Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/93/2025 z 25. 11. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 8Co/93/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/93/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1 | 2025-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 8 ods. 1 zákona č. 265/2022 Z. z., § 8 ods. 3 zákona č. 265/2022 Z. z., § 8 ods. 4 zákona č. 265/2022 Z. z., § 8 ods. 7 zákona č. 265/2022 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a09862-dae6-40fe-a997-d82d1069166b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 8Co/93/2025 1523201930 25. 11. 2025 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: B.. K.. C. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. XX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, advokátom, so sídlom Polianky 7G, 841 01 Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenému advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, o povinnosť uverejniť vyjadrenie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. januára 2025, č. k. B5- 24C/41/2023-189, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na svojej webovej stránke, na ktorej sa nachádza článok nazvaný "W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.", zverejniť vyjadrenie žalobkyne nasledujúceho znenia: "Vyjadrenie C. T.: Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny. Každú jednu činnosť v ňom uvedenú viem zdokladovať, napr. aj vrátane v článku spomenutého projektu pre organizáciu Project Chimps alebo projektu s prírodnými kanálmi pre gorily, (ktorý sa mal mimochodom podľa redaktorky realizovať v Kanade, hoci v skutočnosti sa realizoval v ZOO Dublin, kde sa nachádza dodnes). Za nepravdivé považujem aj tvrdenie, že by niekto z redaktorkou oslovených zástupcov ZOO spoluprácu so mnou výslovne poprel. Navyše spoluprácu so ZOO Praha (ktorá bola neformálna a nehonorovaná) som v životopise ani neuvádzala. Nepravdivé je aj tvrdenie, že som sa nepodieľala na projekte Údolie tigrov v Tallinskej ZOO. Pre tento projekt som spracovala aj kompletnú štúdiu s vizualizáciami a špecializovanými detailmi zariadení pre manažovanie a starostlivosť o zvieratá. Táto štúdia bola riadne prebratá a zo strany ZOO Tallin aj riadne vyplatená. Ohľadne Tallinskej ZOO za nepravdivé považujem aj údajné tvrdenia riaditeľa ZOO Tallin, že som si údajne cestovné náklady na akýsi výlet rodinou chcela dať od nich preplatiť. Toto tvrdenie som s riaditeľom Tallinskej ZOO po publikovaní článku prebrala. Pán riaditeľ poprel, že by niečo také niekomu uviedol. Jeho email v tomto duchu mám k dispozícii. Ohľadne informácii v článku týkajúcich sa ZOO Berlín uvádzam, že som s ňou mala riadnu zmluvu, ktorú obidve strany aj riadne plnili. Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlín bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou. Z množstva mojich klientov dokázala redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho jedného som v životopise vôbec neuvádzala. Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie. Všetky projekty uvedené v životopise, ktorý som predložila pri výbere riaditeľa ZOO Bratislava, sú pravdivé. Ako ZOO dizajnér, čiže špecialista tvorby priestoru pre zoologické záhrady, moja rola spočíva v zadefinovaní parametrov projektu, jeho fungovania a vytvorenia vizualizácie, ktoré sú potom podkladom pre vyhotovenie projektu stavby a aj pomôckou na hľadanie finančných prostriedkov na ich realizáciu. Do tohto základného balíka patria aj technické nákresy a špecifikácie špecializovaných detailov manažmentu zvierat, ako sú klietky, posuvné dvere, transfery, zabudované zariadenia na kŕmenie a zariadenia na obohatenie života a rozvoj prirodzených schopností zvierat. Výsledkom mojej práce sú teda projektové štúdie, ktoré sa v konečnom dôsledku realizovať (po stavebnej stránke) môžu ale aj nemusia. Aj keď sa však nakoniec stavebne nerealizujú, neznamená to, že som zákazku nerealizovala. Všetky projekty, ktoré uvádzam v životopise boli riadne zazmluvnené a zaplatené. Autorka článku chybne zamieňa projekt vypracovania štúdie (teda to, čo robím ja) so samotným realizačným (teda staveným) projektom. Autorka článku sa ma nepýtala na odmeny za moje projekty, ako to v článku uvádza. Nefinančná spolupráca, o ktorej použila autorka môj citát sa netýkala žiadnych projektov, ktoré si uvádzam v životopise. Tie boli všetky zazmluvnené a honorované. Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru. Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné. Dôkazom, že štandard starostlivosti bol zachovaný, potvrdzujú aj kontroly Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVSP) a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) RVSP a ŠVSP, ktoré v ZOO nedávno prebehli. Projekt medvedinca, ktorý spomína v článku D.. T., bol kvôli cene stavby, ktorá niekoľkonásobne prekročila určený rozpočet, nerealizovateľný. Otvorený list, ktorý sa v článku spomína, prišiel nepodpísaný, nie je preto možné tvrdiť, že ho väčšina zamestnancov podpísala", a to pod uvedeným článkom s tým, že "H. C. T." bude uvedené rovnakým typom a veľkosťou písma ako názov článku a text vyjadrenia rovnakým typom a veľkosťou písma ako text článku a vyjadrenie bude zverejnené na webovej stránke po celý čas zverejnenia článku, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 7, § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Po zhodnotení obsahu a formy napadnutých výrokov a použitých výrazových prostriedkov ustálil, že sa jedná o skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky, ktorými žalovaný konštatuje fakty súvisiace s profesnou kariérou žalobkyne, žalovaný nehodnotí a nevyjadruje svoje vlastné úsudky, ale v článku uvádza skutkové tvrdenia, a to tvrdenia nepravdivé alebo neúplné, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do cti a dôstojnosti žalobkyne. Dôkaznými prostriedkami procesného útoku mal preukázané, že informácie uvádzané žalobkyňou v životopise sú pravdivé, žalobkyňa uviedla spoluprácu s viacerými subjektami, obmedzila sa na pojem spolupráca ako taký, neuvádzala, či došlo aj k prípadnej realizácii navrhovaných štúdií, ktoré pre konkrétnu ZOO vypracovala. Podľa popisu spolupráce zo strany žalobkyne išlo predovšetkým o práce štúdiového charakteru, vízie a projektové štúdie, o vypracovanie dizajnérskeho pohľadu konkrétneho zamerania, nie samotnú realizáciu projektu. Za svoju prácu žalobkyňa dostala od spolupracujúcich subjektov finančnú odmenu, a to bez ohľadu na následnú realizáciu, z čoho jednoznačne vyplýva, že k spolupráci na požadovanej úrovni došlo. Tvrdenie žalovaného, že spoluprácu uvádzanú v životopise viacerí popierajú, nemal preukázanú, autorka článku síce uviedla, že komunikovala so zástupcami troch ZOO, avšak kontaktnú osobu nevedela upresniť, čím hodnovernosť poskytnutých informácií stráca na vážnosti a vyvoláva dojem, že autorka článku si dané informácie prinajmenšom prispôsobila tak, aby dosiahla atraktívnosť článku so zámerom zaujať čitateľa a poškodiť povesť osoby, o ktorej píše. Zverejnené informácie sú preto neúplnými skutkovými tvrdeniami, ku ktorým mala žalobkyňa právo žiadať od žalovaného uverejnenie svojho vyjadrenia, o ktoré žalovaného aj požiadala a ktorú žiadosť žalovaný odignoroval, keď k žiadosti o zverejnenie vyjadrenia nezaujal žiadne stanovisko. Účelom vyjadrenia je uviesť uverejnené skutkové tvrdenia na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou, žalobkyni vzhľadom na neúplnosť a nepravdivosť zverejnených skutkových tvrdení žalovaným, vzniklo právo na vlastné vyjadrenie ako reakciu na predmetný článok. Rozsah požadovaného vyjadrenia zodpovedá primeranosti napadnutých skutkových tvrdení, žalobkyňa konkretizuje v čom sú výroky zverejnené žalovaným nepravdivé alebo neúplné a uvádza svoje vlastné skutkové tvrdenia, odlišné od tvrdení žalovaného v predmetnom článku. Stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že vo svojej žiadosti o zverejnenie vyjadrenia sa obmedzila len na tvrdenia, ktorými nevyhnutne v primeranej miere reaguje buď na klamlivé alebo neúplné a tým pravdu skresľujúce výroky žalovaného a uvádza len toľko informácii, koľko je potrebné na rozptýlenie nepráv v uverejnenom článku. Nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaný uvádza už v samotnom názve článku: "W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.", keď spochybňuje pravdivosť životopisu žalobkyne predloženého v rámci uchádzania sa o post riaditeľky bratislavskej zoologickej záhrady, z čoho si čitateľ môže vyvodiť záver, že žalobkyňa vo svojom životopise klamala. Za nepravdivé vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa nespolupracovala so ZOO Tallin na projekte Tigrie údolie, že sa nepodieľala na vedení projektu Orlie skaly v ZOO Berlín, dôkazmi procesného útoku žalobkyňa spoluprácu s menovanými ZOO relevantne preukázala (faktúra a jej úhrada) a preto právom spoluprácu uvádzala aj vo svojom profesnom životopise. Informácie týkajúce sa prípadnej spolupráce so ZOO Praha v článku ani nemali dôvod byť uvedené, nakoľko článok obsahoval skutkové tvrdenia uvádzané v životopise žalobkyne a spoluprácu so ZOO Praha žalobkyňa v životopise ani neuvádzala, v kontexte uvedeného možno vyhodnotiť tieto skutkové tvrdenia ako neúplné a teda rovnako podliehajúce právu žalobkyne na vyjadrenie a jeho zverejnenie žalovaným. Nepravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných v článku, týkajúcich sa fluktuácie zamestnancov ZOO Bratislava počas pôsobenia žalobkyne vo funkcii riaditeľky mal preukázanú vyjadrením samotnej ZOO Bratislava, svedecká výpoveď pána T. nebola v tomto smere vierohodná, aj s ohľadom na jeho vtedajšie osobné ambície zastávať post žalobkyne. Autorka dotknutého článku uviedla nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia o životopise žalobkyne, ktorými preukázateľne zasiahla do cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne a zverejnenie článku negatívnym spôsobom zasiahlo žalobkyňu. Z reakcie okolia vyplýva, že toto začalo vnímať žalobkyňu ako klamárku a podvodníčku, čo urýchlilo rozhodnutie žalobkyne odísť z postu riaditeľky ZOO Bratislava, funkcie sa vzdala práve v dôsledku uverejnenia článku zo strany žalovaného, nakoľko ide o jeden z najčítanejších internetových portálov, informáciu o falošnom životopise žalobkyne začali potom preberať aj iné médiá. Žalobkyňa mala následne pre zlú povesť problém nájsť si prácu ako dizajnérka ZOO, zamestnať v odbore sa jej podarilo až od 1.4.2024 v ZOO Liberec, teda rok po ukončení zamestnaneckého pomeru v ZOO Bratislava. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal povinnosť uverejniť žalobkyňou požadované vyjadrenie k predmetnému článku, čo neurobil a ani nijako na žiadosť žalobkyne nereagoval, žalobkyňa právom v zákonnej lehote podala žalobu na súd, ktorý nárok žalobkyne vyhodnotil ako dôvodný a žalobe vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Mal za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že boli splnené požiadavky na uverejnenie vyjadrenia v zmysle Zákona o publikáciách, prvoinštančný súd uzavrel, že informácie uvedené v Článku sú nepravdivé, resp., že informácie uvádzané žalobkyňou v životopise sú pravdivé, hoci súd neuviedol z akých dôkazov vychádzal a aký konkrétny dôkaz mal podporiť pravdivosť toho ktorého Výroku, súd sa vôbec nevysporiadal s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, súd výsluchy svedkov navrhnutých žalovaným svojvoľne a bez relevantných dôvodov označil za nedôveryhodné, súd nesprávne vyhodnotil pravdivosť Výrokov a nezohľadnil pri tom skutočnosti tvrdené žalovaným a ním predložené dôkazy, súd sa nezaoberal nedostatkom žaloby žalobkyne, hoci žalobkyňa v žalobe riadne neuviedla Výroky, ktoré napáda. Argumentoval, že žiadosť žalobkyne o uplatnenie práva na vyjadrenie zo dňa 21.03.2023 (ďalej len "Žiadosť"), nespĺňala zákonné predpoklady pre uverejnenie vyjadrenia v zmysle ustanovení § 8 Zákona o publikáciách a žalovaný nemal povinnosť uverejniť vyjadrenie žalobkyne podľa Zákona o publikáciách, pretože Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nesmerovala voči skutkovým tvrdeniam uverejneným v Článku, ale voči hodnotiacim úsudkom, a teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách, znenie navrhnutého vyjadrenia sa neobmedzovalo len na skutkové tvrdenia, ktorým sa popierajú, dopĺňajú, spresňujú alebo vysvetľujú napádané Výroky, a teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona, požadované vyjadrenie nie je rozsahom primerané a teda nespĺňa náležitosti v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách. Poukázal na výroky, ktoré žalobkyňa napádala vo svojej Žiadosti, a ktoré aj v zmysle Žiadosti považovala za nepravdivé. Namietal záver súdu, že všetky napadnuté Výroky predstavujú skutkové tvrdenia a nie hodnotiace úsudky. Predmetom práva na vyjadrenie sú v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách výlučne len skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právo na vyjadrenie nemôže smerovať voči hodnotiacim úsudkom, ale iba voči skutkovým tvrdeniam. Keďže žalobkyňa uplatňovala právo na vyjadrenie voči hodnotiacim úsudkom nesplnila tak hneď prvú náležitosť vyžadovanú Zákonom o publikáciách. Poukázal na to, že mnohé z napadnutých Výrokov predstavujú titulky, resp. nadpisy a podnadpisy, ktorých funkciou je zaujať čitateľa. Titulky nemožno považovať za skutkové tvrdenia, pretože ich izolovaním nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či sú pravdivé, alebo naopak, nepravdivé, čo vo svojej praxi potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Poznamenal, že žalobkyňa napáda aj svoje vlastné vyjadrenia/tvrdenia, ktoré poskytla autorke Článku a vo vzťahu k nim žiada uverejniť vyjadrenie. Namietal, že znenie žalobkyňou navrhovaného vyjadrenia nespĺňa náležitosti vyžadované Zákonom o publikáciách. Mal za to, že vyjadrenie žalobkyne obsahuje viaceré hodnotiace úsudky, hoci v zmysle doslovného znenia Zákona o publikáciách, by sa malo obmedziť len na skutkové tvrdenia. Okrem toho, žalobkyňa vo vyjadrení reagovala na hodnotiace úsudky uvedené v Článku, hoci podľa doslovného znania Zákona o publikáciách mohla reagovať len na skutkové tvrdenia. Poukázal tiež na to, že tvrdením obsiahnutým vo vyjadrení napr. "Z množstva mojich klientov dokázala redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho jedného som v životopise vôbec neuvádzala. Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie." žalobkyňa nereaguje na žiadne Žiadosťou napádané tvrdenia, ale vyjadruje svoj názor na to, ako by podľa nej mala autorka Článku postupovať pri písaní Článku, čo je absolútne neprípustné. Namietal, že vyjadrenie žalobkyne neobsahuje informáciu o tom, na aký konkrétny článok jej vyjadrením reaguje, neobsahuje presné označenie periodickej tlače/stránky, v ktorej mal byť Článok uverejnený, neobsahuje ani názov a dátum Článku. Uvedené má za následok, že čitatelia v prípade uverejnenia vyjadrenia nebudú vedieť na ktorý Článok žalobkyňa reaguje a tak si ani nemôžu vytvoriť vlastný názor na danú situáciu. Podľa názoru žalovaného neidentifikovaním Článku vo vyjadrení, toto vyjadrenie vo svojej podstate stráca svoj zmysel. Namietal, že žalobkyňou navrhované vyjadrenie je svojim rozsahom neprimerane excesívne. Namietal, že súd nijako nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným, ktorými preukazoval pravdivý skutkový podklad napádaných Výrokov. Predložil dôkazy, ktoré podporovali to, že autorka Článku čerpala z relevantných podkladov a preto bol Článok pravdivý. Z týchto dôkazov vyplynuli pre konanie relevantné skutočnosti, ktoré neboli prvoinštančným súdom vôbec zohľadnené. Okrem toho, že z Rozsudku nie je jasné ako sa súd s uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným vysporiadal, z Rozsudku vyplýva, že všetky ďalšie dôkazy vo forme svedeckých výpovedí navrhnutých žalovaným považoval súd bez akýchkoľvek relevantných dôvodov za nehodnoverné. Prakticky súd teda zohľadnil len tvrdenia a dôkazy žalobkyne a všetky dôkazy žalovaného ostali bez povšimnutia, alebo boli súdom spochybnené. Uviedol, že autorka Článku vypovedala dňa 02.10.2024, pričom Článok vyšiel dňa 26.02.2023, čo je takmer 2 ročný odstup. Novinári denne komunikujú s množstvo osôb a pripravujú množstvo Článkov. Skutočnosť, že si autorka Článku nevedela spomenúť, či komunikovala s riaditeľom alebo hovorcom ZOO Praha, nemôže mať za následok, že súd vyhodnotí jej výpoveď ako takú, ktorá "stráca na vážnosti" . Okrem uvedeného, kontaktná osoba na ktorú si svedkyňa nevedela spomenúť, vyplýva práve z dôkazu predloženého žalovaným a to z mailovej komunikácie medzi W. G. zo ZOO Praha a autorkou Článku zo dňa 22.02.2023, ktorý ale súd odignoroval. Nad rámec uvedeného žalovaný dodáva, že pozícia osoby (riaditeľ vs. hovorca) s ktorou svedkyňa komunikovala je pre toto konanie absolútne irelevantná. Svedkyňa jasne uviedla, že so ZOO Praha komunikovala a že má aj ich oficiálnu odpoveď. Pokiaľ súd považoval aj svedeckú výpoveď pána T. za nevierohodnú a to s ohľadom na jeho údajné vtedajšie osobné ambície zastávať post žalobkyne, uvedený záver súdu nevyplýva zo žiadneho dôkazu a žalovaný ho považuje za arbitrárny a absolútne nepodložený. Naopak, z výpovede svedka T. vyplýva, že do ZOO prišiel práve vďaka žalobkyni, pričom žiadne osobné ambície zastávať jej post z výpovede nevyplynuli. Súd bezdôvodne odignoroval dôkazy navrhnuté žalovaným, nakoľko tieto boli spôsobilé priniesť podstatné skutkové zistenia v konaní a preukázať tak pravdivosť napádaných Výrokov. Uvedeným došlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalovaného v taktom rozsahu, ktorý mal za následok neúspech v konaní. Namietal, že súd zrejme nesprávne pochopil vytýkané nedostatky životopisu žalobkyne v Článku. Nejde o celkovú realizáciu projektu, ale o mieru spolupráce žalobkyne na konkrétnom projekte a následné prezentovanie sa ohľadom tohto konkrétneho projektu v životopise. Príkladmo možno poukázať už na vyššie spomínaný projekt pre orly v ZOO Berlín. Žalobkyňa projekt prezentuje tak, ako keby jej nápady boli zapracované vo finálnej verzii, hoci sa podieľala len na prvotných nápadoch, ktoré však zrealizované v žiadnej miere neboli. Jednoducho, žalobkyňa má v životopise projekty, na ktorých spolupracovala či už v rámci finálnej realizácie alebo len prvotných nápadov, opísané tak, aby to navonok pôsobilo lepšie než to tak v skutočnosti bolo. A práve na toto poukazoval Článok. Argumentoval, že LinkedIn ako sociálna sieť slúži na interakciu v oblasti profesijnej a pracovnej. Údaje, ktoré tam ľudia o sebe zverejňujú majú formu životopisných údajov a preto profil na LinkedIn má bez pochýb povahu životopisu, ktorým sa autorka Článku relevantne zaoberala. Žalovaný tak poukazuje na skutočnosť, že v konaní preukázal, že údaje uvedené na sociálnej sieti LinkedIn neboli v súlade so skutočnosťou. Nad rámec uvedeného žalovaný dodáva, že v Článku bolo vyslovene uvedené, že sa informácie týkajú sociálnej sieti LinkedIn a nie iného životopisu žalobkyne. Mal za to, že aj z listinných dôkazov bolo preukázané, že fluktuácia zamestnancov bola v sledovanom období vyššia. Namietal nedostatky žaloby vzhľadom na to, že žalobkyňa v žalobe neuvádzala, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia mali byť podľa nej nepravdivé a difamačné, ale nesprávne odkazovala len na dôkaz - Žiadosť. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný z veľkej časti len opakuje argumenty, ktoré uvádzal vo svojich predošlých vyjadreniach a jednotlivé odvolacie dôvody nie sú dostatočne určitým spôsobom vymedzené. Ani v počas konania, ani v odvolaní žalovaný neposkytol relevantný rozbor tých viet (resp. ich častí), ktoré považuje za hodnotiace úsudky, preto sú jeho tvrdenia nepodložené. Chýba teda gramatický rozbor napádaných viet a zdôvodnenie, prečo by malo ísť o hodnotiace úsudky. Tým, že žalovaný celé state označuje ako "výroky" a vytrháva jednotlivé pasáže z kontextu bez toho, aby zohľadnil vzťah pasáže odôvodnenia ku konkrétnej pasáži požadovaného vyjadrenia (v ktorom napáda jednotlivé výroky), snaží sa navodiť dojem, že žalobkyňa napádala nepravdivosť celých statí, ktoré označuje žalovaný rímskymi číslami I. - XVIII. Ide buď o nepochopenie zmyslu odôvodnenia žiadosti alebo o úmyselnú snahu rozšíriť rozsah samotných výrokov, ktoré žalobkyňa považovala za nepravdivé alebo neúplné. Zamieňanie citovaných pasáží v článku so samotnými výrokmi, ktoré žalobkyňa napádala a ktoré sú jednoznačne uvedené v texte vyjadrenia, sa potom snaží vzbudiť dojem, že samotný text požadovaného vyjadrenia (v ktorom sú konkretizované nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia) sa vlastne vôbec nemá brať do úvahy. Žalovaný v celom konaní označuje "výrokmi" v odôvodnení žiadosti citované pasáže článku namiesto výrokov = skutkových tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla v samotnom texte vyjadrenia. Žalobkyňa zvolila formu odôvodnenia tak, aby nemusela opisovať súvislosti, do ktorých boli nepravdivé skutkové tvrdenia zasadené. Odmietala preto žalobcom nesprávne označovanie ako "(napadnutý) výrok" citované pasáže z článku v odôvodnení žiadosti. Výrokmi treba v zmysle žiadosti chápať to, čo žalobkyňa ako tvrdenia označila, resp. čo (v dôsledku neúplnosti) dopĺňala. To, či je životopis reálny alebo nie, je jednoznačne otázka faktická (teda skutková) a nie hodnotiaca. Pravdivosť faktov uvedených v životopise je zase jednoznačne možné dokázať alebo vyvrátiť. Sám žalovaný priznáva v odseku 6 odkazom na judikatúru ESĽP, že fakt, ktorý je možné dokazovať, nie je hodnotiacim úsudkom. Žalovaný si podľa nášho názoru v dôsledku toho sám vo svojich vyjadreniach odporuje. Žalobkyňa v texte požadovaného vyjadrenia nikde výrok "B. na G. K. K. Q. Q.T. na E." nenapáda. Ide opäť zo strany žalovaného o účelové vytrhnutie vety z kontextu. Žalobkyňa v tejto pasáži, ktorú žalovaný označuje súhrne ako výrok 2 uviedla, že v danej pasáži sa nachádza neúplné skutkové tvrdenie, keď "sa čitateľom podsúva, že v životopise si uvádza pozitívne referencie" a tiež to, že "z niekoľko desiatok klientov, redaktorka našla troch ktorí mi nedali žiarivo pozitívnu reakciu a žiaden sa nevyjadril negatívne". Čo je však oveľa podstatnejšie, nič z uvedeného nie je obsiahnuté v samotnom texte požadovaného vyjadrenia, a teda ide len zdôvodnenie navyše, ktoré má dokresliť nepravdivosť toho, čo napáda a dokresliť nepravdivosť článku ako celku. Žalobkyňa v tom čase verila, že zo strany novinárky išlo naozaj len o určité nepochopenie jej profesie. Faktom teda je, že to, čo žalovaný napáda v ním označenom výroku 2 nebolo predmetom samotného textu požadovaného vyjadrenia. Ďalším údajným výrokom, ktorý nemôže byť skutkovým tvrdením, je text označený ako "H. A." v rámci pasáže odôvodnenia, ktorú žalovaný označil ako výrok 3. Po prvé, ide o vytrhnutie vety z kontextu. Text "H. A." uviedla žalobkyňa opäť len v odôvodnení ako titulok ďalších textov a len pre lepšiu orientáciu, čo je nepochybné po prečítaní celého textu. Pasáž, ktorú tu žalobkyňa napádala znela: "H. L. Q. podľa H.Ý. E. A. U. na D. E. D. L. pre I.", k čomu uviedla: "Ide o nepravdivé skutkové tvrdenie. Projekt Gorily v delte rieky sú projektom pre ZOO Dublin, nerealizoval sa teda v Kanade, ako uvádza autorka…" U. E. E. ". A." tu (v odôvodnení) nie je a uvedený titulok žalobkyňa nenapádala ani v samotnom texte požadovaného vyjadrenia. Žalovaný označuje výrokmi to, čo v skutočnosti (napádané) výroky nie sú. Posledná citácia, pri ktorej žalovaný argumentuje, že pri nej nejde o skutkové tvrdenie, ale hodnotiaci úsudok, ktorý údajne žalobkyňa namieta je text: "T. podľa U. L. K. H. A., K. ". D. N. E. A. R. D. H.". Počul vraj o areáli pre slonov za 50 miliónov, aby sme boli lepší ako vo Švajčiarsku. "D. E. E. N. O. H., K. L. L.É. Č. C. H. Ď.," okomentoval jej pôsobenie T.." Opäť príklad, ako sa žalovaný pokúša prekrútiť jednoznačný obsah žiadosti. Po prvé, samotné požadované vyjadrenie sa vo vzťahu k tvrdeniam pána T. obmedzilo na uvedenie tvrdení ohľadne medvedinca v ZOO Bratislava na pravú mieru, keď požadovala uverejniť "D. G., L. E. H. Č. D.. T., R. L. V. E., L. U.-U. D. Z.Ý. A., U..". To, čo žalovaný označil ako výrok 17 nemá nijakú oporu v samotnom texte požadovaného vyjadrenia. V odôvodnení žiadosti uviedla: "Sú to nepravdivé skutkové tvrdenia. Pán T. nikdy nebol mojim nadriadeným a nemal oprávnenie mi zadávať úlohy. Moja úloha bola riadiť ZOO, nie kresliť. Nie je pravda, že neviem kresliť, alebo že som nikdy počas riaditeľovania v ZOO nekreslila. Moju schopnosť rýchlo skicovať a kresliť som využívala pri objasňovaní problémov a návrhu riešení." Nič z uvedeného však nebolo predmetom požadovaného vyjadrenia. Aj o tejto pasáži teda platí, že je opäť len niečím navyše, čím žalobkyňa poukazovala na celkovú nepravdivosť článku. Žalovaný prakticky v celom konaní necituje tvrdenia (výroky) z požadovaného vyjadrenia ale cituje pasáže z odôvodnenia, ktoré však nebolo určené na zverejnenie a slúžilo len potrebám bližšieho odôvodnenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia. Žalovaný opomína, že "vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok." Vo vyjadrení sa teda poškodený môže jednoznačne vyjadrovať aj k hodnotiacim úsudkom uvedeným v spornom článku, avšak len v rozsahu, v akom tento hodnotiaci úsudok vyplýva z nepravdivého, nepresného alebo neúplného skutkového tvrdenia. Žalobkyňa teda neprekročila zákonný rámec pre vyjadrenie, aj keby boli niektoré časti jej vyjadrenia vyhodnotené tak, že smerujú voči hodnotiacim úsudkom. V každom prípade sú závery, ktoré uvádza žalovaný chybné a nemajú oporu v zákone. Namietala odvolávanie sa na dnes už neúčinné znenie tlačového zákona, ktorý bol nahradený zákonom o publikáciách neobstojí. Zákon o publikáciách priznáva právo brániť sa aj voči hodnotiacim úsudkom explicitne, keďže dodatok obsiahnutý v § 8 ods. 4 znejúci "a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok" v tlačovom zákone chýbal. Z uvedeného dôvodu je podľa nášho názoru v tomto smere nepoužiteľný aj citovaný nález III ÚS 350/2014, keďže tento vychádza z odlišnej právnej úpravy. Žalovaný zamieňa zdôvodnenie žiadosti, ktoré obsahuje podrobný rozpor nepravdivých, neúplných a nepresných informácií v dotknutom článku s napádanými skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v samotnom texte požadovaného vyjadrenia. V texte požadovaného vyjadrenia nie sú rozporované titulky s výnimkou jedného, ktorý obsahujú ťažiskové skutkové tvrdenie: "Ž. U. C. V. A.". Uvedené tvrdenie nie je ani expresívnejšie a ani zveličujúcejšie, je to jednoducho lož, ktorú žalobkyňa v konaní vyvrátila a naopak, jej pravdivosť žalovaný v konaní nepreukázal. Citácie titulkov, ktoré žalobkyňa uviedla v odôvodnení žiadosti mali za cieľ len uviesť do kontextu čitateľa žiadosti a popísať celkové skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky presne tak, ako to predpokladá § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Posudzovať odôvodnenie však treba výlučne v intenciách samotného textu požadovaného vyjadrenia a nie oddelene. Odmietla, že by napádala svoje vlastné vyjadrenia. Ohľadne dotknutých pasáži uviedla aj v odôvodnení žiadosti, že ide o "neúplné skutkové tvrdenia, ktoré pôsobia skresľujúco". Ak o texte tvrdí, že obsahuje neúplnú informáciu, predsa to neznamená, že o ňom tvrdím, že je nepravdivý (a teda ho popieram). Poukázala na snahu žalovaného prekrúcaním rôznych vyjadrení žalovanej, o navodenie dojmu, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Autorka článku zjavne nepochopila, alebo sa účelovo snažila čitateľom podsunúť to, že výstup zoo dizajnérky je úspešný len vtedy, ak je plne realizovaný, čo nie je pravda. Z uvedeného dôvodu požadovala žalobkyňa vo vyjadrení uviesť aj formuláciu, ktorá dehonestujúcu pasáž o jej práci uvádza na pravú mieru. Žalovaný úplne opomína § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Navyše, tam kde kolidujú dve, navzájom protichodné, práva (t. j. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti), je potrebné k výkladu zákona pristupovať nielen doslovným výkladom, ako to požaduje žalovaný, ale aj výkladom systematickým a teleologickým. Zmyslom práva na uverejnenie vyjadrenia nie je klásť na fyzické osoby (vo väčšine prípadov právnych laikov) neprimerané formalistické požiadavky tak, ako sa to snaží docieliť v celom priebehu konania žalovaný, podľa ktorého už aj len drobná pochybnosť v absolútnu správnosť formulácie textu vyjadrenia má spôsobovať zánik takéhoto práva. Ak sa novinárom ponecháva voľnosť a sloboda vo formulovaní svojich myšlienok, je len prirodzené, aby aj dotknutej fyzickej osobe bola tiež ponechaná určitá voľnosť pri formulácii jej reakcie. Ak teda žalovaná zvolila formu textu požadovaného vyjadrenia + odôvodnenie, je to podľa nášho názoru v poriadku a takto to aj treba vnímať. Klásť neprimerane "tvrdšie" požiadavky na vyjadrenie poškodenej fyzickej osoby (najmä, ak bola aj v konaní preukázaná nepravdivosť tvrdení žalovaného), by znamenalo preferovanie jedného práva pred právom iným. Hodnotiaci úsudok je mimochodom špeciálna kategória v mediálnej oblasti, obsiahnutá v zákone o publikáciách, ktorý upravuje činnosť vydavateľov publikácií. Pojem hodnotiaci úsudok sa v danom zákone vyskytuje na 4 miestach - 2x v § 8 ods. 4, 1x v § 8 ods. 5 a 1x v § 9 ods. 5 a vždy len v súvislosti s vydavateľom a nie žalobcom s jedinou výnimkou - § 8 ods. 4. "Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny." - Popretie skutkového tvrdenia o nereálnosti životopisu. "Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlin bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou." - Citát je vytrhnutý z kontextu, chýba prvá veta "O. B. H. Č. F. E. Q. R. Z., Ž. E. E. Ň. G. A. Q." - popretie skutkového tvrdenia o tom, že žalobkyňa so ZOO Berlín nespolupracovala. Žalobcom citovaný text je doplnením, spresnením a vysvetlením skutkového tvrdenia ohľadne spolupráci so ZOO Berlín. "Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie." Opäť ide o vysvetlenie skutkových tvrdení a z nich vyplývajúcich hodnotiacich úsudkov (v zmysle § 8 ods. 4 zákona o publikáciách), keď článok ako fakt konštatoval aj chýbajúce pozitívne odporúčania. V odôvodnení žiadosti je výslovne uvedené, že dotknutá pasáž článku obsahuje neúplné skutkové tvrdenie, ktoré spočíva v tom, že pokračovanie textu: "D. C., Ž.Y. U. Ľ., L. R. C. G. N. D. O., teda Z. E. Q. G., U. E.." podsúva čitateľom, že v životopise si žalobkyňa uvádza (resp. má uvádzať) pozitívne referencie. Tvrdenie, že sú ľudia, ktorí by mali dať žalobkyni pozitívne referencie nie je hodnotiacim úsudkom, ale konštatovaním faktu, teda skutkovým tvrdením (pravdivosť je možné preukazovať). "Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru." Aj na tomto mieste ide o vysvetlenie skutkového tvrdenia ohľadne údajnej napätej situácie v ZOO Bratislava a odkaze na zamestnancov, ktorí sa ozývajú v médiách. Ide o vysvetľujúce skutkové tvrdenie k nepravdivému skutkovému tvrdeniu o napätej situácii v ZOO Bratislava. Pojmy "obvyklý", resp. "obvyklá miera" sa bežne používajú aj v právnych predpisoch, nejde teda o žiadne hodnotiace úsudky. Ak právny predpis použije na posúdenie určitej situácie pojem "obvyklý", nevedenom prečo by tak nemohla spraviť aj žalobkyňa. "Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné." Ide o popretie skutkového tvrdenia obsiahnutého v článku ako citát F.. T., ktorý znel: "Najdôležitejší odbor, zoologické oddelenie, bol počas pôsobenia pani riaditeľky rozpustený." Ako je z uvedeného vidieť, nejde v žiadnom prípade o hodnotiace úsudky, ako sa to snaží odvolaciemu súdu tvrdiť žalovaný. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa uvedenou pasážou "nereaguje na napádané tvrdenia, ale vyjadruje svoj názor, ako by podľa nej mala autorka článku postupovať" odmietla ako nepravdivé. Žalobkyňa uvedenou pasážou dopĺňa neúplné a koriguje čiastočne nepravdivé skutkové tvrdenia autorky: "Z množstva mojich klientov dokázala redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho jedného som v životopise vôbec neuvádzala." Informácia dopĺňa skutkové tvrdenie z článku, a to najmä ohľadne ZOO Praha (ktorá v životopise uvedená nebola) a tiež ohľadne počtu nie úplne pozitívnych reakcií z celkového počtu v životopise uvádzaných projektov. "Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie." Nejde o názor, ako má postupovať autorka článku, ide o konštatovanie faktu. Článok je difamačný a neobjektívny, a na túto skutočnosť žalobkyňa reaguje doplnením skutkového tvrdenia o referenciách. Žalovaným citované rozsudky vychádzajú z dnes už neplatného tlačového zákona. Žalobkyňa bola vecná a vo svojom vyjadrení len korigovala nepravdivé, neúplné alebo nepresné skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky, presne v intenciách § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Žalovaný na jednej strane v týchto odsekoch tvrdí, že text požadovaného vyjadrenia je neprimeraný (resp. v zjavnom nepomere) oproti napádaným výrokom, hoci túto neprimeranosť nijako nezdôvodňuje, len ju subjektívne konštatuje, na druhej strane obdobné konštatovanie vytýka súdu. Žalovaný v rámci celého konania ani raz neuviedol, v čom konkrétne vidí neprimeranosť textu požadovaného vyjadrenia, obmedzil sa len na konštatovania, že podľa neho ide o neprimeraný rozsah vyjadrenia. Odmietla rovnítko, ktoré kladie žalovaný, podľa ktorého "relevantný podklad" = "pravdivý článok". Žalovaný nesie zodpovednosť za pravdivosť informácií získaných od súkromných zdrojov, najmä ak ich neoveril. Novinár sa môže spoľahnúť na dôveryhodnosť informácie, ktorú mu poskytol orgán verejnej moci, nezbavuje sa však zodpovednosti, ak zverejní (nepravdivú) informáciu pochádzajúcu od tretej (súkromnej) osoby a pravdivosť takejto informácie si neoverí u samotnej dotknutej osoby, ktorej sa (nepravdivá) informácia týka. Uvedený princíp bol potvrdený aj v rozhodnutiach ÚS SR. Faktom však je, že žalobkyňa predložila v konaní dôkazy ohľadne projektu Údolia tigrov v ZOO Tallinn, ktoré sú podstatne hodnovernejšie, ako tie, ktoré predložil žalovaný. Ak žalobkyňa preukázala faktúru a jej úhradu za daný projekt, je celé tvrdenie žalovaného vyvrátené. Žalovaný na takto predložený dôkaz nijako nereagoval, neustále však opakuje, že spolupráca nebola. Žalovaný mal dosť času, aby si zadovážil relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali pravdivosť a oprávnenosť fakturácie. Žalovaný tu bez opory v samotnom rozsudku vkladá súdu 1. stupňa "do úst" závery o nehodnovernosti svedeckých výpovedí, ktoré súd takto nevyslovil. Súd nespochybnil hodnovernosť svedka - autorky článku, ale len na jednom mieste spochybnil hodnovernosť informácie, z ktorej čerpala autorka, a to je zásadný rozdiel. Rovnako ako je rozdiel, že súd nespochybil svedka D.. T., len spochybnil časť jeho výpovede, a to ohľadne fluktuácie zamestnancov, ktorú nakoniec nepotvrdil ani samotný svedok vo svojej výpovedi, kedy explicitne potvrdil len jednu výpoveď. Navyše sa na súde snažil prezentovať ako laik, ktorý nerozlišuje právne pojmy (najmä "rozpustenie oddelenia"), hoci musí dobre poznať aj právnu terminológiu, keďže pôsobil na poste riaditeľa ZOO. Nikde inde súd o "hodnovernosti" nehovorí. Žalovaný ďalej tvrdí, že "všetky dôkazy žalovaného zostali bez povšimnutia", čo je v absolútnom rozpore so znením rozsudku. Tvrdenie žalovaného o "všetkých dôkazoch, ktoré zostali bez povšimnutia alebo boli súdom spochybnené" preto nemá oporu v samotnom rozsudku. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, ako keby súd vyhodnotil nehodnovernosť informácií použitých autorkou článku len z toho, že si nevedela spomenúť na kontaktnú osobu ZOO. Ide o prekrútenie výroku súdu. Žalovaný sa snaží spochybniť záver súdu časovým odstupom medzi výpoveďou autorky a napísaním článku. Toto tvrdenie neobstojí. Žalobkyňa si uplatnila právo na uverejnenie vyjadrenia v 30dňovej lehote od napísania článku, žalovaný teda musel vedieť a počítať s tým, že medzi žalobkyňou a ním dochádza k sporu ohľadne pravdivosti tvrdení uvedených v článku a nič mu preto nebránilo, aby bol na tento spor a výpoveď svojej zamestnankyne (ktorú mimochodom sám navrhol) pripravený. Seriózny novinár má k svojmu článku relevantné podklady - s tými si však autorka článku, ako novinárka píšuca pre bulvár, nerobila evidentne väčšie starosti. Tvrdenie žalovaného o nevykonaní dôkazov súdom je podľa nášho názoru nesprávne a nemá oporu v texte rozsudku. Žalovaný predložil listinné dôkazy (mailové komunikácie), ktoré súd neopomenul a navrhol vykonať dôkazy - výsluchy dvoch svedkov, ktoré súd realizoval. Tvrdenie žalovaného v 38. odseku odvolania teda postráda akýkoľvek reálny základ, žiadne žalovaným navrhnuté dôkazy odignorované neboli, akurát ich súd nevyhodnotil tak, že by dokazovali pravdivosť difamačných tvrdení o žalobkyni. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Súd sa oboznámil s listinami a vykonal všetky dôkazy žalovaného tak, ako to tento sám navrhol. Nie je to súd, ale je to žalovaný, kto stále nechápe predmet činnosti žalobkyne. Ak si niekto objedná projekt spracovania určitej vízie, tento projekt je zrealizovaný, tak je jednoducho vykonaný. Ak ide o honorovanú službu, nevednom prečo by takáto honorovaná služba nemohla byť uvádzaná v životopise. Životopis nikde neuvádzal, že išlo o realizačné projekty. Žalobkyňa toto nepochopenie zo strany autorky článku chcela vysvetliť práve doplnením skutkových tvrdení, čo jej nebolo umožnené. Žalovaný podáva svoje mylné domnienky ako fakty. Preveroval žalovaný, ako vnímali tieto uvedené projekty členovia výberovej komisie a či rovnako ako autorka nechápali rozdiel medzi realizačným projektom a projektom vízie/štúdie? Na základe čoho tvrdí, že členovia výberovej komisie nepoznali náplň práce zoo dizajnéra? Žalovaný sa snaží prekrútiť to, na čo článok poukazoval. Článok vôbec nepoukazoval na nejaké "prikrášlenie" životopisu, aby pôsobil lepšie "než to v skutočnosti bolo" (ako uvádza). Článok konštatuje nepravdivosť životopisu. Rovnako je to aj v prípade príkladu, ktorý tu uvádza žalovaný - ZOO Berlín. Autorka článku bez toho, aby si overila pravdivosť tvrdenia (so ZOO Berlín nekomunikovala), ktoré zaznelo v relácii Reportéri RTVS a ktoré navyše bolo aj samo o sebe rozporuplné, len takéto tvrdenie prebrala, pričom ho ešte aj prekrútila, pretože tvrdila, že ZOO Berlín "nepotvrdili spoluprácu na ňou opisovanom projekte Orlej skaly," čo takto nezaznelo ani v reportáži, takže túto informáciu si autorka článku úplne vymyslela, len aby viac očiernila žalobkyňu. Hoci sociálna sieť LinkedIn je primárne určená aj na profesionálnu prezentáciu, určite nie je možné považovať informácie na tejto sociálnej sieti za "životopis". To, že v článku bolo uvedené, že ide o informáciu na profesijnej stránke LinkedIn ešte nevylučuje (z kontextu článku), že informácia bola uvedená aj v životopise, keďže ťažiskom článku bol práve údajne nepravdivý životopis a informácia ohľadne ZOO Praha mala túto nepravdivú tézu podporiť. Žalobkyňa v texte navrhovaného vyjadrenia reagovala primárne na informáciu o rozpustení zoologického oddelenia, ktorá zaznela v článku. Pasáž o fluktuácii zamestnancov uviedla žalobkyňa v texte navrhovaného vyjadrenia len ako reakciu na tvrdenie v článku, že "E. H. R. Q. Q. C. U." a že "H. G. E. O. Q., L. O. po A. O.." Žalobkyňa netvrdila, že "W. Q. R. U.,", ale že "fluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru", t. j. obvyklú mieru po nástupe nového vedenia v akejkoľvek obdobnej organizácii, čo nie je to isté, ako sa snaží uvádzať žalovaný. Prehľad vypracovaný ZOO Bratislava preukazuje, že práve za vedenia žalovanej sa počty pracovníkov v ZOO Bratislava stabilizovali (pri jej nástupoch vždy pracovníci chýbali, pri jej odchodoch boli počty naplnené), čo dokazuje pozitívnosť ňou presadzovaných zmien. Negatívny obraz žalobkyne v očiach verejnosti nie je potrebné osobitne dokazovať, ide o všeobecne známy fakt - osoba, ktorá je vystavená mediálnemu očierňovaniu, začne byť verejnosťou (okolím) vnímaná rozporuplne alebo výslovne negatívne. Aj samotná autorka článku vo svojej výpovedi potvrdila, že práve negatívny obraz situácie v bratislavskej zoo, ktorý vznikol po odvysielaní reportáže Reportéri RTVS, bol jedným z impulzov na napísanie článku. Otázka, či má alebo nemá byť uverejnené vyjadrenie, nijako nezávisí od toho, ako vníma žiadateľa verejnosť. Zákon definuje výlučne tieto predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby bol žalovaný povinný uverejniť vyjadrenie: uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, toto tvrdenie zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe tvrdenia možno osobu presne určiť. Žalobkyňa v žiadosti o vyjadrenie presne špecifikovala a aj zdôvodnila, ktoré časti článku považuje za nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. neúplné skutkové tvrdenia. Vyjadrenie bolo súčasťou návrhu na začatie konania, ako príloha k žalobe. Žalovaný dezinterpretuje ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, keď sa snaží navodiť dojem, že v zmysle uvedeného ustanoveniami mala žalobkyňa vlastne duplicitne skopírovať obsah prílohy k návrhu do tela žaloby, keďže príloha - žiadosť obsahuje všetky náležitosti, o ktorých žalovaný tvrdí, že ich neobsahuje samotná žaloba. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto spore - je to výlučne to, že vydavateľ v rozpore s § 8 ods. 5 zákona o publikáciách riadne vyhotovené a zdôvodnené vyjadrenie neuverejnil, a to či žalobkyňa podala žalobu v prekluzívnej lehote. Požiadavka na duplicitné opísanie zdôvodnení uverejnených v žiadosti o uverejnenie je neodôvodnená a nadbytočná. Aj keby bol výklad § 132 CSP taký, ako ho interpretuje žalovaný, išlo by aj tak o neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu. Ako taký by znamenal neodôvodnený tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, čo nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Žalobkyňa presne popísala v žiadosti o zverejnenie vyjadrenia, ktoré výroky a prečo obsahujú nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia, zo žaloby (predloženej spolu s prílohami). Predmetom konania je to, či žalovaný porušil alebo neporušil svoju zákonnú povinnosť uverejniť vyjadrenie. Z uvedených dôvodov považovala odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu I. stupňa je správny. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Z hľadiska čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje uloženie uverejnenia vyjadrenia legitímne zasahovanie verejného orgánu do slobody prejavu a vychádza z rešpektovania pluralizmu informácií, ktorým sa má zabezpečiť prístup verejnosti k získavaniu informácií z viacerých zdrojov. 6. Podľa § 8 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 7 zákona č. 265/2022 Z.z. o publikáciách, ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie vyjadrenia. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť tejto osoby vyjadrenie uverejniť. Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia musí byť písomná, podpísaná žiadateľom a musí obsahovať a) identifikáciu vydania alebo agentúrneho servisu, v ktorom bolo skutkové tvrdenie uverejnené, b) popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby. Súčasťou žiadosti o uverejnenie vyjadrenia musí byť jeho písomné znenie. Vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Vyjadrenie musí byť rozsahom primerané napádanému skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť vyjadrenie, ak a) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka, b) žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nemá náležitosti podľa odsekov 3 a 4, c) smeruje voči skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie vyjadrenia alebo osôb podľa § 10 ods. 4, d) by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo ak by bolo jeho uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi, e) by uverejnenie vyjadrenia predstavovalo neoprávnený zásah do práv alebo právom chránených záujmov tretej osoby. 7. Podľa dôvodovej správy k citovaným ustanoveniam zákona, právo na vyjadrenie, ktoré má svoje opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, sa vzťahuje na periodickú publikáciu a agentúrny servis a dáva dotknutej osobe právo na vyjadrenie sa voči skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotklo jej cti, dôstojnosti alebo súkromia v prípade fyzickej osoby alebo dobrej povesti v prípade právnickej osoby. Právo na vyjadrenie vychádza z pravidla "audiatur et altera pars", teda z pravidla "nech je vypočutá tiež druhá strana". Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa vypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu. Predmetom práva na vyjadrenie je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Podstata práva na vyjadrenie je štandardný prvok ochrany v európskych krajinách. 8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom práva na Vyjadrenie je nepravdivé skutkové tvrdenie (údaj) dotýkajúcej sa cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby. Tvrdenie predstavuje konkrétnu informáciu (faktický údaj, objektívnu skutočnosť) vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ide o objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná dokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde. Nepravdivým však nie je údaj, ktorý je pravdu skresľujúci, takýto údaj je; ako vyplýva z dikcie zákonnej úpravy a dôvodovej správy; z práva na uverejnenie vyjadrenia vylúčený. Zatiaľ čo faktický údaj predstavuje konkrétnu informáciu vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej osobe a nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde; údaj pravdu skresľujúci sám o sebe síce nie je nepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. 9. Podľa zákona o publikáciách nemožno žiadať o uverejnenie vyjadrenia ku kritickým výrokom v podobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor na určitý fakt, ktorý autor hodnotí z hľadiska jeho správnosti a prijateľnosti podľa vlastných kritérií. Ide o jeho vlastné vnútorné presvedčenie a zmýšľanie. Inštitút práva na vyjadrenie neslúži na prezentovanie názorov dotknutej osoby, na komentovanie a hodnotenie určitej situácie z pohľadu dotknutej osoby, znenie vyjadrenia musí byť objektívne, založené na preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej zainteresovanosti na veci, ako aj nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom práva na vyjadrenie je totiž nahradiť nepravdivé skutkové tvrdenie pravdivým a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo vzťahu k verejnosti právo na pravdivé informácie. Súčasťou znenia vyjadrenia nemôže byť hodnotenie nepravdivého skutkového tvrdenia žiadateľom ani následky ním u žiadateľa vyvolané. Návrh znenia vyjadrenia nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa ani žiadosť o ospravedlnenie. 10. Riadne uplatnenie práva na uverejnenie vyjadrenia predpokladá podanie takej písomnej žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, súčasťou ktorej je aj návrh znenia vyjadrenia spĺňajúci zákonom stanovené hmotnoprávne obsahové náležitosti. Len v prípade takejto - zákonu zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne vydavateľovi povinnosť na uverejnenie navrhovaného vyjadrenia. Legitimita uvedených náležitostí žiadosti o uverejnenie vyjadrenia je daná tým, že vydavateľ musí na základe predloženej žiadosti a obsahu návrhu znenia vyjadrenia zvážiť, či mu vznikla povinnosť uverejniť požadované vyjadrenie . Vydavateľ teda musí na základe obsahu žiadosti zistiť, aké konkrétne skutkové tvrdenia dotýkajúce sa osoby namieta, v čom má ich nepravdivosť spočívať, aby mohol posúdiť, či môže preukázať pravdivosť skutkového napádaného tvrdenia. Návrh znenia vyjadrenia musí byť súčasťou žiadosti z dôvodu, že vydavateľ je návrhom znenia vyjadrenia čo do jej rozsahu a obsahového vymedzenia viazaný, nemôže do neho svojvoľne zasahovať. Návrh znenia vyjadrenia je relevantný aj z toho hľadiska, že navrhnutý text je vydavateľ povinný preskúmať v tom smere, aby jeho uverejnením nebol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo aby nebolo jej uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi . Z uvedeného možno vyvodiť, že z hľadiska ustanovenia § 8 ods. 7 cit. zákona, upravujúceho prípady, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť vyjadrenie, je text jeho znenia relevantný vo väzbe na vznik povinnosti vydavateľa uverejniť navrhované znenie vyjadrenia. 11. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že snahou článku bolo upriamiť pozornosť verejnosti na výber žalobkyne na post riaditeľky ZOO vo väzbe na ňou predložený životopis vo výberovom konaní v období nespokojnosti zamestnancov ZOO s jej riadením žalobkyňou. Článok nepochybne sledoval legitímny záujem informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu a žalobkyňa ako osoba v takejto funkcii mohla byť verejne posudzovaná a jej konanie tak mohlo byť vystavené otvorenej kritike, pričom žalobkyňa musela pri plnení svojich úradných povinností zniesť širšie limity akceptovateľnej kritiky. Na druhej strane však štátni zamestnanci musia požívať dôveru verejnosti, aby mohli úspešne plniť svoje úlohy, čo je možné za podmienok, že sú dostatočne chránení pred neprimeraným narušovaním výkonu ich právomoci rôznymi zásahmi v podobe nepravdivých či nepodložených obvinení. Poslaním médií je nesporne šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu a je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať. 12. V preskúmavanom prípade bola žalobkyňa osobou verejného záujmu z hľadiska riadiacej funkcie, ktorú v celomestskej (príspevkovej) organizácii zastávala, a preto jej vystavenie kritike v súvislosti s jej zodpovednosťou; z tejto funkcie vyplývajúcou; musela aj zniesť a v tejto profesijnej oblasti bolo od nej možné požadovať väčšiu mieru tolerancie a akceptovateľnej kritiky. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že s jej činnosťou je spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie 13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vzal na zreteľ vo vzťahu k prejednávanej veci, že v prípade otázok verejného záujmu je poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávaniu a rozširovaniu informácií a myšlienok za účelom podpory (otvorenej) výmeny názorov o verejne zaujímavých témach. 14. Odvolací súd preto pristúpil k posudzovaniu dotknutých výrokov z hľadiska celkového kontextu článku so zreteľom na spoločenský a verejný záujem na zachovaní slobody prejavu v prípade vyjadrovania názorov na aktuálne spoločenské dianie (bod 42 a 44 nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 59/2018). 15. Odvolací súd považuje za primerane aplikovateľný na prejednávaný prípad aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 350/2014-43 zo dňa 24.januára 2017, v ktorom sa ako spornou otázkou zaoberal splnením náležitostí žiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede požadovaných ustanovením § 8 ods. 3 tlačového zákona účinného v čase uplatnenia žiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede. Poukázal na to, že o rozsahu ochrany, ktorým sa naplní sledovaný účel tlačového zákona, v danom prípade práva na odpoveď, rozhodol už samotný zákonodarca, ktorý pri legislatívnej tvorbe zvolil nemecký model predmetného inštitútu a hodnotiace úsudky ako predmet tlačovej odpovede v texte zákona vylúčil, pričom súčasne v nadväznosti na to expressis verbis obmedzil rozsah vlastnej odpovede iba na skutkové tvrdenia ("Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí.") a pre určenie rozsahu jej textu zakomponoval kritérium primeranosti ("Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok."). V nadväznosti na uvedené konštatoval, že z textu vlastnej odpovede žalobcu zjavne vyplýva, že obsahuje aj hodnotiace úsudky žalobcu a že oproti obsahu textu inkriminovaného článku uverejneného v denníku žalovaného je vlastná odpoveď žalobcu navýšená o ďalšie pasáže kontextovo sekundárne nadväzujúce na zverejnené a korigované skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotové súdy, a teda svojím rozsahom je voči dotknutému článku zjavne neprimeraná; a poukázal v tomto smere na konkrétne pasáže odpovede. Ďalej dovodil, že v žiadosti žalobcu tiež absentuje zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť do jeho osobnostných práv. V tejto súvislosti zdôraznil, že inštitút práva na odpoveď predstavuje vo svojich dôsledkoch (prípustný) zásah do slobody prejavu tlače. Aby pri aplikácii tohto právneho nástroja v praxi nedochádzalo k jej neprimeranému obmedzeniu, je zákonodarcom schválená konštrukcia poskytovanej ochrany limitovaná jasne stanovenými hranicami. Dospel tak k záveru, že krajský súd explicitne vyjadrené pravidlá, ktoré bolo potrebné pri aplikácii dotknutých ustanovení tlačového zákona rešpektovať, zjavne porušil, keď vlastná odpoveď žalobcu obsahovala v rozpore s dotknutými ustanoveniami tlačového zákona aj jeho hodnotiace úsudky, jej rozsah bol zjavne neprimeraný textu dotknutého článku a v žiadosti žalobcu chýbalo zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť do jeho osobnostných práv. 16. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania posúdenie nároku žalobkyne na uverejnenie jej Vyjadrenia žalovaným k článku uverejnenom dňa 26.03.2023 na spravodajskom portáli D..sk s názvom: "W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.". V predmetnom článku žalovaný podrobil kritike profesijný životopis žalobkyne predložený ňou vo výberovom konaní v súvislosti s uchádzaním sa o post riaditeľky ZOO vo väzbe na aktuálnu situáciu a dianie v ZOO. Z predmetného Článku vyplýva, že žalovaný považoval životopis žalobkyne za zavádzajúci s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v ňom prezentuje ako "Projekty" pod svojím vedením aj také svoje práce, ktoré neboli zrealizované, pretože išlo len o "projektové štúdie". V konaní nebolo sporné, a napokon aj správne konajúcim súdom skutkovo ustálené, že z hľadiska spolupráce išlo u žalobkyne o práce "štúdiového charakteru, vízie a projektové štúdie, o vypracovanie dizajnérskeho pohľadu", nie však o samotnú realizáciu projektu. Samotná žalobkyňa ako dôkazy predložila štúdiu Eagle Rock pre ZOO Berlín v rozsahu 3 strán a faktúru za štúdiu v ZOO Tallin Tiger Valley, z ktorej vyplýva, že nešlo o projekt, ale "Design Study". Žalovaný tak považoval životopis žalobkyne za nie celkom reálny, pretože má podstatné chyby pokiaľ sa v ňom uvádzajú "Projekty" pod vedením žalobkyne, ktoré neboli v skutočnosti realizované, pretože išlo len o "projektové štúdie", ktoré slúžia len ako východisko pre vypracovanie finálneho projektu, ktorý sa realizuje. Žalovaný tak nepovažoval za korektné, že žalobkyňa si do životopisu a na kariérne siete uvádza návrhy a nie zrealizované projekty. 17. Žalobkyňa namietala, že sporný Článok obsahuje nepravdivé a neúplné skutkové zistenia, ktoré opísala vo svojej Žiadosti o uverejnenie jej Vyjadrenia. Pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o publikáciách nevplýva povinnosť v žalobe uviesť popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú námietku žalovaného, že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré považuje za nepravdivé a difamačné. 18. Vzhľadom na námietky žalovaného, že v danom prípade neboli splnené zákonné požiadavky na uverejnenie Vyjadrenia žalobkyne v zmysle Zákona o publikáciách, odvolací súd posúdil splnenie formálnych hmotnoprávnych náležitostí Žiadosti žalobkyne o uverejnenie Vyjadrenia z hľadiska § 8 ods. 3 a 4 Zákona o publikáciách. 19. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia smerovala nielen voči skutkovým tvrdeniam uverejneným v Článku, ale aj voči hodnotiacim úsudkom, a teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách. Rovnako považoval odvolací súd za dôvodnú námietku žalovaného, že znenie navrhnutého Vyjadrenia, ktoré ako súčasť Žiadosti musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách, sa neobmedzovalo len na skutkové tvrdenia, ktorým sa popierajú, dopĺňajú, spresňujú alebo vysvetľujú napádané výroky, ale reaguje aj na hodnotiace úsudky ako i na také skutkové tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť do cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobkyne. 20. V Žiadosti napadnuté Výroky ako i výroky žalobkyne v jej Vyjadrení obsahujú aj neprípustné hodnotiace úsudky. Ako Žiadosť musí obsahovať len popis skutkového tvrdenia, ktoré má byť nepravdivé alebo neúplné, tak rovnako aj aj Vyjadrenie sa má obmedziť len na skutkové tvrdenie. Z uvedeného vyplýva, že ako Žiadosť nemôže smerovať voči hodnotiacim úsudkom, tak ani Vyjadrenie nemôže reagovať na hodnotiace úsudky. Keďže žalobkyňa uplatňovala právo na vyjadrenie voči hodnotiacim úsudkom nesplnila tak náležitosť vyžadovanú Zákonom o publikáciách a žalovanému nevznikla povinnosť uverejniť Vyjadrenie žalobkyne v zmysle § 8 ods. 7 písm. b) Zákona o publikáciách. 21. Žalobkyňa napadla samotný nadpis článku " W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A." ako nepravdivé skutkové tvrdenie s poukazom na to, že jej kariéra uvedená v životopise je skutočná. V danom prípade ide jednoznačne o hodnotiace úsudky autorky článku, ktoré vyvodila z objektívnej skutočnosti, že žalobkyňa si ako vlastné projekty ( teda tie ako spoluprácu) uvádza prácu na projektových štúdiách, ktoré však neboli zrealizované. Na základe uvedeného skutkového zistenia autorka zaujala názor, že životopis žalobkyne má podstatnú chybu a nie je celkom reálny, čím spochybňuje objektívnosť životopisu žalobkyne cez úsudok o falošnej kariére. Ide tak nespochybniteľne o hodnotiace úsudky autorky článku, ktoré nemôžu byť spôsobilým predmetom Žiadosti o uverejnenie vyjadrenia a nie je možné na ne ani reagovať vo Vyjadrení, v ktorom žalobkyňa odmieta tvrdenie ( ktoré je hodnotiacim úsudkom) , že jej životopis nie je reálny. 22. Vo Vyjadrení žalobkyňa spomína ako nepravdivé aj skutkové tvrdenie, že projekt Gorily v delte rieky je projektom pre ZOO Dublin, nerealizoval sa teda v Kanade. Nie je však zrejmé ako bolo toto nepravdivé skutkové tvrdenie spôsobilé zasiahnuť do jej cti, dôstojnosti alebo súkromia. 23. Žalobkyňa napadla výrok: "Ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady na svete. Tak pôsobí podľa životopisu riaditeľka bratislavskej zoo C. T.. Problém je, že niektorí ľudia, ktorí by jej mali dať pozitívne odporúčania, teda uvedení spolupracovníci z minulosti, nereagujú súhlasne", ako neúplné skutkové zistenie. Satirické hodnotenia žalobkyne v prvých dvoch vetách uvedeného výroku sú jednoznačným hodnotiacim úsudkom autorky článku. 24. Za nepravdivé žiadala vo Vyjadrení žalobkyňa označiť tvrdenie, že by niekto z redaktorkou oslovených zástupcov ZOO spoluprácu s ňou výslovne poprel. V Článku je však zmienka o tom, že v súvislosti s uvádzaným návrhom pavilónu goríl v Prahe nedošlo k žiadnej spolupráci, len ku kontaktu prezentovaniu návrhu, ktorý nebol akceptovaný. Žalobkyňa preto neopodstatnene namieta, že nikto z redaktorkou oslovených zástupcov ZOO s ňou spoluprácu nepoprel. 25. Žalobkyňou napadnutý podnadpis Článku "H. A. Č. ". G. W." sú rovnako hodnotiacim úsudkom. 26. Nie je zrejmé, v čom má spočívať neúplnosť skutkového tvrdenia: "H. Y. F. H. D. D. A. D. na U. Ú. F. K.. H., H., H. ". 27. Za hodnotiaci úsudok je tiež potrebné považovať v Žiadosti napadnuté výroky: "Q. E., Ž. L. C. T. Q. U. C. F. W., K. F. E. Q. C. Ž., L. Z.N. H. Š. D., L. H. D. C. H. K. D. C. K.. L. E. C. O., O. U. Q.. D. U. písomnú O., Q. L. C. Q., K. E. H. Ž.B.", " Nuž, sú autori, ktorých diela skončia v šuplíku, hoci s nimi oslovili povedzme šesť nakladateľstiev. Ťažko však potom môžu v životopise tvrdiť, že s nakladateľstvami spolupracovali, keďže ich diela nevydali, všakže. C. T. to evidentne vidí inak." 28. Žalobkyňa označila v Žiadosti v rámci popisu skutkových tvrdení aj výrok:"G. Ú. H. U. A. D.. D. U. D. E. G. F. Č. Q. D. U. K. N. B. O., K. H. B. O. H.Q. K. D. Š.. F., Č. E. D. R. A., C. H. na C. Q.. Q. na G. W., L. K. Š. U.," uviedla C. T." a tiež výrok: "U. H. C. O. W., U. B. O. O. U., U. W. D. na O. L. K. L. K. O. E. pre B. Q. D. K. W.," vysvetlila C. T., ako máme chápať jej pôsobenie". Nie je však zrejmé, prečo žalobkyňa napadla ako nepravdivé či neúplné skutkové zistenie svoj vlastný výrok vo vyjadrení zasielanom autorke v rámci jeho prípravy Článku. 29. Pokiaľ žalobkyňa v Žiadosti namieta ako nepravdivé skutkové tvrdenie výrok: "O. E. E. K. na H. O. D. D., keďže Q. Q. D. E., Q. Č. D.", tak nie je zrejmé, ako bolo toto nepravdivé skutkové tvrdenie spôsobilé zasiahnuť do jej cti, dôstojnosti alebo súkromia. 30. Hodnotiaci úsudok je aj napadnutý výrok : "Y. T.: C. Q. G., L. G. V. V. K. U. A.". Hodnotiace úsudky sú súčasťou aj ďalších žalobkyňou v Žiadosti opísaných skutkových tvrdení: "Niekoľkokrát som ju prosil, aj sme žiadali, či nám nepomôže s rýchlymi náčrtkami, kresbami, s vyriešením situácie, ale nikdy sa tak nestalo. Počúvali sme len výhovorky o nedostatku času či peňazí. Ale predsa, keď ste nadšený architekt a dizajnér zoologických záhrad ako ona o sebe rada tvrdí, tak prvé, čo urobím v takejto situácii, je, že chytím ceruzku a idem to navrhnúť. Jej zápal pre dizajn a architektúru sa zrazu vytratil," hovorí T.. "T. podľa U. L. K. H. A., K. ". D. N. E. A. R. D. H.". D. H. O. K. pre E. za XX G., K. E. R. M. K. H. Š.. "D. E. E. N. O. H., K. L. L. Č. C. H. Ď.," okomentoval jej pôsobenie T.. 31. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú aj námietku žalovaného, že Vyjadrenie žalobkyne obsahuje neprípustné hodnotiace úsudky, napr. "Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny", "Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlin bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou", "Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie", "Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru", "Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné." 32. Pokiaľ ide o napadnutý výrok : "D.É. C., Ž. U. Ľ., L. R. C. G. N. D. O., teda Z. E. Q. G., U. E.", pri ktorom žalobkyňa napadá podúvanie čitateľom, že v životopise si uvádza pozitívne referencie, je podľa názoru odvolacieho súdu v kontexte tejto žalobkyňou vznesenej námietky pravdu skresľujúcim tvrdením, vo vzťahu ku ktorému zákonné právo na vyjadrenie neprináleží. Žalobkyňa totiž netvrdí, že je nepravdivý, nie je tiež zrejmé, aký fakt v ňom absentuje, namieta však jeho vyznenie. 33. Žalovaný dôvodne namieta, že v Žiadosti žalobkyňou napadnuté podnadpisy Článku sú hodnotiacimi úsudkami, napr. "W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.M. , ". A., ".? R. F. B., ". Q. G. W., ". Q. G." . 34. Nakoľko Žiadosť aj Vyjadrenie žalobkyne obsahujú neprípustné hodnotiace úsudky, nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa námietkou žalovaného o neprimeranosti rozsahu Vyjadrenia žalobkyne. Odvolací súd zastáva názor, že objektívne posudzovať primeranosť Vyjadrenia je možné len pri takom Vyjadrení, ktoré spĺňa zákonom stanovené formálne náležitosti. 35. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že ňou označené pasáže Článku vo Vyjadrení slúžilo len potrebám bližšieho odôvodnenia Žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, uvedené tvrdenie je v rozpore s odôvodnením jej Vyjadrenia, v ktorom uvádza, že popis skutkových tvrdení s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné, uvádza formou vyjadrenia k pasážam článku. Žalobkyňa cituje konkrétnu pasáž článku kurzívou ako popis skutkových tvrdení a pod ním uvádza, že ide o nepravdivé či neúplné skutkové tvrdenia. Žalovaný tak označuje napadnutými výrokmi len to, čo žalobkyňa sama ako popis skutkového tvrdenia v Žiadosti uviedla. Pokiaľ mala žalobkyňa napadnúť len časti ňou citovaných pasáží Článku, mala zreteľne, jednoznačne a nezameniteľne uviesť v čom je konkrétne skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a nie je len citovať celú pasáž Článku s uvedením, že ide o nepravdivé/neúplné skutkové tvrdenie. Bola to žalobkyňa, ktorá bola povinná v Žiadosti uviesť konkrétne fakty z pasáží, ktoré napáda ako nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia. 36. Tvrdenie žalobkyne, že Zákon o publikáciách priznáva právo brániť sa aj voči hodnotiacim úsudkom je v rozpore s úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v jeho dôvodovej správe. 37. Pokiaľ žalobkyňa ohľadne citovania v Žiadosti vlastných vyjadrení uviedla, že ide o "neúplné skutkové tvrdenia, ktoré pôsobia skresľujúco", tieto nemôžu byť predmetom práva na uverejnenie Vyjadrenia. 38. Žalobkyňa v podanej Žiadosti namietala ako nepravdivé, resp. neúplné skutkové tvrdenia aj citácie vyjadrení žalovaným oslovených osôb k ich spolupráci so žalobkyňou, resp. informácií a názorov poskytnutých žalovanému tretími osobami ohľadne vzájomnej spolupráce. Odvolací sú zastáva zhodne so žalovaným názor, že tieto vyjadrenie tretích osôb, ktoré navyše obsahujú aj hodnotiace úsudky v podobe subjektívnych vyjadrení k spolupráci so žalobkyňou, nemožno považovať za skutkové tvrdenia, ktoré by z hľadiska posudzovania ich pravdivosti, podliehali dokazovaniu. Z uvedeného dôvodu žalobkyni neprináleží dovolávať sa vo Vyjadrení ich korekcie a polemizovať s názormi týmito tretími osobami vyslovenými. 39. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 40. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).