďže zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania. V\nObchodnom zákonníku je inštitút premlčania upravený v § 387 a nasl., pričom v ods. 2 je uvedený\npredmet premlčania, ktorým sú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať\nzmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Podľa výkladu ustanovenia § 387 ods. 2 ObZ je spornou a osobitne\ndiskutovanou problematika premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahoch,\nktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a\njeho premlčania ide o špecifickú otázku, resp. špecifický vzťah medzi právnou úpravou Občianskeho\nzákonníka a Obchodného zákonníka. Spočíva v tom, že inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje\nObčiansky zákonník v § 451 - § 459, ale právnu úpravu premlčania komplexne upravuje Obchodný\nzákonník. Záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia ak ide o vzťah medzi podnikateľmi vzniknutý\nv súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a to aj napriek tomu,\nže sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna\núprava Občianskeho zákonníka. Z doterajšej súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol z neplatnej zmluvy, sa premlčuje v 4 ročnej lehote podľa §\n397 ObZ. Samotné posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa spravuje Občianskym zákonníkom, ale\npremlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia podlieha iným pravidlám ako tým, ktoré platia v\nrežime Občianskeho zákonníka, t.j. bude sa spravovať Obchodným zákonníkom.\n30./ S poukazom na vyššie uvedené súd teda posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 87 875\neur ako nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca plnil žalovanému na základe\nneplatného právneho úkonu a to s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka,\navšak premlčanie tohto nároku musel posudzovať podľa ustanovení § 387 a nasl. Obchodného\nzákonníka. Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním síce právo nezaniká, ale súd ho nemôže priznať ak\n\npovinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby pričom v prejednávanej veci žalovaný\nv priebehu konania uplatnil námietku premlčania proti pohľadávke žalobcu a preto v prípade, ak by súd\nzistil, že došlo k uplynutiu premlčacej doby, tak uplatnené právo žalobcovi nie je možné priznať. Začiatok\nplynutia premlčacej doby je síce upravený v § 391 ObZ, avšak špeciálnou úpravou začiatku plynutia\npremlčacej doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu\nje ustanovenie § 394 ods. 2 ObZ. Ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na\nvrátenie plnenia. Premlčacia doba pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy\nzačína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo, pričom premlčacia doba podľa § 397 ObZ je 4 roky. V\nprejednávanej veci došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy o poskytnutí podpory dňa 12.09.2016,\nkeď suma 87 875 eur bola pripísaná na účet žalovaného, čo vyplýva z predloženého platobného poukazu\n(č.l. 17) ako aj z výpisu z účtu žalovaného (č.l. 18) a teda od uvedeného dňa sa datuje počiatok plynutia\npremlčacej doby, ktorá uplynula dňom 12.09.2020. Žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 87 875 eur\nbola podaná na súde dňa 01.06.2021, teda zjavne po uplynutí zákonnej premlčacej doby a keďže zo\nstrany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, tak premlčané právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 87 875 eur nemohol súd žalobcovi priznať a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.\n31./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku\ntak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že\no výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny\núradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“\n4. Rozhodol tak s poukazom na § 262 ods. 1 a 2, § 269 ods. 2, 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods.\n1, § 394 ods. 2, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „ObZ“), § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 30.06.2016 (ďalej\nlen „zákon o majetku obcí“), § 11 ods. 4, § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\núčinnom do 31.03.2018 (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a § 39 a § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).\n5. Opravným uznesením č. k. 4Cb/38/2021 - 279 zo dňa 22.09.2022 súd prvej inštancie postupom podľa\n§ 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\nopravil nesprávne uvedené sídlo žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku.\n6. Proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/38/2021 - 223 zo dňa 03.05.2022 podal včas\nodvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Odvolacie dôvody vymedzil\nustanovením § 365 ods. 1 písm. h) /nesprávne právne posúdenie veci/ CSP.\n7. K právnemu posúdeniu veci súdom, že predmetná zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi\nstranami sporu dňa 18. apríla 2016 je absolútne neplatným právnym úkonom uviedol, že zákony\nupravujúce nakladanie s majetkom obce majú prevažne charakter zákazov a obmedzení obce v jej\nvoľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona\no obecnom zriadení, ako aj zákona o majetku obcí.\n8. Dôvodil, že kompetencia obecného zastupiteľstva je podľa § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení\ndaná právomocou obecného zastupiteľstva a pôsobnosťou v určitých oblastiach spoločenských vzťahov,\nv ktorých obecné zastupiteľstvo svoju právomoc aj realizuje. Vždy je však založená právomoc len\njedného z orgánov obce, na ktorú sa viaže aj následná zodpovednosť za prípadné protiprávne konanie\nalebo opomenutie zverenej povinnosti a o žiadnej obecnej veci nemôže alternatívne rozhodovať buď\nobecné zastupiteľstvo alebo starosta obce.\n9. V tomto kontexte poukázal na to, že základný povinný minimálny obsah zásad hospodárenia určuje\nustanovenie § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí. Obecné zastupiteľstvo môže v zásadách hospodárenia\na nakladania s majetkom obce regulovať aj ďalšie otázky súvisiace s nakladaním s obecným majetkom,\na to podľa svojej autonómnej vôle.\n10. Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaná obec Krtovce prostredníctvom Všeobecne záväzného\nnariadenia obce č. 6/2009 zo dňa 12. decembra 2008 schválila Zásady hospodárenia a nakladania\ns majetkom obce Krtovce a v zmysle vyššie uvedeného tak jednoznačne prostredníctvom svojej\nautonómnej vôle vymedzila úkony, na ktorých platnosť sa vyžaduje ich schválenie obecným\n\nzastupiteľstvom. Právomoci vo veciach nakladania a hospodárenia s majetkom obce zákon o\nmajetku obcí prenecháva na rozdelenie obecnému zastupiteľstvu a starostovi obce. Príslušné zásady\nhospodárenia a nakladania s majetkom obce Krtovce je tak možné chápať ako nepriamo vyjadrený\nvýpočet transakcií, ktoré obecné zastupiteľstvo prenecháva v rozsahu vytvorenej vôle výlučne starostovi\nobce alebo v delenej kompetencii.\n11. Namietal, že v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory formou dotácie mala Obec Krtovce\nschválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, pričom vychádzajúc z ich obsahu je\nnepochybné, že do kompetencie obecného zastupiteľstva nepatrilo schvaľovanie predmetnej zmluvy o\nposkytnutí podpory formou dotácie.\n12. Na uzatvorenie tejto zmluvy bol oprávnený starosta nielen z pozície svojej funkcie, ale aj z\nautonómnej vôle obecného zastupiteľstva vyjadrenej v zmysle schválených zásad hospodárenia a\nnakladania s majetkom obce.\n13. Žalobca tiež tvrdil, že financovanie environmentálnych projektov na území Slovenskej republiky\nvo forme poskytnutej dotácie vo svojej podstate predstavuje zásadný rozdiel od úveru, resp. pôžičky,\nktoré majú návratný charakter. Environmentálny fond pri poskytovaní dotácie poskytuje vlastné zdroje,\nktoré sa až dôkladným vyúčtovaním, dodržaním stanovených termínov, dodržaním účelu použitia\ndotácie a úspešným finálnym ukončením projektu pretavia do majetku prijímateľa dotácie, nakoľko v\nprípade nedodržania účelu použitia dotácie, resp. porušenia zmluvne stanovených podmienok nastupuje\npovinnosť jej vrátenia.\n14. S poukazom na uvedené žalobca zastal názor, že právny úkon je platný a na uzatvorenie zmluvy o\nposkytnutí podpory formou dotácie nebolo potrebné schválenie obecného zastupiteľstva obce Krtovce.\n15. Vo vzťahu k premlčaniu žalobou uplatneného nároku žalobca zdôraznil, že predmetný nárok\nnie je premlčaný, nakoľko súd nesprávne posudzoval plynutie premlčacej doby podľa bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu.\n16. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd žalobe vyhovel a\nžalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom v zmysle žalobného návrhu.\n17. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalovaný stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o\nabsolútnej neplatnosti zmluvy a kvalifikácii nároku žalobcu ako bezdôvodného obohatenia.\n18. Poukázal na skutočnosť, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej\npovinnosti (ex officio), keďže tá nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc).\n19. Podotkol, že zmluva, ktorú konajúci súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, nebola uzavretá medzi\npodnikateľmi, a preto nejde o obchodnú zmluvu, pričom aj otázku premlčania nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia potom súd posudzoval nesprávne podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\nZmluvný vzťah medzi sporovými stranami má totiž verejnoprávny charakter s postihmi podľa zák. č.\n523/2004 z. z. o rozpočtových pravidlách o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda konštatovať, že zmluvný vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným nespadá pod tzv. relatívne a ani tzv. absolútne obchodné záväzkové\nvzťahy, na ktoré sa povinne vzťahujú jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka (Obchodný\nzákonník má síce komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až 408, avšak túto úpravu v zmysle\njudikatúry je možné použiť pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia získané plnením z neplatnej\nobchodnej zmluvy).\n20. Ďalej poukázal na dohodu účastníkov zmluvného vzťahu podľa § 262 ObZ, že ich záväzkový vzťah\nzaložený zmluvou o poskytnutí dotácie sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka za\npredpokladu, že osobitné predpisy, ktoré majú prednosť pred Obchodným zákonníkom neobsahujú\nšpeciálnu úpravu. Uviedol, že tieto dohody zostávajú v platnosti aj vtedy, keď zmluva, ktorej sú súčasťou\nje neplatná, okrem prípadu, ak sa dôvod neplatnosti priamo týka aj týchto dohôd. Táto zásada platí aj\nopačne, a to v tom zmysle, že pokiaľ sú neplatnosťou postihnuté iba uvedené dohody, zmluva, ktorej sú\nsúčasťou zostáva v platnosti (§ 267 ods. 3 ObZ).\n\n21. V tejto súvislosti dodal, že ustanovenie § 267 ObZ má kogentnú povahu a strany ho dohodou nemôžu\nvylúčiť ani obmedziť. Pokiaľ teda súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon,\na to najmä z dôvodu osobitného spôsobu nakladania s majetkom obce (splnenie zákonného postupu),\ntak z rovnakého dôvodu nemôže byť platná ani dohoda o voľbe práva.\n22. Z menovaných dôvodov mal žalovaný za to, že premlčanie nároku sa malo posudzovať výlučne\npodľa ustanovení § 101 a § 107 Občianskeho zákonníka, avšak bez ohľadu na aplikovanú právnu úpravu\nbola žaloba zjavne podaná po uplynutí objektívnej a subjektívnej premlčacej doby.\n23. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n24. Žalobca v odvolacej replike okrem zhrnutia predošlej procesnej obrany namietal, že pokiaľ by\naj uznal absolútnu neplatnosť dotknutej zmluvy, tak nemôže súhlasiť s tvrdením, že neplatnosť\nzmluvy automaticky znamená neplatnosť dohody strán sporu o voľbe Obchodného zákonníka. Súd pri\nurčení zmluvy ako neplatného právneho úkonu vychádzal z toho, že žalovaný mal schválené zásady\nhospodárenia s majetkom obce, v ktorých síce výslovne nie je uvedené, že schvaľovaniu obecným\nzastupiteľstvom podlieha aj zmluva o poskytnutí podpory formou dotácie, avšak analogicky s poukazom\nna článok IX. bod 16a článok IV. bod 4 spoločne s ČI. XI. bod 1 písm. b) týchto zásad možno konštatovať,\nže uvedený právny úkon musí byť schválený obecným zastupiteľstvom pred tým, ako bude podpísaný\nštatutárnym zástupcom obce. Žalobca v nadväznosti na citované odôvodnenie rozhodnutia tvrdil, že\npráve dôležitosť právneho úkonu (zmluvy) mala mať za následok vznik schvaľovacej kompetencie\nobecného zastupiteľstva.\n25. Dohoda o voľbe Obchodného zákonníka podľa jeho názoru nespadá pod definíciu najdôležitejších\nprávnych úkonov týkajúcich sa majetku obce, ktorého schvaľovacia kompetencia by mala byť výhradne\ndaná obecnému zastupiteľstvu, a preto dohodu o voľbe Obchodného zákonníka považuje za platnú\n(dôvod neplatnosti zmluvy sa na dohodu o voľbe Obchodného zákonníka nevzťahuje).\n26. Záverom opätovne uviedol, že uplatňovaný nárok nie je premlčaný, lebo vznikol výlučne ako\nnásledok porušenia zmluvných ustanovení a nie ako následok bezdôvodného obohatenia.\n27. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej argumentoval tým, že ak\nje dôvodom neplatnosti celá zmluva, potom aj dohoda o voľbe práva predstavuje obligatórnu súčasť\ntejto zmluvy a musí byť ako jeden celok schvaľovaná obecným zastupiteľstvom. Uvedený záver je daný\nsamotným textom zákona o majetku obcí a judikatúrou súdov, podľa ktorých základné otázky života\nobce schvaľuje obecné zastupiteľstvo (a v danom prípade vzhľadom na výšku plnenia a rozpočet obce\nako aj druh zmluvy ide o prípad obligatórneho schvaľovania obecným zastupiteľstvom).\n28. Na základe uvedeného zotrval na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n29. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n30. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu\nžalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov\nvykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom,\nvyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec\naj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd\npreto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na\n§ 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.\n35. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n36. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n37. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\n38.\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n39. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\n40.\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n41. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n42. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.\n43. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\n\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n44. Podstatou námietok žalobcu bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku platnosti\nzmluvy, ktorá je predmetom konania a v nadväznosti na to nesprávne právne posúdil aj námietku\npremlčania, vznesenú žalovaným.\n45. V súvislosti s uvedenou otázkou žalobca argumentoval tým, že v danom prípade žalovaný\nprostredníctvom Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2009 (VZN) zo dňa 12.12.2008 schválil Zásady\nhospodárenia a nakladanie s majetkom obce, čím boli jednoznačne vymedzené úkony, na ktorých\nplatnosť sa vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom. Dotknuté VZN však podľa žalobcu nezverilo\nschvaľovanie zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania (o poskytnutí podpory formou dotácie) do\nkompetencie obecného zastupiteľstva. Z uvedeného dôvodu právomoc schvaľovať zmluvu patrila\nstarostovi, ktorý aj dotknutú zmluvu schválil. Ďalej argumentoval aj tým, že podpora je odlišným\ninštitútom ako pôžička resp. úver, vzhľadom na to, že podpora vo forme dotácie predstavuje v zásade\nnenávratné poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca trval na tom, že zo skôr uvedených dôvodov\nna schválenie dotknutej zmluvy sa nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom a preto je záver\nsúdu prvej inštancie o neplatnosti dotknutej zmluvy práve z dôvodu absencie schválenia obecným\nzastupiteľstvom nesprávny.\n46. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ v podanom odvolaní síce uviedol obsiahlu rozsiahlu\nprávnu argumentáciu, v ktorej prezentoval, ako by podľa jeho názoru mala byť vec právne posúdená,\navšak podľa odvolacieho súdu neuviedol žiaden argument voči nesprávnosti právneho posúdenia a\nprávnych záverov súdu prvej inštancie o otázke platnosti zmluvy, ktorá je predmetom konania. Súd prvej\ninštancie sa s uvedenou otázkou podrobne zaoberal najmä v odsekoch 17 až 27, pričom argumentoval\nrozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, s ktorou sa odvolací súd v\nplnom rozsahu stotožňuje.\n47. Argumentáciu odvolateľa o tom, že ak schválenie zmluvy o poskytnutí podpory formou dotácie\nnebolo zverené zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce do kompetencie obecného\nzastupiteľstva, patrí táto kompetencia starostovi, vyhodnotil odvolací súd ako odporujúcu príslušným\nprávnym predpisom, osobitne ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí\nv znení účinnom do 30.06.2016, nedodržanie ktorého ustanovenia súd prvej inštancie vyhodnotil ako\ndôvod neplatnosti dotknutej zmluvy.\n48. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 30.06.2016,\nobecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách\nhospodárenia.\n49. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že v danom prípade zásady hospodárenia\nžalovaného nezverili schvaľovanie zmluvy o poskytnutí podpory formou dotácie do kompetencie\nobecného zastupiteľstva, keďže túto otázku výslovne neupravili vôbec. Je však nepochybné, že zmluva\no poskytnutí podpory formou dotácie je zmluvou o nakladaní s majetkovými hodnotami, preto jej\nschvaľovanie patrí do kompetencie obecného zastupiteľstva podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č.\n138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 30.06.2016. Keďže nakladanie s týmto druhom\nmajetkových hodnôt zásady hospodárenia žalovaného neupravili vôbec, dotknutý druh zmluvy podľa\noznačeného zákonného ustanovenia podlieha schváleniu obecným zastupiteľstvom v každom prípade.\n50. Odvolací súd naviac podotýka, že odvolateľ svoje tvrdenie o tom, že ak schválenie zmluvy o\nposkytnutí podpory formou dotácie nebolo zverené zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce do kompetencie obecného zastupiteľstva, patrí táto kompetencia starostovi, nepodporil žiadnou\nprávnou argumentáciou. Keďže žalobca ďalšiu svoju odvolaciu argumentáciu založil na skôr uvedenom\ntvrdení, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne, bolo potrebné aj túto nadväzujúcu odvolaciu\nargumentáciu vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n51. K tvrdeniu účastníkov konania o tom, podľa ktorého právneho predpisu sa má v danom prípade\nposudzovať premlčanie a či prípadná neplatnosť zmluvy o poskytnutí podpory formou dotácie má za\n\nnásledok aj neplatnosť voľby obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že tieto otázky nepovažoval\nza právne relevantné pre rozhodnutie prejednávanej veci. V danom prípade bola súdom prvej inštancie\ntotiž správne vyhodnotená posudzovaná zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania, ako absolútne\nneplatná a preto jedinou ďalšou relevantnou otázkou pre posúdenie uplatneného nároku bolo to, či došlo\nk jeho premlčaniu. V danom prípade došlo k premlčaniu aj podľa predpisov občianskeho práva, ako aj\npodľa predpisov obchodného práva.\n52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie u podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/38/2021", "guid": "d44e215a-6326-4cae-97de-f8442353a780:4347be37-e5d2-4b5e-9cd6-a954c05cd348", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a4f96797-c25b-42b5-b711-9323c187b2d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 630/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0"}, {"guid": "f329d115-4c5b-48e5-a264-71f2debc5b8b:71921cbb-a097-47d1-9c16-9257f91d1487", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1", "spisova_znacka": "5Obdo/44/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8113236992.1"}, {"guid": "d44e215a-6326-4cae-97de-f8442353a780:4347be37-e5d2-4b5e-9cd6-a954c05cd348", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/38/2021", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/38/2021 z 4. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2022-05-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d44e215a-6326-4cae-97de-f8442353a780:4347be37-e5d2-4b5e-9cd6-a954c05cd348"}], "citovane_v": [{"guid": "fec7571d-9113-40ed-88bf-80af4797ea03:b701e660-9093-4ec6-9039-19f04fc7c95d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124314465.4", "spisova_znacka": "63Cb/115/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/115/2024 z 20. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124314465.4"}]}