{"guid": "7550281f-5181-4874-92e0-ab74eae018cc:63891d3b-3fbd-454b-9de0-0585904d054a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/16/2024 z 24. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 15CoCsp/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1", "identifikacne_cislo": "1622202262", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2025-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63891d3b-3fbd-454b-9de0-0585904d054a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/16/2024\n1622202262\n24. 09. 2025\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2025:1622202262.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyňa: EOS KSI\nSlovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Prievozská č. 2, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., IČO:\n53 255 739, Bratislava, Prievozská č. 2, v mene ktorej konajú Mgr. Martina Klačanová, JUDr. Marek\nBaraník a JUDr. Ján Dolejš, proti žalovanej: X. B. T. Y. Á. N. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. Q.,\nE.K. Č.. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.852,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Malacky zo dňa 8. marca 2024, č. k. 4 Csp 72/2022-147, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 8. marca 2024, č. k. 4 Csp 72/2022-147, p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 8.3.2024, č. k. 4 Csp 72/2022-147, zamietol žalobu\nžalobkyne a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne\nustanoveniami § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonníka\"), §\n39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 9, § 565, § 254\nods. 1, ods. 2, § 525\nods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník\"), § 92 ods.\n8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o\nbankách\"), § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ zákona\nč. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.\"). Pokiaľ ide o vecné\nodôvodnenie rozhodnutia uviedol, že pôvodná žalobkyňa BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so\nsídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri\nobchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, pobočky zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, sa\nžalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.852,66 € (1.565,10 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej\nistiny, 249,78 € z titulu dlžných zmluvných úrokov z úveru, 17,78 € z titulu dlžného poistného z úveru,\n20,00 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 27\n% ročne zo sumy 1.565,10 € od 17.1.2020 do zaplatenia\na s úrokmi z omeškania vo výške\n5 % ročne zo sumy 1.832,66 € od 17.1.2020 do zaplatenia.\nV žalobe uviedla, že dňa 22.3.2019\nuzavrela ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu\no revolvingovom spotrebiteľskom\núvere a vydaní kreditnej karty. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanej\nrevolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- €. Žalovaná po dobu trvania úverového\nvzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.627,98\n€. Uvedené potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovanej a potvrdenie o odfinancovaní peňažných\nprostriedkov. Žalovaná svoj záväzok splácať úver včas a riadne neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým\n\nsplátkam poskytnutého úveru uhradila žalobkyni do podania žaloby len časť dlžnej sumy a to 144,56\n€. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobkyňa vyhlásila dňa 16.1.2020\nmimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.\n1.2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.\n1.3. Súd uznesením zo dňa 25.8.2023 č. k. 4 Csp 72/2022-125, v zmysle § 80 C.s.p. pripustil, aby na\nmiesto pôvodnej žalobkyne do konania vstúpila terajšia žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n4.10.2023.\n1.4. V priebehu konania žalovaná uviedla, že po tom, čo stratila prácu, prestala úver splácať. Má 3\nmaloleté deti. Požiadala súd o splátky vo výške 20,- € mesačne.\n1.5.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere\na vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 23.3.2019 zistil, že žalobkyňa\nposkytla žalovanej úverový rámec vo výške 5.000,- €\ns aktuálnou výškou úverového\nrámca 1.600,- € a vydala jej kreditnú kartu. Výška prvého čerpania úveru prestavovala sumu 1.559,- €,\nktorá bola poukázaná predajcovi tovaru označenému v zmluve v celkovej cene 1.559,- €. Žalovaná sa\nzaviazala splácať čerpaný úver\na príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške\nminimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Termín splatnosti prvej splátky sa dohodol na 10.\ndeň v mesiaci nasledujúci po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru,\nsplatnosť splátok vždy 10. deň v mesiaci, úroková sadzba bola 27 % ročne, fixná. RPMN predstavovala\n30,61 %, priemerná RPMN 23,58 %. Celková čiastka k zaplateniu pri výške čerpania úverového rámca\n1.600,- € s výškou mesačnej splátky 153,63 € bola 1.843,56 €. Strany si taktiež dohodli výšku poplatku\nza poistenie úveru 5,29 %.\n1.5.2. Z písomnosti žalobkyne zo dňa 23.1.2020 označenej ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX\" súd zistil, že z dôvodu omeškania žalovanej so splácaním\núveru (i napriek opakovaným výzvam na úhradu), veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu\n16.1.2020 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.852,66 €, zloženej z úverovej istiny\nvo výške 1.565,10 €, dlžných úrokov, poplatkov\na poistného vo výške 267,56 € a\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške\n20,- €. Žalovanej bolo toto oznámenie\ndoručené 27.1.2020.\n1.5.3. Z prehľadu splácania úverového prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX spracovaného veriteľom vyplýva,\nže žalovaná na úver čerpala celkom sumu 1.614,08 €. Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že žalovaná\nveriteľovi uhradila do zosplatnenia úveru sumu 144,56 €. Do omeškania sa dostala so splátkou splatnou\n10.7.2019. Z potvrdenia veriteľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na vyššie\nuvedenom úverovom prípade žalovanej zo dňa 11.8.2022 je zrejmé, že žalovanej bola financovaná suma\n1.614,08 €.\n1.5.4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení konštatoval, že dňa 21.6.2023 uzavrela pôvodná žalobkyňa\nako postupca a žalobkyňa ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov, pričom\nz prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si žalobkyňa\nuplatňuje voči žalovanej v tomto konaní.\n1.5.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi pôvodnou\nžalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá Zmluva\no\nrevolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanej\nposkytnutý úverový rámec. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom\nzaloženým spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení\nObchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy\nspotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže\npôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet\npodnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala\nv rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal\notázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou\nsa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva\nalebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je\nrozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja\nnavzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane\nžalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti\npodľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp.\nten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej\nlegitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti,\nv skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je\n\nnositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú\nv konaní ide. Súd konštatoval, že\nžalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok\nz nesplácaných úverov zo dňa 21.6.2023, uzavretej medzi pôvodnou žalobkyňou ako postupcom a\nterajšou žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, na základe čoho malo dôjsť k\npostúpeniu pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobkyňu. Hoci v konaní\nuž bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny na strane žalobkyne,\nsúd prvej inštancie poukázal na to, že v súlade s § 80 C.s.p. predmetný návrh posudzoval len z hľadiska\ntoho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou\nsa spája prevod práva, o ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobkyne, so\nsvojim vstupom súhlasí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2018 sp.\nzn. 8Cdo/28/2017). Uviedol, že v tomto štádiu konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené\npredpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo,\nktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí\nvo veci samej a nie pri skúmaní procesného nástupníctva (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp. zn. 1Cdo/163/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006). Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu strany sporu na strane\nžalobkyne mu preto nijako nebránila v tom, aby skúmal, či v danom prípade došlo\nk\nplatnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu a v nadväznosti na to, či\nje žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.\n1.5.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. So zreteľom na to, že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok\nbola banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobkyňu bolo taktiež nevyhnutné splnenie zákonných\npodmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V\ntejto spojitosti poukázal na judikát R 60/2018, z ktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky\nbanky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto\nrozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno\nuvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Poukázal\ntaktiež na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej sa uvádza: „V sporoch s ochranou slabšej strany\nsúd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok\npodľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj\nv prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.\" Krajský súd v Bratislave\nv rozsudku z 29.11.2022 sp. zn. 3Co/84/2021, vychádzajúc z uvedenej právnej vety skonštatoval, že\npostupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen tvrdiť, ale i preukázať, že pred\npostúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie jeho\nzáväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň\n90\nkalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej\nlegitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne nedovoláva,\nnakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých skutkových\ntvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k aplikácii\nustanovenia § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok\n(k tomu aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 246/2019).\n1.5.7. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa bola povinná v konaní\npreukázať, že pôvodná žalobkyňa žalovanú v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách písomne vyzvala\nna splnenie jej splatného záväzku a táto i napriek tomu zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku\naspoň 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky.\nV súvislosti s písomnou\nvýzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31.3.2022 sp. zn.\n2 Cdo 266/2020, v ktorom dovolací\nsúd v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje\nvýzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona\no bankách\", dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia\n§ 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky,\nže je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru\ndojednanej zmluvy\no úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj\ncharakter výzvy\nv zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách.\" Následne Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky\nv uznesení zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 4 Cdo 75/2020 skonštatoval neprípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už\nbola vyriešená v spomínanom uznesení sp. zn. 2 Cdo 266/2020. Na vyriešenie tejto dovolacej otázky\nv uvedenom uznesení poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež v skoršom uznesení zo dňa\n25.5.2022 sp. zn. 4 Cdo 252/2021. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v iných veciach zvykne\n\nv tejto súvislosti poukazovať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2022,\nsp. zn. 8 Cdo 169/2020. Tento jej poukaz je podľa súdu prvej inštancie ale nenáležitý, keďže v uvedenom\nrozhodnutí dovolací súd právnu otázku „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje\nvýzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona\no bankách\" neriešil. Dovolací súd tu iba v rámci skúmania,\nči nedošlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces, ohľadom námietky nepreukázania\naktívnej vecnej legitimácie dovolateľky stručne poukázal na závery, ku ktorým dospeli oba nižšie súdy.\nVychádzajúc zo záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn.\n2Cdo/266/2020 je zjavné, že v okolnostiach prejednávanej veci za písomnú výzvu\nv zmysle\n§ 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti\núveru zo dňa 23.1.2020. Uvedené obzvlášť platí v situácii, keď samotné zosplatnenie úveru nebolo\nmožné považovať za účinné, keďže v konaní nebolo ničím preukázané (a ani žalobkyňou tvrdené), že by\npôvodná žalobkyňa pred doručením oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru žalovanú upozornila na\nmožnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyňa v konaní\nnepreukázala existenciu písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd prvej inštancie\nkonštatoval, že neboli splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z uvedeného ustanovenia pre\npostúpenie predmetnej pohľadávky na žalobkyňu, čo predstavuje dôvod neplatnosti tohto postúpenia v\nzmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky nie\nje daná ani aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tejto veci. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.\n1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.\ndôvodiac, že žalovaná síce mala v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá, súd jej však\nnárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, pretože jej\nv konaní žiadne trovy\nnevznikli (viď R 72/2018).\n2.1. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie\nnesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n2.2. K otázke nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v aplikácii nesprávneho zákonného\nustanovenia na prejednávaný prípad a aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne odvolateľka uviedla, že\nz odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd na súdený prípad nesprávne aplikoval § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Dôvodila, že z dikcie § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka je zrejmé, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka\niba vtedy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. V takom prípade\nje potrebné, aby bol dlžník v omeškaní aspoň tri mesiace so zaplatením určitej splátky, a zároveň je\ndodávateľ povinný dlžníka upozorniť na možnosť zosplatnenia, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní.\nOdvolateľka uviedla, že medzi jej právnym predchodcom a žalovanou bola dňa 23.3.2019 uzatvorená\nzmluva, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver (Kreditná karta) s\nvýškou úverového rámca 5.000,- € (bez ohľadu na to, že výška mesačnej splátky bola dohodnutá na min.\n3 % z aktuálnej výšky úverového rámca). Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, a tak\nprávny predchodca žalobkyne podaním zo dňa 23.1.2020 vyzval žalovanú v zmysle § 563 Občianskeho\nzákonníka na splatenie celého zostávajúceho dlhu. Právny predchodca žalobkyne k predmetnej výzve\nzaslal aj doručenku,\nz ktorej vyplýva, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.\nŽalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nkeďže v prejednávanom prípade nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté plnenie v splátkach,\nv dôsledku čoho na vec ani nemožno aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka, resp. § 53\nods.\n9 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má za to, že z dôkazov v súdnom konaní jednoznačne vyplýva,\nže v Zmluve absentovala medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o plnení v splátkach na dobu\nurčitú. Zdôraznila, že v uvedenom prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver\nvo forme kreditnej karty - a nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať\nposkytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť\nalebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady\nmá opäť\nk dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať\nstále\nk dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s\nkaždou splátkou zvyšuje. V predmetnom prípade tak nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná\nsplátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť, bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením\nv existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. To znamená, že v prípade, že by sa žalovaná rozhodla\n\nfinančné prostriedky vôbec v daný mesiac nečerpať, nevznikla by jej ani povinnosť uhradiť tú-ktorú\nmesačnú splátku. Z uvedeného dôvodu teda nemožno hovoriť\no tom, že bolo plnenie\nv splátkach dojednané (nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním úveru). Podľa\nObčiansky zákonník II. § 451-880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck. Števček M... [et al.] 2019,\n2131 s. ISBN 978-80-7400-770-5: „Pri plnení\nv splátkach je dlh, ktorého výška je vopred určená,\nrozdelený na dve alebo viac čiastkových plnení, ktorých súčet predstavuje celkový objem záväzku. Od\nplnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce sa plnenie, resp. plnenie opakujúcich sa\ndávok v trvajúcom záväzkom vzťahu. Celková výška dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď\nju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na dobu určitú) a závisí od doby trvania samotného záväzku.\nZáväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením nezanikajú splnením v pravom slova zmysle slova, ale\nuplynutím času, výpoveďou, dohodou alebo iným odlišným spôsobom.\" V súlade s § 563 Občianskeho\nzákonníka preto došlo výzvou zo dňa 23.1.2020 zo strany pôvodného veriteľa\nk uplatneniu si\nsvojho práva, keď od dlžníka požadoval splatenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas\njeho úplného splatenia a až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej.\nNa základe uvedeného je žalobkyňa názoru, že súd vo svojom odôvodnení nesprávne aplikoval na\nposudzovaný prípad § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka a naopak na\nvec opomenul aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho vychádza rozhodnutie súdu\nprvej inštancie\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v tejto súvislosti\npoukázala na skutočnosť, že zmluva bola v spornom prípade uzavretá na dobu neurčitú. Uvedené\nvyplýva z článku 2\nods. 2.1. Zmluvy : „ZoRSÚ je uzatvorená na dobu neurčitú.\" Odvolateľka\nďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/250/2014, podľa\nktorého: „Forma výzvy k splneniu dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú\nvýzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi. Aj\npáchateľ trestného činu je v omeškaní nasledujúci deň po dni, kedy bol požiadaný poškodeným o\nzaplatenie dlhu (spôsobenej škody).\" Na základe uvedeného žalobkyňa považuje za nesporné, že jej\nprávny predchodca vyzval žalovanú písomným podaním zo dňa 23.1.2020 označeným ako „Oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Predžalobná výzva\" v súlade s § 563\nObčianskeho zákonníka k úhrade dlhu vzniknutého zo zmluvy vo výške 1.852,66 € vrátane príslušenstva\na prípadných poplatkov. K predmetnej výzve doložila aj doklad preukazujúci doručovanie. Žalobkyňa tak\nzastáva názor, že jej pohľadávka bola v súlade s 563 Občianskeho zákonníka v čase postúpenia splatná\nv celom rozsahu, a teda medzi žalobkyňou a postupcom došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, z\nčoho jasne vyplýva, že žalobkyňa je v tomto konaní bez pochyby aktívne vecne legitimovaná.\n2.3. V otázke aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že\npostupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Dôvodila, že\nžalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite\ndlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané, že bola postupcom vyzvaná na úhradu\nomeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 23.1.2020. Poukázala aj na aktuálnu rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.\n9 Cdo 165/2022, 8 Cdo 169/2020), ktorá\npripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách bolo možné považovať aj\noznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je\nvýzva dlžníkovi na zaplatenie.\nZ uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení\npredčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8\nZákona o bankách, pretože relevantným bude obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti.\nUvedený právny záver plne korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy nič\nnebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do jednej listiny. Ďalej odvolateľka poukázala\nna uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Cdo 165/2022, zo dňa 27.9.2023,\npodľa ktorého: „Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej\nsumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia\nmusí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na\nomeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku.\nZ výzvy na zaplatenie nemusí výslovne\nvyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi\nk postúpeniu pohľadávky, musí z nej však\nbyť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.\nDovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn.\n7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o\nbankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva\ndlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. V posudzovanom prípade právny predchodca žalobkyne, Poštová\nbanka, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 6. mája 2019 (č. l. 8 a nasl. spisu) postúpil na žalobkyňu\npohľadávku žalovaného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Na č. l. 45 spisu je založená výzva\n\nprávneho predchodcu žalobkyne adresovaná žalovanému na zaplatenie dlžnej pohľadávky zo Zmluvy\no úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 4. marca 2015, ktorá je právnym predchodcom žalobkyne datovaná\ndňom 16. januára 2017. Žalobkyňa súdu predložila i listinu z 13. februára 2017 adresovanú žalovanému\n(č. l. 18 spisu), ktorej obsahom bolo vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky zo Zmluvy\no úvere č. XXXXXXXXXX zo 4. marca 2015 ako aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou bol\nžalovaný k 13. februáru 2017 v omeškaní. Súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd nepovažovali takéto\noznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o\nbankách s odôvodnením, že pre postúpenie pohľadávky v zmysle predmetného ustanovenia Zákona o\nbankách nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka klienta informovať,\nže po márnom uplynutí tejto lehoty bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Ak teda odvolací\nsúd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vyslovil, že žalobkyňa predloženými listinami zo 16. januára\n2017 a 13. februára 2017 vzhľadom na ich obsah a dátum vyhotovenia i doručovania nepreukázala\nsplnenie požiadaviek v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože ich účelom bolo iba splnenie\npodmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a nemajú žiaden vzťah k právnemu úkonu\npostúpenia pohľadávky, od ktorého žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore,\ndovolací súd uzatvára, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Nad rámec dáva dovolací súd ešte do pozornosti potrebu zaoberať sa otázkou, či žalovaný mal\nobjektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom mu doručovaných výziev postupcu zo 16. januára 2017\na 13. februára 2017 (bez ohľadu na to, či tak skutočne urobil), keď z obsahu súdneho spisu sa javí, že\npredmetné písomnosti boli žalovanému doručované na adresu uvedenú v Zmluve o úvere\nč.\nXXXXXXXXXX a žalovaný si ich v odbernej lehote neprevzal. Dovolací súd pripomína, že ak adresát\nmal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho\núkonu obsahujúceho takýto prejav vôle bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. V\nkontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny\nnázor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách musí banka klienta informovať\no možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže\nbyť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45\nods. 1 OZ).\" Ďalej poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 CoCsp 5/2022, zo\ndňa 3.1.2023, podľa ktorého: „Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Cdo/169/2020, z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa §\n92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak\njeho obsahom je výzva dlžníkom na zaplatenie pohľadávky, z ktorej ale nemusí vyplývať, že ak dlžník\nsumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky v kontexte aj záverov prijatých na kolégiu\nobčianskoprávneho úseku Krajského súdu v Košiciach dňa 6.4.2022.\" Odvolateľka dôvodila, že jej\nprávny predchodca žalovanej zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.1.2020,\nktoré v zmysle vyššie uvedeného predstavuje aj výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v\nkonaní súčasne preukázal, že predmetná listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. V súvislosti\ns predloženou výzvou žalobkyňa uviedla, že sa jedná o kvalifikovanú výzvu banky žalovanej v zmysle §\n92 ods. 8 Zákona o bankách. Obsahom tohto podania bola výzva postupcu, aby žalovaná uhradila dlžnú\nsumu. Žalobkyni preto nie je zrejmé, z akého dôvodu uvedená výzva postupcu nestačí a súd si vytvára\nvlastné podmienky, nakoľko § 92 ods. 8 Zákona o bankách pojednáva len o písomnej výzve banky\n(bez akýchkoľvek osobitých náležitostí) voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných\nsplátok úveru, resp. akejkoľvek časti peňažného záväzku klienta, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek\nza trvania omeškania dlžníka. Postup súdu, ktorým si „upravil\" zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona\no bankách v rozpore so zákonom, keď uviedol, že žalobkyňa nepreukázala súdu existenciu výzvy\npostupcu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, i napriek tomu, že vyššie súdne autority považujú za\nvýzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, je\npodľa názoru žalobkyne v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého\nprávomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej), nakoľko zákonné § 92 ods. 8\nZákona o bankách nevyžaduje žiadnu výlučnú a samostatnú písomnú výzvu postupcu pred postúpením\npohľadávky s upozornením spotrebiteľa na to, že je oprávnený pohľadávku postúpiť na iný subjekt.\n2.4. Odvolateľka poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nPL.\nÚS 11/2016, zo dňa 7.2.2018, podľa ktorého: „Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany\nspotrebiteľa, dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných\nštandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou\nsúčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov\nje nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.\" V tejto súvislosti žalobkyňa\n\npoukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.5.2020, sp. zn. 4 Cdo\n9/2017, podľa ktorého: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou\nprávneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI. ÚS 242/07.\"\nĎalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n22.6.2017,\nsp. zn. II. ÚS 796/2016-65, podľa ktorého: „Právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno\nchápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať\". Išlo by totiž o\nporušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony\npatrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom. Žalobkyňa\nmá preto za to, že právny názor, aký\nv odôvodnení vyslovil okresný súd, nemá oporu v\nžiadnom zákonnom ustanovení, nakoľko podľa jej názoru je nepochybne výzva zo dňa 23.1.2020 takou\nvýzvou, na základe ktorej bol postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobkyňu. Ustanovenie §\n92 ods. 8 Zákona\no bankách totiž vôbec neurčuje, že by malo ísť o samostatnú\na výlučnú výzvu, ani žiadne jej osobitné náležitosti - ale práve naopak - ak sú kumulatívne splnené\nvyššie uvedené podmienky, tak potom k účinnému postúpeniu riadne došlo a žalobkyňa je v konaní\naktívne vecne legitimovaná. Na základe uvedeného považuje žalobkyňa za nesporné, že v konaní bolo\nriadne preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu\nv omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo\nk\nporušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ako ani § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.\nS\nohľadom na vyššie uvedené žalobkyňa nemôže súhlasiť so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie, nakoľko v súdenom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a teda je v konaní\naktívne vecne legitimovaným subjektom.\n2.5. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom\nrozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.\n4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§\n379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať\núspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa\n24. septembra 2025; o\ntermíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378\nods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.), rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.).\n5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie\nv kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, predovšetkým, či súd prvej inštancie dospel k\nsprávnemu záveru v otázke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní.\n7. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné. Žalobkyňa sa nestotožnila so závermi prvoinštančného súdu\no\nnedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav, ktorý vyplýva\nz hmotného\npráva, kedy jedna zo strán civilného sporového konania (žalobkyňa) je subjektom hmotnoprávneho\noprávnenia, ktoré je predmetom sporu, je aktívne vecne legitimovaný a strana sporu, ktorá vystupuje\nna opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne\nlegitimovaným subjektom.\n8. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po\n\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n10. Odvolací súd uvádza, že využitie dispozitívneho úkonu veriteľa vo forme žiadosti o splatenie celej\npohľadávky predstavuje sankciu za omeškanie dlžníka s plnením splátok\nv podobe straty\nvýhody splátok. Odvolací súd sa s tvrdením žalobkyne, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom\na žalovanou dohoda o plnení v splátkach absentovala, a preto nebolo možné využiť možnosť žiadať\nsplateného dlhu naraz, nestotožňuje. Z predmetnej zmluvy, jej bodu 1.4 (č. l. 31 a nasl. spisu) vyplýva\npovinnosť dlžníka splácať revolvingový úver\nv dohodnutých splátkach, a to v\nkalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol čerpaný revolvingový úver. Odvolací súd\npoukazuje na to, že už v samotnej zmluve je, v súvislosti so splátkami uvedené, že (bod 1. zmluvy)\nvýška mesačnej splátky je 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10.\ndeň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie Revolvingového úveru.\nZ obsahu zmluvy taktiež vyplýva, že čiastočne išlo o účelový revolvingový úver, prvé čerpanie úveru\nje viazané na nákup tovaru alebo služby, cena tovaru alebo služby je 1.599,- €, z potvrdenia na č. l.\nspisu 46 vyplýva, že uvedená čiastka bola žalovanej poskytnutá dňa 27.3.2019. Prvá splátka tak bola\nsplatná dňa 10.4.2019, čo vyplýva aj z výpisu úverového účtu na č. l. 44 a nasl. Z výpisu úverového\núčtu je taktiež zrejmé, že výška splátky bola stanovená v sume 48,- € a pozostávala zo splátky istiny vo\nvýške 40,85 €, úrokov vo výške 4,61 € a poistenia vo výške 2,54 €. Takto určená splátka korešponduje s\npercentuálnym dojednaním výšky splátky. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na bod 7.1 písm. a) zmluvy,\nkde si zmluvné strany dojednali pre prípad, že žalovaná ako klietka by neplnila svoje povinnosti riadne a\nvčas splácať svoje záväzky voči banke, oprávnenie banky, okrem iného, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\nrevolvingového úveru. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná žalobkyňa si, pre prípad porušenia zmluvnej\npovinnosti splácať poskytnutý úver riadnej a včas, dojednala ako následok porušenia tejto povinnosti\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktoré musí byť vykonané v súlade s § 53 ods. 9 v spojení\ns\n§ 565 Občianskeho zákonníka. Samotná zmluva upravovala túto možnosť, pričom aj\nz\nkonania pôvodnej žalobkyne vyplýva, že postupovala v súlade s týmito ustanoveniami, keďže pristúpila\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.\nV zmysle\nbodu 7.4. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru\nje splatný celý dlh. Skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, že\nk jednorazovému\nzosplatneniu úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, ale išlo\no výzvu\nveriteľa na splatenie dlhu podľa § 563 Občianskeho zákonníka, sa s ohľadom na uvedené skutočnosti\nodvolaciemu súdu javí ako účelové a ničím nepodložené. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej\ninštancie jednoznačne vyplynulo, že plnenie dlhu bolo dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach.\nNemožno preto akceptovať argumentáciu žalobkyne založenú na tom, že medzi pôvodnou žalobkyňou\nako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom nebolo dohodnuté plnenie v splátkach. Odvolací súd poukazuje\nna § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať\nnielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto\nvôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z oznámenia zo dňa 23.1.2020 (č. l. spisu 47) podľa názoru\nodvolacieho súdu je zrejmé, že vyzýva k jednorazovému splateniu úveru z dôvodu nesplácania úveru\nriadne a včas, teda omeškania s úhradou záväzkov. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď\nna posudzovaný prípad aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho\nzákonníka.\n11.1. V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie mala odvolateľka za to, že postupca dodržal\nvšetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. Poukázala aj na aktuálnu\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (konkrétne rozhodnutia sp. zn. 9 Cdo\n165/2022, 8 Cdo 169/2020), ktorá pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o\nbankách bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej\npodmienky, že jeho obsahom je aj výzva dlžníkovi na zaplatenie. V súvislosti s uvedenou otázkou\nodvolací súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 V Cdo 4/2025, zo dňa 30.7.2025, podľa ktorého „Zo zhora uvedených rozhodnutí najvyššieho\nsúdu a ich rozboru vyplýva, že v spore nastolenou otázkou sa najvyšší súd už zaoberal\", pričom prevažne\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu (senátov 2 C, 4 C a aj 8 C) zastáva názor, že „Ustanovenie §\n92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt\nosobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Predmetnou výzvou\nnemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o\nvyhlásení úveru za predčasne splatný\". Takýto výklad je podľa veľkého senátu najvyššieho súdu súladný\ns princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa\nv spotrebiteľských veciach (ktorý\n\nvychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania\ndominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán)\na tiež zodpovedá základnému výkladovému pravidlu zakotvenému v spotrebiteľskom práve v § 54\nObčianskeho zákonníka. Možno k nemu dospieť tak gramatickým (jazykovým), ako aj systematickým\nvýkladom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách a tiež so zreteľom na zmysel právnej normy.\nPredmetné ustanovenie poskytuje ochranu klientom banky (a teda aj spotrebiteľom). Jeho cieľom a\núčelom je umožniť klientovi, aby po upozornení na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj\nnebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS, čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal možnosť\ntomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí (viď\númysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o bankách). Ešte predtým ako sa banka\nrozhodne vzniknutú pohľadávku postúpiť musí nevyhnutne v prvom rade realizovať kroky predpokladané\nv ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda musí predovšetkým platne zosplatniť svoju\npohľadávku a až následne môže realizovať kroky k jej postúpeniu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o\nbankách. Prvým zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky je teda existencia\nsplatnej pohľadávky alebo jej časti, čo tiež predpokladá výzvu „meškajúcemu\" spotrebiteľovi, avšak\npovahou a účelom odlišnú, než akú má na mysli ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ustanovenie\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje za akých podmienok môže banka žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky; ide\no kumulatívne podmienky, a to nesplácanie úveru po dobu\ntroch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\nNaproti tomu ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má postavenie lex specialis k § 524 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, keďže sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v Občianskom zákonníku\npožadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. Zákonodarca prostredníctvom stanovenia prísnejších\npodmienok pre postúpenie pohľadávky chráni klienta pred tým, aby ním poskytnuté informácie týkajúce\nsa jeho osoby a pomerov neboli postupované bez žiadnych zákonných obmedzení, a preto pred\nsamotným postúpením stanovil povinnosť banky spotrebiteľa/dlžníka o tomto zámere informovať. Ak\nby zákonodarca zamýšľal spojenie povinností banky do jedného právneho úkonu, tak by to explicitne\nuviedol v zákone, alebo by jednotlivé ustanovenia prepojil odkazom. Na podporu zhora uvedeného/\nprezentovaného výkladu najvyšší súd poukazuje aj na svoju doterajšiu (už citovanú) judikatúru v zmysle\nktorej „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového\ntajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky,\nku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon (R 60/2018)\". Napokon aj\nv zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie zo dňa 20.6.2018 č. k. IV.\nÚS 371/2018-43) taká interpretácia spotrebiteľskej legislatívy, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany\nspotrebiteľa a ochranu zmluvnej spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a nemožno ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona. Logicky\nv súvislosti s predmetným výkladom sa vynára aj otázka, aké náležitosti by mali byť obsahom výzvy\npodľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Podľa názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, obsahom výzvy banky podľa ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/\npripravovaný zámer banky previesť existujúcu pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej\nzmluvy na inú osobu, s upovedomením že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj\nmimo bankového sektora.\"\n11.2. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o absencii\nvýzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a z neho vyplývajúci záver o nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie žalobkyne v prejednávanom spore za správny. Keďže súd prvej inštancie správne\npostupoval, ak žalobu žalobkyne zamietol, odvolací súd postupom podľa § 387 C.s.p. rozsudok ako\nvecne správny potvrdil.\n12. Ako správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento žalovanej\nnepriznal nárok na náhradu trov konania, postupujúc podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.\nŽalovaná mala síce v konaní plný procesný úspech, ako však vyplýva zo spisu, žiadne trovy jej nevznikli.\n13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, mala by\npreto nárok na náhradu trov konania, v odvolacom konaní však zostala pasívna a ako vyplýva zo spisu,\nžiadne trovy jej nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/72/2022", "guid": "0f20741e-226d-4759-b2f9-85498dccc634:cb422a43-d23c-4ca8-93ee-3673300ec3be", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "9aeb233d-3d89-4167-b109-dcde571f2a3d:88de9abf-c4b4-44ad-81cd-6a292e66540a", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/84/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/84/2021 z 29. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9aeb233d-3d89-4167-b109-dcde571f2a3d:88de9abf-c4b4-44ad-81cd-6a292e66540a"}, {"guid": "df413165-26ee-43c8-b81b-61d792b25186:ab5e4623-0382-425f-8c54-e7b5c3174933", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/5/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/5/2022 z 1. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df413165-26ee-43c8-b81b-61d792b25186:ab5e4623-0382-425f-8c54-e7b5c3174933"}, {"guid": "4f988901-00c4-4990-b298-9bc031c6f16f:ff63e21b-551f-4e91-b6bc-29c984efebc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/72/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Csp/72/2022 z 16. 11. 2022", "sud": "Okresný súd Revúca", "datum_vydania": "2022-11-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f988901-00c4-4990-b298-9bc031c6f16f:ff63e21b-551f-4e91-b6bc-29c984efebc0"}], "citovane_v": []}