Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/60/2025 z 25. 6. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2025, sp. zn. 6Co/60/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423207788.2
Krajský súd Bratislava | 6Co/60/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1423207788.2 | 2025-06-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3fdaa2f-88e3-4adf-bc91-0fc8bd1b2c98
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423207788.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Co/60/2025
1423207788
25. 06. 2025
JUDr. Otília Belavá
ECLI:SK:KSBA:2025:1423207788.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. H. XXX/X, M. E., právne zastúpený advokátskou kanceláriou POLÁČEK &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovaným: v 1. rade
A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T. XXXX/XX, C., v 2. rade H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, C., o
vypratanie nehnuteľnosti, o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2025, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. 58C/61/2023-284 zo dňa 24.03.2025, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp.zn. 58C/61/2023-284 zo dňa 24.03.2025,
otvrdzuje.

p

odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
2. Žalobou doručenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 09.11.2023 sa žalobca domáha, aby súd
uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XX na ulici Ž. XXXX/X, C. - mestská časť S.,
nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome postavenom na
parcele CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, popis stavby Ž. X,X,X, súpisné číslo XXXX, vedená
Okresným úradom Bratislava, pre katastrálne územie S., obec C. - S., okres Bratislava V, a to v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku bez poskytnutia bytovej náhrady. Zároveň žalobca žiada,
aby súd priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd
žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť vypratať byt č. XX na ulici Ž. XXXX/X, C. - mestská časť S.,
nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúci sa v bytovom dome postavenom na
parcele CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, popis stavby Ž. X,X,X, súpisné číslo XXXX, vedená
Okresným úradom Bratislava, pre katastrálne územie S., obec C. - S., okres Bratislava V, a to v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia bez poskytnutia bytovej náhrady; eventuálne, aby uložil
žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť strpieť užívanie bytu č. XX žalobcom, ktorý sa nachádza na ulici
Ž. XXXX/X, C. - mestská časť S., nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho
sa v bytovom dome postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, popis stavby Ž.
X, X, X, súpisné číslo XXXX, vedená Okresným úradom Bratislava, pre katastrálne územie Petržalka,
obec C.-S., okres Bratislava V, a to až do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti,
vedené pred Mestským súdom Bratislava IV.
4. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp.zn. 58C/61/2023-80 zo dňa 11.12.2023 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a následne na základe odvolania podaného žalobcom, Krajský súd v
Bratislave uznesením pod sp.zn. 9Co/5/2024-128 zo dňa 13.02.2024, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil.
5. Podaním doručeným súdu dňa 21.02.2025 žalobca opätovne podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť vypratať

byt č. XX, na ulici Ž. XXXX/X, C. - mestská časť S., nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúci sa v bytovom dome postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, popis
stavby Ž. X, X, X, súpisné číslo XXXX, vedená Okresným úradom Bratislava, pre katastrálne územie
S., obec C.-S., okres Bratislava V, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, bez poskytnutia
bytovej náhrady (ďalej už len „Byt“).
6. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaní si naďalej
neplnia svoje povinnosti, od augusta 2023 žalobcovi neplatia za užívanie Bytu, nie sú aktívni v
prebiehajúcom súdnom konaní a nepreberajú doručované písomnosti. Žalovaný v 1. rade v odbernej
lehote neprevzal platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica pod č. 39Up/1344/2024
zo dňa 12.08.2024 (ďalej len „Platobný rozkaz“) a neprevzal si ho ani na adrese trvalého pobytu Ž. X
v C. (adresa Bytu žalobcu), hoci sa na tejto adrese zdržiava spolu so žalovanou v 2. rade. Platobný
rozkaz bol doručený iba žalovanej v 2. rade, ktorá z dôvodu starostlivosti o dieťa poberá iba dávky z
poistného systému/dávky zo systému štátnej sociálnej pomoci a podpory, čo de facto marí možnosť
peňažného uspokojenia žalobcu. Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že žalovaní si k dnešnému
dňu ani len neprevzali výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe, čím tendenčne a obštrukčne zabraňujú
žalobcovi efektívne brániť svoje práva, a zamedzujú riadny a rýchly priebeh súdneho konania. Vyhýbanie
sa doručovaniu písomností je dôvodom, pre ktorý súd do dnešného dňa ani len nenariadil pojednávanie.
Žalovaný v 1. rade v e-mailovej komunikácii s právnym zástupcom žalobcu vyjadril zámer dobrovoľného
vypratania Bytu, pričom podľa tvrdení žalovaného v 1. rade sa tak malo udiať do 20.06.2024. Byt nie je ku
dňu podania tohto návrhu vyprataný a žalovaný v 1. rade zároveň odmietol niekoľko návrhov týkajúcich
sa termínu vykonania obhliadky Bytu žalobcom resp. právnym zástupcom žalobcu. Žalobca takmer rok
nemá žiadnu vedomosť o stave Bytu a majetku v ňom. Žalobca sa každým mesiacom trvania tohto
protiprávneho a dlhodobo neudržateľného stavu dostáva do ťažkej finančnej situácie, pričom už nie je
schopný naďalej znášať náklady súvisiace s protiprávnym užívaním Bytu žalovanými. Ku dňu podania
tohto návrhu žalovaní dlžia žalobcovi cca 13.620,- Eur s príslušenstvom. Od augusta 2023 žalovaní
neuhrádzajú žalobcovi žiadne platby za užívanie Bytu. Vo februári 2024 žalobca vyzval žalovaných na
vypratanie Bytu a zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.870,- Eur, a to do 10 pracovných dní od doručenia
výzvy. Žalobcovi v dôsledku tohto stavu vznikajú ďalšie nežiadúce náklady, keď v novembri 2023 bol
vyzvaný na úhradu nedoplatku za dodávku elektriny vo výške 324,50 Eur za obdobie od 26.10.2022
do 25.10.2023, pričom polovicu tohto obdobia bol Byt v užívaní žalovaných. Žalobca tento nedoplatok
uhradil v splátkach na základe dohody s SPP. Počas doby užívania bytu žalovanými, došlo k zvyšovaniu
preddavkovej platby stanovenej SPP nakoľko v priebehu roka sa spotreba takmer strojnásobila, k
01.09.2023 vo výške 27,00 Eur, k 01.01.2024 vo výške 57,00 Eur, k 01.09.2024 vo výške vo výške 57,00
Eur, k 04.11.2024 vo výške 72,00 Eur. Žalobcovi v dôsledku protiprávneho užívania Bytu žalovanými,
vznikol dlh voči Bytovému družstvu Petržalka vo výške 1.772,19 Eur. Zlú finančnú situáciu žalobca
dokreslil nedoplatkom na dani z nehnuteľností vo výške 86,25 Eur, zrušením sporiaceho investičného
portfólia v banke, pre neplnenie povinností žalovaných voči žalobcovi. Keďže sa žalobca za viac ako
15 mesiacov nedomohol ochrany svojich práv v prebiehajúcom súdnom konaní o vypratanie Bytu,
podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v
Bratislava V pod ČVS: ORP-780/PJ-B5-2024 zo dňa 24.11.2024 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“)
odmietnuté. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V pod sp. zn. 1 Pn 1025/24/1105-2 zo dňa
11.12.2024 (ďalej len „uznesenie prokurátora“) bolo vyššie uvedené uznesenie vyšetrovateľa PZ zrušené
ako predčasné, a aktuálne trestné konanie prebieha. Dňa 03.02.2025 žalovaný v 1. rade kontaktoval
žalobcu ohľadom splácania dlžných súm v mesačných splátkach vo výške 150 - 200 Eur. Právny
zástupca žalobcu e-mailom navrhol žalovaným stretnutie u notára za účelom dohody splátkového
kalendára, pričom žalovaný v 1. rade navrhol termín stretnutia na 17.02.2025 o 16:00 hod., s ktorým
žalobca aj notár súhlasili. Hodinu pred dohodnutým termínom však žalovaný v 1. rade stretnutie odvolal.
Právny zástupca žalobcu sa následne so žalovaným v 1. rade dohodol na novom termíne stretnutia u
notára v nasledujúci deň, t.j. 18.02.2025 o 16:00 hod.. Žalovaní sa na tento termín k notárovi nedostavili,
svoju neúčasť ani vopred neoznámili. Žalobcovi tak vznikli ďalšie náklady na právne služby, ako aj
služby notára, ktoré neviedli k želanému výsledku. K zmareným stretnutiam došlo aj v roku 2024, dňa
08.01.2024 a opätovne (po ohlásenej neúčasti žalovaných) aj dňa 15.07.2024. V oboch prípadoch k
stretnutiu u notára nedošlo, a to z dôvodov na strane žalovaných (stretnutie bezdôvodne odvolali).
7. Žalobca poukázal na § 329 ods. 3 CSP s tým, že od podania žaloby a prvého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nastala podstatná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
ktorá spočíva v plynutí času a to uplynutím pôvodne zamýšľanej doby nájmu (01.04.2024); v prehĺbení
finančnej tiesne žalobcu; a neúspešnosti, resp. bezvýslednosti použitia iných, menej invazívnych
prostriedkov ochrany práv žalobcu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo, ale aj vo vzájomnej

súvislosti vyžadujú neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami a v tejto súvislosti žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32Cob/2/2023 zo dňa 31.01.2023, podľa
ktorého „... skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 329 ods. 3 CSP) sú skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§
326 ods. 1 CSP)... Patria sem aj objektívne právne skutočnosti, akými sú plynutie času a podobne ...“,
na rozsudok Krajského súdu v Plzni sp. zn. 30 A 15/2018-52 zo dňa 21.08.2019, podľa ktorého „...
žalobkyně naopak tvrdila, že plynutí času v konkrétním prípade bylo způsobilé změnit původní skutkové
okolnosti. Jistě, mnohdy může plynutí času přinést zásadní změnu pohledu na přezkoumávanou věc. ...“.
Žalovaní mali dostatok času na vyriešenie svojej bytovej otázky, no naďalej protiprávne užívajú Byt
žalobcu a bez náhrady. Už samotné trvanie protiprávneho stavu odôvodňuje vydanie neodkladného
opatrenia. V zmysle článku 2.1 Nájomnej zmluvy, doba nájmu Bytu uplynula dňa 01.04.2024, z čoho je
zrejmé, že ak žalobca v žalobe vo veci samej uviedol dôvody absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy,
resp. skončenia zmluvy odstúpením, a súd považoval za potrebné vykonať v tomto smere riadne
dokazovanie, a preto nevydal neodkladné opatrenie, predmetné dokazovanie už nie je nevyhnutné,
keďže doba nájmu už uplynula dňa 01.04.2024, a po tomto dátume sa žalovaní zdržiavajú v Byte
neoprávnene. Užívanie Bytu žalovanými bez právneho titulu znemožňuje žalobcovi výkon vlastníckeho
práva, najmä výkon užívacieho práva, dispozičného práva a práva požívať z Bytu plody a úžitky (napr.
vo forme nájomného). Nie je spravodlivé naďalej tolerovať stav, v ktorom žalobca znáša náklady na
Byt výlučne z vlastných zdrojov (ktoré mu dochádzajú). Žalobca má zároveň dôvodnú obavu, že v
dôsledku finančnej tiesne a neschopnosti splácať ďalšie náklady, dôjde k odpojeniu Bytu od dodávok
energie. Žalobcovi na úhradu nákladov súvisiacich s užívaním Bytu nepostačujú vlastné finančné
prostriedky, jeho finančná situácia je natoľko vážna, že nemá ani finančné prostriedky na služby svojho
právneho zástupcu. Žalobca počas celého trvania sporu so žalovanými postupuje s nadštandardnou
starostlivosťou, keď sa pokúsil pomôcť žalovaným pri hľadaní nového bývania a v decembri 2023 navrhol
žalovaným finančnú pomoc vo výške 2.000,- Eur na úhradu zálohu a prvý nájom v inej nehnuteľnosti
podľa výberu žalovaných. Žalovaní uvedenú pomoc odmietli, keď žalobca žiadal predloženie návrhu
nájomnej zmluvy. Z uvedených dôvodov žalobca nemôže ďalej čakať na právoplatné skončenie súdneho
konania a má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie Bytu je primeraným riešením
situácie. Nemožno ďalej tolerovať stav, v ktorom sa žalobca nevie právnymi prostriedkami hospodárne
a efektívne domôcť ochrany svojich práv na úkor žalovaných, ktorý nemajú žiadny právny titul na
užívanie Bytu. Žalobca poukázal aj na test proporcionality, ktorý v predmetnej veci treba posúdiť tak, že
právo na ochranu obydlia musí ustúpiť potrebe ochrany vlastníckeho práva žalobcu, a to vzhľadom na
všetky okolnosti uvedené v návrhu. Žalobca ako vlastník Bytu sa už niekoľko mesiacov nedobrovoľne
nachádza v stave tzv. holého vlastníctva, keď užívanie Bytu žalovanými negeneruje žiadny príjem
(ani na pokrytie nevyhnutných nákladov), v dôsledku čoho dochádza aj k úbytku iných majetkových
hodnôt žalobcu a vzniku ďalších nákladov. Navyše žalobca už vyše roka nemôže využívať Byt pre
uspokojenie svojej vlastnej potreby bývania. Pri nariadení neodkladného opatrenia je pre súd dôležité,
aby z návrhu a jeho príloh bolo zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo
jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie
je pravdepodobné, pričom vykonanie tohto úkonu závisí iba od individuálnej vôle samotnej osoby
protistrany. V posudzovanej veci žalobca osvedčil, že žalovaní nechcú Byt opustiť, a je pravdepodobné,
že bez ingerencie súdu Byt dobrovoľne neopustia. Neodkladná úprava pomerov je preto nevyhnutná,
bez ktorej je žalobca vystavený ďalšiemu riziku svojvoľného konania žalovaných, ktoré môže viesť k
tomu, že žalobcovi bude vznikať škoda a iná ujma na jeho právach nepretržite, a to až do dobrovoľného
upustenia od protiprávneho konania žalovaným.
8. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 161 ods. 1, ods. 2, § 230,
329 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že v
odseku 13. napadnutého uznesenia poukázal na uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. 58C/61/2023-80
zo dňa 11.12.2023, ktorým zamietol skorší návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp.zn. 9Co/5/2024-128 zo dňa 13.02.2024, právoplatným
dňa 12.03.2024, žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Aktuálnym návrhom zo
dňa 21.02.2025, žalobca navrhuje vydať neodkladné opatrenie v totožnom znení, pričom poukazuje
na zásadnú zmenu okolností spočívajúcu v plynutí času, v uplynutí pôvodne zamýšľanej doby nájmu
(01.04.2024); v prehĺbení finančnej tiesne žalobcu; a v neúspešnosti, resp. bezvýslednosti použitia
iných, menej invazívnych prostriedkov ochrany práv žalobcu. V odsekoch 14. až 22. napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie venoval pozornosť právnej teórii procesných podmienok súdneho
konania, prekážke právoplatne rozhodnutej veci, totožnosti predmetu konania a v odseku 23. k predmetu

veci konštatoval, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 09.11.2023
spolu so žalobou vo veci samej, je rovnaký, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený
súdu dňa 21.02.2025. Konanie sa týka tých istých účastníkov konania/strán sporu, teda ide o totožnú
vec. Nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca na základe rovnakých skutkových
okolností, ako v prípade skoršieho návrhu, pričom za zmenu skutkových okolností, podľa názoru súdu
prvej inštancie, nemožno považovať plynutie času a to uplynutie pôvodne zamýšľanej doby nájmu
(01.04.2024), ani prehĺbenie finančnej tiesne žalobcu a ani neúspešnosť, resp. bezvýslednosť použitia
iných, menej invazívnych prostriedkov ochrany práv žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval už v skoršom
návrhu. Nejedná sa o skutkové okolnosti nové, resp. o tak významnú zmenu skutkových okolností,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 329 ods. 3 CSP. V posudzovanej veci ide o totožný skutok a v
zmysle § 230 CSP o rovnakú vec. Následne v odseku 24. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
presne zadefinoval žalobcom uplatnený nárok vymedzený petitom návrhu, ktorý vyplýva z rovnakého
skutku, týka sa rovnakých subjektov, pričom sa novo uplatnený návrh neopiera o žiadne nové rozhodné
skutočnosti, ktoré by tu neboli v čase pôvodného návrhu a jeho rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že uznesenie súdu prvej inštancie pod sp.zn. 58C/61/2023-80
zo dňa 11.12.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 9Co/5/2024-128 zo
dňa 13.02.2024 je právoplatné (dňa 12.03.2024), čím sú splnené všetky predpoklady pre konštatovanie
prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Napriek uvedenej procesnej prekážke, pre ktorú súd
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil, súd prvej inštancie v odseku 25. napadnutého
uznesenia, vzhliadol potrebu explicitne poukázať na odsek 9. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 9Co/5/2024-128 zo dňa 13.02.2024, ktorý citoval. Odvolací súd v predmetnom
rozhodnutí okrem iného vyslovil právny názor k otázke, keď výrok neodkladného opatrenia je totožný s
výrokom vo veci samej, čo ustanovenie § 330 ods. 2 CSP pripúšťa, avšak kritériom pre akceptovateľnosť
takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Podľa názoru odvolacieho súdu
v predmetnom konaní, povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného
opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie povinnosti - o vypratanie nehnuteľnosti (§ 137 písm. a)
CSP s poukazom na ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). A až právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom je potrebné riadne vykonať dokazovanie, vyriešiť otázku platnosti
nájomnej zmluvy, odstúpenia od nájomnej zmluvy a iné pre rozhodnutie podstatné otázky, bude
deklarovať opodstatnenosť uplatneného nároku. Preto, ak by súd vyhovel navrhovanému neodkladnému
opatreniu, konanie vo veci samej by úplne stratilo svoj zmysel. Nariadenie neodkladného opatrenia
s povinnosťou uloženou žalovaným vypratať Byt, tak povaha veci samej nepripúšťa. Rozhodnutie o
trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v odseku 29. napadnutého rozhodnutia.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu, z dôvodov vymedzených v §
365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a v 2.
rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Žalobca namieta konštatovanie súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky prekážky res iudicata
a citoval ust. § 329 ods. 3 CSP. Žalobca uviedol, že od podania žaloby a spolu s ňou podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nastala podstatná zmena skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, ktorá spočíva v plynutí času, v uplynutí pôvodne zamýšľanej doby nájmu (01.04.2024) a
prehĺbení finančnej tiesne žalobcu.
11. K plynutiu času žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov už v samotnom návrhu, z ktorej
vyplýva, že plynutie času ako objektívna právna skutočnosť je spôsobilá bez ďalšieho vyvolať zmenu
skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Podstatnou skutočnosťou (súvisiacou s plynutím
času) je aj uplynutie pôvodnej dojednanej doby nájmu, keď žalobca predložil dôkazy, z ktorých
vyplýva, že vzťah medzi žalobcom a žalovanými založený Nájomnou zmluvou zanikol a nedošlo ani
ku konkludentnému predĺženiu nájmu. Takže v čase podania posudzovaného návrhu o nariadenie
neodkladného opatrenia existuje faktický a protiprávny stav neoprávneného užívania Bytu, pričom táto
okolnosť v čase podania prvého návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, prítomná nebola.
12. K prehĺbeniu finančnej tiesne žalobca uviedol, že v období medzi prvým podaním návrhu o nariadenie
neodkladného opatrenia a aktuálne posudzovaným návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia, sa
finančná tieseň žalobcu prehĺbila do neúnosných rozmerov, pričom žalobcove dlhy vzniknuté v príčinnej
súvislosti s dlhodobým protiprávnym užívaním Bytu žalovanými pribúdajú nielen čo do počtu, ale aj
narastajú čo do výšky, pričom žalobca ich uhrádza výlučne z vlastných zdrojov (ďalších pôžičiek/úverov),
nakoľko z prenechania užívania Bytu už niekoľko mesiacov negeneruje žiadny príjem.
13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal uvedenými skutočnosťami samostatným
ich posúdením, ani posúdením ich vzájomných väzieb a kumuláciou, ale sa obmedzil iba na strohé

konštatovanie, že tieto okolností neodôvodňujú aplikáciu § 329 ods. 3 CSP. Súd takýmto postupom
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom (nesprávne) neidentifikoval zmenu skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne subsumoval (nedostatočne a nesprávne zistený)
skutkový stav pod § 329 ods. 3 CSP, ako aj pod
§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 CSP, nakoľko
podmienky jeho subsumovania pod tieto normy neboli naplnené. Tým došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vzhľadom na uvedené, v súvislosti s nesprávnym posúdením
veci neobstojí konštatovanie súdu prvej inštancie, že povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie povinnosti o vypratanie
nehnuteľností. Za súčasnej situácie, po zmene rozhodných okolností, ide o skutočnosť, ktorá nie je
medzi stranami sporu sporná.
14. Žalobcovi je z povahy veci jasné, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nie
je možné dovolávať nespornosti tvrdení strán v podobe de iure (nepopreté tvrdenie protistrany). O tento
prípad však v posudzovanej veci nejde, keďže tvrdenia žalovaného sú zachytené v zápisnici orgánu
činného v trestnom konaní o výpovedi žalovaného ako svedka v trestnom konaní, ktorú vlastnoručne
podpísal. Takže žalobca nemá zákonnú povinnosť svoje tvrdenia „len“ osvedčiť, môže ich aj dokázať.
Aktuálne žalobca preukázal nespornosť tvrdení strán o tom, že žalovaní nemajú právny titul na užívanie
Bytu, preto neexistuje dôvod prečo by malo byť odopreté právo žalobcu na súdnu ochranu len na základe
záveru (nutne povedať, že procesne neodôvodneného), že vypratanie predmetných nehnuteľností na
základe neodkladného opatrenia by len s nepomernými ťažkosťami umožňovalo obnoviť pôvodný stav.
Vzhľadom na preukázanú neexistenciu titulu žalovaných na užívanie Bytu, je možné vo veci rozhodnúť
aj neodkladným opatrením, preto formalistický záver súdu o hypoteticky ťažko obnoviteľnom pôvodnom
stave nie je právne relevantný.
15. Žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré
je aj arbitrárne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej
„... súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. ...“ (sp.zn. III.ÚS 119/03-30,
sp.zn. IV. ÚS 115/03). A v konaniach vo veci neodkladných opatrení „... rozhodnutie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný
podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä
náležite odôvodnené. ...“ (sp.zn. III. ÚS 503/2016). Tým, že súd prvej inštancie výpočet skutkových
okolností, ich vzájomné vzťahy a závažnosť týchto okolností „posúdil“ v odseku 23. napadnutého
uznesenia strohým konštatovaním, že podľa jeho názoru neodôvodňujú aplikáciu § 329 ods. 3 CSP,
nielenže nenaplnil vyššie judikatúrou formulované požiadavky, ale zároveň do uznesenia vniesol prvok
arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Nedostatky odôvodenia napadnutého uznesenia, prvky arbitrárnosti
a jeho nepreskúmateľnosti zakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
17. Ustanovenie § 329 ods. 3 CSP počíta s možnosťou, aby po skoršom zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo možné opätovne podať nový návrh, avšak výlučne v prípade, ak dôjde k
zmene skutkových okolností, významných pre rozhodnutie. Ak nedôjde k zmene skutkových okolností,
tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
prekážku veci právoplatne rozsúdenej (§ 230 CSP), v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh
prejednávať znovu (porovnaj napr. R 25/11).
18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Aj keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím vo veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky.
V záujme ich právnej istoty, zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (t.j. o tom istom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom rovnakým účastníkom konania za nezmenených
skutkových okolností) bolo neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo, aby o tom istom návrhu
boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel zabezpečuje Civilný sporový poriadok
negatívnou podmienkou konania, t.j. požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka právoplatne
rozhodnutej v zmysle § 230 CSP. Pokiaľ ale po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
prekážku veci rozhodnutej veci (§ 329 CSP). Výkladom a contrario citovaného zákonného ustanovenia
teda možno nepochybne ustáliť, že ak nedôjde k zmene skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, prekážku právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na stanovisko č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, v ktorom vyslovil, že „... pokiaľ nedôjde k
zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167
ods. O. s. p.). ...“. Je nepochybné, že aplikácia tohto stanoviska nevyvoláva žiadne aplikačné problémy
v prípade, ak účastník v rámci jedného konania opakovane podá návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia potom, ako už súd právoplatne rozhodol o jeho skoršom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako je to aj v tomto prípade.
19. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené podmienky prekážky res iudicata
a citoval ust. § 329 ods. 3 CSP uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, nakoľko od podania žaloby a
s ňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nastala podstatná zmena skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, ktorá spočíva v plynutí času, v uplynutí pôvodne zamýšľanej
doby nájmu (01.04.2024) a prehĺbení finančnej tiesne žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
19.1. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní
prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide
vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania
je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhom na rozhodnutie (petitom) vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom
pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i
vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne
(uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2008 a sp.zn. 5Cdo/120/2009). O rovnaký (totožný)
predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než
v konaní pôvodnom (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009
zo dňa 23.02.2011). V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti
súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné
napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom)
právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť. Možno teda prijať záver, že čo sa týka prekážky
rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací
súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 329 CSP a ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej, pokiaľ
nedôjde k zmene skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania o predchádzajúcom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rei iudicatae (stanovisko občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011; Zbierka stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, stanovisko č. 25; uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 249/2010 zo dňa 13.05.2010, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 256/2012 zo dňa 18.09.2012).
19.2. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2025, došlo k naplneniu zákonných podmienok
prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keď súd prvej inštancie uznesením sp.zn. 58C/61/2023-80 zo
dňa 11.12.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.11.2023 zamietol, ktoré bolo
následne uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/5/2024-128 zo dňa 13.02.2024 potvrdené
a nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2024. Konanie sa týka tých istých osôb ako účastníkov konania,
rovnaký predmet konania (petit) za rovnakých skutkových tvrdení.
20. Námietku žalobcu, že od podania žaloby a s ňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nastala podstatná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktorá spočíva
v plynutí času, v uplynutí pôvodne zamýšľanej doby nájmu (01.04.2024) a prehĺbení finančnej tiesne
žalobcu, uvedenej v odsekoch 11. a 12. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
20.1. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je modifikovaná v konaniach o neodkladných opatreniach
tak, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (§

329 ods. 3 CSP). Základným predpokladom úspechu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(§ 326 ods. 1 CSP) sú skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti
osvedčovaných skutočností, ako dokázanie. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť
vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Aj v konaní o neodkladnom opatrení má samotný nárok, ktorému
sa má poskytnúť procesná ochrana, dôležitú úlohu, a neodkladné opatrenie je len prostriedkom, ktorým
sa tomuto nároku poskytuje ochrana. Konanie o neodkladnom opatrení nie je samotný spor vo veci.
Dokazovanie v konaní o neodkladnom opatrení je obmedzené a takmer sa nevykonáva. Súd rozhodujúci
o návrhu vychádza spravidla len z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ a k nemu
pripojených listín. Účelom konania o neodkladnom opatrení nie je meritórny prieskum nároku, ktorému
sa poskytuje ochrana; lebo táto úloha prináleží súdu v konaní vo veci samej. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke
nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom
konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 zo dňa 23.02.2011). V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae
súvisí s účinkami právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Jurisprudencia i judikatúra v tomto smere rozlišuje
formálnu stránku právoplatnosti a materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Z formálneho
hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným
prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia
náleží jeho nezmeniteľnosť a jeho záväznosť. Aj ústavný súd už poukázal na ustálenú judikatúru súdov,
podľa ktorej, pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd
zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (stanovisko
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011 Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, stanovisko č. 25; uznesenie ústavného súdu sp. zn. II.
ÚS 249/2010 zo dňa 03.05.2010, nález ústavného súdu IV. ÚS 256/2012 zo dňa 18.09.2012). Rovnako
ústavný súd už v minulosti zaujal stanovisko k obdobnému skutkovému stavu „... v prípade, že účastník
podá viacero obsahovo identických návrhov paralelne (teda pôjde o samostatné návrhy vedené ako
samostatné konania pod odlišnými spisovými značkami) z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci,
medzi tými istými účastníkmi bezo zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom
podľa názoru ústavného súdu prípustné, aby súd po posúdení rozhodných okolností rozhodol o tom,
že skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o jednom z týchto podaných návrhov na vydanie predbežného
opatrenia za splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí prekážku res iudicata. ...“ (uznesenie
sp. zn. III. ÚS 9/2012 zo dňa 17.01.2012).
20.2. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k názoru, že po vydaní rozhodnutia, ktorým
súd prvej inštancie návrh na nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 09.11.2023, uznesením
sp.zn. 58C/61/2023-80 zo dňa 11.12.2023 zamietol a Krajský súd v Bratislave uznesením pod sp.zn.
9Co/5/2024-128 zo dňa 13.02.2024, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, v zmysle
obsahu ďalšieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 21.02.2025, nedošlo k zmene
pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), a tak už právoplatné rozhodnutie
zamietajúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí prekážku veci rozhodnutej. Je nesporné,
že žalobca sa svojím návrhom domáhal ochrany rovnakého práva z rovnakého právneho dôvodu, takže
je zrejmé, že ide o totožnú vec. Z ustanovenia § 329 ods. 3 CSP je zrejmé, že právoplatné rozhodnutie,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, predstavuje prekážku rozhodnutej
veci. O negatívne vymedzenie ide jedine vtedy, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie.
Dôvod, pre ktorý bol návrh zamietnutý, zákon nepovažuje vôbec za podstatný, no napriek tomu odvolací
súd je názoru, že zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktorá podľa žalobcu spočíva
v uplynutí doby nájmu (01.04.2024) a prehĺbení finančnej tiesne žalobcu (ktorú žalobca neosvedčil;
miera presvedčenia o pravdepodobnosti finančnej tiesne nebola dostatočne presvedčivá) nie je takého
charakteru a rozsahu, ktorá by zakladala možnosť opätovného preskúmania identického návrhu o
nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o neodkladnom opatrení má samotný nárok, ktorému sa
má poskytnúť procesná ochrana, dôležitú úlohu, a neodkladné opatrenie je len prostriedkom, ktorým sa
tomuto nároku poskytuje ochrana, preto konanie o neodkladnom opatrení netvorí samotný spor vo veci,
táto úloha prináleží súdu v konaní vo veci samej. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia len skúma, či je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Ak by súd vyhovel návrhu
o nariadenie neodkladného opatrenia, potom by bolo nutné považovať takéto rozhodnutie, ktoré vo
vzťahu k nároku samotnému by konzumovalo návrh vo veci samej, že takýto postup a rozhodnutie súdu,

by sa zjavne priečilo účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť bezodkladnú ochranu
nároku, ale nie rozhodnúť s konečnou platnosťou o tom, či je nárok dôvodný. Inak povedané, petit návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej
meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s
konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou).
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo dňa 14.06.2017, sp.
zn. 3Cdo/157/2017 zo dňa 11.10.2017, uviedol, „... že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu
rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. ...“.
21. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal uvedenými skutočnosťami ich samostatným
posúdením, ani posúdením ich vzájomných väzieb a kumuláciou, čím došlo k naplneniu odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodnú.
21.1. Odvolací súd dáva do pozornosti čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz
predpísanú dôkaznú silu, t.j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti.
Zákonnú silu (tzv. váhu) pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a
presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd
v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v návrhu uvedenými
skutočnosťami ich samostatným posúdením, ani posúdením ich vzájomných väzieb a kumuláciou.
Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na prekážke res iudicata, pričom výnimku z ust. § 329 ods. 3 CSP
náležite odôvodnil v odsekoch 24. a 25. napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu,
nové skutočnosti na ktoré poukazuje žalobca, nemožno považovať za také, ktoré by menili totožnosť/
podstatu žalovaného nároku. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (nárok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený
inak, nesprávne, či neúplne, ako odvolací súd už uviedol vyššie.
22. Námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, uvedenú v odseku 15. tohto
rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.
22.1. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky
formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, ale postačuje, že uvedie esenciálne
hmotnoprávne a skutkové zistenia pre ktoré nebolo možné návrhu vyhovieť, tak ako uviedol súd prvej
inštancie v odsekoch 13. až 28. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie, jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie uznesenia.
Z judikatúry vyplýva, že zmyslom neodkladného opatrenia je predbežná úprava pomerov účastníkov,
pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj v rámci
ústavných pravidiel tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.
22.2. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
23. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu
ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie dospel k záveru, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil,
keďže bola preukázaná prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), ktoré patria k negatívnym procesným

podmienkam a ich existencia (zistenie) v každom štádiu konania, vedie k zastaveniu konania, a z vyššie
uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, v ktorom sa konanie končí.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0
(§
393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)