{"guid": "2e45964c-c1ca-4a85-96f2-e614d421205c:e06c5551-3c90-4b58-b718-23e9687f3cf5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3", "spisova_znacka": "2Co/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/24/2024 z 19. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2025, sp. zn. 2Co/24/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3", "identifikacne_cislo": "2218204006", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e06c5551-3c90-4b58-b718-23e9687f3cf5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/24/2024\n2218204006\n19. 02. 2025\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a\nčleniek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: V.. Ľ. J., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom: X. XX, Z., proti žalovanému: R.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. XXX, bývalý\nlikvidátor obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, o zaplatenie 9.476,44 eur s príslušenstvom,\nna odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20. januára 2023, č.k.\n20C/42/2018-644, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 20. januára 2024, č.k.\n20C/42/2018-644 v odvolaním napadnuto výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 20. januára 2023, č.k. 20C/42/2018-644 rozhodol vo\nvýroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.893,87 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Zároveň súd prvej inštancie žalobu vo výroku II. vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcovi priznal\nnárok proti žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,6 % a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.09.2018 domáhal zaplatenia sumy\n9.476,44 eur s príslušenstvom od žalovaného ako likvidátora dlžníka žalobcu - spoločnosti NAVAR,\ns.r.o. v likvidácii, IČO: 36 218 138. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že zastupovaním spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 218 138 v postavení advokáta na základe zmluvy o poskytovaní\nprávnej pomoci zo dňa 22.10.2012 v súdnom konaní 5Cb/158/2006 mu vznikol nárok na zaplatenie\nodmeny za vykonané právne služby v období od 22.10.2012 do 26.07.2017, a to podľa vyúčtovania zoznamu úkonov priloženého k vystavenej konečnej faktúre z 04.05.2018, splatnej dňom 15.05.2018\n(tejto faktúre predchádzala faktúra z 15.02.2016, ktorá nebola spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii\nv celosti zaplatená, preto žalobca opätovne zahrnul vyčíslenie nezaplatenej časti odmeny za úkony\nprávnej služby podľa faktúry z 15.02.2016 aj do konečnej faktúry z 04.05.2018 spolu s vyčíslením\nodmeny za neskôr vykonané úkony právnej služby až do ukončenia zastupovania odvolaním plnej moci\nsplnomocniteľom dňa 26.07.2017; úkony boli vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.). Podľa\nžaloby spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii uvedenú faktúru dobrovoľne nezaplatila, pričom vzhľadom\nna vyjadrenia žalovaného, a to predovšetkým na jeho odpoveď v postavení likvidátora spoločnosti na\nešte prvú výzvu žalobcu na zaplatenie odmeny z roku 2016 (list z 17.02.2016), v ktorej žalovaný oznámil\nžalobcovi nemajetnosť a platobnú neschopnosť spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii - č.l. 35 spisu), ďalej\n\nna to, že žalovaný už ďalšie zásielky žalobcu ohľadom tohto nároku (vrátane zaslanej konečnej faktúry\nz 04.05.2018) nepreberal a zároveň aj na to, že nemajetnosť spoločnosti potvrdzujú samotné účtovné\nzávierky spoločnosti za roky 2015-2018, považoval žalobca svoju pohľadávku na zaplatenie odmeny\nadvokáta za nevymožiteľnú od samotného dlžníka - spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii. Žalobca v\ndanej súvislosti a tiež aj vo vzťahu k žalovaným v konaní uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 6Obo/125/2008 poukazoval na to, že je potrebné už vychádzať zo stavu, ktorý bol nastolený\nlegislatívnymi zmenami prijatými zákonom č. 87/2015 Z.z. a neskôr i zákonom č. 264/2017 Z.z.,\nktorými bol novelizovaný zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného\npodal žalobca ohľadom svojho nároku poddlžnícku žalobu podľa § 135a Obchodného zákonníka voči\nžalovanému ako likvidátorovi spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, keďže podľa žalobcovho tvrdenia\ntento spôsobil spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii škodu minimálne vo výške uplatnenej pohľadávky\nžalobcu, ktorá je nižšia ako výška paušálnej sankcie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze\na reštrukturalizácii, na zaplatenie ktorej mala žalovanému vzniknúť povinnosť (a na druhej strane\nspoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii právo) v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v období po\n01.01.2016 vyhlásiť na majetok spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorá bola v predlžení, konkurz\npodľa uvedeného zákonného ustanovenia. Žalobca svoj názor o takom finančnom stave spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorý podľa neho zakladal povinnosť žalovaného vyhlásiť na túto spoločnosť\nkonkurz, vyvodzoval okrem oznámenia likvidátora o platobnej neschopnosti spoločnosti NAVAR, s.r.o.\nv likvidácii listom z 17.02.2016 z údajov obsiahnutých vo vyplnenom tlačive pre dokladovanie pomerov\núčastníka - spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii podanom touto spoločnosťou dňa 12.07.2016 v súdnom\nkonaní sp.zn. 5Cb/158/2006, kde sú uvedené ďalšie záväzky spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktoré\nmá spoločnosť voči žalovanému ako svojmu spoločníkovi a zároveň konateľovi (aktuálne likvidátorovi).\nTieto záväzky, ako ani záväzok zodpovedajúci žalobcom v tomto konaní uplatňovanej pohľadávky\npritom nie sú evidované ani v ročných účtovných závierkach spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii,\nktoré žalobca počas konania predkladal. Žalobca zároveň poukázal na to, že na základe rovnakej\nprávnej argumentácie mu bolo v inej veci súdu prvej inštancie sp.zn. 16C/14/2017 priznané právo voči\nlikvidátorovi na zaplatenie odmeny za právne zastupovanie spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, a to\npodľa obdobnej poddlžníckej žaloby. Žalobca zdôraznil, že všetky vyúčtované úkony právnej služby boli\nvykonané do 26.07.2017, t.j. do odvolania splnomocnenia, pričom listiny o vykonaní týchto právnych\núkonov sú založené v spisovom materiáli sp.zn. 5Cb/158/2006. Podľa obsahu uzavretej zmluvy o\nposkytovaní právnej pomoci z 22.10.2012 mala spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii ako príkazca uhradiť\nodmenu žalobcovi ako príkazníkovi až po vykonaní a vyúčtovaní právnych služieb v zmysle vystavenej\nfaktúry. Nakoľko k zániku vzťahu z príkaznej zmluvy došlo výpoveďou zmluvy zo strany spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii dňom 26.07.2017 (listiny na č.l. 20-22 spisu), pričom žalovaná faktúra bola\nvystavená dňa 04.05.2018 a následne dňa 07.09.2018 bola podaná predmetná žaloba, žalobca mal\nza to, že jeho nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby podľa ust. § 101 a § 102 Občianskeho\nzákonníka . Na tomto mieste žalobca poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS\n125/2018 z 20.06.2018, podľa ktorého sa odmena advokáta stane splatnou, pokiaľ niet inej dohody, až po\nzániku príkaznej zmluvy, predmetom ktorej bolo zastupovanie strany v súdnom konaní do právoplatného\nskončenia veci. Vo faktúre z 04.05.2018 síce boli zahrnuté aj právne úkony, ktoré predtým obsahovala\naj faktúra z 15.02.2016, avšak ide výlučne o tie právne úkony, ktoré dovtedy neboli (a ani doteraz nie\nsú) dlžníkom zaplatené, a preto sa stali súčasťou (aj) konečného vyúčtovania vo faktúre z 04.05.2018\nvystavenej žalobcom po ukončení právneho zastupovania. Žalobca ako advokát bol v zmysle ust. § 25\nods. 2 O.s.p. povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania\nprávnej pomoci spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorú ako účastníka zastupoval, pričom žalovaný\nako likvidátor spoločnosti mal vedomosť o všetkých vykonaných úkonoch právnej služby advokáta, bol\no nich žalobcom riadne informovaný (napr. úkony č. 17, 18) a taktiež ich žalovaný schvaľoval, resp.\nboli vykonané z jeho iniciatívy, ako aj z dôvodu potreby reagovať na skutkové tvrdenia, dôkazy a úkony\nprotistrany v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006 (napr. ďalšie porady s klientom na základe spísaných úradných\nzáznamov o týchto poradách s uvedením dôvodu / účelu ich uskutočnenia / úkon č. 10 - úkon nazretia\ndo spisového materiálu, a to do iných spisov sp.zn. 38Exre/20/2006 a 21Cob/345/2006 vyžiadaných z\nOS TT a KS TT, ktorých účastníkom bol i žalovaný, a to z dôvodu, že tieto iné spisy obsahovali listinné\ndôkazy, ktoré bolo potrebné predložiť v rámci podávaných vyjadrení v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006,\npričom žalovaný tieto listiny nemal k dispozícii / úkon č. 17 - návrh na oslobodenie od súdneho poplatku\nza odvolanie, ktorého dohodnutie s klientom vyplýva aj z úradného záznamu z porady z 12.07.2016).\nŽalobca preto považoval dodatočné spochybnenie uplatneného nároku žalovaným za účelné, keďže\nžalovaný predmetné vyúčtovanie, výšku odmeny, ktorá bola so spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii i\n\nzmluvne dohodnutá, a ani zoznam a účelnosť vykonaných úkonov pred tým vôbec nenamietal, pričom\ntaktiež ani v konaní nepredložil k svojim námietkam žiaden dôkaz na vyvrátenie opodstatnenosti žaloby.\n3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C/42/2018-397 zo dňa 20.11.2020,\nktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže vychádzal z toho, že na základe zisteného skutkového\nstavu nemožno prijať spoľahlivý záver o stave predlženia spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii v zmysle\n§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a tým ani o prípadnom porušení\npovinnosti žalovaného podľa § 11 ods. 1 až 3 uvedeného zákona podať v mene tejto spoločnosti ako\ndlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu, ktoré porušenie povinnosti by podľa žaloby malo spôsobiť vznik\nnároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii voči žalovanému ako svojmu likvidátorovi na náhradu škody\n(vo forme zaplatenia zo zákona vyplývajúcej zmluvnej pokuty). Súd prvej inštancie zároveň nemal\npreukázané ani to, že by žalobca ako veriteľ spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii mohol v zmysle ust. §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť tento nárok spoločnosti voči žalovanému vo svojom mene a\nna vlastný účet z dôvodu, že svoju pohľadávku, ktorú má voči spoločnosti nemôže z majetku spoločnosti\nNAVAR s.r.o. v likvidácii uspokojiť. Tento rozsudok bol na odvolanie žalobcu uznesením Krajského súdu\nv Trnave č.k. 10Co/72/2021-517 zo dňa 26.05.2022 zrušený a to najmä z dôvodu, že splnenie podmienok\npredlženia a nemajetnosti spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii vyplynul zo zhodných, či nepopretých\nskutkových tvrdení strán sporu.\n4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie doplnil žalovaný v rámci\nsvojej procesnej obrany novú skutočnosť, a to že dňa 23.11.2021 došlo v súlade s ustanovením §\n768s ods. 2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka k výmazu obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v\nlikvidácii z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu, v čoho dôsledku zanikla žalovanému\nfunkcia likvidátora ex offo. Podľa názoru žalovaného týmto zároveň zanikla aj jeho pasívna vecná\nlegitimácia, ktorá v spore vyplývala práve z titulu tejto funkcie. Popri strate pasívnej vecnej legitimácie\npritom žalovaný pripisoval uvedenej skutočnosti aj procesné následky tak ako pri neodstrániteľnom\nnedostatku podmienky konania, t.j. nutnosť zastavenia konania podľa ust. § 161 CSP. Zároveň sa\nžalovaný domnieval, že aj žalobca týmto výmazom stratil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, a to\nz dôvodu, že spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii bola stále hmotnoprávnym vlastníkom pohľadávky /\nnároku na náhradu škody voči žalovanému, pričom na žalobcu prešla len aktívna procesná legitimácia.\nKeďže výmazom spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z obchodného registra zanikol subjekt nositeľa\nvlastníckeho práva k uvedenej pohľadávke NAVAR s.r.o. v likvidácii a spolu s ním aj samotná pohľadávka\nspoločnosti voči žalovanému, žalovaný mal za to, že zákonom stanovené predpoklady na pokračovanie\nv konaní už nemôžu byť naplnené. K uvedeným skutočnostiam sa žalobca vyjadril vo svojom vyjadrení\nz 30.09.2022 tak, že tieto nemajú žiaden vplyv na vecnú legitimáciu strán sporu, pričom v tejto súvislosti\npoukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/201/2016 zo dňa 22.06.2017,\nkde bolo v obdobnej situácii týmto súdom skonštatované, že pohľadávka žalobcov nemohla zánikom\nspoločnosti dlžníka zaniknúť, keď už bola nárokom žalobcov ako veriteľov uplatnená pred vyhlásením\nkonkurzu a následným výmazom tejto spoločnosti z obchodného registra.\n5. Súd prvej inštancie daný prípad zároveň opätovne právne posúdil predovšetkým podľa príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, o zastúpení, o právnych úkonoch a o premlčaní,\nako aj podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa povinností štatutárneho\norgánu obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným a dôsledkov porušenia týchto povinností vrátane\npredpokladov vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu (to všetko platí\nprimerane aj v prípade likvidátora podľa § 71 ods. 7 ObZ) - najmä § 135a, § 70 a nasl. a § 768s ods.\n2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka, a to v spojení s príslušnými ustanoveniami prvej časti zákona\nč. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcimi sa podmienok podania návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu dlžníkom vrátane povinnosti príslušných v zákone vymenovaných osôb podať taký návrh\n(najmä § 3, § 11, pri súčasnom vysporiadaní sa aj s § 11a), a následne podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004\nZ.z.\n6. Súd prvej inštancie v tomto konaní preskúmaval a posudzoval predpoklady úspešnosti žaloby, a\nto či A) žalobca preukázal existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a\nkeď áno v akej výške, ďalej B) či túto pohľadávku žalobcu je alebo nie je možné uspokojiť z majetku\nspoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a následne C) či spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii vznikol\nnárok voči žalovanému ako jej konateľovi a likvidátorovi na náhradu škody a či výška takej škody\ndosahuje výšku žalobcom v tomto konaní uplatňovanej pohľadávky. Po opätovnom prejednaní veci\n\nmal súd prvej inštancie za to, že predpoklady úspešnosti žaloby uvedené vyššie pod písm. B) a C)\nsú splnené v celom rozsahu, pričom pri predpoklade uvedenom pod písm. A) mal súd prvej inštancie\npreukázaný základ nároku v celom rozsahu a výšku nároku mal preukázanú v sume 7.893,87 eur.\nSúd prvej inštancie pri predpokladoch úspešnosti žaloby uvedených vyššie pod písm. A), B) a C), v\nsúlade so závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/72/2021-517 zo dňa\n26.05.2022, vychádzal aj z nesporných tvrdení strán, a to pri žalovanom predovšetkým z jeho tvrdení\nobsiahnutých v jeho prvotných úkonoch v tejto veci v súlade s ust. § 150, § 151 CSP, ktoré súd\nprvej inštancie prevzal ako základ pre svoje rozhodnutie. Podľa uvedeného tak súd prvej inštancie mal\ndostatočne preukázaný v prvom rade predpoklad C) - vznik nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii\nvoči žalovanému ako jej likvidátorovi na náhradu škody z uplatneného titulu porušenia povinnosti podať\n(včas) návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť, pretože v konaní bolo možné jednoznačne\nustáliť stav predlženia tejto spoločnosti v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a\nreštrukturalizácii. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa právnej úpravy účinnej od 01. januára 2013\nbol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní\nodvtedy, ako sa dozvedel o predlžení. Uvedenú povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nz dôvodu predlženia dlžníka zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 11 ods. 1 až 3 ukladal\npriamo štatutárnemu orgánu, jeho členovi, likvidátorovi dlžníka a aj zákonnému zástupcovi dlžníka.\nTo znamená, že túto povinnosť, najmä z pohľadu prípadnej zodpovednosti, má nielen dlžník, ale aj\ntieto konkrétne osoby. Týmto spôsobom teda zákon povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nzveruje konkrétnym fyzickým osobám, prostredníctvom ktorých dlžník konal, prípadne ktoré ho ako\nzákonný zástupca zastupovali, t.j. aj likvidátorovi ako je tomu aj v predmetnom prípade. Definičné znaky\npredlženia sú pritom v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nasledovné:\n1/ ide o dlžníka, ktorý má zákonnú povinnosť viesť účtovníctvo, pričom nie je rozhodujúce, či dlžník\naj fakticky vedie účtovníctvo ale iba či má takúto povinnosť podľa zákona (u spoločnosti NAVAR s.r.o.\nv likvidácii je táto podmienka nepochybne daná), 2/ existencia aspoň dvoch veriteľov, t.j. vyžaduje sa\npluralita veriteľov (podľa obsahu napr. tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka - spoločnosti NAVAR,\ns.r.o. v likvidácii podaného touto spoločnosťou dňa 12.07.2016 v súdnom konaní sp.zn. 5Cb/158/2006\na za v tomto konaní preukázanej existencie prejednávaného nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR,\ns.r.o. v likvidácii je aj táto podmienka splnená) a 3/ hodnota záväzkov dlžníka presahuje hodnotu jeho\nmajetku. Vo vzťahu k tomuto 3. definičnému znaku uviedol, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril\n(odpor proti platobnému rozkazu) a taktiež ani v následnej duplike (t.j. úkony podľa ust. § 167 CSP)\nnepoprel tvrdenie žalobcu o nemajetnosti obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii (v spojení s\nnemožnosťou uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku obchodnej spoločnosti, pretože táto obchodná\nspoločnosť nemá žiadny majetok), ba túto skutočnosť výslovne potvrdil svojim vyjadrením v uvedených\nprvotných úkonoch, že „spoločnosť je insolventná, nemá žiadne finančné prostriedky, nevlastní žiaden\nhmotný či nehmotný majetok“. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa\nust. § 151 ods. 1 CSP, t.j. že v žalobe tvrdená nemajetnosť spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii sa\npovažuje na nespornú, pretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné skutkové\nzistenie o nemajetnosti spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii založené na zhodnom tvrdení strán podľa\n§ 151 CSP si preto súd prvej inštancie osvojil v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP a ako nesporné\ntvrdenie ho prevzal za základ svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol dôvodnú\npochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia strán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z vyjadrení\nobidvoch strán sporu v ich úkonoch podľa ust. § 167 CSP a zároveň bolo potvrdené aj obsahom\npredložených listinných dôkazov (napr. účtovné závierky spoločnosti na č.l. 41-62 spisu, 240-263, tlačivo\npre dokladovanie pomerov účastníka z 12.07.2016 na č.l. 36-40 spisu aj s ohľadom na medzičasom\npotvrdenú neexistenciu tam uvádzaných pohľadávok spoločnosti podľa už právoplatne ukončených\nsúdnych konaní), pričom nakoľko ani v ďalšej fáze konania neboli vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložené\ntaké dôkazné návrhy strán (predovšetkým zo strany žalovaného), ktoré by priamo smerovali k vyvráteniu\npravdivosti tohto zhodného skutkového tvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne\nspochybniť, súd prvej inštancie už v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta druhá CSP neprihliadal na žalovaným v\npredmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené neskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie\ntohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v úkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného\nprostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo\nveci vykonané v rokoch 2020, 2021, 2022 až po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho\nzástupcu na pojednávaní 20.01.2023, na ktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok). Takto zistená úplná\nnemajetnosť spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii na jednej strane a existencia záväzkov spoločnosti\nvoči viacerým veriteľom podľa vyššie uvedených výsledkov skúmania splnenia 2. definičného znaku\npredlženia pritom nepochybne znamená, že hodnota záväzkov tohto dlžníka logicky presahuje hodnotu\n\njeho majetku, čím je potrebné považovať za riadne splnený aj 3. definičný znak predlženia. Taktiež súd\nprvej inštancie poukázal na ustanovenia § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nbola spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii ku dňu 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra za stavu,\nkeď sa u nej predpokladal úpadok spoločnosti podľa odsekov 8 a 9 uvedeného ustanovenia. Nakoľko\npodľa uvedených skutočností bolo možné v konaní jednoznačne ustáliť stav predlženia spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,\na tým aj vznik povinnosti žalovaného ako likvidátora podať podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii (včas) návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť, súd prvej inštancie\nmal zároveň v dôsledku nesporného porušenia tejto povinnosti žalovaným preukázaný aj vznik nároku\nspoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii voči svojmu likvidátorovi na zaplatenie paušalizovanej náhrady\nškody v podobe zmluvnej pokuty, ktorá sa tu v zmysle ust. § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z.\no konkurze a reštrukturalizácii považovala za dojednanú medzi spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii\na žalovaným vo výške 12.500, - eur. Veriteľom tejto pohľadávky je samotná obchodná spoločnosť, čo\nvyplýva predovšetkým z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.\nZ hľadiska účelu a funkcií plnenia má v ust. § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a\nreštrukturalizácii dojednaná zmluvná pokuta nepochybne povahu paušalizovanej náhrady škody, ktorá\nvznikne v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona, pričom\ntu stačí, keď oprávnená strana oprie svoj nárok o jediný fakt, že zabezpečená povinnosť bola porušená\nnapr. zo strany likvidátora dlžníka. Predmetné ustanovenie umožňuje uľahčiť odškodnenie tým, že\npoškodený nemusí preukazovať, že mu škoda vznikla a zároveň ani to, že vznikla v určitej výške,\nale jednoducho môže žiadať náhradu 12.500,- eur na základe skutočnosti, že nastal prípad, pre ktorý\nbola pokuta dohodnutá. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že v prípade zmluvnej\npokuty podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ide o plnenie,\nktoré je možné, ba v daných súvislostiach aj nevyhnutne žiadúce subsumovať pod pojem „náhrada\nškody“ v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko mal súd prvej inštancie v tomto\nprípade preukázaný vznik uvedeného nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii voči žalovanému\ntitulom paušalizovanej náhrady škody, zároveň mal preukázané aj splnenie predpokladu úspešnosti\nžaloby uvedeného pod C). Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nie\nje vylúčené, aby si pohľadávku podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. uplatnila samotná\nobchodná spoločnosť voči povinnej osobe aj pred vyhlásením konkurzu (k čomu tu napokon nedošlo\nvôbec), pričom za uvedeného stavu mohol v prejednávanom prípade podať túto žalobu voči povinnej\nosobe (v tomto prípade voči žalovanému ako likvidátorovi) namiesto spoločnosti aj žalobca ako veriteľ\nspoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii, a to vo svojom mene a na vlastný účet v zmysle ust. § 135a ods.\n5 Obchodného zákonníka z dôvodu, že svoju pohľadávku, ktorú má žalobca voči spoločnosti, nemôže\nz majetku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii uspokojiť. Počas začatého konkurzného konania by už\nmusel tento nárok spoločnosti uplatňovať správca na konkurznom súde podľa podmienok uvedených\nv ust. § 74a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a veriteľ by si mohol uplatniť voči\npovinnej osobe len svoje priame právo na náhradu škody podľa ust. § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii, a to taktiež výlučne na konkurznom súde podľa ust. § 197 ods. 10 zákona č.\n7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii - v danom prípade však nebolo pri spoločnosti NAVAR s.r.o. v\nlikvidácii začaté konkurzné konanie a taktiež neboli naplnené predpoklady podľa ust. § 11a ods. 2 zákona\nč. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, preto súd prvej inštancie považoval predmetnú žalobu v\nsúlade s jej obsahom za výlučne poddlžnícku žalobu podanú podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka v spojení s § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka a ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a nie aj ako žalobu, ktorou by sa zároveň uplatňoval priamy nárok veriteľa\nvoči likvidátorovi podľa ust. § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde by bol\npríslušný konkurzný súd podľa ust. § 197 ods. 10 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.\n7. Aj vo vzťahu k predpokladu úspešnosti žaloby uvedenému vyššie pod písm. B (či túto pohľadávku\nžalobcu je alebo nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii) súd prvej\ninštancie skonštatoval, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril (odpor proti platobnému rozkazu) a\ntaktiež ani v následnej duplike nepoprel tvrdenie žalobcu o nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu\nz majetku obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto obchodná spoločnosť nemá\nžiadny majetok, ba uvedenú skutočnosť výslovne potvrdil svojim vyjadrením v uvedených prvotných\núkonoch, že „spoločnosť je insolventná, nemá žiadne finančné prostriedky, nevlastní žiaden hmotný\nči nehmotný majetok“. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 151\nods. 1 CSP, t.j. že v žalobe tvrdená nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto spoločnosť nemá žiadny majetok sa považuje na nespornú,\n\npretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné skutkové zistenie o nemožnosti\nuspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto spoločnosť\nnemá žiadny majetok založené na zhodnom tvrdení strán podľa § 151 CSP si preto súd prvej inštancie\nosvojil v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP a ako nesporné tvrdenie ho prevzal za základ svojho rozhodnutia.\nSúd prvej inštancie zároveň nevzhliadol dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia\nstrán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z vyjadrení obidvoch strán sporu v ich úkonoch podľa ust. § 167\nCSP a taktiež aj zo skoršieho oznámenia likvidátora z 17.02.2016 o platobnej neschopnosti spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii a zároveň bolo potvrdené aj obsahom predložených listinných dôkazov (napr.\núčtovné závierky spoločnosti na č.l. 41-62 spisu, 240-263, tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka\nz 12.07.2016 na č.l. 36-40 spisu aj s ohľadom na medzičasom potvrdenú neexistenciu tam uvádzaných\npohľadávok spoločnosti podľa už právoplatne ukončených súdnych konaní). Ani v ďalšej fáze konania\npritom neboli vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložené také dôkazné návrhy strán (predovšetkým zo\nstrany žalovaného), ktoré by priamo smerovali k vyvráteniu pravdivosti tohto zhodného skutkového\ntvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne spochybniť, preto už súd prvej inštancie v\nzmysle ust. § 186 ods. 2 CSP neprihliadal na žalovaným v predmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené\nneskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie tohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v\núkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu\nna pojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo veci vykonané v rokoch 2020, 2021,\n2022 až po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 20.01.2023,\nna ktorom súd prvej inštancie vyhlásil predmetný rozsudok). Taktiež súd prvej inštancie poukázal na\nustanovenia § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola spoločnosť NAVAR,\ns.r.o. v likvidácii ku dňu 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra za stavu, keď sa u nej predpokladal\núpadok spoločnosti podľa odsekov 8 a 9 uvedeného ustanovenia (t.j. platobná neschopnosť, resp.\npredlženie spoločnosti), ktorý objektívne bránil možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku\nobchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie pri podmienke B/ zároveň poukázal na to, že vyššie uvedený\nzáver ustálený pri podmienke A/ sám o sebe predpokladá splnenie aj podmienky B/, keďže je objektívne\nnemožné vymôcť si od dlhodobo nemajetnej a predĺženej spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii akúkoľvek\npohľadávku, t.j. aj predmetnú pohľadávku žalobcu. Žalobca si riadne uplatnil svoju pohľadávku na\nzaplatenie odmeny advokáta u žalobcu vystavením a zaslaním faktúry dňom 15.02.2016 a opakovane\ndňom 04.05.2018. Za daných okolností pritom nemá žiadne opodstatnenie ani zo skutkového, a ani\nz právneho hľadiska (taká povinnosť/nevyhnutná potreba priamo nevyplýva zo žiadneho právneho\npredpisu) požadovať od žalobcu, aby pri svojej pohľadávke pred uplatnením postupu podľa ust. § 135a\nods. 5 Obchodného zákonníka najprv dosiahol stav, kedy bude táto pohľadávka prisúdená právoplatným\nsúdnym rozhodnutím a následne stav, kedy pohľadávka preukázateľne ani pri nútenom výkone tohto\nrozhodnutia nebude (môcť byť) vymožená. Uvedené dôrazne potvrdzuje aj tá skutočnosť, že spoločnosť\nNAVAR s.r.o. v likvidácii medzitým zanikla bez riadneho ukončenia likvidácie a vo finančnom stave,\nktorý sa v zmysle ust. § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka považuje za úpadok. Predmetné\nrozhodnutie a jeho dôvody sú takto v konečnom dôsledku v súlade aj so skorším (už právoplatným\nrozhodnutím súdu prvej inštancie sp.zn. 16C/14/2017 vydaným v obdobnej veci, na ktoré žalobca\npočas konania poukazoval, pričom nakoľko aj v inom konaní sp.zn. 16C/14/2017 sa uplatňovala a\npriznávala súdnym rozhodnutím pohľadávka, ktorú mal žalobca voči samotnej spoločnosti NAVAR s.r.o.\nv likvidácii (a nie voči jej konateľovi, resp. likvidátorovi), a to podľa postupu § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka, čo práve zakladá obdobnosť predmetnej veci s týmto iným konaním, je potrebné považovať\nza celkom bezpredmetnú tú námietku žalovaného, ktorá sa týkala obsahu a účastníkov právneho\nvzťahu zastúpenia podľa ich označenia v zmluve o poskytovaní právnej pomoci a na plnomocenstve\nudelenom žalobcovi v trestnej veci sp.zn. Č.:T.-XXX/OEK-X.-XXXX (č.l. 9-10 tohto iného spisu). Podľa\nsúdu prvej inštancie vecná legitimácia v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka pritom svedčí\npôvodne označeným stranám sporu neprestajne aj po tom ako spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii\nzanikla jej výmazom z Obchodného registra SR (ku dňu 23.11.2021). Nositeľom hmotnoprávneho\nnároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii (bližšie špecifikovaného v odsekoch 1, 2 odôvodnenia\ntohto rozsudku) voči žalovanému ako konateľovi a likvidátorovi sa totiž stal žalobca ako veriteľ, ktorý\nnemohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, a to okamihom uplatnenia nároku voči\nkonateľovi spoločnosti podaním predmetnej poddlžníckej žaloby 07.09.2018. Súd prvej inštancie v\ntejto súvislosti odôvodňoval, že v danej súvislosti teda platí, že nositeľom hmotnoprávneho nároku\nna plnenie voči konateľovi spoločnosti je už veriteľ, ktorý si nárok vo vlastnom mene a na vlastný\núčet uplatnil. Nakoľko teda splnením hmotnoprávnych podmienok na postup podľa ust. 135a ods.\n5 Obchodného zákonníka (čo bolo podľa vyššie uvedených záverov spoľahlivo preukázané v tomto\nkonaní) a súčasným podaním predmetnej poddlžníckej žaloby ešte za existencie dlžníka - spoločnosti\n\nNAVAR s.r.o. v likvidácii prešiel nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému ako jej likvidátorovi\n(bližšie špecifikovaný v odsekoch 1, 2 odôvodnenia tohto rozsudku) na žalobcu ako oprávneného veriteľa\ndlžníka NAVAR s.r.o. v likvidácii, neskorší zánik tohto dlžníka počas vymáhania uvedenej pohľadávky\nuž priamo žalobcom ako veriteľom nemá žiaden vplyv na hmotnoprávne postavenie žalobcu a ani na\njeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Výmazom spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii tak nezanikol ani\nnový nositeľ vlastníckeho práva a ani samotný nárok voči žalovanému. Uvedené taktiež nemá vplyv ani\nna pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorá je takisto daná aj naďalej, nakoľko tu bolo rozhodujúce\npre rozhodnutie predmetnej veci práve to, že žalovaný funkciu konateľa a likvidátora v rozhodnom\nobdobí po 01.01.2016, kedy došlo z jeho strany k porušeniu vyššie uvedených povinností, a to rovnako\naj v čase podania žaloby 07.09.2018 až do zániku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii nepochybne\nvykonával, a preto za výkon svojej pôsobnosti v uvedenom období zodpovedá aj po zániku funkcie. Vo\nvzťahu k uvedeným skutočnostiam pritom súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na žalobcom v konaní\npredložený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/201/2016 zo dňa 22.06.2017,\nkde bolo v obdobnej situácii týmto súdom skonštatované, že pohľadávka žalobcov nemohla zánikom\nspoločnosti dlžníka zaniknúť, keď už bola nárokom žalobcov ako veriteľov uplatnená pred vyhlásením\nkonkurzu a následným výmazom tejto spoločnosti z obchodného registra. Súd prvej inštancie súčasne\nzdôraznil, že v dôsledku zániku funkcie žalovaného ako likvidátora táto fyzická osoba zároveň nestratila\naj procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 CSP, a teda v žiadnom prípade tu nemohol vzniknúť nedostatok\nprocesnej podmienky v tomto smere. Takisto len samotná absencia vecnej legitimácie niektorej strany\nv spore, pokiaľ sa táto v konaní preukáže (čo nie je tento prípad), nikdy neznamená aj akýkoľvek\nnedostatok podmienok konania.\n8. Pokiaľ ide o predpoklad úspešnosti žaloby uvedený pod písm. A (existencia pohľadávky voči\nspoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a jej výška), súd prvej inštancie mal po opätovnom prejednaní veci\nzáklad nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii preukázaný v celom rozsahu a výšku\ntohto nároku mal preukázanú v sume 7.893,87 eur. Odôvodnil, že žalovaný vo všeobecnosti nesporoval\nspoluprácu spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii so žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní právnej\npomoci z 22.10.2012 a s tým súvisiace právne zastupovanie vo veci sp.zn. 5Cb/158/2006, kde boli\nžalobcom ako právnym zástupcom uvedenej spoločnosti vykonávané úkony právnej služby, pričom\nuvedené bez pochýb vyplýva aj zo samotného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (viď zoznam oboznámených\nlistín z tohto spisu v zápisnici o pojednávaní z 20.01.2023). Aj keď bolo plnomocenstvo podľa jeho\ndoslovného obsahu spoločnosťou NAVAR s.r.o. v likvidácii udelené žalobcovi pre konanie na súde\nprvého stupňa, pri posudzovaní rozsahu tohto plnomocenstva je nevyhnutné vychádzať z toho, že\nzastupovanie vo fáze konania pred súdom prvého stupňa a vo fáze odvolacieho konania nemožno od\nseba nijako procesne oddeliť, nakoľko ide (len) o dve fázy jedného a toho istého súdneho konania, ktoré\nsa skončí právoplatnosťou až celého súvislého konania, pričom prípadné obmedzenie plnomocenstva\nlen na len niektorú z uvedených dvoch čiastkových fáz konania (ktoré však vyplýva len zo subjektívneho\nvýkladu obsahu tohto plnomocenstva žalovaným) priam vylučovalo aj ust. 28 ods. 2 O.s.p. Nepochybné\noprávnenie žalobcu ako advokáta konať za spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii podľa plnomocenstva\nzaloženého na č.l. 122 spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 aj v odvolacom konaní pritom bolo jednoznačne\npotvrdené aj postojom odvolacieho súdu, ktorý na strane žalujúcej spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii\nnesporne konal s jej právnym zástupcom V.. Ľ. J. (viď záhlavie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v\nTrnave č.k. 21Cov/29/2014-226 z 30.04.2015). Súd prvej inštancie sa v ďalších žalovaným namietaných\notázkach, ktoré sa týkali základu nároku, resp. jeho vymáhateľnosti, v plnom rozsahu stotožnil s\nargumentáciou žalobcu, a teda že ním požadovaná advokátska odmena a náhrady pri jednotlivých\núkonoch právnej služby, ktoré v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vykonal v rámci zastupovania\nv konaní sp.zn. 5Cb/158/2006, tvoria jednotný a ucelený celok, pri ktorom mohla nastať splatnosť až\ncelého tohto nároku na zaplatenie trov právneho zastúpenia naraz pri ukončení zmluvného vzťahu z\npríkaznej zmluvy a tým i samotného právneho zastúpenia, pričom to, že žalobca časť tohto nároku\n(kvázi zálohovo) vyfakturoval spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii už v roku 2016, nemohlo zakladať\nžiadnu preukážku z hľadiska posúdenia oprávnenosti výslednej faktúry vystavenej riadne a v správnom\nčase podľa obsahu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci až po vykonaní (všetkých) úkonov. Predmetný\nnárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia, ktorý vznikol pri ukončení zmluvného vzťahu z príkaznej\nzmluvy a tým i samotného právneho zastupovania, a ktorý tak bol správne a oprávnene vyúčtovaný vo\nvýslednej faktúre, sa taktiež nemohol do podania žaloby 07.09.2018 v žiadnom prípade, a to ani sčasti\npremlčať (k tomu viď ust. § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste aj súd prvej inštancie\nzhodne so žalobcom poukázal na príslušné závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 125/2018\nz 20.06.2018. Nakoľko však žalovaný už vo svojich prvotných úkonoch vo veci uskutočnených podľa\n\nust. § 167 CSP (odpor, duplika) neuznával rozpis právnych úkonov a paušálne namietal nedohodnutie\na nepodpísanie úkonov zahrnutých do výpočtu odmeny advokáta, ktorej zaplatenie je predmetom tohto\nkonania, žalobca tu znášal plnú procesnú zodpovednosť za (ne)preukázanie samotného vykonania\nvšetkých týchto úkonov, keďže to bolo medzi stranami od začiatku sporné a bolo to zo strany žalovaného\n(aj keď en bloc, avšak predsa len výslovne) spochybňované. Súd prvej inštancie po preskúmaní\npredmetného spisu, ako aj pripojeného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (viď zoznam oboznámených listín z\ntýchto spisov obsiahnutý v zápisnici z pojednávania z 20.01.2023) dospel k záveru, že obsahom týchto\nspisov nebola preukázaná opodstatnenosť nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii\nv časti úkonov 3 a 15 podľa vyúčtovania z 04.05.2018 /pracovná porada s klientom z 03.06.2013 (v\nrozpise nesprávne uvedený rok 2012) a pracovná porada s klientom z 21.06.2016/, a to z dôvodu,\nže žalobca počas celého konania, a to ani na výslovnú výzvu súdu zo dňa 07.12.2022 č.l. 593, ničím\na nijako nepreukázal samotné vykonanie týchto úkonov. Súd prvej inštancie tu nemohol akceptovať\nako dôkaz o vykonaní dvoch sporných porád len samotné vyúčtovanie, keďže to nijako nepreukazuje\nich skutočnú realizáciu. V intenciách uvedeného pritom neobstojí ani argument žalobcu, že vyhláška\nMS SR č. 655/2004 Z.z. neukladá advokátovi povinnosť k týmto poradám predkladať iné doklady keď\nnejde o poradu vo väzbe, pretože nakoľko bolo v tomto prípade sporné skutkové tvrdenie žalobcu o\nvykonaní uvedených dvoch porád s likvidátorom spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, t.j. keď sa kvôli\nspornosti tohto skutkového tvrdenia nemohlo vo vzťahu k nemu uplatniť ust. § 151 ods. 1 CSP /tak ako\nsa toto ustanovenie dalo použiť pri iných predpokladoch úspešnosti tejto žaloby - súd prvej inštancie tu\npritom vo vzťahu k ust. § 151 ods. 2 CSP rešpektoval u žalovaného tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j.\npravidlo, že nemožno od neho požadovať, aby preukazoval ním tvrdenú neexistenciu (niečoho) majúcu\ntrvajúci charakter/, bolo výlučne procesnou povinnosťou žalobcu uniesť k preukázaniu skutočného\nvykonania týchto dvoch úkonov právnej služby dôkazné bremeno v súlade s čl. 8 CSP. Žalobca však\nnepredložil k týmto úkonom žiaden listinný dôkaz; počas celého konania, a to ani na výzvu súdu prvej\ninštancie neupresnil, kde by sa taký listinný dôkaz prípadne mohol nachádzať v spisovom materiáli\nvrátane pripojeného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (súd pritom preštudovaním predmetných spisov žiaden\ntaký doklad nenašiel); a ani nijako nenavrhol na preukázanie uskutočnenia uvedených dvoch porád\nvykonať vo veci akýkoľvek iný dôkaz, a to ani po jednoznačnom predbežnom oznámení súdom na\npojednávaní 20.01.2023, že na základe dovtedajšieho obsahu spisu nemá súd túto časť nároku za\npreukázanú. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nepriznal časť uplatnených trov právneho zastúpenia,\na to za úkony 3 a 15 podľa vyúčtovania z 04.05.2018 v celkovej výške 1.582,57 eur a žalobu v tejto časti\nvýrokom II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval\nza nepotrebné a nehospodárne vykonať vo vzťahu k žalobcom nepreukázanému uskutočneniu porád\nuvedených vo vyúčtovaní po bodmi 3 a 15 aj dôkaz, ktorý v danom smere navrhol na pojednávaní\n20.01.2023 žalovaný, a to výsluch manželky. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania\nuž preto nepripustil a zamietol ho. Pri opätovnom prejednaní veci vo zvyšnej časti nároku žalobcu voči\nspoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii na zaplatenie trov právneho zastúpenia dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že vykonanie úkonov právnej služby v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006, ktoré boli vo vyúčtovaní\nžalobcu z 04.05.2018 očíslované poradovými číslami 1-2, 4-14 a 16-18, bolo jednotlivými listinami z\ntohto spisu (vymenovanými v tabuľke nižšie) riadne preukázané. Medzi stranami nebolo sporné a aj z\nobsahu spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 vyplýva, že o predmetných trovách právneho zastúpenia spoločnosti\nNAVAR, s.r.o. v likvidácii žalobcom ako advokátom dosiaľ nebolo nijakým spôsobom rozhodované a\ntaktiež neboli ani pred vystavením faktúry z 04.05.2018, a ani po tom dobrovoľne uhradené. Žalobca\nako advokát si vyúčtovanú odmenu a náhrady za poskytovanie právnych služieb oprávnene uplatňoval\na požadoval za poskytnutie uvedených úkonov právnych služieb v zmysle § 140 ods. 1 veta prvá vtedy\nplatného a účinného O.s.p. a v zmysle § 1, § 2, § 9, § 10, § 14 (neskôr § 13a), § 15, § 16 a § 17 vyhlášky\nMS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej\nlen „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola správne určená\npri počiatočnej tarifnej hodnote sporu 46.305,51 eur v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky, ako aj v zmysle\n§ 9 a § 10 vyhlášky v sume 512,51 eur (podľa § 10 vyhlášky by to bola suma 512,85 eur) + režijný\npaušál 7,63 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) v roku 2012, 7,81 eur v roku 2013 a 8,58 eur v roku\n2016. Po rozšírení žaloby 05.05.2016 (by) bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby správne určená pri zvýšenej tarifnej hodnote sporu 61.740,70 eur v zmysle § 9 a § 10 vyhlášky\nv sume 546,05 eur + režijný paušál 8,58 eur v roku 2016 = 554,63 eur (pri úkonu 273,02 eur + 8,58\neur = 281,60 eur; pri 2 hodinách porady 546,05 eur x 2 + 8,58 eur = 1.100,68 eur). Žalobca pritom\npožadoval pri úkonoch uvedených pod č. 13 a nasl. odmenu podľa o niečo (pár eur) menšej základnej\nsadzby tarifnej odmeny, čo nie je v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Námietky žalovaného ohľadom\nvypočítanej tarifnej odmeny advokáta teda podľa názoru súdu prvej inštancie nemôžu obstáť. Náhrada\n\nza stratu času patrila advokátovi podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v sume 12,71 eur v roku 2012, v sume 13,01\neur v roku 2013 a v sume 14,30 eur v roku 2016 tak ako to správne uvádzal žalobca v predmetnom\nvyúčtovaní, pričom taktiež správne a v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a so zákonom č. 283/2002 Z.z. o\ncestovných náhradách (§ 1 a § 7) v spojení s opatrením MPSVR č. 632/2008 Z.z. (§ 1), boli žalobcom\nvyúčtované aj cestovné náhrady (základná náhrada a náhrada za spotrebované pohonné látky) v počas\ncelého konania nijakým spôsobom nesporovaných sumách (vo vzťahu k týmto výpočtom tu preto bolo\ndôvodné použiť aj § 151 ods. 1 CSP). Potreba vykonania úkonov uvedených vo vyúčtovaní pod 1-2,\n4-14 a 16-18, ich opodstatnenosť a účelnosť priamo vyplýva z priebehu konania sp.zn. 5Cb/158/2006\na z jeho jednotlivých časových úsekov, keďže išlo o úkony, ktoré boli žalobcom vykonané pri účinnom\nuplatňovaní prostriedkov procesného útoku v súlade so zákonnými povinnosťami advokáta podľa ust. §\n18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 25 ods. 2 O.s.p., resp. o úkony, ktoré boli vykonané\nna priamu výzvu súdu alebo v priamej nadväznosti na predchádzajúci úkon, resp. postup protistrany a/\nalebo súdu, to všetko na základe riadne uzavretej príkaznej zmluvy a neobmedzeného plnomocenstva\nzo dňa 22.10.2012 udeleného žalobcovi spoločnosťou NAVAR s.r.o. v likvidácii na zastupovanie v konaní\nsp. zn. 5Cb/168/2006. Súd prvej inštancie pri skúmaní opodstatnenosti a účelnosti týchto úkonov vychádzajúc z toho, že vzhľadom na postupnosť a súvislosť vykonaných úkonov je nepredstaviteľné,\naby tieto neboli uskutočňované so súhlasom, resp. priamo z iniciatívy splnomocniteľa - taktiež vychádzal\nz toho, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril (odpor proti platobnému rozkazu) a taktiež ani\nv následnej duplike (t.j. úkony podľa ust. § 167 CSP) konkrétne a priamo nepoprel a nespochybnil\nžalobcom od začiatku tvrdenú a v jeho vyúčtovaní z 04.05.2018 jasne deklarovanú opodstatnenosť a\núčelnosť ním vykonaných konkrétnych úkonov právnej služby s poukazom na príslušné ustanovenia\nvyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa\nust. § 151 ods. 1 CSP, t.j. že žalobcom tvrdená a deklarovaná opodstatnenosť a účelnosť vykonania\núkonov právnej služby očíslovaných vo vyúčtovaní žalobcu z 04.05.2018 poradovými číslami 1-2, 4-14 a\n16-18 sa považuje na nespornú, pretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné\nskutkové zistenie o opodstatnenosti a účelnosti uvedených úkonov právnej služby založené na zhodnom\ntvrdení strán podľa § 151 CSP si preto súd prvej inštancie osvojil v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP a\nako nesporné tvrdenie ho prevzal za základ svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol\ndôvodnú pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia strán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z\núdajov zistených zo súdneho konania sp.zn. 5Cb/158/2006, ktoré popísal v tabuľke v rámci odôvodnenia\nsvojho rozsudku a zároveň sa nepriečilo ani ostatnému obsahu predmetného spisu. Skonštatoval, že ani\nv ďalšej fáze konania pritom neboli vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložené také dôkazné návrhy strán\n(predovšetkým zo strany žalovaného), ktoré by priamo smerovali k vyvráteniu pravdivosti tohto zhodného\nskutkového tvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne spochybniť, preto už súd v\nzmysle ust. § 186 ods. 2 CSP neprihliadal na žalovaným v predmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené\nneskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie tohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v\núkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu na\npojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo veci vykonané v rokoch 2020, 2021, 2022\naž po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 20.01.2023, na\nktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázanú\nopodstatnenosť nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii na zaplatenie trov právneho\nzastúpenia v časti úkonov 1-2, 4-14 a 16-18 podľa vyúčtovania z 04.05.2018, a to v (podľa príslušných\nust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. správne určených a vypočítaných) sadzbách a výškach tarifnej\nodmeny a príslušných náhrad za jednotlivé úkony právnej služby - v ich súhrnnej výške 7.893,87 eur\n(celkovo vyúčtovaná suma po započítaní preddavku 9.476,44 eur - 1.582,57 eur podľa odseku 18\nodôvodnenia tohto rozsudku) - tak ako to podľa uvedeného vyúčtovania zosumarizoval v tabuľke v\nrámci odôvodnenia rozsudku (súd prvej inštancie uviedol, že popri dôvode / účele vykonania jednotlivých\núkonov uviedol aj konkrétne ustanovenia vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých\núkonov, ktoré sa na ten-ktorý úkon vzťahujú bez ohľadu na to, že vo vyúčtovaní sú pri niektorých úkonoch\nuvádzané nesprávne ustanovenia vyhlášky, resp. ich časti).\n9. Na základe uvedeného a za splnenia všetkých 3 predpokladov úspešnosti žaloby uvedených vyššie\npod A/, B/ a C/ súd prvej inštancie výrokom I rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému sumu 7.893,87\neur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom\ndospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v\nrozsahu 66,6 %, keďže v tejto fáze konania bol žalobca úspešný na 83,3 % a neúspešný na 16,7 %,\nt.j. čistý úspech žalobcu v prvoinštančnom konaní predstavuje 66,6 % (83,3 % - 16,7 %), a na náhradu\n\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže v tejto fáze bol žalobca úspešný na 100 %. O výške\ntejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením (výrok III).\n10. Proti výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom\nrozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný sa v\nplnom rozsahu nestotožnil s právnymi závermi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a namietal\nnesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie. V prvom rade poukázal na pochybenie súdu\nprvej inštancie, ktorý nesprávne vyhodnotil zjavne nesprávnu konštrukciu žalobcu, ktorý poddlžníckou\nžalobou podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči žalovanému ako toho času už bývalému\nlikvidátorovi spoločnosti NAVAR, s.r.o. uplatňuje si svoju pohľadávku za neuhradenú faktúru za právne\nslužby poskytnuté spol. NAVAR s.r.o. v likvidácii. Argumentoval tým, že uplatnenie nároku podľa §\n135a Obchodného zákonníka a poddlžnícka žaloba podľa ust. § 109 Exekučného poriadku sú dva\nrôzne právne inštitúty a rovnako na strane druhej je odlišný hmotnoprávny základ na uplatnenia nároku\nveriteľom podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka od hmotnoprávneho základu na uplatnenie\nnároku podľa § 11 ods. 2 ZKR. Namietal, že súd prvej inštancie sa počas vykonaného dokazovania vôbec\nnezaoberal s nasledovnými skutočnosťami, t.j. že z akého hmotnoprávneho titulu si uplatňuje žalobca\nsvoj nárok v prebiehajúcom súdnom konaní, resp. či sú splnené podmienky na poddlžnícku žalobu\npodľa ust. § 109 Exekučného poriadku, ďalej či predmetom žaloby má byť náhrada škody vzniknutej\nv príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti žalovaného ako likvidátora podľa §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka, alebo ide o uplatnený nárok podľa § 11 ods. 2 ZKR. Žalovaný bol\ntoho názoru, že súd prvej inštancie kvôli nesprávne formulovanej žalobe nesprávne aplikoval príslušné\nzákonné ustanovenia na daný prípad, t.j. bez opory v zákone spojil hmotnoprávny nárok podľa ust. §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka s hmotnoprávnym nárokom podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR. Podľa\nnázoru žalovaného, žalobca do dnešného dňa neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že\nnezaplatením pohľadávky žalobcu - faktúru za poskytnuté právne služby na sumu vo výške 9476,44 eur\nvznikla spoločnosti NAVAR práve škoda vo výške 9476,44 eur. Zároveň namietal pochybenie súdu prvej\ninštancie, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka explicitne\nvyplýva, že predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany\nveriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Dal\ndo pozornosti, že z výkladu § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nevyplýva, ani použitím analógie, že\npredmetné ustanovenie sa dá aplikovať primerane aj na osobu likvidátora spoločnosti. Preto namietal aj\nv tomto smere pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý mylne dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nže ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sa vzťahuje aj na osobu likvidátora. Zdôraznil, že aplikácia\nust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 11a ZKR neprichádza do úvahy, pretože\nide o celkom odlišné právne inštitúty. Taktiež poukázal na to, že uplatnenie nároku vo forme poddĺžníckej\nžaloby postupom podľa § 135a Obchodného zákonníka z právneho hľadiska neprichádza do úvahy. Dal\ndo pozornosti, že práve Exekučný poriadok obsahuje komplexnú úpravu inštitútu poddlžníckej žaloby\nv ust. § 109. Zhrnul, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani podľa § 109 Exekučného\nporiadku na oprávnenosť podania poddžlníckej žaloby. Podľa žalovaného súd prvej inštancie celý čas\nvychádzal z mylného právneho názoru a aplikoval nesprávny právny predpis na daný prípad, keďže\nuvedenú situáciu posúdil ako poddlžnícku žalobu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, čo nemá\nžiadnu oporu v zákone. Následne žalovaný namietal, že konanie má inú vadu a to s poukazom na\nskutočnosť, že súd prvej inštancie svojvoľne a arbitrárne prekročil svoju právomoc, keď ustálil stav\npredlženia spoločnosti NAVAR, bez toho, aby to patrilo do jeho právomoci. Následne argumentoval\nustanoveniami § 74 a ods. 2 a 4 ZKR z ktorých podľa neho vyplýva, že osobou iniciujúcou uplatňovanie\nzmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu voči jednej alebo viacerým\nosobám vymedzeným v ust. § 11 ods. 2 ZKR je vždy správca konkurznej podstaty (ako aktívne vecne\nlegitimovaný na uplatnenie tohto nároku). Jedine správca je oprávnený vyzvať osoby, pri ktorých má za\nto, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na to, aby túto povinnosť v prospech\nvšeobecnej podstaty splnili alebo aby mu preukázali, že im táto povinnosť nevznikla, alebo aby osvedčili,\nže sa jej zbavili. Preto mal za to, že jedinou aktívne legitimovanou osobou na podanie takejto žaloby\nje správca úpadcu. Žalovaný zhrnul, že žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že spoločnosť NAVAR\ns.r.o. bola v konkurze, preto závery súdu prvej inštancie o úpadku spoločnosti NAVAR s.r.o. sú iba\nv hypotetickej rovine. Následne žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez opory v zákone spojil\naplikáciu ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka s § ust. 11 ods. 2 ZKR. Žalovaný bol toho názoru,\nže na strane jednej podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR uplatňuje predmetnú zmluvnú pokutu výlučne a jedine\nsprávca konkurznej podstaty voči tomu štatutárnemu orgánu, ktorý porušil povinnosť podať návrh na\n\nvyhlásenie konkurzu včas a na strane druhej podľa §135a ods. 5 Obchodného zákonníka, uplatňuje\nnáhradu škody veriteľ voči jej štatutárnemu zástupcovi, ak preukáže splnenie ostatných podmienok §\n135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Opätovne konštatoval, že voči spol. NAVAR s.r.o. nebol podaný\nnávrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by bol následne zamietnutý alebo zrušené konkurzné konanie\nkvôli nedostatku majetku, takže neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 11 a ZKR v znení platnom\nv čase podania žaloby, resp. vyhlásenia napadnutého rozsudku. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávne zistil skutkový stav, keď v bode 11 odôvodnenia konštatoval, že nie je vylúčené, aby si\npohľadávku podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. uplatnila samotná obchodná spoločnosť\nvoči povinnej osobe aj pred vyhlásením konkurzu. Tvrdenie súdu, že „nie je vylúčené“, evokuje podľa\nžalovaného to, že súd prvej inštancie založil svoju argumentáciu len na základe ničím nepodloženej\nskutočnosti, t.j. na fikcii, ohľadne údajného porušenia povinnosti likvidátora a vzniku nároku na náhradu\nškody v prospech spoločnosti NAVAR s.r.o. Následne žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je\nnepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie svojvoľným postupom oprel svoje rozhodovacie dôvody\no skutočnosti v konaní nezisťované, resp. zistené v rozpore so zákonom. Zároveň namietal, že boli\nporušené jeho práva na spravodlivý proces, a to svojvoľným hodnotením dôkazov ohľadne existencie\núdajnej vecnej legitimácie. Žalovaný aj naďalej zastal názor, že ak v priebehu konania (aj odvolacieho)\nbola právnická osoba vymazaná z obchodného registra bez určenia právneho nástupníctva (stratila\nprocesno-právnu spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť), tak v konaní nastala skutočnosť, ktorá\nsa nedá odstrániť, v dôsledku ktorej bol súd povinný žalobu zamietnuť. Žalovaný navrhol, aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a žalovaný má nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n11. Žalovaný v doplnení odvolania na posilnenie argumentácie použitej v rámci podaného odvolania,\npoukázal na rozhodnutie odvolacieho súd v inej veci (Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn.\n24Co/80/2021- 452 zo dňa 23. 02. 2022), kde spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii figurovala ako\nstrana sporu, že došlo k zastavaniu odvolacieho konania práve z dôvodu, že spoločnosť v priebehu\nodvolacieho konania, ex offo výmazom z obchodného registra zanikla bez právneho nástupcu a teda\nstratila svoju procesnoprávnu spôsobilosť, ktorú súd musí skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania podľa\n§ 161 Civilného sporového poriadku. Z týchto skutočností možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že\nokamihom zániku spoločnosti bez právneho nástupcu, t.j. dňom jej výmazu z obchodného registra,\nnemohol byť ani žalovaný, t.j. likvidátor, nositeľom žiadnych práv a povinností (keďže, funkcia likvidátora\nzanikla výmazom spoločnosti z ORSR), a tým pádom zanikli aj právne vzťahy, ktorých bol žalovaný\núčastníkom. V prípade, že spoločnosť Navar zanikla bez právneho nástupcu, zaniklo aj právo na plnenie\n- pohľadávka a jej zodpovedajúca povinnosť dlžníka splniť záväzok.\n12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k jeho doplneniu odvolania uviedol, že sa plne\npridržiava podanej žaloby, považuje ju za plne opodstatnenú. Zároveň uviedol, že sa pridržiava všetkých\njeho ústnych a písomných vyjadrení a podaní na súd v predmetnej veci. Mal za to, že súd prvej\ninštancie sa v súlade pre neho záväzným právnym názorom vyjadrenom v bode 7. - 40. zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu v tomto novom konaní vo veci samej riadne vysporiadal s objektívne\nexistujúcou skutkovou a právnou situáciou, a priloženými a právne relevantnými dôkazmi pre spravodlivé\nrozhodnutie v predmetnej právnej veci, riadne ich vyhodnotil a taktiež sa vysporiadal a dal odpoveď na\nvšetky relevantné otázky, námietky nastolené aj v tomto novom konaní žalovaným. Uviedol, že žalovaný\nnapriek uvedenému opakovane prednáša tie isté otázky a námietky. Tvrdil, že žalovaný takto opakovane\nv rozpore so zákonom koná, preto aby čo najviac oddialil plnenie jeho zákonnej povinnosti zaplatiť\nv zákonom stanovenej výške odmenu a náhradu advokáta za poskytnuté právne služby obchodnej\nspoločnosti. K argumentu žalovaného o dodatočnej strate pasívnej vecnej legitimácie, žalobca uviedol,\nže s uvedeným sa súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia rozsiahlo vysporiadal. Doplnenie\nodvolania žalovaným označil žalobca za irelevantné a uviedol, že ho žalovaný podal až po uplynutí\nlehoty na doplnenie odvolania. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil pre jeho vecnú správnosť.\n13. Krajský súd v Trnave prípisom zo dňa 20.12.2023, č.k. 21Co/60/2023 v zmysle ustanovení § 34\nods. 1 a 2 písm. b), § 40, § 471c CSP postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu príslušnému\nna prejednanie a rozhodnutie, nakoľko ide o obchodnoprávny spor. Poukázal pritom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Ndob/5/2023. Postúpenie spisu vyplynulo z tzv. novej\nsúdnej mapy, ktorá určila že odvolacím súdom pre obchodnoprávne spory, ktoré rozhodoval v prvej\ninštancii Okresný súd Trnava, je Krajský súd v Bratislave.\n\n14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je\ndôvodné pristúpiť ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n15. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že dospel k záveru, že nárok ako je uplatnený žalobou, nie\nje právne správny. Žalobca stavia svoj nárok na tom podklade, že z § 11 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako zákon o konkurze) jednoznačne vyplýva, že nepodaním návrhu\nna vyhlásenie konkurzu vznikol spoločnosti nárok na náhradu škody vo výške rovnakej ako je polovica\nnajnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo je 12.500,- eur. Žalobca má za to, že\nna priznanie uplatneného nároku možno analogicky aplikovať § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\nMá za to, že v danom prípade plní zmluvná pokuta funkciu paušalizovaného nároku na náhradu škody,\nktorá spoločnosti vznikla v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu a jej vznik\nje viazaný na porušenie povinnosti na strane konateľa a rovnako ako v prípade nároku na náhradu\nškody, ani v prípade zmluvnej pokuty, konateľ nemusí mať záujem uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu,\na preto je v súlade so zmyslom a účelom zákona, a aby mal veriteľ právo uplatniť predmetný nárok voči\nkonateľom. Zákon o konkurze v ustanovení § 11 ods. 2 stanovuje, že pre prípad porušenia povinnosti\npodať návrh na vyhlásenie konkurzu včas platí, že medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a\nosobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene sa dojednala zmluvná pokuta vo\nvýške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Odvolací\nsúd uvádza, že tak zmluvná pokuta ako aj náhrada škody sú samostatné právne inštitúty, zmluvná\npokuta je upravená v paragrafe 544 a nasledovné Občianskeho zákonníka a je zaradená do dielu pod\nnázvom zabezpečenie záväzkov a obdobne aj ust. § 300 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu\nupravujú ako inštitút zabezpečenia záväzku. Účelom zavedenia zmluvnej pokuty do právneho poriadku\nbolo vylúčiť spory o náhradu škody a preventívne pôsobiť na dlžníka, aby si svoje povinnosti voči\nveriteľovi splnil riadne a včas, čo nepriamo vyplýva aj z § 545 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka,\nv zmysle ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,\nna ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo\niné a tiež § 301 obchodného zákonníka, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd\nznížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá\nvznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná\npokuta a na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty\npodľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda postačujúce,\nže strany písomne pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali výšku zmluvnej pokuty alebo\nurčený spôsob jej určenia a strana, ktorá túto povinnosť poruší je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť\naj keď oprávnenej strane porušením povinnosti nevznikne škoda. Naproti tomu pre vznik nároku na\nnáhradu škody sa vyžaduje nielen porušenie povinnosti, ale aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti a vznikom škody. Hoci inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle funkciu\npaušalizovanej náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti, nárok na zmluvnú pokutu nie je možné\nstotožňovať s nárokom na náhradu škody. Ustanovenie § 135a obchodného zákonníka pri tom výslovne\nupravuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom a podľa § 757 Obchodného zákonníka pre\nzodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom platia obdobne\nustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z takejto dikcie zákona potom vyplýva, že za nárok\nspoločnosti na náhradu škody voči konateľom je možné považovať len skutočnú škodu alebo ušlý zisk,\nktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti konateľov pri výkone svojej pôsobnosti. Preto,\nak by aj spoločnosti voči konateľom vznikol akýkoľvek nárok na zmluvnú pokutu, nie je možné takýto\nnárok stotožňovať s nárokom na náhradu škody voči konateľom podľa § 135a Obchodného zákonníka.\nNárok vyplývajúci z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o konkurze je vyslovene upravený ako nárok na\nzmluvnú pokutu. Zákonodarca súčasne priamo v ustanovení § 11 ods. 2 zákona upravil, že vznik nároku\nna zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu.\nJe teda vyjadrené, že zmluvná pokuta za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu\nvčas a prípadná náhrada škody za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, sú\nsamostatné právne nároky, i keď predpokladom pre jej vznik je porušenie tej istej povinnosti. Pre vznik\nnároku na zmluvnú pokutu však bude postačovať samotné porušenie povinnosti, no pre vznik nároku na\nnáhradu škody sa vyžadujú aj ostatné zákonné predpoklady, ktorým je vznik škody a príčinná súvislosť\nmedzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že vznikla\nskutočná škoda a ušlý zisk v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podať v mene\nspoločnosti návrh na vyhlásenie konkurzu. Na základe vyššie uvedeného keďže nárok podľa § 11 ods.\n\n2 zákona o konkurze je nárokom na zmluvnú pokutu, odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu a súdu\nprvej inštancie, že na priznanie takéhoto prípadného nároku možno analogicky aplikovať § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka a teda, že ide o nárok, ktorý by veriteľ spoločnosti mohol uplatňovať vo vlastnom\nmene na vlastný účet. Inak povedané žalobcom tvrdený nárok podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze nie\nje nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Žalobca teda nepreukázal existenciu nároku\nspoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii na náhradu škody voči žalovanému a teda žalobca ako veriteľ sa\nnestal nositeľom hmotnoprávneho nároku proti žalovanému a preto je žaloba nedôvodná.\n16. Odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutím iného prvostupňového súdu, konkrétne\nOkresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 16C/14/2017, na ktoré poukazuje žalobca. Odvolací súd sa\nnestotožňuje s tam uvedeným odôvodnením, navyše dané rozhodnutie nebolo preskúmané vyšším\nsúdom, bolo vydané bez účasti žalovaného, a jeho odôvodnenie je založené na tom názore, že zmluvné\npokuta je škodou, s čím, ako je vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí. Taktiež dané rozhodnutie\nnevysvetľuje z akých dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii bola v\npredlžení v zmysle definície zákona o konkurze.\n17. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby na podklade\nust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, uvádza a vyjadruje i nasledovný pohľad. V prípade, ak\nby sme prijali, že je možné uplatniť si nárok na podklade ust. § 135a ods. 5 obchodného zákonníka,\nteda že nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona o konkurze, ktorý si spoločnosť\nneuplatnila od konateľa, je nárokom na náhradu škody, teda že neuhradením zmluvnej pokuty zo strany\nkonateľa, spoločnosti vznikla škoda, tak odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie\n(a aj záverom rozhodnutia odvolacieho súdu v Trnave), že bola preukázaná predlženosť spoločnosti\nNAVAR s.r.o. v likvidácii (ďalej aj spoločnosť) a to zhodným tvrdením strán sporu. Žalobca tvrdenie o\ntom, že žalovaný porušil povinnosť podať včas návrh na konkurz a že spoločnosť bola v predlžení,\npreukazoval tlačivom vyplnením žalovaným v inom súdnom spore pre účely žiadosti o oslobodenie od\nplatenia súdneho poplatku. Zároveň odvolací súd (Krajský súd v Trnave) v rozhodnutí, ktorým zrušil\nprvý rozsudok súdu prvej inštancie vyslovil názor, že predlženosť spoločnosti a tým povinnosť podať\nnávrh na konkurz bola preukázaná zhodným tvrdením účastníkov, keď poukázal na podaný odpor, v\nktorom žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o predĺženosti spoločnosti. Odvolací súd uvádza,\nže nie je viazaný ani názorom vysloveným v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu, o to viac, že o\nodvolaní rozhoduje iný odvolací súd, iný senát. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie\nNS SR 4Cdo/147/2023, kde sa zaoberal najvyšší súd záväznosťou prv vysloveného právneho záveru\ntoho istého odvolacieho súdu a senátu a dospel k záveru, že nie je viazaný svojim skorším posúdením.\nPoukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR 4Cdo/81/2022, kde súd uviedol, že: „V praxi\nnie je vylúčená situácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, ktorý\nsúd prvej inštancie následne pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania\ntento svoj vlastný právny názor zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam ako je zmena zisteného\nskutkového stavu a podobne) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R\n68/1971) pripustila, aby odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom\nzrušujúcom uznesení zmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva viazanosť vlastným\nprávnym názorom. Keďže ustanovenia O.s.p. ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov vyššej\ninštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami CSP je táto judikatúra použiteľná aj pre nový procesný\nkódex. Ďalej poukázal na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len\nzákonom a na nález Ústavného súdu SR spisová značka III. ÚS 46/2013, v ktorom náleze Ústavný súd\nokrem iného konštatoval, že: „pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 O.s.p. jeho viazanosť vlastným\nprávnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť.“ Potvrdzuje\nto aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi ak\nsvoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého\nstupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci\nspisová značka 28Cdo/3342/2007). Obdobne Najvyšší súd ČR v rozsudku vo veci spisová značka\n22Cdo/1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým\ns ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom.\n18. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o konkurze predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa\nosobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho\nmajetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty\n\nurčenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné\nvýsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak\nmožno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku\nalebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré\nsú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí\nako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a.\n19. Podľa ust. § 11 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o konkurze dlžník v predlžení je povinný podať návrh\nna vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti\nmohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo\nčlen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.\n20. Odvolací súd z vyjadrenia v odpore nemôže konštatovať, že by dané vyjadrenie znamenalo, že\nžalovaný potvrdil, že bol predlžený v zmysle definície uvedenej v zákone o konkurze. Vyjadrenie v\npodanom odpore nepotvrdzuje, že na strane spoločnosti boli splnené podmienky vyžadované zákonom o\nkonkurze, za ktorých splnenia je daná povinnosť štatutárneho orgánu podať návrh na konkurz. Následne\npo ustanovení advokáta v konaní zo strany žalovaného, bolo podaných viacero ďalších vyjadrení, v\nktorých bolo skutkové tvrdenie žalobcu popreté. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, aby sa tieto vyjadrenia\nnebrali do úvahy a neposúdili sa ako jeden celok spolu aj s odporom. Neprihliadaním aj na neskoršie\nvyjadrenie, ktoré už vykonal advokát, by sme odopreli účastníkovi právo na riadne uplatnenie jeho práv.\nOdvolací súd teda dospel k záveru, že nie je možné len na základe vyjadrenia v odpore zaujať záver,\nže sa má považovať skutkové tvrdenie o predlžení spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii za nepopreté\nžalovaným, a teda že sa má považovať za nesporné. Žalobca preukazuje a vyvodzuje predlženosť\nspoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktoré vyplnil\na podal žalovaný za spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii dňa 12.07.2016 v súdnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Dunajská Streda, sp.zn. 5Cb/158/2006. V danom tlačive sú v kolónke iné pôžičky a\núvery uvedené 3 pôžičky, ktoré má mať likvidátor (žalovaný) voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii.\nZ daného tlačiva nevyplýva, aká je splatnosť pôžičiek. Nie je bez významu ani to, že dané záväzky nie\nsú vedené v účtovných závierkach spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii. Teda existencia týchto pôžičiek\nnie je preukázaná, teda nie je preukázané, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa. Rovnako je\npotrebné aby sme mohli ustáliť povinnosť konateľa podať návrh na konkurz, mať za preukázané, že\nhodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku spoločnosti. Dané v konaní tiež nie je preukázané.\nOdvolací súd má za to, že aj keby bolo možné uplatňovať si nárok postupom podľa ust. § 135a ods. 5\nObchodného zákonníka, tak nebolo v konaní preukázané, že spoločnosť bola v predlžení a bola tu daná\npovinnosť konateľa, resp. likvidátora podať návrh na konkurz, čo by viedlo k zamietnutiu návrhu.\n21. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom straty pasívnej legitimácie z dôvodu výmazu spoločnosti\nNAVAR s.r.o. v likvidácii z obchodného registra bez právneho nástupcu, odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie, ktoré je uvedené v bode 16 odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade stranou, voči ktorej smeruje žaloba nie je samotná\nspoločnosť NAVAR s.r.o., ale jej likvidátor ako fyzická osoba. Zánikom spoločnosti, nedošlo aj k zániku\nnároku veriteľa v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\n22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné\nrozhodnúť opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom konaní, teda nárok\ntvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo ku zamietnutiu\nžaloby, vo veci mal plný úspech žalovaný, preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/42/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3b53989-bc5f-4044-8b10-778bc491dc4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.125.2018.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "fc98461d-2f42-4376-a902-a09b7466047d:1456fefa-d5ef-4128-a42a-789c2c615348", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/72/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/72/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc98461d-2f42-4376-a902-a09b7466047d:1456fefa-d5ef-4128-a42a-789c2c615348"}, {"guid": "b01ca2a6-147b-4678-882f-b2cf6d4525f1:36894123-dc21-4b97-9351-d6e74c61f85b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6111227140.1", "spisova_znacka": "41Cob/201/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/201/2016 z 21. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6111227140.1"}, {"guid": "6a31a832-545e-4f1b-b178-492fb86b85f0:ea264f62-f425-4e7e-b165-3d8a913fb108", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/158/2006", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5Cb/158/2006 z 19. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6a31a832-545e-4f1b-b178-492fb86b85f0:ea264f62-f425-4e7e-b165-3d8a913fb108"}], "citovane_v": []}