Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/95/2023 z 4. 12. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2025, sp. zn. 6Cob/95/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:2314222316.3 Krajský súd Bratislava | 6Cob/95/2023 | ECLI:SK:KSBA:2025:2314222316.3 | 2025-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, OZ, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98a87b81-3edf-43bf-94ac-94e58285658d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2314222316.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 6Cob/95/2023 2314222316 04. 12. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:2314222316.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., so sídlom Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268, právne zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa proti žalovanému: Občianske združenie PROVIDENTIA, so sídlom Seredská 308/5, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 42 156 050, právne zastúpený: Advokátska kancelária LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54 846 382, o zaplatenie sumy 223 748,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/4/2014-1658 zo dňa 08.06.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/4/2014-1658 zo dňa 08.06.2022 potvrdzuje. II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 35Cb/4/2014-1658 zo dňa 08.06.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“), v právnej veci žalobcu: AVA-stav, s.r.o., so sídlom Puškinova 700/90, 924 01 Galanta, IČO: 43 989 268 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,zhotoviteľ“) proti žalovanému: Občianske združenie PROVIDENTIA, so sídlom Seredská 308/5, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 42 156 050 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“), o zaplatenie 223 748,32 eura s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcovi uložil povinnosť žalovanému zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 34, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 272 ods. 2, § 275 ods. 4, § 536, § 537, § 538, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 548 ods. 1, § 549 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 223 748,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 223 748,32 eura od 28.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Dôvodil, že ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného dielo s názvom „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ (ďalej aj ako ,,dielo“) podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.03.2011 (ďalej aj ako ,,ZoD“). Tvrdil, že pri realizácii diela došlo k objednaniu ďalších prác, s ktorými ZoD nepočítala, pričom k ich odsúhlaseniu oboma zmluvnými stranami došlo v stavebnom denníku. Vzhľadom na tieto práce vystavil dňa 20.03.2013 faktúry, splatné dňa 27.03.2013, celkovo v sume vo výške 223 748,32 eura. Jednotlivé práce sú špecifikované v súpise vykonaných prác v stavebnom denníku. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.05.2015 uviedol, že uzatvoril so žalobcom ZoD. Cena za dielo bola stanovená ako pevná na základe ponuky zhotoviteľa podľa položkovitého rozpočtu stavby. Tvrdil, že v súlade so ZoD cenu diela uhradil. Zároveň uviedol, že v ZoD sa strany podrobne dohodli na postupe ohľadne prípadných prác, ktoré nie sú predmetom plnenia. Ďalej tvrdil, že žiadna objednávka z jeho strany ohľadom naviac prác sa neuskutočnila. Taktiež nedošlo k uzavretiu dodatku k ZoD, kde by mali byť eventuálne naviac práce ocenené a premietnuté. Dôvodil, že k uzavretiu dodatku nedošlo, nakoľko to nebolo nutné. Práce boli vykonávané v súlade so zmluvou. Vystavenie faktúr ohľadne údajných naviac prác považoval za neoprávnené a účelové, nakoľko žiadne naviac práce vykonané neboli. Dôvodil, že žalobca si bol vedomý toho, že postup ohľadne prípadných naviac prác nebol dodržaný v súlade s ustanoveniami ZoD, nakoľko z faktúr, na ktoré sa odvoláva žalobca ohľadne naviac prác, tie mali byť vykonané iba na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác. Žalovaný poukázal, že podľa bodu 6.3 ZoD, prílohou faktúr má byť súpis vykonaných prác, ktorý súpis má byť odsúhlasený zástupcom objednávateľa. Tieto súpisy dokonca nielenže neboli ním odsúhlasené, ale ku dňu vystavenia predmetných faktúr, neboli ani predložené na akceptáciu. Podľa bodu 6.1 ZoD fakturácia sa uskutoční raz za mesiac po ukončení mesiaca na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác. Žalobca fakturoval údajné naviac práce až dňa 20.03.2013 po kolaudácií diela, s lehotou ich splatnosti dňa 27.03.2013, ktorá nemá žiadnu oporu v zmluvných dojednaniach. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca mu faktúrami z roku 2013 fakturuje údajné naviac práce, ktoré boli vykonané ešte v roku 2011. Napr. faktúra č. 201300039, kde žalovanému pod R.č. 219 fakturuje naviac práce za elektroinštalácie za mesiace 09/2011 a 10/2011. Práce boli ukončené podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí diela dňa 31.07.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že cena diela je stanovená ako pevná a to podľa ponuky zhotoviteľa - položkovitého rozpočtu. Ak mal žalobca za to, že vykonal naviac práce, ktoré neboli zahrnuté v predmete plnenia podľa ZoD, mali byť podľa ZoD tieto naviac práce dohodnuté v stavebnom denníku ocenené a premietnuté do zmeny rozsahu diela uzavretím dodatku k ZoD. Následne mal žalobca podľa vystaveného a odsúhlaseného súpisu vykonaných prác odvolaním sa na dodatok k ZoD vystaviť faktúry po ukončení mesiaca, kedy boli tieto údajné naviac práce vykonané a odsúhlasené. Žalovaný dôvodil, že neboli dodržané ani zmluvné dojednania ohľadne postupu pri možnej potrebe realizácie naviac prác a neboli dodržané ani ustanovenia ObZ pri uplatnení nároku na zvýšenie ceny diela z dôvodu naviac prác. Žalovaný argumentoval, že žalobca nepreukázal, či splnil zmluvné a zákonné podmienky nároku za údajné vykonanie naviac prác a nepreukázal, že vykonal nejaké naviac práce, s ktorými ZoD nepočítala. Navrhol žalobu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania. Rozsudkom Okresný súd Galanta č.k. 35Cb/4/2014-1276 zo dňa 05.03.2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214 147,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 214 147,72 eura od 28.03.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 91,40 %. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/86/2019-1340 zo 29.07.2020 na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214 147,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 214 147,72 eura od 28.03.2013 do zaplatenia a vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 91,40 % zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, je existencia návrhu zmluvy, prijatie návrhu a vzájomná zhoda vôle subjektov. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať náležitosti, ktorými sú zmluvné strany, predmet diela, určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela, dohoda o cene diela alebo spôsobe jej určenia alebo výslovná dohoda zmluvných strán o tom, že chcú uzavrieť zmluvu o dielo aj bez určenia ceny. Ak sa zmluvné strany rozhodnú pre ústnu formu zmluvy o dielo, v takom prípade musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípade sporu. Dôvodil, že z napadnutého rozsudku nevyplýva ako sa súd vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že v prípade zistenia aj nepredvídaných naviac prác musia byť dohodnuté zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných strán na stavbe, následne ocenené a premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku v tejto zmluve, keď tvrdenia žalobcu o uzavretí samostatnej zmluvy o dielo v ústnej forme poprel. Po vrátení veci súdu prvej inštancie sa v konaní vyjadril žalobca podaním zo dňa 24.08.2021 s tým, že fakturované práce neboli súčasťou ZoD, ktorá bola uzatvorená ako výsledok verejného obstarávania, neboli zahrnuté vo výkaze výmer a teda neboli v rámci predmetu verejného obstarávania žalovaným požadované. Uplatnený nárok predstavuje cenu za práce, ktoré nevyplývali z písomnej ZoD, ale vyplynuli z nedostatkov projektovej dokumentácie, z chýb výkazu výmer a nedostatočnej prípravy žalovaného na realizáciu zákazky, ako aj zo zmeny stavby pred jej dokončením, ktorej realizačnú dokumentáciu spracoval hlavný inžinier projektu H. C. na pokyn žalovaného. Na práce, ktoré sú predmetom žalobného nároku, sa vytvárali samostatné cenové ponuky alebo sa medzi štatutárnymi zástupcami strán dohodlo, že „oni dvaja sa finančne dohodnú“. Dôvodil, že objednávateľom získaný nenávratný finančný príspevok bol rozpočtovo a projektovo viazaný na stavbu ,,Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic Sládkovičovo“ a akákoľvek položka nezahrnutá v projekte a/alebo rozpočte predloženom pre financujúci orgán, by bola automaticky prekvalifikovaná ako neoprávnený výdavok. Došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo ohľadom dodatočných prác. Žalovaný si objednal konkrétne práce, teda mu navrhol uzatvorenie zmluvy o dielo, pričom on objednané práce vykonal a odovzdal, pričom žalovaný tieto práce bez výhrad prevzal. Prvé práce mimo zmluvy o dielo boli objednané žalovaným pri prevzatí staveniska, keďže si bol vedomý, že bez realizácie týchto prác sa on ako zhotoviteľ nevie dostať na pozemok a teda by nebolo možné dielo zrealizovať. Pri prevzatí staveniska boli rovnako objednané aj ďalšie práce, napríklad preloženie chatiek a vzhľadom na túto prax zmluvné strany pokračovali v dohodnutom spôsobe objednávania prác, a to ústne mimo ZoD, keďže tieto práce nemohli byť pre financované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku (ďalej len ako ,,NFP“). Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 01.03.2022 popieral tvrdenie žalobcu, že projektová dokumentácia bola pripravená na úrovni pre stavebné povolenie a nešlo o realizačný projekt. Tvrdil, že do verejného obstarávania bol daný projekt a podľa neho bola uzatvorená ZoD. Existovala iba jedna ZoD, od ktorej sa všetko odvíjalo, išlo o kompaktný celok, čiže malo sa vykonať iba jedno dielo, nie čiastkové diela. Žalovaný opätovne poukázal na zmluvné dojednania v ZoD vo vzťahu k naviac prácam ako aj na uzavreté dodatky č. 1. až č. 3. Tieto dodatky sa uskutočnili v súlade so ZoD, pričom tieto zmeny muselo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len ako ,,MPRV SR“) najprv odsúhlasiť na základe žiadosti. K žiadnej inej dohode, resp. dodatku ohľadne zmien nedošlo. Nad rámec uvedenej písomnej ZoD žiadne iné ústne zmluvy medzi oprávnenými osobami uzavreté neboli. Dôvodil, že aj keby niektorí svedkovia naznačovali, že nejaké práce sa mohli urobiť alebo sa urobili, nemohlo to byť na základe platnej dohody, nakoľko aj ústna dohoda musí mať minimálne podmienky platnej dohody o tom, čo sa malo urobiť, čiže identifikácia predmetu vykonávajúcich prác, dokedy sa to malo uskutočniť, v akej cenovej relácii, s dohodnutými platobnými podmienkami. Žalovaný argumentoval, že nemal ani možnosť nad rámec písomnej ZoD uzatvárať nejaké občianskoprávne zmluvy, keďže na to nemal žiadne finančné prostriedky a nemal žiadny dôvod vstúpiť do súkromnoprávnych vzťahov a tým vytvoriť hybridný stav obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov. Popieral tvrdenie žalobcu, že si objednával naviac práce s tým, že sa potom finančne dohodnú. Tvrdil, že písomne reagoval na žiadosti žalobcu a upozornil ho, aby vykonával dielo v súlade s projektom a so ZoD. Nie je pravdou, že sa projekt nemohol meniť, nakoľko sa menil minimálne trikrát, ktorú zmenu odsúhlasilo aj MPRV SR. Tvrdil, že žalobca deklaroval, že ak by boli prípadné zmeny v rámci projektu, že bude potrebné napríklad použiť väčšie množstvo materiálu a podobne, tieto výdavky budú kryté ušetrením na iných položkách, ktoré boli podľa jeho názoru zbytočne draho nacenené. Žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, na ktorých položkách sa malo šetriť, predpokladal že sa ušetrí napríklad lacnejším obstaraním stavebného materiálu a podobne. Dôvodil, že si dal vypracovať znalecký posudok Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, ústavom súdneho znalectva č. 8/2022, ktorým bolo zistené, že podľa položkovitého rozpočtu SO01 sa izolácia strechy mala vykonať z minerálnej vlny Nobasil, ale podľa skutočného stavu bol použitý polystyrén, rozvody sa mali uskutočniť z medených tvrdých rúrok, ale podľa skutkového stavu rúrky boli plastohliníkové, omietky sa mali realizovať ako dvojvrstvové, avšak sú jednovrstvové. Rozdiel medzi cenou iba za sledované práce podľa projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu a podľa skutkového stavu je v sume vo výške 92 184,69 eura bez DPH. Mal za to, že suma, ktorú žalobca takouto formou vedel ušetriť aj na ostatných položkách, ktoré neboli znalcovi zadané, je zrejme omnoho vyššia. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 16.03.2011 uzavreli žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ zmluvu o dielo na základe výsledku verejného obstarávania v zmysle § 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon o verejnom obstarávaní“). Objednávateľ na obstaranie predmetu zmluvy použil postup zadávania podprahovej zákazky. Predmetom plnenia podľa čl. III bod 3.1 ZoD bolo vykonanie diela „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ podľa projektovej dokumentácie v rozsahu k zmluve priloženého odsúhlaseného položkovitého rozpočtu, ktorý zhotoviteľ zaslal do súťaže v rámci cenovej ponuky. V bode 3.3 ZoD sa zhotoviteľ zaviazal, že za podmienok stanovených v tejto zmluve a v rozsahu podľa projektovej dokumentácie v súlade s povoleniami a rozhodnutiami vydanými príslušnými orgánmi štátnej správy zrealizuje stavebné práce a vyhotoví dielo. V bode 3.7 ZoD sa objednávateľ zaviazal, že po ukončení diela zrealizované a ukončené dielo prevezme a zaplatí za jeho zhotovenie cenu dohodnutú v čl. V. a spôsobom podľa čl. VI. ZoD. Podľa čl. V. ZoD bola cena za dielo stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách (ďalej len ako ,,zákon o cenách“) a je doložená položkovitým rozpočtom zhotoviteľa, ktorý tvorí prílohu č. 1 k ZoD. Cena diela spolu s DPH v sume vo výške 1 782 818,06 eura (SO 01 penzión - Hlavná budova 1 661 484,52 eura, SO 02 Hospodárska budova - dvojgaráž 19 016,44 eura, SO 03 Altánok 8 071,74 eura, SO 04 Spevnené plochy 94 245,37 eura), bola stanovená ako pevná. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade potreby realizácie prác nad rámec dohodnutej ceny sa bude postupovať podľa bodov 5.2.1 až 5.2.3 ZoD, podľa ktorých požiadavky objednávateľa na vykonanie naviac prác, t.j. prác, ktoré nie sú predmetom plnenia zmluvy podľa čl. III. ZoD. Táto požiadavka objednávateľa musí byť zaznamenaná v stavebnom denníku. Pri naviac prácach sa bude postupovať tak, že naviac práce menšieho alebo väčšieho rozsahu musia byť dohodnuté zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných strán na stavbe, následne budú všetky tieto práce ocenené premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku k tejto zmluve. V prípade, že zhotoviteľ vykoná naviac práce bez dodržania tohto postupu, objednávateľ tieto naviac práce nebude akceptovať. V prípade zistenia nepredvídaných naviac prác, ktoré sa nemohli zistiť pri spracovaní projektovej dokumentácie a vyplynuli z charakteru stavby, má právo objednávateľ rozšíriť o tieto práce predmet zmluvy. Podľa bodu 5.3 ZoD ostatné zmeny ceny nie sú prípustné. Podľa čl. VI. ZoD cenu za dielo mal objednávateľ zhotoviteľovi zaplatiť na základe daňových dokladov - faktúr vystavených zhotoviteľom a doručených objednávateľovi tak, že fakturácia sa uskutoční raz za mesiac po ukončení mesiaca na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác - zisťovacieho protokolu. Súpis vykonaných prác mal potvrdiť stavebný dozor objednávateľa. Podľa bodu 6.2 ZoD prípadné naviac práce budú fakturované a uhrádzané samostatne s podmienkou, že budú odsúhlasené v podpísanom dodatku a príslušná faktúra zhotoviteľa bude označená odpovedajúcim číslom dodatku k tejto zmluve. Prílohou faktúr mal byť súpis vykonaných prác, ktorý bude odsúhlasený zástupcom objednávateľa (stavebným dozorom). Podľa čl. XIV. bod 14.5 ZoD meniť alebo doplňovať obsah zmluvy je možné len formou písomných číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je príloha č. 1, ktorá obsahuje položkovitý rozpočet diela. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že k ZoD bol dňa 25.07.2011 uzavretý dodatok č. 1, predmetom ktorého bola zmena čísla účtu zhotoviteľa. Predmetom dodatku č. 2 zo dňa 11.11.2011 bola zmena stavebného dozoru, výkonom ktorého objednávateľ poveril H. C.. Predmetom dodatku č. 3 zo dňa 31.05.2012 bola zmena termínu dokončenia realizácie, zmena ceny diela a zmena rozpočtu. Termín ukončenia diela bol zmenený do 07/2012, t.j. v lehote 16 mesiacov od termínu odovzdania staveniska, cena diela bola zmenená na celkovú sumu 1 782 658,69 eura (SO 01 penzión - Hlavná budova 1 661 325,14 eura, SO 02 Hospodárska budova - dvojgaráž 19 016,44 eura, SO 03 Altánok 8 071,74 eura, SO 04 Spevnené plochy 94 245,37 eura). Podľa súťažných podkladov pre podprahovú zákazku podľa § 99 zákona o verejnom obstarávaní bol žalovaný identifikovaný ako obstarávateľ predmetu zákazky - dielo „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“. Dielo malo byť financované zo štrukturálnych fondov EÚ, z Regionálneho operačného programu. Dňa 31.08.2012 bolo Mestom Sládkovičovo vydané kolaudačné rozhodnutie č. 905/2012- HL (ďalej len ako ,,kolaudačné rozhodnutie“), ktorým bolo žalovanému povolené užívanie stavby „Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie“. Na strane 3 rozhodnutia je uvedené, že na základe žiadosti investora predmetom kolaudačného konania bola aj zmena názvu stavby, a zároveň aj hlavnej budovy, a to na „Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie“. Nepodstatné zmeny skutočného realizovania stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní boli nasledovné: na 1. NP v časti „C“ dvojlôžkové izby boli vybudované s kúpeľňami so sprchou a WC v počte 4 ks a namiesto navrhovanej ošetrovne m.č. 1.48 je vybudovaná dvojlôžková izba s kúpeľňou so sprchou a WC; na 2. NP jedna izba je jednolôžková; žumpy neboli realizované, odkanalizovanie stavby je do čističky odpadových vôd (ďalej aj ako ,,ČOV“) typu TOPAS 125; bola vybudovaná protipožiarna nádrž objemu 2 x 12 m3 a menil sa typ kotlov a zásobníkov vody. Faktúrou č. 201300043 vyhotovenou dňa 20.3.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 13 015,49 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „SO04 - Spevnené plochy“. Faktúrou č. 201300042 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 1 394,42 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „SO03 Altánok“. Faktúrou č. 201300041 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 1 423,49 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „SO02 - Dvojgaráž“. Faktúrou č. 201300040 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 32 687,78 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe mailovej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „SO01 - Hlavná budova“. Faktúrou č. 201300039 vyhotovenou dňa 20.3.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 146 579,93 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „SO01 - Hlavná budova“. Faktúrou č. 201300038 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 7 093,31 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „Premiestnenie domácej vodárničky“. Faktúrou č. 201300037 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 3 018,48 eura žalobca fakturoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „Premiestnenie ČOV“. Faktúrou č. 201300036 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 8 822,26 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „Demolácia strojovne a znovu postavenie“. Faktúrou č. 201300035 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 2 281,18 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „Premiestnenie chatky č. 1“. Faktúrou č. 201300034 vyhotovenou dňa 20.03.2013, splatnou dňa 27.03.2013 v sume 7 431,98 eura žalobca vyúčtoval žalovanému na základe ústnej objednávky a súpisu vykonaných prác naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo „Oplotenie a presadenie drevín“. Súčasťou každej vystavenej faktúry bol súpis vykonaných prác, ktoré boli predmetom fakturácie. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie veľmi podrobne uviedol skutočnosti zistené z výsluchu konateľa žalobcu K. I. (bod 24. napadnutého rozhodnutia), predsedu žalovaného D. R. (bod 25. napadnutého rozhodnutia) ako aj z výsluchu svedkov L. L. (bod 27. napadnutého rozhodnutia), F. D. (bod 28. napadnutého rozhodnutia), B. E. (bod 29. napadnutého rozhodnutia), H. C. (bod 30. napadnutého rozhodnutia), H. R. (bod 31. napadnutého rozhodnutia), K. R. (bod 32. napadnutého rozhodnutia). Z predložených stavebných denníkov súd zistil, že v nich boli uvádzané záznamy o vykonávaní niektorých prác, ktoré boli súčasťou súpisov pripojených k faktúram. Zároveň z nich vyplýva, že na stavbe boli za účasti osôb poverených investorom/žalovaným, dodávateľom/žalobcom a stavebného dozoru realizované pravidelné kontrolné dni vo štvrtky. Pokiaľ ide o záznamy z kontrolných dní zapísaných v stavebnom denníku zo dňa 13.05.2011, 16.06.2011, 04.08.2011, 11.08.2011, 18.08.2011, 15.09.2011, 19.03.2012, 03.05.2012, 22.03.2012, 19.04.2012, na týchto sa konateľ žalobcu nezúčastnil. Vzhľadom na rozsah stavebných denníkov, ako aj ostatnej technickej dokumentácie, a ich obsah vyžadujúci odborné znalosti, súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. Obsahu znaleckého posudku č. 16/2018, vypracované znalcom Dipl. Ing. C. A., znalcom z odboroch stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác, odhad hodnoty nehnuteľností a zisteniam znalca sa súd podrobne venoval v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017 k vykonanému dokazovaniu uviedol, že po preštudovaní dokumentácie vrátane výkazu výmer, ktorá bola súčasťou súťažných podkladov a porovnaní s reálne vykonanými a fakturovanými prácami má za to, že fakturované práce neboli súčasťou ZoD, t.j. vzhľadom na to, že ZoD bola uzatvorená ako výsledok verejného obstarávania, neboli tieto práce zahrnuté vo výkaze výmer a teda neboli v rámci predmetu verejného obstarávania žalovaným požadované. Tieto práce vyplynuli z nedostatkov projektovej dokumentácie, z chýb výkazu výmer a nedostatočnej prípravy žalovaného na realizáciu zákazky (napr. absencia geodetického zamerania, chýbajúce vytýčenie pozemkov), ako aj zo zmeny stavby pred dokončením, ktorej realizačnú dokumentáciu spracoval H. C. na pokyn žalovaného a to najmä, ale nie výlučne: 1. Vzduchotechnika - technická správa a výkres č. VZT1 z 11/2009 spracovaný H. C. pre stavebné povolenie, kde je v kuchyni zakreslený ventilátor, avšak reálne by takto zhotovená kuchyňa neprešla kolaudačným konaním a z toho titulu si žalovaný objednal namiesto ventilátora vzduchotechnickú jednotku pre odsávanie kuchynských výparov; 2. ČOV - v projekte pre stavebné povolenie z 11/2009 bola zakreslená na výkrese č. 04 spracovaným Ing. Q. žumpa, avšak vo výkrese č. 1 z 01/2012, ktorý spracoval H. C., je už zakreslená ČOV; 3. Posun chatiek, domácej vodárničky a domácej ČOV - v projekte pre stavebné povolenie z 11/2009 výkres č. 4 vypracovaným Ing. Q. sú chatky zakreslené výlučne na parcele č. 100/2 a parcele č. 100/1, avšak v zmysle geodetického zamerania vypracovaného Ing. A. H. - geodetom v roku 2011 sú chatky čiastočne umiestnené aj na parcele č. 91/2 a č. 91/1, čiže v trase budúcej komunikácie zaznačenej v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie; 4. Zmena na 1. NP - výkres č. 4C/2 z 03/2012 vypracovaný H. C. so zaznačenými zmenami oproti projektu pre stavebné povolenie a s tým súvisiace práce (izolácie, zateplenie), ktoré boli nevyhnutné pre čerpanie finančných prostriedkov z MPRV SR. Zmeny na 1. NP mu boli zaslané e-mailom aj dňa 09.05.2012. Žalovaný musel zmeniť účel realizovaného zariadenia z „Dom dôchodcov, sociálnych služieb a hospic“ na „Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenia“. Žalobca uviedol, že požiadavka na vykonanie týchto prác bola žalovaným prednesená až v čase, keď bolo 1. NP zrealizované podľa projektu pre stavebné povolenie z 11/2009, predloženého do verejného obstarávania. Tvrdil, že všetky tieto zmeny boli predkladané D. R. až po podpise ZoD a po schválení celého procesu verejného obstarávania MPRV SR. Bez vykonania týchto prác by nebolo možné zrealizovať dielo tak, ako ho žalovaný požadoval a bez ktorých by dielo nemohol žalovaný v súlade so všeobecne záväznými predpismi riadne užívať a teda dielo by nebolo možné skolaudovať. Tieto práce boli žalovaným objednané, stavebný dozor žalovaného tieto práce bez výhrad v stavebnom denníku schvaľoval a potvrdzoval a následne aj ako kompletné dielo prevzal. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu z 22.03.2017 a listinným dôkazom vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 s tým, že žiadne zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii nemohol bez súhlasu ministerstva objednávať a odsúhlasovať a ani ich neobjednával a neodsúhlasoval. Tieto práce jeho stavebný dozor v stavebnom denníku nepotvrdzoval. Zmluva o dielo vznikla na základe vysúťažených podmienok v rámci verejného obstarávania, ktorými ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ boli viazaní. Žalovaný poukázal na stavebný denník č. 5 - č. 370395, kde je uvedené, že prítomní uviedli, že ventilátor treba osadiť podľa projektovej dokumentácie. V rámci konania nebolo preukázané, ktoré riešenie by bolo lacnejšie. Ak projekt a rozpočet počítal s určitou položkou a taká položka bola nahradená inou, neznamená to automaticky naviac práce a navýšenie rozpočtu. žalovaný poukázal na rozporné tvrdenie žalobcu, že bolo potrebné premiestniť ČOV a na druhej strane na tvrdenie, že ČOV bolo potrebné vybudovať, nakoľko sa pôvodne rátalo len so žumpou. Výkaz výmer ako aj rozpočet viď body č. 712-713 počítali s izoláciou a zateplením. Montáž umývadiel, záchodov a batérií a tak ďalej, boli tiež upravené v rámci samotnej prílohy. I kolaudácia zistila, že oproti pôvodnému projektu nastali iba nepatrné zmeny. Listom zo dňa 12.10.2011 mal žalovaný žalobcovi oznámiť, že ako prijímateľ NFP musí dodržiavať všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o poskytnutí NFP, konkrétne čl. 7 ods. 1 VZP zmluvy o NFP, podľa ktorého je prijímateľ povinný zrealizovať schválený projekt v súlade so zmluvou o NFP. Podľa nariadení Európskej komisie, Systému finančného riadenia vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zmluvy o NFP prijímateľ je povinný zabezpečiť, aby sa projekt zrealizoval podľa projektovej dokumentácie predloženej v rámci žiadosti o poskytnutie NFP a podľa zmluvy o NFP. Nakoľko do spisu žalovaným nebol založený originál uvedenej listiny a žalobca spochybnil jeho existenciu, obsah, ako aj pravosť podpisu L. L., súd na tento dôkaz neprihliadal. Znaleckým posudkom č. 8/2022 vypracovaným znaleckým ústavom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bolo zistené, že podľa položkovitého rozpočtu SO01 sa izolácia strechy mala vykonať z minerálnej vlny Nobasil, ale použitá tepelná izolácia je z polystyrénu. Podľa položkovitého rozpočtu SO01 - Vykurovanie, ústredné vykurovanie, rozvodné potrubie malo byť potrubie z medených rúrok tvrdých, v skutočnosti sú radiátory napojené plastohliníkovými rúrkami. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 16.03.2011 ZoD na základe výsledku verejného obstarávania v zmysle § 3 zákona o verejnom obstarávaní. Na obstaranie predmetu zmluvy - vykonanie diela „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ bol použitý postup zadávania podprahovej zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Zmluvné strany v zmluve o dielo komplexne dojednali postup v prípade zistenia nepredvídaných naviac prác menšieho alebo väčšieho rozsahu, ktoré mali byť dohodnuté zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady zástupcov strán, a následne ocenené a premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku ku zmluve. V prípade, ak by zhotoviteľ vykonal naviac práce bez dodržania tohto postupu, strany si dojednali, že objednávateľ tieto naviac práce nebude akceptovať. Zároveň sa strany dohodli, že meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy bolo možné len formou písomných číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán. Súd považoval za nesporné, že ohľadne prác, zaplatenia ceny ktorých sa žalobca domáha v tomto konaní, k zmene diela vo forme uzavretia písomného dodatku k ZoD zo dňa 16.03.2011 medzi stranami sporu nedošlo. Žalobcom uplatnený nárok má predstavovať cenu za práce, ktoré nevyplývali zo ZoD, ale tieto práce vyplynuli práve z nedostatkov projektovej dokumentácie, z chýb výkazu výmer a nedostatočnej prípravy žalovaného na realizáciu zákazky (napr. absencia geodetického zamerania, chýbajúce vytýčenie pozemkov), ako aj zo zmeny stavby pred dokončením, ktorej realizačnú dokumentáciu spracoval hlavný inžinier projektu H. C. na pokyn žalovaného. Podľa žalobcu malo ísť o úplne nové požiadavky žalovaného a žalobca ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti nemohol predvídať potrebu ich realizácie pri predložení cenovej ponuky do verejného obstarávania realizovaného žalovaným. Žalobca požaduje uhradiť cenu za stavebné práce titulom ústne uzatvorenej samostatnej a oddelenej zmluvy/zmlúv o dielo, keďže medzi štatutárnymi zástupcami dochádzalo k dohodám o realizácii prác, ktoré neboli zahrnuté v projekte a ani v rozpočte, ktorý bol prílohou ZoD. Žalovaný uzavretie samostatných písomných či ústnych zmlúv o dielo alebo dohôd poprel, s tým, že všetky práce na diele mali byť realizované na základe ZoD zo dňa 16.03.2011. Vychádzajúc z pokynov odvolacieho súdu súd považoval za podstatné vyriešiť otázku, či práce, z ktorých vyplývajú nároky uplatnené v konaní, spadali pod režim naviac prác komplexne upravený v ZoD zo dňa 16.03.2011 alebo nie, a či potom došlo k platnému uzavretiu samostatných zmlúv. Objednávateľom získaný nenávratný finančný príspevok bol rozpočtovo a projektovo viazaný na stavbu „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic Sládkovičovo“, zmeny v projekte žalovaný nemohol bez súhlasu ministerstva objednávať a akákoľvek položka nezahrnutá v projekte a/alebo rozpočte predloženom pre financujúci orgán (ministerstvo), by bola automaticky kvalifikovaná ako neoprávnený výdavok. Žalobca na základe uvedeného dospel k záveru, že práve pre túto skutočnosť nie je možné predmetné dodatočné práce posudzovať v súvislosti so ZoD. Súd prvej inštancie uviedol, že ani verejné obstarávanie ani poskytnutie nenávratného finančného príspevku nevylučujú možnosť dojednania zmeny diela za podmienok stanovených dohodou strán a ObZ, len čerpanie financií podmieňujú súhlasom financujúceho orgánu (ministerstva). Zmenu diela a jej dôsledky na cenu upravuje § 549 ods. 2 ObZ, v zmluve si strany dojednali podmienky v prípade potreby vykonania naviac prác vrátane stanovenia ich ceny a k zmene ZoD aj reálne dochádzalo, na základe dodatkov č. 1 až č. 3. Podľa názoru súdu v konaní bolo preukázané, že k zmenám vyvolaným nedostatkami projektovej dokumentácie spracovanej pre stavebné konanie a pôvodných podkladov ako aj zmenou účelu stavby a dodatočnými požiadavkami investora skutočne došlo. D. R., predseda žalovaného uviedol, že v rámci výstavby sa menila situácia a menila sa stavba. Potvrdil, že projekt sa realizoval a že bola zrealizovaná aj zmena na spodnom podlaží, kde sa vybudovalo päť kúpeľní navyše. Potvrdil, že došlo k premiestneniu ČOV, chatky a kotolne a že zástupcovia žalobcu v priebehu realizácie neustále riešili zmeny, ktoré boli potrebné. Vnímal to v rámci ZoD. Vylúčil však, že by sa s konateľom žalobcu dohodli na konkrétnej položke za konkrétnu sumu. Konateľ žalobcu ho mal ubezpečovať, že sa nejednalo o práce za veľa financií a navrhnúť mu, že ušetrí na stavbe, pričom nikdy sa nebavili položkovite, kde ušetrí a koľko ušetrí, ako to vykompenzuje. Žalovaný tak vylúčil uzavretie samostatných zmlúv o dielo, vylúčil existenciu konkrétneho dojednania o predmete diela a jeho rozsahu, či dohodu o cene a spôsobe jej zaplatenia vo vzťahu k tvrdeným samostatným zmluvám. Svedok K. R., v čase realizácie člen žalovaného, potvrdil, že došlo k premiestneniu chatky, k presadeniu stromov, ku zmene účelu ľavého krídla. Skutočnosť, že došlo k zmenám v projekte jednoznačne konštatoval aj znalec, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o zmeny na Hlavnej budove, tak výkres č. 4C/2 z marca 2012 vypracoval H. C.. Výkres obsahuje zmeny oproti výkresom z projektovej dokumentácie použitej vo výberovom konaní a žalobcovi bol dodaný dňa 09.05.2012. Zmena na tomto podlaží bola vyvolaná pravdepodobne zmenou účelu rozpracovaného diela podľa stavebného povolenia, a to z ,,Domu dôchodcov, sociálnych služieb a hospicu“ na ,,Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie sociálnych služieb“ a projektant skreslil zmenený skutkový stav. Zmena názvu stavby znamenala aj zmenu rozsahu určitých prác na diele. Tieto zmeny sú súčasťou prác fakturovaných žalobcom, nakoľko sa počas výstavby menila aj projektová dokumentácia, aj projektant dokresľoval výkresy podľa už čiastočne zrealizovaných prác na diele. Znalec zároveň potvrdil, že pri navrhovaní a skresľovaní projektu pre stavebné povolenie vychádzal projektant z údajov na listoch vlastníctva a zo zakreslenia objektov na katastrálnej mape, na ktorej pravdepodobne neboli objekty chatiek, domácej vodárničky zakreslené. Projektant si nedal geodeticky zamerať jednotlivé budovy a stavby, ktoré fyzicky stáli na parcelách patriacich z väčšej časti žalovanému. Podľa znalca až pri začatí realizácie, keď sa začali vytyčovať objekty, prípojky, inžinierske siete, zistili strany sporu, že určité objekty sú v trase komunikácie. Vykonanie zmien oproti pôvodnému projektu bolo potvrdené aj v kolaudačnom rozhodnutí, v rámci ktorého bola potvrdená aj zmena názvu diela. Vykonávanie zmien vo svojich výpovediach potvrdili aj svedkovia L. L. (asistent stavbyvedúceho, neskôr výrobný riaditeľ žalobcu), F. D. (obchodný riaditeľ žalobcu), B. E. (asistent stavbyvedúceho, technik žalobcu), H. R., ktorý sa na realizácii diela zúčastňoval ako asistent H. C., ktorý na stavbe vykonával stavebný dozor a časť z nich je zaznamenaná aj zápismi v stavebnom denníku. Po opätovnom posúdení výpovedí a v niektorých prípadoch ich doplnení súd prvej inštancie dospel k záveru, že z nich nemožno vyvodiť, že vykonané práce neboli prácami, ktoré spadajú pod režim pôvodnej ZoD zo dňa 16.03.2011, ale že došlo k uzavretiu samostatných zmlúv. Svedok L. L. uvádzal, že zmeny boli riešené s projektantom, aby dielo bolo uskutočniteľné, ich vykonanie bolo nevyhnutné pre riadne zrealizovanie diela. Naviac práce boli vopred konzultované a objednané a žalovaný sám žiadal ich realizáciu. Svedok nevypovedal o samostatných zmluvách o dielo, len o zmenách, ktoré mali zabezpečiť riadnu realizáciu diela, ktoré bolo predmetom ZoD. Svedok B. E. uviedol, že sa pýtal D. R. čo s tými prácami, ktoré sú mimo rozpočtu a ten mu mal povedať, že všetky tieto naviac práce, ktoré sa vyskytnú sú dohodnuté, že sa súhrnne zrátavajú a riešené budú po ukončení stavby. Ani tento svedok nevypovedal akým režimom sa tieto práce mali spravovať, len o tom, že malo ísť o naviac práce, ktoré mali byť dohodnuté a riešené súhrnne. Svedok H. R. uviedol, že na stretnutiach v sobotu, na ktorých boli prítomný aj konateľ žalobcu, sa prebrali veci tak, aby sa doladili potrebné detaily, aby samotná stavba bola funkčná a bolo ju možné skolaudovať. Vychádzalo sa z projektovej dokumentácie, ktorá bola spracovaná len pre stavebné povolenie. Boli určité veci, ktoré D. R. ústne doobjednával, s tým že on sa s konateľom žalobcu potom dohodne na financiách. Vždy, keď niečo chýbalo, bolo povedané nech sa to urobí, oni dvaja sa finančne dohodnú. Ani H. R. tak nevypovedá o uzatváraní nových zmlúv, ale o požiadavkách zo strany žalovaného vyplývajúcich z nedostatkov projektovej dokumentácie spracovanej pre stavebné povolenie. Svedok F. D. uviedol, že investor požiadal o prekládku chatiek, vodárničky a ČOV a o presadenie stromov na druhú stranu pozemku, čo sa uskutočnilo pri prevzatí staveniska, t.j. mimo ZoD. S D. R. a K. R. malo byť dohodnuté, že všetky tieto stavebné práce budú zaplatené pri konečnom zúčtovaní diela. Súd uvádza, že skutočnosť, že o zmeny investor požiadal po prevzatí staveniska sama o sebe neznamená, že šlo o požiadavku mimo ZoD. Sám svedok v ďalšom vyjadrení hovorí o dohode o zaplatení prác pri konečnom zúčtovaní diela, teda túto dohodu spája s pôvodnou ZoD a nie s údajnými samostatnými zmluvami. Podľa výpovede svedka aj ceny týchto prác mali byť také, ktoré boli v rozpočte k pôvodnej ZoD. Naviac práce boli podľa svedka nacenené v jednotkových cenách, ktoré boli súčasťou zmluvného rozpočtu a na konci sa mali vysporiadať. Svedok síce uvádzal, že všetky naviac práce sa objednávali ústne za jeho účasti, účasti konateľa ako aj D. R. a K. R., rozsah týchto prác však uviesť nevedel, nakoľko sa bavili len všeobecne a nevedel ani uviesť, koľko ústnych dohôd na naviac práce bolo uzavretých, ale vždy sa riešili tieto problémy hlavne u nich v sídle spoločnosti, kde sa stretli všetci, povedalo sa, ktoré sú naviac práce a investor povedal, že to treba urobiť, že na konci to zúčtujú. Konateľ žalobcu K. I. vo svojej výpovedi uviedol, že všetky kroky a všetky práce naviac predstavovali nutné a najmenšie náklady, aby budova bola zrealizovateľná. Žalovaný vedel o potrebe naviac prác, požiadavky prichádzali z jeho strany, on ich po konzultácii so svojím stavebným dozorom žiadal o vykonanie prác. Boli dohodnutí, že jednotlivé ceny budú dodržané, ktoré sú v rozpočte a keď nie, tak určite budú predmetom dohody. Pri chatách a nejakom chodníku sa aplikovali bežné ceny a hlavne sa mali ceny koordinovať z rozpočtu. Dielo sa malo dokončiť ako to bolo stanovené v lehote a ako sa dohodli s investorom. Práce sa zaznamenávali v stavebnom denníku. Tieto zmluvy o dielo ústnou formou boli uzavreté vo firme žalobcu a podstatná časť tých dohôd sa uskutočnila vonku na stavbe. Súd prvej inštancie uviedol, že z uvedeného vyplýva, že práce, cenu ktorých si žalobca uplatňuje v konaní, boli realizované z dôvodu, aby dielo, ktoré bolo predmetom ZoD bolo uskutočniteľné (napr. odstránenie ČOV, kotolne, stromov) a aby stavba bola funkčná (napr. okapové chodníky, statika, vzduchotechnika) a zároveň reflektovali na požiadavku žalovaného na zmenu účelu využitia jedného krídla hlavnej budovy. Podľa názoru súdu všetky práce vymedzené v súpisoch prác tvoriacich prílohu faktúr predstavujú plnenie zo ZoD, ktorými mal byť rozšírený predmet ZoD tak ako to predpokladala zmluva v bode 5.2.3, a to tak, že v prípade zistenia nepredvídaných naviac prác, ktoré sa nemohli zistiť pri spracovaní projektovej dokumentácie a vyplynuli z charakteru stavby, má právo objednávateľ rozšíriť o tieto práce predmet zmluvy. Dohoda o zmene zmluvy o dielo, ktorej predmetom má byť rozšírenie, či kvalitatívna zmena diela, nepredstavuje samostatnú právnu skutočnosť a zmenu v právnych vzťahoch vyvoláva vždy len v spojení so zmluvou, ktorú mení (rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/262/2008 zo dňa 20.01.2010). Naviac práce mali doplniť detaily, s ktorými pôvodná projektová dokumentácia nepočítala a mali zabezpečiť kvalitatívnu zmenu v súvislosti s požadovanou zmenou účelu časti stavby z hospicu na sociálne zariadenie, z čoho je zrejmá ich prepojenosť s pôvodnou ZoD. Tvrdenie, že tieto práce boli predmetom samostatných ústnych zmlúv, uzavretých oddelene od ZoD zo dňa 16.03.2011 žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaný v konaní jednoznačne poprel, že by uzatváral ústne alebo písomne akékoľvek iné zmluvy nad rámec ZoD. Žalobca pritom nevedel v konaní jednoznačne špecifikovať ani koľko týchto samostatných zmlúv malo byť uzavretých a za akých podmienok. Konateľ žalobcu tvrdil, že časť mala byť dojednaná na cca troch stretnutia v bývalom sídle žalobcu, väčšina na stretnutiach na stavbe, väčšina prípadov bola zaznamenaná na kontrolných dňoch, ktoré sa mali uskutočňovať vo štvrtok. Následne však konateľ žalobcu uviedol, že on sa na kontrolných dňoch nenachádzal, ale po sobotách sa tam stretávali s predsedom žalovaného D. R.. Toto tvrdenie o stretnutiach v sobotu však predseda žalovaného poprel a rovnako svedok K. R. uviedol, že on na stavbu v sobotu nechodil a vo štvrtok na kontrolných dňoch sa s konateľom žalobcu zriedkakedy stretol. Svedok F. D. zas tvrdil, že všetky naviac práce sa objednávali ústne za jeho účasti hlavne v sídle spoločnosti, ani on však nevedel uviesť, koľko ich bolo a aký rozsah prác bol dojednaný, nakoľko sa bavili len všeobecne. Toto vyjadrenie zodpovedá aj vyjadreniu D. R., ktorý tiež uvádzal, že sa nedohodovali na konkrétnej položke za konkrétnu sumu. Žiadny z ďalších svedkov neuvádzal, že by bol prítomný pri uzatváraní samostatných dohôd o prácach naviac mimo ZoD zo dňa 16.03.2011. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že o požiadavkách žalovaného svedčia aj záznamy z kontrolných dní zapísaných v stavebnom denníku zo dňa 13.05.2011, 16.06.2011, 04.08.2011, 11.08.2011, 18.08.2011, 15.09.2011, 19.03.2012, 03.05.2012, 22.03.2012, 19.04.2012. Na týchto sa však konateľ žalobcu nezúčastnil a preto nie je zrejmé, kedy medzi ním a predsedom žalovaného ako oprávnenými osobami malo dôjsť k uzavretiu samostatnej zmluvy a za akých podmienok. Súd konštatoval, že vo vzťahu k údajným samostatným zmluvám o dielo žalobca neprodukoval ucelené tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, kedy došlo k stretu návrhu a jeho akceptácie a že vo vôli subjektov bola vzájomná zhoda smerujúca k uzavretiu samostatných zmlúv o dielo, a ani tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že samostatné zmluvy o dielo spĺňali podstatné náležitosti s vymedzením predmetu diela a ceny (viď opakované vyjadrenia, že sa bavili len všeobecne, vyjadrenie, že jednotlivé ceny budú dodržané, ktoré sú v rozpočte a keď nie, tak určite budú predmetom dohody). Žalobca ani účinným spôsobom nerozporoval tvrdenia žalovaného o tom, že v súvislosti s naviac prácami nemalo dôjsť k navýšeniu ceny diela, nakoľko tieto mali byť pokryté úsporami na iných položkách. Žalovaný zároveň znaleckým posudkom č. 8/2022 doložil, že zámeny materiálu (vo vzťahu k určitým položkám, ocenenie ktorých žalovaný znalcovi navrhol - napr. izolácia strechy, rozvody) znamenali úsporu predstavujúcu rozdiel medzi cenou sledovaných prác podľa projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu a medzi skutkovým stavom. Konateľ žalobcu K. I. ako aj svedok F. D. síce pripustili, že došlo k zámene určitých materiálov za ich ekvivalenty, na otázky či v dôsledku týchto zámen došlo k úspore finančných prostriedkov však odpovedali vyhýbavo, resp. konateľ žalobcu akúkoľvek úsporu poprel. Vzhľadom k uvedenému, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo mimo ZoD zo dňa 16.03.2011 k uzavretiu inej zmluvy o dielo písomnou či ústnou formou, predmetom ktorej mali byť naviac práce, dospel súd k záveru, že tieto plnenia možno podriadiť len pod režim naviac prác upravený v ZoD, ktorá dohodu o rozšírení rozsahu diela pripúšťala. Zmluva však v zmysle bodu 14.5 pre platnosť tejto dohody predpokladala uzavretie dodatku v písomnej forme. V konaní však nebolo sporné, že písomný dodatok o naviac prácach uzavretý nebol a preto je akákoľvek dohoda neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy v zmysle § 40 ods. 1 OZ. V zmluve o dielo je pritom cena stanovená ako pevná, v dôsledku čoho pri neexistencii platného dodatku o rozšírení predmetu diela, bol žalobca ako zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo aj v prípade, kedy náklady za zhotovenie diela sú vyššie ako pôvodne predpokladal. V takom prípade na strane žalobcu nevzniká ani právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát vymedzených v § 451 a 454 OZ. Nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy, u ktorého neboli splnené podmienky na úhradu ceny týchto prác. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu pre priznania ním uplatneného plnenia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 25.08.2022 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietal, že súd pri posúdení veci nesprávne právne vyhodnotil všetky substancované skutočnosti strán sporu tým, že vylúčil možnosť právne vykladať vzťahy týkajúce sa vykonaných prác a majetkového prospechu prostredníctvom právneho inštitútu samostatnej ústnej zmluvy o dielo/zmlúv o dielo bez akéhokoľvek logického a právneho odôvodnenia, a že rovnako postupoval aj v prípade druhotne uplatňovaného právneho titulu v podobe bezdôvodného obohatenia. Dôvodil, že na uzatvorenie samostatnej ústnej zmluvy o dielo zakladajúcej samostatný právny titul odlíšiteľný od ZoD zo dňa 16.03.2011 v znení jej dodatkov postačovala aj ústna forma právneho úkonu, na rozdiel od písomnej formy vyžadovanej pri zmene ZoD. Žalobca uviedol, že obligatórna náležitosť v podobe špecifikácie určitého samostatného diela/ diel vyplýva zo skutkovo preukázaného právneho stavu a výpovedí svedkov, keď preukázateľne prijal ústny návrh od oprávnenej osoby za žalovaného na konkrétnom mieste (na nehnuteľnosti žalovaného) v určitom čase (v čase realizácie odlíšiteľného diela podľa ZoD) s konkrétnym popisom predmetu samostatne určiteľného diela vecne a aj technicky odlíšiteľného od pôvodného obsahu a rozsahu ZoD. Žalobca uviedol, že k prvej samostatnej zmluve o dielo došlo ešte pred prevzatím staveniska, kedy v zápise o prevzatí staveniska je konštatované, že práce boli vykonané na pokyn/ žalovaného a v čase prevzatia staveniska boli práce vykonané. Aj tieto práce súd bez ďalšieho podradil pod plnenie ZoD, a to aj napriek tomu, že boli zrealizované pred samotným zahájením plnenia ZoD. Mal za to, že si so žalovaným zaviedli zrealizovaním prác pred faktickým zahájením realizácie prác podľa ZoD samostatný odlíšiteľný systém objednávania a realizácie prác mimo systému ZoD podliehajúceho inému právnemu režimu, v rámci ktorého bol poskytnutý NFP z verejných zdrojov na realizáciu vymedzeného predmetu diela a týmto odlíšiteľným systémom postupovali pri všetkých prácach tvoriacich predmet súdneho konania. Obligatórna náležitosť v podobe dohody na odplatnosti rovnako preukázateľne vyplýva zo skutkového stavu veci, kde priamo z výpovedí svedkov vyplýva, že oprávnená osoba konajúca za žalovaného na mieste, kde sa mali realizovať čiastkové diela sa pri osobnom popise týchto diel ústne dohodla na odplatnosti tohto samostatne určeného diela/diel s jeho štatutárnym zástupcom. Svedčí o tom vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.02.2022, že tieto objednané práce sa majú „započítať“ s tým, čo sa na stavbe „ušetrí“. Súd sa však s jednotlivými vyjadreniami žalovaného, ktoré preukazujú objednávanie prác a dohodnutie ich odplatnosti v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Súd opomenul, že žalovaný žalované práce prevzal, nenamietal a do dnešného dňa ich užíva a teda ich v plnom rozsahu akceptoval. Z uzatvorených dodatkov a z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že ich predmetom boli výlučne skutočnosti zahrnuté v ZoD, a teda skutočnosti zahrnuté tak v projektovej dokumentácii, či vo výkaze výmer ako aj, že napĺňali účel realizácie diela financovaného z NFP. Práce realizované na základe samostatných zmlúv o dielo nemohli byť zahrnuté v ZoD prostredníctvom dodatkov, keďže dodatkami bol upravovaný výlučne rozsah diela zahrnutého v ZoD, resp. skutočnosti v ZoD uvádzané. Súd sa v napadnutom rozsudku s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal, iba skonštatoval bez akéhokoľvek bližšieho skúmania a bez skúmania skutočnej vôle zmluvných strán, že ak boli už uzatvorené dodatky k ZoD, mohol sa so žalovaným dohodnúť na uzatvorení ďalšieho dodatku k ZoD. Predložil súdu v písomnej podobe záznamy zo stavebného denníka aj k predmetnému separátnemu dielu/dielam mimo rozsahu ZoD, čo nepreukazovalo, že by sa malo predmetné dielo/diela podradiť pod právny režim ZoD, ale tým preukázal tvrdenia o vykonaní prác a ich rozsahu a zároveň skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o týchto vykonaných prácach. Žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 114/2014-17 zo dňa 19.03.2014, sp. zn. IV. ÚS 142/2018 zo dňa 12.07.2018 ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Cb/70/2012 zo dňa 09.10.2018. Žalobca namietal, že po viac ako piatich rokoch žalovaný predložil listinu, ktorá podľa jeho tvrdení preukazuje skutočnosť, že realizáciu prác odmietal. Súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho skúmania najmä obsahu predloženej listiny a času, kedy bola táto listina údajne vypracovaná, uzatvoril, že predmetnou listinou žalovaný odmietal realizáciu prác. Vzhľadom na pôvodné zadanie diela podľa ZoD neboli predmetné vykonané práce nevyhnutné pre dokončenie pôvodného diela podľa ZoD. Zmyslom vykonania žalovaných prác nemalo byť z právneho, ani skutkového hľadiska odstrániť nedostatky pôvodného diela podľa ZoD, ale prioritne malo dôjsť k samotnej realizácii ďalšieho úplne nového diela/diel. Žalobca si vo svojom žalobnom návrhu uplatňuje nárok na práce zrealizované mimo ZoD a fakturované jednotlivými faktúrami a to: - faktúra č. 201300034 v hodnote 7 431,98 eura za realizáciu oplotenia a presadenie drevín: práce mohli byť vykonané akýmkoľvek iným subjektom, kedykoľvek pred zahájením realizácie prác podľa ZoD a v prípade oplotenia kedykoľvek počas alebo po realizácii diela podľa ZoD; ich samotná realizácia nebola nevyhnutná na realizáciu diela podľa ZoD ako takého, presadenie drevín bolo nevyhnutné pre zahájenie realizácie diela podľa ZoD; ide o samostatne realizovateľné dielo bez ohľadu na to, či sa dielo podľa ZoD bude alebo nebude realizovať; - faktúra č. 201300035 v hodnote 2 281,18 eura za premiestnenie chatky č. 1, faktúra č. 201300036 v hodnote 8 822,26 eura za presun strojovne (demolácia a znovupostavenia), faktúra č. 201300037 v hodnote 3 018,48 eura za premiestnenie ČOV, faktúra č. 201300038 v hodnote 7 093,31 eura za premiestnenie domácej vodárničky: práce mohli byť vykonané akýmkoľvek iným subjektom, kedykoľvek pred zahájením realizácie prác podľa ZoD alebo po ich realizácii (strojovňa, ČOV, vodárnička); ich samotná realizácia nebola nevyhnutná na realizáciu diela podľa ZoD ako takého, presun chatky bol nevyhnutný pre zahájenie realizácie diela podľa ZoD; ďalšie práce (strojovňa, ČOV, vodárnička) súviseli výlučne s chatkami ležiacimi na susednom pozemku; ide o samostatne realizovateľné dielo bez ohľadu na to, či sa dielo podľa ZoD bude alebo nebude realizovať a ktoré nemá žiadny vplyv na dielo podľa ZoD, nakoľko tieto práce sa týkajú chatiek, ktoré stoja na vedľajšom pozemku, ako je zrealizované dielo podľa ZoD; - faktúra č. 201300039 v hodnote 146 579,93 eura za realizáciu prác na SO 01 Hlavná budova: realizácia prác v hodnote 34 017,79 eura v súvislosti so zmenou účelu, ktorá mohla byť zrealizovaná aj dodatočne po odovzdaní diela objednávateľovi a ktorá spočívala v zmene na zariadenie pre seniorov, v ktorom mohli byť už umiestnení ležiaci pacienti a na ktoré žalovaný získaval a získava vyššie príspevky; tieto práce mohli byť zrealizované nezávisle akýmkoľvek iným subjektom, ich realizácia za žiadnych okolností nebola potrebná a nevyhnutná s realizáciou diela podľa ZoD, išlo o úplne nové samostatne realizovateľné dielo; išlo o realizáciu: elektroinštalačných prác v hodnote 24 209,55 eura (realizácia evakuačného rozhlasu a systému sestra-pacient), zmena a doplnenie chýbajúcich interiérových dverí v hodnote 9 808,24 eura, realizácia iných prác v hodnote 18 626,02 eura podľa požiadavky žalovaného, ktorá nebola potrebná na realizáciu diela podľa ZoD, avšak predstavovala akýsi nadštandard a v dôsledku ktorých žalovaný šetrí spotrebovanú elektrickú energiu; mohli byť zrealizované kedykoľvek a kýmkoľvek; išlo o práce: zriadenie zaveseného SDK stropu 3NP, skrátenie priečky v izbe na 3NP v hodnote 4 190,80 eura (stropy boli šikmé a zbytočne vysoké), zateplenie atík v hodnote 8 377,83 eura, realizácia dlažby na balkónoch a oplechovanie balkónov, atík a terasy v hodnote 6 057,39 eura, realizácia prác v dôsledku nekvalitne a nedostatočne spracovanej projektovej dokumentácie v celkovej výške 70 923,86 eura - v žalovaným predloženej projektovej dokumentácii chýbala výstuž vencov, realizácia prác v celkovej hodnote 17 488,31 eura, ktorá nebola zahrnutá v ZoD a ktorá nebola potrebná na odovzdanie diela, avšak ktorá bola nevyhnutná na kolaudáciu diela, ktorú zabezpečoval a za ktorú zodpovedal žalovaný; práce mohli byť zrealizované po odovzdaní diela žalovanému, pre riadne dokončenie diela v súlade so ZoD nebola ich realizácia potrebná; išlo o práce - posunutie okenných otvorov v hodnote 82,80 eura (nebola dodržaná svetlá výška, okná sa museli posunúť vyššie), realizácia dvoch požiarnych nádrží v hodnote 11 254,22 eura, SDK práce naviac (zakapotovanie) v hodnote 1 591,82 eura, doplnenie zábradlí a rebríkov v hodnote 4 203,07 eura, realizácia laboratórnych vzoriek pitnej vody v hodnote 356,40 eura; - faktúra č. 01300040 za práce v hodnote 32 687,78 eura za realizáciu prác na SO 01 Hlavná budova: i. realizácia prác VZT v hodnote 9 596,45 eura, nakoľko projektová dokumentácia, ktorá stanovovala rozsah diela podľa ZoD vôbec nepočítala s realizáciou VZT v kuchyni, práčovni a sklade odpadu; ii. realizácia prác vybudovanie nových kúpeľní v hodnote 22 371,38 eura a s tým súvisiaca prerábka kanalizačného potrubia, rozvodov vody, kúrenia, elektroinštalácie a vybudovanie nových SDK priečok v súvislosti so zmenou účelu na zariadenie pre seniorov, práce mohli byť vykonané akýmkoľvek iným subjektom, kedykoľvek po zrealizovaní prác podľa ZoD; ich samotná realizácia nebola nevyhnutná na realizáciu diela podľa ZoD; ide o samostatne realizovateľné dielo, ktoré nemá vplyv na dielo zrealizované podľa ZoD, dielo mohlo byť zrealizované a odovzdané aj bez realizácie týchto prác; faktúra č. 201300041 v hodnote 1 423,49 eura za doplnenie garážovej brány a podbitie garáže, faktúra č. 201300042 v hodnote 1 394,42 eura za podbitie altánku tatranským profilom, faktúra č. 201300043 v hodnote 13 015,49 eura za realizáciu prác v objekte SO 04 Spevnené plochy: práce mohli byť vykonané akýmkoľvek iným subjektom, kedykoľvek po zrealizovaní prác podľa ZoD; ich samotná realizácia nebola nevyhnutná na realizáciu diela podľa ZoD ako takého; ide o samostatne realizovateľné dielo, ktoré nemá vplyv na dielo zrealizované podľa ZoD (dielo mohlo byť zrealizované a odovzdané a funkčné aj bez realizácie týchto prác); avšak súd v napadnutom rozsudku bez ďalšieho skonštatoval, že práce spadajú pod režim ZoD a pevnej ceny za dielo, a to aj napriek tomu, že znalecký posudok potvrdil, že tieto položky vo faktúrach (práce) neboli zahrnuté vo výkaze výmer a v projektovej dokumentácii, ktorá špecifikovala dielo podľa ZoD a neboli nevyhnutné pre riadne zhotovenie diela. Súd prvej inštancie v žiadnom skutkovom ani právnom rozsahu neuvádza, kedy a akým spôsobom právne posudzoval a vyvodil ako malo dôjsť k zmluvnému dojednaniu na naviac prácach podľa ZoD. Strany sporu vzhľadom na právny a skutkový stav mali záujem o realizáciu predmetného samostatne určeného diela/diel právne a skutkovo odlíšiteľne od pôvodne uzatvoreného právneho úkonu v podobe ZoD, ktorý by nebol navyše v osobitnom právnom režime zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého sa na predmet diela nevzťahovali ďalšie osobitné právne limity ako pri ZoD. Súd prvej inštancie v bodoch 58. a 59. napadnutého rozsudku konštatuje skutočnosti týkajúce sa zmeny pôvodnej ZoD. Zároveň konštatuje, že k uzavretiu písomného dodatku nedošlo. Žalobcovi nebolo zrejmé, aký právny titul príslušný súd aplikoval pri následne uvádzaných právnych záveroch. Žalovaný tvrdil, že vykonané práce je nutné podradiť pod právny inštitút naviac prác napriek skutočnosti, že absentuje takýto právny titul ako aj samotná právna možnosť a dôvodnosť takéhoto sporného právneho titulu. Súd na základe takýchto nepodložených tvrdení nesprávne právne vyhodnotil meritum veci ako uplatnenie nároku za naviac práce. Právne posúdenie súdom považoval žalobca preto za nesprávne a arbitrárne. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie pri svojom právnom výklade taktiež nezohľadnili skutočnosti týkajúce sa zadávania verejnej zákazky žalovaným na predmetné dielo podľa ZoD v zmysle povinností týkajúcich sa verejného obstarávania. V prípade, ak mal žalovaný záujem ako verejný obstarávateľ meniť obsah a rozsah ZoD bol povinný okrem náležitostí dohodnutých v ZoD a v ObZ dodržať aj povinnosti stanovené zákone o verejnom obstarávaní, a to najmä písomnú formu dodatku ako aj limity zmeny obsahu pôvodnej ZoD. Ak by mali byť akékoľvek práce pôvodne nezahrnuté v projektovej dokumentácii, resp. v rozpočte, preplatené financujúcim orgánom, takémuto postupu by musela predchádzať žiadosť o zmenu, jej schválenie financujúcim orgánom a následné uzatvorenie dodatku. Žalovaným stanovená požiadavka na pevnú cenu (v bode 5.2 zmluvy) je previazaná so spôsobom financovania a podmienkami danými zmluvou o financovaní. Takýto dôsledok by mohol mať vplyv na celkovú odmenu za realizované dielo, čo sa uvádzalo aj v čl. XIV. ods. 14.7 ZoD. Súd opomenul skutočne prejavenú vôľu žalovaného neuzatvoriť písomnú podobu dodatku k ZoD, ktorým by došlo k rozšíreniu rozsahu diela, aby sa týmto konaním sám nepoškodil, a to v právnom vzťahu zakladajúcom jeho oprávnenie na dotáciu k realizácii pôvodného rozsahu diela podľa ZoD. Súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil tento právny vzťah medzi stranami sporu, keďže ich vôľou nebolo subsumovať tieto vykonané práce pod písomný dodatok k ZoD upravujúci právny inštitút naviac prác k pôvodnej ZoD. Žalobca mal za to, že ak by neexistoval zmluvný nárok (z dôvodu nedodržania písomnej formy alebo nepreukázania existencie ústnej zmluvy), relevantnosť posúdenia a aplikácie ustanovení o bezdôvodnom obohatení je tu plne na mieste (plnením bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu). Žalobca namietal, že právna argumentácia žalovaného v zmysle predloženého znaleckého posudku č. 8/2022 vypracovaného Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave zo dňa 08.02.2022 sa z právneho a skutkového hľadiska netýka merita veci, pretože nemá právny a skutkový vplyv na predmetné samostatne určiteľné dielo/diela podľa ústnej zmluvy o dielo ako právneho titulu ako ani z pohľadu právneho titulu v bezdôvodnom obohatení. Súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že zámeny materiálu znamenali úsporu predstavujúcu rozdiel medzi cenou sledovaných prác podľa projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu a medzi skutkovým stavom a zároveň uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nenamietal a nerozporoval tvrdenie žalovaného o možných úsporách. Namietal, že rozporoval tvrdenia žalovaného a svoje tvrdenia preukázal a to listinnými dôkazmi potvrdenými žalovaným - faktúry potvrdené stavebným dozorom a štatutárnym zástupcom žalovaného. Namietal, že by znalecký posudok č. 8/2022 vypracovaný po viac ako desiatich rokov od odovzdania diela žalovanému bol dôveryhodnejším dôkazom ako listiny preukazujúce skutočné vykonanie diela v čase jeho vykonávania podľa ZoD, a že z dvoch protichodných dokumentov priznal súd väčšiu dôveryhodnosť znaleckému posudku ako listinám potvrdeným žalovaným v čase realizácie diela a tieto svoje závery žiadnym spôsobom neozrejmil. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 27.09.2022 s tým, že cena za dielo v zmysle ZoD bola stanovená ako pevná a zmluvné strany sa dohodli, že v prípade potreby realizácie prác nad rámec dohodnutej ceny sa bude postupovať podľa ustanovení zmluvy, tzn. že strany sa jednoznačne dohodli ako sa bude postupovať v prípade zistenia nepredvídaných naviac prác. Tvrdil, že v rámci pôvodného prvostupňového konania žalobca neuvádzal a nepredkladal žiadne dôkazy ohľadne uzatvárania samostatných ústnych zmlúv o dielo. Žalovaný popieral, že by medzi stranami sporu došlo mimo ZoD k uzavretiu bližšie nešpecifikovaného množstva a obsahu samostatných ústnych zmlúv o dielo, ktoré sa mali vzťahovať na úplne iné dielo, než ktoré vykonával žalobca podľa ZoD. Uviedol, že v prípade pevne stanovenej ceny sa vychádza zo zákonnej požiadavky, že zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo. Aj keď sa v priebehu realizácie diela zmenia niektoré z položiek uvedených v rozpočte, z ktorého sa pri určení ceny diela vychádzalo, jednostranné dodatočné zvýšenie ceny zhotoviteľom tu nie je možné. Samozrejme, zmluvným stranám nič nebráni uzavrieť dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým sa pôvodná cena zmení (viď Obchodný zákonník - Veľký komentár, Mamojka a kol., II. zväzok, Eurokódex december 2016, str. 398 k § 547 OBZ). Dôvodil, že v zmysle ZoD naviac práce menšieho alebo väčšieho rozsahu musia byť dohodnuté zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných strán na stavbe. Následne budú všetky tieto práce ocenené premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku k tejto zmluve. V prípade, že zhotoviteľ vykoná naviac práce bez dodržania tohto postupu, objednávateľ tieto naviac práce nebude akceptovať. Ďalej podľa článku VI. bod 6.2 ZoD prípadné naviac práce budú fakturované a uhrádzané samostatne s podmienkou, že budú odsúhlasené v podpísanom dodatku a príslušná faktúra zhotoviteľa bude označená odpovedajúcim číslom dodatku k tejto zmluve. Podľa bodu 6.3 ZoD prílohou faktúr má byť aj súpis vykonaných prác, ktorý bude odsúhlasený zástupcom objednávateľa. Podľa článku 14.5 ZoD meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán. Žalovaný poukázal na dodatok č. 1 zo dňa 25.07.2011, ktorý obsahoval zmenu účtu žalobcu, dodatok č. 2 zo dňa 11.11.2011, ktorý obsahoval zmenu stavebného dozoru a dodatok č. 3 zo dňa 31.05.2012, ktorý obsahoval zmenu termínu dokončenia realizácie diela a zníženie ceny diela. Poukázal, že tieto dodatky sa uskutočnili v súlade s príslušnými ustanoveniami ZoD, pričom tieto zmeny, muselo MPRV SR najprv odsúhlasiť na základe jeho žiadosti. K žiadnej inej dohode, resp. dodatku ohľadne zmien nedošlo. K námietke žalobcu ohľadom uzatvárania samostatných ústnych zmlúv o dielo žalovaný uviedol, že nad rámec písomnej ZoD žiadne iné ústne zmluvy medzi stranami uzavreté neboli Dodal, že aj keby niektorí svedkovia naznačovali, že nejaké práce sa mohli urobiť alebo sa urobili, nemohlo to byť na základe platnej dohody, nakoľko aj ústna dohoda musí mať minimálne podmienky platnej dohody o tom čo sa malo urobiť, čiže identifikácia predmetu vykonávajúcich prác, do kedy sa to malo uskutočniť, v akej cenovej relácií s dohodnutými podmienkami platby, pričom v danom prípade uzavretie takejto dohody preukázané nebolo. V spojení s uvedeným žalovaný poukázal, že žalobca na pojednávaní dňa 14.02.2022 na otázku koľko ústnych zmlúv o dielo bolo uzavretých, nevedel odpovedať, nevedel uviesť kde a kedy sa uzatvárali tieto zmluvy, čo bolo predmetom týchto zmlúv, nevedel určiť rozsah diela, cenu diela, a to dokedy mali byť diela dokončené. Žalovaný zotrval na tom, že existovala iba jedna zmluva o dielo, pričom sa jednalo o kompaktný celok, čiže malo sa vykonať iba jedno dielo a nie čiastkové diela. Tvrdil, že aj pri údajných ústnych zmluvách o dielo by malo prebehnúť samostatné preberacie konanie, so samostatným časom prechodu vlastníctva na objednávateľa, so samostatným behom reklamačnej doby a pod., avšak uvedené v priebehu súdneho konania preukázané nebolo. Žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že by si objednával naviac práce s tým, že sa potom finančne dohodnú. Dôvodil, že bol to práve on, ktorý písomne reagoval na žiadosti žalobcu a upozornil ho, aby vykonával dielo v súlade s projektom a so zmluvou. Žalovaný tvrdil, že sa mohol riadiť iba ZoD a jej obsahom a nemohol si odvoliť navýšenie ceny diela, pretože na prípadné naviac práce nemal žiadne finančné prostriedky a jediné prostriedky mal od ministerstva. Taktiež nie je pravda tvrdenie žalobcu, že sa projekt nemohol meniť, nakoľko sa menil minimálne tri krát, ktorú zmenu odsúhlasilo aj príslušné ministerstvo. Ďalej žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.05.2016, že sa riadil ZoD zo dňa 16.03.2011, a že všetky kroky a všetky naviac práce predstavovali nutné a najmenšie náklady, aby budova bola zrealizovateľná. V spojení s uvedeným žalovaný poukázal na tvrdenia žalobcu v odvolaní, že práce, ktoré žalobca vykonal naviac, s ktorými ZoD nepočítala neboli nevyhnutné pre dokončenie pôvodného diela a mohla ich vykonať ktorákoľvek právnická alebo fyzická osoba. Žalobca však vo vyjadrení zo dňa 22.03.2017 uviedol, že tieto naviac práce, ktoré sú predmetom žaloby vyplynuli z nedostatkov projektovej dokumentácie, z chýb výkazu výmer, čiže vyplývali z realizácie stavby ako takej. Žalovaný mal za to, že tieto rozdielne tvrdenia žalobcu preukazujú účelovosť jeho tvrdení so zámerom obísť dohodnuté ustanovenia v ZoD o povinnej písomnej zmene zmluvy a tiež to, že naviac práce vyplývali z realizácie stavby a nie preto, lebo ich objednával. Žalovaný dôvodil, že ak naviac práce vyplývali z realizácie stavby, tak je samozrejmosťou, že sa bude postupovať podľa ZoD. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/1/2014 zo dňa 30.10.2014, rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/252/2008 zo dňa 20.01.2010 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2592/2008, 29Odo/214/2003, 32Odo/735/2004, 23Cdo/2856/2009, 23Cdo 1095/2012. Uviedol, že medzi stranami sporu nedošlo k zmene, resp. rozšíreniu rozsahu ZoD písomným dodatkom. Dodatky č. 1 až č. 3 sa týkali iných skutočností, ktoré nemali vplyv na zvýšenie ceny diela. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi inú než v ZoD dohodnutú cenu diela. Dôvodil, že na strane žalobcu nevzniklo ani právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát vymedzených v § 451 a § 454 OZ. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, lebo nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale ide o plnenie na základe ZoD, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.09.2022 podaním zo dňa 06.11.2022 s tým, že sa pridržiaval doterajších vyjadrení. Uviedol, že malo dôjsť k uzatvoreniu separátnych čiastkových ústnych zmlúv o dielo, ktoré špecifikoval predloženými časťami stavebného denníka, ktoré zároveň žalovaný bez výhrad prevzal. Stavebný denník sa vzťahoval k celej stavbe, resp. všetkým stavbám, čo však nie je možné stotožňovať s dielom dohodnutým a zhotoveným ako dielo podľa písomnej ZoD. Mal za to, že zo stavebného denníka vyplýva, že sa realizovalo aj iné ďalšie dielo/diela popri diele vymedzenom ZoD. Za stavebný denník zodpovedá stavebník/žalovaný, a ak z obsahu vyplýva rozsah stavby širší ako bolo dohodnuté dielo podľa ZoD, je zrejmé, že tieto časti mimo rozsahu diela podľa ZoD boli fakticky vykonané, v konečnom dôsledku aj prevzaté, avšak neboli dohodnuté v písomnej ZoD. Zo skutkového stavu veci podľa názoru žalobcu vyplýva, že nemal záujem na rozšírení samotného rozsahu diela podľa ZoD, k čomu ani nedošlo. Nebol uzatvorený písomný dodatok a z výpovedí svedkov a žalovaného vyplýva, že nebol konsenzus v podradení rozšírenia prác a tovarov pod ZoD. Prevyšujúca časť nemôže byť automaticky podradená pod právny režim ZoD len na podklade skutočností, že ide o záležitosti tých istých zmluvných strán na jednom stavenisku. K svojmu vyjadreniu zo dňa 16.05.2016 uviedol, že z neho vyplýva, že dodržal písomný rozsah diela podľa ZoD, nevylúčil tým existenciu samostatných ústnych zmlúv o dielo. 7. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.11.2022 podaním zo dňa 30.11.2022 s tým, že sa pridržiaval doterajších vyjadrení. 8. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.11.2022 bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.11.2025. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj s vyjadreniami strán v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 11. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len ,,návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 12. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 13. Podľa § 272 ods. 2 ObZ, ak písomne uzavretá zmluvy obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 14. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 15. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 16. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 17. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 18. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 19. Podľa § 547 ods. 1 ObZ, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. 20. Podľa § 549 ods. 2 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu, vyjadreniami strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 23. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 24. Predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 223 748,32 eura s príslušenstvom, ktorý žalobca odôvodnil tým, že ide o cenu ďalších prác, ktoré boli žalovaným objednané a ním riadne vykonané, keď ako zhotoviteľ realizoval pre žalovaného dielo s názvom „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ (po zmene: ,,Zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie“), podľa medzi nimi uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 16.03.2011 v znení dodatkov č. 1 až č. 3 s tým, že pri realizácii diela došlo k objednaniu a vykonaniu ďalších prác, s ktorými ZoD nepočítala, a že k ich odsúhlaseniu došlo oboma stranami v stavebnom denníku. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami sporu dochádzalo k uzatváraniu samostatných ústnych zmlúv o dielo. Žalovaný v konaní namietal, že by okrem dodatkov č. 1 až č. 3 medzi zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu ďalšieho písomného dodatku ohľadom naviac prác v zmysle písomnej ZoD alebo k uzatvoreniu iných samostatných ústnych zmlúv o dielo a tvrdil, že žiadne práce naviac neboli objednané ani vykonané, a že práce, ktoré boli vykonané boli vykonávané v súlade s písomnou ZoD. Žalovaný namietal neuzavretie písomného dodatku tak, ako to vyžadovala ZoD, ako aj nemožnosť uplatnenia nároku žalobcu voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu existencie zmluvného vzťahu a riadne upraveného postupu pri dojednávaní zmeny rozsahu diela a jeho ceny, ktorý dodržaný nebol. 25. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné. 26. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie v bodoch 8. až 23., 33., 34. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol podrobne skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi uvedenými v bode 7. napadnutého rozhodnutia a v bodoch 24. až 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním výsluchom konateľa žalobcu K. I., predsedu žalovaného D. R., svedkov - L. L., F. D., B. E., H. C., H. R. a K. R., pričom v bodoch 57. až 77. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd podrobne, jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého titulu si žalobca uplatnil nárok (bod 60. napadnutého rozhodnutia), ktoré tvrdenie žalobcu žalovaný poprel (bod 61. napadnutého rozhodnutia), ktoré skutočnosti neboli v konaní sporné (bod 59. napadnutého rozhodnutia), čo mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané (bod 57. a 58. napadnutého rozhodnutia), z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je nedôvodný a žalobca tak nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej istiny a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za preukázanú (bod 62. až 77. napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa 30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 27. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nesprávne vylúčil možnosť právne vykladať predmetné vzťahy týkajúce sa vykonaných prác prostredníctvom právneho inštitútu samostatnej ústnej zmluvy o dielo, resp. zmlúv o dielo bez akéhokoľvek logického a právneho odôvodnenia odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza, že v konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 16.03.2011 písomnú zmluvu o dielo na základe výsledku verejného obstarávania v zmysle § 3 zákona o verejnom obstarávaní. Objednávateľ na obstaranie predmetu ZoD použil postup zadávania podprahovej zákazky (Čl. II. ZoD, č.l. 5 s. sp.). Predmetom plnenia podľa ZoD bolo vykonanie diela „Domov dôchodcov, sociálnych služieb a hospic - Sládkovičovo“ podľa projektovej dokumentácie v rozsahu k zmluve priloženého odsúhlaseného položkovitého rozpočtu, ktorý zhotoviteľ zaslal do súťaže v rámci cenovej ponuky (Čl. III. bod 3.1 ZoD, č.l. 6 s. sp.). Zhotoviteľ v ZoD potvrdil, že sa v plnom rozsahu oboznámil s rozsahom a povahou predmetu zmluvy, s projektovou dokumentáciou a ďalšími podkladmi podľa zmluvy, považuje ich za správne a úplné, a že sú známe technické, kvalitatívne a iné podmienky potrebné k zhotoveniu diela (Čl. III. bod 3.4 ZoD, č.l. 6 s. sp.). Objednávateľ sa zaviazal po ukončení diela, dielo prevziať a zaplatiť zaň cenu dohodnutú v Čl. V. a spôsobom podľa Čl. VI. ZoD (Čl. III. bod 3.7 ZoD, č.l. 6 s. sp.). Cena za dielo bola stanovená dohodou zmluvných strán ako pevná cena, a to v členení SO 01 Penzión hlavná budova v sume 1 661 484,52 eura s DPH, SO 02 Hospodárska budova - dvojgaráž v sume 19 016,44 eura, SO 03 Altánok v sume 8 071,74 eura a SO 04 Spevnené plochy v sume 94 245,37 eura, t.j. všetko spolu v sume 1 782 818,06 eura (Čl. V. bod 5.1, 5.2 ZoD, č.l. 7 s. sp.). Zmluvné strany dojednali v ZoD komplexne postup v prípade požiadavky objednávateľa o vykonanie naviac prác menšieho alebo väčšieho rozsahu, ktoré nie sú predmetom plnenia zmluvy podľa Čl. III., a ktoré mali byť dohodnuté zápisom v stavebnom denníku alebo zápisom z pravidelnej porady oprávnených zástupcov zmluvných strán, následne ocenené a premietnuté do zmeny v rozsahu diela uzavretím dodatku k ZoD (Čl. V. bod 5.2.1 ZoD, č.l. 7 s. sp.). Prípadné naviac práce mali byť fakturované a uhrádzané samostatne s podmienkou, že budú odsúhlasené v podpísanom dodatku a príslušná faktúra zhotoviteľa bude označená odpovedajúcim číslom dodatku k ZoD (Čl. VI. bod 6.2 ZoD, č.l. 8 s. sp.). Prílohou faktúr mal byť súpis vykonaných prác, ktorý bol odsúhlasený zástupcom objednávateľa (stavebným dozorom) (Čl. VI. bod 6.3 ZoD, č.l. 8 s. sp.). V prípade, ak by zhotoviteľ vykonal naviac práce bez dodržania tohto postupu, strany si dojednali, že objednávateľ tieto naviac práce nebude akceptovať (Čl. V. bod 5.2.1 ZoD, č.l. 8 s. sp.). V prípade zistenia nepredvídaných naviac prác, ktoré sa nemohli zistiť pri spracovaní projektovej dokumentácie a vyplynuli z charakteru stavby, mal právo objednávateľ rozšíriť o tieto práce predmet zmluvy (Čl. V. bod 5.2.2 ZoD, č.l. 8 s. sp.). Ostatné zmeny ceny diela v zmysle ZoD neboli prípustné (Čl. V. bod 5.3 ZoD, č.l. 8 s. sp.). Zároveň sa strany dohodli, že meniť alebo dopĺňať obsah ZoD bolo možné len formou písomných číslovaných dodatkov podpísaných zástupcami zmluvných strán (Čl. XIV. bod 14.5 ZoD, č.l. 16 s. sp.). Účinnosť a vykonateľnosť ZoD mala nastať dňom podpísania dodatku k ZoD medzi objednávateľom a MPRV SR o schválení pridelenia podpory - nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ (Čl. XIV. bod 14.3 ZoD, č.l. 16 s. sp.). V konaní bolo preukázané na základe vykonaného dokazovania najmä z výsluchov svedkov, ktoré súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil v bode 66. až 69. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že k zmenám rozsahu diela v rámci jeho realizácie došlo, a ktoré vyplynuli z nedostatkov projektovej dokumentácie spracovanej pre stavebné konanie a pôvodných podkladov ako aj zo zmeny účelu stavby pred jej dokončením a dodatočnými požiadavkami investora a časť z nich je zaznamenaná aj zápismi v stavebnom denníku. Zo znaleckého posudku č. 16/2018 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. C. A., vyplýva, že strany sporu mali v celku podrobný prehľad o výstavbe, pričom v stavebnom denníku je len pár záznamov k prácam naviac (viď č.l. 1 175 s. sp.). Z predloženého kolaudačného rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, ktoré zistenia uviedol v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že sa jednalo o nepodstatné zmeny skutočného realizovania stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní (viď č.l. 949, 950 s. sp.). Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že ohľadne prác, ktorých zaplatenia ceny sa žalobca žalobou domáha, k zmene rozsahu diela vo forme uzavretia písomného dodatku k ZoD medzi stranami sporu nedošlo. Žalobca namietal v odvolaní, že vzhľadom na pôvodné zadanie diela podľa ZoD neboli predmetné vykonané práce nevyhnutné pre dokončenie pôvodného diela podľa ZoD, ale prioritne malo dôjsť k realizácii ďalšieho úplne nového diela/diel a požadoval uhradiť cenu za stavebné práce titulom ústne uzatvorenej samostatnej a oddelenej zmluvy/zmlúv o dielo. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, že zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania v danej veci nemožno vyvodiť, že došlo k uzatvoreniu samostatných ústnych zmlúv o dielo, a že vykonané práce neboli naviac prácami v súvislosti s uzatvorenou písomnou ZoD. Odvolací súd poukazuje, že sám žalobca vo faktúrach, ktorých úhrady sa v danom konaní domáha označil vykonané práce ako ,,naviac práce na stavbe: DDSS Sládkovičovo“, teda naviac práce na diele, ktoré bolo predmetom plnenia v zmysle písomnej ZoD. Zároveň z výpovede svedka F. D. vyplynulo, že dohoda o zaplatení týchto prác bola pri konečnom zúčtovaní diela, teda túto dohodu spája s písomnou ZoD a nie s údajnými samostatnými ústnymi zmluvami o dielo. Podľa výpovede tohto svedka aj ceny naviac prác mali byť ako tie, ktoré boli v rozpočte k ZoD. Svedok uvádzal, že všetky naviac práce sa objednávali ústne, avšak rozsah týchto prác uviesť nevedel, nakoľko sa bavili len všeobecne, nevedel uviesť ani koľko ústnych dohôd na naviac práce malo byť uzatvorených. Z výsluchu svedka L. L. vyplynulo, že všetky zmeny boli riešené s projektantom tak, aby dielo bolo uskutočniteľné a ich vykonanie bolo nevyhnutné v záujme dokončenia diela. Svedok nevypovedal o samostatných zmluvách o dielo, len o zmenách, ktoré mali zabezpečiť riadnu realizáciu diela, ktoré bolo predmetom písomnej ZoD (č.l. 179 a 180 s. sp.). Svedok B. E. nevypovedal akým režimom sa tieto práce mali spravovať, ale len o tom, že malo ísť o naviac práce, ktoré mali byť dohodnuté a riešené súhrnne po ukončení stavby, teda diela v zmysle ZoD (č.l. 669 a 670 s. sp.). Z výpovede svedka H. R. vyplynulo, že na stretnutiach v sobotu, na ktorých bol prítomný aj konateľ žalobcu, sa prebrali veci tak, aby sa doladili potrebné detaily, aby samotná stavba bola funkčná a aby ju bolo možné skolaudovať. Vychádzalo sa z projektovej dokumentácie, ktorá bola spracovaná len pre stavebné povolenie a neriešila všetky detaily. Boli určité veci, ktoré D. R. ústne doobjednával s tým, že on sa s konateľom žalobcu potom dohodne na financiách, dohodovali sa len o technických veciach, bez ktorých by dielo nebolo možné dokončiť a nie o veciach finančných, z ktorej výpovede svedka nevyplýva uzatváranie nových ústnych zmlúv o dielo, ale vznesenie požiadaviek zo strany žalovaného vyplývajúcich z toho, že projektová dokumentácia bola spracovaná pre stavebné konanie a bolo potrebné doriešiť detaily, aby dielo bolo možné dokončiť a skolaudovať. Uvedené je aj v súlade s výpoveďou žalobcu, podľa ktorej bola projektová dokumentácia v rozsahu, že sa dala stavba realizovať, ale neriešila detaily, ktoré si D. R. žiadal zmeniť. Taktiež žalobca uviedol, že od začiatku boli požiadavky na presadenie drevín, ako aj že strojovňa a chatky sa nachádzali v zadnej prístupovej ceste na objekt, tieto naviac práce sa nedali zistiť, nakoľko neboli vytýčené siete, nebolo v technických správach, že sú v zábrane, pričom potreba ich preloženia sa zistila po podpise zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že práce, cenu ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní, boli realizované z dôvodu, aby dielo, ktoré bolo predmetom ZoD bolo realizovateľné, teda uskutočniteľné (napr. presun chatky, presadenie drevín, realizácia prác v dôsledku nedostatočne spracovanej projektovej dokumentácie), funkčné (napr. okapové chodníky, statika, vzduchotechnika) a mohlo byť povolené jej užívanie a zároveň mali zabezpečiť kvalitatívnu zmenu v súvislosti s požadovanou zmenou účelu časti stavby z hospicu na sociálne zariadenie, teda reflektovali na požiadavku žalovaného na zmenu účelu využitia jedného krídla hlavnej budovy, z čoho je zrejmá ich prepojenosť s predmetom plnenia podľa pôvodnej ZoD. Vzhľadom na uvedené možno tieto práce podľa ich účelu a povahy považovať za slúžiace k riadnemu zhotoveniu a funkčnosti dohodnutého diela v zmysle ZoD a zároveň súvisiace s pôvodným plnením podľa ZoD, a to tak vecne (napr. podbitie altánku tatranským profilom, presunutie okenných otvorov, doplnenie zábradlí a rebríkov, zateplenie atík), miestne (v rámci odovzdaného a prevzatého staveniska), ako aj časovo (v čase od uzatvorenia ZoD dňa 16.03.2011 s tým, že všetky práce naviac mali byť zaplatené pri konečnom zúčtovaní diela podľa ZoD - viď výpoveď svedka F. D.). Odvolací súd poukazuje, že sám žalobca v odvolaní uviedol, že presadenie drevín a presun chatky boli nevyhnutné pre zahájenie realizácie diela podľa ZoD, teda uvedené práce boli vykonané nevyhnutne v súvislosti s realizáciou predmetu ZoD. Žalobca uviedol, že všetky kroky a všetky práce naviac predstavovali nutné a najmenšie náklady, aby budova bola zrealizovateľná. Tvrdenie, že tieto práce boli predmetom samostatných ústnych zmlúv, uzavretých oddelene od ZoD zo dňa 16.03.2011, tak žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaný v konaní jednoznačne poprel, že by uzatvárali ústne alebo písomne akékoľvek iné zmluvy nad rámec ZoD. Žalobca pritom nevedel v konaní jednoznačne ani špecifikovať koľko týchto samostatných zmlúv malo byť uzavretých a za akých podmienok. Žalobca tvrdil, že časť mala byť dojednaná na cca troch stretnutia v bývalom sídle žalobcu, väčšina na stretnutiach na stavbe s tým, že väčšina prípadov mala byť zaznamenaná na kontrolných dňoch, ktoré sa mali uskutočňovať vo štvrtok. Následne však konateľ žalobcu uviedol, že on sa na kontrolných dňoch nenachádzal, ale po sobotách sa tam stretávali s D. R.. Toto tvrdenie o stretnutiach v sobotu však D. R. poprel. Svedok K. R. uviedol, že on na stavbu v sobotu nechodil a vo štvrtok na kontrolných dňoch sa s konateľom žalobcu zriedkakedy stretol s tým, že nemal vedomosť o tom, že sa niečo ohľadom prác naviac dohodlo na stretnutiach v spoločnosti žalobcu. Svedok F. D. zas tvrdil, že všetky naviac práce sa objednávali ústne za jeho účasti hlavne v sídle spoločnosti, a ani on nevedel uviesť koľko ich bolo a aký rozsah prác bol dojednaný, nakoľko sa bavili len všeobecne. Toto vyjadrenie zodpovedá aj vyjadreniu D. R., ktorý tiež uvádzal, že sa nedohodovali na konkrétnej položke za konkrétnu sumu. Žalobca uviedol, že o požiadavkách žalovaného svedčia aj záznamy z kontrolných dní zapísaných v stavebnom denníku zo dňa 13.05.2011, 16.06.2011, 04.08.2011, 11.08.2011, 18.08.2011, 22.03.2012, 19.04.2012 a 03.05.2012 (viď č.l. 425, 440, 478, 483, 486, 634, 647, 652 s. sp.). Na týchto sa však konateľ žalobcu nezúčastnil a preto nie je zrejmé, kedy medzi ním a predsedom žalovaného ako oprávnenými osobami malo dôjsť k uzavretiu samostatných ústnych zmlúv o dielo a za akých podmienok. Žiadny z ďalších svedkov neuvádzal, že by bol prítomný pri uzatváraní samostatných zmlúv o dielo. V súvislosti s uvedeným odvolací súd uvádza, že zápis z kontrolného dňa stavby v stavebnom denníku v danej veci nemožno považovať za dohodu o rozšírení diela, pokiaľ mala byť podľa ZoD zmluva menená dodatkom v určitej, a to písomnej forme, nakoľko ku zmene ZoD nemohlo dôjsť z dôvodu nenaplnenia dohodnutých podmienok pre zmenu zmluvy, a preto žalobný nárok podľa § 549 ObZ nevznikol (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2011 zo dňa 11.09.2012). K poukazu žalobcu, že malo ísť o úplne nové požiadavky žalovaného s tým, že ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti nemohol predvídať potrebu ich realizácie pri predložení cenovej ponuky do verejného obstarávania realizovaného žalovaným odvolací súd uvádza, že cena diela bola stanovená na základe ponuky zhotoviteľa - položkovitého rozpočtu stavby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ZoD. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva (viď č.l. 1667 s. sp.), a to zo znaleckého posudku č. 16/2018 vypracovaného znalcom Dipl. Ing. C. A., že položky žalovaných prác a dodávok ako sú formulované dodávateľom - žalobcom vo faktúrach neboli súčasťou súťažných podkladov, obsahovo a popisovo je však väčšina položiek obsiahnutá v ponukovom rozpočte dodávateľa predloženom v ponukovom konaní. Rozdiel je vo výmerách a v potrebe prispôsobiť rozsah diela potrebe reality na stavenisku a aj prípadným požiadavkám investora. Vystavené faktúry dodávateľa obsahujú práce a dodávky, pričom viaceré položky sa kryjú svojim obsahom s položkami z ponukového konania (č.l. 1175 s. sp.). K poukazu žalobcu, že k prvej samostatnej zmluve o dielo došlo ešte pred prevzatím staveniska a teda pred zahájením plnenia zo ZoD, a napriek tomu tieto práce súd bez ďalšieho podradil pod plnenie ZoD odvolací súd uvádza, že k uzatvoreniu písomnej ZoD medzi stranami sporu došlo dňa 16.03.2011. K odovzdaniu a prevzatiu staveniska došlo dňa 08.04.2011 (č.l. 663 s. sp.). Z výpovede svedka F. D. vyplynulo, že investor požiadal o prekládku chatiek, vodárničky a ČOV a o presadenie stromov na druhú stranu pozemku, ktoré sa nachádzali v rámci staveniska, a ktoré sa uskutočnilo pri prevzatí staveniska, t.j. mimo zmluvy o dielo (č.l. 668 s.sp.). Odvolací súd zastáva názor, že požiadanie investora o zmeny pred resp. pri prevzatí staveniska samé o sebe neznamená, že sa jednalo o požiadavku mimo už existujúceho záväzkového vzťahu medzi stranami na základe uzatvorenej písomnej ZoD. V konaní nebola preukázaná vôľa žalovaného v čase po uzatvorení ZoD dňa 16.03.2011 a pred prevzatím staveniska žalobcom dňa 08.04.2011 uzatvoriť ďalšiu ústnu zmluvu o dielo za účelom začatia a zabezpečenia realizácie predmetu ZoD a zároveň bez využitia možnosti zmeny rozsahu diela v zmysle ZoD, a to aj s poukazom na skutočnosť, že následné zmeny ZoD boli stranami riešené písomným dodatkom č. 1 k ZoD zo dňa 25.07.2011, dodatkom č. 2 k ZoD zo dňa 11.11.2011 a dodatkom č. 3 k ZoD zo dňa 31.05.2012 tak, ako to predpokladal stranami dohodnutý režim zmeny zmluvy v zmysle písomnej ZoD. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje, že v prípade ústnej formy zmluvy o dielo strany znášajú riziko dôkaznej núdze v prípade sporu. Vo vzťahu k údajným samostatným ústnym zmluvám o dielo žalobca neprodukoval relevantné tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, kedy došlo k stretu návrhu a jeho akceptácie a že vo vôli subjektov bola vzájomná zhoda smerujúca k uzavretiu samostatných ústnych zmlúv o dielo. Uvedené aj s poukazom na tvrdenia žalovaného o tom, že v súvislosti s naviac prácami nemalo dôjsť k navýšeniu ceny diela, nakoľko tieto mali byť pokryté úsporami na iných položkách, ktoré tvrdenia žalovaný v rámci procesnej obrany preukázal znaleckým posudkom č. 8/2022, podľa ktorého zámeny materiálu (vo vzťahu k určitým položkám, ocenenie ktorých žalovaný znalcovi navrhol - napr. izolácia strechy, rozvody) znamenali úsporu predstavujúcu rozdiel medzi cenou sledovaných prác podľa projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu a medzi skutkovým stavom v sume 92 184,69 eura, t.j. 110 621,63 eura s DPH (č.l. 1454 s. sp.). Svedok F. D. potvrdil, že pokiaľ ide o ušetrenie finančných prostriedkov na stavbe, napríklad zámenou drahšieho materiálu za lacnejší ekvivalent, uvedené sa povoľuje v rámci verejného obstarávania už od roku 2005 s tým, že sa zachová kvalita, a že v danom prípade sa tak riešila izolácia strechy (viď č.l. 1 666 s. sp.). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 28. K odvolacej námietke žalobcu, že v prípade neunesenia dôkazného bremena ohľadne plnenia na základe ústnej zmluvy o dielo je daný jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo mimo ZoD zo dňa 16.03.2011 k uzavretiu inej zmluvy o dielo, či už písomnou alebo ústnou formou, predmetom ktorej mali byť práce, cenu ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní, a že tieto plnenia tak možno podriadiť pod režim prác vykonaných naviac v zmysle ZoD. Podľa § 546 ods. 1 ObZ platí pri zmluve o dielo, že objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom stanoveným v zmluve. V danej veci bola v ZoD dohodnutá pevná cena diela s dojednaním jej konkrétnej výšky s tým, že ohľadom prípadných prác naviac v Čl. V. bod 5.2 ZoD pripúšťala dohodu o zmene rozsahu diela, pričom strany si dojednali podmienky v prípade potreby vykonania naviac prác vrátane stanovenia ich ceny. Zmenu rozsahu diela a jej dôsledky na cenu upravuje § 549 ObZ. Na vznik nároku zhotoviteľa na zvýšenú cenu diela v prípade jeho rozšírenia (kvantitatívna zmena) alebo zmeny (kvalitatívna zmena) je potrebná predchádzajúca dohoda objednávateľa a zhotoviteľa na vlastnom rozšírení diela alebo jeho kvalitatívnej zmene, čiže dohoda o zmene zmluvy o dielo. V zmysle § 272 ods. 2 ObZ platí, že ak zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Zmluva o dielo zo dňa 16.03.2011 v zmysle Čl. XIV. bod 14.5 pre platnosť takejto dohody predpokladala jej uzavretie vo forme písomného dodatku, pričom k zmene ZoD aj reálne došlo dodatkami č. 1 až č. 3 (č.l. 252, 254, 256 s. sp.). V konaní nebolo sporné, že k prácam vykonaným naviac písomný dodatok uzatvorený nebol, a teda bolo preukázané, že nedošlo k dohode strán o zmene ZoD. Akákoľvek prípadná iná dohoda o zmene ZoD by bola podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ pre nedostatok písomnej formy neplatná. Dohoda o rozšírení diela, prípadne o jeho kvalitatívnej zmene v danom prípade absentovala, preto zhotoviteľovi nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu výsledku vykonaných prác naviac nevznikol (viď uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 79/2016-15 zo dňa 28.01.2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 1043/2005 zo dňa 27.06.2007). V ZoD bola cena diela stanovená ako pevná, v dôsledku čoho pri neexistencii platného dodatku o zmene predmetu diela, bol žalobca ako zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo aj v prípade, kedy náklady za zhotovenie diela boli vyššie ako pôvodne predpokladal. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ neboli splnené v zmluve dohodnuté podmienky pre úhradu prác naviac (v posudzovanej veci nebola dodržaná písomná forma dodatku), ktoré nemožno považovať za samostatné dielo, nemožno tento nedostatok nahradiť uplatnením nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 17/2008 zo dňa 07.04.2009). Vykonanie nedojednaných prác naviac totiž nie je plnením bez právneho dôvodu a nie je ani plnením z neplatného právneho úkonu. Dohoda o zmene zmluvy o dielo, ktorej predmetom je rozšírenie či kvalitatívna zmena diela, nie je samostatnou právnou skutočnosťou; zmenu v právnych vzťahoch vyvoláva vždy len v spojení so zmluvou, ktorú mení. Ak je preto takáto dohoda neplatná, potom plnenie, ktoré zhotoviteľ v jej intenciách vykonal nad rámec diela dojednaný v zmluve o dielo, nie je plnením z neplatnej zmluvy (z neplatnej dohody o zmene zmluvy o dielo), ale ide o plnenie na základe zmluvy o dielo v situácii, keď neboli splnené v tejto zmluve dohodnuté podmienky pre takéto plnenie (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1146/2007 zo dňa 29.07.2009). V danom prípade žalobcovi nevzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát vymedzených v § 451 a 454 OZ. Nejedná sa o plnenie bez právneho dôvodu ani o plnenie z neplatného právneho úkonu, ale o plnenie na základe ZoD, u ktorého neboli splnené podmienky na úhradu ceny týchto prác. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 29. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný predložil listinu, ktorá podľa jeho tvrdení preukazuje skutočnosť, že realizáciu prác odmietal a súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho skúmania najmä obsahu predloženej listiny a času, kedy bola táto listina údajne vypracovaná, a ktorý uplynul od tvrdenia žalovaného o odmietaní prác, uzatvoril, že predmetnou listinou žalovaný odmietal realizáciu prác odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s namietaným listinným dôkazom - listom zo dňa 12.10.2011, ktorým mal žalovaný žalobcovi oznámiť, že ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku musí dodržiavať všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku tak, že na tento dôkaz neprihliadal, a to vzhľadom k tomu, že v konaní nebol žalovaným predložený originál uvedenej listiny, ktorej existenciu, obsah, ako aj pravosť podpisu L. L. žalobca spochybnil. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že zámeny materiálu znamenali úsporu, a že on žiadnym spôsobom nenamietal tvrdenie žalovaného o možných úsporách, keď nielenže rozporoval tvrdenia žalovaného a svoje tvrdenia preukázal faktúrami potvrdenými tak stavebným dozorom, ako aj žalovaným, a že z akých dôvodov z dvoch protichodných dokumentov priznal väčšiu dôveryhodnosť znaleckému posudku a tieto svoje závery žiadnym spôsobom neozrejmil odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie jasne uviedol v bode 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca účinným spôsobom nerozporoval tvrdenia žalovaného o tom, že v súvislosti s naviac prácami nemalo dôjsť k navýšeniu ceny diela, nakoľko tieto mali byť pokryté úsporami na iných položkách, keď žalobca síce poprel úsporu, avšak svedok F. D. pripustil, že došlo k zmene určitých materiálov za ich lacnejšie ekvivalenty, pričom žalovaný preukazoval svoje tvrdenia znaleckým posudkom č. 8/2022, podľa ktorého došlo k zámenám materiálu, ktoré znamenali úsporu predstavujúcu rozdiel medzi cenou sledovaných prác podľa projektovej dokumentácie a zmluvného rozpočtu a medzi skutkovým stavom (viď bod 28. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (viď sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010). Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 31. V nadväznosti vyššie uvedené a k poukazu žalobcu na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 114/2014-17 zo dňa 19.03.2014 odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci bola ZoD uzatvorená na základe výsledku verejného obstarávania. Verejné obstarávanie ani poskytnutie nenávratného finančného príspevku nevylučujú možnosť dojednania zmeny diela, avšak jedným z účelov právnej úpravy týkajúcej sa verejných zákaziek je zaistenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nakladania s verejnými prostriedkami. V súvislosti s uvedeným odvolací súd zdôrazňuje, že verejné obstarávanie je ovládané zásadou transparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami, a preto striktné dodržiavanie zmluvných dojednaní za danej situácie nemožno považovať za formalistické (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1501/2019 zo dňa 23.07.2019). K poukazu žalobcu na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8Cb/70/2012 zo dňa 09.10.2018 odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný všeobecne rozhodovacou činnosťou iných súdov, ale ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Rozhodnutia okresných, resp. mestských súdov nepatria medzi rozhodnutia s precedenčnou záväznosťou, ako to má na mysli Čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2022 zo dňa 27.10.2022). Odvolací súd dodáva, že podporne poukázal v tomto rozhodnutí nielen na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v rámci jeho ustálenej rozhodovacej praxe, nakoľko pri interpretácii a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke a pri totožnej právnej úprave dospel k rovnakým právnym názorom a záverom ako Najvyšší súd Českej republiky. 32. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).