{"guid": "3672cf22-be4f-4871-ae08-4a72d5af0a8d:42a09862-dae6-40fe-a997-d82d1069166b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1", "spisova_znacka": "8Co/93/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/93/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 8Co/93/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1", "identifikacne_cislo": "1523201930", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vlčková", "sudca_id": 318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vlckova-318", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 265/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/265-2022/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 265/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/265-2022/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 265/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/265-2022/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-7", "nazov": "§ 8 ods. 7 zákona č. 265/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/265/#paragraf-8.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/265-2022/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2022/265#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42a09862-dae6-40fe-a997-d82d1069166b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/93/2025\n1523201930\n25. 11. 2025\nJUDr. Jana Vlčková\nECLI:SK:KSBA:2025:1523201930.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu\nJUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobkyne: B.. K.. C. T., U.. XX.XX.XXXX,\nF. R. I. XX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, advokátom, so sídlom Polianky 7G,\n841 01 Bratislava, proti žalovanému: News and Media Holding a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01\nBratislava, IČO: 47 256 281, zastúpenému advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., so sídlom\nDigital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, o povinnosť uverejniť vyjadrenie,\nna odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13. januára 2025, č. k.\nB5- 24C/41/2023-189, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na svojej webovej stránke,\nna ktorej sa nachádza článok nazvaný \"W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.\", zverejniť vyjadrenie žalobkyne\nnasledujúceho znenia:\n\"Vyjadrenie C. T.: Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny. Každú jednu činnosť v ňom uvedenú\nviem zdokladovať, napr. aj vrátane v článku spomenutého projektu pre organizáciu Project Chimps\nalebo projektu s prírodnými kanálmi pre gorily, (ktorý sa mal mimochodom podľa redaktorky realizovať\nv Kanade, hoci v skutočnosti sa realizoval v ZOO Dublin, kde sa nachádza dodnes). Za nepravdivé\npovažujem aj tvrdenie, že by niekto z redaktorkou oslovených zástupcov ZOO spoluprácu so mnou\nvýslovne poprel. Navyše spoluprácu so ZOO Praha (ktorá bola neformálna a nehonorovaná) som v\nživotopise ani neuvádzala. Nepravdivé je aj tvrdenie, že som sa nepodieľala na projekte Údolie tigrov v\nTallinskej ZOO. Pre tento projekt som spracovala aj kompletnú štúdiu s vizualizáciami a špecializovanými\ndetailmi zariadení pre manažovanie a starostlivosť o zvieratá. Táto štúdia bola riadne prebratá a zo\nstrany ZOO Tallin aj riadne vyplatená. Ohľadne Tallinskej ZOO za nepravdivé považujem aj údajné\ntvrdenia riaditeľa ZOO Tallin, že som si údajne cestovné náklady na akýsi výlet rodinou chcela dať\nod nich preplatiť. Toto tvrdenie som s riaditeľom Tallinskej ZOO po publikovaní článku prebrala. Pán\nriaditeľ poprel, že by niečo také niekomu uviedol. Jeho email v tomto duchu mám k dispozícii. Ohľadne\ninformácii v článku týkajúcich sa ZOO Berlín uvádzam, že som s ňou mala riadnu zmluvu, ktorú obidve\nstrany aj riadne plnili. Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre\nobe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre\nZOO Berlín bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou. Z množstva mojich klientov dokázala\nredaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho jedného som v životopise\nvôbec neuvádzala. Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo\n\noslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie. Všetky projekty uvedené v životopise, ktorý som\npredložila pri výbere riaditeľa ZOO Bratislava, sú pravdivé. Ako ZOO dizajnér, čiže špecialista tvorby\npriestoru pre zoologické záhrady, moja rola spočíva v zadefinovaní parametrov projektu, jeho fungovania\na vytvorenia vizualizácie, ktoré sú potom podkladom pre vyhotovenie projektu stavby a aj pomôckou\nna hľadanie finančných prostriedkov na ich realizáciu. Do tohto základného balíka patria aj technické\nnákresy a špecifikácie špecializovaných detailov manažmentu zvierat, ako sú klietky, posuvné dvere,\ntransfery, zabudované zariadenia na kŕmenie a zariadenia na obohatenie života a rozvoj prirodzených\nschopností zvierat. Výsledkom mojej práce sú teda projektové štúdie, ktoré sa v konečnom dôsledku\nrealizovať (po stavebnej stránke) môžu ale aj nemusia. Aj keď sa však nakoniec stavebne nerealizujú,\nneznamená to, že som zákazku nerealizovala. Všetky projekty, ktoré uvádzam v životopise boli riadne\nzazmluvnené a zaplatené. Autorka článku chybne zamieňa projekt vypracovania štúdie (teda to, čo\nrobím ja) so samotným realizačným (teda staveným) projektom. Autorka článku sa ma nepýtala na\nodmeny za moje projekty, ako to v článku uvádza. Nefinančná spolupráca, o ktorej použila autorka\nmôj citát sa netýkala žiadnych projektov, ktoré si uvádzam v životopise. Tie boli všetky zazmluvnené a\nhonorované. Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového\nvedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru. Zoologické oddelenie\nZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné. Dôkazom, že štandard starostlivosti bol zachovaný,\npotvrdzujú aj kontroly Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVSP) a Štátnej veterinárnej\na potravinovej správy (ŠVPS) RVSP a ŠVSP, ktoré v ZOO nedávno prebehli. Projekt medvedinca,\nktorý spomína v článku D.. T., bol kvôli cene stavby, ktorá niekoľkonásobne prekročila určený rozpočet,\nnerealizovateľný. Otvorený list, ktorý sa v článku spomína, prišiel nepodpísaný, nie je preto možné tvrdiť,\nže ho väčšina zamestnancov podpísala\",\na to pod uvedeným článkom s tým, že \"H. C. T.\" bude uvedené rovnakým typom a veľkosťou písma ako\nnázov článku a text vyjadrenia rovnakým typom a veľkosťou písma ako text článku a vyjadrenie bude\nzverejnené na webovej stránke po celý čas zverejnenia článku, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Skutkový stav zistený vykonaným\ndokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 8 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 7, § 10\nods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a\naudiovízie (zákon o publikáciách) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nPo zhodnotení obsahu a formy napadnutých výrokov a použitých výrazových prostriedkov ustálil, že\nsa jedná o skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky, ktorými žalovaný konštatuje fakty súvisiace s\nprofesnou kariérou žalobkyne, žalovaný nehodnotí a nevyjadruje svoje vlastné úsudky, ale v článku\nuvádza skutkové tvrdenia, a to tvrdenia nepravdivé alebo neúplné, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť\ndo cti a dôstojnosti žalobkyne. Dôkaznými prostriedkami procesného útoku mal preukázané, že\ninformácie uvádzané žalobkyňou v životopise sú pravdivé, žalobkyňa uviedla spoluprácu s viacerými\nsubjektami, obmedzila sa na pojem spolupráca ako taký, neuvádzala, či došlo aj k prípadnej realizácii\nnavrhovaných štúdií, ktoré pre konkrétnu ZOO vypracovala. Podľa popisu spolupráce zo strany\nžalobkyne išlo predovšetkým o práce štúdiového charakteru, vízie a projektové štúdie, o vypracovanie\ndizajnérskeho pohľadu konkrétneho zamerania, nie samotnú realizáciu projektu. Za svoju prácu\nžalobkyňa dostala od spolupracujúcich subjektov finančnú odmenu, a to bez ohľadu na následnú\nrealizáciu, z čoho jednoznačne vyplýva, že k spolupráci na požadovanej úrovni došlo. Tvrdenie\nžalovaného, že spoluprácu uvádzanú v životopise viacerí popierajú, nemal preukázanú, autorka článku\nsíce uviedla, že komunikovala so zástupcami troch ZOO, avšak kontaktnú osobu nevedela upresniť,\nčím hodnovernosť poskytnutých informácií stráca na vážnosti a vyvoláva dojem, že autorka článku si\ndané informácie prinajmenšom prispôsobila tak, aby dosiahla atraktívnosť článku so zámerom zaujať\nčitateľa a poškodiť povesť osoby, o ktorej píše. Zverejnené informácie sú preto neúplnými skutkovými\ntvrdeniami, ku ktorým mala žalobkyňa právo žiadať od žalovaného uverejnenie svojho vyjadrenia, o\nktoré žalovaného aj požiadala a ktorú žiadosť žalovaný odignoroval, keď k žiadosti o zverejnenie\nvyjadrenia nezaujal žiadne stanovisko. Účelom vyjadrenia je uviesť uverejnené skutkové tvrdenia na\npravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou, žalobkyni vzhľadom na neúplnosť\na nepravdivosť zverejnených skutkových tvrdení žalovaným, vzniklo právo na vlastné vyjadrenie ako\nreakciu na predmetný článok. Rozsah požadovaného vyjadrenia zodpovedá primeranosti napadnutých\nskutkových tvrdení, žalobkyňa konkretizuje v čom sú výroky zverejnené žalovaným nepravdivé alebo\nneúplné a uvádza svoje vlastné skutkové tvrdenia, odlišné od tvrdení žalovaného v predmetnom článku.\nStotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že vo svojej žiadosti o zverejnenie vyjadrenia sa obmedzila\nlen na tvrdenia, ktorými nevyhnutne v primeranej miere reaguje buď na klamlivé alebo neúplné a tým\npravdu skresľujúce výroky žalovaného a uvádza len toľko informácii, koľko je potrebné na rozptýlenie\nnepráv v uverejnenom článku. Nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaný uvádza už v samotnom názve\n\nčlánku: \"W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.\", keď spochybňuje pravdivosť životopisu žalobkyne\npredloženého v rámci uchádzania sa o post riaditeľky bratislavskej zoologickej záhrady, z čoho si\nčitateľ môže vyvodiť záver, že žalobkyňa vo svojom životopise klamala. Za nepravdivé vyhodnotil aj\ntvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa nespolupracovala so ZOO Tallin na projekte Tigrie údolie,\nže sa nepodieľala na vedení projektu Orlie skaly v ZOO Berlín, dôkazmi procesného útoku žalobkyňa\nspoluprácu s menovanými ZOO relevantne preukázala (faktúra a jej úhrada) a preto právom spoluprácu\nuvádzala aj vo svojom profesnom životopise. Informácie týkajúce sa prípadnej spolupráce so ZOO\nPraha v článku ani nemali dôvod byť uvedené, nakoľko článok obsahoval skutkové tvrdenia uvádzané\nv životopise žalobkyne a spoluprácu so ZOO Praha žalobkyňa v životopise ani neuvádzala, v kontexte\nuvedeného možno vyhodnotiť tieto skutkové tvrdenia ako neúplné a teda rovnako podliehajúce právu\nžalobkyne na vyjadrenie a jeho zverejnenie žalovaným. Nepravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných\nv článku, týkajúcich sa fluktuácie zamestnancov ZOO Bratislava počas pôsobenia žalobkyne vo funkcii\nriaditeľky mal preukázanú vyjadrením samotnej ZOO Bratislava, svedecká výpoveď pána T. nebola v\ntomto smere vierohodná, aj s ohľadom na jeho vtedajšie osobné ambície zastávať post žalobkyne.\nAutorka dotknutého článku uviedla nepravdivé a neúplné skutkové tvrdenia o životopise žalobkyne,\nktorými preukázateľne zasiahla do cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne a zverejnenie článku negatívnym\nspôsobom zasiahlo žalobkyňu. Z reakcie okolia vyplýva, že toto začalo vnímať žalobkyňu ako klamárku\na podvodníčku, čo urýchlilo rozhodnutie žalobkyne odísť z postu riaditeľky ZOO Bratislava, funkcie sa\nvzdala práve v dôsledku uverejnenia článku zo strany žalovaného, nakoľko ide o jeden z najčítanejších\ninternetových portálov, informáciu o falošnom životopise žalobkyne začali potom preberať aj iné médiá.\nŽalobkyňa mala následne pre zlú povesť problém nájsť si prácu ako dizajnérka ZOO, zamestnať v odbore\nsa jej podarilo až od 1.4.2024 v ZOO Liberec, teda rok po ukončení zamestnaneckého pomeru v ZOO\nBratislava. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal povinnosť uverejniť žalobkyňou požadované vyjadrenie\nk predmetnému článku, čo neurobil a ani nijako na žiadosť žalobkyne nereagoval, žalobkyňa právom v\nzákonnej lehote podala žalobu na súd, ktorý nárok žalobkyne vyhodnotil ako dôvodný a žalobe vyhovel.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal\njeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Mal za to, že prvoinštančný súd vec nesprávne\nprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že boli splnené požiadavky na uverejnenie\nvyjadrenia v zmysle Zákona o publikáciách, prvoinštančný súd uzavrel, že informácie uvedené v\nČlánku sú nepravdivé, resp., že informácie uvádzané žalobkyňou v životopise sú pravdivé, hoci súd\nneuviedol z akých dôkazov vychádzal a aký konkrétny dôkaz mal podporiť pravdivosť toho ktorého\nVýroku, súd sa vôbec nevysporiadal s listinnými dôkazmi predloženými žalovaným, súd výsluchy\nsvedkov navrhnutých žalovaným svojvoľne a bez relevantných dôvodov označil za nedôveryhodné, súd\nnesprávne vyhodnotil pravdivosť Výrokov a nezohľadnil pri tom skutočnosti tvrdené žalovaným a ním\npredložené dôkazy, súd sa nezaoberal nedostatkom žaloby žalobkyne, hoci žalobkyňa v žalobe riadne\nneuviedla Výroky, ktoré napáda. Argumentoval, že žiadosť žalobkyne o uplatnenie práva na vyjadrenie\nzo dňa 21.03.2023 (ďalej len \"Žiadosť\"), nespĺňala zákonné predpoklady pre uverejnenie vyjadrenia\nv zmysle ustanovení § 8 Zákona o publikáciách a žalovaný nemal povinnosť uverejniť vyjadrenie\nžalobkyne podľa Zákona o publikáciách, pretože Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nesmerovala voči\nskutkovým tvrdeniam uverejneným v Článku, ale voči hodnotiacim úsudkom, a teda nespĺňa náležitosti\nv zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách, znenie navrhnutého vyjadrenia sa neobmedzovalo\nlen na skutkové tvrdenia, ktorým sa popierajú, dopĺňajú, spresňujú alebo vysvetľujú napádané Výroky,\na teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 4 Tlačového zákona, požadované vyjadrenie nie je\nrozsahom primerané a teda nespĺňa náležitosti v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách. Poukázal\nna výroky, ktoré žalobkyňa napádala vo svojej Žiadosti, a ktoré aj v zmysle Žiadosti považovala\nza nepravdivé. Namietal záver súdu, že všetky napadnuté Výroky predstavujú skutkové tvrdenia a\nnie hodnotiace úsudky. Predmetom práva na vyjadrenie sú v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o\npublikáciách výlučne len skutkové tvrdenia, nie hodnotiace úsudky. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,\nže právo na vyjadrenie nemôže smerovať voči hodnotiacim úsudkom, ale iba voči skutkovým tvrdeniam.\nKeďže žalobkyňa uplatňovala právo na vyjadrenie voči hodnotiacim úsudkom nesplnila tak hneď prvú\n\nnáležitosť vyžadovanú Zákonom o publikáciách. Poukázal na to, že mnohé z napadnutých Výrokov\npredstavujú titulky, resp. nadpisy a podnadpisy, ktorých funkciou je zaujať čitateľa. Titulky nemožno\npovažovať za skutkové tvrdenia, pretože ich izolovaním nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či sú\npravdivé, alebo naopak, nepravdivé, čo vo svojej praxi potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky.\nPoznamenal, že žalobkyňa napáda aj svoje vlastné vyjadrenia/tvrdenia, ktoré poskytla autorke Článku\na vo vzťahu k nim žiada uverejniť vyjadrenie. Namietal, že znenie žalobkyňou navrhovaného vyjadrenia\nnespĺňa náležitosti vyžadované Zákonom o publikáciách. Mal za to, že vyjadrenie žalobkyne obsahuje\nviaceré hodnotiace úsudky, hoci v zmysle doslovného znenia Zákona o publikáciách, by sa malo\nobmedziť len na skutkové tvrdenia. Okrem toho, žalobkyňa vo vyjadrení reagovala na hodnotiace\núsudky uvedené v Článku, hoci podľa doslovného znania Zákona o publikáciách mohla reagovať len\nna skutkové tvrdenia. Poukázal tiež na to, že tvrdením obsiahnutým vo vyjadrení napr. \"Z množstva\nmojich klientov dokázala redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho\njedného som v životopise vôbec neuvádzala. Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo,\nkoľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie.\" žalobkyňa nereaguje\nna žiadne Žiadosťou napádané tvrdenia, ale vyjadruje svoj názor na to, ako by podľa nej mala autorka\nČlánku postupovať pri písaní Článku, čo je absolútne neprípustné. Namietal, že vyjadrenie žalobkyne\nneobsahuje informáciu o tom, na aký konkrétny článok jej vyjadrením reaguje, neobsahuje presné\noznačenie periodickej tlače/stránky, v ktorej mal byť Článok uverejnený, neobsahuje ani názov a dátum\nČlánku. Uvedené má za následok, že čitatelia v prípade uverejnenia vyjadrenia nebudú vedieť na\nktorý Článok žalobkyňa reaguje a tak si ani nemôžu vytvoriť vlastný názor na danú situáciu. Podľa\nnázoru žalovaného neidentifikovaním Článku vo vyjadrení, toto vyjadrenie vo svojej podstate stráca svoj\nzmysel. Namietal, že žalobkyňou navrhované vyjadrenie je svojim rozsahom neprimerane excesívne.\nNamietal, že súd nijako nevyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným, ktorými preukazoval\npravdivý skutkový podklad napádaných Výrokov. Predložil dôkazy, ktoré podporovali to, že autorka\nČlánku čerpala z relevantných podkladov a preto bol Článok pravdivý. Z týchto dôkazov vyplynuli pre\nkonanie relevantné skutočnosti, ktoré neboli prvoinštančným súdom vôbec zohľadnené. Okrem toho,\nže z Rozsudku nie je jasné ako sa súd s uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným\nvysporiadal, z Rozsudku vyplýva, že všetky ďalšie dôkazy vo forme svedeckých výpovedí navrhnutých\nžalovaným považoval súd bez akýchkoľvek relevantných dôvodov za nehodnoverné. Prakticky súd\nteda zohľadnil len tvrdenia a dôkazy žalobkyne a všetky dôkazy žalovaného ostali bez povšimnutia,\nalebo boli súdom spochybnené. Uviedol, že autorka Článku vypovedala dňa 02.10.2024, pričom Článok\nvyšiel dňa 26.02.2023, čo je takmer 2 ročný odstup. Novinári denne komunikujú s množstvo osôb a\npripravujú množstvo Článkov. Skutočnosť, že si autorka Článku nevedela spomenúť, či komunikovala\ns riaditeľom alebo hovorcom ZOO Praha, nemôže mať za následok, že súd vyhodnotí jej výpoveď ako\ntakú, ktorá \"stráca na vážnosti\" . Okrem uvedeného, kontaktná osoba na ktorú si svedkyňa nevedela\nspomenúť, vyplýva práve z dôkazu predloženého žalovaným a to z mailovej komunikácie medzi W. G.\nzo ZOO Praha a autorkou Článku zo dňa 22.02.2023, ktorý ale súd odignoroval. Nad rámec uvedeného\nžalovaný dodáva, že pozícia osoby (riaditeľ vs. hovorca) s ktorou svedkyňa komunikovala je pre toto\nkonanie absolútne irelevantná. Svedkyňa jasne uviedla, že so ZOO Praha komunikovala a že má\naj ich oficiálnu odpoveď. Pokiaľ súd považoval aj svedeckú výpoveď pána T. za nevierohodnú a to\ns ohľadom na jeho údajné vtedajšie osobné ambície zastávať post žalobkyne, uvedený záver súdu\nnevyplýva zo žiadneho dôkazu a žalovaný ho považuje za arbitrárny a absolútne nepodložený. Naopak,\nz výpovede svedka T. vyplýva, že do ZOO prišiel práve vďaka žalobkyni, pričom žiadne osobné ambície\nzastávať jej post z výpovede nevyplynuli. Súd bezdôvodne odignoroval dôkazy navrhnuté žalovaným,\nnakoľko tieto boli spôsobilé priniesť podstatné skutkové zistenia v konaní a preukázať tak pravdivosť\nnapádaných Výrokov. Uvedeným došlo k sťaženiu dôkaznej pozície žalovaného v taktom rozsahu, ktorý\nmal za následok neúspech v konaní. Namietal, že súd zrejme nesprávne pochopil vytýkané nedostatky\nživotopisu žalobkyne v Článku. Nejde o celkovú realizáciu projektu, ale o mieru spolupráce žalobkyne\nna konkrétnom projekte a následné prezentovanie sa ohľadom tohto konkrétneho projektu v životopise.\nPríkladmo možno poukázať už na vyššie spomínaný projekt pre orly v ZOO Berlín. Žalobkyňa projekt\nprezentuje tak, ako keby jej nápady boli zapracované vo finálnej verzii, hoci sa podieľala len na prvotných\nnápadoch, ktoré však zrealizované v žiadnej miere neboli. Jednoducho, žalobkyňa má v životopise\nprojekty, na ktorých spolupracovala či už v rámci finálnej realizácie alebo len prvotných nápadov, opísané\ntak, aby to navonok pôsobilo lepšie než to tak v skutočnosti bolo. A práve na toto poukazoval Článok.\nArgumentoval, že LinkedIn ako sociálna sieť slúži na interakciu v oblasti profesijnej a pracovnej. Údaje,\nktoré tam ľudia o sebe zverejňujú majú formu životopisných údajov a preto profil na LinkedIn má bez\npochýb povahu životopisu, ktorým sa autorka Článku relevantne zaoberala. Žalovaný tak poukazuje\nna skutočnosť, že v konaní preukázal, že údaje uvedené na sociálnej sieti LinkedIn neboli v súlade so\n\nskutočnosťou. Nad rámec uvedeného žalovaný dodáva, že v Článku bolo vyslovene uvedené, že sa\ninformácie týkajú sociálnej sieti LinkedIn a nie iného životopisu žalobkyne. Mal za to, že aj z listinných\ndôkazov bolo preukázané, že fluktuácia zamestnancov bola v sledovanom období vyššia. Namietal\nnedostatky žaloby vzhľadom na to, že žalobkyňa v žalobe neuvádzala, ktoré konkrétne skutkové tvrdenia\nmali byť podľa nej nepravdivé a difamačné, ale nesprávne odkazovala len na dôkaz - Žiadosť.\n3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný z veľkej časti len\nopakuje argumenty, ktoré uvádzal vo svojich predošlých vyjadreniach a jednotlivé odvolacie dôvody\nnie sú dostatočne určitým spôsobom vymedzené. Ani v počas konania, ani v odvolaní žalovaný\nneposkytol relevantný rozbor tých viet (resp. ich častí), ktoré považuje za hodnotiace úsudky, preto\nsú jeho tvrdenia nepodložené. Chýba teda gramatický rozbor napádaných viet a zdôvodnenie, prečo\nby malo ísť o hodnotiace úsudky. Tým, že žalovaný celé state označuje ako \"výroky\" a vytrháva\njednotlivé pasáže z kontextu bez toho, aby zohľadnil vzťah pasáže odôvodnenia ku konkrétnej pasáži\npožadovaného vyjadrenia (v ktorom napáda jednotlivé výroky), snaží sa navodiť dojem, že žalobkyňa\nnapádala nepravdivosť celých statí, ktoré označuje žalovaný rímskymi číslami I. - XVIII. Ide buď o\nnepochopenie zmyslu odôvodnenia žiadosti alebo o úmyselnú snahu rozšíriť rozsah samotných výrokov,\nktoré žalobkyňa považovala za nepravdivé alebo neúplné. Zamieňanie citovaných pasáží v článku so\nsamotnými výrokmi, ktoré žalobkyňa napádala a ktoré sú jednoznačne uvedené v texte vyjadrenia, sa\npotom snaží vzbudiť dojem, že samotný text požadovaného vyjadrenia (v ktorom sú konkretizované\nnepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia) sa vlastne vôbec nemá brať do úvahy. Žalovaný v celom\nkonaní označuje \"výrokmi\" v odôvodnení žiadosti citované pasáže článku namiesto výrokov = skutkových\ntvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla v samotnom texte vyjadrenia. Žalobkyňa zvolila formu odôvodnenia tak,\naby nemusela opisovať súvislosti, do ktorých boli nepravdivé skutkové tvrdenia zasadené. Odmietala\npreto žalobcom nesprávne označovanie ako \"(napadnutý) výrok\" citované pasáže z článku v odôvodnení\nžiadosti. Výrokmi treba v zmysle žiadosti chápať to, čo žalobkyňa ako tvrdenia označila, resp. čo (v\ndôsledku neúplnosti) dopĺňala. To, či je životopis reálny alebo nie, je jednoznačne otázka faktická (teda\nskutková) a nie hodnotiaca. Pravdivosť faktov uvedených v životopise je zase jednoznačne možné\ndokázať alebo vyvrátiť. Sám žalovaný priznáva v odseku 6 odkazom na judikatúru ESĽP, že fakt, ktorý\nje možné dokazovať, nie je hodnotiacim úsudkom. Žalovaný si podľa nášho názoru v dôsledku toho\nsám vo svojich vyjadreniach odporuje. Žalobkyňa v texte požadovaného vyjadrenia nikde výrok \"B. na\nG. K. K. Q. Q.T. na E.\" nenapáda. Ide opäť zo strany žalovaného o účelové vytrhnutie vety z kontextu.\nŽalobkyňa v tejto pasáži, ktorú žalovaný označuje súhrne ako výrok 2 uviedla, že v danej pasáži sa\nnachádza neúplné skutkové tvrdenie, keď \"sa čitateľom podsúva, že v životopise si uvádza pozitívne\nreferencie\" a tiež to, že \"z niekoľko desiatok klientov, redaktorka našla troch ktorí mi nedali žiarivo\npozitívnu reakciu a žiaden sa nevyjadril negatívne\". Čo je však oveľa podstatnejšie, nič z uvedeného nie\nje obsiahnuté v samotnom texte požadovaného vyjadrenia, a teda ide len zdôvodnenie navyše, ktoré\nmá dokresliť nepravdivosť toho, čo napáda a dokresliť nepravdivosť článku ako celku. Žalobkyňa v tom\nčase verila, že zo strany novinárky išlo naozaj len o určité nepochopenie jej profesie. Faktom teda je, že\nto, čo žalovaný napáda v ním označenom výroku 2 nebolo predmetom samotného textu požadovaného\nvyjadrenia. Ďalším údajným výrokom, ktorý nemôže byť skutkovým tvrdením, je text označený ako \"H.\nA.\" v rámci pasáže odôvodnenia, ktorú žalovaný označil ako výrok 3. Po prvé, ide o vytrhnutie vety\nz kontextu. Text \"H. A.\" uviedla žalobkyňa opäť len v odôvodnení ako titulok ďalších textov a len pre\nlepšiu orientáciu, čo je nepochybné po prečítaní celého textu. Pasáž, ktorú tu žalobkyňa napádala\nznela: \"H. L. Q. podľa H.Ý. E. A. U. na D. E. D. L. pre I.\", k čomu uviedla: \"Ide o nepravdivé skutkové\ntvrdenie. Projekt Gorily v delte rieky sú projektom pre ZOO Dublin, nerealizoval sa teda v Kanade, ako\nuvádza autorka…\" U. E. E. \". A.\" tu (v odôvodnení) nie je a uvedený titulok žalobkyňa nenapádala ani v\nsamotnom texte požadovaného vyjadrenia. Žalovaný označuje výrokmi to, čo v skutočnosti (napádané)\nvýroky nie sú. Posledná citácia, pri ktorej žalovaný argumentuje, že pri nej nejde o skutkové tvrdenie,\nale hodnotiaci úsudok, ktorý údajne žalobkyňa namieta je text: \"T. podľa U. L. K. H. A., K. \". D. N. E.\nA. R. D. H.\". Počul vraj o areáli pre slonov za 50 miliónov, aby sme boli lepší ako vo Švajčiarsku. \"D.\nE. E. N. O. H., K. L. L.É. Č. C. H. Ď.,\" okomentoval jej pôsobenie T..\" Opäť príklad, ako sa žalovaný\npokúša prekrútiť jednoznačný obsah žiadosti. Po prvé, samotné požadované vyjadrenie sa vo vzťahu\nk tvrdeniam pána T. obmedzilo na uvedenie tvrdení ohľadne medvedinca v ZOO Bratislava na pravú\nmieru, keď požadovala uverejniť \"D. G., L. E. H. Č. D.. T., R. L. V. E., L. U.-U. D. Z.Ý. A., U..\". To,\nčo žalovaný označil ako výrok 17 nemá nijakú oporu v samotnom texte požadovaného vyjadrenia. V\nodôvodnení žiadosti uviedla: \"Sú to nepravdivé skutkové tvrdenia. Pán T. nikdy nebol mojim nadriadeným\na nemal oprávnenie mi zadávať úlohy. Moja úloha bola riadiť ZOO, nie kresliť. Nie je pravda, že neviem\nkresliť, alebo že som nikdy počas riaditeľovania v ZOO nekreslila. Moju schopnosť rýchlo skicovať\n\na kresliť som využívala pri objasňovaní problémov a návrhu riešení.\" Nič z uvedeného však nebolo\npredmetom požadovaného vyjadrenia. Aj o tejto pasáži teda platí, že je opäť len niečím navyše, čím\nžalobkyňa poukazovala na celkovú nepravdivosť článku. Žalovaný prakticky v celom konaní necituje\ntvrdenia (výroky) z požadovaného vyjadrenia ale cituje pasáže z odôvodnenia, ktoré však nebolo určené\nna zverejnenie a slúžilo len potrebám bližšieho odôvodnenia žiadosti o uverejnenie vyjadrenia. Žalovaný\nopomína, že \"vyjadrenie sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní alebo\nvysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.\" Vo vyjadrení sa teda\npoškodený môže jednoznačne vyjadrovať aj k hodnotiacim úsudkom uvedeným v spornom článku,\navšak len v rozsahu, v akom tento hodnotiaci úsudok vyplýva z nepravdivého, nepresného alebo\nneúplného skutkového tvrdenia. Žalobkyňa teda neprekročila zákonný rámec pre vyjadrenie, aj keby\nboli niektoré časti jej vyjadrenia vyhodnotené tak, že smerujú voči hodnotiacim úsudkom. V každom\nprípade sú závery, ktoré uvádza žalovaný chybné a nemajú oporu v zákone. Namietala odvolávanie sa\nna dnes už neúčinné znenie tlačového zákona, ktorý bol nahradený zákonom o publikáciách neobstojí.\nZákon o publikáciách priznáva právo brániť sa aj voči hodnotiacim úsudkom explicitne, keďže dodatok\nobsiahnutý v § 8 ods. 4 znejúci \"a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok\" v tlačovom zákone chýbal.\nZ uvedeného dôvodu je podľa nášho názoru v tomto smere nepoužiteľný aj citovaný nález III ÚS\n350/2014, keďže tento vychádza z odlišnej právnej úpravy. Žalovaný zamieňa zdôvodnenie žiadosti,\nktoré obsahuje podrobný rozpor nepravdivých, neúplných a nepresných informácií v dotknutom článku s\nnapádanými skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v samotnom texte požadovaného vyjadrenia. V texte\npožadovaného vyjadrenia nie sú rozporované titulky s výnimkou jedného, ktorý obsahujú ťažiskové\nskutkové tvrdenie: \"Ž. U. C. V. A.\". Uvedené tvrdenie nie je ani expresívnejšie a ani zveličujúcejšie,\nje to jednoducho lož, ktorú žalobkyňa v konaní vyvrátila a naopak, jej pravdivosť žalovaný v konaní\nnepreukázal. Citácie titulkov, ktoré žalobkyňa uviedla v odôvodnení žiadosti mali za cieľ len uviesť do\nkontextu čitateľa žiadosti a popísať celkové skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotiace úsudky\npresne tak, ako to predpokladá § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Posudzovať odôvodnenie však\ntreba výlučne v intenciách samotného textu požadovaného vyjadrenia a nie oddelene. Odmietla, že\nby napádala svoje vlastné vyjadrenia. Ohľadne dotknutých pasáži uviedla aj v odôvodnení žiadosti, že\nide o \"neúplné skutkové tvrdenia, ktoré pôsobia skresľujúco\". Ak o texte tvrdí, že obsahuje neúplnú\ninformáciu, predsa to neznamená, že o ňom tvrdím, že je nepravdivý (a teda ho popieram). Poukázala\nna snahu žalovaného prekrúcaním rôznych vyjadrení žalovanej, o navodenie dojmu, ktorý sa nezakladá\nna skutočnosti. Autorka článku zjavne nepochopila, alebo sa účelovo snažila čitateľom podsunúť to, že\nvýstup zoo dizajnérky je úspešný len vtedy, ak je plne realizovaný, čo nie je pravda. Z uvedeného dôvodu\npožadovala žalobkyňa vo vyjadrení uviesť aj formuláciu, ktorá dehonestujúcu pasáž o jej práci uvádza na\npravú mieru. Žalovaný úplne opomína § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Navyše, tam kde kolidujú dve,\nnavzájom protichodné, práva (t. j. právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti), je potrebné\nk výkladu zákona pristupovať nielen doslovným výkladom, ako to požaduje žalovaný, ale aj výkladom\nsystematickým a teleologickým. Zmyslom práva na uverejnenie vyjadrenia nie je klásť na fyzické osoby\n(vo väčšine prípadov právnych laikov) neprimerané formalistické požiadavky tak, ako sa to snaží docieliť\nv celom priebehu konania žalovaný, podľa ktorého už aj len drobná pochybnosť v absolútnu správnosť\nformulácie textu vyjadrenia má spôsobovať zánik takéhoto práva. Ak sa novinárom ponecháva voľnosť\na sloboda vo formulovaní svojich myšlienok, je len prirodzené, aby aj dotknutej fyzickej osobe bola tiež\nponechaná určitá voľnosť pri formulácii jej reakcie. Ak teda žalovaná zvolila formu textu požadovaného\nvyjadrenia + odôvodnenie, je to podľa nášho názoru v poriadku a takto to aj treba vnímať. Klásť\nneprimerane \"tvrdšie\" požiadavky na vyjadrenie poškodenej fyzickej osoby (najmä, ak bola aj v konaní\npreukázaná nepravdivosť tvrdení žalovaného), by znamenalo preferovanie jedného práva pred právom\niným. Hodnotiaci úsudok je mimochodom špeciálna kategória v mediálnej oblasti, obsiahnutá v zákone\no publikáciách, ktorý upravuje činnosť vydavateľov publikácií. Pojem hodnotiaci úsudok sa v danom\nzákone vyskytuje na 4 miestach - 2x v § 8 ods. 4, 1x v § 8 ods. 5 a 1x v § 9 ods. 5 a vždy len v súvislosti s\nvydavateľom a nie žalobcom s jedinou výnimkou - § 8 ods. 4. \"Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je\nreálny.\" - Popretie skutkového tvrdenia o nereálnosti životopisu. \"Spoluprácu sme nakoniec po vzájomnej\ndohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku toho, že som v tom čase žila\na pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlin bolo výhodnejšie spolupracovať s miestnou firmou.\" - Citát je\nvytrhnutý z kontextu, chýba prvá veta \"O. B. H. Č. F. E. Q. R. Z., Ž. E. E. Ň. G. A. Q.\" - popretie skutkového\ntvrdenia o tom, že žalobkyňa so ZOO Berlín nespolupracovala. Žalobcom citovaný text je doplnením,\nspresnením a vysvetlením skutkového tvrdenia ohľadne spolupráci so ZOO Berlín. \"Vôbec sa pritom\nv záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj\npozitívne referencie.\" Opäť ide o vysvetlenie skutkových tvrdení a z nich vyplývajúcich hodnotiacich\núsudkov (v zmysle § 8 ods. 4 zákona o publikáciách), keď článok ako fakt konštatoval aj chýbajúce\n\npozitívne odporúčania. V odôvodnení žiadosti je výslovne uvedené, že dotknutá pasáž článku obsahuje\nneúplné skutkové tvrdenie, ktoré spočíva v tom, že pokračovanie textu: \"D. C., Ž.Y. U. Ľ., L. R. C. G.\nN. D. O., teda Z. E. Q. G., U. E..\" podsúva čitateľom, že v životopise si žalobkyňa uvádza (resp. má\nuvádzať) pozitívne referencie. Tvrdenie, že sú ľudia, ktorí by mali dať žalobkyni pozitívne referencie\nnie je hodnotiacim úsudkom, ale konštatovaním faktu, teda skutkovým tvrdením (pravdivosť je možné\npreukazovať). \"Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že fluktuácia zamestnancov po nástupe nového\nvedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava neprekročila obvyklú mieru.\" Aj na tomto mieste\nide o vysvetlenie skutkového tvrdenia ohľadne údajnej napätej situácie v ZOO Bratislava a odkaze\nna zamestnancov, ktorí sa ozývajú v médiách. Ide o vysvetľujúce skutkové tvrdenie k nepravdivému\nskutkovému tvrdeniu o napätej situácii v ZOO Bratislava. Pojmy \"obvyklý\", resp. \"obvyklá miera\" sa\nbežne používajú aj v právnych predpisoch, nejde teda o žiadne hodnotiace úsudky. Ak právny predpis\npoužije na posúdenie určitej situácie pojem \"obvyklý\", nevedenom prečo by tak nemohla spraviť aj\nžalobkyňa. \"Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné.\" Ide o popretie\nskutkového tvrdenia obsiahnutého v článku ako citát F.. T., ktorý znel: \"Najdôležitejší odbor, zoologické\noddelenie, bol počas pôsobenia pani riaditeľky rozpustený.\" Ako je z uvedeného vidieť, nejde v žiadnom\nprípade o hodnotiace úsudky, ako sa to snaží odvolaciemu súdu tvrdiť žalovaný. Tvrdenie žalovaného\no tom, že žalobkyňa uvedenou pasážou \"nereaguje na napádané tvrdenia, ale vyjadruje svoj názor,\nako by podľa nej mala autorka článku postupovať\" odmietla ako nepravdivé. Žalobkyňa uvedenou\npasážou dopĺňa neúplné a koriguje čiastočne nepravdivé skutkové tvrdenia autorky: \"Z množstva\nmojich klientov dokázala redaktorka nájsť len troch, ktorý mi nedali úplne pozitívnu reakciu, z toho\njedného som v životopise vôbec neuvádzala.\" Informácia dopĺňa skutkové tvrdenie z článku, a to najmä\nohľadne ZOO Praha (ktorá v životopise uvedená nebola) a tiež ohľadne počtu nie úplne pozitívnych\nreakcií z celkového počtu v životopise uvádzaných projektov. \"Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti\nnespomenulo, koľko mojich klientov bolo oslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie.\"\nNejde o názor, ako má postupovať autorka článku, ide o konštatovanie faktu. Článok je difamačný a\nneobjektívny, a na túto skutočnosť žalobkyňa reaguje doplnením skutkového tvrdenia o referenciách.\nŽalovaným citované rozsudky vychádzajú z dnes už neplatného tlačového zákona. Žalobkyňa bola\nvecná a vo svojom vyjadrení len korigovala nepravdivé, neúplné alebo nepresné skutkové tvrdenia a z\nnich vyplývajúce hodnotiace úsudky, presne v intenciách § 8 ods. 4 zákona o publikáciách. Žalovaný\nna jednej strane v týchto odsekoch tvrdí, že text požadovaného vyjadrenia je neprimeraný (resp. v\nzjavnom nepomere) oproti napádaným výrokom, hoci túto neprimeranosť nijako nezdôvodňuje, len\nju subjektívne konštatuje, na druhej strane obdobné konštatovanie vytýka súdu. Žalovaný v rámci\ncelého konania ani raz neuviedol, v čom konkrétne vidí neprimeranosť textu požadovaného vyjadrenia,\nobmedzil sa len na konštatovania, že podľa neho ide o neprimeraný rozsah vyjadrenia. Odmietla\nrovnítko, ktoré kladie žalovaný, podľa ktorého \"relevantný podklad\" = \"pravdivý článok\". Žalovaný nesie\nzodpovednosť za pravdivosť informácií získaných od súkromných zdrojov, najmä ak ich neoveril. Novinár\nsa môže spoľahnúť na dôveryhodnosť informácie, ktorú mu poskytol orgán verejnej moci, nezbavuje sa\nvšak zodpovednosti, ak zverejní (nepravdivú) informáciu pochádzajúcu od tretej (súkromnej) osoby a\npravdivosť takejto informácie si neoverí u samotnej dotknutej osoby, ktorej sa (nepravdivá) informácia\ntýka. Uvedený princíp bol potvrdený aj v rozhodnutiach ÚS SR. Faktom však je, že žalobkyňa predložila\nv konaní dôkazy ohľadne projektu Údolia tigrov v ZOO Tallinn, ktoré sú podstatne hodnovernejšie, ako\ntie, ktoré predložil žalovaný. Ak žalobkyňa preukázala faktúru a jej úhradu za daný projekt, je celé\ntvrdenie žalovaného vyvrátené. Žalovaný na takto predložený dôkaz nijako nereagoval, neustále však\nopakuje, že spolupráca nebola. Žalovaný mal dosť času, aby si zadovážil relevantné dôkazy, ktoré\nby vyvracali pravdivosť a oprávnenosť fakturácie. Žalovaný tu bez opory v samotnom rozsudku vkladá\nsúdu 1. stupňa \"do úst\" závery o nehodnovernosti svedeckých výpovedí, ktoré súd takto nevyslovil. Súd\nnespochybnil hodnovernosť svedka - autorky článku, ale len na jednom mieste spochybnil hodnovernosť\ninformácie, z ktorej čerpala autorka, a to je zásadný rozdiel. Rovnako ako je rozdiel, že súd nespochybil\nsvedka D.. T., len spochybnil časť jeho výpovede, a to ohľadne fluktuácie zamestnancov, ktorú nakoniec\nnepotvrdil ani samotný svedok vo svojej výpovedi, kedy explicitne potvrdil len jednu výpoveď. Navyše\nsa na súde snažil prezentovať ako laik, ktorý nerozlišuje právne pojmy (najmä \"rozpustenie oddelenia\"),\nhoci musí dobre poznať aj právnu terminológiu, keďže pôsobil na poste riaditeľa ZOO. Nikde inde súd o\n\"hodnovernosti\" nehovorí. Žalovaný ďalej tvrdí, že \"všetky dôkazy žalovaného zostali bez povšimnutia\",\nčo je v absolútnom rozpore so znením rozsudku. Tvrdenie žalovaného o \"všetkých dôkazoch, ktoré\nzostali bez povšimnutia alebo boli súdom spochybnené\" preto nemá oporu v samotnom rozsudku.\nŽalovaný sa snaží navodiť dojem, ako keby súd vyhodnotil nehodnovernosť informácií použitých\nautorkou článku len z toho, že si nevedela spomenúť na kontaktnú osobu ZOO. Ide o prekrútenie\nvýroku súdu. Žalovaný sa snaží spochybniť záver súdu časovým odstupom medzi výpoveďou autorky a\n\nnapísaním článku. Toto tvrdenie neobstojí. Žalobkyňa si uplatnila právo na uverejnenie vyjadrenia v 30dňovej lehote od napísania článku, žalovaný teda musel vedieť a počítať s tým, že medzi žalobkyňou\na ním dochádza k sporu ohľadne pravdivosti tvrdení uvedených v článku a nič mu preto nebránilo,\naby bol na tento spor a výpoveď svojej zamestnankyne (ktorú mimochodom sám navrhol) pripravený.\nSeriózny novinár má k svojmu článku relevantné podklady - s tými si však autorka článku, ako novinárka\npíšuca pre bulvár, nerobila evidentne väčšie starosti. Tvrdenie žalovaného o nevykonaní dôkazov súdom\nje podľa nášho názoru nesprávne a nemá oporu v texte rozsudku. Žalovaný predložil listinné dôkazy\n(mailové komunikácie), ktoré súd neopomenul a navrhol vykonať dôkazy - výsluchy dvoch svedkov,\nktoré súd realizoval. Tvrdenie žalovaného v 38. odseku odvolania teda postráda akýkoľvek reálny\nzáklad, žiadne žalovaným navrhnuté dôkazy odignorované neboli, akurát ich súd nevyhodnotil tak, že\nby dokazovali pravdivosť difamačných tvrdení o žalobkyni. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení\nk žalobe nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Súd sa oboznámil s listinami a vykonal všetky dôkazy\nžalovaného tak, ako to tento sám navrhol. Nie je to súd, ale je to žalovaný, kto stále nechápe predmet\nčinnosti žalobkyne. Ak si niekto objedná projekt spracovania určitej vízie, tento projekt je zrealizovaný,\ntak je jednoducho vykonaný. Ak ide o honorovanú službu, nevednom prečo by takáto honorovaná služba\nnemohla byť uvádzaná v životopise. Životopis nikde neuvádzal, že išlo o realizačné projekty. Žalobkyňa\ntoto nepochopenie zo strany autorky článku chcela vysvetliť práve doplnením skutkových tvrdení, čo\njej nebolo umožnené. Žalovaný podáva svoje mylné domnienky ako fakty. Preveroval žalovaný, ako\nvnímali tieto uvedené projekty členovia výberovej komisie a či rovnako ako autorka nechápali rozdiel\nmedzi realizačným projektom a projektom vízie/štúdie? Na základe čoho tvrdí, že členovia výberovej\nkomisie nepoznali náplň práce zoo dizajnéra? Žalovaný sa snaží prekrútiť to, na čo článok poukazoval.\nČlánok vôbec nepoukazoval na nejaké \"prikrášlenie\" životopisu, aby pôsobil lepšie \"než to v skutočnosti\nbolo\" (ako uvádza). Článok konštatuje nepravdivosť životopisu. Rovnako je to aj v prípade príkladu, ktorý\ntu uvádza žalovaný - ZOO Berlín. Autorka článku bez toho, aby si overila pravdivosť tvrdenia (so ZOO\nBerlín nekomunikovala), ktoré zaznelo v relácii Reportéri RTVS a ktoré navyše bolo aj samo o sebe\nrozporuplné, len takéto tvrdenie prebrala, pričom ho ešte aj prekrútila, pretože tvrdila, že ZOO Berlín\n\"nepotvrdili spoluprácu na ňou opisovanom projekte Orlej skaly,\" čo takto nezaznelo ani v reportáži, takže\ntúto informáciu si autorka článku úplne vymyslela, len aby viac očiernila žalobkyňu. Hoci sociálna sieť\nLinkedIn je primárne určená aj na profesionálnu prezentáciu, určite nie je možné považovať informácie\nna tejto sociálnej sieti za \"životopis\". To, že v článku bolo uvedené, že ide o informáciu na profesijnej\nstránke LinkedIn ešte nevylučuje (z kontextu článku), že informácia bola uvedená aj v životopise, keďže\nťažiskom článku bol práve údajne nepravdivý životopis a informácia ohľadne ZOO Praha mala túto\nnepravdivú tézu podporiť. Žalobkyňa v texte navrhovaného vyjadrenia reagovala primárne na informáciu\no rozpustení zoologického oddelenia, ktorá zaznela v článku. Pasáž o fluktuácii zamestnancov uviedla\nžalobkyňa v texte navrhovaného vyjadrenia len ako reakciu na tvrdenie v článku, že \"E. H. R. Q.\nQ. C. U.\" a že \"H. G. E. O. Q., L. O. po A. O..\" Žalobkyňa netvrdila, že \"W. Q. R. U.,\", ale že\n\"fluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava\nneprekročila obvyklú mieru\", t. j. obvyklú mieru po nástupe nového vedenia v akejkoľvek obdobnej\norganizácii, čo nie je to isté, ako sa snaží uvádzať žalovaný. Prehľad vypracovaný ZOO Bratislava\npreukazuje, že práve za vedenia žalovanej sa počty pracovníkov v ZOO Bratislava stabilizovali (pri\njej nástupoch vždy pracovníci chýbali, pri jej odchodoch boli počty naplnené), čo dokazuje pozitívnosť\nňou presadzovaných zmien. Negatívny obraz žalobkyne v očiach verejnosti nie je potrebné osobitne\ndokazovať, ide o všeobecne známy fakt - osoba, ktorá je vystavená mediálnemu očierňovaniu, začne\nbyť verejnosťou (okolím) vnímaná rozporuplne alebo výslovne negatívne. Aj samotná autorka článku\nvo svojej výpovedi potvrdila, že práve negatívny obraz situácie v bratislavskej zoo, ktorý vznikol po\nodvysielaní reportáže Reportéri RTVS, bol jedným z impulzov na napísanie článku. Otázka, či má alebo\nnemá byť uverejnené vyjadrenie, nijako nezávisí od toho, ako vníma žiadateľa verejnosť. Zákon definuje\nvýlučne tieto predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby bol žalovaný povinný uverejniť vyjadrenie:\nuverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, toto tvrdenie zasahuje do cti, dôstojnosti alebo\nsúkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe tvrdenia možno osobu\npresne určiť. Žalobkyňa v žiadosti o vyjadrenie presne špecifikovala a aj zdôvodnila, ktoré časti článku\npovažuje za nepravdivé skutkové tvrdenia, resp. neúplné skutkové tvrdenia. Vyjadrenie bolo súčasťou\nnávrhu na začatie konania, ako príloha k žalobe. Žalovaný dezinterpretuje ustanovenie § 132 ods. 2 CSP,\nkeď sa snaží navodiť dojem, že v zmysle uvedeného ustanoveniami mala žalobkyňa vlastne duplicitne\nskopírovať obsah prílohy k návrhu do tela žaloby, keďže príloha - žiadosť obsahuje všetky náležitosti, o\nktorých žalovaný tvrdí, že ich neobsahuje samotná žaloba. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto spore\n- je to výlučne to, že vydavateľ v rozpore s § 8 ods. 5 zákona o publikáciách riadne vyhotovené a\nzdôvodnené vyjadrenie neuverejnil, a to či žalobkyňa podala žalobu v prekluzívnej lehote. Požiadavka na\n\nduplicitné opísanie zdôvodnení uverejnených v žiadosti o uverejnenie je neodôvodnená a nadbytočná.\nAj keby bol výklad § 132 CSP taký, ako ho interpretuje žalovaný, išlo by aj tak o neprimeraný formalizmus\npri posudzovaní procesných úkonov strán sporu. Ako taký by znamenal neodôvodnený tlak na dopĺňanie\ntakých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, čo\nnie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Žalobkyňa presne popísala v žiadosti o\nzverejnenie vyjadrenia, ktoré výroky a prečo obsahujú nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia, zo\nžaloby (predloženej spolu s prílohami). Predmetom konania je to, či žalovaný porušil alebo neporušil\nsvoju zákonnú povinnosť uverejniť vyjadrenie. Z uvedených dôvodov považovala odvolanie žalovaného\nza nedôvodné a rozsudok súdu I. stupňa je správny.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nje dôvodné.\n5. Z hľadiska čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje uloženie\nuverejnenia vyjadrenia legitímne zasahovanie verejného orgánu do slobody prejavu a vychádza z\nrešpektovania pluralizmu informácií, ktorým sa má zabezpečiť prístup verejnosti k získavaniu informácií\nz viacerých zdrojov.\n6. Podľa § 8 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 7 zákona č. 265/2022 Z.z. o publikáciách, ak bolo v periodickej\npublikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré\nzasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na\nzáklade ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie vyjadrenia. Vydavateľ\nperiodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní\nna žiadosť tejto osoby vyjadrenie uverejniť.\nŽiadosť o uverejnenie vyjadrenia musí byť písomná, podpísaná žiadateľom a musí obsahovať\na) identifikáciu vydania alebo agentúrneho servisu, v ktorom bolo skutkové tvrdenie uverejnené,\nb) popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom\nzasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby.\nSúčasťou žiadosti o uverejnenie vyjadrenia musí byť jeho písomné znenie. Vyjadrenie sa obmedzí len\nna skutkové tvrdenie, ktorým sa poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí napádané skutkové tvrdenie a z\nneho vyplývajúci hodnotiaci úsudok. Vyjadrenie musí byť rozsahom primerané napádanému skutkovému\ntvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku.\nVydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra\nnie sú povinní uverejniť vyjadrenie, ak\na) môžu dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie vyjadrenia týka,\nb) žiadosť o uverejnenie vyjadrenia nemá náležitosti podľa odsekov 3 a 4,\nc) smeruje voči skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o\nuverejnenie vyjadrenia alebo osôb podľa § 10 ods. 4,\nd) by bol uverejnením vyjadrenia spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo ak by bolo\njeho uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi,\ne) by uverejnenie vyjadrenia predstavovalo neoprávnený zásah do práv alebo právom chránených\nzáujmov tretej osoby.\n7. Podľa dôvodovej správy k citovaným ustanoveniam zákona, právo na vyjadrenie, ktoré má svoje\nopodstatnenie v demokratickej spoločnosti, sa vzťahuje na periodickú publikáciu a agentúrny servis a\ndáva dotknutej osobe právo na vyjadrenie sa voči skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotklo jej cti, dôstojnosti\nalebo súkromia v prípade fyzickej osoby alebo dobrej povesti v prípade právnickej osoby. Právo na\nvyjadrenie vychádza z pravidla \"audiatur et altera pars\", teda z pravidla \"nech je vypočutá tiež druhá\nstrana\". Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné\nskutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa\nvypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu. Predmetom\npráva na vyjadrenie je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky.\nPodstata práva na vyjadrenie je štandardný prvok ochrany v európskych krajinách.\n\n8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom práva na Vyjadrenie je nepravdivé skutkové tvrdenie\n(údaj) dotýkajúcej sa cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej\nosoby. Tvrdenie predstavuje konkrétnu informáciu (faktický údaj, objektívnu skutočnosť) vzťahujúcu sa\nk určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ide o objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná\ndokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená. Nepravdivým je potom údaj, ktorý nezodpovedá\nobjektívnej pravde. Nepravdivým však nie je údaj, ktorý je pravdu skresľujúci, takýto údaj je; ako vyplýva\nz dikcie zákonnej úpravy a dôvodovej správy; z práva na uverejnenie vyjadrenia vylúčený. Zatiaľ čo\nfaktický údaj predstavuje konkrétnu informáciu vzťahujúcu sa k určitej konkrétnej osobe a nepravdivým\nje potom údaj, ktorý nezodpovedá objektívnej pravde; údaj pravdu skresľujúci sám o sebe síce nie je\nnepravdivý, ale je podaný takou formou a v takých súvislostiach, že môže viesť ku skresleniu informácie\npodávanej verejnosti.\n9. Podľa zákona o publikáciách nemožno žiadať o uverejnenie vyjadrenia ku kritickým výrokom v\npodobe hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť (ako subjektívneho názoru) nepodlieha dokazovaniu.\nHodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor na určitý fakt, ktorý autor hodnotí z hľadiska jeho\nsprávnosti a prijateľnosti podľa vlastných kritérií. Ide o jeho vlastné vnútorné presvedčenie a zmýšľanie.\nInštitút práva na vyjadrenie neslúži na prezentovanie názorov dotknutej osoby, na komentovanie a\nhodnotenie určitej situácie z pohľadu dotknutej osoby, znenie vyjadrenia musí byť objektívne, založené\nna preukázateľných faktoch a nie na subjektívnom pohľade dotknutej osoby vychádzajúcom z jej osobnej\nzainteresovanosti na veci, ako aj nestranné, aby sa ňou nezasiahlo do práv a právom chránených\nzáujmov iných osôb vecou dotknutých. Účelom práva na vyjadrenie je totiž nahradiť nepravdivé skutkové\ntvrdenie pravdivým a zabezpečiť tak rýchlu a účinnú ochranu vo vzťahu k dotknutej osobe a vo\nvzťahu k verejnosti právo na pravdivé informácie. Súčasťou znenia vyjadrenia nemôže byť hodnotenie\nnepravdivého skutkového tvrdenia žiadateľom ani následky ním u žiadateľa vyvolané. Návrh znenia\nvyjadrenia nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa ani žiadosť o ospravedlnenie.\n10. Riadne uplatnenie práva na uverejnenie vyjadrenia predpokladá podanie takej písomnej žiadosti\no uverejnenie vyjadrenia, súčasťou ktorej je aj návrh znenia vyjadrenia spĺňajúci zákonom stanovené\nhmotnoprávne obsahové náležitosti. Len v prípade takejto - zákonu zodpovedajúcej žiadosti totiž vznikne\nvydavateľovi povinnosť na uverejnenie navrhovaného vyjadrenia. Legitimita uvedených náležitostí\nžiadosti o uverejnenie vyjadrenia je daná tým, že vydavateľ musí na základe predloženej žiadosti a\nobsahu návrhu znenia vyjadrenia zvážiť, či mu vznikla povinnosť uverejniť požadované vyjadrenie .\nVydavateľ teda musí na základe obsahu žiadosti zistiť, aké konkrétne skutkové tvrdenia dotýkajúce sa\nosoby namieta, v čom má ich nepravdivosť spočívať, aby mohol posúdiť, či môže preukázať pravdivosť\nskutkového napádaného tvrdenia. Návrh znenia vyjadrenia musí byť súčasťou žiadosti z dôvodu, že\nvydavateľ je návrhom znenia vyjadrenia čo do jej rozsahu a obsahového vymedzenia viazaný, nemôže\ndo neho svojvoľne zasahovať. Návrh znenia vyjadrenia je relevantný aj z toho hľadiska, že navrhnutý\ntext je vydavateľ povinný preskúmať v tom smere, aby jeho uverejnením nebol spáchaný trestný\nčin, priestupok, iný správny delikt alebo aby nebolo jej uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi . Z\nuvedeného možno vyvodiť, že z hľadiska ustanovenia § 8 ods. 7 cit. zákona, upravujúceho prípady,\nkedy vydavateľ nie je povinný uverejniť vyjadrenie, je text jeho znenia relevantný vo väzbe na vznik\npovinnosti vydavateľa uverejniť navrhované znenie vyjadrenia.\n11. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že snahou článku bolo upriamiť\npozornosť verejnosti na výber žalobkyne na post riaditeľky ZOO vo väzbe na ňou predložený životopis\nvo výberovom konaní v období nespokojnosti zamestnancov ZOO s jej riadením žalobkyňou. Článok\nnepochybne sledoval legitímny záujem informovať verejnosť o záležitostiach verejného záujmu a\nžalobkyňa ako osoba v takejto funkcii mohla byť verejne posudzovaná a jej konanie tak mohlo byť\nvystavené otvorenej kritike, pričom žalobkyňa musela pri plnení svojich úradných povinností zniesť\nširšie limity akceptovateľnej kritiky. Na druhej strane však štátni zamestnanci musia požívať dôveru\nverejnosti, aby mohli úspešne plniť svoje úlohy, čo je možné za podmienok, že sú dostatočne chránení\npred neprimeraným narušovaním výkonu ich právomoci rôznymi zásahmi v podobe nepravdivých či\nnepodložených obvinení. Poslaním médií je nesporne šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného\nzáujmu a je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať.\n12. V preskúmavanom prípade bola žalobkyňa osobou verejného záujmu z hľadiska riadiacej funkcie,\nktorú v celomestskej (príspevkovej) organizácii zastávala, a preto jej vystavenie kritike v súvislosti s jej\n\nzodpovednosťou; z tejto funkcie vyplývajúcou; musela aj zniesť a v tejto profesijnej oblasti bolo od nej\nmožné požadovať väčšiu mieru tolerancie a akceptovateľnej kritiky. Žalobkyňa si musela byť vedomá,\nže s jej činnosťou je spojený aj oprávnený záujem verejnosti na informácie\n13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vzal na zreteľ vo vzťahu k prejednávanej veci,\nže v prípade otázok verejného záujmu je poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávaniu a rozširovaniu\ninformácií a myšlienok za účelom podpory (otvorenej) výmeny názorov o verejne zaujímavých témach.\n14. Odvolací súd preto pristúpil k posudzovaniu dotknutých výrokov z hľadiska celkového kontextu\nčlánku so zreteľom na spoločenský a verejný záujem na zachovaní slobody prejavu v prípade\nvyjadrovania názorov na aktuálne spoločenské dianie (bod 42 a 44 nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.\nII. ÚS 59/2018).\n15. Odvolací súd považuje za primerane aplikovateľný na prejednávaný prípad aj nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č.k. III. ÚS 350/2014-43 zo dňa 24.januára 2017, v ktorom sa ako spornou otázkou\nzaoberal splnením náležitostí žiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede požadovaných ustanovením § 8\nods. 3 tlačového zákona účinného v čase uplatnenia žiadosti žalobcu o uverejnenie odpovede. Poukázal\nna to, že o rozsahu ochrany, ktorým sa naplní sledovaný účel tlačového zákona, v danom prípade\npráva na odpoveď, rozhodol už samotný zákonodarca, ktorý pri legislatívnej tvorbe zvolil nemecký\nmodel predmetného inštitútu a hodnotiace úsudky ako predmet tlačovej odpovede v texte zákona\nvylúčil, pričom súčasne v nadväznosti na to expressis verbis obmedzil rozsah vlastnej odpovede iba na\nskutkové tvrdenia (\"Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa\nodseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí.\") a pre určenie rozsahu jej textu zakomponoval kritérium\nprimeranosti (\"Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie\npodľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.\"). V nadväznosti na uvedené konštatoval, že\nz textu vlastnej odpovede žalobcu zjavne vyplýva, že obsahuje aj hodnotiace úsudky žalobcu a že\noproti obsahu textu inkriminovaného článku uverejneného v denníku žalovaného je vlastná odpoveď\nžalobcu navýšená o ďalšie pasáže kontextovo sekundárne nadväzujúce na zverejnené a korigované\nskutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce hodnotové súdy, a teda svojím rozsahom je voči dotknutému\nčlánku zjavne neprimeraná; a poukázal v tomto smere na konkrétne pasáže odpovede. Ďalej dovodil, že\nv žiadosti žalobcu tiež absentuje zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových tvrdení zasiahnuť\ndo jeho osobnostných práv. V tejto súvislosti zdôraznil, že inštitút práva na odpoveď predstavuje vo\nsvojich dôsledkoch (prípustný) zásah do slobody prejavu tlače. Aby pri aplikácii tohto právneho nástroja\nv praxi nedochádzalo k jej neprimeranému obmedzeniu, je zákonodarcom schválená konštrukcia\nposkytovanej ochrany limitovaná jasne stanovenými hranicami. Dospel tak k záveru, že krajský\nsúd explicitne vyjadrené pravidlá, ktoré bolo potrebné pri aplikácii dotknutých ustanovení tlačového\nzákona rešpektovať, zjavne porušil, keď vlastná odpoveď žalobcu obsahovala v rozpore s dotknutými\nustanoveniami tlačového zákona aj jeho hodnotiace úsudky, jej rozsah bol zjavne neprimeraný textu\ndotknutého článku a v žiadosti žalobcu chýbalo zdôvodnenie spôsobilosti zverejnených skutkových\ntvrdení zasiahnuť do jeho osobnostných práv.\n16. V preskúmavanej veci bolo predmetom konania posúdenie nároku žalobkyne na uverejnenie jej\nVyjadrenia žalovaným k článku uverejnenom dňa 26.03.2023 na spravodajskom portáli D..sk s názvom:\n\"W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.\". V predmetnom článku žalovaný podrobil kritike profesijný\nživotopis žalobkyne predložený ňou vo výberovom konaní v súvislosti s uchádzaním sa o post riaditeľky\nZOO vo väzbe na aktuálnu situáciu a dianie v ZOO. Z predmetného Článku vyplýva, že žalovaný\npovažoval životopis žalobkyne za zavádzajúci s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v ňom prezentuje\nako \"Projekty\" pod svojím vedením aj také svoje práce, ktoré neboli zrealizované, pretože išlo len o\n\"projektové štúdie\". V konaní nebolo sporné, a napokon aj správne konajúcim súdom skutkovo ustálené,\nže z hľadiska spolupráce išlo u žalobkyne o práce \"štúdiového charakteru, vízie a projektové štúdie,\no vypracovanie dizajnérskeho pohľadu\", nie však o samotnú realizáciu projektu. Samotná žalobkyňa\nako dôkazy predložila štúdiu Eagle Rock pre ZOO Berlín v rozsahu 3 strán a faktúru za štúdiu v ZOO\nTallin Tiger Valley, z ktorej vyplýva, že nešlo o projekt, ale \"Design Study\". Žalovaný tak považoval\nživotopis žalobkyne za nie celkom reálny, pretože má podstatné chyby pokiaľ sa v ňom uvádzajú\n\"Projekty\" pod vedením žalobkyne, ktoré neboli v skutočnosti realizované, pretože išlo len o \"projektové\nštúdie\", ktoré slúžia len ako východisko pre vypracovanie finálneho projektu, ktorý sa realizuje. Žalovaný\ntak nepovažoval za korektné, že žalobkyňa si do životopisu a na kariérne siete uvádza návrhy a nie\nzrealizované projekty.\n\n17. Žalobkyňa namietala, že sporný Článok obsahuje nepravdivé a neúplné skutkové zistenia, ktoré\nopísala vo svojej Žiadosti o uverejnenie jej Vyjadrenia. Pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o\npublikáciách nevplýva povinnosť v žalobe uviesť popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je\nskutkové tvrdenie nepravdivé alebo neúplné a v čom zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia\nfyzickej osoby alebo dobrej povesti právnickej osoby, posúdil odvolací súd ako nedôvodnú námietku\nžalovaného, že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré považuje za nepravdivé\na difamačné.\n18. Vzhľadom na námietky žalovaného, že v danom prípade neboli splnené zákonné požiadavky na\nuverejnenie Vyjadrenia žalobkyne v zmysle Zákona o publikáciách, odvolací súd posúdil splnenie\nformálnych hmotnoprávnych náležitostí Žiadosti žalobkyne o uverejnenie Vyjadrenia z hľadiska § 8 ods.\n3 a 4 Zákona o publikáciách.\n19. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že Žiadosť o uverejnenie vyjadrenia\nsmerovala nielen voči skutkovým tvrdeniam uverejneným v Článku, ale aj voči hodnotiacim úsudkom,\na teda nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 8 ods. 1 a 3 Zákona o publikáciách. Rovnako považoval\nodvolací súd za dôvodnú námietku žalovaného, že znenie navrhnutého Vyjadrenia, ktoré ako súčasť\nŽiadosti musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z § 8 ods. 4 Zákona o publikáciách, sa neobmedzovalo\nlen na skutkové tvrdenia, ktorým sa popierajú, dopĺňajú, spresňujú alebo vysvetľujú napádané výroky,\nale reaguje aj na hodnotiace úsudky ako i na také skutkové tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť\ndo cti, dôstojnosti alebo súkromia žalobkyne.\n20. V Žiadosti napadnuté Výroky ako i výroky žalobkyne v jej Vyjadrení obsahujú aj neprípustné\nhodnotiace úsudky. Ako Žiadosť musí obsahovať len popis skutkového tvrdenia, ktoré má byť nepravdivé\nalebo neúplné, tak rovnako aj aj Vyjadrenie sa má obmedziť len na skutkové tvrdenie. Z uvedeného\nvyplýva, že ako Žiadosť nemôže smerovať voči hodnotiacim úsudkom, tak ani Vyjadrenie nemôže\nreagovať na hodnotiace úsudky. Keďže žalobkyňa uplatňovala právo na vyjadrenie voči hodnotiacim\núsudkom nesplnila tak náležitosť vyžadovanú Zákonom o publikáciách a žalovanému nevznikla\npovinnosť uverejniť Vyjadrenie žalobkyne v zmysle § 8 ods. 7 písm. b) Zákona o publikáciách.\n21. Žalobkyňa napadla samotný nadpis článku \" W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.\" ako nepravdivé\nskutkové tvrdenie s poukazom na to, že jej kariéra uvedená v životopise je skutočná. V danom prípade\nide jednoznačne o hodnotiace úsudky autorky článku, ktoré vyvodila z objektívnej skutočnosti, že\nžalobkyňa si ako vlastné projekty ( teda tie ako spoluprácu) uvádza prácu na projektových štúdiách,\nktoré však neboli zrealizované. Na základe uvedeného skutkového zistenia autorka zaujala názor, že\nživotopis žalobkyne má podstatnú chybu a nie je celkom reálny, čím spochybňuje objektívnosť životopisu\nžalobkyne cez úsudok o falošnej kariére. Ide tak nespochybniteľne o hodnotiace úsudky autorky článku,\nktoré nemôžu byť spôsobilým predmetom Žiadosti o uverejnenie vyjadrenia a nie je možné na ne ani\nreagovať vo Vyjadrení, v ktorom žalobkyňa odmieta tvrdenie ( ktoré je hodnotiacim úsudkom) , že jej\nživotopis nie je reálny.\n22. Vo Vyjadrení žalobkyňa spomína ako nepravdivé aj skutkové tvrdenie, že projekt Gorily v delte rieky\nje projektom pre ZOO Dublin, nerealizoval sa teda v Kanade. Nie je však zrejmé ako bolo toto nepravdivé\nskutkové tvrdenie spôsobilé zasiahnuť do jej cti, dôstojnosti alebo súkromia.\n23. Žalobkyňa napadla výrok: \"Ideálna na manažovanie azda akejkoľvek zoologickej záhrady na svete.\nTak pôsobí podľa životopisu riaditeľka bratislavskej zoo C. T.. Problém je, že niektorí ľudia, ktorí by jej\nmali dať pozitívne odporúčania, teda uvedení spolupracovníci z minulosti, nereagujú súhlasne\", ako\nneúplné skutkové zistenie. Satirické hodnotenia žalobkyne v prvých dvoch vetách uvedeného výroku sú\njednoznačným hodnotiacim úsudkom autorky článku.\n24. Za nepravdivé žiadala vo Vyjadrení žalobkyňa označiť tvrdenie, že by niekto z redaktorkou\noslovených zástupcov ZOO spoluprácu s ňou výslovne poprel. V Článku je však zmienka o tom, že v\nsúvislosti s uvádzaným návrhom pavilónu goríl v Prahe nedošlo k žiadnej spolupráci, len ku kontaktu prezentovaniu návrhu, ktorý nebol akceptovaný. Žalobkyňa preto neopodstatnene namieta, že nikto z\nredaktorkou oslovených zástupcov ZOO s ňou spoluprácu nepoprel.\n\n25. Žalobkyňou napadnutý podnadpis Článku \"H. A. Č. \". G. W.\" sú rovnako hodnotiacim úsudkom.\n26. Nie je zrejmé, v čom má spočívať neúplnosť skutkového tvrdenia: \"H. Y. F. H. D. D. A. D. na U. Ú.\nF. K.. H., H., H. \".\n27. Za hodnotiaci úsudok je tiež potrebné považovať v Žiadosti napadnuté výroky: \"Q. E., Ž. L. C. T. Q. U.\nC. F. W., K. F. E. Q. C. Ž., L. Z.N. H. Š. D., L. H. D. C. H. K. D. C. K.. L. E. C. O., O. U. Q.. D. U. písomnú O.,\nQ. L. C. Q., K. E. H. Ž.B.\", \" Nuž, sú autori, ktorých diela skončia v šuplíku, hoci s nimi oslovili povedzme\nšesť nakladateľstiev. Ťažko však potom môžu v životopise tvrdiť, že s nakladateľstvami spolupracovali,\nkeďže ich diela nevydali, všakže. C. T. to evidentne vidí inak.\"\n28. Žalobkyňa označila v Žiadosti v rámci popisu skutkových tvrdení aj výrok:\"G. Ú. H. U. A. D.. D. U.\nD. E. G. F. Č. Q. D. U. K. N. B. O., K. H. B. O. H.Q. K. D. Š.. F., Č. E. D. R. A., C. H. na C. Q.. Q. na\nG. W., L. K. Š. U.,\" uviedla C. T.\" a tiež výrok: \"U. H. C. O. W., U. B. O. O. U., U. W. D. na O. L. K.\nL. K. O. E. pre B. Q. D. K. W.,\" vysvetlila C. T., ako máme chápať jej pôsobenie\". Nie je však zrejmé,\nprečo žalobkyňa napadla ako nepravdivé či neúplné skutkové zistenie svoj vlastný výrok vo vyjadrení\nzasielanom autorke v rámci jeho prípravy Článku.\n29. Pokiaľ žalobkyňa v Žiadosti namieta ako nepravdivé skutkové tvrdenie výrok: \"O. E. E. K. na H. O. D.\nD., keďže Q. Q. D. E., Q. Č. D.\", tak nie je zrejmé, ako bolo toto nepravdivé skutkové tvrdenie spôsobilé\nzasiahnuť do jej cti, dôstojnosti alebo súkromia.\n30. Hodnotiaci úsudok je aj napadnutý výrok : \"Y. T.: C. Q. G., L. G. V. V. K. U. A.\". Hodnotiace úsudky\nsú súčasťou aj ďalších žalobkyňou v Žiadosti opísaných skutkových tvrdení: \"Niekoľkokrát som ju prosil,\naj sme žiadali, či nám nepomôže s rýchlymi náčrtkami, kresbami, s vyriešením situácie, ale nikdy sa tak\nnestalo. Počúvali sme len výhovorky o nedostatku času či peňazí. Ale predsa, keď ste nadšený architekt\na dizajnér zoologických záhrad ako ona o sebe rada tvrdí, tak prvé, čo urobím v takejto situácii, je, že\nchytím ceruzku a idem to navrhnúť. Jej zápal pre dizajn a architektúru sa zrazu vytratil,\" hovorí T.. \"T.\npodľa U. L. K. H. A., K. \". D. N. E. A. R. D. H.\". D. H. O. K. pre E. za XX G., K. E. R. M. K. H. Š.. \"D. E.\nE. N. O. H., K. L. L. Č. C. H. Ď.,\" okomentoval jej pôsobenie T..\n31. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú aj námietku žalovaného, že Vyjadrenie žalobkyne obsahuje\nneprípustné hodnotiace úsudky, napr. \"Odmietam tvrdenia, že môj životopis nie je reálny\", \"Spoluprácu\nsme nakoniec po vzájomnej dohode ukončili, keďže táto bola pre obe strany nie úplne ideálna v dôsledku\ntoho, že som v tom čase žila a pracovala zo Seattlu, a pre ZOO Berlin bolo výhodnejšie spolupracovať\ns miestnou firmou\", \"Vôbec sa pritom v záujme objektívnosti nespomenulo, koľko mojich klientov bolo\noslovených a či neprišli prípadne aj pozitívne referencie\", \"Ohľadne ZOO Bratislava trvám na tom, že\nfluktuácia zamestnancov po nástupe nového vedenia nie je nezvyčajná, jej miera v ZOO Bratislava\nneprekročila obvyklú mieru\", \"Zoologické oddelenie ZOO Bratislava je personálne obsadené a funkčné.\"\n32. Pokiaľ ide o napadnutý výrok : \"D.É. C., Ž. U. Ľ., L. R. C. G. N. D. O., teda Z. E. Q. G., U. E.\",\npri ktorom žalobkyňa napadá podúvanie čitateľom, že v životopise si uvádza pozitívne referencie, je\npodľa názoru odvolacieho súdu v kontexte tejto žalobkyňou vznesenej námietky pravdu skresľujúcim\ntvrdením, vo vzťahu ku ktorému zákonné právo na vyjadrenie neprináleží. Žalobkyňa totiž netvrdí, že je\nnepravdivý, nie je tiež zrejmé, aký fakt v ňom absentuje, namieta však jeho vyznenie.\n33. Žalovaný dôvodne namieta, že v Žiadosti žalobkyňou napadnuté podnadpisy Článku sú hodnotiacimi\núsudkami, napr. \"W. L.: Ž. Š. Q. G. D. V., U. C. V. A.M. , \". A., \".? R. F. B., \". Q. G. W., \". Q. G.\" .\n34. Nakoľko Žiadosť aj Vyjadrenie žalobkyne obsahujú neprípustné hodnotiace úsudky, nepovažoval\nodvolací súd za potrebné zaoberať sa námietkou žalovaného o neprimeranosti rozsahu Vyjadrenia\nžalobkyne. Odvolací súd zastáva názor, že objektívne posudzovať primeranosť Vyjadrenia je možné len\npri takom Vyjadrení, ktoré spĺňa zákonom stanovené formálne náležitosti.\n35. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že ňou označené pasáže Článku vo Vyjadrení slúžilo len potrebám\nbližšieho odôvodnenia Žiadosti o uverejnenie vyjadrenia, uvedené tvrdenie je v rozpore s odôvodnením\njej Vyjadrenia, v ktorom uvádza, že popis skutkových tvrdení s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie\nnepravdivé alebo neúplné, uvádza formou vyjadrenia k pasážam článku. Žalobkyňa cituje konkrétnu\n\npasáž článku kurzívou ako popis skutkových tvrdení a pod ním uvádza, že ide o nepravdivé či neúplné\nskutkové tvrdenia. Žalovaný tak označuje napadnutými výrokmi len to, čo žalobkyňa sama ako popis\nskutkového tvrdenia v Žiadosti uviedla. Pokiaľ mala žalobkyňa napadnúť len časti ňou citovaných pasáží\nČlánku, mala zreteľne, jednoznačne a nezameniteľne uviesť v čom je konkrétne skutkové tvrdenie\nnepravdivé alebo neúplné a nie je len citovať celú pasáž Článku s uvedením, že ide o nepravdivé/neúplné\nskutkové tvrdenie. Bola to žalobkyňa, ktorá bola povinná v Žiadosti uviesť konkrétne fakty z pasáží, ktoré\nnapáda ako nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenia.\n36. Tvrdenie žalobkyne, že Zákon o publikáciách priznáva právo brániť sa aj voči hodnotiacim úsudkom\nje v rozpore s úmyslom zákonodarcu vyjadrenom v jeho dôvodovej správe.\n37. Pokiaľ žalobkyňa ohľadne citovania v Žiadosti vlastných vyjadrení uviedla, že ide o \"neúplné skutkové\ntvrdenia, ktoré pôsobia skresľujúco\", tieto nemôžu byť predmetom práva na uverejnenie Vyjadrenia.\n38. Žalobkyňa v podanej Žiadosti namietala ako nepravdivé, resp. neúplné skutkové tvrdenia aj citácie\nvyjadrení žalovaným oslovených osôb k ich spolupráci so žalobkyňou, resp. informácií a názorov\nposkytnutých žalovanému tretími osobami ohľadne vzájomnej spolupráce. Odvolací sú zastáva zhodne\nso žalovaným názor, že tieto vyjadrenie tretích osôb, ktoré navyše obsahujú aj hodnotiace úsudky v\npodobe subjektívnych vyjadrení k spolupráci so žalobkyňou, nemožno považovať za skutkové tvrdenia,\nktoré by z hľadiska posudzovania ich pravdivosti, podliehali dokazovaniu. Z uvedeného dôvodu\nžalobkyni neprináleží dovolávať sa vo Vyjadrení ich korekcie a polemizovať s názormi týmito tretími\nosobami vyslovenými.\n39. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za\ndôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom\nrozsahu ako nedôvodnú zamietol.\n40. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení\ns § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\n\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/41/2023", "guid": "4abbd4e3-d5c1-447d-b4b3-dee49e6f2457:f94ddc3c-c96d-410a-b4b3-b8569e009bb1", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ae4005f-3b73-44a9-8ed0-c5158674c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2018 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2018.1"}, {"guid": "ussr:b042f435-c0e0-471e-bc5a-8c81450dbdd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2014 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2014.1"}], "citovane_v": []}