{"guid": "b1b9d972-ba10-43a2-9602-e438d92fa8a0:5a184dbd-57fc-4d25-8c6a-5ac7f2e4a988", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1", "spisova_znacka": "1To/11/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/11/2025 z 4. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2025, sp. zn. 1To/11/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1", "identifikacne_cislo": "1622010303", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2025-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a184dbd-57fc-4d25-8c6a-5ac7f2e4a988", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1To/11/2025\n1622010303\n04. 06. 2025\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2025:1622010303.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného Q.. X. G., pre prečin usmrtenia\npodľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, o\nodvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 1T/41/2022-427\nz 10. septembra 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2025, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného Q.. X. G., nar. XX.XX.XXXX a prokurátora\nz a m i e t a j ú.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/41/2022 bol obžalovaný Q.. X. G. uznaný vinným z\nprečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.\nh/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že\ndňa 13.09.2020 v čase okolo 14.13 h v obci V. Q. viedol osobné motorové vozidlo zn. W. J., ev. č. W\npo štátnej ceste XX/XXX smerom na V. V., v km 34,1 pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu nedal\nprednosť protiidúcemu motocyklu zn. W. F. 1000, ev. č. O ktorý viedol Q. W., nar. XX.XX.XXXX, čím\nporušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej\npremávke, následkom zrážky motocyklista utrpel viacero poranení vnútro-hrudných a vnútro-brušných\norgánov so zakrvácaním do brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým zraneniam dňa 13.09.2020 o\n19.00 h v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda Bratislava podľahol.\nPodľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/, § 38 ods. 2 Trestného zákona mu\nbol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon bol postupom podľa § 49 ods. 1\npísm. a, § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nvšetkého druhu vo výmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody poškodeným:\n-V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. W. 1, O., vo výške 1.697,30 €,\n-B. zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom O., V. cesta 2, vo výške 3.263,50 € a\n-W. poisťovňa a.s., Ul. XX. augusta 8, O., vo výške 16.648,14 €.\nProti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal obžalovaný po porade s\nobhajcom odvolanie smerujúce do výroku o vine a treste, ktoré v mene obžalovaného odôvodnil obhajca\na dôvody súdu doručil dňa 30.10.2024.\n\nV zákonnej lehote odvolanie podal aj prokurátor a to dňa 17.09.2024 a toto odôvodnil podaním\ndoručeným súdu dňa 21.10.2024 s tým, že odvolanie smeruje do výroku o treste v neprospech\nobžalovaného.\nObžalovaný nesúhlasí s konštatovaním súdu, že dopravnú nehodu zavinil a je presvedčený, že\nvykonané dôkazy takýto záver nepodporujú.\nPoukázal na vlastné vyjadrenie, že po náraze (zrážke) s motorkou, z vozidla, ktoré riadil, vystúpil a\nrozhodne vozidlom nemanipuloval a tiež, že náraz motorkára bol slabý a bolo to len „cuknutie“. Zdôraznil,\nže ani výpovede svedkýň nepotvrdili, že by cítili vozidlom nejaký pohyb a tiež svedkyne S. V., P. J. a\nP. P. nepotvrdili, že by vozidlom bolo nejakým spôsobom manipulované, pretože po nehode zostalo na\nmieste.\nOdvolateľ nesúhlasí s tvrdením znalca H.. I. S., že miesto stretu vozidla a motorky bolo v jazdnom pruhu\nmotocykla a že vozidlo aj vzhľadom na sklon vozovky, sa pohlo dozadu, do konečnej polohy. Tvrdenie\nznalca považuje za rozporné nielen s vyjadrením obžalovaného, ale aj svedkýň, ktoré zhodne tvrdia, že\nautom nebolo manipulované. Tvrdenie znalca, že došlo k pohybu auta dozadu považuje za špekuláciu,\npretože z vyhotovenej fotodokumentácie je zrejmá konečná poloha vozidla a sklon cesty nebol taký aby\nsa vozidlo pohlo. Navyše odvolateľ je presvedčený a tvrdí, že po opustení vozidla, toto vždy zabezpečí\nproti mimovoľnému pohybu a používa aj ručnú brzdu.\nV ďalšej časti odvolania odvolateľ poukázal na ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom H.. X.\nO. (zadaný odvolateľom), ku ktorému zdôraznil, že tento tiež vychádzal z výpovedí obžalovaného a\nsvedkov, a aj keď mal k dispozícii fotodokumentáciu, aj podklady z miesta dopravnej nehody, dospel\nk záveru, že analýzu dopravnej nehody nemožno spracovať, pretože nie sú k dispozícii exaktné body,\nako brzdná stopa a pod..\nPodľa znalca H.. X. O. motocykel prešiel popred motorové vozidlo zn. Seat, odišiel na pravú stranu\ncesty a tam padol a ak by došlo k čelnej zrážke, bola by poškodená mriežka vozidla a v odvolaní\ndoslova uvádza: „znalec hovorí o čelnom náraze preto lebo motocykel prebehol popred motorové\nvozidlo a do motorového vozidla narazil. Znalec vychádzal z toho, že k zrážke došlo v jazdnom pruhu\nmotorového vozidla zn. Seat. Podľa tohto znalca sa motorové vozidlo nachádzalo približne tak ako bolo\nzadokumentované“. Tento znalec tiež pripustil, že auto mohlo trochu cúvnuť.\nOdvolateľ záverom zdôraznil zásadu náležitého zistenia skutkového stavu s tým, že tento musí byť\nzistený bez akýchkoľvek pochybností a ak pochybnosti ohľadne skutkových zistení existujú, je súd\npovinný tieto vyhodnotiť v prospech obžalovaného a teda uplatniť zásadu in dubio pro reo.\nNesúhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že je potrebné primárne vychádzať zo záverov\nznaleckého posudku znalca H.. I. S., pretože zistenia znalca nie sú súladné so skutočným stavom veci,\npretože k stretu s motocyklom došlo v jazdnom pruhu auta, nakoľko po nehode zostalo auto stáť v\nnezmenenej polohe.\nNa podklade rozvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného Mgr.\nX. G. spod obžaloby oslobodil.\nV zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie podal aj prokurátor\ndo výroku o treste v neprospech obžalovaného podaním doručeným súdu dňa 21.10.2024.\nProkurátor zdôraznil následok nedbanlivostného trestného činu spočívajúci v usmrtení poškodeného,\nz ktorého dôvodu žiada aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest, ktorý podľa jeho názoru\nzabezpečí dostatočnú nápravu a budú naplnené účinky generálnej aj individuálnej prevencie.\nNa podklade uvedeného potom navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a\nobžalovanému uložil nepodmienečný trest so zaradením na jeho výkon do minimálneho stupňa stráženia\na súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.\n\nPreskúmavaná trestná vec bola odvolaciemu súdu predložená predkladacou správou dňa 10.02.2025.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné\nzamietnuť a zároveň navrhol, aby bolo ich odvolaniu vyhovené na základe odôvodnenia a to aj v celom\nrozsahu uvádzaného návrhu na potrestanie.\nObhajca obžalovaného predniesol: „Je pravdou, že konečným návrhom som limitovaný len na jeho\nprednes, ale musím dodať, že s výrokovou vetou rozsudku, ktorú sme odvolaním napadli, že miesto\nstretu je v protismere, nemôžem súhlasiť. Z výsluchov jednotlivých svedkov jasne vyplýva, kde vozidlo\nzostalo stáť, ide najmä o fotodokumentáciu, na ktorú poukazujem aj v odvolaní. Zdôrazňujem znalecký\nposudok Ing. Jána Borloka a mám za to, že motocyklista chcel obehnúť motorové vozidlo, zistil, že už\nto nestihne a urobil manéver, ktorý v posudku znalec opisuje. Zdôrazňujem, že sa nejednalo o čelný\nnáraz, ale nejakým oblúkom sa dostal na vozovku poškodených. Podľa môjho názoru nie je jednoznačne\npreukázané, že môj klient spôsobil dopravnú nehodu ako mu je kladené za vinu, skôr sa mohlo jednať\no spolupôsobenie aj poškodeného. Teda smrť poškodeného nastala iným spôsobom ako je mu kladené\nza vinu. Na podklade uvedeného navrhujeme, aby nášmu odvolaniu bolo vyhovené a aby odvolanie\nprokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.“\nPoškodená uviedla: „Ja len chcem dodať k tomu, čo tu bolo prednesené, že nesúhlasím s tým, že\nmotocyklista sa snažil auto obiehať a že to nestihol. Nie je to logické a dodávam, že keď na kraji vozovky\npoškodený zomieral, tak nemohol tu motorku posunúť. Čo sa týka výšky škody, ktorá mi bola priznaná,\nz tejto mi nebolo nič uhradené.“\nObžalovaný sa pripojil k prednesu obhajcu zotrvávajúc na tom, že je nevinný.\nPodľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku každý, proti ktorému sa vedie trestné konanie, považuje sa za\nnevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon.\nDokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla\nponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.\nPodľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí\nalebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní\nvykonané, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona:\n(1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.\n(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) závažnejším spôsobom konania, alebo\nPodľa § 138 písm. h/ Trestného zákona:\nZávažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu\ng) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,\nh) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie\nalebo uloženej mu podľa zákona.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona\n(1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak\na) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom\nžije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a\nnápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo...\na podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia\nslobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom\nnasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\n\n(1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon\nurčitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie\nalebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.\n(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného\nčinu v súvislosti s touto činnosťou.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku\n(1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods.\n1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.\nSúd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej\nvýška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za\nvinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa\nosobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nNa základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré\nz rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §\n317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na\nchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného Q.. X. G.,\na prokurátora nie je dôvodné.\nZo spisového materiálu, ktorý bol predložený na preskúmanie, zistil nasledovné skutočnosti: na\nobžalovaného Q.. X. G. bola Okresnou prokuratúrou Malacky pod č.k. 1Pv 367/20/1106-42 dňa\n23.06.2022 podaná obžaloba pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom\nnávrhu.\nSúd prvého stupňa v predloženej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q.. X. G.,\npoškodenej V. B., S. V., P. J., prečítaní výpovedí svedkov P. P. a B. S., výsluchom znalcov z odboru\ncestná doprava: Ing. Tomáša Korbeľa a Ing. Jána Borloka, oboznámením obsahov znaleckých posudkov,\nprečítaním znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, oboznámením listinných dôkazov a\nrozhodnutie odôvodnila nasledovne: „Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd\nzistil a ustálil, že je nepochybné a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 13.09.2020 v čase\nokolo 14.13 h v obci Plavecký Mikuláš viedol osobné motorové vozidlo zn. W. J., ev. č. W po štátnej\nceste II/501 smerom na Plavecký Peter, v km 34,1 pričom pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu\ndošlo k zrážke s protiidúcim motocyklom zn. W. F. XXXX, ev. č. O ktorý viedol Q. W., nar. XX.XX.XXXX,\nnásledkom zrážky motocyklista utrpel viacero poranení vnútro-hrudných a vnútro-brušných orgánov so\nzakrvácaním do brušnej dutiny a poranenia končatín, ktorým zraneniam dňa 13.09.2020 o 19.00 h v\nNemocnici sv. Cyrila a Metoda Bratislava podľahol. Tieto skutkové okolnosti ani neboli medzi stranami\nsporné a vyplývajú aj z vykonaného znaleckého dokazovania znalcov z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý\npotvrdili, že všetky zranenia utrpel poškodený pri uvedenej dopravnej nehode, teda zranenia ako aj\nsmrť poškodeného, bola v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Ako spornou sa javila\nskutočnosť, či obžalovaný porušil ustanovenie § 19 ods. 4 s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 1\nzákona č. 8/2009 o cestnej premávke, teda či obžalovaný vošiel protiidúcemu cyklistovi do jeho jazdného\npruhu a nedal mu prednosť, či teda obžalovaný svojim konaním porušil povinnosť uloženú mu zákonom\no cestnej premávke, ktorej porušenie by sa mohlo považovať za naplnenie kvalifikovanej skutkovej\npodstaty prečinu usmrtenia (§ 149 ods. 2 písm. a) Tr. zák.)....Všetky tieto právne závery ohľadne\nzavinenia musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad. Z dokazovania vyplynulo, že obžalovanému\nsa kládlo, v podstate, za vinu, že nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím mal porušiť ustanovenie\n\n§ 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. s poukazom na § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., následkom\nčoho došlo k zrážke s motocyklistom. Súd primárne vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z\nodboru cestnej dopravy Ing. I. S. č. 46/2021, ktorý vypovedal, že k dopravnej nehode prišlo tak, že vodič\nmotorového vozidla zn. SEAT (obžalovaný) odbočoval doľava cez protismerný jazdný pruh, po ktorom v\ntom čase prechádzal motocykel. Čo sa týka polohy motorového vozidla SEAT v čase stretu s motocyklom\nsa nachádzalo v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohyboval motocykel. Príčinou dopravnej nehody bol\nnesprávna technika jazdy obžalovaného z dôvodu nedostatočného venovania sa riadeniu vozidla a z\ntoho dôvodu došlo k nedaniu prednosti vjazde motocyklu. Technika jazdy motocyklu bola z technického\nhľadiska správna, vodič motocyklu reagoval včas. Začal intenzívne brzdiť, pričom sa pohyboval v úrovni\nmaximálnej dovolenej rýchlosti na danom jazdnom úseku. Obžalovaný ako vodič vozidla SEAT mohol\nnehode zabrániť za predpokladu dania prednosti vjazde protiidúcemu motocyklu. Súd mal ďalej zo\nzáverov znaleckého posudku znalca Ing. Korbeľa preukázané, že k stretu obžalovaného ako vodiča\nvozidla SEAT došlo v jazdnom pruhu motocykla, teda v protismernom pruhu. Znalec podrobne vysvetlil,\nako k uvedenému záveru dospel. Posun vozidla do konečnej polohy logicky bez pochybností vysvetlil\na odôvodnil, poukázal pri tom na sklon vozovky v danom mieste (príloha č. 19 fotografie č. 1-4).\nUvedený jednoznačný záver znalca dopĺňa výpoveď zasahujúceho policajta B. S., ktorý vypovedal, že\npri dokumentovaní nehody mu vodič vozidla SEAT uviedol, že jeho vozidlo po náraze s motocyklom\ncúvlo. Tiež mu obžalovaný uviedol, že k stretu s motocyklom došlo v polovici až 3/4 jazdného pruhu\nmotocyklistu. Vypočuté svedkyne S. V., P. J., P. P. aj s obžalovaným zhodne uviedli, že sa motorové\nvozidlo neposunulo a že k zrážke došlo v ich jazdnom pruhu. Všetky svedkyne zaznamenali ťuknutie\na motorkára zaznamenali až tesne pred nárazom. Tieto tvrdenia však vychádzali z ich uhlu pohľadu\nako spolujazdkýň, pričom polohu vozidla v jazdnom pruhu mali možnosť vidieť až potom, čo vystúpili\nz vozidla, preto vypovedali, že k zrážke došlo v ich jazdnom pruhu. Do pozornosti je potrebné dať tú\nskutočnosť, že svedkyňa P. P. vypovedala, že pred obcou Plavecký Mikuláš zistili, že idú zle, tak chceli\nodbočiť doľava a v tom do nich vrazil motorkár. Súd má za to, že práve v tomto momente, ako chcel\nobžalovaný odbočiť doľava a sústredil sa na odbočku, došlo z jeho nepozornosti k vybočeniu resp.\nnasunutiu sa s jeho vozidlom (aj keď pri minimálnej rýchlosti) do jazdného pruhu motocyklistu, ktorý\nuž ani intenzívnym brzdením nedokázal nehode zabrániť. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Borloka\ntento konštatoval, že nemohlo prísť k zrážke v jazdnom pruhu motocyklistu, keďže nie sú stopy o čelnej\nzrážke. Znalec uvedený stret nazval ako kontakt, resp. že motocyklista prešiel popred vozidlo SEAT na\nprednom kolese. Podľa znalca Ing. Borloka ku kontaktu motorového vozidla SEAT a motocykla došlo\nv jazdnom pruhu, v ktorom jazdilo motorové vozidlo SEAT. Znalec pripustil, že možností o technike a\nspôsobe jazdy môže byť nekonečne veľa a nie sú exaktné body, z ktorých možno vychádzať. Znalec\nvšak na druhej strane uviedol, že na mieste nehody nebol a vychádzal z listinných dôkazov. Možnosti\nsklonu vozovky znalec nevzal do úvahy. Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie\nje ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou, v\ndanej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska,\nči znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové\nvýchodiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležíte zistené alebo naopak\no skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a či riešenie\nznalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov (R 40/1972). Súd vyhodnotil oba znaleckého\nposudky vypracované v danej veci, pričom dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. Korbeľa považuje\nz odborného a kvalitatívneho hľadiska za fundovanejší, resp. prepracovanejší. Znalec Ing. Korbeľ vzal\ndo úvahy všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z dokumentácie nehody ako aj z výsluchov svedkov, na\nmieste skutku vykonal obhliadku, zohľadnil sklon vozovky, pričom riešenia znalca logicky vyplynuli z\ntýchto skutkových predpokladov a ani samotné závery tohto znaleckého posudku nespôsobovali žiadne\npochybnosti. Súd preto uzatvára, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že obžalovaný\nporušil ustanovenie zákona o cestnej premávke (nedanie prednosti v jazde). Obžalovaný preto porušil\nmieru opatrnosti, ktorú bol povinný zachovávať ako vodič motorového vozidla, pričom ako vodič vedieť\nmal a mohol, že vyššie popísaným nesprávnym spôsobom techniky jazdy môže spôsobiť dopravnú\nnehodu, čo sa napokon aj stalo. Súd preto posúdil konanie obžalovaného, z hľadiska subjektívnej\nstránky, ako nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona. Všetky tieto skutočnosti\nmali v súhrne vplyv na vznik kolíznej situácie medzi vozidlom obžalovaného a poškodeným, boli v\npríčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody ako aj so smrťou poškodeného, pričom sa tak stalo\nza porušenia povinnosti stanovenej v tom čase platným a účinným zákonom o cestnej premávke. Z\nhľadiska znakov subjektívnej a objektívnej stránky preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty\nprečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené\n\nskutočnosti, súd obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 149 ods.\n1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona“.\nTeda pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na\nzáklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a\nústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v\nrozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nSkutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na\nhlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom\npojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre\nzákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich\nsúhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel\nstanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nnemožno nič vytknúť.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku\npodrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako\nsa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu.\nTeda odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného\nčinu (prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. h/ Trestného zákona), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa\nTrestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie\nskutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom\nrozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom\npojednávaní. Vzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových zistení, odkazuje na veľmi podrobne\nrozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil (už vyššie\ncitované). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z\nneho správne skutkové zistenia.\nJe potrebné uviesť, že obžalovaný Mgr. X. G. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej\nobhajoby použitých v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi,\nsa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe\ndôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.\nSkutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným\nspôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne\nzávery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ dôvodov súdu prvého stupňa (už vyššie v tomto rozhodnutí citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa\nvysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej obžalovaný naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania.\nZávery súdu prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu\ntýchto záverov.\n\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu\nvlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného\nna hlavnom pojednávaní.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII. ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III. ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z\n13.12.2016).\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nV tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine obžalovaného Q.. X. G.\nnezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o vine.\nReagujúc na odvolacie námietky obžalovaného Mgr. X. G., krajský súd uvádza: K námietke, že dôkazmi\nnebolo preukázané, že by bol vinníkom dopravnej nehody a aj on, aj svedkyne (S. V., P. P. a P. J.), zhodne\ntvrdili, že autom nebolo manipulované, je žiadúce dať do pozornosti nasledovné: ohľadne možného\npohybu motorového vozidla vzad boli, okrem vyššie menovaných svedkov a výpovede samotného\nobžalovaného, zadovážené a v konaní pred súdom vykonané ďalšie dôkazy, ktoré je nutné vziať do\núvahy. Ak obžalovaný zdôrazňuje, že auto sa po zrážke nepohlo a toto jeho tvrdenie podporujú aj\nmenované svedkyne, avšak svedkyňa P. J. vo výpovedi v prípravnom konaní (čl. 34) v prítomnosti\nobhajcu vypovedala, že si nepamätá, či sa po náraze niečo s autom dialo, ale zdôraznila, že autom nikto\nnemanipuloval a po náraze sa neposunulo, avšak pri prvotnej výpovedi (dňa 09.10.2020) mala „pocit\nnárazu“ a posunutia auta. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2023 uviedla, že situáciu pred nehodou\nnevidela, zaznamenala až samotný náraz a to, že v iných výpovediach pripustila pohyb auta po náraze\ndozadu, tj. že sa auto hýbalo dozadu bol „prvotný šok“ a len „prvý pocit“.\nObdobne aj svedkyňa S. V. vo výpovedi dňa 09.10.2020 vypovedala, že auto sa dozadu nepohlo a toto\nzopakovala aj vo výpovedi dňa 25.02.2022 a na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2023, kedy zdôraznila,\nže boli autom vo svojom jazdnom pruhu a videla motorku tesne pred zrážkou a motorkár bol motorkou\nna prednom kolese a došlo k zrážke.\nSvedkyňa P. P., ktorej výpovede z prípravného konania (zo dňa 09.10.2020 a 14.01.2022) boli na\nhlavnom pojednávaní prečítané (so súhlasom strán) v prvotnej výpovedi uviedla, že videla motorkára,\nktorý bol na prednom kolese a došlo k nárazu do auta, v ktorom sa viezla, ale nevedela povedať,\nči sa autom po zrážke posunuli dozadu, ale s odstupom 16 mesiacov už pri výsluchu v prítomnosti\nobhajcu obžalovaného jasne videla, že auto obžalovaného sa dozadu neposunulo a potom z pohľadu\nrozvedeného nie je tak jednoznačné, ako to obžalovaný prezentuje, že výpovede menovaných svedkýň\njasne a jednoznačne podporujú tvrdenie obžalovaného, že autom sa po zrážke nehýbalo.\nOdvolateľ opomína na hlavnom pojednávaní prečítanú výpoveď svedka B. S., ktorý v prípravnom konaní\nvypovedal dňa 12.10.2020 a aj 12.01.2022 (kedy sa úkonu obhajca nezúčastnil, ale bol o ňom riadne\nupovedomený), ktorý svedok potvrdil, že po príchode na miesto dopravnej nehody, pri zadokumentovaní\ndopravnej nehody mu bolo „divné“ ako osobné motorové vozidlo stojí a pýtal sa obžalovaného Q.. X.\nG. prečo „auto stojí ako stojí“ a obžalovaný mu povedal, že „autom trochu cúvol“ a tiež, že obžalovaný\n\ndoznal, že k zrážke došlo „v polovici až 3“ (protismerného pruhu), pričom polohu tela poškodeného určili\npodľa fotografie, ktorú z miesta nehody vyhotovil vodič autobusu.\nNemožno ignorovať ani vyjadrenie obžalovaného k prečítanej výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní,\nkedy pripomienkou skonštatoval, že policajt (svedok B. S.) sa ho 5 krát pýtal kde bolo auto v čase nárazu\na „celé sa mu to nejak nezdalo“ (čl. 328), ale obžalovaný nevedel vysvetliť prečo svedok takto vypovedal.\nJe potrebné dodať, že obžalovaný súhlasil s prečítaním výpovede svedka na hlavnom pojednávaní a\nnedomáhal sa osobného výsluchu za účelom objasnenia obsahu výpovede.\nPotom konštatovanie odvolateľa, že je jednoznačne preukázané, že autom nebolo hýbané a nedošlo\nk jeho manipulácii po skutku, nie je takej sily ako to naznačuje odvolateľ. Navyše s týmto záverom\nodvolacieho súdu korešponduje aj záver znaleckého posudku a výpoveď znalca Ing. Tomáša Korbeľa\nna hlavnom pojednávaní.\nČo sa týka súhlasu so závermi znalca Ing. Tomáša Korbeľa ohľadne miesta stretu vozidiel, keď\nobžalovaný zotrváva na tvrdení, že k zrážke došlo v jeho jazdnom pruhu a nie v pruhu motocykla,\nje potrebné zdôrazniť závery posudku a samotnú výpoveď znalca Ing. Tomáša Korbeľa. K tejto\notázke znalec vykonal obhliadku miesta dopravnej nehody a na základe zadokumentovaných stôp na\nmieste dopravnej nehody, poškodenia vozidiel a konečnej polohy motocykla konštatoval, že k stretu\ndošlo v protismernom jazdnom pruhu, tj. v pruhu motocykla, pričom ani jedno z vozidiel nezanechalo\nbrzdné stopy. Uvedené rozpracoval v prílohe č. 1 posudku (čl. 106-109). Počiatočné rýchlosti stanovil\nnasledovne: vozidlo zn. W. išlo rýchlosťou 6,5 -7,1 km/h a motocykel rýchlosťou 45-55 km/h a tesne\npred stretom malo auto rovnakú rýchlosť a motocykel 26,9 - 32,9 km/h, v čase stretu bol motocykel na\nprednom kolese a teda zadné koleso motocykla nemalo kontakt s povrchom vozovky, z čoho vyvodil,\nže motocykel brzdil len prednou brzdou.\nV posudku rozviedol aj reakcie jednotlivých účastníkov nehody, k čomu uviedol, že motocykel začal\nreagovať v čase keď sa auto, jeho predná časť nachádzala na stredovej čiare vozovky v snahe odbočiť\ndoľava na vedľajšiu cestu, a miesto stretu auta zn. Seat a motocykla označil, že sa nachádza v jazdnom\npruhu vozovky cesty č. II/501 smerom do obce Plavecké Podhradie vo vzdialenosti cca 11,9 m od VBM\n(východzieho bodu merania) smerom do centra obce Plavecký Mikuláš a vo vzdialenosti cca 4,8 m od\npravého okraja vozovky cesty č. II/501 smerom do centra obce Plavecký Mikuláš.\nVo svojom posudku zvažoval aj otázku, ktorá vyplynula z výpovedí obžalovaného a svedkov ohľadne\npohybu vozidla po strete s motocyklom, tj. či sa auto pohybovalo dozadu, alebo nepohybovalo sa dozadu,\nk čomu na čl. 97 uviedol, že z technického hľadiska je možné konštatovať, že auto sa po strete s\nmotocyklom pohybovalo konečným cúvaním dozadu a to rýchlosťou pohybu až cca 5,5 km/h, čo mohlo\nbyť spôsobené sklonom vozovky a prípadným nezatiahnutím ručnej brzdy.\nK tejto otázke vypovedal aj na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2023, kedy zotrval na konštatovaní, že\nauto zn. Seat sa v čase stretu nachádzalo v jazdnom pruhu motocykla, pričom vozovka má sklon, ktorý\ndopomohol aby sa auto dostalo do konečnej polohy ako bolo zadokumentované.\nK rozdielu zadokumentovanej konečnej polohy motorového vozidla a polohy v čase stretu vo výpovedi\nznalec uviedol (čl. 335), že tento rozdiel vyplýva z mechanického pohybu vozidiel po strete.\nV dôsledku toho, že v čase stretu mal motocykel aj auto nejakú rýchlosť, stret vyvolal pohyb motocykla a\ntiež auta, k čomu dopomohol aj sklon vozovky a po strete sa auto pohybovalo vzad do konečnej polohy,\nale samotná konečná poloha vozidla po strete nie je určujúcim parametrom pre polohu stretu, ale všetky\nzadokumentované stopy dopravnej nehody.\nZnalec dodal, že nie je možné aby sa motocykel dostal do konečnej polohy, v ktorej bol, ak by miesto\nstretu bolo ako v konečnej polohe zostalo vozidlo a to vzhľadom na poškodenie auta a motocykla, ako\naj rozsah zranení poškodeného motorkára.\nZnalec sa v znaleckom posudku zaoberal aj otázkou posúdenia techniky jazdy oboch vozidiel ako aj\nmožnosti zabránenia stretu a dospel k záveru, že technika jazdy obžalovaného nebola z technického\nhľadiska správna, pretože v danom čase odbočoval doľava a nedal prednosť protiidúcemu motocyklu.\n\nNa druhej strane konštatoval aj nesprávny spôsob obsluhy motocykla, ktorý brzdil intenzívnym brzdením\nprednou brzdou, v dôsledku čoho sa motocykel ocitol na prednom kolese a zadné koleso nemalo kontakt\ns povrchom vozovky, čo ale z technického hľadiska nemalo žiaden vplyv na vznik nehodového deja.\nTeda znalec považoval techniku jazdy vodiča auta za nesprávnu, pretože nesprávnym prvkom\nnehodového deja bolo nedostatočné venovanie sa vedeniu vozidla.\nNavyše na hlavnom pojednávaní doplnil, že vodič motocykla reagoval včas na vzniknutú situáciu plným\nbrzdením a logicky jeho reakciu muselo niečo vyvolať, pričom jazdil rýchlosťou maximálne dovolenou.\nAk odvolateľ preferuje znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Borlokom tak je potrebné\nzdôrazniť, že samotný znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní konštatoval, že analýzu dopravnej\nnehody nemožno urobiť a dospel k záveru, že na vozidle, na kryte predmetného nárazníka ani tabuľke\nevidenčného čísla nie sú stopy po čelnej zrážke a teda podľa znalca motocykel prešiel ľavou prednou\nčasťou okolo vozidla a došlo ku kontaktu a poškodeniu kapoty vozidla, čo pripisuje riadidlám motocykla,\n„pričom motocyklista padol už mimo vozovky na pravú stranu“ a jedným dychom však uviedol, že nie\nje možné stanoviť spôsob a techniku jazdy motocykla, ani rýchlosť, smer a spôsob jazdy pred vznikom\ndopravnej nehody a zastáva názor, že motocykel do auta nenarazil, zrážku vylúčil, ale dodal, že k stretu\ndošlo v jazdnom pruhu auta „čiže z nezistených dôvodov motocykel na prednom kolese prešiel popred\nodbočujúce vozidlo“.\nUvedený záver tohto znalca odvolací súd považuje za minimálne zmätočný, keď konštatoval, že nie je\nmožné vykonať analýzu nehodového deja, ani stanoviť spôsob a techniku jazdy motocykla, jeho rýchlosť\na smer, ale k zrážke nedošlo (medzi motocyklom a autom), došlo len k stretu vozidiel v jazdnom pruhu\nauta, ale uvedené konštatovanie nepreukazuje žiadnymi výpočtami podporujúcimi jeho tvrdenie.\nNavyše samotný obžalovaný Q.. X. G. vo svojich výpovediach (v prípravnom konaní dňa 25.11.2021)\nuviedol, že došlo k nárazu motocykla do jeho auta a aj na hlavnom pojednávaní dňa 23.02.2023 uviedol,\nže došlo k nárazu motocykla do jeho auta. O zrážke vypovedali aj svedkyne S. V., P. J. a P. P.. Na\nhlavnom pojednávaní, kedy boli obaja znalci vypočutí a znalec Ing. Tomáš Korbeľ zotrval na záveroch\nsvojho písomne vypracovaného posudku.\nNemožno ignorovať ani závery znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odvetvia súdne lekárstvo\n(čl. 58), v ktorom je na strane 18 posudku vysvetlený mechanizmus smrti poškodeného motocyklistu,\nkedy znalci pri popise zistených zranení uviedli, že bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo-krvácavý\nšok v dôsledku viacerých poranení vnútro-hrudných a vnútro-brušných orgánov a poranení končatín\n(polytraumatizmus) s tým, že smrť je v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej\nnehode.\nOhľadne vzniku poranení (hrudníka a brucha, panvy, ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny)\nuviedli, že tieto vznikli „účinkom násilia produkovaného pevným tupým a plošným predmetom bez\nvýstupkov a hrán, najpravdepodobnejšie rozmerovo väčším predmetom“, ktorý pôsobil na ľavú stranu\nstrany tela poškodeného.\nAj vyššie naznačené závery ohľadne vzniku a mechanizmu poranení motocyklistu zodpovedajú skôr\nnárazu motocykla do vozidla a potom nemožno súhlasiť so záverom znalca Ing. Jána Borloka, že k\nzrážke motocykla a auta vôbec nedošlo a motocykel „na prednom kolese prešiel popred odbočujúce\nvozidlo“ a padol na zem.\nV kontexte s rozvedeným sa potom odvolací súd absolútne stotožňuje s právnym posúdením skutku\na s jeho závermi súdom prvého stupňa ako aj posúdením a vyhodnotením znaleckých posudkov\nvyhotovených znalcami Ing. Tomášom Korbeľom a Ing. Jánom Borlokom a v názorovej zhode konštatuje,\nže znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Tomášom Korbeľom je rozhodne komplexnejší a jeho\nzávery ohľadne analýzy priebehu nehodového deja považuje za relevantné, pretože znalec vzal do\núvahy všetky okolnosti, ktoré vyplynuli zo záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta\ndopravnej nehody vrátane fotodokumentácie, výpovedí obžalovaného a svedkov a potom na tieto závery\npoukazuje a odkazuje aj odvolací súd zastávajúc názor, že obžalovaný Q.. X. G. ako vodič motorového\nvozidla odbočujúceho vľavo nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím porušil ustanovenia § 19 ods.\n\n4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, najmä že nedal prednosť\nprotiidúcemu vozidlu a dostatočne sa nevenoval riadeniu vozidla.\nOdvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine obžalovaného Q.. X. G. nezistil\npochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o vine.\nČo sa týka uloženého druhu a výmere trestu, súd prvého stupňa uviedol: „Pokiaľ ide o spôsob spáchania\nčinu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja bolo to, že obžalovaný pri\nodbočovaní vľavo nedal prednosť protiidúcemu motocyklu, čím porušil zákon o cestnej premávke, v\ndôsledku čoho došlo k zrážke s motocyklom a následkom tejto zrážky motocyklista utrpel viacero\nporanení, pričom došlo k smrteľnému následku. Smrť poškodeného Q. W. tak bola v príčinnej súvislosti\ns porušením ustanovenia zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase činu. Z výsledku\ndychovej skúšky vyplýva, že obžalovaný nebol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu.\nSkutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku súd vyhodnotil v neprospech\nobžalovaného, nakoľko tento síce nebol pod vplyvom alkoholu, príp. iných nedovolených látok, ale\nspôsobil nenapraviteľný smrteľný následok svojou jazdou porušujúcou zákon o cestnej premávke, čím\nohrozil iných účastníkov cestnej premávky. Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho\nnápravy, pričom zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a v registri priestupkov má jeden\nzáznam za porušenie zákazu zastavenia, za čo mu bola uložená bloková pokuta. Pokiaľ ide o osobu\nobžalovaného, súd uzatvára, že, s výnimkou posudzovaného prípadu, neboli zaznamenané zo strany\nobžalovaného žiadne porušenia povinností vodiča (a už vôbec nie súdne trestné činy), teda v jeho\nosobe nejde o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá\ncestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorý v prípade posudzovanej dopravnej nehody vybočil z inak\nriadneho spôsobu vedenia života a aj riadneho si plnenia povinností, ktoré vodičom ukladá zákon o\ncestnej premávke. Z hľadiska určenia druhu trestu a jeho výmery preto súd okolnosti ohľadne osoby\nobžalovaného vyhodnotil v prospech obžalovaného. Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce\nokolnosti, pričom zistil, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm.\nj) Trestného zákona]. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd nezistil ani jednu. Ďalej je potrebné\nprihliadnuť na to, že od spáchania skutku uplynula doba štyroch rokov a teda obžalovaný sa nedopúšťal\nprotiprávneho konania nielen v čase pred spáchaním stíhaného skutku, ale ani v čase po jeho spáchaní\n(uvedené konštatovanie vyplýva aj z listinných podkladov, lustrácií, ktoré mal súd v čase vyhlásenia\nrozsudku aktuálne). Súd vyhodnotením všetkých vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že pre\nnápravu obžalovaného nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia\nslobody. Súd toto konštatovanie vyvodil z toho, že konaním obžalovaného došlo k nenapraviteľnému\nsmrteľnému následku. Na druhej strane však súd nemohol prehliadnuť typovú závažnosť spáchaného\nprečinu stanovenú zákonodarcom, ktorá v spojení s poľahčujúcimi okolnosťami a s nenarušenou osobou\nobžalovaného ako aj so vzorným správaním sa obžalovaného v období od spáchania skutku do\nrozhodnutia súdu, znemožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Súd\nv tomto smere pripomína, že závažný následok činu nie je jediná okolnosť podstatná pre určenie druhu\na výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu.\nSúd si je vedomý toho, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné nehody spôsobené\nnepozornými vodičmi, avšak to neznamená, že súd môže rezignovať na zákonné kritériá stanovené\npre určovanie druhu a výmery trestu a paušálne ukladať pri takýchto prečinoch nepodmienečné tresty\nodňatia slobody. Takýto postup považuje súd za neprijateľný a odporujúci zásade individualizácie a\nspravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany súdu by totiž trest prestal byť\ntrestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením. Súd teda vzal do úvahy zistenú\npoľahčujúcu okolnosť ako aj osobu obžalovaného, t. j. okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného\na dospel k záveru, že majú vplyv na to, že obžalovanému postačí uloženie trestu na samej spodnej\nhranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 roky a nie je potrebné uložiť trest napríklad v polovici alebo\npri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Následne súd skúmal (v súlade s princípom ultima racio\nukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody), či je možné ukladaný trest odňatia slobody na\n2 roky podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, teda či sú splnené podmienky uvedené v\nustanovení § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Podľa názoru súdu výkon uloženého trestu odňatia\nslobody nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení\n§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a to nielen z dôvodu osoby obžalovaného, ale aj z povahy\nspáchaného prečinu, pri ktorom obžalovaný zjavne len neprimerane vybočil z inak riadneho spôsobu\nvedenia života. Napokon sám obžalovaný svojim životom po skutku už preukázal určitú nápravu a preto\nuloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade by bolo neadekvátne, odporujúce\n\nzásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. Súd preto výkon trestu odňatia slobody\npodmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Uložením podmienečného trestu má poškodená\nväčšiu šancu na úhradu škody, než v prípade ukladania prísneho represívneho nepodmienečného trestu.\nSúd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,\npretože prečin bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou nerešpektujúcou dopravné predpisy, čo bola\npodstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 5\nrokov, teda takmer v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výšku tohto trestu súd stanovil\nhlavne s poukazom na závažné následky, ktoré vyplynuli z konania obžalovaného.“\nReagujúc na odvolacie námietky prokurátora smerujúce výlučne do výroku o treste domáhajúc sa\nuloženia nepodmienečného trestu vzhľadom na spôsobený následok krajský súd poukazuje na zásadu\númernosti pri ukladaní trestov. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom, že čím prísnejší trest bude\nuložený, tým bude účinnejšia aj ochrana spoločnosti pred páchateľom. Zohľadňovanie viacerých\nhľadísk pri určovaní konečného trestu (druhu a výmery) je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou celého\nprocesu nápravy páchateľa. Súdna prax ukazuje, že neprimerane prísnym trestom ešte nikdy nikto\nnikoho neprevychoval, a teda je potrebné dať do popredia najmä výchovný účel trestu. Z historického\nhľadiska trestania spočíval účel trestu v odplate za spáchaný trestný čin, čo v súčasnosti absolútne\nodporuje základným princípom a hodnotám dnešnej spoločnosti a jej potrebám, kedy sa dostáva do\npopredia skôr ujma spočívajúca resp. pôsobiaca na také záujmy odsúdeného, ktoré pri ich obmedzení\nho pozitívne ovplyvňujú páchateľa do budúcnosti. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že trest\npre obžalovaného vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Práve táto skutočnosť\nnapomáha pri prevýchove páchateľov, nakoľko človek žijúci v spoločnosti, ktorá uznáva primát práva,\nsa pre svoje antisociálne správanie a následný trest dostáva na jej okraj a jeho opätovné začlenenie\nsa je z väčšej časti ovplyvnené najmä jeho snahou po náprave. Krajský súd zdôrazňuje, že prílišné\naž exemplárne trestanie tzv. „za každú cenu“ nie je primárnym účelom trestu, ale je to práve náprava\npáchateľa.\nAk sa prokurátor domáha uloženia trestu nepodmienečného s odkazom na generálno-preventívnu\nfunkciu trestov, je potrebné zdôrazniť, že trest nemá pôsobiť ako pomyslený druh pomsty za trestný čin,\nnakoľko sa tým dáva do popredia výlučne zastrašujúci účel trestu (generálno-preventívna funkcia trestu)\nna úkor resocializácie obžalovaného.\nTrestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, jednak pri zásadách\nukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.\nPre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest\nzabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne\niných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na\nvýchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou.\nPri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.\nPri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,\nktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.\nJednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný\nzákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu\nukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť\nlen taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé\ndruhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého\nhorná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť\nrokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.\nKrajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež\nprimeraný.\n\nTeda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo\nvzťahu k obžalovanému Mgr. X. G., prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre\nrozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokmi o trestoch a prihliadol na zásady\nukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal\nnajmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.\nTaktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jej pomery\na možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu\nk obžalovanej, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona\n- tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, v spojení s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného\nzákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú\ndobu v trvaní päť rokov.\nKrajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že výška uloženého trestu zákazu činnosť\nna dobu 5 (päť) rokov, bola uložená v zákonom upravenej trestnej sadzbe a považuje ju za účelnú\na postačujúcu na nápravu obžalovaného, pričom vzal do úvahy aj fakt, že odo dňa 14.09.2020 má\nobžalovaný zadržané vodičské oprávnenie.\nK uvedenému konajúci senát dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového\nsúdu pritom nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane\npozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júna 2016, sp. zn. I. ÚS 336/2016).\nTeda v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdu prvého stupňa\npri úvahách a druhu a výmere trestu.\nZáverom uložené tresty považuje krajský súd nielen za zákonné ale aj za spravodlivé, ktoré zodpovedajú\nnielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu\nvymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa\nustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona.\nZa správny považuje aj výrok o náhrade škody uplatnený poškodenou V. B. vo výške 1.697,30 € a\nspoločnosťami: B. zdravotná poisťovňa, a. s., vo výške 3.263,50 € a Sociálna poisťovňa a.s. vo výške\n16.648,14 €.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu,\nrozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolania obžalovaného Q. a prokurátora ako\nnedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/41/2022", "guid": "5f78275c-a169-4cc2-be43-688ff259f0ec:4c30f60b-a772-4a87-a8fb-879c4205b4ab", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:6871695b-b723-4b86-9e18-907e0b6c631c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.336.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "334fc80c-c454-4f3d-b9e4-ccc68bfe5fd7:8e0460b4-9cbd-40a4-8129-70eab2e570fe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4122205750.2", "spisova_znacka": "9Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/52/2024 z 18. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4122205750.2"}, {"guid": "593767b0-a81b-4db4-8e52-581b036ddce0:4bbf181f-298b-44df-bedb-72193d3d77bb", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5125010891.1", "spisova_znacka": "8Nt/7/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 8Nt/7/2025 z 26. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5125010891.1"}]}