{"guid": "2e1612e4-d8b2-4d8e-a4bb-2a1e5efde782:c76b86fb-c265-4022-9f70-0169e139a456", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1", "spisova_znacka": "6Cob/118/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/118/2024 z 4. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2025, sp. zn. 6Cob/118/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1", "identifikacne_cislo": "4123201331", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c76b86fb-c265-4022-9f70-0169e139a456", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/118/2024\n4123201331\n04. 12. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:4123201331.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: ITALMARE, s.r.o., so sídlom\nPreseľany 474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194, právne zastúpený: CONSU L s.r.o., so sídlom Gajova\n4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: U. N., bytom X. T. V. X. XX, XXX XX W. (SA), Z.\nE., narodený XX.XX.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949\n01 Nitra, o zaplatenie 229 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Nitra č.k. 31Cb/8/2023 - 119 zo dňa 23.02.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/8/2023 - 119 zo dňa 23.02.2024\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 31Cb/8/2023\n- 119 zo dňa 23.02.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v\nprávnej veci žalobcu ITALMARE, s.r.o., so sídlom Preseľany 474, 956 12 Preseľany, IČO: 44 478 194\n(ďalej aj ako „žalobca“ alebo aj ako „spoločnosť“), proti žalovanému U. N., bytom X. T. V. X. XX, XXX\nXX W. (SA), Z. republika, narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 229 000 eur s\npríslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 229 000 eur s úrokom z omeškania\nvo výške 10 % ročne zo sumy 229 000 eur od 02.11.2022 do zaplatenia (výrok I.) a žalobcovi priznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 123 ods. 1 a ods. 4, § 125 ods. 1 písm. b), § 135a ods. 1, ods.\n2 a ods. 3, § 261 ods. 6 písm. a), § 373, § 757, § 340 ods. 2 a § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) a podľa § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (po pripustení\njej zmeny uznesením vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 23.02.2024, obsiahnutým na str. 3\nzápisnice o pojednávaní zo dňa 23.02.2024) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu\nvo výške 229 000 eur s príslušenstvom. Žalobu v mene žalobcu podala U. M. ako spoločníčka žalobcu,\nvyvodzujúc svoju aktívnu vecnú legitimáciu z § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka o uplatňovaní\ntam vymedzených nárokov v mene spoločnosti spoločníkom. Žalobca skutkovo vymedzil a právne\nvyargumentoval svoj žalobný nárok v rámci procesného útoku v konaní tak, že žalovaný je konateľom a\nspoločníkom žalobcu. Ako konateľ spoločnosti si žalovaný dňa 13.10.2022 previedol z firemného účtu\n\nžalobcu na svoj súkromný účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke (ďalej aj ako „VÚB“) sumu vo\nvýške 235 000 eur a do poznámky uviedol, že sa jedná o vyplatenie dividend a ochranu finančných\nprostriedkov pred druhým konateľom. Neskôr z tejto sumy sumu vo výške 6 000 eur vrátil späť na účet\nžalobcu. Žalobca následne zaslal žalovanému dňa 24.10.2022 výzvu na vrátenie uvedeného peňažného\nplnenia, keďže spoločnosť nerozhodla o žiadnom rozdelení alebo vyplatení ziskov z minulých období,\na teda žalovaný previedol predmetné peňažné prostriedky v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k tvrdeniu\no údajnej ochrane finančných prostriedkov pred druhým konateľom žalobcu - U. M. uviedol, že je to\nnaopak práve táto konateľka, ktorá koná s odbornou starostlivosťou. Zdôraznil, že spoločníci spoločnosti\nsa nikdy nedohodli na ďalšom rozdelení zisku mimo toho, ktorý bol naposledy vyplatený v roku 2018\nza rok 2017. Žalobca sa preto (po pripustení zmeny žaloby) domáhal žalobou vrátenia sumy 229 000\neur, ktoré peňažné plnenie si vyplatil žalovaný ako konateľ žalobcu v rozpore so zákonom, a preto je\npovinný ho podľa § 122 ods. 3 a 4, § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátiť. Žalobca ďalej uviedol, že\nrozhodnutiami jeho valného zhromaždenia bolo rozhodnuté o vyplatení ziskov z minulých rokov, a to za\nroky 2013 až 2017, pričom všetky tieto plnenia boli žalovanému ako spoločníkovi spoločnosti vyplatené,\na to v dňa 10.11.2017 v sume vo výške 33 684,53 eura, dňa 10.11.2017 v sume vo výške 42 150,48\neura, dňa 07.12.2017 v sume vo výške 15 000 eur, dňa 05.12.2017 v sume vo výške 24 314,67 eura,\ndňa 19.12.2017 v sume vo výške 10 232,36 eura, dňa 15.01.2018 v sume vo výške 24 000 eur, dňa\n16.03.2018 v sume vo výške 15 000 eur a dňa 31.01.2018 v sume vo výške 15 000 eur. Zdôraznil, že\no žiadnom inom rozdelení zisku valné zhromaždenie žalobcu nikdy nerozhodlo. V súvislosti so žalobou\nuplatneným nárokom žalobca taktiež poukazoval na to, že žalovaný si už aj v minulosti, a to v dňoch\n08.09.2019, 09.09.2019 a 10.09.2019 previedol z firemného účtu žalobcu celkovo sumu vo výške 148\n000 eur na svoj súkromný účet a keďže na výzvu žalobcu túto sumu nevrátil, podal žalobca návrh na\nvydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania. Následne (keďže žalovaný podal odpor\nproti platobnému rozkazu) o tomto spore rozhodol Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 30Cb/48/2019 174 zo dňa 25.09.2020, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 128 000 eur, ktorý odôvodnil\ntým, že spoločníci žalobcu si podiel na zisku za minulé obdobia vyplatili a žalovaný nemal právny dôvod\nna vyplatenie si preddavku na podiel na zisku či podielu na zisku z minulých rokov. Tento rozsudok\nOkresného súdu Nitra bol potvrdený Krajským súdom v Nitre. Na základe tohto exekučného titulu\nbola vedená exekúcia, ktorá bola po vymožení nároku dňa 18.07.2023 ukončená. Napriek uvedenému\nžalovaný dňa 13.10.2022 opätovne neoprávnene uskutočnil prevod finančných prostriedkov na svoj\nsúkromný bankový účet z firemného účtu žalobcu.\nSúd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 31Cb/8/2023 - 51 zo dňa 17.05.2023, proti ktorému žalovaný\npodal odpor s tým, že namietal, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca uplatnil žalovanú sumu (v\ntom čase v pôvodnej výške 30 000 eur), keďže raz poukazoval na sumu vo výške 148 000 eur, potom vo\nvýške 235 000 eur a žaloval sumu vo výške 30 000 eur. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by bola práve U. M.\ntým konateľom žalobcu, ktorý koná s odbornou starostlivosťou. Mal za to, že neexistuje právny dôvod na\nuplatnenie si žalovanej sumy žalobcom a tento nebol ani dostatočne preukázaný. Žalovaný sa vyjadroval\nk prevodom finančných prostriedkov uskutočnených v dňoch 08.09.2019, 09.09.2019 a 10.09.2019,\nktoré však neboli predmetom tohto súdneho konania, a preto súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, sledujúc zásadu hospodárnosti konania, túto argumentáciu žalovaného ďalej\nneuvádzal.\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah prednesov\nstrán sporu na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 27.10.2023, obsah prednesov strán sporu\nna pojednávaní konanom dňa 23.02.2024 a ustálil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na vrátenie\nzostatku finančnej sumy, ktorú mal žalovaný neoprávnene (teda bez rozhodnutia valného zhromaždenia\no rozdelení zisku a nedôvodne poukazujúc na ochranu prevedených finančných prostriedkov pred\nkonateľkou U. M.) previesť z firemného bankového účtu spoločnosti na svoj súkromný bankový účet\ndňa 13.10.2022, a ktorý zostatok tvoril sumu vo výške 229 000 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že\nmedzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dňa 13.10.2022 previedol z bankového účtu žalobcu na svoj\nsúkromný bankový účet sumu v celkovej výške 235 000 eur (ako príjemca bol uvedený na potvrdení\nžalovaný), pričom do informácie pre príjemcu uviedol poznámku „ochrana finančných prostriedkov pred\npodozrením zo sprenevery spoločníka U. M. + dividendy 201“. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný\nnásledne sumu vo výške 6 000 eur vrátil späť na predmetný bankový účet žalobcu.\nZa účelom právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku súd prvej inštancie na pojednávaní\npožiadal strany sporu podľa § 150 ods. 2 CSP o doplnenie skutkových tvrdení, z ktorých vyplynulo, že\n\nžalovaný mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu ku dňu 13.10.2022 na základe toho,\nže je jeho konateľom. Na základe uvedených skutkových zistení, ustálených na základe nesporných\nskutkových tvrdení strán, o ktorých pravdivosti nemal súd prvej inštancie dôvodné pochybnosti, ako aj\nna základe vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok právne posúdil ako\nnárok na náhradu škody proti konateľovi spoločnosti spôsobenej porušením jeho povinnosti podľa §\n135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie takto právne posudzoval žalobou uplatnený\nnárok vzhľadom na jeho skutkové zistenie o tom, že žalovaný, ktorý je konateľom a spoločníkom žalobcu,\ndaný prevod finančných prostriedkov dňa 13.10.2022 vykonal ako konateľ žalobcu, keďže práve ako\nkonateľ (a nie spoločník) mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu spoločnosti. Súd prvej inštancie\npoukazoval na to, že na uvedené právne posúdenie prejednávaného sporu, upozornil strany sporu aj\nna pojednávaní v rámci doplnenia predbežného právneho posúdenia veci.\nVzhľadom na uvedené právne posúdenie žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody\nspôsobenej porušením povinností žalovaného pri výkone pôsobnosti konateľa súd prvej inštancie\nuviedol, že U. M. bola a je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby v mene žalobcu, a to nielen\nako konateľka žalobcu oprávnená konať samostatne v jeho mene, ale aj ako jeho spoločníčka, keďže\nuplatnený nárok je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi a pred podaním tejto žaloby\nspoločnosť predmetný nárok voči žalovanému neuplatňovala.\nSúd prvej inštancie posúdil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa pri uplatnení nároku spoločnosti\nna náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti žalovaného ako konateľa spravuje podľa §\n261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, keďže podľa uvedeného ustanovenia je vzťah medzi\nkonateľom a spoločnosťou vždy obchodno-záväzkovým vzťahom. Inštitút zodpovednosti konateľa\nza škodu je upravený primárne v § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri výkone svojej\npôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje\npovinnosti. Porušenie sa môže týkať povinností uložených konateľom zákonom, spoločenskou zmluvou,\nStanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Keďže vzťah medzi konateľom a spoločnosťou\nje podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,\nzodpovednosť konateľa za škodu sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, z ktorého aplikácie\nna zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za\nspôsobenú škodu spoločnosti. Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude\npreukazovať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom\nškody a porušením povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou\nstarostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na\nkonateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade\nso záujmami spoločnosti.\nVychádzajúc z uvedených právnych záverov, súd prvej inštancie najskôr skúmal naplnenie tých\nkumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným za škodu\nspôsobenú porušením svojich povinností, vo vzťahu ku ktorým bolo dôkazné bremeno na žalobcovi spoločnosti.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že vznik škody, ako ujmy prejavenej v majetkovej sfére žalobcu,\nbol v prejednávanej veci preukázaný najmä listinným dôkazom - potvrdením o bankovom prevode zo\ndňa 13.01.2022 (č.1. 30 s. spisu), na základe ktorého súd v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami\nstrán zistil, že žalovaný dňa 13.10.2022 previedol z bankového účtu žalobcu na svoj súkromný bankový\núčet sumu vo výške 235 000 eur, z ktorej následne sumu vo výške 6 000 eur vrátil späť na bankový účet\nžalobcu. Uviedol, že tvrdeným protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v uvedenom prevode\nfinančných prostriedkov, ktorý uskutočnil v rámci výkonu svojej pôsobnosti konateľa, keďže práve ako\nkonateľ mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu žalobcu, nastala v majetkovej sfére spoločnosti\nujma vo výške 229 000 eur (zodpovedajúca výške prevedených finančných prostriedkov znížená o sumu,\nktorú následne žalovaný vrátil na bankový účet žalobcu).\nV otázke príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane\nžalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že aj táto podmienka vzniku zodpovednosti žalovaného ako\nkonateľa za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka bola v prejednávanej veci preukázaná, a\nto primárne už uvedeným listinným dôkazom - potvrdením o bankovom prevode zo dňa 13.10.2022, v\nspojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán sporu, keďže k už preukázanej škode vo výške 229\n\n000 eur na majetku žalobcu došlo práve a výlučne konaním žalovaného ako jeho konateľa uskutočnením\npredmetného bankového prevodu dňa 13.10.2022. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval\nna to, že skutkové zistenia o tom, že žalovaný ako konateľ uskutočnil predmetný prevod finančných\nprostriedkov dňa 13.10.2022 ustálil aj na základe toho, že tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný\npodľa § 151 CSP nepoprel. Zdôraznil, že bez existencie predmetného konania žalovaného ako konateľa\n- zrealizovania bankového prevodu dňa 13.10.2022, ktorý uskutočnil žalovaný na základe dispozičného\noprávnenia k bankovému účtu žalobcu, čo v konaní žalovaný nepoprel, by predmetná škoda v majetkovej\nsfére žalobcu nenastala, a preto bola daná príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným a v § 135a ods.\n3 Obchodného zákonníka prezumovaným porušením povinností žalovaného ako konateľa spoločnosti\na vznikom škody na strane žalobcu.\nPoslednou posudzovanou podmienkou vzniku zodpovednosti žalovaného ako konateľa žalobcu za\nškodu spôsobenú porušením jeho povinností pri výkone pôsobnosti bolo porušenie povinnosti konateľa.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že keďže v prejednávanej veci žalobca svoj nárok vyvodzoval z tvrdeného\nprotiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v bankovom prevode uskutočnenom dňa 13.10.2022,\nktorý žalovaný uskutočnil pri výkone pôsobnosti konateľa spoločnosti, tak podľa § 135a ods. 3\nObchodného zákonníka sa prezumuje, že pri tomto výkone pôsobnosti konateľa, spočívajúcom v\nzrealizovaní daného bankového prevodu, žalovaný porušil svoje povinnosti a bolo preto na ňom dôkazné\nbremeno vo vzťahu k preukázaniu liberačných dôvodov, v prípade ktorých preukázania by nezodpovedal\nza škodu ako konateľ žalobcu podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka.\nK argumentácii žalovaného, že bankový prevod dňa 13.10.2022 vykonal titulom vyplatenia podielu na\nzisku za predchádzajúce obdobia, ktoré nešpecifikoval, súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie\no rozdelení zisku patrí podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka do výlučnej zákonom\nstanovenej obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia, ktoré po schválení ročnej účtovnej závierky\nmôže rozhodnúť, či sa dosiahnutý zisk rozdelí, a ak áno, v akej výške sa vyplatí spoločníkom.\nVzhľadom na uvedené, bez rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku podľa § 125 ods.\n1 písm. b) Obchodného zákonníka, nemôže byť vyplatený spoločníkom podiel na zisku. Ak bez\nrozhodnutia valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, ktorý má z titulu aj výkonu tejto funkcie\ndispozičné oprávnenie nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti, vyplatí\nspoločníkovi (vrátane seba, ak je konateľ súčasne spoločníkom spoločnosti) podiel na zisku bez\npríslušného rozhodnutia valného zhromaždenia, ide o plnenie poskytnuté v rozpore s Obchodným\nzákonníkom, ktoré Obchodný zákonník v § 135a ods. 2 písm. a) výslovne demonštratívne uvádza ako\njedno z porušení povinností konateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonom stanovené podmienky\nvyplácania podielu na zisku spoločníkovi s ručením obmedzeným, súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia, keď ani len netvrdil, že by daný bankový prevod podielu na\nzisku dňa 13.10.2022 vychádzal z rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu podľa § 125 ods. 1 písm.\nb) Obchodného zákonníka o rozdelení zisku. V prípade absencie takéhoto rozhodnutia nebol žalovaný\nako konateľ žalobcu oprávnený previesť sebe ako spoločníkovi titulom vyplatenia podielu na zisku časť\nfinančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu na svoj súkromný bankový účet.\nK návrhu žalovaného na výsluch svedka - M. U., ktorá je účtovníčkou splnomocnenou žalovaným, súd\nprvej inštancie uviedol, že žalovaný tento dôkaz navrhol za účelom jej vyjadrenia sa k predmetnému\nprevodu finančných prostriedkov, a to z účtovného hľadiska, keďže vzhľadom na nekonanie valného\nzhromaždenia žalovaný považoval za otázny aj dôvod vyplácania si peňazí druhou spoločníčkou\nžalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie tohto dôkazu boli\nsplnené podmienky neprihliadania naň z dôvodu naplnenia podmienok sudcovskej koncentrácie konania\npodľa § 153 ods. 2 CSP, keďže žalovaný na predbežnom prejednaní sporu, pri urobení tohto návrhu, ani\nlen netvrdil a nepreukázal, že ho nemohol urobiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť\na hospodárnosť konania. Odhliadnuc od uvedeného však súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na\nžalovaným vymedzený predmet výsluchu a najmä odôvodnenie tohto návrhu na vykonanie dokazovania,\nsa tento dôkaz netýkal skutočností rozhodných a právne významných pre výsledok konania z dôvodu, že\nv dôsledku žalovaným nepopretých skutkových tvrdení žalobcu už súd prvej inštancie skutkovo ustálil,\nže vo vzťahu k bankovému prevodu uskutočnenému žalovaným dňa 13.10.2022, ktoré malo byť podľa\ntvrdenia žalovaného vyplatením podielu na zisku, nerozhodlo valné zhromaždenie žalobcu o rozdelení\nzisku. Z uvedeného dôvodu boli pre meritórne rozhodnutie sporu právne bezvýznamné účtovné okolnosti\ndaného prevodu, ku ktorým navrhol žalovaný daný dôkaz. Rovnako pokiaľ bol daný dôkaz navrhovaný k\ndôvodu vyplácania si finančných prostriedkov druhou spoločníčkou žalobcu, tento nesúvisel so žalobou\n\nuplatneným nárokom, ktorý sa týkal výlučne prevodu finančných prostriedkov uskutočnených žalovaným\nako konateľom žalobcu dňa 13.10.2022 a nie abstraktného vyplácania finančných prostriedkov druhou\nspoločníčkou žalobcu.\nS poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní\ndôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že neporušil svoju povinnosť konateľa pri uskutočnení\nbankového prevodu dňa 13.10.2022 z bankového účtu žalobcu na svoj súkromný bankový účet vo výške\n235 000 eur. Súd prvej inštancie mal zároveň toto porušenie povinnosti žalovaného aj jednoznačne\npreukázané, a to s poukazom na skutkové zistenie o absencii rozhodnutia valného zhromaždenia\nžalobcu o rozdelení zisku, ktoré by bolo právnym základom žalovaným uskutočneného bankového\nprevodu dňa 13.10.2022, pre ktorú nebol žalovaný ako konateľ žalobcu oprávnený vyplatiť sebe ako\nspoločníkovi dňa 13.10.2022 žiadny podiel na zisku. Zdôraznil, že poskytnutie plnenia hoci aj sebe,\navšak ako spoločníkovi, je priamo v § 135a ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka demonštratívne\nvymedzené ako porušenie povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti. Z uvedených dôvodov\npovažoval za naplnenú aj poslednú z troch kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného\nako konateľa žalobcu za vzniknutú škodu, a to porušenie povinnosti konateľa.\nV rovine obiter dictum súd prvej inštancie pre úplnosť doplnil, že aj v prípade, ak by žalovaný nebol\nkonateľom žalobcu, ktorý uskutočnil prevod finančných prostriedkov dňa 13.10.2022, bol by daný\nprávny dôvod vrátenia týchto finančných prostriedkov aj na samostatnom právnom základe povinnosti\nspoločníkov vrátiť spoločnosti podiel na zisku vyplatený v rozpore s Obchodným zákonníkom v zmysle\n§ 123 ods. 4 Obchodného zákonníka. Keďže však v prejednávanej veci príslušný prevod finančných\nprostriedkov uskutočnil žalovaný ako konateľ, titulom výkonu ktorej funkcie mal dispozičné oprávnenie\nk bankovému účtu žalobcu, mal súd prvej inštancie za to, že v prejednávanej veci malo prednosť\nuplatnenie nároku z náhrady škody, vo vzťahu ku ktorému sú nároky z bezdôvodného obohatenia\nspočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu v pomere subsidiarity.\nKeďže v prejednávanej veci boli naplnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného ako\nkonateľa žalobcu za porušenie povinnosti pri výkone jeho pôsobnosti, súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobou uplatnený nárok bol vo výške istiny 229 000 eur dôvodný, a žalovaný bol preto\npovinný podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu v žalovanej\nvýške.\nSplatnosť deliktuálneho záväzku spočívajúceho v nahradení škody nebola medzi stranami sporu\ndohodnutá, preto na ňu súd prvej inštancie aplikoval § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nmohol žalobca požadovať dané plnenie kedykoľvek po vzniku nároku naň. Poukazoval na to, že žalobca\nžalovaného na nahradenie uvedenej škody vyzval, a teda požiadal o plnenie listom zo dňa 25.10.2022,\nv ktorom mu určil lehotu 2 dní na jeho vydanie. Od uplynutia tejto lehoty žalobca odvodzoval v žalobnom\nnávrhu uvedený prvý deň omeškania žalovaného na deň 02.11.2022. Výška úrokov z omeškania taktiež\nnebola dohodnutá, preto mal žalobca podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úrok z\nomeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 21/2013 Z. z. v § 1 ods. 1 a 3. Žalobca si však\nžalobou uplatnil úrok z omeškania od 02.11.2023 do zaplatenia vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy, čo\npredstavovalo menej než bol jeho zákonný nárok. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie, viazaný\nžalobným návrhom, žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 229 000\neur od 02.11.2022 do zaplatenia vo výške 10 % ročne. Aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania\npreto bola žaloba žalobcu dôvodná.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %., nakoľko\nv predmetnom spore bol žalobca úspešný v plnom rozsahu.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 24.04.2024 v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté\ndôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n\nŽalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s tým, že nemal nárok na\nvyplatenie žalovanej sumy, teda s tým, že by mu táto suma mala byť vyplatená v rozpore s ustanoveniami\nObchodného zákonníka. Zdôraznil, že žalovanú sumu si vyplatil ako nevyplatený podiel na zisku\nz minulých období a tiež z dôvodu ochrany finančných prostriedkov proti druhej konateľke žalobcu\na poukazoval na to, že do informácie pre príjemcu uviedol: „ochrana finančných prostriedkov pred\npodozrením zo sprenevery spoločníka U. M. + dividendy 201“. Uviedol, že takáto bola zaužívaná prax\nvyplácania dividend zo spoločnosti, pričom na výpisoch z účtu bolo vždy v poznámke uvedené „acconto\ndividendy“, čo podľa jeho názoru preukazovalo, že išlo o výplatu podielu zo zisku a nie preddavok.\nMal za to, že preto neexistuje žiadny právny dôvod na uplatňovanie si žalovanej sumy žalobcom voči\nnemu, a teda napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. Žalovaný\nzdôraznil, že v tomto prípade neboli naplnené všetky predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu\nako konateľa spoločnosti, pretože konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že nekoná v rozpore\nso záujmami spoločnosti ale berie si len to, na čo mal nárok, tak ako to robila aj druhá konateľka\nspoločnosti.\nĎalej žalovaný namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že nevykonal\nvýsluch ním navrhovanej svedkyne Ing. M. U. za účelom jej vyjadrenia sa k prevodu, ktorý bol predmetom\ntohto konania, a to z účtovného hľadiska. Dôvodil, že uvedená svedkyňa by mohla ozrejmiť a preukázať\nrovnaké konanie, teda vyplácanie súm zo spoločnosti aj bez konania valného zhromaždenia aj zo strany\ndruhej konateľky žalobcu. Žalovaný preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že pre meritórne\nrozhodnutie sporu boli účtovné okolnosti daného prevodu finančných prostriedkov právne bezvýznamné.\nŽalovaný v odvolaní taktiež namietal, že napadnutý rozsudok je vo svojej argumentácii nekoherentný,\nzjavne nekonzistentný a argumenty súdu v ňom obsiahnuté nie sú dostatočnej miere podporené\npreukázanými skutočnosťami, a preto ani nepodporujú záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby.\nMal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nedbal na celkovú\npresvedčivosť jeho odôvodnenia. Napadnutý rozsudok považoval za nepresvedčivý, keďže nedáva\ndostatočné odpovede na to, prečo súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný trval na tom, že súd\nprvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami v konaní a jeho myšlienkový\npostup nebol dostatočne vysvetlený a z odôvodnenia nevyplýva jeho objektívna preskúmateľnosť, čím\nsa dostal do rozporu so zákonnými zásadami sporového konania.\nŽalovaný namietal, že v danom prípade nebol daný dôvod na vydanie napadnutého rozsudku, mal za\nto, že súd prvej inštancie sa evidentne nesprávne vysporiadal s okolnosťami potrebnými pre spravodlivé\nrozhodnutie a nepostupoval tak, aby riadne zistil skutkový stav veci, keďže sa nesprávne vysporiadal s\nvýsledkami dokazovania a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\npričom ani nevykonal ním navrhnutý dôkaz. Taktiež mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v\nsúlade so zákonom, keď vec právne posúdil tak, ako to vyplynulo z napadnutého rozsudku.\nĎalej žalovaný napadol aj výrok II. o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že nesúhlasil, aby bol\nzaviazaný nahradiť žalobcovi akékoľvek trovy konania, keďže konal v súlade so zákonom za účelom\nvyplatenia minulých ziskov spoločnosti, ako aj za účelom ochrany financií spoločnosti pred jej druhou\nkonateľkou. Žalovaný mal za to, že za takéto konanie by nemal byť zodpovedný v zmysle nutnosti\nplatenia trov konania.\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 09.05.2024 a vo vzťahu k prejednávanej\nveci uviedol, že žalovaný si dňa 13.10.2022 previedol z firemného účtu žalobcu na svoj súkromný\nbankový účet vedený vo VÚB banke sumu vo výške 235 000 eur a do poznámky uviedol, že sa jedná o\nvyplatenie dividend a o ochranu finančných prostriedkov pred druhou konateľkou. Neskôr sumu vo výške\n6 000 eur vrátil späť na účet žalobcu. Poukazoval na to, že žalovanému dňa 24.10.2022 zaslal výzvu na\nvrátenie peňažného plnenia, v ktorej bol jasne upozornený na to, že vo vzťahu k možnému vyplateniu\nzisku valné zhromaždenie spoločnosti nerozhodlo o žiadnom rozdelení ani vyplatení ziskov z minulých\nobdobí. Žalobca mal preto za to, že žalovaný (opätovne) previedol peňažné prostriedky spoločnosti\nv rozpore so zákonom. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na údajnú ochranu finančných prostriedkov\nspoločnosti pred jej druhou konateľkou, žalobca zdôraznil, že je to práve konateľka U. M., kto koná s\nodbornou starostlivosťou a naopak konaním žalovaného bolo spôsobené, že žalobca bude mať problém\nhradiť svoje finančné záväzky. Žalobca bol presvedčený, že súd prvej inštancie vec správne právne\nposúdil, vykonal všetky potrebné dôkazy a svoje rozhodnutie aj náležite a riadne odôvodnil, pričom\n\npoukazoval najmä na body 42. a 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené\nžalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.\n6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 28.05.2024 (č.l. 160 s. spisu). Ďalšie\nvyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.\n7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere\nzodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.\n10. Podľa § 123 ods. 4 Obchodného zákonníka, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito\nustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne\nkonatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.\n11. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším\norgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a\nmimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.\n12. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s\nodbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú\npovinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu\nrozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\ntretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej\nspoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých\nspoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.\n13. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone\nsvojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.\nNajmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že\na) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom,\nb) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.\n14. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že\npostupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme\nspoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali\nuznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s\nprávnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo Stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,\nak ich konanie dozorná rada schválila.\n15. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností\nustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.\n16. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n17. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením\n\nžalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s dikciou\nustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa\nv odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci\nsamej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie\nvedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo\nvedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady\nprocesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý\nrozsudok je v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku vecne správny.\n18. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške (po pripustení zmeny žaloby jej\nrozšírením - č.l. 111 s. spisu) 229 000 eur s príslušenstvom, a to titulom vrátenia finančných prostriedkov\nžalovaným prevedených dňa 13.10.2022 z účtu spoločnosti na jeho súkromný bankový účet žalobcovi.\nSúd prvej inštancie, poukazujúc na zásadu iura novit curia, právne posúdil žalobou uplatnený nárok\nako nárok na náhradu škody proti žalovanému ako konateľovi žalobcu podľa § 135a Obchodného\nzákonníka, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní boli preukázané všetky\npredpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného ako konateľa spoločnosti, a to vznik škody,\nporušenie povinností konateľa pri výkone jeho pôsobnosti a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto\nporušením povinnosti žalovaným a vznikom škody na strane žalobcu, preto žalobe v celom rozsahu\nvyhovel.\n19. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.\n20. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so spornou\notázkou, že žalovaný nemal nárok na vyplatenie žalovanej sumy od spoločnosti, nakoľko táto suma\nbola vyplatená ako nevyplatený podiel na zisku z minulých období a z dôvodu ochrany finančných\nprostriedkov spoločnosti pred jej druhou konateľkou a z tohto dôvodu žalovaný konal s odbornou\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že nekoná v rozpore so záujmami spoločnosti, odvolací súd uvádza,\nže žalovaný ako odvolateľ subsumoval túto odvolaciu námietku pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. h) CSP, teda že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací\nsúd konštatuje, že podľa obsahu podaného odvolania a uvedenej odvolacej námietky, túto je v danom\nprípade potrebné subsumovať pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej\ninštancie na základe vykonaných dôkazov mal dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že\nžalovaný ako konateľ žalobcu neoprávnene previedol sebe ako spoločníkovi žalovanú sumu z účtu\nspoločnosti na svoj súkromný bankový účet, čím spoločnosti spôsobil škodu v žalovanej výške.\nOdvolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný uskutočnil prevod\nfinančných prostriedkov dňa 13.10.2022 z účtu žalobcu na svoj súkromný bankový účet ako konateľ\nžalobcu, nakoľko z tohto titulu mal dispozičné oprávnenie k bankovému účtu spoločnosti. Uvedená\nskutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie taktiež dospel k správnemu\nskutkovému záveru, že v konaní nebola preukázaná existencia rozhodnutia valného zhromaždenia\nžalobcu o rozdelení zisku, z ktorého by vyplynul nárok žalovaného ako spoločníka na vyplatenie\nsumy vo výške 229 000 eur ako jeho podielu na zisku z minulých rokov. Rozhodovanie o rozdelení\nzisku patrí v zmysle § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka do výlučnej pôsobnosti valného\nzhromaždenia, preto ak žalovaný v konaní nepreukázal, že k vyplateniu žalovanej sumy z titulu\nrozdelenia nevyplateného podielu na zisku z minulých rokov došlo na základe konkrétneho rozhodnutia\n(resp. konkrétnych rozhodnutí) valného zhromaždenia žalobcu, nepreukázal ani vznik svojho nároku\nako spoločníka k vyplateniu žalovanej sumy od spoločnosti. V zmysle ustanovenia § 135a ods. 2 písm.\na) Obchodného zákonníka zároveň platí, že konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej\npôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili, a to\nnajmä škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom.\nV danom prípade preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný\nako konateľ žalobcu, z titulu svojho dispozičného oprávnenia k účtu spoločnosti, poskytol sebe ako\nspoločníkovi plnenie, na ktoré nemal nárok, nakoľko o rozdelení zisku spoločníkom žalobcu v uvedenom\nrozsahu nerozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti, resp. existencia takéhoto rozhodnutia valného\nzhromaždenia nebola v konaní preukázaná.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že pri vyplatení sumy 229 000 eur (po odpočítaní spätne vrátenej\nsumy vo výške 6 000 eur) z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet dňa 13.10.2022 konal s odbornou\n\nstarostlivosťou a v dobrej viere, že nekoná v rozpore so záujmami spoločnosti, a to z dôvodu ochrany\nfinančných prostriedkov spoločnosti pred druhou konateľkou žalobcu a dobrej viere, že si berie len\nto na čo mal nárok, rovnako ako druhá konateľka spoločnosti, odvolací súd poukazuje na to, že\npri zodpovednosti za porušenie povinnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným konať s\nodbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka je potrebné sa zaoberať otázkou, či\ntento konateľ pri výkone svojej funkcie túto vykonával s potrebnými znalosťami, teda informovane a\nže pri svojom konkrétnom rozhodovaní v danom čase využil všetky dostupné informačné zdroje a na\nich základe starostlivo zvážil možné výhody a nevýhody existujúcich variant svojho rozhodnutia a to\npri zdôraznení skutočnosti, že konateľ zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou\na nie za výsledok svojej činnosti (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4Obdo/106/2020 zo dňa 19.05.2022, R 35/2022). Dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti,\nže vynaložil primerané úsilie zodpovedajúce odbornej starostlivosti v danom prípade zaťažovalo\nžalovaného. Odvolací súd sa v danom prípade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný\nv konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že pri prevode finančných prostriedkov\ndňa 13.10.2022 z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet, neporušil svoju povinnosť konateľa\nkonať s odbornou starostlivosťou, nakoľko nepreukázal existenciu rozhodnutia valného zhromaždenia\nžalobcu o rozdelení zisku, ktoré by bolo právnym základom ním uskutočneného bankového prevodu\ndňa 13.10.2022 a taktiež nepreukázal, že by dôvodom bankového prevodu bola akákoľvek iná\nskutočnosť. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ako konateľ vzhľadom na uvedené nepreukázal,\nže pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v\nzáujme spoločnosti, nakoľko v rámci svojej procesnej obrany ako dôvody, ktoré ho viedli k spornému\nkonaniu (vyplateniu finančných prostriedkov z účtu spoločnosti na jeho súkromný bankový účet) označil\nlen vyplatenie nevyplateného podielu na zisku z minulých (bližšie nešpecifikovaných) období, ktorý\ndôvod pri absencii rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu o rozdelení zisku spoločnosti nemožno\npovažovať za preukazujúci jeho konanie v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti a ochranu\nfinančných prostriedkov spoločnosti pred druhou konateľkou žalobcu, avšak žalovaný vo vzťahu k\ntomuto dôvodu v konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ani nepreukázal, v čom by malo spočívať závadové\nkonanie druhej konateľky žalobcu, ktoré by sporný prevod finančných prostriedkov na účet žalovaného\nbez rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti umožňovalo posúdiť ako konanie žalovaného s\nodbornou starostlivosťou, teda s vyvinutím primeraného úsilia, ktoré bolo možné od neho rozumne\nvyžadovať, spoznať záujmy spoločnosti (informovaný základ), tieto záujmy v súvislosti so zamýšľaným\nkonaním posúdiť ako súladné, aby bol v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti a jej spoločníkov.\nS poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov dospel v konaní k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný porušil svoju povinnosť konateľa\nkonať v záujme spoločnosti a s odbornou starostlivosťou, nakoľko poskytol z účtu spoločnosti dňa\n13.10.2022 finančné prostriedky vo výške 229 000 eur na svoj vlastný súkromný účet ako spoločníkovi\nspoločnosti, a to bez preukázania existencie právneho základu na tento postup alebo akýchkoľvek iných\nskutočností, na základe ktorých mohol mať pri rozhodovaní o tomto jeho konaní rozumne za to, že\nna základe náležitých informácií, ktoré však neboli v konaní preukázané, by konal v dobrej viere a v\nprospech spoločnosti. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n21. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval v súlade so\nzákonom a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza, že na to, aby bol oprávnený a (zároveň)\npovinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len\ndeklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. ustanovenia § 365\nods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací\ndôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním\nje zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,\nže žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale\nkonkrétne nenamietal nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka súdom\nprvej inštancie, a tak tento odvolací dôvod nemohol byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, a\nto vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).\nVo všeobecnej rovine odvolací súd dodáva, že právne posúdenie veci je vecou súdu a civilné sporové\nkonanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Ak teda súd rozhoduje o peňažnom\nplnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa\niných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť\n\nuplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovolával, je povinnosťou\nsúdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného\nplnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v\nspojení so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania urobil sám odlišné, právu\nzodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/196/2009, obdobne sp. zn. 4Obdo/61/2022).\n22. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal výsluch svedkyne Ing. M. U. za účelom jej\nvyjadrenia sa k prevodu finančných prostriedkov zo dňa 13.10.2022, a to z účtovného hľadiska,\nodvolací súd uvádza, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a nemá\npovinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou\nspôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 ods.\n1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Zároveň súd nevykonáva dokazovanie,\nktoré nemá význam pre vec samu. V predmetnej veci súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu\nvyhovel, pričom dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou\na v dobrej viere a v prospech spoločnosti, keď z účtu spoločnosti dňa 13.10.2022 previedol na\nsvoj súkromný bankový účet žalovanú sumu, a to bez preukázania existencie rozhodnutia valného\nzhromaždenia o rozdelení zisku ako právneho základu pre takýto jeho postup, ako ani existenciu\nakýchkoľvek iných skutočností oprávňujúcich ho k vykonaniu predmetného prevodu. Súd prvej inštancie\ndôvody nevykonania žalovaným navrhovaného dokazovania výsluchom svedkyne Ing. M. U. podrobne\nodôvodnil v bodoch 40. a 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že skonštatoval jednak\noneskorené predloženie tohto dôkazného návrhu žalovaným a najmä skutočnosť, že tento dôkaz by sa\nnetýkal skutkových okolností právne významných a rozhodných pre prejednávanú vec, a to z dôvodu, že\nv konaní nebolo preukázané žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti,\nktoré by sa vzťahovalo na sumu, ktorá bola predmetom prevodu finančných prostriedkov žalovaným\nzo dňa 13.10.2022, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd vzhľadom na uvedené\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne a správne\nzistenie skutkového stavu veci, a preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n23. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o nároku na náhradu\ntrov prvoinštančného konania, nakoľko žalovaný konal v súlade so zákonom a za účelom vyplatenia\nminulých ziskov a za účelom ochrany finančných prostriedkov spoločnosti pred druhou konateľkou\nžalobcu, preto nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný nahradiť žalobcovi akékoľvek trovy konania, odvolací\nsúd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a s konaním na súde prvej inštancie,\nktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalovaného voči napadnutému rozsudku a vyjadrením\nžalobcu k odvolaniu, zohľadňujúc rozsah podaného odvolania a odvolacie dôvody, odvolací súd dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu\nvyhovel, vecne správny. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne\nprávne posúdil aj vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v zmysle § 255 ods. 1\nCSP v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v konaní v časti uplatnenej istiny s príslušenstvom vo veci\nplný úspech. Odvolací súd preto posúdil túto odvolaciu námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n24. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok je vo svojom odôvodnení nepresvedčivý,\nnepreskúmateľný a vo svojej argumentácii nekoherentný, odvolací súd uvádza, že po oboznámení\nsa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre jeho rozhodnutie a argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nie je možné považovať za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým\nspôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým\na právnym záverom. Súd prvej inštancie v bodoch 13. až 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku\npodrobne uviedol a odôvodnil dôvody ním aplikovaného právneho posúdenia na zistený skutkový stav,\nako aj na základe akých úvah a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o tom, že boli v konaní\npreukázané všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného ako konateľa žalobcu za škodu\nv zmysle § 135a Obchodného zákonníka, a prečo žalovaný naopak v konaní nepreukázal, že ako\nkonateľ konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v prospech spoločnosti. Súd prvej inštancie\n\nsa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách\nprocesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným a náležitým spôsobom.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok\nrozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v\nodôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa\n30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana\nsporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n25. Odvolací súd nad rámec uvedeného konštatuje, že je povinnosťou súdu prihliadať na splnenie\nprocesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne aj vtedy, ak neboli uplatnené v odvolacích\ndôvodoch (§ 380 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že výrok I.\nnapadnutého rozsudku neobsahuje tzv. paričnú lehotu, teda výslovne neurčuje lehotu na splnenie ním\nuloženej povinnosti. Odvolací súd však poznamenáva, že aj takýto výrok rozhodnutia súdu je jasný\na zrozumiteľný a nezakladá vadu napadnutého rozhodnutia, nakoľko je v danom prípade na mieste\naplikácia ustanovenia § 232 ods. 3 veta prvá CSP, v zmysle ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie\nod právoplatnosti rozsudku. Uvedené zákonné ustanovenie tak podporne vymedzuje konkrétnu lehotu\nna splnenie súdom uloženej povinnosti pre prípad, že súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia lehotu\nna splnenie povinnosti neurčil.\n26. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n27. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody\nuvádzané žalovaným, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.\n28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n\n30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/8/2023", "guid": "a7831cea-c6ad-4c3e-a3a1-e22a965c9131:fefbc527-a208-41a6-af7f-e675e9b11772", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "2cab1cba-ac75-4cdd-9bc3-528c5c255df4:e3cef97e-d203-4042-89a4-62848522d105", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1", "spisova_znacka": "4Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1"}, {"guid": "f355cbaa-92e5-407e-b746-465112630157:21f4b777-063a-4da3-a716-6669509b57a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/48/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 30Cb/48/2019 z 25. 9. 2020", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f355cbaa-92e5-407e-b746-465112630157:21f4b777-063a-4da3-a716-6669509b57a9"}], "citovane_v": []}