{"guid": "5e84db70-6900-48e4-92f4-023d5f29afc6:26976348-07ba-46fa-8843-baa28a772973", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1", "spisova_znacka": "2Co/109/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/109/2025 z 3. 12. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2025, sp. zn. 2Co/109/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1", "identifikacne_cislo": "1423204832", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2025-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26976348-07ba-46fa-8843-baa28a772973", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/109/2025\n1423204832\n03. 12. 2025\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2025:1423204832.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. X. W.,\nB. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., zastúpený JUDr. Mgr. Mária Kováčová, advokátka so sídlom\nPod Sokolom 12, Nitrianske Hrnčiarovce, 2/ Y. W., B. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., 3/ X. W.,\nB. XX.XX.XXXX, X. T. XXXX/XX, J. I., žalobcovia 2/ a 3/ zastúpení zákonným zástupcom otcom žalobcom 1/, proti žalovanej: P. W., B. XX.XX.XXXX, X. Y. XXXX/XX, J. I., zastúpená JUDr. Ján Nota,\nadvokát so sídlom Veličná 371, Veličná, o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia, o\nodvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 63C/16/2026-223 zo dňa\n05.05.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 63C/16/2026-223 zo dňa 05.05.2025 p\notvrdzu je.\nII. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 63C/16/2026-223 zo\ndňa 05.05.2025 zrušil na návrh žalobkyne zo dňa 08.10.2024 neodkladné opatrenie, ktoré nariadil\nuznesením č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023, a ktorým žalovanej uložil:\n1., aby nevstupovala na pozemok parcela č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere 380 m2\na\ndo rodinného domu so súpisným číslom 2797 postavený na pozemku parcela č. XXX/XXX, zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 160 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., C. J. I., okres Senec,\nzapísaných na liste vlastníctva číslo XXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor.\n2., aby sa nepribližovala k žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/ na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou\npriblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred\nsúdom, psychológom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti\no maloletých.\n3., ktorým zakázal žalovanej kontaktovať žalobcu 2/ a žalobcu 3/ osobne, písomne, telefonicky,\nelektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými prostriedkami. Neodkladné opatrenie bolo\nnariadené podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP).\nPredmetným uznesením nebola žalobcom uložená povinnosť podať žalobu podľa § 336 ods. 1 CSP, s\nodôvodnením, že išlo o neodkladné opatrenie, ktorého nariadenie bolo dostatočné pre úpravu pomerov\nbez vyvolania ďalšieho sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023.\n2. Žalovaná (odporkyňa v pôvodnom konaní a navrhovateľka zrušenia neodkladného opatrenia) v\nnávrhu na zrušenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 334 CSP tvrdila, že\nuplynutím časového obdobia presahujúceho jeden kalendárny rok došlo k výraznej zmene v životoch\ndotknutých subjektov, ktorí v čase vydania predmetného neodkladného opatrenia tvorili rodinu, žili\nv jednej domácnosti a existoval medzi nimi súbor práv a povinností vyplývajúci z rodinnoprávnych\n\npredpisov. Žalovaná je toho názoru, že odpadli dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože\ndošlo k zmene hmotnoprávnej situácie spočívajúcej v tom, že manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej bolo\nrozvedené a komunikácia so žalobcom sa obmedzila výlučne na otázky starostlivosti o ich maloletého\nsyna I. a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná zároveň uviedla, že vedie\nprávne a skutkovo nezávislý život od členov rodiny žalobcu 1/ a na jeho deti (žalobcov 2/ a 3/) nemá\nžiaden vplyv a dosah.\n3. Žalobcovia (navrhovatelia neodkladného opatrenia) s návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia\nnesúhlasili. Uviedli, že žalovaná uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia v časti, ktorým\njej súd uložil, aby sa nepribližovala k maloletým žalobcom 2/ a 3/ na vzdialenosť menšiu ako 50\nmetrov nerešpektuje a niekoľko krát predmetné neodkladné opatrenie porušila. Žalobca 1/ poukázal\nna incidenty, ktoré sa udiali dňa 14.06.2024 a 17.09.2024, kedy došlo k priblíženiu sa žalovanej k\nmaloletému žalobcovi 2/ bez toho, žeby to bolo vzhľadom na situáciu nutné. Žalovaná naďalej svojim\nsprávaním spôsobuje maloletým traumu a proces ich uzdravovania sa neustále takýmto správaním\nsťažuje, neustále sa im vracajú nepríjemné spomienky, ktoré im spôsobujú psychické násilie, čím môže\nbyť ohrozená ako telesná tak i duševná integrita maloletých. Maloleté deti trpia tým, ako sa žalovaná k\nnim správala, aké psychické rozpoloženie v nich jej prítomnosť vyvoláva. Aj napriek tomu, že žalovaná\nvidela, že jej syn I. je s otcom, ale zároveň aj so svojím bratom Y. a hrajú futbal, ozvala sa, hoci\nbola vo vzdialenosti len niekoľko metrov, teda omnoho menšej ako 50 metrov od Y.. Žalovaná sa\nspráva, ako keby sa nič nestalo a zároveň si nepripúšťa fakt, ako veľmi deťom v minulosti ublížila, aké\npsychické problémy z toho doposiaľ majú, pretože majú diagnostikovaný komplexný postraumatický\nsyndróm a každý takýto kontakt s ňou komplikuje ich ozdravný proces. Uvedené skutočnosti preukazujú,\nže nejde o „náhodné stretnutia“, pretože ako dospelá osoba, voči ktorej je stále platné uznesenie o\nzákaze približovania sa, sa žalovaná mala otočiť a prejsť na druhú stranu chodníka, respektíve zostať\nchvíľu dlhšie v predajni, jednoducho zabrániť priamemu kontaktu s maloletým, respektíve prísť k nemu\nbližšie ako na 50m. Žalovaná sa pri pokladni postavila priamo za maloletého do radu. Z vyjadrení\npsychológov vyplýva, že je dôležité, aby sa deti nemuseli so žalovanou stretať, len tak môže dôjsť k\nich uzdraveniu a zlepšeniu psychického stavu. Napriek tomu, žalovaná bola o týchto skutočnostiach\ninformovaná, pri stretnutiach maloletých detí a žalovanej, dochádza zo strany žalovanej k zámernej\nprovokácii maloletých detí, žalovaná sa stretnutiam nevyhýba, práve naopak, deje sa to opakovane a\nžalovaná tak koná cielene, tieto stretnutia žalovaná vyhľadáva. Žalovaná svoje správanie a skutočnosť,\nže vyhľadáva kontakt so žalobcom 1/ a jeho deťmi, ospravedlňuje záujmom o svojho syna I.. Absolútne\nvšak neprihliada na záujem Y. H. X., ktorí sú traumatizovaní jej správaním sa voči nim z minulosti\na ignoruje existenciu neodkladného opatrenia. Žalobcovia sú toho názoru, že nedošlo k zmene tých\npomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.\nTrvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú prekážku, aby sa subjekt domáhajúci sa jeho zrušenia mohol\ndôvodne tohto návrhu aj domôcť. Podľa žalobcu 1/ neodkladné opatrenie nebolo nariadené z dôvodu\nrozvodu, ale k podaniu návrhu žalobcu 1/ viedli okolnosti, že maloleté deti mali posttraumatický syndróm\nna základe prežitého pri spolužití so žalovanou.\n4. Súd prvej inštancie skutkovo konštatoval, že manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej (navrhovateľa 1/\na odporkyne) bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k.: 5P/102/2023-106 zo dňa\n29.02.2024. Syn I., B. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Rodičia sa dohodli\nna úprave styku s maloletým. Podľa lekárskych správ T.. G. P., detského psychiatra z 23.04.2025,\nžalobcovia 2/ a 3/ naďalej navštevujú lekára, chodia na kontroly a terapie, berú medikáciu, ktorú v\nsúčasnosti nie je ešte možné vysadiť. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Senci, Odbor poriadkovej\npolície Obvodné oddelenie PZ v Miloslavove ČVS: ORP-489/ML-SC-2024 zo dňa 12.09.2024 súd prvej\ninštancie zistil, že konajúci orgán trestné oznámenie žalobcu 1/ voči žalovanej pre podozrenie z marenia\nvýkonu rozhodnutia súdu odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup\npodľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že je nepochybné, že ku\nkontaktu žalovanej a syna oznamovateľa Y. došlo, pričom na jednej strane stojí tvrdenie oznamovateľa,\nktorý uvádza, že žalovaná porušila zákaz priblíženia tým, že podišla k plotu ihriska a zavolala na svojho\nsyna Lukáša, čo spozoroval aj syn oznamovateľa Y. a týmto konaním ho rozrušila a zároveň, porušila\nuvedený zákaz priblíženia. Proti tomu však stojí tvrdenie žalovanej o neporušení zákazu priblíženia, ktorý\nspočíva v tom, že Janka vôbec k plotu nevolala a ani sa k nemu nijako nepribližovala. Komunikovala a\nzavolala si k plotu iba svojho syna I.. Syn oznamovateľa Y. k plotu prišiel sám s tým, že jej vyčítal, že sa\nnemá k nemu približovať. Od tohto momentu sa daná udalosť' nezopakovala a ku kontaktu žalovanej\nso synom oznamovateľa Y. nedošlo. Vyšetrovateľ má za to, že uvedené konanie žalovanej nenapĺňa\n\nznaky ani opakovaného porušenia takéhoto rozhodnutia a taktiež toto porušenie uvedeného rozhodnutia\nnebolo vykonané ani závažným spôsobom. Poukazuje na to, že syn oznamovateľa Y. ako aj jeho ďalší\nsyn X., kontaktujú, respektíve kontaktovali žalovanú formou správ, kde si vyžadovali sami od seba\njej spoločnosť, respektíve uvádzali miesta, kde ich žalovaná môže prísť pozrieť, pričom ich samotná\nžalovaná upozorňovala, že im ona nesmie odpisovať a nemôžu byť v kontakte. Vzhľadom na to, že\nžalovaná ako aj deti oznamovateľa bývajú v jednej obci, môže dôjsť k náhodným stretnutiam, ktoré\nnie je možné kvalifikovať ako porušenie zákazu priblíženia, nakoľko ani jedna strana nevie náhodné\nstretnutie v danej chvíli ovplyvniť, iba ak by išlo o vynútené a vyhľadávané opakované stretnutie zo strany\nžalovanej, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Vyšetrovateľ vyhodnotením jednotlivých výpovedí a\nlistinných dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých\nokolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne dospel k záveru, že v konkrétnom prípade neboli naplnené\nzákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §\n348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona a to z dôvodu absencie tak objektívnej ako aj subjektívnej\nstránky trestného činu, bez ktorých existencie nemožno určité konanie kvalifikovať ako trestný čin. Z\nuznesenia Okresnej prokuratúry Pezinok 1Pn 686/24/1107 - 5 zo 14.10.2024 súd prvej inštancie zistil,\nže prokurátorka rozhodla podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a sťažnosť žalobcu 1/ proti\nuzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia Miloslavov Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Senci sp. zn. ORP-489/ML-SC-2024 zo dňa 12.09.2024, podľa § 197 ods. 1pism. d) Trestného\nporiadku ako nedôvodnú zamietla. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že prokurátorka k uvedenému\nrozhodnutiu dospela vychádzajúc z podaného trestného oznámenia, sťažnosti a jej doplnenia ako aj z\nvýsluchu žalovanej pričom zistila, že žalovaná skutočne prišla do kontaktu s maloletým Y. W. H. X. W.,\navšak vo všetkých prípadoch možno ustáliť, že išlo o náhodné stretnutia, ktoré menovaná úmyselne\nneplánovala. Nemožno teda dospieť k záveru, že jej konanie (náhodné stretnutia) bolo závažné alebo\nopakujúce sa, tak ako to vyžaduje predmetná skutková podstata daného prečinu. Taktiež je zrejmé,\nže žalovaná nevyhľadáva prítomnosť maloletých X. H. Y. W., nijako sa im neprihovára a nekontaktuje\nich. Problematické sa javí však to, že všetci bývajú v jednej obci a teda je priam nereálne zabrániť\nakémukoľvek náhodnému kontaktu maloletých so žalovanou. Žalovaná sama potvrdila stretnutie dňa\n14.06.2024, avšak uviedla, že išla za svojím maloletým synom I., pričom maloletého Y. W. nijako\nnevolala, bol medzi nimi plot a on sám prišiel ku nej. Sťažovateľ má pravdu v tom, že žalovaná má ako\ndospelá osoba podniknúť všetky dostupné kroky k tomu, aby eliminovala akýkoľvek kontakt s maloletými.\nŽalovaná mohla dňa 14.06.2024 radšej svojho maloletého syna I. zavolať za ňou, ak s ním chcela\nkomunikovať vediac o predmetnom neodkladnom opatrení, aby tak zabránila akémukoľvek kontaktu,\nresp. priblíženiu sa k maloletému Y.B. W.. Žalovaná však nemôže byť braná na trestnú zodpovednosť\nlen preto, že maloletých stretne náhodne pri prechádzke, behu, či v obchode a nezabočí hneď do druhej\nuličky a taktiež preto, že ich sleduje na instagrame a informuje sa o nich u známych či susedov. Iná\nsituácia by bola vtedy, ak by menovaná, napríklad aktívne vyhľadávala maloletých, kontaktovala ich\nosobne alebo písomne, iniciovala by stretnutia, k čomu však z jej strany na základe zadovážených\ndôkazov nedošlo.\n5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 334 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj CSP). Zadefinoval, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia súd\nskúma, či odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, teda či došlo k zmene\npomerov, ktorá má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Odpadnutie\ndôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods.\n1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z\ndôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj\nk zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo\npôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá\nsa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. V rámci rozhodovania o zrušení neodkladného opatrenia\nsa súd zaoberá skutočnosťou, či strana domáhajúca sa zrušenia opatrenia vo svojom návrhu tvrdí\ntaké skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení neodkladného opatrenia, ktoré zároveň znamenajú aj\nzmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny\nposun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napríklad, keď z pôvodne osvedčenej\nskutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená (podporne\nsúd prvej inštancie odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 491/2017, zo dňa\n3.08.2017). K neodkladnému opatreniu nariadeného výrokom I predmetného uznesenia, ktorým súd\nuložil žalovanej povinnosť nevstupovať na/do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ v katastrálnom\núzemí Y. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca 1/ s\n\njeho zrušením súhlasil. Podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti výroku bola\nskutočnosť, že žalovaná mala právo bývať v dome žalobcu 1/, keď jej užívacie právo bolo odvodené\nod existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, pričom žalovaná so žalobcami žili v jednej domácnosti.\nSúd prvej inštancie poukázal na to, že rozvodom manželstva právny dôvod bývania žalovanej v\nnehnuteľnosti, v ktorej býva žalobca 1/ s maloletými deťmi, žalovanej zanikol, pričom ide o zmenu\npomerov, ktorá je spôsobilá bez ďalšieho vyvolať zánik potreby nariadeného neodkladného opatrenia\npodľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podkladom pre\nnariadenie neodkladného opatrenia v časti výroku III, ktorým zakázal žalovanej kontaktovať žalobcu\n2/ a žalobcu 3/ osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmikoľvek inými\nprostriedkami bola skutočnosť osvedčenia, že žalovaná intenzívne kontaktovala žalobcov 2/ a 3/ a to\nosobne, SMS správami, snažila sa ich ovplyvňovať, pričom z prejavov konania žalovanej nebolo v čase\nrozhodovania súdu vylúčené pokračovanie v tomto jej správaní (kontaktovanie maloletých žalobcov),\nktorým zo strany žalovanej hrozilo fyzické a psychické násilie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že\nžalobca dôkazne nepreukázal, že by žalovaná v takomto (alebo inom kontaktovaní žalobcov 2/ a 3/)\npokračovala. Tvrdenie žalovanej o tom, že ju kontaktuje elektronicky žalobca 3/ (podporené predloženou\nkomunikáciou so žalobcom 3/) žalobca 1/ nesporoval a táto skutočnosť vyplýva aj z uznesení orgánov\nčinných v trestnom konaní. Z tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase\nrozhodovania o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nemá preukázanú skutočnosť,\nže by žalovaná v kontaktovaní žalobcov 2/ a 3/ pokračovala a preto odpadol dôvod trvania neodkladného\nopatrenia nariadeného podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,\nže neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa nepribližovala k žalobcovi 2/ a žalobcovi 3/\nna vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (s výnimkou tam uvedenou), nariadil na základe osvedčenia,\nže telesná a duševná integrita žalobcov 2/ a 3/, môže byť konaním žalovanej ohrozená a tento stav\nohrozenia si vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov. V tomto smere žalobca 1/ predložil súdu listinné\ndôkazy - lekárske správy detského psychiatra o tom, že psychický stav maloletých žalobcov toho času\nnie je dobrý, naďalej vykazujú negatívne nastavenie voči bývalej manželke žalobcu a preto neodporúča,\naby boli nútení sa s ňou stretnúť. Podľa názoru súdu prvej inštancie, tento dôkaz ale nepreukazuje, že\nkontakt žalovanej so žalobcami 2/ a 3/ naďalej predstavuje pre nich riziko, že by boli zo strany žalovanej\nohrození na ich telesnej alebo duševnej integrite, respektíve, že by napriek ich odporu boli nejakým\nspôsobom nútení sa so žalovanou stretávať. Naopak, žalobcovia sa v blízkosti bydliska žalovanej\nvyskytujú dobrovoľne (venčenie psa, návšteva ihriska), respektíve pri realizácii preberania maloletého\nI.H. žalobcom 1/. Z uvedených bežných situácií vyplýva, že v súčasnosti už prípadná možnosť stretu\nmaloletých žalobcov so žalovanou pre nich nie je ohrozujúca a teda absentuje neodkladná potreba\nizolácie strán rozhodnutím súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie\npo rozvode manželstva sa pomery medzi žalovanou a žalobcom 1/ ako rodičmi maloletého I. upravili\nrozsudkom o rozvode manželstva, v súčasnosti žalovaná býva v blízkosti bydliska žalobcov, pravidelne\ndochádza medzi nimi k odovzdávaniu maloletého I., a to aj za prítomnosti žalobcov 2/ a 3/. Maloletý\nžalobca 3/ dokonca sporadicky kontaktuje žalovanú cez sociálne siete, maloletí žalobcovia chodievajú\nv blízkosti bydliska žalovanej na ihrisko a venčia tam psa. Žalovaná deklaruje, že v súčasnosti už\nnemá záujem o kontaktovanie maloletých žalobcov, nakoľko to negatívne ovplyvňuje maloletého I.Š.,\nktorého má vo výchove a ktorý jej komunikoval svoje nepríjemné pocity zo správania sa maloletého\nžalobcu 2/. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu už\nzanikla potreba obmedzenia žalovanej neodkladným opatrením a ďalšie trvanie zákazu jej priblíženia\nsa k maloletým žalobcom zmenou v rodinnej situácii už nie je účelné. Z predložených listinných dôkazov\nako aj z tvrdení strán je zjavné, že maloletí žalobcovia pred psychológom a psychiatrom deklarujú\nnaďalej odmietanie vo vzťahu k žalovanej, zároveň žalovaná zámerne nevyhľadáva strety s maloletými\nžalobcami aj v záujme maloletého I., pričom práve vzhľadom na rodičovský vzťah žalobcu 1/ a žalovanej\ndochádza v nevyhnutnej miere k interakciám medzi žalobcami a žalovanou, avšak už nie s cieľom\nžalovanej pôsobiť na integritu maloletých žalobcov, ale napríklad z dôvodu realizácie súdom upraveného\nstyku, respektíve bežnými potrebami, ako je pohyb maloletých a aj žalovanej v okolí bydliska, kde\nnie je reálne možné zabrániť ich náhodným stretnutiam. Súd prvej inštancie z označených dôvodov\nneodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k.: 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 zrušil a to v celom\nrozsahu, pretože dôvody, pre ktoré bolo nariadené, t. j. v dôsledku zmeny pomerov, odpadli. O nároku\nna náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu\ntrov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n6. Proti uzneseniu podali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie. Súdu prvej\ninštancie vytýkajú, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že konanie má inú vadu, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa žalobcu 1/ dôvody neodkladného opatrenia stále\npretrvávajú tak, ako to uviedol Mestský súd Bratislava IV v bode 42. uznesenia č. k. 63C/16/2023-75,\npretože mal danosť práva na ochranu života a zdravia žalobcov za dostatočne osvedčenú, keď žalovaná\nsa prejavuje násilne vo vzťahu k osobám blízkym, pričom žalobcovia nemôžu žiť pokojným rodinným\nživotom. Poukázal na to, že v každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred\novplyvniť. V danom prípade je to o to naliehavejšie, že žalobcovia 2/ a 3/ ako maloleté deti sú voči\nžalovanej vo fyzickej a psychickej nevýhode a nie sú spôsobilé sa jej ubrániť v neprítomnosti žalobcu.\nŽalobca 1/ k tvrdeniam súdu prvej inštancie predniesol, že syna Lukáška preberá vždy v byte jeho matky,\nnestávalo sa, že by išla s nimi k autu. Ani v deň, keď sedel starší syn v aute, ich otec nepredpokladal,\nže žalovaná zíde dole. Nie je pravdou, že sa to stáva opakovane a dlhodobo. Stalo sa tak 2-krát,\notec radšej staršie deti nikdy neberie so sebou. Podľa žalobcu 1/ je klamstvom tvrdenie žalovanej,\nže „maloletý Y. iba zneužíva situáciu, zakaždým keď má možnosť zahliadnuť žalovanú, tak sa k nej\npribližuje, provokuje, vykrikuje, že na ňu zavolá políciu alebo sociálku.“ Sú to podľa žalobcu 1/ jej ničím\nnepodložené a nepreukázané tvrdenia. Y. vždy keď ju niekde vidí, hneď telefonicky kontaktuje svojho\notca alebo tetu Z.. Má veľké obavy zo stretnutí so žalovanou. Snaží sa žalovanú obísť pokiaľ je to\nmožné, hovorí, že keď ho nevidí, radšej sa otočí a uteká preč. Pretože po takýchto stretnutiach vždy\npotrebuje psychickú podporu a pomoc, ukľudniť sa. Z dôvodu, že považuje maloletého Y. za dostatočne\nzrelého na vyjadrenie svojho názoru, priložil žalobca 1/ k odvolaniu jeho písomní vyjadrenie. Ako\nabsurdné hodnotí žalobca 1/ vyjadrenie žalovanej, že nariadené neodkladné opatrenie je pre protistranu\nnástrojom šikany...“ Žalovaná si ich vymyslela a ničím nepodložila. Žalovaná sa stavia do pozície obete,\nktorej je ubližované. Opak je pravdou. Tak ako v minulosti fyzicky a psychicky ubližovala týmto deťom\n(čo vyplýva i z priložených lekárskych správ, správy psychológa ako i čestných vyhlásení p. Q. W. H.\nZ. P., priložených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia), robí to aj naďalej, keď sa odmieta\n„vzdialiť“ z ich života, z ich okolia a zásahov do ich telesnej a duševnej integrity. Žalobca 1/ argumentuje,\nže poľutovaniahodné vyjadrenie žalovanej, že otec nezvláda psychický stav detí, pretože súčasný\nstav detí nie je dôsledkom nezvládania výchovy detí otcom, ale je spojený s negatívnymi zážitkami a\nsprávaním a prístupom samotnej žalovanej k deťom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje ich psychický stav a\nzasahuje do ich telesnej a duševnej integrity. Žalobca 1/ uviedol, že dôkazmi preukázali, že žalovaná\npodíde k maloletým deťom zámerne, aby im dokázala, že ona predsa môže, aj vtedy, keď je jej syn\nI. v starostlivosti otca. Zároveň nie je pravda, že maloleté deti dostali „veľkú moc“ ovplyvňovať bežné\nkaždodenné situácie a určite nie sú nástrojom „šikany“ voči žalovanej. Šikanu maloleté deti prežívali z jej\nstrany, keď žili so žalovanou v spoločnej domácnosti. Taktiež účelom neodkladného opatrenia určite nie\nje „sanovať“ „bezstarostný priebeh dospievania“ ako sa vyjadrila žalovaná, ale práve platné neodkladné\nopatrenie dokáže zabezpečiť, aby maloleté deti mali možnosť sa z tráum minulosti oslobodiť a prežiť\nbezstarostné dospievanie. Do pozornosti dal žalobca 1/ skutočnosť, že po rozvode sa žalovaná z obce\nneodsťahovala, hoci vlastnila v Bratislave svoj vlastný 3-izbový byt v blízkosti svojich rodičov. Žalobca\n1/ ju žiadal, aby v záujme detí z obce odišla, čo odmietla. Naopak, presťahovala sa a prenajala si byt\nv tesnej blízkosti domu žalobcu a jeho detí, na sídlisku kam sa maloletí žalobcovia chodia (a vždy i\nv minulosti chodili) s kamarátmi hrať a venčiť psov. Uvedené podľa žalobcu 1/ svedčí o bezcitnosti\nžalovanej, ktorá nerešpektuje zdravotný stav žalobcov 2/ a 3/, žalovaná neustále zľahčuje veci, ktoré\nvykonala a snaží sa „očistiť“ tak, že zavádza a tvrdí, že deti sú len v puberte a otec nezvláda ich\nvýchovu. Žalobca 1/ tvrdí, že predložené dôkazy (lekárske správy, vyjadrenia psychológov a čestné\nvyhlásenia) preukazujú opačné skutočnosti a najmä fakt, že žalovaná maloletým žalobcom 2/ a 3/ spúšťa\ntraumatizujúce zážitky, nočné mory a preto je pre ich zdravie dôležité, aby ju nemuseli stretať. Nie je\npravdivé prekrútené tvrdenie žalovanej, že mal. X. bol opakovane venčiť psa pred jej domom. BG. bol\nvenčiť psa na sídlisku, kde je ihrisko a uzatvorená zóna bez prístupu áut, kde sa maloletí žalobcovia 2/ a\n3/ chodili hrávať, kolobežkovať, korčuľovať atď. dávno predtým, ako si tam prenajala byt žalovaná (medzi\nžalobcovým domom a týmto sídliskom je len 1 ulica). Keďže žila so žalobcami v jednej domácnosti pred\nrozvodom, veľmi dobre si toho bola vedomá. I z vyjadrenia psychologičky z 20.11.2024 (viď 1. str. 3 odsek\nsprávy Alma Centrum pre zdravý vývin) je zrejmé, že žalobcovi 3/ - X. W.. sú stretnutia so žalovanou\nnepríjemné a vyhýba sa im. Podľa žalobcu 1/ žalovaná zámerne absolútne neakceptuje potreby a hlavne\nzdravotný stav maloletých žalobcov 2/ a 3/ a neustále ich ohrozuje na ich psychickej integrite. Rovnako\nako v čase vydania neodkladného opatrenia, žalovaná neakceptuje ich pocity, potrebu byť v kľude a\nbezpečí a hlavne neakceptuje fakt, že im svojim správaním spôsobila a naďalej spôsobuje traumy a\n\npsychické strádanie. V dôsledku jej správania a konania, nedodržiavania neodkladného opatrenia, sa\nozdravovací proces u maloletých detí sťažuje, neustále sa im vracajú nepríjemné spomienky, ktoré im\nspôsobujú psychické násilie, čím môže byť ohrozená ako telesná tak i duševná integrita maloletých.\nŽalobca upozornil, že toto všetko sa deje za existencie neodkladného opatrenia, kedy má žalovaná pred\nhrozbou porušovania neodkladného opatrenia ešte aspoň nejaké zábrany a otec maloletých má čím\nargumentovať, keď chce, aby žalovaná neprišla na miesta, kde sa bude s deťmi nachádzať alebo ich\ninak nevyhľadávala. Otec aj za pomoci neodkladného opatrenia sa snaží chrániť žalobcu 2/ a 3/ a ich\npsychický stav pred žalovanou. Potom je namieste položiť si otázku, ako sa bude žalovaná správať\npo zrušení neodkladného opatrenia, keď sa neštíti pri existencii neodkladného opatrenia presťahovať\ndo ich tesnej blízkosti a pri „náhodných“ stretnutiach, ktoré by sa pri troche empatie a akceptácie\npotrieb maloletých zo strany žalovanej, nemuseli udiať, naďalej spôsobuje maloletým žalobcom traumu\na ohrozuje ich zdravie. Žalobca 1/ zdôraznil, že aj náhodným stretnutiam sa dá zabrániť, resp. ovplyvniť\nich priebeh. V čase návštev I.Á. - spoločného dieťaťa žalobu 1/ a žalovanej u otca sa žalovaná dožaduje\núčasti na podujatiach (tréningoch, zápasoch, iných vystúpeniach a aktivitách I.) hoci vie, že tam môže\nstretnúť a stretne jeho starších bratov (viď sms správy žalovanej so žalobcom 1/). Žalovaná neustále\npotrebuje niečo riešiť (napr. zasahuje do toho s kým a ako môže I. tráviť čas v čase návštev u svojho\notca), zasahuje žalobcom 2/ a 3/ do súkromia a ohrozuje ich psychickú integritu, na čo využíva i syna\nI. H. jeho návštevy u otca. Žalovaná si podľa žalobcu 1/ nepripúšťa fakt, že v dôsledku jej tvrdého a\nbezcitného správania sa voči mal. žalobcom 2/ a 3/, tieto deti z nej majú doposiaľ strach, traumu a\npsychické problémy. Akékoľvek stretnutia /i náhodné/ ich rozrušujú, majú za následok zlé spomienky a\nnočné mory ( lekárske správy ako i správy z Alma Centrum pre zdravý vývin). Pri incidente, na základe\nktorého žalobca 1/ podal trestné oznámenie, žalovaná dňa 14.06.2024, napriek existencii neodkladného\nopatrenia, zišla z chodníka po ktorom kráčala, prešla cez cestu a vošla k areálu futbalového ihriska, kde\notec žalobcov 2/ a 3/ (v čase, kedy bol Lukáš v starostlivosti u otca) hral futbal so svojimi synmi I. H. Y..\nŽalovanú si pri hre nikto nevšimol, no tá opakovane zavolala na I., ktorý k nej v zápale hry ani nechcel\nísť, len jej mávol, no potom, keď ho opakovane privolala, I. prerušil hru a podišiel k nej. Vtedy si ju všimol\naj Janko, zľakol sa, kričal na ňu nech ide preč, že sa k nemu nemôže približovať a že keď neodíde zavolá\npolíciu. Žalovaná sa však naňho s krikom oborila, že má byť ticho, vynadala mu, že je drzý a kričala\nnaňho. Y. v panike a hneve z ihriska ušiel. Volal na políciu a dožadoval sa pomoci, tam mu však povedali,\nže to má riešiť so svojim otcom. S plačom telefonoval svojej tete Z., prosil ju, aby mu pomohla, nevedel\nsa ukľudniť. Aj po príchode domov, kde bola prítomná jeho stará mama, ešte dlho plakal a bol rozrušený.\nMaloletý žalobca 2/ aj niekoľko dní po tomto incidente mal strach chodiť sám po ulici, mal strach ísť do\nškoly, nevedel zaspať, vracali sa mu zlé spomienky a nočné mory spojené s nevlastnou matkou. I. už v\nten deň nechcel ani vidieť - správanie žalovanej tak vplýva a narúša aj ich súrodenecký vzťah. Žalobca\n1/ trvá na tom, že žalovaná sa pri prechádzaní okolo futbalového ihriska nemusela priblížiť k mal. Y.,\nmohla prejsť okolo ihriska bez povšimnutia detí, ktoré ju ani nevideli. Ona sa však napriek existencii\nneodkladného opatrenia priblížila, na maloletého žalobcu 2/ kričala, vznikla zvada, ktorú sledovali i okolo\nprítomní ľudia na ihrisku. Svojim vedomým správaním spôsobila psychickú ujmu (kolabs) maloletého\nžalobcu 2/. Po tomto incidente žalobca 2/ zvládol ďalšie dni chodiť do školy len za pomoci školskej\npsychologičky, ktorá mu poskytovala podporu a denne bol u nej na sedeniach. Stretnutie a krik žalovanej\nnedokázal vytesniť z hlavy, nevedel sa sústrediť na vyučovaní, bál sa ísť sám do školy, chodiť po obci, bál\nsa sám spať, necítil sa bezpečne. Školská psychologička - T.. W. Ď. (Liga za duševné zdravie) apelovala\nna rodinu, aby deti chránili pred stretnutiami so žalovanou, nakoľko potrebujú kľud, pocit bezpečia a\ntakéto situácie im iba prehlbujú traumu a neumožňujú vyliečiť sa. Žalovaná vo whats up správe žalobcovi\n1/ potom, čo sa k žalobcovi 2/ priblížila na vzdialenosť menej ako 50 m uviedla, že „mal si ho držať,\naby sa nepribližoval, bavila som sa s I. a nie s ním“. Žalovaná sama dosvedčila, že sa k žalobcovi 2/\npriblížila a nebrala ohľad na to, že podľa platného neodkladného opatrenia sa k nemu nemá približovať\nna vzdialenosť kratšiu ako 50 m. Maloletí žalobcovia 2/ a 3/ sú v dôsledku správania žalovanej (od leta\n2023) dlhodobo pod dohľadom detskej psychiatričky a tiež X. navštevuje detského psychológa v Alma\ncentre v Bratislave, Janko je pod dohľadom vyššie uvedenej školskej psychologičky (T.. W. Ď.), pričom\ntieto kompetentné osoby vedia potvrdiť psychický stav mal. žalobcov a dopad „náhodných“ stretnutí a\nsprávania žalovanej na ich psychiku a zdravie. Tak ako bolo uvedené i v trestnom oznámení podanom\nžalobcom 1/, žalovaná už porušila vydané neodkladní opatrenie aj v minulosti, a to dňa 7.6.2024, keď išiel\nJanko s kamarátom zo skate parku (tiež neodbočila, nezabránila stretnutiu, hoci možností kadiaľ ísť je\nviac). Rovnako tak nasledujúci deň 8.6.2024, keď boli obaja synovia X. (najstarší syn) a Janko v blízkosti\nrodinného domu venčiť svojho psa, išla oproti nim a neodbočila. Je dospelá, ona musí zabezpečiť,\naby sa k deťom nepribližovala a neporušovala rozhodnutie, ona to však vedome nechce a nerobí, čím\nneustále preukazuje deťom svoju silu a moc nad nimi. Kým si ju deti všimli už bola pri nich a museli\n\nprejsť okolo nej. Otcovi popisovali ako si ich premeriavala a aký zlý pocit pri tom mali, rozrušení z toho\nboli dlhší čas. Rozoberali to i na sedení so školskou psychologičkou. Taktiež dňa 17.09.2024 v obchode\nsa žalovaná postavila do radu pri pokladni priamo za Y. (napriek tomu, že mohla počkať v priestoroch\npredajne kým maloletý zaplatí, neurobila to a postavila sa rovno za neho). Takýmto konaním žalovanej\nmaloleté deti Y. H. X. nechápu, prečo napriek zákazu približovania sa, neustále prichádzajú s ňou do\nkontaktu a trpia tým. Y. po stretnutí s žalovanou dňa 17.09.2024 chcel volať políciu. Volal tete Z. do\npráce, čo má robiť, tá ho ukľudňovala a povedala mu, že nech políciu nevolá, nech ide domov a ukľudní\nsa. Povedala mu, že otec to rieši a snaží sa dosiahnuť, aby ho už žalovaná nechala na pokoji. Y. K.\nsa však hneval, cíti sa nechránený, povedal že „nik neriešil ani to, keď naňho na ihrisku v júny kričala\na už neverí, že niekto bude riešiť to, že sa k nemu zase priblížila a doslova mu dýchala v obchode na\nkrk“. Dňa 18.09.2024 sa odohral ďalší incident, kedy žalovaná išla po ulici, blízko domu oznamovateľa,\nkde stál (po ceste zo školy), maloletý Y. s kamarátmi. Videla ho a napriek tomu išla ďalej neodbočila,\npričom v okolí sú viaceré susediace súbežné ulice a možnosti kadiaľ mohla rovnako prejsť, bez toho,\naby sa priblížila k Y. a porušila neodkladné opatrenie. Keď ju Y. zbadal, a videl, že sa blíži priamo k nemu,\nrýchlo sa rozlúčil s kamarátmi a utekal dovnútra do domu. Maloletý JH. sa hnevá, že ho nikto nedokáže\nchrániť, nedokáže zabrániť, aby sa k nemu stále nepribližovala, aby naňho nekričala... Vyjadruje sa, že\nsa necíti bezpečne. Po takomto stretnutí so žalovanou je vždy rozrušený, strach sa mieša s hnevom.\nI z vyjadrení psychológov vyplýva, že je dôležité, aby sa deti nemuseli s podozrivou stretať, len tak\nmôže dôjsť k ich uzdraveniu a zlepšeniu psychického stavu detí. O týchto skutočnostiach bola žalovaná\ninformovaná a bola s nimi oboznámená. Z aktuálnych lekárskych správ T.. G.. P. z 23.04.2025 vyplýva, že\ntrauma detí stále pretrváva a rovnako pretrvávajú negatívne postoje voči nevlastnej matke. Z vyjadrení\npsychológa - Alma Centrum pre zdravý vývin, Ambulancia klinickej psychológie z 08.01.2024 ako aj\n20.11.2024 je zrejmé, že traumatické zážitky, ktoré súvisia so správaním nevlastnej matky - žalovanej,\nu X. stále pretrvávajú a psychológ stretnutia s nevlastnou matkou neodporúča, nakoľko by mohli mať\nza následok zhoršenie psychického stavu mal. X.. Podľa žalobcu 1/ bolo osvedčené, že žalovaná stále\nohrozuje duševnú integritu žalobcu 2/ a 3/ a potreba úpravy vzájomných pomerov medzi žalobcom\n2/ a 3/ a žalovanou stále trvá. Žalobcovia predložili dôkazy o tom, že sa zdravotný stav maloletých\nžalobcov 2/ a 3/ v dôsledku konania žalovanej zhoršuje. Žalobca 1/ tvrdí, že žalovaná vo svojom návrhu\nna zrušenie neodkladného opatrenia hodnoverne nepreukázala, že odpadli alebo zanikli dôvody, pre\nktoré bolo vydané neodkladné opatrenie - zákaz približovať sa na menej ako 50 m k žalobcovi 2 /\na 3/. Rovnako žalovaná vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nepreukázala, že by\nzákaz približovať sa na menej ako 50 m k žalobcovi 2/ a 3/, ju obmedzovali neprimeraným spôsobom\na nad nevyhnutný rozsah. Nepreukázala, že by neodkladné opatrenie malo za následok znemožnenie\nalebo zásah do oprávnených záujmov žalovanej. Pritom právo žalobcov 2/ a 3/ na ochranu života,\nzdravia, má absolútnu povahu, t. j. vzťahuje sa voči všetkým a každý ho má povinnosť rešpektovať.\nŽalovaná nie je matkou žalobcu 2/ a 3/ a nemá žiadne právo kontaktovať, respektíve približovať sa k\nnim, a ponechaním v platnosti neodkladného opatrenia, ktoré bude zakazovať jej priblíženie sa k deťom,\nktorých telesnú a duševnú integritu žalovaná stále ohrozuje (viď predložené lekárske správy a vyjadrenie\npsychológa), na menej ako 50 metrov, nedochádza k žiadnemu porušeniu práva žalovanej. Pokiaľ ide o\nstretávanie sa otca s maloletým I., žalobca 1/ argumentuje, že toto stretávanie je možné zabezpečiť aj\nbez toho, aby muselo dochádzať k ohrozovaniu zdravia a psychickej pohody jeho starších súrodencov.\nŽalovaná by mala s ohľadom na ochranu života a zdravia žalobcov 2/ a 3/ upustiť od svojho doterajšieho\nbezohľadného a manipulatívneho konania, že i v čase keď je Lukáš v opatere svojho otca a niekde ho\nvidí, tak ho hneď kontaktuje a uteká za ním i napriek tomu, že I. je aktuálne u svojho otca a so svojimi\nsúrodencami - žalobcom 2/ a 3/, ktorý z nej majú neustály strach a nočné mory. Podľa žalobcu 1/ aj I. má\nstres so stretnutí so svojou matkou za prítomnosti svojich starších súrodencov - žalobcov 2/ a 3/. Žalobca\n1/ ďalej argumentuje, že najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom, ktoré má prioritu, a\nteda nie je len jedným zo záujmov strán konfliktu. Je potrebné zamyslieť sa i nad tým, čo stratí a či vôbec\nalebo aké právo je porušované na strane žalovanej a postaviť to do porovnania s tým, aké záujmy a práva\nžalobcov 2/ a 3/ (s dôrazom na ich psychické zdravie týchto detí) môžu byť práve porušované tým, že sa\nžalovaná aj naďalej nebude vyhýbať týmto „náhodným stretnutiam“ a kontaktom so žalobcom 2/ a 3/. Po\nzrušení neodkladného opatrenia je tu dôvodná obava, že si žalovaná trúfne aj na viac, a to aj vzhľadom\nna jej bezohľadné a neempatické správanie v minulosti, ktoré bolo dôvodom pre vydanie neodkladného\nopatrenia a spôsobilo traumu žalobcom 2/ a 3/. Žalobca 1/ je toho názoru, že z lekárskej správy detskej\npsychiatričky T.. W. ako i T.. P. z 23.04.2025 a tiež i zo správy Alma Centrum pre zdravý vývin, Ambulancia\nklinickej psychológie z 08.01.2024 a tiež z 20.11.2024, jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/\npociťujú strach, obavy a majú nočné mory zo žalovanej, čo negatívne vplýva na kvalitu života, duševnú\npohodu a zdravie žalobcov 2/ a 3/ a to v takej miere, že správanie sa žalovanej (ktorá naviac absolútne\n\nnekriticky nepripúšťa, že by žalobcom 2/ a 3/ nejako ublížila a správala sa k nim neprimerane, napriek\ntomu, že táto skutočnosť bola príčinou rozvratu manželstva), možno kvalifikovať ako konanie ohrozujúce\ntelesnú a duševnú integritu. Žalobca 1/ tiež namietol nevykonanie navrhnutého dôkazu - svedeckej\nvýpovede maloletých žalobcov 2/ a 3/ a tiež sestry žalobcu 1/, ktorá je v úzkom kontakte so žalobcami\n1/ - 3/. Tieto svedecké výpovede považuje za dôkazy podstatné pre rozhodnutie a napriek návrhu na ich\nvykonanie, neboli súdom prvej inštancie vykonané. Podľa žalobcu 1/ súd prvej inštancie nevykonanie\ntýchto dôkazov riadne neodôvodnil. Pritom nevypočutím žalobcov 2/ a 3/, ktorí majú 13. a 15 rokov a\nmohli zásadným spôsobom objasniť skutkový stav veci, najmä osvedčiť, čo sa im zo strany žalovanej\ndialo, ako vnímajú kontakt a „náhodné“ stretnutia so žalovanou a aký vplyv to má na ich život a duševné\nzdravie, došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvoinštančný súd\npodľa žalobcu 1/ nemal záujem zaoberať sa vypočutím maloletých 2/ a 3/, rovnako ako nemal záujem\nvypočuť svedka - sestru žalobcu 1/, ktorej sa maloleté deti zdôverujú a hľadajú v nej ochranu, nie je\nzrejmé, že by v tejto súvislosti súd prvej inštancie vykonal nejaké ďalšie dokazovanie, preto nie je\nzrejmé ani to, z akého dôvodu považoval súd prvej inštancie vykonanie týchto dôkazov za nepodstatné.\nMaloletý žalobca 2/ a maloletý žalobca 3/ majú priamu vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach (o\nsprávaní žalovanej) a súd prvej inštancie neuviedol dostatočný dôvod, prečo navrhnutý dôkaz - výsluch\nmaloletých žalobcov 2/ a 3/ nevykonal. Výpoveď maloletých žalobcov 2/ a 3/ je zásadná pre posúdenie\ndôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Maloletí sú už vo veku, kedy sú schopní vnímať,\nporozumieť a pravdivo vypovedať, a ich výpoveď bola kľúčová z hľadiska posúdenia skutkového stavu\na posúdenia zásahov do ich telesnej a duševnej integrity zo strany žalovanej. Žalobcovia v súvislosti\ns odvolacou argumentáciou poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 22Co/26/2023.\nŽalobca 1/ poukázal na to, že jeho cieľom bolo chrániť maloleté deti Y. H. X., ktorých zdravý vývin\na psychická integrita sú správaním žalovanej aktuálne bezprostredne ohrozené. Žalobcovia sú toho\nnázoru, že platným nariadením neodkladného opatrenia je možné zabrániť nepriaznivým následkom\nvo vzťahu k zdraviu maloletých detí. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania\nsa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú\nrovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého\nnásledkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne\nv nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,\nslovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé\nsprávanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne\nviditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Ak je pravdou, že žalovaná\nnemá záujem kontaktovať žalobcov, potom žalobca 1/ tvrdí, že nie je pochopiteľné, prečo predstavuje\npre žalovanú problém rešpektovať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na konanie žalovanej,\nžalobca 1/ je toho názoru, že žalovaná trvá na zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, aby mohla aj\nnaďalej v „náhodných“ stretnutiach pokračovať. Prejav žalovanej je podľa žalobcu 1/ dôkazom toho, že\nžalobcov 1/ - 3/ nerešpektuje a jej správanie nie je v prospech maloletých detí. Žalovaná nerešpektuje\nautoritatívne rozhodnutie súdu, znemožňuje účel neodkladného opatrenia a to ochranu maloletých detí.\nPreto považujú žalobcovia za potrebné zákaz priblíženia sa žalovanej k maloletým deťom - žalobcom\n2/ a 3/ ponechať v platnosti. Neodkladné opatrenie nijako nad mieru primeranú pomerom nezasahuje\ndo práv žalovanej. Žalobcovia sa obávajú, že absencia neodkladnej úpravy pomerov môže priniesť\nnenapraviteľné následky na zdraví žalobcu 2/ a žalobcu 3/. Navrhované a nariadené neodkladné\nopatrenie je v predmetnej veci prostriedkom preventívneho riešenia násilia medzi žalovanou a žalobcom\n2/ a 3/. Žalobcovia uviedli, že dôkazmi dostatočne preukázali, že nedošlo k odpadnutiu dôvodov, pre\nktoré bolo neodkladné opatrenie vo výroku II uznesenia o neodkladnom opatrení sp. zn. 63C/16/2023 zo\ndňa 13.9.2023 nariadené. Nedošlo k zmene tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho\nnariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Existencia, resp. trvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú\nprekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Z vyššie\nuvedených dôvodov žalobca 1/ považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie za\nabsolútne nedostatočné, vágne, čo spôsobuje celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. S\npoukazom na uvedené žalobca 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobcom súd priznáva\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zrušenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %,\nalebo aby uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\n7. Podľa názoru žalovanej, prezentovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, je rozhodnutie súdu\nprvej inštancie zákonné a vecne správne. Žalovaná uviedla, že odvolacia argumentácia žalobcov nie\nje spôsobilá zmeniť rozhodnutie súdu, táto argumentácia bola známa už v konaní pred prvoinštančným\nsúdom, ktorý sa s ňou vo svojom rozhodnutí vysporiadal.\n8. Žalobcovia v replike obsahovo zopakovali, respektíve zdôraznili hlavnú argumentáciu ich odvolania\na pripojili lekársku správu z vyšetrenia maloletého Branislava dňa 08.08.2025.\n9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov podaného\nodvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.\n10. V terminológii Civilného sporového poriadku sú subjektmi konania o nariadenie neodkladného\nopatrenia navrhovateľ neodkladného opatrenia (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označení žalobcovia)\na odporca-osoba proti ktorej návrh smeruje, respektíve v tejto preskúmavanej veci navrhovateľ zrušenia\nrozhodnutia o neodkladnom opatrení (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označená žalovaná). Podľa\nobsahu návrhu žalobcu 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.08.2023 sú subjektmi\nkonania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca 1/ a žalovaná a dotknutými subjektmi\nmaloletý X., narodený dňa 20.11.2009 a maloletý Ján, narodený 13.01.2012. Z obsahu súdneho spisu\nvyplýva, že označenie subjektov konania o nariadenie neodkladného opatrenia dodal v rozhodnutí o\nnariadenie neodkladného opatrenia č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 súd prvej inštancie. Z\ndôvodu zrozumiteľnosti svojho rozhodnutia pre strany sporu, odvolací súd vychádzal z procesného\noznačenia subjektov konania súdom prvej inštancie, aj keď nie je procesne správne/presné, keď táto\nnesprávnosť nemá vplyv na výrokovú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n11. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú predbežne pomery\nsporových strán, v prípade, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad alebo v prípade, ak ide o stav obavy,\nžeby exekúcia/výkon rozhodnutia v súdnom konaní následne vydaného mohla byť ohrozená. Zmyslom\nneodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov sporových strán, pričom musí byť poskytnutá\nochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ale aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie\nsmeruje. Ochrana toho, proti komu má neodkladné opatrenie smerovať, ale nesmie dosiahnuť takú\nintenzitu, aby znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany.\n12. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo\nnariadené.\n13. V preskúmavanej veci sa žalovaná domáhala zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým\njej bolo uložené s účinkami od doručenia uznesenia Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 63C/16/2023-75\nzo dňa 15.08.2023, aby nevstupovala na pozemok-parcelu č. XXX/XXX, ostatná plocha o výmere\n380 m2 a do rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku-parcela č. XXX/XXX,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Y., C. J. I.,\nokres Senec, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny\nodbor, ďalej aby sa nepribližovala k maloletým X. H. Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s\nvýnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré boli predvolaní, v\nkonaniach pred súdom, psychológom alebo orgánmi vo veciach starostlivosti o maloletých, a ktorým\njej zakázal kontaktovať maloletých X. H. Y. osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou\nalebo akýmikoľvek inými prostriedkami. Žalovaná argumentovala, že sa zmenila hmotnoprávna situácia,\noproti stavu pred jeho nariadením.\n14. Zmyslom návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je možnosť subjektu tohto konania zmeniť\nnariadené usporiadanie vzťahov, pokiaľ nastala zmena pomerov alebo ak pominul dôvod pre nariadenú\núpravu práv a pomerov. Inak povedané dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých\npomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie.\n15. V danom prípade bolo predmetné rozhodnutie o neodkladnom opatrení založené na ustanovení §\n325 odsek 2 písmeno f/, písmeno g/, písmeno h/ Civilného sporového poriadku, pričom išlo o opatrenia\nv sporovom konaní, bez aplikácie ustanovení inštitútov konania starostlivosti súdu o maloletých.\n\n16. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil v situácii, kedy žalobca 1/ a žalovaná ako manželia\nžili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/, kde sa v dôsledku\ndlhotrvajúceho a manželského spolužitia vytvorila sociálna a emočná väzba žalovanej k maloletým\ndeťom žalobcu 1/ narodeným z jeho predchádzajúceho manželstva, k maloletému X. H. T. Y., ktorí s nimi\nžili v tejto domácnosti. Táto sociálna realita bola doplnená rodinným vzťahom založeným narodením\nspoločného syna žalobcu 1/ a žalovanej, I.. Každodenné spolužitie v spoločnej domácnosti zahrňovalo\naj rozhodovanie žalovanej o bežných záležitostiach členov domácnosti (aj maloletých X. H. Y.). Súd\nprvej inštancie vychádzal v podstate z osvedčenia toho, že správanie žalovanej voči X. H. Y. vybočilo\nopakovane z hraníc všeobecne uznávaných prijateľných výchovných nárokov a metód a vzbudilo obavu\no ich telesné a duševné zdravie. V dobe nariadenia neodkladného opatrenia bola dôvodná obava, že\nžalovaná nie je schopná kontrolovať svoje správanie voči maloletým X. H. Y., že pomery môžu eskalovať,\nmaloletí X. H. Y. trpeli strachom zo žalovanej v takej miere, že potrebovali odbornú psychiatrickú pomoc.\n17. Z rozhodnutia č. k. 63C/16/2023-75 zo dňa 13.09.2023 vyplýva, že neodkladné opatrenie v\nposudzovanej veci bolo nariadené predovšetkým na ochranu telesnej a duševnej integrity maloletých\nBranislava a Jána, a že išlo o opatrenie, ktoré upravovalo vzťahy medzi osobami zdieľajúcimi spoločné\nobydlie, ktorý stav osvedčoval dôvodnosť obavy, že by sa žalovaná k týmto maloletým mohla aj\nnaďalej správať násilným spôsobom. Žalovaná sa od nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej\nnehnuteľnosti nezdržiava. Manželstvo žalobcu 1/ a žalovanej bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok,\nč. k. 5P/102/2023-106 zo dňa 29.02.2024 rozvedené, čím zanikol právny dôvod vzťahu žalobcu 1/ a\nžalovanej žiť v spoločnej domácnosti. Žalovaná si našla vlastné bývanie, kde žije so synom žalobcu\n1/ a žalovanej, maloletým I.. Žalobcu 1/ a žalovanú už nespájajú vzájomné partnerské interakcie,\nokrem starostlivosti o maloletého syna I., pričom tieto v základných otázkach o jeho starostlivosť podľa\nvýsledku rozvodového konania dokázali vyriešiť rodičovskou dohodou. Aj tu potom muselo dôjsť k\nposunu v otázke preukázania rozhodujúcich skutočností ohľadom neprimeraných výchovných metód\nžalovanej, keď žalobca 1/ uznal jej rodičovskú spôsobilosť a spoločný syn I. bol zverený do jej\nosobnej starostlivosti. Obava, žeby sa žalovaná mohla aj naďalej voči X. H. Y. správať spôsobom\nprekračujúcim všeobecne uznávané hranice východného pôsobenia vývojom týchto skutkových a\nprávnych skutočností stráca opodstatnenie, keďže bolo odstránené riziko ich vzájomnej väzby založenej\nspolužitím v spoločnom obydlí. Žalovaná nemá právny dôvod zasahovať do chodu domácnosti žalobcu\n1/ a do výchovy X. H. Y.. Preto súd prvej inštancie správne ustálil, že v dôvodoch, ktoré viedli k\núprave založenej neodkladným opatrením nastala vývojom časových udalostí zmena odôvodňujúca jeho\nzrušenie. Ohrozenie maloletých X. H. Y. násilím zo strany žalovanej ako v čase vydania neodkladného\nopatrenia pominulo, a táto zmena je skončením manželstva žalobcu 1/ a žalovanej rozvodom trvalá.\n18. Od nariadenia neodkladného opatrenia dňa 13.09.2023 do času vydania rozhodnutia\no jeho\nzrušení súdom prvej inštancie dňa 05.05.2025 uplynulo 19 mesiacov (aktuálne ide už\no obdobie\npresahujúce 2 roky, Y. T. XX G., J. XX.XX.XXXX X. T. XX G., X. T. XX G.). Žalobca 1/ ako zákonný\nzástupca maloletých X. H. Y. sa proti zrušeniu neodkladného opatrenia bráni argumentáciou strachu\nX. H. Y. zo stretnutí so žalovanou, ktoré vyvoláva u nich spomienky z prežitého, negatívne pôsobiace\nna ich psychiku, pričom poukazoval na ich poškodený duševný stav zdokumentovaný odbornými\npsychiatrickými vyjadreniami. Je pochopiteľné, že žalobca 1/ uprednostnil záujmy maloletých X. H. Y. a\nchránil ich bezpečie a nakoniec aj pre vnímané ohrozenie svojich detí odstránil rozvodom manželstva\nso žalovanou zdroj ich ohrozenia. Násilné konanie nie je dovolené a je predmetom prešetrenia\norgánmi činnými v trestnom konaní. Násilné konanie žalovanej proti maloletým X. H. Y. v spoločnej\ndomácnosti nebolo však takto objektívne prešetrené, respektíve opak z tvrdení žalobcu 1/ v konaní\nnevyplýva. Negatívne nastavenie voči žalovanej u maloletých X. H. Y. konštatuje obsah lekárskej správy\nvystavenej T.. G. P. zo dňa 23.04.2025, ktorá správa je výsledkom prešetrovania liečebného posunu\nod psychiatrického vyšetrenia X. H. Y. zo dňa 21.03.2025, podľa ktorej D. X. H. Y. pretrvávajú stavy\nstrachu so žalovanej, aj z náhodného stretnutia s ňou. Žalobca 1/ pred súdom prvej inštancie a rovnako\nv odvolaní popisoval situácie kedy žalovaná podľa žalobcu 1/ nedodržala podmienky neodkladného\nopatrenia, tým že sa mala k maloletým vedome približovať a kedy takýto kontakt s X. H. Y. vyvolal u\nnich psychické napätie. Takéto tvrdenia je potrebné však hodnotiť v objektívnej rovine, ktorú predstavujú\nzávery policajného orgánu a príslušného prokurátora, keďže sa z podnetu žalobu 1/ stali aj predmetom\ntrestnoprávneho šetrenia. Podľa ich záverov namietané situácie stretnutí maloletých so žalovanou\nneboli zo strany žalovanej namierené proti ním, žalovaná Branislava a Jána nevyhľadáva, nekontaktuje\nsa s nimi a neprihovára sa im, konfliktné situácie nevyvoláva. Neodkladné opatrenie primárne sleduje\nelimináciu vedomého úmyselného kontaktu, náhodnému, respektíve náhodnou okolnosťou vyvolanému\n\nkontaktu sa zabrániť nedá. Pokiaľ žalobca 1/ negatívne pôsobenie žalovanej vníma z pohľadu toho,\nže sa žalovaná neodsťahovala do vlastného bytu v Bratislave, že si žalovaná kúpila byt v rovnakej\nobci, čím vedome mala zvýšiť mieru náhodných stretnutí s maloletými, potom jednostranne ako\nzákonný zástupca X. H. Y. prehliada, že toto prostredie je domovským prostredím aj jeho syna I., tak\nako je domovským prostredím jeho starších synov. Výsledky dokazovania nedávajú žiaden podklad k\nzáveru, žeby sa žalovaná usilovala o obnovenie vzťahov s X. H. Y.B., ktorý záujem v čase nariadenie\nneodkladného opatrenia bol primárne zdrojom ich kontaktovania zo strany žalovanej, nedožaduje sa\nžiadneho stretávania sa ani s X. H. U. Y., do ich súkromného života vývojom právnych udalostí už\nnepatrí, a ich spomienky z prežitého nevyvoláva úmyselným konaním, rešpektuje to, že ju odmietajú.\nÚčelom a dôvodom nariadeného neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci bola ochrana X. H. Y.\nich oddelením od žalovanej, od jej výchovných metód v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie preto\ndospel k správnemu záveru, že v čase rozhodovania o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia už\nodpadla obava o oprávnené záujmy X. H. Y. v dôsledku konania žalovanej, založeného spolunažívaním\nv spoločnom obydlí všetkých subjektov tohto konania. Navyše žalovaná získala skúsenosť\ns\ntakýmto neodkladným opatrením, ktorá by jej mala byť dostatočným ponaučením, pretože\ns\nohľadom na ďalší vývoj môže súd pri slnení zákonom daných podmienok nariadiť aj iné alebo ďalšie\nneodkladné opatrenie.\n19. Žalobca 1/ súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal výsluch maloletých X. H. Y., navrhnutý k otázke\nvplyvu náhodných stretnutí so žalovanou, teda ako tieto stretnutia vnímajú, že nevykonal navrhnutý\nvýsluch svedka Z. P. (sestra žalobcu 1/), ktorej sa X. H. Y. zdôverujú a neuviedol dostatočný dôvod, prečo\npovažoval tieto dôkazy za nepodstatné. V odôvodnení uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia\nsúd prvej inštancie dôvody nevykonania týchto dôkazov neuviedol. Zo súdneho spisu, zo zápisnice z\npojednávania zo dňa 28.04.2025 a zo zvukového záznamu z tohto pojednávania vyplýva, že súd prvej\ninštancie vyhláseným uznesením (č. l. spisu 205) tieto navrhované dôkazy zamietol s odôvodnením,\nže pre rozhodnutie vo veci postačujú závery z rozhodnutí o prešetrovaní podnetu žalobcu 1/ ohľadom\nporušenia povinností prikázaných žalovanej nariadeným neodkladným opatrením policajným orgánom,\nteda procesne povedané, z dôvodu nadbytočnosti. Aj keď z hľadiska prieskumu tohto záveru by bolo\npotrebné podrobnejšie zdôvodnenie v odôvodnení preskúmavaného uznesenia, odvolací súd poukazuje\nna to, že absencia takejto vecnej úvahy súdu prvej inštancie, prečo považuje navrhnuté dôkazy za\nnadbytočné, môže byť preklenutá, ak išlo v kontexte ostatného dôkazného stavu o dôkazné návrhy\nnerozhodné, ako tomu podľa názoru odvolacieho súdu bolo aj v tomto prípade. V posudzovanom prípade\ntotiž zo správy nestranného policajného orgánu vyplynulo (body 21,22 odôvodnenia uznesenia súdu\nprvej inštancie), že stretnutia žalovanej s X. H. Y. nie sú zo strany žalovanej vyhľadávané, a bez ohľadu\nna to, aký majú vplyv na X. H. Y. náhodné stretnutia, týmto sa nedá zabrániť. Podstatným pre rozhodnutie\nvo veci bolo dôkazne preukázať, či v porovnaní so situáciou rozhodnou pre nariadenie neodkladného\nopatrenia zaniklo riziko ohrozenia X. H. Y., teda dôvod možného osobného vplyvu žalovanej na X.\nH. Y.na, ku ktorému skutkovému záveru v okolnostiach tejto veci postačovalo rozhodnutie o rozvode\nmanželstva žalobcu 1/ a žalovanej a rozhodnutie policajného orgánu o vyriešení podnetu žalobcu 1/\nna prešetrenie porušovania povinností žalovanej z nariadeného neodkladného opatrenia, z ktorého je\nzrejmé to, že žalovaná sa o obnovu vzťahov neusiluje. Súd prvej inštancie proti tvrdeniu strany konania\npostavil právny názor, v ktorého konkurencii námietky žalobcu 1/ o nedostatočnom odôvodnení ako celok\nneobstoja. Súd prvej inštancie v preskúmavanom uznesení zrozumiteľne vysvetlil svoj právny záver\nk súdenej veci a vysvetlil akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, proti\nktorému mohol odvolateľ vecne argumentovať.\n20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie postupom podľa\nustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.\n21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262\nodsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP\no výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n3:0 (§\n3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:aa268034-c81b-4c6e-a3f5-5d415e9ce576", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.491.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.491.2017.1"}, {"guid": "d06dd6b5-7e24-4e87-aa9e-494e2b3f014c:2a2ab49c-87d5-4487-9484-112cb5aca401", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/26/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/26/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d06dd6b5-7e24-4e87-aa9e-494e2b3f014c:2a2ab49c-87d5-4487-9484-112cb5aca401"}], "citovane_v": []}