{"guid": "3af36b05-dcec-4474-919c-559e70190179:5ac3b89b-7bc6-40fb-a91b-33c7404c0b44", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1", "spisova_znacka": "6Cob/165/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/165/2023 z 24. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2025, sp. zn. 6Cob/165/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1", "identifikacne_cislo": "1516200239", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-436.odsek-1", "nazov": "§ 436 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-436.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-436"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-436.odsek-2", "nazov": "§ 436 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-436.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-436"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-436"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ac3b89b-7bc6-40fb-a91b-33c7404c0b44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/165/2023\n1516200239\n24. 07. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:1516200239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: WE EKO, s.r.o., so sídlom\nVaršavská 715/36, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06 309 763, právne zastúpený:\nTORA Legal, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 478/19, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 326, proti\nžalovanému: Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., so sídlom Bosákova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 31\n370 977, právne zastúpený: Mgr. Juliana Sumková, advokátka, so sídlom Weiseho 16A, 915 01 Nové\nMesto nad Váhom, o zaplatenie 5 349,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/8/2016 - 254 zo dňa 27.04.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/8/2016 - 254 zo dňa\n27.04.2023 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.\n29Cb/8/2016 - 254 zo dňa 27.04.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu\nWE EKO, s.r.o., so sídlom Varšavská 715/36, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06\n309 763 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Autoklub Slovakia Assistance s.r.o., so sídlom\nBosákova 12, 851 04 Bratislava, IČO: 31 370 977 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 5 349,60 eura\ns príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 349,60 eura spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 685,60 eura od 06.10.2015 do zaplatenia a\núrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 664 eur od 07.11.2015 do zaplatenia, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie o vzájomnej žalobe zastavil (výrok II.) a rozhodol, že\nžalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 436 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 437 ods. 1, ods. 2, ods. 3,\nods. 4 a ods. 5, § 439 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 440 ods. 1 a ods. 2, § 536 ods. 1 a ods. 25, § 560 ods.\n1, § 562 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 564 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), podľa § 524 a § 529 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/164\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) a podľa §\n145 ods. 1, § 255 ods. 1, 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu\ndňa 12.01.2016 sa pôvodný žalobca (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o.) domáhal, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 5 349,60 eura s príslušenstvom. Svoj nárok\n\nodvodzoval zo Zmluvy o poskytnutí ekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 uzavretej medzi\npôvodným žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom v Bratislave dňa 30.01.2013\n(ďalej aj ako „zmluva o poskytovaní služieb“ alebo aj ako „zmluva“). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný\nmu mal zaplatiť dohodnutú mesačnú odmenu vyplývajúcu zo zmluvy, ktorú si uplatnil prostredníctvom\nfaktúry č. 1500044 vystavenej na sumu vo výške 2 880 eur, ktorá po započítaní neuhradenej pohľadávky\nvoči žalovanému predstavovala sumu vo výške 2 685,60 eura a faktúry č. 1500046 vystavenej na\nsumu vo výške 2 664 eur (ďalej spolu aj ako „faktúry“), pričom žalovaný svoj záväzok v čase splatnosti\njednotlivých faktúr, ako ani v čase podania žaloby nesplnil.\nSúd prvej inštancie vydal v predmetnom spore dňa 30.05.2016 platobný rozkaz, č. k. 29Cb/8/2016-28,\nktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 5 349,60 eura spolu s úrokom 8,05 % ročne\nzo sumy 2 685,60 eura od 6.10.2015 do zaplatenia a s úrokom 8,05 % ročne zo sumy 2 664 eur\nodo dňa 7.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 799 eur, proti ktorému podal\nžalovaný odpor, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu popiera nárok žalobcu. Argumentoval, že\nvyfakturované služby žalobcovi riadne platil až po sporné faktúry, ktoré si žalobca uplatnil v žalobe.\nNamietal, že žalobca fakturoval aj služby, ktorých úhrada nebola dohodnutá v zmluve, pričom tieto služby\npovažoval za neúčelné a nedôvodné. Ako príklad uviedol využívanie motorového vozidla patriaceho\nžalovanému povereným zamestnancom žalobcu T.. I. T. bez zmluvného základu a bez poskytnutia\núhrady za takúto službu. Na tomto základe žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumy za tieto služby, ktoré\nzapočítal voči sumám fakturovaným žalobcom. Žalovaný ďalej konštatoval, že určité služby týkajúce\nsa vedenia účtovníctva a ekonomického poradenstva, ktoré zabezpečoval žalobca vykazovali závažné\nnedostatky. V dôsledku tohto pochybenia žalobcu mu vznikli dodatočné výdavky, ktoré predstavujú\npre žalovaného podstatnú škodu, nakoľko poveruje svojich zamestnancov prácou nadčas. Žalovaný\npoukázal na porušenie predmetnej zmluvy žalobcom tým, že umožnil prístup T.. I. T. ako tretej osobe,\nktorá nebola viazaná povinnosťou mlčanlivosti voči žalovanému. Tým, že predmetný zamestnanec\nvystupoval ako poverený zamestnanec žalobcu, uviedol žalovaného do omylu a využil prístup k citlivým\ninformáciám a údajom o žalovanom, ktoré predstavovali obchodné, daňové a iné tajomstvo. Zároveň\nžalovaný poukázal na to, že predmetný zamestnanec využíval jeho prostriedky aj na účely nesúvisiace\nso zmluvou, a preto ich žalovaný refakturoval žalobcovi. Žalovaný si zároveň voči žalobcovi vzájomnou\nžalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 35 878,34 eura spolu s príslušenstvom.\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu,\nv ktorej zdôraznil, že žalovanému boli tieto isté namietané služby fakturované aj v predchádzajúcich\nmesiacoch a žalovaný ich bez výhrad uhradil a dôvodom fakturácie predmetných služieb bola platne\nuzatvorená zmluva a predmetné služby mohol žalobca vykonávať iba vo vzájomnej súčinnosti so\nžalovaným. Žalobca poprel, že by došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z jeho strany a že by ním\nposkytované služby vykazovali pochybenia. Tvrdenia žalovaného o tom, že mu vznikla škoda z dôvodu\npochybenia žalobcu považoval za nepravdivé, nakoľko žalovaný tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi\nrelevantnými dôkazmi. Vzájomnú žalobu považoval žalobca za špekulatívnu a žalovaným tvrdenú škodu\nza nepreukázanú. Bol toho názoru, že žalovaným uplatnené nároky vo vzájomnej žalobe skutkovo\nnesúvisia s jeho nárokom, a preto navrhol vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie.\nŽalovaný v duplike konštatoval, že ním namietané služby - hovory uskutočňované zamestnancom\nžalobcu boli v režime „roaming“, avšak služby poskytované žalovanému nevyžadovali hovory v\ntakomto režime a motorové vozidlo predmetný zamestnanec využíval aj na súkromné účely. Žalovaný\nkonštatoval, že mu boli vystavené faktúry na služby, ku ktorých poskytnutiu nikdy nedošlo a neexistoval\npre ich poskytovanie žiadny právny základ, a preto ich žalovaný považuje v rozpore so zmluvou a za\npodvodné konanie. Záverom žalovaný doplnil vzájomnú žalobu o sumu 7 228 eur titulom bezdôvodného\nobohatenia v dôsledku uhradenia určitých faktúr.\nPodaním zo dňa 04.10.2017 pôvodný žalobca (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o., ďalej aj ako\n„postupca“) podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, nakoľko na základe Zmluvy o\npostúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení pohľadávok“), postúpil na\npostupníka pohľadávky v celkovej výške 5 349,60 eura.\nNásledne súd prvej inštancie uznesením z 25.01.2018, č.k. 29Cb/8/2016-146 pripustil, aby na miesto\npôvodného žalobcu do konania vstúpila spoločnosť WE EKO, s.r.o. so sídlom Varšavská 715/36,\nVinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 06 309 763 (žalobca). Toto rozhodnutie bolo\n\nodôvodnené tým, že z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že pohľadávka, o\nktorú v predmetnom konaní ide bola na spoločnosť WE EKO, s.r.o. postúpená zmluvou o postúpení\npohľadávok.\nŽalovaný podaním zo dňa 12.06.2018 vzal vzájomnú žalobu späť. Uviedol, že ponechaný je uplatnený\nnárok vo výške 6 878,34 eura ako kompenzačná námietka pokrývajúca uplatnený nárok zo strany\nžalobcu spoločne s príslušenstvom. V súlade s § 529 Občianskeho zákonníka uplatnil námietky voči\nžalobcovi v rozsahu, v akom ich mal voči postupcovi. Voči postupcovi bol daný nárok na zľavu z\nceny za dielo, z dôvodu uplatnených nárokov z vád. Na základe zmluvy o poskytovaní služieb bol\npostupca povinný vykonávať riadne vedenie účtovníctva pre žalovaného. Pri vykonávaní diela postupca\njednoznačne porušil svoje povinnosti a nevykonával dielo riadne. Vedenie účtovníctva vykazovalo\nznačné nedostatky veľkého rozsahu. Z dôvodov vád plnenia bolo nevyhnutné pristúpiť k značnej\nrekonštrukcií účtovníctva, pričom do rekonštrukcie účtovníctva sa zapojili interní zamestnanci (každý si\npresne viedol evidenciu času, ktorý vynaložil na rekonštrukciu účtovníctva) i externé subjekty. V dôsledku\ntejto činnosti vznikla žalovanému značná ujma a z tohto dôvodu si uplatnil voči postupcovi a týmto\npodaním aj voči žalobcovi ako postupníkovi zľavu z ceny diela z dôvodov nárokov z vád diela a v súlade s\n§ 564 Obchodného zákonníka a nadväzujúceho § 436 Obchodného zákonníka si uplatnil s prihliadnutím\nna značné nedostatky aj škodu, ktorá vznikla a primeranú zľavu z ceny diela vo výške 90 % z mesačnej\nodmeny fakturovanej zo strany postupcu. S prihliadnutím na sporné faktúry, si žalovaný uplatnil nárok\nna zľavu z dôvodov vád diela vo výške 2 592 eur z faktúry č. 1500044 a vo výške 2 397,60 eura z faktúry\nč. 1500046. S prihliadnutím na uvedené si žalovaný voči žalobcovi započítal vzájomné peňažné nároky\nuvedené vyššie a tiež nárok na úhradu faktúry č. 1500044 vo výške 2 880 eur s nárokom na zľavu z\nceny diela vo výške 2 592 eur (ako úkon z opatrnosti, v prípade, že výška zľavy bude započítaná v nižšej\nvýške, započítaval uplatnený nárok vo výške 2 880 eur s nárokom na náhradu škody vo výške 2 880\neur, titulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukciu účtovníctva)\na ďalej započítal nárok na úhradu faktúry č. 1500046 vo výške 2 664 eur s nárokom na zľavu z ceny\ndiela vo výške 2 397,60 eura (ako úkon z opatrnosti, v prípade, že výška zľavy bude započítaná v nižšej\nvýške, započítal uplatnený nárok vo výške 2 664 eur s nárokom na náhradu škody vo výške 2 664 eur\ntitulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukciu účtovníctva).\nSúčasne započítal po zápočte zostatok uplatneného nároku z č. 1500044 vo výške 288 eur s nárokom\nna náhradu škody vo výške 288 eur titulom uhradenej sumy jeho zamestnancovi pani V.Á. za práce\nnadčas na rekonštrukcii účtovníctva. Ďalej započítaval po zápočte zostatok uplatneného nároku z faktúry\nč. 1500046 vo výške 266,40 eura s nárokom na náhradu škody vo výške 266,40 eura titulom uhradenej\nsumy jeho zamestnancovi pani V. za práce nadčas na rekonštrukcii účtovníctva. S prihliadnutím na\nuvedené, vzhľadom na to, že vzájomné nároky zanikli započítaním navrhol, aby súd prvej inštancie\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nUznesením zo dňa 9.01.2020, č.k. 29Cb/8/2016-183, súd prvej inštancie vylúčil vzájomnú žalobu\nžalovaného z 20.06.2016, vrátane podaní žalovaného z 02.02.2017 a z 13.06.2018 na samostatné\nkonanie. Konanie o takto vylúčenej vzájomnej žalobe bolo vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn.\n29Cb/3/2020.\nUznesením zo dňa 29.03.2023, č. k. 29Cb/8/2016-247, súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie\nveci vedené pod sp. zn. 29Cb/8/2016 a sp. zn. 29Cb/3/2020 tak, že budú vedené pod sp. zn.\n29Cb/8/2016. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že konania začaté a vedené na súde pod sp. zn.\n29Cb/8/2016 a 29Cb/3/2020 spolu skutkovo súvisia, keďže sa týkajú nárokov zo zmluvy o poskytovaní\nekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 a žalovaný, vzhľadom k pripusteniu zmeny subjektu na\nstrane žalobcu, podaním zo dňa 13.06.2018 vzájomnú žalobu fakticky zredukoval na hmotnoprávnu\n(kompenzačnú) námietku podľa § 529 Občianskeho zákonníka, preto bolo spojenie týchto konaní aj v\nzáujme hospodárnosti konania.\nSúd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil, že medzi pôvodným žalobcom\na žalovaným bol zmluvou o poskytovaní služieb založený obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 1\nObchodného zákonníka), pričom predmetnú zmluvu posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.\nObchodného zákonníka. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytovanie\nekonomických a účtovných služieb žalovanému za mesiace september a október 2015. Obrana\nžalovaného v spore spočívala predovšetkým v tvrdení, že vedenie účtovníctva zo strany pôvodného\nžalobcu vykazovalo závažné nedostatky, teda že pôvodný žalobca nevykonával účtovníctvo riadne.\n\nVzhľadom k tomu, že v priebehu sporu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 k\npostúpeniu žalovaných pohľadávok a žalovaný, podaním zo dňa 12.06.2018, v zmysle § 529 ods. 2\nObčianskeho zákonníka započítal voči žalobcovi (ako postupníkovi) nároky z vád diela (vo výške 90\n% z mesačnej odmeny fakturovanej zo strany postupcu) a nárok na náhradu škody (spočívajúcej v\núhradách zamestnankyni žalovaného za práce nadčas pri rekonštrukcii účtovníctva), musel sa súd prvej\ninštancie v danom prípade najskôr vysporiadať s námietkou žalovaného podľa citovaného ustanovenia\na dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že započítanie pohľadávok postupníkovi oznámil bez\nzbytočného odkladu. Žalovaný sa o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu, dozvedel\nnajneskôr dňa 01.02.2018, teda doručením uznesenia o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu,\npričom započítací úkon vo vzťahu k novému veriteľovi (postupníkovi) urobil najskôr 12.06.2018, teda\npribližne 4 mesiace po tom, čo mu bolo postúpenie pohľadávok notifíkované. Vo vzťahu k splneniu\npovinnosti dlžníka podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie zdôraznil, že lehotu\n„bez zbytočného odkladu“ je potrebné počítať v dňoch (v jednotkách dní) a nie v mesiacoch. Na podporu\nuvedeného súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n29.04.2008, sp. zn. 4Obdo/32/200 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n30.08.2018, sp. zn. 2Cdo/l50/2017.\nS poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že obdobie približne 4 mesiacov, v\nktorom žalovaný odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o zmene v osobe veriteľa (od 01.02.2018), do\nuskutočnenia započítacieho prejavu (do 12.06.2018), nie je možné považovať za dodržanie lehoty „bez\nzbytočného odkladu“ zo strany žalovaného. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný bez zbytočného\nodkladu neoznámil žalobcovi ako postupníkovi započítanie pohľadávok, ktoré mal voči postupcovi v čase\nnotifikácie postúpenia pohľadávky, jeho právo na započítanie pohľadávky voči postupníkovi podľa § 529\nods. 2 Občianskeho zákonníka, zaniklo.\nOdhliadnuc od uvedeného záveru, súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú ani existenciu\nzapočítateľných pohľadávok zo strany žalovaného. Pohľadávky, ktoré mal žalovaný v úmysle voči\nžalobcovi započítať bol nárok na zľavu z ceny diela vo výške 90 % z mesačnej odmeny fakturovanej zo\nstrany postupcu, ako aj nárok na náhradu škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť vyplatením nadčasov\njeho zamestnankyni z dôvodu rekonštrukcie účtovníctva.\nPokiaľ ide o nárok na zľavu z ceny diela z dôvodu vád diela, súd prvej inštancie uviedol, že pre\nuplatnenie tohto nároku musia byť splnené nasledovné predpoklady: a/ existencia vady diela, b/\njej včasné uplatnenie a c/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Za stanovených podmienok môže\nobjednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy.\nObchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť\npreukázateľným spôsobom a včas. V predmetnom konaní súd prvej inštancie nemal preukázané, že\nby si žalovaný vady účtovníctva u pôvodného žalobcu vôbec uplatnil (reklamoval), pričom všeobecné\ntvrdenia o závažných nedostatkoch vo vedení účtovníctva pôvodným žalobcom žalovaný namietal až v\nkonaní pred súdom. Relevantné uplatnenie nárokov z vád (nárok na zľavu z ceny diela) voči žalobcovi\nmožno u žalovaného badať až podaním z 12.06.2018 adresovaným súdu. V konaní nebolo sporné,\nže obchodný vzťah z predmetnej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a žalovaným trval od januára\n2013 do októbra 2015. Žalobca v priebehu konania vzniesol námietku nesplnenia, resp. oneskorenia\nnotifikačnej povinnosti zo strany žalovaného. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno\npriznať objednávateľovi právo z vád diela, ak ich objednávateľ neoznámi bez zbytočného odkladu po\ntom, čo ich zistí, prípadne bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej\nstarostlivosti pri prehliadke, resp. bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri\nvynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od odovzdania predmetu diela. Keďže\nk odovzdaniu diela došlo najneskôr na konci mesiaca október 2015, kedy došlo k ukončeniu spolupráce\nmedzi pôvodným žalobcom a žalovaným, objektívna dvojročná lehota na notifikáciu vád diela uplynula\nv októbri 2017. Pokiaľ si preto žalovaný u žalobcu uplatnil nároky z vád diela až v júni 2018, urobil tak\noneskorene, právo z vád preto súd prvej inštancie nemohol žalovanému priznať.\nVo vzťahu k žalovaným uplatnenému nároku na náhradu škody súd prvej inštancie poukázal na to,\nže nárok objednávateľa na náhradu škody , ktorá mala byť spôsobená vadným dodaním diela, je\nvylúčený, ak mohol objednávateľ dosiahnuť uspokojenie z niektorého z nárokov z vadného dodania\ndiela. Uvedené znamená, že ak porušenie povinnosti zhotoviteľa predstavuje iba dodanie diela s vadami,\n\nnemôže sa objednávateľ domáhať voči zhotoviteľovi nároku na náhradu škody (podľa § 373 a nasl.\nObchodného zákonníka), ak si neuplatnil u zhotoviteľa nároky z vadného dodania diela (a vady diela\nzhotoviteľovi včas neoznámil). V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30.01.2015, sp. zn. 4MObdo/5/2013. Uviedol, že v danom prípade žalovaný\npodľa vlastných tvrdení pristúpil k rekonštrukcii účtovníctva prostredníctvom tretieho subjektu, resp.\nsvojpomocne (prostredníctvom svojich zamestnancov), teda bez tohto, aby predtým u žalobcu riadne\na včas uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nie je preto oprávnený uplatňovať si nárok na\nnáhradu škody voči zhotoviteľovi.\nS poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu\ndôvodná a žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by nárok žalobcu čo i len z časti zanikol, a preto\nsúd žalobe vyhovel.\nKeďže žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť predtým, než sa uskutočnilo pojednávanie, súd prvej\ninštancie konanie o vzájomnej žalobe zastavil (§ 145 ods. 1 CSP).\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256\nods. 1 CSP. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a konanie o vzájomnej žalobe zastavil na\nzáklade dispozičného úkonu žalovaného, žalobca dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie v rozsahu výrokov I. a III, z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) ah) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany\nalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie prihliadal iba na tie jeho tvrdenia a obranu,\nktorú uskutočnil po 01.02.2018, kedy došlo k zmene subjektu na strane žalobcu, pričom takýmto\npostupom boli porušené všetky základné zásady civilného sporového konania. V tejto súvislosti žalovaný\npoukazoval na ustanovenie § 80 ods. 1 a ods. 2 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie\nvo veci nariadil pojednávanie, avšak žiadnej zo strán sporu neumožnil vykonávať ďalšie dokazovanie\na naopak rozsiahlu časť spisového materiálu a obranu žalovaného vôbec nebral do úvahy. Zdôraznil,\nže pri zmene účastníctva zostávajú zachované všetky účinky s podaním návrhu a procesný nástupca\nmusí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobili jeho\nprávny predchodca aj žalovaný. Bolo by porušením práva na spravodlivý súdny proces, ak by žalobcove\npráva zostali zachované a žalovaný by postúpením pohľadávky žalobcu stratil všetky dovtedy uplatnené\nnámietky len z toho titulu, že v konaní došlo k zmene žalobcu. Znamenalo by to, že by musel znovu\npodávať všetky svoje vyjadrenia duplicitne, akoby ich dovtedy vôbec neuplatnil. Zdôraznil, že nový veriteľ\nvstupuje do konania so všetkými právnymi účinkami, teda nielen uplatnenými právami a nárokmi, ale\ntiež do stavu, v akom sa jeho pohľadávka a vec nachádza a ako bol jeho nárok spochybnený a vyvrátený\nobranou a námietkami žalovaného.\nŽalovaný taktiež namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd nepomenovanú zmluvu\nposúdil výlučne ako zmluvu o dielo, bez ohľadu na existujúcu úpravu práv a povinností, ktoré boli pre\ndaný záväzkovoprávny vzťah dojednané zmluvnými stranami. Zdôraznil, že v danom prípade zmluvné\nstrany uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb ako nepomenovanú zmluvu, v ktorej si upravili rozsah\npráv a povinností. Jednalo sa o výkon činností v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o účtovníctve“) a zo zmluvou. Rozsah všetkých\npovinností právneho predchodcu žalobcu nebol hmotne zachytený, preto nemožno zmluvu právne\nposúdiť ako zmluvu o dielo a pri posudzovaní zmluvného vzťahu bolo potrebné postupovať v prvom\nrade podľa zmluvne dojednaných ustanovení a až v prípade, pokiaľ chýba úprava práv a povinností v\n\nzmluve, postupovať podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, resp. tých, ktoré sú ako\nzmluvný typ najbližšie. Uviedol, že v danom prípade bolo od počiatku súdneho konania ním tvrdené\na preukazované, že právny predchodca žalobcu neviedol účtovníctvo riadne v súlade so zmluvou o\nposkytovaní služieb, o čom sa žalovaný dozvedel až v nasledujúcom období a postupne, v priebehu\nrekonštrukcie účtovníctva. Žalobca mu pri poskytovaní ekonomických a účtovníckych činností spôsobil\nrozsiahlu škodu neplnením si svojich zákonných ani zmluvných povinností. Vznikla mu sekundárna\nškoda nutnosťou komplexnej rekonštrukcie účtovníctva pre nemožnosť uskutočniť audity za roky 2014\na 2015. Z dôvodu neoprávneného fakturovania a uhrádzania neoprávnených faktúr žalobcom došlo\nz jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného. Zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že\nžalobca sa stal majiteľom žalovanej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa\n28.09.2017 v priebehu tohto súdneho konania, všetky tvrdenia, námietky a obrana žalovaného voči\npôvodnému žalobcovi a veriteľovi ostávajú zachované. Tvrdenia žalovaného a dôkazy ním doručené do\nsúdneho spisu sú dôležité na preukázanie jeho tvrdení, ako aj kompenzačnej hmotnoprávnej námietky\nvoči uplatnenému nároku, a tieto prostriedky mu zostali zachované aj po zmene žalobcu.\nŽalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že vo svojich podaniach riadne označil dôkazy na preukázanie jeho\ntvrdení, navrhol svedkov a podobne. Jednalo sa najmä o preukazovanie skutočností o nesprávnosti\nvedenia účtovníctva a o nesprávnosti poskytovania ekonomických a účtovníckych služieb právnym\npredchodcom žalobcu, nielen za obdobie septembra a októbra 2015, ale aj za predchádzajúce obdobie\nrokov 2015 a 2014. Mal za to, že v tomto smere sú jeho tvrdenia konzistentné, rozdiel bol len v tom, že\npôvodne si uplatňoval voči žalobcovi nárok za uhradené služby v roku 2015. V rámci procesnej obrany\nsa tak domáhal len nárokov v takom rozsahu, v akom sa pohľadávka žalobcu kryla s pohľadávkou\nžalovaného za nekvalitné, nesprávne a nezákonné poskytovanie účtovníckych a ekonomických služieb\nv rozpore so zákonom o účtovníctve a so zmluvou. Uviedol, že je pravdou, že za poskytované služby\nprávny predchodca žalobcu dostával spočiatku úhrady, voči ktorým žalovaný nenamietal z dôvodu, že\no nedostatkoch a nesprávnosti vedenia účtovníctva nevedel. O týchto skutočnostiach sa dozvedel až v\ndruhej polovici roku 2015 na základe vykonaného auditu a následne, kedy sa chyby postupne zisťovali.\nZdôraznil, že nedostatky vo vedení účtovníctva a v porušení zmluvných ustanovení sú obsiahnuté v\nsúdnom spise a v obrane žalovaného od podania odporu proti platobnému rozkazu až po posledné\npodanie vo veci. Súd prvej inštancie sa však týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a nevykonal v\ntomto smere žiadne dokazovanie. Zároveň žalovaný k mnohým zisteniam o nedostatkoch dospel až v\npriebehu súdneho konania, preto si uplatnil nárok na náhradu nákladov za zaplatené služby účtovníkovi,\nktoré však boli nekvalitné a poskytnuté v rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalovaný argumentoval, že\nvšetky ním uplatnené nároky zo zmluvy je potrebné posudzovať ako kompenzačné nároky žalovaného\nza nekvalitne poskytnuté služby v rozpore so zmluvou a zákon o účtovníctve.\nŽalovaný taktiež namietal, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, chýba mu odôvodnenie základných\nhmotnoprávnych a procesných náležitostí. Mal za to, že súd prvej inštancie nezákonne a nesprávne\ninterpretoval a aplikoval ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, čím porušil základné princípy rovnosti\noboch strán sporu a spravodlivosť súdneho konania.\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 21.09.2023 a uviedol, že žalovaný\nv odvolaní zrejme opomína, akým spôsobom a z akého právneho titulu si svoje údajné nároky voči\nžalobcovi uplatňoval, ako aj časovú následnosť ním vykonaných úkonov v konaní. Poukazoval na to,\nže žalovaný v konaní podaním zo dňa 20.06.2016 podal odpor proti platobnému rozkazu a uplatnil\nsi vzájomnou žalobou voči žalobcovi nárok z titulu náhrady (údajne spôsobenej) škody vo výške 35\n878,34 eura, ktorú vzájomnú žalobu následne podaním zo dňa 31.01.2017, rozšíril o sumu 7 228 eur\nz titulu údajného bezdôvodného obohatenia. Žalovaný však následne podaním zo dňa 12.06.2018 vzal\nvzájomnú žalobu späť a uplatnil si v zmysle § 529 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na zmenu\nžalobcu (ako aj sám žalovaný v podaní z 12.06.2018 uviedol) kompenzačnú námietku - započítanie\n(tvrdených) pohľadávok žalovaného voči novému veriteľovi - súčasnému žalobcovi. Žalobca taktiež\nuviedol, že v súlade s bodom 6 článku II zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017, pôvodný\nžalobca spoločnosť Exact Consulting, s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky listom zo dňa 09.10.2017,\nodoslaným dňa 11.10.2017, na adresu žalovaného vyplývajúcu z obchodného registra. V tejto súvislosti\nžalobca poukazoval na to, že v súlade s dikciou ustanovenia § 366 písm. d) CSP a § 373 ods. 4 CSP\nnemohol predmetný prostriedok procesného útoku použiť v konaní pred súdom prvej inštancie vzhľadom\nk tomu, že doposiaľ nebolo v konaní sporné ani žalovaným namietané neoznámenie postúpenia\npohľadávky v súlade s bodom 6 článku II zmluvy o postúpení pohľadávok, preto túto skutočnosť\n\nžalobca doposiaľ nepreukazoval. Zdôraznil, že žalovaný tak po dobu približne 8 mesiacov po tom,\nako sa dozvedel o postúpení pohľadávky, nevykonal žiaden započítací úkon (kompenzačnú námietku)\núčinne doručený žalobcovi ako novému veriteľovi. Za nespornú považoval skutočnosť, že žalovaný sa\no postúpení pohľadávky dozvedel najneskôr dňom doručenia uznesenia súd prvej inštancie o zmene\nžalobcu, t. j. dňom 01.02.2018. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie,\nže žalovaný neuplatnil započítací úkon - hmotnoprávnu kompenzačnú námietku zo dňa 12.06.2018\nvoči novému veriteľovi/žalobcovi bezodkladne, keďže ani súdom posudzované obdobie 01.02.2018 12.06.2018 nemožno za žiadnych okolností považovať za dodržanie lehoty bez zbytočného odkladu v\nsúlade s ustanovením § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Lehotu definovanú ako „bez zbytočného\nodkladu“ je nevyhnutné považovať za lehotu veľmi krátku, nemeškajúcu, bezprostrednú, okamžitú, tak\nako vyplýva aj zo súdom prvej inštancie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\nNámietky žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu zmluvného vzťahu medzi\npôvodným žalobcom a žalovaným, považoval žalobca za nesprávne a zmätočné. Zdôraznil, že v zmluve\no poskytovaní služieb si strany nedohodli osobitnú úpravu zodpovednosti za vady, či zodpovednosti\nza škodu, bolo preto úlohou súdu, aplikovať na daný právny vzťah také ustanovenia Obchodného\nzákonníka, ktoré sú svojim účelom najbližšie pre zmluvný typ zvolený zmluvnými stranami, a to\nustanovenia § 560 a 564 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenia § 436 a nasl.\nObchodného zákonníka. Poukazoval na to, že samotný žalovaný si podaním zo dňa 12.06.2018, ktorým\nvoči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku, uplatnil nároky z vád diela práve s odkazom na použitie\nuvedených zákonných ustanovení, preto jeho argumentáciu v odvolaní považoval za zmätočnú a\núčelovú. Žalobca argumentoval, že žalovaným uplatňované nároky z (údajných) vád diela mu neboli (ani\npôvodnému žalobcovi) počas trvania zmluvného vzťahu, ani v priebehu konania nikdy notifikované (nieto\nešte riadne a včas) a prvýkrát ich žalovaný uplatnil podaním zo dňa 12.06.2018, t. j. po takmer 3 rokoch\nod ukončenia poskytovania účtovníckych a ekonomických služieb. Žalovaný si tak svoju notifikačnú\npovinnosť včas nesplnil ani z pohľadu subjektívnej, predovšetkým však ani objektívnej lehoty (posledná\nfaktúra č. 1500046 bola vystavená za výkon ekonomických a účtovných činností v septembri 2015).\nZdôraznil, že počas trvania zmluvného vzťahu v rokoch 2013-2015 žalovaný činnosť pôvodného žalobcu\nnikdy nenamietal, nikdy mu nijaké pochybenia (vady) nevytýkal, za činnosť pôvodného žalobcu mu\nuhrádzal dohodnú odmenu, a to s výnimkou posledných dvoch mesačných odmien v roku 2015, ktoré\nsi pôvodný žalobca uplatnil touto žalobou.\nŽalobca mal taktiež za to, že žalovaný nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok na vznik nároku na\nnáhradu škody a v konaní nepreukázal spôsobenie nijakej škody. Uviedol, že žalovaným avizovaný\nznalecký posudok za účelom posúdenia rozsahu údajných pochybení nikdy v konaní nepredložil a\nprílohy k podaniu zo dňa 12.06.2018 nie sú spôsobilé na určenie rozsahu údajne spôsobenej škody a\nuž vôbec nie sú spôsobilé na určenie existencie a rozsahu akéhokoľvek pochybenia zo strany žalobcu,\nči príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou a konaním žalobcu.\nS poukazom na uvedené mal žalobca za to, že nárok z vád diela - zľava 90 % z mesačnej\nodmeny fakturovanej právnym predchodcom žalobcu, uplatnil žalovaný vôbec prvýkrát v podaní zo dňa\n12.06.2018, pričom tento nárok považoval za neodôvodnený, nadhodnotený a absurdný, keďže nie je\nzrejmé akým spôsobom žalovaný dospel k takémuto výpočtu rozsahu zľavy z mesačnej odmeny v tak\nvysokej (takmer 100 %) miere.\nŽalobca sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom nedostatočne vykonaného dokazovania\nsúdom prvej inštancie, a to najmä s poukazom na späťvzatie vzájomnej žaloby a celkom zjavne\noneskorené uplatnenie kompenzačnej námietky, ako aj v nej uplatnených nárokov z vád diela podaním\nzo dňa 12.06.2018. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti\na efektívnosti konania a dokazovanie vykonané v predmetnej veci považoval za dostatočné za účelom\nzistenia skutkového stavu veci a vykonania právneho posúdenia veci.\n6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 18.10.2023 (č.l. 293 s. spisu). Ďalšie\nvyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.\n7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\n\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n8. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n10. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva\npodstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:\na) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru\na požadovať odstránenie právnych vád,\nb) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,\nc) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo\nd) odstúpiť od zmluvy.\n11. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu\npatrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu\npo tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však\nukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady,\nmôže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného\nodkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v\nprimeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci\nodstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.\n12. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonník, ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote\nuvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.\n13. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonník, popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci\nnárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.\n14. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená\nnepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie\nostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.\n15. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej\nceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a\nodstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo\ndodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu\nvynaloženie neprimeraných nákladov.\n16. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže\npred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu,\nuplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci\noznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.\n17. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka, dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo\nneuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni\nv určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi\npredávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.\n18. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote\nvyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy\nodstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3\nalebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu\npredávajúceho meniť.\n\n19. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi\nhodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie\nhodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.\n20. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú\npredávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy\nspolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.\n21. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak vada nebola včas oznámená ( § 428 ods. 1 a §\n435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť\nprávo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci\no vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435\nods. 1.\n22. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť\nčasť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.\n23. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá\nvýsledku určenému v zmluve.\n24. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo\nzariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.\n25. Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak\nobjednávateľ neoznámi vady diela\na) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí,\nb) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke\nuskutočnenej podľa odseku 1,\nc) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti,\nnajneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách,\nna ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.\n26. Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na\núčinky vedené v odseku 2.\n27. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ\nvšak nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho\npovahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.\n28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému.\n29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n30. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť\nv čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.\n31. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj\nsvoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené\nalebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.\nToto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia\nneboli ešte splatné.\n32. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom v rozsahu podaného\nodvolania a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s\nodvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že súd prvej\n\ninštancie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a\nnáležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami\npodstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok je v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku\nvecne správny.\n33. Predmetom konania bol nárok žalobcu ako právneho nástupcu spoločnosti Exact Consulting, s.r.o.\nako poskytovateľa na zaplatenie zmluvnej odmeny za poskytnuté služby v zmysle zmluvy o poskytovaní\nekonomických a účtovných služieb č. 1/2013 zo dňa 30.01.2013 za mesiace september a október 2015\nspolu v celkovej výške 5 349,60 eura s príslušenstvom, voči žalovanému ako objednávateľovi. Žalovaný\npo späťvzatí vzájomnej žaloby sa v rámci procesnej obrany voči žalobou uplatnenému nároku bránil\nkompenzačnou námietkou. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom dospel k záveru,\nže žalovaný v konaní nepreukázal, že existenciu svojej pohľadávky na započítanie oznámil postupníkovi\nbez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako nepreukázanú posúdil\nsúd prvej inštancie aj existenciu samotných započítateľných pohľadávok žalovaného, nakoľko dospel\nk záveru, že žalovaný si nároky z vád diela neuplatnil riadne a včas, preto mu ich súd prvej inštancie\nnemohol priznať a preto nebol ani oprávnený uplatňovať si voči žalovanému nárok na náhradu škody.\n34. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.\n35. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces, keď mal prihliadať iba na tie tvrdenia a procesnú obranu žalovaného,\nktorú uskutočnil po rozhodnutí súdu o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu, pričom však\nvšetky ním počas celého konania uplatnené nároky zo zmluvy o poskytovaní služieb bolo potrebné\npovažovať za kompenzačné nároky žalovaného, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu\nzistil, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu vydanému v konaní odpor zo dňa 16.06.2016, v\nktorom namietal nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej odmeny\nza poskytnuté služby za mesiace september a október 2015 s tým, že mu žalobca mal fakturovať aj\nslužby, ktorých úhrada nebola dohodnutá v zmluve (využívanie osobného motorového vozidla a volanie\nv roamingu) a ktorú pohľadávku si mal žalovaný započítať voči žalovanej pohľadávke žalobcu. Zároveň\nnamietal, že žalobcom poskytnuté služby vykazovali vážne nedostatky, preto bolo potrebné poveriť\njeho zamestnancov prácou nadčas a tretie osoby na vykonanie kontroly, identifikáciu nedostatkov a\nvykonanie nápravy. Žalovaný si v odpore vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie\nsumy vo výške 35 878,34 eura z titulu náhrady škody a úhrad neoprávnených nákladov žalobcu. V\nduplike zo dňa 31.01.2017 žalovaný namietal, že zistil hrubé porušenia zmluvných povinností zo strany\nžalobcu, ktoré viedli k potrebe rekonštrukcie jeho účtovníctva a vzájomnú žalobu doplnil o sumu vo\nvýške 7 228 eur titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku úhrady neoprávnene vystavených faktúr.\nPodaním zo dňa 04.10.2017 žalobca predložil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania podľa\n§ 80 ods. 1 CSP z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2017 došlo k\npostúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom sporu zo spoločnosti Exact Consulting, s.r.o. (pôvodný\nžalobca, postupca) na spoločnosť WE EKO, s.r.o. ako postupníka. Uznesením č.k. 29Cb/8/2016 146 zo dňa 25.01.2018, právoplatným dňa 01.02.2018, súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane\nžalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu do konania vstúpila ako žalobca spoločnosť WE EKO,\ns.r.o.. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 01.02.2018. Podaním zo dňa 12.06.2018\nžalovaný vzal späť vzájomnú žalobu, pričom ponechal uplatnený len nárok vo výške 6 878,34 eura ako\nkompenzačnú námietku, ktorá mala pokryť žalobou uplatnený nárok aj s príslušenstvom, a to v súlade\ns § 529 Občianskeho zákonníka voči žalobcovi ako postupníkovi. Pohľadávka žalovaného pozostávala\nz nároku na zľavu z ceny diela vo výške 90 % mesačnej fakturovanej odmeny z dôvodu existencie vád\ndiela a nároku na náhradu škody titulom sumy uhradenej zamestnankyni žalovaného za práce nadčas\npri rekonštrukcii účtovníctva.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že z obsahu písomných podaní žalovaného je zrejmé,\nže konkrétnu a určitú kompenzačnú námietku voči žalovanému nároku si v spore uplatnil až podaním\nzo dňa 12.06.2018. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že procesná obrana žalovanej strany,\n\nktorá spočíva v kompenzačnej námietke, predstavuje právny úkon s hmotnoprávnymi následkami.\nZapočítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý a z prejavu vôle veriteľa musí\npredovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať\nvoči inej alebo viacerým pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. S poukazom\nna uvedené považoval odvolací súd za nepochybné, že žalovaný až v podaní zo dňa 12.06.2018\nšpecifikoval, ktoré svoje tvrdené pohľadávky a v akej výške chce započítať voči žalovaným pohľadávkam\nžalobcu a akým spôsobom. V podaniach, ktoré žalovaný realizoval v konaní pred rozhodnutím súdu\nprvej inštancie o zmene subjektu na strane žalobcu, si žalovaný voči žalobcovi nikdy neuplatňoval (ani\nv rámci vzájomnej žaloby) nárok na zľavu z ceny diela v rozsahu 90 % z fakturovaných súm spornými\nfaktúrami a ani konkrétnu výšku svojej tvrdenej pohľadávky na náhradu škody, tak ako si ju vyčíslil v\npodaní zo dňa 12.06.2018. Jednalo sa tak nepochybne o „novú“ kompenzačnú námietku v konaní, ktorá\nnebola obsiahnutá v žiadnom z prechádzajúcich vyjadrení žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil\ns argumentáciou odvolateľa, že všetky ním uplatnené nároky zo zmluvy o poskytovaní služieb v\nkonaní, je potrebné považovať za kompenzačné námietky, nakoľko z konkrétnej kompenzačnej námietky\nmusí byť zrejmé, ktorú konkrétnu a určitú pohľadávku alebo pohľadávky a v akej výške žalovaný\nzapočítava voči žalovanej pohľadávke a akým spôsobom, čo vyplynulo len z podania žalovaného zo dňa\n12.06.2018. Súd prvej inštancie preto nijako neukrátil žalovaného na jeho procesných právach, nakoľko\nz obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by nezohľadňoval aj jeho procesnú obranu produkovanú\npred rozhodnutím súdu o zmene subjektu na strane žalobcu, ale správne pristúpil k posúdeniu novo\nuplatnenej kompenzačnej námietky ako procesnej obrany žalovaného voči žalobou uplatnenému nároku\nv konaní v intenciách ustanovenia § 529 Občianskeho zákonníka.\nPostúpením pohľadávky nemôže dôjsť k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka, preto mu právna\núprava obsiahnutá v § 529 Občianskeho zákonníka zachováva právo námietok a zároveň mu priznáva\nvoči novému veriteľovi právo namietať na započítanie svoju pohľadávku. Subjektívne právo dlžníka\nzapočítať proti postupovanej pohľadávke, resp. voči postupníkovi svoju pôvodnú pohľadávku je\npodmienené tým, že sú kumulatívne splnené nasledovné podmienky: ide o pohľadávku spôsobilú na\nzapočítanie; dlžník disponoval touto pohľadávkou voči postupcovi najneskôr v deň, keď mu bolo podľa §\n526 ods. 1 Občianskeho zákonníka oznámené alebo preukázané postúpenie (notifikácia); pohľadávka\ndlžníka nebola medzičasom uspokojená a existuje v momente kompenzačného úkonu a dlžník oznámil\npostupníkovi svoje kompenzabilné pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase bez zbytočného\nodkladu. Márne uplynutie stanovenej lehoty má za následok zánik práva žalovaného započítať danú\npohľadávku voči postupníkovi. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že za\núčinné preukázanie postúpenia pohľadávky žalovanému možno považovať doručenie uznesenia č.k.\n29Cb/8/2016 - 146 zo dňa 25.01.2018, ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu na strane\nžalobcu, k čomu došlo dňa 01.02.2018 (č.l. 146 s. spisu). S poukazom na vyššie uvedené dôvody\nsa odvolací súd zároveň stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný účinne vzniesol\nkompenzačnú námietku proti žalobou uplatneným pohľadávkam až podaním zo dňa 12.06.2018.\nOznámenie svojej pohľadávky žalovaným postupníkovi v lehote 4 mesiacov a 11 dní po preukázaní\npostúpenia pohľadávky, potom nie je možné považovať za uplatnené bez zbytočného odkladu, nakoľko\ntakto stanovená lehota síce vždy vychádza z konkrétnych skutkových okolností prejednávanej veci, ale\npočíta sa v rozsahu dní a nie týždňov a mesiacov. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom\nprvej inštancie poukazuje napríklad na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Obdo/32/2007 zo dňa 29.04.2008 v zmysle ktorého, pojem bez zbytočného odkladu „sa v ustálenej\nprávnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd\nvyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že\nby to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť\nrozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom\nlehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu“.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že nezistil existenciu takého nesprávneho\nprocesného postupu a porušenia práv žalovaného zo strany súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval\nzáver o porušení jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že\nby súd prvej inštancie nezohľadňoval v konaní uplatnenú procesnú obranu žalovaného realizovanú pred\nvydaním uznesenia o zmene subjektu na strane žalobcu, naopak správne posúdil, že konkrétnu, určitú\na riadne špecifikovanú kompenzačnú námietku žalovaný v konaní vzniesol v podaní zo dňa 12.06.2018,\npreto súd prvej inštancie správne posudzoval splnenie podmienok podľa § 529 Občianskeho zákonníka,\npričom žalovaný v konaní nepreukázal, že bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho\n\nzákonníka oznámil novému žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorú mal mať voči spoločnosti\nExact Consulting, s.r.o. ako postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie\npohľadávky, v dôsledku čoho bol vylúčený zánik pohľadávok započítaním. Odvolací súd preto považoval\ntúto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n36. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zmluvu\no poskytovaní ekonomických a účtovných služieb zo dňa 30.01.2013 posúdil výlučne ako zmluvu o\ndielo bez ohľadu na existujúcu úpravu práv a povinností, ktoré boli zmluvnými stranami pre ich daný\nzáväzkový vzťah dohodnuté s tým, že poskytovateľ si nesplnil povinnosti zo zmluvy a neviedol riadne\núčtovníctvo, o čom sa žalovaný dozvedel až postupne počas jeho rekonštrukcie a zároveň si zmluvné\nstrany v čl. VI bod 2 zmluvy osobitne upravili nárok objednávateľa na náhradu škody, odvolací súd\nuvádza, že sa stotožnil s odvolateľom, že zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou Exact Consulting,\ns.r.o. ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 30.01.2013 je potrebné právne\nposúdiť ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej si zmluvné\nstrany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. V takom prípade platí, že práva a povinnosti sa\nprimárne a prednostne spravujú dohodou zmluvných strán a iba v otázkach zmluvou neupravených do\núvahy prichádza aplikácia tých zákonných ustanovení, ktoré majú svojim obsahom a účelom najbližšie\nk predmetnej nepomenovanej zmluve. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,\nže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa\n30.01.2013 založený obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe\nktorého sa poskytovateľ (spoločnosť Exact Consulting, s.r.o.) zaviazal poskytovať pre objednávateľa\n(žalovaného) ekonomické, účtovnícke a mzdové služby v súlade so zákonom o účtovníctve v rozsahu\nšpecifikovanom v čl. II zmluvy. Predmetná nepomenovaná zmluva tak má obsahovo a účelom najbližšie\nk zmluve o dielo, keďže poskytovateľ sa v zmluve zaviazal vykonávať pre objednávateľa určitú činnosť,\nza poskytnutie ktorej sa objednávateľ zaviazal poskytovateľovi platiť odmenu v zmysle čl. V zmluvy. V\npredmetnej zmluve si zároveň zmluvné strany osobitne neupravili otázku prípadného vadného plnenia,\nresp. vadného poskytnutia služieb zo strany poskytovateľa, jeho notifikáciu objednávateľom, resp. jeho\nnásledky, preto odvolací súd dospel k záveru, že na tieto otázky je potrebné aplikovať ustanovenia o\nvadách diela podľa § 560 a nasl. v spojení s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, tak ako ich správne\naplikoval aj súd prvej inštancie. Samotné nesprávne právne posúdenie zmluvy o poskytovaní služieb\nako výlučne zmluvy o dielo súdom prvej inštancie, preto nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, pričom súd prvej inštancie zároveň správne aplikoval na posudzovanú vec ustanovenia o\nvadách diela podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že od začiatku súdneho konania tvrdil, že právny predchodca\nžalobcu neviedol účtovníctvo riadne, v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb a zároveň všetky\njeho námietky a procesná obrana v konaní voči pôvodnému žalobcovi ostali zachované aj po zmene\nsubjektu na strane žalobcu, odvolací súd poukazuje na bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nkde súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by si vady účtovníctva u pôvodného\nžalobcu vôbec uplatnil (reklamoval), pričom všeobecné tvrdenia o závažných nedostatkoch vo vedení\núčtovníctva poskytovateľom namietal až v konaní pred súdom a relevantné uplatnenie nárokov z vád\n(nárok na zľavu z ceny diela) voči žalobcovi možno badať až v podaní zo dňa 12.06.2018. S uvedenými\nzávermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. V konaní nebolo žalovaným nijako preukázané,\nže by existenciu vád vo vedení účtovníctva, resp. nesprávnosť jeho vedenia akýmkoľvek spôsobom\nnamietal voči pôvodnému žalobcovi ako poskytovateľovi zo zmluvy o poskytovaní služieb, a teda, že\nby reklamoval vadné plnenie vo vzťahu k svojmu zmluvnému partnerovi, ešte pred začatím súdneho\nkonania Z obsahu súdneho spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že námietky\nvoči nesprávnosti vedenia účtovníctva a všeobecné tvrdenia o závažných nedostatkoch v poskytnutých\nslužbách žalovaný uvádzal až počas súdneho konania, pričom až podaním zo dňa 12.06.2018 tieto\nním tvrdené vady a nedostatky určitým spôsobom špecifikoval, a to predložením prílohy k písomnému\nvyjadreniu (č.l. 159 a nasl. s. spisu). Žalovaný si zároveň až týmto podaním uplatnil voči žalobcovi (ako\npostupníkovi) aj nárok na zľavu z ceny diela v hodnote 90 % z fakturovaných súm za mesiace september\na október 2015, a to v rámci ním vznesenej kompenzačnej námietky. V tejto súvislosti odvolací súd\nuvádza, že pre uplatnenie nároku z vád diela v podobe zľavy z ceny diela musia byť splnené nasledovné\npredpoklady: existencia vady diela, jej včasné uplatnenie a zodpovednosť zhotoviteľa za vady. Nárok\nna zľavu z ceny diela sa v takom prípade odvíja od pôvodného včasného uplatnenia vád diela. Včasné\nuplatnenie vád diela, a to s označením, o aké konkrétne vady sa jedná, žalovaný v konaní nepreukázal,\npričom ho v tomto prípade zaťažovalo dôkazné bremeno ako stranu, ktorá od poskytovateľa prijala\n\nplnenie, a teda disponovala vedomosťou, v akom rozsahu, resp. kvalite toto plnenie prijala, resp. akú\npovinnosť si druhá zmluvná strana nesplnila (nemala splniť).\nOdvolací súd ani v tomto prípade nevzhliadol existenciu takého procesného postupu súdu prvej\ninštancie, ktorým by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do tej\nmiery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie prihliadol aj na tie tvrdenia a námietky žalovaného,\nktoré vzniesol pred rozhodnutím o zmene subjektu na strane žalobcu v konaní, pričom však dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, že z nich nevyplynulo včasné a riadne notifikovanie vád poskytnutého\nplnenia žalovaným, ale len všeobecné námietky o jeho nedostatkoch a nekvalite a určité vymedzenie\nnamietaných vád žalovaným možno badať až v podaní zo dňa 12.06.2018, kedy už uplynula aj dvojročná\nlehota na oznámenie vád diela podľa § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie\npotom správne uzavrel, že právo z vád nemožno žalovanému v danom prípade priznať.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že zmluvné strany zmluvy o poskytovaní\nslužieb si v čl. VI bod 2 dojednali nárok objednávateľa na náhradu škody, odvolací súd sa stotožnil\ns odvolateľom, že v otázke nároku na náhradu škody žalovaného, ktorá by mu vznikla za služby\nvykonávané poskytovateľom, má prednosť úprava, ktorú si zmluvné strany dojednali v zmluve, a to za\npredpokladu preukázania existencie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným.\nUvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko primárnym dôvodom\nneúspechu procesnej obrany žalovaného v konaní (kompenzačnej námietky) bolo to, že nepreukázal,\nže bez zbytočného odkladu v zmysle § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka oznámil novému žalobcovi\nako postupníkovi pohľadávku, ktorú mal mať voči spoločnosti Exact Consulting, s.r.o. ako postupcovi v\nčase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho bol vylúčený\nzánik pohľadávok započítaním. Z uvedeného dôvodu taktiež nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku zaoberal rozsahom spôsobenej škody.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n37. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne ním navrhované\ndokazovanie na preukázanie jeho tvrdení v konaní, odvolací súd uvádza, že pri vykonávaní dokazovania\nnie je súd viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy.\nNevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať\npred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov\nvykoná. Zároveň súd nevykonáva dokazovanie, ktoré nemá význam pre vec samu. V predmetnej veci\nsúd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom dospel k záveru, že procesná obrana\nžalovaného spočívajúca v kompenzačnej námietke je neúčinná, primárne z dôvodu, že žalovaný\nvčas bez zbytočného odkladu neoznámil novému žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku, ktorú chcel\nzapočítať voči žalovanej pohľadávke potom, ako mu bolo preukázané postúpenie pohľadávky, v\ndôsledku čoho bol vylúčený zánik pohľadávok započítaním. Odhliadnuc od uvedeného súd prvej\ninštancie nemal v konaní preukázanú ani existenciu započítateľných pohľadávok zo strany žalovaného,\na to z dôvodu, že žalovaný v konaní nepreukázal riadnu a včasnú notifikáciu vád diela, preto mu súd\nnemohol priznať právo z vád (nárok na zľavu z ceny diela). Z dôvodu zániku práva žalovaného započítať\nsvoje tvrdené pohľadávky voči žalovaným pohľadávkam žalobcu (§ 529 ods. 2 Občianskeho zákonník),\nby nebolo dôvodné ani hospodárne vykonávať vo veci iné, ďalšie dokazovanie, ktoré by nemalo význam\npre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne a správne zistenie skutkového stavu veci.\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n38. K odvolacej námietke žalovaného, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné\na nepochopiteľné, napadnutý rozsudok je arbitrárny a chýba mu odôvodnenie základných\nhmotnoprávnych a procesných náležitostí, odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým\nrozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie a argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku\nnie je možné považovať za vnútorne rozpornú. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom napadnutý\nrozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými\npre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový\npostup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej\n\ninštancie v bode 12. odôvodnenia uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním listinnými\ndôkazmi a v bodoch 23. až 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd jasne a zrozumiteľne uviedol, z\nakých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú, prečo zaniklo jeho právo na\nzapočítanie pohľadávky voči postupníkovi a taktiež prečo nemal preukázanú existenciu započítateľných\npohľadávok zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so\nžalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany\nžalovaného dostatočným a náležitým spôsobom.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok\nrozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v\nodôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé\n(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa\n30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana\nsporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.\n39. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n40. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, a preto\nrozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa\nustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.\n41. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cb/8/2016", "guid": "1dadb113-f613-48aa-b3c3-a60ba76ac555:55139af8-5409-4c24-b444-3751765e9ce9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "2cab1cba-ac75-4cdd-9bc3-528c5c255df4:e3cef97e-d203-4042-89a4-62848522d105", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1", "spisova_znacka": "4Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/87/2021 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8516201201.1"}, {"guid": "1dadb113-f613-48aa-b3c3-a60ba76ac555:55139af8-5409-4c24-b444-3751765e9ce9", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cb/8/2016", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cb/8/2016 z 18. 10. 2018", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1dadb113-f613-48aa-b3c3-a60ba76ac555:55139af8-5409-4c24-b444-3751765e9ce9"}], "citovane_v": []}