{"guid": "5037ee2c-c5f5-4ae2-beb5-e8fa9e2f44e5:bcf99aa1-5e81-4c9f-b8aa-ee0f38ede9e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1", "spisova_znacka": "7Co/15/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/15/2025 z 17. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. marca 2025, sp. zn. 7Co/15/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1", "identifikacne_cislo": "1622202847", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2025-03-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcf99aa1-5e81-4c9f-b8aa-ee0f38ede9e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/15/2025\n1622202847\n17. 03. 2025\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1622202847.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu\nMgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. X,\nC., právne zast. AK | AK s.r.o., IČO: 54 844 762, Suché Mýto 6, Bratislava, proti žalovanému: D. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, C. X, C., právne zast. JUDr. Miroslav Kučera, advokát, IČO: 31 763 944, Krajinská\n30, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti\nrozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 02.10.2024, č.k. 32C/172/2022-144, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k\nnehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie C., okres E., ako pozemok\nregistra „C“ parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 17 m2, pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 880 m2, pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 422 m2, rodinný dom so súpisným číslom 1 (ďalej aj len ako „rodinný dom 1“) postavený na\npozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X a rodinný dom so súpisným číslom XXX (ďalej aj len ako „rodinný\ndom 2“) postavený na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X (ďalej spolu aj len ako „nehnuteľnosti“)\n(výrok I.), prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného s podielom na nehnuteľnostiach\n1/1 (výrok II.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni ako náhradu za vyporiadavaný podiel\nsumu 18.921,96 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a vyslovil, že žiadna zo strán\nnemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 141 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 zákona\nč.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že podanou žalobou\nsa žalobkyňa od počiatku domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním\nnehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného s poukazom na nemožnosť reálneho rozdelenia\nnehnuteľností. Poukázal na to, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek\npožiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva\na vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva (vyplývajúce zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval\nv spoluvlastníckom vzťahu), že na podanie žaloby\no zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva je aktívne vecne legitimovaný ktorýkoľvek podielový spoluvlastník bez\nohľadu na veľkosť jeho podielu a na stanovisko ostatných spoluvlastníkov, že súd je povinný postupovať\npodľa zákonom ustanoveného poradia (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka - reálne rozdelenie veci,\nprikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu, predaj veci a rozdelenie výťažku\n\nmedzi spoluvlastníkov podľa ich podielov), nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán pokiaľ\nide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, že predmetom vyporiadania je vždy celá vec\npatriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo\njedného z nich) k tejto veci a účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia\nbyť všetci spoluvlastníci (nútené nerozlučné spoločenstvo). Medzi stranami nebolo sporné že žalobkyňa\na žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pričom žalobkyňa má na nehnuteľnostiach\npodiel o veľkosti 1/8 a žalovaný 7/8, z čoho súd prvej inštancie vyvodil tak aktívnu ako pasívnu vecnú\nlegitimáciu strán sporu. Poukázal na to, že súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada\nna veľkosť podielov a účelné využitie veci, a to aj pri posudzovaní možnosti reálneho rozdelenia veci,\nteda nielen pri prikázaní veci za náhradu. Bolo potrebné najprv sa zaoberať otázkou, či je rozdelenie\nnehnuteľností dobre možné (nielen faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale\naj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia). Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva súdom ust. § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka zakotvuje tri\nkritériá, ktoré musí súd zohľadniť, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a\nprípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, ktoré hľadiská\nnie sú jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, teda\nprioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone; možno však\nprihliadať aj na iné skutočnosti (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej\nveci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže,\nmôže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to na skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči\nostatným spoluvlastníkom. Súd prvej inštancie teda najprv skúmal, či sú nehnuteľnosti reálne deliteľné\ntak, že by jedna ich časť bola prikázaná žalobkyni a druhá žalovanému, pričom medzi stranami nebolo\nsporné, že nehnuteľnosti deliteľné nie sú a súd prvej inštancie dospel k rovnakému záveru, a to tak\nz pohľadu možnosti reálnej deľby ako aj z pohľadu jej účelnosti vzhľadom na funkčné usporiadanie\nstavieb, ktoré sú predmetom spoluvlastníctva a malú výmeru pozemkov prináležiacich k stavbám.\nSúčasne bolo nutné v tejto súvislosti súdom prvej inštancie vziať do úvahy, že žalobkyňa disponovala\nna všetkých nehnuteľnostiach spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/8, kde ak by súd hypoteticky\nrozhodol o reálnej deľbe pozemkov podľa podielov, pripadli by žalobkyni do vlastníctva pozemky\nskutočne nepatrnej výmery (22,88 m2 v lokalite Záhradky v obci C. a 162,75 m2\nv lokalite\nD.), ktoré by ňou reálne neboli účelne využiteľné. Po skonštatovaní, že nehnuteľnosti nie sú dobre\ndeliteľné a súčasne že vo veci súd prvej inštancie nezistil (ani strany netvrdili) také dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby, bolo potrebné nehnuteľnosti prikázať\ndo vlastníctva toho spoluvlastníka, ktorý o to (so súhlasom druhého spoluvlastníka) žiadal. Žalovaný\nbol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností\ns väčším spoluvlastníckym podielom\n(7/8), so záujmom ich nadobudnúť, o čom tiež svedčí jeho odkúpenie spoluvlastníckeho podielu druhej\nsestry o veľkosti 1/8, žalovaný nehnuteľnosti aj reálne užíva a v prospech žalovaného vyznievajú\nvšetky súdom prvej inštancie zistené okolnosti prípadu (veľkosť podielov, účelné využitie veci, zhodný\nnávrh strán) a jeho pripravenosť žalobkyni zaplatiť náhradu za jej podiel (ktorý rozsudkom získa),\npreto súd prvej inštancie rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranami a prikázal\nnehnuteľnosti\nv celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Jedinou spornou skutočnosťou\nmedzi žalobkyňou\na žalovaným bola otázka hodnoty spoluvlastníckeho podielu\nžalobkyne na nehnuteľnostiach, resp. hodnota nehnuteľností, teda posúdenie výšky primeranej náhrady.\nUviedol, že zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu, aplikačná prax však dospela\nk záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, pod ktorou treba\nrozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, preto je súd\npovinný prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt. Primeranou náhradou bude potom príslušný\npodiel všeobecnej ceny a primeranú náhradu určuje súd, spravidla vychádzajúc zo znaleckého posudku\no obvyklej cene veci, z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou\na predajov podobných vecí\n(napr. realitné kancelárie) či podkladov priamo od účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania i z\nnepopretých tvrdení žalobkyne a žalovaného vyplynulo, že medzi nimi pred podaním žaloby prebiehala\nkomunikácia v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak k dohode nedospeli práve preto,\nže žalobkyňa trvala na úhrade ceny 20.337,50 eur za jej spoluvlastnícky podiel určenej podľa znaleckých\nposudkov F. B.\nč. 136/2022 a č. 137/2022 (ďalej spolu aj ako „znalecké posudky F. B.“),\nčo žalovaný nebol ochotný uhradiť s tým, že ponúkanú cenu za podiel žalobkyne postupne žalovaný\nzvyšoval. Pôvodná žalovaná 2/ E. G. prijala ponuku žalovaného na odkúpenie jej spoluvlastníckeho\npodielu za sumu 18.500 eur, ale žalobkyňa neprijala ani ponuku vo výške 19.000 eur. Súd prvej inštancie\nskonštatoval, že v konaní boli zo strany žalobkyne i žalovaného na preukázanie všeobecnej hodnoty\nnehnuteľností, teda aj hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, predložené súkromné znalecké\n\nposudky F. B. a znalecké posudky\nF. H. D. č. 139/2022 a č. 140/2022 (ďalej spolu aj\nako „znalecké posudky\nF. D.“), vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie skonštatoval, že\noba obsahovali doložku podľa ust. § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „CSP“), preto v konaní postupoval, akoby išlo o znalecké posudky predložené súdom ustanoveným\nznalcom. Zo žalobkyňou predložených znaleckých posudkov F. B. súd prvej inštancie zistil, že (i) vykonal\nohodnotenie rodinného domu 2 (so súpisným číslom XXX) a pozemkov časti v k.ú. C. v lokalite „I. D.“\nku dňu 10.06.2022 (znalecký posudok č. 136/2022), a to metódou polohovej diferenciácie a všeobecnú\nhodnotu rodinného domu 2 stanovil na 23.598,44 eur a všeobecnú hodnotu pozemkov č. XXXX/X a\nXXXX/X na 46.116,84 eur (pri jednotkovej všeobecnej hodnote 35,42 eur/m2, čo pri výmere spolu 1.302\nm2 dalo všeobecnú hodnotu pozemkov 46.116,84 eur), (ii) vykonal ohodnotenie rodinného domu 1 (so\nsúpisným číslom 1), ako aj pozemkov C-KN č. XXXX/X a XXXX/X na ulici Záhradky v obci C. ku dňu\n10.06.2022 (znalecký posudok č. 137/2022), a to metódou polohovej diferenciácie a všeobecnú hodnotu\nstavieb s príslušenstvom určil na 83.012,99 eur a všeobecnú hodnotu pozemkov stanovil na 9.951,54\neur (jednotkovú hodnotu pozemkov stanovil na 54,38 eur/m2 a vzhľadom na ich výmeru 166 m2 a 17\nm2 dospel k záveru o ich všeobecnej hodnote 9.951,54 eur). Zo žalovaným predložených znaleckých\nposudkov F. D. súd prvej inštancie zistil, že (i) znalec vykonal ocenenie rodinného domu 2 (so súpisným\nčíslom 919) ako aj pozemkov C-KN č. XXXX/X a XXXX/X v lokalite D. v obci C. ku dňu 05.05.2022\n(znalecký posudok č. 140/2022), a to metódou polohovej diferenciácie a dospel k všeobecnej hodnoty\nrodinného domu 2 na sumu 22.081,75 eur a pozemkov na sumu 16.600,50 eur (jednotkovú hodnotu\npozemkov stanovil na 12,75 eur/m2 a vzhľadom na ich výmeru 880 m2 a 422 m2 dospel k záveru o ich\nvšeobecnej hodnote 16.600,50 eur), (ii) znalec vykonal ocenenie rodinného domu 1 (so súpisným číslom\n1), ako aj pozemkov C-KN č. XXXX/X a XXXX/X na ulici Záhradky v obci C. ku dňu 05.05.2022 (znalecký\nposudok č. 139/2022), a to metódou polohovej diferenciácie a určil všeobecnú hodnotu rodinného domu\n1 na sumu 190.835,66 eur a pozemkov 10.553,61 eur (jednotkovú hodnotu pozemkov stanovil na 57,67\neur/m2 a vzhľadom na ich výmeru 166 m2 a 17 m2 dospel k záveru o ich všeobecnej hodnote 10.553,61\neur). Vzhľadom na konštatované odchýlky v znaleckých posudkoch vyzval súd prvej inštancie znalcov\nF. B. B. a F. H. D. na písomné vyjadrenie. Na výzvu súdu prvej inštancie odpovedal F. B. listom zo dňa\n30.04.2024, kde k znaleckému posudku č. 136/2022 na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu\n2 a pozemkov uviedol, že sa v hodnote rodinného domu 2 s F. D. v podstate zhodli, rozdiel je 29.516,00\neur v hodnote pozemkov, k čomu F. B. uviedol, že vychádzal z ponúk a informácií realitných kancelárií a\nzo situácie na trhu, bol covid a záujem o pozemky najmä z Bratislavy bol vysoký. K znaleckému posudku\nč. 137/2022 na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu 1 a pozemkov uviedol F. B., že hodnota\npozemkov je približne rovnaká v jeho posudku a posudku F. D., rozdiel je v hodnote rodinného domu\n1, ktorý bol spôsobený odlišným stanovením a použitím koeficientu polohovej diferenciácie - podľa F.\nB. F. D. tento koeficient vo viacerých bodoch podhodnotil a naopak nadhodnotil pri type nehnuteľnosti.\nV znaleckom posudku č. 139/2022 nie je podľa F. B. ohodnotený prístrešok v hodnote 12.359 eur a\nnepočíta sa so stavebnými úpravami a modernizáciou domu, koeficient polohovej diferenciácie podľa\nF. B. F. D. neúmerne zvýšil na 0,7, čím vznikol medzi rozdiel ich znaleckými posudkami; F. B. zotrval\nna záveroch svojich znaleckých posudkov, ktoré sú podľa neho spracované správne. K rozdielom v\nznaleckých posudkoch sa vyjadril F. D. a uviedol, že všetky posudky boli vypracované maximálne\nkorektne, nezaujato a nestranne, s ohľadom na technický stav nehnuteľností a ich polohu a pokiaľ\nide o ohodnotenie rodinného domu 1, uviedol F. D., že ohodnotenie pozemkov bolo bez zásadného\nrozdielu, rozdiel v hodnote stavby vznikol v použití rozdielnych koeficientov polohovej diferenciácie,\nkde F. B. použil hodnotu 0,5 a F. D. 0,7 - F. D. uviedol, že ním použitá hodnota je vhodnejšia pre\ndanú nehnuteľnosť s priaznivejšou polohou (rozdiel medzi výslednými všeobecnými hodnotami podľa\nznaleckých posudkov cca 8 %). K rozdielom vo výsledných všeobecných hodnotách rodinného domu\n2 uviedol F. D., že ohodnotenie stavby bolo vykonané odlišnými metódami, kde F. B. použil lineárnu\nmetódu a F. D. analytickú, no v konečnom dôsledku prišli k takmer rovnakej všeobecnej hodnote, značný\nrozdiel vznikol vo všeobecnej hodnote pozemkov v dôsledku použitia rozdielnych koeficientov. Súd prvej\ninštancie zhrnul, že v otázke určenia výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobkyne bol medzi\nstranami spor, pričom každá zo strán poukazovala na ňou predložené znalecké posudky. Pokiaľ ide o\nrodinný dom 2, dospeli znalci k záveru o všeobecnej hodnote stavby 23.598,44 eur (F. B.) a 22.081,75\neur (F. D.). Všeobecná hodnota pozemkov podľa znaleckého posudku F. D. bola 16.600,50 eur (12,75\neur/m2) a podľa znaleckého posudku F. B. bola vo výške 46.116,84 eur (35,42 eur/m2). Vo vzťahu k\nrodinnému domu 1 dospeli znalci tiež k rozdielnym záverom, F. B. určil všeobecnú hodnotu stavby na\n83.012,99 eur a F. D. na 90.835,66 eur, pri pozemkoch dospel F. B. k záveru o jednotkovej cene 54,38\neur/m2, t.j. k všeobecnej hodnote pozemkov 9.951,54 eur a F. D. jednotkovú cenu určil na 57,67 eur/m2,\nt.j. k všeobecnej hodnote pozemkov 10.553,61 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že všetky znalecké\n\nposudky predložené v konaní boli vypracované riadne zapísanými znalcami v odbore stavebníctvo,\nodvetví odhad hodnoty nehnuteľností, pričom v znaleckých posudkoch sa obaja vysporiadali a do úvahy\nvzali všetky vlastnosti nehnuteľností. Poukázal na to, že súd predloženými znaleckými posudkami vo\nvšeobecnosti nie je viazaný, hodnotí ich voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených\nv ust. § 191 CSP; hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd\nhodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického\nmyslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 18.12.2013, sp. zn. 41Cob/150/2013). Súd teda nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov\nvyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k\nskutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„NS SR“) v stanovisku sp. zn. Pls 3/80 z 23.12.1980 uvádzal, že „súd nemôže nekriticky preberať závery\nznaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP“ (teraz čl. 15 a § 191 CSP). Podľa\nNajvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sa súd musí zaoberať „zda posudek znalce má\nvšechny formální náležitosti, tedy zda závěry uvedené ve vlastním posudku jsou náležitě odůvodněny a\nzda jsou podloženy obsahem nálezu, zda znalec vyčerpal úkol v rozsahu, jak mu byl zadán, zda přihlédl\nke všem skutečnostem, s nimiž se měl vypořádat, zda jeho závěry jsou podloženy výsledky řízení a\nnejsou v rozporu s výsledky ostatních provedených důkazů“. Súd by mal hodnotiť znalecký posudok\nkomplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu\nznaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery,\nspoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Ak by súd ponechal\nbez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo\nby to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu\nhodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť\nza skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. V posudzovanom prípade dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že všetky predložené znalecké posudky boli vypracované znalcami zapísanými do\nzoznamu znalcov, pričom obaja znalci boli a sú vo vzťahu k položeným otázkam odborne spôsobilí,\nkeďže obaja sú zapísaní pre odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, znalcami predložené znalecké\nposudky obsahovali logickú analýzu skutočností, z ktorých znalci vychádzali, ktoré zistili z vlastnej\nobhliadky a z predložených písomností a obsahujú nielen opis skutkového stavu, ale analyzujú všetky\nskutočnosti, ktoré majú byť hodnotené, znalci riadne popísali a zdôvodnili tiež výber metódy, ktorú\npri spracovaní znaleckých posudkov použil, ich závery sú vo všetkých štyroch prípadoch logickým a\nprirodzeným vyústením rozboru skúmaných otázok, resp. skutočností, ku ktorým prihliadali, znalci riadne\nzdôvodnili, ako prišli k technickej hodnote stavieb, aké koeficienty pri určovaní všeobecnej hodnoty\nnehnuteľností použili a ako s nimi následne pracovali a prečo, a ich posudky nie sú vnútorne rozporné.\nSúd prvej inštancie vyvodil, že všetky znalecké posudky spĺňali formálne požiadavky podľa ust. §\n15 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, preto ani jeden zo znaleckých posudkov nepovažoval za viac\npresvedčivý či odôvodnený. K námietke F. B. voči znaleckým posudkom F. D. uviedol súd prvej inštancie,\nže nie je pravdou, že by v znaleckom posudku č. 139/2022 nebol ohodnotený prístrešok (F. D. ohodnotil\ndrevený altánok vo dvore za rodinným domom na technickú hodnotu 7.336,56 eur a ide o rovnakú stavbu,\nako „prístrešok“, pristavený k domu, ktorý ohodnotil F. B. na 14.890,68 eur) a ani to, že by F. D. nepočítal\nso stavebnými úpravami a modernizáciou domu, keď ich v znaleckom posudku výslovne vymenoval\n(uviedol, že v rámci rekonštrukčných prác boli na dome osadené nové plastové okná a nový plynový\nkotol ústredného kúrenia a bojler; že roku 2007 bola zrekonštruovaná kúpeľňa s WC na 2. nadzemnom\npodlaží, v roku 2008 nová kuchynská linka a v roku 2017 nové dažďové zvody). Pokiaľ ide o rozdiel v\nhodnote pozemkov pri rodinnom dome 2, F. B. uviedol, že bral do úvahy zvýšený dopyt po pozemkoch\nv čase trvajúcej pandémie. F. D. k rozdielom v znaleckých posudkoch poukázal na rozdielne použité\nkoeficienty, pričom ním zvolené považoval za vhodnejšie. K otázke zvolenia a použitia jednotlivých\nkoeficientov pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalcom, uviedol súd prvej inštancie, že\nsa jedná o vysoko odbornú činnosť znalca, kde súdu neprináleží správnosť stanovených koeficientov\nhodnotiť, ich použitie je však vo všetkých prípadoch oboma znalcami jasne formulované a podrobne\nvysvetlené. V súvislosti s určovaním všeobecnej hodnoty nehnuteľností a v závislosti na nej výšky\nprimeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne poukázal súd prvej inštancie na to, že znalci pri\nvyhotovovaní znaleckého posudku neurčujú cenu, za ktorú má či musí byť určitá nehnuteľnosť scudzená,\nale vykonávajú vlastný znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny hodnotenej nehnuteľnosti v danom\nmieste a čase, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,\nkeď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že\ncena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Ohodnotenie je teda znaleckým odhadom, respektíve\nnázorom znalca, a hodnota nehnuteľnosti v tom istom čase môže byť z pohľadu dvoch znalcov odlišná.\n\nPri dodržaní všetkých pravidiel, ktoré vyhláška MS SR vyžaduje, pri identických vstupoch, ktoré dvaja\nznalci dostali je aj pri rovnakom uvažovaní nastavenia koeficientov, ktoré určujú trhovú situáciu a polohu\nnehnuteľnosti, možné, že sa dva posudky budú líšiť a pritom obidva budú správne. Znalec pritom nemá\nprávo nahliadať do archívov bánk alebo katastra, kde sú uložené zmluvy s reálnymi cenami, za ktoré\nboli podobné nehnuteľnosti predané. Z dôvodu, že súdu prvej inštancie boli predložené na ohodnotenie\nnehnuteľností znalecké posudky dvoch rôznych znalcov s rozličnými závermi, pričom ani jeden zo\nznaleckých posudkov netrpí vadami či chybami, ktoré by ho oproti znaleckým posudkom druhého znalca\ndiskvalifikovali, dospel súd prvej inštancie k názoru, že na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností je\npotrebné z týchto posudkov vychádzať tak, že sa vypočíta ich aritmetický priemer. Všeobecná hodnota\nnehnuteľností podľa znaleckých posudkov F. B. je 162.679,81 eur a podľa znaleckých posudkov F. D. je\n140.071,52 eur; výsledná priemerná všeobecná hodnota nehnuteľností tak je 151.375,67 eur a hodnota\nspoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1/8 na nehnuteľnostiach je tak vo výške 18.921,96 eur. Súd prvej\ninštancie dodal, že o správnosti takto určenej hodnoty svedčí to, že žalovaný si približne v čase podania\nžaloby od druhej podielovej spoluvlastníčky odkúpil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/8 za sumu 18.500\neur, čo je približne rovnaká hodnota, ako vychádza z priemeru znaleckých posudkov. Žalobkyni následne\n(po podaní žaloby) ponúkal, že jej za spoluvlastnícky podiel uhradí sumu 19.000,00 eur, avšak táto\njeho ponuku odmietla. S poukazom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému za\nspoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázal uhradiť sumu 18.921,96 eur do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 a 2\nCSP a § 255 ods. 1 a 2 CSP s poukazom na to, že pri rozhodovaní o trovách konania platia dve základné\nzásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. Uviedol, že vzhľadom na povahu\nkonania (iudicium duplex) nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá\nnaopak prehrá, rovnako žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto\nani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Strany môžu súdu uviesť svoj\nnávrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde,\nktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy, preto podľa súdu prvej inštancie procesný úspech nemožno\nposudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo\na pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu\nvo veci, ktorý účastníci nemôžu ovplyvniť (právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej\núvahy v medziach tejto právnej normy). Vzhľadom na uvedené bolo podľa názoru súdu prvej inštancie\nna mieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto\nsituácie k aplikácii ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré rozhodnutie súčasne považoval súd prvej inštancie za\nsúladné s judikatúrou ÚS SR, ktorý vyššie uvedený prístup podrobil kritike a odmietol aprobovať za\nsituácie procesne úplne pasívnej žalovanej a úplného vyhovenia žalobe žalobcov, za ktorej procesnej\nsituácie nepovažoval za ústavne udržateľné, aby žalobcom nebola priznaná náhrada trov konania, keď\nžalovaná sa na získaní „prospechu“ v konaní spočívajúcom v priznaní náhrady za jej spoluvlastnícky\npodiel nijako nepodieľala. V súdom prvej inštancie posudzovanom prípade boli obe strany procesne\naktívne a so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva síce súhlasili, avšak sporili sa o\nvýšku náhrady, za ktorej situácie bola ingerencia súdu nevyhnutná a žalobkyni ani žalovanému nemožno\npričítať na ťarchu podanie žaloby či uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany. V tejto súvislosti bolo\npodľa súdu prvej inštancie nutné zohľadniť, že súd prvej inštancie žalovanému za podiel žalobkyne uložil\nzaplatiť viac, ako žalovaný pred podaním žaloby ponúkal žalobkyni, avšak menej, ako žiadala v žalobe\nžalobkyňa. Z uvedených dôvodov rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom spravodlivosti tak,\nže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n3. Proti rozhodnutiu v časti výrokov III. a IV. podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil rozsudok v napádanej časti tak,\nže žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni ako náhradu za vyporiadávaný podiel sumu vo výške\n20.337,50 eur a prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa potvrdila,\nže strany sporu nechceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a súhlasili s tým, že spoluvlastnícky\npodiel žalovanej na nehnuteľnostiach má byť prikázaný do vylúčeného vlastníctva žalovaného za\nprimeranú náhradu a že spornou bola výška primeranej náhrady. Žalobkyňa namietala, že spôsob, akým\nsúd prvej inštancie dospel k výške náhrady za vyporiadávaný podiel je nesprávny a v rozpore s ustálenou\njudikatúrou najvyšších súdnych autorít, nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žiadny\nz posudkov netrpí vadami či chybami, pretože chyby v znaleckých posudkoch F. D. boli vytknuté znalcom\n\nF. B. a boli zrejmé aj z vyjadrenia F. D.. Najzásadnejší rozdiel v ohodnotení znalcami vznikol v rozdielnych\nzáveroch o hodnote pozemkov v k.ú. C. (LV č. XXX, pozemky registra C-KN parc. č. XXXX/X o výmere\n880 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere 422 m2, zastavaná plocha a nádvorie),\nvo vzťahu k čomu F. D. poskytol len čiastkové a neurčité odôvodnenie k rozporu v ohodnotení pozemkov,\nčo vzbudzuje pochybnosti o správnosti záverov jeho znaleckého posudku. Podľa záverov posudku č.\n140/2022 F. D. majú mať pozemky hodnotu 12,75 eur/m2, podľa znalca F. B. 35,42 eur/m2, ktorý riadne\nvysvetlil, čo bolo podkladom pre ohodnotenie pozemkov (vychádzal z ponúk a informácií realitných\nkancelárií a zo situácie na trhu, keď počas covidu bol záujem o pozemky vysoký), teda správne vychádzal\nz trhovej hodnoty nehnuteľností, pričom k svojmu vyjadreniu priložil aktuálnu ponuku (04/2024) na predaj\nzáhradného pozemku v k.ú. C., ktorý bol ponúkaný na predaj realitnou kanceláriou za sumu 43,28 eur/\nm2. Z neurčitého vyjadrenia F. D., náležitého vyjadrenia F. B.\na ponuky je podľa žalobkyne\nzrejmé, že F. D. podhodnotil pozemky a aktuálne ceny obdobných pozemkov v k.ú. C. majú vyššiu\nhodnotu. Súd prvej inštancie preto nemal postupovať výpočtom aritmetického priemeru, ale náležíte\nzvažovať aktuálnu hodnotu (v čase vyporiadania) jednotlivých nehnuteľností aj v svetle predloženej\nponuky na predaj obdobného pozemku. Uviedla, že primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd\na nemôže túto povinnosť preniesť na znalca, aj keď odborné znalecké závery sú jedným z podkladov pri\nurčení všeobecnej ceny, pričom ďalším môžu byť informácie realitných kancelárii. Súd prvej inštancie\npri posudzovaní výšky primeranej náhrady vychádzal výlučne zo znaleckých posudkov bez zohľadnenia\nďalších okolností (ponuka na predaj obdobného pozemku z 04/2024 prezentovaná F. B.) a aj keď sa\nvýpočet aritmetického priemeru medzi hodnotami podľa znaleckých posudkov môže javiť ako správny\npostup, takýto spôsob určenia primeranej náhrady je podľa žalobkyne nesprávny, pretože nezohľadňuje\ncenu nehnuteľností v čase vyporiadania a spolieha sa výlučne na závery znalcov. Súd prvej inštancie\nvychádzal výlučne zo znaleckých posudkov, iniciatívne vyvracal nikým nespochybňované závery F. B.\nvyplývajúce z jeho vyjadrenia, v ktorom kritizoval závery F. D.. F. D. vo vyjadrení tvrdil, že pozemky\nnemajú prístupovú komunikáciu a v znaleckom posudku č. 140/2022 tvrdí, že prístup na pozemok je po\nnespevnenej verejnej miestnej ceste, ale cez súkromný pozemok, čím vlastným neúplným vyjadrením\nspochybnil hodnovernosť znaleckého posudku č. 140/2022 a použitých koeficientov. Znalecký posudok\nč. 140/2022 F. D. je v rozpore s jeho vyjadrením. Súd prvej inštancie tak podľa žalobkyne postupoval\nv rozpore s ust. § 191 CSP, keď nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa\npoukázala na Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20.10.1997, Cpj 30/97 a namietala\naj záver súdu prvej inštancie o tom, že o správnosti súdom určenej výšky náhrady svedčí to, že E.\nG. predala žalovanému podiel v rovnakej výške (1/8) za sumu 18.500 eur, pretože E. G. nechcela\nvstupovať do súdneho sporu, a preto akceptovala nižšiu kúpnu cenu, ktorá nie je v súlade s trhovou\nhodnotou nehnuteľností. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru o primeranosti výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, keď na základe nesprávnych\nskutkových zistení a nesprávneho postupu v rozpore s ustálenou judikatúrou určil sumu 18.921,96 eur;\nžalobkyňa za výšku primeranej náhrady považovala sumu 20.337,50 eur, ktorá je od roku 2022 do roku\n2024 v súlade s trhovou hodnotou aj s ohľadom na obdobnú ponuku predloženú F. B.. S rozhodnutím\no nároku na náhradu trov konania sa žalobkyňa nestotožnila, pretože práve kvôli neochote žalovaného\ndohodnúť sa bola žalobkyňa nútená podať žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a uhradiť\ns tým spojený súdny poplatok vo výške 1.150 eur, nepriznaním nároku na náhradu trov konania je\nde facto sankcionovaná pre uplatnenie práva na súde, aj keď vedenie konania zavinil žalovaný, preto\nnepriznanie náhrady trov konania nemôže byť v súlade s princípom spravodlivosti. Poukázala na to,\nže žalovaný si bol vedomý toho, že s konaním na súde budú spojené vysoké náklady, a preto ponúkal\nžalobkyni náhradu, ktorá sa nerovnala skutočnej hodnote nehnuteľností, že na neochotu žalovaného a\nna jeho správanie pred podaním žaloby bolo nutné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania\nprihliadnuť - žalobkyňa chcela od počiatku opakovane uzavrieť dohodu, žalovaný mal záujem na\nvyporiadaní spoluvlastníctva len v prípade, že žalobkyňa bude akceptovať ním ponúkanú sumu náhrady\na komunikoval so žalobkyňou spôsobom, že buď zoberie to, čo jej ponúka alebo môžu ísť na súd.\nPráve v dôsledku konania a spôsobu komunikácie žalovaného bola žalobkyňa nútená podať žalobu,\nod počiatku sa domáhala náhrady vo výške určenej znaleckými posudkami F. B., pričom žalovaný až\nna prvom pojednávaní predložil znalecké posudky F. D.. Žalovaný počas konania tvrdil, že je ochotný\nzaplatiť žalobkyni sumu 19.000 eur, ale žalobkyňa poukazovala na to, že pri prvých rokovaniach o\nvyporiadaní navrhoval náhradu 14.000 - 15.000 eur, neskôr bo ochotný zaplatiť 18.500 eur, pričom až po\npodaní žaloby bol ochotný zaplatiť sumu 19.000 eur; právny zástupca žalovaného v 02/2023 kontaktoval\nprávneho zástupcu žalobkyne s tým, že má záujem sa dohodnúť, avšak následne nedoručil žiaden\nnávrh dohody a možnosťou dohody a údajnej zbytočnosti žaloby následne argumentoval v žalobe. Vo\nvzťahu k nepriznaniu nároku na náhradu trov konania poukázala žalobkyňa na uznesenie NS ČR sp.\n\nzn. 22 Cdo 2767/2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/50/2022, v kontexte ktorých\nbola presvedčená, že súd prvej inštancie nerozhodol správne a v rozpore s princípmi a zásadami CSP.\nPoukázala na aj nález ÚS SR č. k. III. ÚS 138/2022 z 23.06.2022.\n4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 28.10.2024 a uviedol, že napadnutý\nrozsudok považuje za vecne správny a žiadal ho potvrdiť. Žalobkyňa podľa žalovaného k veci\nnepristupovala korektne, žiadala od žalovaného neprimeranú sumu, pričom výška náhrady podľa\nrozsudku je vyššia, ako trhová cena podielu a stanovovanie ceny realitnými kanceláriami pre\nneporovnateľné nehnuteľnosti považoval žalovaný za neakceptovateľné. Žalobkyni podľa žalovaného\nide o jeho šikanu a bezdôvodné obohacovanie sa na úkor žalovaného, pretože sa nevie zmieriť, že jej\nprávny predchodca nedal toľko, ako žalovanému. Poukázal na to, akú čiastku žalobkyňa žiadala a aká\njej bola priznaná, pričom ide o zanedbateľný rozdiel.\n5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 16.12.2024, zotrvala na argumentácii\nuvedenej v odvolaní, že primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci\na na účely stanovenia ceny veci sú ponuky realitných kancelárii dôkaz o jednotlivých cenách obdobných\nvecí na mieste a v čase rozhodovania súdu. Vo zvyšku mala žalobkyňa za to, že útoky a prezentácia\nsubjektívnych názorov na osobu žalobkyne sú nepravdivé a nemajú žiadnu relevanciu v konaní, že\nžalobkyňa sa nepokúša bezdôvodne „obohatiť“ ani sa nepokúša žalovaného šikanovať, pretože od\nzačiatku konania ide len o priznanie primeranej náhrady. Je to podľa nej žalovaný, kto spor sám vyvolal\ntým, že nebol ochotný so žalobkyňou riadne komunikovať a riadne a včas predložiť včas jemu dostupné\nznalecké posudky na odhad hodnoty nehnuteľností, ani poskytnúť primeranú náhradu za spoluvlastnícky\npodiel žalobkyne, neustále sa vyjadroval, že buď žalobkyňa zoberie to, čo jej žalovaný ponúka alebo\nmôžu ísť na súd a neskôr tvrdil, že ide o zbytočný spor, údajnú šikanu a pokusy o bezdôvodné\nobohatenie. Žalovaný so žalobkyňou nejednal férovo, zatajoval informácie zo znaleckých posudkov\nF. D., tlačil na žalobkyňu, aby prijala jeho podhodnotené návrhy (14.000 eur) aj napriek vedomosti o\nskutočnej hodnote nehnuteľností. Žalovaný sa pokúša žalobkyňu vykresliť ako osobu, ktorá si konaním\nrieši nejaké údajné rodinné spory a odvádza pozornosť od podstaty veci, že žalobkyňa mala aj má\nzáujem na spravodlivom a dôstojnom riešení, preto žiadala žalovaného, aby sa zdržal nezmyselných\nosobných útokov.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne viac nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania v medziach dôvodov\nodvolania (§ 379 písm. c), § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobkyne voči rozsudku súdu prvej inštancie nie je podané dôvodne.\n8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd\nprvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska uplatnených nárokov, a jeho výsledky\naj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd\nprvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli\npre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,\nvyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko\nv hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd\nprvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie\nje tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie\nna základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj\nspravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie\nje potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného\nvyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobkyne.\n\n9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa\ndomáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného\nvlastníctva žalovaného s poukazom na nemožnosť ich reálneho rozdelenia a nemožnosť vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou, za primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel\no veľkosti 1/8 na nehnuteľnostiach, určenú podľa znaleckých posudkov F. B. v sume 20.337,50 eur.\nŽalovaný s navrhovaným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, nesúhlasil s\nvýškou primeranej náhrady a navrhoval sumu 18.500 eur (ktorú prijala ďalšia podielová spoluvlastníčka\nE. G.) a následne sumu 19.000 eur.\n10. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení\nspoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda\nmusí byť písomná.\n11. Podľa ust. § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať\nostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení\nspoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.\n12. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a\nvykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a\nna účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu\njednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť\na na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo\nspoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\n13. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j.\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)\nodvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že\nsúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.\n14. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní\nsprávne, ak po vyvodení neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového\nspoluvlastníctva, v prvom rade posudzoval možnosť reálneho rozdelenia spoločnej veci – nehnuteľností\n- a správne dovodil, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná (prihliadajúc na možnosti reálnej deľby z\npohľadu účelnosti a funkčného usporiadania stavieb, malú výmeru pozemkov prináležiacich k stavbám,\nveľkosť podielu žalobkyne, ktorému by zodpovedala výmera pozemkov v nepatrnej výmere, ktoré by ňou\nreálne neboli účelne využiteľné), v dôsledku čoho pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva\nstrán sporu prikázaním celej veci jednému spoluvlastníkovi (žalovanému) za primeranú náhradu. S\ndôvodmi, pre ktoré nehnuteľnosť prikázal žalovanému, sa odvolací súd rovnako stotožňuje (veľkosť\npodielov, účelné využitie veci, zhodný návrh strán, pripravenosť žalovaného žalobkyni zaplatiť náhradu\nza jej podiel). Uvedené závery súdu prvej inštancie odvolaním strán sporu (žalobkyne) neboli namietané,\navšak odvolací súd sa týmito skutočnosťami v súlade s ust. § 379 písm. c) CSP (podľa ktorého odvolací\nsúd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípade, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ust. § 142 Občianskeho zákonníka) zaoberal.\n\n16. Odvolacím námietkam žalobkyne, vzťahujúcim sa k výške priznanej náhrady (18.921,96 eur)\nnemožno priznať úspech. Jedným zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nsúdom (vychádzajúc z premisy, že žiadna osoba nie je povinná zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve\nproti svojej vôli a spoluvlastníci môžu podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať aj dohodou,\na ak sa nedohodnú, ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže obrátiť na súd so žalobou o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva) je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom\nza primeranú náhradu (§ 142 Občianskeho zákonníka), ktorý spôsob vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva je možný až vtedy, ak podielové spoluvlastníctvo nie je možné vyporiadať rozdelením\n(viď. záver v ods. 15 odôvodnenia vyššie). V takom prípade môže byť spoločná vec (i) prikázaná\ndo výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov alebo (ii) prikázaná do vlastníctva viacerým\nspoluvlastníkom (vznik nového podielového spoluvlastníctva) alebo (iii) môže byť jej časť oddelená od\ndoterajších spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní o prikázaní veci súd obligatórne prihliada najmä na veľkosť\nspoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči\nostatným spoluvlastníkov, ktoré kritéria však nie sú jediné a súd pri posudzovaní, komu prikáže spoločnú\nvec vychádza zo súhrnu všetkých okolností, ktoré sú v danej veci relevantné (uznesenie NS SR z\n28.09.2011 sp. zn. 1 Cdo 33/2010).\n17. Odvolací súd pripomína, že hľadisko kredibility (solventnosti) sa stáva samostatnou podmienkou\npre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku ktorej je nutné vždy prihliadať pri\nposúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok solventnosti zdôrazňuje hľadisko,\nže u spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí\nspĺňať i ústavné podmienky v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť poskytnúť primeranú\nnáhradu. O výške, spôsobe a časových okolnostiach tejto náhrady rozhoduje všeobecný súd. Podľa\nsúdnej praxe základom pre stanovenie primeranej náhrady je všeobecná cena obvyklá v danom mieste\na čase rozhodovania s tým, že túto súd určí zodpovedajúcim podielom z celej veci, nie cenou, za ktorú\nby bolo možné podiel predať.\n18. Uvedené správne dovodil a následne aj skúmal súd prvej inštancie, keď vychádzal z aritmetického\npriemeru všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej podľa znaleckých posudkov F. B. a znaleckých\nposudkov F. D.. Pokiaľ správnosť záverov znaleckých posudkov F. D. žalobkyňa spochybňovala (v\nzásade len) s poukazom na vyjadrenia znalca F. B., s uvedeným sa presvedčivo vysporiadal súd prvej\ninštancie, ak uviedol, že aj F. D. ohodnotil prístrešok (ako drevený altánok vo dvore za rodinným domom)\na počítal so stavebnými úpravami a modernizáciou rodinného domu 1, ktoré vymenoval, že F. B. bral\ndo úvahy zvýšený dopyt po pozemkoch v čase trvajúcej pandémie a že F. D. k rozdielom v znaleckých\nposudkoch poukázal na rozdielne použité koeficienty. Uvedené vysporiadanie sa s vyjadreniami znalcov\nnie je možné považovať za iniciatívne vyvracanie nikým nespochybňovaných záverov F. B. vyplývajúcich\nz jeho vyjadrenia, ako uvádzala žalobkyňa.\n19. F. B. predložená ponuka realitnej kancelárie (naviac jediná, u ktorej nie je zrejmý čas zverejnenia) iba\npodporovala ním vyvodený záver, že bral do úvahy zvýšený dopyt po pozemkoch občanov v Bratislavy\nv čase trvajúcej pandémie, ktorý dopyt považoval naopak F. D. za rovnaký ako ponuku. V zásade je\nmožné dovodiť, že každý zo znalcov považoval ním zvolenú metódu ako aj koeficienty za vhodnejšie a\nsprávne a len samotná skutočnosť, že F. B. namietal závery F. D., nesvedčí a nepreukazuje nesprávnosť\nznaleckých posudkov F. D., ako správne vyvodil súd prvej inštancie, ak vychádzal z ich rovnocennej\npresvedčivosti a vnútornej konzistentnosti (z dôvodov, že znalecké posudky boli vypracované odborne\nspôsobilými v zozname znalcov zapísanými znalcami pre odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, že\nvšetky znalecké posudky spĺňali formálne požiadavky podľa ust. § 15 zákona o znalcoch a tlmočníkoch,\nže obsahovali logickú analýzu skutočností, z ktorých znalci vychádzali (z vlastnej obhliadky a z\npredložených písomností), opis skutkového stavu vrátane analýzy hodnotených skutočnosti, popis\na zdôvodnenie výber použitej metódy vrátane záverov, ktoré sú logickým a prirodzeným vyústením\nrozboru skúmaných otázok/skutočností a zdôvodnenie výpočtu technickej hodnoty stavieb a použitých\nkoeficientov pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností). S uvedeným záverom súdu prvej inštancie\nsa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a dopĺňa, že tieto žalobkyňa rozporovala výhradne\nnámietkami F. B., s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a dôsledne vysporiadal v napadnutom\nrozsudku.\n\n20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy\nskutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli\nza konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho\nhodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. V posudzovanej veci s odvolaním sa na\nobsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n21. Žalobkyňa napadla odvolaním aj výrok o trovách konania a namietala, že kvôli neochote žalovaného\ndohodnúť sa bola žalobkyňa nútená podať žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (uhradiť\ns tým spojený súdny poplatok vo výške 1.150 eur) a nepriznaním nároku na náhradu trov konania\nje de facto sankcionovaná pre uplatnenie práva na súde, aj keď vedenie konania zavinil žalovaný,\npreto nepriznanie náhrady trov konania nemôže byť v súlade s princípom spravodlivosti. Žalobkyňa\nargumentovala, že žalovaný mal záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva len za jeho podmienok ohľadne\nvýšky náhrady, preto bola nútená podať žalobu a od počiatku sa domáhala náhrady vo výške určenej\nznaleckými posudkami F. B., pričom žalovaný predložil znalecké posudky F. D. až na prvom pojednávaní.\nNamietala, že žalovaný pri prvých rokovaniach o vyporiadaní navrhoval náhradu 14.000 - 15.000 eur,\nneskôr bol ochotný zaplatiť 18.500 eur a až po podaní žaloby bol ochotný zaplatiť sumu 19.000 eur.\n22. V nadväznosti na závery judikatúry, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie (a aj napr. nález\nč.k. III. ÚS 70/2024-33 zo dňa 24.04.2024), správne súd prvej inštancie posúdil trovy konania v\nkonaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v súlade s ust. § 255 CSP.\nVychádzajúc zo záverov ÚS SR, bolo potrebné zohľadniť, že v spore iniciovanom žalobkyňou ako\njedným z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností bolo rozhodnuté v súlade s jej žalobou čo sa týka\nspôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (s ktorým návrhom spôsobu vyporiadania súhlasil\naj samotný žalovaný). Žalobkyňa pri podaní žaloby odvodzovala výšku náhrady vyrovnávacieho podielu\nv sume 20.377,50 eur od znaleckých posudkov F. B., pri stanovení primeranej náhrady vyrovnávacieho\npodielu v sume 18.921,96 eur vychádzal prvoinštančný súd z aritmetického priemeru všeobecnej\nhodnoty nehnuteľností určenej podľa znaleckých posudkov F. B. predložených žalobkyňou a znaleckých\nposudkov F. D. predložených žalovaným (všeobecná hodnota nehnuteľností podľa znaleckých posudkov\nF. B. je 162.679,81 eur a podľa znaleckých posudkov F. D. je 140.071,52 eur, teda výsledná priemerná\nvšeobecná hodnota nehnuteľností je 151.375,67 eur a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne\n(1/8) na nehnuteľnostiach je 18.921,96 eur). Súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. § 255 CSP,\nteda z predpokladu, že v spore sa má úspešnej strane priznať plná náhrada trov konania a v prípade\nčiastočného úspechu do úvahy prichádza tomu korešpondujúce čiastočné priznanie náhrady trov alebo\nmožnosť vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V spore bolo rozhodnuté v\nsúlade so žalobou žalobkyne čo sa týka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, z čoho možno vyvodiť\nzáver o čiastočnom úspechu žalobkyne, pričom je potrebné zohľadniť rozdiel medzi navrhovaným\n(20.377,50 eur) a prisúdeným (18.921,96 eur) finančným vyrovnaním a postoj strán sporu (aktívny postoj\noboch strán sporu v priebehu sporu aj pred podaním žaloby, pričom strany so zrušením a vyporiadaním\npodielového spoluvlastníctva tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, súhlasili, sporná medzi stranami bola\nvýška primeranej finančnej náhrady). Správne súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že žalobkyni nebola\nprisúdená žalovaná suma (20.377,50 eur) a aj na to, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie vyššej\nsumy za podiel žalobkyne, ako pred podaním žaloby ponúkal žalobkyni (18.500 eur podľa odpovede\nzo dňa 03.11.2022 predchádzajúcej podaniu žaloby dňa 09.12.2022). Z uvedených dôvodov správne\nsúd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a zohľadňujúc čiastočný úspech žalobkyne\nvyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o\ntrovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a zohľadnil skutočnosť, že odvolaniu žalobkyne nebol priznaný úspech,\nteda úspešným v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v\nlehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/172/2022", "guid": "d79f5807-5b38-4c13-8a60-972fc5fd68a2:98e73235-d1c7-457e-97b3-89855d908689", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:49171648-cb65-4b5e-8c6c-307422588fb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.70.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.70.2024.2"}, {"guid": "ussr:1ad3b74b-811e-49e3-9517-e2c1dd0e9689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 138/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.138.2022.2"}, {"guid": "1a1eb691-d28e-418d-b152-939e7178a044:e84da092-7452-47ae-834f-7f2642d87690", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/50/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/50/2022 z 25. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1a1eb691-d28e-418d-b152-939e7178a044:e84da092-7452-47ae-834f-7f2642d87690"}, {"guid": "68c1fda2-d763-492c-af3d-f80194145776:02ec0d2d-a0a8-4020-bb16-3849809ee2ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4", "spisova_znacka": "41Cob/150/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/150/2013 z 17. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6809203318.4"}], "citovane_v": [{"guid": "96a6388d-4e8d-4e5f-9c15-20e525dd5dd7:d65ebfaa-8596-4cb9-a465-ef2997cbd707", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205041.1", "spisova_znacka": "9C/64/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/64/2025 z 18. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205041.1"}]}