{"guid": "38a5b270-2033-44c9-a041-67a7303f37fa:8869ee0f-98e4-4d6e-896c-ed99d3bbbb97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2", "spisova_znacka": "6Cob/235/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/235/2024 z 23. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2025, sp. zn. 6Cob/235/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2", "identifikacne_cislo": "4121209382", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8869ee0f-98e4-4d6e-896c-ed99d3bbbb97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/235/2024\n4121209382\n23. 10. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: RESORT 104 s.r.o. so\nsídlom Novozámocká 104, 949 05 Nitra, IČO: 51 208 504, zastúpeného: JUDr. Máriou Jakubíkovou,\nadvokátkou, so sídlom Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra proti žalovanému: V. S. -. zastúpeného: JUDr. Martinom\nKanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022, o späťvzatí\nžaloby, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.\n27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022 zrušuje a konanie zastavuje.\nII. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\nIII. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa\n07.09.2022 (ďalej aj ako „rozsudok“ alebo aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako „napadnutý\nrozsudok) rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať\nnebytové priestory bližšie špecifikované vo výroku I. rozsudku (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) a o nároku\nna náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu\n100 %.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil v celom rozsahu a návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko výpoveď z nájmu mu nebola\ndoručená a ktorú si neprevzal zákonným a dohodnutým spôsobom.\n3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd o odvolaní žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie\nrozhodol rozsudkom č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 (ďalej aj ako „rozsudok odvolacieho\nsúdu“ alebo aj ako „odvolací súd“) tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) potvrdil a zároveň rozhodol,\nže žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 podal žalovaný (ďalej\naj ako „dovolateľ“) v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo ako „najvyšší súd“ alebo aj ako „NS SR“) rozsudok odvolacieho súdu\nako aj súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/41/2023 zo dňa 20.11.2024 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie\nNS SR“), odvolací rozsudok, ktorý trpí v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov\nvadou zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP), ktorá zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý\nsúdny proces, v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj\nako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) v zmysle § 450 CSP na ďalšie konanie a ktorý je od\n01.06.2023 z dôvodu zmeny funkčnej príslušnosti odvolacích súdov podľa § 34 ods. 2 písm. b) CSP\nv spojení s § 22 písm. d) CSP a § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, funkčne príslušným krajským súdom na konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam\nvydaných v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode. Najvyšší\nsúd v predmetnom uznesení v bode 32. stanovil odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.\n6. Žalobca podaním zo dňa 08.09.2025 zaslal krajskému súdu v tejto veci späťvzatie žaloby,\nktoré odôvodnil tým, že prvostupňové konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.\n27Cb/70/2021, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa\n07.09.2022, ktorým zaviazal žalovaného vypratať nebytové priestory do 15 dní od jeho právoplatnosti.\nNa základe odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd Nitra rozhodol\nrozsudkom č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,\nvoči ktorému žalovaný podal na najvyšší súd dovolanie, ktorý ako dovolací súd o tomto dovolaní\nrozhodol uznesením sp. zn. 1Obdo/43/2023 zo dňa 20.11.2024 tak, že zrušil odvolací rozsudok\nKrajského súdu Nitra č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 vec a vrátil Krajskému súdu v\nBratislave na ďalšie konanie. Žalobca v podaní zároveň uviedol, že žalovaný dobrovoľne vypratal\nnehnuteľnosti a to bezprostredne po právoplatnosti odvolacieho rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že\npredmetné nehnuteľnosti po právoplatnosti rozsudku v roku 2024 predal na základe kúpnej zmluvy,\npričom vlastnícke právo na kupujúceho bolo povolené Okresným úradom - katastrálny odbor pod č. V\n9002/2024. Žalobca dôvodil, že nakoľko žalovaný sa z predmetných nehnuteľností dobrovoľne vypratal\na ktoré už ani nevlastní, nie je dôvod, aby vo veci konal a rozhodoval odvolací súd, keďže stranám sporu\nzanikla pasívna a aktívna vecná legitimácia. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu\nsúdu navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania.\n7. Krajský súd žalovanému doručil dňa 18.09.2025 späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 08.09.2025 spolu\ns výzvou na vyjadrenie zo dňa 16.09.2025 s tým, aby súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy\noznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby a v prípade nesúhlasu, aby uviedol vážne dôvody, na základe\nktorých so späťvzatím žaloby v celom rozsahu nesúhlasí, v opačnom prípade odvolací súd s poukazom\nna ustanovenie § 370 ods. 2 CSP zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.\n8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu reagoval vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 a uviedol, že zastavenie\nkonania necháva na zvážení súdu a má za to, že v dovolacom konaní v tejto veci bol úspešný, keďže\nnajvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023, čo má\nvplyv na jeho nárok na trovy konania.\n9. Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie\nprávoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.\n10. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n11. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n12. Dispozičným právom žalobcu je okrem iného možnosť vziať žalobu späť, a to v zmysle citovaného\nzákonného ustanovenia aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie až do nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozhodnutia s tým, že súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí.\n\n13. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a to pred tým, ako odvolací súd rozhodol o podanom\nodvolaní. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 uviedol, že zastavenie konania necháva na zvážení\nsúdu a ktoré podanie krajský súd vyhodnotil ako jeho súhlas so zastavením konania.\n14. Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP späťvzatie žaloby\nžalobcom pripustil, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022 zrušil a\nkonanie zastavil.\n15. Podľa § 370 ods. 1, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n16. Podľa § 370 ods. 2, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n17. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesné zavinenie\nsporových strán na zastavení konania (§ 256 CSP).\n18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n20. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal\nvypratať nehnuteľnosti, bola ním vzatá späť z dôvodu vypratania nehnuteľností žalovaným po podaní\nžaloby. Uvedené skutočnosti uviedol žalobca v späťvzatí žaloby zo dňa 08.09.2025 a žalovaný ich\npotvrdil vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 k späťvzatiu žaloby.\n21. V danom prípade bolo rozhodné, že žalovaný vypratal nehnuteľnosti a tým vyvolal u žalobcu\nnevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Preto žalobcovi voči\nžalovanému prináleží náhrada trov konania.\n22. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej\nškály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis, ktorý má\nprávo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie\ncelého súdneho konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim v splnení žalovanej\npovinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely\nnáhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. Zastavené\nkonanie nemôže dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto na určenie, kto vznik nákladov\nsúdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve\nzavinenie toho, kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím.\nV súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) z 15. augusta 2018 č. k. IV. ÚS 457/2018-10 - časť na strane 10. a\n11. rozhodnutia dostupného na webovom sídle: S.\nJedná sa o časti uznesenia ústavného súdu, ktoré ústavný súd prevzal z komentára k CSP (ŠTEVČEK,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 531) a zo svojho skoršieho\nrozhodnutia (III. ÚS 292/2010). Ich obsahom sú právne názory k posúdeniu kritéria procesného\nzavinenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak žalobca vzal žalobu späť. Tieto majú\nvšeobecnú povahu, keďže predstavujú určitý návod na právne posúdenie, ktorá strana sporu procesne\nzavinila zastavenie konania pri späťvzatí žaloby.\nOdvolací súd dodáva, že prijaté závery obsiahnuté v napadnutom uznesení sa zhodujú s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyššieho súdu (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z 29. mája 2014 sp. zn.\n7MCdo/1/2014), z ktorého vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať\npri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo\nbyť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale\n\nprocesného práva, je nevyhnutné nárok na náhradu trov konania posudzovať z procesného hľadiska, a\nteda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu v žalobe. Súd neskúma,\nči by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Súd pri posudzovaní procesného zavinenia\nstrany sporu (ako predpokladu pre priznanie náhrady trov konania protistrane) neposudzuje dôvodnosť\npodanej žaloby. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. januára 2024 sp. zn. IV. ÚS\n1/2024 vyplýva: „...že pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania musí súd vychádzať zo\nzásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá je zakotvená v § 256 ods. 1 CSP. Jej podstata spočíva v\nsankcionovaní strany, ktorá svojím procesným konaním zavinila zastavenie konania tým, že je povinná\nnahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie sa pritom posudzuje prísne zo stránky procesnoprávnej,\nnie hmotnoprávnej. Všeobecný súd teda neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby, vecnú legitimáciu\nči iné okolnosti hmotnoprávnej povahy. Pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí\nžaloby sú významné len okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného vyplýva, že kritérium\nprocesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca\nstrana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.“ O uvedených záveroch\nsvedčí aj konštatovanie obsiahnuté v odseku 24. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca\n2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017 a v ktorom sa uvádza: „možno vo všeobecnosti uviesť, že odporca\nprocesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po\npodaní návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť.“ Pokiaľ teda v danom prípade musel žalobca\nzobrať späť žalobu pre správanie žalovaného, spočívajúcu vo vyprataní nehnuteľností, potom žalovaný\nprocesne zavinil zastavenie konania a v dôsledku čoho znáša trovy konania.\nTaktiež z uznesenia NS SR 3Obdo/43/2023 vyplýva: „V prípade, ak žalovaný svojím správaním,\nspočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu\nnevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá\nprocesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia\nmeritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno\npoužiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto\nv procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím.\nKritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi\ntým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre\nktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín\n„zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle,\nale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav\nvôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10\nzo dňa 15.08.2018). Okrem uvedeného odvolací súd poukázal výslovne aj na to, že príčina, ktorá\nviedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, je do značnej miery relevantná, a preto je vhodné, ak v späťvzatí\nžaloby uvedie dôvod, ktorý ho k tomu viedol, a to pokiaľ má v zmysle procesných predpisov význam\n(odsek 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Po všeobecnej argumentácii pristúpil odvolací súd k\nsubsumovaniu konkrétnych okolností prípadu pod všeobecné právne závery vo vzťahu k použitiu § 256\nods. 1 CSP. Vychádzal pritom zo zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, čo ako dôvod\nspäťvzatia uviedla žalobkyňa vo svojom podaní. Išlo o rozhodnú skutočnosť. Tým žalovaný vyvolal u\nžalobkyni nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Preto súd prvej\ninštancie správne posúdil dôvodnosť späťvzatia žaloby procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok\nkonania, keby k jej späťvzatiu nedošlo (odsek 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolací súd\npodal zrozumiteľný výklad právneho posúdenia veci v súvislosti s použitím § 256 ods. 1 CSP. Vysvetlil,\nktorej strane sporu sa v danom prípade priznáva nárok na náhradu trov konania, tiež vysvetlil, podľa\nakých kritérií sa pri rozhodovaní riadil a uviedol, z akých dôvodov považoval žalovaného za stranu sporu,\nktorá procesne zavinila zastavenie konania.“.\n23. Preto odvolací súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré je založené\nna zásade zodpovednosti za procesné zavinenie strany na zastavení konania a konkrétne okolnosti\nprípadu subsumoval pod všeobecné právne závery, pričom vychádzal zo skutočnosti a to, vypratania\nnehnuteľnosti žalovaným po podaní žaloby, čo ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol žalobca vo svojom\npodaní a žalovaný ho vo vyjadrení k tomuto podaniu potvrdil. Súd preto skúmal, či správanie žalovaného\nviedlo k nevyhnutnosti späťvzatia žaloby a následnému zastaveniu konania. Odvolací súd zdôrazňuje,\nže dôležité sú okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom a to z objektívneho hľadiska vo\nvzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu\nspäť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v danom prípade išlo o rozhodnú skutočnosť\n\n(vypratanie nehnuteľností), nakoľko žalovaný týmto vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby\na teda, procesne zavinil zastavenie konania a spôsobil, že sa konanie nemohlo skončiť meritórnym\nrozhodnutím. Toto zavinenie sa posudzuje prísne procesnoprávne, nie hmotnoprávne. Kritériom pre\nurčenie náhrady trov sa stáva zavinenie toho, kto spôsobil, že konanie nedospelo k meritórnemu\nrozhodnutiu, nie úspech vo veci. V tomto prípade sa žalobca voči žalovanému domohol svojho nároku\n(aj keď nepriamo - vyprataním nehnuteľností). Odvolací súd dospel k záveru, že správanie žalovaného\n(vypratanie nehnuteľností), bolo priamou príčinou nutnosti späťvzatia žaloby žalobcom a teda, žalovaný\nprocesne zavinil zastavenie konania. Preto žalobcovi voči žalovanému prináleží náhrada trov konania.\n24. Odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového konania, odvolacieho konania a dovolacieho\nkonania v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2023 zo dňa\n20.11.2024, ktorý v bode 32. stanovil odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o trovách pôvodného\nkonania a o trovách dovolacieho konania.\n25. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky I. 453/2019 z 19.novembra 2019, v ktorom sa uvádza: „Základné ustanovenie o nároku\nna náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny\npomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý\nby vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi\nsamostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie\npostupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v\ntomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť,\nnezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím\nna úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav\nby mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.). Aj v prípade\nrozhodnutia o trovách dovolacieho konania v rámci rozsudku krajského súdu z 20. februára 2019, ktorým\nsa konanie končilo, by sa teda musel zohľadniť úspech žalobkyne v dovolacom konaní; iný výsledok by\nsťažovateľke nepriniesol.“\n26. O náhrade trov prvostupňového konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396\nods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP z dôvodu podrobne uvedenom\nv bode 23. tohto rozhodnutia a to tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nprvostupňového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvostupňového konania\na odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto\nrozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n27. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 a ods. 3 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalovaný bol voči žalobcovi\nv dovolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/70/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c66b0692-c501-49be-ae48-70326a920943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.1.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2024 z 9. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.1.2024.1"}, {"guid": "ussr:854c9ef3-45cf-40d8-b442-a02fb2428f7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.457.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 457/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.457.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:190f240e-2671-4561-aee2-6920cc1abdb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:190f240e-2671-4561-aee2-6920cc1abdb6"}, {"guid": "95d83ed3-1249-4bbd-ac83-38c5697cc14a:7521f435-716d-4284-9422-d5a943b8abc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1", "spisova_znacka": "3Obdo/43/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2023 z 28. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}], "citovane_v": []}