{"guid": "32b1aa02-fa76-47c7-b814-5b978977633f:dd7be650-cecf-42be-a0ba-2705aa1c62a0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1", "spisova_znacka": "4CoCsp/13/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/13/2025 z 31. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2025, sp. zn. 4CoCsp/13/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1", "identifikacne_cislo": "1423202480", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7be650-cecf-42be-a0ba-2705aa1c62a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/13/2025\n1423202480\n31. 07. 2025\nJUDr. Valéria Kleinová, st.\nECLI:SK:KSBA:2025:1423202480.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ G.. G.\nN., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXB, A., 2/ Š. L., nar. XX.XX.XXXX, L. X, L. U. V., obaja zastúpení:\nJUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 22, Humenné, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna,\na.s., Evropská 136, Praha 6, Vokovice, Česká republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky\nprostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského\nštátu, Krasovského 15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6,\nBratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 7 966,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu\nMestského súdu Bratislava IV č. k. 47Csp/5/2023-139 zo dňa 28. októbra 2024 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdzuje.\nŽalovanému priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa § 145 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) po späťvzatí žaloby žalobcami 1/ a 2/ v celom rozsahu a\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a vecne tým,\nže súd pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby neskúma úspech strany, resp. dôvodnosť\nžaloby podľa hmotného práva; podľa § 256 ods. 1 CSP skúma zavinenie iba z procesnoprávnej stránky\n(ZSP 34/2021, nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 480/2018). Uviedol, že v prípade, ak strana, ktorá podala\nžalobu a bez rozhodnutia súdu túto žalobu bez uvedenia dôvodu vzala späť, zavinila zastavenie konania.\nŽalovanému teda nemožno pričítať procesné zavinenie a trovy znáša žalobca. Z tohto dôvodu súd prvej\ninštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.\n3. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podali v zákonnej lehote prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/ a 2/a žiadali ho v tejto napadnutej časti zmeniť a\nnárok na náhradu trov konania s použitím ust. § 257 CSP žiadnej zo strán nepriznať. Dôvodili tým,\nže v konaní vystupovali ako spotrebitelia, ktorí sa domáhali nároku na poistné plnenie z havarijného\npoistenia. Mali za to, že v tomto prípade existujú skutočnosti odôvodňujúce použitie ust. § 257 CSP,\nktoré dáva súdu možnosť výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane. Vzhľadom na\ncharakter sporu a postavenie strán konania mali za zrejmé, že v tomto prípade na jednej strane vystupujú\nspotrebitelia domáhajúci sa svojich práv na poistné plnenie, ktoré im zo strany poisťovne bolo prisľúbené,\na na druhej strane stojí poisťovňa, ktorej majetkové pomery sa s majetkovými pomermi žalobcov\nnedajú porovnať. Považovali za zrejmé, že už zo samotnej povahy strán sporu, nepriznanie nároku na\nnáhradu trov konania žiadnej zo strán sporu by žalovaná nepocítila tak tvrdo ako samotní žalobcovia.\nZároveň poukázali aj na doložené dôkazy, tvoriace prílohu žaloby, z ktorých vyplýva, že žalobkyni 1/ bolo\n\nniekoľkokrát zo strany pracovníka poisťovne deklarované, že jej nárok na poistné plnenie v tomto prípade\nvzniká. Preukázanie vzniku nároku na poistné plnenie by v tomto prípade bolo pre nich neprimerane\nfinančne zaťažujúce, nakoľko by si to vyžadovalo vykonať novú kalkuláciu opravy poškodeného vozidla,\nčo by sa v tomto prípade muselo vykonať cestou odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku. Z\nuvedeného dôvodu sa preto rozhodli vziať žalobu späť a nenavyšovať aj vlastné trovy súdneho konania.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu\nžalobcov 1/ a 2/ navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako\nvecne správne potvrdiť a priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že podstatným\npre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania protistrane v súlade s ust. § 256 CSP je len procesné\nzavinenie zastavenia konania. Konštatoval, že právna úprava obsiahnutá v ust. § 256 CSP reflektuje\naj na tú procesnú skutočnosť, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení konania,\nneskúmal a neposudzoval žalobcami 1/ a 2/ uplatnený nárok čo do jeho merita, a teda nezisťoval a\nneposudzoval, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie. Skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť, sama\nosebe neznamená, že nárok žalobcov 1/ a 2/ bol uplatnený dôvodne, čo znamená, že žalobcovia 1/ a 2/\nnemali záujem v danom spore pokračovať. Žalovanému nárok na náhradu trov konania preukázateľne\nvznikol a bol zavinený konaním žalobcov 1/ a 2/, nakoľko sa žalovaný voči podanej žalobe musel účinne\nbrániť, keďže uplatňované nároky od počiatku neuznával a rozporoval (a žalobcovia 1/ a 2/ na ich\núhrade netrvali, keďže vzali žalobu späť). Pokiaľ sa žalobcovia 1/ a 2/ rozhodli iniciovať súdne konanie\na následne svoj zámer prehodnotili, platí, že procesne zavinili zastavenie konania, a preto musia byť\nsúdom prvej inštancie zaviazaní k náhrade trov konania, ktoré žalovanému v súvislosti s ich konaním\npreukázateľne vznikli. Uviedol, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady, a to, aby\nsúd prvej inštancie žalovanému nepriznal náhrad trov konania. Určujúcim kritériom pri rozhodovaní o\ntrovách konania je otázka procesného zavinenia zastavenia konania, pričom popieral, že by svojim\nkonaním akokoľvek procesne zavinil zastavenie konania. Poukázal na skutočnosť, že v záujme náležite\nchrániť svoje práva má právo byť zastúpený právnym zástupcom, ktorým je v tomto prípade advokátska\nkancelária (Ústava SR garantuje strane sporu ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ntrovy konania, ktoré vznikli súvislosti s právnym zastúpením žalovaného, tak nemožno považovať za\nneúčelne vynaložené, resp. neuplatnené). Uviedol, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa\n17.12.2004 sp. zn. II.ÚS 31/2004 zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným\nsúdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon\nnáhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť\nnepochybne zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Podľa Nálezu Ústavného súdu\nSR zo dňa 21.2.2017 sp. zn. III.ÚS 638/2016 ak bola aktívna obrana účastníka v konaní len výsledkom\nprocesného opomenutia, resp. procesnej nedbanlivosti okresného súdu, prípadne protistrany, výklad\nkonajúceho súdu týkajúci sa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257 CSP), v zmysle ktorého\nnepriznal náhradu trov za takúto aktívnu obranu účastníka v konaní, považuje ústavný súd za hrubo\narbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý v konečnom dôsledku\ntrestajúci účastníka konania. Poukázal tiež na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 2/2008, sp. zn. 2MCdo\n17/2009. Uviedol, že náhrada trov konania sa stranám konania nepriznáva za účelom zmierňovania\nakýchkoľvek ujm, priznáva sa im ako kompenzácia nákladov, ktoré úspešná strana sporu vynaložila\nv súvislosti so svojim procesným útokom/procesnou obranou v konaní. Ekonomická sila protistrany\nv konaní (tzn. v konaní procesne úspešnému subjektu) nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa,\npre ktorý by tejto strane nebolo možné náhradu trov konania priznať. Z koncepcie ust. §257 CSP\nani nevyplýva, že by sa pri rozhodovaní o trovách konania mali skúmať akékoľvek ekonomické, či\nmajetkové pomery na strane toho, komu má byť náhrada trov konania priznaná. Žalovaný tiež uviedol, že\nžalobcami 1/ a 2/ vyvodzovaná aplikácia ust. § 257 CSP z ich spotrebiteľského statusu, nie je dôvodom\nna nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu (žalovanému ako dodávateľovi\nslužby). CSP síce normuje osobitný procesný postup v rámci tzv. spotrebiteľských sporov (§ 29a a nasl.\nCSP), avšak nijakým spôsobom nezbavuje slabšiu stranu sporu (spotrebiteľa ako žalobcu) povinnosti\nnahradiť trovy konania úspešnej protistrane (dodávateľovi ako žalovanému) v prípade, ak procesne\nzavinila (slabšia strana, t. j. spotrebiteľ) zastavenie konania (spotrebiteľský status nie je dôvodom\nhodným osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP). Aj v spotrebiteľských sporoch sa pri rozhodovaní\no povinnosti tej-ktorej strany sporu nahradiť trovy konania použijú všeobecné ustanovenia o trovách\nkonania, a to bez ohľadu na to, ktorá strana má túto povinnosť znášať. Uviedol, že judikatúra sa už tiež\npriklonila k názoru, že výnimočné pravidlá pre rozhodovanie o trovách konania inkorporované do ust.\n§ 257 CSP nemožno paušálne vzťahovať a aplikovať na určité typy konaní (napr. spotrebiteľské spory,\nspory o náhradu škody na zdraví vedené voči škodcom/ich povinným zmluvným poisťovateľom), ale ide o\n\nindividualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (napr. Nález ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, Nález ÚS ČR sp.\nzn. I.ÚS 303/12, nález ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 707/2000). Z judikatúry súdov taktiež vyplýva, že predmetom\nposudzovania musia byť celkové majetkové pomery danej strany sporu, nielen jej príjem, resp. jeho\nabsencia. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov, a teda ho nemožno\nvykladať tak, že kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania\nneprizná súd náhradu trov úspešnej strane sporu. Pod pojmom dôvody hodné osobitného zreteľa možno\nmať na mysli osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, pričom do úvahy treba brať aj tie\nskutočnosti, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby a prihliadnuť na postoj strán sporu v rámci konania\nk žalobou uplatnenému nároku (rozhodnutia NS SR sp.zn. 3MCdo 5/2006, sp. zn. 4MCdo 2/2008,\nsp. zn. 2MCdo 17/2009). Skutočnosť, že sa v danej veci jednalo o spor medzi spotrebiteľom a jeho\nhavarijným poisťovateľom na strane druhej, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Opačný výklad\nby bol paušalizovaním ust. § 257 CSP na všetky takéto spory (a porušením zásady individualizácie a\nvýnimočnosti), čo je v nadväznosti na výklad zaujatý najvyššími súdnymi autoritami neprípustné. Tiež\nje podľa žalovaného potrebné vziať do úvahy, že žalobcovia 1/ a 2/ si v konaní od počiatku uplatňovali\nnárok, ktorý im nesvedčal, t. j. na ktorý nemali právny nárok z dôvodu absencie právneho titulu. V\nprejednávanej veci nebola preukázaná existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti, ako ani existencia\ndôvodov hodných osobitného zreteľa, odôvodňujúcich vybočenie zo všeobecného pravidla o povinnosti\nnahradiť trovy konania.\n5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §\n380 ods. 1 CSP) prejednal vec v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania bez nariadenia pojednávania\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.\n6. Podľa § 256 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania\nprotistrane.\n7. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257\nCSP).\n8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená\nzásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie\nznamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady\nzavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená\nrozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny\nvýsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne\nz procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto\nrozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.\nZavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie\nžalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,\npretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu\nna to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že\nžalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.\n9.\nKritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi\ntým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre\nktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané,\nže späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v\nrelevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať\nsúvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke\n(petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej\nsúvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby,\nčo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn.7MCdo 4/2010 zo 14.9.2011).\n10. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného\npráva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska,\na teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa\nžalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom\nkonaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014 sp. zn.\n\n7 M Cdo 1/2014). Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, na ťarchu žalovaného,\nmusí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde\nteda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez\ntoho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom\nmusí byť vecná spojitosť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré\núčelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného\nhľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou\nžalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby.\n11. Súd prvej inštancie o trovách zastaveného konania v danej veci rozhodol v súlade so zákonom,\naplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods.\n1 CSP, upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré aj správne interpretoval.\nTáto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada\ntýchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý\nv ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie nie je možné interpretovať\nv doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie\nsa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik\ntrov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Pokiaľ\njedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne\nrozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej\nprocesnej strane trovy konania (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek\nŠtevček, PhD. a kol., vyd. C. H. Beck v Prahe 2016, str. 934).\n12. V predmetnej veci vzali žalobcovia 1/ a 2/ svoju žalobu späť nie pre správanie (konanie) žalovaného\npo podaní žaloby, ale bez uvedenia dôvodu.\nOdvolací súd sa tak stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorému dospel\nv otázke základu pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému, keď správne považoval\nžalobcov 1/ a 2/ za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Súčasne odvolací súd konštatuje\nsprávnosť a úplnosť dôvodov napadnutého uznesenia, ktoré sú výstižné, zrozumiteľné a dostatočné,\nzodpovedajúce zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 236 CSP a judikatúry súdov (napr. IV. ÚS\n142/2014).\n13. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v danom spore\nneboli preukázané ani výnimočné okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. §\n257 CSP žalovanému, ktorému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Žalobcami\n1/ a 2/ vyvodzovaná aplikácia ust. § 257 CSP z ich spotrebiteľského statusu, nie je dôvodom hodným\nosobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu, a tiež ani\nekonomická situácia protistrany v konaní (tzn. v konaní procesne úspešnému subjektu).\nPodľa platnej právnej úpravy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. stranu, ktorá spôsobila\nvznik trov svojim zavinením, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1, resp. § 256 ods. 1 CSP, ak\nmá preukázané dôvody uvedené v ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov\nkonania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku\nod zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie\n(§ 256 ods. 1 CSP). V dôvodovej správe k ust. § 257 CSP je uvedené, že aplikácia tohto ustanovenia\npri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené\ndve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné\nosobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu\nprax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na\nvzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,\nzložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (Civilný\nsporový poriadok, Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C.H.Beck v Prahe\n2016, str. 942). Ustanovenie § 257 CSP nie je možné interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná\nkedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\nSkutočnosti a námietky, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ uviedli v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania, nezakladajú výnimočnosť prípadu ani z\nhľadiska okolností danej veci a ani z hľadiska pomerov strán a neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP\nna daný prípad a nepriznanie náhrady trov konania žalovaným.\n\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinili žalobcovia\n1/ a 2/, a preto sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli v tomto spore protistrane (žalovanému).\nSpäťvzatie žaloby žalobcami bolo ich subjektívnym rozhodnutím, za ktoré nemôže niesť zodpovednosť\nžalovaný, rovnako ani za vznik trov tohto konania, ktoré bolo zastavené výlučne z dôvodov na strane\nžalobcov.\n14.\nPreskúmavané uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj v dôvodoch je vecne\nsprávne, a preto bolo odvolacím súdom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdené.\n15.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396\nods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n16.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nToto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na\nsúde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,\nak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Csp/5/2023", "guid": "e3fd8bec-ca16-442a-94b4-1dee38c3787e:c8b40859-6873-4019-b653-e9f03e802f06", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f795b03-cbf0-400d-871e-5350468e9f06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2018 z 12. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-12", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.480.2018.1"}, {"guid": "ussr:f99a4182-ad3e-4528-ba3b-3f993b006ce8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 638/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.638.2016.1"}, {"guid": "ussr:a5dd6a0f-1737-4c47-8081-dd90de01cef8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5dd6a0f-1737-4c47-8081-dd90de01cef8"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "613f7206-f16f-4c2a-8dfb-f35ac1879e2b:c46ac32e-b071-425b-a2f0-b861c475159c", "ecli": null, "spisova_znacka": "47Csp/5/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 47Csp/5/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/613f7206-f16f-4c2a-8dfb-f35ac1879e2b:c46ac32e-b071-425b-a2f0-b861c475159c"}], "citovane_v": []}