{"guid": "7918bad0-f26c-421b-9860-bfc633b094e3:951c39b0-0801-4bcb-b082-95185c7783f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1", "spisova_znacka": "2Cob/7/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/7/2023 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 2Cob/7/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1", "identifikacne_cislo": "1710200034", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/951c39b0-0801-4bcb-b082-95185c7783f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/7/2023\n1710200034\n25. 03. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1710200034.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Mesto Svätý Jur,\nso sídlom Prostredná 29, 900 21 Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zastúpeného: Advokátska kancelária\nMULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, proti\nžalovanému: P. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. Ú. XXXX/XX, XXX XX W. X., prechodne pobytom Ľ.\nX, J., zastúpenému: LEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51\n940 922, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 17.938,65 Eur, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa\n25.5.2022 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa\n25.5.2022 v napadnutom výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 26Cb/148/2010 - 335 zo dňa 25.5.2022 rozhodol vo výroku\nI. tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 5.316,82 Eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 5.316,82 Eur od 19.4.2019 do zaplatenia a to všetko\ndo 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu v časti zaplatenia 12.621,83 Eur s úrokom z\nomeškania a úrok z omeškania zo sumy 5.316,82 Eur od 19.4.2011 do 18.4.2019 zamietol a vo výroku\nIII. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným\nuznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o\nurčení výšky náhrady trov súdneho konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu\ndňa 7.1.2010 žalobca žiadal, aby zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi bezdôvodné\nobohatenie vo výške 1.781,85 Eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania na tom\nskutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme dňa 24.08.1992, na základe\nktorej sa žalovaný stal nájomcom predmetu nájmu - športový areál v Jozefkovom údolí. Doba nájmu bola\ndo 1.9.2002, nájomná zmluva bola predlžovaná v súlade s § 676 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“). Z dôvodu neplatenia nájomného žalobca ukončil nájomnú zmluvu výpoveďou\ndoručenou dňa 17.2.2005 s uplynutím výpovednej doby 31.5.2005. Žalovaný stále užíva nehnuteľnosti a\nnezaplatil nájomné za rok 2008, žalobca žiada toto zaplatiť. Na pojednávaní dňa 07.03.2011 PZ žalobcu\nuviedol, že si titulom bezdôvodného obohatenia uplatňuje obvyklé nájomné vychádzajúce zo zmluvy\no nájme zo dňa 24.8.1992. Obvyklé nájomné si uplatňuje za rok 2008, 2009 a 2010, čo je 3 x po\n1.781,84 Eur, tiež žalovaný užíval predmet nájmu aj počas mesiacov január a február 2011 a preto si\n\nuplatňuje aj za mesiace január a február 2011 sumu 148,48 Eur mesačne ako podiel po vydelení sumy\n1781,85 Eur deliteľom 12. Celkom uplatňovaná suma je vo výške 5.642,51 Eur. Nárok si uplatňuje titulom\ngenerálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia § 451 ods. 1 OZ, ako aj § 451 ods. 2, k čomu je najbližšie\nskutková podstata plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Písomným podaním zo dňa 6.4.2011\nžalobca žiadal určiť znalca z odboru Stavebníctvo odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na\nto, že žalovaný užíva aj dve nehnuteľnosti a to stavba súp. č. 1274, ubytovňa postavená na parcele č.\nXXX/X a stavba súp. č. 1275, prevádzková budova, postavená na parcele č. XXX/XX, obe nachádzajúce\nsa v obci Svätý Jur, kat. úz. K., za účelom určenia obvyklej ceny ročného a mesačného nájmu jednotlivo\nza obdobie 2008 až 2010 a január a február 2011 u oboch nehnuteľností zapísaných na LV č. X v\nprospech žalobcu. V písomnom podaní zo dňa 7.1.2021 žalobca uviedol, že sa stotožňuje so závermi\nuvedenými v znaleckom posudku číslo 42/2020 vypracovanom znalcom Ing. Miroslavom Chanečkom.\nNa pojednávaní dňa 19.10.2011 PZ žalobcu uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré\nžalovaný užíva bez právneho dôvodu od r. 2005. Prvým dňom užívania predmetných nehnuteľností\nje 1.1.2008 a v zmysle skutkového vymedzenia návrhu žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za\nobdobie končiace 30.9.2011. Na pojednávaní dňa 19.4.2022 žalobca žiadal, aby súd prvej inštancie\nzohľadniac znalecký posudok zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.938,65 Eur a to spolu so\nzákonným úrokom z omeškania vo výške 5,75% zo sumy 17.938,65 Eur a to od 1.3.2011 do zaplatenia.\nZnalecký posudok je len za chatky, nájomné žiada len za tieto. Na pojednávaní dňa 19.4.2022 súd prvej\ninštancie pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 17.938,65\nEur s prílušenstvom.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 17.3.2010 a uviedol, že prebieha konanie o vypratanie nehnuteľností\npod sp. zn. 9Cb/81/2008 a súčasne podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nsp. zn. 4C/49/2008. V písomnom podaní zo dňa 31.1.2011 žalovaný uviedol, že žalobca nemá k\npredmetu nájmu ani jeden meter štvorcový pozemku vo vlastníctve. Pozemok - betónovú plochu pre\nšatne mu žalobca odpredal. Na pojednávaní dňa 7.3.2011 žalovaný uviedol, že rozsudok pre uznanie\nsp. 9Cb/44/2008 žalovaný uskutočnil za účelom dosiahnutia kúpnej zmluvy areálu Staviva, keďže mu\nMestským zastupiteľstvom žalobcu bola stanovená podmienka, aby tieto sumy zaplatil. Nájomná zmluva\nz roku 1992 zanikla zánikom predmetu nájmu v rozsahu tak ako bol vyčíslený v zmluve a prílohe č.\n1 a to nasledovne: v roku 1995 z prílohy č. 1 bod B d) plochy pre šatne boli žalovaným odkúpené\nkúpnou zmluvou z roku 1995, označené spevnené plochy 50x8 m, písm. c) betónový tanečný parket\nv roku 2008 neexistoval a ani neexistuje, to isté platí aj o predmete nájmu podľa prílohy B a) a b)\nt.j. sedenie kocky a stupeň k terase čo bol predmet nájmu znehodnotený nakoľko to bolo postavené\nv rámci akcie „Z“ v roku 1997. Z dôvodu konania, v ktorých sa vedie spor o určenie vlastníckeho\npráva pod sp. zn. 4C/49/2008 a žaloba o vypratanie pod sp. zn. 26Cb/14/2008, navrhuje tento spor\nprerušiť, nakoľko v týchto konania by malo byť preukázané súčasné vlastníctvo žalovaného k existujúcim\nnehnuteľnostiam a k pôvodným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. V písomnom\npodaní zo dňa 18.5.2011 žalovaný uviedol, že všetok príjem aj výdaj vedie ako právnická firma, areál\nbol prenechaný v dezolátnom stave, nie je podstatné koľko vynáša, ale podstatné je koľko stojí údržba a\nprevádzkovanie. Písomným podaním zo dňa 18.10.2011 žalovaný uviedol, že zmluvu a metre štvorcové\nurčovala externá právnička poverená vypracovaním NZ a v čase uzatvárania zmluvy už neexistovali\nlyžiarske plochy, volejbalové ihrisko, klzisko, medzičasom bolo zistené, že žalobca nie je vlastníkom\npozemkov. Žalobca nepreukázal, ktoré nehnuteľnosti prešli z majetku SR do vlastníctva obce ku dňu\n12.6.1991, čo užíva žalovaný. Objekty spomínané v znaleckom posudku absolútne nekorešpondujú z\nnájomnou zmluvou z 24.8.1992, kde sa uvádza chata A a chata B. V nájomnej zmluve zo dňa 24.8.1992\nsa žiadne takéto objekty nenachádzajú. Tieto objekty boli prenajaté bez relevantných dokladov ako je\nstavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, tieto objekty užíval do konca roku 2020, čiže nepretržite\nod 24.8.1992 až do dobrovoľného odovzdania dňa 18.12.2020, takže viac ako 28 rokov. Objekty pred\nuzatvorením nájmu boli v katastrofálnom a nefunkčnom stave, kde jeden objekt a to hospodárska budova\n- šatne úplné zanikol. Ostatné dva objekty chaty boli ponúkané za 1,- Kčs rôznym organizáciám, tieto\norganizácie naďalej pokračovali v devastácii uvedeného areálu a chát, čiže má za to, že bol na ňom\nspáchaný zločin podvodu veľkého rozsahu, o čom je aj uvedený znalecký posudok, kde hodnota objektov\nje ohodnotená po jeho vyše 28 ročnom zhodnocovaní. Mesto Svätý Jur do dňa 11.1.2021 nemá objekty\nvo svojom vlastníctve, alebo len z časti a preto úmyselne zmenili druh stavby Chata na Ubytovňa TJ\n- Lyžiarsky areál, druhú chatu zmenili na Prevádzková budova - areál. Areál v Jozefkovom údolí sa\nnachádzal v dezolátnom stave, tento mu bol posunutý do nájmu bez majetkového vysporiadania. Na\npojednávaní dňa 19.10.2011 PZ žalovaného uviedol, že Nájomnou zmluvou z r. 1992 mu boli dané do\nužívania jednotlivé časti areálu podľa delimitačného protokolu. Z pôvodného areálu už nič neexistuje,\n\nvšetko tam bolo prestavané, napr. na miesto hospod. budovy šatní sa tam nachádza Horský hotel Eva\nvo vlastníctve žalovaného od r. 1995. Stavby v súčasnosti označované súp. č. 1274 a 1275 užíva na\nzáklade pôvodnej nájomnej zmluvy z r. 1992, avšak tieto podstatným spôsobom prestaval a zhodnotil.\nToto prestavanie, zhodnotenie bolo vykonané so súhlasom vtedajšieho vedenia obce a to v ústnej\nforme. Bez tejto prestavby bol areál neprevádzkovateľný. Jedna z dvoch stavieb súp. č. 1274 a 1275\nje v delimitačnom protokole uvedená pod por č. 11, invent. č. 33 ako ubytovňa, druhá v delimitačnom\nprotokole nie je uvedená. Obidve stavby, ktoré žalobca označuje súp. č. 1274 a 1275 užíva na základe\nnájomnej zmluvy nepretržite od r. 1992. Žalobcovi neposkytuje žiadne peňažné plnenia za užívanie\nuvedených 2 stavieb, na týchto chatách prerába, chaty vydá keď mu žalobca vráti investované peniaze.\nNa pojednávaní dňa 19.4.2022 žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže suma 17.938,65 Eur je\nžiadaná až približne 11 rokov potom, čo tvrdený nárok mal vzniknúť. Ďalej žalovaný vznáša námietku\npremlčania aj vo vzťahu k rozšíreniu návrhu 1.3.2011, keď subjektívna lehota je 2 ročná a teda mohol\nv rozšírenej časti žalobca žiadať len 2 roky spätne spred 01.03.2011. Podľa rozsudku OS PK č. k.\n9Cb/81/2008 - 579 a potvrdzujúceho rozsudku KS v BA 3Cob/20/2021 - 622 časť stavieb, za ktoré žiada\nžalobca odplatu sú len súčasťou pozemku, pričom vlastníkom pozemkov bola v rozhodnom období SR.\nV samotnej žalobe žiada žalobca 6 dní nad 2 roky, čo namieta pre premlčanie. Zo žaloby ako aj z\nnájomnej zmluvy vyplýva, že odplata bola žiadaná za užívanie celého areálu, keďže pozemky neboli vo\nvlastníctve žalobcu, žalobcovi neprináleží žiadne nájomné za rozhodné obdobie. Znalecký posudok bol\nvyhotovený k stavu nehnuteľnosti v roku 2020, avšak nie sú tam zohľadnené investície žalovaného od\nrolu 2011 respektíve 2008 do roku 2020, preto nie je dostatočne preukazný, keď zo znaleckého posudku\nnevyplýva stav v roku 2008 až 2011 ale stav ku dňu ohodnotenia. V písomnom podaní zo dňa 9.5.2022\nPZ žalovaného uviedol, že žalobca v žalobe a jej zmenách žiada aj plnenie, ktoré bolo premlčané,\npreto na pojednávaní dňa 19.4.2022 vzniesol námietku premlčania. Žalobca taktiež žiada bezdôvodné\nobohatenie za veci (uvedené v nájomnej zmluve ako - sedenie kocky, stupeň k terase, bet. tanečný\nparket), ktoré neboli vo vlastníctve žalobcu, keďže patria vlastníkovi pozemku, ktorým v rozhodnom čase\nnebol žalobca. Žalobca taktiež žiada bezdôvodné obohatenie za veci (uvedené v nájomnej zmluve ako\n- plocha pre šatne), ktoré neboli vo vlastníctve žalobcu, keďže ich žalobca previedol na žalovaného na\nzáklade Kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.1995. Žalobca zmenou žaloby zo dňa 19.4.2022 žiada navýšenie\nsumy bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2008 do 28.2.2011, t.j. cca. po 11 - 14 rokoch, tento\nnárok je v celom rozsahu premlčaný. Úroky z omeškania od 1.3.2011 sa rovnako ako iné práva premlčujú\nvo všeobecnej premlčacej lehote, preto žalobcom uplatnené úroky z omeškania za čas dlhší než je\nvšeobecná premlčacia lehota sú premlčané.\n4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b), § 261 ods. 5 z. č.\n513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v spojení s § 451 ods. 1, § 458 ods. 1 a § 517\nods. 2 a § 470 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol,\nže predmet konania je čo do základu nároku vymedzený ako užívanie nehnuteľnej veci vo vlastníctve\nžalobcu žalovaným bez právneho dôvodu v období od 1.1.2008 do 28.2.2011, predmetom nároku je\npeňažná odplata ako hodnota tohto žalovaným prijatého plnenia. Nebolo sporné užívanie žalovaným\nšportového areálu Svätý Jur - Jozefkovo údolie žalovaným a to plochy pod chatkami, stavby súp. č.\n1275 na parcele č. XXX/XX a súp. č. 1274 na parcele č. XXX/X, spevnené plochy pozostávajúce zo\nsedenia kocky - betón, stupeň terase, bet. tanečný parket a plocha bet. pre šatne a bazénu, hokejového\nihriska a volejbalového ihriska a to v období od 24.08.1992 do decembra 2020 vrátane predmetného\nobdobia. Súd prvej inštancie ustálil, že z výpisu z LV č. X zo dňa 6.4.2011 má preukázané vlastnícke\nprávo žalobcu k stavbe súp. č. 1275 na parcele č. XXX/XX a súp. č. 1274 na parcele č. XXX/X. Žalobca\nnepreukázal vlastnícke právo k zastavanej ploche vo výmere 270,90 m2, spevnenej ploche vo výmere\n1.105 m2 a športovej ploche vo výmere 2.365 m2, pričom však žalobca na pojednávaní dňa 19.4.2022\nupravil svoj návrh tak, že žalovanú sumu žiada len za užívanie stavby súp. č. 1275 na parcele č. XXX/\nXX a súp. č. 1274 na parcele č. XXX/X.\n5. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že má výšku hodnoty za\nužívanie predmetných stavieb preukázanú znaleckým posudkom č. 42/2020 Ing. Miroslava Chanečku,\npričom žalovaný namietal premlčanie časti nároku tak, že za obdobie 2008 je hodnota nájomného za\nužívanie stavby ubytovne súp. č. 1275 vo výške 3.939,21 Eur, za obdobie 2009 vo výške 2.452,89 Eur,\nza obdobie 2010 vo výške 2.292,12 Eur, za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2011 vo výške 383,62 Eur a\nhodnota nájomného za užívanie stavby prevádzková budova súp. č. 1274 je za obdobie 2008 vo výške\n3.939,21 Eur, za obdobie 2009 vo výške 2.736,75 Eur, za obdobie 2010 vo výške 2.557,35 Eur, za\nobdobie od 1.1.2011 do 28.2.2011 vo výške 428,- Eur. Súd potom priznal žalobcovi právo na zaplatenie\n\nbezdôvodného obohatenia zo obdobie od 7.1.2008 do 31.12.2008 vo výške 1.728,17 Eur, za obdobie od\n1.3.2009 do 28.2.2011 vo výške 3.563,70 Eur, všetko spolu vo výške 5.316,82 Eur. Žalovaný v priebehu\nkonania vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.1.2008 do 6.1.2008, za obdobie od 1.1.2009\ndo 28.2.2009 a v časti sumy prevyšujúcej 1.781,85 Eur ročne za obdobie do 1.1.2008 do 28.2.2011 s\ntým, že uplynula 2-ročná subjektívna lehota aj 3-ročná objektívna lehota. Súd prvej inštancie uviedol, že\nv Obchodnom zákonníku nie je upravené bezdôvodné obohatenie a osobitné premlčacie lehoty k nim.\nNa premlčanie sa v prejednávanej veci potom vzťahuje Občiansky zákonník a to vrátane subjektívnej\na objektívnej premlčacej lehoty. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z Výpovede z nájmu zo dňa 13.1.2005\ns doručenkou má súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vedel o užívaní nehnuteľností žalovaným aj\npo skončení Zmluvy o nájme a to kontinuálne až do ich dobrovoľného vypratania žalovaným v decembri\n2020. Nebolo sporné, že žaloba bola podaná dňa 7.1.2010, teda obdobie od 1.1.2008 do 6.1.2008\npredchádza obdobiu 2 rokov vedomosti žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa\nna jeho úkor obohatil. Nárok žalobcu je preto v tejto časti podľa § 107 ods. 1 OZ premlčaný a vzhľadom\nna námietku žalovaného nie je možné potom právo žalobcovi priznať. Obdobne nebolo sporné, že návrh\nna zmenu žaloby a to rozšírenie žaloby aj za obdobie od 1.1.2009 do 28.2.2009 bolo podané až dňa\n1.3.2011, teda po plynutí viac ako dvoch rokov vedomosti žalobcu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu\na kto sa na jeho úkor obohatil. Nárok žalobcu je preto aj v tejto časti podľa § 107 ods. 1 OZ premlčaný\na vzhľadom na námietku žalovaného nie je potom možné právo žalobcovi priznať.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade bezdôvodného obohatenia v sume prevyšujúcej 1.781,85 Eur\nročne za obdobie od 1.1.2008 do 28.2.2011, žalobca žiadal zaplatenie tejto sumy na pojednávaní dňa\n19.04.2022. Z Výpovede z nájmu zo dňa 13.1.2005 s doručenkou má súd prvej inštancie preukázané,\nže žalobca vedel, kto užíva jeho majetok a teda „kto sa na jeho úkor obohatil“, keď z uvedeného dôvodu\naj podal v roku 2010 voči žalovanému žalobu. Vedomosť o tom, že „došlo k bezdôvodnému obohateniu“\nmal žalobca rovnako v roku 2010, keďže vedel, že žalovaný užíva jeho majetok a vedel, že za toto od\nžalovaného neprijíma žiadne plnenie a ani nie je so žalovaným uzavretá žiadna zmluva o užívaní. Z\nuvedeného vyplýva, že žalobcovi uplynula 2-ročná premlčacia lehota dva roky po uplynutí toho-ktorého\ndňa, teda za obdobie od 1.1.2008 do 28.2.2011 uplynula premlčacia doba v dňoch od 1.1.2010 do\n28.2.2013. Súčasne súd prvej inštancie skúmal plynutie objektívnej lehoty, ktorá začína plynúť dňom,\nkedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak ide o bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo vytvorení\na udržiavaní protiprávneho stavu, existencia protiprávneho stavu sa skúma za každý jednotlivý deň\nsamostatne a premlčacia lehota plynie pre každý deň protiprávneho stavu a z toho vyplývajúceho plnenia\nsamostatne („keď k nemu došlo“). Za obdobie od 1.1.2008 do 28.2.2011 potom uplynula objektívna\npremlčacia lehota v dňoch od 1.1.2011 do 28.2.2014. Žalobca rozšíril žalobu o sumu prevyšujúcu\npôvodnú žalobu a rozšírenú žalobu o obdobie až na pojednávaní dňa 19.4.2022. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobca podal rozšírenie žaloby po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty, súd prvej\ninštancie potom, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobcovi právo nemohol\npriznať. Námietka žalobcu, že o výške bezdôvodného obohatenia sa dozvedel až zo znaleckého\nposudku je irelevantná, keď výšku bezdôvodného obohatenia v prípade sporu ustáli až súd a nie znalec,\nkeď znalecký posudok je len jeden z dôkazov, navyše vedomosť veriteľa o presnej výške bezdôvodného\nobohatenia nie je podmienkou začatia plynutia objektívnej ani subjektívnej premlčacej doby. Súd prvej\ninštancie potom žalobu v časti obdobia 1.1.2008 do 6.1.2008 vo výške 28,73 Eur (1.781,85/365x6) ako\naj za obdobie 1.1.2009 až 28.2.2009 vo výške 296,96 Eur (148,48x2) a 12.296,14 Eur, všetko spolu vo\nvýške 12.621,83 Eur, zamietol. V prípade úrokov z omeškania súd prvej inštancie rozhodol, že podľa\n§ 3 ods. 1 nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,\nvýška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej\ncentrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola v období\nod 7.1.2008 do 28.2.2011 vo výške 3,75% p.a. a od 28.2.2011 vo výške 1% p.a., takže úrok z omeškania\nby bol po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 11,75% p.a. až 9 % p.a., za to ktoré obdobie.\nKeďže žalobca žiadal len zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75% p.a., súd prvej inštancie tento\npriznal a to za obdobie do dvoch rokov pred podaním rozšírenia žaloby na pojednávaní dňa 19.4.2022\na za obdobie v predchádzajúcej časti od 19.4.2011 do 18.4.2019 žalobu zamietol z dôvodu premlčania\na súd prvej inštancie teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške.\n7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že čiastočne\núspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému úspešný a\nsúd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP) určujúce výnimky zo zásady úspechu\n\nuvedenej v § 255 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nemal povinnosť predložiť znalecký\nposudok pred prvým pojednávaním (koncentračná zásada sa na neho podľa § 470 ods. 2 CSP\nnevzťahuje ani spätne), ale ani nemal takúto možnosť. Prípadné vyhotovenie znaleckého posudku\npred podaním žaloby, a teda pred vypočutím účastníkov by mohlo byť nadbytočné a nehospodárne,\nkeď žalovaný popieral podstatu nároku a súčasne aj jeho výšku a pri rozhodovaní o náhrade trov\nsúdneho konania súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaný popretím odôvodnenosti výšky plnenia\nvytvoril výsledok sporu závislý od znaleckého posúdenia a teda vznikla potreba vyhotovenia znaleckého\nposudku, teda žalobca očakával, že aj v prípade čiastočného neúspechu v konaní mu bude priznaná\nnáhrada trov súdneho konania. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o\nnáhrade trov súdneho konania, súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ zákon nestanovuje možnosť súdu\nrozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o § 255 ods. 2 CSP, ani toto ustanovenie\nneumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu),\nkeď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu\nhodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. V tej súvislosti súd prvej\ninštancie uviedol, že manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania\nvnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca\npovinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie\nobdobné ustanoveniu § 151 ods. 7 O.s.p. účinné od 15.10.2008 do 30.6.2016, keď navyše v ostatnom\ntexte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním\nustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Manifestovaná vôľa na jednej strane v\ndôvodovej správe uvádza rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“, na druhej strane takúto možnosť v\nzákone nestanovil, ani úpravu podľa § 151 ods. 7 O.s.p. účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred\n15.10.2008 nebolo možné rozhodovať percentom ani zlomkom. Nie je potom možné vo výroku uviesť\npercento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.\n8. Proti vyššie uvedenému rozsudku, proti jeho výroku I. a výroku III., podal odvolanie žalovaný z\ndôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež vychádzal pri vydaní rozhodnutia\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní poukázal na odsek 11 napadnutného\nrozsudku a uviedol, že súd prvej inštancie v uvedenom odseku zdôvodňuje, že zmena skutočností\ntvrdených v žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, ak žalobca požaduje od žalovaného rovnakú\nsumu. S uvedeným právnym názorom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasí a uviedol, že práve\nna základe opisu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe možno dôjsť k záveru, akého práva\nsa žalobca domáha a z akých právnych/protiprávnych vzťahov. Práve opis rozhodujúcich skutočností\nje smerodajný pre posúdenie účinkov premlčania, t.j. určenie, či žalobca včas uplatnil svoje právo na\nsúde (§ 112 OZ) a týmto založil spočívanie premlčacej doby. Zo žaloby zo dňa 7.1.2010, ako aj zo\nzmeny žaloby zo dňa 1.3.2011 podľa názoru žalovaného nepochybne vyplýva, že žalobca požadoval\nbezdôvodné obohatenie za niekoľko vecí, pri ktorých výšku sumy za užívanie určil odkazom na nájomnú\nzmluvu zo dňa 24.8.1992. Dodatočnou zmenou skutkových okolností uvedenou v zmene žaloby zo\ndňa 19.4.2022 žalobca nemohol „presunúť“ sumu bezdôvodného obohatenia z vecí - „sedenie kocky,\nstupeň k terase, bet. tanečný parket a plocha pre šatne“ na chatky so súp. č. 1274 a 1275, pretože\ntáto už bola v rozhodnom čase premlčaná, čo namietali v podaní zo dňa 9.5.2022. Žalovaný je preto\npresvedčený, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nv zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že počas súdneho\nkonania namietal vlastnícke právo žalobcu k stavbám (uvedené aj v ods. 2 rozsudku): „ Jedna z dvoch\nstavieb 1274 a 1275 je v delimitačnom protokole uvedená pod por č. 11, invent. č. 33 ako ubytovňa,\ndruhá v delimitačnom protokole nie je uvedená.“ Z odôvodnenia rozsudku preto nie je zrejmé, na základe\nčoho mal súd preukázané vlastnícke právo k obom stavbám so súp. č. 1274 a 1275 v žalovanom\nobdobí od 1.1.2008 do 28.2.2011, keďže samotný súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatuje\npreukázanie vlastníckeho práva až od 2.4.2011. Žalovaný je preto presvedčený, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1\npísm. f) CSP, a to, že žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom oboch chatiek, t.j. stavieb so súp.\nč. 1274 a 1275, v k.ú. K.. V prípade trov konania žalovaný uviedol, že hoci možno vo všeobecnosti\nsúhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie v odseku 22. napadnutého rozsudku, tento právny\nnázor však, podľa žalovaného, nemožno aplikovať na daný prípad. Žalobca rozšíril žalobu na sumu\n17.938,65 Eur až na pojednávaní dňa 19.4.2022, t.j. musel si byť vedomý procesných predpisov, ktoré\nsa budú pri rozhodovaní o trovách konania uplatňovať (t.j. podľa Civilného sporového poriadku). Z\nuvedeného dôvodu je žalovaný presvedčený, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci rozhodnutia\n\no trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)\nCSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý\nrozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n9. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalobca, keď uviedol, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal\nso skutkovým stavom a náležite dôsledne ho zistil ako i sa správne vysporiadal, že zmena skutočností\ntvrdených v žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, ak žalobca požaduje od žalovaného rovnakú\nsumu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a napriek tomu, že znalec vyčíslil\nnájom za chatky súp. č. 1274 a 1275, ktorý bol vyšší ako bola žaloba za bezdôvodné obohatenie,\ntak priznal žalobcovi 5.316,82 Eur spolu s úrokom z omeškania. Namietanie žalovaného, že žalobca\npresunul sumu bezdôvodného obohatenia z vecí - sedenie kocky, stupeň k terase, bet. tanečný parket\na plocha pre šatne je irelevantné. Logicky z veci vyplývajúcej sa mal žalovaný bezdôvodne obohacovať\nz chatiek a ostatné veci sú iba príslušenstvom k chatkám. Znalec vyčíslil nájom chatiek na vyššiu\nsumu ako bola žalovaná. Táto vyššia suma nebola žalobcovi priznaná z dôvodu premlčania nároku a\nzmeny petitu po premlčacej dobe. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní spochybňuje\nvlastníctvo oboch chatiek, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nadobudol obe chatky do svojho\nvlastníctva delimitačným protokolom, súčasťou ktorého je Zoznam nehnuteľností, ktoré prešli z majetku\nSR do vlastníctva obce v zmysle ust. § 2. zák. č. 138/1991 Zb. odovzdávajúcim Okresným úradom\nBratislava - vidiek, Mierová 17, Bratislava, zo dňa 12.6.1991. Žalobca je názoru, že žalovaný sa zaoberá\nsúvislosťami nad rámec žaloby, kde bolo žalované žalobcom bezdôvodné obohatenie voči žalovanému\na žalobca preukázal vlastníctvo k predmetným obom chatkám delimitačným protokolom. Žalovaný\nrozporuje vlastníctvo k predmetným chatkám z čoho vyplýva, že z jeho strany ide o účelové tvrdenie\nv snahe vyhnúť sa plneniu voči žalobcovi. Čo sa týka trov konania, žalobca je názoru, že súd prvej\ninštancie sa správne vysporiadal aj s náhradou trov konania. Za základné sa považuje rozhodnutie,\nže do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako\nodborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku\nškody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu\nv takejto veci preto treba považovať za plne procesné úspešného, keďže mal plný úspech Čo do\nzákladu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu,\nzávisela výlučne od úvahy súdu. Žalovaný poprel odôvodnenosť výšky plnenia, čím vytvoril výsledok\nsporu závislý od znaleckého posúdenia. Žalobca bol plne úspešný vzhľadom na to, že jeho nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia bol dôvodný. To, čo uvádza žalovaný vo svojom odvolaní ohľadom\núspešnosti žalobcu (30%) a úspešnosti žalovaného (70%) je irelevantné a nekorešponduje to ani s\nustanoveniami CSP. Nikde v CSP nie je uvedené, že by súd prvej inštancie mal za povinnosť rozhodovať\no náhrade trov súdneho konania percentom, k čomu sa súd prvej inštancie podrobnejšie vyjadril v odseku\n25 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na základe uvedených skutočností tohto vyjadrenia žalobca\nnavrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že potvrdí napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP a prizná\nžalobcovi voči žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n10. Žalovaný vo svojom doručenom podaní uviedol, že s ohľadom na to, že vyjadrenie žalobcu k\nodvolaniu zo dňa 17.10.2022 neobsahuje nové skutočnosti, resp. právne posúdenie veci, pridržiava sa\nv plnom rozsahu odvolania a svojich doterajších vyjadrení a podaní.\n11. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania,\npričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej\ntabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením dňa 14.3.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku I. vecne správny a vo výroku III. je\npotrebné napadnutý rozsudok zrušiť a v tomto rozsahu vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolanie žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\ns napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho\npoukazuje.\n16. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Žalovaný odôvodnil nesprávnosť napadnutého\nrozhodnutia dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP, a uvádza, že nesúhlasí s posúdením,\nže zmena skutočností tvrdených v žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci, ak žalobca požaduje\nod žalovaného rovnakú sumu, pretože opis rozhodujúcich skutočností je smerodajný pre posúdenie\núčinkov premlčania, t.j. určenie, či žalobca včas uplatnil svoje právo na súde (§ 112 OZ) a týmto založil\nspočívanie premlčacej doby. Dodatočnou zmenou skutkových okolností uvedenou v zmene žaloby zo\ndňa 19.4.2022 žalobca nemohol podľa žalovaného presunúť sumu bezdôvodného obohatenia z vecí sedenie kocky, stupeň k terase, bet. tanečný parket a plocha pre šatne na chatky so súp. č. 1274 a 1275,\npretože táto už bola v rozhodnom čase premlčaná, čo namietali v podaní zo dňa 9.5.2022. Odvolací súd\nmá za to, že sa prvostupňový súd správne vysporiadal s tým, že zmena skutočností tvrdených v žalobe\nnemala vplyv na rozhodnutie vo veci, ak žalobca požaduje od žalovaného rovnakú sumu a prvoinštančný\nsúd správne posúdil skutkový stav. Žalovaný sa bezdôvodne obohacoval z chatiek a ostatné veci sú\niba príslušenstvom k chatkám. Znalec vyčíslil nájom chatiek na vyššiu sumu ako bola žalovaná. Táto\nvyššia suma nebola žalobcovi priznaná z dôvodu premlčania nároku a zmeny petitu po premlčacej dobe.\nSúd mal výšku hodnoty za užívanie predmetných stavieb preukázanú znaleckým posudkom č. 42/2020\nIng. Miroslava Chanečku, pričom žalovaný namietal premlčanie časti nároku tak, že za obdobie 2008 je\nhodnota nájomného za užívanie stavby ubytovne súp. č. 1275 vo výške 3.939,21 Eur, za obdobie 2009\nvo výške 2.452,89 Eur, za obdobie 2010 vo výške 2.292,12 Eur, za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2011\nvo výške 383,62 Eur a hodnota nájomného za užívanie stavby prevádzková budova súp. č. 1274 je\nza obdobie 2008 vo výške 3.939,21 Eur, za obdobie 2009 vo výške 2.736,75 Eur, za obdobie 2010 vo\nvýške 2.557,35 Eur, za obdobie od 1.1.2011 do 28.2.2011 vo výške 428,- Eur. Prvoinštančný súd teda\npriznal žalobcovi právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo obdobie od 7.1.2008 do 31.12.2008\nvo výške 1.728,17 Eur, za obdobie od 1.3.2009 do 28.2.2011 vo výške 3.563,70 Eur, všetko spolu vo\nvýške 5.316,82 Eur. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.1.2008\ndo 6.1.2008, za obdobie od 1.1.2009 do 28.2.2009 a v časti sumy prevyšujúcej 1.781,85 Eur ročne za\nobdobie do 1.1.2008 do 28.2.2011 s tým, že uplynula 2-ročná subjektívna lehota aj 3-ročná objektívna\nlehota.\n17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že už počas súdneho konania namietal vlastnícke právo\nžalobcu k stavbám, že jedna z dvoch stavieb 1274 a 1275 je v delimitačnom protokole uvedená pod por\nč. 11, invent. č. 33 ako ubytovňa, druhá v delimitačnom protokole nie je uvedená a preto má za to, že\nz odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho mal súd preukázané vlastnícke právo k obom\nstavbám so súp. č. 1274 a 1275 v žalovanom období od 1.1.2008 do 28.2.2011. Odvolací súd poukazuje\nna Delimitačný protokol (založený v spise č. l. 110 ), súčasťou ktorého je Zoznam nehnuteľností, ktoré\nprešli z majetku SR do vlastníctva obce v zmysle ust. § 2. zák. č. 138/1991 Zb. odovzdávajúcim\nOkresným úradom Bratislava - vidiek, Mierová 17, Bratislava, zo dňa 12.6.1991, v ktorom pod položkou\n11. je uvedené pod invent. číslom 33. - ubytovňa TJ - lyž. areál a pod položkou 12. pod invent. číslom\n34. - prevádzková budova - areál. Aj sám žalovaný k užívaniu uvedených nehnuteľností vo svojom\npísomnom podaní zo dňa 18.10.2011 uviedol: „Mesto Svätý Jur do dňa 11.1.2021 nemá objekty vo\nsvojom vlastníctve, alebo len z časti a preto úmyselne zmenili druh stavby Chata na Ubytovňa TJ Lyžiarsky areál, druhú chatu zmenili na Prevádzková budova - areál.“ Na pojednávaní dňa 19.10.2011\nPZ žalovaného zároveň uviedol, že obidve stavby, ktoré žalobca označuje súp. č. 1274 a 1275 užíva na\nzáklade nájomnej zmluvy nepretržite od r. 1992.\n18. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v\nodvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej\n\ninštancie a dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul odvolacie dôvody spôsobom, ktorý by\nnasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie.\n19. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že v merite veci\nje rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu\npotrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil.\nDôkazný stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a\nrozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci a preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §\n387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku I. ako vecne správny potvrdil.\n20. Odvolací súd sa však nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri nerozhodnutí percentom\npomeru úspechu strán sporu. Súd priznáva náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Civilný\nsporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP a nepatrný neúspech CSP\naktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva\npohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy\nsúdu alebo od znaleckého posudku (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,\nTomašovič M a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2016, s 928).\n21. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak\nmala strana úspech v spore len čiastočný, náhrada trov sa pomerne rozdelí. Pomer rozdelenia náhrady\ntrov zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.\nPomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu\nkonania. Žalovaného odvolanie je v tejto časti dôvodné, keďže žalovaný mal vo veci čiastočný úspech,\npretože súd výrokom II. rozsudku žalobu vo zvyšku zamietol, pričom súd prvej inštancie rozhodol v\nrozpore s ustanoveniami\n§ 255 a § 262 CSP, keď vyhlásil žalobcu za plne úspešného. V súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje súd\n„o nároku na náhradu trov konania“ a preto výrok rozhodnutia má určiť priznanie nároku. V súlade s §\n255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu (nárok na náhradu) trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci a v ods. 2, cit. ust. je upravená situácia čiastočného úspechu v konaní, podľa ktorej súd pomerne\nrozdelí... Z potreby určitosti a jednoznačnosti pomeru úspechu strany v konaní je nevyhnutné určiť\npomer úspechu v konaní zlomkom, percentom alebo iným jednoznačným spôsobom. Určenie pomeru\n(zlomkom, percentom) je nevyhnutné pre výpočet výšky trov konania, o ktorých rozhoduje vyšší súdny\núradník podľa § 262 ods. 2 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý výrok III. zrušiť\na vrátiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu jeho nejasnosti, neurčitosti a rozporu s cit. ust. CSP.\n22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v\nnovom rozhodnutí vo veci.\n23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/148/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c0a4becf-9be7-45e0-9ce6-57f05c8ee9b5:557bc9f6-0c13-4f47-ac3b-453560de5d00", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/148/2010", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/148/2010 z 5. 3. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2012-03-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0a4becf-9be7-45e0-9ce6-57f05c8ee9b5:557bc9f6-0c13-4f47-ac3b-453560de5d00"}, {"guid": "02717fa0-0cd8-4a18-bb77-a467dec8de50:58c15ec2-dc7a-46c8-9304-14845aacfec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/81/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Cb/81/2008 z 7. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/02717fa0-0cd8-4a18-bb77-a467dec8de50:58c15ec2-dc7a-46c8-9304-14845aacfec3"}], "citovane_v": [{"guid": "bffce9c6-597b-4dec-9cbf-7ac2842a9248:7fee75ea-02d8-4f6a-b468-46f8890abbed", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14", "spisova_znacka": "26Cb/27/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/27/2019 z 25. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6119218590.14"}, {"guid": "45f4fcc2-7e9c-48cf-bec3-ebb59810b924:87bd9147-c0c1-4b0a-a9d2-433202875609", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:6119218601.17", "spisova_znacka": "26Cb/22/2019", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/22/2019 z 24. 9. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:6119218601.17"}]}