{"guid": "32a08a61-3b58-413a-8dbf-5e669aa10439:f1c9fb1a-2216-40bd-a939-42c26a5125cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1", "spisova_znacka": "7Co/45/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/45/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Co/45/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1", "identifikacne_cislo": "1624200977", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1c9fb1a-2216-40bd-a939-42c26a5125cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/45/2025\n1624200977\n30. 09. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1624200977.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XXX/XX, D., právne zast. JUDr. Andrej Cifra, IČO: 37 756 508, advokát so sídlom Janka\nKráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom\nMlynské Nivy, Bratislava, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská\n2, Bratislava, o zdržaní sa výkonu záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Malacky zo dňa 03.10.2024, č.k. 5C/78/2024-181, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanému právo\nna náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 6,\n§5\nods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 4, § 12 ods. 1 až 6, § 16 ods. 1 až 4, 6 a\n10, § 17 ods. 1 až 3 a 5, § 20 ods. 13, § 21 ods. 2, 4 až 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných\ndražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) ust. § 263 ods. 1 a 2, § 497 a § 499 zákona č.\n513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 151a, §\n151b ods. 1 až 4, § 151c ods. 3, § 151j ods. 1 a 2, § 151l ods. 1 a 4, § 151m ods. 1 až 6 a § 558\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust.\n§ 1 ods.\n3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a vecne\ntým, že ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje prakticky jediný prostriedok\nnápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok\na dosiahli reštituovanie prvotných právnych pomerov.\nZ dôvodu, že výkonu dražby nepredchádza\nžiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok pre\nvýkon platnej dražby (hmotnoprávne podmienky platnosti dražby), je nevyhnutné ust. § 21 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách vykladať tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek\nprocesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k\ntomu, že sa spochybní platnosť hlavnej zmluvy, platnosť záložnej zmluvy, existencia záložného práva,\npravosť a splatnosť pohľadávky, výška a charakter pohľadávky, ktorá môže byť tvorená dominantne\nplneniami z neprijateľných zmluvných podmienok a v rozpore s dobrými mravmi a pod. Žalobca v konaní\npredovšetkým tvrdil, že hmotnoprávnym predpokladom začatia realizácie záložného práva formou\ndobrovoľnej dražby je existencia splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom zosplatnenie musí\nbyť vykonané zákonným spôsobom podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53\nods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca považoval právny úkon zosplatnenia za neplatný pre\nnesplnenie podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj pre\n\nrozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa názoru\nžalobcu navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,\nnakoľko nebol oprávnený poskytnúť písomné vyhlásenie podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách, žalovaný nemá ku dňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá\nmá byť uspokojená dražbou, je neznáma. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil so\nZmluvou o poskytnutí úveru na bývanie VÚB Hypotéka refinančná, reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX\nzo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu (ďalej len ako „Zmluva o úvere“) a so Zmluvou\no zriadení záložného práva zo dňa 22.05.2019 uzavretou medzi stranami sporu (ďalej len „Zmluva o\nzriadení záložného práva“) a zistil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 90/2016 Z.z.\no úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon\nč. 90/2016 Z.z.“) a že účelom úveru bolo splatenie skôr poskytnutého úveru, bola dohodnutá fixná\núroková sadzba (1,29 % p.a.), výška úveru 98.016 eur, celkové náklady dlžníka 20.502,80 eur, výška\nmesačnej anuitnej splátky 328,48 eur vždy k 20. dňu\nv mesiaci, celkový počet anuitných\nsplátok 360, lehota splatnosti úveru 30 rokov a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti\ns poskytnutým úverom 118,518,80 eur. V článku 12 Zmluvy o úvere bolo dohodnuté zabezpečenie\npohľadávky veriteľa na zaplatenie pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého na\nzáklade Zmluvy o úvere záložným právom k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení záložného,\nktorej predmetom je aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú.\nD. (ďalej len ako „nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie poukázal na to, že nebolo medzi stranami sporné\nžalobca, že dlžník čerpal úver v dohodnutej výške. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\núveru (Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom) zo dňa 20.10.2022 (ďalej len ako\n„Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru“) súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi,\nže porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas, bol niekoľkokrát písomne upozornený a vyzvaný\nk pravidelnému splácaniu úveru, ktorú povinnosť žalobca porušil, nakoľko sa dostal do omeškania s\nplatením úveru podľa dohodnutého splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Boli preto\nnaplnené skutočnosti na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaný žalobcovi oznámil, že ku\ndňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere. Žalobca bol\nvyzvaný vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá predstavovala sumu 92.682,87 eur, z toho\nistina bola vo výške 91.486,69 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní primárne tvrdil,\nže Zmluva o úvere má tak závažné vady, že je potrebné ju prejudiciálne preskúmať a najmä tvrdil, že\npohľadávku žalovaného nemožno považovať za predčasne splatnú. Súd prvej inštancie po vykonanom\ndokazovaní mal za preukázané, že išlo o „úver na bývanie“, splatenie ktorého bolo zabezpečené\nzáložným právom k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, že\nv\nZmluve o úvere je presne uvedená výška mesačnej splátky, výška úrokovej sadzby úveru, počet\nsplátok, sú v nej špecifikované poplatky a náklady (čl. 1a, bod 1 Zmluvy o úvere) a je dohodnutá aj\nmimoriadna splatnosť celého zostatku úveru (čl. 11 Zmluvy o úvere) a ďalšie dohodnuté podmienky.\nDlžník úver čerpal v dohodnutej výške 98.016 eur, čo nebolo medzi stranami sporné, rovnako ako to,\nže dlžník dlh zo Zmluvy o úvere nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy\no úvere neplnil. Z výzvy Pokus o zmier zo dňa 20.09.2022 (ďalej len „Pokus o zmier“) a z Výzvy\nna predčasné splatenie zostatku úveru zasielanej žalovaným žalobcovi súd prvej inštancie zistil, že\nžalobca porušuje povinnosť splácať úver riadne a včas a na túto skutočnosť už bol niekoľkokrát písomne\nupozornený a vyzvaný k pravidelnému splácaniu úveru. Žalobca sa dostal do omeškania s platením\nvkladov na účet Zmluvy o úvere a úrokov po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, preto žalovaný preto žalobcovi\noznámil, že ku dňu 20.10.2022 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru (k 20.10.2022 nesplatený\núver predstavoval sumu 92.682,87 eur). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný platne vyzval dlžníka\nna úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka\nv spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne\nsplatný, pričom dlžník nevyužil svoje právo Zmluvu o úvere vypovedať. Súd prvej inštancie preskúmal\nZmluvu o úvere aj po právnej stránke a dovodil, že i keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny\nobchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že Zmluva o úvere\nje súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ma ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), tak i ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa\ntýka konkrétnych práv a povinností), pričom Zmluva o úvere nespadá pod režim zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. b), c), d) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch),\npreto bolo bezpredmetné ju skúmať z pohľadu prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd prvej\ninštancie Zmluvu o úvere preskúmal z pohľadu všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov\npodľa Občianskeho zákonníka, kde žiadne pochybenie nezistil - Zmluva o úvere je zrozumiteľná a\nurčitá, žiadna zo strán nespochybňovala jej uzavretie slobodne a vážne, súd prvej inštancie nezistil,\n\nže by odporovala zákonu či dobrým mravom, úrokovú mieru (1,29 % ročne) vyhodnotil ako primeranú,\nnezistil žiadne iné vady vôle či prejavu vôle konajúcich strán, vyvodil, že neobsahuje žiadnu neprijateľnú\npodmienku, preto uzavrel, že Zmluva o úvere je platný právny úkon. Aj Zmluvu o zriadení záložného\npráva považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľskú zmluvu a jej preskúmaním nezistil akékoľvek vady,\nktoré by spôsobovali jej neplatnosť - žalobca Zmluvu o zriadení záložného práva uzavrel slobodne a\nvážne, vediac, že na vlastných nehnuteľnostiach zriaďuje záložné právo v prospech žalovaného, preto\nnebolo možné hovoriť o tom, že by žalobca nemal možnosť uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva\nsi za daných podmienok riadne premyslieť, prípadne sa poradiť s odborníkmi na danú problematiku,\nvyhodnotil že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva,\nktorou sa žalobca dobrovoľne zaviazal poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzku dlžníka zo Zmluvy o\núvere. Keďže dlžník zo Zmluvy o úvere svoje povinnosti riadne neplnil, pristúpil žalovaný k realizácií\nsvojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva,\nktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ bola uvedená Zmluva uzavretá platne\n(a súd prvej inštancie\npo vykonanom dokazovaní nezistil opak) a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré Zmluva o úvere\na príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľom, t.j. porušenie\npovinností dlžníka úver riadne splácať, veriteľ je oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť\ntým uspokojenie jeho pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca nenamietal neplatnosť Zmluvy o úvere\na skonštatoval s poukazom na ust.\n§ 151m ods. 4 a 6 Občianskeho zákonníka, že\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru\nvyzval dlžníka na splnenie jeho splatného dlhu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách\n(ďalej len „zákon o bankách“) a následne na splnenie jeho splatného dlhu zo Zmluvy o úvere. Ďalej\nžalobca uvádzal, že pohľadávka zo Zmluvy o úvere nebola správne vyčíslená a uplatňovaná v dražbe,\nk čomu súd prvej inštancie uviedol, že prípadná nesprávna výška uplatnenej pohľadávky v dražbe nie je\nporušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a skutočnosťou, ktorá by v nadväznosti na ust.\n§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách spôsobovala neplatnosť dražby, že navrhovateľ dražby\nje v súlade s ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách povinný písomne vyhlásiť, že predmet\ndražby je možné dražiť a ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj\npravosť a výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, pričom v prípade,\nak je dané vyhlásenie navrhovateľa dražby nesprávne (uvedené sa týka aj nepresne určenej výšky\npohľadávky), nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale zodpovednosť navrhovateľa dražby za\nškodu, ktorú týmto vyhlásením spôsobí. V rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd\nneskúma výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe, zameriava sa len na preskúmanie procesného postupu\ndražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných\ndražbách (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/3/2018). Súd prvej inštancie poukázal\nna to, že konanie žalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou\nnehnuteľnosťou, viedlo k dražbe nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať za konanie v\nrozpore s dobrými mravmi a žalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky\nako výkonom záložného práva na dražbe, keďže k dohode s dlžníkom nedošlo, pričom celková výška\npohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy o úvere predstavovala sumu 118.518,80 eur. Podmienky dražby\nako formalizovaného procesu v rámci svojej zákonodarnej činnosti stanovil zákonodarca a tým určil aj\nmieru primeranosti či neprimeranosti zásahu do spôsobu nakladania s vecou, pričom ako neprimerané\nv zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať iba také konanie, ktoré by sa počas\ndražobného procesu vymykalo zákonným podmienkam stanoveným v zákona o dobrovoľných dražbách.\nZhrnul, že v rámci žalovaných dôvodov nebola zistená nezákonnosť vyhlásenej dražby pre rozpor\nso zákonom o dobrovoľných dražbách a že dôvodom, prečo súd prvej inštancie vyhovel žiadanému\nneodkladnému opatreniu bolo práve to, aby bol žalobcovi poskytnutý čas a možnosť rokovať s bankou\n– veriteľom a riešiť svoj záväzok voči nemu, čo sa evidentne nestalo. Vzhľadom na to, že súd prvej\ninštancie nezistil neplatnosť Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zriadení záložného práva a ani porušenie\nzákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo za následok neplatnosť dražby, žalobu žalobcu pre jej\nnedôvodnosť zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust.\n§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému\nžalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.\n3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a\nh) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nnavrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v súlade tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie\n\nalebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie;\nzároveň si žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s právnym názorom, že súd sa\nzameriava pri preskúmavaní procesu dobrovoľnej dražby iba na procesný postup dražobníka, pretože\nrovnako dôležitým faktorom pre zákonnosť dražby sú aj hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby\na pohľadávka navrhovateľa dražby musí mať zákonný základ čo do pravosti, výšky a splatnosti, inak nie\nje daný hmotnoprávny základ na vykonanie dobrovoľnej dražby. Opakovane poukázal na nález ÚS SR\nsp. zn. PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014, že záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka\nv procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná\nsúdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne\npotreby dlžníka, nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako to je v prípade právnej\núpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013) a súd musí zohľadniť potenciálnu kolíziu ich záujmov a že\nzásah do obydlia je nutné posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má možnosť dovolať\nsa ochrany na nezávislom a nestrannom súde (rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 13/2000), ktoré závery\nreflektovalo aj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/59/2023-373 zo dňa 26.06.2024.\nUviedol, že žalobca má záujem splácať svoj záväzok zo Zmluvy o úvere v zákonnej a preukázanej\nvýške a pokiaľ sa preukáže, že dobrovoľnú dražbu navrhuje osoba na základe nesplatnej pohľadávky\nresp. v nesprávnej výške, potom je proporcionálne a spravodlivé podanej žalobe v danej veci vyhovieť.\nVýkon záložného práva z nejudikovanej pohľadávky nemôže požívať absolútnu právnu ochranu a mať\ntak bez ohľadu na okolnosti prednosť pred ochranou obydlia žalobcu a jeho rodiny, keď v danom prípade\nide o kolíziu dvoch právom chránených záujmov vlastniť majetok (vlastníctvo obydlia vs. vlastníctvo\npohľadávky), a keďže právom chránený záujem žalovaného je preukázateľne právne spochybnený a\nsporný, potom je na mieste zamedziť unáhlenému výkonu záložného právo. Žalobca zastával názor, že\nzáujem na ochrane nehnuteľností, ktoré tvoria obydlie a domov človeka, požíva vyšší stupeň ochrany\nako záujem na ochrane iných majetkových hodnôt, čím žalobca nespochybňuje právo záložného\nveriteľa, iba zdôraznil, že ide o kvalitatívne odlišné právom chránené záujmy. Argumentácia súdu prvej\ninštancie, podľa ktorej by mal automaticky odmietnuť preventívnu ochranu vlastníkovi nehnuteľnosti,\nktorý podá relevantnými dôkazmi podloženú žalobu smerujúcu iba k dočasnému zamedzenie výkonu\nzmluvného záložného práva, by bolo podľa žalobcu zjavným porušením práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). Žalobca\npoukázal na to, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie listinu označenú ako Pokus o zmier, v ktorej\nabsentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac\nako 3 mesiace, t.j. zákonom vyžadovaná podmienka podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a\nrovnako vo Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín\njej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Uvedené právne úkony podľa\nnázoru žalobcu nespĺňajú všeobecné kritéria určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, čo má za\nnásledok ich neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na komentár k\nObčianskemu zákonníku (Števček, M. Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.\na kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha :C. H. Beck, 2015, s 576 – 577). Žalobca\nnamietal, že zmluvná podmienka podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúca oprávnenie požadovať\npredčasnú splatnosť úveru nezodpovedá zákonným kritériám podľa ust. § 53 ods. 9\nv\nspojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a jej obsah je súčasne vágny a neurčitý. „Upozornenie\nspotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ (nevyhnutné podmienky zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a §\n565 Občianskeho zákonníka) ako dva samostatné písomné jednostranné právne úkony žalovaného\nveriteľa je potrebné posudzovať aj v spojitosti so zmluvným dojednaním o predčasnom zosplatnení\núveru podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere, ktoré považoval žalobca rovnako za nezrozumiteľné a neurčité.\nAk by žalobca aj hypoteticky pripustil, že právne úkony právneho predchodcu žalovaného Pokus o\nzmier a Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru spĺňajú obsahové a formálne náležitosti, potom\nje podľa žalobcu potrebné pre posúdenie ich platnosti ustáliť, kedy mal nastať účinok oboch právnych\núkonov a či boli nadväzujúce právne úkony doručené v lehote v súlade s ust. § 565 Občianskeho\nzákonníka a dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.\nzn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020. V zmysle bodu 5.2 Zmluvy o úvere boli jednotlivé splátky splatné\nvždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca, preto na základe uvedeného by sa právny úkon Výzva\nna predčasné splatenie zostatku úveru považoval za doručený dňom 26.10.2022, pričom podľa ust.\n§ 565 Občianskeho zákonníka mal úverový veriteľ možnosť zosplatniť Zmluvu o úvere najneskôr do\n20.10.2022. Žalobca namietal aj zanedbanie odbornej starostlivosti úverového veriteľa s poukazom na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) C-755/22 z 11.01.2024 vo veci Nárokuj s.r.o. proti EC\nFinancial Services, a.s. a rozsudok SD EÚ C-449/13 z 18.12.2014 vo veci CA Consumer Finance SA\nproti E., z ktorých vyplýva, že v súvislosti s povinnosťou súdu preskúmať ex officio existenciu porušenia\n\npovinnosti stanovenej v článku 18 smernice 2014/17/EÚ je zásadné, aby súd ex officio preskúmal, či\nveriteľ zabezpečil doklady preukazujúce aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na základné životné\npotreby spotrebiteľa, jeho peňažných záväzkoch, celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej\na ekonomickej situácii spotrebiteľa, teda zistiť, či veriteľ elektronicky overil informácie týkajúce sa\npríjmu spotrebiteľa v príslušných registroch (v podmienkach SR v Sociálnej poisťovni a prostredníctvom\nprevádzkovateľa registra). Zdôraznil, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy o zisťovaní príjmov\na výdavkov žalobcu pred uzatvorením Zmluvy o úvere a podľa žalobcu sa žalovaný mýli, keď uvádza, že\nuzatvorením Zmluvy o úvere malo ísť iba o zmenu zmluvy o úvere na bývanie bez výrazného navýšenia\ncelkovej výšky úveru na bývani“, pretože žalobca nemenil so žalovaným existujúcu zmluvu o úvere,\nale uzatváral úplne novú Zmluvu o úvere na bývanie určenú na refinancovanie úveru na bývanie v inej\nbanke, preto v danom prípade možno uvažovať iba o výnimke pre veriteľa podľa ust. § 8 ods. 7 zákona\nč. 90/2016 Z.z., ktorá sa týka povinnosti výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver a limitu\ncelkovej zadlženosti a žalovaný mal povinnosť skúmať bonitu žalobcu v rámci všeobecnej povinnosti\nodbornej starostlivosti, ktorej nevyhnutnou súčasťou je zisťovanie disponibilných príjmov a reálnych\nvýdavkov žalobcu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti, preto je\npotrebné aplikovať ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. (Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou\npodľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri\nhrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\núver na bývanie).\n4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril v podaní zo dňa 19.12.2024 žalovaný, v plnom rozsahu sa stotožnil\ns napadnutým rozsudkom a navrhol, aby ho konajúci súd potvrdil. K otázke uvádzania splátky vo výzve\npred zosplatnením a v samotnom zosplatnení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 30.08.2024 sp. zn. 5CoCsp/12/2023 a na to, že predmetnej právnej otázke rozhodoval NS SR\nuznesením z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 aj uznesením z 26.06.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022.\nŽalovaný uviedol argumenty favorizujúce výklad, podľa ktorého nielenže nie je potrebné, ale ani\ndobre možné uvádzať splátku, pre ktorú veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť využil: (i) zákon\ntakéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka veriteľovi neukladá, (ii) v predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti,\nči zosplatňujúca výzva, z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho\nčasu v omeškaní, (iii) špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na\nzvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa a absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa\ndo nevýhodnejšieho postavenia, (iv) predmetnú otázku posudzovali súdy približne od r. 2008 do 2024 a\nz rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo\nvýzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až\nv r. 2024 došlo k zásadnej\nzmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia, (v) predmetnú problematiku posudzoval\ndovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol judikát publikovaný pod č. R\n29/2023, uznesenie NS SR z 29.11.2022\nsp. zn. 7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel\ndovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej\ndoby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku\nv tej-ktorej výzve. Žalovaný uviedol pre názornosť aj modelový príklad v právnom vzťahu veriteľ-dlžník\n(spotrebiteľ), ktorý podľa žalovaného odzrkadľuje praktický život úverových vzťahov a podľa ktorého\npovinnosť „uviesť rozhodnú splátku v zosplatňujúcej výzve resp. aj vo výzve pred zosplatnením“ nemôže\nobstáť – a to okrem iného aj preto, že takmer nikdy by prakticky nemohla nastať situácia, že by veriteľ\nuvádzal v týchto právnych úkonoch totožnú splátku, v dôsledku čoho by ani nebolo zrejmé, akú splátku\nmá vlastne veriteľ v týchto právnych úkonoch uvádzať.\nS ohľadom na uvedené mal žalovaný\nza to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú\nsplátku v upozornení pred zosplatnením podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v\nsamotnom zosplatnení nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal\nv týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec\nžiadnu informačnú hodnotu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho\nzákonníka bolo s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované (§ 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka), čím\nzákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku a z novelizovaných ust.\n§\n53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“\nnáležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na\n\nplatné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako je splnené v\ndanom prípade a napokon ako činili veritelia resp. banky vždy). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od\n01.11.2024 (podľa názoru žalovaného obdobne ako aj pri úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo\nvýzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ\nv omeškaní - obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou neurčitosti, teda ani po\núčinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť,\nresp. pre ktorú úver zosplatňuje. Jedná sa pritom o reakciu zákonodarcu na rozhodovaciu prax SD EÚ,\nktorá taktiež uvedenú povinnosť konkretizovať splátku, pre ktorú k zosplatneniu došlo, nevyžaduje.\n5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 07.02.2025, zotrval na podanom\nodvolaní, na znenie ktorého odkázal a zhrnul, že v odvolaní predložil súčasne niekoľko odvolacích\nargumentov, a to (i) prejudiciálne skúmanie podmienok dobrovoľnej dražby, (ii) neplatnosť právnych\núkonov zosplatnenia úveru na bývanie, a (iii) zanedbanie odbornej starostlivosti úverového veriteľa s\nnásledkom nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru na bývanie (§ 15 ods. 2 prvá veta zákona č.\n90/2016 Z.z.), z ktorých každý sám o sebe poskytuje právny základ pre dôvodnosť žaloby. Poukázal na\nto, že žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nereflektuje na predkladaný diapazón argumentov žalobcu\na svoje tvrdenia redukuje len na predkladanie argumentov v spojitosti s výkladom ust. § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka a na jednostranné poukazovanie na judikatúru, ktorá má podporovať jeho\npohľad na vec a nijako nespochybňuje ostatné tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní a predkladané\nv priebehu prvoinštančného konania, ktoré sami o sebe (aj súčasne popri sebe) vedú k záveru, že je\npotrebné, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva na základe právnych úkonov, ktoré viedli\nk zápisu Oznámenia o začatí výkonu záložného práva ako poznámka P-31/2023 na LV č. XXXX pre\nk.ú. D..\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 27.03.2025 a poukázal na ust. § 8 ods. 1\na 17 zákona č. 90/2016 Z.z. a na ust. § 2 ods. 8, § 5 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č.\n10/2016 (ďalej len ako „opatrenie NBS č. 10/2016“) a uviedol, že v konkrétnom prípade sa na predmetný\núver vzťahovala výnimka zo skúmania bonity spotrebiteľa, nakoľko išlo o úver, pri ktorom nedošlo k\nvýraznému navýšeniu celkovej výšky úveru na bývanie a pokiaľ sa žalobca domnieva, že táto výnimka\nsa vzťahuje len na zmenu zmluvy, žalobca sa mýli. Opatrenie NBS č. 10/2016 jednoznačne vylúčilo zo\nstanovovania limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver nielen prípady, kedy došlo k zmene zmluvy, ale\naj prípady, kedy sa novým úverom na bývanie splatí jeden existujúci úver na bývanie alebo spotrebiteľský\núver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov, ak zároveň nedôjde k\nvýraznému navýšeniu celkovej výšky úveru na bývanie.\n7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 28.03.2025 a namietal, že žalovaný\ninterpretuje ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z.z. účelovo, pričom bolo potrebné vziať\ndo\núvahy, že Zmluva o úvere so žalovaným bola uzatvorená dňa 22.05.2019 s istinou úveru 98.016 eur a\npredmetným úverom bol splatený predchádzajúci úver na bývanie žalobcu, čerpaný v F. F., G. zmluvou\nuzatvorenou ešte v r. 2016. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa na úver mohla vzťahovať výnimka so skúmania\nbonity, uvedené môže mať relevanciu iba vo vzťahu k výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver\nna bývanie, avšak úverový veriteľ je\nv každom prípade povinný dodržať všeobecnú povinnosť\nodbornej starostlivosti (§ 8 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z.), ktorej účelom je predchádzať predaju úverov,\nu ktorých je predpoklad zlyhania (t.j. neschopnosti splácať), pričom k tomu je veriteľ vždy povinný\nzadovážiť si objektívne údaje o aktuálnych disponibilných príjmoch dlžníka a o skutočných výdavkoch\ndlžníka. V danom prípade bola povinnosť všeobecnej odbornej starostlivosti veriteľa zdôraznená aj\ntým, že refinancovaný bol úver čerpaný u iného veriteľa, že od poskytnutia refinancovaného úveru v\nr. 2016 uplynuli cca 3 roky, pričom u žalobcu mohlo objektívne v danom období prísť\nk\nzmene príjmov, výdavkov a rodinných pomerov, preto považoval žalobca poskytnutie úveru na bývanie\nzo strany žalovaného bez zisťovania aktuálnych údajov o bonite žalobcu za hazardné\na\nrozporné s povinnosťou odbornej starostlivosti úverového veriteľa. Žalobca nepovažoval poukazovanie\nžalovaným na výklad relevantných postupov zo strany NBS za právne záväzné\na uviedol,\nže žalovaný poskytol žalobcovi úver bez toho, aby akokoľvek zisťoval bonitu žalobcu, pričom sa uchýlil\nk formalistickému výkladu ust. § 8 zákona č. 90/2016 Z.z. Na podporu svoje argumentácie poukázal na\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“)\nsp. zn. II. ÚS 530/2024-39 zo\ndňa 12.02.2025 (ktorý sa vzťahuje na spotrebiteľský úver, ale prístup k výkladu relevantných ustanovení\nje podľa názoru žalobcu aplikovateľný aj úvery na bývanie).\n\n8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania\n(§ 379, §\n380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže\nsa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie\nžalobcu je podané dôvodne a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa\nžalobou domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného\npráva, ktorého začatie je zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. D. ako Poznámka v znení: P-31/2023 –\nOznámenie o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s.,\nMlynské Nivy, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 formou dobrovoľnej dražby - 60/23, predmetom\nktorého sú nehnuteľnosti, na tom skutkovom základe, že (i) strany sporu uzavreli Zmluvu o úvere a\nZmluva o zriadení záložného práva\nk nehnuteľnostiam, ktorou\nbola zabezpečená pohľadávka zo Zmluvy o úvere k nehnuteľnostiam žalobcu, v ktorých vzťahoch je\nžalobca v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto je nutné na právny vzťah\naplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka\na Zmluva o úvere sa zároveň\nspravuje zákonom č. 90/2016 Z.z.; (ii) zosplatnenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy o úvere je\nneplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 9 v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a právnym\ndôsledkom nezosplatnenia úveru je nemožnosť začať\ns výkonom záložného práva,\npretože v Pokuse o zmier absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal\nbyť dlžník (žalobca) v omeškaní viac ako 3 mesiace\n(t.j. zákonom vyžadovaná\npodmienka podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a vo Výzve na predčasné splatenie zostatku\núveru tiež absentuje špecifikácia splátky, ako aj termín jej splatnosti, s ktorou mal byť dlžník (žalobca)\nv omeškaní viac ako 3 mesiace, preto právne úkony žalovaného ako veriteľa nespĺňajú všeobecné\nkritéria určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov, čo má za následok ich neplatnosť podľa ust. § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka; (iii) zmluvná podmienka podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere zakladajúca\noprávnenie požadovať predčasnú splatnosť úveru nezodpovedá zákonným kritériám podľa ust. § 53\nods. 9 v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, jej obsah je vágny a neurčitý, keď upozornenie\nspotrebiteľa a zosplatnenie (nevyhnutné podmienky zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565\nObčianskeho zákonníka) ako dva samostatné písomné jednostranné právne úkony žalovaného ako\nveriteľa je potrebné posudzovať v spojitosti so zmluvným dojednaním o predčasnom zosplatnení úveru\npodľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere, ktoré považuje žalobca za nezrozumiteľné\na neurčité s\npoukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020; (iv) právny úkon Oznámenie o\nzačatí výkonu záložného práva podľa ust. § 151l Občianskeho zákonníka zapísaný v evidencii katastra\nje neplatným úkonom; (v) žalovaný vierohodne nepreukázal, že bola dodržaná odborná starostlivosť pri\nskúmaní bonity žalobcu pred poskytnutím úveru podľa ust. § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 90/2016 Z.z., v\ndôsledku porušenia čoho nastupuje sankcia podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., že veriteľ nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové zosplatnenie úveru a pri hrubom porušení povinností\npodľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; (vi) predmet\ndražby (nehnuteľnosti) nie je možné dražiť, keďže bolo porušené ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách a nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby, pretože žalovaný nemá ku\ndňu vykonania dražby splatnú pohľadávku a výška pohľadávky, ktorá má byť uspokojená dražbou, je\nneznáma a dražba je založená na nezákonnom vyhlásení žalovaného podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o\ndobrovoľných dražbách; a (vii) v danom prípade ide o kolíziu dvoch právom chránených záujmov vlastniť\nmajetok (vlastníctvo obydlia vs. vlastníctvo pohľadávky) a keďže právom chránený záujem žalovaného\nje preukázateľne právne spochybnený a sporný, je na mieste zamedziť unáhlenému výkonu záložného\npráva.\n11. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne\nvyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný\npísomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva\npodľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).\n\n12. Podľa ust. § 21 ods. 2, veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje\nplatnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým\nbola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.\n13. Podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť\nvyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť,\nvýšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu,\nktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.\n14. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo\npred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na\nbývanie.\n15. Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na\nbývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere\nna bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať\núver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie,\nvýšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na\nbývanie a ďalšie finančné\na ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť\nspotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie.\n16. Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný pri posúdení schopnosti spotrebiteľa\nsplácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver na bývanie a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.\n17. Podľa ust. § 8 ods. 17 zákona č. 90/2016 Z.z., pri výraznom navýšení celkovej výšky úveru na\nbývanie je veriteľ povinný opätovne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie na základe\naktualizovaných informácií podľa odseku 2; to neplatí, ak sa dodatočné navýšenie úveru na bývanie\npredpokladalo a zohľadnilo už pri pôvodnom posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie.\n18. Podľa ust. § 8 ods. 18 zákona č. 90/2016 Z.z., v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní\núveru na bývanie je veriteľ povinný na účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie\nurčiť, zdokumentovať a zachovávať postupy a informácie, na základe ktorých sa posúdenie schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver na bývanie zakladá, a postupovať\nv súlade s týmito postupmi\na informáciami.\n19. Podľa ust. § 8 ods. 16 písm. a) zákona č. 90/2016 Z.z., opatrením, ktoré môže vydať Národná\nbanka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v\nZbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o metodike na výpočet ukazovateľa\nschopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, o určení nákladov spotrebiteľa a ich minimálnej výške,\no výške a spôsobe určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti splácať úver na bývanie, výške a spôsobe\nzohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb úveru na bývanie a o tom, čo sa rozumie výrazným\nnavýšením celkovej výšky úveru na bývanie\na výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich\nvýšok existujúcich úverov na bývanie.\n20. Opatrenie NBS č. 10/2016, uvedené v oznámení Národnej banky Slovenska č. 373/2016 Z.z. bolo\nvydané podľa ust. § 8 ods. 16 písm. a) až f) zákona č. 90/2016 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o\nposúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, bolo zverejnené v čiastke 35/2016 Vestníka\nNBS.\n21. Podľa ust. § 2 ods. 8 opatrenia NBS č. 10/2016, limit ukazovateľa schopnosti splácať podľa odsekov\n1 až 5 sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci úver na bývanie alebo\nspotrebiteľský úver alebo viac existujúcich úverov na bývanie alebo spotrebiteľských úverov, alebo ak\nide o zmenu zmluvy o úvere na bývanie spočívajúcu\nv navýšení výšky úveru na\nbývanie, ak v týchto situáciách výška poskytnutého úveru na bývanie neprevyšuje súčet zostávajúcich\nvýšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov\no nižšiu z týchto hodnôt:\n\na) suma 2000 eur,\nb) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok týchto existujúcich úverov.\n22. Podľa ust. § 5 ods. 1 opatrenia NBS č. 10/2016, na účely § 8 ods. 1, 8 a 17 zákona sa výrazným\nnavýšením celkovej výšky úveru na bývanie rozumie navýšenie presahujúce nižšiu z hodnôt\na) 2000 eur,\nb) 5 % zostávajúcej výšky úveru na bývanie.\n23. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa\n§ 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri\nhrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\núver na bývanie.\n24. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n25. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí\nurčené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.\n26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď\nvzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie po posúdení\nZmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva ako platných právnych úkonov a následnom\nsplnení podmienok, ktoré Zmluva o úvere a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu\nzáložného práva veriteľom, t.j. porušenie povinností dlžníka úver riadne splácať, skonštatoval, že veriteľ\nje oprávnený svoje záložné právo vykonať a dosiahnuť tým uspokojenie jeho pohľadávky, keď konanie\nžalobcu, ktorý úver dlhodobo nesplácal a vedel, že ručí za svoj záväzok vlastnou nehnuteľnosťou, viedlo\nk dražbe nehnuteľností, je vo všeobecnosti možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a\nžalovaný ako veriteľ nemal inú možnosť domôcť sa svojej pohľadávky ako výkonom záložného práva na\ndražbe, keďže k dohode s dlžníkom nedošlo, pričom celková výška pohľadávok vyplývajúca zo Zmluvy\no úvere predstavovala sumu 118.518,80 eur.\n27. Po konštatovaní spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu založeného Zmluvou o úvere a\nZmluvou o zriadení záložného práva, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že záložne právo platne\nexistuje, mal podrobiť výkon záložného práva testu proporcionality. Relevanciu v konaniach týkajúcich sa\nvýkonu záložného práva v procese dobrovoľnej dražby môžu mať okolnosti, akými sú najmä (i) chránený\nzáloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky\na zálohu, (iv) možnosti udržania vlastníctva k zálohu uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako\ndražbou v prípade núteného výkonu záložného práva (súdnou exekúciou), (v) dobrovoľná dražba ako\nprostriedok ultima ratio pri existencii iných možností výkonu záložného práva, (vi) možnosti reštartu\nv splácaní úveru, (vii) hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,\n(viii) oslabenie práva premlčaním, (ix) nedostatok odbornej starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní\nbonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru. Ak súčasne pôsobia dve a viac z vyššie uvedených\nokolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä, ak záložné právo\nrozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania. Aj predmetná vec je špecifická tým,\nže procesom výkonu dobrovoľnej dražby je dotknuté obydlie žalobcu a jeho rodiny (uvedené namietal\nžalobca v odvolaní), na začiatku ktorého bola neuhradená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia\na vymoženia napriek tomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo. Teda nezaplatenie splátky/\nsplátok sa vo výsledku rovná dražbe nehnuteľností - rodinného domu žalobcu (a priľahlých pozemkov)\nbez toho, aby sa preskúmala (ne)prijateľnosť zmluvných podmienok Zmluvy o úvere a proporcionalita\npomeru medzi už splatnou pohľadávkou, celkovou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľností. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť\nnenastupuje ani ako dôsledok dispozitívnej normy v prípade, že by sa predčasná splatnosť nedohodla.\n\n28. Odvolací súd poukazuje na závery uznesenia NS SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023,\nv ktorom NS SR konštatoval: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky\npohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel\nk záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité\n(PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že\n„... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej\nzáklad bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,\npretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona\nč. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej\ndražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv\ndlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez\nprávneho základu...“.\n29. SD EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie\nje možnosťou, ale povinnosťou: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo\nSpoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej\npodmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s\nprávnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08 zo\ndňa 04.06.2009, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, bod 32). Súd má pritom tento cieľ\nnaplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov.\nuznesenie C-76/10 zo dňa 16.11.2010, Pohotovosť s.r.o. proti Iveta Korčkovská., bod 50).\n30. Aj podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022: „V spore o určenie neplatnosti\ndražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.\nprejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti s konštatovaním porušenia\nustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani\niné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety\n§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže\nbyť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva\na výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie\nzáložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže\nbyť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Hoci\nsúčasná právna úprava dobrovoľných dražieb do istej miery zužuje možnosť namietania neplatnosti\ndobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii) porušenie\nustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie neplatnosti\ndražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej zmluvy,\nneobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak povedané, ak je predmetom súdneho konania určenie\nneplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. a procesná strana spochybňuje platnosť záložnej\nzmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k neprijateľným\nzmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca právna\nochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho súdu\na ústavného súdu. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa\nprejavuje aj v tom, že všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok,\nza predpokladu, že tieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako\nho vymedzili procesné strany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o\npovinnosti súdov oboch inštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve\no zriadení záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne\npotrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto\nbolo z tohto hľadiska preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať\npodstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj\nna (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať\nsa otázkami pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia\núveru), jej výšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a\ncharakteru pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami\nv rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi\n\nako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez\ntoho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.“\n31. ÚS SR v rozhodnutí PL. ÚS 23/2014 uviedol: „Zo strany všeobecného súdnictva sa javia ako\nnedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany veriteľa uprednostňuje dražba nehnuteľnosti\nnapriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie omeškaných splátok s príslušenstvom (úroky,\núroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na uplatnenie pohľadávky a náhrada trov). Ak\nexistuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky než dražobný predaj nehnuteľnosti, dokonca\nobydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako prvého riešenia už nadobúda ústavnoprávny\nrozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti na tzv. dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie\nprvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa poskytuje v súdnej exekúcii.“\n32. Odvolací súd poukazuje aj na\n(i) rozsudok SD EÚ zo dňa 09.11.2023 vo veci C-598/21 , podľa ktorého článok 3 ods. 1, článok 4 ods.\n1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s článkami 7 a 38 Charty\nzákladných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,\npodľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi\nuplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou\nnesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené\nvo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej\nklauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na\nzáklade tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní; a\n(ii) rozsudok SD EÚ vo veci C-351/23 zo dňa 24.06.2025, podľa ktorého Článok 6 ods. 1 a článok 7\nods. 1 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných práv Európskej únie\nsa majú vykladať v tom zmysle, že: do ich pôsobnosti patrí súdne konanie, v rámci ktorého na jednej\nstrane spoločnosť, ktorá vydražila nehnuteľnosť predstavujúcu rodinné obydlie spotrebiteľa, predanú\nv rámci mimosúdneho núteného výkonu hypotekárneho záložného práva k tejto nehnuteľnosti, ktoré\nbolo so súhlasom tohto spotrebiteľa zriadené v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je predajcom alebo\ndodávateľom, navrhuje vypratanie dotknutej nehnuteľnosti obývanej uvedeným spotrebiteľom, a na\ndruhej strane tento spotrebiteľ vzájomnou žalobou spochybňuje zákonnú povahu prevodu vlastníckeho\npráva k uvedenej nehnuteľnosti na túto spoločnosť vydražiteľku, ku ktorému došlo napriek súdnemu\nkonaniu, ktoré v čase tohto prevodu ešte prebiehalo a ktorého cieľom bolo prerušenie tohto výkonu\nz dôvodu existencie nekalých podmienok v zmluve, na ktorej je založený uvedený výkon, pričom\ntento spotrebiteľ túto spoločnosť vydražiteľku o tomto súdnom konaní vopred informoval. Uvedené\nplatí v prípade, ak ku dňu dotknutej dražby existovali navzájom sa zhodujúce nepriame dôkazy o\npotenciálne nekalej povahe týchto zmluvných podmienok a ak spotrebiteľ využil právne prostriedky,\nktorých uplatnenie bolo možné rozumne očakávať od priemerného spotrebiteľa na účely dosiahnutia\nsúdneho preskúmania uvedených zmluvných podmienok.\nČlánok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkami 7 a 47 Charty základných\npráv sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje, aby\nmimosúdny nútený výkon hypotekárneho záložného práva, zriadeného k nehnuteľnosti predstavujúcej\nrodinné obydlie spotrebiteľa so súhlasom tohto spotrebiteľa v prospech poskytovateľa úveru, ktorý je\npredajcom alebo dodávateľom, pokračoval napriek tomu, že pred súdom prebieha konanie o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia smerujúceho k prerušeniu tohto výkonu, a tomu, že existujú\nnavzájom sa zhodujúce nepriame dôkazy o prípadnej existencii potenciálne nekalej podmienky v zmluve,\nna ktorej je tento výkon založený, pričom táto vnútroštátna úprava nestanovuje žiadnu možnosť domáhať\nsa súdnou cestou určenia neplatnosti toho istého výkonu z dôvodu existencie nekalých podmienok v\ntejto zmluve.\n33. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo aplikovať na danú vec test proporcionality a posúdiť pomer\ndlžnej sumy splátok, so splácaním ktorých bol žalobca v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru, k celkovej sume dlhu, pre ktorý bol začatý výkon záložného práva, k hodnote\nnehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva a preskúmať Zmluvu o úvere, príp. inú zmluvnú\ndokumentáciu na ňu nadväzujúcu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa intencií vyššie\nuvedených v rozsudkoch SD EÚ.\n\n34. Žalobca správne poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/59/2023\nzo dňa 26.04.2024, z ktorého aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n15Co/2/2021 zo dňa 23.06.2021 vyplýva, že splatnosť pohľadávky je základnou podmienkou aktivovania\nuhradzovacej funkcie záložného práva. Nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, čo je predmetom\nposúdenia v konaní o neplatnosť dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, vyplýva aj z uznesenia\nNS SR zo dňa 23.02.2022 sp. zn. 4Cdo/149/2020 (publikované pod R č. 75/2023), podľa ktorého: „Ak\nzáložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní\npohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou\nsúvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať“. Obdobne\nv uznesení NS SR zo dňa 27.11.2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022 (publikované pod R č. 16/2024) NS SR\nuviedol, že: „Ak má súd poskytnúť záložcovi ako spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah\nzabezpečený záložným právom. Vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva sú súdy povinné\nex offo preskúmať aj zmluvu o úvere“.\n35. Súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že došlo k riadnemu a platnému predčasnému\nzosplatneniu úveru. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s\nnámietkami žalobcu, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 8 ods. 1 zákona\nč. 90/2016 Z.z. (že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno dodržania odbornej starostlivosti a je potrebné\naplikovať ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z.) ani s námietkami žalovaného o tom, že uzavretím\nZmluvy o úvere išlo o zmenu zmluvy o úvere na bývanie bez výrazného navýšenia celkovej výšky úveru\nna bývanie (teda že sa na predmetný úver vzťahovala výnimka zo skúmania bonity spotrebiteľa aj s\npoukazom na opatrenie NBS č. 10/2016, ktoré vylúčilo zo stanovovania limitu ukazovateľa schopnosti\nsplácať úver nielen prípady, kedy došlo k zmene zmluvy, ale aj prípady, kedy sa novým úverom na\nbývanie splatí jeden existujúci úver na bývanie alebo spotrebiteľský úver alebo viac existujúcich úverov\nna bývanie alebo spotrebiteľských úverov, ak zároveň nedôjde k výraznému navýšeniu celkovej výšky\núveru na bývanie). Z doterajšieho konania pred súdom prvej inštancie nevyplynul záver, že žalobca bol\noprávnený vyžadovať od žalobcu jednorazové splatenie úveru na bývanie.\n36. Prvoinštančný súd vyvodil predčasný záver (s odkazom na Pokus o zmier a Výzvu na predčasné\nsplatenie zostatku úveru, zasielané žalovaným žalobcovi) aj o tom, že došlo k riadnemu zosplatneniu\núveru na základe neúplného zistenia, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu\ndlhšiu ako 3 mesiace, že žalovaný platne vyzval dlžníka na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení\nzákonných podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565 Občianskeho\nzákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný.\n37. Súd prvej inštancie listiny žalovaného, ktoré mali založiť platné zosplatnenie úveru zo Zmluvy o\núvere (Pokus o zmier a Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru, zasielané žalovaným žalobcovi)\nneposudzoval s ohľadom na uznesenie NS SR zo dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 (publikované\npod R č. 34/2025) a jemu predchádzajúce rozhodnutia NS SR (napr. sp. zn. 2Cdo/149/2021, sp. zn.\n5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/188/2023), podľa ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza\nzosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom\nurčených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom\ndo 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný\nneplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Podľa právneho názoru vysloveného NS\nSR v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k\nvyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre\nplatný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval\nkonkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Rozhodnutie NS SR sp. zn.\n1Cdo/123/2022, na ktorý žalobca v tejto súvislosti poukazuje, je prekonané práve vyššie uvedeným\nrozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa z 26.06.2024, resp. sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa\n31.07.2024. Odvolací súd dáva do pozornosti tiež právny názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn.\n2Cdo/149/2021 zo dňa 06.09.2023, podľa ktorého v rozhodnutiach, a síce uznesení z 29.11.2022 sp.\nzn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesení z 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, uznesení z 15.12.2022\nsp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesení z 31.01.2023 sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesení z 31.01.2023 sp. zn.\n9Cdo/368/2021 je prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia\ncelej pohľadávky pri strate výhody splátok, avšak zároveň je tam zdôraznená aj potreba identifikácie\n\nsplátky, pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a\nprepojenosť tohto zákonného ustanovenia na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n38. Zhrnutie súdom prvej inštancie neumožňuje vyvodiť záver o tom, ako dospel k záveru, že banka\ndodržala podmienky pre zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a podľa bodu\n10.1 Zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa aj nepotvrdí skutkový záver tvrdený žalobcom,\nže žalovaný nemal právo zosplatniť úver podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. vzhľadom na to,\nže nekonal s odbornou starostlivosťou, súd prvej inštancie sa bude musieť vysporiadať so skutkovými\nokolnosťami platnosti zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.\n§ 565 Občianskeho zákonníka a bodu 10.1 Zmluvy o úvere.\n39. Pre požadovaný obsah upozornenia dlžníka nepostačuje citovanie z podmienok dohodnutých v\nzmluve a právnej úpravy. Upozornenie na možnosť zosplatnenia predpokladá, že v čase vyhotovenia\nupomienky a výzvy na úhradu omeškaných splátok (Pokus o zmier), bol dlžník skutočne v omeškaní\ns úhradou, pre ktoré banka zosplatnila úver a že dlžník mal možnosť túto hrozbu posúdiť a odvrátiť a\nto spochybnením/reklamáciou tvrdení uvedených v upomienke, alebo vykonaním úhrady omeškaného\ndlhu. Pokiaľ boli v Zmluve o úvere platne dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru (v\nprípade, že súd prvej inštancie akceptuje dohodu o zosplatnení podľa bodu 10.1 Zmluvy o úvere ako\nplatnú zmluvnú podmienku), potom treba vychádzať z toho, že hrozba zosplatnenia vyplýva z každej\nvýzvy na úhradu omeškaných splátok. Iné ale je preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre\nzosplatnenie dlhu. Z uvedených dôvodov v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí, či bol obsah\nupozornenia pred zosplatnením úveru (Pokus o zmier) skutočne formulovaný jasne a určite, v akej\nvýške banka eviduje omeškanie, spôsobilé dlžníkovi privodiť okamžité zosplatnenie dlhu, čím treba\nrozumieť uvedenie údajov o dlhu, odkedy je dlžník v omeškaní, z čoho omeškaná splátka pozostáva (t.j.\nistina, úroky, poplatky). Prvoinštančný súd v tej súvislosti posúdi obsah Zmluvy o úvere a podmienky\nprípustnosti zosplatnenia z hľadiska právnej úpravy zákona č. 90/2016 Z.z.\n40. Pre riadne a úplné zistenie skutkových okolností musí súd prvej inštancie urobiť záver aj o tom, či zo\nstrany banky (veriteľa) nedošlo zosplatnením úveru k zásahu do zmluvnej istoty a vytvoreniu hrubého\nnepomeru v právnom postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zo Zmluvy o úvere uzavretej\npodľa zákona č. 90/2016 Z.z., pretože treba vychádzať z účelu úverovej zmluvy a zmluvných podmienok,\nnajmä výšky splátky, výšky splatného záväzku, dohodnutej doby splácania úveru, správaniu dlžníka pri\nplnení záväzkov a vzhľadom na úkony veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať dojednaný\núver a úkony smerujúce k zosplatneniu úveru.\n41. Podľa napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že v rámci konania o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby súd neskúma výšku uplatnenej pohľadávky v dražbe, zameriava sa len\nna preskúmanie procesného postupu dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby a prípadné porušenie\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, teda preskúmal len procesný postup dražobníka pri\nrealizácii dobrovoľnej dražby. Za porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách tak nesprávne\nnepovažoval posúdenie pohľadávky žalovaného, ktorá bola právnym dôvodom namietanej dražby. Súd\nprvej inštancie sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu dostatočne nevysporiadal a v dôsledku nesprávneho\nprávneho posúdenia je jeho rozhodnutie predčasné.\n42. Odvolací súd má (aj s odvolaním sa na žalobcom citované uznesenie Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 16Co/59/2023 zo dňa 26.04.2024) za to, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie o\ntom, že ak je vyhlásenie navrhovateľa dražby v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách\nnesprávne, nespôsobuje to neplatnosť dobrovoľnej dražby, ale len zodpovednosť navrhovateľa dražby\nza škodu, ktorú týmto vyhlásením spôsobí podľa ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.\nUst. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nemožno vykladať tak, že súd neskúma podmienky\nprípustnosti dražby, keď uvedené ustanovenie vyjadruje iba to, že tým nie je dotknuté právo požadovať\nnáhradu škody a osoba, ktorá uplatňuje náhradu škody v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách nemusí byť totožná s osobou, ktorá sa domáha neplatnosti dražby podľa ust. § 21 ods. 2\nzákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedených dôvodov sa súd nemôže vyhnúť posúdeniu prejudiciálnej\notázky, či banka (žalovaný) riadne zosplatnila úver a teda či vo vyhlásení podľa ust. § 7 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách uviedla správne svoju pohľadávku čo do základu (pravosti) nároku a aj jeho\nvýšky t.j. vyčíslenie istiny, príslušenstva.\n\n43. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti, ktorým sa riadi civilné sporové konanie,\nvyjadrujúce vzájomnú náväznosť i prepojenosť odvolacieho konania s konaním uskutočneným pred\nsúdom prvej inštancie. Z uvedeného plynú zásadné medze v tom, že rozhodnutiu vydanému v\nodvolacom konaní musí predchádzať náležité konanie pred súdom prvej inštancie, pretože až jeho\nnaplnením sa môže vytvoriť priestor pre účinné uplatnenie účelu, ktorý zákon sleduje v prípade\nopravného (odvolacieho) konania. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych\npochybení súdom prvej inštancie za predpokladu, že boli rozpoznateľne (zrozumiteľne) prezentované.\nK naplneniu tejto úlohy je potrebné najskôr zistiť ako súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci a\nako ju právne posúdil. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom\nprieskumnej činnosti vykonávanej súdom vyššieho stupňa. Výsledky prieskumnej činnosti sú vždy\nreakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného rozhodnutia vo svetle uplatnených\nodvolacích námietok, tzn. že preskúmavané rozhodnutie musí spĺňať požiadavky zákona z hľadiska\njeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti). Princíp dvojinštančnosti akcentuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn.\n3Cdo 302/2008 z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného\nskutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti\nobčianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že\nodvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel\nmožnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných,\navšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“\n44. Na okraj odvolací súd upriamuje pozornosť prvoinštančného súdu na ust. § 335 ods. 1 CSP (podľa\nktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez\nnávrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej\nzastavuje), ktoré pri svojom prvom rozhodnutí neaplikoval, ak síce žalobu zamietol, ale v intenciách\nust. § 335 ods. 1 CSP nepostupoval a opomenul súčasne so zamietnutím žaloby rozhodnúť o zrušení\nnariadeného neodkladného opatrenia (uznesenie\nč.k. 5C/78/2024-82 zo dňa 09.04.2024,\nprávoplatné dňa 26.04.2024).\n45. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n46. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nv\nzmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie\nbude pri ďalšom prejednaní veci sa riadiť právnym názorom vysloveným odvolacím súdom (§ 391 ods. 2\nCSP), rešpektovať zákonné limity ochrany spotrebiteľa, vec riadne prejednať, právne posúdiť, vyhodnotiť\nargumentáciu strán sporu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní\n(ostatné odvolacie námietky žalobcu), v závislosti od procesnej aktivity strán sporu vykonať dokazovanie\n(rešpektujúc aj ust- § 295 CSP\nv spotrebiteľskom spore), dôkazy náležite vyhodnotiť a\nna základe výsledkov vykonaného dokazovania znovu posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu,\nteda opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP,\nt.zn. uviesť\nv ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a\nakými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí\no veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396\nods. 3 CSP).\n\n47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom\n\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/78/2024", "guid": "3f71053b-6d6d-433e-a9e9-fd75230bab9b:ba873b52-d29b-45c1-8709-e9320a0395f8", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:954d5525-a479-4256-bb6a-67c96f853ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "0513cabc-c12d-49fb-9616-bb5576672519:f2ad908d-084c-43fc-aac7-84dea0ca9394", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1", "spisova_znacka": "2Cdo/149/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021 z 6. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 530, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5718202208.1"}, {"guid": "c566fce7-ad60-4091-9ac3-4aa0465607ca:babb3710-bb11-45b9-b8d8-32b8ad2256f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119335935.1", "spisova_znacka": "9Cdo/368/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/368/2021 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119335935.1"}, {"guid": "122d242c-e346-47c9-a7d9-256fdc81d2cc:65d1065d-4503-4ee3-a77c-cfe23abd7dc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "spisova_znacka": "6Cdo/159/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 z 7. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}, {"guid": "8f85543c-264a-437d-8cad-2c610d595b79:b020cb7b-b2ce-4df5-8e68-aed96982c937", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/12/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoCsp/12/2023 z 6. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-09-06", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f85543c-264a-437d-8cad-2c610d595b79:b020cb7b-b2ce-4df5-8e68-aed96982c937"}, {"guid": "5da99049-88d5-4053-89d0-3c4df03af699:53f9e369-2935-459d-8a0f-a7c151618654", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8719203532.1", "spisova_znacka": "15Co/2/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15Co/2/2021 z 10. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8719203532.1"}, {"guid": "b78b6119-93c8-4bcd-9a3b-d7d4396dc964:b8c0c996-f06d-4dd2-9751-42d895fda5e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/3/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/3/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b78b6119-93c8-4bcd-9a3b-d7d4396dc964:b8c0c996-f06d-4dd2-9751-42d895fda5e3"}], "citovane_v": []}