{"guid": "5ca3423d-02f2-4363-89f0-d60f7427d376:ddd1ba51-1c41-407e-82ef-bc1155fd99d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2", "spisova_znacka": "4CoKR/42/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/42/2023 z 5. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. júna 2025, sp. zn. 4CoKR/42/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2", "identifikacne_cislo": "4119211116", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2025-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce", "Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Oddĺženie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166f.odsek-1", "nazov": "§ 166f ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166f.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "nazov": "§ 166g ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "nazov": "§ 166g ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-3", "nazov": "§ 166g ods. 3 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-5", "nazov": "§ 166g ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166g.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166f", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166g", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddd1ba51-1c41-407e-82ef-bc1155fd99d1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoKR/42/2023\n4119211116\n05. 06. 2025\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2025:4119211116.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu\nJUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Keť, Keť 245, 935\n64 Keť, IČO: 00 307 190, 2/ Q-termo, s. r. o., Hlavná ulica 487/37, 018 64 Košeca, IČO: 36 347 710, obaja\nprávne zast. Nagy & Nagy s.r.o., Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému:\nF.. X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, XXX XX A., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra 2022 v\nspojení s opravným uznesením č.k. 32Odi/2/2019-476 zo dňa\n29. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.\n32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra 2022 v časti proti výrokom II. a IV. odmieta.\nII. Žalobca 2/ má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nIII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 32Odi/2/2019-415 zo dňa 02. decembra\n2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 32Odi/2/2019-476 zo dňa 29. júna 2023 v odvolaním\nnapadnutej časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zrušil oddlženie dlžníka F..\nX. F., Z.. XX.XX.XXXX, B.: A. XX, XXX XX A., ktorý bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k.\n30OdK/27/2019 - 33 zo dňa 16.04.2019, pre nepoctivý zámer. Druhým výrokom zamietol žalobu žalobcu\nv 2. rade voči žalovanému. Tretím výrokom priznal žalobcovi v 1. rade voči žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Štvrtým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi v 2. rade nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 79, § 137 písm.\nd), § 149, § 150, § 151, § 154, § 155, § 161, § 185 § 187, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 196, § 197,\n§ 198, § 199, § 200, § 201, § 202, § 203, § 204, § 205, § 215, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.\n1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 3 ods. 1 a 2, § 120 ods.\n2, § 166 ods. 1, § 166a, § 166b, § 166e ods. 1 a 2, § 166f ods. 1 a 4, § 166g ods. 1, 2, 3 a 5 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 628, § 629, § 630 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2019 sa žalobca 1/, ako veriteľ\nžalovaného, domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý bol oddlžený\nkonkurzom, a to uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 30OdK/27/2019 zo dňa 16.04.2019. Súd\nuznesením zo dňa 28.09.2021, právoplatným dňa 22.10.2021 pripustil, aby do konania na strane žalobcu\npristúpila spoločnosť\n\nQ-termo, s.r.o. so sídlom Hlavná ulica 487/37, Košeca, IČO: 36 347 710. Žalobca podal návrh na\nzrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dňa 30.09.2019, pričom uznesenie Okresného súdu Nitra sp.\nzn. 30OdK/27/2019 zo dňa 16.04.2019 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.05.2019. Z\nuvedeného mal súd za preukázané, že žalobcom bol podaný návrh v lehote šiestich rokov od vyhlásenia\nkonkurzu tak, ako to ustanovuje § 166f ods. 1 ZKR.\n3. Žalobca 1/ odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu skutočnosťou, že na základe rozhodnutia\nObecného zastupiteľstva obce Keť, č. 1/2018 zo dňa 14.02.2018, bola žalovanému uložená pokuta vo\nvýške 18.060,- eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo v spojení s uznesením Ústavného súdu sp. zn. III.\nÚS 122/2018-39 právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.07.2018. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/\nnamietal v priebehu súdneho konania žalovaný z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že\nžalobcova pohľadávka je pohľadávkou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, a teda jedná sa o pohľadávku\nvylúčenú z uspokojenia. Z uvedeného dôvodu (vylúčenia z uspokojenia v konkurze) sa podľa názoru\nžalovaného nemohlo jednať o pohľadávku dotknutú oddlžením. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že\nžalovaný namietal oprávnenie štatutára žalobcu 1/ konať v mene žalobcu 1/, resp. jeho oprávnenie\nsplnomocniť advokáta na podanie žaloby a následné zastupovanie v súdnom konaní.\n4. Súd poukázal na právny účinok oddlženia, ktorý je v ustanovení § 166e ods. 2 ZKR upravený tak,\nže oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom,\nt.j. pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú\nvoči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom podľa § 166e ods. 1\nZKR o oddlžení rozhodne súd tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba\nv konkurze alebo splátkovým kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým\nkalendárom. Okrem toho ZKR v ustanovení § 166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené\nz uspokojenia, a v ustanovení § 166c upravuje nedotknuté pohľadávky. Právnym následkom oddlženia\nje teda nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v akom súd zbavil dlžníka dlhov, čo znamená, že\ndlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa\nneuspokoja na základe rozvrhu alebo splátkového kalendára. Preto ak zákonodarca v ustanovení §\n166f ods. 1 ZKR za subjekt, ktorý má právo domáhať sa zrušenia oddlženia, označil veriteľa, ktorý bol\ndotknutý oddlžením, súd bol toho právneho názoru, že aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o\nzrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nie je akýkoľvek veriteľ disponujúci pohľadávkou proti dlžníkovi,\nale len veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia, pretože len takýto\nveriteľ bol oddlžením dotknutý.\n5. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca disponujúci pohľadávkou, ktorá sa v súlade s ust. § 166b ZKR\nstala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola oddlžením žalovaného dotknutá\na žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna vecná legitimácia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR.\n6. K druhému dôvodu namietania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ žalovaným súd uviedol, že sa v\ncelom rozsahu stotožnil so závermi Krajského súdu v Nitre uvedenými v uznesení sp. zn. 11S/98/2018\n- 148 zo dňa 30.05.2019, právoplatnom dňa 15.07.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021. V zmysle vyššie uvedených skutočností\ndospel súd k záveru, že žalobca 1/ je aktívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1\nZKR.\n7. Žalobca 2/ odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu tým, že je veriteľom žalovaného, pričom jeho\npohľadávka bola zapísaná v zozname pohľadávok správcu. Z odpovede správcu konkurznej podstaty\nžalovaného súd zistil, že žalobcovi 2/ bola jeho pohľadávka dňa 19.01.2022 uspokojená v rozsahu\n100 %. Nakoľko v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP) žalobca 2/ nedisponoval pohľadávkou,\nktorá by bola dotknutá oddlžením žalovaného, dospel súd k záveru, že žalobca 2/ nie je aktívne vecne\nlegitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1 ZKR, a jeho žalobný návrh zamietol.\n8. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil, že boli splnené podmienky na konanie o zrušenie\noddlženia podľa § 166f ZKR, keďže pri žalobcovi 1/ ide o veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením a návrh\nbol podaný v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Súd sa ďalej zaoberal dôvodmi, pre ktoré\nmal žalobca za to, že žalovaný mal pri oddlžení nepoctivý zámer.\n\n9. Prvým dôvodom, pre ktorý žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia bola skutočnosť, že žalovaný v\nzozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s\nprihliadnutím na okolnosti musel vedieť, pričom na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada (§ 166g\nods. 2 písm. a) ZKR). Súd vo vzťahu k tejto skutkovej podstate dospel k záveru, že táto nebola zo strany\nžalovaného naplnená. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal v období rokov 2014 - 2018 nadštandardný\npríjem, sama osebe ešte neznamená, že tento príjem pretransformoval do dlhodobého majetku, ktorý\nby bol spôsobilý byť zahrnutý do konkurznej podstaty. Žalobca 1/ existenciu majetku, ktorý by mal byť\nuvedený v zozname majetku, žiadnym spôsobom nepreukázal.\n10. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia bola skutočnosť, že v čase\npodania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na\nokolnosti musel vedieť (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR). Súd mal aj pri tejto skutkovej podstate za to,\nže nebola zo strany žalovaného naplnená, a to z rovnakých dôvodov ako uviedol v predchádzajúcom\nodseku. Nad rámec súd podotkol, že žalobca 1/ nepreukázal a ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka,\nktorá je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej schopnosti.\n11. Tretím a štvrtým dôvodom, pre ktoré žalobca 1/ navrhol zrušenie oddlženia boli skutočnosti, že zo\nsprávania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej\nneschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh (§ 166g ods. 2 písm. e) ZKR) a že zo správania sa\ndlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť\nniektorého veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZKR). Nakoľko uvedené dôvody spolu skutkovo súvisia, súd\nk nim zaujal spoločný záver. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát súd na základe\nvykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný naplnil tieto skutkové podstaty nepoctivého\nzámeru. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu 1/ voči žalovanému\nvznikla dňom doručenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 122/2018 39 zo dňa 22.05.2018, t.j. dňom 16.07.2018. Žiadosť o vrátenie daru zo strany rodičov žalovaného\nmu mala byť osobne doručená toho istého dňa, pričom jej doručenie bolo žalovaným preukazované\nlen potvrdením prevzatia na samotnom dokumente, avšak z vykonaného dokazovania nebolo možné\njednoznačne ustáliť, či sa prevzatie reálne uskutočnilo. V uvedený deň (16.07.2018) tak žalovaný musel\nmať vedomosť o pohľadávke žalobcu 1/. Dar mal byť vrátený z dôvodu, že žalovaný voči svojim rodičom\nhrubo porušoval dobré mravy, pričom žalovaným tvrdené skutočnosti neboli v priebehu súdneho konania\npreukázané. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že medzi svedkami ako rodičmi a žalovaným, ako ich\nsynom, dochádzalo v období mesiacov apríl až máj 2018 k nezhodám, kedy sa menej navštevovali\na vznikali hádky v dôsledku odvolania žalovaného z funkcie starostu obce Keť miestnym referendom,\nktoré sa konalo dňa 21.04.2018. Hrubým porušením dobrých mravov sa podľa konštantnej judikatúry\nrozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné poručovanie (napr. R 88/1998). Svedkyňa\nM. F. pri výpovedi uviedla, že vzťahy sa upravili približne mesiac po konaní referenda. Z uvedeného\nvyplynulo, že svedkovia požiadali žalovaného o vrátenie daru až po dvoch mesiacoch odvtedy, kedy\nsa ich vzťahy upravili a teda v čase, kedy spolu opäť vychádzali (teda žalovaný v uvedenom čase\nneporušoval dobré mravy). Zo spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V. XXXX/XX (na č.l.\n173 - 196) vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vrátené svedkom až na náklade Zmluvy o vrátení daru zo dňa\n23.08.2018, teda v čase, kedy aj žalovaný priznal, že o pohľadávke žalobcu 1/ vedel. V rozhodnom čase\n(júl až august 2018) mal žalovaný len jedného veriteľa - žalobcu 1/. Pohľadávka žalobcu 2/ vznikla na\nzáklade faktúry č. 920180942 zo dňa 11.11.2018 (na č.l. 348). Súd pri vyhodnocovaní poctivého zámeru\nžalovaného prihliadal prísnejšie na okolnosti ovplyvňujúce poctivý zámer žalovaného vzhľadom na jeho\nvzdelanie (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa) a životné skúsenosti (žalovaný pracoval ako učiteľ\nna SSOU Mostová a SSOU Svodín, ako vedúci oddelenia na Nitrianskom samosprávnom kraji, ako\nhlavný kontrolór Obce Keť, ako starosta obce Keť a vedúci referátu na Nitrianskom samosprávnom kraji).\nSúd tak dospel k záveru, že žalovaný sa na základe simulovaného právneho úkonu (zmluvy o vrátení\ndaru) zbavil majetku značnej hodnoty tak, aby žalobca 1/ nemohol byť upokojený v rámci exekúcie a\nnásledného konkurzného konania a taktiež za účelom privedenia sa do platobnej neschopnosti, aby\nbol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Keďže súd dospel k záveru, že boli naplnené dve\nskutkové podstaty nepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR, rozhodol o\nzrušení jeho oddlženia.\n12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspešnosti v spore.\nKeďže žalobca 1/ bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Nakoľko bol žalovaný vo vzťahu k žalobcovi 2/ úspešný v celom rozsahu,\npriznal mu voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že namietal aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobcu 1/ z dvoch dôvodov, a to, že v mene žalobcu 1/ koná neoprávnená osoba, preto je ním udelená\nplná moc právnemu zástupcovi neplatná, a žalobca 1/ nie je veriteľom dotknutým oddlžením. K prvému\ndôvodu žalovaný uviedol, že súd namiesto toho, aby splnenie procesných podmienok v zmysle § 161\nods. 1 CSP, na základe žalovaným predložených relevantných dôkazov riadne preskúmal a zo zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne závery, strohým konštatovaním, že „sa v celom rozsahu stotožňuje so\nzávermi Krajského súdu v Nitre uvedenými v Uznesení sp. zn.: 11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019,\nprávoplatnom dňa 15.07.2021 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:\n6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021“, považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/ za potvrdenú. Vytkol\nsúdu, že nešpecifikoval, ktoré tvrdenia správneho súdu považoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu\nvecnú legitimáciu žalobcu 1/. Takýmto procesným postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť\nnáležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia\nprocesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvé inštancie odvolaním. Súd mu nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Absencia náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia mala\nza následok jeho nepreskúmateľnosť, a tá podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (R 2/2016)\nzakladá inú vadu konania.\n14. Upozornil na to, že súd stotožnením sa so závermi správneho a kasačného súdu nechtiac a bez toho,\naby si to bol uvedomil, prakticky potvrdil námietku žalovaného ohľadom chýbajúcej vecnej legitimácie\nžalobcu 1/. Krajský súd v Nitre totiž uznesením sp. zn. 11S/98/2018-148 rozhodol o trvaní mandátu\nžalovaného, avšak v uznesení absentuje určenie zákonného dôvodu zániku mandátu starostu. Napriek\ntomu, že správny súd o zložení sľubu F.. G. bol z Vyhlásenia žalovaného - Obce Keť pre správny\nsúd vo veci 11 S/98/2018 zo dňa 9.2.2018 informovaný, s touto skutočnosťou sa v uznesení vôbec\nnevysporiadal, ani ju neoznačil za dôvod zániku mandátu starostu v zmysle § 13a ods. 1 písm. b) zákona\no obecnom zriadení, teda F.. T. G. za nového starostu nepovažoval. Z toho dôvodu mal za to, že súd\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n15. K druhému dôvodu uviedol, že s právnym názorom súdu týkajúceho sa vymedzenia okruhu\nveriteľov dotknutých oddlžením v odseku 90. rozsudku sa vedel stotožniť, ale nebolo mu jasné, akým\nmyšlienkovým postupom sa podarilo súdu dospieť k tomu, že žalobca 1/ do toho okruhu patrí. Nebolo\nmu zrejmé ako a prečo podľa súdu vyplynulo z uvedeného, že „žalobca disponujúci pohľadávkou, ktorá\nsa v súlade s ust. § 166b ZKR stala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola\noddlžením žalovaného dotknutá a žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna vecná legitimácia v zmysle § 166f\nods. 1 ZKR“, keď takáto interpretácia je v príkrom rozpore s ustanoveniami ZKR. Súd sám konštatoval,\nže oddlžením v zmysle § 166e ods. 2 ZKR sú dotknuté iba pohľadávky vymedzené v § 166a ZKR a\nsamotné oddlženie je definované v § 166e ods. 1 ZKR ako zbavenie všetkých dlhov dlžníka, ktoré môžu\nbyť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, akom nebudú uspokojené v\nkonkurze.\n16. Poznamenal, že k aktívnej vecnej legitimácii nestačí, aby pohľadávka žalobcu bola dotknutá\noddlžením, žalobca musí byť aj veriteľom. Veriteľa definuje § 167l ZKR. Prihlásiť pohľadávku do konkurzu\nsú oprávnení iba veritelia. Okresný súd Nitra sa v konkurznom konaní sp. zn 30OdK/27/2019 dňa\n13.11.2020 rozhodol, že podanie žalobcu 1/ za prihlášku do konkurzu nepovažoval, čo znamená, že ho\nza veriteľa neuznal. Z toho dôvodu je právny názor súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu 1/ arbitrárny\na aj prekvapivý, keďže zákonný sudca, ktorému bol spor pridelený do 4.7.2022, dňa 6.6.2022 žalobcu\n1/ vyzval na späťvzatie žaloby práve z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie. Bol toho názoru,\nže rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n17. Žalovaný ďalej poukázal na bod 100. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mal za to, že žalobca 1/\nneuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepoctivého zámeru dlžníka, čo je ďalším dôvodom\nna zamietnutie žaloby. V žalobe sú uvedené iba domnienky žalobcu 1/ bez akýchkoľvek dôkazov.\nSúd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že žalovaný musel mať vedomosť o pohľadávke\nžalobcu 1/ v čase vrátenia daru, nakoľko deň doručenia uznesenia ústavného súdu bol totožný s dňom\nprevzatia výzvy na vrátenie daru žalovaným. Žalovaný sa však o potvrdení rozhodnutia obecného\nzastupiteľstva o uložení pokuty dozvedel od svojho advokáta až o dva dni neskôr. Súd konštatoval, že\n\nz vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa prevzatie (výzvy na vrátenie daru\n- pozn. žalovaného) reálne uskutočnilo. Žalovaný k tomu poznamenal, že nakoľko súd nemal žiadnu\nzákonnú možnosť svoje pochybnosti verifikovať, musel v zmysle článku 11 ods. 4 CSP brať do úvahy len\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. Výpovede svedkov a listinné dôkazy svedčili v prospech\nžalovaného, ktorý poukázal aj na zásadu in dubio pro reo.\n18. K dôvodom vrátenia daru uviedol, že súd by sa mal pri hodnotení dôkazu držať toho, čo svedok\nskutočne povedal. Svedkyňa M. F., ako je to v zápisnici z pojednávania zo dňa 2.12.2022 zaznamenané,\ndoslovne povedala, že „a mesiac po voľbách oľutoval žalovaný, že sa k nám zle správal“. Poznamenal, že\nkomunálne voľby sa v roku 2018 konali 10. novembra, takže domnienka súdu o upravení sa vzťahov pred\nvrátením daru je mylná. Zároveň upozornil na to, že súd nemal ani dôvod, ani možnosť skúmať okolnosti\nvrátenia daru a porušil § 194 CSP, keď rozhodoval o otázke, na riešenie ktorej nemal kompetenciu. Súd\nporušil aj § 202 CSP, keď svedkom kládol otázky ohľadom vrátenia daru, ktoré s predmetom konania\nnesúviseli. Poukázal na to, že súd v zmysle článku 16 ods. 2 CSP ani nemohol výsluchy svedkov ako\ndôkazy použiť, keďže boli získané v rozpore so zákonom. Výsluch svedkov totiž navrhol právny zástupca\nžalobcu 1/ bez platného splnomocnenia. Poukázal na čl. 7 CSP, a mal za to, že súdy môžu konať\nzásadne iba na návrh strany a nakoľko v prípade vrátenia daru sa darcovia nemuseli na súd obrátiť,\nlebo obdarovaný uznal ich argumenty a na ich výzvu dar vrátil, niet o čom rozhodovať, a skúmanie\nokolností vrátenia daru súdom, ktorý ani nie je v zmysle § 13 resp. § 20 CSP miestne príslušným, nebolo\nprípustné. Podľa názoru súdu, zo spisu Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. V. XXXX/XX (na\nč.l. 173 - 196) vyplynulo, že nehnuteľnosti boli vrátené svedkom až na náklade Zmluvy o vrátení daru\nzo dňa 23.08.2018, teda v čase, kedy aj žalovaný priznal, že o pohľadávke žalobcu 1/ vedel.\n19. Žalovaný k tomu uviedol, že podľa súdnej praxe a právnej literatúry sa darovacia zmluva zruší\nuž samotným prejavom vôle darcu, a to v momente ako sa tento prejav vôle dostane do dispozičnej\nsféry obdarovaného (§ 45 Občianskeho zákonníka). Následne sa obnoví pôvodný právny vzťah ex\nnunc, obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom, a preto je povinný vec vydať. To znamená,\nže konanie žalovaného po obdržaní výzvy na vrátenie daru (vyhotovenie zmluvy o vrátení daru a\npodanie návrhu na vklad) bolo už determinované a vyplývalo z jeho zákonnej povinnosti v zmysle\n§ 451 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v súvislosti s tým poukázal\nna bod 2.2 Zmluvy o vrátení daru zo dňa 23.8.2018, kde zmluvné strany výslovne deklarujú, že k\nvráteniu daru došlo na základe § 630 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že absentuje teda akákoľvek\nsnaha žalovaného poškodiť svojho veriteľa. Ďalej mu nebolo jasné, čo si pod pojmom simulovaný\nprávny úkon súd predstavuje. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého simulácia\n(predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom (7 Cdo\n12/2012). V tomto prípade ale na základe zmluvy o vrátení daru skutočne došlo k vráteniu daru, čo\npotvrdil povolením vkladu Okresný úrad Levice, katastrálny odbor. Mal za to, že súdu sa nepodarilo\ndokázať úmysel žalovaného priviesť sa do platobnej neschopnosti, čo je základným predpokladom\nexistencie nepoctivého zámeru. V čase vrátenia daru žalobca 1/ ešte nedisponoval vykonateľnou\npohľadávkou, teda nebolo možné voči žalovanému nariadiť exekúciu. Exekúcia vedená voči dlžníkovi\nje však základnou zákonnou podmienkou na podanie návrhu na oddlženie. Vytkol súdu, že nevysvetlil,\nz akého dôvodu konanie žalovaného smerujúce k splneniu zákonnej povinnosti vrátenia daru na výzvu\ndarcov v čase, kedy ešte neboli dané žiadne predpoklady na podanie návrhu na oddlženie, vyhodnotil\nako úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti za účelom podania návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu. Vyslovil názor, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\npreto I. výrok rozsudku v spojení s III. výrokom je nesprávny.\n20. Žalovaný ďalej namietol nesprávnosť II. výroku rozsudku, keďže mal za to, že nebolo možné\nzamietnuť neexistujúcu žalobu. Žalobca 2/ nepodal vlastný návrh na zrušenie oddlženia, ako to vyžaduje\n§ 166f ZKR. Rozhodnutie súdu povoliť pristúpenie spoločnosti Q-Termo s. r. o. na návrh žalobcu 1/\ndo sporu uznesením č. 32Odi/2/2019-170 považoval preto za arbitrárne. Mal za to, že pristúpenie v\nzmysle § 79 CSP v tomto prípade je v kolízii so ZKR, pričom lex specialis derogat legi generali preto\nneboli splnené procesné podmienky. Postup súdu považoval v tejto otázke za porušenie jeho práva\nna spravodlivý súdny proces aj preto, lebo návrh na pristúpenie podal právny zástupca žalobcu 1/,\nnedisponujúci platným splnomocnením, teda bez oprávnenia tento návrh podať.\n21. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok sp. zn. 32Odi/2/2019-415\nzo dňa 2.12.2022 zrušil a žalobu zamietol, resp. konanie zastavil.\n\n22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý\nuviedol, že považuje citovaný rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a správny, založený na riadne\na dôkladne vykonanom dokazovaní; pričom konajúci súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, tieto\nsprávne právne vyhodnotil a posúdil a rozsudok riadne a presvedčivo odôvodnil.\n23. V prvom rade žalobca 1/ a 2/ namietli, že odvolanie žalovaného je v rozpore s ust. § 359 CSP.\nPoukázali na to, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Nakoľko\nodvolanie žalovaného smeruje voči rozsudku v plnom rozsahu, t.j. aj proti výrokom II. a IV., v ktorých bol\nžalovaný úspešný, žiadali, aby odvolací súd pre vyššie uvedenú vadu odvolanie žalovaného poukazom\nna ust. § 386 písm. b) a d) odmietol.\n24. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ považoval za účelovú, pričom poukázal na\nskutočnosť, že určenie (ne)platnosti miestneho referenda na odvolanie starostu nebolo predmetom\ntohto konania a akákoľvek argumentácia žalovaného v tomto smere je už vyvrátená a prekonaná.\nS predmetnou otázkou sa vysporiadal náležite Krajský súd v Nitre, v rámci konania o určení\nneplatnosti miestneho referenda v uznesení č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30.05.2019, právoplatným\ndňa 15.07.2019. Krajský súd potvrdil platnosť referenda, ako aj postup povereného zástupcu starostu\npri plnení úloh štatutárneho zástupcu obce. Rozhodnutie krajského súdu bolo následne potvrdené aj\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20.01.2021. S touto\nargumentáciou žalovaného sa náležite vysporiadal Krajský súd v Nitre aj v rozsudku č.k. 8Co/67/2022\n- 224 zo dňa 9. januára 2023.\n25. V súvislosti s námietkou výkladu pojmu „veriteľ dotknutý oddlžením“ žalobcovia mali za to, že súd\nprvej inštancie zaujal v predmetnej otázke správne právne stanovisko a stotožnil sa s odôvodnením\nrozsudku aj v tejto časti.\n26. Čo sa týka nepoctivého zámeru žalovaného, poukázali na viacero dôvodov, ktoré preukázali\nnepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení, pričom jeden z týchto dôvodov bolo aj účelové zbavenie sa\nmajetku veľkej hodnoty žalovaného - vrátenie daru/nehnuteľností svojim rodičom. Mali za to, že žalovaný\nsa účelovo zbavil svojho majetku, aby mohol byť následne oddlžený s nepoctivým zámerom. Poukázali\nna vykonané dôkazy, a to najmä na svedecké výpovede rodičov a dcéry žalovaného, ktoré súd spolu s\nlistinnými dôkazmi riadne, správne a presvedčivo vyhodnotil. V ostatnej časti poukázali na odôvodnenie\nrozsudku, v ktorom sa súd výstižne, logicky a presvedčivo vysporiadal s predmetnou vecou.\n27. Na základe uvedených skutočností žiadali odvolací súd, aby v prípade, ak odvolanie žalovaného\nneodmietne, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Odi/2/2019 - 415 zo dňa 02. decembra 2022, v\nzmysle ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n28. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý opakovane upozornil, že právny zástupca\nnedisponuje platným splnomocnením, preto nie je dôvod na vyjadrenie reagovať. Podotkol, že\njeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom. K skutkovej stránke rozhodnutia uviedol, že súd\nv konaní nedokázal snahu žalovaného poškodiť svojho veriteľa a ani jeho úmysel priviesť sa do\nplatobnej neschopnosti, aby mohol podať návrh na oddlženie. Vytkol súdu, že v odseku 103.\nnapadnutého rozsudku uvádza svoje hodnotenie skutkového stavu, pričom úplne opomenul vyrovnať\nsa s argumentáciou žalovaného. Taktiež sa nezaoberal argumentáciou žalovaného ohľadom chýbajúcej\nvecnej legitimácie žalobcu 1/. V súvislosti s tým žalovaný upozornil na to, že výrok súdneho rozhodnutia\nje jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa\nprejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (NS SR\n3Cdo/l 15/2016). Poukázal na to, že Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/98/2018-148 rozhodol o\nzániku mandátu žalobcu zamietnutím jeho žaloby. Žiadnou inou právnou otázkou, teda ani legitimitou\nnového starostu, sa nezaoberal. Okrem toho právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich\nrozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, súdy nie sú\nviazané rozhodnutiami iných súdov, okrem prípadov vymedzených v § 193 Civilného sporového\nporiadku. Okrem skutočností uvedených v odvolaní doplnil, že ak bol žalobca 1/ presvedčený, že\nžalovaný sa vrátením daru zbavil majetku značnej hodnoty, mal možnosť v zmysle ust. § 166h ZKR\n\nobrátiť sa na súd a domáhať sa podľa ustanovení OZ uspokojenia jeho pohľadávky z toho, čo\nodporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Žalobca 1/ však túto možnosť nevyužil.\n29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobca 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu. K námietke\nprocesnej legitimácie žalobcu 1/ svoju doterajšiu argumentáciu doplnili o právny názor Ústavného súdu\nSR, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho uznesenia (bod 18.) č.k. II. ÚS 524/2021-20 zo dňa 11.11.2021.\nV ostatnom odkázali na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.\n30. K uvedenej argumentácii žalobcov 1/, 2/ žalovaný uviedol, že sa vôbec nezaoberala otázkou,\nči existovala snaha žalovaného poškodiť svojho veriteľa alebo úmysel priviesť sa do platobnej\nneschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na oddlženie. Absencia snahy, resp. úmyslu, vylučuje\nnepoctivý zámer. Nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ a spolu s nimi aj súd považovali vrátenie daru žalovaným za\ndôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, mali presvedčivo vysvetliť, kde a v čom videli snahu,\nresp. úmysel žalovaného, ktorý konal na výzvu darcov. Takéto vysvetlenie však absentuje aj v odvolaním\nnapadnutom rozsudku a aj vo vyjadreniach žalobcov 1/ a 2/.\n31. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n32. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v\n§ 379 CSP bez nariadenia pojednávania a oboznámiac sa s procesným postupom súdu prvej inštancie,\nako i dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného, vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že\nodvolanie žalovaného je v časti proti I. a III. výroku dôvodné, a preto je potrebné v tejto časti napadnutý\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n33. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním žalovaného proti napadnutému rozsudku v časti\nII. a IV. výroku, ktorými súd prvej inštancie žalobu žalobcu 2/ voči žalovanému zamietol, priznal mu v\ntejto časti nárok na náhradu trov konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku II. a\nIV. ako výroku závislému, je potrebné odmietnuť.\n34. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n35. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma má\nprávo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým\nje odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho\nkonania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania.\nPodmienky prípustnosti odvolania sú upravené v ustanoveniach §§ 355 až 363 CSP a sú nimi:\n1. spôsobilý predmet odvolania\n2. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania\n3. procesná legitimácia odvolateľa\n4. dodržanie zákonných náležitostí odvolania\n36. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n37. Odvolací súd konštatuje, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a\nžalovaný (§ 60). To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému.\nNa rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu CSP výslovne obmedzuje právo strany podať\nodvolanie (doteraz obmedzenie vyplývalo len z judikatúry). Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať\nodvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je\nrozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo. Je\nzrejmé, že pri posudzovaní, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú zohľadňovať iné\nskutočnosti ako pri žalovanom.\nAk odvolanie podá strana, v neprospech ktorej nebolo vydané rozhodnutie, je povinnosťou odvolacieho\nsúdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.\n38. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie a z výrokovej časti odvolaním žalovaného napadnutého\nrozsudku mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie II. výrokom zamietol žalobu žalobcu 2/\nvoči žalovanému a s tým súvisiacim IV. výrokom a žalovanému, ktorý bol v tejto časti úspešný, priznal\nvoči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko žalovaný bol proti žalobcovi\n\n2/ v týchto výrokoch úspešný, nebol oprávnený podať proti nim odvolanie. S poukazom na uvedené\nodvolací súd postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalovaného proti výroku II. a IV.\nako podané neoprávnenou osobou.\n39. O náhrade trov konania v tejto časti rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za\nneúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací\nsúd preto žalobcovi 2/, ako úspešnej strane, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu proti žalovanému s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n40. Odvolací súd sa následne zaoberal odvolaním žalovaného v časti proti I. výroku, ktorým súd prvej\ninštancie zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer a III. výroku, ktorým priznal žalobcovi 1/ voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n41. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ ako veriteľ dotknutý oddlžením priznaným žalovanému, podal\nžalobu o zrušenie oddlženia ako oprávnená osoba v zákonom predpokladanej šesťročnej lehote.\n42. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia\noddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov\nod vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak\npreukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na\nspoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.\n43. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno\nusudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,\nnajmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,\nzamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo\nvýhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie\nnevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti\nopätovne zaradil.\n44. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak\na) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s\nprihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,\nb) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ\nneprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na\ndrobných veriteľov sa neprihliada,\nc) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo\nneuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o\ndôležitú informáciu,\nd) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo\nvyžadovať,\ne) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do\nplatobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,\nf) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na\nokolnosti musel vedieť,\ng) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa\nspoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,\nh) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho\nveriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,\ni) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,\nj) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom\ndni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,\nk) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu\nposkytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba\nCentrum právnej pomoci,\n\nl) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase\npodania návrhu centrum hlavných záujmov.\n45. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u\ndlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí\nalebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo\nmá iné osobitné životné skúsenosti.\n46. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie\noddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd\npoctivý zámer dlžníka neskúma.\n47. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že účelom inštitútu oddlženia v žiadnom prípade nie je ani\nnemôže byť nedôvodná ochrana dlžníka pred jeho veriteľmi. Zákonodarca dlžníkovi týmto inštitútom\nneposkytuje možnosť zbaviť sa dlhov na úkor veriteľov. Naopak, účelom oddlženia je dosiahnutie\nmaximálnej možnej ochrany práv dlžníka na „slušný život“ a práva veriteľov na úhradu ich pohľadávok za\nsituácie, keď dlžník pre mimoriadne nepriaznivú životnú a finančnú situáciu nie je schopný splácať svoje\ndlhy (spravidla voči viacerým) veriteľom a táto situácia má priamy a negatívny dopad na jeho osobný\nživot, prípadne život jeho rodiny, ako aj na zabezpečovanie základných životných potrieb pre seba,\nprípadne svoju rodinu (osoby odkázané na jeho výživu a starostlivosť). Výlučne za týmto účelom zákon\ndlžníkovi umožňuje odpustenie zvyšku dlhov, ktoré nebude možné uspokojiť z jeho majetku. Dlžníkovi\nvšak v ust. § 166g ZKR od počiatku ukladá povinnosť ctiť si zásadu „pacta sunt servanda“ (dohody/\ndlhy sa majú plniť), čo znamená povinnosť vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich\nmožností a schopností.\n48. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016, v ktorom\nuviedol, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem\nna strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“. Vo vzťahu k účelu a\npodstate právnej úpravy oddlženia ústavný súd v cit. rozhodnutí uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť\ndlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho\ndlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali\nďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol\nopätovne postaviť na vlastné nohy“.\n49. Zákonodarca úpravou § 166g ods. 5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné\nkonanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z\nprávnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil\naž na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.\n50. Súd prvej inštancie založil zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer na skutočnosti, že zo správania\ndlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti,\naby bol oprávnený podať návrh a zo správania dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že\nmal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd mal za to, že žalovaný\nsa na základe simulovaného právneho úkonu (zmluvy o vrátení daru) zbavil majetku značnej hodnoty\ntak, aby žalobca 1/ nemohol byť uspokojený v rámci exekúcie a následného konkurzného konania a\ntaktiež za účelom privedenia sa do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie\nkonkurzu.\nŽalovaný sa s uvedeným záverom nestotožnil a rozsudok napadol odvolaním z dôvodov, že súd\npri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo viedlo k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu veci. Mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam aj preto, lebo sa nevysporiadal s niektorými žalovaným navrhnutými dôkazmi,\npotrebnými na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny\nproces. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému vykonávať jemu patriace\nprocesné práva a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, keďže odôvodnenie rozsudku súdu nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia a neboli splnené ani procesné podmienky. Rozsudok považoval za arbitrárny a\nnepreskúmateľný.\n\n51. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu 1/, ktorú žalovaný\nnamietol z dvoch dôvodov, a to, že v mene žalobcu 1/ koná neoprávnená osoba, preto je ním udelená\nplná moc právnemu zástupcovi neplatná, a žalobca 1/ nie je veriteľom dotknutým oddlžením.\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo\nvšeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú\nlegitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom\nsubjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej\nz hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej\nlegitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom\nsúd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z\nhľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba\nalebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba\nto, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe\ntvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho\noprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom\nžalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti, o ktorú v konaní ide.\n52. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že súd nešpecifikoval, ktoré tvrdenia\nsprávneho súdu považoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 1/. V bode 92.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku k námietke aktívnej legitimácie žalobcu 1/ žalovaným súd uviedol\nlen, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Nitre č.k.\n11S/98/2018 - 148 zo dňa 30.05.2019, právoplatnom dňa 15.07.2021 v spojení s uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Usam/l/2020 zo dňa 20.01.2021, pričom bližšie neodôvodnil,\ns ktorými konkrétnymi závermi súdov sa stotožnil a nešpecifikoval, ktoré tvrdenia správneho súdu\npovažoval za argumenty potvrdzujúce aktívnu legitimáciu žalobcu 1/. Odvolací súd dáva za pravdu\nžalovanému, že takýmto procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť náležite skutkovo aj\nprávne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Právo na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces,\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl.\n46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom\na z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z\npohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní\nprípadných opravných prostriedkov.\n53. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto\nzákladného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným\nsúdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n54. Druhý dôvod nedostatku namietanej aktívnej legitimácie žalobcu, že žalobcova pohľadávka je\npohľadávkou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, a teda jedná sa o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia\nv konkurze a nemohlo sa tak jednať o pohľadávku dotknutú oddlžením, odvolací súd posúdil ako\nnedôvodný. V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným podrobne v bodoch\n90. a 91. napadnutého rozsudku, že žalobca disponuje pohľadávkou, ktorá sa v súlade s ust. § 166b ZKR\nstala vyhlásením konkurzu pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia, bola oddlžením žalovaného dotknutá\na žalobcovi 1/ tak svedčí aktívna legitimácia v zmysle § 166f ods. 1 ZKR. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu\nžalobcu, že ZKR nepozná pojem „dotknutý oddlžením“, ale z formulácie „veriteľ dotknutý oddlžením“\nje zrejmé, že podať návrh môže ktorýkoľvek veriteľ dlžníka, bez ohľadu na to, či svoju pohľadávku v\nkonkurze prihlásil, musí však preukázať, že je veriteľom dlžníka. Odvolací súd, v zhode s názorom súdu\n\nprvej inštancie uvádza, že žalobca 1/ je veriteľom dotknutým oddlžením, pretože jeho oddlženie malo\npriamy vplyv na pohľadávku žalobcu 1/.\n55. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietol, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Mal za to, že žalobca 1/ neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní nepoctivého\nzámeru dlžníka pri oddlžení, v žalobe sú uvedené iba domnienky žalobcu 1/ bez akýchkoľvek dôkazov.\nOdvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku žalovaného, že súd v bode 103. dostatočne nevysvetlil,\nz akého dôvodu si konanie žalovaného smerujúce k splneniu zákonnej povinnosti vrátenia daru na\nvýzvu darcov, vyhodnotil ako úmyselné privedenie sa do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený\npodať návrh na vyhlásenie konkurzu. Taktiež neodôvodnil a právne neposúdil, na základe čoho dospel\nk záveru, že darovaciu zmluvu považuje za simulovaný právny úkon. Odvolací súd dodáva, že pri\nsimulovanom právnom úkone konajúci predstiera iný úkon, avšak v skutočnosti sleduje iné právne\ndôsledky aké zákon s takýmto prejavom spája. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR simulácia\n(predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom (7 Cdo\n12/2012).\n56. Odvolací súd poukazuje na to, že z formálnoprávneho hľadiska žiadosť o vrátenie daru,\nako jednostranný adresný právny úkon majúci dôsledky odstúpenia od zmluvy, má doručením\nobdarovanému za následok zrušenie zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2 OZ). To platí aj vtedy, ak\npredmetom daru bola nehnuteľnosť, ktorej prevod podliehal zápisu v katastri nehnuteľností. Odvolací\nsúd súhlasí so žalovaným, že k obnoveniu pôvodného stavu dochádza už prejavom darcu doručeného\nobdarovanému, z ktorého je zrejmé, že uplatňuje vrátenie daru. Následne sa obnoví pôvodný právny\nvzťah ex nunc, obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom, a preto je povinný vec vydať. Žalovaný\nv konaní argumentoval, že jeho konanie po obdržaní výzvy na vrátenie daru bolo už determinované\na vyplývalo z jeho zákonnej povinnosti v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné\nobohatenie. Žalovaný dal do pozornosti bod 2.2 Zmluvy o vrátení daru zo dňa 23.8.2018, kde zmluvné\nstrany výslovne deklarujú, že k vráteniu daru došlo na základe § 630 Občianskeho zákonníka, takže mal\nza to, že absentuje akákoľvek jeho snaha poškodiť svojho veriteľa. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že\nv danom prípade na základe zmluvy o vrátení daru skutočne došlo k vráteniu daru, čo potvrdil povolením\nvkladu Okresný úrad Levice, katastrálny odbor.\n57. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na výklad zákonom predpokladaného správania sa dlžníka\nv nepoctivom zámere (§ 166g ZKR). Je dôvodné a nutné uviesť, že súd pri kontrole správania dlžníka\nmajúceho povahu nepoctivého zámeru neskúma, či úkony dlžníka boli v súlade so zákonom a majú\npovahu konania právne dovoleného (t.j. či dlžník mohol legitímne uzavrieť napr. kúpnu, darovaciu, či inú\nmajetkovú zmluvu, či mohol v zmysle zákona odmietnuť dedičstvo, dať výpoveď z výhodnej práce...).\n58. Legálnosť správania sa dlžníka, t.j. súlad jeho právnych úkonov so zákonom, nie je pre hodnotenie\nnepoctivého zámeru právne významný ani podstatný. Podstatným je, za akým účelom, s akým úmyslom\nalebo s akou pohnútkou dlžník vykonal, hoci právom dovolený úkon, ktorým sa však zbavil svojho\nmajetku, tento majetok zmenšil, odmietol alebo sa vzdal príležitosti získať majetok, t.j. správal sa tak,\nže svojím správaním mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.\n59. Odvolací súd dopĺňa, že pod poškodením veriteľa v zmysle zákonnej úpravy § 166g ods. 1 písm. h)\nZKR je potrebné rozumieť taký stav (následok), kedy v dôsledku správania sa dlžníka dôjde u veriteľa\nk reálnemu ohrozeniu alebo sťaženiu možnosti uspokojenia jeho pohľadávky.\n60. Zákon súdu ani žalobcovi neukladá povinnosť „bezpochyby preukazovať vôľou dlžníka (žalovaného)“\nspôsobiť žalobcovi škodu. Ako odvolací súd uviedol, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer\nsúd hodnotí celkové správanie sa dlžníka v danom časovom úseku a jeho postoj k snahe plniť svoje\ndlhy, teda správať sa zodpovedne k svojim veriteľom.\n61. Súdna prax už zodpovedala otázku, že v zmysle zákonnej úpravy vyplývajúcej zo IV. časti ZKR,\nkonkurzný súd pri vyhlásení konkurzu s oddlžením poctivosť zámeru dlžníka neskúma. Tento prieskum je\nvyhradený až „ex post“ v konaní o zrušenie oddlženia vyvolanom veriteľom dlžníka, ktorý má pochybnosti\no poctivom zámere dlžníka sledovaným podaním návrhu na konkurz. Súd prvej inštancie preskúmava\na hodnotí správanie sa dlžníka v úkonoch vykonaných pred vyhlásením konkurzu.\n\n62. Na konanie o žalobe na zrušenie oddlženia sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku,\nv zmysle ktorého má každá strana sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (procesný útok a obrana), rešpektujúc sudcovskú a zákonnú\nkoncentráciu konania (§ 149 - § 155 CSP). Každá sporová strana zodpovedá za svoj postoj a výsledok\nsporu. Žalobca v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v skutkových tvrdeniach\nprocesného útoku vymedzil okolnosti, v ktorých videl nepoctivý zámer žalovaného, ale súd prvej\ninštancie svoje závery týkajúce sa preukázania skutkových podstát dostatočne neodôvodnil, ani sa\nnevysporiadal s argumentáciou žalovaného v tomto smere. Odvolací súd však považuje za dôvodný\npostup súdu prvej inštancie, ktorý pri vyhodnocovaní poctivého zámeru žalovaného prihliadal v súlade\ns ust. § 166g ods. 3 ZKR prísnejšie na okolnosti ovplyvňujúci jeho poctivý zámer vzhľadom na jeho\nvzdelanie a životné skúsenosti.\n63. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n64. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n65. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že napadnutý\nrozsudok je nedostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dôsledne nedodržal ust. § 220 ods. 2 CSP,\nv dôsledku čoho pomerne rozsiahlo opísal vyjadrenia strán, avšak posúdenie argumentácie sporových\nstrán ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu 1/ v rozhodnutí absentuje. Taktiež odvolaciemu súdu z\npreskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že boli naplnené dve\nskutkové podstaty nepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR. Odvolací súd\nsa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý v odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné,\npretože neobsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné preskúmať v odvolacom konaní,\na preto rozhodnutiu chýba dostatočná presvedčivosť s ohľadom na predmet sporu a výsledok konania.\nS poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v konaní bolo porušené právo žalovaného\nna spravodlivý súdny proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia a tento\nnedostatok nie je možné odstrániť činnosťou odvolacieho súdu.\n66. Úlohou súdu prvej inštancie pri zohľadnení argumentácie a právneho záveru odvolacieho súdu bude\nvec v ďalšom konaní opätovne skutkovo a právne posúdiť, vysporiadať sa s dôkaznými návrhmi strán\nuplatnenými v konaní, prihliadnuť na skutočnosti uvedené v odvolaní a rovnako tak sa s nimi vysporiadať\nvo svojom rozhodnutí, ako aj riadne odôvodniť, ak opätovne dospeje k záveru, že žalobca 1/ je aktívne\nlegitimovaným subjektom v zmysle § 166f ods. 1 ZKR a boli naplnené kritériá dvoch skutkových podstát\nnepoctivého zámeru zo strany žalovaného v zmysle § 166g ods. 2 ZKR, akým správaním žalovaného\nboli naplnené. V novom rozhodnutí bude súd postupovať striktne podľa kvalitatívnych požiadaviek pre\nsúdne rozhodnutie s poukazom na ust. § 220 CSP a zároveň dostatočne vyčerpávajúco sa vyjadrí\nku všetkým podstatným skutočnostiam v tejto posudzovanej právnej veci, za dodržania práva strán\nna spravodlivý súdny proces, čím bude umožnené, v prípade podania opravného prostriedku, riadne\npreskúmať postup súdu prvej inštancie pri posúdení právneho sporu odvolacím súdom.\n67. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nrozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396\nods. 3 CSP).\n68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Odi/2/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:655c05d0-1fc1-44bd-873c-4b8a77830b78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.524.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 524/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 524/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.524.2021.1"}, {"guid": "ussr:0f91224c-247b-4b33-8749-6a23c68d4788", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2018", "nazov": "Uznesenie, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.122.2018.2"}, {"guid": "ussr:c7b4b4fc-bda2-41f8-822e-a70774a1e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "522a8c96-99ba-49f2-a991-6f317abc8a3e:351205e2-568f-4f63-b926-f695551f4919", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4018200392.1", "spisova_znacka": "6Usam/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Usam/1/2020 z 19. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4018200392.1"}, {"guid": "ad571a9d-341a-4c12-b3f3-709415b0dc76:16df5b2a-d189-4b6b-9629-797416b480fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/67/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/67/2022 z 29. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad571a9d-341a-4c12-b3f3-709415b0dc76:16df5b2a-d189-4b6b-9629-797416b480fd"}, {"guid": "91060849-aaa3-4a06-a3db-c79c9ef0e8f7:3cbe7001-3a62-40bb-a2e5-329739f1bfd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "30OdK/27/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 30OdK/27/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/91060849-aaa3-4a06-a3db-c79c9ef0e8f7:3cbe7001-3a62-40bb-a2e5-329739f1bfd0"}], "citovane_v": []}