{"guid": "f8480f26-ea14-4b05-9dcf-1e55c1f36293:d00f808d-8e92-4c3b-919d-48a39e7ef480", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1", "spisova_znacka": "8Co/122/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/122/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2025, sp. zn. 8Co/122/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1", "identifikacne_cislo": "1622201721", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d00f808d-8e92-4c3b-919d-48a39e7ef480", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/122/2024\n1622201721\n28. 01. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1622201721.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: D. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. R.Ý.\nŠ. XXX, zastúpená: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti\nžalovanému: R. R., Q.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXX, zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom\nNa vŕšku 1, Bratislava, o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o\núplné vylúčenie žalobkyne z užívania nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Malacky z 15. júla 2024, č. k. 32C/89/2022-146, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nŽalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovanému, zamietol vzájomnú\nžalobu žalovaného proti žalobkyni, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu\nMalacky č.k. 32C/47/2022-33 zo dňa 14.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 1Co/8/2022-74 zo dňa 25.05.2022 a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nSkutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 143, § 144 a §\n146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne ani vzájomná žaloba\nžalovaného nie je dôvodná. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou podanou proti žalovanému\nako jej bývalému manželovi domáhala jeho úplného vylúčenia z užívania rodinného domu so súpisným\nčíslom XXX T. R. Š., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. a K. R. Š. (ďalej tiež len\n\"Rodinný dom\") a pozemkov O.-X. Č.. XXXX/XX a O.-X. XXXX/XX (ďalej tiež len \"Pozemky\"; Pozemky\na Rodinný dom spoločne a jednotlivo tiež len ako \"Nehnuteľnosti\") a žalovaný sa vzájomnou žalobou\nzas domáhal úplného vylúčenia žalobkyne z užívania Rodinného domu a Pozemkov, tvrdiac, že druhá\nstrana sa voči nim dopúšťa fyzického a psychického násilia. Konštatoval, že Rodinný dom i Pozemky\nsú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, ktorí sú bývalými manželmi a hoci toto\nbezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode ich manželstva, ku dňu\nvyhlásenia rozsudku súdu nebolo právoplatne vyporiadané, a zároveň spolužitie medzi stranami trvá,\nčím boli splnené podmienky pre aplikáciu § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tomto závere\nnič nemení skutočnosť, že žalovanému bolo neodkladným opatrením súdu zakázané do Rodinného\ndomu vstupovať, pretože je zjavné, že nebyť tohto rozhodnutia, žalovaný by v užívaní Rodinného\ndomu spoločne so žalobkyňou pokračoval. Súčasne je tu daná aktívna i pasívna legitimácia žalobkyne\ni žalovaného, pretože žalobu podal jeden z (bývalých) manželov proti druhému manželovi. Vyššie\nuvedené podmienky sú splnené ako vo vzťahu k žalobe, tak i vo vzťahu k podanej vzájomnej\nžalobe. Žalobkyňa uvádzala v konaní, že žalovaný sa voči nej často a opakovane dopúšťal rôznych\nverbálnych a fyzických útokov a opakovane ju napádal, čo žalobkyňa bola nútená oznamovať príslušným\n\norgánom, konkrétne označila incident zo dňa 03.04.2022, kedy sa mal žalovaný správať agresívne\na nebezpečne, v dôsledku čoho ho privolaná policajná hliadka vykázala z obydlia. Na pojednávaní\nuvádzala, že policajné hliadky volala opakovane, neuviedla však konkrétne dátumy, ani nešpecifikovala,\npre aké konkrétne konanie žalovaného tieto hliadky volala. Uviedla, že na žalovaného podávala viacero\noznámení v dňoch 27.04.2020, 23.09.2020, 06.07.2021, 27.11.2021, 03.04.2022, tieto oznámenia však\nsúdu nepredložila. Pri svojom výsluchu uviedla, že ju žalovaný sotil už keď bola prvý raz tehotná.\nVulgarizmy boli na dennom poriadku, robil jej žiarlivostné scény, vyhrážal sa jej, že jej podpáli dom, zbil\nju veľmi veľakrát. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz,\nnavrhla vypočuť svedkov R. R. mladšieho a J. U.. Ďalšie dokazovanie navrhované žalobkyňou súd\nnevykonal. Konkrétne žalobkyňa navrhovala dokazovanie doplniť ešte čestnými prehláseniami G. G.\nZ. Q. zo dňa 09.06.2024, T. K. zo dňa 11.06.2024, G. X., z 11.06.2024, X. K. z 12.06.2024, H. Y. z\n13.06.2024, J. U. z 14.06.2024, a J. Y., P. T., T. M. G. J. H. bez dátumu, veterinárnymi osvedčeniami z\noktóbra 2014, a ďalej čestným prehlásením, resp. výsluchom H. Q., pričom však tieto návrhy doručila\ndo spisu, resp. predniesla na pojednávaní až dňa 17.06.2024, t.j. v deň posledného pojednávania.\nTento postup súd odôvodnil tým, že právni zástupcovia strán boli na predchádzajúcom pojednávaní\nvýslovne upozornení na to, že si majú pripraviť záverečné reči a vykonanie týchto dôkazov by si\nvyžiadalo odročenie termínu pojednávania, preto v súlade s § 153 ods. 2 C.s.p. na všetky uvedené\nnávrhy na doplnenie dokazovania neprihliadol. Konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní od počiatku\nzastúpená advokátom, žalovaný jej skutkové tvrdenia od začiatku spochybňoval, súd preto nevzhliadol\nžiaden legitímny dôvod pre to, aby aproboval takto oneskorené predkladanie dôkazných návrhov zo\nstrany žalobkyne a teda pri rozhodovaní s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania z týchto\ndôkazov nevychádzal. Súd nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním výpisu z priestupkového registra\nžalovaného za posledných 10 rokov, keďže žalobkyňa k tomuto dôkaznému návrhu nepredložila žiadne\nskutkové tvrdenie, ktoré by ním malo byť preukázané, t.j. netvrdila, že sa žalovaný dopustil akéhokoľvek\npriestupku, čo by malo byť uvedeným výpisom preukázané. Svedeckú výpoveď R. R. ml. súd považoval\nza nedôveryhodnú, a to najmä z toho dôvodu, že svedok celkom otvorene priznával, že sa od začiatku\npriamo zúčastňuje celého konania, matke - žalobkyni platí advokáta, komunikuje s ňou i s advokátom\no celej veci a preto nemožno jeho svedeckú výpoveď považovať za objektívnu, neovplyvnenú jeho\nzáujmom na veci a uveriteľnú. Svedok má s matkou dobrý vzťah, čo potvrdili všetky zúčastnené osoby,\nvrátane sestier svedka a naopak so žalovaným má vzťah zlý. Žalovaný na svedka podal viacero trestných\nči priestupkových oznámení a obviňuje ho z psychického i fyzického násilia voči jeho osobe. Konflikty\nmedzi otcom a synom potvrdzujú tiež svedecké výpovede J. O. a J. Š. a úradné záznamy polície o\nvypočutých zvukových nahrávkach, z ktorých sú zjavné slovné vulgárne hádky medzi týmito osobami.\nSúd konštatoval, že svedok môže mať tendenciu vypovedať v prospech spriaznenej osoby - matky a\nna škodu jeho otca, s ktorým je sám rozhádaný, čo potvrdzuje i skutočnosť, že svedok matke platí\nprávnika a počas celého výsluchu o veci vypovedal, akoby na nej mal osobný záujem (uviedol, že\ns matkou \"museli podať žalobu\", lebo sa s otcom \"nevedeli dohodnúť\", návrh mimosúdnej dohodli\n\"dávali dokopy s právničkou\", o advokátovi sa vyjadroval ako \"náš právnik\"). Pokiaľ teda malo byť celé\ndokazovanie skutočností tvrdených žalobkyňou založené na svedeckej výpovedi jediného svedka - jej\nsyna, nemožno v žiadnom prípade prijať záver o unesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne.\nPokiaľ ide o výsluch svedka J. U., tento vo vzťahu k násiliu medzi stranami vypovedal len, že žalovaný\nsa na adresu žalobkyne nikdy nevyjadroval dobre, že ju mal v úmysle zbaviť svojprávnosti. Svedok\nnikdy nevidel, že by žalovaný žalobkyňu udrel. Uviedol síce, že videl jej monokel, ale o tom, kto\nzaňho mohol, uviedol len domnienku v zmysle, že všetci vedeli, že to bolo z bitky. Taktiež uviedol\nlen domnienku, že žalovaný mal biť svoju ženu i deti ešte keď boli deťmi, avšak ani vtedy to nevidel.\nUzavrel, že výpoveďou svedka J. U. sa taktiež žalobkyni nepodarilo jej skutkové tvrdenia preukázať, keď\nsvedok žiadne fyzické útoky nikdy nevidel a ohľadom psychického násilia neuviedol žiadne konkrétne\nudalosti, ktorých by bol prítomný a z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa žalovaný voči žalobkyni\ntakého konania vôbec dopúšťal, prípadne dopúšťal v takej intenzite, aká je predpokladaná § 146 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Súd mal za to, že ojedinelé, hoci i viaceré incidenty, pri ktorých by aj\nžalovaný žalobkyni napríklad nadával alebo ju urážal, ešte nedosahujú takú intenzitu, aby bolo možné\nkonštatovať neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a nemajú za následok nutnosť manžela vylúčiť z užívania\nním spoluvlastnenej nehnuteľnosti, a to aj za predpokladu, že by v konaní boli preukázané, čo v tomto\nprípade, ako súd konštatuje, nenastalo. Súd preto uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by\nsa voči nej žalovaný dopúšťal fyzického či psychického násilia, a to už vôbec nie v takej intenzite, že by to\nspôsobilo neznesiteľnosť ich ďalšieho spolužitia. Jej tvrdenia ostali v rovine tvrdení a neboli preukázané\nžiadnymi žalobkyňou navrhnutými dôkazmi. Vo vzťahu k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia\na následného vydania neodkladného opatrenia, súd uviedol, že obe tieto rozhodnutia sú vydávané vo\n\nveľmi krátkom časovom intervale a bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. Prednosť pri ich vydaní má\nvždy ochrana hoci i domnelej obete násilia pred agresorom, a to i za akceptácie rizika, že v neskoršom\nkonaní sa navrhovateľom uvádzané skutočnosti ukážu byť nepravdivé. Tieto rozhodnutia tak v žiadnom\nprípade neprejudikujú rozhodnutie súdu v merite veci a ako také ich pri rozhodovaní o žalobe o vylúčenie\nnemožno brať do úvahy. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne v celosti zamietol. Súd pred\nzačatím konania nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k. 32C/47/2022-33 zo dňa 14.04.2022,\nktorým žalovanému uložil dočasne nevstupovať do Rodinného domu, a ktoré bolo v tomto rozsahu\npotvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Co/8/2022-74 zo dňa 25.05.2022. V uznesení\nuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu o úplné vylúčenie žalovaného z užívania Nehnuteľností, ktorú\npovinnosť si žalobkyňa splnila. Keďže však došlo k zamietnutiu tejto jej žaloby, súd s poukazom na §\n336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie týmto rozsudkom zrušil. K vzájomnej\nžalobe žalovaného voči žalobkyni o jej vylúčenie z užívania Rodinného domu a Pozemkov uviedol,\nže žalovaného taktiež zaťažovalo bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno o tom, že sa žalobkyňa voči\nnemu dopúšťa násilného konania psychického a/alebo fyzického charakteru. Žalovaný uviedol, že ho\nžalobkyňa fyzicky napáda a psychicky týra spolu so synom R. R.. V jednom prípade žalobkyňa na\nverejnosti udrela žalovaného metlou po hlave, inak ho v Rodinnom dome po príchode domov slovne\nnapáda, nadáva mu (aj vulgárne). Keď ho žalobkyňa so synom napadnú v Rodinnom dome, žalovaný\nje tam vždy sám a nemá svedkov. Žalobkyňa žalovaného vyhadzuje z domu, spolu so synom mu\nzobrali rúry na odvod dymu, aby nemohol kúriť a berú mu poštu adresovanú na meno žalovaného.\nŽalovaný tiež popisuje viacero incidentov, pri ktorých bol napadnutý synom buď za prítomnosti alebo za\nasistencie žalobkyne. Syn žalovaného mu mal ukradnúť tiež ním zakúpené drevo, ktoré nechal odviezť\nna neznáme miesto. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil viacero listinných dôkazov o\nním podaných trestných oznámeniach, resp. oznámeniach o podozrení zo spáchania priestupku a\nz podaných vysvetlení. Súd však dospel k záveru, že jeho vlastné vyjadrenia a vysvetlenia, hoci aj\nadresované, resp. spísané policajným orgánom (č.l. 30-34, 37-39), nie sú spôsobilé preukázať jeho\ntvrdenia uvádzané v civilnom sporovom konaní, pokiaľ nie sú doplnené o záznamy z výsluchov či podaní\nvysvetlení iných osôb či o právoplatné rozhodnutia správnych orgánov. Úradným záznamom zo dňa\n10.06.2020 na č.l. 29 žalovaný preukázal, že žalobkyňa orgánom polície predložila zvukové záznamy,\nz ktorých síce vyplýva, že žalovaný na nich žalobkyni (i vulgárne) nadáva, avšak súčasne príslušníčka\nkonštatuje, že žalobkyňa žalovaného provokuje a popri tom si ho nahráva. Rovnako bolo uvedené i v\nodôvodnení Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 17.07.2020 (neskôr zrušené), kde bolo\nkonštatované, že svedkyňa J. R. sa vyjadrila, že žalobkyňa sa snaží žalovaného tak vyprovokovať,\naby jej začal nadávať a následne tieto nadávky začne nahrávať na mobilný telefón. Pre úplnosť súd\nuvádza, že žalovaný preukázal, že citovaný Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol v zmysle\nUpovedomenia OÚ Malacky č. OU-MA-OVVS-2023/017179-012 zo dňa 27.07.2023 zrušený a konanie v\nzmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch\nzastavené z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok. Z vykonaného dokazovania, a to listinných\ndôkazov predložených žalovaným a výsluchov svedkov, najmä svedkýň J. Š. G. J. O. nemožno podľa\nnázoru súdu dospieť k záveru o tom, že by sa žalobkyňa voči žalovanému dopúšťala fyzického či\npsychického násilia takej intenzity, aby to odôvodňovalo jej úplné vylúčenie z užívania Rodinného domu\nv bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Žalovaný v zásade tvrdil, že sa žalobkyňa jediný raz\nvoči nemu dopustila útoku na telesnú integritu jeho úderom metlou po hlave, z ktorého úderu nebolo\nžalovanému spôsobené zranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie, avšak toto jeho tvrdenie ostalo\nďalšími dôkazmi nepreukázané. Rovnako ostali nepreukázané aj žalovaným tvrdené útoky na jeho\nosobu zo strany žalobkyne v súčinnosti so spoločným synom, pri ktorých mu mali brať mobilný telefón\nalebo kľúče či kde naňho mala žalobkyňa skočiť a pod. Súd uzavrel, že pri rozhodovaní o podanej\nvzájomnej žalobe o vylúčenie z užívania žalobkyne z Rodinného domu neprihliadal na útoky, ktorých\nsa mal voči žalovanému dopúšťať spoločný syn strán, pretože týchto útokov sa voči nemu nedopúšťala\nbývalá manželka žalovaného, ale v zásade z tohto pohľadu tretia osoba. Dcéra strán J. Š. vypovedala, že\nmatka otca provokuje a že vyvoláva konflikty ako s ním, tak ich vyvolávala i so svedkyňou. Dcéra strán J.\nO. uviedla, že hádok sa dopúšťala jedna i druhá strana konania, strany sa urážali navzájom, iniciátorom\nkonfliktu bol raz jeden, potom druhý. Súd konštatoval, že akokoľvek je takéto správanie jednej či druhej\nstrany po ľudskej stránke nevhodné a spoločensky odsúdeniahodné, je nutné si uvedomiť, že žaloba o\núplné vylúčenie manžela z užívania domu neslúži na elimináciu akýchkoľvek konfliktov medzi stranami,\nale len na ochranu života a zdravia manžela a blízkej osoby pred psychickým a/alebo fyzickým týraním.\nPodľa názoru súdu zistené správanie žalobkyne voči žalovanému nedosahuje takej intenzity, aby bolo\nmožné dospieť k záveru o nutnosti žalobkyňu úplne vylúčiť z užívania nehnuteľnosti. S poukazom na\nvyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že ako žalobkyňa, tak ani žalovaný nepreukázal, že by boli\n\nsplnené podmienky stanovené § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre to, aby bolo možné vzájomnej\nžalobe vyhovieť a žalobkyňu vylúčiť z užívania Nehnuteľností. Žalovaný nepreukázal fyzické a psychické\nnásilie žalobkyne voči jeho osobe takej intenzity, že by sa oprávnene cítil ohrozený na živote či zdraví a z\ntohto dôvodu by bolo objektívne možné považovať jeho ďalšie spolužitie so žalobkyňou za neznesiteľné.\nPreto súd zamietol aj vzájomnú žalobu podanú žalovaným, a to taktiež v celosti. Súd pri rozhodovaní\no náhrade trov konania postupoval v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že obe strany mali\nv konaní čiastočný, polovičný úspech, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu\ntrov konania.\n2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výrokom\nI., III. a IV., ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nz dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobkyňa považuje skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov za nesprávne a nezákonné. Ďalej v odvolaní cituje odsek 27 napadnutého rozsudku. Žalobkyňa\nv odvolaní uvádza, že pokiaľ ide o konkrétne dátumy, kedy bola volaná policajná hliadka do spoločného\nRodinného domu, tieto dátumy neuviedla z dôvodu, že presné dátumy si nepamätá, ale často to\nbolo v dňoch, ktoré bezprostredne predchádzali podaným trestným oznámeniam, resp. oznámeniam\no možnom spáchaní priestupku proti žalovanému. Oznámenia na žalovaného podávala v dňoch\n27.04.2020, 23.09.2020, 06.07.2021, 27.11.2021, 03.04.2022 (deň, kedy bol žalovaný vykázaný zo\nspoločného obydlia). Ďalej žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé\nvýpovede svedkov, ktorí boli v predmetnom konaní vypočutí. Pokiaľ ide o svedka R. R. mladšieho\n(syna strán sporu), tak svedok síce hovoril, že svojej matke finančne pomohol, aby si mohla dovoliť\nprávne služby advokáta, ale uvedené vyjadrenie svedka je potrebné chápať v tom zmysle, že sa snažil\nfinančne pomôcť matke, aby mohla uskutočniť potrebné právne kroky na to, aby bola chránená pred\nnásilím (fyzickým a psychickým), ktorý voči nej páchal žalovaný. Rozhodnutie syna finančne pomôcť\nmatke ako obeti násilia nemožno podľa názoru žalobkyne hodnotiť negatívne, resp. len na základe\ntejto skutočnosti automaticky vyhodnotiť svedeckú výpoveď syna ako nedôveryhodnú. Podobne aj\nvýsluch svedka J. U. súd nevyhodnotil správne, keď vôbec neprihliadol na tvrdenia svedka o tom, že\nsvedok priamo videl a počul, ako žalovaný žalobkyňu v bare (ktorý bývalí manželia prevádzkovali a\nnachádzal sa hneď v susedstve spoločného rodinného domu) vulgárne napádal, nadával jej a slovne\nju urážal. Pokiaľ ide o výsluch ďalších svedkov, t.j. dcér sporových strán - J. O. G. J. Š., súd bližšie\nneuviedol ako hodnotil ich svedecké výpovede, teda či ich považoval za dôveryhodné alebo nie,\nprípadne z akých dôvodov. Konajúci súd sa v napadnutom rozsudku nevyjadril ani k potenciálnej\nmotivácii uvedených svedkýň vypovedať v prospech žalovaného (keďže obe svedkyne od žalovaného\nnadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva v roku 2020 a na túto skutočnosť žalobkyňa v\npriebehu konania upozorňovala). Žalobkyňa považuje za potrebné uviesť, že výpovede oboch svedkýň\npovažuje za účelové, obe svedkyne v rámci svojho výsluchu uviedli niekoľko nepravdivých alebo\nzavádzajúcich skutkových tvrdení. Žalobkyňa príkladmo uvádza tvrdenie svedkyne J. O. o tom, že\nžalovaný sa mal ocitnúť v dôsledku neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do nehnuteľnosti \"na ulici\".\nUvedené tvrdenie je zavádzajúce, pretože žalovaný ešte v roku 2020 previedol určité nehnuteľnosti\ndo podielového spoluvlastníctva dcér, ale zároveň mu tam bolo zriadené vecné bremeno v práve\ndoživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností, z čoho vyplýva, že žalovaný rozhodne\nmá kde bývať a tvrdenie o tom, že sa ocitol \"na ulici\" je zjavne nepravdivé. Žalobkyňa následne\npoukázala na rozhodnutie Krajského súdu Nitra, sp. zn. 7Co/17/2019, kde sa súd vyjadroval k obsahu\npojmu násilie: \"Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len \"OZ\"), ak sa z dôvodu fyzického\nalebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe,\nktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh\njedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť. Ustanovenie § 146\nods. 2 OZ umožňuje obmedzenie násilného správania manželov pri riešení nezhôd vyplývajúcich z\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak sa jeden z manželov dopúšťa fyzického alebo\npsychického násilia. Obmedzenie resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak\nvo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému\nalebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej\nobčianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho\nvzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c)\n\nexistencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia,\nd) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo\nv byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z\ndôvodov uvedených pod písmenom c) a d). Pojem násilie nie je v právnom predpise definovaný, ale\nznamená najčastejšie označenie fyzického ataku resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu\ndruhému človeku. Násilím je každá forma ublíženia, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,\nfyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo\nnechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí\nobsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu\nmať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a\nsebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce viditeľné poranenia, ale napriek tomu môže byť najhoršou\nformou násilia. Fyzické alebo psychické násilie v zmysle ustanovenia § 146 ods.2 OZ nemusí vykazovať\nznaky trestného činu, môže ísť iba o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, prípadne postačuje\niba hrozba takéhoto násilia. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia\nmusí mať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti,\nže toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. To znamená, že pomery v byte\nvyvolané jedným manželom nedovoľujú druhému manželovi a deťom, či iným blízkym osobám bývajúcim\nv byte, byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a strachu o svoj život a zdravie. Strach a obavy\nz príkoria môže vyvolávať akákoľvek forma násilia.\" Žalobkyňa má aj na základe vyššie uvedeného\nza to, že preukázala agresívne a násilné správanie žalovaného voči jej osobe, čo vyplynulo jednak z\nvýpovedí jednotlivých svedkov, ale aj z tvrdení strán. Prvý vypočutý svedok R. R. ml. potvrdil, že zo strany\nžalovaného dochádzalo k násilnému správaniu voči žalobkyni, menovite svedok videl ako žalovaný\nžalobkyňu kopol do brucha. Svedok J. U. vypovedal o agresivite žalovaného pod vplyvom alkoholu, ako\naj o tom, že bol svedkom verbálnych urážok a má vedomosť, že žalovaný bil ako svoju manželku tak aj\ndeti. Výpovede dcér strán sporu vyzneli v prospech žalovaného, avšak nemožno opomenúť, že dcéry\nnadobudli od žalovaného nehnuteľnosti v R. Š. nie zanedbateľnej hodnoty, čím ich výpovede mohli byť\novplyvnené. R. O. navyše v rodinnom dome strán nebývala od 18 rokov, a teda nebola osobne prítomná\npri žiadnych konfliktoch. R. Š. sa z domu odsťahovala v roku 2020 tesne pred rozvodom manželstva.\nŽalovaný svoje necitlivé správanie voči žalobkyni potvrdil tiež tým, že na prelome mája a júna 2020, kedy\nuž bolo vytýčené rozvodové pojednávanie previedol nehnuteľnosti na základe zaopatrovacej zmluvy na\ndcéry, kde jeho úmyslom bolo tesne pred predpokladaným zánikom BSM tieto nehnuteľnosti vyňať z\nmasy BSM. Tento úkon musela žalobkyňa v rámci konania o vyporiadanie BSM napadnúť námietkou\nrelatívnej neplatnosti. Žalovaný sa tak snažil žalobkyňu pripraviť o majetok a postupoval v rozpore s\ndobrými mravmi. Nie je pravdou, že by žalobkyňa toto konanie zahájila v úmysle žalovaného pripraviť\no majetok, spraviť z neho bezdomovca, či ho vykresliť ako agresora. Naopak neexistuje žiadny právny\núkon žalobkyne, ktorým by žalovaného chcela pripraviť o majetok na rozdiel od vyššie spomínaného\nprávneho úkonu žalovaného. Práve žalobkyňa sa vždy musela brániť, a to aj súdnou cestou. Najprv\nmusela podať návrh na rozvod následne po odmietnutí mimosúdnej dohody žalovaným musela podať\nnávrh na vyporiadanie BSM a tiež bola nútená podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a\ntúto žalobu. Žalovaný nikdy žiadne konanie neinicioval a nebol prinútený vynaložiť akúkoľvek aktivitu v\ndôsledku toho, že by mu žalobkyňa spôsobovala akékoľvek príkorie. Domáce násilie je často neviditeľné\nnavonok, ale ubližuje jeho obetiam, ktoré sa agresorovi nedokážu ubrániť v dôsledku odlišných fyzických\ndaností alebo psychických vlastností. Záverom žalobkyňa zhrnula, že si vytrpela so žalovaným dostatok\nnegatívnych zážitkov, čo sa začalo stupňovať po rozvode a vyústilo do vykázania žalovaného zo\nspoločnej domácnosti v apríli 2022 a do nariadenia neodkladného opatrenia. Od okamihu nadobudnutia\nvykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 14.04.2022 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2022 žalobkyňa nemusí znášať a trpieť žiadne násilné\nsprávanie zo strany žalovaného, má oveľa pokojnejší život a nemá strach o svoj život a zdravie.\nAvšak v prípade nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby a \"návratu\"\nžalovaného do spoločnej domácnosti sa pre žalobkyňu opätovne začne nepríjemné obdobie plné násilia,\nponižovania, urážok (od žalovaného) a strachu o jej život a zdravie.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní absolútne neuviedla\nžiadne také podstatné okolnosti (skutkové, právne), ktoré by boli spôsobilé k podaniu odvolania, tak\nsa k odvolaniu žalobkyne nebude vôbec vyjadrovať. Poukázal na to, že súd prvej inštancie riadne\nzistil skutkový stav, dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, vec posúdil v súlade s aplikovanými\nustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj s konštantou judikatúrou súdov, čím sa stalo rozhodnutie\nsúdu právne konformné. Písomné odôvodnenie rozhodnutia svojim obsahom garantuje stranám sporu\n\naj právo na spravodlivé súdne konanie. Mal za to, že súd prvej inštancie vyargumentoval dostatočne\njasne a podrobne z akých skutkových okolností vychádzal, ktoré dôkazy vykonal, uviedol konkrétne\nhmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, z ktorej\npri právnom posúdení vychádzal, vyargumentoval to v rovine skutkovej ako aj právnej a z akých dôvodov\nžalobu žalobkyne neakceptoval. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd druhej inštancie, napadnutý\nrozsudok ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobkyňu k úhrade trov odvolacieho\nkonania.\n4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach\nuplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania ich spoločnej nehnuteľnosti z hľadiska všetkých\nriadne a včas uplatnených prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť\nsvojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku,\nsprávne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli\nvýznamné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade\nso zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); vyhodnotil a dospel\ntak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval\nzodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 143, § 144 a § 146 ods. 2), ktoré aj správne\nvyložil; zohľadniac relevantnú judikatúru i aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít; a dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel; vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie\npodmienok podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre obmedzenie užívacieho práva žalovaného\nk domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva strán; aj dôkladne v súlade s požiadavkami\nvyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené\nvýsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, starostlivo posúdil\nopodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a\ndôsledne sa vysporiadal aj s dôkaznými návrhmi strán sporu.\n6. Odvolanie žalobkyne nie je z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového\nvymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalobkyňa vo svojom\nodvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie výpovedí svedkov súdom prvej inštancie, nevykonanie\nnavrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Žalobkyňa však neuviedla\nžiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné\nskutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,\na preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z\nhľadiska správnosti zaujatých záverov.\n7. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie\nza správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v\npodrobnostiach na ne odkazuje.\n8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, a to čestné\nprehlásenia G. G. Z. Q., T. K., G. X., X.Q. K., H. Y., J. U., J. Y., P. T., T. M., J. H., veterinárnymi\nosvedčeniami, čestným prehlásením, resp. výsluchom H. Q. a výpisom z priestupkového registra\nžalovaného za posledných 10 rokov. Súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie nevykonal s poukazom na\nzásadu sudcovskej koncentrácie. Žalobkyňa vo vzťahu k nevykonaným dôkazom ani bližšie neuviedla,\nna preukázanie akých konkrétnych skutočností navrhovala vykonať tieto dôkazy a ktoré skutkové závery\npre ich nevykonanie považuje za nesprávne. K námietke týkajúcej sa sudcovskej koncentrácie odvolací\nsúd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 530/2018 uverejnený v Zbierke nálezov a\n\nuznesení pod č. 89/2018 podľa ktorého, sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca\npodľa vlastnej úvahy, a preto spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku\nči obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ako by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania, bude prihliadať.\n9. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť\nvyužiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada\nrovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola\nposkytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo\nvzťahu k protistrane. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania\na neporušil rovnosť strán, keďže žalobkyni poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie\nzásady rovnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré boli\npredložené až na pojednávaní, na ktorom mali byť prednesené záverečné reči a vyhlásený rozsudok.\nUvedené neobstojí o to viac, že žalobkyňa, zastúpená od počiatku advokátom neoznámila súdu také\nskutočnosti, ktoré by jej bránili predložiť predmetné návrhy na vykonanie dokazovania už skôr, resp.\nsúčasne so žalobou. Zároveň súd výslovne na predchádzajúcom konaní upozornil strany, aby si na\nnasledujúci termín pojednávania pripravili záverečné reči. V okolnostiach danej veci možno zhrnúť, že\nsúd prvej inštancie nevybočil pri uplatňovaní sudcovskej koncentrácie z medzí základných zásad a\nprincípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého\ndospel ku konečnému verdiktu, zodpovedá kontradiktórnosti sporového konania, v rámci ktorého bolo za\nrovnakých procesných podmienok obom stranám umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne\nrozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv navrhovať a predkladať dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, a nadväzne na uvedenú zásadu konajúci súd\nzákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne náležite premietol do\nsvojich záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď upustil od doplnenia žalobkyňou navrhovaného\ndokazovania výpisom z priestupkového registra žalovaného za posledných 10 rokov, keď aj odvolací\nsúd ho považoval za nadbytočné a neúčelné; nakoľko žalobkyňa nepredložila žiadne skutkové tvrdenie,\nktoré by ním malo byť preukázané. Konajúci súd na zistenie skutkového stavu zabezpečil dostatočné\nmnožstvo dôkazných prostriedkov, z ktorých vyvodil na rozhodnutie veci aj dostatočné skutkové závery.\nSúd prvej inštancie nevykonanie dokazovania s náležitou starostlivosťou odôvodnil a za stavu, keď\nskutkový stav na základe vykonaných dôkazov bolo možné bezpečne ustáliť, nemohol porušiť právo na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V sporovom konaní\nje súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a sporové konanie sa tak riadi zásadou formálnej\npravdy. Súd nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strany a z nej predložených dôkazov sám zisťovať\nskutkové tvrdenia, ktoré majú byť týmito dôkazmi preukázané. So zreteľom na uvedené odvolací súd\nnezistil v súvislosti so súdom prvej inštancie zamietnutými (nevykonanými) dôkazmi v postupe súdu prvej\ninštancie žiadnu takú vadu či pochybenie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť či predčasnosť\njeho rozhodnutia, prípadne neúplnosť zisteného skutkového stavu.\n11. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede\nsvedkov, a to najmä výpoveď R. R. J.. G. J. U.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že\ndokazovanie je časťou civilného procesu, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie\nvo veci, pričom hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Hodnotenie dôkazov je\nmyšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení\ndôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa\nzásada voľného hodnotenia dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý\nsi sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z\nvykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov\nmožno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska\njeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových\nzistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma,\nči bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda\nči dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Súd\nprvej inštancie logicky vysvetlil postup, na základe ktorého k svojim skutkovým záverom, na základe\n\nvykonaných dôkazov, dospel a odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa považoval za zistené\nniečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo,\nalebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory.\n12. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, aké dôvody ho viedli k tomu, že výpoveď svedka R. R.\nml. považoval za nedôveryhodnú a nielen preto, že sa zúčastňuje celého konania na strane matky\n(platí jej advokáta, komunikuje s matkou aj s advokátom o celej veci) ale aj preto, že má otvorené\nnezhody s otcom (žalovaným). Na uvedenom nič nemení ani odvolacia námietka žalobkyne, že uvedené\nje potrebné chápať len ako finančnú pomoc obeti násilia. Svedok výslovne uviedol, že sa s otcom (pozn.\nžalovaným) nevedeli dohodnúť, čítal zápisnicu z pojednávania konaného pred jeho výsluchom, ktorú mu\ndal čítať \"ich\" právnik, čo svedčí o tom, že svedok nesleduje len nestrannú finančnú pomoc matke, ale\nje odôvodnený záver, že je zainteresovaný na výsledku konania. Odvolací súd po preskúmaní námietok\nžalobkyne k hodnoteniu výpovede tohto svedka nevzhliadol také závery uskutočnené súdom prvej\ninštancie, ktoré by boli neudržateľné alebo v zjavnom rozpore so skutočnosťami tvrdenými svedkom. V\nhodnotení skutkových zistení tak neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej\ninštancie ich všetky náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.\n13. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevyhodnotil správne ani výpoveď svedka J. U.,\nkeď neprihliadol na tvrdenia svedka o tom, že priamo videl a počul, ako žalovaný žalobkyňu v bare\nvulgárne napádal, nadával jej a slovne ju urážal odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie (ods. 27), v ktorom výslovne uviedol, že svedok takto vypovedal, ale neuviedol nič\nkonkrétne k priebehu skutku alebo aspoň kedy k nemu malo dôjsť. Svedok neuviedol žiadne fyzické\nútoky a ohľadom psychického násilia neuviedol žiadne konkrétne udalosti. Odvolací súd dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy pri hodnotení vykonaného dôkazu a\ntieto logicky zdôvodnil. Len odlišný názor žalobkyne na to, ktoré skutočnosti treba mať na základe\nakých dôkazov za preukázané, príp. ako hodnotiť svedeckého výpovede z hľadiska preukázania ňou\ntvrdených relevantných skutočností, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý\nspochybniť správnosť skutkových záverov, ku ktorým došiel súd prvej inštancie na základe výsledkov\nním vykonaného dokazovania. K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces\nnezahŕňa právo strany konania, aby sa súd stotožnil s jej skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným\nhodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo strany na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jej návrhmi.\n14. V posudzovanej veci žalobkyňa namietala aj nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti\nmožno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá\nforma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku;\nnásilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna\nstrana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo\nnechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani\nnemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie\nmôžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú\nvôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť\nnajhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim\nnásilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať\njeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Ustanovenie §\n146 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši tzv. problém obetí domáceho násilia, ktoré sú nútené opúšťať\nspoločný dom či byt, aby boli uchránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou, a násilník v spoločnom\ndome/byte zostáva naďalej bývať. Právna úprava tak umožňuje týranému a ohrozovanému manželovi\ndomáhať sa ochrany voči násilníkovi v snahe vyhnúť sa násiliu bez toho, aby bola nútená odchádzať z\ndomu/bytu a poskytuje tak právu na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, zvýšenú\nochranu oproti vlastníckemu právu násilníka tým, že umožňuje užívacie právo násilníka k spoločnému\nobydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva; v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho\nnásilníckeho konania; obmedziť. Vlastnícke právo tak zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho\nzložka - ius utendi. Cieľom právnej úpravy je tak v súvislosti s domácim násilím minimalizovať akýkoľvek\nkontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor na páchanie domáceho násilia je práve domáce\nprostredie obete. Ide o určitý druh občianskoprávnej sankcie proti manželovi vo forme obmedzenia jeho\nužívacieho práva k domu/bytu alebo vo forme jeho úplného vylúčenia z užívacieho práva. Domáce násilie\nje potom psychické či fyzické násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine a v domácnosti, dochádza k nemu vždy v\n\nintímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami s dopadom na celú rodinu, pričom jeho špecifickosťou je,\nže sa vyskytuje v cykloch, pretrváva dlhodobo (opakuje sa) a má stupňujúci charakter; typické je dokonca\nstriedanie období násilia a relatívneho pokoja. Podstata domáceho násilia preto nemôže byť naplnená ak\nide o jednorazové ublíženie na zdraví či o príležitostný incident hoci so závažnými následkami. Zásadne\nmusí ísť o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo trvajúce násilie a týranie.\n15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v\ntom smere, že ojedinelé, hoci i viaceré incidenty, pri ktorých by aj žalovaný žalobkyni napríklad nadával\nalebo ju urážal, ešte nedosahujú takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať neznesiteľnosť ďalšieho\nspolužitia a nemajú za následok nutnosť manžela vylúčiť z užívania ním spoluvlastnenej nehnuteľnosti, a\nto aj za predpokladu, že by v konaní boli preukázané, čo v tomto prípade, ako súd konštatuje, nenastalo.\nSúd preto správne uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by sa voči nej žalovaný dopúšťal\nfyzického či psychického násilia, a to už vôbec nie v takej intenzite, že by to spôsobilo neznesiteľnosť ich\nďalšieho spolužitia. Dôvody vedúce ju k podaniu žaloby tak zostali v rovine tvrdení a neboli preukázané\nžiadnymi žalobkyňou navrhnutými dôkazmi. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania\nrodinného domu predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z\nhľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bol zásah\ndo práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine\nlegitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia\nžalobkyne pred hrubým, agresívnym a ponižujúcim správaním žalovaného. Potreba uprednostnenia\nzáujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného však v danej veci nebola preukázaná. Tvrdenia o dlhodobom\nnásilnom správaní sa nepodarilo žalobkyni preukázať vykonanými dôkazmi. Správne uviedol súd prvej\ninštancie, že vykázanie žalovaného zo spoločnej domácnosti a následné nariadenie neodkladného\nopatrenia sú vydávané v krátkom časovom horizonte a bez vykonania dokazovania, resp. skutočnosti\ntvrdené navrhovateľom musia byť osvedčené. Úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia\nneprejudikuje úspech v konaní o vylúčení z užívania nehnuteľnosti.\n16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska ochrany žalobkyne,\nako možnej obete domáceho násilia, nebolo dostatočne preukázané také nebezpečné správanie zo\nstrany žalovaného, ktoré by dosahovalo intenzitu agresívneho fyzického správania ohrozujúceho telesné\nzdravie žalobkyne, a ani intenzitu takého psychického ubližovania v podobe hrubých vyhrážok,\nponižujúceho urážania a vulgárneho nadávania, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie.\n17. Z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, z výpovede žalobkyne a ani z listinných dokladov\na svedeckých výpovedí nemožno spoľahlivo dovodiť, že by správanie žalovaného voči žalobkyni\nnadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie spolužitie strán po rozvode\nmanželstva neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného\nzdravia žalobkyne.\n18. Žalobkyňa v podanej žalobe argumentovala incidentom, ku ktorému malo dôjsť 3.4.2022, v súvislosti\ns ktorým bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia príslušníkmi polície pre agresívne a nebezpečné\nvyhrážanie žalobkyni. Aj keby súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že syn žalobkyne vo svojej\nsvedeckej výpovedi potvrdil vyhrážanie sa žalobkyni žalovaným, žalovaný sa však proti tomu bránil v\npodanom vysvetlení, že mu žalobkyňa nadávala a vyhadzovala ho z domu a v nadväznosti na uvedené\npodal žalovaný dňa 4.4.2022 na žalobkyňu a syna trestné oznámenie. Za danej dôkaznej situácie\nnemožno považovať za preukázané podaním oznámenia žalobkyňou v súvislosti s incidentom zo dňa\n3.4.2022 také závažné správanie zo strany žalovaného, ktoré by pre jej život a zdravie predstavovalo\nreálne ohrozenie odôvodňujúce vylúčenie žalovaného z užívania spoločného obydlia.\n19. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala incident dňa 27.11.2021, pri ktorom ju mal žalovaný kopnúť do brucha,\nv dôsledku čoho mala spadnúť a udrieť si hlavu, a ktorý potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi syn R.,\nv reakcii na tento podal žalovaný dňa 27.11.2021 trestné oznámenie na syna a žalobkyňu.\n20. Tvrdenia žalobkyne v jej výpovedi o častom vulgárnom nadávaní a bití neboli vykonaným\ndokazovaním spoľahlivo podložené. Ani na základe výpovede svedka U., ktorý potvrdil verbálne\nnapádanie žalobkyne žalovaným a prítomnosť monoklu u žalobkyne,\nnemožno jednoznačne a\nnepochybne nadobudnúť presvedčenie o reálnom ohrození duševného aj fyzického zdravia žalobkyne.\nPokiaľ sa aj žalobkyňa dovolávala svedeckej výpovede syna R., odvolací súd poznamenáva, že už\n\nsamotnú výpoveď žalobkyne, ako možnej obete fyzického a psychického násilia, nemožno považovať\nza dostatočne presvedčivú.\n21. Žalobkyňa poukazovala v odvolaní na svedecké výpovede dcér a v tomto smere vytýkala súdu prvej\ninštancie, že neuviedol, ako ich hodnotil. Žalobkyňa však bližšie neuviedla, ktoré konkrétne skutkové\nzistenia z ich výpovede považovala za relevantné na preukázanie dôvodnosti svojej žaloby a ktoré\nskutkové závery konajúceho súdu preto považovala za nesprávne. Svedkyne boli totiž predvolané na\npreukázanie dôvodnosti vzájomnej žaloby žalovaného, a preto nie je zrejmé, v akom smere mali tieto\nsvedecké výpovede preukazovať tvrdenia žalobkyne. Pokiaľ by aj boli výpovede uvedených svedkýň\nposúdené ako zavádzajúce pre nezrovnalosti v ich výpovedi, nič to nemení na správnosti záveru\nsúdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne svojich tvrdení. Pretože\nsúd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie procesnej\npovinnosti preukázať svoje tvrdenia, je jeho právny záver o neopodstatnenosti žalobou uplatneného\nnároku správny.\n22. Záverom odvolací súd poznamenáva, že len samotné narušenie vzťahov strán v ich manželskom,\nresp. porozvodovom spolužití nemôže zakladať dôvodnosť podanej žaloby na vylúčenie užívania\nžalovaného zo spoločného obydlia. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že po\nrozvode manželstva v súvislosti s vyporiadaním majetku v BSM sa medzi stranami vystupňovalo\nnarušenie vzťahov, ktoré bolo sprevádzané vulgárnym nadávaním, častými slovnými výmenami názorov,\nprovokovaním ku vzájomným konfliktom, vzájomným obviňovaním. Možno tiež vysloviť presvedčenie,\nže narušenie vzťahov medzi stranami bolo ovplyvnené rozdielnymi vzťahmi k ich spoločným deťom a že\nnapätie vo vzťahoch eskalovalo väčšinou za prítomnosti syna sporových strán. Právny inštitút vylúčenia\nz užívania spoločného obydlia nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie, bežných konfliktov,\nnezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných vzťahov, ale je potrebné preukázať taký\nstupeň intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie útočníka v jeho rizikovom správaní\nbezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej (chránenej) osoby alebo stupňovanie\nnebezpečenstva jeho správania. Opodstatnenosť žaloby na vylúčenie z užívania spoločného obydlia\nmusí byť presvedčivo podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu,\nkeďže aj na strane pôvodcu zásahu ide o obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci\na citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný (rodinný) život v zmysle čl.\n16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, a práva na slobodu pohybu v zmysle čl. 23 ods.1 Ústavy SR.\n23. V danom prípade výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že išlo o bežné\nkonflikty bývalých manželov po rozvode pre nezhody týkajúce sa vyporiadania ich bezpodielového\nspoluvlastníctva. Žalobkyňa v posudzovanej veci nepreukázala také nebezpečné správanie žalovaného;\nhoci aj nepatrnej intenzity; ktoré má dlhotrvajúci charakter, ale ani jediný prípad takého správania\ndosahujúceho stupeň značnej intenzity, na základe ktorých skutočností by bolo možné dôvodne\npredpokladať jeho pokračovanie. V danom prípade zostala väčšina žalobkyňou opisovaných skutkov\nlen v rovine jej všeobecných, hodnoverne nepodložených tvrdení. Len nerešpektovanie základnej\nslušnosti a úcty vo vzájomných vzťahoch bývalých partnerov sprevádzané vzájomným osočovaním s\npoužívaním vulgarizmov neopodstatňuje dôvodnosť poskytnutia súdnej ochrany jednému z nich.\n24. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď\nsúd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov\ndospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalobkyňou\nuplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/89/2022", "guid": "e62d26e5-16dd-46ad-a7ed-7aad7ac1c96d:b7dce6c9-0eb2-4aee-940d-463ae2de6b20", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}, {"guid": "c0e49ba6-a942-4c0b-9d4f-181a2cc2978f:ffe17456-afcb-4fda-99f5-f7e49c236c43", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Co/8/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/8/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0e49ba6-a942-4c0b-9d4f-181a2cc2978f:ffe17456-afcb-4fda-99f5-f7e49c236c43"}, {"guid": "e1fdf35c-386f-4f58-8ee5-784f933b086c:f850e2f8-2f22-4287-81ec-58fed7151388", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1317210943.1", "spisova_znacka": "7Co/17/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/17/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1317210943.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f288e67-aeaa-4d02-a656-c27cd180fd67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.142.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.142.2026.1"}, {"guid": "8eaf146e-0e51-4018-833f-d7ac037750b2:86410904-6ecb-4a17-b6cd-1c069ca33963", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7723203277.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/19/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/19/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7723203277.1"}]}