{"guid": "c96fdf4c-8593-485e-9ebd-7614403ce4c5:77258908-66dd-442e-a3a8-bad5373c0f7d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4", "spisova_znacka": "2Cob/99/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/99/2024 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 2Cob/99/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4", "identifikacne_cislo": "2511204315", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-329", "nazov": "§ 329 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-329", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-329", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/77258908-66dd-442e-a3a8-bad5373c0f7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/99/2024\n2511204315\n27. 05. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:2511204315.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: PILGRIMTOUR, s.r.o.,\nGarbiarska 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 421 324, zastúpený: JUDr. Ivan Vozár, Hodžova 3, 031\n01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: ČEMMA, s.r.o., Slov. nár. povstania 36, 920 01 Hlohovec, IČO:\n44 474 989, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707\n856, v konaní o zaplatenie 9.339,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Trnava č. k. PN-4Cb/9/2011 - 410 zo dňa 14.2.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-4Cb/9/2011 - 410 zo dňa 14.2.2024\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. PN-4Cb/9/2011 - 410 zo dňa 14.2.2024 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.339,35 Eur s úrokom z omeškania špecifikovaným v\npetite žaloby ako náhrady priamej škody (8.836,25 Eur) a ušlého zisku (503,01 Eur) a uložil žalobcovi\npovinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody titulom porušenia Zmluvy\no kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovaní a hotelových služieb zo dňa 11.5.2010 na zimnú sezónu\n2010/2011. Predmetom zmluvy bola povinnosť žalovaného ako dodávateľa poskytnúť pre klientov\nžalobcu ako odberateľa v termíne od 26.12.2010 do 2.1.2011 a od 2.1.2011 do 10.1.2011 v ubytovacom\nzariadení HOTEL LIPTOV Jasná, Demänovská dolina objednávané služby v rozsahu, ako je uvedené\nv prílohe č. 1 zmluvy. Žalobca pre klientov jednotlivých cestovných kancelárií zabezpečil v uvedených\ntermínoch pobyty v danom hoteli. Dňa 27.1.2011 žalovanému zaslal vyúčtovanie náhrady škody a ušlého\nzisku, nakoľko bol nútený z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného zabezpečiť ubytovanie svojich\nklientov v iných zariadeniach. Škoda vznikla žalobcovi z rozdielu ceny HOTELA LIPTOV a náhradných\nhotelov, pretože klienti nemohli byť ubytovaní v zariadeniach nižšej kategórie.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia k procesnej obrane žalovaného uviedol, že žalovaný\nžiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný cestou konateľky uviedol, že si je vedomý podpisu zmluvy s kapacitou\ntvrdenou žalobcom. Z následnej mailovej korešpondencie je zrejmé, že žiadala len potvrdiť záujem o\ntú kapacitu, vystupovanie konateľa žalobcu bolo také, že keď mu žalovaný nevie poskytnúť navýšenie\nkapacity, nebude so žalovaným spolupracovať a prestal komunikovať. Žalovaný oznámil žalobcovi, že\nsa zle pochopili a že má pre žalobcu kapacitu 10 izieb na Vianočný termín a 10 izieb po Silvestri a\nďalšie izby hneď ako sa uvoľnia, budú sa snažiť navýšiť žalobcovi kapacitu, o ktorú mal záujem. Zo\nstrany žalovaného došlo potvrdenie až 18.12., hoci v októbri vedel, koľko izieb má predaných. Žalovaný\n\nnamietal neplatnosť Zmluvy o kontrahovaní lôžkovej kapacity z dôvodu neurčitosti jej predmetu. V čl. 2\nzmluvy je uvedený predmet tak, že ide o ubytovacie, stravovacie a iné služby podľa prílohy č. 1, absentuje\npovinnosť zmluvnej strany žalovaného, na základe ktorej by bolo výkladom možné vyvodiť povinnosť\nzakontrahovať alebo zarezervovať lôžkovú kapacitu v uvedenom rozsahu. Ďalej namietal, že žalobca\nnepredložil žalovanému ani súdu rooming list, pričom podľa bodu 6.2 zmluvy sa odberateľ zaväzuje\nnajneskôr do 14 dní pred nástupom hostí poslať dodávateľovi rooming list. V prípade, že odberateľ\nnedodrží túto lehotu, dodávateľ bude považovať zmluvnú kapacitu a daný termín za zrušenú.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\n(ďalej len „OZ“), § 269 ods. 2, § 373, § 378 a § 379 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a čl. 8, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1 a § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa\n10.1.2010 uzatvoril žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako odberateľ písomnú Zmluvu o kontrahovaní\nlôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb na zimnú sezónu 2010/2011. Predmetom zmluvy\npodľa článku 2 „sú ubytovacie, stravovacie a iné služby podľa prílohy č. 1“ v prevádzke HOTEL LIPTOV,\nJasná. Podľa článku 5 zmluvy ide o ubytovanie v silvestrovskom termíne a termíne 2.1. - 10.1.2011, v\nčlánku 6 zmluvy je upravené „zasielanie nahlášok: termín 26.12. - 10.1.2011, 21 dní pred nástupom,\nostatné termíny 14 dní pred nástupom. Odberateľ sa zaväzuje najneskôr 14 dní pred nástupom hostí\n(v silvestrovskom termíne a termíne 2.1.-10.1.2011- 21. dní pred nástupom hostí) poslať dodávateľovi\nrooming list. V prípade, že odberateľ nedodrží túto lehotu, dodávateľ bude považovať zmluvnú kapacitu\nna daný termín za zrušenú. Súčasťou zmluvy je Príloha č. 1 v ktorej je tabuľkovo uvedené, že v HOTELI\nLIPTOV v termíne 26.12.-2.1.2011 je kontrahovaných 5 izieb DBL + 5 izieb DBL + EXB, v termíne\n2.1.-10.1.2011 je kontrahovaných 15 izieb DBL + 10 izieb DBL + EXB , v termíne 10.1.-1.4.2011 je\nkontrahovaných 2 izby DBL + 1 izba DBL + EXB. Príloha ďalej obsahuje ceny lôžok služieb. Súd\nprvej inštancie zmluvu vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi pri ich\npodnikateľskej činnosti v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú\nzmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich\nzáväzkov, zmluva nie je uzavretá.\n4. Súd prvej inštancie námietku neplatnosti zmluvy uplatnenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú. Aj\nkeď je pravdou, že v čl. 2 zmluvy nie je povinnosť žalovaného zakontrahovať lôžkovú kapacitu uvedená\nexplicitne, zo zmluvy ako celku táto povinnosť vyplýva, najmä zo zmluvného označenia strán v spojení\ns predmetom zmluvy. Žalobca uzatváral zmluvu ako odberateľ (lôžkovej kapacity a iného) a žalovaný\nako dodávateľ, žalovaný má jednoznačnú povinnosť poskytnúť služby špecifikované v čl. 2, zabezpečiť\nlôžkovú kapacitu, stravovanie a hotelové služby v zimnej sezóne 2010/2011 v rozsahu Prílohy č. 1,\nv ktorej je rozsah špecifikovaný (termínom, počtom izieb, cenou atď.). Zmluva je dostatočne určitá,\nobsahuje všetky podstatné náležitosti, je naformulovaná jasne, zrozumiteľne, uzavretá slobodne a\nvážne, preto je platná. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že zo vzájomnej komunikácie strán a z\nobrany žalovaného vyplýva, že si bol vedomý zmluvnej povinnosti poskytnúť žalobcovi lôžkovú kapacitu.\n5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody uviedol, že žalobca ho\nodvodzuje od porušenia povinnosti žalovaného, ktorá má spočívať v nezabezpečení plnenia v zmluvne\ndohodnutom rozsahu, v príčinnej súvislosti s tým došlo k vzniku škody. Z písomnej zmluvy mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že strany si dohodli, zakontrahovali ubytovacie kapacity v Silvestrovskom\ntermíne v počte 10 dvojlôžkových izieb (z toho 5 s prístelkou) a v prvom januárovom týždni v počte 25\nizieb (z toho 10 izieb s prístelkou). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v októbri 2010 žalovaný\nemailami z 1.10.2010 a 21.10.2010 žalobcovi oznámil, že v zmluve zakontrahovanú kapacitu nie je\nschopný dodržať s tým, že žalobcovi ponúkol kapacitu v menšom rozsahu, a to v silvestrovskom termíne\n10 dvojlôžkových izieb (ako boli zmluvne dohodnutí) a v prvom januárovom týždni 10 dvojlôžkových\nizieb, neskôr ponuku rozšíril na 12 dvojlôžkových izieb, t.j. o 13 dvojlôžkových izieb menej ako boli\nzmluvne dohodnutí. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť\nzabezpečiť žalobcovi lôžkovú kapacitu v zmluvne dohodnutom rozsahu, bol však pripravený plniť v\nrozsahu menšom, v silvestrovskom termíne 10 izieb a v prvom januárovom týždni 12 izieb, teda zo strany\nžalovaného ide o čiastočné nesplnenie povinnosti v rozsahu 13 dvojlôžkových izieb v termíne prvého\njanuárového týždňa.\n6. Súd prvej inštancie ustálil predmet konania, ktorým je náhrada škody uplatnená žalobcom v súvislosti\ns ubytovaním a kapacitou v silvestrovskom termíne 10 žalobcom predaných izieb a v prvom januárovom\n\ntýždni 11 žalobcom predaných izieb. Nakoľko žalovaný žalobcovi ponúkol ubytovanie v rozsahu, ktoré je\npredmetom konania (dokonca v prvom januárovom týždni ešte o 1 izbu naviac), súd prvej inštancie mal\nza to, že v príčinnej súvislosti s čiastočným porušením zmluvy zo strany žalovaného k žiadnemu vzniku\nškody nedošlo. Ak by žalobca prijal ponuku žalovaného na ubytovanie v silvestrovskom termíne 10 izieb\na prvom januárovom týždni 12 izieb, nemusel ubytovať svojich klientov v inom ubytovacom zariadení\na nevznikol by mu rozdiel v cene, ktorá má predstavovať uplatnenú náhradu škody. Náhrady škody by\nsa mohol domáhať iba ak by ju uplatnil vo väčšom rozsahu, t.j. v rozsahu, v ktorom došlo zo strany\nžalovaného k čiastočnému porušeniu zmluvnej povinnosti. Ak by žalobca predal všetkých 25 izieb, nie\nlen 11 a predmetom konania by bola náhrada škody za 25 izieb (a nie iba 11 ako je v konaní), v časti\n13 izieb by žalovanému vznikla zodpovednosť za škodu, nakoľko k jej vzniku by došlo preukázateľne\nv súvislosti s čiastočným porušením povinností zabezpečiť pre žalobcu ubytovanie nielen 11 izieb, ale\naj 13 izieb, spolu 25 izieb.\n7. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že nielen žalovaný čiastočne nedodržal zmluvné povinnosti, ale aj\nžalobca porušil svoju povinnosť v dostatočnom predstihu poslať žalovanému rooming list k ubytovaniu.\nRooming list predstavuje štruktúrovaný zoznam ubytovaných klientov, ktorý zahŕňa informácie o ich\nubytovaní, obsahuje detaily o typoch izieb spolu s menami jednotlivých ubytovaných atď. Príloha\nč. 1 k zmluve nie je rooming list a nenahrádza ho. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, prečo\nžalobca čiastočne ponúkané plnenie neprijal a na ponúkané izby nezaslal rooming list, ako mu ukladala\nzmluva. Tým, že dohodnutým spôsobom nepotvrdil záujem o ubytovanie ponúkané žalovaným v\nrozsahu čiastočnej kapacity, v zmysle bodu 6.2. zmluvy pre nedodržanie tejto podmienky žalobcom\nako odberateľom bola zmluva, a tým aj žalovaným čiastočne ponúkaná kapacita zrušená. Súd prvej\ninštancie súhlasil so žalovaným, že splnenie jeho povinnosti poskytnúť žalobcovi dohodnutú lôžkovú\nkapacitu bolo podmienené práve zaslaním rooming listu zo strany žalobcu. Preto, ak žalobcovi podľa\njeho tvrdení vznikla škoda, tak výlučne z dôvodu, že neprijal ponuku žalovaného na čiastočné plnenie a\nnezaslal žalovanému rooming list k takto ponúknutému čiastočnému plneniu. Žalobca mal prijať ponuku\nžalovaného na čiastočné plnenie, na čiastočné ubytovanie (lôžkovú kapacitu), na ktoré si mal splniť\nsvoju zmluvnú povinnosť a poslať žalovanému včas rooming list, čím by nebolo možné považovať\nzmluvnú kapacitu za zrušenú a žalovaný by mal povinnosť splniť svoju povinnosť bez podmieňovania\nopciou alebo preddavkovou, zálohovou platbou, čo nebolo stranami dohodnuté. Ak by mu žalovaný aj\nnapriek tomu neumožnil ubytovať klientov a žalobca by ich musel ubytovať v náhradných ubytovacích\nzariadeniach s vyššou cenou, vtedy by mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu škody. Súd prvej\ninštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi čiastočným porušením zmluvnej\npovinnosti žalovaným a žalobcom tvrdeným vznikom škody a nie je preukázaný ani samotný vznik škody,\npreto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne\núspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.\n8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvody odvolania žalobca uviedol tak,\nže súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav tak, ako to zodpovedá objektívnej skutočnosti,\nale nevysporiadal sa s rozpormi v obsahu vykonaných dôkazov, preto sa takto zistený stav nemohol\nstať základom právneho posúdenia a spravodlivého rozhodnutia. Ďalej odvolateľ uviedol, že právne\nposúdenie, vyjadrené v logickom závere vo svojej konečnej podobe v konkrétnom súdnom výroku a\nvychádzajúce zo zisteného rozhodného skutkového stavu, spočíva v podriadení tohto skutkového stavu\npríslušnej právnej norme hmotného práva.\n9. Žalobca považuje vyhodnotenie nedôvodnosti obrany žalovaného súdom prvej inštancie o neplatnosti\nzmluvy za správne, rovnako správny je záver, že žalovaný si bol vedomý svojej povinnosti, avšak\nnamieta, že pri rozhodovaní vyvodil nesprávne právny záver, keď sa neriadil základnou zásadou\nzmluvného záväzkového práva „pacta sunt servanda“. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,\nže žalovaný porušil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal predmetnou zmluvou a tým bol naplnený prvý\npredpoklad náhrady škody.\n10. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie neprihliadal na to, že žalobca bol iniciatívny, keď dňa\n30.9.2010 zaslal žalovanému email, kde nahlásil v predstihu sumár ubytovacích kapacít v súlade\nso zmluvou. Žalovaný reagoval dňa 1.10.2010, že môže pravdepodobne plniť len čiastočne, avšak\nneuviedol okolnosti, ktoré mu bránia splniť záväzok, hoci to bola jeho povinnosť podľa § 377 ods. 1\n\nObZ. Žalobca poukazuje na právny názor odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 21/Cob/108/2015 zo dňa\n30.11.2016, str. 4 bod 12. Žalobca namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že porušil svoju\nzmluvnú povinnosť zaslať rooming list v dostatočnom predstihu, nakoľko za situácie, keď žalovaný\npred termínom (01.10.2010) deklaroval, že zmluvnú povinnosť zabezpečiť ubytovacie kapacity nie je\nschopný splniť, zaslanie rooming listu nemá logický ani právny význam v posúdení zodpovednosti\nžalobcu. Žalobca namieta, že aj z jeho ďalšej emailovej komunikácie je zrejmé, že sa snažil riešiť\nsituáciu v záujme uspokojenia zahraničných klientov, ktorí mali prostredníctvom neho zabezpečený\nvianočný a silvestrovský pobyt (email zo dňa 21.10.2010, 20.10.2010, 28.10.2010, 3.11.2010, list\nprávneho zástupcu zo dňa 12.11.2010) a nemal možnosť riešiť situáciu ubytovaním v iných zariadeniach\nz dôvodu kapacity ubytovania v Demänovskej doline a tiež z dôvodu, že ubytovacie kapacity v uvedených\ntermínoch sú vo všetkých zariadeniach rezervované v predstihu. Žalobca uzavrel, že odmietnutie\nklientov by malo za následok väčšiu škodu, nakoľko má zmluvný vzťah so zahraničnými cestovnými\nkanceláriami a porušenie záväzkov z týchto vzťahov by znamenalo poškodenie dobrého mena a\nfinančné postihy.\n11. Žalobca namieta aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania z dôvodov, že\nžaloba bola podaná dňa 4.4.2011, zatiaľ posledné rozhodnutie je zo dňa 14.2.2024, predchádzali mu tri\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli zrušené odvolacím súdom. Vo veci konal Ústavný súd SR,\nktorý rozhodol, že postupom súdov boli porušené základné práva žalobcu, pričom je povinnosťou sudcu\norganizovať procesný postup tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty. Preto sa žalobcovi\njaví rozhodnutie o trovách ako nespravodlivé bez ohľadu na výsledok.\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nŽalovaný považuje odvolanie žalobcu za nedostatočne odôvodnené, poukazuje na § 380 ods. 1 CSP,\nz ktorého vyplýva viazanosť odvolacieho súdu uplatnenými odvolacími dôvodmi nielen nominálne, ale\naj pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že žalobca v odvolaní\nvymedzil konkrétny predmet, resp. hĺbku odvolacieho prieskumu. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca\nv odvolaní v zmysle taxatívneho výpočtu v § 365 ods. 1 CSP pravdepodobne uplatnil dôvod v § 365\nods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vidí v tom, že súd prvej inštancie sa\nneriadil základnou zásadou záväzkového práva „pacta sunt servanda“, ktorú žalovaný porušil, čím mal\nbyť naplnený prvý predpoklad náhrady škody. Žalovaný uvádza, že v konaní bolo preukázané a správne\naj odôvodnené v napadnutom rozsudku, že bol pripravený plniť zmluvu čiastočne a žalobca bezdôvodne\nodmietol prijať čiastočné plnenie. Žalovaný potvrdil plnenie zmluvy vo vzťahu k Silvestrovskému termínu\nv plnom rozsahu (10 dohodnutých izieb), vo vzťahu k prvému januárovému termínu deklaroval, že môže\nposkytnúť čiastočné plnenie (12 izieb z pôvodne dohodnutých 25 izieb). Žalovaný tak nebol schopný\nsplniť iba časť zmluvy, a to 13 izieb v prvom januárovom termíne, čo v dostatočnom časovom predstihu\nžalobcovi oznámil. Žalovaný poukazuje na § 329 ObZ, podľa ktorého je veriteľ povinný prijať aj čiastočné\nplnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu\nsledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia\nzmluvy dlžníkovi známy. Hospodársky účel sledovaný žalobcom nebol v zmluve výslovne uvedený a\nčiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku, nakoľko izby sú deliteľným predmetom plnenia. Žalovaný\nmá za to, že žalobca neprijatím čiastočného plnenia sám porušil svoju zákonnú povinnosť.\n13. Podľa žalovaného neobstojí ani argument žalobcu o porušení povinnosti žalovaného uviesť\nokolnosti, ktoré mu bránili v splnení záväzku, ktorá vyplýva z § 377 ods. 1 ObZ. Žalovaný postupoval\nv súlade s § 377 ods. 1 ObZ, ktoré obsahuje notifikačnú povinnosť za účelom predchádzania škodám,\nktorú adekvátne splnil oznámením o čiastočnej nemožnosti plnenia zmluvy bezodkladne po tom, ako sa\no prekážke plnenia dozvedel a žalobcovi bola oznámená aj povaha prekážky brániacej v úplnom splnení\nzmluvy e-mailom zo dňa 21.10.2010 o 15:48 (t.j. ostatné izby, t.j. 13 izieb, ktoré nemohli byť poskytnuté,\nuž boli vypredané). Ustanovenie § 377 ods. 1 ObZ neobsahuje konkrétne podmienky odôvodnenia\noznámenia (t.j. do akej hĺbky je potrebné oznamovať povahu prekážky brániacej v plnení záväzku).\n14. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu o logickej a právnej bezvýznamnosti nezaslania\nrooming listu vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti žalovaného za škodu. Splnenie povinnosti\nžalovaného poskytnúť žalobcovi dohodnutú lôžkovú kapacitu bolo podmienené práve zaslaním rooming\nlistu, jeho nezaslanie viedlo v zmysle ods. 6.2 zmluvy k zrušeniu ponúkanej kapacity. Žalovaný uvádza,\nže neexistoval dôvod na strane žalobcu neprijať ponúkané čiastočné plnenie a nezaslať na toto čiastočné\nplnenie rooming list. Žalovaný zdôraznil, že predmetom súdneho konania je náhrada škody uplatňovaná\n\nžalobcom v súvislosti s kapacitou 10 izieb v silvestrovskom termíne a 11 izieb v prvom januárovom týždni.\nSúd prvej inštancie správne odôvodnil, že k vzniku škody v príčinnej súvislosti s čiastočným porušením\nzmluvy nedošlo, keďže žalovaný ponúkol ubytovanie v rozsahu dokonca o 1 izbu väčšom, ako je\npredmet konania. Neprijatie čiastočného plnenia žalobcom nemôže byť pripísané na ťarchu žalovanému.\nNáhradu škody by si mohol žalobca úspešne uplatniť iba ak by čiastočné plnenie prijal a domáhal by sa\nškody vzniknutej v súvislosti s neposkytnutým rozsahom plnenia. K takémuto uplatneniu nároku však\nnedošlo. Žalovaný tiež uvádza, že žalobca mohol sám zabrániť údajnému vzniku škody, nakoľko mal\nmožnosť ubytovať hostí v ubytovacích kapacitách primeranej kategórie, keď výsluch konateľa žalobcu\nnebol podložený inými dôkazmi, a naproti tomu zo správy obce Demänovská dolina vyplýva, že sa od\n01.10.2010 do 15.01.2011 v danej lokalite nachádzalo 16 hotelov, 26 chát a 48 penziónov, apartmánov,\nbungalovov a ostatných zariadení.\n15. K odvolaniu žalobcu voči rozhodnutiu o trovách konania žalovaný len dedukuje, že žalobca sa\npravdepodobne odvoláva na nepomerne dlhé súdne konanie (približne 13 rokov), v dôsledku čoho aj\nÚstavný súd SR rozhodol o porušení jeho základných práv a odôvodňuje nespravodlivosť rozhodnutia\no trovách tým, že konanie trvá príliš dlhý čas. Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP\npredstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok vyjadrenej v § 255 CSP a vyžaduje\nkumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.\nŽalobca v priebehu konania nenavrhol nepriznanie trov a ani nepomenoval konkrétne dôvody hodné\nosobitného zreteľa alebo výnimočné okolnosti, ktoré by mali nepriznanie trov odôvodňovať. Samotná\ndĺžka súdneho konania neodôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.\n16. Ďalšie vyjadrenia neboli doručené.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 16.5.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správny.\n19. Predmetom odvolacieho prieskumu v konaní sp. zn. 2Cob/99/2024 je v poradí štvrté meritórne\nrozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že súd prvej\ninštancie rozsudkom č. k. 4Cb/9/2011-148 zo dňa 14.11.2012 (prvý rozsudok) žalobu zamietol. Na\nodvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/12/2013-179 zo dňa 31.1.2014 rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že\nsúd prvej inštancie vec zjavne nesprávne právne posúdil, nakoľko zmluva účastníkov o kontrahovaní\nlôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb nie je zmluvou o ubytovaní podľa § 754 a nasl.\nObč. zák., hoci vzhľadom na charakter ich obchodného vzťahu možno použitie tejto právnej úpravy\nv zmysle § 1 ods. 2 Obchod. zák. pripustiť pri riešení niektorých jeho špecifických otázok. V konaní\nuplatneným nárokom je nárok na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti zo záväzkového\nvzťahu vzniknutého v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti účastníkov, preto musí byť primárne\nposudzovaný podľa právnej úpravy náhrady škody obsiahnutej komplexne v § 373 a nasl. Obchodného\nzákonníka. Odvolací súd tiež vytkol súdu prvej inštancie, že žalobu zamietol na základe zmätočne bez\nadekvátnych zistení skutkového stavu veci a náležitého odôvodnenia aplikovaného ustanovenia § 415\nObč. zák. upravujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť (zrejme mal na mysli špeciálnu prevenciu\npodľa § 417 ods.1 Obč. zák., obdobou ktorej pri úprave náhrady škody vzniknutej porušením povinnosti\nz obchodného záväzkového vzťahu je ustanovenie § 384 Obch. zák.).\n20. Následne súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 4Cb/9/2011-223 zo dňa\n8.6.2015 opätovne žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k.\n21Cob/108/2015-248 zo dňa 30.11.2016 aj tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v odôvodnení ďalšieho zrušujúceho rozhodnutia uviedol, že hoci súd prvej inštancie\npodľa odôvodnenia rozsudku hodnotil najskôr samotný vznik škody, kto prípadnú škodu zapríčinil a\npríčinnú súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou, v konečnom dôsledku nevysvetlil, ako sa s\n\ntýmito okolnosťami vysporiadal, keď iba nejednoznačne konštatoval, že ak by aj škoda vznikla, nemohol\nby sa zaoberať jej výškou a subjektom, ktorý je nositeľom povinnosti zo vzniknutej škody, nakoľko k\ntomuto stavu došlo konaním, resp. nekonaním samotného žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosť zaslať\nžalovanému v ustanovenej lehote rooming list. Z rozsudku nie je zrejmé, či podľa jeho zistení žalobcovi\nškoda vznikla alebo nevznikla, čo považoval za škodnú udalosť a či za subjekt, ktorý škodu spôsobil,\npovažoval žalobcu alebo nesplnenie jeho povinnosti „len“ z akýchsi právnych dôvodov malo brániť tomu,\naby sa súd s otázkou zodpovednosti za škodu zaoberal. Pokiaľ by z obsahu rozsudku bolo možné\nusudzovať, že podľa súdu prvej inštancie vznik škody bol následkom porušenia povinnosti žalobcu\nzaslať rooming list, nevysvetlil, v čom spočíva príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením tejto\npovinnosti, či podľa jeho názoru žalovaný žiadnu zmluvnú povinnosť neporušil alebo síce porušil, ale toto\nporušenie zostalo bez následkov vo vzťahu k vzniku škody a prečo, či podľa jeho úsudku by v prípade\nzaslania rooming listu žalovaný dojednané ubytovanie hostí zabezpečil, alebo aký logický význam by\nvôbec zaslanie rooming listu malo za situácie, keď žalovaný už pred termínom na jeho predloženie\nžalobcom deklaroval, že svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť ubytovacie kapacity nie je schopný splniť.\nBez zrozumiteľného zodpovedania týchto otázok je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a jeho odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám kladeným naň ustanovením\n§ 157 ods. 2 O.s.p. (podľa nového procesného predpisu § 220 ods. 2 CSP), čím súd v zmysle § 221\nods. 1 písm. f) O.s.p. (teraz § 389 ods. 1 písm. b) CSP) porušil procesné práva žalobcu bez možnosti\nnápravy tohto pochybenia v odvolacom konaní.\n21. Súd prvej inštancie potom rozsudkom pre zmeškanie č. k. 4Cb/9/2011-292 zo dňa 12.9.2018 žalobu\nzamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21Cob/26/2019-326 zo dňa\n28.1.2020 rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko neboli splnené všetky\nzákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (odvolací súd tu neposudzoval vec v merite).\n22. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný\nprostriedok zaťažuje odvolateľa. Odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené, čo\nznamená, že nestačí formálne uviesť v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť v akom\nkonkrétnom pochybení odvolateľ jeho naplnenie vidí, teda aké konkrétne pochybenie pod ním uvedený\nzákonný odvolací dôvod subsumoval. Je možné sa stotožniť so žalovaným, že žalobca formálne\nneuviedol, ktoré odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP uplatňuje, z obsahu odvolania odvolací súd\nprávne kvalifikoval uplatnené dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako dôvody podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f), t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (žalobca namieta, že „súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav tak, ako\nto zodpovedá objektívnej skutočnosti, ale nevysporiadal sa s rozpormi v obsahu vykonaných dôkazov,\npreto sa takto zistený stav nemohol stať základom právneho posúdenia a spravodlivého rozhodnutia“)\na podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie veci (žalobca uvádza, že „právne\nposúdenie, vyjadrené v logickom závere vo svojej konečnej podobe v konkrétnom súdnom výroku a\nvychádzajúce zo zisteného rozhodného skutkového stavu, spočíva v podriadení tohto skutkového stavu\npríslušnej právnej norme hmotného práva“).\n23. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpormi v obsahu\nvykonaných dôkazov a tvrdí, že sa takto zistený stav nemohol stať základom právneho posúdenia\na rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že takto uplatnený odvolací dôvod nie je možné podrobiť\nprieskumu správnosti vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie. Odvolateľ uplatnený odvolací dôvod\nnekonkretizuje, neuvádza aké rozpory v obsahu ktorých vykonaných dôkazoch namieta, s ktorými sa\nsúd prvej inštancie nevysporiadal. Odvolateľ totiž súčasne tvrdí, že „súd prvej inštancie dostatočne\nzistil skutkový stav tak, ako to zodpovedá objektívnej skutočnosti“. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje,\nže povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou\nodvolacieho súdu domýšľať si dôvody, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu\nsúdu prvej inštancie. Naplnenie takto uplatneného dôvodu odvolania odvolací súd nezistil a nezistil\ndôvod, pre ktorý by súdom prvej inštancie zistený skutkový stav bol nesprávny alebo neúplný a nemohol\nbyť základom právneho posúdenia veci.\n24. Ďalej žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, a to nesprávne posúdenie základnej\nzásady zmluvného záväzkového práva „pacta sunt servanda“a nesprávnu aplikáciu § 377 ods. 1\nObchodného zákonníka, čo odôvodňuje tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že\n\nžalovaný porušil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal zmluvou, čím bol naplnený prvý predpoklad náhrady\nškody. Podľa žalobcu však súd prvej inštancie neprihliadal na to, že dňa 30.9.2010 zaslal žalovanému\nemail, kde nahlásil v predstihu sumár ubytovacích kapacít v súlade so zmluvou a žalovaný reagoval\ndňa 1.10.2010, že môže pravdepodobne plniť len čiastočne, avšak neuviedol okolnosti, ktoré mu bránia\nsplniť záväzok, hoci to bola jeho povinnosť podľa § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka.\n25. Odvolací súd konštatuje, že tak ako sa oboznámil s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\na obsahom odvolania, žalobca zrejme nesprávne pochopil dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie jeho\nžalobu zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil so žalobcom, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní\nneriadil základnou zásadou zmluvného záväzkového práva „pacta sunt servanda“, naopak, sám\nžalobca opomína, že táto zásada platí aj pre žalobcu samotného ako zmluvnú stranu. Súd prvej\ninštancie v žiadnej časti odôvodnenia neuviedol, že by nemal za preukázané, že žalovaný porušil\nsvoje zmluvné povinnosti, avšak škoda, ktorej náhrady sa žalobca podanou žalobou domáha, v\nskutkových okolnostiach prejednávanej veci nevznikla v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinností\nžalovaným, ale porušením zákonnej povinnosti žalobcu prijať aj čiastočné plnenie záväzku (§ 329\nObchodného zákonníka) bez právne relevantného dôvodu. Súd prvej inštancie mal správne za\npreukázané, že žalovaný emailovou komunikáciou z 1.10.2010 a 21.10.2010 žalobcovi oznámil, že v\nzmluve zakontrahovanú, dohodnutú kapacitu nie je schopný dodržať a žalobcovi ponúkol kapacitu v\nmenšom rozsahu, a to v silvestrovskom termíne 10 dvojlôžkových izieb (teda tak, ako boli zmluvne\ndohodnutí) a v prvom januárovom týždni iba 10 dvojlôžkových izieb, neskôr túto ponuku žalovaný rozšíril\nna 12 dvojlôžkových izieb, t.j. o 13 dvojlôžkových izieb menej, ako boli zmluvne dohodnutí. Žalovaný\nporušil svoju zmluvnú povinnosť len v časti povinnosti zabezpečiť žalobcovi lôžkovú kapacitu v zmluvne\ndohodnutom rozsahu, a to v prvom januárovom týždni v rozsahu 13 dvojlôžkových izieb. Nárok na\nnáhradu škody žalobca v žalobe ani neuplatnil dôvodiac nesplnením povinnosti podľa § 377 ods. 1 ObZ\ntým, že neuviedol okolnosti, ktoré mu bránia splniť záväzok (teda žalobca nenamieta, že by žalovaný\nneoznámil existenciu prekážky, ale že neuviedol jej dôvody), a teda že uplatňuje nárok z porušenia tejto\npovinnosti podľa § 377 ods. 2 ObZ.\n26. Z obsahu Zmluvy o kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovaní a hotelových služieb zo dňa 11.5.2010\nna zimnú sezónu 2010/2011 a ani žiadnej z príloh nevyplýva, že by čiastočné plnenie odporovalo zmluve,\nalebo odporovalo povahe záväzku alebo v zmluve vyjadrenému hospodárskemu účelu sledovanému\nžalobcom. Žalobca ani žiadne také skutkové okolnosti netvrdil a preto ani nepreukazoval a v konaní ani\nnevyšli najavo (len príkladmo odvolací súd uvádza, že by bolo možné plnenie považovať za nedeliteľné\nnapr. ak by malo ísť o ubytovaciu kapacitu pre rodinných príslušníkov, ktorí by logicky nemali záujem byť\nubytovaní počas sviatkov v iných, rôznych náhradných zariadeniach, príp. kapacitu pre firemnú akciu\nako napr. teambilding). Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že v prípade dohodnutého plnenia\nžalovaného nejde o nedeliteľný predmet plnenia a žalobca bol povinný ponúkané čiastočné plnenie\nprijať.\n27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že žalobca v konaní uplatnil nárok na\nnáhradu škody v súvislosti s ubytovaním a kapacitou v Silvestrovskom termíne 10 žalobcom predaných\nizieb a v prvom januárovom týždni 11 žalobcom predaných izieb. Žalovaný ale predsa žalobcovi ponúkal\nplnenie v Silvestrovskom termíne v zmluvne dohodnutom rozsahu a v prvom januárovom týždni v\nrozsahu 12 izieb a na tieto kapacity bol žalobca povinný v zmysle zmluvy doručiť žalovanému tzv.\nrooming list. Súd prvej inštancie preto vyvodil správny záver, že škoda, ktorá je predmetom tohto\nsúdneho konania, nevznikla v príčinnej súvislosti s čiastočným porušením zmluvy zo strany žalovaného.\nOdvolací súd uvádza, že škoda by mohla vzniknúť v rozsahu neposkytnutých ubytovacích kapacít v\nprvom januárovom týždni (13 izieb), ak by žalobca disponoval objednávkou klientov na plnú zmluvne\ndohodnutú kapacitu 25 izieb (t.j. ako správne uvádza súd prvej inštancie, len ak by žalobca predal\nvšetkých 25 izieb, nie len 11, tak v časti 13 izieb by žalovanému vznikla zodpovednosť na škodu, nakoľko\nk jej vzniku by došlo preukázateľne v súvislosti s čiastočným porušením jeho povinností).\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku\nnesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že porušil svoju zmluvnú povinnosť zaslať rooming list v\ndostatočnom predstihu. Žalobca namieta, že zaslanie rooming listu nemá logický ani právny význam\nza situácie, keď žalovaný pred termínom (01.10.2010) deklaroval, že zmluvnú povinnosť zabezpečiť\nubytovacie kapacity nie je schopný splniť. Odvolací súd ale uvádza, že z vykonaného dokazovania takýto\nskutkový záver nevyplynul, naopak, žalobca bol vzhľadom na vyššie vysvetlené dôvody povinný prijať\n\nčiastočne ponúkané plnenie a teda aj zaslať rooming list. Závery súdu prvej inštancie nie sú nijako v\nrozpore s právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení v konaní sp. zn. 21/Cob/108/2015\nzo dňa 30.11.2016.\n29. Ako nedôvodné napokon odvolací súd posúdil aj odvolanie žalobcu voči výroku II rozsudku. Žalobca\nnesprávnosť rozhodnutia vidí v tom, že ho súd prvej inštancie zaviazal k náhrade trov v celom rozsahu,\nčo odôvodňuje len tým, že sa mu javí rozhodnutie o trovách ako nespravodlivé bez ohľadu na výsledok,\nz dôvodu dĺžky trvania súdneho sporu. Poukazuje na to, že žaloba bola podaná dňa 4.4.2011, zatiaľ\nposledné rozhodnutie vydané dňa 14.2.2024 a predchádzali mu tri rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nktoré boli zrušené odvolacím súdom a tiež Ústavný súd SR rozhodol, že postupom súdov boli porušené\nzákladné práva žalobcu, pričom je povinnosťou sudcu organizovať procesný postup tak, aby sa čo\nnajskôr odstránil stav právnej neistoty. Uplatnený dôvod podľa obsahu odvolania voči výroku II odvolací\nsúd kvalifikoval ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie\nveci, keď odvolateľ zrejme vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o trovách mal založiť na § 257\nCSP. Odvolací súd k argumentácii odvolateľa uvádza, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku\nod zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256\nods. 1 CSP) aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch. Ustanovenia § 257 CSP zakladá moderačné\nabsolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania\nvychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak\nokolnosti posudzovanej veci alebo okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na\nnich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Jeho\naplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a vždy musí mať výnimočný\ncharakter a musí sa vykladať reštriktívne. Súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú\nzvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy\nkonania výnimočne prihliadnuť. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania alebo časti trov podľa §\n257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým\nmravom. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania\nalebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej\nsituácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej\nnormy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, spis. zn. III. ÚS 638/2016).\n30. Odvolateľ odôvodňuje existenciu dôvodov pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP\nbez ohľadu na výsledok fakticky len dĺžkou konania a tým, že sa mu v kontexte opakovane rušených\nrozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR o porušení jeho základných\npráv, javí rozhodnutie o trovách podľa výsledku sporu nespravodlivé. Odvolací súd znova zdôrazňuje, že\nustanovenie § 257 CSP je potrebné vykladať reštriktívne. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné\nosobitosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému\nžalovanému v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom označené okolnosti, týkajúce sa\npriebehu konania, nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo možné neprihliadať\nna postup podľa § 255 ods. 1 CSP a na výsledok sporu pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nAni opakované zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nadriadeným súdom nepredstavuje žiadnu\nvýnimočnosť okolností danej veci ani procesnej situácie, ktorá by odôvodňovala nepriznanie náhrady\ntrov konania. Odvolanie žalobcu voči výroku II rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.\nOdvolací súd k rozhodnutiu dodáva, že i keď bol žalobca úspešný v odvolacom konaní vedenom\nKrajským súdom v Trnave sp. zn. 21Cob/12/2013, sp. zn. 21Cob/108/2015 a sp. zn. 21Cob/26/2019,\nzásadu úspechu je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k výsledku.\n31. Odvolací súd tak sumárne konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne\nrelevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci, v zásade\nzopakoval argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však tento\nvysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je vecne správne a viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté\nrozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n32. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd\nmu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n36. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\n37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/9/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f99a4182-ad3e-4528-ba3b-3f993b006ce8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d072fee0-8690-4284-85f3-a27787bc4fde:77c376a5-021e-4d7e-85a0-8ab333d1b6ea", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7116210221.3", "spisova_znacka": "26Cb/17/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/17/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7116210221.3"}]}