{"guid": "ed3aa75b-59c5-47c1-bf3b-c82f94f5879f:61c6791f-2b0b-46f3-96a4-483696006d95", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2", "spisova_znacka": "5Cob/222/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/222/2024 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2025, sp. zn. 5Cob/222/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2", "identifikacne_cislo": "1517208826", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61c6791f-2b0b-46f3-96a4-483696006d95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/222/2024\n1517208826\n29. 04. 2025\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2025:1517208826.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek\nsenátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Generali\nČeská Pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 45\n272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z\niného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného:\nAK Balara, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 858 528, proti\nžalovanému: AUTUORI GROUP LOGISTICS s.r.o., so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 45 950\n831, zastúpenému: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 42 426 189,\no zaplatenie 2.030 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného\nsúdu Bratislava V č. k. 23Cb/108/2017 - 143 zo dňa 04.10.2022 v spojení s opravným uznesením\nMestského súdu Bratislava III č. k. B5-23Cb/108/2017 - 197 zo dňa 20.08.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/108/2017 - 143 zo\ndňa 04.10.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-23Cb/108/2017\n- 197 zo dňa 20.08.2024 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n2.030 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15.04.2016 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v\nplnom rozsahu.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\nšpecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n„14. Z vyjadrenia svedka D. G. súd konštatuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorových\nvozidiel poškodeného a žalovaného. V dôsledku realizácie odbočovacieho manévru zamestnancom\nžalovaného došlo k vojdeniu do jazdného pruhu poškodeného a obmedzeniu motorového vozidla\nRenault Megane v jeho smere jazdy a následnému kontaktu vozidiel.\n15. Dátum vzniku dopravnej nehody 09.11.2013 a dátum oznámenia vzniku škodovej udalosti mimo\núzemia Slovenskej republiky dňa 24.01.2014 vyplýva z „Oznámenia škody z poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ ( č. l. 6 súdneho spisu).\n16. Súd z predmetného listinného dôkazu prijal záver, že žalovaný z pozície poisteného oznámil vznik\nškodovej udalosti oneskorene - došlo k porušeniu povinnosti uloženej poistenému v ust. § 10 ods. 1\nzák. č. 381/2001 Z. z.\n\n17. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd nepovažoval tvrdenie konateľa žalovaného, že mu\nzamestnanec vznik škodovej udalosti zamlčal. V súlade s ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je\nškoda spôsobená právnickou osobou činnosťou toho, ktorého právnická osoba na svoju činnosť použila\n(zamestnancom žalovaného).\n18. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi\nnárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla, ak porušil ( bez dôvodov hodných osobitného zreteľa) povinnosti\nzakotvené v ust. § 10 ods. 1 až 4 zákona. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v\nzmysle § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka\npoistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje\nzákonné povinnosti, pričom obidve podmienky v danom prípade splnené boli. Žalovaný mal zákonnú\npovinnosť ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní od jej vzniku a porušením tejto povinnosti je oprávnený\npostup žalobcu v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z.\n19. Žalobca v konaní osvedčil výšku plnenia predložením výpisu z účtu vedeného vo D., a.s., z ktorého\nvyplýva jeho plnenie na účet K. H. G. č. účtu V. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 20.06.2014\nv sume 3.132 Eur a v sume 287,50 Eur.\n20. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobe celkom vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti\nzaplatiť žalobcom uplatnenú sumu vo výške 2.030 Eur vrátane príslušenstva a trov konania, vychádzajúc\nz ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 12 ods. 1 písm.\ng) a f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) a § 517\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v spojení\n§ 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995“ Z. z.“). O náhrade trov rozhodol s poukazom na ustanovenie\n§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“).\n5. Opravným uznesením č. k. B5-23Cb/108/2017 - 197 zo dňa 20.08.2024 súd prvej inštancie opravil\nchyby v písaní v záhlaví rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/108/2017 - 143\nzo dňa 04.10.2022 v časti označenia právneho zástupcu žalobcu. Opravné uznesenie bolo žalobcovi\ndoručené dňa 06.09.2024 a žalovanému dňa 22.09.2024.\n6. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/108/2017 - 143 zo dňa 04.10.2022,\npodal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie dôvody\nustanovením § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/ a písm. h) /nesprávne právne\nposúdenie/ CSP.\n7. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepresvedčivé, pretože súd sa v ňom\nnijakým spôsobom nevysporiadal so žalovaným namietanou výškou uplatneného regresného nároku.\nTvrdil, že poistné žalobcovi riadne zaplatil, pričom žalobca v konaní nepreukázal žiadne dodatočné,\nresp. zvýšené náklady, ktoré by mu vznikli nad rámec likvidácie škody v rámci poistnej udalosti, krytej\npovinným zmluvným poistením žalovaného.\n8. Absenciou riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak došlo k vydaniu arbitrárneho a\nústavne neakceptovateľného a neudržateľného rozhodnutia, čím tiež došlo zo strany konajúceho súdu\nk porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.\n9. Ďalej žalovaný separátne a bez bližšieho zdôvodnenia poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. III. ÚS 90/2021 zo dňa 30.11.2021, ktorý bol uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR pod č. 57/2021.\n10. Citujúc nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 zo dňa 31.01.2019 potom žalovaný tvrdil,\nže žalobcom uplatnená regresná náhrada má plniť výchovný účel za súčasného zohľadnenia okolností,\nza ktorých ku vzniku škody došlo. Vzhľadom na uvedené možno primeranosť náhrady ustáliť skúmaním\nvýšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá\nsa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním\npomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto komponentov možno dospieť k záveru o tom,\nči regresná náhrada je dôvodná a primeraná. Zohľadnenie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní\nprimerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška\nregresnej náhrady nebola príliš nízka, keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola ekonomicky\nlikvidačná.\n11. Taktiež namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy okolnosti na strane žalovaného,\na to síce, že žalovaný je špedičná spoločnosť vlastniaca desiatky ťahačov a návesov, škodová\n\nudalosť nebola žalovanému zo strany zamestnancov oznámená a žalovaný so žalobcom v plnej miere\nspolupracoval od momentu, kedy sa dozvedel o vzniku poistnej udalosti.\n12. Zastával preto názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalovanému (pozn.\nodvolacieho súdu, správne má byť uvedené žalobcovi) priznal náhradu poistného plnenia v plnej výške,\nčo žalovaný považuje nielen za nedôvodné, ale aj za zjavný rozpor s dobrými mravmi, keďže pri plnej\nrefundácii poistného plnenia žalovaným, sa žalobca de facto zbaví svojej zmluvnej povinnosti plniť.\n13. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne si uplatňoval nárok na náhradu trov\nkonania vo výške 100%.\n14. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 01.03.2023, v ktorom na odvolaciu\nargumentáciu žalovaného reagoval nasledovne:\n15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalobca za vecne správne, riadne odôvodnené a\nvychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, v ktorom sa súd aj náležite vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalovaného. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia súd odkázal na svedecké\nvýpovede preukazujúce zodpovednosť žalobcu za škodovú udalosť, a tiež aj vysvetlil, prečo nemožno\nprihliadať na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali za následok zníženie, či dokonca\nnepriznanie žalobcom uplatneného nároku.\n16. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v priebehu konania namietal výšku regresného nároku.\nŽalovaný v žiadnom štádiu konania nenamietal výšku regresného nároku, nárok žalobcu rozporoval iba\nz dôvodu, že žalobcovi údajne nemala vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s oneskoreným nahlásením\nškodovej udalosti, a z tohto dôvodu mala byť žaloba údajne zamietnutá. Vo vzťahu k uplatnenému\nodvolaciemu dôvodu nesprávneho procesného postupu (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) žalovaný v odvolaní\nneuvádza žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé z tohto dôvodu rozsudok zmeniť\nalebo zrušiť. Navyše je nutné mať na pamäti, že žalovaný výšku regresného nároku nerozporoval, a\nteda išlo o nespornú skutkovú okolnosť, ktorú nie je nutné v odvolacom konaní osobitne skúmať alebo\ndokazovať.\n17. K druhému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne skutkové zistenia)\nžalobca uvádza, že žalovaným spomenutý nález III. ÚS 90/2021 nie je možné aplikovať na toto súdne\nkonanie, respektíve v tomto konaní nie sú naplnené predpoklady, ktoré viedli Ústavný súd SR k vydaniu\nuvedeného nálezu.\n18. Výšku regresnej náhrady nie je možné v tomto prípade považovať za ekonomicky likvidačnú, pretože\nide o sumu, ktorá je pri tržbách žalovaného 15,94 mil. eur za rok 2021, nepatrná (údaj z analytického\nportálu finstat.sk).\n19. Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že žalovaný neoznámil škodu ihneď, ale až na základe\nvýzvy samotného žalobcu, čiže nie je možné hovoriť ani o dobrovoľnom plnení zákonných povinností\nvyplývajúcich zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný ani náznakom neuviedol, aké má\ninterné predpisy pri vzniku škodovej udalosti a ako sankcionoval vodiča motorového vozidla, ktorý\nnehodu spôsobil. Žalovaný si navyše môže túto sankciu (regresný nárok) uplatniť voči vodičovi, ktorý\npodľa jeho názoru škodu nenahlásil ihneď. Aj tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný nemal snahu\nvec riešiť a iba zakrýval vznik škody do momentu kým nebolo zrejmé, že sa o nej žalobca dozvedel.\n20. Ďalej je nutné zobrať do úvahy, že žalovaný predložil popis škodovej udalosti v rozpore s\nfotodokumentáciou a svedeckými výpoveďami predloženými žalobcom, pričom ako to vyplýva z\nfotodokumentácie, tak vozidlo žalovaného nemohlo byť v pozíciách, ktoré sú zakreslené na oznámení o\nškode (dôkaz je prílohou žaloby). Z listinných dôkazov predložených žalobcom je zrejmé aj to, že vozidlo\nžalovaného značne zasahovalo do protismeru (nie je ani riadne vidieť stredové čiary), pričom žalovaný\n(jeho vodič) nevykonal opatrenia na to, aby si zabezpečil tretiu osobu, ktorá by dala pokyny vozidlám\nidúcim v protismere, že je potrebné zastaviť vozidlo, pretože vozidlo žalovaného bude zasahovať pri\nodbočovaní do protismeru. Konanie žalovaného, respektíve vodiča považujeme z tohto dôvodu za\nnezodpovedné a ohrozujúce ostatných účastníkov cestnej premávky. Obrana žalovaného je teda aj z\ntohto pohľadu nedôvodná, keď neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali žiadať\nčo i len zníženie regresného nároku.\n21. Žalobca preto zastával názor, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné právne argumenty,\nani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozsudku. Vyslovil presvedčenie, že v konaní boli naplnené všetky predpoklady pre uloženie povinnosti\nžalovanému nahradiť regresný nárok z dôvodu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti.\n22. Z vyššie menovaných dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n23. Žalovaný v odvolacej replike odkázal na predošlé písomné podania a na doplnenie uviedol, že\npri posudzovaní regresného nároku a jeho výšky by sa malo skúmať aj to, či poisťovni (žalobcovi)\nvznikli dodatočné náklady, resp. škoda. Súd opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že za poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaný žalobcovi riadne zaplatil.\nZákon stanovuje maximálnu výšku regresného nároku, pričom výšku, ktorá má byť oprávnene a\nspravodlivo priznaná, necháva na posúdení súdu. Nástojil na tom, že priznanie regresu v plnej výške\nz dôvodu oneskoreného nahlásenia škodovej udalosti, je absurdné, v rozpore s dobrými mravmi a\nzásadami poctivého obchodného styku.\n24. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalobca odvolacou duplikou, v ktorej zotrval na nedôvodnosti\npodaného odvolania. Vzhľadom na konanie žalovaného a uvedenie nepresných informácií a okolností\nškodovej udalosti je nepochybné, že žalovaný sa nemôže odvolávať na dobré mravy alebo zásady\npoctivého obchodného styku, pretože to môže urobiť iba strana, ktorá koná v súlade s týmito zásadami\na v dobrom úmysle. Žalovaný však v súlade s týmito zásadami nekonal a teda tu nie je priestor na\naplikovanie týchto zásad v jeho prospech. O moderovaní výšky náhrady by sa dalo uvažovať iba v\nprípade, ak by samotný žalovaný oznámil túto škodu v primeranom čase od jej vzniku, pričom oznámenie\nškodovej udalosti na základe výzvy poisťovne určite nie je tento prípad.\n25. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n26. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n27. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP, poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti\ndo 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.\n28. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného\nplnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil\npovinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.\n29. Podľa § 12 ods. 3 ZoPZP, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne\npoisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ\nvyplatil z dôvodu poistnej udalosti.\n30. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n31. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n32. Po oboznámení sa so spisovým materiálom v predmetnej veci, ako aj s obsahom podaného\nodvolania, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do\nvýrokovej časti rozsudku a svoje rozhodnutie v súlade s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP\ndostatočne a riadne odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné, závery,\nv ňom uvedené, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa\nnasledovné:\n33. Odvolacia argumentácia žalovaného spočívala v namietaní nedostatočného odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia, najmä výšky súdom priznanej regresnej náhrady poistného plnenia, nevezmúc do úvahy\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa jeho tvrdenia odôvodňujú zníženie neprimeranej výšky\nregresného nároku.\n34. Z obsahu predloženého spisu a v ňom založených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že žalovaný\nako poistený a právny predchodca žalobcu ako poisťovateľ uzavreli poistnú zmluvu podľa § 6 ZoPZP.\nNebolo sporné, že poisteným motorovým vozidlom žalovaného bola dňa 09.11.2013 spôsobená škoda\nv Taliansku, a že žalovaný nahlásil poistnú udalosť po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty v zmysle §\n10 ods. 1 písm. b) ZoPZP. V konaní rovnako nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom likvidačného\nzástupcu vyplatil poškodenému sumu 2.419,50 eur a dňa 22.01.2014 žalovanému oznámil registráciu\nškodovej udalosti č. 6400972604 spolu s výzvou na doručenie vyplneného a podpísaného tlačiva Oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\nVznik škodovej udalosti žalovaný písomne oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.01.2014, teda so značným\n\nčasovým odstupom a až po uplynutí 30 dňovej lehoty odo dňa jej vzniku. Z uvedeného dôvodu bol\nodôvodnený postup žalobcu, keď po ukončení likvidácie poistnej udalosti, listom zo dňa 14.03.2016\nžalovaného vyzval na náhradu časti vyplateného poistného plnenia vo výške 2.030 eur (pozn. po\nodrátaní manipulačného poplatku vo výške 389,50 eur). Žalovaný túto sumu neuhradil ani po doručení\npredžalobnej upomienky a súčasne žalobcovi neuviedol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre\nktorý nedošlo k ohláseniu škodovej udalosti z jeho strany včas. Žalobca tak pristúpil k uplatneniu si práva\nna náhradu poistného plnenia súdnou cestou, a to v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP.\n35. Právo uplatniť si náhradu poistného plnenia je okrem podmienky, že musí ísť o dôvody podľa §\n12 ods. 1 ZoPZP viazané na skutočnosť, že poisťovňa poskytla poškodenému poistné plnenie, čo v\nprejednávanom prípade osvedčené bolo. Preto, ak poistné plnenie bolo poskytnuté a zároveň nastala\njedna zo skutočností ustanovených v § 12 ods. 1 ZoPZP, poisťovňa má zo zákona právo požadovať\nnáhradu poistného plnenia, dokonca v plnej výške poskytnutého plnenia.\n36. Je plne irelevantným tvrdenie žalovaného, že mal uhradené poistné voči žalobcovi, a že žalobca v\nkonaní nepreukázal dodatočné, resp. zvýšené náklady, ktoré by mu vznikli nad rámec likvidácie škody,\nnakoľko v tomto prípade nejde o uplatnenie si nároku v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) ZoPZP, ako ani o\nnárok na náhradu škody podľa § 827 OZ, preto bolo povinnosťou žalovaného v priebehu konania na súde\nprvej inštancie preukázať, že k porušeniu povinnosti nahlásiť škodovú udalosť včas, došlo z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) ZoPZP. Žalovaný existenciu takejto okolnosti\nnepreukázal. Bez právneho významu ostáva aj argument žalovaného, že vznik škodovej udalosti mu\nnebol zo strany jeho zamestnanca oznámený, keďže sa nejedná o okolnosť, ktorá by ho zbavovala\npovinnosti uhradiť regresný nárok žalobcu. Uvedeným sa navyše súd prvej inštancie zaoberal v bode\n17 odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n37. Pokiaľ ide o výšku regresnej náhrady, ktorú žalovaný v odvolacom konaní spochybňoval, odvolací\nsúd uvádza, že tú žalovaný v žiadnom štádiu konania účinne nenamietal, keď popieral len dôvodnosť\nnároku žalobcu a vznik škody v dôsledku oneskoreného ohlásenia poistnej udalosti. Súd prvej inštancie\ntak nemal dôvod skúmať možnosť zníženia výšky uplatňovaného regresného nároku.\n38. Napriek uvedenému odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že regresný nárok uplatnený podľa\n§ 12 ods. 1 ZoPZP je osobitným (originálnym) nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z\npoistného vzťahu založeného poistnou zmluvou, nemožno ho stotožňovať s nárokom na náhradu škody\npodľa OZ (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného), a preto súd nie je oprávnený aplikovať\nmoderačné právo podľa § 450 OZ. Jediným oprávneným subjektom na určenie výšky náhrady poistného\nplnenia, resp. jeho časti je poisťovateľ ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného\npomeru a zo ZoPZP. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, na ktorú vznikne\npoisťovateľovi nárok, je limitovaná iba požiadavkou vyplývajúcou z § 12 ods. 3 ZoPZP, to znamená,\nže nárok nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil poškodenému z dôvodu\npoistnej udalosti.\n39. Skúmaním proporcionality ako skutočným kritériom závažnosti porušenia konkrétnej právnej\npovinnosti a vplyvu tohto porušenia povinnosti na samotný vznik škody a jej rozsah, sa zaoberal aj\nNajvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo/84/2018 zo dňa 11.12.2019, ktoré bolo publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 4/2020 pod č. 64:\n„16.1. Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu\nznížiť požadovanú náhradu poistného plnenia (nejedná sa ani o náhradu škody, ani o zmluvnú pokutu),\nrovnako tak nie je zrejmá ani skutočnosť, z akého právneho predpisu považuje dovolateľ za kritérium\npre mieru takéhoto zníženia primeranosť, či proporcionalitu a z čoho odvodzuje ako základ pre\nskúmanie proporcionality práve kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv\ntohto porušenia na vznik škody, jej rozsahu či priebeh jej šetrenia.\n16.2. Možnosť obmedzenia takého nároku pritom v minulosti, za predchádzajúcej právnej úpravy\nvyplývala priamo zo samotnej vyhlášky č. 423/1991 Zb., konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 2 a 4, pričom\nv ustanovení § 11 ods. 5 bola rovnako tak určená horná hranica výšky náhrady, na ktorú poisťovni\nvznikne právo podľa § 11 ods. 1 až 4, ktorá nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila\nz dôvodu poistnej udalosti. Dovolací súd dáva do pozornosti najmä znenie ustanovenia § 11 ods. 4\ncit. vyhlášky, z ktorého priamo vyplývalo obmedzenie poisťovne na náhradu proti poistenému, ktorý v\nčase, kedy nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom vzniku poistnej udalosti, bol v omeškaní s platením\npoistného, a to do výšky 50% vyplatených súm.\n16.3. Vzhľadom k tomu, že právna úprava týkajúca sa regresného nároku sa zásadným spôsobom\nnezmenila, no do novej úpravy reprezentovanej zákonom č. 381/2001 Z. z. nebola prevzatá tá\nčasť, ktorá hovorila o akomkoľvek obmedzení poisťovateľa vzťahujúcom sa na akýkoľvek druh\nporušenia povinnosti, takúto legislatívnu zmenu je potrebné chápať ako úmysel zákonodarcu. S\n\nohľadom na uvedené je zrejmé, že zákonodarca považoval takéto právo poisťovne za primerané\na odôvodnené najmä svojou preventívnou funkciou, čo napokon vyplýva aj zo samotnej dôvodovej\nsprávy k predmetnému ustanoveniu § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Takýto záver zároveň nie je ani\nv rozpore so základným cieľom zákona, ktorým je prioritne právna ochrana poškodeného, ktorému je\npriznaný nárok na náhradu škody aj v prípadoch, ak škoda bola spôsobená nepoisteným, či neznámym\nmotorovým vozidlom, pričom táto právna ochrana je zároveň zvýšená priznaním tohto práva priamo proti\nzodpovednostnému poistiteľovi.\n16.4. Čo sa týka vnútorného členenia ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a rôznej intenzity\na závažnosti porušenia právnych povinností zo strany poisteného, aj v tomto prípade je nutné\ndôvodiť, že s rôznou závažnosťou spájala určité obmedzenia možnosti uplatnenia si regresného\nnároku poisťovateľom len predchádzajúca právna úprava obsiahnutá vo vyhláške č. 423/1991 Zb.,\nnie však aktuálna právna úprava zákona č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ došlo zmenou právnej úpravy k\nupusteniu od vnútornej diferenciácie porušenia povinností poisteným podľa závažnosti a s tým spojenými\nobmedzenými možnosťami uplatnenia si regresného nároku poisťovateľom, nie je možné takúto zmenu\na vôľu zákonodarcu ignorovať. Súdy nie sú oprávnené rozhodovať proti jednoznačne prejavenej vôli\nzákonodarcu.\n16.5. Nakoľko sa v rámci novej právnej úpravy rovnakým spôsobom stanovila horná hranica takto\nuplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, a to v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti,\nnie je preto možné usúdiť, že bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia, či odkazu na časť relevantnej\nprávnej úpravy, z ktorej by takáto možnosť vyplývala, by bolo jednoznačným úmyslom zákonodarcu,\naby súdy dotvárali právnu úpravu spôsobom, že z oprávnenia poisťovateľa určiť výšku takejto náhrady\nurobia oprávnenie súdov, ktoré si zároveň vytvoria aj vlastné pravidlá, čo konkrétne a akým spôsobom\nsa v takýchto prípadoch bude brať do úvahy pri určovaní jej výšky.\n16.6. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa\nv zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku\nuplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v\nsúlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona.\nJediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v\nzmysle § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn\npoistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.“\n40. Vzhľadom na vyššie citované závery súdu vyššej inštancie, je potrebné odvolacie námietky\nžalovaného ohľadne neprimeranej výšky regresnej náhrady, a možnosti jej zníženia vyhodnotiť ako\nnedôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal najmä\nsplnenie podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú zo ZoPZP, avšak\nv konaní neboli zo strany žalovaného preukázané.\n41. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s názorom žalobcu, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.\nIV ÚS 377/2018 zo dňa 20.06.2018 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 zo dňa\n30.11.2021, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nie sú aplikovateľné v prejednávanej veci. Zatiaľ čo\nuznesenie ústavného súdu skúma podmienky predošlej právnej úpravy, ktorá obsahovala obmedzenia\npri uplatňovaní regresného nároku, nález ústavného súdu pripúšťa zníženie výšky regresnej náhrady\nsúdom, ale s ohľadom na splnenie dvoch podmienok, a to síce, že mierne oneskorenie ohlásenia\nškodovej udalosti nespôsobí žiaden negatívny dôsledok, a že k danej situácii pristúpia dôvody hodné\nosobitného zreteľa. V uvádzaných prípadoch išlo najmä o zlú finančnú situáciu žalovaného, prípadne sa\nzohľadňovalo, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať (opakovaný\nregres), ako i okolnosti, za ktorých škoda vznikla, a tiež pomery toho, kto škodu spôsobil. Škodca v\ndaných prípadoch predložil tiež doklady preukazujúce osobné, rodinné a majetkové pomery, z ktorých\nbolo zrejmé, že mu nedovoľujú uplatnenú výšku regresného nároku uhradiť. V tomto spore však zo strany\nžalovaného nedošlo k preukázaniu akejkoľvek skutočnosti odôvodňujúcej zníženie výšky regresu.\n42. Napokon do úvahy neprichádza ani relevantnosť námietky, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie\nnedostatočne odôvodnil. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok\nv dostatočnom rozsahu na to, aby jeho právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní a tak,\naby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. V jeho písomnom vyhotovení sa zaoberal\nskutkovými tvrdeniami zásadnými pre rozhodnutie v merite veci, ktoré náležite posúdil v nadväznosti\nna vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, preto odvolací súd námietku žalovaného o nedostatočnom\nodôvodnení rozsudku nevzhliadol za dôvodnú.\n\n43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne\npotvrdil.\n44. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady\ntrov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/108/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71e7f39-6d2c-4b51-b7bf-3e2cd33901ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1"}, {"guid": "ussr:c6c546b4-0dcd-4e96-8050-a50b02434bf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 377/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018 z 31. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.377.2018.1"}, {"guid": "74ecb307-8a0e-42ab-acbd-3a78c14878a5:55aff591-a5d1-4025-b998-4948520371d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/108/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/108/2017 z 15. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2019-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/74ecb307-8a0e-42ab-acbd-3a78c14878a5:55aff591-a5d1-4025-b998-4948520371d1"}], "citovane_v": []}