{"guid": "a66a0a02-a957-4335-a16b-93be7081c4b3:132ba7e3-ba19-4da5-ac6f-561da502916d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3", "spisova_znacka": "6CoR/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoR/3/2025 z 20. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2025, sp. zn. 6CoR/3/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3", "identifikacne_cislo": "1516897417", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/132ba7e3-ba19-4da5-ac6f-561da502916d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoR/3/2025\n1516897417\n20. 11. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:1516897417.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Denak plus, s.r.o.,\nPri vode 6491/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 307 955, zastúpený: Advokátska kancelária\nJUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti\nžalovanému: ALU-RU, s.r.o., so sídlom Manckovičova 63/7, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 646 128,\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02\nBratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cr/8/2016-779 zo dňa 26.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cr/8/2016-779 zo dňa\n26.03.2025 v prvom výroku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cr/8/2016-779 zo dňa\n26.03.2025 v druhom výroku m e n í tak, že žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov\nprvoinštančného konania v rozsahu 100 %.\nIII. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-29Cr/8/2016-779 zo dňa 26.03.2025\n(ďalej len ako „rozsudok“ alebo aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako „napadnutý rozsudok“)\nv právnej veci žalobcu: Denak plus, s.r.o., so sídlom Pri vode 6491/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,\nIČO: 36 307 955 (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) (ďalej len ako „žalobca“) proti\nžalovanému: ALU-RU, s.r.o., so sídlom Manckovičova 63/7, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 646 128 (v\nrozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) (ďalej len ako „žalovaný“) o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku sp. zn. RD/7/2016 zo dňa 01.03.2016 (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“) vydaného\nRozhodcovským súdom Royal Development zriadený pri Royal DEVELOPMENT - RSRD, záujmovým\nzdružením právnických osôb, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ďalej len ako „rozhodcovský\nsúd“), rozhodol Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „súd“) tak,\nže zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Royal Development - RSRD, záujmovým\nzdružením právnických osôb, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ďalej aj ako „rozhodcovský\nsúd“) pred rozhodcom Ing. Milošom Valachom v spore žalobcu: ALU-RU, s.r.o., so sídlom Manckovičova\n63/7, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 646 128 proti žalovanému: SMART SERVIS, s.r.o., so sídlom Palackého\n12, 911 01 Trenčín (od 18.08.2022 Denak plus, s.r.o.) o zaplatenie 6 999,42 eura s príslušenstvom,\nvedený pod sp. zn. RD/7/2016 a vydaný dňa 01.03.2016 (ďalej aj ako „rozhodcovský rozsudok“) (výrok\nč. I.) a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n2. Okresný súd Bratislava V vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 29Cr/8/2016-597 zo dňa\n18.05.2022 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n3. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu, uznesením č. k. 6CoR/1/2023-660 zo\ndňa 23.08.2024 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie“), rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k.\n29Cr/8/2016-597 zo dňa 18.05.2022, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n4. Mestský súd Bratislava III vo veci po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.\n29Cr/8/2016-597 zo dňa 18.05.2022 Krajským súdom Bratislava uznesením č. k. 6CoR/1/2023-660 zo\ndňa 23.08.2024, opätovne (druhýkrát) rozhodol rozsudkom č. k. B5-29Cr/8/2016-779 zo dňa 26.03.2025\ntak, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/7/2016 zo dňa 01.03.2016 vydaný Rozhodcovským súdom\nRoyal Development zriadený pri Royal DEVELOPMENT - RSRD, záujmovým združením právnických\nosôb, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo (ďalej aj ako „rozhodcovský súd“), zrušil a žalobcovi\nproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n5. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom ustanovenia - § 4 ods. 2 a ods. 4, § 40 ods. 1 písm. a), ods.\n2 a ods. 4, § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („ďalej aj ako „ZRK“ alebo aj ako\n„zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (ďalej len ako\n„zákon o sudcoch“), § 255 ods.1, § 391 ods. 2, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len ako „CSP“).\n6. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.07.2015 uzatvoril so\nžalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) Zmluvu o dielo č. ZSS2015012-01 Q. R.\n(„ďalej len ako „zmluva o dielo“), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že ich právny vzťah sa pri\nuzatváraní zmluvy o dielo s fyzickými alebo právnickými osobami okrem tejto zmluvy, bude spravovať\naj všeobecnými zmluvnými podmienkami spoločnosti SMART SERVIS s.r.o. - predchodcu súčasného\nžalobcu („ďalej aj ako „VZP“ alebo aj ako „všeobecné zmluvné podmienky“). Poukázal na to, že z\nuzatvorenej zmluvy o dielo ani vo VZP, nie je nikde uvedený odkaz na nijakú rozhodcovskú doložku,\nresp. nie je uzatvorená nijaká rozhodcovská zmluva. Namietal, že všeobecné zmluvné podmienky\nnie sú a ani nikdy neboli súčasťou zmluvy o dielo, neboli mu známe a navyše nie sú podpísané\nobomi zmluvnými stranami ale len konateľom spoločnosti žalovaného, a preto považoval rozhodcovskú\ndoložku obsiahnutú vo všeobecných zmluvných podmienkach za neplatnú pre nedostatok písomnej\nformy. Zároveň namietal, že v rozhodcovskom konaní nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania,\npretože mu neboli doručené všetky písomnosti predložené v tomto konaní žalovaným (v rozhodcovskom\nkonaní v postavení žalobcu). Na podporu svojich tvrdení predložil súdu prvej inštancie dôkazy - zmluvu\no dielo, VZP, žalobu podanú na rozhodcovský súd, oznámenie o začatí rozhodcovského konania,\noznámenie o prijatí funkcie rozhodcu, návrh žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného)\nna zastavenie rozhodcovského konania pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, námietku nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovské uznesenie.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku opísal priebeh rozhodcovského konania, ktoré bolo\nzačaté tak, že žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) bolo rozhodcovským\nsúdom dňa 26.01.2016 doručené oznámenie o jeho začatí a to výzvou zo dňa 18.01.2016, na ktoré\nreagoval návrhom na zastavenie rozhodcovského konania pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy/\ndoložky a námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („ďalej aj ako „ZRK“ alebo aj ako „zákon o rozhodcovskom\nkonaní“). Rozhodcovský súd uznesením zo dňa 12.02.2016 rozhodol tak, že námietke žalobcu\n(v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu\nnevyhovuje a rozhodcovské konanie bude pokračovať ďalším dokazovaním. Žalobca (v rozhodcovskom\nkonaní v postavení žalovaného) preto podal na Okresný súd v Nitre návrh, aby súd rozhodol o\nnámietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZRK. Konanie bolo vedené\npod sp. zn. 20Cb/17/2016 a z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcom bolo zastavené. Rozhodcovský súd\nvydal dňa 01.03.2016 rozhodcovský rozsudok v právnej veci navrhovateľa: ALU- RU, s.r.o., so sídlom\nManckovičova 63/7, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 646 128 proti odporcovi: SMART SERVIS, s.r.o., so\nsídlom Palackého 12, 911 01 Trenčín, IČO: 36 307 955 (od 18.08.2022 Denak plus, s.r.o.) o zaplatenie\n\nsumy vo výške 6 999,42 eura s príslušenstvom, v ktorom zaviazal odporcu k zaplateniu navrhovateľovi\nsumy vo výške 6 999,42 eura a 18, 25 % úroku z omeškania ročne a uhradeniu paušálnej náhrady\npohľadávky vo výške 40 eur, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu (v rozhodcovskom konaní\nv postavení žalovaného), dňa 07.03.2016.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe zastával názor, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie\nžaloby na príslušný súd, ako aj, že nepodal námietku voči rozhodcovskému uzneseniu o nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZRK, ktoré si prevzal žalobca dňa 17.02.2016 s tým,\nže hmotnoprávna 30- dňová lehota na podanie námietky podľa § 21 ods. 4 ZRK žalobcovi uplynula dňa\n18.03.2016 a z toho dôvodu už žalobca nemohol opätovne namietať v žalobe o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku právomoc rozhodcovského súdu. Zastával názor, že ak nebola podaná námietka podľa §\n21 ods. 2 ZRK v nadväznosti na § 21 ods. 4 ZRK vzniká rozhodcovská zmluva. Zdôraznil, že súd je\nrozhodcovským uznesením viazaný a už nemôže ďalej konať vo veci existencie rozhodcovskej zmluvy\nalebo právomoci rozhodcovského súdu. Mal za to, že sa jedná o vec už právoplatne rozhodnutú - res\niudicata, ktorá následne zaväzuje aj súd. Poukázal na to, že od 01.01.2015 bola stanovená kauzálna\npríslušnosť súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 14e ods. 1 zákona č.\n371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o sídlach a obvodoch\nsúdov Slovenskej republiky“). Dôvodil, že žalobca podal žalobu na kauzálne nepríslušný súd a to na\nOkresný súd Nitra dňa 16.03.2016, ktorý vec postúpil dňa 13.05.2016 kauzálne príslušnému súdu a to\nOkresnému súdu Bratislava V. Mal za to, že nakoľko bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok\ndňa 07.03.2016 a žaloba bola podaná na príslušný súd Okresný súd Bratislava V až dňa 13.05.2016,\nžalobcovi uplynula hmotnoprávna lehota v zmysle § 41 ZRK na podanie žaloby na súd o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku a to dňa 06.05.2016.\nŽalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a poukázal na to, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol,\nnie sú pravdivé a jeho návrh na zastavenie rozhodcovského konania pre neexistenciu rozhodcovskej\nzmluvy/doložky ako aj uplatnenie námietky o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (žalobná\nodpoveď zo dňa 27.01.2016) a rovnako tak aj ďalšie podania jasne preukazujú, že zákonným a včasným\nspôsobom uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.\nSúd prvej inštancie zo skutkových tvrdení, z rozhodcovského rozsudku a listinných dôkazov (iné dôkazy\nstrany nenavrhli), zistil skutkový stav a s poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený\nv zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nV otázke posúdenia včasnosti podania žaloby v lehote podľa § 41 ZKR sa súd prvej inštancie\nriadil záväzným názorom odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení zrušujúceho uznesenia v odseku 36.\nvyslovil názor, že zo žiadneho ustanovenia ZKR (najmä § 41 ZKR) nevyplýva, že žaloba o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku musí byť podaná na príslušnom súde v stanovenej lehote 60 dní od doručenia\nrozhodcovského rozsudku. Preto v súlade s ustanovením § 51 ods. 3 ZKR aplikoval všeobecnú\nprocesnú právnu úpravu CSP. Pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku platia Spoločné\nustanovenia o príslušnosti súdu upravené v Piatom diele CSP (Spoločné ustanovenia o príslušnosti\nsúdov). Z ustanovenia § 36 ods. 1 CSP vyplýva, že konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na\nprejednanie príslušný. Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú\npríslušnosť počas celého konania (§ 40 CSP). Podľa § 43 ods. 3 CSP právne účinky spojené s podaním\nžaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované. Podaním žaloby na Okresný súd\nNitra bola tak dodržaná hmotnoprávna podmienka na podanie žaloby v 60 - dňovej lehote od doručenia\nrozhodcovského rozsudku žalobcom, keďže postúpením sporu na kauzálne príslušný súd a to Okresný\nsúd Bratislava V, zostávajú právne účinky spojené s podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu\nna nepríslušný súd zachované a teda žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas\nv zákonom stanovenej lehote. Rozhodcovský súd vydal uznesenie o svojej právomoci konať vo veci (§\n21 ZKR) a z tohto dôvodu podal žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného), návrh na\nsúd na jeho zrušenie (konanie vo veci sp. zn. 20Cb/17/2016) a ktoré bolo zastavené na základe jeho\nspäťvzatia.\nSúd prvej inštancie ďalej dôvodil, že v konaní bolo nesporné, že všeobecný súd v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku ešte nerozhodol o nedostatku právomoci (konanie vo veci sp. zn.\n20Cb/17/2016), z obsahu spisu bolo preukázané, že žalobca v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2\n\nZKR namietal jeho právomoc (viď vo veci vedenej pod sp. zn. 20Cb/17/2016). Poukázal na to, že\nrozhodcovské konanie vyústilo už do právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý predstavoval\nvykonateľný exekučný titul a že žalobca podal na súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku, o ktorom rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 29Cr/8/2016-69 zo dňa\n01.06.2016 tak, že odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a ktoré ako vecne správne potvrdil\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2CoR/3/2016-236 zo dňa 21.12.2016.\nSúd prvej inštancie s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, na základe\nzisteného skutkového stavu dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných obchodných\npodmienkach spoločnosti ALU-RU, s. r. o., ktorá by zakladala právomoc Rozhodcovského súdu\nRoyal Development, je neplatná. Žalujúca strana v rozhodcovskom konaní zakladala právomoc tohto\nrozhodcovského súdu na Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti ALU-RU, s. r. o. Nebolo\nsporné a tiež zo žalobnej odpovede bolo preukázané, že žalobca v nej skutkovo namietal jednak, že\nZmluva o dielo neodkazovala na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s. r. o. a jednak,\nže tieto podmienky neboli podpísané žalobcom. S poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom\nkonaní súd prihliadal na tieto dôvody zrušenia. Ďalej mal súd zo Zmluvy o dielo za preukázané,\nže táto zmluva neodkazovala na Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s. r. o. s\nrozhodcovskou doložkou pre Rozhodcovský súd Royal Development a keďže odkaz na tieto obchodné\npodmienky neexistoval, nie je zachovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovská zmluva\nv podobe rozhodcovskej doložky nie je platná podľa § 4 ods. 2 a ods. 4 zákona o rozhodcovskom\nkonaní, čím je daný dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku. Zároveň tieto Všeobecné\nobchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s. r. o., v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka pre\nvyššie spomenutý rozhodcovský súd boli neplatné aj z dôvodu, že neboli podpísané oboma zmluvnými\nstranami, keď z týchto obchodných podmienok mal súd preukázané, že boli podpísané iba žalovaným.\nK námietke žalobcu, že priznanie rozhodcovského poplatku je v rozpore s dobrými mravmi, rovnako ako\naj sadzba úrokov z omeškania, súd prvej inštancie uviedol, s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a), písm. b)\nv spojení s § 50 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a to ani ako porušenia verejného poriadku. Nakoľko súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že je naplnený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1\nzákona o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na § 391 ods. 2 C. s. p. a § 2 ods. 4 zák. č. 385/2000\nZ. z., súd už neskúmal dôvody zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. b), ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o\nrozhodcovskom konaní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262\nods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nb), f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa napadnutým rozsudkom prekvapivo\nodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov nižšej i vyššej inštancie. Pritom nebolo zo strany súdu\nprvej inštancie dostatočne vysvetlené, z akého dôvodu reálne poprel ustálenú rozhodovaciu prax súdov\nna posúdenie rovnakej právnej otázky. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 275/2018 zo dňa 25.06.2019, v ktorom sa uvádza: „Princíp predvídateľnosti rozhodovania\na rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány\nbudú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.“ Ďalej poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/64/2019, nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 19/2016-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS\n349/2009. Zároveň poukázal na úplne identickú vec pri ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nuznesení sp. zn. 4Obdo/26/2024 zo dňa 31.03.2025 v spojení s rozhodnutiami nižších súdov (rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoR/8/2022-856 zo dňa 22.02.2024, rozsudok Okresného súdu\nBratislava V sp. zn. 21Cr/15/2015-746 zo dňa 30.3.2022), kde súd prvej inštancie, odvolací a nakoniec\naj dovolací súd ustálili princíp aplikácie § 21 ZKR v spojení s § 40 ZRK (ďalej aj ako „ZRK“).\nŽalovaný dôvodil, že nepodanie námietky právomoci na príslušný súd proti vydanému rozhodcovskému\nuzneseniu o právomoci podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 ZRK spôsobuje vznik tacitnej rozhodcovskej zmluvy.\nVzniká právomoc rozhodcovského súdu podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 7 ZRK a to dokonca\naj v situácii, ak základná rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, alebo jej existencia nebola\ndostatočne preukázaná. Ide o vznik rozhodcovskej zmluvy zo zákona podľa § 4 ods. 7 ZRK. Späťvzatie\nnámietky o právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZRK spôsobuje procesný stav, akoby\ntakáto námietka na všeobecný súd nebola nikdy podaná a vydané rozhodcovské uznesenie o právomoci\nsa stáva podľa princípu res iudicata záväzné aj pre súd konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského\n\nrozsudku. V danom prípade, žalobca svoju námietku voči právomoci rozhodcovského súdu vzal späť\na konanie bolo zastavené. Zdôraznil, že v následnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku\npodľa § 40 ods. 1 ZRK už nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku právomoc\nrozhodcovského súdu. Táto je pre súd preukázaná (záväzná podľa princípu res iudicata) tým, že\núčastník rozhodcovského konania nepodal námietku na príslušný súd voči rozhodcovskému uzneseniu\no právomoci.\nMal za to, že súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/7/2016, preto\nuž nemal právomoc rozhodovať o právomoci rozhodcovského súdu. V konaní vedenom na súde prvej\ninštancie nemohla byť dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku otázka právomoci rozhodcovského\nsúdu resp. existencia rozhodcovskej zmluvy a to z dôvodu, že pozitívne rozhodcovské uznesenie o\nprávomoci sp. zn. RD/7/2016 zo dňa 12.02.2016 nebolo napadnuté na príslušnom súde námietkou (resp.\ntakáto námietka bola žalobcom vzatá späť), predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a následná\nžaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu už nie je prípustná kvôli prekážke res\niudicata (§ 38 ods. 2 v spojení s § 35 ZoRK).\nŽalovaný poukázal na to, že preto je otázka existencie právomoci rozhodcovského súdu v\nrozhodcovskom konaní sp. zn. RD/7/2016 už rozsúdenou otázkou a rozhodnutie rozhodcovského súdu o\ntejto otázke je podľa § 21 ods. 4 v spojení s § 4 ods. 7 ZRK záväzné aj pre súd prvej inštancie. Zdôraznil,\nže jediným žalobným dôvodom, pre ktorý žalobca žiada súd, aby zrušil rozhodcovský rozsudok sp.\nzn. RD/7/2016, je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Táto procesná a právna otázka je\nuž ale právoplatne vyriešená tým, že žalobca nepodal na príslušný súd námietku voči pozitívnemu\nrozhodcovskému uzneseniu o právomoci. Žalovaný zastával názor, že z tohto dôvodu už nemôže byť\nrovnaká otázka predmetom konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalovaný\nargumentoval, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde nie je konaním\nnadväzujúcim na rozhodcovské konanie a tento inštitút nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti\nrozhodcovskému rozsudku a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3CoSr/1/2022-748 zo dňa 27.10.2022, podobne sp. zn. 4CoR/7/2021, č. k. 4CoR/6/2021-183, v ktorom\nbolo v súvislosti so žalobcom namietaným nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu - ako jedným z\ndôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, podstatné vysporiadať sa s otázkou možnosti skúmania\nprávomoci rozhodcovského súdu všeobecným súdom v predmetnom konaní o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Uvedeným právnym stavom podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 ZKR tak vznikli účinky res\niudicata (vznikla tacitná rozhodcovská zmluva), akoby námietka právomoci nebola nikdy podaná (§ 21\nods. 2 v spojení s § 40 ods. 4 ZRK).\n8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 23.05.2025 a v ktorom uviedol, že\nnapadnutý rozsudok považuje za správny, súladný s názorom odvolacieho súdu, ktorý súd prvej\ninštancie plne rešpektoval. Žalobca k tvrdeniu žalovaného ako odvolateľa uviedol, že mal dokončiť\nnámietkové konanie, aby mohol pokračovať v konaní vo veci samej o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Uviedol, že námietkové konanie končí procesným rozhodnutím, zatiaľ čo konanie vo veci\nsamej končí rozsudkom, ak by však námietkové konanie bolo podané z rovnakého dôvodu ako konanie\nvo veci samej, musel by súd zastaviť konanie, ktoré začalo neskôr v rámci zásady litispendencie.\nĎalej upriamil pozornosť na plynutie prekluzívnej lehoty podľa § 41 ZRK, ktorá ho nútila podať žalobu\npodľa § 40 ZRK z dôvodu, aby voči nemu nezačali pôsobiť účinky nezákonného rozhodcovského\nrozsudku. Totiž iba rozhodnutie o nedostatku rozhodcovskej právomoci neznamená voči následnému\nrozhodcovskému rozsudku nijaký právne záväzný akt, pokiaľ sa žalobca nedomôže jeho zrušenia, a to\naj podľa totožných dôvodov. Dôvodil, že nemožno predpokladať, že by právny názor vyrieknutý súdom v\nnámietkovom konaní ohľadom danosti alebo neprípustnosti rozhodcovskej právomoci predstavoval pre\nsúd rozhodujúci právne záväzný záver v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. V prvej inštancii\nrozhoduje v námietkovom konaní okresný súd a odvolanie proti rozhodnutiu nie je prípustné, a preto\nnie je daný žiadny zákonný dôvod, aby súd na rovnakej funkčnej úrovni musel akceptovať názor iného\nsúdu aj ohľadom tejto partikulárnej otázky o rozhodcovskej právomoci. Rozhodcovské uznesenie o\nvlastnej právomoci vydané právne nekompetentným subjektom nemôže vôbec založiť spätne prekážku\nrozhodnutej veci voči všeobecnému súdu. Pri rozhodovaní podľa 40 ZRK z dôvodov, ako nastolil žalobca,\nsa na rozhodcovské uznesenie musí hľadieť vždy ako ničotný jav (napr. uznesenie NS ČR sp. zn.\n23Cdo/4460/2014 zo dňa 30.09.2015 v spojení s nálezom ÚS ČR I. ÚS 871/11 zo dňa 17.01.2012).\nPodotkol, že žalobcovi nemožno nijako podsúvať, že späťvzatie návrhu na námietkové konanie mohlo\nznamenať akýsi spätný a najmä konkludentný súhlas s rozhodcovskou právomocou rozhodcovského\n\nsúdu, ktorý mal nastať už počas začatého konania podľa 40 ods. 1, písm. a), bod 3. ZKR. Nesporne z\ntýchto dvoch konaní ani ZRK a ani CSP vôbec nestanovujú, aby súd rozhodujúci v konaní o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, prevzal závery z prípadného námietkového konania a z nich vychádzal, a ani\nz neho nemožno robiť závery o tzv. tacitnom prijatí rozhodcovskej právomoci. Naopak žalobca zdôraznil,\nže jeho postoj ohľadom nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bol konzistentný a nemenný od\nzačiatku konania.\n9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.09.2025, v ktorom uviedol, že súd\nprvej inštancie rozhodol opačne a negatívne v rozpore so svojím prvým a správnym rozhodnutím a to\nbez toho, aby tento svoj opačný názor logicky a právne vysvetlil resp. odôvodnil, pričom nerešpektoval\nustálenú rozhodovaciu prax v podobnej veci v obsahu mnohých rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave,\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Napadnutý rozsudok\nje logicky a právne nepreskúmateľný. Mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil, prečo sa tak zásadne\nodklonil od kogentného textu ZKR. Opätovne poukázal na to, že žalobca (v rozhodcovskom konaní\nv postavení žalovaného) a žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu), boli účastníkmi\nnespotrebiteľského rozhodcovského konania sp. zn. RD/7/2016. Žalobca namiesto úhrady svojich\nzáväzkov si vymyslel rôzne fiktívne pokuty a tými započítal nesporné pohľadávky svojho veriteľa\nspoločnosti. Uviedol, že rozhodcovské konanie začalo na základe písomne uzavretej rozhodcovskej\nzmluvy resp. rozhodcovskej doložky v obsahu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti\nALU-RU, s.r.o. (žalovaného), kde v bola uvedená relevantná rozhodcovská doložka. Tieto boli\nrozhodcovskému súdu predložené spolu so žalobou. Žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení\nžalovaného), síce pri prvom úkone vo veci samej namietol nedostatok právomoci rozhodcovského\nsúdu (návrh na zastavenie rozhodcovského konania zo dňa 27.01.2016) ale iba z dôvodu, že podľa\njeho názoru k tomu, aby sa Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s.r.o. mohli stať\nsúčasťou zmluvy o dielo, tak tieto musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami. Spoločnosť SMART\nSERVIS, s.r.o. (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného), vo svojej žalobnej odpovedi ale\nexaktne nenamietla, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s.r.o. nepozná, že\ntieto neexistovali, alebo že neboli súčasťou obchodnej dohody. Namietla iba to, že tieto neplatia,\nlebo nie sú stranami zmluvy podpísané. Rozhodcovský súd preto nemal jednoznačne preukázanú\nprincipiálnu námietku od spoločnosti SMART SERVIS, s.r.o. a to, že Všeobecné obchodné podmienky\nspoločnosti ALU-RU, s.r.o. neboli súčasťou zmluvy o dielo. Rozhodcovský súd iba evidoval námietku,\nže neboli obomi stranami zmluvy podpísané, a preto nemali platiť. To je ale podstatný procesný rozdiel\nobsahu námietky. Námietka nebola smerovaná voči samotnej existencii Všeobecných obchodných\npodmienok spoločnosti ALU-RU, s.r.o. s rozhodcovskou doložkou, ale iba k ich formálnej stránke, a preto\nrozhodcovský súd postupoval správne a v prvom rade verifikoval formu uzavretia rozhodcovskej zmluvy\nv kontexte ZKR, nakoľko samotnú existenciu Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti ALURU, s.r.o. nemal pri prvom úkone vo veci namietanú. Ani v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/7/2016, ani\nv súdnom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B5-29Cr/8/2016 v konaní o žalobe\no zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/7/2016 nebolo nesporne preukázané, že Všeobecné\nobchodné podmienky spoločnosti ALU-RU, s.r.o. s rozhodcovskou doložkou neboli súčasťou zmluvy\no dielo. To, že Mestský súd Bratislava III v konaní sp. zn. B529Cr/8/2016 úplne ignoroval priebeh\nrozhodcovského konania sp. zn. RD/7/2016, sa predsa nemôže považovať za žiaden dôkaz opaku o\ntom, že Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti ALURU, s.r.o. s rozhodcovskou doložkou boli\nsúčasťou zmluvy o dielo. Preto rozhodcovský súd o svojej právomoci v súlade s § 21 ods. 1 a ods.\n4 ZKR vydal pozitívne rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/7/2016 zo dňa 12.02.2016\na ktoré nebolo príslušným súdom podľa § 21 ods. 4 ZKR nikdy zrušené. Preto sa otázka právomoci\nrozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/7/2016 už stala vecou rozhodnutou res\niudicata. Žalovaný zastával názor, že otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže tvoriť predmet\nžaloby podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZKR v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.\nRD/7/2016. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom porušil aj ďalší procesný\nprincíp a to, že ak rozhodcovský súd svoju právomoc uznesením potvrdí a toto rozhodcovské uznesenie\nnebolo napadnuté námietkou na príslušnom súde, má toto rozhodcovské rozhodnutie medzi účastníkmi\nrozhodcovského konania účinky res iudicata a nedostatok právomoci už nemožno opätovne namietať\nv žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie mal preto\nžalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/7/2016 zamietnuť nakoľko v kontexte\nprocesnej situácie, ktorá vznikla po skončení rozhodcovského konania (vzniku tacitnej rozhodcovskej\nzmluvy), neexistuje žiaden dôvod na to, aby mohol byť rozhodcovský rozsudok zrušený.\n\n10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.09.2025 a zopakoval, že napadnutý\nrozsudok považuje za vecne správny. Uviedol, že nezdieľa názor žalovaného a to, že stratil právo\nna úspešné napádanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. a), bod 3. ZRK. Túto\nzdanlivú preklúziu voluntaristicky spája s procesným úkonom späťvzatia námietok z konania sp.\nzn. 20Cb/17/2016 podaných pôvodne v 30-dňovej lehote proti rozhodcovskej právomoci podľa § 21\nZRK. Právnou skutočnosťou späťvzatia týchto námietok sa potom mala tacitne založiť právomoc\nrozhodcovského súdu, čím mal žalobca sám sebe vytvoriť prekážku v uplatnení tohto dôvodu v\nmeritórnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zdôraznil, že nesúhlasí s právnym názorom\nžalovaného, že späťvzatie námietok znamená podľa § 21 ods. 4 ZRK preklúziu práva žalobcu\npostupovať podľa § 40 ZRK vo veci samej, teda domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku\npodľa § 40 ods. 1, písm. a), bod 3. ZRK. Žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 21 ZRK vyžaduje od\ntoho, kto odporuje rozhodcovskej právomoci iba podať námietky, nie doviesť konanie až do konečného\nrozhodnutia o námietkach iným všeobecným súdom, aby nestratil právo v prebiehajúcom konaní\no zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže rozhodcovský súd rozsudok vydal, prevzal predmet\nrozhodovania aj o právomoci všeobecný súd v rámci meritórneho rozhodovania o zrušení samotného\nrozhodcovského rozsudku. Účelu konania podľa § 21 ZRK bolo to, že v súlade s princípom hospodárnosti\ncivilného procesu mohlo prípadne zabrániť vydaniu rozhodcovského rozsudku ešte v rozhodcovskom\nkonaní, ak by boli úspešné námietky vo vzťahu k základným podmienkam rozhodcovského konania t. j. k\nzisteniu nedostatku rozhodcovskej právomoci. V podstate tento účel mohlo konanie o námietkach splniť,\niba v tom prípade, ak by rozhodca či rozhodcovský súd vyčkali na rozhodnutie o námietkach. Nakoľko\nvšak rozhodcovský súd aplikoval poslednú vetu § 21 ods. 4 ZRK a konal ďalej, tak žalobca musel konať\ntiež podľa § 40 ZRK, pretože ak by žalobu o zrušenie nepodal, tak aj prípadné vyhovenie námietkam v\nkonaní podľa § 21 ZRK by na rozhodcovský rozsudok nemalo nijaký vplyv. Dôvodil, že podanie námietok\nzo strany žalobcu podľa § 21 ZRK malo svoj právny význam a to v tom zmysle, že nielen nimi, ale vzápätí\naj samotnou žalobu prejavoval stále konštantný odpor voči rozhodcovskej právomoci.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP,\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je\ndôvodné, a preto napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP), nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho\npotvrdenie a ani na jeho zrušenie.\n12. Podľa Čl. 2, ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n13. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú\nsplnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n14. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n15. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n16. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, s konaním pred súdom prvej inštancie,\nktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, s napadnutým rozsudkom, s odvolaním žalovaného proti\nnapadnutému rozsudku, s vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní, odvolací súd po\npreskúmaní veci v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) rozhodol tak,\nako je uvedené vo výrokoch I. - III. tohto rozhodnutia.\n17. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n18. K odvolacej námietke žalovaného o existencii prekážky res iudicata vo vzťahu k otázke právomoci\nrozhodcovského súdu s poukazom na rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/7/2016 zo dňa 12.12.2016,\nz ktorého vyplýva, že o námietke žalobcu (v rozhodcovskom postavení žalovaného) o nedostatku\n\nprávomoci rozhodcovského súdu bolo rozhodnuté tak, že námietke žalobcu nebolo vyhovené, odvolací\nsúd uvádza, že zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 21 oprávňuje rozhodcovský súd\nrozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej\nzmluvy. V zmysle § 21 ods. 2 citovaného zákona, účastník rozhodcovského konania môže uplatniť\nnámietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej\nzmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní,\nak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku\n2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak\nrozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením a to, že má právomoc rozhodovať, účastník\nrozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia\npodať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ účastník rozhodcovského\nkonania uplatní v lehote ustanovenej zákonom námietku nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu, tento je oprávnený o svojej právomoci rozhodnúť v rámci rozhodcovského konania a to buď\nrozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku, ak sa účastníci nedohodli inak.\nV zásade platí, že pokiaľ je otázka právomoci zjavne nejasná, je dôležité túto vyriešiť hneď na úvod, teda\nrozhodcovským uznesením a to z dôvodu, aby dokazovanie vo veci nebolo zbytočné; na druhej strane,\npokiaľ je zrejmé, že rozhodcovský súd v danej veci právomoc má, prípadne je námietka právomoci zjavne\nneopodstatnená a účelová, môže o námietke rozhodnúť až v samotnom rozhodcovskom rozsudku, v\nktorom rozhodne i vo veci, aby tak zabránil zbytočnému predlžovaniu konania.\nZ obsahu súdneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení\nžalovaného), v žalobnej odpovedi namietal právomoc rozhodcovského súdu, následne rozhodcovský\nsúd vydal rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodol kladne o svojej právomoci. Následne žalobca\ninicioval súdne konanie o námietke nedostatku právomoci na Okresný súd Nitra (vedené pod sp.\nzn. 20Cb/17/2016) a ktoré bolo právoplatne v celom rozsahu zastavené na základe späťvzatia tohto\nnávrhu žalobcom (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) a to z dôvodu, že rozhodcovský\nsúd už rozhodol vo veci samej rozhodcovským rozsudkom a ktorý žalobca (v rozhodcovskom konaní v\npostavení žalovaného) napadol žalobou na súde o jeho zrušenie. Žalobca (v rozhodcovskom konaní v\npostavení žalovaného) mal za to, že odpadol dôvod na konanie len o vznesenej námietke právomoci\nrozhodcovského súdu, pretože táto otázka sa bude riešiť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku\nt. j. v konaní o veci samej. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) s uvedeným\nnázorom žalobcu nesúhlasil a zastával názor, že otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže\ntvoriť predmet žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZKR v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku sp. zn. RD/7/2016.\nOdvolací súd konštatuje, že v danom prípade rozhodcovský súd z dôvodu žalobcom (v rozhodcovskom\nkonaní v postavení žalovaného) podanej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu, rozhodol o svojej právomoci konať rozhodcovským uznesením. Zákon o rozhodcovskom\nkonaní umožňuje účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý si námietku nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu uplatnil, podať návrh na rozhodnutie o tejto námietke na všeobecný súd a\nto v lehote 30 dní odo dňa doručenia mu takéhoto uznesenia. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí\nnámietky nie je prípustný opravný prostriedok; otázka právomoci rozhodcovského súdu je v takom\nprípade právoplatne rozhodnutou vecou. Rovnako je tak v prípade, ak účastník rozhodcovského\nkonania takýto návrh na súd nepodal resp. zobral späť a teda, rozhodcovské uznesenie o právomoci\nrozhodcovského súdu sa stane právoplatným. V súvislosti s uvedeným, odvolací súd poukazuje na\nto, že zákon o rozhodcovskom konaní priamo nerieši dôsledky nepodania návrhu na rozhodnutie o\nnámietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na súd po tom, ako rozhodcovský súd rozhodol\no svojej právomoci rozhodcovským uznesením, keď v § 40 ods. 4 rieši len situáciu, ak účastník námietku\nnedostatku právomoci neuplatnil vôbec a teda ani na rozhodcovskom súde. Pokiaľ by súd návrhu\núčastníka rozhodcovského konania na rozhodnutie o jeho námietke nedostatku právomoci vyhovel,\navšak skôr by došlo už k vydaniu rozhodcovského rozsudku, bol by to dôvod na jeho zrušenie podľa § 40\nods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní. K takej situácii však v danom prípade nedošlo,\npretože žalobca vzal návrh o námietke nedostatku právomoci späť a konanie v tejto veci bolo zastavené.\nV nadväznosti na uvedené odvolací súd poznamenáva, že žiadne ustanovenie zákona o rozhodcovskom\nkonaní žalobcovi neukladalo postup spočívajúci v späťvzatí predmetného návrhu v prípade, ak bol\n\nmedzičasom v rozhodcovskom konaní vydaný rozhodcovský rozsudok, keď navyše samotný zákon o\nrozhodcovskom konaní predpokladá situáciu, že v čase rozhodovania všeobecného súdu o námietke\nprávomoci bude rozhodcovský súd pokračovať v konaní a môže tiež vydať rozhodcovský rozsudok.\nVydanie rozhodcovského rozsudku tak nie je prekážkou pre rozhodovanie súdu o námietke právomoci\nrozhodcovského súdu. V prípade, ak je na súde vedené konanie o námietke právomoci rozhodcovského\nsúdu a súčasne aj konanie o zrušenie medzičasom vydaného rozhodcovského rozsudku, je na súde, aby\nsa s touto procesnou situáciou vysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že späťvzatie návrhu podaného\nna súd, je tak len na úvahe žalobcu, ktorý v prípade vykonania tohto dispozičného úkonu musí niesť\nprocesné následky s ním spojené.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení\nžalovaného) po vydaní uznesenia o potvrdení právomoci zo strany rozhodcovského súdu, vzal späť\npodaný návrh na súd o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a predmetné uznesenie\nrozhodcovského súdu tak nadobudlo právoplatnosť. V tomto prípade tak nastala de facto i de iure\nsituácia, že o tejto námietke (nedostatku právomoci súdu) bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté\nrozhodcovským uznesením, a preto žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu resp. z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, na základe\nktorej bola právomoc rozhodcovského súdu založená, nie je prípustná, pretože ide o otázku už\nprávoplatne rozhodnutú (res iudicata).\nOdvolací súd poznamenáva, že samotný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal späť svoj návrh na\nrozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podaný na všeobecný súd a ktoré\nspäťvzatie má za následok nemožnosť opätovne posudzovať otázku právomoci rozhodcovského súdu,\nnemožno pričítať na ťarchu žalovaného.\nV nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Obdo/26/2024 zo dňa 31.03.2025, v ktorom sa uvádza, že: „Dovolateľkou vytknutý\npostup odvolacieho súdu, v rámci ktorého sa otázkou právomoci rozhodcovského súdu osobitne\nnezaoberal s odkazom na existenciu prekážky, ktorú tvorilo právoplatné rozhodnutie o právomoci\nrozhodcovského súdu, a to rozhodcovské uznesenie o potvrdení právomoci rozhodcovského súdu\nvydané podľa § 21 zák. č. 244/2002 Z. z. ako rozhodnutie o námietke žalobkyne o nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu vznesenej hneď na začiatku rozhodcovského konania, dovolací súd nevzhliadol\nako nesprávny procesný postup odnímajúci žalobkyni právo na spravodlivé súdne konanie. Dovolací\nsúd zhodne so súdom odvolacím konštatuje, že ak rozhodcovský súd o tejto námietke rozhodne\nrozhodcovským uznesením, účastník rozhodcovského konania, ktorý túto námietku podal, má v rukách\nopravný procesný inštitút, ktorý môže zvrátiť dôsledky tohto rozhodcovského uznesenia, a to, že môže\ndo 30 dní po doručení rozhodcovského uznesenia podať návrh na všeobecný súd, aby rozhodol o jeho\nvčas vznesenej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Pritom platí, že rozhodcovský\nsúd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský\nrozsudok (§ 21 odsek 4 zákona o rozhodcovskom konaní). Proti rozhodnutiu všeobecného súdu o tejto\nnámietke už nie je prípustný opravný prostriedok.\nZ uvedeného vyplýva, že príslušným súdom na, v podstate, posúdenie správnosti rozhodcovského\nuznesenia o právomoci rozhodcovského súdu na základe včas vznesenej námietky účastníka\nrozhodcovského konania, je všeobecný súd v osobitnom konaní o návrhu, právomoc v rozhodcovskom\nkonaní namietajúceho účastníka rozhodcovského konania, na rozhodnutie o námietke nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu, podanom na všeobecný súd do 30 dní po doručení rozhodcovského\nuznesenia (§ 21 ods. 4, veta druhá zák. č. 244/2002 Z. z.). Ak účastník konania vezme takýto návrh\nspäť, nastane de facto i de iure situácia, akoby návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci\nsúdom nebol podaný (tu v konaní žalobkyňa tvrdila, že návrh vzala späť, keďže rozhodcovský súd\nuž vydal rozhodcovský rozsudok, ktorá skutočnosť však podľa dovolacieho súdu by nebola prekážkou\npokračovania v konaní o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu).\nPokiaľ účastník rozhodcovského konania nepodal v stanovenej lehote (30 dní po doručení uznesenia\nrozhodcovského súdu, ktorým potvrdil existenciu svojej právomoci) námietku na súd, nemôže prípadný\nnedostatok právomoci použiť ako argument na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40\nods. 1 písm. a) bod 3 ZoRK, predmetné rozhodcovské uznesenie je právoplatné a následná žaloba o\n\nzrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu by už nemala byť prípustná, a to kvôli prekážke\nres iudicata. Takýto dôsledok platí aj pre situáciu, kedy síce návrh na rozhodnutie o námietke právomoci\nbol na všeobecný súd účastníkom rozhodcovského konania podaný, ale účastník ho následne vzal späť,\nv dôsledku čoho bolo konanie pred všeobecným súdom o námietke právomoci zastavené. Nastala tak\nsituácia, že o námietke nedostatku právomoci bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté rozhodcovským\nuznesením a nie je tak daný dôvod na vyhovenie návrhu účastníka rozhodcovského konania na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Rovnako súd v\nkonaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže vyhovieť tvrdenému dôvodu nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu, pokiaľ účastník rozhodcovského súdu včas v rozhodcovskom konaní nevzniesol\nnámietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu.“\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za dôvodnú.\n19. S poukazom na uvedené ako aj skutočnosť, že hoci nedošlo v konaní k zmene skutkových okolností,\nodvolací súd po opätovnom preskúmaní veci na základe odvolania žalovaného dospel k záveru, že by\nnebolo legitímne a ústavne akceptovateľné, aby zotrval na právnom názore, o nesprávnosti ktorého sa\nneskôr presvedčil. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie, nie je viazaný právnym názorom\nvysloveným vo vlastnom predchádzajúcom uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd môže svoj skorší právny názor (napríklad aj pod vplyvom právneho názoru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky) zmeniť a nie je to v rozpore\ns procesnými predpismi (porovnaj napr. nález ÚS SR z 03.09.2013 sp. zn. III.ÚS 46/2013). V tejto\nsúvislosti zároveň odvolací súd poukazuje na tlačové komuniké k občianskoprávnej veci k rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/81/2022 a v ktorom sa uvádza, že: „V praxi nie je\nvylúčená situácia, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, ktorý súd prvej\ninštancie následne (povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania\ntento svoj vlastný právny názor zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného\nskutkového stavu a pod.) a rozhodne inak. ...Z týchto dôvodov je apriori vylúčené, aby došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces takým procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý po podaní druhého\nodvolania zmení svoj záväzný právny názor na vec vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení,\nak si odvolací súd uvedomí, že by nebolo legitímne a ústavne akceptovateľné, aby zotrval na právnom\nnázore, o nesprávnosti ktorého sa medzitým presvedčil.“\n20. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04).\n21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n22. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).\n23. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97) resp. toho, aby súdy preberali,\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).\n24. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom\nprávneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je\ntiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala\nrovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia\nčinnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,\n\npokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL.\nÚS 6/04, III. ÚS 328/05), uznesenie Ústavného súdu SR z 09.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 99/2018).\n25. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,\nv dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok zmeniť (§ 388 CSP), pretože nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie, a preto prvý výrok napadnutého rozsudku zmenil\ntak, že žalobu zamietol. Zároveň zmenil druhý výrok napadnutého rozsudku a to tak, že žalovanému\nvoči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov\nodvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cr/8/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8b43390-bb66-45e1-ab59-4ab4adcae52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:4fc00b9d-c1be-4600-9430-f4eb86af0ff3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1"}, {"guid": "ussr:d4cef7fb-41c9-44dd-b0c3-84ccaf458282", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 19/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.19.2016.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:78c3c2c8-5b23-4e3b-8b09-7770961882ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 36/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 849, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.36.1995.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "1dd0c81e-4ec3-4d32-8ba1-29a2e9720128:cf4329bf-17d2-4125-b18d-b6963762360d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1515897526.1", "spisova_znacka": "4Obdo/26/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/26/2024 z 31. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1515897526.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}, {"guid": "cf359943-c7b0-4757-a5fb-f5c870d12dee:78ec3838-8337-4199-a562-654a5ca19b64", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoR/8/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoR/8/2022 z 22. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cf359943-c7b0-4757-a5fb-f5c870d12dee:78ec3838-8337-4199-a562-654a5ca19b64"}, {"guid": "bf1c5ba0-f16d-4c04-b4b2-9e7a5be50af3:00fdda21-b5c6-4ac6-9269-87499702217d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoSr/1/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoSr/1/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bf1c5ba0-f16d-4c04-b4b2-9e7a5be50af3:00fdda21-b5c6-4ac6-9269-87499702217d"}, {"guid": "a55884de-3e35-487d-9363-534968030ba4:0cf3df4e-4ad3-41a8-a60c-dd48eb088764", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoR/6/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoR/6/2021 z 8. 12. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a55884de-3e35-487d-9363-534968030ba4:0cf3df4e-4ad3-41a8-a60c-dd48eb088764"}, {"guid": "c5edee9d-f480-4c47-97b5-9f4de75594a5:78b76993-b0e6-439b-a52d-b709e9d57118", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/17/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/17/2016 z 5. 9. 2016", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2016-09-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5edee9d-f480-4c47-97b5-9f4de75594a5:78b76993-b0e6-439b-a52d-b709e9d57118"}], "citovane_v": []}