{"guid": "c69e3683-baff-4b29-81b2-84023ecdca14:24be24dd-5f49-4a34-bab7-dbfd0dd8394e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1", "spisova_znacka": "16Co/65/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/65/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 16Co/65/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1", "identifikacne_cislo": "1424202096", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 73/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5e4197ad-90ce-4a1d-bf0f-a686f9ed34c6", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24be24dd-5f49-4a34-bab7-dbfd0dd8394e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/65/2025\n1424202096\n30. 09. 2025\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1424202096.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: R. S., D.. XX.X.XXXX, S. XXXX/\nXX, N., zastúpenej: AK | AK\ns. r .o., Suché mýto 6, Bratislava, IČO: 54 844 762, proti žalovanému: H. G., D.. XX.X.XXXX, S. XXXX/\nXX, N., zastúpenému advokátkou Mgr. Miroslavou Antlovou, Ílová 11, Bratislava, o určenie splatnosti\ndlhu, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 48C/14/2024-80, zo\ndňa 24.1.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá\nnárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2024 sa\nžalobkyňa domáhala určenia splatnosti dlhu žalovaného z titulu náhrady za zákonný dedičský podiel\nžalobkyne k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v petite žaloby vo výške 90.000 eur, uplynutím 6\nmesiacov od právoplatnosti rozsudku.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nuviedol, že podaním došlým súdu dňa 29.8.2024 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu\nspäť, nakoľko medzi stranami sporu došlo dňa 27.8.2024 k uzatvoreniu Dohody o splnení záväzku,\nktorú pripojila k podaniu. Zároveň žiadala o zastavenie konania a priznanie nároku na náhradu trov\nv rozsahu 100 %. Ako dôvod priznania tohto nároku uviedla správanie žalovaného, ktorý sa podľa\njej názoru pred podaním žaloby zámerne vyhýbal riešeniu veci mimosúdnou cestou. Z uvedeného\ndôvodu adresovala žalovanému dňa 24.10.2023 predžalobnú výzvu, na ktorú reagoval e-mailom\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu. Z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 17.11.2023\n(ktorá tvorí súčasť súdneho spisu) vyplynulo, že sa snažila vec vyriešiť mimosúdnou cestou, pričom\nnavrhla alternatívy mimosúdneho urovnania. Na predmetné návrhy žalovaný reagoval tak, že „nemá\ndôvod uzatvárať akúkoľvek dohodu, resp. darovaciu zmluvu nad rámec dedičskej dohody obsiahnutej v\nrozhodnutí o prejednaní dedičstva (v uznesení), avšak má záujem na zmierlivom riešení veci“. Žalobkyňa\ndodala, že napriek tomu, že žalovaný uvádzal, že má záujem vec riešiť mimosúdnou cestou, nenavrhol\nžiadne možné formy dohody a neprejavil žiaden záujem vec vyriešiť mimosúdne a k zosplatneniu dlhu\npristúpil až po tom, čo sa o podanej žalobe dozvedel od svojho právneho zástupcu, ktorý dňa 11.6.2024\nnahliadol do elektronického súdneho spisu. Poukázala na to, že žalovaný pod ťarchou podanej žaloby\nnielenže pristúpil k zosplatneniu dlhu, ale tento aj v celom rozsahu uhradil (žalobkyni bola suma pripísaná\nna účet dňa 28.8.2024), mala preto za zrejmé, že žalovaný svojim správaním vyvolal nevyhnutnosť\nspaťvzatia dôvodne podanej žaloby a z toho dôvodu mu možno dôvodne pričítať procesné zavinenie\ntrov konania v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p..\n\n3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dňa 9.9.2024 doručil žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby,\npričom potvrdil skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu, s výnimkou\ndohody strán o nároku na náhradu trov súdneho konania. Uviedol, že sa k tejto otázke vyjadril už vo\nsvojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.7.2024 a na svojom stanovisku a návrhu k otázke nároku na\nnáhradu trov konania trvá. Poukázal na to, že v danej veci opakovane argumentoval protistrane v emailovej komunikácii v rámci mimosúdnych rokovaní, konkrétne v e-mailovej správe zo dňa 23.8.2024\na zdôraznil, že táto zostala bez reakcie protistrany. Bol názoru, že argumentačne a aj predloženými\ndôkazmi obhájil svoj postoj nepriznať ani jednej strane sporu nárok na náhradu trov konania a to s\npoukazom na § 257 C. s. p.. Ako dôkaz priložil e-mailové komunikačné vlákno strán sporu v časovom\nrozpätí od 9.8. do 23.8.2024, v ktorom je práve v e-mailovej správe zo dňa 23.8.2024 preukázané,\nže žaloba bola podaná nedôvodne a predčasne (žalobkyňa vedela o pláne žalovaného vycestovať do\nAustrálie za účelom štúdia a jeho návrate v roku 2025), keď situácia, v ktorej sa ocitli s protistranou bola\nspôsobená neurčitosťou dikcie dedičskej dohody, ktorej znenie navrhla priamo žalobkyňa, a preto mal\nza to, že nie je dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania ani jednej strane sporu. Namietal\ntaktiež tvrdenie žalobkyne, že údajne svojim správaním vyvolal nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a z tohto\ndôvodu mu možno pričítať procesné zavinenie trov konania a akcentoval, že sa dohodli na späťvzatí\nžaloby priamo v mimosúdnej dohode, takže logicky, ak žalobkyňa súhlasila a dohodla sa na späťvzatí\nžaloby, nemôže následne argumentovať, že zavinil späťvzatie žaloby.\n4. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť predtým než začalo\npredbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej\ninštancie za použitia § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C. s. p. konanie zastavil.\n5. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania ozrejmil, že náhrada trov konania je ovládaná zásadou\núspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy\nkonania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z\nrôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia\nžaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu\nna to, z akého dôvodu bolo zastavené, pričom zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj\nna strane žalovaného.\n6. Použitie § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,\nkeď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či\nvo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania\nvýnimočne prihliadnuť (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006). Musí však\nísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať\ntak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných\nosobitného zreteľa treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a aký bol\npostoj strán k veci v priebehu konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym\nokolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie\nnejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Medzi dôvody hodné\nosobitného zreteľa možno teda zaradiť neprimeranú tvrdosť, ako aj podiel oboch strán na vzniku a\npriebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, osobitné pomery strany sporu a iné.\n7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal,\nnakoľko dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú v zmysle §\n257 C. s. p. náhradu trov konania nepriznať. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť,\nže k späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodu mimosúdnej dohody strán o predmete sporu, nakoľko táto\npredchádzala samotnému späťvzatiu žaloby. Z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu\nmimosúdnej dohody o urovnaní sporu bol názoru, že nemožno výlučne len jednej strane pričítať, že\nsvojím správaním zastavenie konania procesne zavinila, preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá\nnárok na náhradu trov konania. Záverom dodal, že o vrátení zaplateného kráteného súdneho poplatku\nžalobkyni rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n\n8. Proti výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, podala žalobkyňa\nodvolanie a žiadala uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, resp. zmeniť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s.\np.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Poukázala na to, že so žalovaným uzatvorili dňa 27.8.2024 dohodu o splnení záväzku, v zmysle ktorej\ndošlo k určeniu splatnosti záväzku a zároveň k splneniu záväzku vyplývajúceho z uznesenia Okresného\nsúdu Bratislava V, vydaného prostredníctvom notára M.. W. F., č. k. 2D/591/21-37, Dnot 150/21, zo dňa\n22.11.2021, t. j. žalovaný jej vyplatil náhradu za jej zákonný podiel vo výške 90.000 eur v dohodnutej\nlehote splatnosti. V ČI. II ods. 6 Dohody sa zaviazala zobrať žalobu o určenie splatnosti dlhu v celom\nrozsahu spať, a to po tom, čo jej žalovaný uhradí dlh vo výške 90.000 eur, čo sa stalo dňa 28.8.2024.\nSúčasne so späťvzatím žaloby si uplatnila voči žalovanému aj nárok a náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Dôvodnosť tohto nároku vyvodila zo správania žalovaného, ktorý sa pred podaním žaloby\nzámerne vyhýbal riešeniu veci mimosúdnou cestou. Zdôraznila, že zo vzájomnej e-mailovej komunikácie\nvyplynulo, že sa snažila vec vyriešiť mimosúdne a navrhla alternatívy mimosúdneho vyrovnania, ale\nnapriek tomu, že žalovaný deklaroval záujem o mimosúdne vyriešenie, žiadne nenavrhol a k určeniu\nsplatnosti dlhu pristúpil až potom, čo sa dozvedel o podanej žalobe, takže k dohode o určení splatnosti\na k samotnému plneniu došlo až pod ťarchou podanej žaloby. Podotkla, že právo na peňažné plnenie\nvo výške 90.000 eur jej vzniklo pôvodne dňa 22.11.2021, pričom medzitým niekoľkokrát kontaktovala\nžalovaného, aby plnil svoj záväzok a pokúšala sa o mimosúdne riešenie a žalobu podala až dňa\n20.2.2024; žalovaný tak nebol sám dobrovoľne ochotný plniť dlh viac ako 2 roky po tom, čo sa k tomu\nzaviazal dedičskou dohodou u notára a k podaniu žaloby pristúpila až takmer 4 mesiace po neúspešnom\nmimosúdnom urovnaní. Do pozornosti dala aj skutočnosť, že v petite žiadala o určenie splatnosti dlhu\naž 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, teda voči žalovanému postupovala mimoriadne zhovievavo.\n10. Argumentovala, že rozhodovanie o náhrade trov konania je všeobecne ovládané zásadou úspechu\nvo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7MCdo/1/2014). Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho\nriadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pokiaľ súd konanie\nzastavuje, zaoberá sa pri rozhodovaní otravách konania najprv otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil,\nže konanie muselo byť zastavené. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, žalobca\nnezavinil zastavenie konania ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, z dôvodu správania sa\nžalovaného. Aby pri späťvzatí žaloby nešlo o zavinenie žalobcu, musia byť splnené dve podmienky, a to\nže (i) žaloba bola podaná dôvodne a (ii) ku späťvzatiu došlo z dôvodu konania žalovaného. Zdôraznila, že\nnárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného,\npreto skutočnosť, či šlo o dôvodne podanú žalobu, je nutné posudzovať z procesného hľadiska - z\nhľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca\ndomohol uplatneného nároku, alebo nie. Pritom nie je významné, či žalovaný uspokojil žalobcu, ak aj\ntakúto právnu povinnosť nemal; podstatné je, či žalobcove požiadavky boli uspokojené (viď uznesenie\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/6000/2017).\n11. S poukazom na uvedené namietala, že súd prvej inštancie neodôvodnil či a ako posudzoval vyššie\nuvedené skutočnosti, z ktorých dospel k záveru o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej\nzo strán, teda v napadnutom rozhodnutí okrem nesprávneho právneho posúdenia aj absentuje riadne\nodôvodenie. Dôvodila, že zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného\nhľadiska. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou\nuplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí\nlen vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok,\npričom žalovanému bola pred podaním žaloby daná dostatočná možnosť predísť súdnemu konania a\npodaná žaloba tak nie je akokoľvek predčasná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/12/2008\na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/12/2018). V prejednávanej veci zaslala žalovanému\npredžalobnú výzvu, na ktorú odpovedal zvolením si právneho zástupcu a následne dokonca došlo k\npokusu o mimosúdne vyrovnanie, avšak žalovaný napokon k zosplatneniu dlhu a k plneniu nepristúpil,\npreto nemala inú možnosť ako podať žalobu.\n\n12. Dala tiež do pozornosti závery vyplývajúce z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 263/2016 a sp. zn. IV. ÚS 178/2019, ako aj z uznesení Krajského súdu v Českých Budejoviciach\nsp. zn. 22Co/623/2004 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/413/2012. S poukazom na uvedené\ndôvodila, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu oboch podmienok pre pričítanie procesného\nzavinenia vzniku trov konania žalovanému v zmysle\n§ 256 ods. 1 C. s. p., keď (i) došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia dôvodne podanej žaloby,\nktorou si uplatňovala oprávnený nárok a (ii) k zastaveniu došlo z dôvodu konania žalovaného, ktorý\nvyhovel požiadavke žalobkyne a uzavrel s ňou dohodu obsahovo zhodnú so žalobným návrhom a tento\nzáväzok v plnom rozsahu aj splnil. Uviedla, že nepriznanie trov konania považuje za nespravodlivú\nprocesnú sankciu prejavujúcu sa nezväčšením majetkových hodnôt na jej strane, čím došlo k porušeniu\npráva na spravodlivé konanie. Bola porušená zásada legitímnych očakávaní podľa Čl. 2 ods. 2\nZákladných princípov C. s. p., a to vzhľadom na uvádzanú súdnu prax, pretože v uzatvorenej dohode\nsa so žalovaným nedohodli na trovách konania, resp. v danej dohode sa nevzdala nároku na náhradu\ntrov konania, keď v tomto napadnuté rozhodnutie koliduje s ústavným právom vlastniť majetok.\n13. Odmietla záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na uzatvorenie mimosúdnej dohody nemožno\nlen jednej strane pričítať zavinenie na zastavení konania, v čom identifikoval dôvody hodné osobitného\nzreteľa podľa § 257 C. s. p.. Akcentovala, že bez ďalšieho nemožno judikovať, že samotné uzavretie\nmimosúdnej dohody zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov\nkonania ani jednej zo strán, keď v každom jednotlivom prípade uzavretia dohody je potrebné skúmať,\nv akej chronologickej postupnosti úkonov oboch strán došlo k jej uzavretiu, vyhodnotiť správanie oboch\nstrán pred začatím konania aj počas konania a posúdiť, či sa žalovaný zaviazal v dohode plniť uplatnený\nnárok v rozsahu, v akom je uvedený v petite žaloby (viď aj R 24/1964). Namietala, že žalovanému bol\nposkytnutý dostatočný čas a priestor na dohodu pred podaním žaloby, keď v novembri 2023 ponúkla\nžalovanému zmierlivé riešenie zosplatnenia dlhu v lehote 18 mesiacov, pričom toto žalovaný odmietol,\nno následne sa dobrovoľne dohodol nielen na zosplatnení, ale aj dlh plnil, ale až po podaní žaloby vo\nveci samej.\n14. Z uvedeného mala za zrejmé, že až podaná žaloba primäla žalovaného, ktorý nebol pôvodne ochotný\nplniť ani v 18 mesiacoch, plniť za menej ako 9 mesiacov odvtedy, čo takúto dohodu odmietol. Napadnuté\nrozhodnutie považovala za extrémne nespravodlivé a arbitrárne bez ďalšieho zdôvodnenia, pričom\nsúd prvej inštancie úplne rezignoval na systematický výklad práva, keď hmotnoprávne ustanovenia §\n3 Občianskeho zákonníka systematicky predchádzajú možnosti žiadať o súdnu ochranu, pričom ich\nvyužite nemôže byť sankcionované stratou nároku na náhradu trov konania žalobkyne a rovnako tak\nnemôže byť poskytnutá výhoda žalovanému, ktorý ich úplne odignoroval, k čomu do pozornosti dala aj\nprávne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010. K odvolaniu pripojila\nsprávu žalovaného zo dňa 24.10. a e-mailovú komunikáciu strán konania zo dňa 2., 8. a 17.11.2023.\n15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za\nvecne správne a spravodlivé, rešpektujúce právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Dôvodil,\nže žalobkyňa účelovo opakuje tvrdenia o tom, že sa mal vyhýbať mimosúdnej dohode, no vôbec\nnereagovala na tvrdenia a dôkazy (e-mailové komunikačné vlákno právnych zástupcov strán sporu\na študentské víza žalovaného), ktorými preukázal dôvodnosť a spravodlivosť rozhodnutia súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti a ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, preto bol názoru, že je\nnutné aplikovať § 151 ods. 1\nC. s. p. (skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.). Mal\nteda za nesporné, že žalobkyňa vedela o jeho vycestovaní do Austrálie, kde mal študovať do 10/2025\na súhlasila s riešením dedičských nárokov až po jeho návrate zo zahraničia. Zdôraznil, že už v čase\ndedičského konania žalobkyňa vedela, že je v tom čase insolventný, a prípadné vyplatenie dedičských\nvyrovnacích podielov (ak sa rozhodne byt nepredať), bude musieť riešiť načerpaním úveru a aj napriek\ntomu navrhla, aby byt nadobudol do výlučného vlastníctva s tým, že ustupujúcich dedičov vyplatí, avšak\n(čo zdôraznil) iba v prípade predaja bytu, pričom absentovala písomná dohoda dedičov o postupe v\nprípade inej dispozície s bytom a v prípade, ak sa rozhodne byt nescudziť.\n16. Poukázal na nový dôkaz: „Čestné prehlásenie“ jeho sestry, S. S., zo dňa 4.5.2025, ktorý preukazuje\njeho tvrdenia o predčasnosti podania žaloby a teda o spravodlivom rozhodnutí súdu prvej inštancie\no nepriznaní nároku na náhradu trov konania ani jednej strane sporu. Predmetný dôkaz svedčí v\n\nprospech jeho argumentácie, že žalobkyňa neakceptovala dohodu o riešení dedičských nárokov až po\njeho návrate s cudziny, pričom uviedol, že daný dôkaz nepredložil skôr, nakoľko bol presvedčený, že\nžalobkyňa bude akceptovať spravodlivé rozhodnutie súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd\nvyhodnotil daný dôkaz ako prípustný podľa § 366 C. s. p.. Dodal, že všetci dedičia, teda aj žalobkyňa,\nv dedičskom konaní súhlasili s prijatím II. výroku dotknutého dedičského rozhodnutia v časti jeho\npovinnosti plniť iba a výlučne pre prípad predaja bytu a nikto nevzniesol námietku jeho neurčitosti, resp.\nnevykonateľnosti. Zdôraznil, že ak by sa v dotknutom dedičskom rozhodnutí jasne a určito zadefinovali\npovinnosti účastníkov dedičského konania, eliminoval by sa v najväčšou pravdepodobnosťou do\nbudúcna tento súdny spor. Všetci dedičia tak nesú určitý podiel viny za vzniknutú situáciu, preto\npovažoval za absolútne neprijateľné, aby sa aplikovala zásada úspechu vo veci, doplnená zásadou\nzavinenia trov konania tak, ako sa domáha žalobkyňa.\n17. Uviedol tiež, že nevedel riešiť situáciu z objektívneho dôvodu ihneď ako bol vyzvaný žalobkyňou,\nkeďže sa vrátil zo zahraničia domov pod tlakom udalostí na jar 2023, keď predčasne ukončil štúdium\nv zahraničí, čím utrpel straty, ktoré mu nik nenahradí. Keďže nedisponoval vlastnými finančnými\nzdrojmi, potreboval čas na zastabilizovanie svojej pracovnej, ako i finančnej (príjmovej) situácie, o čom\nžalobkyňa vedela. Informoval sa v bankových inštitúciách, no keďže z objektívnych dôvodov nevedel\npreukázať históriu pravidelného príjmu, neposkytli by mu úver na vyplatenie dedičských nárokov a preto\nnemohol ustupujúcich dedičov vyplatiť. Dané informácie poskytol aj sestre ako ustupujúcej dedičke\na tá ich akceptovala, žalobkyňa však stále tlačila na vyplatenie, aj keď bola informovaná, že bude\nzamestnaný od 1.7.2023 a musí preukazovať minimálne nepretržité trvanie pracovného pomeru v\nrozsahu 6 mesiacov, následne sa musí sprocesovať podanie žiadosti o poskytnutie úveru, bankové\ninštitúcie majú tiež stanovené interné lehoty na posudzovanie žiadosti, atď., pričom na preukázanie\nkomunikácie so žalovanou poukázal na vzájomnú SMS komunikáciu zo dňa 24.5.2023.\n18. Dodal, že v e-maile zo dňa 19.7.2024 okrem iného uznal svoj záväzok voči žalobkyni na vyplatenie\nsumy 90.000 eur titulom náhrady za jej zákonný dedičský podiel v danom dedičskom konaní a navrhol\nsplatnosť tohto záväzku v lehote 5 pracovných dní odo dňa uzatvorenia mimosúdnej dohody, čím\nodpadol predmet sporu v prejednávanej veci, v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia dlhu vo výške\n90.000 eur so splatnosťou 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom bol pripravený v danom\nčase plniť okamžite, keďže disponoval načerpaným úverom. Ako úmyselné zavádzanie označil tvrdenie\nžalobkyne, že nebol sám dobrovoľne ochotný plniť dlh viac ako 2 roky po tom, čo sa k tomu zaviazal\ndedičskou dohodou u notára, nakoľko v dedičskom rozhodnutí nebola obsiahnutá žiadna lehota na\nvyplatenie dedičských podielov. Osobitné dôvody, pre ktoré navrhoval rozhodnúť podľa § 257 C. s. p.\nvzhliadol vo výnimočnej sporovej situácii, ktorá bola spôsobená neurčitosťou a zmätočnosťou výroku II.\nv dotknutom dedičskom rozhodnutí, so znením ktorého súhlasili všetci dedičia. Ak by dohoda dedičov\nbola určitá, k sporu by nedošlo, pričom za právne významné označil aj to, že žalobkyňa nedôvodne a v\nrozpore s podanou žalobou v priebehu zmiernych rokovaní zvýšila svoj nárok na vyplatenie dedičského\npodielu až na sumu 115.000 eur, a preto došlo k mimosúdnemu zmiernemu riešeniu sporu s určitým\nčasovým odstupom, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie ich právnych zástupcov. K vyjadreniu žalovaný\npripojil Čestné prehlásenie S. S. zo dňa 4.5.2025.\n19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v\nnapadnutom výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).\n20. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n21. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu\ntrov konania protistrane.\n22. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za\nvýsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada\n\nzodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyjadrená v § 255 C. s. p. sa uplatňuje pri rozhodovaní o\nnáhrade trov sporového konania; len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu\nstrany sporu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa\nzisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia\nk žalobnému petitu.\n24. Zásada procesného zavinenia vyjadrená v § 256 ods. 1 C. s. p. spočíva v tom, že ten, kto\ndôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem (či procesne nezavinil zastavenie\nkonania), by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti vynaložil proti\nstrane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia\nžaloby a pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania má zásada <http://www.relevans.sk/pravnybulletin/trovy-konania-v-csp/>procesnej zodpovednosti za zavinenie svoj význam. Jej podstatou je to,\nže trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v\ndôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú\nzodpovednosť na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.\nPokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že\nžalovaný procesne zavinil zastavenie konania.\n25. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie\nje všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej\nnormy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n26. Je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa primárne aplikuje zásada\nprocesného zavinenia vyjadrená v § 256 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorej je úlohou súdu posúdiť, ktorá zo\nstrán konania má právo na náhradu trov, pričom až po takomto závere je možné aplikovať § 257 C. s.\np. a v prípade zistenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania\ntej strane konania, ktorej by inak v zmysle § 256\nods. 1 C. s. p. náhrada trov konania patrila, výsledkom čoho by bolo rozhodnutie, že určenej strane\nkonania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n27. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko súd prvej inštancie otázku nároku na náhradu trov konania\nposúdil priamo podľa § 257 C. s. p., bez primárneho posúdenia, komu by podľa § 256 ods. 1 C. s. p.\nnárok na náhradu trov konania v prejednávanej veci patril v zmysle zásady procesného zavinenia na\nzastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby, vec nesprávne právne posúdil.\n28. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2024 domáhala určenia, že dlh\nžalovaného voči žalobkyni z titulu náhrady za zákonný dedičský podiel žalobkyne k bytu č. XX v bytovom\ndome so súpisným číslom XXXX, vchod S. XX, N., katastrálne územie A., vedený na liste vlastníctva\nč. XXXX, priznaný uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 2D/591/21-37 zo dňa 22.11.2021,\nprávoplatným dňa 22.11.2021, vo výške 90.000 eur, je splatný uplynutím 6 mesiacov od právoplatnosti\nrozsudku.\n29. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava V\nč. k. 2D/591/21-37, Dnot 150/2021 zo dňa 22.11.2021 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní\ndedičstva, v zmysle ktorej žalovaný ako dedič po poručiteľke G. G. nadobudol: (i) nehnuteľnosti zapísané\nna liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., okres N. S., a to byt č. XX na X. poschodí\nbytového domu súpisného čísla XXXX, vchod S. XX, vo všeobecnej cene 180.000 eur a (ii) nehnuteľnosti\nzapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie A., parcela č. XXXX v užívaní organizácie,\nbez určenia hodnoty, a to s povinnosťou vyplatiť náhradu za zákonné dedičské podiely spoludedičkám\nR. S. v podiele 1 k celku a S. S. v podiele 1 k celku, v prípade predaja predmetných nehnuteľností.\n30. Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.8.2024 vzala žalobu v celom rozsahu\nspäť s odôvodnením, že so žalovaným uzatvorili dňa 27.8.2024 Dohodu o splnení záväzku, z obsahu\nktorej vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobkyni náhradu vo výške 90.000 eur za zákonný\n\ndedičský podiel v lehote 5 pracovných dní odo dňa uzatvorenia Dohody, a to bezhotovostným prevodom\nna určený bankový účet žalobkyne, pričom medzi účastníkmi dohody nedošlo k dohode o náhrade trov\nsúdneho konania. Podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie žalovaný previedol na účet žalobkyne dňa\n27.8.2024 sumu 90.000 eur ako vysporiadanie dedičského podielu.\n31. Pri posudzovaní otázky zavinenia na zastavení konania odvolací súd poukazuje na skutočnosť,\nže nárok žalobkyne uplatnený žalobou nekorešpondoval s dohodou dedičov schválenou uznesením\nOkresného súdu Bratislava V, č. k. 2D/591/21-37, Dnot 150/21, zo dňa 22.11.2021, ktorá neukladala\nžalovanému žiadnu povinnosť predať danú nehnuteľnosť, iba v prípade ak k predaju pristúpi, vyplatiť\nspoludedičkám náhradu za zákonné dedičské podiely, na ktorom znení sa dohodli všetci dedičia po\nporučiteľke (teda aj žalobkyňa), pričom dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2021,\nktorým dňom sa stalo pre účastníkov dedičského konania právne záväzným. Z mimosúdnej dohody\nstrán konania zo dňa 27.8.2024 vyplynulo, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti neodpredal, preto je\nbez právnej relevancie poukaz žalobkyne na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k úhrade až pod ťarchou\npodanej žaloby.\n32. Vzhľadom na uvedené znenie dedičskej dohody a k nemu nekorešpondujúcu podanú žalobu,\nhoci medzi stranami konania bola uzatvorená mimosúdna dohoda, v zmysle ktorej sa žalovaný\nzaviazal zaplatiť žalobkyni 90.000 eur (a to napriek skutočnosti, že k predaju predmetných zdedených\nnehnuteľností nepristúpil) a túto sumu žalobkyni aj uhradil, na základe čoho v zmysle danej dohody\nvzala žalobkyňa podanú žalobu späť, dospel odvolací súd k názoru, že v prejednávanej veci procesné\nzavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žalovanému ani žalobkyni a keďže nemožno ustáliť\nprocesné zavinenie na zastavení konania ani jednej zo strán konania, v zmysle § 256 ods. 1 C. s. p., za\nanalogického použitia § 255 ods. 2 C. s. p. platí, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\nVo vzťahu k argumentácii žalovaného odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo možné aplikovať § 257\nC. s. p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa by mohli byť posúdené len v prípade určenia procesného\nzavinenia na zastavení konania jednej zo strán konania v zmysle § 256 ods. 1\nC. s. p., k čomu v prejednávanej veci nedošlo.\n33. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie aj\nkeď z iných dôvodov, v napadnutej časti ako vo výroku vecne správne potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 73/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:5e4197ad-90ce-4a1d-bf0f-a686f9ed34c6", "datum": "2026-02-12", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "48C/14/2024", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:37816294-e0fb-4284-9f0e-9e799ebab161", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.178.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.178.2019.2"}, {"guid": "ussr:d48739c0-2bac-4246-bb8e-4db4d905ac27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 263/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.263.2016.2"}, {"guid": "ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87e17f5c-b756-46dd-b5a9-8fbaa6f6ee0c"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}, {"guid": "c5540094-1ce5-4715-a586-01f9dada5b1b:ab8027f2-9b8f-4ecf-8894-2ae9a5f1b6de", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1", "spisova_znacka": "23Co/413/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/413/2012 z 9. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2210213198.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5e4197ad-90ce-4a1d-bf0f-a686f9ed34c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.73.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.73.2026.1"}]}