{"guid": "b6430c83-f90e-4b4c-a35c-1df0320dba20:adee9475-9c62-4f6b-9f61-82d4f66206e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3", "spisova_znacka": "5Cob/167/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/167/2023 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 5Cob/167/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3", "identifikacne_cislo": "4416209858", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adee9475-9c62-4f6b-9f61-82d4f66206e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/167/2023\n4416209858\n27. 05. 2025\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2025:4416209858.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: ORCOM s.r.o., Biela\n9, Nitra, IČO: 44 370 474, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, Bratislava - mestská časť\nRača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: L.K.P., s.r.o., Komárňanská cesta 3, Nové Zámky, IČO: 44\n118 490, o zaplatenie 22.815,60 eur a ďalších súm s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/69/2016-603 zo dňa 29. júna 2023 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/69/2016-603 zo dňa 29.\njúna 2023 v časti výroku III. p o t v r d z u j e.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 14Cb/69/2016-603 zo dňa 29.\njúna 2023 v časti výroku II. a V. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nIII. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny\n14.080,30 eur, tretím výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 19.706,60 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.451,14 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku a štvrtým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol\ntak, že v súvislosti s čiastočným zastavením konania priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý výrok) a v súvislosti s konaním o tej časti žaloby, v ktorej\nkonanie zastavené nebolo, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n34 % (piaty výrok). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2, § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 4, § 5 ods. 1,\n3, § 23 ods. 2, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 9 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných\nkanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej\naj „zákon č. 442/2002 Z.z. ”), Vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z. (ďalej\naj „vyhláška č. 397/2003 Z.z.”), ust. § 489, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „OZ”).\n2. Pri odôvodnení rozsudku vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal priznania nároku na\nzaplatenie náhrady škody v sume 22.815,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od\n07.06.2016 do zaplatenia, a mesačne sumy vo výške 433,44 eur od 01.06.2016 do 31.12.2016, sumy\n486,82 eur od 01.01.2017 do 30.06.2017, sumy 210,06 eur od 01.07.2017 do 31.12.2017 a sumy 220,10\neur od 01.01.2018 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, bez DPH. Poukázal na pripustenú\nzmenu a čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorých procesných návrhoch žalobcu rozhodol uznesením zo\ndňa 16.10.2018, a na obsah žaloby, v ktorej žalobca z pozície prevádzkovateľa čističky odpadových vôd\n\n(ďalej aj „ČOV“) tvrdil, že žalovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom území (ďalej aj\n„kat. úz.“) Z. R., obec Y., zapísaných na LV č. XXXX, nadobudnutých kúpou v rokoch 2010, 2011, 2012,\nnapojených na verejnú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu, ústiacu do jeho ČOV, s ním odmietol uzatvoriť\nzmluvu o pripojení tvrdiac, že žalobca nepreukázal, že a odkedy je vlastníkom, resp. prevádzkovateľom\nverejnej kanalizácie a popierajúc produkciu odpadových vôd s tým, že zrážková voda vsakuje do\npriepustných plôch, alebo odteká do betónových nádrží, ktoré mal vybudované predchádzajúci vlastník\nna odpad, ktorý nesmel byť odvádzaný do verejnej kanalizácie, teda neprodukuje ani zrážkovú, ani\nsplaškovú a ani priemyselnú odpadovú vodu.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na zamietnutie žaloby v poradí prvým rozsudkom sp. zn.\n14Cb/69/2016-228 zo dňa 15.11.2018 z dôvodu, že kanalizácia, do ktorej má byť odvádzaná\nzrážková voda z nehnuteľností žalovaného nie je verejná v zmysle ust. § 2 zák. č. 442/2002 Z.z. ale\nvnútropodniková, resp. vnútro-areálová, slúžiaca na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení,\na za verejnú kanalizáciu, resp. za jej súčasť, ju podľa cit. zákona (§ 3 ods. 4) nemožno považovať. V\nodôvodnení konštatoval, že žalobca je právnická osoba, ktorá má od 19.02.2013 v predmete činnosti\nokrem iných v obchodnom registri zapísané aj prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu KII. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení k prevádzkovaniu tejto činnosti vydal Obvodný úrad Nitra\ndňa 30.01.2013.\n4. Žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 04.12.2012 so spoločnosťou VESTAM COMPANY s.r.o. kúpnu\nzmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pod súp. č. XXX, prípojka\nvody, prípojka elektriny, vonkajšie schody, lapač piesku, biologický filter, vodomerná šachta, oplotenia\nareálu ČOV, kanalizácia, stoková sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie\nodpadových alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd, ktorej výstavba bola povolená\nrozhodnutím ONV OPLVH zo dňa 13.08.1975. Uvedené predmety nadobudla VESTAM COMPANY s.r.o.\nako kupujúci od správcu konkurznej podstaty úpadcu VTS s.r.o. v konkurze, na základe kúpnej zmluvy č.\n177/2010 zo dňa 01.02.2010. Žalovaný bol od 17.04.2013 do júla 2017 vlastníkom nehnuteľností v k. ú.\nZ. R., zapísaných na LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX/X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, č. XXXX, č. XXXX,\nč. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX spolu o výmere 14.598 m2 a stavieb\nso súp.č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, nadobudnutých na základe kúpnych zmlúv a zapísaných\nv katastri nehnuteľností pod V6130/10-312/10, V1478/11-134/11, V6820/11-337/11, V4361/12-301/12.\nOd júla 2017 bol vlastníkom len parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XX, XX, XX o výmere 7 351 m2. Listom zo\ndňa 01.10.2015 žalobca adresoval žalovanému výzvu na okamžité uzatvorenie zmluvy o odvádzaní a\nčistení splaškových a odpadových vôd, s poukazom na ust. § 23 ods. 2, § 25 ods. 4 zák. č. 442/2002\nZ.z. a súčasne ho vyzval na zaplatenie odplaty za poskytnuté služby za roky 2013, 2014 a január\naž september 2015 celkom v sume 17.844,65 eur. V reakcii na túto výzvu žalovaný v liste zo dňa\n15.10.2015 poukázal na list zo dňa 07.03.2012, v ktorom oznámil v tom čase spoločnosti VESTAM\nCOMPANY s.r.o., že nie je producentom splaškovej ani priemyselnej odpadovej vody a zrážková voda z\nbudovy vsakuje do priepustných plôch, alebo steká do betónových nádrží a súčasne požiadal o zaslanie\nvýkresovej dokumentácie s vyznačením smeru a výšky podzemného potrubia kanalizácie, vedeného\ncez jeho nehnuteľnosti, s vyznačením miest pripojenia kanalizačných prípojok, za účelom stavebných\núprav. Keďže žiadnu odpoveď nedostal a je presvedčený, že cez jeho nehnuteľnosť nevedie žiadna\nfunkčná kanalizácia, trval na tom, že služby žalobcu nevyužíva, a žalobcom žiadanú odplatu považoval\nza bezpredmetnú.\n5. V tomto rozsudku súd prvej inštancie poukázal aj na podnet žalobcu zo dňa 21.02.2017, adresovaný\nOkresnému úradu Nitra, rozhodujúcemu v pochybnostiach, či sa kanalizácia považuje za verejnú alebo\nnie, a ktorý v liste zo dňa 13.10.2017, adresovanom súdu, kanalizáciu žalobcu označil za vnútroareálovú, ktorú ak nebola prehlásená za verejnú kanalizáciu, zákon č. 442/2002 Z.z. nerieši. Súd potom\ndospel k záveru, že v prípade, ak žalobca aj je vlastníkom a prevádzkovateľom tejto kanalizácie,\nnie je prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a preto sa na neho práva a povinnosti podľa zák. č.\n442/2002 Z.z. a vyhlášky č. 397/2003 Z.z. nevzťahujú. Ak teda aj je voda z nehnuteľností vo vlastníctve\nžalovaného odvádzaná do kanalizácie žalobcu, nie je odvádzaná do verejnej kanalizácie, a preto sa\nna neho povinnosti podľa zák.č. 442/2002 Z.z. nevzťahujú a nemôže byť ani subjektom neoprávnene\nvypúšťajúcim odpadové vody do verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 3 cit. zákona). Žalovaný preto zmluvu so\nžalobcom nebol povinný uzavrieť (§ 23 ods. 2 cit. zákona) a nevznikla mu ani povinnosť nahradiť škodu\npodľa ust. § 25 ods. 4 cit. zákona, ktoré pre prípad škody odkazuje na ust. § 420 Občianskeho zákonníka.\nTeda aj v prípade, ak by žalovaný neoprávnene, v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. odpadové vody do\nverejnej kanalizácie vo vlastníctve žalobcu vypúšťal, mal by povinnosť nahradiť škodu podľa ust. § 420\nObčianskeho zákonníka, t.j. skutočnú škodu a ušlý zisk. Súd však nezistil, že by žalovaný porušil právnu\npovinnosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu a ani to, že by žalobcovi nejaká skutočná škoda\n\nvznikla, resp. túto skutočnosť nepreukázal. Škodu nebolo možné vyčísliť podľa vyhl. č. 397/2003 Z.z.\nani analogicky, vo výške stočného a ani ako prípadné bezdôvodné obohatenie. Dostatočne preukázaný\nnebol podľa súdu ani rozsah v akom sa žalovaný na úkor žalobcu mal obohatiť a aké obohatenie, resp.\njeho peňažný ekvivalent by mu mal žalovaný vydať. Keďže žalobca vznik nároku na náhradu škody\nalebo bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške nepreukázal, žalobcu zamietol.\n6. Žalobca v odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec\nvrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sa domáhal odplaty\nza odvádzanie a čistenie zrážkových vôd z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, odvádzaných\nprostredníctvom kanalizácie a čističky odpadových vôd v jeho vlastníctve, a pre výpočet výšky odplaty\nza obdobie od roku 2013 použil metodiku podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 397/2003 Z.z.. Súčasne\npoukázal na to, že autorizovaný stavebný technik Q.. N., na základe tváromiestnej obhliadky a\noverenia odtoku dažďovej kanalizácie zakreslil skutkový stav kanalizácie a pričlenených záujmových\nplôch, ktoré sú, resp. v tom čase boli systémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvádzané\ndo vnútropodnikovej kanalizácie a súčasne konštatoval, že uvedené pozemky v areáli a mimo areálu\nsú odvodnené odvedením vody z povrchového odtoku do jestvujúcej vnútropodnikovej kanalizácie\nbývalého areálu VTS, teraz vo vlastníctve žalobcu a následne kanalizačným zberačom DN 1000 do\nČOV tiež v jeho vlastníctve. Poukázal tiež na to, že toto konštatovanie je zhodné s jeho argumentáciou\npočas konania, že celý areál je odkanalizovaný vnútropodnikovou kanalizáciou ústiacou do ČOV v jeho\nvlastníctve a tým je vyvrátené tvrdenie žalovaného, že neprodukuje odpadové vody a že dažďová voda\nvsakuje do priepustných plôch, alebo vteká do betónových nádrží. Je tak preukázané, že žalovaný\nje producentom odpadových a zrážkových vôd, ktoré do vnútropodnikovej kanalizácie z nehnuteľností\nodtekajú, následne sú čistené v ČOV a žalovaný mu za túto službu žiadne protiplnenie neposkytuje.\nSúd prvej inštancie sa však s týmito zisteniami nevysporiadal vôbec, naopak, bez vecnej argumentácii\na opory vo vykonanom dokazovaní ich spochybnil, čím rozhodol nesprávne, a to aj o nemožnosti\nanalogicky v tejto veci vyčíslovať bezdôvodné obohatenie, či skutočnú škodu.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nPoznamenal, že dohoda na odplate a postupe podľa vyhlášky č. 397/2003 Z.z. závisí od strán, ktoré k\ntakejto dohode nedospeli aj preto, lebo žalobca a ani jeho právny predchodca svoj postup nesmerovali k\nuskutočneniu rokovaní o objektivizácii skutočného stavu a uzavretiu dohody. Súd prvej inštancie sa podľa\nneho vysporiadal so všetkými žalobcom tvrdenými eventualitami a nárokmi na zaplatenie žalovanej\nsumy.\n8. V ďalších vyjadreniach zotrvali obe strany na svojich predchádzajúcich stanoviskách.\n9. Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 15Cob/117/2019-309 zo dňa 25.08.2020 napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval nepochybné\npreukázanie v konaní, že žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti do 19.02.2013 prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu K-2, ktorý na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou\nVESTAM COMPANY s.r.o. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2010, realizuje od 14.12.2012 činnosť\nsúvisiacu s čistením odpadových vôd a je tiež vlastníkom kanalizácie, ktorá sa nachádza na priľahlých\npozemkoch, ale nemožno ju v zmysle ust. § 3 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. považovať za verejnú. Takáto\nneverejná sieť kanalizácie sa nachádza aj na pozemku žalovaného, pričom predmetom sporu malo byť\npreukázanie jej užívania žalovaným, resp. preukázanie odvádzania dažďovej vody existujúcimi odtokmi\nna pozemku žalovaného do kanalizácie žalobcu. Odvolací súd poukázal na žalobcom predložený\nlistinný dôkaz - technickú správu Q.. E. N., autorizovaného stavebného inžiniera, z ktorej vyplýva,\nže na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku dažďovej vody bol zakreslený skutkový stav\nkanalizácie, pričom pričlenené plochy sú systémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvodnené\ndo kanalizácie bývalého areálu Elitex a následne kanalizačným zberačom do ČOV žalobcu. S poukazom\nna tieto zistenia skonštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s týmto\nlistinným dôkazom nevysporiadal v tom smere, či preukazuje alebo nepreukazuje poskytnutie plnenia\nžalovanému vo forme odvádzania dažďovej vody vnútropodnikovou kanalizáciou žalobcu. Poukázal aj\nna to, že v prípade preukázania poskytnutia takéhoto plnenia je zrejmé, že existenciu zmluvného vzťahu\nmedzi stranami sporu zákon č. 442/2002 Z.z. vylučuje, pretože nejde o verejnú kanalizáciu. Krajský\nsúd v Nitre súčasne poznamenal, že užívanie vnútropodnikovej kanalizácie žalovaným bez zmluvného\nvzťahu, by bez poskytnutia primeraného plnenia nepochybne zakladalo bezdôvodné obohatenie na\nstrane žalovaného a preto súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa s dotknutým listinným dôkazom a\nustáliť skutkový stav v tom, či žalovaný užíva vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu a ak\náno, zaoberať sa otázkou bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a jeho rozsahom.\n10. Po vrátení veci bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vysporiadať sa s technickou správou Q..\nE. N. a prípadným bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Súd prvej inštancie v napadnutom\n\nrozsudku konštatoval, že uzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi stranami v konaní preukázané nebolo,\na v prípade zistenia, že žalovaný kanalizáciu a ČOV žalobcu užíva bezzmluvne, by prichádzalo do\núvahy bezdôvodné obohatenie. Ako svedka súd vypočul Q.. E. N., ktorý vypracoval dve technické správy\n(č.l. 165 a č.l. 173 spisu), z ktorých vyplýva, že na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku\ndažďovej kanalizácie bol zakreslený skutkový stav kanalizácie a pričlenené záujmové plochy, ktoré sú\nsystémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvedené do jestvujúcej kanalizácie bývalého areálu\nElitex a následne kanalizačným zberačom do ČOV vo vlastníctve ORCOM, s.r.o.. Odtokové koeficienty\nvo výpočtoch sú stanovené v zmysle STN 75 6101 Stokové siete a kanalizačné prípojky. Z týchto\ntechnických správ vyplýva výpočet množstva odvedenej vody do kanalizácie žalobcu pri zohľadnení, že\nčasť vody je odvádzaná do dažďovej kanalizácie mesta Nitra. Z výsluchu svedka vyplynulo, že tieto\ndve technické správy si objednal žalobca, a jeho úlohou bolo zakresliť odvodňovacie plochy v areáli\nElitex. Umiestnenie kanalizácie patriacej žalobcovi zisťoval podľa povrchových znakov, t.j. najmä podľa\nuličných vpustí a kanalizačnej šachty, pričom podrobne popísal akým spôsobom tieto zistenia prebiehali.\nNásledne urobil podľa príslušných koeficientov prepočty toho, koľko vody vteká do mestskej kanalizácie\na koľko do kanalizácie žalobcu, do ktorej odteká veľká časť tejto vody. Tiež uviedol, že pri vypracovaní\ntechnickej správy zohľadnil aj to, že určitá časť vody zostáva na povrchu, určitá vsakuje do zeme, do\ntrávnika, atď., k čomu slúžia práve koeficienty, ktoré pri výpočtoch používal. Pri zisťovaní bol prítomný\naj geodet Q.. E., ktorý zameriaval jednotlivé uličné vpuste. Výsledkom jeho výpočtu bolo množstvo vody\nktorá odteká do kanalizácie a že z týchto jeho technických správ je možné použiť plochu a odtokový\nkoeficient k fakturácii. Z uvedeného listinného dôkazu mal súd prvej inštancie zistené množstvo vody\nodvedenej do ČOV žalobcu, t.j. mal preukázané poskytnutie služby žalovanému, avšak bez zmluvného\nvzťahu.\n11. Na určenie obvyklej ceny poskytovanej služby, resp. výšky bezdôvodného obohatenia, žalobca\npredložil znalecký posudok č. 85/2022 spolu s doplnkom č. 1, v ktorom znalec vyčíslil výšku\nbezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu za obdobie rokov 2013-2022 v celkovej sume\n19.706,60 eur. Na ozrejmenie spôsobu určenia výšky bezdôvodného obohatenia znalec Ing. Martin\nHanzlík na pojednávaní súdu uviedol, že ho vyrátal s použitím veľkosti plochy, z ktorej voda odtekala,\nkde vychádzal z listov vlastníctva a z charakteru nehnuteľností. Ďalším ukazovateľom bol koeficient\nodtoku v danom čase a na danom mieste, ktorý určuje SHMÚ a ďalšou veličinou boli poplatky za\nodvedenie a čistenie vody, ktoré sú zverejnené vo vestníku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.\nUviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z technických správ Q.. E. N., trasu si opäť\nprešiel, prešiel si každý poklop a skontroloval, či tam potrubia skutočne ústia. Keďže však nezohľadnil\nčasť množstva vody odtekajúcej aj do mestskej kanalizácie (zistenie Q.. N.), k znaleckému posudku\nvypracoval doplnok č. 1, v ktorom už túto skutočnosť zohľadnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nznalecký posudok vrátane jeho doplnku č. 1 bol predložený ako súkromný znalecký posudok, obsahujúci\nzákonom predpísané náležitosti a znalec v znaleckej doložke uviedol, že si je vedomý následkov\nvedome nepravdivého znaleckého posudku. Na základe toho súd tento dôkaz akceptoval tak, ako by\nišlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2 CSP). Z vykonaného znaleckého\ndokazovania mal súd prvej inštancie za preukázanú výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktoré\nzískal tým, že zrážková voda z jeho nehnuteľností odtekala vnútropodnikovou kanalizáciou žalobcu do\nČOV v jeho vlastníctve, a to bez existencie zmluvného vzťahu. Celková výška tohto bezdôvodného\nobohatenia v zmysle znaleckého posudku a jeho doplnku č. 1, predstavuje obvyklú cenu uvedenej\nslužby za obdobia rokov 2013-2022, spolu v sume 19.706,60 eur. K tomuto znaleckému dokazovaniu a\nk vyčísleniu výšky bezdôvodného obohatenia mal výhrady žalovaný, k čomu sa podaním z 02.05.2023\nvyjadril znalec, a vysvetlil, akým spôsobom vypracoval doplnok č. 1 k znaleckému posudku a čo všetko\nzohľadňoval. Znalec sa teda s námietkami žalovaného vysporiadal dostatočne.\n12. Súd prvej inštancie poukázal aj na žalovaným v konaní opakovane spochybňované dôkazy\nzabezpečené žalobcom, či už technické správy Q.. E. N. č. 1 a 2 alebo znalecký posudok Ing. Martina\nHanzlíka, o ktorých však súd pochybnosť nemal a žalovaný zistenia, ktoré vyplynuli z týchto dôkazov\nnijakým relevantným spôsobom nerozporoval, nespochybnil a svojimi vlastnými dôkazmi opak týchto\nzistení nepreukázal.\n13. Ako prevádzkovateľ ČOV a vlastník stavieb slúžiacich na prevádzkovanie čistiarne sa žalobca v\nsúvislosti s prvým čiastočným späťvzatím žaloby domáhal voči žalovanému pôvodne náhrady škody\nvo výške 22.815,60 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 07.06.2016 do zaplatenia a nároku na\nzaplatenie súm bez DPH mesačne vo výške 433,44 eur od 01.06.2016 do 31.12.2016, sumy 486,82\neur od 01.01.2017 do 30.06.2017, sumy 210,06 eur od 01.07.2017 do 31.12.2017 a sumy 220,10 eur od\n01.01.2018 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vrátení veci z odvolacieho súdu, k dátumu\n19.01.2023 žalobca časť žalovanej, v žalobe pevne nevyčíslenej sumy, uplatnenej ako opakujúce sa\n\nplnenie vyčíslil, žalobu v časti istiny vzal späť, a domáhal sa zaplatenia sumy 29.284,46 eur s úrokom z\nomeškania 9% ročne. Do dátumu tohto čiastočného späťvzatia požadoval sumu 22.815,60 eur s prísl.,\nako nárok za obdobie od 01.01.2013 do 30.05.2016, plus mesačne sumu 433,44 eur od 01.06.2016\ndo 31.12.2016, sumu 486,82 eur od 01.01.2017 do 30.06.2017, sumu 210,06 eur od 01.07.2017 do\n31.12.2017 a sumu 220,10 eur od 01.01.2018 do právoplatnosti rozsudku. Ku dňu tohto čiastočného\nspäťvzatia žaloby, t.j. ku dňu 19.01.2023 predstavovala žalobcom uplatnená pohľadávka sumu vo výške\n43.364,76 eur. Žalobca totiž za roky 2013 až 2016 žiadal spolu sumu 22.815,60 eur + sumu 3.034,08 eur\n(7x 433,44 eur) za obdobie od 01.06.2016 až 31.12.2016 a za celé roky 2013 až 2016 vrátane, sumu\n25.849,68 eur (22.815,60+3.034,08). Podľa znaleckého posudku bezdôvodné obohatenie za tieto štyri\nroky predstavuje sumu 8.547,54 eur.\n14. Žalobca ? za rok 2017 žiadal naviac sumu 4.181,28 eur, pozostávajúcu z čiastky 2.920,92 eur (6\nx 486,82 eur) a 1.260,36 eur (6x 210,06 eur), avšak podľa znaleckého posudku má nárok len na sumu\n2.080,96 eur,\n? za rok 2018 žiadal sumu 2.641,20 eur (12 x 220,10 eur), ale podľa znaleckého posudku má nárok\nlen na sumu 1.707,94 eur,\n? za rok 2019 žiadal sumu 2.641,20 eur (12 x 220,10 eur), ale podľa znaleckého posudku má nárok\nlen na sumu 1.660,27 eur,\n? za rok 2020 žiadal sumu 2.641,20 eur (12 x 220,10 eur), ale podľa znaleckého posudku má nárok\nlen na sumu 1.641,14 eur,\n? za rok 2021 žiadal sumu 2.641,20 eur (12 x 220,10 eur), ale podľa znaleckého posudku má nárok\nlen na sumu 2.091,91 eur,\n? za rok 2022 žiadal sumu 2.641,20 eur (12 x 220,10 eur), ale podľa znaleckého posudku má nárok\nlen na sumu 1.976,84 eur.\n? za január 2023 pomernú časť do 19.01.2023, ktorá predstavuje čiastku 127,8 eur (220,10:31=7,1x18),\nvýšku však nepreukázal a znalec výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil len do roku 2022.\nVychádzajúc z uvedeného výpočtu, bola žalovaná istina ku dňu 19.01.2023 vyrátaná na sumu 43.364,76\neur.\n15. Na pojednávaní dňa 19.01.2023 žalobca uviedol, že trvá len na úhrade sumy 29.284,46 eur a vo\nzvyšku istiny o zaplatenie 14.080,30 eur zobral žalobu späť. S čiastočným späťvzatím žalovaný súhlasil,\npreto súd v tejto časti konanie podľa ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. V súvislosti s čiastočným späťvzatím\npriznal súd nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP žalovanému voči žalobcovi.\n16. Ku dňu čiastočného späťvzatia žaloby bolo možné už pevnou sumou vyčísliť aj v žalobe nevyčíslený\nnárok, žalobcom uplatnený ako opakujúce sa plnenie. Zostatok žalovanej sumy, t.j. istinu 29.284,46 eur\na v žalobe uplatnený úrok z omeškania, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, ktorý však priznal len vo výške 19.706,60 eur, t.j. vo výške bezdôvodného\nobohatenia vyčísleného znalcom, nakoľko len v tejto výške ho považoval za dôvodný a preukázaný.\nKeďže žalovaný takto bez uzavretia zmluvného vzťahu a bez poskytnutého protiplnenia využíval služby\nžalobcu a preto súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\na priznal ho v rozsahu určenom znalcom Ing. Martinom Hanzlíkom, v znaleckom posudku č. 85/2022\nv znení jeho doplnku č. 1.\n17. Uplatnený úrok z omeškania súd prvej inštancie žalobcovi priznal z bezdôvodného obohatenia za\nobdobie rokov 2013-2015, nakoľko len z pohľadávky za toto obdobie, v žalobe vyčíslenej na sumu\n22.076,31 eur bol uplatnený. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, z výpočtu za roky 2013-2015 priznal\nžalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.451,14 eur (1.720,72 eur+2.342,66 eur\n+2.387,76 eur) a to až od doručenia žaloby žalovanému, t.j. od 01.07.2016, keďže nemal preukázanú\nvýzvu žalobcu adresovanú žalovanému, na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. že sa do omeškania\ndostal už skôr. Žalobcovi tak titulom bezdôvodného obohatenia priznal sumu 19.706,60 eur s úrokom z\nomeškania 9 % ročne zo sumy 6.451,14 eur od 01.07.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.\n18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a\ns ohľadom na pomer úspechu a neúspechu strán, priznal žalobcovi nárok na náhradu 34 % z trov\nsúvisiacich s konaním o tej časti žaloby, v ktorej nebolo konanie zastavené. Po späťvzatí žaloby zostala\npredmetom konania suma 29.284,46 eur, priznaná bola suma 19.706,60 eur, t.j. úspech žalobcu je 67 %\na úspech žalovaného 33 %. Úspešnejší v konaní bol žalobca a preto mu súd priznal nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 34 % (67 % úspech žalobcu - 33 % úspech žalovaného).\n19. Keďže súd prvej inštancie uzavretie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a ani že by bol žalobca\nprevádzkovateľom verejnej kanalizácie preukázané nemal, neaplikoval na tento vzťah zákon č. 442/2002\nZ.z., ale ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (§ 1 ods. 2 OBZ), a\n\nto aj napriek tomu, že ide o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektami, upravený Obchodným\nzákonníkom, ktorý však bezdôvodné obohatenie neupravuje. Titulom mimozmluvného vzťahu medzi\ndvoma podnikateľskými subjektmi, úroky z omeškania priznal podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného\nzákonníka.\n20. Žalovaný sa bránil najmä poukazom na inštitút dobrých mravov, upravený zákonom č. 250/2007\nZ.z. a teda tým, že ide o spotrebiteľský vzťah. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko ide o\nvzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, producentom odpadovej vody nebol spotrebiteľ, ale\npodnikateľský subjekt a vlastníkom ČOV a kanalizácie je tiež podnikateľský subjekt. Žalovaný nijakým\nspôsobom nepreukázal, že nehnuteľnosti, z ktorých odtekala voda do kanalizácie a ČOV žalobcu, nemali\ncharakter nehnuteľností slúžiacich na podnikanie, keďže išlo o priemyselný areál a neozrejmil ani\nnepreukázal, prečo by sa na neho malo hľadieť ako na spotrebiteľa.\n21. K námietke žalovaného, že žalobca mal v zmysle zák. č. 442/2002 Z.z. prerušiť alebo obmedziť\nodvádzanie odpadových vôd, súd prvej inštancie konštatoval, že ust. § 32 cit. zákona upravuje uvedený\npostup len ako možnosť, nie ako povinnosť a súčasne, že tento zákon na právne vzťahy strán sporu\nnemožno aplikovať. Žalovaný nepreukázal, že by sám reálne opatrenia na zamedzenie odtekania vody\nz jeho nehnuteľností do kanalizácie a ČOV žalobcu uskutočňoval. Síce tvrdil, že sa zaujímal o to, kadiaľ\nkanalizácia vedie a kde sa vpuste nachádzajú, žiaden dôkaz o tom však nepredložil, ani nepreukázal že k\nzabezpečeniu odtoku zrážkovej vody iným spôsobom, nejaké kroky podnikol. Súd preto jeho tvrdenie, že\nide o výkon práva a konanie žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nepožíva\nprávnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka), prípadne že ide o konanie priečiace sa dobrým mravom\n(§ 3 ods. 1 Obchodného zákonníka) vyhodnotil ako ničím nepreukázanú obranu. Bolo však preukázané,\nže napriek výzvam žalobcu na uzatvorenie zmluvného vzťahu, žalovaný bez zmluvného vzťahu využíval\nkanalizáciu a ČOV žalobcu, čím sa bezdôvodne obohacoval. Z dokazovania vyplynulo, že minimálne od\nroku 2012 vedel, resp. mohol vedieť, že voda z jeho pozemkov môže odtekať do ČOV žalobcu, napriek\ntomu tvrdil, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, pričom sám dostatočne nepreukázal, že urobil\nvšetko pre to, aby k bezdôvodnému obohateniu nedochádzalo, aby si zabezpečil odvod dažďovej vody\niným spôsobom, a nie kanalizáciou žalobcu do jeho ČOV. Vzniklo mu tak bezdôvodné obohatenie, t.j.\nstačí, že žalovaný bez primeraného protiplnenia využíval služby žalobcu. Preto aj túto námietku súd\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n22. V časti výroku II. a V., ktorými súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podal\nodvolanie žalobca, z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie v tejto otázke\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol výrok v napadnutej časti\nzmeniť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. Súdu prvej\ninštancie vytkol nesprávne použitie ust. § 256 ods. 1 CSP a nesprávnu aplikáciu zásady úspechu vo\nveci, keďže výška priznaného plnenia v plnej miere závisela od znaleckého posudku. Uplatňovaný nárok\nmu bol priznaný za celé požadované obdobie, i keď v nižšej ako uplatnenej sume, riadiac sa závermi\nznaleckého dokazovania a teda nárok na náhradu trov konania mu mal byť priznaný v rozsahu 100 %,\njedným výrokom, bez rozdeľovania a zastavenú a nezastavenú časť.\n23. S odkazom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. I. ÚS\n56/2017-12 zo dňa 08.02.2017 (bod 21), sp. zn. II. ÚS 475/2018-31 zo dňa 04.02.2021, sp. zn. II.\nÚS 399/2019 zo dňa 15.04.2020, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 191/2017 zo dňa\n13.12.2017 (bod 10), a komentár k CSP (strana 926 - 927, cit. Filová a., Sedlačko F., Kotrecová, A.:\nRekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a ich náhrada. In.: Bulletin SAK - 3/2016)\nkonštatoval, že prístup súdu prvej inštancie k interpretácii ust. § 255 CSP a posudzovaniu zásady\núspechu v spore nemá oporu v už ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „ÚS SR“), v zmysle ktorej (nová) právna úprava CSP nevylučuje osobitný režim posudzovania\núspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého\nposudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Súdu\nprvej inštancie vyčítal, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy fakt, že\nvýška priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia závisela od znaleckého posúdenia, čo\nvyplýva aj z bodu 12 rozsudku. Súd mal ustáliť, že žalobca bol v spore (čo do právneho základu, t.j.\nprimárne) úspešný v celom rozsahu, a mal mu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nPoukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.03.2018, sp. zn.: 4Co 53/2017- 280, v\nktorom uviedol: „Zásada úspechu vo veci v prípade, ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo od\nznaleckého posudku, sa posudzuje vzhľadom na právny základ a nie výšku priznaného nároku.\n24. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu aj napriek tomu, že mu bezdôvodné obohatenie\nnebolo priznané vo výške podľa Znaleckého posudku (29.284,46 eur) ale vo výške podľa Doplnku č. 1\nk Znaleckému posudku (19.706,60 eur). O rozdelení procesného úspechu podľa ust. § 255 ods. 2 CSP\n\nby bolo možné uvažovať v prípade, ak by žalobcovi nebol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia voči žalovanému za celé žalované obdobie, napríklad, ak by si hypoteticky uplatnil premlčaný\nnárok a žalovaný by sa na podklade vznesenej námietky premlčania v časti úspešne ubránil. V uvedenej\nsúvislosti poukázal na nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 399/2019 zo dňa 15.04.2020.\n25. Proti výrokom III. a V. podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). V napadnutých výrokoch žiadal rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmeniť tak, že v časti výroku III. odvolací súd žalobu zamietne a v časti výroku V.\nmu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n26. Akcentoval, že žalobca sa pôvodne úhrady žalovanej sumy domáhal z titulu „náhrady škody“ a po\nrozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp.zn. 15Cob/117/2019-309 z 25.08.2020 má byť právnym titulom\nbezdôvodné obohatenie. Žalovaný poukázal na opakované tvrdenie svojej nevedomosti o odvádzaní\nzrážkovej vody z jeho nehnuteľností do kanalizácie a do ČOV žalobcu a poukázal na ich vzájomnú\nkorešpondenciu, resp. korešpondenciu medzi ním a právnym predchodcom žalobcu. Listom zo dňa\n07.03.2012 žiadal od spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o. vyznačenie potrubia verejnej kanalizácie\ndo kópie katastrálnej mapy a súčasne oznámil, že neprodukuje zrážkovú, splaškovú a ani priemyselnú\nodpadovú vodu. Keďže na tento list žiadnu odpoveď nedostal, bol presvedčený, že nehnuteľnosti\nv jeho vlastníctve nie sú napojené na kanalizáciu žalobcu, resp. že kanalizácia cez jeho pozemky\nnevedie. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol bez tiarch a dodnes žiadna ťarcha na jemu patriacich\nnehnuteľnostiach vyznačená nie je.\n27. Tiež upozornil na námietky najmä v jeho podaniach zo dňa 28.01.2019 a 17.08.2022 proti správnosti\nzáverov obsiahnutých v technických správach Q.. N. a v znaleckom posudku Ing. Hanzlíka. Q..\nN. v oboch technických správach uviedol, že pre ich spracovanie bola vykonaná tváro-miestna\nobhliadka záujmového územia, bez uvedenia termínu a osôb prítomných pri jej realizácii. S jej konaním\nnebol oboznámený, nebol pozvaný ani prítomný a zistenia v týchto technických správach neuznáva.\nRovnakú námietku vzniesol aj voči znaleckému posudku Ing. Hanzlíka, ktorý vychádzal z podkladov\nQ.. N.. Opätovne poukázal na to, že na LV č. XXXX bolo v čase podania žaloby zapísaných 15\npozemkov a päť stavieb vo vlastníctve žalovaného (na parc.č. XXXX,XXXX,XXXX,XXXX a XXXX). Voda\nbola odvádzaná na vlastné priepustné plochy, ktorými boli trávnaté plochy (parc.č. XXXX/XX, XXXX/\nXX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX) a kameňom vysypaná plocha (parc.č. XXXX/XX) a uviedol,\nže teoreticky by mohol byť producentom vody z povrchového odtoku, tzv. zrážkovej vody, za ktorú\nby vlastník nehnuteľnosti mohol platiť, ak nevsiakne do zeme. Pokiaľ sa dažďové vody neodvádzajú\ndo verejnej kanalizácie, ale do vybudovaného funkčného a kapacitne vyhovujúceho vsakovacieho\nzariadenia alebo sa odvádzajú na vlastné priepustné plochy, kde voda vsiakne v celom rozsahu,\nk spoplatneniu nedochádza. Predošlý vlastník, ktorý produkoval aj nebezpečné odpady, vybudoval\nbetónové nádrže, z ktorých odpad ani nesmel byť do verejnej kanalizácie odvádzaný. Napríklad parc.\nč. XXXX - nádrže na mazut, kde bola zrážková voda zadržiavaná, postupne sa vyparovala ani nemala\nako odtekať do kanalizácie. Žalovaný dôvodne predpokladal, že cez jeho pozemky kanalizácia nevedie,\nz jeho nehnuteľností dažďová voda odvádzaná nie je, nakoľko budovy boli zdevastované, opustené\na schátrané a žiadne potrubia na odvod zrážkovej vody do kanalizácie tam neboli. Nový vlastník\nnehnuteľnosti zbúral a stavia tam budovy nové, čo potvrdzuje list vlastníctva č. XXXX v kat. úz. Z. R.,\nobec Y..\nXX. Q.. N.R. aj znalec Ing. Hanzlík na výpočet aplikovali zák. č. 442/2002 Z.z., ktorý sa týka verejných\nvodovodov a verejných kanalizácií, a vyhlášku SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti\no meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe\nvýpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach\nspotreby vody. Žalobca je vlastníkom vnútropodnikovej a nie verejnej kanalizácie, pričom obidva\npredpisy, upravujú len vzťahy týkajúce sa verejných vodovodov a verejných kanalizácií a neupravujú\npomery týkajúce sa vnútropodnikových kanalizácií. Krajský súd v Nitre v zrušujúcom uznesení\nsp.zn. 15Cob/117/2019-309 z 25.08.2020, konštatoval: „dokazovaním bolo preukázané, že žalobca\nprevádzkoval neverejnú kanalizáciu, ktorá sa nachádza aj na pozemkoch žalovaného a predmetom\nsporu malo byť preukázanie užívania tejto kanalizácie žalovaným“(16. ).... „pokiaľ súd dostatočne\nneustálil skutkový stav v tom, či žalovaný užíva vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu\n„bezzmluvne,“ nie je možné ustáliť záver o existencii bezdôvodného obohatenia.“ (19.) Prvostupňový súd\nk tejto spornej otázke po vrátení veci nevykonal žiadne nové dôkazy, zameral sa výlučne na vyčíslenie\nbezdôvodného obohatenia.\n29. Žalovaný zdôraznil svoju požiadavku na aplikáciu ust. § 265 Obchodného zákonníka a zamietnutie\nžaloby v plnom rozsahu, a nadväzne poukázal na spotrebiteľské vzťahy upravené v ust. § 4 ods. 1 písm.\n\na/ a v § 8 zák.č. 250/2007 Z.z.. Podľa nich predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosti bez\nprávneho dôvodu a nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Za spotrebiteľa označuje zákon primárne\nfyzickú osobu, a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú\nspotrebu fyzických osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti.\nZákonodarca nad rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13 - EHS zo dňa 05.04.1993 definuje za\nspotrebiteľa aj právnickú osobu a to len takú, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie\nsú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť, ako je to aj v prípade žalovaného. Bez ohľadu na to,\nči v danom prípade má alebo nemá byť aplikovaný zák.č. 250/2007 Z.z., analogicky treba aplikovať\nustanovenie popisujúce čo treba kvalifikovať ako porušenie dobrých mravov.\n30. Žalovaný poukázal na ust. § 32 ods. 1 písm. l zák.č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého prevádzkovateľ\nmôže prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie ak je preukázané\nneoprávnené vypúšťanie odpadových vôd. Za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd sa podľa ust.\n§ 25 ods. 3 písm. a/ zák.č. 442/2002 Z.z. považuje vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní\nodpadových vôd (prípad žalovaného). V prípade, že bolo prerušené odvádzanie odpadových vôd z\ndôvodov uvedených v ods. 1 písm. g/ až n/ ust. § 32 ods. 1 písm. l zák.č. 442/2002 Z.z., hradí s tým\nspojené náklady odberateľ alebo producent.\n31. Na vzťahy medzi účastníkmi tohto konania sa zák. č. 442/2002 Z.z. nevzťahuje ale pre neexistenciu\nzvláštnej úpravy vzťahov pri prevádzkovaní vnútropodnikovej kanalizácie je možné na ne per analogiam\nprihliadnuť, a vyplýva z nich, že žalobca mal možnosť prerušiť odvádzanie odpadových vôd, pričom\ntak mohol a stále môže urobiť. Žalovaný tak urobiť nemohol, aj keď by o kanalizácii a napojení na ňu\nvedel (čo nevedel), pretože by tak zasiahol do predmetu vlastníctva žalobcu. Žalobca ani jeho právny\npredchodca žalovanému neoznámil, kadiaľ kanalizácia vedie a kde sa nachádzajú vpusty, hoci žalovaný\no to listom zo dňa 07.03.2012 a 15.10.2015 žiadal. Žalobca bezdôvodne neprerušil odvádzanie\nodpadových, v tomto prípade výlučne dažďovej vody, hoci tak mohol a mal urobiť. Tým by zabránil, aby\njemu vznikala škoda (náhradu ktorej pôvodne v žalobe uplatnil) resp. aby mohlo žalovanému vzniknúť\nbezdôvodné obohatenie. Takéto konanie žalobcu patrí medzi nekalé obchodné praktiky, pretože ním\nnútil žalovaného odoberať službu, ktorú využívať nechcel, pričom len žalobca bol oprávnený odoberanie\ntejto služby prerušiť. Keďže tak neurobil, nútil žalovaného odoberať službu proti jeho vôli, čím konal v\nrozpore s dobrými mravmi, proti zásadám poctivého obchodného styku a takto porušil zmluvnú slobodu\nžalovaného.\n32. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, v plnej miere sa stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku, obsiahnutým v bode 16 odôvodnenia a odvolacie argumenty žalovaného označil\nza nedôvodné v celom rozsahu. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok vo výroku III. ako vecne\nsprávny potvrdiť a vo výroku V. rozhodnúť v zmysle odvolania žalobcu zo dňa 27.07.2023.\n33. Tvrdenie žalovaného, že si nebol vedomý odvádzania zrážkovej vody z jeho nehnuteľností do\nkanalizácie vedúcej do čističky odpadových vôd je nepravdivé, pretože ho žalobca na túto skutočnosť\nopakovane upozornil. Argumentácia listom zo dňa 07.03.2012, adresovaným spoločnosti VESTÁM\nCOMPANY s.r.o., tzn. subjektu odlišnému od žalobcu a v období, ktorého sa uplatnený nárok netýka,\nje pre toto konanie a rozhodnutie vo veci bez právneho významu. Minimálne od roku 2012 žalovaný\nvedel, resp. mohol vedieť, že zrážková voda z jeho nehnuteľností je odvádzaná kanalizáciou do ČOV\na napriek tomu nepreukázal, že by urobil všetko pre zabránenie vzniku bezdôvodného obohatenia\na pre zabezpečenie si odvodu zrážkovej vody iným spôsobom, tzn. nie do ČOV a prostredníctvom\nkanalizácie žalobcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie návrh žalobcu na pribratie\nznalca z príslušného odboru, za účelom vykonania znaleckého dokazovania v rozsahu nevyhnutnom\npre spravodlivé rozhodnutie vo veci výslovne odmietol a odkázal ho na zabezpečenie dôkazu vo vlastnej\nréžii. Výška bezdôvodného obohatenia bola v konaní preukázaná Znaleckým posudkom č. 85/2022 v\nznení Dodatku č. 1, vyhotoveným Ing. Martinom Hanzlíkom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie\nodhad hodnoty nehnuteľností, vodohospodárske stavby, líniové stavby a rozvody (ďalej aj „znalecký\nposudok\").\n34. Skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil „tváro-miestnej ohliadky záujmového územia\" vykonanej\nQ.. E. N. za účelom vyhotovenia technických správ, nepovažuje žalobca za relevantný argument pre\nich spochybnenie a bez akýchkoľvek pochybností preukázaného skutkového tvrdenia, že nehnuteľnosti\nžalovaného sú odvodnené napojením na vnútropodnikovú kanalizáciu žalobcu a neobstojí ani vo vzťahu\nk spochybneniu znaleckého posudku. Tento argument, žalovaný v konaní opakovane prezentoval a\nsúd prvej inštancie sa s ním náležitým spôsobom vysporiadal. Znalecký posudok na určenie výšky\nbezdôvodného obohatenia pre potreby súdneho konania je vypracovaný kvalifikovaným znalcom a\nopatrený doložkou o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku\nv súlade s ust. § 209 ods. 2 CSP a ako taký je spôsobilým podkladom pre posúdenie výšky\n\nbezdôvodného obohatenia a rozhodnutie vo veci. Žalovaný sám neprodukoval žiaden dôkaz, spôsobilý\nzávery znaleckého posudku vyvrátiť (napr. vlastným znaleckým posudkom, ktorý by spĺňal parametre\nekvivalentné k znaleckému posudku žalobcu).\n35. Žalovaný na jednej strane spochybnil existenciu vnútropodnikovej kanalizácie, či svoju vedomosť\no nej, na druhej strane však zároveň citoval z uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn.\n15Cob/117/2019-309 zo dňa 25.08.2020, ktorý zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové\nZámky v tejto veci s konštatovaním: „dokazovaním bolo preukázané, že žalobca prevádzkoval neverejnú\nkanalizáciu, ktorá sa nachádzala aj na pozemkoch žalovaného a predmetom sporu malo byť preukázanie\nužívania tejto kanalizácie žalovaným\" a „pokiaľ súd dostatočne neustálil skutkový stav, v tom, či žalovaný\nužíva vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu „bezzmluvne,\" nie je možné ustáliť záver o\nexistencii bezdôvodného obohatenia.\" Krajský súd tiež uviedol: „samotné užívanie vnútropodnikovej\nkanalizácie žalovaným bez zmluvného vzťahu by nepochybne zakladalo bez poskytnutia primeraného\nplnenia žalobcovi bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca s odkazom na ust. §\n209 ods. 2 CSP: „Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky\nzákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome\nnepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký\nposudok súdom ustanoveného znalca \" konštatoval, že súdu prvej inštancie preto Krajský súd uložil\nustáliť skutkový stav v tom, či žalovaný užíva vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu a ak\náno, zaoberať sa otázkou bezdôvodného obohatenia a jeho rozsahu na strane žalovaného.\n36. Skutočnosť, že žalovaný užíval a užíva vnútropodnikovú kanalizáciu žalobcu bola v konaní jasne\npreukázaná (technickými správami, súkromným znaleckým posudkom, fotodokumentáciu, či výsluchmi\nsvedkov, znalca, resp. strán sporu), pričom skutočnosť, že toto užívanie bolo „bezzmluvné\" medzi\nstranami ani nebolo sporné. Žalovaný návrh Zmluvy o odvádzaní a čistení vôd predložený žalobcom\nodmietol a neuzatvorenie zmluvy v konaní nepopieral a jej existenciu ani netvrdil. Žalobca zotrval na\nkonštatovaní, že poskytovanú službu vzhľadom na jej charakter a technické podmienky, žalovanému\nnevie a nemôže prestať poskytovať bez vytvorenia bezprostredného nebezpečenstva vzniku škody\n(mechanické uzatvorenie uličných vpustov do vnútropodnikovej kanalizácie z nehnuteľností žalovaného\nby mohlo spôsobiť zaplavenie priemyselného areálu zrážkovými vodami) a s poukazom na všeobecnú\nprevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ je doslova nútený poskytovať túto službu, za ktorú žalovaný\nodmieta platiť primeranú odplatu, čo žalovaný žiadnym vecným spôsobom nevyvrátil. V tejto súvislosti\nsa žalobca stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že by robil nejaké kroky k\nzabezpečeniu odtoku vody iným spôsobom, tzn. nie do ČOV žalobcu prostredníctvom jeho kanalizácie.\nAko nedôvodné a nepreukázané žalobca tiež odmietol tvrdenia žalovaného, že koná „v rozpore so\nzásadami poctivého obchodného styku\" či v „rozpore s dobrými mravmi\" a že vzťah medzi nimi je\nspotrebiteľský. S touto argumentáciou a súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom\nvysporiadal.\n37. V odvolacej replike žalovaný poukázal na to, že Q.. I. W. je spoločníkom a konateľom spoločnosti\nVESTAM COMPANY s.r.o. a v tom čase bol aj spoločnosti ORCOM s.r.o. (od 22.01.2015 je\nlen Q.. P. W.). List zo dňa 07.03.2012 bol adresovaný inej spoločnosti preto, lebo Q.. P. W. tak\nžalovaného upovedomila a list bol doručený konateľovi žalobcu, pretože v tom čase bol konateľom oboch\nspoločností. Žalobca o zmene vlastníka ČOV z VESTAM COMPANY s.r.o. na ORCOM s.r.o., žalovaného\nneinformoval. Pravdivým nie je ani tvrdenie, že od roku 2012 mohol žalovaný vedieť, že zrážková\nvoda z jeho nehnuteľností je odvádzaná do ČOV, pretože na list zo dňa 07.03.2012 žiadnu odpoveď\nnedostal, a teda nemal vedomosť, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve sú napojené na kanalizáciu\npatriacu spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o., zo situácie na mieste samom usúdil, že vlastník či\nprevádzkovateľ kanalizácie uznáva, že žalovaný nie je producentom odpadových vôd. Po troch rokoch\nmu žalobca doručil výzvu z 01.10.2015 „na okamžité uzavretie zmluvy o odvádzaní a čistení splaškových\na odpadových vôd a úhradu za poskytnuté služby“ spolu s návrhom „zmluvy o odvádzaní a čistení\nodpadových vôd“ a s vyčíslením náhrady za roky 2013, 2014 a 2015, spolu vo výške 17.844,65 eur.\nTvrdenie žalobcu, že by ho bol v roku 2013 vyzval na uzavretie Zmluvy o odvádzaní a čistení splaškových\na odpadových vôd, označil za nepravdivé a nepreukázané. Na výzvu žalobcu reagoval listom zo\ndňa 15.10.2015, v ktorom v prvom rade poukázal na list zo dňa 07.03.2012 a žalobcovi opakovane\noznámil, že producentom odpadových vôd nie je, znova žiadal o zaslanie dokumentácie so zakreslením\nkanalizácie na jeho pozemkoch, na čo žalobca odpovedal listom zo dňa 27.10.2015, ktorým jeho žiadosti\no vydokladovanie skutočného stavu veci nevyhovel.\n38. Vo vzťahu k bodom 7. až 11. vyjadrenia žalobcu zotrval žalovaný na námietkach vznesených\nk jeho neúčasti na tváro-miestnej ohliadke záujmového územia a na dôvodoch uvedených v odvolaní.\nK bodom 13 a 14 poprel tvrdenie žalobcu, že nemohol prestať poskytovať žalovanému službu bez\n\nzabránenia vzniku škody (mechanické uzatvorenie uličných vpustov by podľa neho mohlo spôsobiť\nzaplavenie priemyselného areálu). Opätovne poukázal na ust. § 32 ods.1 písm. l/, § 25 ods. 3 písm. a/ a §\n32 ods. 8 zák.č. 442/2002 Z.z., prostredníctvom ktorých zákon ráta s možnosťou prerušenia odvádzania\nodpadových vôd prevádzkovateľom kanalizácie. Žalobca odvádzanie vôd prerušiť mohol a analogicky\npoužijúc zák.č. 442/2002 Z.z. mohol potom od žalovaného žiadať náhradu nákladov vynaložených na\ntoto prerušenie. Niet právneho predpisu, ktorý by vyžadoval, aby zrážková voda bola odvádzaná do\nkanalizácie, naopak všetky snahy vedú k tomu, aby čo najviac vody bolo v mieste jej spádu zadržanej.\nZa rozporné so zásadami dobrého obchodného styku je nútiť žalovaného „odoberať službu,“ ktorú nie\nje na základe žiadnej právnej úpravy ani dohody povinný odberať.\n39. V odvolacej duplike sa žalobca v plnom rozsahu pridržiaval svojich doterajších ústnych a písomných\nprednesov, podaní a vyjadrenia k odvolaniu žalovaného zo dňa 01.08.2023, skonštatoval, že žalovaný\nv replike len opakuje svoje doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu s ktorou sa vo svojich podaniach\nvysporiadal žalobca a súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n40. Dňa 23.10.2024 doručil žalovaný súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalobca si ako titul pre\nzaplatenie jeho pohľadávky uplatnil nárok na náhradu škody, nie bezdôvodné obohatenie a súd jeho\nnárok posúdil inak, ako si ho uplatnil, vznáša voči všetkým nárokom žalobcu uplatneným v tomto súdnom\nkonaní námietku premlčania. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Nakoľko námietku nemohol v\nkonaní pred súdom prvej inštancie z dôvodu inej právnej kvalifikácie uplatniť, uplatnil si ju podľa ust.\n§ 366 CSP v odvolacom konaní.\n41. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§\n357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust.\n§ 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.\n42. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n43. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať\npodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n44. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n45. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo\noslabenie práva protistrany.\n46. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n47. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.\n48. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n49. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav\nsa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.\n\n50. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na\noznačené dôkazy.\n51. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n52. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n53. Okrem uvedených procesných ustanovení odvolací súd rozhodoval podľa ustanovení § 489, § 420\nods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a\npodľa § 1, § 2, § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 4, § 5 ods. 1, 3, § 29 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných\nvodovodoch a verejných kanalizáciách, vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z..\n54. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby,\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval\nopodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému\nnároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným\nspôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami\nvykonaného dokazovania, správne posúdené aj po aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú\nzo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z\ndoterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj dostatočne odôvodnené. Odvolací súd\npreto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu\na s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom riadne rozanalyzované,\nopakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa.\n55. Predmetom sporu v rozsahu predloženom na odvolací prieskum je vydanie bezdôvodného\nobohatenia v sume 19.706,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.451,14 eur od\n01.07.2016 do zaplatenia, titulom neplatenia úhrady za odvádzanie odpadových vôd z nehnuteľností\nžalovaného kanalizačným zberačom žalobcu do čističky odpadových vôd, tiež v jeho vlastníctve.\nNehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. Z. R. v okrese Y., žalovaný nadobudol\nkúpnymi zmluvami uzavretými v rokoch 2010 až 2013, sú na túto vnútro-areálovú kanalizáciu žalobcu\nnapojené a bez ohľadu na neuzatvorenie zmluvy so žalobcom ju využíva, avšak úhradu jej využívanie\nodmieta poskytovať dôvodiac, že žiadnu formu odpadových vôd neprodukuje. Toto žalobcovi oznámil a\nžiadal od neho zaslanie výkresovej dokumentácie s vyznačením smeru a výšky podzemného potrubia\nkanalizácie, vedeného cez jeho nehnuteľnosti, s vyznačením miest pripojenia kanalizačných prípojok,\nčo mu právny predchodca žalobcu neposkytol. Nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú podľa jeho\ntvrdení napojené na vlastný vodovod, nemá vlastné zdroje vody a neprodukuje splaškovú, zrážkovú a\nani priemyselnú odpadovú vodu.\n56. Žalobca si v konaní pôvodne uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorej výšku odvodzoval z\nvyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z., vychádzajúc z ktorej ako vlastník\ncelej vnútropodnikovej kanalizácie v bývalom výrobnom areáli Výroba textilných strojov spoločnosť\ns.r.o., určuje ceny aj ostatným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v tomto areáli, zastavanom\nväčším počtom nehnuteľností, z ktorých odvádzaná odpadová voda.\n57. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom sp. zn. 14Cb/69/2016-228 zo dňa 15.11.2018 žalobu\nzamietol z dôvodu, že kanalizácia, do ktorej má byť odvádzaná zrážková voda z nehnuteľností\nžalovaného nie je verejná v zmysle ust. § 2 zák. č. 442/2002 Z.z. ale vnútropodniková, resp. vnútroareálová, slúžiaca na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení, a za verejnú kanalizáciu, resp.\nza jej súčasť, ju podľa cit. zákona (§ 3 ods. 4) nemožno považovať. Ak teda aj je voda z nehnuteľností\nvo vlastníctve žalovaného odvádzaná do kanalizácie žalobcu, nie je odvádzaná do verejnej kanalizácie,\na preto sa na neho povinnosti podľa zák.č. 442/2002 Z.z. nevzťahujú a nemôže byť ani subjektom\nneoprávnene vypúšťajúcim odpadové vody do verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 3 cit. zákona). Žalovaný\npreto zmluvu so žalobcom nebol povinný uzavrieť (§ 23 ods. 2 cit. zákona) a nevznikla mu ani povinnosť\nnahradiť škodu podľa ust. § 25 ods. 4 cit. zákona, ktoré pre prípad škody odkazuje na ust. § 420\nObčianskeho zákonníka.\n\n58. Zrušovacím uznesením sp. zn. 15Cob/117/2019-309 zo dňa 25.08.2020 Krajský súd v Nitre vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, konštatujúc nevysporiadanie sa súdu so žalobcom predloženým\nlistinným dôkazom - technickou správou Q.. E. N., autorizovaného stavebného inžiniera, podľa ktorej\nna základe ohliadky na pozemku žalovaného a overenia odtoku dažďovej vody bol zakreslený skutkový\nstav kanalizácie, podľa ktorého pričlenené plochy sú systémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí\nodvodnené do kanalizácie bývalého areálu Elitex a následne kanalizačným zberačom do ČOV žalobcu\na táto neverejná sieť kanalizácie sa nachádza aj na pozemku žalovaného. Súdu prvej inštancie uložil\nvysporiadať sa s týmto listinným dôkazom a ustáliť skutkový stav v tom, či žalovaný túto vnútropodnikovú\nkanalizáciu využíva a ak áno, zaoberať sa otázkou prípadného bezdôvodného obohatenia a aj jeho\nrozsahom, nakoľko uzatvorenie akejkoľvek zmluvy medzi stranami v konaní preukázané nebolo. Dôkazy\nsa v civilnom sporovom konaní v zásade vykonávajú na preukázanie sporných skutočností, t.j. vykonaniu\ndôkazu predchádza povinnosť procesnej strany tvrdiť určitú skutočnosť a tomu korešponduje oprávnenie\ndruhej procesnej strany tvrdenú skutočnosť poprieť. A až v prípade popretia určitej skutočnosti je\nnamieste vykonanie dokazovania na preukázanie spornej skutočnosti.\n59. Dôkazy sa v civilnom sporovom konaní v zásade vykonávajú na preukázanie sporných skutočností,\nt.j. vykonaniu dôkazu predchádza povinnosť procesnej strany tvrdiť určitú skutočnosť a tomu\nkorešponduje oprávnenie druhej procesnej strany, tvrdenú skutočnosť poprieť. A až v prípade popretia\nurčitej skutočnosti je namieste vykonanie dokazovania na preukázanie spornej skutočnosti.\n60. Na základe trvalého popierania povinnosti žalovaného platiť úhrady za využívanie vnútro-areálovej\nkanalizácie a aj ČOV vo vlastníctve žalobcu a za absencie zmluvného vzťahu, žalobca svoje tvrdenia\no dôvodnosti základu žalovaného nároku dôkazne podporil dvoma technickými správami, ktorých\nvyhotovenie si objednal u Q.. E. N. (č.l. 165 a 173 spisu), ktorý na základe tváro-miestnej ohliadky\nzakreslil odvodňovacie plochy v areáli Elitex, v ktorom sa vnútro-areálová kanalizácia a aj nehnuteľnosti\nžalovaného nachádzajú. Umiestnenie kanalizácie vo vlastníctve žalobcu zisťoval podľa povrchových\nznakov, t.j. najmä podľa uličných vpustí a kanalizačnej šachty, podrobne popísal akým spôsobom tieto\nzisťovania vykonal a následne podľa príslušných koeficientov, vyplývajúcich z STN 75 6101 - Stokové\nsiete a kanalizačné prípojky, urobil prepočty množstva vody vtekajúceho do kanalizácie mesta Nitra a\ndo kanalizácie žalobcu a zistil, že do kanalizácie žalobcu odteká veľká časť tejto vody. Pri výpočtoch\ns použitím spomínaných koeficientov zohľadnil aj to, že určitá časť vody zostáva na povrchu, určitá\nvsakuje do zeme, do trávnika, atď., čo neustále počas konania namietal žalobca, teda že všetka voda z\njeho nehnuteľností vsakuje do nespevnených plôch zeme, trávnika a pod. Tohto zisťovania sa zúčastnil\naj geodet Q.. E., ktorý jednotlivé uličné vpuste zameriaval.\n61. Dôvodnosť svojho nároku žalobca následne podložil aj znaleckým posudkom znalca Ing.\nMartina Hanzlíka č. 85/2022 (č.l. 469 až 501spisu) spolu s doplnkom č. 1, vypracovaným za účelom\nurčenia obvyklej ceny za využívanie kanalizačného zariadenia, resp. výšky bezdôvodného obohatenia\nvzniknutého na strane žalovaného, ktoré za obdobie rokov 2013-2022 vyčíslil na celkovú sumu\n19.706,60 eur. Výšku bezdôvodného obohatenia vyrátal vychádzajúc z listov vlastníctva, charakteru\nnehnuteľností, veľkosti plochy z ktorej voda odtekala, koeficientu odtoku v danom čase a na danom\nmieste určovaného SHMÚ a ďalších veličín, ktorými boli poplatky za odvedenie a čistenie vody,\nzverejnené vo vestníku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a aj z technických správ Q.. E. N.,\nopätovne si prejdúc trasu, každý poklop a skontrolujúc, či tam potrubia skutočne ústia. Keďže však\nnezohľadnil časť množstva vody odtekajúcej aj do mestskej kanalizácie (zistenie Q.. N.), k znaleckému\nposudku vypracoval doplnok č. 1, v ktorom túto skutočnosť zohľadnil.\n62. Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ust. § 191 CSP, odborné závery v\nňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu v znaleckom posudku teda\nspočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom\nprihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či odôvodnenie znaleckého\nposudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Závery znaleckého posudku súd nemôže preberať\nbez ďalšieho, ale v prípade potreby ich musí overiť aj inými dôkazmi, predovšetkým vtedy, ak môžu byť\npochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, a teda musí posúdiť, či jeho závery nie sú v\nrozpore s výsledkami ostatných dôkazov. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom,\nže súd vezme do úvahy jeho komplexnosť, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným\ndôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania. Súd však nie je\nspôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Ak má teda pochybnosti o\nvecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť,\naby podal vysvetlenie, posudok doplnil, alebo odstránil nedostatky, alebo je potrebné aby nový znalec\nvec znovu posúdil a vyjadril sa i k správnosti už podaného znaleckého posudku.\n\n63. Na ozrejmenie nezrovnalostí a doplnenie, resp. vysvetlenie odborných postupov ale aj niektorých\nveličín dôležitých pri meraniach a následných záveroch z nich ústiacich, súd znalca Ing. Martina\nHanzlíka ako aj technika Q.. E. N. v konaní vypočul. Z ich výpovedí nevyplynulo nič, čo by nárok žalobcu\nna spoplatnené užívanie vnútro-areálovej kanalizácie v jeho vlastníctve spochybňovalo.\n64. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy\nvplyv na jej povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\nRozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu závisí od toho, ako právna\nnorma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované\nprávo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno\ntvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu\nsa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena\ntej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia\n(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo\nžiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.\n65. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24. júna 2010).\n66. Teda nie žalobca, ale žalovaný bol povinný preukázať svoje tvrdenia o tom, že žalobca uplatneným\nnárokom nedisponuje, že žalovaný jeho kanalizačné zariadenia nevyužíva a z toho dôvodu nemá ani\npovinnosť za užívanie jeho kanalizácie platiť. Žalovaný v priebehu celého konania ale aj v podanom\nodvolaní namietal nárok žalobcu ako taký, teda jeho základ, avšak jeho neexistenciu, resp. to, že\nžalobou uplatnený nárok je voči nemu nedôvodný, naopak nepreukázal nijako. Poukazoval len na\nvýzvy predchádzajúcemu vlastníkovi kanalizačnej siete o jej zakreslenie do katastrálnej mapy, na to,\nže produkuje len zrážkovú vodu, ktorá cez priepustné plochy a trávnaté porasty vsakuje do zeme\na tiež, že žalobca bol povinný urobiť opatrenia na odpojenie sa žalovaného do tejto kanalizácie, na\nto že sa nezúčastnil tváro-miestnej ohliadky pri zisťovaní terénu pre účely vyhotovenia technických\nspráv Q.. N. a znaleckého posudku Ing. Hanzlíka, na aplíkáciu zák.č. 442/2002 Z.z., ktorý sa týka\nverejných vodovodov a verejných kanalizácií, a vyhlášku SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa stanovujú\npodrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o\nspôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných\nčíslach spotreby vody, pričom žalobca je vlastníkom vnútropodnikovej a nie verejnej kanalizácie, a oba\ntieto predpisy, upravujú len vzťahy týkajúce sa verejných vodovodov a verejných kanalizácií a neupravujú\npomery týkajúce sa vnútropodnikových kanalizácií, čo ale Q.. N. a Ing. Hanzlík vo svojich výpovediach\nobjasnili, a na ďalšie okolnosti, ktoré však skutkovú situáciu nemôžu zmeniť nijako a nemajú na ňu vôbec\nžiaden dopad (napr. betónové nádrže vybudované predošlým vlastníkom nehnuteľností, produkujúcim\nnebezpečný odpad a pod.). Túto svoju argumentáciu doplnil v odvolacích námietkach o tvrdenia, že\nmedzi ním a žalobcom existuje spotrebiteľský vzťah a žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a\njeho konanie nesie znaky nekalej obchodnej praktiky. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho\nsúdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len\nriadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP,\naby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu\nnapadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného\nodvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa.\n67. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho\nsúdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o\nniektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,\nprečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a\nnesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa.\n\n68. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch zakotvených v písm. f/ a h/ ods. 1 ust. § 365\nCSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n69. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery\n(viď uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010).\n70. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci ale ani z odvolacích námietok žalovaného odvolací súd ani\njeden zo žalovaným uvedených dôvodov nenašiel. Ak mal žalovaný na mysli, aplíkáciu zák.č. 442/2002\nZ.z., ktorý sa týka verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a vyhlášku SR č. 397/2003 Z.z., nie\nje námietka nesprávneho právneho posúdenia na mieste, čo je zrejmé zo znaleckého posudku Ing.\nHanzlíka, ktorého postup pri vypočítaní výšky bezdôvodného obohatenia bol správne založený práve na\ntýchto právnych predpisoch, ktoré jediné môžu odzrkadliť výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného\npráve preto, že obsahujú koeficienty pre výpočet množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľností,\nodvádzaných do kanalizácie. Práve akýkoľvek iný postup pri výpočte by zakladal vadu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n71. Bez akejkoľvek relevancie je aj tvrdenie žalovaného s odkazom na ust. § 32 a § 25 zák.č. 442/2002\nZ.z., že žalobca bezdôvodne neprerušil voči nemu odvádzanie odpadových vôd, čím mohol zabrániť\nvzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd poukazuje na to, že pre bezdôvodné obohatenie sa\nnevyžaduje existencia protiprávneho konania a ani zavinenie na niektorej strane. Je objektívnou právnou\nskutočnosťou, ktorá nastáva bez akéhokoľvek psychického stavu konajúceho subjektu a táto nie je\nviazaná na porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Podstatné je, že došlo k úbytku majetku na jednej\nstrane a majetkovému prospechu či k nezmenšeniu majetku ku ktorému by obvykle muselo dôjsť,\nmedzi ktorými je príčinná súvislosť. Zákon v prípade bezdôvodného obohatenia neukladá povinnosť\nstranám uskutočniť také kroky, aby k tomuto ďalej nedochádzalo v zmysle napr. prevenčnej povinnosti\nako v prípade náhrady škody. V tomto zmysle skutočnosť, kto mal povinnosť uskutočniť zásah na\nnehnuteľnostiach žalovaného za účelom odpojiť ich od kanalizačných zariadení na odvod zrážkovej vody\npre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je bez právneho významu.\n72. Žalovaný tiež tvrdil spotrebiteľský vzťah medzi ním a žalobcom, na ktorý je potrebné aplikovať aj\nustanovenia na ochranu spotrebiteľa, konkrétne § 4 ods. 1 písm a/ a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z.. Medzi\nžalobcom a žalovaným nebola žiadna spotrebiteľská a ani iná zmluva uzatvorená, predmetom konania\n(po čiastočnom späťvzatí žaloby) je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu\nužívania veci v jeho vlastníctve žalovaným, konkrétne za používanie kanalizačných zariadení žalobcu\nbez právneho dôvodu, čomu zodpovedá aj uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\n(pôvodne o náhradu škody). Užívanie kanalizačných zariadení v tomto prípade nemožno posudzovať\nako službu, ktorú by žalobca dodával žalovanému v areáli, ale len ako užívanie cudzej veci bez právneho\ndôvodu. Na takýto nárok teda nie je možné aplikovať ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa, keďže\nvo vzťahu k žalovanému žalobca z titulu svojej podnikateľskej činnosti nedodáva tovary, ani služby (o\nktoré žalovaný ani nemá záujem). Ide o vzťahy vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľností žalovaným a\nvlastníctva kanalizácie a čističky odpadových vôd žalobcom, ktoré žalovaný užíva bez nájomnej zmluvy.\nTakýto vzťah preto mená povahu spotrebiteľského vzťahu.\n73. Vadu rozhodnutia súdu spočívajúcu v písm. f/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný nerozvinul vôbec. Neuviedol\naké navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, a následne k akým nesprávnym skutkovým\nzisteniam dospel.\n74. Vyjadrením žalovaného doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.10.2024, sa odvolací súd vzhľadom\nk jeho oneskorenému podaniu (viac ako rok po vyhlásení rozsudku) a bez náležitého odôvodnenia\nvznesenej námietky premlčania, nezaoberal.\n\n75. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje\nsúdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument\nstrany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.\nOtázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý\nargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.\n12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.\nmája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie\nnapadnutý rozsudok splnil.\n76. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v podanom\nodvolaní, bez ich podloženia akýmikoľvek listinnými či inými dôkazmi, nemajú vplyv na vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku a ani nespochybňujú správnosť skutkových záverov súdu prvej\ninštancie, ním vykonaného dokazovania, ani právneho názoru, ku ktorému súd prvej inštancie vo svojich\nzáveroch dospel. Odvolacia argumentácia žalovaného neumožňuje prijať záver o naplnení ani jedného\nz odvolacích dôvodov, ktorými spochybňoval správnosť napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie\nprocesnú obranu žalovaného správne vyhodnotil ako nedôvodnú, k čomu sa priklonil aj odvolací súd,\nkeďže žalovaný ani v odvolacom konaní žiadnym relevantným dôkazom tvrdenia žalobcu nevyvrátil. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP\nvo výroku III. ako vecne správne potvrdil.\n77. Odvolací súd sa však nestotožnil so správnosťou výrokov súdu prvej inštancie o náhrade trov\nkonania.\n78. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n79. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n80. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n81. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n82. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť\nkonanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak\nbola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie\nvo veci ďalej postupovať.\n83. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 14.080,30 eur na základe späťvzatia\nžaloby zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 19.706,60 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 9 % ročne zo sumy 6.451,14 eur od 01.07.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O\n\nnároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením: “berúc do úvahy\npomer úspechu a neúspechu strán, priznal žalobcovi nárok na náhradu 34 % z trov súvisiacich s konaním\no tej časti žaloby, v ktorej nebolo konanie zastavené. Po späťvzatí žaloby teda zostala predmetom\nkonania suma 29.284,46 eur. Priznaná bola suma 19.706,60 eur, t.j. úspech žalobcu je 67 % a úspech\nžalovaného 33 %. Berúc do úvahy pomer úspechu a neúspechu, úspešnejší v konaní bol žalobca a\npreto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 34 % (67 % úspech žalobcu - 33 % úspech\nžalovaného).“\n84. Toto právne posúdenie v časti trov konania navrhol žalobca v odvolaní zmeniť a priznať mu náhradu\ntrov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne\npoužitie ust. § 256 ods. 1 CSP a nesprávnu aplikáciu zásady úspechu vo veci, keďže výška priznaného\nplnenia v plnej miere závisela od znaleckého posudku. Uplatňovaný nárok mu bol priznaný za celé\npožadované obdobie, i keď v nižšej ako uplatnenej sume, riadiac sa závermi znaleckého dokazovania\na teda nárok na náhradu trov konania mu mal byť priznaný v rozsahu 100 %, jedným výrokom, bez\nrozdeľovania a zastavenú a nezastavenú časť.\n85. Odvolací súd sa s názorom žalobcu stotožnil v tom, že nárok na náhradu trov konania mu mal byť\npriznaný jedným výrokom, bez rozdeľovania a zastavenú a nezastavenú časť.\n86. Hodnotenie úspechu v spore je individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu\nsa k samotnému uplatnenému nároku ako aj na všetky relevantné okolnosti prípadu. Úspech spore\nnemožno hodnotiť mechanicky, len porovnaním toho, akú sumu si žalobca podanou žalobou uplatnil a\naká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná, ale je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti,\nako je druh uplatneného nároku, predmet a priebeh konania, ako aj ďalšie okolnosti prípadu, t.j.\nči rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, alebo či výšku plnenia mohol žalobca pri podaní presne\nurčiť, alebo či nezávisela od odborných znalostí a bola určená na základe znaleckého posudku alebo\nna základe úvahy súdu.\n87. Právna úprava zakotvená v ust. § 142 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,\npodľa ktorej súd mohol sporovej strane priznať plnú náhradu trov konania aj v prípade, keď mal účastník\nv spore úspech iba čiastočný, ak rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy\nsúdu, v Civilnom sporovom poriadku absentuje. Uvedené ustanovenie je premietnuté do ust. § 255\nods. 1, 2 a kritérium priznania náhrady trov konania je určené len zásadou plného alebo čiastočného\núspechu v spore.\n88. Súd prvej inštanciu priznanie náhrady trov konania rozdelil na dve časti. Prvou priznal za zastavením\nzavinené konanie náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalovanému, a to len vo výroku rozsudku,\nbez akéhokoľvek odôvodnenia tohto postupu a v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť\nžalobcovi istinu s príslušenstvom, priznal žalobcovi náhradu trov kanania v rozsahu 34 %. Opäť bez\nbližšieho odôvodnenia.\n89. Odvolací súd preto v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, keďže takýmto\nprocesným postupom súdu prvej inštancie došlo v časti trov konania k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktorý ak by v tejto\nčasti rozhodol sám, pripravil by tým v odvolacom konaní neúspešnú sporovú stranu o právo podať v\ntejto časti opravný prostriedok, teda o právo na riadny dvojinštančný proces. Vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa okrem riadneho odôvodnenia vysporiada aj\ns odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k možnej aplikácii obsahu ust. § 142 ods. 3 OSP, o priznaní\nnáhrady trov konania v závislosti od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, ktoré sa síce do CSP\nneprenieslo, ale prípustnosť takéhoto postupu judikuje najmä ÚS SR. Súd prvej inštancie sa však bude\nnajprv musieť vysporiadať s tým, či postup žalobcu v tejto veci zodpovedá možnej aplikácii obsahu\ntohto ustanovenia, musí vziať do úvahy, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného bola určená\nznaleckým posudkom, ale aj to, či došlo k jeho včasnému predloženiu do konania a tiež, že žalobca\nmá ako jeden z predmetov činnosti zapísané aj prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu K-II\na je v tejto oblasti podnikateľom, a teda či táto skutočnosť bola bez úplného vplyvu na možnosť určenia\nvýšky žalovaného nároku.\n\n90. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/69/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:4cc147c2-852c-4370-8548-7b5f66df2f39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 475/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 475/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "476fb175-8502-4890-8093-6cc36ef2e7f6:4fdf98af-8b38-48a7-8c83-e05e7adcfe25", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5", "spisova_znacka": "10Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/191/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2604899877.5"}, {"guid": "aa84e23b-1a9a-4642-8e42-88c4ada52ed2:b8aefc3c-cc69-4b1f-8f02-1e0761fdb2b4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3815212030.2", "spisova_znacka": "4Co/53/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/53/2017 z 22. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-11-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815212030.2"}, {"guid": "aeaf5703-ea45-41b3-9633-594e9c0a014b:99187ac6-678a-4bbf-a4b8-69cf1ab902c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/69/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/69/2016 z 13. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aeaf5703-ea45-41b3-9633-594e9c0a014b:99187ac6-678a-4bbf-a4b8-69cf1ab902c4"}], "citovane_v": []}