{"guid": "b044b0b7-31d4-465d-84de-362cea01f7ef:bb29188a-e222-4f21-8414-417bcc29af3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2", "spisova_znacka": "5CoZm/4/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoZm/4/2025 z 29. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2025, sp. zn. 5CoZm/4/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2", "identifikacne_cislo": "1515218472", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2025-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb29188a-e222-4f21-8414-417bcc29af3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5CoZm/4/2025\n1515218472\n29. 07. 2025\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1515218472.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT\nSlovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska\nkancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti\nžalovanej: X. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom Z. K.. XX/XXX, H. W. U., zastúpenej opatrovníkom: E.\nY., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. X.XX/XXX, H. W. U., žalovaná aj opatrovník zastúpení: JUDr. Ing.\nViera Kolačanská, so sídlom Námestie Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, IČO: 42 274 338, o zaplatenie\n2.736,- eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie\nžalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie žalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel\npodanej žalobe a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal\nžalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100 %.\n2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví\ntohto rozhodnutia, s príslušenstvom, titulom dlžnej zmenkovej sumy s príslušenstvom. Uplatnený nárok\nžalobca odôvodnil tým, že dňa 29.05.2013 uzavrel ako veriteľ s pôvodne žalovanou v 1/rade ako\ndlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere/pôžičke č. 171358, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške\n4.560,- eur. Pôvodne žalovaná v 1/rade sa za poskytnutý úver zaviazala zaplatiť odplatu (zmluvnú\nodmenu) vo výške 2.560,- eur. Žalovaná (pôvodne žalovaná v 2/rade) pristúpila k záväzkom dlžníka\nz uzatvorenej Zmluvy ako spoludlžník a súčasne prevzala zmenečné ručenie za zaplatenie zmenky\nvystavenej žalovanou v 1/rade. Uplatnený nárok tak tvoria dlžné pohľadávky zo skôr špecifikovanej\nzmluvy.\n3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil okrem citácií zákonných ustanovení nasledovne:\n„9. Na pojednávanie konané dňa 25.4.2024 sa žalovaný - opatrovník žalovanej X. Y. nedostavil, hoci\nbol naň riadne a včas predvolaný dňa 23.2.2024, bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane\nmožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP.\n...\n12. Žalobca svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 22.4.2024 z dôvodu hospodárnosti\na zároveň pre prípad, že sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostaví navrhol rozhodnúť\nvo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Súd návrhu vyhovel, nakoľko dospel k\nzáveru, že všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia sú splnené.\n14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.\n\n...\n18. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania\nv plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“\n4. Proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB5-3CbZm/925/2015-562 zo dňa 25.04.2024 podala včas odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že neboli\nsplnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok (CSP).\n5. Žalovaná poukázala na to, že konanie bolo vedené od roku 2015, najskôr proti žalovanej 1/ L. U.\na žalovanej 2/ X. Y.. Po tom, čo bol na majetok žalovanej 1/ uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.\n38Odk/363/2022 zo dňa 10.10.2022 vyhlásený konkurz, súd konanie voči nej zastavil.\n6. Žalovaná (povodne žalovaná v 2/rade) nebola v celom konaní nečinná. Riadne sa vyjadrila k podanej\nžalobe, kde v podaní zo dňa 23.02.2017 uviedla, že je nevyhnutné zmluvu, z ktorej vychádza nárok\nžalobcu posudzovať v súlade s § 129/2010 Z.z., keďže pôvodne žalovaná v 1/rade nekonala v rámci\npredmetu svojho podnikania, alebo povolenia, a tieto údaje (IČO, zápis v ŽR) boli v zmluve uvedené len\nz dôvodu, aby žalobca obišiel zákon a privodil si priaznivejšie postavenie. Peňažné prostriedky pôvodne\nžalovanej v 1/rade mali byť poskytnuté na výkon podnikania, čo však podľa vedomosti žalovanej neboli\na súd prvého I. inštancie by mal túto vec skúmať. Aj keď je pôvodne žalovaná v 1/ rade označená v\nzmluve ako dlžník fyzická osoba, má v tejto zmluve uvedené aj obchodné meno a IČO, je nevyhnutné ju\npovažovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože pri uzatváraní zmluvy reálne nekonala\nv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.\n7. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na\npreukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a existujúce pochybnosti treba\nodstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter\nzmluvy musí byť bez preukázaný. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí\nzmluvy (poskytnutí pôžičky) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny\nsúvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.\n8. Žalovaná poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku (bod 6.) vyplýva, že finančné prostriedky\nneboli poskytnuté na účely podnikania a že pôvodne žalovaná v 1/rade ani ako podnikateľ nekonala,\nčo vyplynulo aj z vyjadrenia L. U. zo dňa 21.06.2017 - kedy táto namietla obsah zmluvy, pretože nikdy\nv minulosti neuzavrela zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. V čase žiadosti o úver nemala\núčel čerpania vybavenie kancelárie, ako je uvedené v žiadosti. Úver mal slúžiť na úhradu nesplatených\npohľadávok a vyplatenie iných dlhov. Uviedla, že si nie je vedomá podpísania zmenky.\n9. Poukázala aj na svoje skoršie vyjadrenie v konaní zo dňa 16.11.2022, v ktorom okrem iného\nargumentovala uznesením Najvyššieho súdu SK 3Obdo/37/2017 zo dňa 11.01.2018, a spoločným\nstanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015, č. R 93/2015 publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015,\nktoré bolo prijaté za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe súdov nižšej inštancie vo veciach, v ktorých\nbol uplatňovaný nárok zo zmenky proti fyzickým osobám.\n10. Žalovaná trvala na tom, že posudzovaný vzťah je spotrebiteľský a že v čase úkonu nebola v stave,\nkedy bola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania.\n11. K zákonným podmienkam vydania napadnutého rozsudku uviedla, že sa cestou svojho opatrovníka\npred každým pojednávaním riadne ospravedlnila, pričom tak urobila aj pred pojednávaním dňa\n25.04.2024, a toto ospravedlnenie zaslala na nesprávnu adresu (pôvodného súdu), pričom jej zásielka\nbola po pojednávaní vrátená. Bola v celom konaní aktívna a súd pri vydaní rozsudku pre zmeškania\nžalovanej len formalisticky prihliadal na gramatický výklad jednotlivého dotknutého ustanovenia CSP\nbez toho, aby zobral do úvahy účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie, zásady civilného sporového\nkonania, zachovanie procesných práv žalovanej a povinnosť súdu rozhodovať v súlade s korektívom\nspravodlivosti.\n12. Vydaním napadnutého rozhodnutia súd I. inštancie porušil právo žalovanej na spravodlivý proces\na vydanie takéhoto rozsudku je aj vzhľadom na súdom zistené skutočnosti nespravodlivé. Vzhľadom\nna spotrebiteľský charakter posudzovaného vzťahu nebolo možné o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre\nzmeškanie (§ 299 CSP).\n\n13. Svoju odvolaciu argumentáciu žalovaná podporila odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS\n233/2019 zo dňa 04.06.2019.\n14. Žalovaná záverom uviedla, že podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie predstavuje nezákonný\nspôsob rozhodovania súdu I. inštancie, a to aj vzhľadom na zistené skutkové okolnosti veci, aktívny\nspôsob konania žalovanej X. Y. (až na záverečné pochybenie z neznalosti), fakt, že sa v skutočnosti\njednalo o spor s ochranou slabšej strany, čo súd napriek zisteným skutočnostiam ignoroval, skutočnosť,\nže žalovanej X. Y. nebolo doručené žiadne podanie pôvodnej žalovanej v 1/ rade L. U.. Žalovaná\nnamietala aj porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku neprimeranej dĺžky súdneho konania.\n15. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a aby vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie\nkonanie a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.\n16. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.\n17. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovanej je dôvodné.\n19. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,\ns medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom\nna hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n20. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere\nmožností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak\npovaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene\nnerovnovážne postavenie strán sporu.\n21. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.\n22. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n23. Podľa § 180 CSP /Zistenie prítomnosti na pojednávaní/, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili\nosoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa\npojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.\n24. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov\nodvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.\n25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n26. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie\nalebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.\n27. Predmetom odvolania je rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný podľa § 274 CSP, pričom\nžalovaná napadnutému rozsudku a postupu súdu prvej inštancie vytýkala, že na vydanie takéhoto\nrozhodnutia neboli splnené podmienky. Uvedený dôvod predstavuje jediný prípustný dôvod odvolania\nvoči rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP), preto odvolací súd konštatuje, že boli splnené\npodmienky na odvolací prieskum napadnutého rozsudku.\n28. Splnenie formálnych, zákonom ustanovených podmienok na vydanie napadnutého rozsudku\nodvolateľka nenamietala, avšak tvrdila, že neboli splnené materiálne podmienky.\n29. Je nesporné, že formálne podmienky, vymedzené v § 274 CSP pre rozhodnutie rozsudkom pre\nzmeškanie žalovaného, v danom prípade splnené boli. Žalovanej bolo podľa doručenky, založenej v\nsúdnom spise na čl. 548, doručené predvolanie na namietané pojednávanie dňa 23.02.2024, teda v\ndostatočnej lehote pred pojednávaním (ktoré sa konalo dňa 25.04.2024). Žalovaná bola zároveň podľa\n\nobsahu dotknutého predvolania (čl. 546) poučená podľa § 274 a § 278 CSP. Teda je nepochybné, že\nžalovaná bola poučená v predvolaní na pojednávanie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie,\nvrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 274 písm. a) CSP). Zároveň bola splnená aj\npodmienka vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. b) CSP a to, že žalovaná neospravedlnila\nsvoju neprítomnosť na dotknutom pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami (pretože svoju neprítomnosť\nneospravedlnila vôbec).\n30. Zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania je to, či súd prvej inštancie je\npodľa dotknutého zákonného ustanovenia (§ 274 CSP) povinný pri splnení zákonnom ustanovených\npodmienok vydať rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby prihliadol na ďalšie okolnosti prejednávanej\nveci.\n31. Touto otázkou sa opakovane zaoberali Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR, pričom oba súdy\ndospeli k záveru, že takýto postup by predstavoval prílišný formalizmus, ktorý by odporoval účelu a\nzmyslu zákona (CSP). K otázke povinnosti resp. možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie odvolací\nsúd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia najvyšších súdnych autorít:\n32. 13. Dovolateľ súdu prvej inštancie v časti dovolania, označenej ako ad d/, vytýkal, že v rozpore\ns ustanovením § 274 CSP nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie a to napriek jeho\nopakovaným návrhom. V súvislosti s uvedenou námietkou dovolací súd uvádza, že k vydaniu rozsudku\npre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých je\nnezáujem na strane žalovaného zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať\nna súdnom procese, či úmyselne súdne konanie predlžuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť\nvyužívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu.\nPodmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou\nsankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu.\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/87/2021 zo dňa 26.07.2022)\n33. 19. Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací\nsúd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo\ndňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický výklad § 274 CSP, a to, že súd\nvždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre\nzmeškanie „žalobe vyhovie\", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci\nsa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd\nna návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na\nvydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať\nvždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom\nvýklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie\npráva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo\nodopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).\"\n20. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre\nzmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou,\nale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274,\nresp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti\nkonkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš\nformálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „Na\npojednávaní rozhodne\" \" ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl.\n152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn.\nI. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP. (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31. 03. 2022)\n34. „44. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a\nsp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací\nsúd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a\nteda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy\nnižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku.\nZa účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti\nstrany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez\nprieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného\nrozsudku.“ /Sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023/\n35. Z vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že procesný inštitút\n- kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní\n\nani k sankcionovaniu akejkoľvek neúčasti procesnej strany na súdom nariadenom pojednávaní, ale\nslúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút\npritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová\nstrana závažným spôsobom procesne nečinná. Je pritom potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti\nprejednávanej veci, vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú\ndostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné.\n36. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že za daných okolností je rozsudok pre\nzmeškanie v jej neprospech neprimeranou sankciou. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva taký postup\nžalovanej, z ktorého by bolo zrejmé, že svojou nečinnosťou spôsobuje prieťahy v konaní, prípadne\nakékoľvek relevantné predĺženie súdneho konania.\n37. Zo skôr uvedených dôvodov nemal odvolací súd preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o\nvedenie konania, resp. jej snahu akokoľvek konanie predlžovať, a teda jej úplnú pasivitu v konaní a\nzároveň aj naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného (porovnaj\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023).\n38. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre\nzmeškanie žalovaného je arbitrárne a ide o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie,\nktorý je v zásade protiústavný. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom rozsudku pre\nzmeškanie je sankcionovanie procesnej pasivity strany konania. Podľa čl. 3 Základných princípov\nCSP výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou SR a s princípmi, na ktorých tento kódex\nspočíva. Jednotlivé ustanovenia CSP teda nemožno vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho\nprocesného postupu sporových strán.\n39. Okolnosti prejednávanej veci s prihliadnutím na faktické ukončenie celého konania rozsudkom pre\nzmeškanie, bez riadneho prejednania žaloby, čo i len na súde prvej inštancie, bez možnosti podať riadny\nopravný prostriedok v plnom rozsahu, ako sankcie za „len“ jednu neúčasť na pojednávaní, sa vo svetle\nvyššie citovaných a označených rozhodnutí javia ako nenáležité.\n40. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného neprihliadol na to,\nže na strane žalovanej nešlo o skutočný nezáujem o vedenie konania (o skutočnú pasivitu v konaní), ale\niba o exces. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia\nneprihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci, teda na naplnenie materiálnych podmienok vydania\nrozsudku pre zmeškanie, čím znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.\n41. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa\n§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1\nCSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n42. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovanej, že vzťah medzi žalobcom a súčasne\njedinou žalovanou má spotrebiteľský charakter.\n43. I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na\npovahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:\n1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou\npovahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku\nv intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;\n2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k\nprieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a\npovahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného\ndokazovania vyplynie.\nII. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom\npráve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.\nIII. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či\nje spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu\nposúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška\nuplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. /Spoločné stanovisko občianskoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra\n2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k\nochrane spotrebiteľa, R 93/2015 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015/\n44. 18. Sťažovateľka sa na všetkých stupňoch všeobecného súdnictva dovolávala aplikácie\nspotrebiteľského práva, konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora (i.a.) z 19. novembra 2015 vo veci\nC-74/15, ECLI:EU:C:2015:772 (bod 5 namietaného uznesenia, bod 5 rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 7Co/47/2019 z 31. marca 2021). V uvedenej veci Súdneho dvora rovnako išlo o\n\núver na účely podnikania, no zabezpečenie pohľadávky z podnikateľského úveru inými osobami ako\npodnikateľom nebolo vyňaté spod pôsobnosti spotrebiteľského práva. Súdny dvor rozhodol, že „Článok\n1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa môže použiť na\nzmluvu o zabezpečení záväzku nehnuteľnosťou alebo zmluvu o ručení uzavretú medzi fyzickou osobou\na úverovou inštitúciou s cieľom zabezpečiť splnenie povinností, na ktoré sa zaviazala obchodná\nspoločnosť voči tejto inštitúcii v úverovej zmluve, ak táto fyzická osoba konala s cieľom, ktorý nesúvisí\ns jej obchodom, podnikaním alebo povolaním, a k uvedenej spoločnosti nemá žiadny funkčný vzťah.“.\n19. Otázka aplikability smernice 93/13 je otázkou právnou. Ak smernica na prípad sťažovateľky dopadá,\npre súdne konanie to má podstatný a viacrozmerný význam, a to tak v rovine hmotného, ako aj\nprocesného práva. Predovšetkým tak, ako argumentovala sťažovateľka, by súdy boli povinné aplikovať\nhmotné právo k neprijateľným zmluvným podmienkam [§ 52 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len „OZ“)], čo by malo podstatný vplyv na účinky záložného práva najmä v súvislosti\n(no nielen) s námietkou o neprimeranosti hodnoty zálohu k zabezpečovanej pohľadávke (námietka\nsťažovateľky konštatovaná v namietanom uznesení, bod 3).\n...\n21. Z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie cieľa smernice 93/13 je dôležitá typová formulárová\nagenda s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami a ak osoba nemá k podnikateľskému\nsubjektu a jeho úveru funkčný vzťah vyplývajúci či už z podielu na riadení (napr. konateľ) alebo na\nzisku a nekoná v rámci svojho obchodovania, povolania či zamestnania, tak pôsobnosť smernice je\nna takéto prípady daná. Ústavný súd len pripomína, že sťažovateľkou artikulované rozhodnutie vo veci\nC-74/15 nie je v judikatúre ojedinelým rozhodnutím. Súdny dvor v uznesení zo 14. 9. 2014 C-534/15,\nECLI:EU:C:2016:700 konštatoval, že „Článok 1 ods. 1 a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle,\nže táto smernica sa uplatňuje na zmluvu o založení nehnuteľnosti uzatvorenú medzi fyzickými osobami\na úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré má táto spoločnosť\nvoči uvedenej úverovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické osoby konali s cieľom\nnevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie a nemajú funkčný vzťah s uvedenou\nspoločnosťou, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.“.\n..\n23. ... V posudzovanej veci najvyšší súd nevyhodnotil podané dovolanie ako celok. Spornou a právne\nnevyriešenou otázkou zostala otázka, či pre charakter vedľajšieho záväzku (záložná zmluva) je z\npohľadu použitia spotrebiteľského práva rozhodujúca povaha hlavného záväzku (zmluva o úvere).\n24. Kým Súdny dvor aplikabilitu smernice 93/13 na osoby zabezpečujúce hlavný záväzok no bez\nfunkčného vzťahu k podnikateľskému subjektu už judikoval, zo strany najvyššieho súdu sa takáto\nprávna otázka napriek jej dôležitosti súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nestala,\naj keď práve preskúmavaná vec dávala na takéto posúdenie dobre predpoklady a má potenciál\nzásadného dopadu na použitie dosiaľ opomenutého procesného a hmotného práva./nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2023 č.k. III. ÚS 701/2022-30/\n45. Podľa § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento\nrozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.\n46. Z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR nepochybne vyplýva, že ak by žalovaná v pozícii\nručiteľky v posudzovanej zmluve o úvere nemala žiaden funkčný vzťah dlžníkovi, jej vzťah k veriteľovi\nje potrebné považovať za spotrebiteľský aj v prípade, ak by dlžník v rámci úverovej zmluvy vystupoval\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti (čo však v konaní bolo sporné pre opakované námietky pôvodne\noboch žalovaných). Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by v súčasnosti jediná žalovaná akýmkoľvek\nspôsobom participovala na podnikateľskej činnosti pôvodne žalovanej v 1/rade, preto je nevyhnutné\nvzťah žalobcu k žalovanej považovať za spotrebiteľský vzťah. Táto skutočnosť podľa § 299 ods. 1 CSP\nvylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovanej.\n47. Oba skôr označené nedostatky v postupe súdu I. inštancie (nesplnenie materiálnych podmienok pre\nrozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a vydanie napadnutého rozhodnutiu napriek naplneniu výnimky\nustanovenej v § 299 ods. 1 CSP) majú za následok nevyhnutnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia\nodvolacím súdom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. O vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie odvolací súd rozhodol podľa § 391 ods. 1 CSP.\n48. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne o veci meritórne rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým,\nže právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa § 391 ods. 2 CSP pre\nsúd prvej inštancie záväzný. Súd I. inštancie sa vysporiada aj s otázkou, či vzťah medzi dlžníkom\n\n(pôvodne žalovanou v 1/rade) a žalobcom ako veriteľom mal spotrebiteľský charakter a s otázkou,\nna ktorom procesnom subjekte leží dôkazné bremeno o tejto skutočnosti, vrátane toho, aký vplyv má\ntáto skutočnosť na rozsah resp. na existenciu záväzku žalobcu voči žalovanej. Prihliadne pri tom na\nuznesenie najvyššieho súdu z 25. apríla 2017, sp. zn. 3Obdo/14/2017 (podľa ktorého pre posúdenie,\nči žalovaný je alebo nie je spotrebiteľom a či žalobcom uplatnený nárok je alebo nie je nárokom\nvyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, nepostačuje, že v úverovej zmluve, prípadne v zmenke žalobca\nako veriteľ, ktorý jej text vypracoval, uviedol údaje žalovaného zo živnostenského registra), § 79 ods.\n4 Občianskeho súdneho poriadku (ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku\nproti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou; žaloba bola\npodaná za účinnosti OSP a teda za účinnosti OSP vznikla aj táto vyvrátiteľná domnienka) a na § 17\nods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 01.01.2011 do 30.04.2014 (podľa\nktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho\nsplnenie zmenkou alebo šekom).\n49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v\nrozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.\n50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CbZm/925/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a66efee7-8b10-4854-a384-4e16bf09cf9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 701/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 701/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.701.2022.2"}, {"guid": "ussr:84de0ce8-15bb-48df-9c3c-447b0145110b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.121.2021.2"}, {"guid": "ussr:7c5f67ce-4839-41ae-a8ec-f5f7b20db3a0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.373.2020.1"}, {"guid": "ussr:87cd50af-6748-499b-bc4c-5be8544cd206", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 354/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2021 z 3. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-03", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.354.2021.1"}, {"guid": "ussr:77c5fe81-eb14-4a48-81a4-1f3ce69b86a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.288.2021.1"}, {"guid": "ussr:fc739315-ecd8-4a9b-9d1a-29824170f155", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.89.2021.1"}, {"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ba4bbd72-365e-4aa7-a44c-e99fef878251:8cd904ee-9d3d-46ea-9566-3a5a02ca1bf2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116213059.1", "spisova_znacka": "1Obdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/87/2021 z 26. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116213059.1"}, {"guid": "db15a7b4-4f51-4242-b6d3-83fa9329b639:89a242d8-a7e6-47e5-aae7-f5f7a6c98dbc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116226202.1", "spisova_znacka": "7Cdo/326/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116226202.1"}, {"guid": "7625526a-9503-4a74-a79e-d8055a730ab7:83d8fe28-f0ac-4aed-9427-77901b1cc983", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8417205910.1", "spisova_znacka": "7Co/47/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/47/2019 z 28. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8417205910.1"}], "citovane_v": []}