{"guid": "8364f1cb-7555-4935-b385-6a62631eaf09:9f40db1c-e0a3-42d6-978e-41045f38e0be", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1", "spisova_znacka": "7Co/122/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/122/2025 z 15. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2025, sp. zn. 7Co/122/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1", "identifikacne_cislo": "1423203472", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/66#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f40db1c-e0a3-42d6-978e-41045f38e0be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/122/2025\n1423203472\n15. 10. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1423203472.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej v spore žalobcu: M.J.A. PLUS s.r.o., so sídlom\nSilvánska č. 29, Bratislava, IČO: 48 340 38, zast. SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 01\nBratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne\nnámestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 42.696,03 eur s prísl., na odvolanie žalobcu\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03.06.2025, č. k. 39C/11/2023-231, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok\nna náhradu trov konania (výrok II). Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1\na 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod\nstavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „ zákon č. 66/2009 Z.\nz.“), § 100 ods. 1 a 2, § 101, §151n ods. 1, § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že finančná náhrada za vznik vecného\nbremena je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia. V súvislosti so žalovaným vznesenou\nnámietkou premlčania dospel k záveru, že uplatnené majetkové právo podlieha premlčaniu. Nakoľko\npre začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa\nprávo mohlo vykonať po prvý raz, súd ustálil, že právo na náhradu sa mohlo prvýkrát vykonať dňom\núčinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda od 01.07.2009 a lehota uplynula dňom 01.07.2012. Vzhliadnuc\nk tomu, že žalobca žalobu podal až dňa 19.07.2023, žalovaným vznesenú námietku premlčania\nvyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaným vznesená námietka\npremlčania je v rozpore s dobrými mravmi, súd uviedol, že námietku premlčania nemožno považovať\nza rozpornú s dobrými mravmi i s ohľadom na to, že žalovaný premlčanie žalobcu nezavinil. Zároveň\npoukázal na rozhodovaciu prax odvolacím súdov a ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu. O nároku na\nnáhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol\ntak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením odvolacích\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom\nrozhodnutí nevysporiadal s rozhodnutiami, ktoré v konaní predložil (nález ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. ÚS 237/09-33 zo dňa 16.12.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/154/2012,\nrozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/117/2012). Dal do pozornosti, že NS SR\n\nv rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/26/2014 vychádzal z nálezu ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012\na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa vzťahujú k náhrade za vznik vecného bremena\nv zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, preto tento výklad\nnemožno aplikovať na zákon č. 66/2009 Z. z.. Nebola tak zabezpečená predvídateľnosť súdnych\nrozhodnutí, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Nesprávnosť právneho\nposúdenia vzhliadol v otázke charakteru náhrady za právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa\nzákona č. 66/09 Z. z. a tiež v nesprávnej aplikácii ustanovení o premlčaní jednorazovej náhrady. Mal za\nto, že právne vzťahy podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú vysporiadané až vykonaním pozemkových úprav.\nAk by žalovaný nezanedbával svoje povinnosti, vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom by už boli\ndávno vysporiadané. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uzavretie zámennej zmluvy už\ndňa 09.09.2014, zároveň žalovanému uviedol, že má vedomosť o pozemkoch spôsobilých na zámenu,\nžalovaný sa k výzve nevyjadril. Doplnil, že jednorazová náhrada pôsobí neproporčne a diskriminačne.\nNakoľko žalovaný neposkytol pôvodným ani aktuálnym vlastníkom náhradný pozemok postupom na\nzáklade zámennej zmluvy a neinicioval konanie o nariadení pozemkových úprav, bol odkázaný na\naktivitu žalovaného, preto vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi.\nNa základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n3. Žalovaný v replike k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nPoukázal na skutkovo obdobnú vec vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/175/2014\nv spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/159/2018, ktoré boli podrobené aj\ndovolaciemu prieskumu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/34/2023). Mal za to, že žalobcom uvádzané\nrozhodnutia boli rozhodovacou praxou prekonané. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu\nnároku žalobcu žalovaný uviedol, že vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo in rem\na viaže sa k pozemku, nie k vlastníkovi. Žalobca nebol vystavený svojvôli žalovaného, samotný žalobca\nsa dobrovoľne rozhodol v roku 2016 nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, ktoré boli\nuž v čase prevodu dlhodobo zastavané komunikáciami žalovaného. Doplnil, že neeviduje od žalobcu\nzoznam pozemkov na zámenu ani preukázanie splnenia podmienok uvedených v zákone č. 66/2009\nZ. z. týkajúcich sa náhradného pozemku. Vznesenie námietky premlčania je uplatnením jeho vlastného\nsubjektívneho oprávnenia procesnej povahy, preto sa nejedná o rozpor s dobrými mravmi ani o tzv.\nšikanózny výkon procesného práva.\n3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.\n4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania\n(§ 379,\n§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže\nsa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n5. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok\n(§ 380 ods.2 CSP).\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj podrobne vyhodnotil. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je\npotrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím\nnámietkam odvolateľa.\n6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona\nk pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod\nstavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane\npráva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych\npredpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie\nzáznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo\nv prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n\n7. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že\nnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n8. Podstata odvolacej argumentácie odvolateľa smerovala voči právnemu názoru súdu prvej inštancie,\nže náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazovej povahy a nemá opakujúci sa charakter.\nPrávna otázka týkajúca sa formy náhrady už bola vyriešená, a to v ustálenej rozhodovacej praxi\nnajvyšších súdnych autorít. Táto prax sa vyvíjala nasledovne.\nV prvom rade je potrebné\npoukázať na ustálenie právneho názoru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa §\n23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti\ntohto zákona (1. septembra 1993). Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo dňa\n14.04.2016\n(R 73/2016) vyslovil: „Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho\npráva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku\ndňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu\nvlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych\npráv“. Nakoľko podľa názoru najvyššieho súdu vecné bremená podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a podľa\nzákona č. 66/2009 Z. z. majú obdobné znaky, považoval najvyšší súd právnu otázku o forme poskytnutia\nprimeranej náhrady v súvislosti s vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. za obdobnú k tej\nsúvisiacej s vecným bremenom podľa zákona č. 182/1993 Z. z..\n9. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 194/2018, ktorým\ndovolací súd odmietol dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ktorý konštatoval, že právo na náhradu za vecné bremeno sa premlčuje vo všeobecnej\ntrojročnej dobe, pretože ide o nárok z práva, ktorému korešponduje vecné bremeno. Vo vzťahu k\ndovolateľom položenej otázke, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v\nzmysle zákona č. 66/2009 Z. z., má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva vo forme pravidelných platieb primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia vo\nvýške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či\nexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo považovať náhradu za\nobmedzenie vlastníckych práv zákonným vecným bremenom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.\nvo forme opakujúceho sa plnenia, NS SR konštatoval, že obdobná právna otázka už bola rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu vyriešená, pričom poukázal na vyššie citované rozhodnutia NS SR sp.zn. 7\nCdo 26/2014 ako aj sp. zn. 3 Cdo 49/2014, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie\nvecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nDovolací súd uviedol, že vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie\nprimeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z.. Aj obmedzenie\nvlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným\nbremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a\njeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného\nv zákone č. 182/1993 Z. z.. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia. Zriadenie\nvecného bremena predstavuje spôsob, ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy k pozemkom vo\nvlastníctve iných osôb, na ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve štátu\na podľa osobitných predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené právne vzťahy\nz predchádzajúceho spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona č. 66/2009\nZ.\nz. ustanovil mechanizmy, akými možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch.\n10. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia sp. zn. 2 Cdo 194/2018 z\n26.08.2019 a rovnako aj z uznesenia sp. zn. 8 Cdo 17/2019 z 30.11.2020 vyplýva, že náhrada za\nzriadenie vecného bremena má charakter jednorazovej odplaty. Aplikujúc právne závery vyplývajúce\nz uvedených rozhodnutí NS SR (2Cdo/194/2018 a 8Cdo/17/2019), na ktoré nadväzujú (a potvrdzujú\nz nich plynúce právne závery o jednorazovej náhrade) i ďalšie rozhodnutia NS SR (napr. rozhodnutia\n\nsp. zn. 1Cdo/171/2021, 1Cdo/99/2019, 2Cdo/151/2020, 5Cdo/175/2019) ako i s poukazom na ostatné\nuznesenie ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 514/2023 zo dňa 28.09.2023, na posudzovanú právnu vec,\nje možné dospieť len k záveru o nemožnosti priznania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho\npráva žalobcu zákonným vecným bremenom podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. opakovane až do\nusporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom upraveným v zák. č. 66/2009 Z. z.. Vlastník pozemku, na\nktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z., má nárok na jednorazovú\nnáhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá náhrada podlieha premlčaniu.\n11. Pokiaľ odvolateľ podporne poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/175/2019, z odôvodnenia\nktorého selektívne citoval len bod 33 odôvodnenia, je potrebné doplniť celý kontext rozhodnutia,\nv ktorej predmetom dovolacieho prieskumu bolo rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n20C/29/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/157/2018, ktorým\nsúd žalobe žalobcu o zaplatenie náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z. z. vyhovel (priznal nárok podľa\nzákona\nč. 66/2009 Z. z. majúc za to, že tento nárok možno priznať opakovane). Dovolací\nsúd na základe dovolania žalovaného napadnuté rozhodnutia (prvoinštančné aj odvolacie) zrušil a vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd uviedol: „Dovolací\nsúd opäť poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp.\nzn. 7Cdo/26/2014 a 3Cdo/49/2014, najmä však na uznesenie sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra\n2020, v ktorom v skutkovo a právne podobnej veci najvyšší súd hľadal odpoveď na dovolateľom\nnastolenú právnu otázku, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle\nzákona č. 66/2009 Z. z. má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva aj\nopakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom týmto zákonom\npredpokladaným. Dovolací súd dospel k záveru, že „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná\nústavným súdom dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23\nods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom\nzaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného\nbremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú\nvšetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenie vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami\nkogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je\nvymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave,\nnemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre\nopačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov“. Vecné bremeno vzniknuté podľa zákona\nč. 66/2009 Z. z. treba pokladať vzhľadom na konštrukciu § 2 ods. 1, 2 za nútené obmedzenie vlastníkov\nsíce na dlhý, ale zo zákona vopred určiteľný čas a jednorazová náhrada zohľadňuje povahu a dĺžku\ntrvania núteného obmedzenia vlastníka pozemku pri ustálení výšky tejto náhrady. K právnej istote\nvlastníka v zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy patrí totiž aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú\nnáhradu.\n12. K rovnakým záverom dospel NS SR aj v rozhodnutí sp. zn.\n3Cdo/34/2023, ktorým odmietol dovolanie proti zamietajúcemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava\nI pod sp. zn. 19C/175/2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2021\nsp. zn. 5Co/159/2018 v skutkovo obdobnej veci: „V uznesení z\n26. januára 2022\nsp. zn. 1Cdo/99/2019 najvyšší súd v podobných súvislostiach pri interpretácii § 4 zákona č. 66/2009 Z.\nz. uviedol, že „odvolací súd rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, keď uzavrel,\nže z charakteru uplatneného práva žalobcu na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena je\nustálené, že išlo o jednorazovú odplatu; nakoľko vecné bremeno v prospech žalovaného na pozemku,\nktorý je momentálne vo vlastníctve žalobcu, vzniklo zo zákona ku dňu 01.07.2009 a vlastník pozemku si\nv zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní neuplatnil nárok na odplatu v lehote 3 rokov\nod jeho vzniku, t. j. do 01.07.2012, jeho právo sa premlčalo, teda nárok na odplatu za zriadenie vecného\nbremena bol v čase kúpy pozemku so zákonným vecným bremenom žalobcom dňa 18.06.2014 už\npremlčaný\". Toto rozhodnutie rovnako prešlo testom ústavnosti, keď ústavný súd uznesením z 12. mája\n2022 sp. zn. III. ÚS 272/2022 odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti a poukazujúc na\nsvoje predchádzajúce rozhodnutia (III. ÚS 68/2019 a III. ÚS 340/2021) uviedol, že „[z]ákon č. 66/2009\nZ. z. mlčí v tom, že by sťažovatelia mali mať či už jednorazovú alebo opakovanú náhradu za zriadenie\nvecného bremena. Záver, že im nemožno priznať opakovanú náhradu, preto nemožno považovať za\nvylúčenie zákonom predpokladaného následku, a preto v prípade napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu nemožno dospieť k záveru, že by išlo o rozhodnutie, ktoré je nelogické alebo v zjavnom rozpore s\nprávnou úpravou, ktorú najvyšší súd v tejto veci aplikoval\" (pozri tiež III. ÚS 621/2023, III. ÚS XX/XXXX).\n\nZ uvedenej línie právnych úvah vychádzali i ďalšie rozhodnutia dovolacieho i ústavného súdu (napr.\n1Cdo/255/2021, III. ÚS 68/2019, III. ÚS XX/XXXX, III. ÚS 340/2021, III. ÚS 621/2023, II. ÚS 500/2018,\nIV. ÚS 227/2012, IV. ÚS 539/2020, 2Cdo/151/2019, 5Cdo/175/2019, 5Cdo/63/2021, 7Cdo/49/2023,\n9Cdo/13/2023, 9Cdo/22/2023).\n13. Ak teda odvolateľ odôvodňoval svoj nárok s odkazom na už prekonaný názor vyjadrený v rozhodnutí\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/154/2012 a sp. zn. 6Co/117/2012 a v rozhodnutí Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6Co/75/2012 tieto jednak netvoria ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych\nautorít, súčasne je nutno poukázať na to, že ohľadne otázky charakteru náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva na základe zákona č. 66/2009 Z. z. tam vyslovený názor už bol prekonaný. Práve\nv korelácii s vyššie uvedeným a so závermi v označených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky je nutné učiniť záver, že súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci v súlade s čl.\n2 CSP zakotvujúcim princíp právnej istoty, pretože rozhodol spor v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít, od ktorej odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa ani pri rozhodovaní\ntohto sporu.\n14. Vzhliadnuc k uvedenému rovnako neobstojí odvolateľom uvádzaná interpretácia začiatku plynutia\npremlčacej doby, pretože judikatúra uzavrela, že prípadná jednorazová náhrada za zriadenie vecného\nbremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z. a\nvlastník predmetných pozemkov si mohol uplatniť náhradu za vecné bremeno v zákonom stanovenej\nlehote, a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.07.2009.\n15. Ďalej v podanom odvolaní odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na\nnámietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, nakoľko sa jednalo o konanie proti dobrým\nmravom. Dobré mravy (boni mores) nie sú zákonom definované.\nV súdnej praxi sú\nvšeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,\nv spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám v demokratickej spoločnosti. Teda ide o pravidlá\nmorálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná\nslušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Pre posúdenie, či určité konanie uplatňovanie\nurčitého nároku je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, sú dôležité špecifické okolnosti tej-ktorej\nkonkrétnej veci a nemožno ich zovšeobecniť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.\nmarca 2011, sp. zn. 2Cdo/89/20105; m. m. 5Cdo/26/2011).\n16. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom\nkonaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k\nvznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne\nuplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo\nneprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych\nokolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre\nktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. apríla 2011, sp. zn. II. ÚS 176/2011).\n17. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci žalovaným uplatnenú námietku premlčania\nnemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi i s prihliadnutím na nespornú skutočnosť,\nže žalobca dotknuté nehnuteľnosti nadobudol už v čase, kedy boli zastavané komunikáciami\nžalovaného, t. z. mal vedomosť o skutkovom ako i právnom stave veci. Odopretie výkonu práva\nuplatniť námietku premlčania predstavuje veľký zásah do právnej istoty, ktorá je taktiež hodnotou\nchránenou ústavným poriadkom, preto prevážia dobré mravy nad právnou istotou iba vo výnimočných\nprípadoch, keď uplatnenie námietky premlčania je na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej\nlehoty nezavinil a voči ktorému by zánik nároku v dôsledku premlčacej doby bol neprimerane tvrdý\n(uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 30. júla 2014, sp. zn. I. ÚS 645/13), čo nebol\nprejednávaný prípad.\n18. Na základe zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane závislého\nvýroku o trovách konania II.) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.\n19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 CSP a zohľadnil, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Nakoľko si\n\nžalovaný trovy odvolacieho konania neuplatnili, bolo dôvodné v súlade s čl. 17 základných zásad CSP,\nktorý upravuje procesnú ekonómiu súdneho konania, rozhodnúť tak, že žalovanému sa náhrada trov\nodvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva (uznesenie NS SR, sp. zn. 7Cdo/14/2018).\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/11/2023", "guid": "50afcf50-0ed1-4aa3-8bc7-9e6e486ad255:9e17d125-d08d-48c1-af7c-c097fc415b20", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28aeb219-abe5-47b0-9394-d3214c19bc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:b26ed12e-19b4-48a8-ad1d-308fc72c3a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 514/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 514/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.514.2023.1"}, {"guid": "ussr:f1fc48ad-9715-4028-8b5b-e376bf4eee03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.272.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 272/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 272/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.272.2022.1"}, {"guid": "ussr:654807f8-285c-4b4a-b4c9-f2194cfd76e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.340.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 340/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 340/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.340.2021.1"}, {"guid": "ussr:46c4c6d2-ffec-44d4-86fd-057f5cb95d95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.539.2020.1"}, {"guid": "ussr:621e58be-f69d-420d-a7c9-1a5b28781373", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.68.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.68.2019.1"}, {"guid": "ussr:3bbef5e8-8e9d-4b42-b277-1cb5fe495dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 500/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 500/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.500.2018.1"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:e7cc4831-f542-4fa6-885c-88be3e51a945", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 237/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 237/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7cc4831-f542-4fa6-885c-88be3e51a945"}, {"guid": "7849ba06-1cbc-4621-acd7-8dc40abf2244:2b49fbbc-8852-44b8-b723-2ca6c428be9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1", "spisova_znacka": "3Cdo/34/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/34/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1114227143.1"}, {"guid": "0df899ac-c0d7-43be-b60a-7e16f469c765:cb5a9c9c-9803-43b2-9cea-b1637c9ed3dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1", "spisova_znacka": "5Cdo/63/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/63/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114220985.1"}, {"guid": "119b3745-564f-44ca-9ced-c8390e2056f2:e5f223a0-0468-4740-9a5d-6e55f9efaba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1", "spisova_znacka": "5Cdo/175/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/175/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1"}, {"guid": "2b60aa02-b11f-443d-bebe-701a6178c946:6526065c-b427-4f7a-b53f-b5a11b9ce5d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2020 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "edfa175f-96d7-4c72-b7e5-8356cebfb2e6:8eb729ab-8642-4b07-adc7-b056fc80e64c", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/157/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/157/2018 z 5. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-05", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/edfa175f-96d7-4c72-b7e5-8356cebfb2e6:8eb729ab-8642-4b07-adc7-b056fc80e64c"}, {"guid": "b27fc3af-e4ee-46e3-969b-abb7ad20fcbb:70214ce6-05ec-4e8f-b15c-c916f80460ad", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3118204697.1", "spisova_znacka": "5Co/159/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/159/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3118204697.1"}, {"guid": "eb061187-3add-4b81-8cbf-ba15bb8424ec:5879faf3-4219-4ab3-af95-237fd1c7ccfc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8110208080.4", "spisova_znacka": "6Co/117/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/117/2012 z 9. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8110208080.4"}, {"guid": "d936865c-435c-4e00-bf05-89dbaf54b116:cfd5df8a-6082-465f-a2f5-30ee6e238df9", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/75/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/75/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d936865c-435c-4e00-bf05-89dbaf54b116:cfd5df8a-6082-465f-a2f5-30ee6e238df9"}, {"guid": "e58ce6be-82fe-4d8e-ab6d-e09159b4337a:925d8a2c-5bd6-40e2-b7d3-91bf684106ad", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1", "spisova_znacka": "6Co/154/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/154/2012 z 29. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-05-29", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110208493.1"}], "citovane_v": []}