{"guid": "74a78643-3112-453f-8931-d2c65cee0616:626e2c37-60f7-40ea-8d96-1c1b0fafef27", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2", "spisova_znacka": "14Co/133/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/133/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2025, sp. zn. 14Co/133/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2", "identifikacne_cislo": "2622201363", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/626e2c37-60f7-40ea-8d96-1c1b0fafef27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/133/2025\n2622201363\n27. 11. 2025\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská\nenergetika a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 44 483 767, zast. Vojčík & Partners BA, s.r.o., Hlavné námestie\n5, Bratislava, IČO: 53 204 786 proti žalovanej: T. Z., Z.. XX.XX.XXXX, X. F. XX/XX, F., zast. MARCEL\nBIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 406,14 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 27C/12/2023-146 zo dňa 24. júla 2024,\ntakto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 27C/12/2023-146, zo dňa 24. júla 2024\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 27C/12/2023-146, zo dňa 24.7.2024 uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 368,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 eur\nod 01.09.2018 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania proti žalovanej v rozsahu 81,62 %.\n2. Žalobca (pôvodne innogy Slovensko s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809)\nsa žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 07.03.2022, domáhal proti žalovanej zaplatenia\nsumy 406,14 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako odberateľ dňa\n01.08.2013 uzavrela zmluvu o združenej dodávke plynu\ns dodávateľom innogy Slovensko,\ns.r.o. Podľa uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a zabezpečiť poskytovanie\ndistribučných služieb. Žalovaná sa zaviazala plyn a distribučné služby odoberať, pričom za dodávku\nplynu a za poskytnuté distribučné služby sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny. Odberné\nmiesto dodávky plynu a poskytovania distribučných služieb bolo na adrese X. F. XX/XX, Malacky, s POD\nkódom odberného miesta: T Žalobca fakturoval žalovanej dodávku plynu, distribučné služby a ostatné\nregulované poplatky podľa údajov o spotrebe plynu zistených na odbernom mieste odpočtom určeného\nmeradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými\npodmienkami. Zúčtovacie obdobie je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Žalobca\nvykonával vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto. Žalobca\nvystavil žalovanej dňa 19.12.2018 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyn a\ndodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2017 do 18.12.2018. V predmetnom vyúčtovaní\nžalobca započítal aj poplatok za upomínanie vo výške 3,- eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným\ncenníkom cenu v uvedenom meranom období za spotrebovaný plyn a distribučné služby spolu vo\nvýške 480,90 eur s DPH, ktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 220,83 eur, za distribúciu\na prepravu plynu spolu 179,96 eur, spolu 480,90 eur (220,83 + 179,96) + DPH 80,11 eur = 480,90\neur. Žalovaná v meranom období vykonala preddavkové platby vo výške 471,60 eur. Žalobca tvrdil, že\neviduje z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX dlh vo výške 12,30 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala\ndo omeškania s plnením svojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca\nvystavil žalovanej dňa 27.06.2019 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za spotrebovaný zemný plyn\n\na dodané distribučné služby v meranom období od 19.12.2018 do 20.06.2019. Splatnosť vyúčtovacej\nfaktúry bola k 31.08.2019. V rámci danej faktúry žalobca započítal upomienky so splatnosťou ku dňu\n12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019 a 10.06.2019 a zároveň aj faktúru za prerušenie\ndistribúcie z dôvodu neplatenia vo výške 83,02 eur. Žalobca vyčíslil v súlade s platným cenníkom cenu v\nuvedenom meranom období za spotrebovaný plyn a distribučné služby spolu vo výške 285,82 eur s DPH,\nktorá bola tvorená: cenou za dodaný plyn spolu 135,40 eur, za distribúciu a prepravu plynu spolu 102,78\neur, spolu 238,18 eur (135,40 + 102,78) + DPH 47,64 eur = 285,82 eur. Žalovaná v meranom období\nneuhradila žiadne preddavkové platby. Na základe týchto skutočností žalobca eviduje z vyúčtovacej\nfaktúry č. XXXXXXXXXX dlh vo výške 393,84 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením\nsvojich záväzkov, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca tak celkovo eviduje\npohľadávku vo výške 406,14 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške\n12,30 eur\na z neuhradenej faktúry č. 4254039578 vo výške 393,84 eur.\n3. Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Csp/10/2022-54 zo dňa 29.07.2022 rozhodol, že\nv\nkonaní pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu.\n4. Okresný súd Senica dňa 29.07.2022 vydal platobný rozkaz č.k. 5Csp/10/2022-55, voči ktorému\npodala žalovaná včas odpor. V podanom odpore žalovaná v prvom rade namietla miestnu príslušnosť\nOkresného súdu Senica na prejednanie danej veci. Ďalej uviedla, že nesúhlasí s uplatneným nárokom\nz dôvodu zániku zmluvy titulom prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené\nodberné miesto (byt č. X v bytovom dome so súpisným číslom XX, . vchod: XX nachádzajúci sa v k.\nú. F. zapísaný na LV č. XXXX.). K prevodu vlastníckeho práva k uvedenému bytu došlo na základe\nkúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Malacky č. V-5134/2018, zo\ndňa 20.09.2018. Uvedenú skutočnosť žalovaná oznámila právnemu predchodcovi e-mailom zo dňa\n16.01.2019. Právny predchodca žalovaného v odpovedi na e-mail žalovanej zo dňa 16.01.2019 uviedol,\nže mailovú žiadosť nie je možné akceptovať, s čím však žalovaná nesúhlasí. Žalobca v rozpore s\nobchodnými podmienkami vo veci ukončenia zmluvy nekonal. Žalovaná od roku 2019 byt, v ktorom\nbolo zriadené odberné miesto, neužívala. Faktúry, ktorými právny predchodca vyúčtoval dodaný tovar,\nresp. služby, žalovanej neboli vôbec doručené. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná ani nemohla dostať\ndo omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaná sa o záväzku voči žalobcovi dozvedela až na základe\ndoručeného platobného rozkazu. Z dôvodu zániku zmluvy nemohol žalovanej vzniknúť záväzok, ktorý\nsi žalobca uplatnil v tomto konaní.\n5. Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2023 sa vyjadril k odporu žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle\nčlánku XII. bod - Zánik zmluvy všeobecne: „Zmluva zanikne písomnou dohodou zmluvných strán, a to\nnajmä, ak odberateľ plynu preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu zmeny\ntrvalého bydliska, prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k určitému dátumu “ V prípade\nprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mala žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou.\nZaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o ukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a\nplatný právny úkon. Samotné zaslanie e-mailu žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať\nza ukončenie zmluvy. Zamestnanec žalobcu ako odpoveď na e-mail s názvom „Žiadosť o ukončenie\nodberu“ poučil žalovanú o povinnosti doručiť písomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými\ndokumentmi na adresu žalobcu a taktiež upozornil na skutočnosť, že e-mailom doručenú žiadosť nie je\nmožné akceptovať. Žalobca taktiež uviedol, že ku dňu zaslaniu e-mailu neeviduje výpoveď, resp. žiadosť\no uvoľnenie distribučnej kapacity od nového dodávateľa. dôvodu, že zmluva nebola riadne ukončená\na na adrese odberného miesta sa preukázateľne ďalej odoberal plyn je zrejmé, že nárok žalobcu\nje oprávnený. Samotný prevod vlastníckeho práva nezbavuje žalovanú povinnosti uhrádzať faktúry\nvystavené za predmetný odber plynu. Žalovanej boli v zmysle zmluvy riadne vystavované upomienky,\nktoré boli odoslané na adresu odberného miesta. Potvrdenie o ich odoslaní žalobca zasiela ako prílohu\nk tomuto vyjadreniu.\n6. K replike žalobcu sa podaním doručeným súdu dňa 15.05.2024 vyjadrila žalovaná, ktorá nesúhlasila s\ntvrdením žalobcu, že v prípade zaslania žiadosti o ukončenie odberu vo forme e-mailu nebola zachovaná\npísomná forma. Takéto účelové tvrdenie žalobcu nemá základ v právnej úprave. Žalobca úplne opomína,\nže prílohou tohto e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti a aj kópia\nprvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V tom čase už bol prevod vlastníckeho práva\nk bytu vyznačený aj na predmetnom liste vlastníctva. Ak žalovaná zaslala právnemu predchodcovi\nžalobcu kópiu prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, pričom táto skutočnosť\nvyplývala aj z katastra nehnuteľností ako hodnovernej verejnej evidencie, tak právny predchodca žalobcu\nnebol oprávnený spochybňovať, že došlo k predaju bytu a už vôbec nebol oprávnený klásť na žalovanú\nšikanóznu požiadavku, aby mu zasielala tie isté dokumenty ešte aj v listinnej forme, keď táto skutočnosť\nuž bola riadne preukázaná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade zaslania\n\ndokumentu e-mailom. To vyplýva z § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je písomná forma\nzachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Ak bola prostredníctvom e-mailu zaslaná\nprávnemu predchodcovi žalobcu žiadosť žalovanej o ukončenie odberu, tak jednoznačne ide taký\nelektronický prostriedok, ktorý zachytáva obsah prejavu vôle žalovanej ukončiť odber plynu a taktiež je\nnepochybné, že ide o prejav vôle žalovanej. Dojednanie o obligatórnej písomnej forme právneho úkonu\nnevyhnutne neznamená, že právny úkon musí byť urobený v listinnej forme, a že musí byť v listinnej\nforme aj doručený druhej zmluvnej strane. Požiadavka právneho predchodcu žalobcu, aby žalovaná\ntieto dokumenty zaslala ešte aj na jeho poštovú adresu, bola preto neoprávnená a šikanózna. Žalobca\ntaktiež opomína, že neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami\nje v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosťou relatívnou. Nejde o absolútnu neplatnosť,\nkedy by bol právny úkon neplatný priamo zo zákona. Žalobca v tomto súdnom konaní nevzniesol\nkvalifikovanú námietku neplatnosti tohto právneho úkonu. Za dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu\nnemožno považovať iba všeobecne formulované argumenty žalobcu o tom, že žiadosť zaslanú e-mailom\nnebolo možné z jeho strany akceptovať. Uvedené zmluvné ustanovenie, na ktoré poukázal žalobca,\nje svojim spôsobom nezmyselné, pretože spotrebiteľ nemá možnosť donútiť dodávateľa plynu, aby\ns ním uzavrel dohodu o ukončení dodávky plynu. Dodávateľ plynu tak môže stále odmietať uzavrieť\ndohodu o ukončení zmluvy s tvrdením, že neboli splnené pre takéto ukončenie zmluvy podmienky,\nhoci mu tieto skutočnosti už boli riadne preukázané, šikanovať tak spotrebiteľa a neoprávnene sa na\njeho úkor obohacovať napriek tomu, že mu už nedodáva plyn a ani žiadne služby. Práve preto je\npotrebné toto zmluvné ustanovenie interpretovať tak, že zmluva zaniká doručením takého prejavu vôle\nspotrebiteľa dodávateľovi plynu, ktorým spotrebiteľ z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\npožaduje ukončenie odberu plynu. Zmluva tak zanikla doručením tohto e-mailu, ktorého prílohou bola\nžiadosť o ukončenie odberu a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva bytu.\nŽalobca si zamieňa zánik zmluvy podľa čl. XII bod - Zánik zmluvy všeobecne ods. 1 a ods 2. Odsek 1\nupravuje zánik zmluvy na základe žiadosti o ukončenie odberu, zatiaľ čo odsek 2 upravuje automatický\nzánik zmluvy uzatvorením zmluvy na predmetné odberné miesto novým vlastníkom. V tomto prípade\nžalovaná požadovala ukončenie odberu plynu podľa ods. 1 a nie podľa ods. 2. Právny predchodca\nžalobcu nedodržal ani ods. 5, podľa ktorého bol v prípade, že mal pochybnosti o obsahu prejavu vôle\nžalovanej, povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby zistil, čo svojim úkonom žalovaná sledovala. Takáto\nstrohá šikanózna odpoveď na e-mail žalovanej, v ktorej sa právny predchodca žalobcu nevyjadril k\nobsahu prejavu vôle žalovanej, ale iba spochybňoval jeho formu, nie je v žiadnom prípade vynaložením\nmaximálneho úsilia. Ak žalovaná oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že predala byt, tak mu\ntým oznámila aj to, že došlo k zmene jej adresy. Právny predchodca žalobcu sa tak mal v rámci\nprimeranej súčinnosti so spotrebiteľom spýtať žalovanej, kde má v súčasnosti adresu pre prijímanie\npoštových zásielok. Keďže došlo k zániku zmluvy, tak absentuje pasívna vecná legitimácia žalovanej.\nAk došlo k odberu plynu v predmetnom odbernom mieste po predaji bytu a po ukončení zmluvy, tak\ncenu spotrebovaného plynu by si mal žalobca nárokovať od nového vlastníka, ktorý mal zo spotreby\nplynu neoprávnený majetkový prospech, a to ako náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.\nJe neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca vymáhal takéto nedoplatky za dodávku\nplynu od žalovanej, ktorá riadne oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že došlo k predaja bytu.\nŽalovaná tento stav neoprávneného odberu plynu nezavinila. Takisto žalovaná nezapríčinila náklady\nna prerušenie distribúcie plynu vo výške 83,02 eur. Tieto náklady by mal znášať žalobca, keďže zo\nšpekulatívnych dôvodov odmietal uznať ukončenie zmluvy alebo nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý\nneoprávnene odoberal plyn. Žalobca okrem toho nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z\nodpočtov stavu plynomera a tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca iba vo všeobecnosti poukazuje na\ncenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bez toho, aby ich konkretizoval. Žalovaná v\nreakcii na vyjadrenie žalobcu nad rámec už uvedeného vznáša aj námietku premlčania časti uplatneného\nnároku. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 12,30 eur bola splatná dňa 31.01.2019. Keďže právny\npredchodca žalobcu podal návrh na vydanie platobného rozkazu až dňa 05.03.2022, tak v prípade, ak\nby aj bol uplatnený nárok dôvodný, došlo by dňa 31.01.2022 v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka k\njeho premlčaniu. Právny predchodca žalobcu v odpovedi na túto výzvu súdu účelovo poukázal na § 1\nods. 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti\nso šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony v znení neskorších predpisov a tvrdil, že na základe týchto zákonných ustanovení sa\npremlčacia lehota predĺžila o 75 dní, na základe čoho nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Takýto výklad\nuvedených zákonných ustanovení je zavádzajúci a v rozpore s účelom týchto právnych noriem. Už zo\nsamotného znenia týchto zákonných ustanovení a z dôvodových správ k nim je zrejmé, že sa týkajú iba\n\ntých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom\nobdobí. Keďže koniec premlčacej lehoty v tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné\nustanovenia na prejednávaný prípad nedopadajú. Tieto zákonné ustanovenia nemožno interpretovať\ntakým spôsobom, podľa ktorého malo dôjsť k predĺženiu všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt\no 35 dní a následne o 40 dní. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie (body 22 až\n26) rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022, zo dňa 29.03.2022. Žalovaná\nvzniesla v tejto súvislosti námietku premlčania aj vo vzťahu k časti sumy 393,84 eur podľa faktúry č.\nXXXXXXXXXX, a to vo výške 91,20 eur. V zmysle čl. IV. ods. 8 Obchodných podmienok dochádza k\núhrade dodávky plynu vo forme preddavkov, pričom výška, počet a splatnosť preddavkových platieb\nsú stanovené v rozpise preddavkových platieb na ďalšie fakturačné obdobie, ktorý doručí dodávateľ\nspolu s vyúčtovacou faktúrou. V tomto prípade bol rozpis preddavkových platieb na ďalšie fakturačné\nobdobie uvedený vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Žalovaná mala podľa tohto rozpisu uhrádzať v mesiacoch\njanuár až november 2019 preddavkové platby vo výške 45,60 eur so splatnosťou k poslednému dňu\npríslušného kalendárneho mesiaca. Dohodu o platení za dodávku plynu vo forme preddavkových platieb\nje potrebné považovať za dohodu o plnení v splátkach. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína\nplynúť premlčacia lehota pri každej splátke samostatne, a to odo dňa jej splatnosti. V prípade prvej\nsplátky so splatnosťou dňa 31.01.2019 došlo k premlčaniu dňa 31.01.2022 a v prípade druhej splátky\nso splatnosťou dňa 28.02.2019 došlo k premlčaniu dňa 28.02.2022. Ani v tomto prípade nedošlo k\nžiadnemu predĺženiu premlčacích lehôt o 75 dní. Žalovaná tak na základe § 101 a § 103 Občianskeho\nzákonníka a na základe § 152 CSP vznáša námietku premlčania vo vzťahu k časti uplatnenej istiny vo\nvýške 103,50 eur a vo vzťahu k príslušenstvu tejto časti uplatnenej istiny. Takéto zmluvné dojednanie\nje z hľadiska obsahu a účelu, ktorý je ním sledovaný, dojednaním o zmluvnej pokute v zmysle § 544\nObčianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne. Ak dojednanie o zmluvnej\npokute nie je obsiahnuté priamo v zmluve, ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané\nzmluvnými stranami, tak písomná forma takéhoto dojednania nie je zachovaná a takéto dojednanie\no zmluvnej pokute je neplatné. V tomto prípade zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o povinnosti\nžalovanej platiť poplatky za upomienky. Takéto dojednanie je uvedené iba v obchodných podmienkach,\nktoré žalovaná nepodpísala. Žalovaná takisto nepodpísala ani cenník služieb, ktorý konkretizuje výšku\nzmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute v podobe povinnosti spotrebiteľa platiť poplatky za\nupomienky je tak neplatným zmluvným dojednaním, na základe ktorého nemá žalobca žiadny nárok na\npoplatky za upomienky v celkovej výške 28 eur a ani na príslušenstvo takejto pohľadávky. charakteru\nupomienky ako zmluvnej pokuty žalovaná poukazuje na bod 20 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 11CoCsp/47/2020, zo dňa 12.05.2021. K otázke nezachovania písomnej formy\ndojednania zmluvnej pokuty v prípade, že je dojednaná iba v obchodných podmienkach, ktoré nie sú\nspotrebiteľom podpísané, žalovaná poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 25Co/204/2015, zo dňa 17.02.2016. Poplatok za upomienku v paušalizovanej sume podľa cenníka\nslužieb nemožno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3\nObčianskeho zákonníka. Žalobca by mal voči žalovanej takýto nárok iba vtedy, ak by mu takéto náklady\nskutočne vznikli, pričom by ich aj musel vedieť preukázať. Tieto náklady by predstavovali náklady na\npapier, toner a poštovné. V tomto prípade právnemu predchodcovi žalobcu takéto náklady v príčinnej\nsúvislosti s upomínaním žalovanej ani vzniknúť nemohli. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa v\nzmluve dohodli na platení preddavkových platieb pomocou služby Q. Právny predchodca žalobcu tak bol\npovinný zasielať žalovanej pravidelne každý mesiac poštové poukazy bez ohľadu na to, či sa ocitne s ich\nplatením v omeškaní. Akýkoľvek nárok žalobcu na poplatky za upomienky je tak vylúčený. Prvý poplatok\nza upomienku vo výške 3 eur a druhý poplatok za upomienku vo výške 5 eur sú navyše už premlčané.\nIde o súčasť tej časti uplatnenej istiny, voči ktorej žalovaná vyššie vzniesla námietku premlčania. Ak\nby napriek vyššie uvedenému súd považoval žalovanú za pasívne vecne legitimovanú a dojednanie o\nzmluvnej pokute za platné, tak žalovaná navrhuje, aby súd v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka túto\nneprimerane vysokú zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti\nznížil. Pre prípad, že by súd čo i len čiastočne vyhovel žalobnému návrhu, žalovaná navrhuje, aby\nsúd na základe § 257 CSP nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania alebo aby náhradu trov\nkonania žalobcovi znížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je\npokročilý vek žalovanej, jej nepriaznivý zdravotný stav, nemajetnosť a s tým spojená nepriaznivá sociálna\nsituácia. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by pre žalovanú znamenalo neprimeranú tvrdosť, bolo\nby to pre ňu neúnosné a do istej miery až likvidačné. Priznanie náhrady trov konania spolu s uplatneným\nnárokom by pre žalovanú s najvyššou pravdepodobnosťou znamenalo dlhotrvajúcu exekúciu, kedy by\nsúdny exekútor vykonával zrážky z dávok jej starobného dôchodku, ktoré už teraz vzhľadom na vysokú\n\ninfláciu, nepriaznivý zdravotný stav žalovanej a jej nepriaznivú sociálnu situáciu nezohľadňujú jej životné\nnáklady. Naproti tomu by nepriznanie náhrady trov konania pre žalobcu znamenalo iba nepatrnú ujmu.\n7. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že opätovne dáva\ndo pozornosti skutočnosť, že je zrejmé, že v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nmala žalovaná povinnosť ukončiť zmluvu písomnou formou. Zaslanie e-mailu s názvom „Žiadosť o\nukončenie odberu“ nie je možné považovať za relevantný a platný právny úkon. Samotné zaslanie\ne-mailu žalovanou nie je v zmysle zmluvy možné považovať za ukončenie zmluvy, a to aj v zmysle\nvýkladu právnej normy, o ktorú sa žalovaná v poslednom vyjadrení opiera, t. j. ustanovenia § 40\nods. 4 Občianskeho zákonníka, kedy: „Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený\ntelegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak\nprávny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom\nalebo zaručenou elektronickou pečaťou.“ Podľa výkladu ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je\nzrejmé, že pokiaľ si účastníci zvolia ako formu právneho úkonu aj elektronickú formu, sú písomnosti\nvyhotovené na papieri a na dátovom nosiči rovnocenné, avšak v danom prípade pôjde spravidla o bežnú\ntextovú formu a nie písomnú, keďže súčasťou úkonu nie je podpis. K tvrdeniu v bode 15., že žalobca\nnepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera poukazuje na skutočnosť,\nže výlučne jeho merania majú relevanciu s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 3 vyhlášky Úradu pre\nreguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného\ntrhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, z ktorého uvedená skutočnosť\nvyplýva a podľa ktorého: „Vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát\nročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho\nzariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete.“ Žalovaná v podanom vyjadrení vznáša\nnámietku premlčania a zastáva názor, že ust. § 1 ods. 1písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19\na v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je v rozpore s uplatnením si jeho práva na\nsúde. Žalovaná má za to, že v rámci uvedeného ustanovenia je zrejmé, že sa týka iba tých práv, pri\nktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo k zániku práva vo vymedzenom období. obsah\nustanovenia: „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie\nalebo bránenie práv na súde...“ jasne vymedzuje bránenie, resp. uplatnenie si svoj práva, t. j. aj podaním\nžalobného návrhu na súde, kedy mu bolo zmarené/pozastavené jeho právo v dôsledku pandémie. Vyššie\nuvedený zákon nadobudol účinnosť dňa 27.03.2020 a v zmysle predmetného ustanovenia platí, že od\núčinnosti zákona, t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020 premlčacie lehoty neplynú, t. j. dochádza k predlženiu\npremlčacích lehôt priamo zo zákona o 35 dní. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je\npotrebné dospieť k záveru, že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo vo zvyšnej časti\nnároku uplatnené na súde riadne a včas, bez pričinenia plynutia lehôt v dôsledku ochorenia COVID-19,\nsúvislosti s náhradou nákladov na upomienky, ktoré predstavujú výšku 3,- eur za prvú a vo výške 5,- eur\nza každú ďalšiu osobitne, ako je uvedené v Cenníku služieb, ktorý bol priložený v žalobnom návrhu dáva\ndo pozornosti, že Cenník služieb je verejne dostupný na všeobecne známom webovom portáli žalobcu\na podpisom zmluvy žalovaná s týmto Cenníkom služieb súhlasila. Následne ozrejmuje skutočnosť,\nže štandardná upomienka je pre neho nákladová a pozostáva z poštovného vo výške 1,15 eur, tlač\nupomienky vo výške 0,052 eur, strojové tzv. obálkovanie vo výške 0,016 eur, preprava vo výške 0,13\neur, obálka 0,014 eur, režijné náklady (administratíva, personálne náklady, materiálne zabezpečenie\na IT software- generovanie) vo výške 1,638 / 3,638 eur. Žalobca zaslaním upomienky, resp. výzvy\nna úhradu sa len domáha svojho práva, kedy žalovaný neplní svoje záväzky. Žalobca sa uplatnením\nsvojho práva prostredníctvom výzvy na úhradu snaží rovnako aj predísť súdnemu konaniu, zachovať tak\nzásadu hospodárnosti - nezaťažovať súdnictvo, a to v dôsledku snahy o úhradu pohľadávky žalovaným\nmimosúdne. Žalovaná v predmetnom vyjadrení požaduje, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu\ntrov konania v prípade rozhodnutia v rámci žalobného návrhu alebo aby súd trovy konania žalobcovi\nznížil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nie je možné skonštatovať, či sa žalovaná nachádza\nv nepriaznivom zdravotnom stave a rovnako ani, či je v nepriaznivej sociálnej situácii, ako uvádza\nvo vyjadrení, nakoľko tvrdenia neboli doložené žiadnym relevantným dôkazom. Žalobca má za to, že\nzdravotný stav dlžníka, nie je dôvodom na znemožnenie vymoženia pohľadávky veriteľa. Žalobca v\nnadväznosti na predošle uvedené, tak nevidí dôvod v aplikácii ust. § 257 CSP.\n8. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.06.2024, na ktoré sa nedostavil žalobca\na dostavil sa právny zástupca žalovanej, ktorý uviedol, že žalovaná trvá na tom, že z jej strany došlo k\nriadnemu ukončeniu zmluvy so žalobcom. Zotrval na námietke premlčania a uviedol, že popiera nárok\nžalobcu na poplatky a upomienky.\n\n9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o združenej dodávke plynu,\nPlnomocenstvo, Obchodné podmienky, Cenník, Cenník externých služieb, Cenník zemného plynu,\nFaktúra č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Faktúra za službu, Faktúra č. XXXXXXXXXX, Výpis z účtu,\nUpomienky, E-mail zo dňa 18.01.2019, Podací lístok, keď zistil tento skutkový a právny stav:\n10. Zo Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 01.08.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalovaná ako\nodberateľka uzavrela zmluvu s dodávateľom J. U. Q., s.r.o., F. XX, A., IČO: 44 291 809, predmetom\nktorej bol záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi do jeho odberného miesta zemný plyn a zabezpečiť\nvo vlastnom mene a na vlastný účet prepravu plynu, distribúciu plynu, ako aj ďalšie s tým súvisiace\nslužby a záväzok odberateľa dodaný plyn odoberať a zaplatiť dodávateľovi za dodaný plyn. Odberné\nmiesto bolo ul. 1. F. XX, F..\n11. Z cenníka služieb súd prvej inštancie zistil, že náhrada nákladov za upomienku bola vyčíslená na 3,eur, náhrada nákladov za opakovanú upomienku bola vyčíslená na sumu 5,- eur.\n12. Podľa cenník externých služieb Q. - distribúcia, a.s. súd prvej inštancie zistil, že cena za\nprerušeniedistribúcie zemného plynu bola stanovená na 83,20 eur.\n13. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 31.01.2019, súd prvej inštancie zistil, že dodávateľ\n- pôvodný žalobca účtoval za fakturačné obdobie 19.12.2017 - 18.12.2018 žalovanej sumu 12,30 eur\nza dodaný zemný plyn.\n14. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 31.08.2019, súd prvej inštancie zistil, že dodávateľ\n- pôvodný žalobca účtoval žalovanej za fakturačné obdobie 19.12.2018 - 20.06.2019 sumu 392,84 eur\nza dodaný zemný plyn a služby. Spotrebovaný zemný plyn bol v sume 285,82 eur a neuhradené položky\nz cenníka služieb boli v sume 108,02 eur. Podľa rozpisu položiek suma spotrebovaného zemného plynu\nbola 238,18 eur bez DPH, poplatky za upomienku 5 x 5 eur, poplatok za prerušenie distribúcie za neplat.\nfiktívne 83,02 eur (31.07.2019).\n15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že pôvodný žalobca refakturoval žalovanej sumu\n83,20 eur ako náhradu nákladov na prerušenie podľa Obchodných podmienok. Faktúra bola splatná\n31.08.2019.\n16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. fakturovala\npôvodnému žalobcovi sumu poplatkov (okrem iného aj poplatkov za prerušenie distribúcie plynu) spolu\nv sume 7.427,41 eur.\n17. Z výpisu z účtu zo dňa 24.06.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalobca sumu 7.427,41 eur uhradil.\n18. Z priložených upomienok súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovanej vystavil upomienku dňa\n12.11.2018, 12.02.2019, 10.03.2019, 08.04.2019, 08.05.2019, 10.06.2019, 10.09.2019. Podľa správ\no doručení zásielok sa upomienky: dňa 25.10.2019 vrátila, dňa 17.06.2019 doručila, dňa 07.06.2019\nvrátila, dňa 27.05.2019 vrátila, dňa 29.04.2019 vrátila, dňa 02.04.2019 vrátila, dňa 04.03.2019 vrátila.\n19. Z e-mailu zo dňa 18.01.2019 súd prvej inštancie zistil, že na e-mail a@b.c bola zo spoločnosti\nžalobcu odoslaná správa pre žalovanú, že v nadväznosti na jej e-mail zo dňa 16.01.2019 zasiela žalobca\nsvoje vyjadrenie, kde uvádza, že v prípade zmeny odberateľa so zmenou dodávateľa je potrebné doručiť\npísomnú žiadosť o ukončenie zmluvy s potrebnými dokumentami na adresu ich spoločnosti innogy\nSlovensko s.r.o., Mlynská 31, Košice. E-mailom doručenú žiadosť nie je možné akceptovať. Ďalej sa v\nspráve uvádza, že nový odberateľ musí uzatvoriť zmluvu s novým odberateľom, ktorý nám zašle výpoveď\nzmluvy. K dnešnému dňu neevidujú výpoveď, resp. žiadosť o uvoľnenie distribučnej kapacity, od nového\ndodávateľa. Dokumenty potrebné k zmene dodávateľa so zmenou odberateľa: kúpno-predajná zmluvy,\nnávrh na vklad do katastra, príp. List vlastníctva na nového majiteľa nehnuteľnosti.\n20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou\nzmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné.\n22. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,\ndodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\n\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa\nnepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol\novplyvniť ich obsah.\n25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v\npochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n27. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o dodávke\nplynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ\nplynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.\n28. Podľa § 47 ods. 8 Zákona o energetike Zmluvou o združenej dodávke plynu sa dodávateľ\nplynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi plynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť\ndistribúciu plynu do odberného miesta koncového odberateľa plynu vrátane súvisiacich služieb a\nprevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu a koncový odberateľ plynu sa zaväzuje\nzaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.\n29. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje\nzákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.\n30. Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniťalebo zrušiť\niba písomne.\n31. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou\nosobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny\npredpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to\nobvyklé.\n32. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon\nurobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie\nobsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,\nak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom\nalebo zaručenou elektronickou pečaťou.\n33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n34. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n35. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti\nso šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii (ďalej len „Zákon č. 62/2020\nZ.z.“) Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo\nbránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa\núčinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.\n36. Podľa § 8 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z.z. Lehoty ustanovené právnymi predpismi v\nsúkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo\nk premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.\n37. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní\nplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n40. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná\niba čiastočne. Súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli\ndňa 01.08.2013 Zmluvu o združenej dodávke plynu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu\ndodával žalovanej zemný plyn a žalovaná sa zaviazala za dodávku plynu ako aj súvisiace služby zaplatiť\n\nodplatu. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za dodávku plynu a súvisiace služby faktúrou\nč. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 31.01.2019 sumu 12,30 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou\n31.08.2019 sumu 393,84 eur. Pričom uvedené sumy si uplatnil v prejednávanej veci.\n41. Žalovaná nárok žalobcu poprela a tvrdila, že zmluva medzi nimi zanikla titulom prechodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej bolo zriadené odberné miesto a titulom doručenia žiadosti\no ukončenie zmluvného vzťahu žalobcovi e-mailom. Vklad vlastníckeho práva nového vlastníka bol\npovolený dňa 20.09.2018, o čom žalovaná informovala právneho predchodcu žalobcu mailom zo dňa\n16.01.2019. Mala za to, že týmto okamihom došlo k písomnému ukončeniu zmluvy a následná fakturácia\nzo strany žalobcu tak nie je dôvodná. V danej veci však súd dospel k záveru, že žiadosť o ukončenie\nzmluvy zaslaná e-mailom (elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu), navyše zrejme z emailu a@b.c (žalovaná síce nedoložila súdu e-mail zo dňa 16.01.2019, ale len odpoveď žalobcu naň\nzo dňa 18.09.2019, avšak skutočnosť odoslania e-mailu vzhľadom na to, že to žalobca nenamietal,\npovažoval za nespornú), ktorá neobsahovala relevantný podpis žalovanej, nemôže byť považovaná\nza právny úkon urobený písomne. Prvou podstatnou náležitosťou písomného právneho úkonu (bez\nohľadu na to, či je urobený listinne alebo elektronickým prostriedkami zachytávajúcimi obsah prejavu) je\npodpis konajúcej osoby, čo nebolo e-mail neobsahoval. Žalovaná súdu nijak nepreukázala, že ukončila\nzmluvný vzťah so žalobcom písomnou formou. Z čl. XII. bod 1. Obchodných podmienok je zrejmé,\nže zmena zmluvy je možná na základe dohody zmluvných strán aj v inej ako písomnej forme. Podľa\nčl. XII. bod 3. Obchodných podmienok žiadosť môže byť podaná aj prostredníctvom elektronickej\npošty na adrese a@b.c Avšak podľa čl. XII. Zánik zmluvy bod 1. zmluva zanikne písomnou dohodou\nzmluvných strán, ak odberateľ preukáže, že ukončuje odber plynu z odberného miesta z dôvodu prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ... Z uvedených ustanovení Obchodných podmienok je zrejmé,\nže právny predchodca žalobcu pozná a akceptuje formu určitých úkonov uskutočnených elektronicky\nprostredníctvom elektronickej pošty, avšak zo znenia vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že sa\nto týka len zmeny zmluvy a nie jej zániku. Dokazuje to aj čl. XV. bod 3. Obchodných podmienok:\npísomnosti, oznámenia alebo akceptácie, okrem písomnosti týkajúcich sa výpovede zo zákonných\ndôvodov, výpovede zo zmluvy, odstúpenia od zmluvy a uzatvorenia zmluvy, je možné doručovať aj v\nelektronickej podobe na elektronickú adresu dodávateľa.\n42. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci žiadosť žalovanej doručená e-mailom o\nukončenie zmluvy, nemožno akceptovať ako jednak právny úkon urobený písomne a jednak právny úkon\nriadne doručený žalobcovi v zmysle čl. XV. bod 3. Obchodných podmienok. Navyše Zmluva o združenej\ndodávke plynu bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá písomne a písomne uzavretú zmluvu možno\nzmeniť alebo zrušiť len písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaná nepreukázala riadne\nukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom, a tak bola povinná dodržiavať svoj zmluvný záväzok a\nplatiť cenu za dodaný plyn a služby s tým spojené. Navyše už aj z predloženej odpovede z e-mailu zo\ndňa 18.01.2019 bolo jednoznačne zrejme, že žalobca jasne uviedol žalovanej, že nemôže akceptovať\nzrušenie zmluvy doručené e-mailom a riadne žalovanú poučil, ako má postupovať, ak má záujem\nriadne zmluvu ukončiť. Nemožno teda žalobcovi v tomto smere nič vytknúť aj v súvislosti s prístupom\ndodávateľa voči spotrebiteľovi. Podľa súdu nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že žalobca nedodržal\npodmienky čl. XII. Zánik zmluvy bod 5., podľa ktorého je dodávateľ povinný vyzvať odberateľa ak\nuskutoční úkon, z ktorého nebude zrejmé o aký prejav vôle ide, na odstránenie nejasností ohľadom\nprejavenej vôle odberateľa, pretože v danej veci niet pochýb o tom, čo žalovaná týmto úkonom chcela\nprejaviť - ukončiť zmluvu. Žalobca ako dodávateľ ju len upozornil na nedodržanie formy ukončenia\nzmluvy a navyše ju riadne informoval a možnom spôsobe ukončenia zmluvy. Napokon súd uvádza, že\npožiadavka žalobcu, aby uvedenú žiadosť o ukončenie zmluvy spolu s prílohami žalovaná zaslala poštou\nna uvedenú adresu sa nejaví súdu ako šikanózna. Nevyžaduje od spotrebiteľa neprimerané náklady\nani neadekvátne úsilie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Takisto nie je dôvodný argument\nžalovanej, že zmena vlastníka odberného miesta bola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností a žalobca\nsi tieto údaje kedykoľvek mohol overiť z verejného registra a nie vyžadovať od žalovanej zasielanie\npredmetných dokumentov. Žalovaná, hoci v pozícii spotrebiteľa, uzavrela riadne Zmluvu na dodávku\nzemného plynu, na základe ktorej vznikol medzi stranami zmluvný vzťah, z ktorého plynú nielen práva\nale aj povinnosti. Ak žalovaná chcela ukončiť Zmluvu, musela si byť vedomá toho, že táto skutočnosť\nvyžaduje výslovný prejav jej vôle, čo napokon dokazuje aj zaslaný e-mail so Žiadosťou o ukončenie\nzmluvy. Bez relevantného prejavu vôle nebol žalobca povinný dôvodnosť žiadosti preverovať z verejného\nregistra.\n43. Žalovaná ďalej namietala, že fakturované služby jej neboli dodané, nakoľko predmetný byt (vedený\nako odberné miesto) neužívala. Tieto svoje tvrdenia však súdu nijak nepreukázala. Navyše pri riadnom\n\ntrvaní zmluvného vzťahu skutočnosť ukončenia užívania odberného miesta je bez právnej relevancie.\nŽalovaná relevantne nepoprela spotrebu zemného plynu vyplývajúcu z priložených faktúr. Uviedla len,\nže žalobca fakturované sumy nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalobca predložil súdu dôkaz, z\nktorého vyplývali ním tvrdené skutočnosti - údaje o spotrebe, a to vyúčtovacie faktúry, ak žalovaná\nchcela tieto údaje relevantne poprieť mala uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých jej pochybnosti\nvyplývajú a doložiť tieto skutkové tvrdenia dôkazmi, čo žalovaná neučinila, z toho dôvodu je súd názoru,\nže relevantne dodávky plynu zo strany žalobcu nespochybnila.\n44. Keďže nemal súd za preukázané ukončenie zmluvy, že fakturácia čo to podstaty nároku je dôvodná.\nZ hľadiska hospodárnosti sa súd v prvom rade následne zaoberal námietkou premlčania vznesenou\nžalovanou. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie dvoch faktúr: na sumu 12,30 eur splatnú 31.01.2019\na na sumu 393,84 eur splatnú 31.08.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 07.03.2022, z uvedeného je\nzrejmé, že faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 31.01.2019 bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej\ndobe. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa premlčacia doba predĺžila v zmysle § 1 ods.\n1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o 75 dní, a teda ním uplatnený nárok premlčaný nie\nje, pretože ho žalobca uplatnil v tejto predĺženej lehote. Uvedené zákonné ustanovenia sa týkajú iba\ntých práv, pri ktorých by inak došlo uplynutím lehoty k premlčaniu alebo zániku práva vo vymedzenom\nobdobí. Nemožno vysloviť, že tieto ustanovenia z hľadiska plynutia, resp. uplynutia premlčacej lehoty\nsa vzťahujú generálne na všetky premlčacie lehoty a tieto predlžujú. Keďže koniec premlčacej lehoty\nv tomto prípade pripadá až na rok 2022, tak uvedené zákonné ustanovenia na prejednávaný prípad\nnedopadajú (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/10/2022, rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2022, sp. zn. 43CoCsp/19/2022, sp. zn. 43Cob/12/2023, sp.\nzn. 17CoCsp/32/2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoCsp/17/2022, Krajský súd v Trnave\nsp. zn. 23CoCsp/62/2022). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti sumy\n12,30 eur z uplatnenej faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 31.01.2019, je premlčaný a v tejto časti\nžalobu zamietol.\n45. Predmetom konania bol ďalej žalobcom uplatnený nárok z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške\n393,84 Eur splatný dňa 31.08.2019. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj pokiaľ ide o nárok\nvyplývajúci z tejto faktúry, avšak len v časti 103,50 Eur, nakoľko mala za to, že dohoda o platení\npreddavkových platieb mesačne vo výške 45,60 Eur je vlastne dohoda o plnení v splátkach a v zmysle\n§ 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od každej splátky samostatne. V tejto\nčasti považoval však súd námietku premlčania za nedôvodnú. Predmetom uplatneného nároku žalobcu\nje pohľadávka na zaplatenie dodávok zemného plynu a súvisiacich služieb vyplývajúca z priloženej\nvyúčtovacej faktúry, ktorej splatnosť nastala v celosti dňa 31.08.2019. Touto faktúrou žalobca vyúčtoval\nžalovanej skutočne poskytnuté služby. Prvým dňom, kedy mohol veriteľ - žalobca uplatniť svoje právo na\nsúde bol deň 01.09.2019. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota uplatneného nároku a uplynula\ndňa 01.09.2022. Keďže žaloba bola podaná dňa 07.03.2022, bol žalobcov nárok uplatnený včas.\nSkutočnosť, že žalobca a žalovaná mali dohodu, že žalovaná bude hradiť preddavkové platby mesačne\nvo výške 45,60 eur, je potrebné chápať ako samostatný nárok/pohľadávku odlišnú od pohľadávky\nuplatnenej v tomto konaní. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil nárok na zaplatenie preddavkových\nplatieb, ale nárok nezaplatenie za služby skutočne dodané a vyúčtované. Z toho dôvodu je námietka\npremlčania v tejto časti nedôvodná.\n46. žalobcovi vznikol nárok na nezaplatené a vyúčtované ceny spotrebovaného zemného plynu vo výške\n285,82 eur (podľa faktúry na č.l. 20) v zmysle platnej a neukončenej Zmluvy o združenej dodávke plynu,\na preto žalovanú na zaplatenie tejto sumy zaviazal.\n47. Súčasťou uplatneného nároku žalobcu boli aj poplatky za upomienky. Súd sa v tomto smere prikláňa\nk názoru Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/110/2019, zo dňa 26.05.2020, v zmysle ktorého v\nžalobcom predloženej Zmluve o dodávke plynu nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom\npoplatkov za upomienky. Dojednanie poplatkov za upomienky žalobca odvodzuje od Obchodných\npodmienok, kde je stanovené, že žalobca má právo tieto poplatky účtovať. Tieto obchodné podmienky,\nktoré nie sú žalovanou ani podpísané, nepreukazujú podľa názoru súdu, že dodávateľ tieto poplatky\nso žalovanou ako so spotrebiteľom individuálne dojednal. Navyše v prípade poplatku za upomienku\ntakéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Z uvedeného vyplýva, že\npredmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami\ndlhu, nie iba skutočnú úhradu nákladov dodávateľa. Podstata týchto poplatkov je pridanie bližšie\nnešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Skutočnosť, že\nvýška zmluvne určených poplatkov nekorešponduje s reálnymi nákladmi, ktoré veriteľovi môžu vzniknúť\nv súvislosti s upomienkami nasvedčuje to, že výška poplatkov za upomienku sa líši (poplatok za\nupomienku 3,- eur, poplatok za opakovanú upomienku 5,- eur). Paušálna výška poplatku za upomienku\n\nplne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poplatok za upomienku v paušalizovanej\nsume nemožno považovať ani za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3\nObčianskeho zákonníka . Takýto nárok by mal žalobca len v prípade, ak by preukázal nielen vyhotovenie\na zaslanie upomienok, ale aj sumu skutočných vzniknutých a uhradených nákladov. Žalobca súdu\nuviedol rozpis položiek, z ktorých by mali skutočné náklady vyplývať (č.l. 132), pričom však do tohto\nvýpočtu zahrnul aj tzv. režijné náklady, ktoré mali pozostávať z administratívy, personálnych nákladov,\nmateriálneho zabezpečenia a IT software - generovanie a mali byť vo výške 1.638,- eur. Takto žalobcom\nurčené náklady však podľa súdu nemožno považovať za určité. Nie je z toho zrejmé ako k takémuto\nvýpočtu žalobca dospel a čo presne tieto položky predstavujú. Upomienka ako taká navyše nemôže\nmať sankčný charakter, v opačnom prípade by mala totiž povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo\nvzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Na základe uvedeného súd žalobcovi požadované poplatky\nza upomienky v sume 5 x 5 eur, t. j. spolu 25,- eur nepriznal, v tejto časti žalobu zamietol vrátane\nprislúchajúcich úrokov z omeškania.\n48. Pokiaľ ide o poplatok na prerušenie dodávky plynu v zmysle Cenníka externej spoločnosti vo výške\n83,02 eur, súd prvej inštancie v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný. V konaní bolo nesporné,\nže v dôsledku neplatenia preddavkov zo strany žalovanej došlo k prerušeniu distribúcie zemného plynu\nv odbernom mieste X. F. XX., F.. Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 83,02 eur zo dňa\n18.06.2019 a zo zoznamu výkonov k faktúre priloženého súd zistil, že na adrese odberného miesta\nžalovanej bolo prerušenie dodávky plynu vykonané, a to spoločnosťou SPP distribúcia, a.s. Z faktúry\nč. XXXXXXXXXX a priloženého výpisu z účtu súd prvej inštancie zistil, že žalobca skutočne uhradil\nsumu spoločnosti SPP distribúcia, a.s. za vykonané služby - prerušenie dodávky zemného plynu. Bolo\nnesporné, že tento úkon prerušenia vykonala spoločnosť SPP distribúcia, a.s., za ktoré táto spoločnosť\nvyfakturovala právnemu predchodcovi žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) v súlade so svojím Katalógom\nslužieb spolu sumu 7.427,41 eur (pozostávajúcu okrem iného aj zo služby prerušenie dodávky zemného\nplynu) a právny predchodca žalobcu (innogy Slovensko, s.r.o.) túto sumu zaplatil. Preto súd prvej\ninštancie žalovanú zároveň zaviazal aj na zaplatenie sumy 83,02 eur, čo predstavuje v zásade len\nrefakturáciu žalobcom skutočne zaplateného poplatku prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za úkon\nspojený s fyzickým vycestovaním povereného pracovníka na odberné miesto. Ide pritom o poplatky za\nvýkony žalobcu, ktoré boli vyvolané opomenutím žalovanej riadne a včas plniť svoje peňažné záväzky\nvoči žalobcovi, ktoré sú nad rámec bežného plnenia predmetu zmluvy.\n49. Spolu teda súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 285,82 eur ako ceny spotreby\nzemného plynu a sumy 83,02 eur ako nákladov za uskutočnené a uhradené prerušenie dodávky\nzemného plynu do odberného miesta, t. j. spolu vo výške 368,84 eur.\n50. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá,\nsúd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo 368,84 eur odo\ndňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, z ktorej priznaný nárok plynul, t. j. odo dňa 01.09.2019. Žalovaná\nsíce namietala, že jej faktúry neboli riadne doručené a tvrdila že keď žalobcovi e-mailom oznámila\nprevod jej vlastníckeho práva k bytu, mal sa žalobca dopytovať, či zmenila aj adresu pre doručovanie.\nTakúto námietku súd považoval za nedôvodnú. Jednou zo zmluvných povinností žalovanej v rámci\nzmluvného vzťahu so žalobcom vyplývajúcim z uzavretej Zmluvy o združenej dodávke plynu, bolo\noznámiť žalobcovi zmenu svojich údajov oproti údajom uvádzaným v zmluve. Nebolo povinnosťou\nžalobcu aktívne pristupovať k žalovanej a dopytovať sa jej, či zmena údajov nenastala. Aj samotná\nskutočnosť, že žalovaná previedla byt, na ktorý bolo vedené odberné miesto, nemusela sama o sebe\nznamenať zmenu jej adresy pre doručovanie. Napokon aj do dnešného dňa má žalovaná aj v Registri\nobyvateľov SR evidovanú ako adresu jej trvalého pobytu adresu X. F. XX, F.. Pri určení výšky úroku\nz omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu\nomeškania predstavovala 0 % ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5\n% ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z\nomeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995\nZb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom po 01.02.2013.\n51. Žaloba žalobcu bola v časti zamietnutá, a tak súd rozhodoval o trovách konania v zmysle § 255 ods.\n2 CSP, a teda pomerne. Žalobou uplatnený nárok predstavoval sumu vo výške 406,14 eur. Žaloba bola\nzamietnutá v časti 37,30 eur (25,- eur poplatky za upomienky a 12,30 eur ako premlčaný nárok). V tejto\nčasti konania bola teda úspešná žalovaná, t. j. vo výške 9,19 %. Žalobe bolo vyhovené v sume 368,84\neur. V tejto časti bol úspešný žalobca, t. j. v rozsahu 90,81%. Pomer úspechu úspešnejšieho žalobcu tak\npredstavoval 81,62 % (90,81 % - 9,19 %). Súd t prvej inštancie eda žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 81,62 % voči neúspešnejšej žalovanej.\n\n52. Žalovaná napokon žiadala súd prvej inštancie, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnil\nust. § 257 CSP, nakoľko tvrdila, že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by\nsúd nemal prípadne žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať, spočívajúce vo vysokom veku\nžalovanej, jej nepriaznivom zdravotnom stave, nemajetnosti a s tým spojenú nepriaznivú sociálnu\nsituáciu. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení však žalovaná nepriložila žiaden dôkaz. Za tejto\nsituácie mal súd preukázanú len skutočnosť vysokého veku žalovanej (90 rokov), ktorá však sama o sebe\nako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné výnimočne žalobcovi ako úspešnejšej\nstrane v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznať, nepostačuje. Súd teda v danej veci nevidel\ndôvod na postup podľa § 257 CSP, a preto o náhrade trov konania rozhodoval postupom výlučne podľa\n§ 255 ods. 2 CSP podľa zásady pomerného úspechu v konaní.\n53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku\nvydaným vyšším súdnym úradníkom.\n54. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I., II., III., podala v zákonnej lehote odvolanie\nžalovaná, dôvodiac § 365 ods. 1 písm. a/, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP,\n§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (neboli splnené procesné podmienky; súd\nprvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobca v petite návrhu na vydanie platobného\nrozkazu požadoval, aby súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo\nsumy 393,84 eur od 01.09.2019 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo výroku č. I. napadnutého rozsudku\nžalobcovi priznal úroky z omeškania od 01.09.2018. Súd prvej inštancie tak v rozpore s § 216 ods. 1\nCSP a v rozpore s dispozičným princípom, ktorým je bezvýnimočne ovládané sporové konanie, prekročil\nžalobný návrh. Súd prvej inštancie žalobcovi prisúdil nárok, ktorého sa žalobca nedomáhal, pretože\nvo vzťahu k úrokom z omeškania žiadal žalobca menej ako mu priznal súd prvej inštancie. Porušenie\nzásady ne ultra petitum je zásadnou vadou napadnutého rozsudku, ktorá napĺňa odvolací dôvod podľa §\n365 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje napr. na bod 14. odôvodnenia uznesenia\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/90/2021, zo dňa 26.04.2022. V zmysle § 389 ods. 1 písm. a)\nCSP platí, že ak neboli splnené procesné podmienky, tak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzruší. § 161 ods. 1 CSP definuje procesné podmienky ako podmienky, za ktorých môže súd konať a\nrozhodnúť. V tomto prípade ide o nedostatok žaloby (vecná procesná podmienka), pretože súd prvej\ninštancie z vlastnej iniciatívy konal a rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Priznanie úrokov\nz omeškania od 01.09.2018 nemá základ v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie a ani v bode\n50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie priamo v texte odôvodnenia napadnutého\nrozsudku uviedol, že úroky z omeškania priznal odo dňa splatnosti vyúčtovacej faktúry, z ktorej priznaný\nnárok plynul, t. j. odo dňa 01.09.2019, avšak v samotnom výroku č. I. napadnutého rozsudku napokon\nv rozpore s uvedeným priznal žalobcovi úroky z omeškania už od 01.09.2018. Ide o zjavné pochybenie\nsúdu prvej inštancie, keďže výrok nemá základ v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie\nvyhovel žalobe aj v časti o zaplatenie 285,82 eur, ktorá by mala predstavovať cenu za dodaný plyn a\nsúvisiace služby. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobe vyhovel aj napriek tomu, že žalobca žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že na odbernom mieste skutočne došlo k dodávke zemného plynu a ani to, že\nbol zemný plyn skutočne dodaný v množstve, ktoré je uvedené v predmetnej faktúre. Žalovaná v bode 15.\ndupliky vyslovene namietla, že žalobca nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu\nplynomera a tieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca vo svojom oneskorenom vyjadrení zo dňa 29.02.2024\n(nesprávne datované 30.05.2023) v bode 10 iba poukázal na § 56 ods. 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013\nZ. z., avšak k vyjadreniu nepripojil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného\nmeradla na odbernom mieste. Následne na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca\nnepreukázal dodané množstvo plynu, pretože nepredložil žiadne potvrdenia o vykonanom odpočte. Súd\nprvej inštancie v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že za dôkaz o spotrebe zemného\nplynu považuje vyúčtovaciu faktúru. Takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie je nesprávne a\nabsurdné, pretože vyúčtovaciu faktúru vystavil právny predchodca žalobcu. Samotná faktúra vystavená\nobchodníkom (dodávateľom) nie je žiadnym relevantným dôkazom o tom, že skutočne došlo aj k dodaniu\ntovaru alebo služby. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na obdobné súdne spory o zaplatenie\nza dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadových s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a. s.\nKrajský súd v Bratislave už viackrát uviedol, že samotná faktúra vystavená vodárenskou spoločnosťou\nnie je žiadnym dôkazom o tom, že skutočne došlo k odberu pitnej vody z verejného vodovodu alebo\nk vypúšťaniu odpadovej vody do verejnej kanalizácie (napr. bod 17. odôvodnenia rozsudku sp. zn.\n\n3Co/11/2018, zo dňa 31.05.2018 alebo bod 26. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 14Co/197/2018, zo dňa\n29.06.2021). Na preukázanie dodávky pitnej vody, elektrickej energie alebo zemného plynu sa vyžaduje\npráve predloženie listinných dôkazov o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla.\nPokiaľ dodávateľ plynu odberateľovi iba vyúčtuje cenu za spotrebovaný zemný plyn, ale nepreukáže\naj skutočnú spotrebu zemného plynu, tak vzniká priestor pre špekulácie zo strany dodávateľov plynu.\nPráve preto by nemal súd vychádzať iba z faktúry. Pokiaľ súd považuje za dôkaz o spotrebe zemného\nplynu samotnú faktúru vystavenú dodávateľom plynu, tak potom si môže dodávateľ plynu vyúčtovať\nprakticky akékoľvek množstvo zemného plynu. Súd prvej inštancie nesprávne vychádza z prezumpcie\nsprávnosti vystavenej faktúry a odmieta pripustiť, že spotrebované množstvo zemného plynu uvedené vo\nfaktúre môže byť fiktívne. Pri takomto formalistickom prístupe súdu prvej inštancie môže byť dodávateľ\nv súdnom spore úspešný prakticky s akoukoľvek vystavenou faktúrou. Ak by si žalobca vymyslel, že na\nodbernom mieste bolo spotrebovaných, napr. 5000 m3 zemného plynu a vystavil by na takéto množstvo\nzemného plynu faktúru, tak súd prvej inštancie by mu takýto fiktívny nárok priznal, pretože on za dôkaz\no dodávke zemného plynu považuje samotnú faktúru vystavenú dodávateľom. Obchodník (dodávateľ)\nje povinný preukázať aj reálne dodanie služby alebo tovaru. V tomto prípade mal žalobca, ktorý tvrdí,\nže na odbernom mieste došlo k dodávke zemného plynu, predložiť listinný dôkaz o fyzickom vykonaní\nodpočtov stavu plynomera poverenou osobou. Fyzické odpočty stavu plynomera vykonáva pre všetkých\ndodávateľov a pre všetky odberné miesta prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je SPP - distribúcia,\na. s. Práve preto by mali o vykonaných odpočtoch stavu plynomera existovať listinné dôkazy. Ak bol\nžalobca schopný predložiť faktúru od SPP - distribúcia, a. s. za prerušenie dodávky zemného plynu\nna odbernom mieste, tak mu nič nebránilo v tom, aby predložil aj potvrdenia o fyzickom vykonaní\nodpočtov stavu plynomera na odbernom mieste (ak boli vykonané). To vyplýva aj z § 57 ods. 6 vyhlášky\nÚRSO č. 24/2013 Z. z., podľa ktorého vyúčtovanie odberu plynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej\njedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry, pričom podkladom na vyúčtovanie odberu plynu je zistenie\nstavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom distribučnej siete. Podľa § 57 ods. 7 tejto\nvyhlášky prevádzkovateľ distribučnej siete spolu s údajmi podľa § 56 ods. 4 odovzdá dodávateľovi plynu\naj informáciu o tom, ktorým z uvedených spôsobov údaje získal. Podľa § 50 ods. 11 tejto vyhlášky\nk dátumu prerušenia alebo obmedzenia distribúcie plynu určí prevádzkovateľ distribučnej siete stav\nurčeného meradla na príslušnom odbernom mieste a tento stav odovzdá príslušnému dodávateľovi\nplynu. Samotná faktúra je iba daňovým a účtovným dokladom a nie je žiadnym dôkazom o dodaní\ntovaru alebo služby. Takýto skutkový záver súdu prvej inštancie je o to viac nesprávny z dôvodu, že ide\no spor s ochranou slabšej strany. Súd prvej inštancie mal práve preto viac dbať na to, aby nepriznal\ndodávateľovi plynu voči spotrebiteľovi nárok, ktorý nebol riadne preukázaný. Žaloba bola postavená\nna skutkovom tvrdení žalobcu, že na odbernom mieste došlo v rozhodnom období k dodávke plynu,\navšak žalobca toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Samotná faktúra vystavená dodávateľom má\nrovnakú relevanciu a vierohodnosť ako tvrdenie spotrebiteľa, že k odberu plynu nedošlo . Dodávateľ\nplynu nemôže preukazovať dodávku plynu iba účtovným dokladom, ktorého autorom je on sám. Takýmto\nprístupom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal bez akéhokoľvek zákonného základu z prezumpcie\nsprávnosti vystavenej faktúry, bola žalovaná ako spotrebiteľka voči žalobcovi ako dodávateľovi značným\nspôsobom v súdnom spore znevýhodnená. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie v spotrebiteľskom\nspore takýmto spôsobom povýšil záujem obchodníka na vymáhaní pohľadávok nad ochranu spotrebiteľa\npred nezákonnými praktikami obchodníkov, ktoré zahŕňajú aj možné vymáhanie fiktívnych nárokov.\nAk súd prvej inštancie nemal v súdnom spise potvrdenia o vykonaných odpočtoch stavu plynomera\nna odbernom mieste alebo iný listinný dôkaz o spotrebovanom množstve zemného plynu, tak nemal\nžalobe vyhovieť, ale ju mal zamietnuť. Z hľadiska voľného hodnotenia dôkazov je v spotrebiteľskom\nspore prinajmenšom problematické, ak súd vyhodnotí nejasnosti v neprospech spotrebiteľa a v prospech\nobchodníka. Súd prvej inštancie ďalej v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že\npodľa neho žalovaná relevantne nepoprela spotrebu zemného plynu vyplývajúcu z priložených faktúr,\nale iba uviedla, že žalobca fakturované sumy nepreukázal. Podľa súdu prvej inštancie mala žalovaná\nuviesť konkrétne skutkové okolnosti a doložiť tieto skutkové tvrdenia dôkazmi. Z uvedeného vyplýva,\nže súd prvej inštancie od žalovanej vyžadoval, aby preukázala, že na odbernom mieste nedošlo k\ndodávke zemného plynu. Takýto postup súdu prvej inštancie v procese dokazovania je v hrubom rozpore\ns tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval\nreálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje).\nPreukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve\noznačoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na\nprotistranu. Ak žalobca tvrdí, že na odbernom mieste došlo k dodávke plynu, tak mal preukázať túto\nním tvrdenú skutočnosť, z ktorej pre seba vyvodzuje prospech. Súd prvej inštancie namiesto toho\n\nvyžadoval od žalovanej, aby preukázala, že na odbernom mieste k dodávke plynu nedošlo (negatívna\nskutočnosť). Tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú ohrozené alebo porušené právo,\nje pritom povinný zásadne žalobca a nie žalovaná. Zo strany súdu prvej inštancie ide o podobný\nnezmysel ako napr. požiadavka, aby veriteľ preukázal, že mu dlžník dlh nezaplatil. Tak ako je potrebné\nod dlžníkov vyžadovať, aby oni preukazovali, že veriteľovi dlh splnili, tak je potrebné aj od obchodníkov\nvyžadovať, aby oni preukazovali, že spotrebiteľom skutočne dodali tovar alebo službu. Ani napr. v\nspore medzi advokátom a jeho klientom o zaplatenie odmeny za vykonanie úkonov právnej služby by\nnemohla obstáť ako dôkaz o vykonaných úkonoch právnej služby iba faktúra vystavená advokátom\na súd by nemohol od klienta vyžadovať, aby on preukazoval, že úkony právnej služby vykonané\nneboli. Opačný prístup, ktorý uplatnil súd prvej inštancie, je v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou\na vedie k podstatnému znevýhodneniu spotrebiteľov v súdnych sporoch s obchodníkmi. Takisto možno\npoukázať aj na Rosenbergovu teóriu analýzy noriem. Pravidlo pre rozdelenie dôkazného bremena\nmedzi procesné strany je závislé od právnej normy, ktorá je predpokladom pre vznik právneho nároku\nalebo pre uplatnenie námietky, ktorá smeruje proti tomuto uplatňovanému nároku. Teda rozhodným\nkritériom nie sú skutočnosti zakladajúce právo alebo zabraňujúce vzniku práva, ale právne normy, ktoré\ntoto právo zakladajú. Dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach leží na tom účastníkovi, ktorý z\nexistencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky na základe právnej normy.\nZákladnou normou je v tomto prípade § 47 ods. 8 zákona o energetike, podľa ktorého sa dodávateľ\nplynu na základe zmluvy o združenej dodávke plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi\nplynu v dohodnutom množstve, zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta koncového odberateľa\nplynu vrátane súvisiacich služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu\na koncový odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace\nslužby. Ak dodávateľ plynu tvrdí, že uskutočnil dodávku plynu a na základe toho požaduje od koncového\nužívateľa zaplatenie ceny za dodaný plyn a súvisiace služby, tak práve on je povinný dokazovať, že\nskutočne k dodávke zemného plynu vo vyúčtovanom množstve došlo. Ak dodávateľ plynu nepreukáže,\nže došlo k dodávke zemného plynu, tak potom nemôže súd deklarovať povinnosť koncového užívateľa\nzaplatiť cenu za dodaný zemný plyn a súvisiace služby. Z tejto základnej normy nevyplýva, že by\nmala žalovaná ako koncový užívateľ v rámci procesnej obrany preukazovať neexistenciu dodávky\nzemného plynu. Ak by žalobca preukázal dodávku zemného plynu (predpoklad pre priznanie ceny\nza plyn podľa základnej normy), tak až potom by bola žalovaná povinná preukazovať skutočnosti\npredpokladané protinormami (napr. neexistencia zmluvného vzťahu alebo premlčanie uplatneného\nnároku). Súd prvej inštancie správne nezohľadnil rozdelenie dôkazného bremena podľa relevantných\nprávnych noriem. Podľa súdu prvej inštancie mala žalovaná uviesť konkrétne skutkové okolnosti, z\nktorých vyplývajú jej pochybnosti o spotrebe plynu. Okrem toho, že došlo k porušeniu negatívnej\ndôkaznej teórie a teórie analýzy noriem, tak súd prvej inštancie ani nevysvetlil, ako konkrétne mala\nžalovaná podľa jeho predstáv spochybňovať spotrebu plynu uvedenú vo faktúrach. Žalovaná nemohla\nfyzicky skontrolovať stav plynomera, pretože predmetnú nehnuteľnosť predala. Okrem toho došlo podľa\nlistinných dôkazov žalobcu na odbernom mieste v máji 2019 k prerušeniu dodávky plynu, čo zahŕňa\naj demontáž plynomera. Údaje o spotrebovanom zemnom plyne možno overiť iba prostredníctvom\npotvrdení o vykonaných odpočtoch, ktoré žalobca nepredložil. Žalovaná sa dozvedela o tom, že na\nodbernom mieste malo dochádzať aj po predaji nehnuteľnosti k dodávke plynu, až z doručeného\nplatobného rozkazu a o vykonaných odpočtoch nemá žiadne informácie. Záver súdu prvej inštancie,\nže žalovaná mala preukazovať neužívanie bytu, je takisto v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou.\nŽalovaná v duplike vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 103,50 eur.\nSúd prvej inštancie uznal námietku premlčania ako dôvodnú iba v časti o zaplatenie 12,30 eur. Súd\nprvej inštancie považoval námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 91,20 eur za\nnedôvodnú, pretože táto časť istiny bola zahrnutá do vyúčtovacej faktúry so splatnosťou dňa 31.08.2019\na žaloba bola podaná dňa 07.03.2022 (podľa potvrdenia o pridelení bola podaná dňa 05.03.2022). Podľa\nsúdu prvej inštancie bol prvý deň, kedy mohol veriteľ túto istinu uplatniť na súde až 01.09.2019 a až\nod tohto dňa začala plynúť premlčacia lehota. Súd prvej inštancie uviedol, že preddavkové platby vo\nvýške 45,60 eur mesačne je podľa neho potrebné chápať ako samostatný nárok odlišný od pohľadávky\nuplatnenej v tomto konaní, lebo žalobca si neuplatnil nárok na zaplatenie preddavkových platieb,\nale nárok za skutočne dodané a vyúčtované služby (bod 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku).\nTakéto závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej\ninštancie nesprávne interpretoval a aplikoval § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa § 57\nods. 2 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z. je preddavková platba odberateľa plynu v domácnosti pri\nmesačnej periodicite preddavkových platieb vo výške 1/11 platby za plyn určená podľa spotreby plynu\nza predchádzajúce zúčtovacie obdobie. Podľa § 57 ods. 6 tejto vyhlášky vyúčtovanie odberu plynu\n\nvykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. V tomto prípade právny\npredchodca žalobcu určil žalovanej pre rok 2019 preddavkové platby vo výške 45,60 eur mesačne a\nich splatnosť určil na posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca. Splatnosť prvej preddavkovej\nplatby bola určená na 31.01.2019 a splatnosť druhej na 28.02.2019. Zmyslom preddavkových platieb a\nnásledného vyúčtovania je, že odberateľ priebežne počas zúčtovacieho obdobia uhrádza preddavkové\nplatby a po skončení zúčtovacieho obdobia mu vznikne buď nedoplatok alebo preplatok. Ak odberateľ\nnezaplatí preddavkovú platbu najneskôr v deň jej splatnosti, tak sa môže dodávateľ plynu domáhať\njej zaplatenia súdnou cestou. Ak v dôsledku neplatenia preddavkových platieb vznikne nedoplatok,\ntak nevzniká dodávateľovi plynu vystavením vyúčtovacej faktúry nový nárok, ale iba fakturuje cenu za\ndodaný plyn, ktorá už bola predmetom predpísanej preddavkovej platby. Ak bola prvá preddavková\nplatba splatná dňa 31.01.2019 a druhá preddavková platba dňa 28.02.2019, tak neobstojí záver súdu\nprvej inštancie, že sa mohol veriteľ domáhať týchto platieb na súde až dňa 01.09.2019. Ak nebola\nnajneskôr dňa 31.01.2019 zaplatená prvá preddavková platba vo výške 45,60 eur, tak sa jej mohol\nprávny predchodca žalobcu na súde domáhať už dňa 01.02.2019. Ak nebola najneskôr dňa 28.02.2019\nzaplatená druhá preddavková platba vo výške 45,60 eur, tak sa jej mohol právny predchodca žalobcu\nna súde domáhať už dňa 01.03.2019. Žaloba bola na súd podaná až dňa 05.03.2022, teda po\nuplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a preto je potrebné konštatovať, že istina vo výške 91,20 eur\nje premlčaná (ak by bola dôvodná). Premlčacia lehota plynie podľa § 101 Občianskeho zákonníka\nodo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. K pretrhnutiu premlčacej lehoty (premlčacia lehota\nzačne plynúť odznova) môže dôjsť iba za podmienok predpokladaných zákonom. Zo žiadnej právnej\nnormy nevyplýva, že ak spotrebiteľ nezaplatí preddavkovú platbu a dodávateľ mu ju znova vyúčtuje\nvo vyúčtovacej faktúre, tak by malo dôjsť k pretrhnutiu premlčacej lehoty. Opakované vyúčtovanie\ntej istej dlžnej sumy nespôsobuje pretrhnutie premlčacej lehoty. Ak začala premlčacia lehota plynúť\ndňa 01.02.2019 a 01.03.2019, tak plynula bez akéhokoľvek prerušenia naďalej aj po 31.08.2019.\nUž raz splatná platba sa nemôže stať znova splatnou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na\nrozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 27C/207/2016, zo dňa 24.10.2017, ktorý vydala tiež sudkyňa\nP.. V odôvodnení tohto rozsudku súd prvej inštancie vychádza z predpokladu, že premlčacia lehota\nzačína plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti preddavkovej faktúry. Súd prvej inštancie v tomto\nrozsudku vôbec neskúmal, či došlo k nejakému vyúčtovaniu preddavkových platieb, pretože opätovné\nvyúčtovanie nezaplatených preddavkových platieb do vyúčtovacej faktúry nemá za následok pretrhnutie\npremlčacej lehoty a pôvodné premlčacie lehoty naďalej plynú. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka\nje totiž potrebné zásadne vychádzať z momentu, kedy mohlo byť právo prvýkrát uplatnené na súde.\nNezaplatené preddavkové platby sú vymáhateľné súdnou cestou a dodávateľ plynu pri ich vymáhaní\nnemusí čakať na skončenie vyúčtovacieho obdobia. Preddavkové platby za dodávku plynu predstavujú\nopakujúce sa plnenie. Spotrebiteľ namiesto jednej platby za celé zúčtovacie obdobie platí podľa\ndohody s dodávateľom plynu pravidelne menšie platby. V prípade opakovaného plnenia ide o plnenie\nviacerých samostatných predmetov plnenia. Premlčacia lehota preto plynie pri každej preddavkovej\nplatbe samostatne a v prípade, že vznikne na konci zúčtovacieho obdobia nedoplatok, tak premlčacia\nlehota na vymáhanie nedoplatku (nedoplatok nad rámec zaplatených preddavkových platieb) začne\nplynúť po splatnosti zúčtovacej faktúry. Záver súdu prvej inštancie, že mesačné preddavkové platby je\npotrebné chápať ako samostatný nárok odlišný od pohľadávky podľa vyúčtovacej faktúry, je jednoznačne\nnesprávny a nie je ani riadne zdôvodnený. Žalovanej nie je zrejmé, ako môže jedna povinnosť zaplatiť\nurčitú platbu predstavovať pre veriteľa dve rozdielne pohľadávky, keď má byť platba zaplatená iba\nraz a nie dvakrát. Podľa súdu prvej inštancie by vlastne pohľadávka mala existovať duplicitne. Takéto\nzávery jednoznačne nemajú žiadnu oporu v právnej úprave. Občiansky zákonník osobitne neupravuje\npremlčanie opakujúceho sa plnenia a ani premlčanie preddavkových platieb, v dôsledku čoho je\npotrebné aplikovať § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obsahom a účelom najbližšou právnou\núpravou je práve § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak bolo plnenie dohodnuté v\nsplátkach, tak plynie premlčacia lehota odo dňa splatnosti jednotlivých splátok. V tomto prípade plynie\npremlčacia lehota odo dňa splatnosti jednotlivých preddavkových platieb. Rozdiel medzi splátkami a\nopakujúcim sa plnením je iba v tom, že záväzok na opakujúce sa plnenie nezaniká splnením, ale až\nvtedy, keď nastane určitá udalosť (v tomto prípade ukončenie zmluvného vzťahu). Plnením zaniká iba\nzáväzok zaplatiť jednotlivé platby. Pri správnej interpretácii a aplikácii § 101 a § 103 Občianskeho\nzákonníka je potom nevyhnutné konštatovať, že uplatnená istina je premlčaná aj v časti 91,20 € a\nsúd prvej inštancie mal v tejto časti žalobu jednoznačne zamietnuť. Ak sa dlžník dovolá premlčania,\ntak súd nemôže v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať veriteľovi naturálnu obligáciu.\nČiastočnému premlčaniu uplatneného nároku (ak by bol skutočne dôvodný) zodpovedá aj rozpis\npoložiek, ktorý je prílohou vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX. V tomto rozpise sú okrem variabilných\n\nzložiek, ktoré závisia od spotreby plynu, uvedené aj stále mesačné platby za dodávku a distribúciu plynu.\nNiektoré z týchto platieb sú za obdobie pred 05.03.2019 a podliehajú premlčaniu. Premlčaniu podliehajú\nstále mesačné platby za obdobie od 19.12.2018 do 04.03.2019. V prípade stálej mesačnej platby za\ndodávku plynu je sadzba 1,- euro bez DPH/mesiac. Premlčaniu tak podlieha čiastka vo výške 2,55\neur bez DPH (3,06 eur vrátane DPH). V prípade stálej mesačnej platby za distribúciu plynu je sadzba\n4,76 eur bez DPH/mesiac. Premlčaniu tak podlieha čiastka vo výške 12,13 eur bez DPH (14,56 eur\nvrátane DPH). Premlčaniu teda podliehajú stále mesačné platby spolu vo výške 17,62 eur. Táto suma\nje súčasťou preddavkových platieb vo výške 91,20 eur, voči ktorým žalovaná vzniesla v konaní pred\nsúdom prvej inštancie námietku premlčania. Súd prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku uviedol, že mu žalovaná nedoložila e-mail zo dňa 16.01.2019. Súd prvej inštancie prehliadol,\nže na listine, ktorú predložila žalovaná ako dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu, sa na opačnej strane\nnachádza okrem e-mailu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.01.2019 aj e-mail žalovanej zo dňa\n16.01.2019. Na tejto strane listiny je e-mail s predmetom „Ukončenie odberu“ a s textom „Dobrý deň!\nV prílohe Vám zasielam Žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti + kópiu prvých\ndvoch strán Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. S pozdravom Z.. Táto e-mailová adresa patrí vnukovi\nžalovanej X. V.. Následne po tejto správe nasleduje e -mail právneho predchodcu žalobcu zo dňa\n18.01.2019, v ktorom uvádza, že mu majú byť dokumenty doručené písomne na jeho adresu. Žalovaná\noznačila v odpore ako dôkaz svoj e-mail zo dňa 16.01.2019 a nie e-mail právneho predchodcu žalobcu\nzo dňa 18.01.2019. Ak súd prvej inštancie úplne prehliadol e-mail žalovanej a dokonca v rozpore s\nobsahom súdneho spisu uviedol, že ho žalovaná nedoložila, tak tým jednoznačne došlo k naplneniu\nodvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Zo samotného textu e-mailu žalovanej, ktorý súd\nprvej inštancie na listine prehliadol, je zrejmé, že tento e-mail obsahoval dve prílohy. Žalovaná v bode 4.\ndupliky vyslovene uviedla, že prílohou e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu plynu z dôvodu predaja\nnehnuteľnosti a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu („Žalobca úplne opomína, že\nprílohou tohto e-mailu bola žiadosť o ukončenie odberu z dôvodu predaja nehnuteľnosti a aj kópia prvých\ndvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu“). Išlo o skutkové tvrdenie žalovanej, ktoré má základ\naj v samotnom texte e-mailu a žalobca toto skutkové tvrdenie žalovanej výslovne nepoprel. K prílohám\ne-mailu žalovanej sa žalobca nevyjadroval. Žalobca netvrdil, že by mu bol tento e-mail žalovanej v\nrozpore s jeho textom doručený bez príloh. Súd prvej inštancie mal preto uplatniť § 151 ods. 1 CSP a\ntoto skutkové tvrdenie žalovanej mal považovať za nesporné. E-mail žalovanej odoslaný z e-mailovej\nadresy jej vnuka teda obsahoval sken alebo fotografiu písomnej žiadosti o ukončenie odberu plynu.\nTáto písomná žiadosť bola vlastnoručne podpísaná žalovanou. Súd prvej inštancie zjavne nepochopil\nargumentáciu žalovanej a nechal sa zviesť účelovou argumentáciou žalobcu, ktorý napádal samotný\ne-mail z dôvodu nedostatku formy a úmyselne opomínal, že tento e -mail mal aj prílohy (bod 4 tripliky\nžalobcu). Ak bol žalobcovi doručený sken alebo fotografia písomnej žiadosti o ukončenie odberu plynu,\ntak nebol žiadny dôvod na to, aby mu žalovaná ten istý dokument zasielala ešte duplicitne na jeho\nadresu v listinnej forme. Prevod vlastníckeho práva k bytu si právny predchodca žalobcu mohol na\nzáklade doručenej žiadosti a kópie prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu preveriť aj\nnahliadnutím do katastra nehnuteľností, ktorého údaje sa považujú za hodnoverné. Sken alebo fotografia\ndokumentu ako príloha e-mailu je jednoznačne takým elektronickým prostriedkom, ktorý zachytáva\nobsah prejavu vôle žalovanej a taktiež je nepochybné, že ide o jej prejav vôle žalovanej. Ak elektronický\npodpis neobsahuje samotný e-mail, tak za elektronický podpis možno považovať aj sken vlastnoručného\npodpisu na naskenovanej alebo odfotenej listine. Pojem elektronický podpis je pomerne dosť široký a\nokrem zaručeného elektronického podpisu zahŕňa aj iné jednoduchšie formy elektronického podpisu.\nSúd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie textom e-mailu žalovanej (podľa súdu prvej inštancie\nho žalovaná vôbec nedoložila), mal vychádzať zo skutkového zistenia, že jeho prílohou boli potrebné\nnaskenované dokumenty a na základe toho mal dospieť k záveru, že doručením tohto e-mailu právnemu\npredchodcovi žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Právny predchodca žalobcu bol požiadaný\no ukončenie odberu plynu na odbernom mieste, jasne a zrozumiteľne mu bolo oznámené, že došlo k\npredaju predmetného bytu a táto skutočnosť mu bola aj preukázaná. Zmluvu o združenej dodávke plynu\nje potrebné považovať za ukončenú už doručením žiadosti o ukončenie odberu plynu, pretože odberateľ\nnemá možnosť donútiť dodávateľa, aby s ním uzavrel písomnú dohodu o ukončení zmluvy a dodávateľ\nplynu môže stále tvrdiť, že neboli splnené podmienky pre ukončenie zmluvného vzťahu (to sa prejavilo\naj v tomto prípade). Žiadosť o ukončenie odberu plynu na odbernom mieste za situácie, keď nový\nvlastník nehnuteľnosti neuzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu so žiadnym dodávateľom plynu, je\nmožné interpretovať aj ako výpoveď zmluvy. Právny predchodca žalobcu mal na základe doručenia\ntakéhoto e-mailu s prílohami konať a v prípade nezáujmu nového vlastníka nehnuteľnosti o uzavretie\nzmluvy o združenej dodávke plynu s dodávateľom plynu mal nechať vykonať na náklady nového\n\nvlastníka nehnuteľnosti prerušenie dodávky plynu. Zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že by mala\nkaždá domácnosť povinnosť byť pripojená do distribučnej siete, z čoho vyplýva, že právny predchodca\nžalobcu nebol oprávnený podmieňovať ukončenie zmluvného vzťahu žiadosťou o uvoľnenie distribučnej\nkapacity od nového dodávateľa. Odberné miesto môže byť pri predaji nehnuteľnosti zrušené. Súd prvej\ninštancie uviedol, že žiadosť o ukončenie odberu plynu doručenú e-mailom nemožno považovať za\nprávny úkon urobený písomne, lebo neobsahuje zaručený elektronický podpis. Podstatnou náležitosťou\npísomného právneho úkonu je podľa neho podpis konajúcej osoby, čo e-mail neobsahuje. Podľa súdu\nprvej inštancie nemožno e -mail považovať za právny úkon urobený písomne a ani za právny úkon\nriadne doručený právnemu predchodcovi žalobcu. Súd prvej inštancie vyslovene poukázal na § 40 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. Nielenže súd prvej inštancie vychádza z nesprávnych a neúplných skutkových\nzistení (nevzal do úvahy, že prílohou e-mailu bola fotografia alebo sken listinnej žiadosti), ale vychádza\naj z nesprávnej a účelovej interpretácie § 40 ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle\nmôže mať právne účinky, ak bol vyjadrený vo forme, ktorá je poznateľná ľudskými zmyslami. Súkromné\nprávo vychádza zo zásady bezformálnosti právnych úkonov. Občiansky zákonník pozná viaceré typy\npísomných právnych úkonov. Právny záver súdu prvej inštancie, že každý písomný právny úkon bez\nohľadu na to, či je urobený v listinnej forme alebo elektronickými prostriedkami, musí obsahovať podpis,\nje zjavne nesprávny. Prvá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje, že písomný právny úkon\nje platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Následne druhá veta stanovuje z tohto pravidla výnimku,\nkeď stanovuje, že podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to\nobvyklé. Prvá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka stanovuje ďalšiu výnimku, podľa ktorej je písomná\nforma právneho úkonu zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo\nelektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá\nprávny úkon urobila. Túto právnu normu upresňuje druhá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorej je písomná forma zachovaná vždy vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami\npodpísaný zaručeným elektronickým prostriedkom. Celá právna norma zložená zo základnej právnej\nnormy a protinoriem znie nasledovne: Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou\nosobou (základná norma), ale platný je aj vtedy, ak je podpis nahradený mechanickými prostriedkami\n(prvá protinorma) alebo ak je urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila (druhá protinorma). Druhá protinorma\nsa uplatní vždy vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným\nelektronickým podpisom. Z § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by mal každý písomný\nprávny úkon urobený elektronickými prostriedkami obsahovať zaručený elektronický podpis, ale z\nneho vyplýva pravý opak. Závery súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti podpisu konajúcej osoby\nnemajú oporu v jazykovom a ani v logickom výklade tejto právnej normy. Občiansky zákonník teda\npozná nasledovné typy písomných právnych úkonov:a) písomný právny úkon podpísaný konajúcou\nosobou (prvá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka),b) písomný právny úkon, na ktorom je podpis\nnahradený mechanickými prostriedkami (druhá veta § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka),c) písomný\nprávny úkon urobený prostredníctvom modernej komunikačnej techniky - elektronickými prostriedkami,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila\n(prvá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka),d) písomný právny úkon urobený elektronickými\nprostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým prostriedkom (druhá veta § 40 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka). Občiansky zákonník v prvej vete § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako príklady modernej\nkomunikačnej techniky, prostredníctvom ktorej je možné urobiť písomné právne úkony, uvádza telegraf\na ďalekopis, ktoré už v súčasnosti nemožno využívať. Tieto prostriedky elektronickej komunikácie\nprenášali rovnako ako v súčasnosti e-mail a iné obdobné komunikačné služby iba text a neobsahovali\nžiadny zaručený elektronický podpis. Podľa súdu prvej inštancie by mal byť vlastne každý písomný\nprejav vôle uskutočnený e-mailom neplatným právnym úkonom z dôvodu, že neobsahuje zaručený\nelektronický podpis, čo je v zjavnom rozpore s prvou vetou § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.\nAj komentáre k Občianskemu zákonníku uvádzajú ako typický príklad písomných právnych úkonov\nuskutočnených modernou komunikačnou technikou práve e-maily. Ak by platil záver súdu prvej inštancie,\nže e-mailom a inými obdobnými elektronickými prostriedkami komunikácie nemožno uskutočňovať\nprávne úkony, tak by napr. nebolo vôbec možné objednávať cez internet tovary a služby (zákon o\nelektronickom obchode by nemal potom žiadne opodstatnenie). V prípade objednávania cez internet\nnie je potrebný žiadny zaručený elektronický podpis, Občiansky zákonník pri takýchto právnych\núkonoch považuje písomnú formu za zachovanú a ide o platné právne úkony. V praxi je úplne bežné,\nže spotrebitelia a aj obchodníci uskutočňujú objednávky tovarov a služieb prostredníctvom e-mailu.\nÚčastníci občianskoprávnych vzťahov bežne uzatvárajú kúpne zmluvy aj prostredníctvom aplikácii\nako Facebook, Messenger, WhatsApp alebo Instagram. Ak by mali byť všetky takto uskutočnené\n\nprávne úkony považované za neplatné z dôvodu, že neobsahujú zaručený elektronický podpis, tak by\nto viedlo k právnej neistote podstatnej častiobyvateľstva. Závery súdu prvej inštancie o nemožnosti\nuskutočniť písomný právny úkon e-mailom sú jednoznačne v rozpore nielen s prvou vetou § 40 ods.\n4 Občianskeho zákonníka, ale aj so sociálnou realitou 21. storočia, kedy sa podstatná časť právnych\núkonov vykonáva elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie sa zjavne\nvôbec nezamyslel nad absurdnosťou svojich právnych záverov v bode 42 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, kedy vychádzal izolovane iba z prvej vety § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a druhej\nvety § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a úplne prehliadol, že Občiansky zákonník pozná ďalšie dva\ndruhy písomných právnych úkonov. Už zo samotnej povahy právneho úkonu uskutočneného modernou\nkomunikačnou technikou (prvá veta § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že neobsahuje\nvlastnoručný podpis konajúcej osoby a väčšinou ani zaručený elektronický podpis. Súd prvej inštancie\nani neozrejmil, čo vlastne považuje za relevantný elektronický podpis. Neozrejmil, či pod týmto pojmom\nrozumie iba zaručený elektronický podpis alebo aj menej dokonalé formy elektronického podpisu. Za\nelektronický podpis v širšom slova zmysle možno totiž považovať aj jednoduché nešifrované uvedenie\nidentifikačných údajov na konci textu v elektronickej (digitálnej) forme, ktoré umožňuje identifikovať\n(teda jednoznačné určiť) označenú osobu. V tomto prípade je na konci e-mailu žalovanej uvedené „S\npozdravom Z. čo napĺňa znaky jednoduchého elektronického podpisu. Súd prvej inštancie žalovanej\nvyčíta, že e-mail odoslala z adresy a@b.c V praxi je bežné, že osoby vyššieho veku sú počítačovo\nnegramotné a v prípade potreby elektronickej komunikácie požiadajú o pomoc mladšieho príbuzného\n(žalovaná mala v tom čase takmer 85 rokov). V tomto prípade ide o e-mailovú adresu vnuka žalovanej.\nIdentita žalovanej mala byť overená práve pomocou príloh e -mailu, ktoré právny predchodca žalobcu\nodmietol akceptovať a vôbec sa nezaoberal ich obsahom. Súd prvej inštancie na základe ustanovení\npredložených obchodných podmienok dospel k záveru, že žiadosť o ukončenie odberu plynu nemožno\npovažovať za platný písomný právny úkon z dôvodu nedostatku formy. Súd prvej inštancie poukázal na §\n40 ods. 2 Občianskeho zákonníka.Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vôbec nerozlišuje medzi\nabsolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, v dôsledku čoho údajný nedostatok dohovorenej\nformy právneho úkonu nesprávne sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Relatívna\nneplatnosť právneho úkonu nevzniká priamo zo zákona (ex lege), ako je to v prípade absolútnej\nneplatnosti, ale je podmienená úkonom účastníka právneho vzťahu. Súd prvej inštancie interpretoval\n§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka izolovane od § 40a Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že\nzmluvu uzavretú písomne možno meniť alebo zrušiť len písomne, ale následne opomenul, že sankciou\nza porušenie tohto ustanovenia by mohla byť v tomto prípade jedine relatívna neplatnosť právneho\núkonu. Súd prvej inštancie na základe ustanovení obchodných podmienok dospel k záveru, že žalovaná\nnemohla uskutočniť voči právnemu predchodcovi žalobcu písomný právny úkon formou e-mailu a\ntakýto právny úkon považoval za neplatný. Súd prvej úplne opomenul, že nejde o formu právneho\núkonu vyžadovanú zákonom, ale iba o formu právneho úkonu vyžadovanú dohodou účastníkov. V\nprípade porušenia dohovorenej formy právneho úkonu môže súd prihliadať na neplatnosť právneho\núkonu iba na základe námietky neplatnosti. Žalobca v konaní nevzniesol žiadnu kvalifikovanú námietku\nneplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie napriek tomu z vlastnej iniciatívy konštatoval, že\nprávny úkon žalovanej je neplatný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dokonca vyplýva, že súd\nprvej inštancie v rozpore s § 40a Občianskeho zákonníka vychádzal zo záveru o absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu. Pokiaľ sa žalobca nedovolal neplatnosti právneho úkonu, tak by bol tento právny\núkon platný aj vtedy, ak by ho žalovaná uskutočnila ústne alebo telefonicky. V súvislosti s predmetnými\nobchodnými podmienkami je potrebné konštatovať, že ich ustanovenia nepredstavujú dohodu právneho\npredchodcu žalobcu a žalovanej o forme právnych úkonov, pretože žalovaná nikdy s týmito obchodnými\npodmienkami nesúhlasila. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o združenej\ndodávke plynu v roku 2013. Žalovaná v nej súhlasila s Obchodnými podmienkami poskytovania\nuniverzálnej služby pre Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosti\nspoločnosti J. U. Q. s. r. o. Nové obchodné podmienky z roku 2015, ktoré predložil žalobca ako prílohu\nnávrhu na vydanie platobného rozkazu, sa pre žalovanú stali záväznými iba na základe rozhodnutia\nÚRSO (§ 13 ods. 2 písm. m/ zákona o regulácii v sieťových odvetviach vo vtedajšom znení). Záväznosť\nobchodných podmienok pre spotrebiteľa na základe rozhodnutia ÚRSO nepredstavuje dohodu medzi\nspotrebiteľom a dodávateľom plynu. Práve preto je potrebné konštatovať, že ustanovenia predložených\nobchodných podmienok o forme právnych úkonov nepredstavujú dohodu zmluvných strán. Pokiaľ\nžalobca nepredložil pôvodné obchodné podmienky platné v čase uzavretia zmluvy o združenej dodávke\nplynu, tak je potrebné konštatovať, že v súdnom spise sa nenachádza listinný dôkaz o tom, že by si\nprávny predchodca žalobcu a žalovaná dohodli formu právnych úkonov, ktorými dochádza k zmene\na k zániku tejto zmluvy. Práve preto je potrebné považovať za platný právny úkon akýkoľvek prejav\n\nvôle žalovanej, ktorým žalovaná prejavila vôľu ukončiť na odbernom mieste odber plynu. Žalobca\ndokonca ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca na základe § 17 ods. 1 písm. b) zákona o\nenergetike poskytol žalovanej informáciu o zmene obchodných podmienok dodávky plynu. Súd prvej\ninštancie tiež vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, že žalovaná nedodržala formu právneho\núkonu podľa predložených obchodných podmienok. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z čl. XII.\nods. 1 (časť Zánik zmluvy) obchodných podmienok, kde je stanovené, že zmluva zanikne písomnou\ndohodou zmluvných strán, ak odberateľ plynu preukáže, že ukončuje odber plynu z dôvodu prevodu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe toho potom súd prvej inštancie vyvodil záver, že zmluvu\nnemožno ukončiť e-mailovou komunikáciou. Takýto záver je jednoznačne nesprávny. Ak je vyžadovaná\npísomná forma právneho úkonu, tak to neznamená, že musí ísť nevyhnutne o listinnú formu, keďže\npísomná forma sa považuje za zachovanú aj v prípade právnych úkonov urobených elektronickými\nprostriedkami (viď vyššie uvedenú argumentáciu). Zo znenia obchodných podmienok a ani zo žiadnej\nprávnej normy nevyplýva, že by musela byť dohoda o ukončení odberu plynu vyhotovená na jednej\nlistine alebo na jednom elektronickom dokumente. Z § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,\nže pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému\nprijatiu. Výnimku predstavuje iba prevod nehnuteľností, kedy musia byť prejavy vôle na jednej listine.\nK písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu môže dôjsť aj e-mailovou komunikáciou. Ak žalovaná\nzaslala právnemu predchodcovi žalobcu e-mail, v ktorom požaduje ukončenie odberu plynu, tak išlo\nz jej strany o právne relevantný návrh na uzavretie dohody o ukončení zmluvy o združenej dodávke\nplynu. Právny predchodca žalobcu sa v čl. XII. ods. 1 obchodných podmienok zaviazal, že v takých\nprípadoch návrh na ukončenie zmluvy príjme. Ak právny predchodca žalobcu tento návrh svojvoľne v\nrozpore s týmto ustanovením odmietol prijať iba z dôvodu, že bol doručený e-mailom, tak tým došlo\nk ukončeniu zmluvy o združenej dodávke plynu. Opačný výklad by viedol k nemožnosti okamžitého\nukončenia odberu plynu z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, lebo dodávateľ plynu\nby mohol stále tvrdiť, že neboli splnené podmienky pre ukončenie zmluvy. Alternatívne možno takýto\njednostranný prejav vôle žalovanej, ktorý právny predchodca žalobcu odmietol akceptovať, považovať\nza výpoveď zmluvy o združenej dodávke plynu, čo má tiež za následok ukončenie zmluvného vzťahu (ku\ndňu 28.02.2019). Súd prvej inštancie ďalej argumentoval čl. XII. ods. 3 (časť Trvanie a zmeny zmluvy)\nobchodných podmienok, podľa ktorého bolo možné právnemu predchodcovi žalobcu zasielať žiadosti\naj prostredníctvom webového portálu alebo elektronickou poštou. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že\ntoto ustanovenie by sa malo týkať iba zmeny zmluvy a nie jej zániku. Takýto záver súdu prvej inštancie je\nnesprávny a vôbec nevyplýva z obchodných podmienok, pretože predmetné ustanovenie sa nachádza\nv časti „trvanie a zmeny zmluvy“. Je preto evidentné, že sa týka aj tých právnych úkonov, ktoré majú\nza následok ukončenie trvania zmluvného vzťahu. Žalovaná bola jednoznačne podľa tohto ustanovenia\n(ak by sa skutočne vzťahovalo na právny vzťah medzi zmluvnými stranami) oprávnená zaslať právnemu\npredchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom a právny predchodca žalobcu bol\npovinný na základe takto doručenej žiadosti konať. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený\njednostranne určovať, akú formu žiadosti bude akceptovať. Z čl. XV. ods. 3 obchodných podmienok,\nna ktorý poukázal súd prvej inštancie, takisto vyplýva, že žalovaná bola oprávnená zaslať právnemu\npredchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom. Toto ustanovenie obchodných\npodmienok z elektronického doručovania vylučuje iba výpoveď, odstúpenie od zmluvy a uzatvorenie\nzmluvy. Žiadosť o ukončenie odberu plynu sa v negatívnom výpočte nenachádza. Z vyššie uvedeného\nvyplýva, že žiadosť o ukončenie odberu plynu doručená e-mailom predstavovala relevantný a platný\npísomný právny úkon, ktorý bol riadne doručený právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaná preukázala\nriadne ukončenie zmluvného vzťahu a za obdobie po skončení zmluvného vzťahu už nebola povinná\nplatiť cenu za dodaný plyn a súvisiace služby (ak naozaj na odbernom mieste dochádzalo k dodávke\nplynu). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého je potrebné pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv interpretovať na ťarchu obchodníka\n(výkladový princíp contra proferentem). Súd prvej inštancie namiesto toho vyhodnotil všetky pochybnosti\no obsahu obchodných podmienok v neprospech žalovanej v postavaní spotrebiteľa a z nepochopiteľných\ndôvodov sa snažil z ich obsahu vyvodiť záver v prospech dodávateľa plynu, podľa ktorého žalovaná\nnemohla zaslať právnemu predchodcovi žalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom. Takýto\npostup súdu prvej inštancie v spotrebiteľskom spore je neakceptovateľný. Ak z obchodných podmienok\njednoznačne nevyplýva nemožnosť zaslať dodávateľovi plynu žiadosť o ukončenie odberu plynu emailom, tak súd prvej inštancie mal obsah obchodných podmienok interpretovať v neprospech žalobcu.\nSúd prvej inštancie úplne opomenul § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z čl. XII. ods. 3 a čl. XV.\nods. 3 obchodných podmienok vyplýva, že žalovaná bola oprávnená zaslať právnemu predchodcovi\nžalobcu žiadosť o ukončenie odberu plynu e-mailom a ten mal takúto žiadosť akceptovať. Poučenie\n\nzo strany právneho predchodcu žalobcu o nemožnosti akceptovať takto doručenú žiadosť je skutkovo\na právne irelevantné, pretože nemá žiadny základ v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a ani v\npredložených obchodných podmienkach. Nedodržanie formy žiadosti o ukončenie žiadosti nemôže byť\ndôvodom pre nečinnosť dodávateľa plynu. Ak právny predchodca žalobcu vyžadoval, aby mu žalovaná\ndokumenty, ktoré už boli prílohou e -mailu, zaslala duplicitne ešte v listinnej podobe poštou, tak vo\nvzťahu k takmer 85-ročnému seniorovi s podlomeným zdravím ide jednoznačne o šikanózny postup\ndodávateľa plynu. Pre žalobcu bolo jednoduchšie naďalej fakturovať údajne spotrebovaný plyn žalovanej\nako kontaktovať nového vlastníka nehnuteľnosti a riešiť s ním uzatvorenie novej zmluvy o združenej\ndodávke plynu. Takto si právny predchodca žalobcu umelo udržal zákazníka a aj odberné miesto,\nktoré mohlo pripadnúť novému dodávateľovi plynu. Súd prvej inštancie v závere bodu 42 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku uviedol, že bez relevantného prejavu vôle nebol právny predchodca žalobcu\npovinný preverovať dôvodnosť žiadosti z verejného registra. Súd prvej inštancie opomenul, že prílohou\ne -mailu žalovanej boli aj prvé dve strany zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaná právnemu\npredchodcovi žalobcu úplne jasne a zrozumiteľne oznámila, že predala byt a že požaduje ukončenie\ndodávky plynu. Ak mal napriek tomu právny predchodca žalobcu nejaké pochybnosti, tak mu nič\nnebránilo v tom, aby nazrel do údajov katastra nehnuteľností. Relevantné údaje katastra nehnuteľností\nsú dostupné každému prostredníctvom internetu. Preverenie tejto informácie by právnemu predchodcovi\nžalobcu trvalo iba niekoľko minút. Povedané slovami súdu prvej inštancie, nazretie do katastra\nnehnuteľností by pre právneho predchodcu žalobcu nepredstavovalo žiadne neprimerané náklady a\nani neadekvátne úsilie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Údaje katastra nehnuteľností sú\nhodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Právny predchodca žalobcu nebol oprávnený ignorovať takto\nodôvodnenú žiadosť o ukončenie odberu plynu. Postup právneho predchodcu žalobcu, kedy odmietol\nakceptovať žiadosť o ukončenie odberu plynu z dôvodu, že mu nebola zaslaná v listinnej forme poštou\na naďalej žalovanej účtoval cenu za údajne spotrebovaný plyn a súvisiace služby, je jednoznačne\nneprofesionálnym postupom dodávateľa plynu, ktorý vedie k poškodzovaniu spotrebiteľov. Neexistuje\nžiadny racionálny dôvod, prečo by mala žalovaná zaplatiť cenu za plyn, ktorý bol do odberného miesta\núdajne dodaný po oznámení predaja nehnuteľnosti a po podaní žiadosti o ukončenie odberu plynu, keď\ndodávateľ ani nepreukázal, že skutočne k dodávke plynu došlo. Žalobca v bode 11. návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu uviedol, že vo vyúčtovacej faktúre zahrnul aj faktúru za prerušenie distribúcie plynu\nz dôvodu neplatenia vo výške 83,02 €. Ako prílohu pripojil cenník externých služieb prevádzkovateľa\ndistribučnej siete a predmetnú faktúru, na ktorej je uvedené, že právny predchodca žalobcu žalovanej\nrefakturuje náhradu nákladov na prerušenie distribúcie podľa obchodných podmienok. Žalobca vo\nsvojich vyjadreniach vôbec neozrejmil, na základe akého zákonného alebo zmluvného ustanovenia\nby mu mala žalovaná uhradiť túto sumu. Neuviedol ani žiadne konkrétne ustanovenie obchodných\npodmienok. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje na § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého bol žalobca povinný\npravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom podľa § 132 ods. 2 CSP nemožno opísanie\nrozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak si žalobca túto povinnosť nesplnil,\ntak neuniesol bremeno tvrdenia a súd prvej inštancie mal žalobcu v tejto časti zamietnuť. Namiesto\ntoho súd prvej inštancie žalobe aj v tejto časti vyhovel. Súd prvej inštancie v bode 48. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku uviedol, že považuje nárok za dôvodný, pretože právny predchodca žalobcu\nuhradil predmetnú sumu prevádzkovateľovi distribučnej siete za prerušenie dodávky plynu. Podľa súdu\nprvej inštancie išlo v zásade len o refakturáciu poplatku, ktorý zaplatil právny predchodca žalobcu. Z bodu\n48 odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu by\nmala byť podľa súdu prvej inštancie žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi poplatok za prerušenie dodávky\nplynu. Z takto formulovaného odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, či by malo ísť o bezdôvodné obohatenie,\nnáhradu škody, plnenie na základe zmluvy alebo o plnenie na základe osobitného zákona. Ak súd prizná\nžalobcovi nejaký nárok, tak by mal riadne zdôvodniť, na základe akého zákonného alebo zmluvného\nustanovenia takýto nárok priznal. Súd prvej inštancie teda žalobcovi priznal plnenie bez toho, aby mal\npreukázaný právny dôvod plnenia. Právnym dôvodom plnenia je v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka\nprávny úkon, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie alebo iná skutočnosť uvedená v zákone. Ak\nsúd prvej inštancie neuviedol právny dôvod, na základe ktorého priznal žalobcovi voči žalovanému nárok\nna plnenie, tak jednoznačne ide o nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pre priznanie nároku\nnepostačuje iba preukázanie hospodárskeho dôvodu záväzku podľa § 495 Občianskeho zákonníka, ale\nje potrebné, aby bol preukázaný aj právny dôvod vzniku záväzku (§ 489 Občianskeho zákonníka). Súd\nje povinný zistiť skutkový stav a na zistený skutkový stav aplikovať relevantné právne normy. Vo vzťahu\nk poplatku za prerušenie dodávky plynu súd prvej inštancie neaplikoval žiadnu právnu normu, ale iba\nbez bližšieho odôvodnenia uviedol, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť refakturovanú sumu. Úplne\ntu absentuje právne posúdenie veci. Ak bolo po ukončení zmluvného vzťahu odberné miesto naďalej\n\npripojené do distribučnej siete, tak mal prevádzkovateľ distribučnej siete, resp. právny predchodca\nžalobcu prerušiť dodávku plynu na náklady nového vlastníka nehnuteľnosti, ktorý neprejavil záujem o\ndodávku plynu a nie na náklady žalovanej, ktorá už nehnuteľnosť s predmetnou plynovou prípojkou\nnevlastnila. Ak dochádzalo po ukončení zmluvného vzťahu na odbernom mieste skutočne k dodávke\nplynu, tak to znamená, že dochádzalo zo strany nového vlastníka nehnuteľnosti k neoprávnenému\nodberu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberá plyn, je povinný okrem náhrady škody spôsobenej\nsamotným neoprávneným odberom zaplatiť aj náklady na prerušenie dodávky plynu. Žalobca by sa mal\npreto správne domáhať tohto nároku od nového vlastníka nehnuteľnosti (. a nie od žalovanej, ktorá\nnie je pasívne vecne legitimovaná. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na cenu\nza dodaný plyn a súvisiace služby za obdobie, v ktorom už neexistoval zmluvný vzťah medzi právnym\npredchodcom žalobcu a žalovanou. Ak právny predchodca žalobcu na základe žiadosti žalovanej o\nukončenie odberu plynu nekonal, tak tým novému vlastníkovi nehnuteľnosti umožnil odber plynu bez\nuzavretej zmluvy o združenej dodávke plynu, čo predstavuje podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákon a\no energetike neoprávnený odber plynu. Ak skutočne došlo zo strany nového vlastníka nehnuteľnosti po\n16.01.2019 k odberu plynu, tak cenu za plyn si mal žalobca nárokovať voči tomuto novému vlastníkovi.\nPodľa § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný uhradiť\ndodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu a ušlý zisk. Žalovaná nezapríčinila údajný neoprávnený\nodber plynu a zo žiadneho právneho predpisu jej nevyplýva povinnosť uhradiť vzniknutú škodu namiesto\nodberateľa, ktorý neoprávneným odberom spôsobil škodu. Tento stav zapríčinil právny predchodca\nžalobcu, ktorý nerešpektoval ukončenie zmluvného vzťahu. Pasívna vecná legitimácia škodcu vylučuje\npasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, u ktorej neexistuje právny dôvod plnenia. Súd prvej inštancie v\nbode 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovi priznal nárok na nezaplatené a\nvyúčtované ceny spotrebovaného plynu vo výške 285,82 eur. Ide o nesprávne a neúplné skutkové\nzistenie súdu prvej inštancie, pretože z rozpisu položiek, ktorý je prílohou vyúčtovacej faktúry č.\nXXXXXXXXXX, vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej okrem dodávky plynu vyúčtoval aj\npoplatky za distribúciu a prepravu plynu. Zo zoznamu výkonov k fakturácii od SPP - distribúcia, a. s.\nvyplýva, že k prerušeniu dodávky plynu malo dôjsť v máji 2019. Právny predchodca žalobcu napriek tomu\nžalovanej vyúčtoval stálu mesačnú platbu za distribúciu plynu za obdobie od 01.06.2019 do 20.06.2019,\nkedy už odberné miesto nebolo pripojené do distribučnej siete. Stála mesačná platba za distribúciu plynu\nvo výške 3,17 eur bez DPH (3,80 eur vrátane DPH) je preto zjavne nedôvodná. Súd prvej inštancie\nnapriek tomu žalobcovi priznal aj túto fakturovanú sumu. Z podkladov, ktoré predložil žalobca, nie je\nznámy presný dátum prerušenia dodávky plynu. Je preto nanajvýš pravdepodobné, že čiastočne zjavne\nnedôvodnou je aj vyúčtovaná stála mesačná platba za distribúciu plynu za obdobie od 01.01.2019 do\n31.05.2019 vo výške 23,80 eur bez DPH (28,56 eur vrátane DPH). Na základe prehľadu spotreby sa\nmožno domnievať, že k prerušeniu dodávky plynu došlo dňa 19.05.2019, keďže po tomto dátume už\nnie je evidovaná žiadna spotreba. To by znamenalo, že táto čiastka vo výške 28,56 eur vrátane DPH\nje zjavne nedôvodná v časti 2,21 € vrátane DPH. Stála mesačná platba je fixná zložka a nezávisí\nod množstva dodaného plynu. Tento rozpis je aj vnútorne rozporný. Kým v prípade stálej mesačnej\nplatby za dodávku plynu právny predchodca žalobcu žalovanej za obdobie po 18.05.2019 neúčtoval\nžiadnu platbu, tak v prípade stálej mesačnej platby za distribúciu plynu jej stálu mesačnú platbu účtoval\nza obdobie do 20.06.2019. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obsahom rozpisu fakturovaných\npoložiek a žalobcovi priznal aj zjavne nedôvodné položky, na ktoré by žalobca nemal nárok ani vtedy,\nak by boli všetky závery súdu prvej inštancie správne. Okrem toho tento rozpis položiek nasvedčuje\nčiastočnému premlčaniu fakturovanej sumy. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania od\n01.09.2018 do zaplatenia (podľa odôvodnenia od 01.09.2019 do zaplatenia). Žalovaná v bode 5. odporu\nuviedla, že jej faktúry neboli doručené, v dôsledku čoho sa ani nemohla dostať do omeškania. Žalobca\npredložil listinný dôkaz, podľa ktorého boli jeho zásielky adresované žalovanej vracané späť z dôvodu,\nže ich nebolo možné žalovanej doručiť. V bode 13. dupliky potom žalovaná argumentovala, že ak\nprávnemu predchodcovi žalobcu oznámila predaj bytu, tak sa jej mal právny predchodca žalobcu spýtať,\nči došlo k zmene doručovacej adresy. Žalovaná argumentovala, že nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie\ndoručenia. Právny predchodca žalobcu musel na základe neúspešných doručení vedieť, že žalovaná\nsa na pôvodnej adrese nezdržiava. Ak právny predchodca žalobcu nedoručoval žalovanej upomienky a\nfaktúry, tak sa dostal ako veriteľ do omeškania, čo vylučuje omeškanie žalovanej a povinnosť žalovanej\nplatiť za toto obdobie úroky z omeškania. Ak by bol nárok dôvodný, tak žalovaná by bola povinná platiť\núroky z omeškania až za obdobie po doručení platobného rozkazu. Až doručením platobného rozkazu sa\nžalovaná dozvedela o údajnom dlhu voči žalobcovi. Súd prvej inštancie takúto argumentáciu žalovanej\nv bode 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku odmietol akceptovať. Súd prvej inštancie teda zjavne v\nzhode so žalobcom vychádzal z predpokladu, že žalovanej bola vyúčtovacia faktúra riadne doručená,\n\nlebo neoznámila zmenu adresy pre doručovanie. To ale potom znamená, že súd prvej inštancie\nvychádzal z fikcie doručenia podľa obchodných podmienok, aj keď to vyslovene neuviedol v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Fikciu doručenia upravuje čl. XV ods. 2 obchodných podmienok, podľa ktorého\nsa písomnosť na účely zmluvy považuje za doručenú aj vtedy, ak zásielka nebola vyzdvihnutá v\nodbernej lehote alebo ak nebolo možné doručenie a zásielka sa vrátila ako nedoručená. Súd prvej\ninštancie toto ustanovenie obchodných podmienok o fikcii doručenia konkludentne akceptoval a úplne\nprehliadol, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle\ngenerálnej klauzuly v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa v neprospech\nspotrebiteľa odchyľuje od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči\nneprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prejav vôle\nvrátane písomností je účinný voči adresátovi od okamihu, keď sa dostane do sféry dispozície. Znamená\nto, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti. Zmluvná podmienka,\npodľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú spotrebiteľovi v prípade neprevzatia na pošte, túto\npožiadavku na riadne doručenie a oboznámenie sa s obsahom písomnosti nespĺňa. V dôsledku takejto\nzmluvnej podmienky je oprávnený záujem spotrebiteľa na riadnom doručení zásielky značne potlačený\nzáujmami silnejšieho subjektu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore\ns požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi upiera právo na riadne doručenie písomnosti. Z povahy\n§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú\ndohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na bod 46.\nodôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/81/2019, zo dňa 21.05.2020, podľa ktorého\n„Krajský súd má za to, že zmluvná podmienka, v zmysle ktorej by sa písomnosť považovala bez ďalšieho\nza doručenú spotrebiteľovi, napr. uložením na pošte a to aj bez toho, že by sa adresát o nej nedozvedel,\nako aj zmluvná podmienka, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú bez ďalšieho v deň, ktorý\nje označený na zásielke ako deň neúspešného doručenia s poznámkou adresát neznámy, je spôsobilá\nnepriaznivo ovplyvniť spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv. Je potrebné mať na zreteli skutočnosť,\nže na strane spotrebiteľa môžu existovať objektívne príčiny, prečo sa zásielka nedostala do jeho\ndispozičnej sféry. Sťažovateľ nemôže koncipovanie vlastnej fikcie doručenia odôvodňovať tým, že táto\nsa uplatňuje pre obe zmluvné strany rovnako, nakoľko spotrebiteľ predstavuje slabšiu zmluvnú stranu\na doručovanie písomností je koncipované v jeho zmluvných podmienkach v neprospech spotrebiteľa\nneprijateľným spôsobom.“ Z rovnakého právneho názoru vychádza aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.\nzn. 4Asan/18/2018 zo dňa 04.06.2019 (body 53. a 54. odôvodnenia). Žalovaná nemala vzhľadom na\npredaj bytu a zmenu jej bydliska objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom upomienok a vyúčtovacej\nfaktúry a do jej dispozičnej sféry sa nedostali ani poštové poukazy na účet a SIPO lístky. Žalovaná\naž do doručenia platobného rozkazu nemala žiadnu informáciu o tom, že by mala mať voči žalobcovi\nnejaký dlh. Ak vezmeme do úvahy, že fikcia doručenia je voči spotrebiteľovi neprípustná, tak zo strany\nžalobcu nebola žalovanej poskytnutá súčinnosť za účelom splnenia jej údajného dlhu. Neposkytnutie\npotrebnej súčinnosti na splnenie dlhu dlžníkovi je v zmysle § 522 Občianskeho zákonníka omeškaním\nveriteľa. Veriteľ má vo všeobecnosti nielen povinnosť urobiť prípravné opatrenia na prevzatie plnenia,\nale musí byť priamo súčinný pri splnení záväzku dlžníkom. Omeškania veriteľa a s tým spojená zmena v\nobsahu záväzku nastáva bez ohľadu na to, či veriteľ svoje omeškanie zavinil (objektívna zodpovednosť\nza omeškanie). Omeškanie veriteľa má za následok, že dlžník nie je v zmysle § 520 Občianskeho\nzákonníka v omeškaní a v zmysle § 523 Občianskeho zákonníka nie je povinný platiť za čas veriteľovho\nomeškania úroky z omeškania. Ak spotrebiteľ nedisponuje údajmi o výške dlhu a nemá k dispozícii\npoštový poukaz, SIPO lístok alebo príkaz na úhradu, tak je dodávateľ ako veriteľ v omeškaní a spotrebiteľ\nmu nie je povinný za toto obdobie platiť úroky z omeškania. Spotrebiteľ nemôže v takej situácii z\nobjektívnych dôvodov splniť svoj dlh, v dôsledku čoho je nelogické a nanajvýš nespravodlivé, aby bol\nza to sankcionovaný povinnosťou zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. Omeškanie veriteľa v zmysle §\n520 Občianskeho zákonníka vylučuje omeškanie dlžníka. Žalovanej boli doručené podklady, na základe\nktorých by mohla uhradiť svoj údajný dlh (žalovaná ho v celom rozsahu neuznáva), až spolu s platobným\nrozkazom dňa 07.12.2022. Z uvedeného vyplýva, že ak by bol nárok žalobcu dôvodný, tak žalovaná\nby bola povinná v zmysle § 523 Občianskeho zákonníka zaplatiť úroky z omeškania od 08.12.2022\na nie od 01.09.2018 alebo od 01.09.2019. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil omeškanie veriteľa\na objektívnu nemožnosť žalovanej uhradiť pred 07.12.2022 údajný dlh. Porušenie práva žalovanej na\nspravodlivý súdny proces spočíva v postupe súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušenie princípu\nrovnosti strán konania, k nerešpektovaniu spotrebiteľského charakteru sporu a k porušeniu negatívnej\ndôkaznej teórie. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej a\nnapadnutý rozsudok v rozpore s § 220 ods. 2 CSP ani riadne neodôvodnil. Vo vzťahu k priznaným\n\núrokom z omeškania nemá výrok č. I. napadnutého rozsudku základ v jeho odôvodnení. Napadnutý\nrozsudok je výsledkom nedôslednosti a tzv. úradníckeho výkonu súdnictva. Súd prvej inštancie iba hľadal\njednoduché riešenie pre zbavenie sa veci, v dôsledku čoho trpí napadnutý rozsudok viacerými vadami.\nNedôslednosť postupu súdu prvej inštancie možno vidieť napr. v prehliadnutí navrhnutého dôkazu, ktorý\nje súčasťou súdneho spisu (e-mail žalovanej zo dňa 16.01.2019), v prekročení žalobného návrhu, v\nnezmyselnom výklade § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka bez uvedomenia si dôsledkov takéhoto\nvýkladu pre prax, v priznaní zjavne nedôvodnej stálej mesačnej platby za distribúciu plynu za obdobie po\nprerušení dodávky plynu a v nerozlišovaní medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou právneho úkonu.\nSúd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovým stavom a jeho právnym posúdením v celej jeho šírke.\nZávery súdu prvej inštancie sú väčšinou povrchné a majú charakter nedokončených úvah. Žalovaná\ndňa 12.05.2023 zaslala súdu prvej inštancie na základe jeho výzvy dupliku. Súd prvej inštancie zaslal\nžalobcovi výzvu, aby sa v lehote 15 dní od jej doručenia vyjadril k duplike žalovanej. V tejto výzve na\nzaslanie tripliky bol žalobca poučený, že má uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na svoju obranu,\na že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať. Táto výzva bola\nžalobcovi doručená dňa 23.05.2023. Žalobca súdu zaslal písomné vyjadrenie datované 30.05.2023. Z\nobsahu elektronického súdneho spisu a aj z časovej pečiatky elektronického podpisu na tomto vyjadrení\nvšak vyplýva, že bolo súdu zaslané až dňa 29.02.2024. Žalobca sa antidatovaním tripliky snažil navodiť\ndojem, že ju podal súdu prvej inštancie včas, hoci ju podal viac ako osem mesiacov po lehote. CSP\nnepozná tripliku. Po doručení dupliky by sa malo ukončiť písomné štádium konania a súd by už nemal\nvyzývať žalobcu, aby sa vyjadril k duplike žalovaného. CSP upravuje písomné štádium konania takým\nspôsobom, že obe procesné strany majú možnosť zaslať súdu rovnaký počet podaní vo veci samej\n(žalobca zasiela žalobu a repliku a žalovaný vyjadrenie k žalobe/odpor a dupliku, replika a duplika nie\nsú obligatórne). Ak súd prvej inštancie jednej zo strán na základe výzvy umožnil, aby uskutočnila o\njedno podanie vo veci samej navyše, tak tým znevýhodnil druhú procesnú stranu. Ak už sa súd prvej\ninštancie rozhodol aj po doručení dupliky pokračovať v písomnom štádiu konania, tak mal následne\nvyzvať žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k triplike žalobcu. Namiesto toho súd prvej inštancie zaslal\nžalovanej tripliku žalobcu už iba na vedomie. Súd prvej inštancie sa z nejakého dôvodu rozhodol, že\nv časti o zaplatenie ceny za údajne dodaný plyn, súvisiace služby a prerušenie dodávky plynu žalobe\nvyhovie a odmietal sa stotožniť s argumentáciou žalovanej. Súd prvej inštancie preto potreboval získať\nnejaké argumenty, ktoré by mohol následne uviesť v odôvodnení rozsudku. Pre súd je najjednoduchšie\niba prevziať argumenty z podaní procesných strán. Práve preto vyzval súd prvej inštancie žalobcu na\nďalšie písomné vyjadrenie, s týmito argumentmi žalobcu sa nekriticky stotožnil a tak ich aj prevzal do\nodôvodnenia napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu sa do odôvodnenia napadnutého rozsudku dostal\nnapr. zjavný nezmysel z tripliky žalobcu (bod 4.), že v prípade e-mailu nejde o písomný právny úkon,\nlebo neobsahuje podpis konajúcej osoby a ani zaručený elektronický podpis. Právo písomne sa vyjadriť\nk vyjadreniu protistrany nemôže byť nahradené možnosťou vyjadriť sa ústne na najbližšom pojednávaní,\npretože na pojednávaniach sa uskutočňujú už len stručné prednesy, nevenuje sa pozornosť detailom\na len minimum z toho, čo bolo povedané, sa dostane do zápisnice o pojednávaní. Mnohokrát ani nie\nje možné bezprostredne reagovať na argumenty protistrany a sudca už na základe obsahu súdneho\nspisu a doterajších písomných vyjadrení „vie“ ako chce vo veci rozhodnúť. Na pojednávaní je tiež\nzásadne neprípustné uplatňovať nové skutkové tvrdenia alebo navrhovať nové dôkazy. Aj v tomto smere\ndošlo k porušeniu princípu rovnosti strán konania. Kým žalobcovi bolo v triplike umožnené uplatniť\nnové skutkové tvrdenia a navrhnúť nové dôkazy, tak žalovanej bolo zaslané už len predvolanie na\npojednávanie a triplika žalobcu na vedomie. Ak jedna z procesných strán dostane dodatočnú možnosť\nuplatňovať nové skutkové tvrdenia a navrhovať nové dôkazy, ale protistrana takúto možnosť nedostane,\ntak tým dochádza k zjavnému porušeniu princípu rovnosti strán konania. Strany majú mať rovnaké\nmožnosti pre uplatňovanie skutkových tvrdení, navrhovanie dôkazov a prednášanie argumentov (princíp\nrovnosti zbraní). Súd prvej inštancie nemal na tripliku žalobcu vôbec prihliadať, pretože bola podaná\nviac ako osem mesiacov po lehote. Žalobca nepožiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, neuviedol\nžiadne dôvody pre takéto zmeškanie lehoty a ani súdu prvej inštancie nezaslal návrh na odpustenie\nzmeškania lehoty, ale namiesto toho tripliku antidatoval, keď na nej uviedol dátum 30.05.2023, aby\ntak vytvoril dojem, že bola podaná včas. Ak žalobca zmeškal lehotu, tak už nemal vôbec posielať\nsúdu prvej inštancie vyjadrenie. Žalobcovi bola výzva na tripliku doručená dňa 23.05.2023. Lehotu na\nvyjadrenie v trvaní 15 dní tak mal do 07.06.2023 a tripliku súdu prvej inštancie zaslal až dňa 29.02.2024.\nTakéto zmeškanie lehoty a s tým spojené sťažovanie postupu súdu je neakceptovateľné. Žalobca\nbol vo výzve zo dňa 19.05.2023 riadne poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti\na dôkazy nemusí súd prihliadať (predložené a označené po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty). Súd\nprvej inštancie na takéto oneskorené podanie žalobcu preto nemal vôbec prihliadať a mal voči nemu\n\nuplatniť sudcovskú koncentráciu konania. Takýto postup súdu prvej inštancie je neakceptovateľný aj z\ndôvodu, že ide o spotrebiteľský spor. Súd nemôže v spotrebiteľských sporoch zvýhodňovať obchodníkov\na znevýhodňovať spotrebiteľov. Z § 295 CSP dokonca vyplýva, že súd by mal prihliadať na skutočnosti v\nprospech spotrebiteľa aj z vlastnej iniciatívy. Súd prvej inštancie sa mal napr. zaoberať obsahom rozpisu\npoložiek, ktorý tvorí prílohu faktúry. Súd prvej inštancie sa ohľadom údajne spotrebovaného plynu iba\nstotožnil s argumentmi žalobcu, vychádzal z prezumpcie správnosti faktúry vystavenej dodávateľom\nplynu a bez vznesenia námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu považoval\nprávny úkon žalovanej za neplatný. Nejasnosti v skutkovom stave nevyhodnotil v neprospech žalobcu,\nale v neprospech žalovanej v postavení spotrebiteľa a v jej neprospech interpretoval aj nejasné\nustanovenia obchodných podmienok, z ktorých jednoznačne nevyplýva nemožnosť zaslania žiadosti o\nukončenie odberu plynu e-mailom. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces je jednoznačne\npotrebné považovať aj porušenie negatívnej dôkaznej teórie, keď súd prvej inštancie od žalovanej\nako slabšej strany sporu vyžadoval, aby preukazovala neexistenciu objektívnej skutočnosti (napr.\nmala podľa neho preukázať, že k odberu plynu nedošlo). Takýto postup súdu vedie k neprípustnému\npreferovaniu záujmov dodávateľov a k nemožnosti spotrebiteľa brániť sa v súdnom konaní. Dodávateľ\nplynu môže spotrebiteľovi vystaviť akúkoľvek faktúru a spotrebiteľ, ktorý nemá prístup k potvrdeniam\no vykonaných odpočtoch stavu plynomera, potom nemá ani možnosť účinne sa brániť v súdnom\nkonaní. V rozpore s právom žalovanej na spravodlivé súdne konanie je aj uplatnenie prezumpcie\nsprávnosti faktúry vystavenej dodávateľom plynu, keďže takáto prezumpcia nemá žiadny zákonný\nzáklad. Nedostatočné objasnenie skutkového stavu z dôvodu nepredloženia potvrdení o vykonaných\nodpočtoch stavu plynomera malo byť vyhodnotené v neprospech dodávateľa plynu a nie v neprospech\nspotrebiteľa. Pri takomto prístupe súdu prvej inštancie bola vlastne žalovaná sankcionovaná za to, že\nžalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a že si nesplnil ani povinnosť tvrdenia. Znevýhodnenie\nžalovanej postupom súdu prvej inštancie sa napokon prejavilo aj v tom, že žalobcovi priznal nárok na\npoplatok za prerušenie distribúcie plynu, ktorý nebol riadne substancovaný. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku sú aj argumenty, ktoré predtým neboli prezentované zo strany žalobcu a ani zo strany\nsúdu prvej inštancie (napr. výklad ustanovení obchodných podmienok o doručovaní). Žalovaná sa tak\nvoči týmto argumentom nemohla v konaní brániť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými\nrozhodujúcimi argumentmi žalovanej. Súd prvej inštancie úplne opomenul skutkové tvrdenie žalovanej\nv bode 4 dupliky, že prílohou e-mailu žalovanej zo dňa 16.01.2019 boli aj žiadosť o ukončenie odberu\nplynu a kópia prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalovaná v bode 8 dupliky\nargumentovala, že neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy dohodnutej zmluvnými stranami\nje neplatnosťou relatívnou, že žalobca nevzniesol kvalifikovanú námietku neplatnosti právneho úkonu,\na že absolútna neplatnosť právneho úkonu neprichádza do úvahy. Na túto rozhodujúcu argumentáciu\nsúd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a vôbec sa ňou v odôvodnení napadnutého\nrozsudku nezaoberá. Súd prvej inštancie iba uviedol, že e-mail neobsahoval podpis konajúcej osoby\na poukázal na ustanovenia obchodných podmienok. Súd prvej inštancie argumentuje akoby malo\nísť o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a úplne ignoruje argumentáciu žalovanej o relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu (za predpokladu, že by skutočne nebola dodržaná dohodnutá forma\nprávneho úkonu). Súd prvej inštancie bol jednoznačne povinný vysporiadať sa s bodom 8 dupliky\nžalovanej, pretože išlo o rozhodujúci argument vo vzťahu k žalovanou tvrdenému ukončeniu zmluvného\nvzťahu. V súvislosti s ukončením odberu plynu žalovaná argumentovala, že nie je zákonnou povinnosťou\nvlastníka nehnuteľnosti, aby bol pripojený do distribučnej siete, z čoho vyplýva, že ukončenie zmluvného\nvzťahu nemožno podmieňovať tým, že nový vlastník nehnuteľnosti uzavrie s dodávateľom plynu\nzmluvu. Aj tento argument žalovanej zostal v odôvodnení napadnutého rozsudku bez povšimnutia súdu\nprvej inštancie. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaná argumentovala tým, že sa\nnemohla ako dlžník dostať do omeškania, pretože jej predmetná vyúčtovacia faktúra nebola doručená\na došlo k omeškaniu veriteľa (za predpokladu, že by bol nárok dôvodný). Ani s týmto argumentom\nžalovanej sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa\nani náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Za podstatnú vadu odôvodnenia je považovaná situácia, kedy\nvýrok nemá základ v odôvodnení, čo sa v tomto konaní stalo v prípade úrokov z omeškania. Súd\nprvej inštancie mal v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, čo splnené nie je, keďže s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej sa\nvôbec nevysporiadal. Súd prvej inštancie mal tiež riadne vysvetliť, ako vec právne posúdil. V bode 48\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý sa týka poplatku za prerušenie dodávky plynu, absentuje\nakékoľvek právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol právny dôvod, na základe\nktorého priznal žalobcovi takýto nárok. Vôbec nie je z tohto bodu odôvodnenia zrejmé, či ide o náhradu\nškody, bezdôvodné obohatenie, plnenie na základe osobitného právneho predpisu alebo o zmluvné\n\nplnenie. Súd prvej inštancie neodkázal na žiadnu právnu normu a ani na žiadne zmluvné ustanovenie,\nktoré by malo takýto nárok žalobcu odôvodňovať. V tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.\nSúd prvej inštancie sa obmedzil iba na skutkové zistenia ohľadom prerušenia dodávky plynu, ale\nna zistený skutkový stav neaplikoval žiadnu právnu normu. V bode 42 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súd prvej inštancie nevysvetlil, čo v jeho ponímaní znamená elektronický podpis a vôbec\nsa nevysporiadal s prvou vetou § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je písomná forma\nprávneho úkonu zachovaná aj v prípade e-mailu. Na toto ustanovenie poukazovala aj žalovaná v duplike.\nV bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že preddavkové platby je\npotrebné chápať ako samostatný nárok odlišný od pohľadávky podľa vyúčtovacej faktúry. Tento záver\nsúdu prvej inštancie však nie je žiadnym spôsobom zdôvodnený. Ide o nedokončenú úvahu súdu prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, ako môže jedna povinnosť predstavovať pre veriteľa dve\nrozdielne pohľadávky, keď dodávateľ plynu odberateľovi iba preúčtuje neuhradené preddavkové platby\ndo vyúčtovacej faktúry. Riadne odôvodnený nie je ani bod 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd\nprvej inštancie uviedol, že neuznáva námietku žalovanej o nedoručení vyúčtovacej faktúry, lebo žalovaná\nmala právnemu predchodcovi žalobcu oznámiť zmenu adresy pre doručovanie. Z takéhoto odôvodnenia\nvšak vôbec nevyplýva, prečo súd prvej inštancie považuje za irelevantné, že žalovanej nebola táto\nfaktúra reálne doručená. Nie je zrejmé, či súd prvej inštancie vychádzal z nejakej fikcie doručenia, či\nuskutočnil nejaký výklad § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej alebo či celkovo\npovažoval za irelevantné doručenie faktúry a prečo neuznal argumentáciu žalovanej o omeškaní veriteľa.\nSúd prvej inštancie teda aj vzhľadom na argumentáciu žalovanej riadne nezdôvodnil, prečo by mala\nžalovaná platiť úroky z omeškania od 01.09.2019 (podľa výroku č. I. dokonca od 01.09.2018), keď sa\njej táto faktúra dostala do dispozície až spolu s platobným rozkazom. Žalovaná je ako spotrebiteľ v\nzmysle § 4 ods. 2 písm. v) a ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od súdneho poplatku.\nZa osobitný predpis v zmysle legislatívnej poznámky je potrebné považovať aj Občiansky zákonník\n(viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 45/2012, zo dňa 24.06.2013). Toto zákonné\nustanovenie sa týka aj situácii, kedy sa spotrebiteľ v konaní bráni voči uplatneným nárokom obchodníka.\nŽalovaná preto žiada, aby jej súd prvej inštancie nevyrubil poplatok za podanie odvolania. Okrem toho\nu žalovanej existujú aj ďalšie dôvody pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 ods. 1 CSP.\nNa základe vyššie uvedeného žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodol nasledovne:I. Krajský\nsúd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 v časti\nvýroku č. I. o zaplatenie sumy 368,84 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n368,84 € od 01.09.2019 do zaplatenia mení tak, že žalobu zamieta.II. Krajský súd v Bratislave rozsudok\nOkresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 v časti výroku č. I. o zaplatenie úrokov\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 € od 01.09.2018 do 31.08.2019 zrušuje a konanie v\ntejto časti zastavuje.III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie a na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. alt. Krajský súd v Bratislave rozsudok\nOkresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 zo dňa 24.07.2024 vo výroku č. I. zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n55. K odvolaniu žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 03.10.2024 doručené\nsúdu 04.10.2024 sa vyjadril žalobca, ktorý celú argumentáciu žalovanej v predmetnom odvolaní\npovažuje za účelovú. Žalovaná spochybňuje riadne právne posúdenie prvostupňového súdu, ktorý v\nrámci odôvodnenia rozsudku poukazuje na zákonné ustanovenia, na základe jej vlastnej interpretácie\nprávnych skutočností. Má za to, že žalovaná takto koná len s jedným cieľom, a to vyhnúť sa\nplneniu povinností a zámerne predlžovať súdne konanie v dôsledku rozsiahlostí písomností. Odvolanie\nžalovanej neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť rozsudku. Žalobca\nsvojou argumentáciou použitou v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal svoj uplatňovaný\nnárok v plnom rozsahu, pričom tejto argumentácie sa v plnom rozsahu pridržiava. Odvolaciemu súdu\nnavrhol, aby rozhodol v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne správne a aby v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odvolanie žalovanej odmietol.\n56. Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.11.2024 (odvolacia replika), v ktorom\nuviedla. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi\nsumu 368,84 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,84 € od 01.09.2018 do\nzaplatenia. Žalovaná výrok č. I. napadla včas odvolaním. Žalovaná v odvolaní uviedla viaceré odvolacie\ndôvody, ktoré sú v odvolaní konkretizované. Žalobca bol súdom vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k\nodvolaniu žalovanej. Žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie o ďalších 15 dní a následne\ndňa 04.10.2024 zaslal súdu úplne bezobsažné a všeobecne formulované vyjadrenie. Žalobca v tomto\nvyjadrení uviedol, že argumentáciu žalovanej považuje za účelovú, že žalovaná podľa neho spochybňuje\n\nriadne právne posúdenie veci, a že jej jediným cieľom je vyhnúť sa plneniu povinností a zámerne\npredlžovať súdne konanie v dôsledku rozsiahlosti písomností. Žalobca dokonca lakonicky uviedol,\nže odvolanie žalovanej neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť\nnapadnutého rozsudku. Žalobca je presvedčený, že svojou argumentáciou preukázal v plnom rozsahu\nuplatňovaný nárok a pridržiava sa svojej doterajšej argumentácie. Na záver žalobca navrhol, aby\nodvolací súd na základe § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil, a aby na základe § 386 písm.\nd) CSP odvolanie žalovanej odmietol. Žalovaná považuje vyjadrenie žalobcu za účelové a poukazuje na\njeho vágny obsah bez akejkoľvek vecnej argumentácie. Takéto vyjadrenie nie je adekvátnou odpoveďou\nna odvolanie žalovanej, nejde o podanie vo veci samej a právny zástupca žalobcu pri jeho príprave\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaná má podozrenie, že žalobca plánuje predniesť\npodstatnú argumentáciu v odvolacom konaní až v odvolacej duplike, aby na jeho argumentáciu už\nžalovaná nemohla odpovedať. Žalovaná sa v prvom rade vyjadrí k zjavnej nezmyselnosti odvolacieho\nnávrhu žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a zároveň odmietol\nodvolanie žalovanej. Je logicky vylúčené, aby odvolací súd odmietol odvolanie z dôvodu, že nemá\nnáležitosti podľa § 363 CSP a zároveň potvrdil napadnutý rozsudok. Odvolací súd odvolanie odmietne,\nak z neho nie je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne a lebo čoho sa odvolateľ domáha. Ak odvolanie neobsahuje jednu\nz týchto obligatórnych obsahových náležitostí, tak odvolací súd nemôže uskutočniť meritórny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne. Ak odvolanie obsahuje všetky obligatórne obsahové\nnáležitosti, tak potom odvolací súd uskutoční meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a napadnuté rozhodnutie buď potvrdí, zmení alebo zruší. Ak by odvolací súd odmietol odvolanie\nz dôvodu, že nemá obligatórne obsahové náležitosti, tak potom je vylúčené, aby napadnutý rozsudok\nna základe podaného odvolania potvrdil. Odvolanie žalovanej jednoznačne spĺňa všetky obligatórne\nobsahové náležitosti podľa § 363 CSP a žalovaná má právo na to, aby bolo riadne prejednané odvolacím\nsúdom. Žalovaná v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania riadne označila napadnutý\nrozsudok spisovou značkou a dátumom vydania (na napadnutom rozsudku absentuje údaj o č. k.),\nuviedla, že napadnutý rozsudok napáda v rozsahu výroku č. I., na úvod vymenovala všetky uplatnené\nodvolacie dôvody a na záver uviedla aj odvolací návrh. Ak by takéto odvolanie nemalo spĺňať obsahové\nnáležitosti podľa § 363 CSP, tak potom je otázne, či by mohlo byť vôbec niekedy odvolanie prípustné.\nZo strany žalobcu ide o absolútnu argumentačnú svojvôľu. Žalovaná napadla rozsudok súdu prvej\ninštancie odvolaním z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie svojim\nprocesným postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, že súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nTieto odvolacie dôvody sú následne konkretizované v jedenástich častiach odvolania podľa jednotlivých\nvád napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP\nžalovaná v časti I. uviedla, že tento odvolací dôvod je naplnený z dôvodu prekročenia žalobného\nnávrhu súdom prvej inštancie. Prekročenie žalobného návrhu je zrejmé z porovnania petitu návrhu na\nvydanie platobného rozkazu a výroku č. I. napadnutého rozsudku, keďže žalobca si návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu uplatnil úroky z omeškania od 01.09.2019 a súd prvej inštancie mu ich priznal od\n01.09.2018. Prekročenie žalobného návrhu súdom je vždy zásadnou vadou rozhodnutia, ktorá napĺňa\nodvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. V tomto prípade dokonca napadnutý výrok v časti o\nzaplatenie úrokov z omeškania nemá základ ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti\nvyznieva úplne absurdne tvrdenie žalobcu, že podľa neho žalovaná v odvolaní neuviedla žiadnu\nargumentáciu, ktorá by preukázala vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku. Je nepredstaviteľné,\naby odvolací súd potvrdil v plnom rozsahu výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie\nprekročil žalobný návrh. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná konkretizovala v\nčasti XI., kde konkretizovala postup súdu prvej inštancie, ktorým došlo k porušeniu princípu rovnosti\nstrán konania. Ďalej zdôvodnila porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces tým, že súd\nprvej inštancie nerešpektoval spotrebiteľský charakter sporu, že porušil negatívnu dôkaznú teóriu, že\nsa riadne nevysporiadal s rozhodujúcimi argumentmi žalovanej, že napadnutý rozsudok v rozpore s\n§ 220 ods. 2 CSP riadne neodôvodnil, a že ide o výsledok nedôslednosti a hľadania jednoduchého\nriešenia pre zbavenie sa veci súdom prvej inštancie. Žalovaná konkrétne poukázala aj na skutočnosť,\nže v odôvodnení napadnutého rozsudku úplne absentuje právne posúdenie veci vo vzťahu k poplatku\nza prerušenie dodávky plynu a na nedostatočné odôvodnenie v bode 50 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. V bode VII. odvolania ďalej žalovaná konkretizuje, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu\nprávnu normu, podľa ktorej mal žalobcovi vzniknúť takýto nárok, a že žalobca tento uplatnený nárok\nani riadne nesubstancoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, či malo ísť o\n\nnáhradu škody, bezdôvodné obohatenie, poplatok na základe osobitného predpisu alebo o plnenie na\nzáklade zmluvy. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaná konkretizovala v bode 26\nodvolania, keď poukázala na bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie\nuviedol, že mu žalovaná nepredložila e-mail zo dňa 16.01.2019. Tento listinný dôkaz bol však žalovanou\nriadne označený v podanom odpore, bol súdu prvej inštancie predložený ako príloha odporu a v čase\nrozhodovania súdu bol súčasťou súdneho spisu. Ak súd prvej inštancie napriek tomu uviedol, že ho\nžalovaná nepredložila a úplne ho v súdnom spise prehliadol (nachádzal sa na opačnej strane listu), tak\njednoznačne došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaná konkretizovala vo viacerých častiach odvolania. V časti II.\nodvolania žalovaná namieta nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie ohľadom dodávky plynu,\nkeď žalobca nepredložil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla na\nodbernom mieste a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal dodanie plynu, pričom poukazoval iba\nna svoju vlastnú faktúru a súd prvej inštancie mu napriek tomu takýto nárok priznal. Aj tu žalovaná\nnamieta porušenie negatívnej dôkaznej teórie, keď súd prvej inštancie od žalovanej vyžadoval, aby\npreukázala, že jej plyn nebol dodaný a na faktúru dodávateľa uplatnil v spotrebiteľskom spore akúsi\nprezumpciu správnosti. V časti IV. odvolania žalovaná namieta, že súd prvej inštancie na zistený\nskutkový stav neaplikoval § 151 ods. 1 CSP, keď nepovažoval tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca výslovne\nnepoprel, za nesporné. Na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie žalovaná poukazuje aj v\nčasti VI. odvolania, kde žalovaná namieta, že ustanovenia obchodných podmienok, ktoré boli záväzné\niba na základe rozhodnutia ÚRSO, nepredstavujú dohodu o forme právnych úkonov, že z predmetných\nobchodných podmienok dokonca vôbec nevyplýva nemožnosť zaslania žiadosti o ukončenie odberu\nplynu dodávateľovi e -mailom, a že podľa čl. XII. ods. 3 a čl. XV. ods. 3 obchodných podmienok\nbola žalovaná oprávnená zaslať právnemu predchodcovi žalobcu takúto žiadosť e-mailom a právny\npredchodca žalobcu ju mal akceptovať. V bode IX. odvolania žalovaná namieta, že sa súd prvej inštancie\nvôbec nezaoberal obsahom rozpisu položiek vyúčtovacej faktúry a žalobcovi priznal aj zjavne nedôvodné\nstále mesačné platby za distribúciu plynu za obdobie po prerušení dodávky plynu. Odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaná konkretizovala v časti III. odvolania, kde s poukazom na § 101 a 103\nObčianskeho zákonníka namieta, že súd prvej inštancie nevztiahol premlčanie aj na časť istiny vo výške\n91,20 €, keďže v dôsledku neplatenia preddavkových platieb a následného vyúčtovania týchto súm vo\nvyúčtovacej faktúre nevzniká dodávateľovi plynu nový nárok a nedochádza ani k pretrhnutiu pôvodnej\npremlčacej lehoty (opakované vyúčtovanie tej istej dlžnej sumy nespôsobuje pretrhnutie premlčacej\nlehoty). Nesprávne právne posúdenie veci žalovaná namieta aj v časti II. odvolania, kde sa vyjadruje\nk interpretácii a aplikácii § 47 ods. 8 zákona o energetike a k otázke dôkazného bremena. V časti V.\nodvolania žalovaná vyčerpávajúcim spôsobom napáda právne posúdenie veci ohľadom záveru súdu\nprvej inštancie, že e-mail žalovanej nemožno považovať za platný právny úkon z dôvodu absencie\npodpisu konajúcej osoby a namieta, že súd prvej inštancie vôbec nerozlišoval medzi absolútnou\na relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je\nkonkretizovaný aj v časti VI. odvolania, kde žalovaná namieta, že súd prvej inštancie úplne opomenul §\n46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde\nk písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nv pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V\nčasti VIII. odvolania žalovaná s poukazom na § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike namieta\nsvoju pasívnu vecnú legitimáciu, čo je tiež otázka právneho posúdenia veci. Právneho posúdenia\nveci sa týka aj bod X. odvolania žalovanej, kde žalovaná namieta, že súd prvej inštancie žalobcovi\npriznal úroky z omeškania za obdobie pred 08.12.2022 na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,\nktorá pre spotrebiteľa stanovuje fikciu doručenia, keď pred týmto dátumom sa z objektívnych dôvodov\nnemohla žalovaná dostať do omeškania. Z vyššie uvedeného zhrnutia uplatnených odvolacích dôvodov\nje nepochybné, že odvolanie žalovanej má všetky obsahové náležitosti podľa § 363 CSP a odvolací\nsúd ho v žiadnom prípade nemôže odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP. Žalobca ani len neuviedol,\naké konkrétne obligatórne obsahové náležitosti by mali v odvolaní žalovanej absentovať. Takisto nie sú\nsplnené podmienky pre potvrdenie výroku č. I. napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože\ntento rozsudok trpí zásadnými vadami. Žalobca prezentuje svoje subjektívne stanovisko, podľa ktorého\nsa chce každý žalovaný iba vyhnúť splneniu svojich zmluvných povinností a ak sa v súdnom konaní bráni,\ntak vždy ide len o účelové námietky. Takýto postoj žalobcu je pochopiteľný. Je však nepochopiteľné,\nže sa s takýmto stanoviskom žalobcu stotožnil aj súd prvej inštancie, ktorý by mal byť nestranný a\ntakpovediac „nad vecou“. Pre súd prvej inštancie totiž išlo iba o jednoduché riešenie pre zbavenie sa\nveci. Práve preto sa súd prvej inštancie úplne nekriticky stotožnil s argumentmi žalobcu a dokonca\nmu umožnil dodatočne sa písomne vyjadriť. Nielenže súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh, ale\n\nide aj o priam ukážkový príklad justičného omylu v spore s ochranou slabšej strany, keď súd prvej\ninštancie považoval za dostatočný dôkaz o dodaní plynu samotnú faktúru vystavenú dodávateľom a\nnamiesto toho, aby vyžadoval od dodávateľa preukázanie dodania plynu, tak vyžadoval od odberateľa\nv postavení spotrebiteľa, aby preukázal, že mu plyn dodaný nebol. Takýto postup súdu prvej inštancie\npri vyvodzovaní skutkových záverov je neprípustný a v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Ide\no podobný nezmysel ako keby sa nejaký advokát domáhal zaplatenia odmeny za konkrétne úkony\nprávnej služby, pričom by žiadnym spôsobom nepreukázal, že dané úkony aj vykonal, súd by za\ndostatočný dôkaz o vykonaní úkonov právnej služby považoval ním vystavenú faktúru a od jeho klienta\nby vyžadoval, aby ten preukazoval, že mu právna služby dodaná nebola. Pri takomto prístupe súdu\nprvej inštancie môže byť obchodník v spore so spotrebiteľom úspešný prakticky na základe akejkoľvek\nfaktúry. Ak obchodník vystaví faktúru, tak to ešte neznamená, že bol predmet fakturácie aj spotrebiteľovi\ndodaný. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby na základe námietok žalovanej v konaní predložil potvrdenia\no fyzickom vykonaní odpočtov stavu plynomera na odbernom mieste vystavené prevádzkovateľom\ndistribučnej siete. Ak žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorým by mohla byť preukázaná dodávka\nplynu do odberného miesta, tak súd prvej inštancie mal považovať dodanie plynu za nepreukázané a\nžalobu mal zamietnuť. Existencia listinného dôkazu o odpočtoch stavu plynomera vyplýva priamo z §\n57 ods. 7 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z. Ak bol žalobca v spore pasívny a namiesto navrhovania\nrelevantných dôkazov produkoval iba všeobecné tvrdenia o tom ako si žalovaná nesplnila svoju zmluvnú\npovinnosť, tak táto jeho pasivita mala pre neho znamenať stratu sporu. Tvrdenie žalobcu, že do\nodberného miesta dodal plyn, a že vyúčtované množstvo plynu skutočne zodpovedá odpočtom stavu\nplynomera na odbernom mieste, nebolo žiadnym spôsobom v konaní preukázané. Ešte predtým ako\nsúd pristúpi k zisťovaniu skutkového stavu a následne k právnemu posúdeniu veci by mal najskôr\nustáliť, ktoré skutkové tvrdenia považuje za relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných skutkových\ntvrdení považuje za sporné a nesporné. Toto v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje. Súd prvej\ninštancie namiesto toho hneď pristúpil k skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Hoci je prevažná časť\nrelevantnej právnej úpravy obsiahnutá v zákone o energetike, tak súd prvej inštancie sa takmer vôbec\nnezaoberal jeho ustanoveniami, vôbec ich neinterpretoval a ani neaplikoval. Vo vzťahu k poplatku za\nprerušenie dodávky plynu dokonca úplne absentuje právne posúdenie veci. Tvrdenie žalobcu, že súd\nprvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na relevantné zákonné ustanovenia, je\npreto zavádzajúce. Súd by nemal na zákonné ustanovenia iba poukazovať, ale by ich mal aj správne\ninterpretovať, správne aplikovať a vysvetliť, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu tohoktorého zákonného ustanovenia. Ak by platil výklad § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka prezentovaný\nsúdom prvej inštancie, tak by bol úplne znemožnený elektronický obchod. Záver súdu prvej inštancie,\nže právny úkon uskutočnený prostredníctvom e-mailu je neplatný, lebo neobsahuje podpis žalovanej,\nje úplne absurdný a je jednoznačne v rozpore so sociálnou realitou 21. storočia. Podpis konajúcej\nosoby a ani zaručený elektronický podpis neobsahovali podobne ako dnes e-mailové správy ani\ntelegrafické a ďalekopisné správy a napriek tomu išlo v zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka\no platné písomné právne úkony. Takýto nezmyselný a vyslovene účelový výklad\n§\n40 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie iba nekriticky prevzal z vyjadrenia žalobcu\n(tripliky) a zjavne sa nezamyslel nad možnými dôsledkami takéhoto výkladu pre bežný život väčšiny\nobčanov SR, ktorí si objednávajú cez internet tovary a služby alebo uzatvárajú a vypovedajú zmluvy\nbez používania zaručeného elektronického podpisu. Súd prvej inštancie taktiež opomenul, že okrem\nzaručeného elektronického podpisu existujú aj iné menej dokonalé formy elektronického podpisu. Súd\nprvej inštancie dokonca ani riadne neustálil, čo je predmetom tohto konania, keď vôbec nevenoval\npozornosť rozpisu položiek vyúčtovacej faktúry, z ktorého vyplýva, že žalobca žalovanej okrem ceny\nza údajne spotrebované množstvo plynu účtoval aj mesačné platby za distribúciu plynu, z ktorých časť\nbola zjavne nedôvodná. Skutkové a právne posúdenie veci v napadnutom rozsudku je úplne povrchné\na prevažne je iba nekriticky prevzaté z podaní žalobcu. Pre napadnutý rozsudok je príznačné, že\nprináša príliš jednoduché, strohé a neúplné odpovede na komplexné skutkové a právne otázky. Toto\nnemožno v žiadnom prípade nazvať riadnym právnym posúdením veci. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu\nžalovanej svedčí o tom, že žalobca nie je schopný vyvrátiť odvolaciu argumentáciu žalovanej, čím iba\nsám dosvedčuje, že odvolanie je dôvodné. V opačnom prípade by predniesol relevantnú argumentáciu\nk jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu sťažuje na\núdajnú rozsiahlosť podaní žalovanej a obviňuje žalovanú z úmyselného predlžovania súdneho konania.\nŽalovaná si dovolí uviesť, že je j odvolanie nie je rozsiahle, pretože v niektorých súdnych konaniach\npodávajú odvolatelia podstatne rozsiahlejšie odvolania. Počet strán odvolania je na uvážení žalovanej\na jej právneho zástupcu. Jeho rozsah zodpovedá počtu vád napadnutého rozsudku a ich závažnosti.\nAk súd prvej inštancie príde s jednoduchými odpoveďami na nastolené skutkové a právne otázky, tak je\n\nsamozrejmé, že odvolateľ bude mať snahu komplexne odvolaciemu súdu vysvetliť danú problematiku a\nodvolanie bude mať viac strán. Ak by sa súd prvej inštancie komplexne zaoberal predmetom konania tak\npo skutkovej ako aj právnej stránke a nehľadal by iba jednoduché východisko pre zbavenie sa veci, tak\nby žalovaná nemusela podávať takéto odvolanie, v ktorom identifikuje päť odvolacích dôvodov a väčšie\nmnožstvo vád napadnutého rozsudku vrátane takej zásadnej vady, akou je prekročenia žalobného\nnávrhu. Ak niektorá zo strán vo svojich podaniach uvádza komplexné skutkové a právne závery, tak\nspravidla to nevedie k predlžovaniu konania, ale k jeho urýchleniu. Žalovaná odmieta tvrdenia žalobcu,\nže by mala mať nejakú snahu predlžovať toto súdne konanie. Toto súdne konanie nepredlžuje žalovaná,\nale žalobca. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) najskôr podal návrh na vydanie platobného rozkazu\nna miestne nepríslušný súd, v dôsledku čoho muselo dôjsť k postúpeniu sporu, potom zaslal súdu prvej\ninštancie vyjadrenie (tripliku) viac ako osem mesiacov po lehote, čím oddialil nariadenie pojednávania a\nteraz v odvolacom konaní žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej o ďalších 15 dní,\naby mohol vyhotoviť a zaslať súdu úplne bezobsažné a nezmyselné vyjadrenie v rozsahu jednej strany.\nTúto žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie pritom odôvodňoval potrebou dôkladného preštudovania\nodvolania žalovanej, potrebou konzultácie so svojim právnym zástupcom a svojimi internými procesmi.\nPostup súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nesťažuje žalovaná, ale ho od začiatku sťažuje\nžalobca. Žalobca dokonca vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie\npreukázal svoj uplatňovaný nárok v plnom rozsahu. Ak je žalobca presvedčený o tom, že ním uplatnený\nnárok preukázal v plnom rozsahu, tak potom nie je zrejmé, prečo nepodal odvolanie voči výroku č.\nII. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol. Už samotné tvrdenie\nžalobcu, že argumentáciou preukázal svoj uplatňovaný nárok, je nezmyselné, pretože uplatňovaný\nnárok sa nepreukazuje argumentáciou, ale skutkovými tvrdeniami a navrhovaním relevantných dôkazov.\nŽalobca nenavrhol žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal dodanie vyúčtovaného množstva plynu\ndo odberného miesta. Argumentácia je iba prostriedkom na presviedčanie súdu o svojich skutkových a\nprávnych záveroch a nemôže nahradiť skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy. Žalobca nemôže v konaní\núspešne argumentovať niečím, čo nepredložil (potvrdenie o odpočtoch stavu plynomera) a niečím, čo\nnepreukázal (dodávka určitého množstva plynu do odberného miesta). Žalovaná si dovolí upozorniť\nodvolací súd na skutočnosť, že súd prvej inštancie pokračuje v porušovaní jej práva na spravodlivý\nsúdny proces aj v odvolacom konaní. Kým žalobca mal na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej lehotu 30\ndní, tak žalovanej súd prvej inštancie umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu v lehote 10 dní. Takýto\npostup súdu prvej inštancie je porušením princípu rovnosti strán konania. Rovnosť strán konania v\nzmysle čl. 6 základných zásad CSP je potrebné chápať ako tzv. funkčnú rovnosť spočívajúcu v takom\nprocesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje\nprocesné oprávnenia. To sa prejavuje aj v rovnosti zbraní, kedy by každá zo strán mala mať rovnakú\nmieru možností uplatňovania prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Takáto rovnaká miera\nmožností je prakticky vylúčená vtedy, ak má jedna zo strán nepomerne dlhšiu lehotu na vyjadrenie\nako druhá strana. Súd prvej inštancie tak opätovne svojim procesným postupom v konaní zvýhodnil\nžalobcu a znevýhodnil žalovanú. Súd prvej inštancie ani nemal vyhovieť žiadosti žalobcu o predĺženie\nlehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, lebo v nej žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody\npre predĺženie lehoty. Ak bola žalovaná schopná v 15-dňovej lehote pripraviť odvolanie s komplexnou\nskutkovou a právnou argumentáciou, tak ani pre žalobcu by nemal byť problém zaujať k takémuto\nodvolaniu stanovisko v 15-dňovej lehote stanovenej súdom. Žalovaná v plnom rozsahu poukazuje na\npodané odvolanie a žiada, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolacieho návrhu.\n57. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že v plnom rozsahu sa pridržiava skutočností\nuvedených vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, pričom napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny. Naďalej je toho názoru, že v rámci odvolacej argumentácie neboli uvedené skutočnosti, ktoré\nby spochybňovali vecnú správnosť predmetného rozsudku. S poukazom na uvedené žiada odvolací\nsúd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n58. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že\nodvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom\n- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného\nsporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.\nf/, h/ Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým\nstavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383\n\nCivilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\nCivilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho\nje nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku)\na vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n59. Vzhľadom na dôvody odvolania žalovanej bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne\nposúdil nárok žalobcu.\n60. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol na základe podanej žaloby, odôvodnenej tým, že žalobca\n(pôvodne innogy Slovensko s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 44 291 809) sa žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Senica dňa 07.03.2022 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 406,14\neur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako odberateľ dňa 01.08.2013\nuzavrela zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko, s.r.o. Podľa uzatvorenej\nZmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb.\nŽalovaná sa zaviazala plyn a distribučné služby odoberať, pričom za dodávku plynu a za poskytnuté\ndistribučné služby sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny. Odberné miesto dodávky plynu a\nposkytovania distribučných služieb bolo na adrese X. F. XX/XX, F. s POD kódom odberného miesta:\nAKSPPDIS000120487407. Žalobca fakturoval žalovanej dodávku plynu, distribučné služby a ostatné\nregulované poplatky podľa údajov o spotrebe plynu zistených na odbernom mieste odpočtom určeného\nmeradla alebo podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými\npodmienkami. Zúčtovacie obdobie je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Žalobca\nvykonával vyúčtovanie odberu plynu formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto.\n61. Žalobca tvrdil, že žalovaná dňa 01.08.2013 uzatvorila zmluvu o združenej dodávke plynu s\ndodávateľom innogy Slovensko, s.r.o., Hviezdoslavovo námiestie 13, Bratislava, IČO 44291809.\nOkresný súd Senica uznesením č.k. 5Csp/10/2022-54, zo dňa 29.07.2022, rozhodol, že v konaní\npokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu. V odôvodnení uznesenia súd iba\nuviedol, že z výpisu z Obchodného registra zistil, že žalobca - spoločnosť innogy Slovensko s.r.o., so\nsídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809 zanikla v dôsledku zlúčenia s\ntým, že právnym nástupcom sa stala spoločnosť Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská\n31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767.\n62. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie\nprávoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho\nnástupcu niet, súd konanie zastaví.\n63. Vzhľadom k tomu, že žalobca zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd\nrozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo\npasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce\nz hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda\nkto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti\nvyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou\nlegitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené\nprávo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.\nj. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd skúma aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. V danom prípade súd\nprvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neskúmal. V civilnom sporovom konaní sa rozlišuje\nprocesná legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou\nv spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je\nnositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná,\nbuď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom\nsúdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o\nktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok\nvecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.\n\n64. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto\nkonaní vôbec nezaoberal a iba uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní\ns\nobchodnou spoločnosťou Východoslovenská energetika, a.s. Košice. Stranou v spore sa niekto môže\nstať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí , ak podá žalobu\n( v takom prípade sa stáva žalobcom ) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba ( v takom prípade sa\nstáva žalovaným ). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho , či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho\nz hmotného práva , kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane\nsubjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem\nvecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce , či a na základe čoho sa\nurčitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotnoprávneho vzťahu ,\nale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je . Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená ,\nže ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia ( žalobca ) nie je nositeľom\ntoho hmotno-právneho oprávnenia , o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide\nnaopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný ), nie\nje nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide ( porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo\n192/2004 ).\n65. Povinnosťou žalobcu , ktorý v žalobe tvrdil , že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou ako\nodberateľom dňa 01.08.2013 zmluvu o združenej dodávke plynu s dodávateľom innogy Slovensko,\ns.r.o., bolo preukázať svoje právne nástupníctvo v danej veci a zároveň vecnú legitimáciu k\nuplatňovanému nároku. Podľa uzatvorenej Zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanej dodávať plyn a\nzabezpečiť poskytovanie distribučných služieb. Tvrdenie žalobcu ,že dodanie a odobratie plnenia\npreukazujú vystavené vyúčtovacie faktúry, v ktorých je uvedený rozpis fakturovanej sumy, právne\nneobstojí. Bez predloženia príslušných dokladov, zostal žalobca len v rovine tvrdenia a preto námietka\nžalovanej v podanom odvolaní o neunesení dôkazného bremena žalobcom k právnemu základu\npredmetu sporu, od ktorého žalobca odvíja nárok je dovodna, Žalobca v podaní, ktoré bolo súdu\ndoručené dňa 29.2.2024 poukazuje na skutočnosť, že výlučne merania žalobcu majú relevanciu, s\npoukazom na ustanovenie § 56 ods. 3 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.\nz., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie\nvnútorného trhu s plynom, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva a podľa ktorého: „Vyúčtovanie odberu\nplynu vykonáva dodávateľ plynu najmenej jedenkrát ročne formou zúčtovacej faktúry. Podkladom\nna vyúčtovanie odberu plynu je zistenie stavu meracieho zariadenia vykonané prevádzkovateľom\ndistribučnej siete.“ Žalovaná tak dôvodne v podanom odvolaní namietala, že žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že na odbernom mieste skutočne došlo k dodávke zemného plynu a ani to, že bol\nzemný plyn skutočne dodaný v množstve, ktoré je uvedené v predmetnej faktúre. Žalovaná vyslovene\nnamietala, že žalobca nepreukázal, že fakturované sumy vychádzajú z odpočtov stavu plynomera a\ntieto sumy ani nezdôvodnil. Žalobca iba poukázal na § 56 ods. 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z.,\navšak k vyjadreniu nepripojil žiadny dôkaz o vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla\nna odbernom mieste. Žalovaná tiež dôvodne namietala záver súdu, že za dôkaz o spotrebe zemného\nplynu považuje vyúčtovaciu faktúru. Takéto skutkové zistenie súdu prvej inštancie je nesprávne, pretože\nvyúčtovaciu faktúru vystavil právny predchodca žalobcu. Samotná faktúra vystavená obchodníkom\n(dodávateľom) nie je žiadnym relevantným dôkazom o tom, že skutočne došlo aj k dodaniu tovaru\nalebo služby. Na preukázanie dodávky zemného plynu sa vyžaduje práve predloženie listinných dôkazov\no vykonaných odpočtoch stavu počítadla určeného meradla. Pokiaľ dodávateľ plynu odberateľovi iba\nvyúčtuje cenu za spotrebovaný zemný plyn, ale nepreukáže aj skutočnú spotrebu zemného plynu,\ntak vzniká priestor pre špekulácie zo strany dodávateľov plynu. Práve preto by nemal súd vychádzať\niba z faktúry. Pokiaľ súd považuje za dôkaz o spotrebe zemného plynu samotnú faktúru vystavenú\ndodávateľom plynu, tak potom si môže dodávateľ plynu vyúčtovať prakticky akékoľvek množstvo\nzemného plynu. Súd prvej inštancie nesprávne vychádza z prezumpcie správnosti vystavenej faktúry a\nodmieta pripustiť, že spotrebované množstvo zemného plynu uvedené vo faktúre môže byť fiktívne.\n66. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie mestského súdu a tiež jeho odôvodnenie ako nepreskúmateľné.\nVady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,\nspravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti\nalebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa\no zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí\nbyť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a\nobsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a\nprávnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.\n67. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa\nžalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,\nako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne\nvysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú\nrozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n68. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek\ndiskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a\nrozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby\nsa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n69. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel\nk záveru, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220\nods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a\nnezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti\ns čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť\nzáver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných\nskutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a\nto najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie\ndokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje\npožiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov.\n70. V odvolaní žalovaná dôvodne namietala, že rozsudok je nepreskúmateľný a samotné odôvodnenie\nrozsudku je zmätočné, nedostatočné a neúplné a súd porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny\nproces.\n71. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné\npráva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť\nv odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať\npresvedčivému odôvodneniu svojho záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je\ntiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Odôvodnenie záveru súdu musí byť jasné, zrozumiteľné a\ndostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez\ntoho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné\nodôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\nvôbec nereagoval na tvrdenie žalovanej, že žalobca svoj nárok nepreukázal, nepredložiť konkrétne\ndôkazy, a neskúmal, v akom rozsahu a či je nárok žalobcu dôvodný, iba konštatoval, že predložené\nfaktúry sú dostatočným dôkazom k záveru o dôvodnosti žaloby. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej\ninštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal žalovanej\nmožnosť konať pred súdom. Rozhodnutie súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede\n\nna všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti,\ns dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku\nrozhodnutia.\n72. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že\nnepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť\nv opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/\nCivilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej\ninštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy, tiež pre zachovanie princípu\ndvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré\nodvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie\n(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,\nčo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.\n73. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389\nods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n74. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov\ndokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. V danom prípade\nnepostačuje, aby žalobca len tvrdil skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok, ale\nje potrebné predložiť dôkazy k tomu, aby mohol byť vo veci úspešný a zároveň je tiež povinný\npreukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci, vzhľadom na zistenie súdu, že v danej veci\ndošlo k právnemu nástupníctvu ohľadne uplatnenej pohľadávky. Výsledky vykonaného dokazovania\nje nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov\nzakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191\nods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie\nargumenty žalovanej, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich zákonných ustanovení a\npotom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením\n§\n220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.\n75. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred\nsúdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).\n76. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\n\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/12/2023", "guid": "7ded1b2b-c0ac-423f-9c0c-164936ba6861:21f1ed16-5382-4cb5-9a4f-4e3cb56cf12c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "6ec94bc4-c013-45b8-887c-8209598adb5e:2694fec3-ad6a-4c8c-a88c-3f3ce23a3050", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200696.1", "spisova_znacka": "4Asan/18/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/18/2018 z 3. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200696.1"}, {"guid": "50435ac3-2b83-43bd-ac7e-54c580065236:17418dcf-6913-440f-900b-fb97a70e3dc8", "ecli": null, "spisova_znacka": "43Cob/12/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/12/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/50435ac3-2b83-43bd-ac7e-54c580065236:17418dcf-6913-440f-900b-fb97a70e3dc8"}, {"guid": "fcf54f7e-6607-4825-b28f-ecac283af646:85f7b010-b666-47c3-b342-5bdf1e4e10c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "23CoCsp/62/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/62/2022 z 27. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fcf54f7e-6607-4825-b28f-ecac283af646:85f7b010-b666-47c3-b342-5bdf1e4e10c4"}, {"guid": "0ebc419d-6535-4930-9db0-78824eb6103b:436e3d7f-eb7e-47f9-95df-3e49764b552b", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoCsp/17/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoCsp/17/2022 z 20. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-10-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ebc419d-6535-4930-9db0-78824eb6103b:436e3d7f-eb7e-47f9-95df-3e49764b552b"}, {"guid": "fed95446-7746-4253-85b6-4ec1dfed3543:8243bd19-744a-4fe2-a1f9-7e71ede22516", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/32/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/32/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fed95446-7746-4253-85b6-4ec1dfed3543:8243bd19-744a-4fe2-a1f9-7e71ede22516"}, {"guid": "99b0d329-4f96-4285-bc4f-ee6992951048:9cd9a16d-1219-4dc9-a719-0596183e2ba1", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/16/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/16/2022 z 7. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-07-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/99b0d329-4f96-4285-bc4f-ee6992951048:9cd9a16d-1219-4dc9-a719-0596183e2ba1"}, {"guid": "b8fea456-74e8-449e-9b6f-08d57d3ed771:5810a83b-c2a4-4013-984f-65e70cc77844", "ecli": null, "spisova_znacka": "43CoCsp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/19/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8fea456-74e8-449e-9b6f-08d57d3ed771:5810a83b-c2a4-4013-984f-65e70cc77844"}, {"guid": "04e87630-9874-423a-882b-e4f5d9d1947a:f07a6721-0cae-428f-8030-ddc29783c197", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/90/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/90/2021 z 26. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04e87630-9874-423a-882b-e4f5d9d1947a:f07a6721-0cae-428f-8030-ddc29783c197"}, {"guid": "540f3ab4-d195-45ef-a749-6915e0fd236e:49763296-e5fb-49c2-927d-99188a250c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/10/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/10/2022 z 29. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/540f3ab4-d195-45ef-a749-6915e0fd236e:49763296-e5fb-49c2-927d-99188a250c15"}, {"guid": "16f480e4-f3a2-4de4-8b3a-19f2715996f6:4130c12a-5516-4723-9af4-d588aa90d9a9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2", "spisova_znacka": "14Co/197/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/197/2018 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1317216870.2"}, {"guid": "5e906d77-37f8-4931-8659-09d5ae79915a:2bbc2e50-9508-44be-b4b0-2ef642fadf02", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2619200523.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/47/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/47/2020 z 29. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2619200523.1"}, {"guid": "76c22baf-c8aa-4f5f-a67a-adacdc491b87:b7e86beb-337f-4083-a7b8-7f61cf615931", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/110/2019 z 24. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76c22baf-c8aa-4f5f-a67a-adacdc491b87:b7e86beb-337f-4083-a7b8-7f61cf615931"}, {"guid": "b241fda9-f292-47c2-911e-184441a47ff7:55c23303-c2e3-4c77-95db-9b463205def2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1", "spisova_znacka": "25Co/204/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/204/2015 z 16. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1"}, {"guid": "55cef3b0-f92d-4fbd-ad79-08852ebcb124:8ad51016-3ec5-4a74-9256-5593152c3cd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Csp/10/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Csp/10/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/55cef3b0-f92d-4fbd-ad79-08852ebcb124:8ad51016-3ec5-4a74-9256-5593152c3cd0"}], "citovane_v": []}