{"guid": "243c1993-6205-41e5-977b-93ba6cd53688:c81951f6-ecbf-497a-87c3-b894bb0b4cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "spisova_znacka": "7Co/102/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/102/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Co/102/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "identifikacne_cislo": "1624200213", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c81951f6-ecbf-497a-87c3-b894bb0b4cf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/102/2025\n1624200213\n30. 09. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkýň: 1/ maloletá A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zastúpená žalobkyňou 2/ - zákonnou zástupkyňou, 2/ D. E., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., obe žalobkyne 1/ a 2/ právne zast. JUDr. Ľubomír Vanek, advokát\nso sídlom Potočná 169/85, Skalica, IČO: 42 293 529, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.\nVienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr.\nBaltazár Mucska, advokát so sídlom Palárikova 15, Bratislava, IČO: 42 174 856, o ochranu osobnosti\na náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkýň a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nMalacky zo dňa 21.05.2025, č.k. 31Cos/1/2024-118, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom prisudzujúcom výroku I., ktorým bol žalovaný\nzaviazaný zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku a v napadnutom prisudzujúcom výroku III., ktorým bol žalovaný zaviazaný\nzaplatiť žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku, p o t v r d z u j e.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku II., ktorým bola vo zvyšku\nžaloba žalobkyne 1/ zamietnutá, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej\nzamietajúcej časti sa výrok II. p o t v r d z u j e.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku IV., ktorým bola vo zvyšku\nžaloba žalobkyne 2/ zamietnutá, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej\nzamietajúcej časti sa výrok IV. p o t v r d z u j e.\nIV. Žalobkyne 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku\nžalobu žalobkyne 1/ zamietol (výrok II.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), vo\nzvyšku žalobu žalobkyne 2/ zamietol (výrok IV.) a priznal žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok V.).\n\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a\n2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 4 ods. 1 písm.\na) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a ust. § 4 ods.\n1, 2 a 4, § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 381/2001 Z.z.“) a vecne s poukazom na ust. § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré priznáva\nkaždej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy a ktoré stanovuje znaky, za\nprítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť\nzásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť\nmedzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv) a s poukazom na ust. § 13\nods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nemajetkovou ujmou taká ujma, ktorá sa premieta\ndo psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti, a to tak ujmou materiálnou\nako aj imateriálnou/nemajetková (ktorá vzniká v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných\npráv porušením právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére, pričom jej obsah nie je právnym\nporiadkom vymedzený, nie je možné ju presne vyjadriť v peniazoch, keď peňažná čiastka ako satisfakcia\nnenahrádza vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale ju určitým spôsobom len zmierňuje a jej zmyslom je\ndosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením\nnáhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne, a\ntým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu\na najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby) tým, že súčasťou práva na ochranu\nosobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, pričom právo na súkromie zahŕňa aj právo fyzickej osoby\nvytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami obzvlášť v citovej oblasti, aby fyzická osoba mohla\nrozvíjať vlastnú osobnosť. Skonštatoval, že smrť ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný\nzásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie, v prípade\nfungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka a\nprotiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život fyzickej\nosoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v rámci rozhodovacej praxe uplatňuje\njednotný názor, podľa ktorého súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v\nudržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami\na že konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny je neoprávneným\nzásahom do osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie súdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva\nna ochranu osobnosti žalobcu (do práva na súkromie a rodinný život) a je potrebné prihliadnuť nielen\nna závažnosť ujmy, ale aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, je potrebné poznať väzby\nžalobcu k osobe, ktorá následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula a závažnosť ujmy sa\nposudzuje najmä z hľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu (takýmto činom dôjde k tak neodčiniteľnej\nujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych vzťahov). Súd prvej inštancie uviedol, že náhrada\nnemajetkovej ujmy nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Pri\ndopravnej nehode dovodzujú poškodení alebo pozostalí po obeti dopravnej nehody nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia práva na súkromie a práva na rodinný život, teda ide o zásah\ndo osobnostných práv, ktorý umožňuje domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zdôraznil,\nže ochrana súkromia, vrátane ochrany rodinného života, je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „Ústava SR“) a aktívna legitimácia v prípade neoprávneného zásahu je daná tomu subjektu,\nktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, keďže právo na súkromie je jedným\nzo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli aj ust. § 11 Občianskeho\nzákonníka. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, na strane žalobcov ide o\nrodinných príslušníkov zomretej D. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „D. F.“ alebo aj „poškodená“)\n- jej maloletú dcéru (žalobkyňa 1/) a matku (žalobkyňa 2/), ktoré osoby je potrebné považovať za\nosoby blízke zomr. D. F. a ujmu, ktorú utrpela, dôvodne pociťovali ako vlastnú ujmu. O citovej ujme\na blízkom vzťahu maloletej žalovanej 1/ k svojej matke nemôžu byť žiadne pochybnosti, táto bola do\nsmrti matky v jej starostlivosti a zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplynuli iné skutočnosti, ktoré\nby túto jednoznačnú skutočnosť spochybňovali, súd prvej inštancie mal rovnako za preukázané, že\nžalobkyňa 2/ ako matka zomr. D. F. mala s dcérou nielen formálne príbuzenské, ale intenzívne citové\nväzby, keď z výsluchu žalobkyne 2/ súd prvej inštancie zistil, že mala s dcérou dobrý vzťah, nemohli\nbyť bez seba, že zomr. D. F. bývala s partnerom a deťmi samostatne, ale stále si s matkou (žalobkyňou\n2/) volali, navštevovali sa a boli v kontakte; žalobkyňa 2/ sa počas výsluchu niekoľkokrát rozplakala,\n\nznášala ho ťažko a výsluch maloletej žalobkyne 1/ súd prvej inštancie nevykonal, keďže tento by mal\njednoznačne na ňu veľmi negatívny citový vplyv. Súd prvej inštancie nemal pocit, že by žalobkyňa\n2/ plač predstierala, jej výpoveď bola veľmi dôveryhodná, konzistentne vypovedala, že ich vzťah s\ndcérou bol skutočne veľmi dobrý, neboli medzi nimi ani nejaké konflikty, sú súdržní ako rodina a držali\nza jeden povraz. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané skutočnosti uvádzané v jej výpovedi,\nže jej dcéra veľmi chýba a mala z jej smrti traumu a psychické problémy (lekársky záznam zo dňa\n08.09.2023 (č.l. 99) o jej psychiatrickom vyšetrení, v ktorom jej psychiater diagnostikoval predĺženú\núzkostne depresívnu reakciu, pričom zo správy vyplýva, že táto diagnóza bola spôsobená smrťou jej\ndcéry pri dopravnej nehode). Žalobkyňa 2/ už v trestnom konaní dňa 30.06.2023 rovnako vypovedala,\nže od času smrti jej dcéry sú s manželom v opatere psychiatrov a psychológov, pretože to bola pre\nnich traumatizujúca skutočnosť. Navyše jej usmrtená dcéra sa starala o svoju maloletú dcéru, bola na\nrodičovskej dovolenke a aktuálne bola tehotná v 5. mesiaci tehotenstva. V čase nehody mala zomr.\nD. F. (dcéra žalobkyne 2/ a matka žalobkyne 1/) iba 29 r. Súd prvej inštancie mal jednoznačne za\npreukázané, že úzke osobné a citové väzby dosahovali medzi žalobkyňami 1/ a 2/ a zomr. D. F. takú\nintenzitu, že ich prerušenie jej usmrtením vyhodnotil ako neoprávnený zásah do práva na ochranu\nrodinného života, keď porušením práva na život D. F. prišlo k neoprávnenému zásahu do práva na\nsúkromný a rodinný život žalobkýň 1/ a 2/ ako dcéry a matky zomr. D. F.. Súd prvej inštancie považoval za\nnesporné, že v dôsledku tohto zásahu boli rodinné väzby zomr. D. F. a žalobkýň 1/ a 2/ ako jej najbližších\npríbuzných definitívne ukončené bez možnosti obnovenia, ktorý zásah bol s ohľadom na závažnosť\njeho dôsledkov (smrť matky a dcéry žalobkýň) spôsobilý vyvolať ujmu na právach chránených ust. §\n11 a nasl. Občianskeho zákonníka u každej zo žalobkýň. Súd prvej inštancie mal preto s ohľadom na\nexistenciu kvalifikovaného vzťahu žalobkýň a zomr. D. F. za preukázanú a nepochybnú vecnú aktívnu\nlegitimáciu žalobkýň; žalovaný vo veci nenavrhol žiadne dokazovanie, neuviedol žiadne skutočnosti,\nktoré by spochybňovali zistené skutočnosti o vzťahu žalobkýň so zomr. D. F. a jeho tvrdenie v záverečnej\nreči o nepreukázaní výnimočnosti ich vzťahu vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodné. Súd prvej\ninštancie mal ďalej jednoznačne za preukázané, že dopravnú nehodu, ktorá priamo zapríčinila smrť\nzomr. D. F. zapríčinil výlučne A. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „A. C.“), spoluvina inej osoby ako A.\nC. na usmrtení poškodenej D. F. nebola tvrdená a ani preukázaná, tým, že dňa 20.01.2022 v čase\nokolo 07:30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. G. H., EČV: I. po štátnej ceste II/503 v smere\njazdy Kostolište Jakubov, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, čím porušil ustanovenie\n§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho v km 71,2 prešiel vozidlom čiastočne do\nprotismeru, kde sa bočne stretol s protiidúcim vozidlom zn. VW Golf, EČV: I., následkom čoho sa obidve\nvozidlá dostali do šmyku a stali sa neovládateľné, následkom čoho vozidlo Škoda Octavia skončilo v\npriekope mimo vozovky a vozidlo VW Golf v dôsledku šmyku prešlo do protismeru, kde sa stretlo s\noproti idúcim vozidlom zn. Mazda 3, EČV: I., a následkom zrážky zostalo vozidlo VW Golf prevrátené\nna streche mimo vozovky a vozidlo Mazda 3 zostalo na vozovke, a vo vozidlách došlo k zraneniu osôb,\na to vo vozidle VW Golf utrpela poškodená D. F. zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste\nnehody podľahla (ďalej len ako „dopravná nehoda“); žiadna spoluvina u poškodenej Adriany (pozn.\nodvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uvádza „D.“) F. nebola zistená, táto cestovala ako\nspolujazdkyňa, pričom zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by v čase nehody nebola pripútaná. Zo\nzáverov Znaleckého posudku č. 21/2023 znalca J. K. L. z odboru cestná doprava zo dňa 26.04.2023\n(ďalej len „Znalecký posudok č. 21/2023“) mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že vodič\nvozidla VW Golf, v ktorom sedela poškodená D. F., nemohol z technického hľadiska stretu vozidla VW s\nvozidlom Škoda zabrániť a vodič vozidla VW taktiež nemohol zabrániť k následnému stretu s vozidlom\nMazda. V trestnom konaní boli vykonané aj znalecké dokazovania znalcami z odboru Zdravotníctva a\nfarmácie, odvetvia súdne lekárstvo (M. I. D. N., O. a I. E. F., O.), ktorí vo svojom spoločnom Znaleckom\nposudku č. 17/2022, 39/2022 (ďalej len „Znalecký posudok č. 17/2022“) jednoznačne konštatovali, že\nsmrti poškodenej D. F. vzhľadom na zranenia utrpené pri dopravnej nehode nebolo možné zabrániť\nani napriek poskytnutiu zdravotnej starostlivosti a všetky jej poranenia boli v súvislosti s dopravnou\nnehodou. Zo záverov Znaleckého posudku č. 21/2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že znalec\nkonštatoval, že technika jazdy vozidla Škoda Octavia (t.j. vinníka dopravnej nehody A. C.) nebola z\ntechnického hľadiska správna, jeho vozidlo prešlo počas jazdy v priamom úseku vozovky do protismeru,\nkde došlo k stretu vozidla Škoda s protiidúcim vozidlom VW a znalec uzatvoril, že príčinou dopravnej\nnehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča Škoda v dôsledku nesprávneho\nspôsobu jazdy - nesprávne smerového vedenia vozidla Škoda prešlo vozidlo do protismeru a súčasne\nkonštatoval, že iba vodič motorového vozidla Škoda mohol z technického hľadiska nehode zabrániť\nv prípade správnej techniky jazdy. Vo vzťahu k povinnosti poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť ju poskytnúť je prioritne subjektívne spätá s tým, kto\n\nsa neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život dopustil a že neoprávneného zásahu\nsa dopúšťa vodič motorového vozidla, ktorý porušením pravidiel cestnej premávky zavinil smrteľnú\ndopravnú nehodu. Hoci vinník dopravnej nehody A. C. pred nadobudnutím právoplatnosti vydaného\ntrestného rozkazu č.k. 1T/63/20023-64 zo dňa 05.10.2023 Okresným súdom Malacky (ďalej len „Trestný\nrozkaz“), ktorým bol A. C. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia poškodenej D. F., dňa XX.XX.XXXX\nzomrel a trestné stíhanie muselo byť zastavené, táto skutočnosť nebráni uplatneniu nemajetkovej ujmy\nžalobkyniam, keďže vinník dopravnej nehody mal u žalovaného v čase dopravnej nehody uzatvorenú\npoistnú zmluvu na motorové vozidlo ŠKODA Octavia, EČV: I. (ďalej len „poistené motorové vozidlo“),\nktorým bola spôsobená škoda, čo bolo v konaní nesporné a z trestného spisu aj preukázané a toto\npoistenie trvalo. Skonštatoval, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vodičom A. C. poisteným\nmotorovým vozidlom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkýň 1/ a 2/ tak, že bola\nnarušená celistvosť ich rodiny, bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričom následky\nsú neodstrániteľné a neopraviteľné; smrťou matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ stratili tieto\nsociálne, morálne ako aj citové puto vytvorené medzi nimi a následky nie je možné odstrániť iba tým, že\nvinník pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľ uviedol, že mu je to ľúto (v prípade neoprávneného zásahu\nide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a žiadna morálna satisfakcia by nepostačovala\nna primerané zadosťučinenie a zmiernenie ich ujmy. Súd prvej inštancie mal za preukázanú pasívnu\nlegitimáciu žalovaného ako poisťovne, v ktorej bolo na poistené motorové vozidlo vinníka dopravnej\nnehody uzatvorené v čase dopravnej nehody povinné zmluvné poistenie. V tejto otázke poukázal na\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-22/12, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. ÚS 666/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zo dňa 31.07.2017,\nuznesenie ÚS SR zo dňa 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 a rozhodnutie NS SR publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2018 s právnou vetou, že škodou pre účely\nzákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení\nje aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej\nnehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že v spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa\npasívne legitimovaná. Poškodený si môže právo na náhradu škody (ktorou sa rozumie aj nemajetková\nujma) uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(prevádzkovateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.) alebo u\nškodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Poškodený si tak môže uplatniť právo na náhradu škody priamo\nu poisťovateľa škodcu, pričom má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý\nje poistený u žalovaného poisťovateľa (právny základ pre plnenie poisťovateľa) a musí poisťovateľovi\npreukázať výšku škody. Žalobkyňa 1/ sa v konaní domáhala nemajetkovej ujmy 100.000 eur a žalobkyňa\n2/ vo výške 50.000 eur. Vychádzajúc z ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal súd prvej\ninštancie na to, že pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon zakotvuje taxatívne\ndve kritéria (i) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do intenzity i trvania,\ntým vyššia by mala byť poskytnutá čiastka peňažného zadosťučinenia) a (ii) okolnosti, za ktorých k\nneoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti\nnielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, napríklad, či a aký je podiel\nsamotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu neoprávneného zásahu vyúsťujúceho do\nvzniku ujmy, pričom, uvedené kritérium okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, predstavuje široko\nstanovenú možnosť skúmania vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe ako aj k osobe, ktorá neoprávnený\nzásah spôsobila. K výške uplatneného nároku žalobkyňami 1/ a 2/ súd prvej inštancie uviedol, že\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá právna úprava v prípade, pokiaľ by sa\nnezdalo postačujúce zadosťučinenie a doplnil, že usmrtenie matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/\nbezpochyby možno považovať za jeden z najvážnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby, ktorý zásah\nvyvoláva ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím nereparovateľnú, preto morálna satisfakcia (§\n13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je postačujúca a žalobkyne 1/ a 2/ majú podľa ust. § 13 ods.\n2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zopakoval, že obe\nkritériá vo vzájomnej súvislosti poskytujú súdu v rámci voľnej úvahy možnosť pri určení konkrétnej\nvýšky peňažného zadosťučinenia v súlade s princípom spravodlivosti a proporcionality prihliadnuť na\nvšetky skutočnosti, výsledkom ktorých bol vznik ujmy a že je nevyhnutné zohľadniť aj samotný účel\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochrane\nosobnosti sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je\nmožné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv\nsa vo všeobecnom zmysle slova ani odškodniť nedá a maximálna suma peňažného zadosťučinenia,\nktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou žalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia,\n\nktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (rozsudok NS SR z 30.10.2012, sp. zn. 4 Cdo 139/2011).\nUviedol aj to, že hoci je zodpovednosť za zásah do osobnostných práv zodpovednosťou objektívneho\ncharakteru (bez ohľadu na zavinenie), otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu je pre stanovenie výšky\nrelutárnej satisfakcie podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zásadným spôsobom spoluurčujúca,\npri hodnotení ktorého zavinenia je potrebné hrubú nedbanlivosť alebo dokonca sériu takýchto hrubých\nnedbanlivostí pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie, čo by sa malo prejaviť vo\nvýške ustanovenej relutárnej satisfakcie a potreba finančnej satisfakcie by mala narastať v priamej úmere\ns mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou mierou zavinenia je vždy neoprávnenosť zásahu do\nosobnostných práv zosilnená (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.10.2013 sp zn. 9Co 330/2012).\nKonajúci súd poukázal na to, že aj keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu,\njeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská, uplatnenie voľnej úvahy\nsa nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole a že nemožno\npriznávať neprimerané, či dokonca tak premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k\nbezdôvodnému obohacovaniu sa, a ktoré by napríklad pri porovnaní „odškodnenia“ zásahu do práva\nna ochranu osobnosti s „odškodňovaním“ zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou\nSR mohli niektoré ujmy na iných základných právach (napríklad ujmy na zdraví či dokonca živote)\nbagatelizovať (rozhodnutie NS SR zo dňa 27.04.2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005). Súd je povinný vo svojom\nrozhodnutí zdôvodniť a vyrovnať sa s relevantnými argumentmi účastníka o neprimeranosti odškodnenia\naj s prihliadnutím na rozsah odškodnenia v iných, prejednávanej veci obdobných veciach; NS SR v\nrozhodnutí zo dňa 31.07.2012 sp. zn. 6 Cdo 37/2012 poukázal na nález ÚS SR zo dňa 06.12.2006 sp.\nzn. III. ÚS 147/06 a rozsudok ESĽP zo dňa 17.05.2012 v prípade Winkler proti Slovenskej republike).\nV prejednávanej veci protiprávnym zásahom vinníka A. C. do práva na súkromie, resp. práva na rodinný\nživot došlo usmrtením D. F. k spôsobeniu ujmy žalobkyniam, ktorú inou formu náhrady resp. morálnym\nzadosťučinením nemožno zmierniť. Súd prvej inštancie preskúmal aktuálnu súdnu prax v obdobných\nprípadoch uplatnenej nemajetkovej ujmy (nález ÚS SR zo dňa 05.12. 2017 sp. zn. III. ÚS 288/2017) a čo\nsa týka nemajetkovej ujmy (i) v prípade usmrtenia rodiča maloletých detí, zistil, že sa priznávajú sumy\nvyššie ako pri plnoletých deťoch, a to prevažne od 20.000 eur do 36.000 eur (Okresný súd Námestovo\nrozsudkom č.k. 5C/3/2023 zo dňa 31.10.2023 priznal maloletým žalobcom za smrť otca sumu každému\npo 25.000 eur, pričom rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom; Krajský súd v Košiciach rozsudkom\nč.k. 5Co/135/2024 zo dňa 09.01.2025, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola deťom za\nsmrť matky (žalobcom 4/ a 5/) priznaná suma každému po 25.000 eur; Krajský súd v Banskej Bystrici\nrozsudkom č.k. 16Co/17/2024 zo dňa 27.02.2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola\nza smrť otca pri dopravnej nehode maloletým deťom (žalobcom 2/ a 3/) priznaná suma nemajetkovej\nujmy až vo výške 32.000 eur; Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 16C/67/2023 zo dňa 18.02.2025\nuložil žalovanej poisťovni zaplatiť za smrť matky spôsobenej pri dopravnej nehode, ktorá sedela ako\nspolujazdec v motorovom vozidle, maloletej dcére sumu 7.500 eur, pričom z odôvodnenia vyplýva, že za\nprimeranú považoval sumu 15.000 eur, z ktorej bola už suma 7.500 eur uhradená maloletej a zohľadnil\nspoluvinu matky v rozsahu 20 %, teda súd vychádzal zo sumy nemajetkovej ujmy za smrť matky pre jej\nmaloletú dcéru vo výške 20.000 eur); (ii) v prípade usmrtenia dieťaťa rodičom, aktuálne sa priznávajú\nnemajetkové ujmy prevažne vo výške 15.000 eur (Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Co/135/2024\nzo dňa 09.01.2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola matke priznaná suma 15.000 eur\nza smrť dcéry pri dopravnej nehode; rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/9/2017 zo dňa\n05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/133/2022 zo dňa 31.10.2023\nbola pozostalým rodičom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy po 15.000 eur v súvislosti so smrťou syna\npri dopravnej nehode; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/19/2021 zo dňa 25.10.2022, bolo\npotvrdené prvoinštančné rozhodnutie, ktorým súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ (žalovaný 1/ poisťovňa\na žalovaný 2/ vodič) na zaplatenie 15.000 eur matke za smrť jediného syna; Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č.k. 7Co/130/2020 zo dňa 29.09.2021, zmenil rozsudok prvej inštancie tak, že žalovaným 1/\na 2/ (vinníkovi a poisťovni) uložil povinnosť zaplatiť sumu po 16.500 eur rodičom po zosnulom synovi\npri dopravnej nehode; rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoCsp/25/2020 zo dňa 29.06.2021,\nbolo potvrdené prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bol žalovaný - poisťovňa - zaviazaný na zaplatenie\nnemajetkovej ujmy 15.000 eur každému z rodičov usmrteného; Krajský súd v Bratislave rozsudkom\nč.k. 3Co/188/2019 zo dňa 25.03.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým priznal matke\nnemajetkovú ujmu 25.000 eur za smrť dcéry). Pri úvahe o primeranosti výšky priznanej náhrady z\nhľadiska závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil súd prvej inštancie stupňa najmä to, že žalobkyňa 1/ náhle,\nv jedinom okamihu stratila matku a žalobkyňa 2/ svoju dcéru, ktorá mala v čase smrti iba 29 rokov a\nžalobkyňa 1/ mala iba 10 rokov, teda žalobkyňa 1/ v útlom veku stratila najbližšieho človeka, a to svoju\nmatku. Vzhľadom na nízky detský vek žalobkyne 1/, je jednoznačne veľkou ľudskou tragédiou, že prišla\n\nv takomto veku o matku - o človeka, ktorý ju mohol vychovávať, predávať jej neskôr svoje skúsenosti a\nbyť jej oporou aj v dospelosti. Zásah bol pre ňu o to závažnejší, že jej vlastný otec sa o ňu viac menej\nnezaujímal (aktuálne je už taktiež po smrti) a napokon po smrti svojej matky skončila v opatere svojich\nstarých rodičov žalobkyne 2/ a jej manžela. Z dokazovania navyše vyplynulo, že žalobkyňa 2/ sa osobne\nstará okrem žalobkyne 1/ aj o zdravotne postihnutú dcéru. Zdôraznil, že poškodená matka a dcéra\nžalobkýň bola v čase jej usmrtenia na rodičovskej dovolenke a bola tehotná, o to viac je celá udalosť\ntragická. Mimoriadnosť zásahu je daná podľa súdu prvej inštancie už samotným usmrtením, súd prvej\ninštancie preto považoval za vierohodný bez potreby ďalšieho dokazovania opis vnútorného prežívania\nskutku žalobkýň 1/ a 2/, ich smútok podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva zo všeobecnej ľudskej\nskúsenosti, keď každá priemerná osoba na mieste žalobkýň 1/ a 2/ by bola vystavená nesmiernemu\nutrpeniu. Výsluch žalobkyne 2/ len dosvedčil skutočnosť, že náhlou smrťou dcéry a maloletá žalobkyňa\n1/ náhlou stratou matky utrpeli nesmiernu psychickú bolesť, žalobkyňa 2/ navštevovala psychologičku\na počas súdneho pojednávania bola veľmi rozrušená a plakala. Súd prvej inštancie po dôkladnom\nzvážení všetkých skutočností ako aj výšky nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch, priznal maloletej\ndcére poškodenej - žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 25.000 eur (z prieskumu priznávaných\nvýšok nemajetkovej ujmy mal za preukázané obdobné aktuálne ukončené súdne konania, v ktorých\nbola priznaná nemajetková ujma maloletým deťom presahujúca sumu 20.000 eur a je podľa súdu prvej\ninštancie zrejmé, že iný zásah bude pri plnoletom a samostatnom potomkovi zosnulého s vlastnou\nrodinou ako pri maloletom dieťati odkázanom na matku, pri ktorom súdy priznávajú omnoho vyššie\nnemajetkové ujmy ako pri dospelých deťoch) a matke zosnulej - žalobkyni 2/ nemajetkovú ujmu vo výške\n15.000 eur (ktorá zodpovedá aj obdobným prípadom uvádzaným zo súdnej praxe, navyše žalobkyňa\n2/ sa aktuálne okrem svojej zdravotne postihnutej dcéry stará aj o maloletú žalobkyňu 1/). Uviedol, že\nrozhodnutia odvolacích súdov, na ktoré poukazoval zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe\nboli konania staršie ako 5 rokov, pričom je zrejmé, že k usmrteniam poškodených osôb došlo ešte\nomnoho skôr a nie je možné ich aplikovať aj vzhľadom na infláciu peňažných prostriedkov a teda stratu\nhodnoty peňazí, zvyšovanie spotrebných cien tovarov a súčasné zvyšovanie minimálnej mzdy ako aj\npriemernej mzdy, a preto súd prvej inštancie predovšetkým prihliadol na čo najaktuálnejšie rozhodnutia\nsúdnej praxe. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu aj keď mali\nvo veci v zásade úspech len čiastočný, s poukazom na to, že išlo o konanie, v ktorom výška plnenia\nzávisela od úvahy súdu, kedy nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť\nžalobou uplatneného nároku.\n3. Proti rozhodnutiu (podľa obsahu odvolania v časti voči zamietajúcim výrokom II. a IV.), podali\nžalobkyne v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j.\nže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyne žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ich\nnárokom v celom rozsahu vyhovieť alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna nové konanie. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú čiastočne za nezrozumiteľný\na neodôvodnený, nakoľko sa podľa ich názoru súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne s\nargumentáciou žalobkýň a nezohľadnil všetky špecifické okolnosti, na ktoré žalobkyne poukazovali a\nktoré majú vplyv na výšku nároku uplatneného žalobkyňami v danom súdnom konaní. Poukázali na to, že\nv konaní nebolo sporné, že pri dopravnej nehode zomrela najbližšia osoba žalobkýň (matka a dcéra), čím\nbolo nenávratne a neprípustné zasiahnuté do práv žalobkýň najmä do práva na súkromie a rodinný život.\nPríčiny vzniku dopravnej nehody boli preukázané listinnými dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie\nv priebehu dokazovania, najmä Znaleckým posudkom č. 17/2022, poistené motorové vozidlo vinníka\ndopravnej nehody bolo v čase dopravnej nehody poistené u žalovaného, čím je v tomto prípade založená\njeho pasívna vecná legitimácia. Súhlasili s konštatovaním, že žiadna suma priznaná súdom žalobkyniam\nnie je náhradou za život najbližšieho rodinného príslušníka, ale slúži len na určité zmiernenie následkov\nvzniknutej ujmy, avšak mali za to, že súd prvej inštancie sa pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nnedostatočne vysporiadal s následkami konania škodcu - vinníka dopravenej nehody, preto priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy nie je v súlade s požiadavkou na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.\nStotožnili sa s tým, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje podľa svojho uváženia súd, avšak jej\nvýška musí byť primeraná, pričom súd musí pri aplikácii svojej úvahy prihliadnuť na viaceré kritériá ako\nzávažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (pričom sa predpokladá, že čím závažnejšia bude táto ujma čo\ndo svojho rozsahu, trvania, dôsledkov, odstrániteľnosti a pod., tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch)\n\na okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Žalobkyne vytýkali\nsúdu prvej inštancie, že sa dostatočne nevysporiadal s ich argumentáciou a nezohľadnil osobitosti\ndaného prípadu pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Vinník dopravnej nehody zomrel v\npriebehu trestného konania po vydaní Trestného rozkazu dňa 05.10.2023, pričom v trestnom konaní\nvoči žalobkyniam neprejavil žiadnu ľútosť a nekontaktoval ich, napriek tomu, že z trestného spisu musel\nmať informácie o pozostalých, ktorý nezáujem zo strany vinníka dopravnej nehody prehĺbil prežitú\ntraumu žalobkýň zo straty milovanej osoby. Porušením práva na život poškodenej došlo k nedovolenému\nzásahu do práva na súkromie milujúcej dcéry a matky, keďže tento zásah úplne bráni žalobkyniam\nnaplno napĺňať ich citové potreby, najmä vo vzťahu k maloletej žalobkyni 1/ zdôraznili, že v čase\ndopravnej nehody, keď nenávratne prišla o svoju matku, mala len 10 r., teda bola vo veku, kedy k\nmatke vzhliadala ako ku svojmu vzoru, matka zabezpečovala svojej dcére stabilitu rodinného života,\nbezpečnosť, ochranu, emocionálnu podporu a pomáhala jej rozvíjať potrebné zručnosti a kompetencie,\nktoré skutočnosti boli nesporné a vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalobkyne v konaní prízvukovali,\nže v dôsledku smrti matky sa jej maloletá dcéra musela presťahovať k svojim starým rodičom do Skalice,\nmusela zmeniť školu, sociálne prostredie, na ktoré bola privyknutá, prišla o kamarátov, resp. sa úplne\nobmedzil v dôsledku presťahovania sa kontakt s nimi, s ktorými skutočnosťami sa musela maloletá\nvyporiadať vo veľmi nízkom veku a po strate milujúcej matky. Maloletá žalobkyňa 1/ prišla smrťou\nmatky aj o kontakt so svojou mladšou sestrou, keď po smrti matky si maloletú osvojili jej starí rodičia,\nnakoľko biologický otec o ňu neprejavoval žiadny záujem a zároveň nebolo možné osvojiť si maloletú\nzo strany partnera jej matky, ktorý by podľa jeho slov nezvládol starostlivosť o maloletú žalobkyňu 1/ a\nsúčasne aj jej sestru, ktorej je biologický otcom. V dôsledku uvedeného bolo pretrhnuté súrodenecké\nputo po smrti matky detí, čo zostalo nepovšimnuté zo strany súdu prvej inštancie a nezohľadnené pri\nzamýšľaní sa nad adekvátnou výškou náhrady nemajetkovej ujmy v nadväznosti na rozsah a intenzitu\nneoprávneného zásahu do života maloletej. Starí rodičia sa síce snažia zachovať súrodenecké puto, ako\nbolo preukázané aj tvrdeniami žalobkyne 2/ častejšími návštevami, avšak uvedené nemôže nahradiť\nkaždodenný osobný kontakt medzi sestrami. Zdôraznili, že tento stav objektívne nemohla maloletá\novplyvniť. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi poukazovala na veľmi dobrý vzťah sestier a z jej výpovede\nmožno usúdiť, že ich blízkosť a kontakt im pomáhali aspoň čiastočne prekonávať stratu milovanej\nmatky (výpoveď žalobkyne 2/). Doplnili, že nepochybne nie je možné objektivizovať alebo merať „bolesť“\ndcéry po náhlej strate jej matky, avšak je možné a v tomto prípade aj nevyhnutné, aby súd posúdil\ndôkladne všetky rozhodné okolnosti, ktoré majú vplyv na ťažšie emocionálne prežívanie pozostalých,\nv danom prípade najmä maloletej dcéry (žalobkyne 1/). V konaní bolo nesporné, že matka maloletej\nžalobkyne 1/, ktorá zomrela pri dopravnej nehode, čakala dieťa, bola v piatom mesiaci tehotenstva,\no čom samozrejme maloletá žalobkyňa 1/ mala vedomosť (v čase dopravnej nehody bola na ceste\ndo tehotenskej poradne) a prišla tak nielen o matku, ale aj o svojho ďalšieho súrodenca a o možnosť\nrozvíjať ďalší súrodenecky vzťah, ktorá podstatná okolnosť rovnako nebola súdom prvej inštancie\nhodnotená a zohľadnená pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy, a to aj napriek tomu, že\nstrata nenarodeného bračeka je nepochybne obrovským zásahom do osobnostných práv a uvedenú\nskutočnosť treba považovať za právne relevantnú pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy.\nVzhľadom na zistený skutkový stav a okolnosti prípadu možno podľa žalobkýň prijať záver, že maloletá\nžalobkyňa 1/ bola smrťou matky pripravená aj o vytvorenie „náhradnej rodiny“ so vzťahmi, ktoré by\npo citovej stránke napĺňali potreby dospievajúcej osoby. Zopakovali, že biologický otec maloletej o\nmaloletú žalobkyňu 1/ nikdy nejavil záujem (toho času už je mŕtvy), po smrti matky si partner jej matky\nneosvojil maloletú žalobkyňu (aktuálne sa stará len o sestru maloletej, ktorej je biologickým otcom)\na žalobkyňa 2/ so svojim manželom si síce maloletú osvojili, avšak s ohľadom na potrebu napĺňania\nemocionálnych potrieb maloletej sa táto forma starostlivosti javí ako nedostatočná s ohľadom na vyšší\nvek osvojiteľov, z ktorých jeden už je v dôchodkovom veku. Uvedené skutočnosti boli súdu prvej inštancie\nznáme z vykonaného dokazovania a bol na ne zo strany žalobkýň upozorňovaný. Zdôraznili, že pre\nurčenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je rozhodujúca závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy\nvo svojom najširšom kontexte, čomu zodpovedá povinnosť súdu prihliadať nielen na bezprostredné\nnásledky zásahu do osobnostných práv, ale aj na tie sekundárne, prejavujúce sa v širšom časovom\nhorizonte, vo vzťahu k čomu napadnutý rozsudok postráda zrozumiteľné a uspokojivé odôvodnenie\nvýšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé,\nako a či vôbec zohľadnil všetky následky dopravnej nehody, ktoré mali vplyv na ďalší život pozostalých\npo zomrelej D. F., preto sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s výškou náhrady ako\nnepreskúmateľné a neodôvodnené a nepostačuje len odkaz na iné súdne rozhodnutia vo veci náhrady\nnemajetkovej ujmy, ktoré síce môžu slúžiť ako určité vodítko, ale len v takých prípadoch, ktoré sú\nzhodné, alebo podobné aj v špecifických okolnostiach daného prípadu, čo v tomto prípade s poukazom\n\nna súdom označené rozhodnutia, konštatovať nemožno. Obdobnú situáciu a nevysporiadanie sa s\npodstatnými skutočnosťami a argumentáciou žalobkýň v konaní možno podľa žalobkýň konštatovať\naj pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyne 2/,\nktorá bola matkou zomrelej D. F.. Súd prvej inštancie skonštatoval nadštandardný vzťah žalobkyne 2/\ns jej dcérou, avšak nedostatočne hodnotil zásah dopravnej nehody a ujmu a ťažkosti s tým spojené\nv živote žalobkyne 2/, ktoré nesprávne skutkové závery neviedli k zrozumiteľnému a odôvodnenému\nzáveru súdu prvej inštancie o opodstatnenosti priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázali\nna to, že z vykonaného dokazovania vyplynul nesporný záver, že aj napriek tomu, že žalobkyňa 2/\nso svojou dcérou nežila v jednej domácnosti, boli v dennodennom kontakte a mali nadštandardný\nvzťah, že žalobkyňa 2/ po smrti dcéry nevedela normálne fungovať, v dôsledku čoho musela vyhľadať\nodbornú pomoc psychiatra, dodnes užíva antidepresíva a v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu\ntrpí nespavosťou a má stavy úzkosti. Právne relevantnou skutočnosťou, ktorá súdom prvej inštancie\nnebola posudzovaná, bolo aj osvojenie si maloletej žalobkyne 1/ a s tým spojená zodpovednosť za\nvýchovu a výživu maloletej, k čomu došlo v priamej príčinnej súvislosti so smrťou matky maloletej,\nkeď osvojením prevzala žalobkyňa 2/ na seba zodpovednosť za výchovu vnučky, čo s ohľadom na\njej vek nie je jednoduchá úloha (manžel žalobkyne 2/ je v dôchodkovom veku, avšak vzhľadom na\npovinnosti spojené s výchovou a výživou maloletej žalobkyne 1/ je zamestnaný, aby zvýšil príjem\ndomácnosti). Žalobkyňa 2/ navyše uviedla súdu prvej inštancie, že už v čase osvojenia maloletej\nžalobkyne 1/ sa starala o svoju ťažko zdravotne postihnutú dcéru, pričom vo vyššom veku jej pribudla\nďalšia zodpovednosť v priamej príčinnej súvislosti so smrťou matky maloletej, čo sa negatívne odráža na\njej psychickom stave. Na zdravotnom stave žalobkyne 2/ a jej emocionálnom prežívaní sa tak podpísala\nnielen dopravná nehoda a smrť jej dcéry (vo forme šoku, bolesti, výčitiek, emocionálneho strádania,\ndepresie), ale aj prevzatie zodpovednosti za výchovu vnučky, čo sú právne relevantné skutočnosti, ktoré\nneboli zohľadnené súdom prvej inštancie pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni 2/.\nV neposlednom rade mali žalobkyne za to, že mala byť súdom prvej inštancie zohľadnená aj výška\nodškodnenia pri iných zásahoch do práv jednotlivca, ktorá je v porovnaní so stratou blízkej osoby (matky\na dcéry) oveľa nižšia, keď žalobkyne poukazovali na 60.000 eur priznaných nálezom ÚS SR zo dňa\n04.12.2014, sp. zn. I. ÚS 397/2014 za nevymenovanie sťažovateľa do funkcie generálneho prokurátora\nSR, alebo na takmer 100.000 eur priznaných rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.06.2013,\nsp. zn. 2Co/259/2012 za difamačný článok o sudcovi, ktoré zásahy podľa žalobkýň nedosahujú intenzitu\nzásahu do práv žalobkýň na súkromie a rodinný život v tomto prípade, pričom súdom prvej inštancie\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy za stratu matky a dcéry v sume 25.000 eur a 15.000 eur sa\njaví ako neadekvátna s ohľadom na intenzitu zásahu a ďalšie opísané okolnosti. Súd prvej inštancie\nnedal žalobkyniam v rozsudku odpoveď na to, či a ako zohľadnil výšku nemajetkovej ujmy pri iných\nzásahoch do osobnostných práv, najmä tých, ktoré sú svojou intenzitou neporovnateľne nižšie ako v\ntomto prípade. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôležitým aspektom aj\nto, aby jej výška odrážala všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti, pričom v tomto prípade sa\ns ohľadom na všetky preukázané okolnosti javí priznaná náhrada nemajetkovej ujmy žalobkyniam ako\nneadekvátna a nespravodlivá. Žalobkyne poukázali na zákonný limit poistného plnenia v zmysle § 7 ods.\n2 zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške niekoľko miliónov eur, pričom požadovaná náhrada nemajetkovej\nujmy predstavuje iba minimálne percento zo stanoveného limitu, preto nepovažujú uplatnený nárok\nžalobkýň za neprimeraný. Súd prvej inštancie podľa žalobkýň pochybil, keď odôvodnenie toho, prečo\nneakceptoval uvedenú argumentáciu nahradil len odkazom na vybraté súdne rozhodnutia, v ktorých\nsíce súdy priznávali totožné alebo obdobné sumy náhrady nemajetkovej ujmy ako v tomto prípade,\navšak skutkové okolnosti v súdom označených prípadoch neboli totožné ako v tomto prípade a ak aj\nžalobkyne v priebehu konania poukazovali na judikatúru vyšších súdov vo veci náhrady nemajetkovej\nujmy v dôsledku straty blízkej osoby pri dopravnej nehode, z ktorých vyplývali výrazne vyššie sumy\npriznávanej nemajetkovej ujmy (rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 117/2017 zo dňa 18.10.2018, sp.\nzn. 8 Cdo/124/2017 zo dňa 18.07.2019, sp. zn. 7 Cdo/170/2016 zo dňa 30.01.2018, ktorými NS SR\nodmietol dovolania žalovaných, ktorí namietali výšku priznanej nemajetkovej ujmy v rozmedzí od 40.000\n- 170.000 eur), ktoré závery NS SR spred 6 - 7 rokmi nemožno považovať za prekonané. Argumentovali\naj tým, že v nadväznosti na vývoj finančnej situácie, infláciu a ďalšie rozhodné okolnosti, bolo dôvodné\nzo strany žalobkýň sa domnievať, že úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy budú minimálne vo vyššie\nuvedených intenciách. Zhrnuli, že závery súdu prvej inštancie nepredstavujú komplexné vyhodnotenie\na zdôvodnenie zákonných a judikatúrou vymedzených kritérií posudzovania náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých obetí dopravných nehôd, že odôvodnenie neobsahuje presvedčivé zdôvodnenie naplnenia\npožiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady strádania žalobkýň, súd prvej inštancie nezohľadnil\nžalobkyňami vytýkané okolnosti (napr. stratu súrodeneckého kontaktu žalobkyne 1/, stratu resp. zmenu\n\nbydliska, školy, sociálneho prostredia a s tým spojenú stratu spolužiakov, kamarátov, zdravotné ťažkosti\nžalobkyne 2/, osvojenie žalobkyne 1/ a s tým spojená zodpovednosť za výchovu a ďalšie finančné\nzaťaženie).\n4. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 17.06.2025, v ktorom nesúhlasil so\nzávermi žalobkýň, ktoré v odvolaní neuvádzajú žiadne nové argumenty, ku ktorým by sa žalovaný v\nrámci celého konania už nevyjadril. Žalovaný dostatočne venoval pozornosť osobitostiam procesného\nútoku žalobkýň v konaní vo svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch pred súdom prvej\ninštancie ako aj v odvolacom konaní, na ktoré v celom rozsahu odkazuje. Uviedol, že žalobcovia\nneuvádzajú žiadne relevantné argumenty na podporu zvýšenia náhrady nemajetkovej ujmy resp.\npriznania náhrady v sumách uplatnených v žalobe a zdôraznil, že uplatnený nárok sa rieši v sporovom\nkonaní, v ktorom nie je postačujúce tvrdiť a preukázať, že neoprávnený zásah nastal, nie je možné\nprijať automaticky záver o dôvodnosti podanej žaloby z titulu rodinných väzieb a žalovaný bol naďalej\npresvedčený, že konajúci súd bez akýchkoľvek výhrad akceptoval vyjadrenia a ničím nepotvrdené\ntvrdenia žalobkýň a priznal náhradu nemajetkovej ujmy v neprimerane vysokej čiastke vymykajúcej\nsa zaužívaným sumám náhrad nemajetkovej ujmy, ktoré priznávajú súdy SR. Žalovaný skonštatoval,\nže v sporoch súvisiacich s nemajetkovou ujmou tzv. sekundárnych obetí sa prijíma záver v prospech\npasívnej legitimácie poisťovní, nie však ako jediného pasívne legitimovaného subjektu, čo nemôže mať\nza následok popretie iných čiastkových otázok a posúdenie rozhodných kritérií pre jej prípadné priznanie\n(za predpokladu preukázania právneho základu) a v neposlednom rade samotnú podstatu náhrady\nnemajetkovej ujmy, jej zdôvodnenie a preukázanie. Poukázal na to, že za zásah do osobnostných práv\nzodpovedá naďalej primárne pôvodca zásahu a povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ust. § 13\nObčianskeho zákonníka je primárne subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil.\nPrávo sekundárnej obeti uplatniť svoj nárok voči poisťovateľovi je osobitným právom vyplývajúcim z ust.\n§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo sekundárnej obeti\nna výplatu plnenia za poisteného, pričom nevyhnutným predpokladom povinnosti poisťovateľa nahradiť\nsekundárnej obeti nemajetkovú ujmu za poisteného škodcu je, že poistený je povinný plniť. Žalobcovia\nna podporu svojich tvrdení nesprávne poukazujú na postavenie žalovaného, ktorý je síce ekonomicky\nsilnejší subjekt, ale do práv žalobkýň nijakým spôsobom nezasiahol a má výlučne postavenie garanta\nbonity škodcu (pôvodcu zásahu), ktorého zodpovednosť spočíva len v poskytnutí plnenia za osobu,\nktorá škodu/ujmu spôsobila. Uviedol, že výška nemajetkovej ujmy a zodpovednosť pôvodcu zásahu sa\nposudzuje nezávisle od toho, či je daný zásah krytý poistením alebo aké je poistné krytie, ktoré nie\nje určené na to, aby sa ovplyvňovala spravodlivosť náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný nesúhlasil\nani s odkazom na žalobcami tvrdené konanie pôvodcu zásahu, kedy mal tento do času smrti dostatok\nčasu na preukázanie ľútosti alebo prípadne sa osobne alebo písomne ospravedlniť. Žalovaný poukázal\nna to, že často má takáto udalosť negatívny dopad aj na samotného pôvodcu zásahu a nedokáže sa\nza svoje konanie ospravedlniť pozostalým. Zdôraznil, že rozhodné kritériá na strane pôvodcu zásahu\npre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné skúmať bez ohľadu na tú skutočnosť, či pôvodca\nzásahu zomrel alebo nie, nakoľko výlučne pôvodca zásahu je subjektom zodpovedným za zásah ako\ntaký a iba osobné okolnosti samotného pôvodcu sú rozhodujúcim faktorom pri určovaní výšky náhrady\nnemajetkovej ujmy. Žalovaný doplnil, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\nje potrebné, aby súd vychádzal aj z kazuistiky, teda zo súm priznaných náhrad v iných obdobných\nprípadoch. Žalobkyne v nadväznosti na uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy na podporu svojich tvrdení\nvo svojom odvolaní poukazujú na aktuálnu aplikačnú prax v prípade mediálnych deliktov či prieťahov\nv súdnych konaniach, ktorý poukaz na iný druh odškodňovania však nie je opodstatnený a rovnako\nnedôvodná je požiadavka žalobkýň, aby súd zohľadňoval infláciu a ekonomický vývoj, nakoľko priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy nemá byť prostriedkom zábezpeky, zdrojom obživy ani náhrady príjmu a ani\nto s týmito atribútmi nemá nič spoločné. Podľa žalovaného výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch zo strany žalobkýň neodráža spravodlivý pomer k zistenému skutkovému stavu v konaní,\nnakoľko sa výrazne líši od obvyklých náhrad v podobných prípadoch. S odkazom na žalovaným podané\nodvolanie žiadal žalobca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že\nžalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a priznáva žalovanému náhradu trov konania voči\nžalobkyniam v rozsahu 100 % a žalovaný žiadal aj priznanie trov odvolacieho konania.\n5. Žalobkyne sa k vyjadreniu žalovaného viac nevyjadrili.\n6. Proti rozhodnutiu voči vyhovujúcim výrokom I. a III. a závislému výroku V. o trovách konania\npodal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)\n\nCSP, t.j. rozhodnutie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný\nžiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu žalovaných v celom rozsahu zamietnuť, priznať žalovanému\nnáhradu trov konania voči žalobkyniam v rozsahu 100 % a žalovaný žiadal aj priznanie trov odvolacieho\nkonania. Nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, odôvodnenie považoval za nepresvedčivé,\npretože konajúci súd sa nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného, pričom s niektorými\nnámietkami sa nezaoberal vôbec a súdom prvej inštancie priznaná suma náhrady nemajetkovej\nujmy sa podľa žalovaného vymyká sumám, ktoré v obdobných prípadoch priznáva zaužívaná súdna\nprax súdov SR. Namietal, že konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobkýň\nbez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného a vec nesprávne právne posúdil a na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a\nprávne neudržateľný rozsudok, ak žalobkyniam priznal sumu náhrady nemajetkovej ujmy vymykajúcu\nsa zaužívaným štandardom. Súd prvej inštancie logickým a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil\na nezdôvodnil, z akého dôvodu bolo dôvodné priznať žalobkyniam neprimerane vysokú náhradu\nnemajetkovej ujmy, keď žalovaný bol presvedčený, že žalobkyne nedokázali preukázať citové väzby,\nktoré by svojou povahou boli nadštandardnejšie bežným citovým väzbám príbuzných osôb. Dôkaz v\npodobe výsluchu strán konania (žalobkyne 2/) má podľa žalovaného slúžiť na preukázanie tvrdení v\npísomných podaniach, pričom konajúci súd nemôže namiesto žalobkýň sám zostavovať tvrdenia a\nkonštatovať, aký mala smrť zomr. D. F. dopad do sféry žalobkýň, keď súd prvej inštancie v jednotlivých\nbodoch napadnutého rozsudku len opísal skutkový stav resp. tvrdené následky do sféry žalobkýň podľa\nich subjektívnych tvrdení bez toho, že by bolo zrejmé, ako následne konajúci súd dospel k priznanej\nnáhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný mal za to, že prvoinštančný súd sa pri určovaní výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dôsledne neriadil princípmi jej primeranosti a proporcionality\na nedostatočne zohľadnil jednotlivé kritéria, ktoré sú podstatné pre priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy, preto žalovaný považoval rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa zákonné\npodmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie. Uviedol, že v slovenskej rozhodovacej praxi súdy\nopakovane odkazujú na kritériá, na ktoré odkazoval aj žalovaný, ktoré súd musí pri úvahe o výške\nnáhrady nemajetkovej ujmy zohľadniť, a to tak vo vzťahu k poškodeným, ako aj k zodpovednej osobe,\nvychádzajúce z nálezu Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“), sp. zn. I. ÚS 2844/14, a to\nna strane poškodeného najmä a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a pozostalých,\nc) otázka hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie,\npričom pre výšku náhrady je kvalita vzájomného vzťahu kľúčová a psychická bolesť zo straty veľmi\nblízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná, fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého,\nmnohokrát prerastajúce až do duševného ochorenia. Pri zohľadnení veku zosnulého sa odlišuje,\nnakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, strata rodiča jeho deťmi alebo strata osoby\ndôchodkového veku jeho vnúčatami. Strata osoby, na ktorej je pozostalý existenčne závislý, sa negatívne\nprejaví aj vo sfére osobnostného prežívania. Iná forma satisfakcie ako peňažná (napr. ospravedlnenie\nzodpovednej osoby) síce nemôže byť sama o sebe postačujúca, jej poskytnutie a následné posúdenie\njej významu však môže zasiahnuť do zníženia peňažného zadosťučinenia. Okolnosti na strane osoby\nzodpovednej (pôvodca zásahu) podľa citovaného rozhodnutia sú a) postoj žalovaného (ľútosť, náhrada\nškody, ospravedlnenie), b) vplyv udalosti do duševnej sféry pôvodcu – fyzickej osoby, c) jeho majetkové\npomery a d) miera zavinenia, ev. miera spoluzavinenia usmrtenej osoby. Je úplne zreteľné, že postoj\ntejto osoby môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými; ústretové správanie,\nospravedlnenie či prejavená ľútosť škodcu môže zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak jeho\nľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť ju môže ešte prehĺbiť. Je nutné prihliadať aj na jeho\nmajetkové pomery tak, aby bola daná možnosť reálneho uspokojenia priznaných nárokov. Uvedenými\nkritériami vo vzťahu k osobe pôvodcu zásahu sa podľa žalovaného súd prvej inštancie pri stanovení\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy neriadil a skutočnosť, že tento počas konania zomrel, nie je podľa\nžalovaného relevantná, nakoľko k zásahu do práv žalobkýň po smrť pôvodcu zásahu uplynuli takmer\ndva roky. Poukázal na to, že žalovaný ako poistiteľ má výlučne postavenie garanta bonity škodcu\n(pôvodcu zásahu), ktorého zodpovednosť spočíva len v poskytnutí plnenia za osobu, ktorá škodu/\nujmu spôsobila. Súd prvej inštancie pri priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy opomenul\nvyššie popísané kritéria, vo vzťahu k osobe pôvodcu zásahu ich úplne odignoroval, v dôsledku čoho\nje podľa názoru žalovaného priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nezohľadňuje osobitosti\ndaného prípadu, indikuje nesprávnosť jeho postupu a prijatie nezákonného rozhodnutia, nakoľko sa\nkonajúci súd uspokojil so skutočnosťou, že pôvodca zásahu do vydania odsudzujúceho rozsudku\nzomrel a neprihliadal ani na kvantifikáciu iných foriem odškodnenia, ku ktorým mohlo dôjsť v rámci\n\ntrestného konania, teda nie je známa skutočnosť, či sa pôvodca zásahu ospravedlnil, či skutok oľutoval,\nponúkol inú formu zadosťučinenia poškodeným, ktoré skutočnosti neboli súdom prvej inštancie riadne\nskúmané. Pri rozhodovaní o peňažnej satisfakcii musí súd zohľadniť, aby rozsah poskytnutej náhrady v\npeniazoch nepredstavoval bezdôvodné obohatenie na strane žalobkýň a zároveň, aby nebola peňažná\nnáhrada likvidačná pre škodcu, keď účelom peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je potrestať\nškodcu ani vyčísliť cenu ľudského života, ale zmierniť prežívané duševné útrapy pozostalých v dôsledku\nsmrti blízkej osoby. Podľa názoru žalovaného sa prvoinštančný súd neriadil princípom proporcionality,\nresp. tento postup riadne neodôvodnil pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, keď priznal\nžalobkyniam neprimerane vysokú náhradu nemajetkovej ujmy vzhľadom na absenciu preukázania\nnadštandardných citových väzieb. Žalovaný v konaní poukazoval na obdobné prípady, kedy výška\npriznávanej nemajetkovej ujmy sa pohybuje v rámcovo nižších sumách a na tieto rozhodnutia konajúcu\nneprihliadal (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2019 sp. zn. 9Co/246/2018 - usmrtenie otca\nrodiny pri autonehode, manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur, neplnoletým\nsynom, žijúcim s nebohým otcom v jednej domácnosti vo výške 7.000 eur; rozsudok Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 7Co/61/2018: usmrtenie matky rodiny pri autonehode, manželovi priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur, trom maloletým deťom vo výške 7.000 eur; rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 29.03.2022 sp. zn. 8Co/124/2021: usmrtenie dcéry a sestry pri autonehode,\notcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nzo dňa 22.03.2016 sp. zn. 17Co/234/2015: rodičom priznaná náhrad nemajetkovej ujmy po 10.000\neur). Priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy konajúcim súdom sa v zmysle výsledkov štatistického\nzisťovania Národnej banky Slovenska niekoľkonásobne vymyká priemernej sume priznávanej v rámci\nrozhodovania všeobecných súdov SR. Žalovaný poukázal na to, že nárok, ktorý bol predmetom sporu\na bol žalobkyniam priznaný oproti žalovanému nároku, bola priznaná výška náhrady nemajetkovej\nujmy s výrazným obmedzením, preto niet pochýb, že v danej veci ide o prípad zjavne bezúspešného\nuplatňovania práva a podľa zásady procesného úspechu by mal byť nárok na náhradu trov priznaný\nžalovanému (nález ÚS SR zo dňa 13.02.2020, sp. zn. IV. ÚS 652/2018). Žalovaný namietal aj to, že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu\nprvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia s poukazom\nna ust. § 220 ods. 2 CSP a rozhodnutia ÚS SR (sp. z. II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03,\nIII. ÚS 209/04). Konajúci súd sa podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho\nargumentáciou, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil, v rozpore\nso zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z\nktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, odôvodnenie je tak podľa\nžalovaného nepreskúmateľné (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005).\n7. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili v podaní zo dňa 25.06.2025 a uviedli, že sa\nnestotožňujú s odvolacou argumentáciou žalovaného, avšak považujú odvolaním napadnutý rozsudok\nza nepreskúmateľný a nesprávny z iných dôvodov, ako uvádza žalovaný v odvolaní a mali za to,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné a žalovaný opakuje svoju argumentáciu z prvoinštančného\nkonania, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie\nlogicky nevysvetlil, prečo priznal žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy poukázali žalobkyne na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku. Považovali odvolanie žalovaného za nezrozumiteľné a v mnohých\nprípadoch rozporné (napr. žalovaný od začiatku konania (aj v odvolaní) žiada súd, aby zamietol nárok\nžalobkýň a dôvodí, že takýto nárok nevznikol, a to napriek očakávanej znalosti právnych predpisov\na súdnej praxe zo strany právneho zástupcu žalovaného, zároveň namieta, že súd prvej inštancie\nnesprávne posúdil primeranosť výšky nemajetkovej ujmy, čím teda de facto potvrdzuje existenciu\nnároku a súd žiada len o reguláciu výšky tohto nároku). Poukazovali na to, že žalovaný, napriek\ntomu, že pasívna vecná legitimácia poisťovní v obdobných prípadoch je známa a ustálená už viac ako\n10 rokov, v tomto prípade ani neprejavila snahu o mimosúdne urovnanie a namiesto toho opätovne\nargumentuje skutočnosťami, ktoré už boli v iných obdobných prípadoch (so žalovaný ako sporovou\nstranou) právoplatne vyriešené a žalovanému boli v iných konaniach dané odpovede v zásade na všetky\nargumentačné body, ktoré uvádzala v písomných vyjadreniach po podaní žaloby. Postup žalovaného\nje len kopírovaním argumentácie, ktorá už bola v iných prípadoch spochybnená, vyvrátená, alebo\noznačená za irelevantnú bez možnosti aplikácie v tomto prípade, preto sa jedná o bezúspešné bránenie\npráva, pričom žalovaný len využíva svoje postavenie a ekonomickú silu na odďaľovanie plnenia, na ktoré\nnepochybne žalobkyniam vznikol právny nárok.\n8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkýň viac nevyjadril.\n\n9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je podané čiastočne\ndôvodne a odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.\n10. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne sa žalobou domáhali náhrady\nnemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur žalobkyni 1/ a 50.000 eur žalobkyni 2/ spôsobenej úmrtím\nmatky mal. žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ D. F.. Žalobu žalobkyne odôvodnili tým, ako pozostalí\npríbuzní D. F. si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu jej usmrtenia pri dopravnej nehode\n(ku ktorej došlo dňa 20.01.2022 v čase okolo 07:30 hod.), ktorej vinníkom bol A. C., ktorý ako\nvodič poisteného motorového vozidla spôsobil dopravnú nehodu tým, že sa plne nevenoval vedeniu\npoisteného motorového vozidla, pričom v dôsledku dopravnej nehody poškodená D. F. utrpela zranenia\nnezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahla. Trestným rozkazom bol A. C. uznaný za vinného,\navšak vzhľadom na to, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel, trestné konanie bolo zastavené.\n12. Žalobkyne uviedli, že žalobkyňa 1/ mala v čase smrti svojej matky iba 10 r., bola po jej smrti\nzverená do náhradnej starostlivosti starým rodičom, a to žalobkyni 2/ a jej manželovi J. E.. Protiprávnym\nkonaním vinníka dopravnej nehody A. C. bolo zasiahnuté do ich práva na rodinný a súkromný život,\nkeďže prišli o najbližšieho rodinného člena, maloletá žalobkyňa 1/ mala s matkou silné puto, pričom\npoškodená D. F. mala v čase nehody iba 29 r., nemala zdravotné problémy, viedla plnohodnotný život.\nSmrť matky žalobkyňa 1/ prežívala intenzívne, zanechala na nej výraznú stopu, pretože dcére bola zo\nživota vytrhnutá matka, ktorej prítomnosť v jej veku je nevyhnutná pre zdravý psychický vývoj. Žalobkyňa\n2/ bola nútená sa následne postarať o maloletú vnučku (žalobkyňu 1/) a nahradiť jej matku, pričom od\ndopravnej nehody zabezpečuje maloletej žalobkyni 1/ všetky potreby. Zdravotný stav žalobkyne 2/ sa\nod smrti jej dcéry konštantne zhoršuje.\n13. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n14. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby\nsa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\n15. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie\npodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť\nv spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n16. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh\nurčený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.\n17. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n18. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: škody na zdraví\na nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne\nvynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)\na d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ\nneoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,\nušlého zisku.\n\n19. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol\npoškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda\nvznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkýň je rozporovanie správnosti záverov súdu prvej inštancie,\nktoré viedli k priznaniu sumy nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 25.000 eur a žalobkyni 2/ v sume\n15.000 eur, pričom žalobou žiadali priznať sumu 100.000 eur žalobkyni 1/ a 50.000 eur žalobkyni 2/ s\nodôvodnením, ktoré je v zásade zhodné s ich argumentáciou prezentovanou pred súdom prvej inštancie.\nŽalovaný naopak rozporoval priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 25.000 eur a žalobkyni\n2/ v sume 15.000 eur v neprimerane vysokej výške a v zásade nedôvodné vzhľadom na absenciu\npreukázania nadštandardných citových väzieb medzi zomrelou D. F. a žalobkyňami.\n21. Vo vzťahu k posúdeniu naplnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku, súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku správne kvalifikoval nárok žalobkýň ako nárok pozostalých príbuzných (dieťa a\nmatka) po obeti dopravnej nehody (matke a dcére) a subsumoval ho pod ust. § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka o ochrane osobnosti. Odvolací súd dopĺňa, že právo na rešpektovanie súkromného a\nrodinného života je základným právom podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Ústava SR“), podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv znení protokolov (ďalej len ako „Dohovor“), ako aj podľa článku 10 ods. 2 ústavného zákona č.\n23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“). Súčasťou\nosobnostných práv fyzickej osoby je aj právo na súkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa taktiež právo\nna vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi osobami. Pod právnu úpravu ochrany osobnosti fyzickej\nosoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá v Občianskom zákonníku spadá aj právo na\nochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle týka aj života v rodine, manželských, partnerských alebo\npriateľských či iných obdobných vzťahov. Súčasťou súkromného života jednotlivca je nepochybne aj\nrodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä s deťmi, rodičmi,\nprarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie súkromného života musí preto zahŕňať do určitej miery právo\nna vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak bolo možné okrem\niného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť jednotlivca. Protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov\npredstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby (viď. obdobne\nuznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008 a nález Ústavného súdu Českej republiky (ďalej\nlen „ÚS ČR“) sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).\n22. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti a sankcií podľa Občianskeho\nzákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho\nzákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu v\npríčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Nie je potrebné, aby k vyvolaniu\nnásledkov aj došlo. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej\nosoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa\nust. Občianskeho zákonníka. Jednotlivé prostriedky na ochranu osobnosti sú relatívne samostatné, je\nmožné ich použiť jednotlivo alebo kumulovane, taktiež v závislosti od intenzity protiprávneho zásahu do\nosobnostnej sféry fyzickej osoby. Uplatnenie žaloby na náhradu nemateriálnej ujmy nie je podmienené\nuplatnením práva na poskytnutie morálnej satisfakcie. Zákon výslovne pripúšťa možnosť podania\nnávrhu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba), a v prípade, ak by sa nezdalo\nmorálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v ust. § 13 ods. 2 priznať náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou\nformou a plní tiež satisfakčnú funkciu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Základom pre\npriznanie a určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú zákonom ustanovené dve\nkritéria, z ktorých musia súdy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo. Špecifiká\nkaždého jednotlivého prípadu nepovedú k zneužívaniu tohto právneho prostriedku na neprípustné\nobohacovanie, a súčasne nebude na pôvodcu neoprávneného zásahu pôsobiť likvidačne, zohľadňujúc\npritom verejný záujem. Maximálna čiastka, ktorú môže súd priznať je pritom ohraničená len výškou\nžalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu\n(rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/139/2011).\n\n23. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je konštatovanie\nsúdu, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do\npráva na súkromie a rodinný život. Je preto potrebné dôkladne poznať väzby žalobcu k osobe,\nktorá následkom takéhoto protiprávneho konania zahynula. Závažnosť ujmy sa posudzuje najmä z\nhľadiska „odčiniteľnosti“ takéhoto zásahu, keď smrťou blízkej osoby dôjde k závažnej a neodčiniteľnej\nujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych vzťahov. Súdy opakovane konštatovali, že náhrada\nnemateriálnej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej\nujmy. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu,\nani na to, aby nahradila život človeka.\n24. Na to, aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma, nárok na primerané zadosťučinenie, musí\nexistovať vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým\nnásledkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. V prípade smrti blízkej\nosoby v dôsledku protiprávneho konania inej osoby je pre vymedzenie postavenia sekundárnej obete\npotrebné zodpovedanie otázky, kto stojí primárnej obeti najbližšie a kto je jej smrťou (alebo závažnou\nujmou na zdraví) najviac postihnutý. Spravidla k ťažkým psychickým ujmám dochádza len pri veľmi\núzkych citových väzbách primárnych a sekundárnych obetí (pri iných osobách sa spravidla predpokladá\ndostačujúca psychická odolnosť, pričom ich ujma by mala byť do úvahy braná iba výnimočne v\nosobitných prípadoch) a je potrebné skúmať blízkosť vzájomného vzťahu (úzku citovú väzbu). Úzka\ncitová väzba je vzťah, determinovaný láskou a súdržnosťou - nie v zmysle biologického príbuzenstva, ale\nna základe skutočného vzťahu blízkosti medzi primárnou a sekundárnou obeťou. Vzťah rodičov s deťmi\nje charakterizovaný starostlivosťou a vzájomnou pomocou, úzka citová väzba medzi rodičmi a deťmi\nnezaniká iba z dôvodu, že deti opustia rodičovský dom a založia si vlastnú rodinu. Pojem blízka osoba je\npotrebné chápať v súlade so skutočnými životnými vzťahmi medzi primárne a sekundárne poškodenou\nosobou. Úzka blízkosť vzťahu vyjadruje, že sekundárnou obeťou môže byť len úzky okruh subjektov,\nktoré utrpeli v dôsledku smrti (alebo vážneho ublíženia na zdraví) psychickú ujmu (psychické utrpenie).\nBlízkosť vzťahu medzi sekundárnou a primárnou obeťou je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej súvislosti\nna základe objektívnych kritérií (napr. formálna a reálna príslušnosť k rodine, existencia spoločnej\ndomácnosti, vzťahy starostlivosti a opatrovania, pravidelný kontakt a pod.).\n25. Odborná literatúra (viď. B., I., N., V. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb.\nBratislava: C. H. Beck, 2024) zdôrazňuje, že treba vychádzať z toho, že človek má dostatočne\nblízke vzťahy iba k určitému obmedzenému okruhu osôb (predovšetkým v rámci takzvanej kmeňovej\nrodiny) a nemôže sa stať (nemalo by sa stať), že okruh aktívne legitimovaných subjektov bude tvoriť\npríliš široký okruh osôb (teda že nie každý formálny príbuzenský vzťah zakladá zároveň právo na\nkompenzáciu citovej ujmy sekundárnej obete). Emocionálny vzťah blízkosti je ako čisto subjektívnu\nkategóriu prežívania ťažko možné uchopiť a následne ustáliť jeho intenzitu. Súd môže usudzovať na\nblízkosť vzťahu iba z určitých vonkajších znakov, ktorými sa takýto vzťah prejavuje navonok, je potrebné\nzohľadniť, ak je to možné, čo najvyšší stupeň právnej istoty, aby obdobné prípady boli hodnotené\npodobne, minimalizáciu šírky regulácie na jednej strane a zároveň zachovanie možnosti zohľadniť\njednotlivosti a špecifiká konkrétneho prípadu. Z hľadiska intenzity biologického vzťahu medzi primárne\na sekundárne poškodeným možno sekundárne poškodených (obete) zatriediť do viacerých kategórií:\n(i) najbližšia, tzv. kmeňová rodina, kam patria najbližší príbuzní, ktorí obvykle žijú spolu aj v spoločnej\ndomácnosti (rodičia, deti, manžel/manželka), (ii) príbuzní, ktorí nepatria do kmeňovej, ale do širšej rodiny,\nt.j. stále ostávajú zachované buď biologické vzťahy vzdialenejšieho stupňa (najmä starí rodičia, vnuci/\nvnučky) alebo formálnoprávne zväzky vzdialenejšieho stupňa (zať/nevesta, švagor/švagriná a pod.), (iii)\nblízke osoby, u ktorých nie sú u sekundárnej obete identifikovateľné žiadne biologické (príp. formálne\nrodinné) väzby na primárne poškodeného, kde sa nachádzajú snúbenci, životní partneri, kamaráti, známi\na pod., (iv) subjekty v pozícii tzv. pozorovateľa, t.j. osoby, u ktorej nie je možné identifikovať nielen\nbiologické alebo formálnoprávne zväzky, ale ani žiadny iný blízky vzťah, pričom nie všetky subjekty\nz uvedených kategórií možno považovať za subjekty, ktoré by boli spôsobilé kvalifikovať sa úspešne\ndo okruhu aktívne legitimovaných osôb. Platí, že pri vymedzení osobitného citového vzťahu blízkosti\nby kritériom jeho ustálenia mala byť harmonická kmeňová rodina. T.j. meradlom toho, či aj medzi\nvzdialenejšími príbuznými alebo osobami, ktoré nie sú v príbuzenskom vzťahu s primárnou obeťou,\nexistuje blízky vzťah (či patria k okruhu „blízkych osôb“), musí byť taká intenzita citovej blízkosti, aká je\nv harmonickej rodine (t.j. bežný vzťah medzi manželmi, ako aj medzi rodičmi a deťmi). Silnou indíciou v\ntomto prípade je spoločná domácnosť; nemusí to však platiť bezvýnimočne.\n\n26. Zohľadňujúc okruh subjektov na strane žalobcu, t.j. žalobkyne, ktoré spadajú do kmeňovej rodiny\n(dcéra a matka), rovnako odborná literatúra (viď. citovaná vyššie) uvádza, že východiskom uvažovania o\nokruhu aktívne legitimovaných subjektov je tzv. kmeňová rodina (kam tradične patria rodičia (maloletých)\ndetí, manžel/manželka a (maloleté) deti), kde ide o osoby s tými najužšími rodinnoprávnymi zväzkami,\nu ktorých sa predpokladá aj ich vzájomná úzka citová väzba a u ktorých nemožno bolesť zo straty\nnajbližšieho človeka pričítať všeobecnému životnému riziku, ktoré by mal dotknutý znášať sám. V\nprípade vzťahu rodičov a detí je typické, že tento vzťah nie je zrušiteľný, pričom vzťah starostlivosti sa\nv priebehu životného cyklu detí mení, rovnako býva bežným priebehom v živote dieťaťa, že intenzita\nvzťahu k rodičom kolíše v jednotlivých fázach jeho života. Vzťah rodičov s deťmi je charakterizovaný\nstarostlivosťou a vzájomnou pomocou. Plnoleté deti obvykle nebývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi,\navšak úzka citová väzba medzi rodičmi a deťmi nezaniká iba preto, že deti opustia rodičovský dom\na založia si vlastnú rodinu, ak sú s rodičmi v pravidelnom kontakte bežnom pre osamostatnené deti.\nPožadovaná intenzita citovej väzby však môže zaniknúť, ak nová kmeňová rodina plnoletého dieťaťa v\nplnom rozsahu nahradí pôvodnú kmeňovú rodinu, ktorú tvorilo so svojimi rodičmi (viď. rovnako primerane\nNovotná, M., Zoričáková, V. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb. Bratislava: C. H.\nBeck, 2024).\n27. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal\naktívnu vecnú legitimáciu (a úzku citovú väzbu) nepochybne preukázanú u oboch žalobkýň vo vzťahu k\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy za usmrtenie matky maloletej žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/.\n28. V prípade usmrtenia pri dopravnej nehode sa neoprávneného zásahu dopúšťa vodič motorového\nvozidla, ktorý porušením pravidiel cestnej premávky zavinil dopravnú nehodu. V konaní bolo nepochybne\npreukázané, že k zásahu do osobnostnej sféry žalobkýň došlo zavineným protiprávnym konaním\nA. C. ako vinníka dopravnej nehody. Napriek tomu, že Trestný rozkaz v dôsledku úmrtia vinníka\ndopravnej nehody (ako obžalovaného v trestnom konaní) nenadobudol právoplatnosť (trestné konanie\nbolo zastavené), vykonaným dokazovaním v trestnom konaní (Znalecký posudok č. 21/2023, Znalecký\nposudok č. 17/2022) a pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že jedinou príčinou dopravnej\nnehody bola výhradne nesprávna technika jazdy vodiča poisteného motorového vozidla (Škoda Octavia)\nA. C., pričom nebolo zistené, že by poškodená ako spolujazdkyňa nebola pripútaná, že smrti poškodenej\nD. F. vzhľadom na zranenia utrpené pri dopravnej nehode nebolo možné zabrániť ani napriek poskytnutiu\nzdravotnej starostlivosti a že všetky jej poranenia boli v súvislosti s dopravnou nehodou. Z uvedeného\nje možné uzavrieť zavinené porušenie povinnosti vinníka dopravnej nehody A. C. a správne tak dovodil\nsúd prvej inštancie, že dopravnú nehodu, ktorá zapríčinila priamo smrť D. F. zapríčinil výlučne A. C.. V\nnadväznosti na uvedené je odvolacia argumentácia žalovaného v uvedenom rozsahu nedôvodná.\n29. Smrťou matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ pri dopravnej nehode zavinenej A. C. bolo\nzasiahnuté do ich práv na ochranu osobnosti (do práva na súkromie a rodinný život) ako najbližších\nrodinných príslušníkov zomr. D. F., v dôsledku čoho bola narušená celistvosť ich rodiny. Žalobkyne stratili\nmožnosť viesť s ňou súkromný a rodinný život a sú od jej smrti ochudobnené o túto sféru prirodzených\nvzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o stratu radostí s ňou prežívaných; protiprávnym\nkonaním vinníka dopravnej nehody tak prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských (rodinných)\nväzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobkýň, a tým k zásahu do ich osobnostných práv.\nTakto vzniknutá trauma je zo životov žalobkýň za daných okolností prakticky neodstrániteľná. Strata\nblízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť\n(por. nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22.12.2015). Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata\npredstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké\npsychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať\nsa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Je preto nepochybné, že morálne zadosťučinenie\n(prihliadajúc na to, že k odsúdenia vinníka dopravnej nehody v trestnom konaní nedošlo, že vinník\ndopravnej nehody sa žalobkyniam neospravedlnil a vyjadril len ľútosť v trestnom konaní) za daných\nokolností nie je postačujúce, a je teda prípustné priznať žalobkyniam náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch podľa v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n30. K výške peňažnej náhrady odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že táto je predmetom voľnej\núvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy.\nVodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý\nje rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Na\n\ndruhej strane pri zachovaní proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom\nbezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie\nindividuálnych okolností prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje opäť na rozhodnutie ÚS\nČR, sp. zn. I. ÚS 2844/14, ktorý konštatoval, že „pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady\nje nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto\nnáhrady prisúdené v iných prípadoch\". „Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej\núvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na\ndve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu\ndošlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v\nsúlade s požiadavkou spravodlivosti.“ (viď. SVOBODA, J. a kol. Občiansky zákonník. Komentár a\nsúvisiace predpisy. V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie. Bratislava: Eurounion, 2004, s. 46).\nUrčujúcimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti tak, aby bol\ndosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej\nkvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru. Kritérium primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie\npriamo úmerne zodpovedá aplikácia tzv. ,,statusu obete“ podľa čl. 34 Dohovoru, ktorú objasnil ESĽP\nvo veci Scordino proti Taliansku v rozhodnutí zo 6. marca 2007, sťažnosť č. 43662/98, ako aj vo veci\nStanková proti Slovenskej republike v rozhodnutí z 9. októbra 2007, sťažnosť č. 7205/02.\n31. Ako bolo už skonštatované, v konaní bola preukázaná existencia predpokladu vzniku nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy, spočívajúceho v zásahu do práv žalobkýň na súkromný a rodinný\nživot, ako aj porušenie právnej povinnosti resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby –\nvinníka dopravnej nehody A. C. - zodpovednej za narušenie osobnostných práv žalobkýň). Príčinná\nsúvislosť medzi nemajetkovou ujmou žalobkýň (ako sekundárnych obetí) a protiprávnym konaním\nvinníka dopravnej nehody (neoprávneným zásahom) je rovnako daná, pretože protiprávnym konaním\nvinníka bola spôsobená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej prišlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských\nväzieb (medzi žalobkyňami a zomrelou D. F., matkou žalobkyne 1/ a dcérou žalobkyne 2/) tvoriacich\nzáklad a rámec súkromného života žalobkýň a tým k zásahu do ich osobnostných práv (práva na\nsúkromie a rodinný život). V danom prípade je vznik ujmy sekundárnej obete (žalobkýň) vyvolaný\nokolnosťami, ktoré majú vecný vzťah ku konaniu škodcu (vinníka dopravnej nehody). Príčinnú súvislosť\ntreba vidieť v tom, že poistná udalosť t.j. dopravná nehoda zavinená škodcom – A. C., ktorý mal povinné\nzmluvné poistenie u žalovaného, neoprávnene zasiahla do chránených osobnostných práv pozostalých\nžalobkýň. Príčinná súvislosť v tomto prípade nie je prerušená, ale dochádza k reťazeniu podmienok a\nsúčasne následok v podobe citovej ujmy žalobkýň ako blízkych osôb, ktorý je pre škodcu predvídateľný\n(viď. aj BEZOUŠKA, P. In: HULMÁK, M. a kol. Občanský zákoník VI. Závazkové právo. Zvláštní část (§\n2055–3014). Komentář, s. 1719).\n32. Akcentujúc závery uvedené vyššie, povinné zmluvné poistenie má pokrývať aj náhradu nemajetkovej\nujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode tak, ako správne vyvodil\nsúd prvej inštancie. Z ustálenej rozhodovacej praxe, za ktorú treba považovať aj rozhodnutie NS SR\nz 31.07.2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov\nSR pod č. R 61/2018 v znení právnej vety: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v\nzásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“, vyplýva jednoznačný záver,\nktorý vyvracia odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k posúdeniu pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného a rozsahu jeho povinnosti.\n33. Odvolacie námietky žalobkýň vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu výšky priznanej náhrady\nvyhodnotil odvolací súd ako čiastočne nedôvodné, naopak odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil\nodvolací súd ako nedôvodné. Sledujúc, aby pri stanovení výšky náhrady táto nebola nepreskúmateľnou\nľubovôľou súdu, odvolací súd zisťoval u žalobkýň, či prvoinštančný súd zohľadnil tie skutočnosti, ktoré\nboli pre priznanie náhrady podstatné a to:\n(a) intenzitu a kvalitu vzájomného vzťahu, pričom hodnotil - stupeň blízkosti, keď najintenzívnejší\nzásah je konštatovaný u manžela, maloletého dieťaťa a rodiča maloletého dieťaťa, kedy sa vysoká\nmiera citového vzťahu prezumuje, nie je ju potrebné dokazovať, preukazuje sa prípadná odchýlka od\nštandardnej kvality týchto vzťahov (spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života Bronda proti Taliansku, rozsudok z 09.06.1998, sťažnosť č. 22430/93, bod 51; ESĽP privileguje vzťah\n\nmedzi manželmi a rodičmi a deťmi na rozdiel od vzdialenejších príbuzenských vzťahov v tom zmysle,\nže existencia blízkych osobných väzieb sa predpokladá, a bolo by prípadne na štáte, aby preukázal, že\ndošlo k ich pretrhnutiu) a ak je napriek príbuzenstvu kvalita vzťahu spochybnená (napr. jeden z manželov\nzomrel v období prebiehajúceho rozvodového konania alebo z objektívnych hľadísk možno predpokladať\ntrvalý nezáujem o blízkeho rodinného príslušníka), subjektívne skutočnosti môžu viesť k zníženiu resp.\nk úplnej strate nároku na finančné zadosťučinenie (vylúčenie z okruhu aktívne legitimovaných osôb); vo\nvzťahu rodiča a dieťaťa sociálne, morálne, kultúrne a citové väzby štandardne trvajú a presahujú dobu,\npo ktorú žijú v spoločnej domácnosti;\n(b) vek zomrelého a pozostalých: - nečakanosť úmrtia - vek a zdravotný stav primárne poškodeného sa\nzohľadňuje pri posúdení toho, ako prekvapivé a útrapné mohlo byť náhle úmrtie pre blízke osoby (iná\nmiera bude pri mladej zdravej osobe, ako pri seniorovi so zdravotnými ťažkosťami); - vek pozostalých sa\nv nadväznosti na kritérium intenzity vzájomného vzťahu môže premietnuť do posúdenia, či bol primárne\npoškodený pre sekundárne poškodeného ústrednou osobou citového a rodinného života, či sa tento\nvzťah už mal možnosť kreovať a kultivovať (pri maloletých nízkeho veku ide skôr o stratu šance tento\nvzťah rozvíjať), prípadne či pozostalí sú už osobami dospelými s vlastnou rodinou, pri ktorých možno\nprezumovať, že ich tragická smrť zasiahne menej intenzívne);\n(c) existenčná a ekonomická závislosť na zomrelom: - chápané širšie, ako majetkové nároky, ktoré\nsú spojené so stratou výživy, faktor hmotnej závislosti sa neobmedzuje iba na výživu a ekonomické\nzabezpečenie pozostalého, na takúto „závislosť“ na účely posudzovania nemajetkovej ujmy je vhodné\nnahliadať ako na existenčnú matériu, kedy pozostalý stráca nielen niekoho, kto mu poskytuje finančnú\npodporu, ale aj komplexnú starostlivosť, podporu a ochranu;\n(d) miera zavinenia zomrelého;\n(e) poskytnutá satisfakcia v inej forme;\n(f) postoj škodcu, dopad udalosti na jeho duševnú sféru (u fyzickej osoby) - možné zohľadniť ústretový\nprístup a ľútosť, ospravedlnenie, a naopak popieranie a ľahostajnosť môže mieru utrpenia pozostalých\nešte prehĺbiť; - popieranie viny škodcom v trestnom konaní, ako štandardný spôsob obhajoby, by v tejto\nsfére nemuselo byť vnímané ako výrazný exces; - prejavenie ľútosti, priznanie a potrestanie škodcu\nvšak na vnímanie ujmy mať vplyv nemusia, skôr je ako faktor možné objektivizovať arogantné správanie\nškodcu, ktoré môže viesť k prehĺbeniu prežívanej ujmy a k zvýšeniu náhrady nemajetkovej ujmy;\n(g) miera zavinenia škodcu; a\n(h) majetkové pomery škodcu.\n34. Odvolací súd má bez akýchkoľvek pochybností za to, že smrť blízkej osoby je pre pozostalých\ntraumatizujúca udalosť. Každý človek je jedinečná a neopakovateľná bytosť a hodnota ľudského života\nje nevyčísliteľná v peniazoch. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy\nvychádzal zo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k dôsledkom, ktoré pre žalobkyne ako blízke\nosoby znamená smrť obete dopravnej nehody. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania\nza preukázanú citovú väzbu žalobkýň ako dcéry a matky zomr. D. F.. Skonštatoval, že bola narušená\ncelistvosť ich rodiny, bolo zasiahnuté do ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú\nneodstrániteľné a neopraviteľné, že smrťou matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ stratili sociálne,\nmorálne, ako aj citové puto vytvorené medzi nimi a že následky nie je možné odstrániť iba tým, že\nvinník pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľ uviedol, že mu je to ľúto. Uviedol aj to, že usmrtenie matky\nžalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ bezpochyby možno považovať za jeden z najvážnejších zásahov\ndo súkromia fyzickej osoby a tento zásah vyvoláva ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím\nnereparovateľnú. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy\nzohľadnil súd prvej inštancie to, že žalobkyňa 1/ náhle, v jedinom okamihu stratila matku a žalobkyňa 2/\nsvoju dcéru, ktorá mala v čase smrti iba 29 r. a žalobkyňa 1/ mala iba 10 r., teda žalobkyňa 1/ v útlom\nveku stratila najbližšieho človeka, že vzhľadom na nízky detský vek žalobkyne 1/ bolo jednoznačne\nveľkou ľudskou tragédiou, že prišla v takomto veku o matku, teda o človeka, ktorý ju mohol vychovávať,\nodovzdávať jej neskôr svoje skúsenosti a byť jej oporou aj v dospelosti, pričom tento zásah bol pre ňu\no to závažnejší, že jej vlastný otec sa o ňu viac menej nezaujímal (aktuálne je už taktiež po smrti) a po\nsmrti svojej matky skončila v opatere svojich starých rodičov - žalobkyne 2/ a jej manžela. Zdôraznil, že\npoškodená D. F. bola v čase jej usmrtenia na rodičovskej dovolenke a bola tehotná, teda že o to viac je\ncelá udalosť tragická. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ poukázal na to, že žalobkyňa 2/ sa osobne stará okrem\nžalobkyne 1/ aj o zdravotne postihnutú dcéru. Doplnil, že smrť rodiča a potomka je vždy mimoriadnym\nzásahom do osobnostných práv, že mimoriadnosť zásahu je daná už samotným usmrtením, a považoval\npreto za vierohodný bez potreby ďalšieho dokazovania opis vnútorného prežívania skutku žalobkýň 1/\na 2/, že smútok žalobkýň 1/ a 2/ vyplýva zo všeobecnej ľudskej skúsenosti, keď každá priemerná osoba\n\nna mieste žalobkýň 1/ a 2/ by bola vystavená nesmiernemu utrpeniu. Výsluch žalobkyne 2/ len dosvedčil\nskutočnosť, že náhlou smrťou dcéry a maloletá žalobkyňa 1/ náhlou stratou matky utrpeli nesmiernu\npsychickú bolesť, že žalobkyňa 2/ navštevovala psychologičku a počas súdneho pojednávania bola\nveľmi rozrušená a plakala.\n35. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie takto vykonané zhrnutie zásahov do osobnostných práv žalobkýň,\nokolností, za ktorých k zásahu došlo a ich následkov ako ujmy, ktorá im bola spôsobená protiprávnym\nkonaním vinníka dopravnej nehody, odvolací súd voči nemu nemá žiadne námietky, považuje ale za\npotrebné toto zhrnutie doplniť (a čiastočne zopakovať) s ohľadom na obsah spisu a zistený skutkový\nstav súdom prvej inštancie v nasledovnom rozsahu. V prejednávanej veci odvolací súd zobral do úvahy\nskutočnosti vyplývajúce zo spisu a preukázané v konaní listinnými dôkazmi a výsluchom žalobkyne\n2/ ako strany sporu (ktorý je ako dôkaz rovnocenný s inými, zákonom predpokladanými dôkaznými\nprostriedkami), že smrť matky žalobkyne 1/ a dcéry žalobkyne 2/ vo veku 29. r, ktorá bola v čase\ndopravnej nehody tehotná v 5. mesiaci tehotenstva a vyrovnanie sa s jej stratou u žalobkýň malo výraznú\nintenzitu a bolo šokom. Žalobkyňa 1/ mala v čase dopravnej nehody, keď prišla tragicky a nenávratne\no matku, len 10 r., teda bola nielen hmotne a existenčne, ale aj emočne závislá na matke a vo veku,\nkedy dieťa bytostne potrebuje matku ako oporu. Bola plne odkázaná na starostlivosť matky, keď jej\nbiologický otec o ňu neprejavoval žiadny záujem a matka ako samorodič zabezpečovala žalobkyni 1/\nspolu s partnerom milujúce, podnetné, stabilné a bezpečné rodinné prostredie. V takejto situácii, keď\notec maloletej žalobkyne 1/ nebol v jej živote prítomný, maloleté dievča vo veku 10 r. bolo logicky výrazne\ncitovo naviazané na matku a s touto úzko späté. Dopravnou nehodou tak došlo k zásadnému životnému\nobratu a tragickej životnej situácii, kedy sa maloletá žalobkyňa 1/ razom ocitla bez matky, ktorá bola v\ntom čase najbližšou osobou a na ktorej bola ťažiskovo všetka starostlivosť a výchova. Uvedená tragická\nudalosť sa stala v období, keď maloletá žalobkyňa 1/ bola v citlivom predpubertálnom veku, kedy je\nblízky citový vzťah matky a dcéry mimoriadne dôležitý, a preto uvedenú stratu možno hodnotiť ako\nmimoriadne závažný zásah do osobného a rodinného života žalobkyne 1/, ktorého dopad a dôsledky sa\nneprejavovali len v rozhodujúcom období v čase dopravnej nehody a v krátkom časovom odstupe po\nnej. V konaní vyšlo najavo a bolo vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi a výsluchom žalobkyne\n2/) preukázané aj to, že v dôsledku smrti matky si žalobkyňu 1/ osvojili starí rodičia (žalobkyňa 2/ s\nmanželom), keď biologický otec o ňu naďalej neprejavoval žiadny záujem a nebolo možné osvojiť si\nmaloletú žalobkyňu 1/ partnerom jej matky (ktorý by podľa jeho vyjadrenia nezvládol starostlivosť o\nmaloletú žalobkyňu 1/ a súčasne aj jej sestru, ktorej je biologický otcom), maloletá žalobkyňa 1/ sa tak\nbezprostredne po mimoriadne tragickej udalosti musela vysporiadať aj s ďalšími neľahkými a zásadnými\nzmenami - presťahovať k svojim starým rodičom do Skalice, zmeniť školu a sociálne prostredie (vrátane\nspolužiakov, kamarátov), na ktoré bola zvyknutá. Vzhľadom k tomu, že maloletú žalobkyňu 1/ si osvojili\nstarí rodičia a jej sestra ostala v starostlivosti partnera matky ako jej biologického otca, súčasne prišla\nžalobkyňa 1/ aj o nepretržitý kontakt s mladšou sestrou, pričom ani úprimná snaha starých rodičov o\nzachovanie kontaktu a súrodeneckého puta častejšími návštevami nemôže úplne nahradiť a vyrovnať\nkaždodenný osobný kontakt sestier, keď veľmi dobrý vzťah sestier vyplynul aj z výpovede žalobkyne\n2/. Naviac nemožno opomenúť tehotenstvo zomrelej matky žalobkyne 1/, o ktorom mala žalobkyňa 1/\nvedomosť a na súrodenca (brata) sa tešila, a tak smrťou matky spolu s nenarodeným súrodencom\nprišla žalobkyňa 1/ nielen o matku, ale aj o svojho ďalšieho súrodenca a o možnosť rozvíjať ďalší\nrozmer rodinného života a nový súrodenecky vzťah. Žalobkyňa 2/ so svojim manželom si síce maloletú\nžalobkyňu 1/ osvojili, avšak s ohľadom na vyšší vek osvojiteľov, z ktorých jeden už je v dôchodkovom\nveku, ako aj súčasnú starostlivosť žalobkyne 2/ o druhú zdravotne postihnutú dcéru, sa môže takáto\nstarostlivosť, akokoľvek láskyplná, obetavá a záslužná, javiť z hľadiska napĺňania emocionálnych potrieb\nmaloletej žalobkyne 1/ ešte po relatívne dlhú dobu ako nezrovnateľná so starostlivosťou, ktorú jej\nposkytovala a mohla zabezpečiť matka. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ z vykonaného dokazovania súdom\nprvej inštancie vyplynulo, že mali nadštandardný vzťah s dcérou, boli v každodennom kontakte a že\nžalobkyňa 2/ po smrti dcéry nevedela a stále nevie normálne fungovať, v dôsledku čoho je liečená u\npsychiatra, užíva antidepresíva, trpí nespavosťou a stavmi úzkosti. Osvojenie si žalobkyne 1/ žalobkyňou\n2/ s ohľadom na jej vek (51 r.) a tým prebratie zodpovednosti za výchovu a výživu maloletej žalobkyne\n1/, predstavuje nepochybne pre žalobkyňu 2/ (a aj jej manžela) záťaž, a to nielen fyzicky a psychicky,\nale aj finančne (manžel v dôchodkovom veku sa zamestnal, aby zlepšili svoju finančnú situáciu) a\nnemožno ponechať bez povšimnutia už vyššie uvedené, že už v čase osvojenia maloletej žalobkyne\n1/ sa žalobkyňa 2/ starala o svoju ťažko zdravotne postihnutú dcéru, čo znásobuje negatívny vplyv na\npsychické zdravie žalobkyne 2/. Stratu zomrelej D. F. bude nielen žalobkyňa 1/, ale aj žalobkyňa 2/\npociťovať po celý zvyšok života, a to i opakovane napr. pri dôležitých rodinných, osobných udalostiach,\n\nako aj v čase sviatkov, kedy sa predpokladá vzájomná blízkosť a prítomnosť celej rodiny. Možno tak\nkonštatovať, že následky uvedenej tragickej udalosti budú znášať žalobkyne 1/ a 2/ samostatne a\nmimoriadne negatívne počas celých ich životov.\n36. Zhrnúc uvedené okolnosti, ktoré (okrem zavinenia dopravnej nehody vinníkom dopravnej nehody\nA. C. vo forme nedbanlivosti, skutočnosti, že nebolo poskytnuté iné zadosťučinenie, a to ani vo forme\nospravedlnenia vinníkom dopravnej nehody a že k poskytnutiu žiadnej náhrady nedošlo) sú podstatné\npre posúdenie vzniknutej ujmy, a to u každej zo žalobkýň osobitne, je pre účely stanovenia výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy podľa odvolacieho súdu potrebné čiastočne prisvedčiť žalobkyniam, keď\nnamietali výšku priznaných náhrad s poukazom na nedostatočne súdom prvej inštancie zohľadnené\nokolnosti, ktoré v konaní uvádzali a preukazovali, za ktorých k zásahu došlo a jeho intenzity a dopadov\nna život žalobkýň. Za daných okolností má odvolací súd za to, že primeranou a spravodlivou výškou\nnáhrady nemajetkovej ujmy je pre žalobkyňu 1/ suma 32.000 eur a pre žalobkyňu 2/ suma 25.000 eur.\nV tomto ohľade sú preto nedôvodné odvolacie námietky žalovaného ohľadne neprimeranosti súdom\nprvej inštancie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a čiastočne nedôvodné námietky žalobkýň, ktorými\nargumentovali v prospech žalobou uplatnených súm náhrad vo výške 100.000 eur pre žalobkyňu 1/ a\nvo výške 50.000 eur pre žalobkyňu 2/.\n37. Na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadne výšky priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy, s prihliadnutím na požiadavku spravodlivosti a komparácie náhrad prisúdených v\niných prípadoch (čo najaktuálnejších), odvolací súd príkladmo uvádza, že:\n- rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 05.10.2012, sp. zn. 8C/221/2008 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 11Co/236/2017 súd priznal (maloletým) deťom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške každému po 8.298,48 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej\nnehode\n- rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.04.2016, sp. zn. 4C/195/2012 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.03.2018, sp. zn. 19Co/309/2016 súd priznal dieťaťu\n(trpiacemu stredne ťažkou mentálnou retardáciou s autistickými rysmi) náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 15.000 eur v súvislosti so smrťou otca pri dopravnej nehode, dovolanie bolo odmietnuté NS SR\nsp. zn. 3Cdo/78/2019\n- rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/160/2019 zo dňa 24.03.2020 bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ktorým priznal (maloletému) synovi zosnulého nemajetkovú ujmu 15.000 eur a\nvo zvyšku žalobu zamietol, kde pri nehode zomreli dve osoby, vinník viedol motorové vozidlo bez\nvodičského oprávnenia pod vplyvom alkoholu a z miesta nehody ušiel\n- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/233/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 21Co/165/2017 bola pozostalej manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nvo výške 25.000 eur a za stratu rodiča maloletej dcére vo výške 25.000 eur v súvislosti so smrťou pri\ndopravnej nehode\n- rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/6/2018 bola pozostalej manželke priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy 40.000 eur a maloletým dcéram 20.000 eur v súvislosti so smrťou ich\nmanželky a matky pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 01.07.2021, sp. zn. 8C/10/2020 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.12.2021 sp. zn. 27Co/64/2021 bola rodičom priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške po 20.000 eur, (maloletým) deťom vo výške po 40.000 eur a bratom vo\nvýške po 19.000 eur v súvislosti so smrťou ich dcéry, matky a sestry pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 06.03.2020, č.k. 10C/115/2013-261 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 7Co/130/2020 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 16.500 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.10.2020, sp. zn. 20C/37/2016 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2022, sp. zn. 7Co/60/2021 súd priznal matke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur a sestre vo výške 7.000 eur v súvislosti so smrťou dcéry a sestry\npri dopravnej nehode, dovolanie bolo odmietnuté NS SR sp. zn. 8Cdo/32/2023\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 22C/42/2019 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp. zn. 7Co/29/2023 súd priznal náhradu nemajetkovej\nujmy rodičom každému 20.000 eur a súrodencovi 15.000 eur v súvislosti so smrťou syna a brata pri\ndopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.08.2021 sp. zn. 7C/354/2014 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2024 sp. zn. 7Co/21/2024, 7Co/22/2024 súd\n\npriznal matke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej\nnehode\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 19C/4/2018 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 28.04.2020, sp. zn. 9Co/6/2020 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 20.000 eur, sestre a bratovi vo výške 15.000 eur a partnerke vo výške\n5.000 eur v súvislosti so smrťou syna, brata/sestry a partnera pri dopravnej nehode, dovolanie bolo\nodmietnuté NS SR sp. zn. 7Cdo/29/2021\n- rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.07.2021, sp. zn. 8C/432/2013 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 26Co/14/2022 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 25.000 eur a sestre vo výške 10.000 eur v súvislosti so smrťou syna\na brata pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súd Bratislava I zo dňa 08.03.2019 sp. zn. 15C/3/2016 v spojení s opravným\nuznesením zo dňa 14.05.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.09.2021\nsp. zn. 6Co/223/2019 súd priznal matke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vo výške 14.000 eur, starej\nmatke vo výške 5.000 eur a bratovi vo výške 7.000 eur v súvislosti so smrťou dcéry, vnučky a sestry\npri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.04.2017 sp. zn. 2C/25/2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 15.11.2018 sp. zn. 10Co/5/2018 bola matke a otcovi priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške po 16.500 eur a vo výške 10.000 eur bratovi v súvislosti so smrťou syna a\nbrata pri dopravnej nehode (nesprávne predchádzanie na úzkej ceste)\n- rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 13C/63/2012 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove z 11.10.2017, sp. zn. 2Co/110/2017 súd priznal matke náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 5.000 eur v súvislosti so smrťou dvoch synov pri dopravnej nehode (vinník dopravnej\nnehody bol zároveň otcom zomrelých detí)\n- rozsudkom Okresného súdu Galanta to dňa 05.04.2022 sp. zn. 26C/9/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 31.10.2023 sp. zn. 10Co/133/2022 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 15.000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 26.04.2018, sp. zn. 32C/52/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 22.07.2019, sp. zn. 23Co/251/2018 súd priznal matke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 25.000 eur, otcovi vo výške 17.500 eur a sestre vo výške 10.000 eur\nv súvislosti so smrťou dcéry a sestry pri dopravnej nehode, dovolanie bolo odmietnuté NS SR sp. zn.\n7Cdo/87/2023\n- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 22.05.2019, sp. zn. 10C/85/2018 v spojení s opravným\nuznesením a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.10.2020, sp. zn. 8Co/31/2020 súd\npriznal manželke náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.000 eur, dcéram (plnoletej) vo výške 12.000\neur a (maloletej) vo výške 15.000 eur a matke vo výške 10.000 eur v súvislosti so smrťou manžela, otca\na syna pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21.07.2021, sp. zn. 10C/97/2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 22.04.2022, sp. zn. 6Co/14/2022 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 30.000 eur, sestre vo výške 12.500 eur a sestre vo výške 12.000 eur v\nsúvislosti so smrťou dcéry a sestry pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 17C/132/2011 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 07.11.2019, sp. zn. 9Co/196/2019 súd priznal matke a sestre náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 10.000 eur v súvislosti so smrťou dcéry a sestry pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.03.2020, sp. zn. 3C/42/2017 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 5Co/63/2020 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške po 9.000 eur a súrodencom vo výške po 6.000 eur v súvislosti so smrťou\nsyna a brata pri dopravnej nehode (zohľadňujúc spoluzavinenie zomrelého v rozsahu 30 %)\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.07.2022, sp. zn. 7C/24/2020 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.07.2023, sp. zn. 5Co/103/2022 súd priznal rodičom (jeden z nich\nnevlastný) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur a 17.000 eur, bratom (jeden z nich nevlastný)\nvo výške 10.000 eur a 6.000 eur a dcéram (takmer dospelej) vo výške 23.000 eur a (maloletej vo veku\n4r.) 26.000 eur v súvislosti so smrťou syna, brata a otca pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 16C/18/2019 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2018 sp. zn. 17Co/149/2017 bola matke/starej matke priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške po 15.000 eur, manželke/matke vo výške 25.000 eur a synom/\nbratom vo výške po 15.000 v súvislosti so smrťou ich syna/vnuka, manžela a otca/brata ako dvoch obetí\npri dopravnej nehode\n\n- rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.05.2022 sp. zn. č.k. 6C/22/2020 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 22Co/43/2022 bola rodičom priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške po 12.000 eur a súrodencom vo výške po 4.000 eur v súvislosti\nso smrťou syna a brata pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 11C/3/2019 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.04.2024, sp. zn. 12Co/66/2023 bola matke priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške po 30.000 eur a otcovi vo výške 15.000 eur v súvislosti so\nsmrťou dcéry pri dopravnej nehode (zohľadňujúc spoluzavinenie nebohej vo výške 25 % s tým, že\nspoluzavinenie na strane vinníka dopravnej nehody, ktorý porušil predpisy o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, je väčšie ako na strane nebohej)\n- rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.06.2019, sp. zn. 2C/47/2018 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 23.03.2021 sp. zn. 22Co/10/2020 bola rodičom priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške po 25.000 eur, sestre vo výške po 25.000 eur v súvislosti so smrťou ich\nsyna a brata pri dopravnej nehode, dovolanie bolo odmietnuté NS SR sp. zn. 6Cdo/25/2021\n- rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 04.08.2021, sp. zn. 5C/2/2020 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2022 sp. zn. 22Co/25/2022 bola matke priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur, sestrám vo výške po 6.500 eur a starým rodičom vo výške po\n5.000 eur v súvislosti so smrťou ich syna, brata a vnuka pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 24.08.2023, sp. zn. K3-6C/302/2022 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2024, sp. zn. 1Co/22/2023 bola rodičom priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške po 16.000 eur, sestre vo výške 12.000 eur v súvislosti so smrťou ich syna\na brata pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.05.2017, sp. zn. 18C/381/2015 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.07.2018, sp. zn. 17Co/322/2017 bola rodičom priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške po 15.000 eur a bratovi vo výške 10.000 v súvislosti so smrťou ich syna\na brata pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/125/2023 zo dňa 30.01.2024 súd priznal manželke\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur, (plnoletému 23-ročnému) synovi náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške 20.000 eur a (maloletej 15 r.) dcére náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur v\nsúvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode (k dopravnej nehode došlo dňa 25.11.2020)\n- rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/137/2017 zo dňa 12.06.2018, súd priznal manželke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur, trom (plnoletým) deťom každému náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 20.000 eur a (maloletému 5 r.) dieťaťu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vo výške 40.000\neur v súvislosti so smrťou manžela a otca pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/213/2013 zo dňa 21.12.2022 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/129/2023 zo dňa 31.03.2025 súd priznal (maloletej 2,5 r.) dcére\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 eur (s otcom v čase dopravnej nehody nežila v spoločnej\ndomácnosti a matka styku otca s dcérou bránila, dopravnej nehode došlo dňa 13.11.2010) v súvislosti\nso smrťou otca pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 28C/22/2019 zo dňa 23.10.2020 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/6/2021 zo dňa 04.08.2021 súd priznal manželke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur a (maloletým v „útlom veku“) dcéram náhradu nemajetkovej\nujmy vo výške po 20.000 eur v súvislosti so smrťou manžela otca pri dopravnej nehode (usmrtený mal\n37 r.), dovolanie bolo zamietnuté NS SR sp. zn. 7Cdo/23/2022\n- rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/246/2018 zo dňa 31.01.2019 súd priznal manželke\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur a (maloletým) synom náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške vo výške 7.000 eur v súvislosti so smrťou manželky a matky pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/61/2018 zo dňa 23.05.2018 súd priznal manželovi\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.500 eur a deťom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške vo výške\n7.000 eur v súvislosti so smrťou manželky a matky pri dopravnej nehode\n- rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/124/2021 zo dňa 29.03.2022 súd priznal otcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 11.000 eur a bratovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur v\nsúvislosti so smrťou dcéry a sestry pri dopravnej nehode.\nZ uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých príbuzných sa pohybujú v prípade maloletých detí od cca 7.000 eur do 40.000 eur a rodičov\nod 5.000 eur do 30.000 eur; tieto sumy boli priznané s ohľadom na vyššie uvedené kritéria, ktoré boli v\nkaždom jednom prípade špecifické. Určite treba uviesť, že každý z opísaných prípadov je iný, jedinečný,\n\nno nemožno dospieť k záveru, že rozdielnosť medzi jednotlivými prípadmi nemajetkovej ujmy má byť až\ntaká veľká, práve naopak výška priznaných nárokov by sa mala vo všeobecnosti približovať.\n38. K rozhodnutiam, na ktoré poukazovali žalobkyne, vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že je\npotrebné brať zreteľ predovšetkým na rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach náhrady\nnemajetkovej ujmy v súvislosti s úmrtím pri dopravnej nehode a vychádzať z kritérií, ktoré je pre daný\nprípad potrebné aplikovať - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo\n(§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). K časovému hľadisku vydania rozhodnutí má odvolací súd za to,\nže je vhodné prihliadať najmä na recentnú judikatúru (odvolací súd poukázal na aktuálne rozhodnutia\nodvolacích súdov od r. 2016), v ktorej je premietnutý vývoj rozhodovacej činnosti a aj prípadný posun\nalebo zmena postoja alebo vnímania a vyhodnocovania určitých spoločenských javov (a ich škodlivosti),\nvrátane náhľadu na odškodňovanie sekundárnych obetí. Konkrétne, podľa názoru odvolacieho súdu\nnie je dôvodné prihliadať na rozhodnutia týkajúce sa skutkovo iných nárokov, hoc aj vyplývajúcich z\nochrany osobnosti (nevymenovanie do funkcie, ochrana občianskej cti, dobrej povesti, mena a pod.).\nK žalobkyňami uvádzaným rozhodnutiam NS SR je potrebné uviesť, že (i) sp. zn. 1 Cdo 117/2017 zo\ndňa 18.10.2018 - rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne bolo vydané dňa 07.07.2015 a na strane\nškodcu išlo o hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky (alkohol v krvi, prekročenie rýchlosti v obci,\nna prechode pre chodcov), (ii) sp. zn. 8Cdo 124/2017 zo dňa 18.07.2019 – v prejednávanej veci išlo\no usmrtenie manžela, otca a otčima žalobcov žalovaným na poľovačke, (iii) sp. zn. 7 Cdo 170/2016\nzo dňa 30.01.2018 – išlo o dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým bol potvrdený\nmedzitýmny rozsudok Okresného súdu v Poprade, ktorým bolo vyslovené len to, že nárok žalobcov\nna náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej je daný (opodstatnený), preto tieto rozhodnutia nie sú\nplne aplikovateľné na prejednávanú vec. Vo vzťahu k žalovaným uvádzaným rozhodnutiam odvolací\nsúd chápe, že v rámci procesnej obrany poukazuje žalovaný na výšky priznaných náhrad nemajetkovej\nujmy na spodnej hranici priznávaných rozmedzí, je však potrebné uvedené odmietnuť v prípade, ak\nindividuálne okolnosti (ako je tomu v prejednávanej veci) jednoznačne odôvodňujú opačný prístup, a\nteda priznanie náhrady na hornej hranici rozpätia. Odvolací súd si v tejto súvislosti dovolí apelovať na\nžalovaného, aby vo svojej argumentácii uprednostnil citlivý prístup pri posudzovaní jednotlivých prípadov\nso zohľadnením všetkých naznačených a všeobecne prijímaných kritérií oproti paušalizovanej obrane,\nktorá v niektorých osobitných prípadoch môže viesť až k necitlivým záverom a nerešpektovaniu už tak\nťaživej situácie sekundárnych obetí.\n39. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia\nvšeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom\nrovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah\npriamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Výšku konkrétnej peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť, nie je možné ani mechanicky\n(automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov ako odškodnenie nemajetkovej\nujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Nie je ju preto možné vykladať\nv tom zmysle, že by náhrada nemajetkovej ujmy mala byť čo najvyššia. Nastupuje ako satisfakcia\n- teda zadosťučinenie, ktoré má aspoň zmierniť nepriaznivé stavy vzniknuté škodlivým zásahom do\nosobnostnej sféry poškodeného, prípadne poskytnúť poškodenému, aby si ťažko merateľné a na\npeniaze nie celkom exaktne prevoditeľné ťažkosti nemajetkového charakteru vykompenzoval tým, že\nsi prostredníctvom finančných prostriedkov, prípadne predmetov či pôžitkov za ne obstaraných za\nposkytnutú náhradu spríjemní alebo uľahčí život. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy tak stanovuje\nsúd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy a je výsledkom individuálneho posúdenia\nvšetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať\nzo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke\nrozumného usporiadania vzťahov medzi stranami. Vždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú\nfunkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej\nnemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by neprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla\nk bezdôvodnému obohacovaniu. Práve preto musí súd pristupovať k vyčísleniu náhrady nemajetkovej\nujmy obozretne a triezvo a nepriznávať excesívne sumy, ktoré sú zjavne nereálne vo vzťahu k\npriemerným majetkovým a príjmovým pomerom v SR. Priznanie súm, ktoré niekoľko desaťnásobne až\nstonásobne prevyšujú napríklad priemerný mesačný zárobok a sú preto (najmä z hľadiska priemerného\npôvodcu zásahu) reálne nesplatiteľné, nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané finančné\nzadosťučinenie za akýkoľvek zásah do práv na ochranu osobnosti. Osobitne je potrebné vyvarovať sa\ntoho, aby boli priznávané náhrady nemajetkovej ujmy v takmer „trestnej“ výške, teda vo výške, ktorá\n\npôsobí viac ako trest pre pôvodcu zásahu než náhrada pre dotknuté osoby. Takéto trestné sumy (známe\nnapr. v Spojených štátoch amerických pod označením punitive damages) sú totiž kontinentálnemu právu,\nku ktorému sa radí aj právo v SR, neznáme.\n40. Odvolací súd opakuje, že, na strane žalobkýň ide o právo na náhradu za duševné útrapy spojené\ns usmrtením osoby blízkej, ktoré sú čisto osobného charakteru, ktoré sú svojou povahou úzko späté s\nosobou pozostalého. Ich cieľom je primerane vyvážiť, prípadne zmierniť nemajetkovú ujmu vzniknutú\npozostalým v ich osobnej sfére a odškodniť zásah do práva na budovaní a rozvíjaní rodinných\nvzťahov. Ujma, ktorá sa odškodňuje spočíva najmä v psychických útrapách (smútku, žiaľu) spôsobených\nvnímaním smrti blízkeho človeka (je vylúčené uvedenie do pôvodného stavu).\n41. Zohľadňujúc uvedené má tak odvolací za to, že v danom prípade je priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy pre maloletú žalobkyňu 1/ v sume 32.000 eur a pre žalobkyňu 2/ v sume 20.000 eur primerané.\nTakouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady strádania\nžalobkýň. Odvolací súd má rovnako za to, že takto priznaná náhrada nemajetkovej ujmy zohľadňuje\nosobitosti daného prípadu (vychádzajúc z jednotlivých vyššie uvedených kritérií), intenzitu zásahu\ndo osobnostných práv žalobkýň, preukázanú v konaní a nevybočuje z rámca priznaných náhrad v\nporovnateľných prípadoch. V konaní neboli zistené žiadne špecifické okolnosti súvisiace s osobou\nvinníka, jeho konaním alebo žalobkyňami, ktoré by odôvodňovali zníženie (primerane) určenej náhrady\nžalobkyniam. Odvolací súd má rovnako za to, že prisúdené náhrady zohľadňujú aj okolnosti, za ktorých\nk porušeniu práva na ochranu osobnosti došlo – zavinené spáchanie nedbanlivostného trestného činu\nA. C., bezúhonnosť a oľutovanie trestného činu A. C. len v trestnom konaní, ako aj skutočnosť, že k\nodsúdeniu vinníka dopravnej nehody nedošlo z objektívnych dôvodov (smrť A. C.), pričom dopad na\nživot vinníka nebol v konaní pre jeho úmrtie známy. Skutočnosť, že nároky žalobkýň sú kryté povinným\nzmluvným poistením (a teda hradené, čo i len čiastočne, žalovaným) nie je pri posudzovaní výšky\nnemajetkovej ujmy žalobkýň významné, keď nárok voči žalovanému vyplýva titulom plnenia z povinného\nzmluvného poistenia poisteného motorového vozidla. Odvolací súd nespochybňujúc, že žalobkyne\nvnímajú zásah v podobe nezvratnej straty spôsobenej v ich životoch smrťou matky a dcéry intenzívne,\nprihliadal však na to, že ním priznaná výška náhrad sa pohybuje v hornej polovici priemeru priznávaných\nsúm a tým zohľadňuje práve osobitosti prípadu tak, ako boli vyvodené vyššie.\n42. Prisúdená náhrada tak nie je zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, zohľadňujúc životnú úroveň v\nkrajine a nepredstavuje ani prostriedok neprípustného obohacovania, prípadne likvidácie, posudzovanej\nvo vzťahu k vinníkovi dopravnej nehody. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je spôsobilá\nkompenzovať vzniknutú ujmu v zmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe (zdôvodnená\nkonkrétnymi východiskami a závermi). Na okraj odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR zo dňa\n26.08.2024, sp. zn. 7Cdo/103/2023, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR\npod č. R 69/2024, podľa právnej vety ktorého: „Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa\n§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nie je dôvodné túto náhradu obmedziť najvyšším prípustným\nodškodnením podľa zákona o obetiach trestných činov (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb\npoškodených násilnými trestnými činmi, resp. zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov)“,\nčo vylučuje aplikáciu zákona č. 274/2017 Z.z. na prejednávanú vec. Nie je dôvodná ani argumentácia\nžalobkýň, že ich nárok vznikol voči žalovanému z titulu povinného zmluvného poistenia so zákonným\nlimitom poistného plnenia vo výške niekoľko miliónov eur a že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy\npredstavuje iba minimálne percento zo stanoveného limitu, keď zákonný limit poisteného plnenia z jednej\nškodovej udalosti nijak nekoreluje s primeranosťou náhrady nemajetkovej ujmy v osobitných prípadoch,\nurčenej na základe preukázaných skutočností, ktoré boli pre priznanie náhrady podstatné.\n43. Pokiaľ žalobkyne namietali, že pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť\nvývoj finančnej situácie a infláciu, odvolací súd poukazuje na to, že inflácia je ekonomický jav, ktorý\nsa prejavuje rastom cien tovaru a služieb a predstavuje všeobecný rast cien služieb a tovarov, pri\nktorom dochádza zníženiu kúpnej sily. Peniaze plnia úlohu všeobecného ekvivalentu a túto svoju funkciu\npeniaze nestrácajú ani vplyvom inflácie, ktorá sa prejavuje vzostupom cenovej hladiny a spravidla\nmá za dôsledok to, že za rovnakú čiastku peňazí možno v rôznych obdobiach zaobstarať rozdielny\nobjem spotrebných predmetov či iných vecí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len\n„NS ČR“) z 08.02.2001, sp. zn. 25 Cdo 38/2000). Správne v tomto smere žalovaný zdôrazňoval aj\nzmysel poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (zmiernenie následkov ujmy, nie poskytnutie\nzábezpeky alebo príjmu ako zdroja obživy).\n\n44. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n45. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd (i) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v\nprisudzujúcich výrokoch I. a III., ktorými bola priznaná žalobkyni 1/ náhrada nemajetkovej ujmy vo výške\n25.000 eur a žalobkyni 2/ náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur (ii) rozsudok súdu prvej\ninštancie v zamietajúcom výroku II. zmenil tak, že žalobkyni 1/ priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 7.000 eur (t.j. spolu sumu 32.000 eur) a vo zvyšnej časti zamietajúci výrok II. rozsudku súdu prvej\ninštancie potvrdil, (iii) rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku IV. zmenil tak, že žalobkyni\n2/ priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur (t.j. spolu sumu 20.000 eur) a vo zvyšnej časti\nzamietajúci výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil.\n46. O trovách konania (celkových) odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust.\n§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 CSP zohľadňujúc že predmetom konania bol nárok, ktorého dôvodnosť\na výšku bolo možno len predvídať, pretože závisela od úvahy súdu. Preto v súvislosti s posudzovaním\nprocesného úspechu strán sporu v konaní bolo potrebné zohľadniť právnou vedou i praxou akceptovaný\nnázor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška\nplnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však žalobcu, ktorému\nbola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného\na ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné\nsa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a\nnadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu,\nktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška\nnasleduje (I. ÚS 24/2021, pozri aj II. ÚS 397/2020, II. ÚS 225/2020).\n47. ÚS SR v náleze sp. zn. III. ÚS 475/2018 zo dňa 04.02.2021 vyslovil, že: „Zmyslom novej právnej\núpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nkoncepčne sa celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov\nna náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu,\nnemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku súdom nie je v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky. 21. Je vhodné tiež dodať, že v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 115/2023\nz 25. mája 2023 ústavný súd skonštatoval, že argumentačné východisko samostatnosti nárokov na\nnáhradu škody, ako hľadisko pre určenie náhrady trov konania, bolo formulované v rozhodnutí R\n28/1970. Podstatou rozhodnutia je však podľa ústavného súdu to, že výška náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia je závislá na znaleckom posudku, ale náhrada za stratu na zárobku je\nobjektívne určiteľná, čo má potom význam pri rozhodovaní o náhrade trov konania (pri náhrade za bolesť\na sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,OSP“, a pri náhrade za stratu na zárobku z § 142 ods. 2 OSP). Toto rozhodnutie podľa záveru\nústavného súdu možno vyložiť len tak, že ak je popri iných nárokoch na náhradu škody, uplatnený aj\nnárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a žalujúci nebol pri ich uplatnení\ncelkom úspešný, treba zohľadniť, že výška nároku závisela od znaleckého posudku, čo aj pri čiastočnom\nneúspechu zakladá priznanie plnej náhrady trov konania. Z tohto rozhodnutia nevyplýva, že by o náhrade\ntrov konania malo byť rozhodnuté samostatnými výrokmi alebo pomer úspechu by mal byť priemerom\nvzájomného úspechu strán pri jednotlivých zložkách náhrady škody“.\n48. Uvedené je v plnom rozsahu možné aplikovať na posúdenie úspechu žalobkýň, ktoré sa žalobou\ndomáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur pre žalobkyňu 1/ a 50.000 eur pre žalobkyňu\n2/. Odvolací súd priznal žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 32.000 eur a žalobkyni 2/ vo\nvýške 20.000 eur. Žalobkyne tak boli v plnom rozsahu (100 %) v spore úspešné, nakoľko boli úspešné čo\n\ndo základu (konštatovanie zásahu) a výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto odvolací súd priznal\nžalobkyniam 1/ a 2/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa\nust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n49. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že vo veci ide o prípad zjavne\nbezúspešného uplatňovania práva žalobkyňami a že podľa zásady procesného úspechu by mal byť\nnárok na náhradu trov priznaný žalovanému s poukazom na nález ÚS SR zo dňa 13.02.2020, sp. zn.\nIV. ÚS 652/2018, nakoľko žalobkyne v konaní odvodzovali výšku svojho nároku (aj) s poukazom na\nrozhodnutia súdov, ktorými boli priznané náhrady aj v sumách, v akých si nárok v tomto konaní uplatnili\nžalobkyne; samotná skutočnosť, že sa prvoinštančný a ani odvolací súd s ich argumentáciou nestotožnili\n(s odôvodnením uvedeným vyššie), samo osebe neznamená, že na strane žalobkýň išlo o zjavne\nbezúspešné uplatňovanie práva v podobe uplatnenia nárokov v neprimeranej a zjavne nadsadenej výške\nvo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napr. z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných\nsúdov.\n50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cos/1/2024", "guid": "9effcdb3-f4ee-421b-8371-a04b08867b4d:62549710-6e8b-45f3-8003-55f7ddc825cf", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4781a439-7d0b-447b-9d44-a50f6dd396c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.115.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.115.2023.2"}, {"guid": "ussr:bf14b824-ba19-4d66-8ef5-37e5e5e5d0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.24.2021.2"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e7fc3dd-9423-4377-9857-31485ba42ce0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 397/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2020 z 10. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.397.2020.1"}, {"guid": "ussr:d5445e38-fd44-4696-b233-788ed9fa3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.225.2020.2"}, {"guid": "ussr:56ba2daa-f035-44a1-8923-72249c112191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 652/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018 z 13. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-13", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.652.2018.1"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d9ad9945-ab29-4ea7-9617-f6524d1f9214", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/06 z 6. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-06", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9ad9945-ab29-4ea7-9617-f6524d1f9214"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "bdd144eb-6ed1-4463-92d7-2061e288f3b9:fcbb2688-8785-4fad-a6a3-d2a16a6dfcd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2", "spisova_znacka": "7Cdo/103/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/103/2023 z 26. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-26", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2319201750.2"}, {"guid": "f63b2864-d10d-44aa-9843-f7d675d2f369:9ab8eb2d-a90a-48e7-a0eb-f3b345b968ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3508201877.1", "spisova_znacka": "1Cdo/117/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/117/2017 z 17. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3508201877.1"}, {"guid": "c006330e-c861-4fc9-8cb9-0b1093b807cf:e7abc068-bf8f-46a2-a415-219d5593d6d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6314206826.2", "spisova_znacka": "8Cdo/124/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2017 z 17. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6314206826.2"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "a6a0a3e5-e4c6-41af-a73d-dd666643b7b9:cfa7e4d2-f7d3-43e2-a7d7-8795683dd584", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5423200140.1", "spisova_znacka": "7Co/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/22/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5423200140.1"}, {"guid": "0d2f77d8-9006-410e-be9d-81db9aeeb471:6c3f4705-d23d-48ee-ac1f-154af82d5c8a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7519205770.3", "spisova_znacka": "5Co/135/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/135/2024 z 9. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-01-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7519205770.3"}, {"guid": "7a82c5d5-64b3-43ac-86de-8690defd0734:ae63cb7a-e187-46d8-89f9-9d1ff909f878", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2", "spisova_znacka": "7Co/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/21/2024 z 25. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2"}, {"guid": "95e15a02-315c-4054-a2bf-4576f1e95005:a62779ed-6072-4323-9872-2ed0b39eeee8", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/17/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/95e15a02-315c-4054-a2bf-4576f1e95005:a62779ed-6072-4323-9872-2ed0b39eeee8"}, {"guid": "e156f44a-a09a-4646-afae-a1733b91cac2:80e349d0-6ef1-4276-b6a9-8d8a219d2e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/125/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/125/2023 z 30. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e156f44a-a09a-4646-afae-a1733b91cac2:80e349d0-6ef1-4276-b6a9-8d8a219d2e84"}, {"guid": "d4f78842-ed64-4258-b321-3b1f4c76e96d:21f98a58-c43a-4dbc-b4e0-bb394577e078", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/129/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/129/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d4f78842-ed64-4258-b321-3b1f4c76e96d:21f98a58-c43a-4dbc-b4e0-bb394577e078"}, {"guid": "4785424a-ba7a-4a05-bd68-702b42bb1e05:0a886cbd-2c36-47d7-9a53-9b8262291c7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Co/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/22/2023 z 17. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4785424a-ba7a-4a05-bd68-702b42bb1e05:0a886cbd-2c36-47d7-9a53-9b8262291c7d"}, {"guid": "48781e6c-c2ac-436c-95ed-64cf3d2345e6:bcc76456-01af-4d32-8be9-d6dd6627b995", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/103/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/103/2022 z 26. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-07-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48781e6c-c2ac-436c-95ed-64cf3d2345e6:bcc76456-01af-4d32-8be9-d6dd6627b995"}, {"guid": "2834dbcd-7842-4ee5-9255-98fa2ef73d9b:c5d664a2-8a2d-4f13-9762-76b7f42f022c", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Co/66/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/66/2023 z 13. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-06-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2834dbcd-7842-4ee5-9255-98fa2ef73d9b:c5d664a2-8a2d-4f13-9762-76b7f42f022c"}, {"guid": "11811332-a06b-4e77-842a-55fd42ea3294:19d74e98-149d-4f62-8c75-9dd3d6241cdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/43/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/43/2022 z 30. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/11811332-a06b-4e77-842a-55fd42ea3294:19d74e98-149d-4f62-8c75-9dd3d6241cdf"}], "citovane_v": []}