{"guid": "51072f26-b52b-4333-a6d4-43b18745341b:4994690a-1148-4631-91b0-05e2fcc5637d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1", "spisova_znacka": "8CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/1/2025 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 8CoPr/1/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1", "identifikacne_cislo": "3520201637", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "nazov": "§ 60 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4994690a-1148-4631-91b0-05e2fcc5637d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/1/2025\n3520201637\n25. 03. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:3520201637.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Y. L., B. XX.XX.XXXX, O. X. J. XXXX/\nXXX, L. X., zastúpeného: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, IČO: 42 346 495, so sídlom Moyzesova\n28, Žilina, proti žalovanému: Jungheinrich spol. s r.o., IČO: 35 706 678, so sídlom Diaľničná cesta 17,\nSenec, zastúpenému: BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, so sídlom Suché Mýto 1,\nBratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 09.októbra 2024, č.k. B3-60Cpr/18/2020-259, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po\nprávnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 4, § 13 ods.3, § 15, § 17 ods.2, § 19, § 36, § 38 ods.1, §\n60, § 61, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods.2, § 74, § 77, § 79 ods.1, § 80 Zákonníka práce, v spojení\ns § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Nesporným bolo, že medzi stranami bol pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2018 založeným\npracovný pomer s nástupom do práce dňa 01.06.2018, v znení neskoršieho dodatku zo dňa 31.05.2019\nna dobu neurčitú s miestom výkonu práce špecifikovaným ako pridelený región s tým, že pravidelným\npracoviskom je trvalé bydlisko žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca má od roku\n2012 evidovaný trvalý pobyt v okrese Považská Bystrica a v tomto území aj vykonával svoju prácu podľa\npracovnej zmluvy ako servisný technik pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov. Mal za preukázanú tiež tú\nskutočnosť, že dňa 15.04.2020 žalovaný ako zamestnávateľ prijal písomné rozhodnutie o organizačných\nzmenách, podpísané konateľom spoločnosti N.. T. D., z obsahu ktorého vyplýva, že rozhodol tak, že\nvzhľadom na potrebu zefektívnenia činnosti spoločnosti a racionalizáciu práce, zrušuje sa s účinnosťou\nod 01.05.2020 pozícia servisný technik pre Považskú Bystricu, Žilinu a Púchov a vzhľadom na túto\nzmenu, bude ukončený pracovný pomer so žalobcom pracujúcim na pozícii servisný technik, ktorý sa\nstal pre spoločnosť v dôsledku tohto rozhodnutia nadbytočným, a to v zmysle jeho pracovnej zmluvy\na Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať,\na to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a bude s\nním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\nMal za preukázané, že dohoda strán o skončení pracovného pomeru spĺňala podstatné náležitosti,\nbola písomná a riadne doručená. Žalobca síce namietal, že dohoda neobsahuje dôvod, pre ktorý mal\npracovný pomer skončiť, avšak absencia tohto dôvodu nespôsobuje neplatnosť takej dohody, ktorá\nv zmysle Zákonníka práce mohla byť dokonca aj ústna. Zákonník práce nesankcionuje neplatnosťou\n\nani nedodržanie písomnej formy dohody ani neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru. V\nsúvislosti s námietkou žalobcu, že mu nebola ponúknutá iná vhodná práca, poukázal na to, že\npredmetom tohto sporu nebolo skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti\nzamestnanca, ale vzájomnou dohodou. Čo sa však týka pracovných ponúk zverejnených žalovaným\nna portáli L..sk, na ktoré žalobca poukázal, napriek tomu, že v prípade skončenia pracovného pomeru\ndohodou nebol žalovaný povinný ponúknuť žalobcovi iné vhodné miesto, poukázal na to, že samotný\nžalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 01.03.2022 síce poukázal na viaceré pracovné pozície, ktoré\nmal žalovaný inzerovať, avšak všetky boli zverejnené v inom časovom období než v čase uzatvorenia\ndohody o skončení pracovného pomeru dňa 17.04.2020. Nemožno predsa argumentovať inzerciou\npracovnej ponuky (dokonca na pozíciu ako napríklad účtovník či recepčná) v období roku 2019 alebo\nv období niekoľko mesiacov po skončení pracovného pomeru. Ponuka inej vhodnej práce je jednou z\nhmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede ale nie dohody. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že nedošlo\nk prerokovaniu otázky skončenia pracovného pomeru, poukázal na to, že predmetom tohto sporu\nnebola neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou ale dohodou, kedy ingerencia zástupcov\nzamestnancov nie je dôvodná. Pokiaľ by v rovnaký deň 17.04.2020 žalovaný pristúpil k doručeniu\nvýpovede z dôvodu organizačnej zmeny a nedošlo by k prerokovaniu tejto výpovede, situácia by bola\niná, keďže Zákonník práce v takom prípade sankcionuje výpoveď neplatnosťou. Mal súd za to, že ani v\ntomto prípade, keď žalovaný oznámil žalobcovi, aké sú možnosti na výber - podpis dohody o skončení\npracovného pomeru alebo výpoveď, a teda to, že žalobca mal na výber medzi uvedenými možnosťami,\nnemožno považovať za nátlak vo vzťahu k jednej z týchto možností, ktorú si žalobca napokon aj zvolil.\nDospel k záveru, že konanie žalovaného nevykazovalo znaky bezprávnej vyhrážky. Naopak, samotný\nžalobca už v podanej žalobe uviedol, že si vybral možnosť, ktorá sa mu zdala finančne výhodnejšia.\nNemôže byť preto dôvodom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru tá skutočnosť, že si to\nnásledne žalobca rozmyslel. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri stretnutí dňa 17.04.2020,\nna ktorom bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru, žalobca požiadal o to, aby mu bolo\nuvedené umožnené konzultovať s právnikom, pričom táto možnosť mu aj poskytnutá bola a mohol si\nzavolať osamote komu chcel a podpis predmetnej dohody alebo postup odkonzultovať s inou osobou.\nUvedenú možnosť potvrdili nielen svedkovia v rámci výpovede ale dokonca aj samotný žalobca v rámci\njeho výsluchu túto možnosť potvrdil a nič mu nebránilo predmetnú dohodu nepodpísať a z miesta\nstretnutia odísť. Pokiaľ žalobca naznačil, že mal byť pri uzatvorení dohody o skončení pracovného\npomeru uvedený do omylu v súvislosti s organizačnou zmenou a možnou výpoveďou, poukázal na\nto, že v žalobe žiaden omyl neuvádzal. Pokiaľ mal byť žalobca o organizačnej zmene informovaný\npri podpise dohody, nie je zrejmé, z akého dôvodu túto skutočnosť nespomenul už v podanej žalobe.\nPokiaľ by sa žalobca o organizačnej zmene dozvedel až v priebehu súdneho konania, tak ako to\nsám vo svojom vyjadrení uviedol, potom argumentáciu o vyvolanom omyle už pri podpise dohody\no skončení pracovného pomeru vo vzťahu k organizačnej zmene nie je možné vyhodnotiť inak ako\núčelovú, prezentovanú až v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ\nžalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2011 zo dňa 30.01.2012,\nv danom prípade išlo o situáciu, kedy zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom\ndohodou v súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, avšak v danom prípade\nsúd konštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k zrušeniu pracovného miesta, keď zamestnávateľ\nkontinuálne ešte v čase trvania pracovného pomeru zamestnanca vytvoril nové miesto, na ktoré prijal\nnového zamestnanca. V tomto spore však uvedené preukázané nebolo. Podľa § 255 CSP priznal\nžalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ žalobca žiadal\naplikovať ustanovenie § 257 CSP z dôvodu, že počnúc mesiacom august 2021 je poberateľom dávky\nv hmotnej núdzi, zistil, že žalobca bol následne po označenom období aj zamestnaný a aj v súčasnosti\nje Sociálnou poisťovňou evidovaný ako zamestnanec. Preto aplikácia ustanovenia § 257 CSP nie je\ndôvodná, keďže nepriznanie náhrady trov konania je výnimočným inštitútom a iba v prípade, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade tieto v čase vyhlásenia rozsudku vzhľadom na\nuvedené neexistujú.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov, podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcu založil na\nzávere, že konanie žalovaného nevykazovalo znaky bezprávnej vyhrážky. Tento záver však neoprel\no relevantnú argumentáciu, ktorou by sa vysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného\ndokazovania s námietkami žalobcu o neplatnosti uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru.\nTúto argumentáciu nie je možné dovodiť ani zo žiadneho z bodov odôvodnenia, a to od bodu 53.\ndo bodu 58., ktoré jediné obsahovali vlastné úvahy súdu prvej inštancie. Je zjavné, že nerešpektoval\n\nochrannú funkciu pracovného práva, a to vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je slabšou stranou v spore\na vyžaduje zvýšenú ochranu. Súd prvej inštancie totiž vôbec neposudzoval, či žalovaný oprávnene\nhrozil žalobcovi daním výpovede. Žalobcom namietané okolnosti svedčiace o vykonštruovaní dôvodu\nvýpovede, resp. organizačnej zmeny, súd prvej inštancie nevyhodnotil, pretože bol vedený nesprávnymi\núvahami. Odôvodnenie napadnutého Rozsudku tak žalobca považuje za nedostatočné, nepresvedčivé\na neposkytujúce odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, čo predstavuje zásah do práva\nžalobcu na spravodlivý proces. Dôvod výpovede, ktorou žalobcovi žalovaný hrozil, a teda aj dôvod\nskončenia pracovného pomeru dohodou, sa žalobca dozvedel až z vyjadrenia žalovaného k žalobe.\nStretnutie, na ktorom žalobca podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, sa malo uskutočniť\nza účelom výmeny služobného vozidla. Žalobcovi však na ňom bolo prezentované, že mu bude daná\nvýpoveď, ak nepodpíše dohodu, ktorá je pre neho finančne výhodnejšia. Predmetného stretnutia sa\nzúčastnili zamestnanci žalovaného, ktorý aj v čase výpovede pred súdom prvej inštancie v postavení\nsvedkov boli v pracovnom pomere u žalovaného. Aby bolo možné konanie žalobcu v čase uzavretia\ndohody o skončení pracovného pomeru považovať za slobodné, musela by byť hrozba výpoveďou\noprávnená. Právo na danie výpovede žalobcovi by existovalo, ak by bol daný dôvod výpovede. V\nokolnostiach sporu o neplatné skončenie pracovného pomeru má čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej\nrepubliky viesť všeobecné súdy ku skutkovým zisteniam, či zamestnávateľ pri prepúšťaní zamestnanca\nnepostupoval svojvoľne výlučne s cieľom ukončiť s ním pracovný pomer a či zamestnávateľom vytvorené\nformálne predpoklady nerobia len kulisu pre inak svojvoľný postup a majú za cieľ navonok racionalizovať\na objektivizovať tento postup. Povedané inak, zamestnávateľ pri prepúšťaní musí postupovať objektívne\na racionálne - ním uvádzané dôvody musia obstáť v skutkovom a právnom prieskume. Len taký postup\nje súladný s ochranou zamestnanca podľa čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný bol\nnositeľom dôkazného bremena na preukázanie existencie dôvodu výpovede, ktorou žalobcovi hrozil.\nŽalovaný toto neuniesol, keď z výpovedí svedkov možno ustáliť, že podmienky na skončenie pracovného\npomeru výpoveďou z dôvodu žalovaným v konaní tvrdenej nadbytočnosti neboli dané. Z dokazovania\nvyplynulo, že u žalovaného nedošlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu a ani nemohlo dôjsť,\nnakoľko by v takom prípade nemohol žalovaný poberať štátnu pomoc. Ak by k organizačnej zmene\na plánovaniu výpovede došlo, potom by došlo aj k jej prerokovaniu so zástupcami zamestnancov. Ak\nby žalobca bol skutočne nadbytočný v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa a neexistovalo by iné\nvoľné pracovné miesto, žalovanému nič nebránilo na podpis žalobcovi pripraviť dohodu s uvedením\ndôvodu skončenia pracovného pomeru; pripravená na podpis však bola dohoda bez uvedenia dôvodu\na už s uvedením jednorazovej odmeny. Vo vzťahu k žalobcovi bolo postupované dňa 17.04.2020 tak,\naby s ním bola uzavretá dohoda \"bez uvedenia dôvodu\". Do centrály žalovaného bol pozvaný pod\nfalošnou zámienkou s tým, že mu bolo oznámené, že ak neuzavrie dohodu o skončení pracovného\npomeru, ktorá je pre neho finančne výhodná, bude mu daná výpoveď. Žalobca sa nachádzal v situácii,\nz ktorej pre neho vyplývalo, že ak nepodpíše dohodu, bude mu daná výpoveď, ktorá pre neho nie\nje finančne výhodná, opak bol však pravdou. Svedkovia vypovedali, že žalobcovi tvrdili, že uzavretie\ndohody je pre neho finančne výhodnejšie, nakoľko však neboli žalobcovi vysvetlené finančné dôsledky\npre oba spôsoby skončenia pracovného pomeru došlo k omylu na strane žalobcu. Ak by žalobcovi\nnebolo hrozené výpoveďou, neexistoval na jeho strane dôvod pre skončenie pracovného pomeru so\nžalovaným, čo potvrdzujú i svedecké výpovede, v zmysle ktorých žalobca na stretnutí dňa 17.04.2020\navizoval, že sa bude domáhať ochrany na súde. Žalovaný tak dňa 17.04.2020 hrozil výpoveďou, na\nktorú nebol daný dôvod, navyše primäl žalobcu k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru\nku dňu 17.04.2020 (mal na to podľa vyjadrenia svedkov pripravené doklady), napriek tomu, že podľa\npredloženého rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene malo byť pracovné miesto žalobcu zrušené\naž ku dňu 01.05.2020. Cieľom žalovaného teda bolo bez akýchkoľvek pochybností presvedčiť žalobcu\nk uzavretiu dohody bez výslovného uvedenia dôvodu pod hrozbou výpovede, pretože v skutočnosti\nk žiadnej organizačnej zmene u žalovaného nedošlo. Žalobca má za to, že uvedenému nasvedčujú\nvo svojich vzájomných súvislostiach všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. K\nuzavretiu dohody medzi stranami sporu tak došlo pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, žalobca navyše\nkonal v omyle ohľadom finančnej výhodnosti uzavretia dohody so žalovaným, či neexistencie iného\nvoľného pracovného miesta. Ide o ukážkový príklad svojvoľného prepustenia zo zamestnania, kedy\nboli použité všetky argumenty tak, aby zamestnanec podpísal vopred pripravenú dohodu; podľa\nsvedeckých výpovedí museli poverení zamestnanci so žalobcom dňa 17.04.2020 pracovný pomer\nukončiť. Žalobca pod vplyvom hrozby finančne nevýhodnej výpovede nebol a ani nemohol byť v takom\npsychickom stave, aby bez podpísania dohody o skončení pracovného pomeru z miesta stretnutia\nodišiel. Žalobca má za to, že ak by súd postupoval a uvažoval správne, musel by dospieť k záveru,\nže v čase uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru nebol žalobca nadbytočný a žalovaný\n\nmu neoprávnene hrozil výpoveďou, ktorú vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov, pričom\nuviedol žalobcu do omylu, keď mu neponúkol voľné pracovné miesto. Pri uzatváraní dohody o skončení\npracovného pomeru bol žalovaný povinný splniť svoju ponukovú povinnosť iného voľného pracovného\nmiesta, ak mal byť platne so žalobcom ukončený pracovný pomer z dôvodu žalovaným tvrdenej\nnadbytočnosti. Pokiaľ ide o omyl na strane žalobcu, tento nebol tvrdený vo vzťahu k organizačnej\nzmene, ako uvádza súd prvej inštancie. Žalobca sa tiež nestotožňuje s právnym názorom súdu, že z\ndôvodu konania v omyle, mal žalobca možnosť od dohody o skončení pracovného pomeru odstúpiť.\nVo vzťahu k žalobcovi je potrebné vychádzať z toho, že nie je osobou právne vzdelanou a v danom\nčase nevedel, čo má alebo nemá byť uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru v prípade\nuzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Na druhej strane však ostáva otázkou, z akého\ndôvodu mal žalovaný pripravenú k podpisu dohodu bez uvedenia dôvodu s odmenou pre zamestnanca\npracujúceho u žalovaného ku dňu 17.04.2020 menej ako dva roky vo výške 3,65- násobku priemerného\nzárobku žalobcu, ktorá zodpovedala finančným nárokom žalobcu pre prípad dania výpovede z dôvodu\norganizačných zmien, a to na náhradu mzdy od 17.04.2020, odkedy už nemal žalovaný žalobcovi\nprideľovať prácu podľa žalovaným predloženého znenia výpovede, do uplynutia výpovednej doby dňa\n30.06.2020 a na jednomesačné odstupné. Jedinou možnou odpoveďou je, že k zrušeniu pracovnej\npozície žalobcu na základe rozhodnutia žalovaného v skutočnosti nedošlo, čo vyplynulo z výpovede\nsvedka H. L. i z výpovede konateľa žalovaného, ktorý sa nevedel riadne vyjadriť k tomu, kedy a ako\nbolo pracovné miesto žalobcu zrušené. Medzi organizačnou zmenou, ktorej písomné vyhotovenie bolo\nžalovaným predložené spolu s vyjadrením k žalobe a nadbytočnosťou žalobcu, preto neexistovala ku\ndňu 17.04.2020 príčinná súvislosť. Žalobca podotýka, že dokumenty predložené žalovaným označené\nako \"Rozhodnutie konateľa spoločnosti Jungheinrich spol. s r.o., Diaľničná cesta 17, 903 01 Senec,\nIČO: 35 706 678, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka\nč.: 12896/B (ďalej len \"spoločnosť\") o organizačných zmenách\" zo dňa 15.04.2020 a \"Skončenie\npracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 odst. 1 písm. b) Zákonníka práce\" zo\ndňa 17.04.2020 videl prvýkrát ako prílohu vyjadrenia žalovaného k ním podanej žalobe a považuje ich\nza vyfabrikované. Z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že v súvislosti s korona krízou žalovaný\npoberal štátnu pomoc, ktorej cieľom bola podpora udržania zamestnanosti, t.j. zachovanie pracovných\nmiest v čase pandémie koronavírusu. Prvú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom pri\nznižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z mimoriadnych opatrení schválila vláda Slovenskej\nrepubliky 31.03.2020 a jej doplnenie 14.04.2020, a to uznesením č. 219 zo dňa 14.04.2020. V zmysle\ndňa 14.04.2020 schváleného návrhu na zmenu podmienok projektu podpory udržania zamestnanosti\nv čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich\nnásledkov bol podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa záväzok, že dva mesiace\npo mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým\nby skončil pracovný pomer so zamestnancom/zamestnancami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov\nuvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, ktorý zamestnávateľ preukazoval čestným\nprehlásením. O príspevok mohol zamestnávateľ žiadať už za obdobie marec 2020. V čase, keď žalovaný\nkončil pracovný pomer so žalobcom, musel mať vedomosť o takto plánovanej pomoci zamestnávateľom\nzo strany štátu, a to aj vďaka mohutnej medializácii, a teda aj o v tom čase prezentovanej podmienke\nneprepustenia zamestnancov z dôvodu organizačných zmien po dobu dvoch mesiacov nasledujúcich po\nmesiaci, za ktorý sa rozhodne žiadať od štátu predmetný príspevok. Takto zverejnené a medializované\npodmienky v danom čase podľa názoru žalobcu museli bez pochyby viesť žalovaného k tomu, aby so\nžiadnym zamestnancom neukončil pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien, ak by sa rozhodol\no predmetný príspevok požiadať, pretože tak by za danej situácie činil každý zamestnávateľ, ktorému\nv danom čase boli predmetné podmienky známe a pre prípad poklesu tržieb bol pripravený žiadať o\nposkytnutie predmetného príspevku. Z verejne dostupných informácií na internetovej stránke V.:/..U.G.-W.-W.-U.-P.- podporuje/ vyplýva, že žalovaný dostal dotáciu z predmetného projektu v celkovej\nvýške 168.450,- EUR, a to podľa informácie získanej žalobcom od Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny Pezinok podľa zákona č. 211/2000 Z.z. za mesiace apríl 2020, máj 2020, júl 2020, november\n2020, december 2020 a január 2021. Na základe uvedeného, výpovedí svedkov, i ďalších vyššie\nuvedených skutočností možno konštatovať, že organizačná zmena v danom čase neexistovala, k\nzrušeniu pracovnej pozície žalobcu nedošlo, a teda nemohol sa stať v jej dôsledku nadbytočným,\nčo znamená, že neboli naplnené predpoklady pre použitie dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom. So žalobcom tak nemohla\nbyť platne uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien, inak\npovedané hrozba výpoveďou zo strany žalovaného predstavovala bezprávnu vyhrážku, keď dôvod\nvýpovede nebol daný a predstavovala psychický donucovací prostriedok prelamujúci vôľu žalobcu\n\na nútiaceho ho urobiť úkon, ktorý si neželá, nenavrhoval ho a inak by ho ani neurobil. V prípade\nuzavretej dohody, pre ktorej platnosť neboli naplnené predpoklady použitia dôvodu podľa ust. § 63\nods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je potrebné tiež u žalobcu vzhliadnuť absenciu slobody vôle pre\npsychické donútenie spočívajúce v bezprávnej vyhrážke, ktorá robí dohodu neplatnou podľa ust. §\n37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej skutočnosť, že napriek údajnému tvrdeniu o organizačnej\nzmene, resp. nadbytočnosti zo strany žalovaného, bola žalobcovi k podpisu predložená dohoda bez\nuvedenia dôvodu, v rozpore s ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce, je potrebné posudzovať aj podľa\nust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda dohodu považovať za neplatnú aj pre rozpor s dobrými\nmravmi. Okolnosťou svedčiacou o vykonštruovaní organizačnej zmeny a bezprávnej vyhrážke je i\nabsencia prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce,\nnakoľko ak by skutočne v danom čase bol žalovaný pripravený dôvodne a platne v prípade neuzavretia\ndohody skončiť so žalobcom pracovný pomer výpoveďou, pristúpil by i k jej prerokovaniu so zástupcami\nzamestnancov. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.10.2021 tvrdil, že u neho zástupcovia\nzamestnancov nepôsobia, nič to nemení na tom, že ich pôsobenie u žalovaného uviedol v rámci svojej\nvýpovede na pojednávaní samotný konateľ žalovaného, ktorého výsluch je dôkazným prostriedkom.\nSúd prvej inštancie sa v napadnutom Rozsudku so žiadnou z vyššie uvedených námietok neplatnosti\ndohody o skončení pracovného pomeru relevantným spôsobom nevysporiadal, napriek tomu, že ich\nžalobca uviedol aj vo svojom podaní zo dňa 01.03.2022. Ak by boli splnené všetky predpoklady pre\nskončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, a to tak výpoveďou, ako aj dohodou, mohol\nby žalovaný so žalobcom jedným z týchto spôsobov pracovný pomer platne skončiť, ak by si splnil\nsvoju ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce a žalobca by ponúkanú prácu\nneprijal alebo ak by žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať. Nemožnosť zamestnanca\nďalej zamestnávať pritom znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide teda\no absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Svedkovia vo svojich výpovediach uviedli,\nže žalobcovi žiadnu inú prácu neponúkli a že ho teda nebolo možné ďalej zamestnávať pre jeho\nnadbytočnosť. Z informácií poskytnutých spoločnosťou Profesia, spol. s r.o. a Sociálnou poisťovňou\nobsiahnutých v listinách doručených žalobcovi dňa 08.12.2021 vyplýva, že žalovaný v období od\n01.06.2019 do 31.08.2020 hľadal zamestnancov na nasledovné pracovné pozície, a to aj opakovane\n(podľa uvedených identifikačných čísiel inzerátov): 1. Recepčná (inzerát zverejnený od 04.06.2019 do\n04.07.2019, od 16.10.2019 do16.11.2019, od 03.08.2020 do 03.09.2020) 2. Senior účtovník (inzerát\nzverejnený od 06.07.2020 do 06.08.2020) 3. Brigádnik servisné oddelenie (inzerát zverejnený od\n04.03.2020 do 04.04.2020) 4. Mobilný servisný technik Nitra a okolie (inzerát zverejnený od 24.01.2020\ndo 24.02.2020) 5. Finančný analytik (inzerát zverejnený od 02.12.2019 do 02.01.2020) 6. Účtovníčka\n(inzerát zverejnený od 05.11.2019 do 05.12.2019) 7. Mobilný servisný technik Bratislava a okolie (inzerát\nzverejnený od 05.08.2019 do 05.09.2019, od 03.10.2019 do 03.11.2019) 8. Servisný technik - Devínska\nNová Ves (inzerát zverejnený od 21.06.2019 do 21.07.2019, od 20.09.2019 do 20.10.2019) 9. Fleet\nšpecialista (inzerát zverejnený od 01.08.2019 do 01.09.2019) 10. Mobilný servisný technik Senec a\nokolie (inzerát zverejnený od 21.06.2019 do 21.07.2019, od 31.07.2019 do 31.08.2019) 11. Marketingový\nkoordinátor (inzerát zverejnený od 10.06.2019 do 10.07.2019) V danom období žalovaný prijal 12\nzamestnancov, a to: 1. T. Š. dňa 01.11.2019 2. T. Š. dňa 20.06.2019 3. B. O. dňa 15.07.2019 4. W.\nO. dňa 09.03.2020 5. H. L. dňa 01.01.2020 6. G. B. dňa 13.01.2020 7. I. B. dňa 17.06.2019 8. Y. I.\ndňa 17.06.2019 9. N. V. dňa 01.01.2020 10. P. X. dňa 03.07.2019 11. T. X. dňa 01.08.2019 12. I. X.\ndňa 08.07.2019 a 01.11.2019. Z predmetných informácií vyplýva, že žalovaný neuverejňoval všetky\nvoľné pracovné pozície na portáli A..L..sk. Napríklad v období od 17.06.2019 do 15.07.2019 prijal spolu\nšesť zamestnancov, avšak v danom období na portáli L..sk mal uverejnené štyri inzeráty. V roku 2020\npred skončením pracovného pomeru so žalobcom žalovaný prijal dňa 01.01.2020 dvoch zamestnancov,\npričom v danom období bol uverejnený inzerát len na voľnú pracovnú pozíciu finančného analytika. Dňa\n13.01.2020 prijal jedného zamestnanca, pričom v danom čase nemal uverejnený žalovaný inzerát na\nžiadnu voľnú pracovnú pozíciu. Dňa 09.03.2020 prijal žalovaný jedného zamestnanca v čase, keď mal\nuverejnený inzerát na pozíciu brigádnik servisné oddelenie a ešte predtým v období od 24.01.2020 do\n24.02.2020 inzerát na pozíciu mobilný servisný technik Nitra a okolie. Žalovaný ponúkal voľné pracovné\nmiesta i v čase pandémie koronavírusu a je zrejmé, že pred skončením pracovného pomeru so žalobcom\nneobsadil minimálne jednu pracovnú pozíciu, ktoré inzeroval na portáli A..L..sk pravidelne, vždy na\nobdobie jedného mesiaca. Žalobca má teda za to, že ku dňu skončenia pracovného pomeru s ním mal\nžalovaný voľnú minimálne jednu pracovnú pozíciu, a to mobilný servisný technik Nitra a okolie alebo\nbrigádnik servisné oddelenie. V prípade existencie týchto voľných pracovných pozícií, o ktorých žalobca\nnebol informovaný, tak došlo k uvedeniu žalobcu do omylu, ktorý je podstatný, a aj preto je dohodu o\nskončení pracovného pomeru potrebné považovať za neplatnú. V prípade končenia pracovného pomeru\n\nz dôvodu nadbytočnosti, ako ho žalovaný tvrdil, bolo totiž povinnosťou žalovaného ponúknuť žalobcovi\nvoľné pracovné miesto a následne by bolo na vôli žalobcu, či by takéto miesto prijal alebo neprijal.\nAk súd v bode 55. odôvodnenia napadnutého Rozsudku uvádza, že nemožno argumentovať inzerciou\nponuky v období roku 2019 alebo v období niekoľko mesiacov po skončení pracovného pomeru, tak z\nvyššie uvedeného je zrejmé, že tak žalobca nečiní, ani nečinil, nakoľko predmetnú analýzu ponúkaných\na obsadzovaných pracovných pozícií žalobca uviedol i v podaní zo dňa 01.03.2022, pričom tvrdenie o\nexistencii daného voľného pracovného miesta, ako už žalobca vyššie uviedol, žalovaný účinne nepoprel.\nV súvislosti s aplikáciou ust. § 49a Občianskeho zákonníka tiež opätovne poukazujem na to, že na strane\nžalobcu bol vyvolaný omyl ohľadom finančnej výhodnosti uzavretia dohody o skončení pracovného\npomeru, ktorého ak by nebolo, nedošlo by k uzavretiu napádanej dohody. Z výpovedí svedkov a rovnako\nvýpovede konateľa žalovaného vyplýva, že uzavretie dohody bolo žalobcovi \"vysvetľované\" ako finančne\nvýhodnejšie ako výpoveď, ktorá žalobcovi inak hrozila; o akých finančných alebo iných nárokoch v\nprípade dania výpovede bol žalobca informovaný však z výpovedí svedkov nevyplynulo. Na základe\ninformácie o priemernom zárobku žalobcu vyplývajúcej z podania žalovaného zo dňa 29.10.2021 možno\nkonštatovať, že finančný nárok žalobcu, v prípade ak by mu bola daná výpoveď by bol rovnaký ako\nsuma, ktorá mu bola vyplatená na základe uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru. Počas\nvýpovednej doby, resp. už od 17.04.2020, by mu nebola prideľovaná žiadna práca, čo vyplýva zo\nznenia výpovede predloženého žalovaným i z výpovede svedkov. V prípade dania výpovede by však\npracovný pomer žalobcu trval až do 30.06.2020, tzn. že by bol dôchodkovo poistený a predmetné\ntrvanie pracovného pomeru by sa mu započítavalo do \"odpracovaných rokov\" pre účely dôchodku.\nTiež by bol poistený v nezamestnanosti po minimálne potrebnú dobu dvoch rokov pre vznik nároku\nna dávku v nezamestnanosti. Žalobca totiž pred nástupom do práce k žalovanému bol samostatne\nzárobkovo činnou osobou a nebol v tom čase dobrovoľne poistený v nezamestnanosti. V dôsledku\nuzavretia dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 17.04.2020 tak žalobca stratil nárok na dávku\nv nezamestnanosti a prišiel o viac ako dva mesiace dôchodkového poistenia. Pre úplnosť uvádzam,\nže počas plynutia výpovednej doby by bol žalovaný ďalej povinný ponúkať žalobcovi voľné pracovné\nmiesta, a to s poukazom na čl. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo vzťahu k trovám konania\nuviedol, že ešte vo februári v roku 2022 nebol zamestnaný, pričom pojednávanie, ktoré sa konalo dňa\n08.03.2022 bolo odročené na deň 15.06.2022 za účelom prednesu záverečných rečí. Pojednávanie\nsa dňa 15.06.2022 nekonalo z dôvodu preloženia zákonnej sudkyne Mgr. Niny Dubovskej na výkon\nfunkcie na Krajský súd v Bratislave. Následne bolo pojednávanie nariadené skoro o dva roky na deň\n28.05.2024. I keď v čase vyhlásenia napadnutého Rozsudku žalobca už nebol poberateľom dávok v\nhmotnej núdzi, to neznamená, že v čase vyhlásenia napadnutého Rozsudku v dôsledku poberania\nmzdy zo zamestnania zlepšil svoju finančnú situáciu natoľko, že by disponoval finančnými prostriedkami\npredstavujúcimi \"akúsi rezervu\" na náhradu trov konania, ktorú by v prípade neúspechu v tomto spore\nmal platiť žalovanému. Ako bolo vyššie uvedené, konanie smerovalo k rozhodnutiu vo veci samej v júni\nroku 2022, kedy bol žalobca zamestnaný len pár mesiacov, a teda ak po ukončení pracovného pomeru\nso žalovaným hľadal uplatnenie na pracovnom trhu, pričom si stabilné zamestnanie nenašiel, nie je\nmožné túto skutočnosť posudzovať ako takú zmenu jeho majetkového a sociálneho postavenia, ktorá\nby v prípade vzniku povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému neznamenala pre žalobcu zásah\ndo jeho schopnosti uspokojiť základné životné potreby seba a svojej rodiny. Hmotná núdza žalobcu\nv priebehu súdneho konania a jeho postavenie v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru ako slabšej strany v spore\na žalobcu oslobodeného od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 zákona č. 71/1992 Zb., a rovnako aj\nvyššie popísané okolnosti, ktoré viedli žalobcu k súdnemu uplatneniu nárokov, sú dôvodmi hodnými\nosobitného zreteľa, pre ktoré žiadam, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 257 CSP nepriznal\nnáhradu trov konania žalovanému v prípade jeho úspechu v spore. Len aplikáciou ust. § 257 CSP\nje za daných okolností možné odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona, ktorá vznikla na strane žalobcu\njeho zaviazaním na náhradu trov konania žalovanému. Náhradu trov konania z uvedených dôvodov\nnavrhujem žalovanému nepriznať aj v odvolacom konaní, v prípade, ak by žalobca v odvolacom konaní\nnebol úspešný.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny a\npopiera všetky v odvolaní uvedené odvolacie dôvody, v dôsledku čoho považuje odvolanie za právne\nnedôvodné. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s relevantnými tvrdeniami žalobcu, pričom poskytol\njasné a zrozumiteľné argumenty podporené odkazmi na zákonné ustanovenia a súdne rozhodnutia.\nNavyše, súd nie je povinný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť ku všetkým tvrdeným skutočnostiam,\n\nale len k tým, ktoré majú podstatný význam pre samotné rozhodnutie vo veci, čo súd v prejednávanej\nveci aj urobil. Odôvodnenie Rozsudku tak spĺňa všetky zákonné náležitosti a žalobcom uvádzané\nporušenie práva na spravodlivý proces nie je dané. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola\npodpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru je v konaní nesporná. Žalobca sa aj v samotnom\nžalobnom návrhu uvedenom v Žalobe domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru\ndohodou, nie výpoveďou. Predmetné konanie by sa teda malo týkať určenia toho, či bola dohoda\no skončení pracovného pomeru platne uzatvorená alebo nie, resp. či bol pracovný pomer skončený\ndohodou, skončený platne alebo neplatne, nie určenia platnosti, či neplatnosti výpovede. Argumenty a\núvahy žalobcu o oprávnenosti hrozby výpovede a dôvodoch potenciálnej výpovede sú pre konanie v\npredmetnej právnej veci absolútne irelevantné. Relevantné by boli, ak by bol pracovný pomer skončený\nvýpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník\npráce a žalobca by sa domáhal určenia neplatnosti tejto výpovede. Z tohto dôvodu má žalovaný za\nto, že je neopodstatnené posudzovať splnenie zákonných podmienok na platnosť podania výpovede,\nkeď takáto situácia nikdy nenastala a nie je predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie tak v\nkontexte vyššie uvedeného dospel k správnym zisteniam, ku ktorým sa vyjadril v bodoch 54., 55.\na 56. Rozsudku, pričom námietky žalobcu, že mu nebola ponúknutá iná vhodná práca, ako aj, že\nnedošlo k prerokovaniu otázky skončenia pracovného pomeru žalobcu so zástupcami zamestnancov,\nneakceptoval z dôvodu, že ide o hmotnoprávne podmienky výpovede. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj\nk argumentácií žalobcu v súvislosti s pracovnými ponukami žalovaného zverejnenými na portáli L..sk,\nnapriek tomu, že v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou nebol žalovaný povinný ponúknuť\nžalobcovi iné vhodné miesto. V čase skončenia pracovného pomeru, t. j. v apríli 2020, bol zverejnený\njeden inzerát na pozíciu Brigádnik servisné oddelenie, a to dňa 03.04.2020 do 04.04.2020, a teda\nniekoľko dní pred rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene (15.04.2020), ako aj pred skončením\npracovného pomeru so žalobcom dohodou (17.04.2020), pričom však v apríli 2020 ani v nasledujúcich\nmesiacoch nebol prijatý žiadny nový zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, že argumentácia žalobcu k\nponukovej povinnosti žalovaného neobstojí ani v prípade, ak by došlo k skončeniu pracovného pomeru\nvýpoveďou, keďže v čase skončenia pracovného pomeru žalovaný žiadne voľné miesto neinzeroval\nani žiadneho nového zamestnanca neprijal. Ako potvrdil aj súd prvej inštancie v bode 54. Rozsudku,\nv prípade, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu inú vhodnú prácu, ponuková povinnosť\nzamestnávateľa odpadá. S ohľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam,\npričom z odôvodnenia Rozsudku je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd za nesporné, o\nktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.\nMal za to, že súd prvej inštancie sa v Rozsudku obsiahlo vyjadril k uzatvoreniu dohody o skončení\npracovného pomeru, k okolnostiam jej uzatvorenia, ako aj k námietkam žalobcu o nátlaku, pod ktorým\nmal dohodu podpísať. Žalobcovi bol daný dostatočný čas na rozmyslenie, v ktorom mu dokonca\nbolo umožnené, aby sa o ďalšom postupe v tejto veci poradil so svojim právnym zástupcom, čo\npotvrdil aj sám žalobca, a navyše, na pojednávaní uskutočnenom dňa 28.09.2021 uviedol, že sa so\nžiadosťou o radu ohľadne ďalšieho postupu obrátil telefonicky na svoju sestru. Žalovaný má za to,\nže súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom právnom posúdení platnosti dohody o\nskončení pracovného pomeru s ohľadom na okolnosti, za ktorých bola uzatvorená, vysporiadal sa s\npodstatnými vyjadreniami strán, ako aj s predloženými dôkazmi. Rozsudok preto nie je možné považovať\nza rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a Rozsudok\nvychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a teda odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. f) a h) CSP nie sú dané. Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 15.04.2020, ktorým bola\nzrušená pracovná pozícia žalobcu, bolo skutočne prijaté, táto skutočnosť je dokázaná tým, že žalovaný\nv konaní toto rozhodnutie o organizačnej zmene predložil ako dôkaz, ergo toto rozhodnutie existuje,\nzároveň, toto rozhodnutie bolo podpísané pánom N.. T. D., konateľom žalovaného, a teda osobou\noprávnenou na prijatie takéhoto rozhodnutia. Oboznámenie žalobcu s dôvodom skončenia pracovného\npomeru ústnou formou, a neuvedenie tohto dôvodu v písomnom vyhotovení dohody, nemôže byť\ndôvodom pre jej neplatnosť. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu k poberaniu finančného príspevku v súvislosti\ns korona krízou, ako už žalovaný uviedol v predošlých vyjadreniach, tieto príspevky začal poberať\nnajskôr v mesiaci jún 2020, a teda túto časť argumentácie žalobcu považuje žalovaný za irelevantnú\nk predmetu sporu. Žalovaný inzeroval viaceré pracovné pozície, avšak v inom časovom období než\nv čase uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru dňa 17.04.2020. Zo zoznamu prijatých\nzamestnancov je zrejmé, že posledný zamestnanec, ktorého žalovaný prijal predtým ako došlo ku\nskončeniu pracovného pomeru so žalobcom, bol pán W. O., a to dňa 09.03.2020. Žalovaný následne\n\nprijal nového zamestnanca do pracovného pomeru až dňa 01.12.2020, a to pani H. X.. Tvrdenie žalobcu,\nže žalovaný aj napriek tomu, že uviedol že nemá žiadne voľné pracovné miesta, prijímal do zamestnania\nnových zamestnancov, sa nezakladá na pravde. Navyše, žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť,\nže ponuková povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje len na prípady, keď má byť zamestnancovi daná\nvýpoveď, nie v prípade, keď je uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru. Ak by žalobca\nodmietol uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru a následne by mu žalovaný dal výpoveď z\ndôvodu nadbytočnosti, pričom by nesplnil ponukovú povinnosť, vtedy by bol argument žalobcu pre toto\nkonanie relevantný, avšak, k výpovedi nikdy nedošlo. Žalovaný záverom zdôrazňuje, že medzi stranami\nsporu bola uzatvorená dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorej neplatnosť je predmetom tohto\nkonania. K argumentácii žalobcu v súvislosti s omylom ohľadom finančnej výhodnosti uzavretia dohody\no skončení pracovného pomeru, ktorý mal byť vyvolaný na strane žalobcu, nie je jeho povinnosťou\npoučovať zamestnanca o jeho zákonných právach, ktoré mu prináležia pri skončení pracovného pomeru,\nani mu vysvetľovať následky skončenia pracovného pomeru dohodou, resp. výpoveďou. To, čo je pre\ntoho-ktorého zamestnanca výhodné v súvislosti so skončením pracovného pomeru je relatívne a na\nuvážení zamestnanca. Niektorému zamestnancovi vyhovuje dohoda o skončení pracovného pomeru,\npretože zaručuje určitú mieru flexibility a okrem finančnej odmeny dáva možnosť nastúpiť k inému\nzamestnávateľovi prakticky ihneď. Žalobca sa rozhodol na základe vlastnej slobodnej vôle, keďže sám\nuviedol, že sa mu zdalo uzatvorenie dohody finančne výhodnejšie. Z uvedených dôvodov navrhol\nrozsudok potvrdiť.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, z hľadiska všetkých relevantných\nprostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a\nprostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho\nposúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich\naj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania.\nVec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie\nako i výkladu právnych predpisov a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej\nsúdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o\nskončení pracovného pomeru je platná, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje\nskutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu\nalebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred\nsúdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní\nuvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci.\n6. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený. Z odôvodnenia\nmožno zistiť, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené,\nteda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri\nrozhodovaní riadil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným\npodkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových\na právnych záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne\nargumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola\nmu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho\npredstavám a očakávaniam, a preto žalobcom uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo\nporušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.\n7. Právny úkon nie je urobený slobodne jednak v dôsledku fyzického donútenia, pri ktorom namiesto vôle\nkonajúceho sa presadzuje vôľa donucujúceho a jednak v dôsledku psychického donútenia, pri ktorom\nide o bezprávnu vyhrážku. Bezprávna vyhrážka je protiprávne pôsobenie na vôľu konajúceho, ktoré v\nňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa mu hrozí, takže jeho vôľa, ktorá má byť základom\njeho právneho úkonu, tvorí sa pod vplyvom tohto strachu, a teda neslobodne. Jej protiprávnosť spočíva\nv tom, že sa vynucuje niečo, čo vynucované takto nesmie byť niečím, čo nie je oprávnený donucujúci\n\nsubjekt urobiť; o nedostatok protiprávnosti ide ak donucujúci subjekt je oprávnený ten čin, ktorým sa\nvyhráža urobiť.\n8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že dňa 15.04.2020 žalovaný ako\nzamestnávateľ prijal písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorým došlo s účinnosťou od\n01.05.2020 k zrušeniu pracovnej pozície žalobcu, v dôsledku čoho sa stal žalobca nadbytočným. V\ndanom prípade bolo zrušené pracovné miesto žalobcu, a preto nemôžu byť pochybnosti ani o existencii\npríčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou žalobcu. Tvrdenia\nžalobcu, že organizačná zmena bola dodatočne vykonštruovaná nemajú podklad vo vykonanom\ndokazovaní. Svedok H.. L. vo svojej výpovedi podrobne uviedol úvahy vedúce ho k pristúpeniu\nznižovania počtu technikov v danom regióne v dobe korona krízy. Z výpovede svedka H.. L. ani z\nvýpovede konateľa žalovaného nevyplývalo, že by pracovné miesto žalobcu nebolo skutočne zrušené,\nnevyšlo v konaní najavo ani to, že by žalovaný na toto miesto prijal nového zamestnanca. Svedeckými\nvýpoveďami a výpoveďou konateľa žalovaného bolo spoľahlivo preukázané, že výpoveď z pracovného\npomeru z organizačných dôvodov bola pre žalobcu pripravená na rokovaní dňa 17.04.2020 ako jedna\nz alternatív popri dohode o skončení pracovného pomeru. Tvrdenia žalobcu k poberaniu finančného\npríspevku v súvislosti s korona krízou, považoval odvolací súd za bezpredmetné, keď podľa tvrdení\nžalovaného tieto príspevky začal poberať najskôr v mesiaci jún 2020 (na základe Dohody o poskytovaní\nfinančného príspevku zo dňa 04.06.2020) a žalobca ničím nepreukázal, že ich poberal skôr, a preto\nnemohol zrušiť v apríli 2020 pracovné miesto žalobcu z organizačných dôvodov. Tvrdenia žalobcu\nuvedené v odvolaní sú v tomto smere založené na hypotetických úvahách. Nemožno konštatovať, že\nby na strane žalovaného ku dňu 17.04.2020 existovala právna prekážka (v podobe záväzku zachovania\npracovných miest v čase pandémie koronavírusu) brániaca mu skončiť pracovný pomer so žalobcom\nz organizačných dôvodov. Hrozba výpoveďou zo strany žalovaného tak nepredstavovala bezprávnu\nvyhrážku, keď dôvod výpovede bol daný a nepredstavovala psychický donucovací prostriedok nútiaci\nžalobcu urobiť úkon, ktorý si neželá.\n9. Skutočnosť, či výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti, ktorou mal žalovaný žalobcovi\nhroziť v prípade nepodpísania dohody o skončení pracovného pomeru, je platná alebo neplatná z\nhľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok, je podľa názoru odvolacieho súdu nepodstatné pre\nposúdenie platnosti dohody o skončení pracovného pomeru. Hrozba výpoveďou bola hrozba niečím čo\nje dovolené, a v prípade ak by sa ukázala výpoveď ako neplatný právny úkon; ktorú otázku nie je možné\nv tomto konaní posudzovať ako predbežnú; neznamená to automaticky neplatnosť dohody o skončení\npracovného pomeru. Súdna prax doposiaľ nedospela v tejto súvislosti k záveru, že hrozba výpoveďou,\nktorá sa ukáže ako neplatná, zakladá bezprávnu vyhrážku alebo kvalifikovaný omyl vedúci k prejaveniu\nvôle, ktorú konajúci v skutočnosti nemal.\n10. Navyše odvolací súd považuje za podstatné, že žalobca počas celého konania tvrdil, že nebol\no organizačnej zmene informovaný pri podpise dohody, že mu na rokovaní dňa 17.04.2020 nebol\noznámený dôvod skončenia pracovného pomeru, resp. že ním mala byť jeho nespokojnosť v práci, a\nže sa o organizačnej zmene dozvedel až v priebehu súdneho konania. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že v čase, keď sa na rokovaní dňa 17.04.2020 vôľa žalobcu tvorila, tak potom nepoznajúc dôvod\nvýpovede, ktorú mal dostať ak nepodpíše dohodu, nemohol byť žalobca v čase podpisu dohody uvedený\ndo omylu ohľadne toho, že je nadbytočný pre zrušenie jeho pracovného miesta a zamestnávateľ nemá\npre neho žiadnu vhodnú prácu. Pokiaľ mu zamestnávateľ podľa jeho tvrdení neuviedol dôvod výpovede\nna rokovaní dňa 17.04.2020, tak potom žalovaný nemohol žalobcu uviesť do omylu, že je nadbytočný,\npretože nemá pre neho žiadnu prácu, a teda nemohla byť táto skutočnosť pre žalobcu podstatná pre\nrozhodnutie podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Otázky týkajúce sa ponuky voľného\npracovného miesta v súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu neboli predmetom rokovania pri podpise\ndohody, a preto nemohla byť táto skutočnosť pre žalobcu podstatná pre jeho prejav vôle podpísať\ndohodu. Je preto účelové tvrdenie žalobcu, že mylná informácia o nemožnosti ho ďalej zamestnávať\nbola pre neho podstatnou pre podpísanie dohody. Pokiaľ podľa tvrdení žalobcu mu dôvod skončenia\npracovného pomeru nebol oznámený, tak potom ani neposkytnutie mu informácie o voľnom pracovnom\nmieste nemohlo byť pre podpísanie dohody pre neho podstatné.\n11. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalobca mohol byť uvedený do omylu\nna rokovaní dňa 17.04.2020 len ohľadne výhodnejšieho uzatvorenia dohody o skončení pracovného\npomeru. V tomto smere bolo preukázané, že o možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou\n\nz organizačných dôvodov alebo dohodou prebehla diskusia čo je pre žalobcu výhodnejšie, v žiadnom\nprípade však žalobca nebol uvedený svedkami v tomto smere prezentovanými názormi do omylu, bol mu\nposkytnutý časový priestor na rozmyslenie, nešlo ani o psychický nátlak zo strany prítomných svedkov.\nSkutočnosť, že svedkovia uzavretie dohody považovali pre žalobcu za výhodnejšie a žalobca v tomto\npresvedčení dohodu uzavrel a následne si to rozmyslel, nezakladá neplatnosť dohody pre konanie v\nomyle. Nesprávny subjektívny predpoklad vedúci žalobcu k uzavretiu dohody tak neplatnosť nespôsobil.\n12. Skutočnosť, že žalovaný žalobcovi dal na výber, podpísanie dohody o skončení pracovného\npomeru alebo výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, a teda to, že žalobca mal na výber medzi uvedenými\nmožnosťami, nemožno považovať za nátlak k uzavretiu dohody, ktorú si žalobca napokon aj zvolil\nako výhodnejšiu. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že konanie žalovaného nevykazovalo\nznaky bezprávnej vyhrážky a bol to samotný žalobca, ktorý si dobrovoľne vybral možnosť, ktorá sa\nmu zdala finančne výhodnejšia, aby vedel preklenúť obdobie, pokiaľ by si našiel novú prácu. Nemôže\nbyť preto dôvodom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru tá skutočnosť, že si to následne\nžalobca rozmyslel. Ani tvrdenia žalobcu o uzavretí dohody v časovej tiesni neobstoja, žalobca dostal\npriestor pre rozhodnutie a nič mu nebránilo predmetnú dohodu nepodpísať a z miesta stretnutia odísť. Za\nnátlak zo strany zamestnávateľa nemožno považovať skutočnosť, keď zamestnávateľ a zamestnanec\nspoločne rokujú o skončení pracovného pomeru a v rámci rokovania sa diskutuje o tom, že dohodu\no skončení pracovného pomeru je potrebné podpísať, pretože je pre zamestnanca výhodnejšia. Hoci\nžalobca mohol pociťovať sled týchto krokov ako určitý nátlak a mohlo to u neho vyvolať stres, bez\nďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu jeho vôle. Na podporu\nuvedených záverov odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 306/2009,\n4Cdo 161/2021, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 281/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nČR sp.zn. 21Cdo 1779/2010 v spojení s nálezom Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2922/11.\n13. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že nedošlo k prerokovaniu otázky skončenia pracovného pomeru,\nsprávne poukázal súd prvej inštancie na to, že predpokladom platnosti dohody o skončení\npracovného pomeru sa splnenie tejto podmienky, na rozdiel od výpovede, nevyžaduje. Predchádzajúce\nneprerokovanie výpovede nepreukazuje ani to, že organizačná zmena prijatá žalovaným mala byť\nfiktívna.\n14. Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobcom nevyplýva ani skutočnosť, že žalovaný chcel so\nžalobcom skončiť pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov. V danom prípade totiž nič\nnenasvedčuje skutočnosti, že žalobcovi bolo dané na výber uzavretie dohody o skončení pracovného\npomeru z organizačných dôvodov. Žalovaný mal pripravený len návrh dohody bez uvedenia dôvodu\ns vyplatením odmeny, dôvod ukončenia pracovného pomeru dohodou v dohode odmietol doplniť na\nžiadosť žalobcu, a preto nemožno jednoznačne konštatovať, že v danom prípade došlo k uzatvoreniu\ndohody o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.b) Zákonníka\npráce.\n15. Ako na to správne poukázal i súd prvej inštancie, v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Cdo/123/2011 zo dňa 30.01.2012 išlo o takú odlišnú situáciu, kedy zamestnávateľ skončil pracovný\npomer so zamestnancom dohodou v súvislosti s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene,\navšak ešte pred dátumom skončenia pracovného pomeru vytvoril zamestnávateľ totožné pracovné\nmiesto, na ktoré prijal nového zamestnanca, o ktorej skutočnosti zamestnanca pri uzatváraní dohody\nneinformoval a ani mu nebolo ponúknuté.\n16. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda strán o skončení pracovného\npomeru spĺňala podstatné náležitosti, a pokiaľ žalobca v tomto smere namietal, že dohoda neobsahuje\ndôvod, pre ktorý mal pracovný pomer skončiť, jeho absencia nespôsobuje neplatnosť dohody, pretože\nZákonník práce nesankcionuje neplatnosťou nedodržanie písomnej formy dohody ani neuvedenie\ndôvodu skončenia pracovného pomeru.\n17. Odvolací sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v prípade skončenia pracovného pomeru\ndohodou nebol žalovaný povinný ponúknuť žalobcovi iné vhodné miesto. Ponuka inej vhodnej práce\nje jednou z hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede ale nie dohody. Napriek tomu súd prvej\ninštancie v tejto súvislosti správne dospel ku skutkovému záveru, že pracovné pozície, ktoré žalovaný\ninzeroval, boli zverejnené v inom časovom období než v čase uzatvorenia dohody o skončení\n\npracovného pomeru dňa 17.04.2020. Ponuková povinnosť totiž musí byť splnená ku dňu dania\nvýpovede, resp. uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, čo žalobca nepreukázal.\n18. Skutočnosť, že súd môže v individuálnom pracovnoprávnom spore vykonať aj taký dôkaz, ktorý\nzamestnanec nenavrhoval (§ 319 C.s.p.), ale neznamená, že zamestnanec nemá (na rozdiel od konania,\nkde nejde o spor so slabšou stranou) v takomto spore povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých\nvyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Aj v individuálnom pracovnoprávnom spore je žalujúci zamestnanec\npovinný opísať skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie a na svoje tvrdenia označiť dôkazy (čl.\n8 C.s.p., § 132 v spojení s § 323 C.s.p.). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by konajúci\nsúd nerešpektoval \"slabšie\" postavenie žalobcu (ako zamestnanca) a že sa - aplikáciou osobitných\nustanovení - neusiloval dosiahnuť zrovnoprávnenie procesných možností strán sporu.\n19. Pokiaľ žalobca žiadal nepriznať žalovanému náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa vzhľadom na to, že počnúc mesiacom august 2021 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi,\nstotožnil sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol žalobca v čase vyhlásenia\nrozsudku evidovaný ako zamestnanec, aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. nie je dôvodná, keďže\nnepriznanie náhrady trov konania je výnimočným inštitútom, osobitné kritérium dôvodov hodných\nosobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne. Okolnosti skončenia pracovného pomeru dohodou\nsvojou výnimočnosťou nezakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotná skutočnosť, že žalobca\nako poplatník bol oslobodený od poplatkového úkonu-súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie\n§ 257 C.s.p. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V 19/2008. Odvolací súd poukazuje\nna to, že nepriaznivá sociálna a finančná situácia strany sporu odôvodňuje priznanie bezplatnej právnej\npomoci (t.j. nemusí platiť trovy svojho právneho zastúpenia) a oslobodenie od povinnosti platenia\nsúdnych poplatkov štátu, nie je však sama o sebe dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim\nnepriznanie náhrady trov konania protistrane. Zodpovednosť strany za neúspech v spore premietajúca\nsa do jej povinnosti na náhradu trov konania protistrane plní aj preventívnu funkciu, t.j. žalobca si musí\nzvážiť, aké sú jeho šance uspieť so žalobou uplatňovaným nárokom a či bude schopný nahradiť trovy\nkonania protistrany v prípade neúspechu v spore, laicky povedané, či sa mu oplatí súdiť. Vo všeobecnosti\nak by nepriaznivá sociálna, či finančná situácia bola sama o sebe dôvodom nepriznávania náhrady trov\nkonania v zmysle § 257 C. s. p., občania v hmotnej núdzi by mohli zahlcovať súdy aj nezmyselnými\nžalobami bez nesenia zodpovednosti za výsledok konania, čím odvolací súd netvrdí, že je to tento prípad.\nPráve zásada zodpovednosti za výsledok sporu má takémuto konaniu zabrániť.\n20. V konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by znášanie trov konania predstavovalo zásadný a\nobzvlášť nepriaznivý zásah do schopnosti žalobcu uspokojiť základné životné potreby a že by bolo\npre neho likvidačné pre citeľnú ujmu do jeho majetkových pomerov. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži\nna zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 C.s.p.\nneodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá\nv spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej\ntvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie\nkonania a jeho výsledok. Odvolací súd tak nezistil skutočnosti zakladajúce také relevantné dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ktoré je opodstatnené uprednostniť pred základnou zásadou sporového konania\nz hľadiska rozhodovania o trovách konania (zodpovednosti za výsledok), resp. významné okolnosti,\npre ktoré by bolo možné od oprávneného žalovaného spravodlivo požadovať, aby znášal z vlastných\nprostriedkov trovy vzniknuté mu v konaní.\n21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §\n257 C. s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach\nprípadu, ako sú neprimeraná tvrdosť spočívajúca v nespravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenia\nsúdneho konania a jeho výsledok, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ\nneriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.\n22. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré\npoukazoval žalobca vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol\nz dôvodu, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §\n387 ods. 1 C.s.p.\n\n23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\n\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "60Cpr/18/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee204989-cdf1-453c-8799-525c293b8f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee204989-cdf1-453c-8799-525c293b8f27"}], "citovane_v": []}