{"guid": "d065dbb9-75ec-467e-9706-2a3656e30f34:9241ae18-e3a7-4b5d-9ba1-d3b8c91cce36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1", "spisova_znacka": "4CoZm/6/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/6/2023 z 19. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2025, sp. zn. 4CoZm/6/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1", "identifikacne_cislo": "1515218419", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2025-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9241ae18-e3a7-4b5d-9ba1-d3b8c91cce36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoZm/6/2023\n1515218419\n19. 06. 2025\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2025:1515218419.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,\ns.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea\nCviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Q. K., G.. XX. A.\nXXXX, K. G. M.. O. XXX/X, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s. r. o., Za Šestnástkou\n17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, o zaplatenie 14.986,80 eur s príslušenstvom a\nodmeny zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava V\nč.k. 3CbZm/899/2015-349 zo dňa 21. marca 2022 a odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku\nOkresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/899/2015-349 zo dňa 21. marca 2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/899/2015-349 zo dňa 21.\nmarca 2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .\nII. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi zmenkovú sumu 2.982,80 eur, zmenkový úrok vo výške\n6 % ročne: zo sumy 3.082,80 eur od 14. júla 2015 do 18. októbra 2015, zo sumy 2.982,80 eur od 19.\noktóbra 2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 9,94 eur do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.\nIII. výrokom priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 60,2 %.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 497, 145 ods. 3, 263, 503 zák. č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len OBZ), 255 ods. 1, 256 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu\n2. septembra 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zmenkovým platobným rozkazom\nna zaplatenie zmenkovej sumy 14.986,80 eur spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 14.\njúla 2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 49,96 eur a na náhradu trov konania. Žaloba bola\nodôvodnená tým, že žalobca je majiteľom zmenky, ktorú vystavila žalovaná 29. januára 2015\nv Leviciach na rad žalobcu, s doložkou „bez protestu“ na zmenkovú sumu 14.986,80 eur. Na zmenku\nnebolo žalovanou doposiaľ nič splatené.\nPred doručením žaloby žalovanej vzal žalobca žalobu v časti zmenkovej sumy 5.068,- eur\n(zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 4.968,- eur a úhrady žalovanej z 19. októbra 2015 vo\n\nvýške 100,- eur) spolu s príslušenstvom späť. Vzhľadom na uvedené, v súlade s § 145 ods. 3 CSP konal\nsúd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.\nSúd vydal 8. novembra 2016 platobný rozkaz č.k. 3CbZm/899/2015-24, ktorým uložil žalovanej\npovinnosť, aby do 15 dní od doručenia zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 9.918,80 eura spolu so 6\n% ročným úrokom zo sumy: 10.018,80 eur od 14. júla 2015 do 18. októbra 2015, 9.918,80 eur od 19.\noktóbra 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 33,40 eur a náhradu trov konania, proti ktorému\npodala žalovaná včas odpor.\nŽalovaná odpor odôvodnila tým, že so žalobcom uzatvorila 29. januára 2015 Zmluvu o revolvingovom\núvere č. 212125-52082 (ďalej tiež „zmluva o úvere“), na základe ktorej jej žalobca poskytol 3.000,- eur.\nAž po čase si všimla, že v čl. 1.1 zmluvy o úvere je uvedená dohodnutá výška úveru 9.936 eur, čo je\no 6.936 eur viac, ako bolo žalobcom poskytnuté na jej účet. Mala za to, že v predmetnom právnom\nvzťahu so žalobcom vystupuje ako spotrebiteľ. Poukázala na to, že zmluva o úvere má všetky črty\nspotrebiteľskej zmluvy a že úver žiadala ako fyzická osoba, ktorá finančné prostriedky potrebovala\npre vlastnú osobnú spotrebu a pre potrebu príslušníkov svojej rodiny a domácnosti, teda nie na účel\nzamestnania, povolania alebo podnikania. Odplatu dojednanú v zmluve o úvere považovala za zjavne\nneprimeranú, pretože je neprimerane vyššia ako pri spotrebných úveroch, ktoré poskytujú komerčné\nbanky s obdobnou dĺžkou splácania. Okrem neprimeranej odplaty namietala aj výšku sankcií, ktoré jej\nžalobca počas trvania zmluvného vzťahu účtoval, pričom poukázala na ust. § 53b ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) a ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zároveň\nvzniesla námietku miestnej nepríslušnosti (§ 41 CSP) Okresného súdu Bratislava V.\nUznesením z 28. júna 2017 č.k. 3CbZm/899/2015-55 súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.\nŽalobca vo vyjadrení z 27. októbra 2017 tvrdil, že zmluvu o úvere uzatváral so žalovanou ako s\npodnikateľkou, keďže žalovaná vystupovala ako podnikateľský subjekt zapísaný v živnostenskom\nregistri v Rakúsku už pri podaní žiadosti o úver pripojila potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými\nsa rovnako preukazovala ako podnikateľka. Žalovaná obsah zmluvy ani následne nespochybňovala,\npričom správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri\nuzavretí zmluvy zamýšľali a čo jej uzavretím sledovali. Tiež dodal, že zmluvné strany sa dohodli na\nvzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru\na tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa na strane druhej požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za\njeho poskytnutie formou započítania, pričom žalovaná za dohodnutých podmienok zmluvu podpísala a\npristupovala k splácaniu úveru. Žalovaná svoj záväzok uznala čo do dôvodu aj výšky, suma zmluvnej\nodmeny bola rozpočítaná do výšky jednotlivých splátok úveru a za tejto vedomosti pokračovala v\nsplácaní.\nŽalovaná vo vyjadrení z 9. januára 2018 v podstate zopakovala svoju argumentáciu o spotrebiteľskom\ncharaktere daného právneho vzťahu a opätovne vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti (§ 41 CSP)\nOkresného súdu Bratislava V.\nVo vyjadrení z 5. februára 2018 žalobca predniesol v zásade rovnaké tvrdenia ako vo vyjadrení z 27.\noktóbra 2017.\nŽalovaná vo vyjadrení 28. februára 2018 poprela žalovanú pohľadávku v celom rozsahu čo do dôvodu\na výšky a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Tvrdila, že podpis na žiadosti o poskytnutie\núveru nie je jej pravým podpisom a že zmluva o úvere nebola podpisovaná v Leviciach, ale v Banskej\nBystrici. Prehlásila, že v súvislosti s podpisom zmluvy o úvere nekonala v rámci obchodnej ani inej\npodnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ. Bola toho názoru, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné\nzmluvné podmienky a konanie žalobcu má znaky nekalej obchodnej praktiky.\nDňa 28. mája 2018 žalovaná predložila súdu vyjadrenie, v ktorom tvrdila, že Zmluva o úvere z 29. januára\n2015 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko ju uzatvárala ako spotrebiteľ bez akéhokoľvek súvisu s jej\nprácou opatrovateľky a žalobca je subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úverov spotrebiteľom.\nŽalovaná pracovala v rozhodnom čase ako opatrovateľka v Rakúsku. Na základe sprostredkovateľskej\nzmluvy ako nepodnikateľ uzatvorila zmluvu so subjektom v Rakúsku k výkonu činnosti opatrovateľa.\nK tejto činnosti nepotrebovala žiadne investície, a teda žiadny investičný úver, nakoľko všetky náklady\nhradí opatrovaný. Žalobca zneužil jej oprávnenie na výkon opatrovateľských činností v snahe obísť\nspotrebiteľský režim zmluvy. Zopakovala námietku nepravosti podpisu na žiadosti o úver z 28. januára\n2015. Mala za to, že v zmluve o úvere absentujú povinné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.\nV závere uviedla, že jej skoršie vyjadrenia treba chápať tak, že neobsahovali vzájomné návrhy, ale len\nprocesnú obranu a nepožaduje, aby súd okrem výroku o zamietnutí žaloby vo veci robil akýkoľvek iný\nvýrok s výnimkou rozhodnutia o trovách konania, ktoré požaduje nahradiť.\nŽalobca vo vyjadrení z 15. júna 2018 odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a mal za to, že\nsubjektom, ktorý je povinný preukázať, že úver nebral na podnikateľské účely a tým zároveň vyvrátiť\n\nobsah predložených listín, je práve žalovaná, k čomu doposiaľ nedošlo. Prejav vôle žalovanej uvedený\nv zmluve je natoľko nesporný, že jej súčasné tvrdenia nie sú po právnej stránke spôsobilé zmeniť\nobsah ňou vykonaného prejavu vôle; v prípade žalovanej teda nejde o spotrebiteľa. Zmluva bola so\nžalovanou uzatvorená v režime obchodného práva z titulu jej postavenia ako podnikateľa v Rakúsku. S\nohľadom na uvedené okolnosti je vylúčené, aby zmluva obsahovala náležitosti spotrebiteľského práva,\nnakoľko existenciu takýchto dojednaní v úverových zmluvách zákonodarca predpokladá už z hľadiska\njazykového významu predmetného pojmu iba pre oblasť spotrebiteľsko-právnych vzťahov.\nVo vyjadrení zo 14. septembra 2018 žalovaná predložila súdu Zmluvu o úvere Quatro č. 5580505829 z\n29. augusta 2014, zmluvu s Consumer finance holding z 29. júla 2018, Zmluvu o úvere č. 5590505980\nz 29. septembra 2014, Zmluvu o hypotekárnom úvere zo 6. februára 2004 a Zmluvu o poskytovaní\nverejných služieb z 11. novembra 2013, ktoré sú spotrebiteľskými úvermi. Dodávatelia v týchto veciach\nmali vedomosť o výkone činnosti opatrovateľky u žalovanej, napriek tomu ale (na rozdiel od žalobcu)\nnenútili žalovanú do podpisu zmluvy podľa Obchodného zákonníka, keď úvery plynuli na osobnú\nspotrebu.\nŽalobca k vyjadreniu žalovanej zo 14. septembra 2018 uviedol, že z listín, ktoré žalovaná predložila\nvyplýva, že vystupuje ako účastník právneho vzťahu - nepodnikateľ (napríklad zmluva o poskytovaní\nverejných služieb uzavretá so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) resp. zmluvu o spotrebiteľskom\núvere (napríklad zmluva so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.). Žalovanej teda muselo byť\nzrejmé, a to práve aj s ohľadom na odlišný obsah uvedených listín, že v zmluvnom vzťahu so žalobcom\nnekoná ako účastník právneho vzťahu - nepodnikateľ a ani neuzatvára spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca\npreto považoval tvrdenia žalovanej týkajúce sa jej údajne spotrebiteľského postavenia za nedôvodné.\nRovnako považoval za zrejmé, že práve žalovaná predloženými listinami preukázala, že jej rozhodne\nmuseli byť známe skutočnosti, ktoré odlišujú uzavretý zmluvný vzťah so žalobcom od iných právnych\nvzťahov s tretími osobami.\n3. Podaním doručeným súdu 15. marca 2022 uviedol, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami\nsporu bol vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi, keďže žalovaná vystupovala v pozícii podnikateľa.\nJe to zrejmé z jej identifikácie v samotnej zmluve (zápis v živnostenskom registri) a z účelu poskytnutia\núveru podľa bodu 1.1 zmluvy. Taktiež zo žiadosti o poskytnutie úveru zo 28. januára 2015 vyplýva,\nže žiadateľom bola žalovaná ako podnikateľský subjekt, pričom účel čerpania úveru bol uvedený ako\n„investičný“. Pretože dlžník neplnil peňažné záväzky (splátky) zo zmluvy riadne a včas, žalobca pristúpil\nk vyplneniu blankozmenky vystavenej na základe článku 5 zmluvy. Vyplnenie zmenky sa uskutočnilo v\nsúlade s bodom 5.3 a 5.4 zmluvy, pričom zmenková suma vo výške 14.986,80 eur zahŕňala zostávajúcu\nvýšku úveru (v sume 9.522,- eur s tým, že okamžitá splatnosť nastala podľa bodu 12.3 zmluvy) a výšku\nzmluvných pokút (v sume 496,80 eur a 4.968,- eur podľa bodu 12.1 a 12.4 zmluvy). Vyplnená zmenka\nobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a bola výstavcom riadne podpísaná. Poukázal na to,\nže poskytnutie úveru na podnikateľské účely bolo v konaní preukázané aj výsluchom svedka T.. P. R.. V\ntomto smere žalobca na účel potvrdenia obchodnoprávnej povahy záväzkového vzťahu predložil súdu\ndaňové priznanie za rok 2013, ktoré bolo zo strany žalovanej priložené k žiadosti o úver a z ktorého\nvyplýva, že žalovaná mala zdaniteľné príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti vykonávanej v Rakúsku.\nV súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým\nznakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý\naj do ust. § 502 OBZ a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými\nprávami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v\npodobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej\nvôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy\nnastáva ich splatnosť. Ďalej uviedol, že hodnota ročnej úrokovej sadzby pri predmetnom úvere je 34,90\n%. Tvrdil, že hodnota úroku je primeraná povahe úveru a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Mal za to,\nže žalobca si podanou žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanej v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\nustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej žalovanou bez výhrad.\n4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi\nzaloženými v súdnom spise: zmenka, Zmluva o revolvingovom úvere č. 212125-52082 z 29. januára\n2015, splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovom úvere č. 212125-52082, žiadosť o poskytnutie úveru\nz 28. januára 2015, výpis zo živnostenského registra č. 402/7759, potvrdenie o prijatej platbe, karta\nklienta, zmluva o sprostredkovaní s prílohou, zmluva o výkone opatrovania, výpis z účtu VÚB, a.s.,\nzmluva o bežnom účte VÚB, a.s., Zmluva o úvere Quatro č. 5580505829 z 29. augusta 2014, zmluva s\nConsumer finance holding z 29. júla 2018, Zmluva o úvere č. 5590505980 z 29. septembra 2014, Zmluva\n\no hypotekárnom úvere zo 6. februára 2004, Zmluva o poskytovaní verejných služieb z 11. novembra\n2013, daňové priznanie za rok 2013 a potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2013. Dokazovanie\nčítaním týchto listín alebo oznámením ich obsahu nevykonával s poukazom na § 204 CSP, nakoľko tieto\nlistiny mali strany k dispozícii a listiny, ani ich obsah neboli spochybnené.\n5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka T.. P. R., ktorý uviedol, že približne od mája 2014 do\napríla 2018 vykonával pre žalobcu činnosť viazaného finančného poradcu, sprostredkovával uzatváranie\nzmlúv pre spotrebiteľov (pracujúcich, dôchodcov) a uzatváranie podnikateľských zmlúv pre podnikateľov\n(s.r.o., živnostníkov a opatrovateľky pracujúce v zahraničí, ako aj pre iné oblasti).\nV rámci uzatvárania úverových zmlúv pri spotrebiteľských úveroch od žiadateľov vyžadovali: občiansky\npreukaz, pracovnú zmluvu, výmer o dôchodku, príjem, výpis z účtu, 3 výplatné pásky, potvrdenie o príjme\nv prípade, keď neboli výplatné pásky a mzda nebola vyplácaná na účet, a pri dôchodcoch sa vyžadoval\nvýpis z účtu a výmera dôchodku, a v prípade ak dôchodok nebol vyplácaný na účet, vyžadovalo sa\npotvrdenie z pošty. Pri podnikateľských úveroch požadované doklady záviseli od zamerania a vyžadovali\nsa: občiansky preukaz, výpis z účtu, daňové priznanie, zdokladovanie aktuálneho príjmu, živnostenský\nlist, výpis z OR SR a potvrdenie o zaplatení odvodov sociálnych odvodov. V čase podpisu zmluvy o\núvere so žalovanou boli spotrebiteľské úvery poskytované len pracujúcim a dôchodcom, podnikateľom\na živnostníkom neboli ponúkané spotrebiteľské úvery, ale len podnikateľské. Svedok ďalej uviedol, že\nklientov oboznamoval s podstatnými náležitosťami zmluvy. Na otázku, či pokiaľ ide o opatrovateľky,\ndostával inštrukcie od žalobcu ako postupovať pri uzatváraní zmlúv uviedol, že rozdiely v prípade s.r.o.,\nživnostníkov a opatrovateliek neboli, líšilo sa to len v dokladoch, ktoré žalobca požadoval, opatrovateľky\npreukazovali niečo naviac, avšak vždy to bol podnikateľský úver. Na otázku, či sa žalovanej dopytoval,\nnačo potrebuje finančné prostriedky z úveru uviedol, že sa o tom určite rozprávali, nakoľko v žiadosti o\núver sa nachádza účel úveru, avšak na konkrétnosti si nespomenul.\n6. Navrhované znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovanej na žiadosti o poskytnutie úveru\nznalcom z odboru písmoznalectvo súd nevykonal, keďže žalovaná nezložila preddavok na trovy\ndokazovania, na základe uznesenia z 15. novembra 2021, č.k. 3CbZm/899/2015-307.\n7. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaná vystavila v Leviciach 29. januára 2015 na rad žalobcu\nvlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 14.986,80 eur, splatnú 13. júla 2015 v ČSOB, a.s.,\npobočka Námestie SNP 28, Bratislava. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: 212125-59082. Zo zmenky\nvyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a o remitentovi. Údaj\no mieste a dátume vystavenia, dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej\nstrane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.\nZmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový\na šekový (ďalej len „ZZŠ“) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a\nmá právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa\nsplatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ).\nZ dôkazov obsiahnutých v súdnom spise mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zo\nzmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva\no revolvingovom úvere č. 212125-52082 z 29. januára 2015, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou,\ns uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom bola zapísaná ako živnostníčka.\nPredmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. Žiadosť o\nposkytnutie úveru z 28. januára 2015, ku ktorej pripojila živnostenský list a daňové priznanie za rok 2013,\nžalovaná podávala ako fyzická osoba - podnikateľ.\nSúd pripustil, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa nie je vylúčené, že\nby mohla byť zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere sa však veriteľ\nzaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie\nsa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísaním\nzmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Skutočnosť, že zmluva ako aj žiadosť boli vopred\npripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden\nvplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy\nkonala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahu\nje bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným\nobsahom žalovaná vyslovila súhlas.\n\n8. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.\nZ dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní\nzmluvy svojím správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná\nna podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. V tejto súvislosti súd poukazuje na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. januára 2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení,\nči podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa\ndovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť\ndojem, že koná na podnikateľské účely.\nV tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke\nna podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej nemohlo byť žalobcovi zrejmé,\nže žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaná sa ochrany ako\nspotrebiteľ začala dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie\ncharakteru kauzálneho vzťahu medzi stranami je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a\nsprávanie sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy\nžalobca vedel alebo mohol vedieť, že žalovaná v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu.\nPráve naopak, priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o vzťah obchodnoprávny. Na uvedenom nemení nič\nani skutočnosť, že žalovaná v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere uzatvorila aj iné úverové\nzmluvy, kde nevystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ. Ak žalovaná svojím správaním u žalobcu ako\ndruhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa\ndovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Bolo teda na žalovanej, aby v konaní preukázala, že sa nejedná o\núver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienila použiť na\nosobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti\nmal vedomosť. Žalovaná podľa názoru súdu nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by\nnaznačovali, že z jej správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na\npodnikateľské účely. V tomto smere je zároveň potrebné uviesť, že skutočnosť, že poskytnuté finančné\nprostriedky v konečnom dôsledku dlžník použije na iné účely, ako deklaruje v zmluve o úvere, nemení\ntento záväzkový vzťah na spotrebiteľský. Rozhodujúce sú okolnosti dané v čase uzavretia zmluvy\na nie následné konanie dlžníka, ktoré už žalobca nemôže ovplyvniť a nekontroluje. Pritom žiaden\nprávny predpis veriteľovi pri poskytovaní úveru podnikateľským subjektom neukladá povinnosť zisťovať\npodnikateľský zámer dlžníka a rovnako zisťovať, či účet, o ktorom dlžník poskytne údaje, aby mu boli\nnaň poukázané finančné prostriedky, je jeho osobným účtom alebo účtom podnikateľským. Navyše zo\nžiadnych okolností, ktoré by boli v konaní preukázané, nevyplývalo, že by veriteľ mal vedomosť o tom,\nže účet dlžníka je jeho osobným účtom. Je irelevantné, či dlžník v skutočnosti peňažné prostriedky na\npodnikanie potrebuje alebo nie, ale rozhodujúce je, ako vystupuje voči veriteľovi a na aký účel deklaruje,\nže peňažné prostriedky použije.\nVzhľadom na uvedené potom súd všetky námietky žalovanej týkajúce sa spotrebiteľského charakteru\nkauzálneho vzťahu a na to nadväzujúce námietky ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok\npovažoval za bezpredmetné.\nĎalej súd uviedol, že predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na\nzabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaná ako\nvystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 ZZŠ vznášať kauzálne námietky bez toho, aby\npreukázala, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu. Námietka spochybňujúca\nvýšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovanou v zmluve o\núvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa\nodmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných\npohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel, t.j. 3.000,- eur.\n9. Zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jej\npodnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 9.936,- eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48\nmesačných splátkach vo výške 207,- eur. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť\nžalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 6.936,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena\nmala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1.\nzapočítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovanej 9.936,- eur sa započítala pohľadávka\nžalobcu na zmluvnú odmenu 6.936,- eur), takže žalobca v skutočnosti vyplatil na účet uvedený v zmluve\no úvere 3.000,- eur.\n10. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasl.\nOBZ. Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka\n\no záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu\nodchýliť, pokiaľ z § 263 OBZ nevyplýva opak.\n11. Napriek tomu dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon.\nV dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné\nprostriedky len vo výške 3.000,- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 6.936,- eur z úveru\n9.936 eur predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,45 %, ale z úveru 3.000 eur už úrok 6.936\neur predstavuje 57,80 %, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery.\nTakýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou\njeho dojednania.\n12. Úver je odplatný právny úkon. Akúkoľvek logiku postráda úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť\núveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý\ndeň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o\núvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy údajne poskytnutého\núveru predstavuje 57,80 %. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v\nrozsahu 57,80 % zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z\nhľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Hmotnoprávny\nzáklad pre takýto záver dáva ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon,\nktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým\nmravom.\nDojednanie určitej peňažnej sumy, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi a výška úroku sú podstatné náležitosti\núverovej zmluvy. Žalobca zámerne pri ich dojednávaní využil princíp zmluvnej voľnosti, do zmluvy\nzakomponoval ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom dôsledku tým sledoval,\naby zákon dodržaný nebol. Na základe uvedeného súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej\nustanovení o zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil ustanovenia\nzmluvy o úvere v tejto časti ako neplatné pre obchádzanie zákona.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol priznať právnu ochranu nároku uplatneného žalobcom v\nčasti zmenkovej sumy predstavujúcej zmluvnú odmenu vo výške 6.936,- eur a tomu zodpovedajúcemu\npríslušenstvu. V uvedenej časti preto žalobu zamietol.\n14. V ostatnom súd žalobu posúdil ako dôvodnú. V spore bolo preukázané, že žalobca žalovanej reálne\nposkytol peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur, pričom žalovaná zaplatila len prvé dve splátky a\nčasť tretej splátky, v celkovej výške 514,- eur a so splácaním dlžnej sumy sa dostala do omeškania.\nSúd priznal žalobcovi aj časť zmenkovej sumy predstavujúcu zmluvnú pokutu vo výške 496,80 eur. V\ntomto smere súd poukázal na to, že žalobca vzal v prevažnej časti žalobu späť v sume zodpovedajúcej\nzmluvným pokutám (4.968,- eur) a v rámci zmenkovej sumy si už uplatňoval len jednu zmluvnú pokutu\nso splácaním úveru v uvedenej výške, čo vzhľadom na omeškanie žalovanej so splácaním úveru súd\nnepovažoval za neprimerané, nakoľko treba vziať do úvahy zabezpečovaciu funkciu inštitútu zmluvnej\npokuty ako aj na to, že dlžník, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, musí znášať\ndôsledky svojho konania aj v podobe zmluvných sankcií. Žalobca má preto nárok na zaplatenie zvyšnej\nčasti zmenkovej sumy spolu s príslušenstvom.\n15. Námietku premlčania súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa čl. I § 70 ods. 1 ZZŠ v spojení s čl. I §\n77 a § 78 ods. 1 ZZŠ, sa zmenečné nároky proti priamym dlžníkom z vlastnej zmenky premlčujú v troch\nrokoch odo dňa zročnosti zmenky. V danom prípade sa zmenka stala zročnou (splatnou) 13. júla 2015\na žalobca podal žalobu na súd 2. septembra 2015, teda pred uplynutím premlčacej lehoty.\n16. K námietke miestnej nepríslušnosti súd uviedol, že podľa § 470 ods. 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len CSP) konanie začaté do\n30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do\n30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Konanie začalo 2. septembra 2015, preto na\nurčenie príslušnosti súdu je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných\nv čase začatia konania. Podľa § 87 písm. d) OSP je popri všeobecnom súde odporcu na konanie\npríslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.\nPlatobným miestom zmenky je v tomto prípade Bratislava, pričom v zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 371/2004 Z. z. je miestne príslušný na konanie o veciach týkajúcich sa zmeniek pre obvod Krajského\n\nsúdu v Bratislave Okresný súd Bratislava V. Vzhľadom na to, že námietka nebola dôvodná, súd na ňu\nneprihliadal a pokračoval v konaní bez rozhodnutia o námietke miestnej nepríslušnosti.\n17. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1\nCSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaných po začatí konania, v ktorej vzal žalobca žalobu späť\n(100 eur), zavinila zastavenie konania žalovaná, pričom v tejto časti možno pripísať úspech žalobcovi.\nV časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal žalobca návrh späť bez odôvodnenia (4.968,eur), zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom na to, že súd žalobe vyhovel v časti 2.982,80 eur,\nprocesný úspech žalobcu predstavuje 19,9 % a neúspech predstavuje 80,1 %. Žalovaná tak v spore\ndosiahla čistý procesný úspech vo výške 60,2 %.\nO výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n18. Proti I. a III. výroku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.\nUviedla, že súd mal vyhodnotiť jej zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, z čomu sa potom odvíja úplne\niné právne posúdenie veci s nadväznou povinnosťou poskytovať ochranu slabšej strane - spotrebiteľovi\nnajmä z pohľadu nárokov vyplývajúcich zo zmenky.\nPodľa žalovanej Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 29.1.2015 je spotrebiteľskou zmluvou o úvere,\nnakoľko ju uzatvárala ako spotrebiteľ bez akéhokoľvek súvisu s jej prácou opatrovateľky a žalobca je\nsubjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania úveru spotrebiteľom. V rozhodnom čase pracovala ako\nopatrovateľka v Rakúsku. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy ako nepodnikateľ uzatvorila zmluvu\nso subjektom v Rakúsku k výkonu činnosti opatrovateľa. K tejto činnosti nepotrebovala žiadne investície,\na teda žiadny investičný úver, nakoľko všetky náklady hradí opatrovaný. Žalobca zneužil jej oprávnenie\nna výkon opatrovateľských činností v snahe obísť spotrebiteľský režim zmluvy.\nPodľa rozsudku NS SR 8Sžo/45/2014 z 19.8.2015, kde z odôvodnenia žalovaný vyberá: „Krajskému\nsúdu bolo z úradnej činnosti známe, že žalobca si opakovane počína tak, že pri uzatváraní zmlúv o úvere\npostupuje tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na preukázanie toho,\nže úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak tvrdí.\nBezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon\npovolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny\nsúvis má s takýmto povolaním či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu\n- poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu má taký\nvplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec. Akékoľvek dokazovanie ohľadne „povolania“\nspotrebiteľa by bolo nadbytočné a neefektívne. Z podkladov rozhodnutia nesporne vyplýva, že žalobca\nv súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere so spotrebiteľom nekonal v súlade s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti a narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnej službe. Krajský súd\nuviedol, že rovnako mu je známe konanie žalobcu, ktorým presviedča, navádza alebo inak pôsobí na\nspotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo\npodnikanie, t.j. aby bol tento úver v režime obchodného práva a nie práva spotrebiteľského.“\nŽalovaná ešte preukázala, že účel úveru nebol podnikateľský a z poskytnutých finančných prostriedkov\ndošlo k úhradám iných dlhov zo spotrebiteľských úveroch. Úver vo výške 3.000,- eur žalovaná prijala\nna svoj bežný nepodnikateľský bankový účet. Podľa bankového výpisu z prijatých prostriedkov uhradila\ndlh z poistenia voči Generali Slovensko poisťovňa a.s., uhradila paušál na telefón, uhradila splátku dlhu\nvoči Consumer finnance holding, ďalej uhradila splátku žalobcovi, uhradila ďalšiu splátku voči Consumer\nfinnance holding a okrem iného uhradila splátku za ďalší úver od EÚ Hypo úvery. Z bankového výpisu\nvyplýva, že žalovaná v zásade len uhrádzala skoršie dlhy a do ničoho neinvestovala.\nSúdu bolo ďalej preukázané, že žalovaná ako spotrebiteľ v rozhodnom čase uzatvorila i spotrebiteľskú\nZmluvu o úvere Quatro č. 5580505829 z 29.8.2014, zmluvu s Con sumer finance holding z 29.7.2018,\nZmluvu o úvere č. 5590505980 z 29.9.2014, Zmluvu o hypotekárnom úvere z 6.2.2004 a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 11.11.2013. Splátky týchto úverov figurujú na bankovom výpise, ktorý bol\nsúdu zasielaný. Všetky priložené úvery sú spotrebiteľskými úvermi. Dodávatelia i v týchto veciach mali\nvedomosť o výkone činnosti opatrovateľky, napriek tomu ale (na rozdiel od žalobcu) nenútili žalovaného\ndo podpisu zmluvy podľa Obchodného zákonníka, keď úvery plynuli na osobnú spotrebu.\nTakmer identickú vec riešil Krajský súd Košice sp. zn. 9CoSr/1/2020.\nŽalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.\n19. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.\n\nŽalobca so záverom súdu týkajúci sa II. a III. výroku rozsudku nesúhlasil, pretože skutočným dôvodom\nzapočítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a\neliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto\npostup na strane žalobcu považuje za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska\nho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho\nvýsledku.\nV rámci svojej argumentácie súd vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovanej reálne sumu 3.000,eur a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 6.936,- eur, v\ndôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 57,80 % pri dobe splácania 48 mesiacov. Mal za to, že\ntakéto posúdenie veci je nesprávne a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.\nZmluva o úvere podľa ust. § 497 OBZ je typom konsenzuálneho kontraktu, na rozdiel napr. od zmluvy\no pôžičke, ktorá je kontraktom reálnym. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 212125-52082 je v bode\n1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 9.936,- eur.\nZmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu\nročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu\n9.1 zmluvy a následné vyplatenie sumy 3.000,- eur na účet žalovanej.\nRočný úrok potom pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a\núdaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 34,90 % - tak ako to bolo matematicky\nšpecifikované a odvodené vo vyjadrení žalobcu doručenom na súd dňa 15.03.2022.\nDaný úrok 34,90 % p.a. nie je možné považovať za neprimeranú hodnotu (dokonca ani v oblasti\nspotrebiteľských vzťahov, pričom v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah).\nV tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až\nna dobu 48 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je\nnedovolený a úžernícky.\nK samotnému úkonu započítania uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah\nzmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej, pretože bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (9.936,eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (6.936,-eur).\nPo započítaní bola povinnosť platiť dlh znížená len na výšku úveru (t.j. žalovaná už ďalej nebola povinná\nplatiť úrok /zmluvnú odmenu/, ale len istinu úveru), keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená.\nV prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaná bola povinná platiť úver spolu úrokom vo\nforme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovanej platiť úver, t.j. 9.936,eur s úrokom, t.j. 6.936,- eur podľa podmienok dohodnutých v zmluve jednoznačná a nesporná.\nV súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým\nznakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý\naj do ust. § 502 OBZ a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými\nprávami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v\npodobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej\nvôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy\nnastáva ich splatnosť.\nMal za to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanej v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi ustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej žalovanou\nbez výhrad, a preto považuje zamietnutie žaloby za nedôvodné.\nStotožnil sa s tým, že dlžníkom zo zmluvy o úvere bol podnikateľ, ktorý ju uzatváral za určitým\nekonomickým účelom a zámerom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Možno teda dôvodne\npredpokladať, že si dostatočne zvážil výhody a riziká s tým spojené, resp. si tieto okolnosti dal posúdiť\nalebo mohol dať posúdiť kompetentným osobám (právnik, ekonóm, daňový poradca a pod.). Žalovaná\nsa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodla túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť,\nhoci mala možnosť návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť. Výklad uvedeného\nskutkového stavu v tom zmysle, keď na jednej strane účastník zmluvy (dlžník) akceptuje zmluvu so\nvšetkými jej ustanoveniami a na druhej strane má byť právne aprobované, keď v prejednávanom prípade\nnásledne dôjde k zmene názoru na výšku úrokov, by znamenal porušenie princípu právnej istoty nielen\nv oblasti obchodno-záväzkových vzťahov. Takýto výklad by mal konzekvencie v podobe negatívnych\nzásahov do samotného práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť chráneného Ústavou SR, čo\npovažuje za neprípustné. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že k\nprincípu právnej istoty patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. PL ÚS 12/05, I. ÚS 30/99).\nZmluva o úvere je v zmysle úpravy v Obchodnom zákonníku tzv. absolútnym záväzkom.\nAk veriteľ a dlžník nedohodnú výšku úrokov v zmluve, je dlžník povinný platiť úrok vo výške stanovenej\nObchodným zákonníkom. Tá nie je stanovená fixne, ale je závislá na tom, aké úroky obvykle požadujú\n\nbanky v mieste dlžníka v dobe uzavretia zmluvy za úvery nimi poskytované (porov. § 502 Obchodného\nzákonníka). Vo vzťahu k § 502 OBZ súdna prax ďalej konštatovala, že prípadná dohoda o úroku vo výške\nprevyšujúcej povolenú hodnotu nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, ale ani neplatnosť\ndojednania o úrokoch, ale nastúpenie právneho dôsledku vyjadreného v uvedenom ustanovení.\nPodľa § 502 ods. 1 OBZ: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich\núroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe\nzákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré\nposkytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než\nprípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej\nvýške.“\nÚprava zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku sa od úpravy zmluvy o pôžičke teda významne líši\ntým, že ustanovenie § 502 ods. 1 OBZ priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy, ak nie je\nich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo ak výška úrokov prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu\núrokov. Zakotvuje tiež\n(v poslednej vete) výslovne i riešenie situácie vzniknuté tým, že strany dojednajú v úverovej zmluve\núroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona. Takáto úprava pre vzťahy založené\núverovou zmluvou uzavretou podľa § 497 a nasl. OBZ posilňuje princíp obsahovej oddeliteľnosti tej\nčasti právneho úkony (zmluvy o úvere), ktorá sa týka úrokov. Zákon výslovne uvádza, že v prípade\núrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššie\nprípustnej výške. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch.\nUvedené súd nerešpektoval, a preto po právnej stránke dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti\ndojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu) a vzájomnom započítaní\npohľadávok. Takýto postup nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v cit. zákonných ustanoveniach.\nV kontexte s argumentáciou žalobcu poukázal aj na právny názor judikovaný v podobnej právnej veci\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.04. 2019, kde súd v bode 15.\nodôvodnenia uviedol: „Nedôvodné je tiež tvrdenie žalovaného, že výška odplaty za poskytnutie úveru\nbola v pomere k výške úveru extrémne vysoká a rovnako ako výška uplatňovaných sankcií, je v rozpore\ns dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný\nje podnikateľ, znalý svojich práv, a ak by tento nepovažoval výšku dojednanej odmeny za zodpovedajúcu\nobvyklým úrokom a ďalším podmienkam, nebol by zmluvu uzavrel.“\nŽalobca s poukazom na vyššie prezentované tvrdenia odmieta záver súdu, že bol využitý princíp\nzmluvnej voľnosti a zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré sú síce zákonom dovolené, ale v konečnom\ndôsledku sa tým sledovalo, aby zákon dodržaný nebol.\nŽalobca si uplatnil svoje oprávnené nároky na základe platných právnych úkonov (zmluva o úvere,\nzmenka) a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Započítanie vzájomných pohľadávok je\nlegitímnym úkonom a nie je možné na jeho základe vyvodzovať záver o neplatnosti ustanovenia o\nvzájomnom započítaní pohľadávok a ustanovenia o zmluvnej odmene (ktorú vo výške 34,90 % p.a.\npovažuje za primeranú), zvlášť s poukazom na § 502 Obchodného zákonníka a argumentáciu uvádzanú\nv bode 2 a 4 tohto odvolania.\nŽalobca v nadväznosti na uvedené skutočnosti podal podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolanie\na navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/899/2015-349 zo dňa\n21.03.2022 v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej\nčasti, a teda žalobe v zamietnutej časti vyhovie a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov\nprvoinštančného konania a tiež náhradu trov odvolacieho konania.\nAlternatívne žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu\nprvej inštancie na nové konanie.\n20. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2022 uviedla, že je presvedčená, že zmluvný vzťah bol\nvzťahom spotrebiteľským, čo znamená, že v žiadnom prípade nemohlo byť zabezpečenie záväzku\nspojené so zmenkou. Prvostupňový súd sa síce nestotožnil s argumentáciou ohľadom spotrebiteľského\ncharakteru zmluvného vzťahu, správne však posúdil, že je nutné poskytnúť žalovanému ochranu,\nnakoľko je zjavné, že pri poskytnutí istinu vo výške 3000,- eur je uplatnený nárok výslovne nemorálny.\nRočný úrok vo výške 34,90 % je taktiež neprimerane vysoký. Priemerné úrokové sadzby v danom období\nsa pohybovali na úrovni 10 %, teda nadiktovaná úroková sadzba je trojnásobkom priemeru. K obsahu\nzmluvy sa žiadne rokovania neviedli a je zjavné, že zo strany žalobcu išlo o formulárovú zmluvu, kde\nsa vypĺňajú požadované identifikačné údaje.\n\nV ostatnom žalovaná odkazuje na svoje skoršie podania a najmä podané odvolanie, ktoré obsahuje\njeho rozsiahlejšie stanovisko vo veci samej a obsahuje i záverečný návrh pre odvolací súd. Uplatňuje\nsi náhradu trov odvolacieho konania.\n21. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379\na § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského\nsúdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 3CbZm/840/2015-85 zo\ndňa 07. októbra 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n24. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Podľa § 497 OBZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho\nprospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky\nvrátiť a zaplatiť úroky.\n26. Vzhľadom na ustanovenie § 263 OBZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v §\n503 OBZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a\nbudú zaplatené započítaním.\n27. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/577/2015-172 zo dňa 30.4.2019, pretože vykazuje známky\nvecnej správnosti. V odvolaní žalobca a žalovaná neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi,\nktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom i odvolacím súdom\niný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty\nnie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného\nrozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n28. Je nesporné, že žalovaná vystavila v Leviciach dňa 29. januára 2015 vlastnú zmenku s doložkou\n„bez protestu“ na sumu 14.986,80 eur, splatnú 13. júla 2015 v ČSOB, a.s. pobočka Námestie SNP 28,\nBratislava, označenú číslom zmluvy 212125-59082. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v\nčl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú\nzmenku. Súd konštatoval, že žalobca je prvým majiteľom zmenky, má právo postihom žiadať zmenkovú\nsumu, ak zmenka nebola zaplatená.\nZo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a o\nremitentovi. Údaj o mieste a dátume vystavenia, dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené\nperom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.\nZmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový\na šekový (ďalej len „ZZŠ“) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a\nmá právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa\nsplatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ).\n29. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že zaviazanosť zo zmenky nevznikla v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou. Vyplýva to jednak z toho, že kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o\nrevolvingovom úvere č. 212125-52082\nz 29. januára 2015, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra Rakúskej\nrepubliky, v ktorom bola zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon\npodnikateľskej činnosti dlžníka, čo vyplýva z bodu 1.1. Zmluvy o revolvingovom úvere. Taktiež zo žiadosti\no poskytnutie úveru zo 28. januára 2015 vyplýva, že žiadateľom bola žalovaná ako podnikateľský subjekt,\npričom účel čerpania úveru bol uvedený ako „investičný“. Ak by žalovaná chcela uzatvoriť zmluvu o úver\n\nako fyzická osoba, živnostenský list by nepripojila. Na tom, že išlo o podnikateľský úver nič nemení ani\nto, že žalovaná uzatvorila aj iné úverové zmluvy, kde nevystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ.\nSúd správne uviedol, že rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu medzi\nstranami je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Z predložených\ndôkazov nevyplýva, že žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojím správaním u žalobcu\nvzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. Bolo na\nžalovanej, aby preukázala, že sa nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský\núver a finančné prostriedky mienila použiť na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca\nv čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Žalovaná nepreukázala, že z jej správania\nmusel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely.\nV tejto súvislosti odvolací súd, zhodne so žalobcom, poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej\núnie z 20.1.2002 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy\nako spotrebiteľ treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa správala\ntak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.\nV tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke\nna podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej nemohlo byť žalobcovi zrejmé,\nže žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaná sa ochrany ako\nspotrebiteľ začala dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie\nkauzálneho vzťahu medzi stranami je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie\nsa strán. Ak žalovaná svojím správaním u žalobcu oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na\npodnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ.\nOdvolací súd dodáva, že ani nevedomosť žalovanej ohľadne toho, v akom režime uzatvára úverovú\nzmluvu nespôsobuje konverziu obchodnoprávneho vzťahu na spotrebiteľský. Opätovne je potrebné\npoukázať na to, že už v bode 1.1. Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi\nna účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky... Tento účel je deklarovaný už v\nprvých ustanoveniach na prvej strane zmluvy, pričom pri troche obozretnosti musí účastník zmluvy túto\nskutočnosť zaznamenať.\n30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považoval všetky námietky týkajúce sa spotrebiteľského\ncharakteru kauzálneho vzťahu za bezpredmetné.\n31. Ďalej odvolací súd skúmal, či sa súd správne vysporiadal s námietkou žalovanej spochybňujúca\nvýšku úroku, t.j. odmenu za poskytnutie úveru.\n32. K rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.04.2019, na ktoré\npoukázal žalobca a v ktorom je vyslovený iný právny názor, ako prezentoval súd v tomto konaní odvolací\nsúd dodáva, že v ďalších svojich rozhodnutiach (4CoZm/12/2020, 4CoZm/8/2022) krajský súd zmenil\nna výšku úroku, t.j. odmenu za poskytnutie úveru, svoj právny názor. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž\nnevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po\nprehodnotení veci môže dospieť k inému záveru.\n33. Zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jej\npodnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 9.936,- eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48\nmesačných splátkach vo výške 207,- eur. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť\nžalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 6.936,- eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena\nmala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1.\nzapočítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovanej 9.936,- eur sa započítala pohľadávka\nžalobcu na zmluvnú odmenu 6.936,- eur), takže žalobca v skutočnosti vyplatil na účet uvedený v zmluve\no úvere 3.000,- eur).\nNapriek ust. §§ 497 a 503 OBZ sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu, že účelom zmluvného\ndojednania bolo obísť zákon. Dôsledkom započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalovaná reálne\nprevzala od žalobcu peňažné prostriedky len vo výške 3.000,- eur. Z toho vyplýva, že ročný úrok 6.936,eur z úveru 9.936,- eur predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,45 %, ale z úveru 3.000,- eur\nuž úrok 6.936,- eur predstavuje 231,2% za 48 mesiacov, t.j. ročný úrok 57,80 %. Teda viacnásobne\nprekračuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený a sankcionovaný\nje neplatnosťou jeho dojednania. Ročný úrok by mal byť vypočítaný zo sumy, ktorú žalovaná reálne od\nžalobcu dostala. Je neprijateľné úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v\ndeň poskytnutia úveru. Z poskytnutého úveru žalobca zinkasuje už prvý deň približne polovicu sumy,\n\nktorá je uvedená ako predmet zmluvy. Ak suma zmluvnej odmeny z celkovej sumy údajne poskytnutého\núveru predstavuje viac ako 50 %, potom odmena, resp. odplata za úver v uvedenom rozsahu zjavne\nvybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a\nniet dôvodu na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov.\nOdvolací súd dodáva, že inštitút dobrých mravov je v Občianskom zákonníku okrem ustanovenia § 39 OZ\n<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964> sankcionujúcom absolútnou neplatnosťou právne\núkony priečiace sa dobrým mravom, vo všeobecnosti vyjadrený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov (...) nesmie byť v\nrozpore s dobrými mravmi. Ak teda ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v\nrozsahu 57,80 % je neakceptovateľná z hľadiska dobrých mravov, ako to vyplýva z § 39 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,\nalebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že na absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa odvolacieho súdu\nnebolo možné postupovať podľa návrhu žalobcu tak, aby súd túto výšku úrokov podľa svojich kritérií\nupravil, nakoľko dojednanie o zmluvnej odmene posúdil súd správne ako zneužitie práva, resp. výkon\npráva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda nepožíva právnu ochranu. Preto súd rozhodol správne,\nkeď nepriznal právnu ochranu nároku v časti zmenkovej sumy predstavujúcej zmluvnú odmenu vo výške\n6.936,- eur a tomu zodpovedajúce príslušenstvo, a žalobu v tejto časti zamietol.\nV ostatnom odvolací súd poukazuje na bol 34. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.\n34. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, 2, 262 ods. 2 CSP tak, že\nžiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani jedna zo strán nebola\nv odvolaní úspešná.\nPoučenie:\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.\n2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CbZm/899/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-28", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.30.1999.1"}, {"guid": "3ae9f08c-04ad-4986-8bb2-2fa46d724496:fbd21393-3731-43bf-9cc5-a1c86c39a9bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1515222204.1", "spisova_znacka": "4CoZm/8/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/8/2022 z 23. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1515222204.1"}, {"guid": "a5abc354-2454-4d45-a983-e4a77c9bdbe8:bfdd71fd-f070-42fb-b0fa-77bc483882aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoZm/12/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/12/2020 z 3. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a5abc354-2454-4d45-a983-e4a77c9bdbe8:bfdd71fd-f070-42fb-b0fa-77bc483882aa"}, {"guid": "3db96221-59d1-4b2d-9921-721cf0566acc:81807172-95f9-478f-bf70-8d61e1ea7efc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:1115208901.2", "spisova_znacka": "9CoSr/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoSr/1/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:1115208901.2"}, {"guid": "50bb8f58-3f9b-4077-abf0-9775de16004f:7a0d8378-3d14-402a-8e7d-aa24893197da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1", "spisova_znacka": "4CoZm/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/31/2018 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515214586.1"}, {"guid": "dfeec29b-100f-4e7a-b627-20bb3f600ee1:db3379fe-c6dd-40b6-9bcf-ac27c7cf51f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CbZm/577/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3CbZm/577/2015 z 30. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dfeec29b-100f-4e7a-b627-20bb3f600ee1:db3379fe-c6dd-40b6-9bcf-ac27c7cf51f9"}], "citovane_v": []}