{"guid": "ec8dcbda-fb26-4430-9367-b5aa44defea1:f35ad583-9a1d-4cfd-85ff-69b332b7fe42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2", "spisova_znacka": "2To/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/14/2025 z 18. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2025, sp. zn. 2To/14/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2", "identifikacne_cislo": "1520010074", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mária Šimková", "sudca_id": 1387, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-simkova-1387", "datum_vydania": "2025-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3", "nazov": "§ 173 ods. 3 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-173.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-173"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-173"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f35ad583-9a1d-4cfd-85ff-69b332b7fe42", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/14/2025\n1520010074\n18. 09. 2025\nJUDr. Mária Šimková\nECLI:SK:KSBA:2025:1520010074.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a\nčlenov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Eriky Némethovej Stifellovej LL.M, v trestnej veci\nobžalovaného E. U. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou\nlátkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní\nobžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B5-3T/10/2020 zo dňa\n06.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.09.2025 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo výroku\no treste a spôsobe jeho výkonu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému\nE. U.,\n\nnar. XX.XX.XXXXv V., trvale bytom V. Č.. XXX, okres P.\n\nukladá\npodľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona\ntrest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného E. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. B5-3T/10/2020 dňa 06.12.2024 uznal\nobžalovaného E.V. U. vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou\nlátkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona účinného od\n06.08.2025 na tom skutkovom základe, že\nod presne neustáleného času do dňa 28.10.2018 v čase o 11:25 hodine v Bratislave, kedy pod vodným\ndielom Čunovo na starom toku Dunaja (GPS súradnice miesta 48.025025, 17.223775) v plavidle bez\noznačenia, ktoré viedol a na ktorom sa nachádzal sám, pod plastovou celtovinou (plachtou), bez\npotrebného povolenia prevážal zelené čerstvé rastliny rodu Cannabis(konopa) v počte 160 kusov,\nktoré pred vykonaním prehliadky iných priestorov dobrovoľne vydal, a ktoré po vysušení obsahovali\nsušené konope s hmotnosťou 2.779,7 gramov a priemernou koncentráciou 6,2% hmotnostných\ntetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) obsahujúce 172.341 miligramov THC, čo predstavuje minimálne\n\n5745 obvyklých jednorazových dávok drogy, pričom celková hodnota uvedeného materiálu v 4. štvrťroku\n2018 na území Bratislavského samosprávneho kraja predstavovala sumu minimálne 9.728,95 eur,\npričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 139/1998/ Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších\npredpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradená do\nI. skupiny psychotropných látok.\nZa to mu súd prvého stupňa podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 3\npísm. d) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, ktorého výkon mu podľa § 51 ods.\n1, ods. 2 podmienečne odložil na skúšobnú domu v trvaní 5 rokov a zároveň mu uložil probačný dohľad\nnad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvinenému uložil\nobmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok.\nProti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor smerujúce proti výroku o\ntreste a dňa 04.03.2025 prostredníctvom obhajcu obžalovaný, a to proti výroku o vine, treste a konaniu,\nktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.\nProkurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.02.2025 tým, že\ns rozhodnutím súdu, čo do výroku o treste nie je možné súhlasiť. V rámci odôvodnenia napadnutého\nrozsudku súd prvého stupňa prezentoval, že neuveril tvrdeniu obžalovaného, že látku náhodne našiel\na chcel ju odovzdať polícii. Súčasne súd uviedol, že pri úvahách o druhu a výmere trestu súd\nzhodnotil všetky zásady ukladania trestu pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnil\npomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti\nprípadu, motívu obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému\nskutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach. Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie\ntrestov súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej\nuviedol, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je len výnimočné, a to v prípade,\npokiaľ by trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby nezodpovedal okolnostiam\nkonkrétneho prípadu. Predmetné okolnosti prípadu popísal tým spôsobom, že vzal do úvahy skutočnosť,\nže obžalovaný nazbieral voľne rastúcu rastlinu rodu cannabis na voľne prístupnom mieste, keďže nebolo\npreukázané, že by túto rastlinu sám vyprodukoval, obžalovaný je otcom troch maloletých detí a stará sa\no svoju rodinu a bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, pričom t. č. platí fikcia neodsúdenia.\nPodľa názoru prokurátora súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď obžalovanému uložil trest\nodňatia slobody v trvaní 4 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.\nSúd totiž podľa výroku vyhláseného na hlavnom pojednávaní dňa 06.12.2024 neaplikoval § 39\nods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, napriek tomu, že podľa odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku aplikáciu tohto ustanovenia zvažoval. Súčasne sa nie je možné stotožniť s\nargumentáciu prvostupňového súdu o dôvodnosti ukladania trestu pod zákonom ustanovenú dolnú\nhranicu trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Napriek tomu, že súd mal komplexne posúdiť pomer\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa, jeho doterajšie odsúdenia, okolnosti prípadu,\nmotív obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku,\nmožnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach, toto z odôvodnia odvolaním napadnutého rozsudku\nnevyplýva.\nK uvedeným okolnostiam prípadu je nutné uviesť, že nie je pravdou, že všetky odsúdenia boli\nobžalovanému zahladené, nakoľko z odpisu z registra trestov GP SR vyplýva, že odsúdenie rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V zo dňa 14.6.2002, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest\nodňatia slobody, neskôr premenený na nepodmienečný trest, nebolo doposiaľ zahladené. Zahladenie\nnepodmienečného TOS totiž nenastáva priamo zo zákona. Súd tak neprávne priznal obžalovanému\njednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nesprávne uviedol, že pri všetkých\njeho odsúdeniach sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, ktorý sa z trestných následkov svojich\nskutkov nepoučil.\nPokiaľ súd prvého stupňa prihliadol na osobu páchateľa, najmä jeho doterajšie odsúdenia, žiada sa\nuviesť, že spáchanie predmetného skutku nemožno vo svetle v minulosti vydaných troch odsudzujúcich\nrozsudkov považovať len za exces z riadneho spôsobu života, resp. za náhodné, či ojedinelé vybočenie\n\nobžalovaného z inak bežných medzí riadneho občianskeho života. Naopak, v osobe obžalovaného\nmožno vidieť recidivistu.\nČo sa týka posúdenia motívu a pohnútky obžalovaného, uvedené nebolo možné hodnotiť, nakoľko\nobžalovaný sa ku skutku v žiadnom momente trestného konania nepriznal, ale naopak popieral\nspáchanie trestného činu, s čím sa napokon súd prvého stupňa vysporiadal tak, že takýmto tvrdeniam\nobžalovaného neuveril, keďže vzhľadom na zistené a dokázané skutočnosti nedávajú zmysel a logiku.\nNa podklade uvedených skutočností však možno hodnotiť postoj obžalovaného k spáchaného trestnému\nčinu, z ktorého vyplýva, že obžalovaný ho nielenže neoľutoval a neprejavil účinnú snahu po náprave,\nale obžalovaný ho ani nedoznal. Na podklade vykonaného dôkazu - znaleckého posudku z odboru\nzdravotníctvo a farmácia je navyše dokázané, že obžalovaný aj v čase po skutku konzumoval marihuanu,\nz čoho vyplýva, že u neho nemožno badať známky nápravy. Uvedený záver možno prijať aj vo svetle\njeho trestnej minulosti, kedy predchádzajúce odsúdenia (podmienečnými TOS) neviedli k náprave\nobžalovaného.\nArgumentáciu súdu v smere, že dôvodom na uloženie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody\nmali byť práve maloleté deti obžalovaného, považuje prokurátor za nesprávnu a uvádza, že osobný stav\nobžalovaného ako otca by určite nemal byť chápaný ako obzvlášť poľahčujúca okolnosť. V predmetnej\nveci je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný sa napriek svojej životnej roli rodiča rozhodol (opakovane)\npáchať trestnú činnosť, v predmetnej veci právne posudzovanú ako zločin. Skutočnosti o rodinnom stave\nboli obžalovanému známe v čase, keď páchal skutok, pre ktorý bol uznaný vinným a teda jeho rodinný\nstav nie je možné brať ako mimoriadne poľahčujúcu okolnosť podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.\nZ uvedených skutočností teda vyplýva, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu\nzmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 3 písm. d)\nTrestného zákona, keďže žiadna z okolností prípadu ani žiadny z pomerov páchateľa nesvedčili o\nneprimeranej prísnosti trestu v trestnej sadzbe stanovenej osobitnou časťou Trestného zákona.\nNa základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby sťažnostný súd zrušil výrok o treste napadnutého\nrozsudku a vo veci sám rozhodol a uložil obžalovanému trest odňatia slobody minimálne vo výmere 7\nrokov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nObžalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že v plnom rozsahu poukazuje a trvá aj pre účely tohto\nodvolania na obsahu všetkých jeho doterajších podaniach, vznesených námietkach, vyjadreniach,\nnávrhoch, sťažnostiach a žiadostiach, záverečných rečiach, odvolaní, atď., a to podaných ako v písomnej\nforme, tak i ústne do zápisníc o úkonoch. Obžalovaný trvá na svojej nevine, a to s poukazom na\nsvoje vyhlásenie o nevine na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2022, ako aj na svoje predchádzajúce\nvyjadrenia, a to najmä na odvolanie proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 06.12.2022,\nodôvodnenie odvolania proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 20.03.2023 a doplnenie\nodôvodnenia odvolania proti rozsudku OS BA V sp. zn. 3T/10/2022 zo dňa 25.03.2023.\nObžalovaný poukazuje najmä na nasledovné skutočnosti:\n- Policajti pri zaisťovaní dôkazu porušili ustanovenia Trestného poriadku. Svedok P.. E. M. uviedol, že\nobžalovaný súhlasil s vydaním veci. Ak mal obžalovaný podľa výpovede policajta súhlasiť s vydaním\nveci, mali policajti ďalej postupovať podľa ustanovenia § 89 a § 93 Trestného poriadku, vec prevziať a\nspísať zápisnicu o prevzatí veci. Policajti tak však nepostupovali, čím porušili procesný postup upravený\n§ 89 a § 93 Trestného poriadku. Účelom výzvy na vydanie veci je, aby mala osoba možnosť dobrovoľne\nvec vydať, aby nemuselo byť zasiahnuté do ľudských práv, v uvedenom prípade prehliadkou iných\npriestorov, ktorá bola vykonaná. Tiež nie je žiadnym dôkazom preukázaná skutočnosť, že obžalovaný bol\na v akom rozsahu pred zaistením veci poučený o možnosti vydania veci a následne súhlasil s vydaním\nveci,\n- je dôvodné podozrenie, že prehliadka iných priestorov mohla byť vykonaná už v čase do 21.25\nh., teda skôr ako bola oficiálne vykonaná (o ktorom úkone bola spísaná zápisnica č.p. ORP-BAVOKPV-152/2018), resp. aj pochybnosť o tom, aká vec a v akom množstve sa nachádzala na lodi pred\njej oficiálnym zaistením. O tomto svedčí najmä skutočnosť, že na mieste boli prítomní redaktori televízie\nJOJ, ktorí vyhotovili aj videozáznam z miesta (viď. B.:/..O..F.-U.-na-Y.-P.-P.-K.-U.-P.-N.), na ktorom je\nvidno, že plachta na lodi je odokrytá a cíp plachty, na ktorej je vec podobná sušenej rastline je prehodený\n\ncez policajný čln. Nakoľko cíp plachty je prehodený na policajnej lodi, je dôvodné podozrenie, že v\nskutočnosti bolo miesto a vec prehliadnuté ešte pred oficiálnym vykonaním prehliadky iných priestorov\n(o ktorom úkone bola spísaná zápisnica č. p. ORP-BAV-OKPV-152/2018). Vyššie uvedené video bolo\npublikované dňa 28.10.2018 o 19.36 hod., teda v čase, keď ešte nebolo vykonané zaistenie veci,\npritom na fotografiách č. 3,4 a 5 fotodokumentácie č. p.: ORPPZ-BAV-OKP4-16-, ČVS: ORP-950/2VYS- BB5-2018 zo dňa 28.10.2018 je plachta znova zakrytá, pričom nie je vidieť, čo sa nachádza pod\nplachtou. Nakoľko vo videu JOJ je plachta už odokrytá a vo fotodokumentácii znova zakrytá, resp.\nz uvedeného vyplýva, že ešte pred oficiálnym vykonaním prehliadky iných priestorov bola celtovina,\nkde sa mala nachádzať neznáma zelená rastlina, odkrývaná a prikrývaná, resp. s dôkazom bolo pred\nvykonaním oficiálnej prehliadky manipulované. Prehliadka iných priestorov je prvotný a neopakovateľný\núkon. Už aj z uvedeného dôvodu je akákoľvek ďalšia prehliadka iných priestorov nezákonná. Policajt\nmôže vykonať prehliadku iných priestorov podľa § 101 ods. 3 Trestného poriadku aj bez príkazu alebo\nsúhlasu len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo\nak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie,\nalebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O uvedenom neodkladnom a\nneopakovateľnom úkone je však policajt povinný bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený\nvydať príkaz alebo súhlas. Taktiež je povinný dodržať postup podľa § 105 Trestného poriadku a podľa\n§ 58 Trestného poriadku spísať o prehliadke iných priestorov zápisnicu, čo nebolo vykonané. Takýto\npostup, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebol dodržaný, preto prehliadka iných priestorov, ako\naj následné úkony boli nezákonné.\n- absentuje obligatórny znak stíhania trestného činu - objekt. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o omamných\nlátkach „Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú\nzmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje\nmedzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Skutočnosť, že samotná definícia\nomamných látok v zákone o omamných látkach vyžaduje závažné zdravotné a psychosociálne následky\niba potvrdzuje, že je nevyhnutná potreba citlivého posudzovania (zároveň i rozlišovania) tej ktorej\nlátky a možných následkov v dôsledku jej užitia. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že pojem užitie\nalebo užívanie nemožno automaticky stotožňovať s pojmom zneužívanie alebo nadužívanie (abúzus).\nV dôsledku abúzu hoci aj aktuálne v Slovenskej republike legálnych látok (najmä alkoholu) môžu a\nnastávajú závažné zdravotné a psychosociálne následky. Taktiež sú známe prípady úmrtí v dôsledku\ntzv. chorobného pitia alkoholu. Podľa viacerých štúdií, dlhodobým pravidelným nadužívaním alkoholu\nsa dokonca môže vytvoriť nielen psychická, ale i fyzická závislosť. Samotnú možnosť vytvorenia\nsi subjektívnej psychickej závislosti však taktiež nemožno považovať samo o sebe za dostatočný\ncharakteristický znak pre nebezpečnú látku, ktorá by bola spôsobilá vážne ohroziť či poškodiť život\nalebo zdravie človeka. V znaleckom posudku KEÚ PZ pod ČES: PPZ-KE-BA-EXP-2018/13523 zo dňa\n19.11.2018 (súčasť vyšetrovacieho spisu), v časti II. Posudok, na strane 3. sa uvádza „Bezprostredné\nnebezpečenstvo poškodenia zdravia alebo priame ohrozenie života (z hľadiska toxikologického) ako\nnásledok fajčenia konope prakticky nehrozí. Pri dlhodobejšom fajčení konope sa vyvíja psychická\nzávislosť organizmu, fyziologické funkcie organizmu nie sú spravidla zmenené.“. Zo znaleckého posudku\nznalca psychiatra č. 27/2019 zo dňa 19.04.2019 dostatočne a presvedčivo nevyplýva, že by boli\nnaplnené okolnosti vyžadované zákonom č. 139/1998 Z. z., pre možnosť posúdenia zaistenej veci (to\naj v prípade, ak by bolo zaistenie dôkazu vykonané zákonným spôsobom) materiálne ako „omamnej\nlátky, resp. látky vyvolávajúcej návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami\nsprávania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Obžalovaný zastáva názor, že\nuž aj na základe vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o nebezpečnú\nomamnú látku, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie, ergo nemožno hovoriť o naplnení objektu\npredmetného trestného činu v zmysle vyššie uvedeného. Opak tohto tvrdenia by vzhľadom najmä na\nzákladné zásady trestného konania a dôkazné bremeno, boli OČTK povinné ustáliť, resp. v prvom rade\nnáležíte zistiť a následne i preukázať bez dôvodných pochybností. Napokon, ak absentuje naplnenie čo\ni len jedného z obligatórnych znakov trestného činu, nemožno ani ďalej tvrdiť, že sa v danom prípade\njedná o trestný čin,\n- pri znaleckom skúmaní nebola zohľadnená skutočnosť, že predmetná zaistená zelená rastlina\npochádzala z lesného porastu pri ramene rieky Dunaj, pričom boli zaistené tri stopy, avšak priemerný\nobsah účinnej latky bol vypočítaný len z jednej stopy. Obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že všetky\ntri stopy pochádzali z jedného miesta, zo stromu v lokalite Čunovo staré koryto, teda pôvodne išlo o\njednu vec. V rôznych častiach veci mohla byť koncentrácia účinnej látky rozdielna. Z uvedeného dôvodu\nsa mala určiť priemerná koncentrácia účinnej látky zo všetkých troch stôp, teda ako priemer meraní\njednotlivých stôp,\n\n- stanovenie obvykle jednorazovej dávky nebolo vykonané v súlade s ustálenou súdnou praxou.\nObžalovaný cituje právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/83/2018\nzo dňa 20.03.2019, ktorá je uvedená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (R 22/2019) a uvádza, že na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenského, obvykle jednorazová dávka je určená hmotnostným kritériom, teda určením aké množstvo\nmatérie (nie množstvo účinnej látky) spĺňa podmienku obvykle jednorazovej látky. Podľa súdnej praxe sa\nza obvykle jednorazovú dávku marihuany považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej\nmarihuany (napr. judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 86/2011 z\n20.09.2011, ale aj rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 127/2011, sp. zn. 4To 11/2014).\nObvykle jednorazová dávky marihuany nebola v napadnutom rozsudku ustálená v súlade s uvedenými\nrozhodnutiami. Na základe uvedeného je obžalovaný toho názoru, že nesprávnym určením priemerného\nobsahu účinnej látky (THC) a tiež nesprávnym ustálením počtu obvykle jednorazových dávok a určením\nceny zaistenej veci, nebol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, teda bol\nporušený § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Uvedeným postupom v trestnom konaní, resp. nevykonaním\nuvedených úkonov a neustálením predmetných skutočností neboli splnené podmienky § 119 ods. 1\npísm. a), písm. c) Trestného poriadku, teda nebolo dokázané, či mal skutok znaky trestného činu a\ntiež závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania. Na základe uvedeného má obžalovaný\nza to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, najmä vzhľadom na všetko vyššie\nuvedené. Tiež má za to, že predmetný skutok nie je trestným činom, nakoľko chýba obligatórny znak\nstíhaného trestného činu - objektu.\nNa základe vykonaného dokazovania vo veci, s poukazom na vyššie uvedené a doposiaľ uvedené,\nobžalovaný navrhol, aby ho súd v plnom rozsahu spod obžaloby prokurátora v plnom rozsahu oslobodil.\nV prípade odlišného názoru súdu obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že samotné trestné stíhanie\na jeho dĺžka je pre neho trestom, pričom týmto trpí nielen on, ale aj jeho rodina. Obžalovaný sa stará\no svoju manželku a tri maloleté deti a dúfa, že bude mať v budúcnosti možnosť naďalej sa osobne\nstarať o svoju rodinu. Nechcel nikomu spôsobiť žiadnu škodu, ani nikomu ublížiť. Preto aj v prípade\nopačného názoru súdu o prípadnej vine obžalovaný považuje aj vzhľadom na vplyv trestu na jeho rodinu,\nako aj vzhľadom na dĺžku trestného stíhania použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom\nza neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj prípadný trest\nkratšieho trvania. Stíhaný skutok predstavuje nízky stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť a prípadný\ntrest by mal byť určený tak, aby bol zabezpečený najmenší vplyv trestu najmä na rodinu, predovšetkým\nna 3 maloleté deti a manželku. Vzhľadom na uvedené teda v prípade opačného názoru súdu o jeho\nvine je obžalovaný toho názoru, že sú naplnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu\npod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu s poukazom na § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a\nteda by prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej\nsadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia probačného dohľadu, ako aj za\nsúčasného uloženia primeraných zákazov a obmedzení.\nK prípadnému uloženiu trestu obžalovaný tiež uvádza, že z hľadiska konceptu restoratívnej justície by\nsa mal trest ukladať individuálne, primerane, pričom náprava páchateľa by mala byť na prvom mieste\na nemala byť postihovať iné osoby. K nebezpečnosti požívania konope uvádza, že v mnohých štátoch\nsveta je konope dekriminalizované alebo aj legalizované. Na Slovensku tiež prebiehalo podpisovanie\npetície za dekriminalizovanie marihuany. Z uvedeného je zrejmé, že legislatívna úprava mnohých štátov\nnepovažuje konope za nebezpečné pre spoločnosť, resp. jeho nebezpečnosť pre spoločnosť považuje\nza nízku. Obhajoba je toho názoru, že trestná represia by mala byť represiou rozumnou. Trestné sankcie\nby nemali byť iba odplatou za spáchaný trestný čin. Trestné právo sa má predovšetkým usilovať o\nnápravu páchateľa. Zmyslom trestania v súčasnosti, podľa názoru obhajoby, nie je trestať iba preto, lebo\nbolo spáchané zlo, ale pôsobiť na stíhanú osobu tak, aby nebolo páchané zlo do budúcnosti.\nProkurátor, ani obžalovaný nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314\nTrestného poriadku doručené.\nNadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku na\nneverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.\n\nOdvolací súd na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie\noboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry v plnom rozsahu pridržal\npodaného odvolania a navrhol mu v plnom rozsahu vyhovieť. Odvolanie obžalovaného navrhol ako\nnedôvodné zamietnuť.\nObhajca obžalovaného sa rovnako pridržal písomne podaného odvolania a navrhol mu vyhovieť.\nOdvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.\nObžalovaný uviedol, že si uvedomuje, čo sa stalo, tak ako aj vypovedal, s marihuanou nemal žiadne\númysly. Odvolací súd by chcel poprosiť, aby mu nebol uložený nepodmienečný trest, lebo má malé deti,\nbolo by to pre ne ťažké, aj pre jeho ženu. Aj pre neho to bude ťažké.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie prokurátora je prípustné,\nbolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací\nsúd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku\nvo vzťahu k odvolaniu prokurátora. Naopak, odvolanie obžalovaného bolo podané oneskorene, a preto\nmuselo byť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté.\nPodľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, do vlastných rúk sa doručuje osobám oprávneným podať\nproti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia.\nPodľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku, ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,\nzastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a\nadresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.\nAk zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce\na adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát\nzásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň\ndoručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia\no podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.\nPodľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je\nodvolanie.\nPodľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,\na to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,\nkomu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až\ndoručenie rozsudku.\nPodľa § 309 ods. 2 Trestného poriadku ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho\nobhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.\nPodľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,\nosobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,\nktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie\nje prípustné.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2024, ktoré súd za splnenia zákonných podmienok\nvykonal v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, súd prvého stupňa rozhodol odsudzujúcim\nrozsudkom tak, ako je vyššie uvedené.\nKeďže obžalovaný, ani jeho obhajca neboli prítomní pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní,\nv posudzovanom prípade so zreteľom na ustanovenie § 309 ods. 1 Trestného poriadku bol napadnutý\nrozsudok oznámený obžalovanému a obhajcovi jeho doručením. V danom prípade bol napadnutý\nrozsudok obom doručovaný poštou, pričom z doručenky (č. l. 647), ktorou sa rozsudok doručoval\nobžalovanému vyplýva, že obžalovaný rozsudok prevzal do vlastných rúk dňa 05.02.2025. Obhajcovi sa\npodľa doručenky (č. l. 647) nepodarilo doručiť napadnutý rozsudok dňa 04.02.2025 a preto bol poštou\n\nupozornený, že opakovane mu bude zásielka doručovaná dňa 05.02.2025, opäť bezvýsledne a tak bola\nzásielka uložená na pošte dňom 05.02.2025, čo bolo obhajcovi oznámené. Napokon obhajca zásielku\nprevzal dňa 17.02.2025.\nVzhľadom k vyššie uvedeným ustanoveniam o doručovaní, platí zákonná fikcia, že obhajcovi\nobžalovanému bol napadnutý rozsudok doručený dňa 10.02.2025, t. j. posledný tretí pracovný deň od jej\nuloženia, nakoľko si obhajca v uvedenej lehote zásielku neprevzal, bez ohľadu na to, či sa o tejto zásielke\ndozvedel alebo nie. Týmto dňom totiž uplynula trojdňová lehota, v ktorej si obhajca mohol zásielku na\npošte prevziať a keďže tak neurobil, tretí deň uloženia zásielky, po opakovanom doručení sa považuje\nza deň, kedy obhajcovi bol rozsudok doručený.\nNajneskorším oznámením rozsudku bol teda deň 10.02.2025 a od tohto dátumu sa odvíja určenie\nzačiatku plynutia lehoty na podanie odvolania obžalovaným. Vychádzajúc z uvedeného, je úplne\nnepodstatný dátum 17.02.2025, t.j. dátum doručenia rozsudku obhajcovi obžalovaného, pretože jemu\nuž bol rozsudok oznámený dňa 10.02.2025.\nK uvedenému odvolací súd uvádza, že ak sú na takýto postup splnené zákonné podmienky sú orgány\nčinné v trestnom konaní (ako aj súdy) povinné pri doručovaní postupovať podľa § 66 ods. 3 Trestného\nporiadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že poštové podmienky Slovenskej pošty a. s. ustanovujú 18\ndňovú odbernú lehotu na prevzatie uloženej zásielky. Odberná lehota 18 kalendárnych dní určená podľa poštových podmienok Slovenskej pošty a. s. je určená na vymedzenie časového úseku, počas ktorého má adresát možnosť vyzdvihnúť si uloženú zásielku, rozhodne však nemá a nemôže mať vplyv\nna spôsob a pravidlá vykonávania úkonov podľa Tretej hlavy Prvej časti Trestného poriadku ( viď I. ÚS\n518/2014).\nVzhľadom na vyššie uvedené, dňom 11.02.2025 začala obžalovanému plynúť zákonná pätnásť\ndňová lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňom 25.02.2025, čo bol posledný deň, kedy v\nprejednávanom prípade mohol obžalovaný podať odvolanie.\nKeďže obžalovaný E. U. podal odvolanie až dňa 04.03.2025, konal tak po zákonom stanovenej lehote\nna podanie odvolania.\nVzhľadom k vyššie rozvedenému s dôrazom na znenie ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku,\nodvolací súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako\noneskorene podané, keďže obžalovaný E. U. zmeškal lehotu na podanie odvolania.\nOdvolací súd preto na podklade odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako\naj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré\nneboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený\ntrest neprimeraný.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava\nV podal dňa 30.01.2020 obžalobu na E. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi § 172 ods. 1 písm.\nd), ods. 2 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vyššie v tomto odôvodnení.\nNa hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,\nže je nevinný, preto súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného E. U.,\nsvedkov P.. E. M., P.P.. U. K., P.. P. P., P. U., Ľ. U., K. U., znalcov U.. Y. U. a U.. C.. U. M. a podľa § 269\nTrestného poriadku prečítal listinné dôkazy, z ktorých je z hľadiska podstaty obhajoby významná najmä\n\nzápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov a vyčíslenie hodnoty drogy. Súd prvého stupňa odmietol\nvykonať dôkaz navrhnutý obhajobou, a to vyžiadať a zabezpečiť trestný spis OR PZ Bratislava V, ČVS:\nORP 1040/1-VYS-B5-2018, ktorého súčasťou je aj znalecký posudok č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2018/13617.\nNásledne súd prvého stupňa dňa 22.11.2022 rozhodol odsudzujúcim rozsudkom tak, že obžalovaného\nE. U. uznal vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení\nzákona č. 105/2022 Z. z. Rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/29/2024 zo\ndňa 14.05.2024 zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom\nrozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nadriadený súd v zrušujúcom uznesení revidoval záver súdu\nprvého stupňa o zákonnosti postupu príslušníkov PZ, ktorého bolo vydanie omamnej a psychotropnej\nlátky E. U. a uzatvoril, že pri služobnom postupe príslušníkov nezistil žiadne porušenie zákonných\npovinností, a preto nemohlo dôjsť k nezákonnosti dôkazu. Zároveň vyslovil, prihliadajúc na stanovisko\nNajvyššieho súdu SR č. 35/2016, že konope spĺňa nielen kritériá uvedené v § 130 ods. 5 Trestného\nzákona, ale aj kvalifikačné kritériá v zmysle § 171 a § 172 Trestného zákona. Odvolací súd tiež\nkonštatoval, že vzhľadom na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ,\nje získaný dôkaz - konope spôsobilý vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť konzumentov.\nNa základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe zákonne\nzískaných a vykonaných dôkazov prijal správne skutkové závery ohľadom základných okolností skutku\nv zmysle toho, že obžalovaný prechovával rastliny rodu Cannabis, s hmotnosťou po vysušení 2.779,9g\ns priemernou koncentráciou THC 6,2 %, čo zodpovedá hmotnosti THC 172.341 mg, pričom sa jedná\no omamnú a psychotropnú látku. Avšak vytkol súdu prvého stupňa, že vôbec nevysvetlil, prečo\nsa odchýlil od skutkovej vety obžaloby a prečo do skutku doplnil okolnosť „pre vlastnú potrebu“, a\naký má táto okolnosť právny význam a následky a tiež, že súd prvého stupňa opomenul hodnotiť a\nvysvetliť svoj skutkový záver o počte obvykle jednorazových dávkach drogy, ktoré je možné pripraviť zo\nzískaného skutkového materiálu. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo subsumoval ustálený skutok pod\nustanovenie § 171 ods. 2 Trestného zákona a ako právne posúdil ustálený počet obvykle jednorazových\ndávok z pohľadu tejto subsumpcie. Odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa, aby riadne posúdil\nvykonané dôkazy týkajúce sa skutku, racionálnym procesom vyvodil z dôkazov skutkové závery najmä\no vytknutých skutkových okolnostiach z napadnutého rozsudku, právne posudzoval ustálený skutok tak,\nže jeho okolnosti subsumoval pod jednotlivé znaky skutkovej podstaty s náležitým odôvodnením, svoje\nprávne závery presvedčivo a vecne vysvetlil a vyhlásil rozsudok spôsobom, ktorý určuje zákon.\nSúd prvého stupňa po vrátení veci postupoval v intenciách uznesenia nadriadeného súdu a dňa\n06.12.2025 rozhodol napadnutým rozsudkom.\nV súlade s obmedzeným revíznym princípom vyjadreným v § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd\npreskúmaval výrok o treste a konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, keď predmet preskúmavania\nšpecifikoval prokurátor v písomnom odvolaní, ktoré obmedzil na výrok o treste.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného\nčinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové\nalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého\nnásledku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,\nktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži\nnajmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu.\n\nPodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery\npáchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa\nneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno\npáchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.\nK výroku o treste po doplnení dokazovania na odvolacom súde vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ\n3 krát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.\nOdvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, avšak nezistil ich\nsprávne, keď u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a\nabsenciu priťažujúcich okolností. Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že sa na obžalovaného\nhľadí, akoby nebol odsúdený. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený iba pokiaľ ide o\nodsúdenia Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 2T/110/2003 a Okresným súdom Bratislava V sp.\nzn. 3T/97/2007, avšak pokiaľ ide o odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 2T/35/2002, tu\nnedošlo k zahladeniu odsúdenia, keďže toto v prípade obžalovaného nenastalo priamo zo zákona.\nSťažnostný súd zároveň pripomína, že ani prípadné zahladenie odsúdenia pri hodnotení osoby z\nhľadiska jej sklonov k páchaniu trestnej činnosti nie je relevantné, na rozdiel od faktu, že k spáchaniu\ntrestného činu obvineným v minulosti došlo. Za vedenie riadneho života v zmysle § 36 písm. j) Trestného\nzákona totiž treba považovať také správanie, ktorým sa páchateľ nikdy predtým nedopustil žiadneho\ntrestného činu, a nedostal sa do vážneho rozporu s inými normami, ktoré sú v spoločnosti všeobecne\nakceptované ako dôležité, predstavujúce morálne normy spoločnosti. Uvedeným kritériám by mohlo\nokrem úplne bezúhonného života zodpovedať aj napr. spáchanie menej závažného priestupku v cestnej\npremávke. V žiadnom prípade však za bezúhonného v tomto zmysle nemožno považovať takého\npáchateľa, ktorý sa dopustil úmyselného trestného činu 3 razy, a to bez ohľadu na to, že sú dve\nodsúdenia zahladené. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona slúži na odlíšenie\npáchateľov, ktorí sa dostali do rozporu s Trestným zákonom prvý raz, od ostatných páchateľov. Jej\núčelom je zohľadnenie lepšej prognózy nápravy u prvotrestaného páchateľa, na rozdiel od osôb, ktoré\nuž boli za trestný čin odsúdené a následne splnili zákonné podmienky pre zahladenie odsúdenia. V\nmožnostiach nápravy uvedených skupín páchateľov sú zrejmé rozdiely. Účelom zahladenia odsúdenia\nje umožnenie odsúdenému páchateľovi, ktorý po určenú dobu po svojom odsúdení viedol riadny život,\nzaradiť sa do pracovného a spoločenského života, avšak v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre\npriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, ale len dôvodom pre neuznanie\npriťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Nebolo možné preto prihliadať na uvedenú\npoľahčujúcu okolnosť. Naopak odvolací súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného\nzákona, spočívajúcu v odsúdení za úmyselnú trestnú činnosť.\nKritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods.\n4 Trestného zákona, aplikujúc ktoré odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho,\nvýchovného i morálneho účelu trestu nepostačí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s\nprobačným dohľadom, a to so zreteľom na povahu trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil a\nosobu obžalovaného. Niet pochýb, že distribúcia drog konzumentom predstavuje spoločensky vysoko\nnežiaducu činnosť so zreteľom na jej nepriaznivý dosah na zdravie, rodinné a sociálne vzťahy\nkonzumentov drog a ich okolia. Hoci obžalovanému nebola kladená za vinu konkrétna distribúcia drog,\nale len ich prechovávanie, množstvo marihuany, ktoré mal obžalovaný v nelegálnej držbe, vylučuje\niný záver než ten, že droga bola určená na distribúciu. Uvedené pretavil zákonodarca aj do novely\nTrestného zákona, keď v prípade ak zaistené množstvo drogy presiahne väčšie množstvo, platí zákonom\nstanovený predpoklad, že ide o obchodovanie s drogami. Netreba pripomínať, že fyzické i spoločenské\nnásledky užívania drog sú všeobecne známe ako mimoriadne negatívne, čo zákonodarca premietol\naj do trestnej sadzby ustanovenia § 173 ods. 3 Trestného zákona (7 až 15 rokov) a do kvalifikácie\ntrestného činu ako zločinu, t.j. závažnejšej formy trestnej činnosti. Zároveň podmienečný trest odňatia\nslobody v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona možno uložiť len vtedy, ak vzhľadom na\nokolnosti prípadu i osobu páchateľa možno predpokladať, že účel trestu možno dosiahnuť i bez jeho\nvýkonu. K takémuto záveru však nemožno dospieť vtedy, ak bol páchateľ už tri krát odsúdený, dokonca\naj vykonal nepodmienený trest, a následne spáchal ešte závažnejší trestný čin ako ten, za ktorý bol\nsankcionovaný najprísnejším druhom trestu. Kriminálna história obžalovaného v spojení so závažnosťou\nžalovaného trestného činu nedáva žiadnu záruku toho, že obžalovaný sa napraví bez výkonu trestu, ak\n\nuž takýto východný prostriedok u neho neviedol k náprave. Preto treba zvýrazniť ochranný funkciu trestu\nvo vzťahu k ostatným členom spoločnosti. V súlade so zásadami gradácie výchovných prostriedkov\nboli obžalovanému ukladané podmienečné tresty odňatia slobody a peňažný trest, ktoré nesplnili svoj\nvýchovný účinok, a preto nemožno predpokladať, že obžalovaný sa napravil a nevystaví spoločnosť\nďalšiemu svojmu protiprávnemu konaniu aj bez výkonu trestu. Naopak, je potrebné dočasne vyradiť\nobžalovaného zo spoločnosti a poskytnúť jej členom účinnú ochranu v podobe nepodmienečného trestu\nodňatia slobody.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora\nsú vo vzťahu k podmienečnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom opodstatnené, a to pre\njeho nedostatočnosť z hľadiska dosiahnutia účelu trestu. Takýto trest nezodpovedá zákonným kritériám\ntrestania, a je neprimerane mierny.\nOdvolací súd pri úvahách o výmere trestu na podklade odvolania prokurátora skúmal možnosť\nmimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona,\npodľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,\nže by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a\nna zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť\ntrest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Citované ustanovenie zákona vyžaduje\npre uloženie trestu pod spodnou hranicou trestnej sadzby existenciu výnimočných okolností prípadu,\nktoré sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Okolnosťami prípadu sú\nvšetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,\nvrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj\nokolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo\nintenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a\npreto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také\nokolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite\na kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že\nsa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa.\nInými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam\nprípadu.\nPomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú\nosobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov\nrôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako\nvýznam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého\ncharakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by\npáchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné\npomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho\nzdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky\na pod.). Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac\nvýznamných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa,\nzávislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak\nnie je možný iný zákonný postup a pod.\nOdvolací súd súhlasí s prokurátorom v tom, že žiadne výnimočné pomery páchateľa z vykonaného\ndokazovania, resp. z obsahu spisového materiálu nevyplynuli. Skutočnosť, že obžalovaný je otcom\ntroch maloletých detí a stará sa o rodinu, nie je takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala použitie\nustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, keďže ide o okolnosť, ktorá nevybočuje z bežného priemeru\na nie je ničím výnimočná, ale ide len o bežné pomery. Obžalovaný nie je vážne chorý, je pracovne\nspôsobilý, schopný starať sa o seba i o rodinu, u ktorej tiež nebolo zistené nič výnimočné. Ak obžalovaný\nuvádza, že nepodmienečný trest bude mať nepriaznivý vplyv na jeho rodinu, tak je potrebné uviesť, že\ntrest odňatia slobody má vždy negatívny dopad na každú rodinu, a obžalovaný mal rodinu aj v čase, keď\nskutok páchal, preto mal už vtedy myslieť na to, že pokiaľ sa bude dopúšťať trestnej činnosti, prirodzene\nhrozí riziko jeho odhalenia a s ním spojené odsúdenie a následný výkon trestu.\nZároveň prejednávaný prípad vykazuje úplne bežné okolnosti vyskytujúce sa v obdobných prípadoch,\nobžalovaný sa pri skutku prejavil ako úplne bežný páchateľ drogovej trestnej činnosti a ničím sa\n\nnevymykal priemeru. Za výnimočné okolnosti prípadu nemožno považovať tú okolnosť, na ktorú\npoukazuje súd prvého stupňa, že obžalovaný nazbieral voľne rastúcu rastlinu rodu Cannabis na voľne\nprístupnom mieste, keďže obžalovaný je dospelý muž, ktorý má evidentne skúsenosti s užívaním\nmarihuany a vie, že držanie drog je trestné, teda bol v plnej miere uzrozumený so všetkými následkami\nprechovávania marihuany. Významným momentom, ktorý je súčasťou okolností prípadu, je však odstup\nčasu viac ako 6 rokov od skutku. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa\nna právo na spravodlivý súdny proces zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote, spája\ns neprimeranou dĺžkou konania satisfakciu pre obvineného v podobe zastavenia trestného stíhania\nalebo oslobodenia spod obžaloby či zmiernenia trestu. V podmienkach Slovenskej republiky bola súdna\nprax ustálená tak, že neprimeranú dĺžku konania, ktorá nebola spôsobená samotným obvineným,\nmožno premietnuť do mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Stanoviskom\nNajvyššieho súdu SR č. 10 publikovaným v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.\n1/2011 (rozhodnutie sp.zn. 5To/14/2009) bola súdna prax v tomto smere zjednotená tak, že „dĺžka\nkonania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný\npostup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v\nporovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie\nmimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára\n2006 (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej\nsadzby ustanovenej zákonom.“\nV prejednávanej veci je zrejmé, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný postavený pred súd, sa stal v októbri\n2018, obžaloba bola podaná dňa 30.01.2020, teda cca 13 mesiacov po skutku, čo odvolací súd hodnotí\nako primeraný čas závažnosti a náročnosti objasnenia veci. Konanie pred súdom však od podania\nobžaloby do právoplatného rozhodnutia trvalo takmer 5 rokov, čo iste primerané nie je, pričom jednou z\npríčin takejto dĺžky súdneho konania bola pandemická situácia, ale aj chybné rozhodnutie súdu prvého\nstupňa, keď došlo k zrušeniu prvého odsudzujúceho rozsudku. Posudzujúc zložitosť veci odvolací súd\nkonštatuje, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bol pred novelou Trestného zákona síce obzvlášť\nzávažným zločinom, avšak z dôkazného a právneho hľadiska je nenáročný. Od skutku po konečné\nrozhodnutie trestnej veci odvolacím súdom teda uplynulo takmer 7 rokov, čo celkom evidentne presahuje\nprimeranú dĺžku konania v porovnateľných trestných veciach, a zároveň je potrebné konštatovať, že\nobžalovanému nemožno za danú dĺžku konania pričítať zavinenie, i napriek tomu, že opakovane došlo k\nodročeniu hlavného pojednávania na základe jeho žiadosti zo zdravotných dôvodov, čo bolo podložené\nlekárskymi potvrdeniami.\nJe preto odôvodnené poskytnúť obžalovanému vhodnú satisfakciu v podobe mimoriadneho zníženia\ntrestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, keďže neprimeraná dĺžka konania je takou výnimočnou\nokolnosťou prípadu, pre ktorú je uloženie trestu hoc aj na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je 7\nrokov, neprimerane prísne, a súčasne na ochranu spoločnosti vo vzťahu k prevencii šírenia toxikománie\npostačí aj trest kratšieho trvania.\nZa týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu deklarovaný v § 34 ods. 1 Trestného\nzákona možno dosiahnuť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky. Takto\nvymeraný trest zodpovedá požiadavkám generálnej prevencie, ochrannej funkcie trestu vo vzťahu k\nostatným členom spoločnosti, možnostiam nápravy obžalovaného, a vyjadruje tiež morálne odsúdenie\npáchateľa.\nNakoľko obžalovaný E. U. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre\númyselný trestný čin, bolo potrebné podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradiť ho do ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/10/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bd5767-0573-4d92-97e1-b527e1ad5332"}, {"guid": "6b10d4ce-9da6-4452-97f1-9ef64de576f3:ba5420c3-6a2d-4e94-bf4c-1191c904d7b3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3820010299.4", "spisova_znacka": "3To/29/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/29/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3820010299.4"}, {"guid": "1b1760e9-9337-4539-9f27-eb997e67b2e5:913d2e3e-a264-4b25-8bb7-264e98b89c18", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6913010237.1", "spisova_znacka": "4To/11/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/11/2014 z 11. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6913010237.1"}], "citovane_v": []}