Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/109/2025 z 3. 12. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2025, sp. zn. 2Co/109/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/109/2025 | ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1 | 2025-12-03 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26976348-07ba-46fa-8843-baa28a772973
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
2Co/109/2025
1423204832
03. 12. 2025
JUDr. Ivana Jahnová
ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. X. W.,
B. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., zastúpený JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka so sídlom
Pod Sokolom 12, Nitrianske Hrnčiarovce, 2/ Y. W., B. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., 3/ X. W.,
B. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., žalobcovia 2/ a 3/ zastúpení zákonným zástupcom otcom žalobcom 1/, proti žalovanej: P. W., B. XX.XX.XXXX, X. Y. XXXX/XX, J. I., zastúpená JUDr. Ján Nota,
advokát so sídlom Veličná 371, Veličná, o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 63C/16/2026-223 zo dňa
05.05.2025, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 63C/16/2026-223 zo dňa 05.05.2025 p
otvrdzu je.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 63C/16/2026-223 zo
dňa 05.05.2025 zrušil na návrh žalobkyne zo dňa 08.10.2024 neodkladné opatrenie, ktoré nariadil
uznesením č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023, a ktorým žalovanej uložil:
1., aby nevstupovala na pozemok parcela č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 380 m2
a
do rodinného domu so súpisným číslom 2797 postavený na pozemku parcela č. XXX/XXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 160 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., C. J. I., okres Senec,
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor.
2., aby sa nepribližovala k žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou
priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred
súdom, psychológom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti
o maloletých.
3., ktorým zakázal žalovanej kontaktovať žalobcu 2/ a žalobcu 3/ osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami. Neodkladné opatrenie bolo
nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).
Predmetným uznesením nebola žalobcom uložená povinnosť podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP, s
odôvodnením, že išlo o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenie bolo dostatočné pre úpravu pomerov
bez vyvolania ďalšieho sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023.
2. Žalovaná (odporkyňa v pôvodnom konaní a navrhovateľka zrušenia neodkladného opatrenia) v
návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 334 CSP tvrdila, že
uplynutím časového obdobia presahujúceho jeden kalendárny rok došlo k výraznej zmene v životoch
dotknutých subjektov, ktorí v čase vydania predmetného neodkladného opatrenia tvorili rodinu, žili
v jednej domácnosti a existoval medzi nimi súbor práv a povinností vyplývajúci z rodinnoprávnych

predpisov. Žalovaná je toho názoru, že odpadli dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
došlo k zmene hmotnoprávnej situácie spočívajúcej v tom, že manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej bolo
rozvedené a komunikácia so žalobcom sa obmedzila výlučne na otázky starostlivosti o ich maloletého
syna I. a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná zároveň uviedla, že vedie
právne a skutkovo nezávislý život od členov rodiny žalobcu 1/ a na jeho deti (žalobcov 2/ a 3/) nemá
žiaden vplyv a dosah.
3. Žalobcovia (navrhovatelia neodkladného opatrenia) s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia
nesúhlasili. Uviedli, že žalovaná uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia v časti, ktorým
jej súd uložil, aby sa nepribližovala k maloletým žalobcom 2/ a 3/ na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov nerešpektuje a niekoľko krát predmetné neodkladné opatrenie porušila. Žalobca 1/ poukázal
na incidenty, ktoré sa udiali dňa 14.06.2024 a 17.09.2024, kedy došlo k priblíženiu sa žalovanej k
maloletému žalobcovi 2/ bez toho, žeby to bolo vzhľadom na situáciu nutné. Žalovaná naďalej svojim
správaním spôsobuje maloletým traumu a proces ich uzdravovania sa neustále takýmto správaním
sťažuje, neustále sa im vracajú nepríjemné spomienky, ktoré im spôsobujú psychické násilie, čím môže
byť ohrozená ako telesná tak i duševná integrita maloletých. Maloleté deti trpia tým, ako sa žalovaná k
nim správala, aké psychické rozpoloženie v nich jej prítomnosť vyvoláva. Aj napriek tomu, že žalovaná
videla, že jej syn I. je s otcom, ale zároveň aj so svojím bratom Y. a hrajú futbal, ozvala sa, hoci
bola vo vzdialenosti len niekoľko metrov, teda omnoho menšej ako 50 metrov od Y.. Žalovaná sa
správa, ako keby sa nič nestalo a zároveň si nepripúšťa fakt, ako veľmi deťom v minulosti ublížila, aké
psychické problémy z toho doposiaľ majú, pretože majú diagnostikovaný komplexný postraumatický
syndróm a každý takýto kontakt s ňou komplikuje ich ozdravný proces. Uvedené skutočnosti preukazujú,
že nejde o „náhodné stretnutia“, pretože ako dospelá osoba, voči ktorej je stále platné uznesenie o
zákaze približovania sa, sa žalovaná mala otočiť a prejsť na druhú stranu chodníka, respektíve zostať
chvíľu dlhšie v predajni, jednoducho zabrániť priamemu kontaktu s maloletým, respektíve prísť k nemu
bližšie ako na 50m. Žalovaná sa pri pokladni postavila priamo za maloletého do radu. Z vyjadrení
psychológov vyplýva, že je dôležité, aby sa deti nemuseli so žalovanou stretať, len tak môže dôjsť k
ich uzdraveniu a zlepšeniu psychického stavu. Napriek tomu, žalovaná bola o týchto skutočnostiach
informovaná, pri stretnutiach maloletých detí a žalovanej, dochádza zo strany žalovanej k zámernej
provokácii maloletých detí, žalovaná sa stretnutiam nevyhýba, práve naopak, deje sa to opakovane a
žalovaná tak koná cielene, tieto stretnutia žalovaná vyhľadáva. Žalovaná svoje správanie a skutočnosť,
že vyhľadáva kontakt so žalobcom 1/ a jeho deťmi, ospravedlňuje záujmom o svojho syna I.. Absolútne
však neprihliada na záujem Y. H. X., ktorí sú traumatizovaní jej správaním sa voči nim z minulosti
a ignoruje existenciu neodkladného opatrenia. Žalobcovia sú toho názoru, že nedošlo k zmene tých
pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.
Trvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú prekážku, aby sa subjekt domáhajúci sa jeho zrušenia mohol
dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Podľa žalobcu 1/ neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu
rozvodu, ale k podaniu návrhu žalobcu 1/ viedli okolnosti, že maloleté deti mali posttraumatický syndróm
na základe prežitého pri spolužití so žalovanou.
4. Súd prvej inštancie skutkovo konštatoval, že manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej (navrhovateľa 1/
a odporkyne) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k.: 5P/102/2023-106 zo dňa
29.02.2024. Syn I., B. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa dohodli
na úprave styku s maloletým. Podľa lekárskych správ T.. G. P., detského psychiatra z 23.04.2025,
žalobcovia 2/ a 3/ naďalej navštevujú lekára, chodia na kontroly a terapie, berú medikáciu, ktorú v
súčasnosti nie je ešte možné vysadiť. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Odbor poriadkovej
polície Obvodné oddelenie PZ v Miloslavove ČVS: ORP-489/ML-SC-2024 zo dňa 12.09.2024 súd prvej
inštancie zistil, že konajúci orgán trestné oznámenie žalobcu 1/ voči žalovanej pre podozrenie z marenia
výkonu rozhodnutia súdu odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že je nepochybné, že ku
kontaktu žalovanej a syna oznamovateľa Y. došlo, pričom na jednej strane stojí tvrdenie oznamovateľa,
ktorý uvádza, že žalovaná porušila zákaz priblíženia tým, že podišla k plotu ihriska a zavolala na svojho
syna Lukáša, čo spozoroval aj syn oznamovateľa Y. a týmto konaním ho rozrušila a zároveň, porušila
uvedený zákaz priblíženia. Proti tomu však stojí tvrdenie žalovanej o neporušení zákazu priblíženia, ktorý
spočíva v tom, že Janka vôbec k plotu nevolala a ani sa k nemu nijako nepribližovala. Komunikovala a
zavolala si k plotu iba svojho syna I.. Syn oznamovateľa Y. k plotu prišiel sám s tým, že jej vyčítal, že sa
nemá k nemu približovať. Od tohto momentu sa daná udalosť' nezopakovala a ku kontaktu žalovanej
so synom oznamovateľa Y. nedošlo. Vyšetrovateľ má za to, že uvedené konanie žalovanej nenapĺňa

znaky ani opakovaného porušenia takéhoto rozhodnutia a taktiež toto porušenie uvedeného rozhodnutia
nebolo vykonané ani závažným spôsobom. Poukazuje na to, že syn oznamovateľa Y. ako aj jeho ďalší
syn X., kontaktujú, respektíve kontaktovali žalovanú formou správ, kde si vyžadovali sami od seba
jej spoločnosť, respektíve uvádzali miesta, kde ich žalovaná môže prísť pozrieť, pričom ich samotná
žalovaná upozorňovala, že im ona nesmie odpisovať a nemôžu byť v kontakte. Vzhľadom na to, že
žalovaná ako aj deti oznamovateľa bývajú v jednej obci, môže dôjsť k náhodným stretnutiam, ktoré
nie je možné kvalifikovať ako porušenie zákazu priblíženia, nakoľko ani jedna strana nevie náhodné
stretnutie v danej chvíli ovplyvniť, iba ak by išlo o vynútené a vyhľadávané opakované stretnutie zo strany
žalovanej, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Vyšetrovateľ vyhodnotením jednotlivých výpovedí a
listinných dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne dospel k záveru, že v konkrétnom prípade neboli naplnené
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona a to z dôvodu absencie tak objektívnej ako aj subjektívnej
stránky trestného činu, bez ktorých existencie nemožno určité konanie kvalifikovať ako trestný čin. Z
uznesenia Okresnej prokuratúry Pezinok 1Pn 686/24/1107 - 5 zo 14.10.2024 súd prvej inštancie zistil,
že prokurátorka rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a sťažnosť žalobcu 1/ proti
uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia Miloslavov Okresného riaditeľstva policajného
zboru v Senci sp. zn. ORP-489/ML-SC-2024 zo dňa 12.09.2024, podľa § 197 ods. 1pism. d) Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietla. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že prokurátorka k uvedenému
rozhodnutiu dospela vychádzajúc z podaného trestného oznámenia, sťažnosti a jej doplnenia ako aj z
výsluchu žalovanej pričom zistila, že žalovaná skutočne prišla do kontaktu s maloletým Y. W. H. X. W.,
avšak vo všetkých prípadoch možno ustáliť, že išlo o náhodné stretnutia, ktoré menovaná úmyselne
neplánovala. Nemožno teda dospieť k záveru, že jej konanie (náhodné stretnutia) bolo závažné alebo
opakujúce sa, tak ako to vyžaduje predmetná skutková podstata daného prečinu. Taktiež je zrejmé,
že žalovaná nevyhľadáva prítomnosť maloletých X. H. Y. W., nijako sa im neprihovára a nekontaktuje
ich. Problematické sa javí však to, že všetci bývajú v jednej obci a teda je priam nereálne zabrániť
akémukoľvek náhodnému kontaktu maloletých so žalovanou. Žalovaná sama potvrdila stretnutie dňa
14.06.2024, avšak uviedla, že išla za svojím maloletým synom I., pričom maloletého Y. W. nijako
nevolala, bol medzi nimi plot a on sám prišiel ku nej. Sťažovateľ má pravdu v tom, že žalovaná má ako
dospelá osoba podniknúť všetky dostupné kroky k tomu, aby eliminovala akýkoľvek kontakt s maloletými.
Žalovaná mohla dňa 14.06.2024 radšej svojho maloletého syna I. zavolať za ňou, ak s ním chcela
komunikovať vediac o predmetnom neodkladnom opatrení, aby tak zabránila akémukoľvek kontaktu,
resp. priblíženiu sa k maloletému Y.B. W.. Žalovaná však nemôže byť braná na trestnú zodpovednosť
len preto, že maloletých stretne náhodne pri prechádzke, behu, či v obchode a nezabočí hneď do druhej
uličky a taktiež preto, že ich sleduje na instagrame a informuje sa o nich u známych či susedov. Iná
situácia by bola vtedy, ak by menovaná, napríklad aktívne vyhľadávala maloletých, kontaktovala ich
osobne alebo písomne, iniciovala by stretnutia, k čomu však z jej strany na základe zadovážených
dôkazov nedošlo.
5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 334 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj CSP). Zadefinoval, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia súd
skúma, či odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, teda či došlo k zmene
pomerov, ktorá má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Odpadnutie
dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods.
1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z
dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj
k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo
pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá
sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. V rámci rozhodovania o zrušení neodkladného opatrenia
sa súd zaoberá skutočnosťou, či strana domáhajúca sa zrušenia opatrenia vo svojom návrhu tvrdí
také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení neodkladného opatrenia, ktoré zároveň znamenajú aj
zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny
posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napríklad, keď z pôvodne osvedčenej
skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená (podporne
súd prvej inštancie odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 491/2017, zo dňa
3.08.2017). K neodkladnému opatreniu nariadeného výrokom I predmetného uznesenia, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť nevstupovať na/do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ v katastrálnom
území Y. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca 1/ s

jeho zrušením súhlasil. Podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti výroku bola
skutočnosť, že žalovaná mala právo bývať v dome žalobcu 1/, keď jej užívacie právo bolo odvodené
od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, pričom žalovaná so žalobcami žili v jednej domácnosti.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozvodom manželstva právny dôvod bývania žalovanej v
nehnuteľnosti, v ktorej býva žalobca 1/ s maloletými deťmi, žalovanej zanikol, pričom ide o zmenu
pomerov, ktorá je spôsobilá bez ďalšieho vyvolať zánik potreby nariadeného neodkladného opatrenia
podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podkladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia v časti výroku III, ktorým zakázal žalovanej kontaktovať žalobcu
2/ a žalobcu 3/ osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými
prostriedkami bola skutočnosť osvedčenia, že žalovaná intenzívne kontaktovala žalobcov 2/ a 3/ a to
osobne, SMS správami, snažila sa ich ovplyvňovať, pričom z prejavov konania žalovanej nebolo v čase
rozhodovania súdu vylúčené pokračovanie v tomto jej správaní (kontaktovanie maloletých žalobcov),
ktorým zo strany žalovanej hrozilo fyzické a psychické násilie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
žalobca dôkazne nepreukázal, že by žalovaná v takomto (alebo inom kontaktovaní žalobcov 2/ a 3/)
pokračovala. Tvrdenie žalovanej o tom, že ju kontaktuje elektronicky žalobca 3/ (podporené predloženou
komunikáciou so žalobcom 3/) žalobca 1/ nesporoval a táto skutočnosť vyplýva aj z uznesení orgánov
činných v trestnom konaní. Z tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase
rozhodovania o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nemá preukázanú skutočnosť,
že by žalovaná v kontaktovaní žalobcov 2/ a 3/ pokračovala a preto odpadol dôvod trvania neodkladného
opatrenia nariadeného podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (s výnimkou tam uvedenou), nariadil na základe osvedčenia,
že telesná a duševná integrita žalobcov 2/ a 3/, môže byť konaním žalovanej ohrozená a tento stav
ohrozenia si vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov. V tomto smere žalobca 1/ predložil súdu listinné
dôkazy - lekárske správy detského psychiatra o tom, že psychický stav maloletých žalobcov toho času
nie je dobrý, naďalej vykazujú negatívne nastavenie voči bývalej manželke žalobcu a preto neodporúča,
aby boli nútení sa s ňou stretnúť. Podľa názoru súdu prvej inštancie, tento dôkaz ale nepreukazuje, že
kontakt žalovanej so žalobcami 2/ a 3/ naďalej predstavuje pre nich riziko, že by boli zo strany žalovanej
ohrození na ich telesnej alebo duševnej integrite, respektíve, že by napriek ich odporu boli nejakým
spôsobom nútení sa so žalovanou stretávať. Naopak, žalobcovia sa v blízkosti bydliska žalovanej
vyskytujú dobrovoľne (venčenie psa, návšteva ihriska), respektíve pri realizácii preberania maloletého
I.H. žalobcom 1/. Z uvedených bežných situácií vyplýva, že v súčasnosti už prípadná možnosť stretu
maloletých žalobcov so žalovanou pre nich nie je ohrozujúca a teda absentuje neodkladná potreba
izolácie strán rozhodnutím súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie
po rozvode manželstva sa pomery medzi žalovanou a žalobcom 1/ ako rodičmi maloletého I. upravili
rozsudkom o rozvode manželstva, v súčasnosti žalovaná býva v blízkosti bydliska žalobcov, pravidelne
dochádza medzi nimi k odovzdávaniu maloletého I., a to aj za prítomnosti žalobcov 2/ a 3/. Maloletý
žalobca 3/ dokonca sporadicky kontaktuje žalovanú cez sociálne siete, maloletí žalobcovia chodievajú
v blízkosti bydliska žalovanej na ihrisko a venčia tam psa. Žalovaná deklaruje, že v súčasnosti už
nemá záujem o kontaktovanie maloletých žalobcov, nakoľko to negatívne ovplyvňuje maloletého I.Š.,
ktorého má vo výchove a ktorý jej komunikoval svoje nepríjemné pocity zo správania sa maloletého
žalobcu 2/. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu už
zanikla potreba obmedzenia žalovanej neodkladným opatrením a ďalšie trvanie zákazu jej priblíženia
sa k maloletým žalobcom zmenou v rodinnej situácii už nie je účelné. Z predložených listinných dôkazov
ako aj z tvrdení strán je zjavné, že maloletí žalobcovia pred psychológom a psychiatrom deklarujú
naďalej odmietanie vo vzťahu k žalovanej, zároveň žalovaná zámerne nevyhľadáva strety s maloletými
žalobcami aj v záujme maloletého I., pričom práve vzhľadom na rodičovský vzťah žalobcu 1/ a žalovanej
dochádza v nevyhnutnej miere k interakciám medzi žalobcami a žalovanou, avšak už nie s cieľom
žalovanej pôsobiť na integritu maloletých žalobcov, ale napríklad z dôvodu realizácie súdom upraveného
styku, respektíve bežnými potrebami, ako je pohyb maloletých a aj žalovanej v okolí bydliska, kde
nie je reálne možné zabrániť ich náhodným stretnutiam. Súd prvej inštancie z označených dôvodov
neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k.: 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 zrušil a to v celom
rozsahu, pretože dôvody, pre ktoré bolo nariadené, t. j. v dôsledku zmeny pomerov, odpadli. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti uzneseniu podali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Súdu prvej
inštancie vytýkajú, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu 1/ dôvody neodkladného opatrenia stále
pretrvávajú tak, ako to uviedol Mestský súd Bratislava IV v bode 42. uznesenia č. k. 63C/16/2023-75,
pretože mal danosť práva na ochranu života a zdravia žalobcov za dostatočne osvedčenú, keď žalovaná
sa prejavuje násilne vo vzťahu k osobám blízkym, pričom žalobcovia nemôžu žiť pokojným rodinným
životom. Poukázal na to, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred
ovplyvniť. V danom prípade je to o to naliehavejšie, že žalobcovia 2/ a 3/ ako maloleté deti sú voči
žalovanej vo fyzickej a psychickej nevýhode a nie sú spôsobilé sa jej ubrániť v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca 1/ k tvrdeniam súdu prvej inštancie predniesol, že syna Lukáška preberá vždy v byte jeho matky,
nestávalo sa, že by išla s nimi k autu. Ani v deň, keď sedel starší syn v aute, ich otec nepredpokladal,
že žalovaná zíde dole. Nie je pravdou, že sa to stáva opakovane a dlhodobo. Stalo sa tak 2-krát,
otec radšej staršie deti nikdy neberie so sebou. Podľa žalobcu 1/ je klamstvom tvrdenie žalovanej,
že „maloletý Y. iba zneužíva situáciu, zakaždým keď má možnosť zahliadnuť žalovanú, tak sa k nej
približuje, provokuje, vykrikuje, že na ňu zavolá políciu alebo sociálku.“ Sú to podľa žalobcu 1/ jej ničím
nepodložené a nepreukázané tvrdenia. Y. vždy keď ju niekde vidí, hneď telefonicky kontaktuje svojho
otca alebo tetu Z.. Má veľké obavy zo stretnutí so žalovanou. Snaží sa žalovanú obísť pokiaľ je to
možné, hovorí, že keď ho nevidí, radšej sa otočí a uteká preč. Pretože po takýchto stretnutiach vždy
potrebuje psychickú podporu a pomoc, ukľudniť sa. Z dôvodu, že považuje maloletého Y. za dostatočne
zrelého na vyjadrenie svojho názoru, priložil žalobca 1/ k odvolaniu jeho písomní vyjadrenie. Ako
absurdné hodnotí žalobca 1/ vyjadrenie žalovanej, že nariadené neodkladné opatrenie je pre protistranu
nástrojom šikany...“ Žalovaná si ich vymyslela a ničím nepodložila. Žalovaná sa stavia do pozície obete,
ktorej je ubližované. Opak je pravdou. Tak ako v minulosti fyzicky a psychicky ubližovala týmto deťom
(čo vyplýva i z priložených lekárskych správ, správy psychológa ako i čestných vyhlásení p. Q. W. H.
Z. P., priložených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), robí to aj naďalej, keď sa odmieta
„vzdialiť“ z ich života, z ich okolia a zásahov do ich telesnej a duševnej integrity. Žalobca 1/ argumentuje,
že poľutovaniahodné vyjadrenie žalovanej, že otec nezvláda psychický stav detí, pretože súčasný
stav detí nie je dôsledkom nezvládania výchovy detí otcom, ale je spojený s negatívnymi zážitkami a
správaním a prístupom samotnej žalovanej k deťom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje ich psychický stav a
zasahuje do ich telesnej a duševnej integrity. Žalobca 1/ uviedol, že dôkazmi preukázali, že žalovaná
podíde k maloletým deťom zámerne, aby im dokázala, že ona predsa môže, aj vtedy, keď je jej syn
I. v starostlivosti otca. Zároveň nie je pravda, že maloleté deti dostali „veľkú moc“ ovplyvňovať bežné
každodenné situácie a určite nie sú nástrojom „šikany“ voči žalovanej. Šikanu maloleté deti prežívali z jej
strany, keď žili so žalovanou v spoločnej domácnosti. Taktiež účelom neodkladného opatrenia určite nie
je „sanovať“ „bezstarostný priebeh dospievania“ ako sa vyjadrila žalovaná, ale práve platné neodkladné
opatrenie dokáže zabezpečiť, aby maloleté deti mali možnosť sa z tráum minulosti oslobodiť a prežiť
bezstarostné dospievanie. Do pozornosti dal žalobca 1/ skutočnosť, že po rozvode sa žalovaná z obce
neodsťahovala, hoci vlastnila v Bratislave svoj vlastný 3-izbový byt v blízkosti svojich rodičov. Žalobca
1/ ju žiadal, aby v záujme detí z obce odišla, čo odmietla. Naopak, presťahovala sa a prenajala si byt
v tesnej blízkosti domu žalobcu a jeho detí, na sídlisku kam sa maloletí žalobcovia chodia (a vždy i
v minulosti chodili) s kamarátmi hrať a venčiť psov. Uvedené podľa žalobcu 1/ svedčí o bezcitnosti
žalovanej, ktorá nerešpektuje zdravotný stav žalobcov 2/ a 3/, žalovaná neustále zľahčuje veci, ktoré
vykonala a snaží sa „očistiť“ tak, že zavádza a tvrdí, že deti sú len v puberte a otec nezvláda ich
výchovu. Žalobca 1/ tvrdí, že predložené dôkazy (lekárske správy, vyjadrenia psychológov a čestné
vyhlásenia) preukazujú opačné skutočnosti a najmä fakt, že žalovaná maloletým žalobcom 2/ a 3/ spúšťa
traumatizujúce zážitky, nočné mory a preto je pre ich zdravie dôležité, aby ju nemuseli stretať. Nie je
pravdivé prekrútené tvrdenie žalovanej, že mal. X. bol opakovane venčiť psa pred jej domom. BG. bol
venčiť psa na sídlisku, kde je ihrisko a uzatvorená zóna bez prístupu áut, kde sa maloletí žalobcovia 2/ a
3/ chodili hrávať, kolobežkovať, korčuľovať atď. dávno predtým, ako si tam prenajala byt žalovaná (medzi
žalobcovým domom a týmto sídliskom je len 1 ulica). Keďže žila so žalobcami v jednej domácnosti pred
rozvodom, veľmi dobre si toho bola vedomá. I z vyjadrenia psychologičky z 20.11.2024 (viď 1. str. 3 odsek
správy Alma Centrum pre zdravý vývin) je zrejmé, že žalobcovi 3/ - X. W.. sú stretnutia so žalovanou
nepríjemné a vyhýba sa im. Podľa žalobcu 1/ žalovaná zámerne absolútne neakceptuje potreby a hlavne
zdravotný stav maloletých žalobcov 2/ a 3/ a neustále ich ohrozuje na ich psychickej integrite. Rovnako
ako v čase vydania neodkladného opatrenia, žalovaná neakceptuje ich pocity, potrebu byť v kľude a
bezpečí a hlavne neakceptuje fakt, že im svojim správaním spôsobila a naďalej spôsobuje traumy a

psychické strádanie. V dôsledku jej správania a konania, nedodržiavania neodkladného opatrenia, sa
ozdravovací proces u maloletých detí sťažuje, neustále sa im vracajú nepríjemné spomienky, ktoré im
spôsobujú psychické násilie, čím môže byť ohrozená ako telesná tak i duševná integrita maloletých.
Žalobca upozornil, že toto všetko sa deje za existencie neodkladného opatrenia, kedy má žalovaná pred
hrozbou porušovania neodkladného opatrenia ešte aspoň nejaké zábrany a otec maloletých má čím
argumentovať, keď chce, aby žalovaná neprišla na miesta, kde sa bude s deťmi nachádzať alebo ich
inak nevyhľadávala. Otec aj za pomoci neodkladného opatrenia sa snaží chrániť žalobcu 2/ a 3/ a ich
psychický stav pred žalovanou. Potom je namieste položiť si otázku, ako sa bude žalovaná správať
po zrušení neodkladného opatrenia, keď sa neštíti pri existencii neodkladného opatrenia presťahovať
do ich tesnej blízkosti a pri „náhodných“ stretnutiach, ktoré by sa pri troche empatie a akceptácie
potrieb maloletých zo strany žalovanej, nemuseli udiať, naďalej spôsobuje maloletým žalobcom traumu
a ohrozuje ich zdravie. Žalobca 1/ zdôraznil, že aj náhodným stretnutiam sa dá zabrániť, resp. ovplyvniť
ich priebeh. V čase návštev I.Á. - spoločného dieťaťa žalobu 1/ a žalovanej u otca sa žalovaná dožaduje
účasti na podujatiach (tréningoch, zápasoch, iných vystúpeniach a aktivitách I.) hoci vie, že tam môže
stretnúť a stretne jeho starších bratov (viď sms správy žalovanej so žalobcom 1/). Žalovaná neustále
potrebuje niečo riešiť (napr. zasahuje do toho s kým a ako môže I. tráviť čas v čase návštev u svojho
otca), zasahuje žalobcom 2/ a 3/ do súkromia a ohrozuje ich psychickú integritu, na čo využíva i syna
I. H. jeho návštevy u otca. Žalovaná si podľa žalobcu 1/ nepripúšťa fakt, že v dôsledku jej tvrdého a
bezcitného správania sa voči mal. žalobcom 2/ a 3/, tieto deti z nej majú doposiaľ strach, traumu a
psychické problémy. Akékoľvek stretnutia /i náhodné/ ich rozrušujú, majú za následok zlé spomienky a
nočné mory ( lekárske správy ako i správy z Alma Centrum pre zdravý vývin). Pri incidente, na základe
ktorého žalobca 1/ podal trestné oznámenie, žalovaná dňa 14.06.2024, napriek existencii neodkladného
opatrenia, zišla z chodníka po ktorom kráčala, prešla cez cestu a vošla k areálu futbalového ihriska, kde
otec žalobcov 2/ a 3/ (v čase, kedy bol Lukáš v starostlivosti u otca) hral futbal so svojimi synmi I. H. Y..
Žalovanú si pri hre nikto nevšimol, no tá opakovane zavolala na I., ktorý k nej v zápale hry ani nechcel
ísť, len jej mávol, no potom, keď ho opakovane privolala, I. prerušil hru a podišiel k nej. Vtedy si ju všimol
aj Janko, zľakol sa, kričal na ňu nech ide preč, že sa k nemu nemôže približovať a že keď neodíde zavolá
políciu. Žalovaná sa však naňho s krikom oborila, že má byť ticho, vynadala mu, že je drzý a kričala
naňho. Y. v panike a hneve z ihriska ušiel. Volal na políciu a dožadoval sa pomoci, tam mu však povedali,
že to má riešiť so svojim otcom. S plačom telefonoval svojej tete Z., prosil ju, aby mu pomohla, nevedel
sa ukľudniť. Aj po príchode domov, kde bola prítomná jeho stará mama, ešte dlho plakal a bol rozrušený.
Maloletý žalobca 2/ aj niekoľko dní po tomto incidente mal strach chodiť sám po ulici, mal strach ísť do
školy, nevedel zaspať, vracali sa mu zlé spomienky a nočné mory spojené s nevlastnou matkou. I. už v
ten deň nechcel ani vidieť - správanie žalovanej tak vplýva a narúša aj ich súrodenecký vzťah. Žalobca
1/ trvá na tom, že žalovaná sa pri prechádzaní okolo futbalového ihriska nemusela priblížiť k mal. Y.,
mohla prejsť okolo ihriska bez povšimnutia detí, ktoré ju ani nevideli. Ona sa však napriek existencii
neodkladného opatrenia priblížila, na maloletého žalobcu 2/ kričala, vznikla zvada, ktorú sledovali i okolo
prítomní ľudia na ihrisku. Svojim vedomým správaním spôsobila psychickú ujmu (kolabs) maloletého
žalobcu 2/. Po tomto incidente žalobca 2/ zvládol ďalšie dni chodiť do školy len za pomoci školskej
psychologičky, ktorá mu poskytovala podporu a denne bol u nej na sedeniach. Stretnutie a krik žalovanej
nedokázal vytesniť z hlavy, nevedel sa sústrediť na vyučovaní, bál sa ísť sám do školy, chodiť po obci, bál
sa sám spať, necítil sa bezpečne. Školská psychologička - T.. W. Ď. (Liga za duševné zdravie) apelovala
na rodinu, aby deti chránili pred stretnutiami so žalovanou, nakoľko potrebujú kľud, pocit bezpečia a
takéto situácie im iba prehlbujú traumu a neumožňujú vyliečiť sa. Žalovaná vo whats up správe žalobcovi
1/ potom, čo sa k žalobcovi 2/ priblížila na vzdialenosť menej ako 50 m uviedla, že „mal si ho držať,
aby sa nepribližoval, bavila som sa s I. a nie s ním“. Žalovaná sama dosvedčila, že sa k žalobcovi 2/
priblížila a nebrala ohľad na to, že podľa platného neodkladného opatrenia sa k nemu nemá približovať
na vzdialenosť kratšiu ako 50 m. Maloletí žalobcovia 2/ a 3/ sú v dôsledku správania žalovanej (od leta
2023) dlhodobo pod dohľadom detskej psychiatričky a tiež X. navštevuje detského psychológa v Alma
centre v Bratislave, Janko je pod dohľadom vyššie uvedenej školskej psychologičky (T.. W. Ď.), pričom
tieto kompetentné osoby vedia potvrdiť psychický stav mal. žalobcov a dopad „náhodných“ stretnutí a
správania žalovanej na ich psychiku a zdravie. Tak ako bolo uvedené i v trestnom oznámení podanom
žalobcom 1/, žalovaná už porušila vydané neodkladní opatrenie aj v minulosti, a to dňa 7.6.2024, keď išiel
Janko s kamarátom zo skate parku (tiež neodbočila, nezabránila stretnutiu, hoci možností kadiaľ ísť je
viac). Rovnako tak nasledujúci deň 8.6.2024, keď boli obaja synovia X. (najstarší syn) a Janko v blízkosti
rodinného domu venčiť svojho psa, išla oproti nim a neodbočila. Je dospelá, ona musí zabezpečiť,
aby sa k deťom nepribližovala a neporušovala rozhodnutie, ona to však vedome nechce a nerobí, čím
neustále preukazuje deťom svoju silu a moc nad nimi. Kým si ju deti všimli už bola pri nich a museli

prejsť okolo nej. Otcovi popisovali ako si ich premeriavala a aký zlý pocit pri tom mali, rozrušení z toho
boli dlhší čas. Rozoberali to i na sedení so školskou psychologičkou. Taktiež dňa 17.09.2024 v obchode
sa žalovaná postavila do radu pri pokladni priamo za Y. (napriek tomu, že mohla počkať v priestoroch
predajne kým maloletý zaplatí, neurobila to a postavila sa rovno za neho). Takýmto konaním žalovanej
maloleté deti Y. H. X. nechápu, prečo napriek zákazu približovania sa, neustále prichádzajú s ňou do
kontaktu a trpia tým. Y. po stretnutí s žalovanou dňa 17.09.2024 chcel volať políciu. Volal tete Z. do
práce, čo má robiť, tá ho ukľudňovala a povedala mu, že nech políciu nevolá, nech ide domov a ukľudní
sa. Povedala mu, že otec to rieši a snaží sa dosiahnuť, aby ho už žalovaná nechala na pokoji. Y. K.
sa však hneval, cíti sa nechránený, povedal že „nik neriešil ani to, keď naňho na ihrisku v júny kričala
a už neverí, že niekto bude riešiť to, že sa k nemu zase priblížila a doslova mu dýchala v obchode na
krk“. Dňa 18.09.2024 sa odohral ďalší incident, kedy žalovaná išla po ulici, blízko domu oznamovateľa,
kde stál (po ceste zo školy), maloletý Y. s kamarátmi. Videla ho a napriek tomu išla ďalej neodbočila,
pričom v okolí sú viaceré susediace súbežné ulice a možnosti kadiaľ mohla rovnako prejsť, bez toho,
aby sa priblížila k Y. a porušila neodkladné opatrenie. Keď ju Y. zbadal, a videl, že sa blíži priamo k nemu,
rýchlo sa rozlúčil s kamarátmi a utekal dovnútra do domu. Maloletý JH. sa hnevá, že ho nikto nedokáže
chrániť, nedokáže zabrániť, aby sa k nemu stále nepribližovala, aby naňho nekričala... Vyjadruje sa, že
sa necíti bezpečne. Po takomto stretnutí so žalovanou je vždy rozrušený, strach sa mieša s hnevom.
I z vyjadrení psychológov vyplýva, že je dôležité, aby sa deti nemuseli s podozrivou stretať, len tak
môže dôjsť k ich uzdraveniu a zlepšeniu psychického stavu detí. O týchto skutočnostiach bola žalovaná
informovaná a bola s nimi oboznámená. Z aktuálnych lekárskych správ T.. G.. P. z 23.04.2025 vyplýva, že
trauma detí stále pretrváva a rovnako pretrvávajú negatívne postoje voči nevlastnej matke. Z vyjadrení
psychológa - Alma Centrum pre zdravý vývin, Ambulancia klinickej psychológie z 08.01.2024 ako aj
20.11.2024 je zrejmé, že traumatické zážitky, ktoré súvisia so správaním nevlastnej matky - žalovanej,
u X. stále pretrvávajú a psychológ stretnutia s nevlastnou matkou neodporúča, nakoľko by mohli mať
za následok zhoršenie psychického stavu mal. X.. Podľa žalobcu 1/ bolo osvedčené, že žalovaná stále
ohrozuje duševnú integritu žalobcu 2/ a 3/ a potreba úpravy vzájomných pomerov medzi žalobcom
2/ a 3/ a žalovanou stále trvá. Žalobcovia predložili dôkazy o tom, že sa zdravotný stav maloletých
žalobcov 2/ a 3/ v dôsledku konania žalovanej zhoršuje. Žalobca 1/ tvrdí, že žalovaná vo svojom návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia hodnoverne nepreukázala, že odpadli alebo zanikli dôvody, pre
ktoré bolo vydané neodkladné opatrenie - zákaz približovať sa na menej ako 50 m k žalobcovi 2 /
a 3/. Rovnako žalovaná vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nepreukázala, že by
zákaz približovať sa na menej ako 50 m k žalobcovi 2/ a 3/, ju obmedzovali neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah. Nepreukázala, že by neodkladné opatrenie malo za následok znemožnenie
alebo zásah do oprávnených záujmov žalovanej. Pritom právo žalobcov 2/ a 3/ na ochranu života,
zdravia, má absolútnu povahu, t. j. vzťahuje sa voči všetkým a každý ho má povinnosť rešpektovať.
Žalovaná nie je matkou žalobcu 2/ a 3/ a nemá žiadne právo kontaktovať, respektíve približovať sa k
nim, a ponechaním v platnosti neodkladného opatrenia, ktoré bude zakazovať jej priblíženie sa k deťom,
ktorých telesnú a duševnú integritu žalovaná stále ohrozuje (viď predložené lekárske správy a vyjadrenie
psychológa), na menej ako 50 metrov, nedochádza k žiadnemu porušeniu práva žalovanej. Pokiaľ ide o
stretávanie sa otca s maloletým I., žalobca 1/ argumentuje, že toto stretávanie je možné zabezpečiť aj
bez toho, aby muselo dochádzať k ohrozovaniu zdravia a psychickej pohody jeho starších súrodencov.
Žalovaná by mala s ohľadom na ochranu života a zdravia žalobcov 2/ a 3/ upustiť od svojho doterajšieho
bezohľadného a manipulatívneho konania, že i v čase keď je Lukáš v opatere svojho otca a niekde ho
vidí, tak ho hneď kontaktuje a uteká za ním i napriek tomu, že I. je aktuálne u svojho otca a so svojimi
súrodencami - žalobcom 2/ a 3/, ktorý z nej majú neustály strach a nočné mory. Podľa žalobcu 1/ aj I. má
stres so stretnutí so svojou matkou za prítomnosti svojich starších súrodencov - žalobcov 2/ a 3/. Žalobca
1/ ďalej argumentuje, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom, ktoré má prioritu, a
teda nie je len jedným zo záujmov strán konfliktu. Je potrebné zamyslieť sa i nad tým, čo stratí a či vôbec
alebo aké právo je porušované na strane žalovanej a postaviť to do porovnania s tým, aké záujmy a práva
žalobcov 2/ a 3/ (s dôrazom na ich psychické zdravie týchto detí) môžu byť práve porušované tým, že sa
žalovaná aj naďalej nebude vyhýbať týmto „náhodným stretnutiam“ a kontaktom so žalobcom 2/ a 3/. Po
zrušení neodkladného opatrenia je tu dôvodná obava, že si žalovaná trúfne aj na viac, a to aj vzhľadom
na jej bezohľadné a neempatické správanie v minulosti, ktoré bolo dôvodom pre vydanie neodkladného
opatrenia a spôsobilo traumu žalobcom 2/ a 3/. Žalobca 1/ je toho názoru, že z lekárskej správy detskej
psychiatričky T.. W. ako i T.. P. z 23.04.2025 a tiež i zo správy Alma Centrum pre zdravý vývin, Ambulancia
klinickej psychológie z 08.01.2024 a tiež z 20.11.2024, jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/
pociťujú strach, obavy a majú nočné mory zo žalovanej, čo negatívne vplýva na kvalitu života, duševnú
pohodu a zdravie žalobcov 2/ a 3/ a to v takej miere, že správanie sa žalovanej (ktorá naviac absolútne

nekriticky nepripúšťa, že by žalobcom 2/ a 3/ nejako ublížila a správala sa k nim neprimerane, napriek
tomu, že táto skutočnosť bola príčinou rozvratu manželstva), možno kvalifikovať ako konanie ohrozujúce
telesnú a duševnú integritu. Žalobca 1/ tiež namietol nevykonanie navrhnutého dôkazu - svedeckej
výpovede maloletých žalobcov 2/ a 3/ a tiež sestry žalobcu 1/, ktorá je v úzkom kontakte so žalobcami
1/ - 3/. Tieto svedecké výpovede považuje za dôkazy podstatné pre rozhodnutie a napriek návrhu na ich
vykonanie, neboli súdom prvej inštancie vykonané. Podľa žalobcu 1/ súd prvej inštancie nevykonanie
týchto dôkazov riadne neodôvodnil. Pritom nevypočutím žalobcov 2/ a 3/, ktorí majú 13. a 15 rokov a
mohli zásadným spôsobom objasniť skutkový stav veci, najmä osvedčiť, čo sa im zo strany žalovanej
dialo, ako vnímajú kontakt a „náhodné“ stretnutia so žalovanou a aký vplyv to má na ich život a duševné
zdravie, došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd
podľa žalobcu 1/ nemal záujem zaoberať sa vypočutím maloletých 2/ a 3/, rovnako ako nemal záujem
vypočuť svedka - sestru žalobcu 1/, ktorej sa maloleté deti zdôverujú a hľadajú v nej ochranu, nie je
zrejmé, že by v tejto súvislosti súd prvej inštancie vykonal nejaké ďalšie dokazovanie, preto nie je
zrejmé ani to, z akého dôvodu považoval súd prvej inštancie vykonanie týchto dôkazov za nepodstatné.
Maloletý žalobca 2/ a maloletý žalobca 3/ majú priamu vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach (o
správaní žalovanej) a súd prvej inštancie neuviedol dostatočný dôvod, prečo navrhnutý dôkaz - výsluch
maloletých žalobcov 2/ a 3/ nevykonal. Výpoveď maloletých žalobcov 2/ a 3/ je zásadná pre posúdenie
dôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Maloletí sú už vo veku, kedy sú schopní vnímať,
porozumieť a pravdivo vypovedať, a ich výpoveď bola kľúčová z hľadiska posúdenia skutkového stavu
a posúdenia zásahov do ich telesnej a duševnej integrity zo strany žalovanej. Žalobcovia v súvislosti
s odvolacou argumentáciou poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 22Co/26/2023.
Žalobca 1/ poukázal na to, že jeho cieľom bolo chrániť maloleté deti Y. H. X., ktorých zdravý vývin
a psychická integrita sú správaním žalovanej aktuálne bezprostredne ohrozené. Žalobcovia sú toho
názoru, že platným nariadením neodkladného opatrenia je možné zabrániť nepriaznivým následkom
vo vzťahu k zdraviu maloletých detí. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Ak je pravdou, že žalovaná
nemá záujem kontaktovať žalobcov, potom žalobca 1/ tvrdí, že nie je pochopiteľné, prečo predstavuje
pre žalovanú problém rešpektovať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na konanie žalovanej,
žalobca 1/ je toho názoru, že žalovaná trvá na zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, aby mohla aj
naďalej v „náhodných“ stretnutiach pokračovať. Prejav žalovanej je podľa žalobcu 1/ dôkazom toho, že
žalobcov 1/ - 3/ nerešpektuje a jej správanie nie je v prospech maloletých detí. Žalovaná nerešpektuje
autoritatívne rozhodnutie súdu, znemožňuje účel neodkladného opatrenia a to ochranu maloletých detí.
Preto považujú žalobcovia za potrebné zákaz priblíženia sa žalovanej k maloletým deťom - žalobcom
2/ a 3/ ponechať v platnosti. Neodkladné opatrenie nijako nad mieru primeranú pomerom nezasahuje
do práv žalovanej. Žalobcovia sa obávajú, že absencia neodkladnej úpravy pomerov môže priniesť
nenapraviteľné následky na zdraví žalobcu 2/ a žalobcu 3/. Navrhované a nariadené neodkladné
opatrenie je v predmetnej veci prostriedkom preventívneho riešenia násilia medzi žalovanou a žalobcom
2/ a 3/. Žalobcovia uviedli, že dôkazmi dostatočne preukázali, že nedošlo k odpadnutiu dôvodov, pre
ktoré bolo neodkladné opatrenie vo výroku II uznesenia o neodkladnom opatrení sp. zn. 63C/16/2023 zo
dňa 13.9.2023 nariadené. Nedošlo k zmene tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho
nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Existencia, resp. trvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú
prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Z vyššie
uvedených dôvodov žalobca 1/ považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie za
absolútne nedostatočné, vágne, čo spôsobuje celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. S
poukazom na uvedené žalobca 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobcom súd priznáva
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zrušenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %,
alebo aby uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa názoru žalovanej, prezentovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, je rozhodnutie súdu
prvej inštancie zákonné a vecne správne. Žalovaná uviedla, že odvolacia argumentácia žalobcov nie
je spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu, táto argumentácia bola známa už v konaní pred prvoinštančným
súdom, ktorý sa s ňou vo svojom rozhodnutí vysporiadal.
8. Žalobcovia v replike obsahovo zopakovali, respektíve zdôraznili hlavnú argumentáciu ich odvolania
a pripojili lekársku správu z vyšetrenia maloletého Branislava dňa 08.08.2025.
9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
10. V terminológii Civilného sporového poriadku sú subjektmi konania o nariadenie neodkladného
opatrenia navrhovateľ neodkladného opatrenia (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označení žalobcovia)
a odporca-osoba proti ktorej návrh smeruje, respektíve v tejto preskúmavanej veci navrhovateľ zrušenia
rozhodnutia o neodkladnom opatrení (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označená žalovaná). Podľa
obsahu návrhu žalobcu 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.08.2023 sú subjektmi
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca 1/ a žalovaná a dotknutými subjektmi
maloletý X., narodený dňa 20.11.2009 a maloletý Ján, narodený 13.01.2012. Z obsahu súdneho spisu
vyplýva, že označenie subjektov konania o nariadenie neodkladného opatrenia dodal v rozhodnutí o
nariadenie neodkladného opatrenia č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 súd prvej inštancie. Z
dôvodu zrozumiteľnosti svojho rozhodnutia pre strany sporu, odvolací súd vychádzal z procesného
označenia subjektov konania súdom prvej inštancie, aj keď nie je procesne správne/presné, keď táto
nesprávnosť nemá vplyv na výrokovú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú predbežne pomery
sporových strán, v prípade, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad alebo v prípade, ak ide o stav obavy,
žeby exekúcia/výkon rozhodnutia v súdnom konaní následne vydaného mohla byť ohrozená. Zmyslom
neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov sporových strán, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie
smeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, ale nesmie dosiahnuť takú
intenzitu, aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.
12. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
13. V preskúmavanej veci sa žalovaná domáhala zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým
jej bolo uložené s účinkami od doručenia uznesenia Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 63C/16/2023-75
zo dňa 15.08.2023, aby nevstupovala na pozemok-parcelu č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere
380 m2 a do rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku-parcela č. XXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., C. J. I.,
okres Senec, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny
odbor, ďalej aby sa nepribližovala k maloletým X. H. Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s
výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré boli predvolaní, v
konaniach pred súdom, psychológom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti o maloletých, a ktorým
jej zakázal kontaktovať maloletých X. H. Y. osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou
alebo akýmikoľvek inými prostriedkami. Žalovaná argumentovala, že sa zmenila hmotnoprávna situácia,
oproti stavu pred jeho nariadením.
14. Zmyslom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je možnosť subjektu tohto konania zmeniť
nariadené usporiadanie vzťahov, pokiaľ nastala zmena pomerov alebo ak pominul dôvod pre nariadenú
úpravu práv a pomerov. Inak povedané dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých
pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.
15. V danom prípade bolo predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení založené na ustanovení §
325 odsek 2 písmeno f/, písmeno g/, písmeno h/ Civilného sporového poriadku, pričom išlo o opatrenia
v sporovom konaní, bez aplikácie ustanovení inštitútov konania starostlivosti súdu o maloletých.

16. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil v situácii, kedy žalobca 1/ a žalovaná ako manželia
žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/, kde sa v dôsledku
dlhotrvajúceho a manželského spolužitia vytvorila sociálna a emočná väzba žalovanej k maloletým
deťom žalobcu 1/ narodeným z jeho predchádzajúceho manželstva, k maloletému X. H. T. Y., ktorí s nimi
žili v tejto domácnosti. Táto sociálna realita bola doplnená rodinným vzťahom založeným narodením
spoločného syna žalobcu 1/ a žalovanej, I.. Každodenné spolužitie v spoločnej domácnosti zahrňovalo
aj rozhodovanie žalovanej o bežných záležitostiach členov domácnosti (aj maloletých X. H. Y.). Súd
prvej inštancie vychádzal v podstate z osvedčenia toho, že správanie žalovanej voči X. H. Y. vybočilo
opakovane z hraníc všeobecne uznávaných prijateľných výchovných nárokov a metód a vzbudilo obavu
o ich telesné a duševné zdravie. V dobe nariadenia neodkladného opatrenia bola dôvodná obava, že
žalovaná nie je schopná kontrolovať svoje správanie voči maloletým X. H. Y., že pomery môžu eskalovať,
maloletí X. H. Y. trpeli strachom zo žalovanej v takej miere, že potrebovali odbornú psychiatrickú pomoc.
17. Z rozhodnutia č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 vyplýva, že neodkladné opatrenie v
posudzovanej veci bolo nariadené predovšetkým na ochranu telesnej a duševnej integrity maloletých
Branislava a Jána, a že išlo o opatrenie, ktoré upravovalo vzťahy medzi osobami zdieľajúcimi spoločné
obydlie, ktorý stav osvedčoval dôvodnosť obavy, že by sa žalovaná k týmto maloletým mohla aj
naďalej správať násilným spôsobom. Žalovaná sa od nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej
nehnuteľnosti nezdržiava. Manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok,
č. k. 5P/102/2023-106 zo dňa 29.02.2024 rozvedené, čím zanikol právny dôvod vzťahu žalobcu 1/ a
žalovanej žiť v spoločnej domácnosti. Žalovaná si našla vlastné bývanie, kde žije so synom žalobcu
1/ a žalovanej, maloletým I.. Žalobcu 1/ a žalovanú už nespájajú vzájomné partnerské interakcie,
okrem starostlivosti o maloletého syna I., pričom tieto v základných otázkach o jeho starostlivosť podľa
výsledku rozvodového konania dokázali vyriešiť rodičovskou dohodou. Aj tu potom muselo dôjsť k
posunu v otázke preukázania rozhodujúcich skutočností ohľadom neprimeraných výchovných metód
žalovanej, keď žalobca 1/ uznal jej rodičovskú spôsobilosť a spoločný syn I. bol zverený do jej
osobnej starostlivosti. Obava, žeby sa žalovaná mohla aj naďalej voči X. H. Y. správať spôsobom
prekračujúcim všeobecne uznávané hranice východného pôsobenia vývojom týchto skutkových a
právnych skutočností stráca opodstatnenie, keďže bolo odstránené riziko ich vzájomnej väzby založenej
spolužitím v spoločnom obydlí. Žalovaná nemá právny dôvod zasahovať do chodu domácnosti žalobcu
1/ a do výchovy X. H. Y.. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že v dôvodoch, ktoré viedli k
úprave založenej neodkladným opatrením nastala vývojom časových udalostí zmena odôvodňujúca jeho
zrušenie. Ohrozenie maloletých X. H. Y. násilím zo strany žalovanej ako v čase vydania neodkladného
opatrenia pominulo, a táto zmena je skončením manželstva žalobcu 1/ a žalovanej rozvodom trvalá.
18. Od nariadenia neodkladného opatrenia dňa 13.09.2023 do času vydania rozhodnutia
o jeho
zrušení súdom prvej inštancie dňa 05.05.2025 uplynulo 19 mesiacov (aktuálne ide už
o obdobie
presahujúce 2 roky, Y. T. XX G., J. XX.XX.XXXX X. T. XX G., X. T. XX G.). Žalobca 1/ ako zákonný
zástupca maloletých X. H. Y. sa proti zrušeniu neodkladného opatrenia bráni argumentáciou strachu
X. H. Y. zo stretnutí so žalovanou, ktoré vyvoláva u nich spomienky z prežitého, negatívne pôsobiace
na ich psychiku, pričom poukazoval na ich poškodený duševný stav zdokumentovaný odbornými
psychiatrickými vyjadreniami. Je pochopiteľné, že žalobca 1/ uprednostnil záujmy maloletých X. H. Y. a
chránil ich bezpečie a nakoniec aj pre vnímané ohrozenie svojich detí odstránil rozvodom manželstva
so žalovanou zdroj ich ohrozenia. Násilné konanie nie je dovolené a je predmetom prešetrenia
orgánmi činnými v trestnom konaní. Násilné konanie žalovanej proti maloletým X. H. Y. v spoločnej
domácnosti nebolo však takto objektívne prešetrené, respektíve opak z tvrdení žalobcu 1/ v konaní
nevyplýva. Negatívne nastavenie voči žalovanej u maloletých X. H. Y. konštatuje obsah lekárskej správy
vystavenej T.. G. P. zo dňa 23.04.2025, ktorá správa je výsledkom prešetrovania liečebného posunu
od psychiatrického vyšetrenia X. H. Y. zo dňa 21.03.2025, podľa ktorej D. X. H. Y. pretrvávajú stavy
strachu so žalovanej, aj z náhodného stretnutia s ňou. Žalobca 1/ pred súdom prvej inštancie a rovnako
v odvolaní popisoval situácie kedy žalovaná podľa žalobcu 1/ nedodržala podmienky neodkladného
opatrenia, tým že sa mala k maloletým vedome približovať a kedy takýto kontakt s X. H. Y. vyvolal u
nich psychické napätie. Takéto tvrdenia je potrebné však hodnotiť v objektívnej rovine, ktorú predstavujú
závery policajného orgánu a príslušného prokurátora, keďže sa z podnetu žalobu 1/ stali aj predmetom
trestnoprávneho šetrenia. Podľa ich záverov namietané situácie stretnutí maloletých so žalovanou
neboli zo strany žalovanej namierené proti ním, žalovaná Branislava a Jána nevyhľadáva, nekontaktuje
sa s nimi a neprihovára sa im, konfliktné situácie nevyvoláva. Neodkladné opatrenie primárne sleduje
elimináciu vedomého úmyselného kontaktu, náhodnému, respektíve náhodnou okolnosťou vyvolanému

kontaktu sa zabrániť nedá. Pokiaľ žalobca 1/ negatívne pôsobenie žalovanej vníma z pohľadu toho,
že sa žalovaná neodsťahovala do vlastného bytu v Bratislave, že si žalovaná kúpila byt v rovnakej
obci, čím vedome mala zvýšiť mieru náhodných stretnutí s maloletými, potom jednostranne ako
zákonný zástupca X. H. Y. prehliada, že toto prostredie je domovským prostredím aj jeho syna I., tak
ako je domovským prostredím jeho starších synov. Výsledky dokazovania nedávajú žiaden podklad k
záveru, žeby sa žalovaná usilovala o obnovenie vzťahov s X. H. Y.B., ktorý záujem v čase nariadenie
neodkladného opatrenia bol primárne zdrojom ich kontaktovania zo strany žalovanej, nedožaduje sa
žiadneho stretávania sa ani s X. H. U. Y., do ich súkromného života vývojom právnych udalostí už
nepatrí, a ich spomienky z prežitého nevyvoláva úmyselným konaním, rešpektuje to, že ju odmietajú.
Účelom a dôvodom nariadeného neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci bola ochrana X. H. Y.
ich oddelením od žalovanej, od jej výchovných metód v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie preto
dospel k správnemu záveru, že v čase rozhodovania o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia už
odpadla obava o oprávnené záujmy X. H. Y. v dôsledku konania žalovanej, založeného spolunažívaním
v spoločnom obydlí všetkých subjektov tohto konania. Navyše žalovaná získala skúsenosť
s
takýmto neodkladným opatrením, ktorá by jej mala byť dostatočným ponaučením, pretože
s
ohľadom na ďalší vývoj môže súd pri slnení zákonom daných podmienok nariadiť aj iné alebo ďalšie
neodkladné opatrenie.
19. Žalobca 1/ súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal výsluch maloletých X. H. Y., navrhnutý k otázke
vplyvu náhodných stretnutí so žalovanou, teda ako tieto stretnutia vnímajú, že nevykonal navrhnutý
výsluch svedka Z. P. (sestra žalobcu 1/), ktorej sa X. H. Y. zdôverujú a neuviedol dostatočný dôvod, prečo
považoval tieto dôkazy za nepodstatné. V odôvodnení uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie dôvody nevykonania týchto dôkazov neuviedol. Zo súdneho spisu, zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 28.04.2025 a zo zvukového záznamu z tohto pojednávania vyplýva, že súd prvej
inštancie vyhláseným uznesením (č. l. spisu 205) tieto navrhované dôkazy zamietol s odôvodnením,
že pre rozhodnutie vo veci postačujú závery z rozhodnutí o prešetrovaní podnetu žalobcu 1/ ohľadom
porušenia povinností prikázaných žalovanej nariadeným neodkladným opatrením policajným orgánom,
teda procesne povedané, z dôvodu nadbytočnosti. Aj keď z hľadiska prieskumu tohto záveru by bolo
potrebné podrobnejšie zdôvodnenie v odôvodnení preskúmavaného uznesenia, odvolací súd poukazuje
na to, že absencia takejto vecnej úvahy súdu prvej inštancie, prečo považuje navrhnuté dôkazy za
nadbytočné, môže byť preklenutá, ak išlo v kontexte ostatného dôkazného stavu o dôkazné návrhy
nerozhodné, ako tomu podľa názoru odvolacieho súdu bolo aj v tomto prípade. V posudzovanom prípade
totiž zo správy nestranného policajného orgánu vyplynulo (body 21,22 odôvodnenia uznesenia súdu
prvej inštancie), že stretnutia žalovanej s X. H. Y. nie sú zo strany žalovanej vyhľadávané, a bez ohľadu
na to, aký majú vplyv na X. H. Y. náhodné stretnutia, týmto sa nedá zabrániť. Podstatným pre rozhodnutie
vo veci bolo dôkazne preukázať, či v porovnaní so situáciou rozhodnou pre nariadenie neodkladného
opatrenia zaniklo riziko ohrozenia X. H. Y., teda dôvod možného osobného vplyvu žalovanej na X.
H. Y.na, ku ktorému skutkovému záveru v okolnostiach tejto veci postačovalo rozhodnutie o rozvode
manželstva žalobcu 1/ a žalovanej a rozhodnutie policajného orgánu o vyriešení podnetu žalobcu 1/
na prešetrenie porušovania povinností žalovanej z nariadeného neodkladného opatrenia, z ktorého je
zrejmé to, že žalovaná sa o obnovu vzťahov neusiluje. Súd prvej inštancie proti tvrdeniu strany konania
postavil právny názor, v ktorého konkurencii námietky žalobcu 1/ o nedostatočnom odôvodnení ako celok
neobstoja. Súd prvej inštancie v preskúmavanom uznesení zrozumiteľne vysvetlil svoj právny záver
k súdenej veci a vysvetlil akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, proti
ktorému mohol odvolateľ vecne argumentovať.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa
ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP
o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov
3:0 (§
3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).