Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/72/2024 z 27. 2. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 3Co/72/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5
Krajský súd Bratislava | 3Co/72/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5 | 2025-02-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
Citované ustanovenia: zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 14 zákona č. 182/1993 Z. z., § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97339284-c9bb-40fb-9c92-953ca863c469
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3Co/72/2024
1420202362
27. 02. 2025
Mgr. Patricia Skotnická
ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. T.. U. B., B. XX, Q., X. I.. L.
L., B. XX, Q., X. R.. I.. T. F., B. XX, Q., X. I.. V. Ž., B. X, Q., X. I.. T. G., K.., B. XX, Q., proti žalovaným:
X. L. P., B. XX, Q., X. T. F., B. XX, Q., X. L. P., B. XX, Q., X. L. P., B. XX, Q., X. Ľ. Ž. Q., B. XX, Q., X. R.
U., B. XX, Q., žalovaní v 1. až 6. rade zastúpení P. &. D. P..D..G.., I.: XX XXX XXX, L. X, Q., o určenie
neplatnosti písomného hlasovania, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 25.04.2022, č. k. 22C/27/2020-540, v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.08.2024, č. k.
22C/27/2020-604, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
t v r d z u j e.

po

Žalovaným v 1. až v 6. rade priznáva proti žalobcom v 1. až v 5. rade plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) súd prvej inštancie zamietol v celom
rozsahu žalobu a žalovaným v 1. až v 6. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v
1. až v 5. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne sa žalobcovia v 1. až v 6. rade, keď ako žalobca v 1.
rade vystupovalo spoločenstvo P.G. (ďalej aj ako „pôvodný žalobca v
1. rade“), žalobou
zo dňa 19.06.2020 domáhali určenia, že vyhlásenie o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu
v 1. rade zo dňa 13.05.2020, hlasovanie o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade zo
dňa 20.05.2020 a voľba žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade sú
absolútne neplatné. Dôvodili, že pôvodný žalobca v 1. rade vykonával správu bytových domov na ulici
B. X - XX F. Q., rozdelených na bytový dom J. (ulica B. X - XX), bytový dom Q. (ulica B. XX - XX) a bytový
dom K. (ulica B. XX - XX). Po uplynutí funkčného obdobia jeho predsedu, ktorým bol T. Š., požiadala 1/4
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch J., Q. J. K. o vyhlásenie a uskutočnenie
hlasovania o voľbe nového predsedu v zmysle ustanovenia § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Žalobca v 2. rade
(pôvodne žalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu), ako predseda rady poverený výkonom funkcie
predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, upovedomil dňa 12.05.2020 písomným oznámením všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyhlásení hlasovania „per rollam“ týkajúceho sa voľby do
funkcie jeho predsedu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.05.2020; prílohou oznámenia o vyhlásení
hlasovania „per rollam“ bol vzor hlasovacieho lístka s nezameniteľne znejúcimi otázkami, o ktorých

sa v predmetnom hlasovaní malo rozhodnúť, spolu s poučením o postupe hlasovania. Hlasovať sa
malo o otázkach: „1. Súhlasíte s tým, aby za predsedu spoločenstva P. na ďalšie funkčné obdobie bol
zvolený p. T. Š.. 2. Súhlasím, aby za predsedu spoločenstva P. bol zvolený mnou navrhnutý kandidát
v hlasovacom lístku na ďalšie funkčné obdobie.“ Žalobcovia podotkli, že pôvodný žalobca v 1. rade
namietal zápis novo vytvoreného spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - P. B. XX-XX,
pre bytový dom K., do registra spoločenstiev, o kasačnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté. Dňa
13.05.2020, žalobca v 2. rade (pôvodne žalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu) ako predseda
rady poverený výkonom funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, dostal do svojej pozornosti
písomnosť vhadzovanú žalovanou v 2. rade do schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytových domoch J. J. Q., pričom išlo o vyhotovenie vzorového hlasovacieho lístka o svojvoľnom a ničím
nepodloženom vyhlásení hlasovania o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade (ďalej
len ako „cudzí hlasovací lístok“). Cudzí hlasovací lístok bol odlišný od riadneho vzorového hlasovacieho
lístka týkajúceho sa hlasovania vyhláseného žalobcom v 2. rade (pôvodne žalobca v 3. rade - pozn.
odvolacieho súdu), bez opory v zákone č. 182/1993 Z. z. Cudzí hlasovací lístok bol datovaný zo dňa
13.05.2020, teda nasledujúci deň po oznámení o vyhlásení riadneho hlasovania, pričom boli odlišné i
otázky, najmä fyzická osoba navrhovaná ako kandidát na funkciu predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade,
bez súčasnej možnosti navrhnúť iného kandidáta na predmetnú funkciu; hlasovanie sa malo uskutočniť
dňa 20.05.2020, teda deň pred riadne vyhláseným hlasovaním. Súčasťou cudzieho hlasovacieho lístka
bolo i oznámenie, že bytový dom K. založil vlastné spoločenstvo a z tohto dôvodu hlasy z bytového
domu K. nie je možné počítať pri hlasovaní do kvóra bytových domov J. J. Q.; podľa žalobcov tým,
že pôvodný žalobca v 1. rade nevypovedal zmluvu o správe bytového domu K., mali sa do celkového
kvóra počítať hlasy zo všetkých bytových domov, t. j. J., Q. J. J. K.. Žalobcovi v 2. rade (pôvodne
žalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu) sa do pozornosti dostala zápisnica z údajne zákonne
vykonaného písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 20.05.2020, ktorej
obsahom bol výsledok písomného hlasovania. Z tejto bolo zrejmé, že navrhnutý kandidát, žalovaný
v 4. rade, ktorý získal 49 údajne platných hlasov z celkového počtu 92 platných hlasov (z bytových
domov J. J. Q.), sa stal údajne platne zvoleným predsedom pôvodného žalobcu v
1.
rade. V tejto súvislosti dali žalobcovia do pozornosti, že na cudzích hlasovacích lístkoch vypracovaných
žalovanými v 1. až 6. rade zo dňa 13.05.2020 boli ako overovatelia podpisov označené žalovaná v
1. rade a žalovaná v 2. rade, avšak podľa zápisnice z hlasovania zo dňa 20.05.2020 figurovali ako
overovatelia žalovaná v 6. rade, na základe udelenej plnej moci zo dňa 15.05.2020, a žalovaná v 2. rade;
takéto náhle zmeny v osobách overovateľov podpisov na hlasovacích lístkoch považovali žalobcovia za
prinajmenšom zvláštne a neobvyklé. Na základe zákonného vyhlásenia hlasovania pôvodným žalobcom
v 1. rade sa dňa 21.05.2020 uskutočnilo riadne písomné hlasovanie o voľbe do funkcie jeho predsedu, z
ktorého vzišla v ten istý deň zápisnica zo sčítania hlasovacích lístkov z hlasovania per rollam; podľa nej
navrhovaný kandidát na funkciu predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, t. j. T. Š. nedosiahol potrebný
počet hlasov na zvolenie do funkcie a súčasne žiaden iný kandidát navrhnutý pri hlasovaní nezískal
potrebnú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových
domoch J., Q. J. K. si teda nezvolili do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade žiadneho
kandidáta. Žalobcovia mali za to, že po riadne vyhlásenom hlasovaní o voľbe do funkcie predsedu
pôvodného žalobcu v 1. rade sa žalovaní mobilizovali v snahe zmanipulovať a zmariť riadne vyhlásené
hlasovanie, čomu nasvedčovalo: 1/ cudzie hlasovacie lístky neboli pripravené v súlade so zákonom
č. 182/1993 Z. z., keďže dátumy na nich boli prepisované a opravované ručne, neboli na nich ani
správne špecifikované vlastnícke podiely, a preto nekorešpondujú počty hlasov, 2/ žalovaní uviedli za
overovateľov podpisov na hlasovacej listine žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade, pričom zo zápisnice
z hlasovania vyplýva, že overovateľmi podpisov na hlasovacej listine boli žalovaná v 6. rade a žalovaná
v 2. rade a
3/ žalobcom sa dostal do pozornosti návrh na vyhlásenie písomného hlasovania o
voľbe predsedu spoločenstva P. zo dňa 20.04.2020, ktorý uvádzal zoznam vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorí svojimi podpismi údajne žiadali o vyhlásenie písomného hlasovania o voľbe predsedu
spoločenstva, a to údajne 1/4 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom toto hlasovanie sa
uskutočnilo až dňa 20.05.2020, čo je v rozpore s citovaným zákonom. Napokon, žalovaní v 1. až 6.
rade boli povinní doručiť originál zápisnice a výsledok písomného hlasovania predsedovi spoločenstva
alebo správcovi do 7 dní od skončenia písomného hlasovania, ktorú povinnosť si nesplnili; pôvodnému
žalobcovi v 1. rade nebol výsledok tohto podvodného hlasovania žiadnym spôsobom oznámený a už
vôbec nie doručený. Na uvedenom základe považovali žalobcovia konanie žalovaných za v rozpore s
ustanoveniami zákona
č. 182/1993 Z. z. a súčasne za absolútne neplatné; disponovali
naliehavým právnym záujmom v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/20015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „C.s.p.“), keďže bez tohto určenia by bolo ohrozené právo pôvodného žalobcu v 1. rade a

súčasne zvyšných žalobcov ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Naliehavosť právneho záujmu
na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov spočívala najmä v tom, že konaním žalovaných
v 1. až 6. rade došlo k úmyselnému a vedomému porušeniu príslušných zákonných ustanovení a
takémuto konaniu nemôže byť poskytovaná ochrana. Naviac, ak by sa nezákonne zvolený žalovaný
v 4. rade skutočne ujal funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, mal by neobmedzený prístup
tak k financiám, ako aj k všetkej zmluvnej a inej dokumentácii; týmto postupom by mohlo dôjsť k
nenapraviteľnej a nenahraditeľnej škode na strane pôvodného žalobcu v 1. rade, a tým aj zvyšných
žalobcov a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň bola na mieste dôvodná obava,
že žalovaní, na čele so žalovaným v 4. rade ako predsedom pôvodného žalobcu v 1. rade, by mohli
svojvoľne nakladať s majetkom a peňažnými prostriedkami, čo by mohlo mať fatálne následky pre
pôvodného žalobcu v 1. rade a súčasne aj nepriaznivý dopad pre žalobcov ako vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.
3. Konajúci súd uznesením zo dňa zo dňa 14.12.2020, č. k. 22C 27/2020-27, rozhodol o zastavení
konania o žalobe pôvodného žalobcu v 1. rade (P.) voči žalovaným v 1. až 6. rade. Krajský súd v
Bratislave, potom, ako pôvodný žalobca v 1. rade zobral odvolanie späť, uznesením zo dňa 30.03.2021,
sp. zn. 5Co/38/2021, odvolacie konanie zastavil; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.05.2021. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pokračoval v konaní s pôvodnými žalobcami v
2. až 6. rade, ktorých pre účely ďalšieho konania označoval ako žalobcov v 1. až 5. rade.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú vlastníkmi bytov
na ulici B. X-XX F. Q., ku ktorým vykonáva správu spoločenstvo P.. Nakoľko predsedovi spoločenstva
T. Š. skončilo funkčné obdobie, bolo potrebné zvoliť nového predsedu. Dňa 12.05.2020 žalobca v 2.
rade upovedomil vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyhlásení hlasovania o voľbe predsedu,
ktoré sa malo konať dňa 21.05.2020. Vlastníci bytov, ktorí nesúhlasili s činnosťou žalobcu v 2. rade
ako povereného výkonom funkcie predsedu spoločenstva, sa rozhodli vyhlásiť písomné hlasovanie o
voľbe nového predsedu spoločenstva a dňa 20.04.2020 spracovali návrh na vyhlásenie volieb, pričom
dňa 13.05.2020 doručili vlastníkom do poštových schránok hlasovaciu listinu s uskutočnením volieb dňa
20.05.2020. Za predsedu spoločenstva bol na základe hlasovania vlastníkov bytov vo voľbách konaných
dňa 20.05.2020 zvolený žalovaný v 4. rade, a to počtom hlasov 49 z celkového počtu 92 hlasov (za
bytové domy J. J. Q.). Sporné medzi stranami sporu ostalo, či vyhlásenie o voľbe predsedu spoločenstva
zo dňa 13.05.2020, hlasovanie o voľbe do funkcie predsedu zo dňa 20.05.2020 a voľba žalovaného
v 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva P. sú platné, s poukazom na tvrdenie, že P. je jediným
správcom bytových domov J., Q. J. K.; spornou ostala aj otázka dodržania prekluzívnej lehoty 30 dní
na podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko k písomnému hlasovaniu,
ktorého neplatnosť sa namietala, došlo dňa 20.05.2020 a podľa tvrdení žalovaných bola žaloba podaná
dňa 22.06.2020.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa ako prehlasovaní vlastníci podanou žalobou
domáhali určenia neplatnosti vyhlásenia hlasovania o voľbe do funkcie predsedu spoločenstva P. zo dňa
13.05.2020, neplatnosti hlasovania o voľbe do funkcie predsedu spoločenstva P. zo dňa 20.05.2020,
ako i neplatnosti voľby žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu tohto spoločenstva v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z. Hoci svoj nárok odôvodňovali použitím ustanovenia § 34 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), poukazujúc na absolútnu neplatnosť právnych
úkonov, túto ich argumentáciu vyhodnotil konajúci súd za irelevantnú, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.
z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis; potom platí, že ak konkrétnu právnu
otázku rieši osobitný zákon, nemožno ju už riešiť podľa zákona všeobecného. Konajúci súd preto žalobu
žalobcov posúdil ako žalobu prehlasovaných vlastníkov v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z., pričom v tomto smere sa súbežne s otázkou včasnosti jej podania, zaoberal i s otázkou vecnej
legitimácie. Ozrejmil, že lehota 30 dní v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., v rámci ktorej sa
prehlasovaný vlastník môže obrátiť na súd, predstavuje lehotu s prekluzívnym charakterom. Po uplynutí
prekluzívnych lehôt sa už iným spôsobom nemožno domáhať zrušenia, neplatnosti, či neprípustnosti
prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov; dochádza tak ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia
vlastníkov bytov a iným spôsobom sa už nemožno domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. V opačnom
prípade by zakotvenie týchto lehôt v zákone stratilo akýkoľvek význam a zmysel, nakoľko by bolo
prípustné ich obchádzanie prostredníctvom žalôb, ktoré majú hmotnoprávny podklad v ustanoveniach
všeobecných právnych predpisov.

6. V danej veci sa písomné hlasovanie o voľbe nového predsedu spoločenstva L. P., v ktorého rámci bolo
prijaté i uznesenie, vyslovenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhali, uskutočnilo dňa 20.05.2020.
Žalobcovia podali žalobu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dňa 19.06.2020; žalobu potom podali v lehote 30 dní od konania písomného
hlasovania o voľbe nového predsedu spoločenstva.
7. Pokiaľ išlo o otázku vecnej legitimácie v konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti písomného
hlasovania, súd prvej inštancie vychádzal z ustáleného názoru, že ak má byť určená neplatnosť
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov; ak sporovou stranou nie sú všetci vlastníci, rozhodnutie, ktoré by
mohlo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné pre tých vlastníkov, ktorí sa súdneho sporu
nezúčastnili. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania by došlo k negovaniu rozhodnutia
prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov, a teda k jeho k zmene, preto je nevyhnutné, aby stranami v
spore o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenia neplatnosti
konkrétnych rozhodnutí prijatých na zhromaždení boli všetci ostatní vlastníci v bytovom dome, teda
všetci, okrem tých, ktorí sú v danom spore žalobcami (viď aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.
zn. IV.ÚS 194/2012 a sp. zn. III.ÚS 11/2015). Vzhľadom na charakter hmotnoprávneho vzťahu sporu
ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 a 2 C.s.p., a preto pasívna
vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome; ak nie je splnená podmienka účasti
všetkých subjektov na konaní, súd žalobu zamietne.
8. Vychádzajúc zo záveru, že pokiaľ sa prehlasovaný vlastník chce na súde domáhať neplatnosti
uznesenia schváleného väčšinou vlastníkov bytov, žaloba musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v danom bytovom dome, zistiac, že žalobcovia podali žalobu o neplatnosť
uznesenia prijatého v rámci písomného hlasovania konaného dňa 20.05.2020 a neplatnosť voľby
žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva P. len voči šiestim žalovaným, a teda stranami
sporu neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici B.Á. X-XX, t. j. bytových domov J. J. Q.,
keďže bytový dom K. má už samostatne vytvorené spoločenstvo, vo vzťahu ku ktorému zisteniu súd prvej
inštancie poukázal na výsledok konania Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 22C/151/2016,
konajúci súd za súčasnej aplikácie § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, § 14a ods. 4, ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z. z. žalobu žalobcov zamietol, bez toho, aby sa bližšie zaoberal meritom veci.
9. Záverom konajúci súd dodal, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. B.
F., žalovaná v 2. rade a žalovaná v 6. rade neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníčkami bytu alebo
nebytového priestoru na ulici B. X-XX (t. j. v bytovom dome J. alebo Q.), čím nemal za preukázanú
ich pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, na ktorú okolnosť bol povinný prihliadať ako na hmotnoprávnu
podmienku žaloby z úradnej povinnosti.
10. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným ako úspešným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu;
o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a v
2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. Po stručnom zhrnutí odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia dôvodili, že konajúci súd nesprávne na vec aplikoval ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z., nakoľko sa prioritne domáhali vyslovenia neplatnosti samotného vyhlásenia písomného
hlasovania o voľbe predsedu, na ktoré sa citované ustanovenie nevzťahuje. Úkony smerujúce k
neplatnému vyhláseniu hlasovania opreli o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom; výlučne vo vzťahu k tomuto ustanoveniu potom odvodzovali i svoj naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe. Pritom, naliehavý právny záujem sa pri žalobách podľa § 14a ods.
8 zákona
č. 182/1993 Z. z. podľa komentára C.H.BECK 2012 k Zákonu o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov nepreukazuje. Na uvedenom základe mali žalobcovia v 1. a v 2. rade za to, že na
danú vec nemožno aplikovať § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., a napokon ani žiadne z rozhodnutí
najvyšších súdnych autorít, ktorými súd prvej inštancie argumentoval; tieto sa na prejednávanú vec
nevzťahujú, keďže sa prioritne domáhajú vyhlásenia písomného hlasovania za neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia potom vo vzťahu k tomuto vyhláseniu nemôžu byť ani považovaní
za prehlasovaných vlastníkov, a preto ich aktívna vecná legitimácia nemôže byť odvedená od § 14a

ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Z toho istého dôvodu potom konajúci nemal posudzovať ani pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaných; tieto subjekty boli označené vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu
podľa § 39 Občianskeho zákonníka správne. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia pasívnej
vecnej legitimácie súd prvej inštancie zamietol žalobu bez jej meritórneho prejednania. Uvedený záver sa
však vo vzťahu k vysporiadaniu sa s prostriedkami procesného útoku stáva nepreskúmateľným, nakoľko
odvolací súd nemôže nahrádzať odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie; tento je preto podľa mienky
žalobcov v
1. a v 2. rade nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Na uvedenom základe navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov
konania alebo tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu mali s poukazom na ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. zato, že je svojou povahou lex specialis, a preto vylučuje použitie všeobecných právnych
prostriedkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu a súčasne jediný zákonný spôsob, ktorým možno napadnúť
prijaté rozhodnutia vlastníkov. Z toho potom vyplýva, že vlastníci bytov v bytovom dome nedisponujú
popri špeciálnom právnom prostriedku, ktorým je osobitná žaloba podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z., možnosťou využitia aj iných prostriedkov ochrany. Žaloba podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter a v prípade jej
zmeškania musí byť zamietnutá bez vecného prejednania. Podľa prevládajúceho právneho názoru
rozhodnutie (uznesenie) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemožno považovať
za právny úkon, nakoľko schôdza vlastníkov nie je subjektom práva disponujúcim právnou subjektivitou
a spôsobilosťou na právne úkony. Iba konanie subjektu zodpovedajúce definícii § 34 Občianskeho
zákonníka možno považovať za právny úkon a iba v takom prípade možno uvažovať o platnosti, prípadne
neplatnosti právneho úkonu. Je nepochybné, že právne úkony môžu robiť len subjekty, ktoré majú
spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda iba fyzické a právnické osoby. Spoločenstvo vlastníkov bytov
ako právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
a má spôsobilosť na právne úkony; spôsobilosť mať práva a povinnosti však nemá schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, aj keď ju tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí
majú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Rozhodnutie, resp. ich hlasovanie, nie je právnym úkonom
právnickej osoby, ale je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, pričom
právnym úkonom sa stane až tým, keď túto vôľu správca navonok prejaví podľa § 8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
prijaté na schôdzi alebo písomným hlasovaním zo dňa 20.05.2020, na ktorej bol návrh uznesenia o
voľbe nového predsedu žalovaného v 4. rade schválený, nie je právnym úkonom a nemožno sa úspešne
žalobou domáhať určenia jeho neplatnosti. Nutnosť žalovať o neplatnosť uznesenia prijatého vlastníkmi
zo zákona nevyplýva. Navyše, vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR uznesenie nie je právnym
úkonom, preto dôvody neplatnosti právneho úkonu na neho nemožno vzťahovať; na rozhodnutia
vlastníkov bytov nemožno aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch, najmä o ich neplatnosti, keď ich
správnosť treba posudzovať len v medziach ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.
13. Žalovaní v ďalšom poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 110/2011
a Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 60/2019, podľa ktorých zákon č. 182/1993 Z. z. oprávňuje
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov požiadať o
súdny prieskum žalobou. Predmetom takej žaloby môžu byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu
zákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto
rozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych
práv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Súdny prieskum uznesení vlastníkov
po uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní by narušoval princíp právnej istoty, a tým
i stability v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, medzi vlastníkmi a správcami, resp. tretími
osobami. Keďže v danom prípade išlo o písomné hlasovanie a v takom prípade nie je možné opomenúť
žiadneho vlastníka a v písomnom hlasovaní bol určený presný čas a miesto jeho konania, ako aj čoho
sa písomné hlasovanie týkalo, t. j. bola v ňom naformulovaná jasne jedna otázka, je možné jasne určiť
hranicu medzi prehlasovaným a neprehlasovaným vlastníkom. Na podporu tohto argumentu žalovaní
poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 5Co/195/2013, citujúc z neho,
že: „oprávnenie podať žalobu a neplatnosť schôdze, písomného hlasovania, patrí vlastníkom, ktorí sa
schôdze síce zúčastnili a o konkrétnej otázke nehlasovali, respektíve sa zdržali hlasovania alebo ich
hlasovanie proti by neovplyvnilo výsledky hlasovania“. Na druhej strane vlastníka, ktorý hľadí len na
svoje právo, a nie na svoju povinnosť, je z objektívneho hľadiska potrebné zaradiť do skupiny osôb,

proti ktorým smeruje rozhodnutie prijaté na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní, a to bez ohľadu na to,
či sa schôdze alebo písomného hlasovania zúčastnil. Podľa mienky žalovaných zákonodarca vymedzil
okruh aktívne a pasívne legitimovaných osôb na uplatnenie špeciálneho prostriedku právnej ochrany;
žaloba musí v tom prípade smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Pasívne legitimovaní sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne
spoločenstvo. Tvorcom vôle transformovanej do podoby uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov
sú samotní vlastníci, a preto len oni môžu byť žalovanými subjektami v spore podľa § 14a ods. 8
zákona č. 182/1993 Z. z. Sumarizujúc uvedené boli žalovaní toho názoru, že súd prvej inštancie zvolil
správny procesný postup a správne právne posúdil žalobu, o ktorej rozhodol. Konanie netrpí žiadnou
vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a tvrdenia žalobcov, opierajúce sa o
§ 39 Občianskeho zákonníka, je len účelovým tvrdením. Cieľom žaloby žalobcov bolo určiť neplatnosť
písomného hlasovania schôdze, a preto ich prípadný úspech by mal vplyv na výsledky hlasovania a
o tejto skutočnosti by mal mať vedomosť každý z vlastníkov bytového domu; ide o nútené nerozlučné
spoločenstvo. Na uvedenom základe žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade (tvoriacich spolu s ostatnými
žalobcami nerozlučné procesné spoločenstvo) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2025
(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
15. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
v ňom v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe
na sporné, ako aj nesporné skutočnosti, citujúc pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil
právne závery a tieto i patrične vysvetlil. Konajúci súd v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré
vyhodnotil žalobu žalobcov za nedôvodnú, zameriavajúc sa pritom správne primárne na posúdenie
vecnej legitimácie vo väzbe na charakter podanej žaloby.
16. Žalobcovia v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktorej argumentácii nemohol odvolací súd priznať úspech.
17. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov
predložených procesnými stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na
základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne,
ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, a to buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval
iný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.
18. V skúmanej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby žalobcov správne aplikoval ním
špecifikované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. majúce väzbu na podanú žalobu. Žalobcovia sa
ňou podľa opisu skutkových tvrdení cez určenie neplatnosti vyhlásenia o voľbe do funkcie predsedu
spoločenstva P., domáhali i vyslovenia neplatnosti samotného písomného hlasovania zo dňa 20.05.2020
a prijatého výsledku v podobe zvolenia žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva,
dôvodiac tým, že došlo k porušeniu konkrétnych ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z.; zároveň boli
toho názoru, že žalobu podali v lehote 30 dní v zmysle § 14a ods. 8 citovaného zákona. Právna
úprava zákona č. 182/1993 Z. z. pritom umožňuje vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je
dotknutý na svojich právach, resp. právnych záujmoch rozhodnutím prijatým v rámci schôdze vlastníkov
alebo v rámci písomného hlasovania, žiadať o jeho súdny prieskum; zákon pritom bližšie nepredpisuje,
v čom má rozhodnutie súdu spočívať. I keď nie je vylúčené, aby vlastník v rámci žaloby uplatnil
námietky smerujúce nielen proti obsahu prijatého rozhodnutia, ale namietal i porušenie zákonom
stanovenej procedúry pri prijímaní takého rozhodnutia, tak ako v danom prípade namietali žalobcovia,
v konečnom dôsledku sa ingerencia súdu viaže na samotný výsledok písomného hlasovania alebo
schôdze vlastníkov, t. j. na konkrétne prijaté rozhodnutie (uznesenie) a posúdenie jeho (ne)platnosti.
K tomu napokon smerovala i žaloba žalobcov, ktorí, označiac jednotlivé kroky potrebné na zvolenie
žalovaného v 4. rade za predsedu spoločenstva ako rozporné s ustanoveniami zákona č. 182/1993
Z. z., považovali rozhodnutie prijaté 49 hlasmi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytových

domov J. J. Q. za neplatné; ich žaloba potom mala charakter žaloby majúcej základ v ustanovení §
14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ako správne ustálil súd prvej inštancie. Prejav vôle realizovaný
formou písomného hlasovania má totiž v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje,
vždy formu rozhodnutia a toto prijímajú samotní vlastníci bytov. Žaloba podľa citovaného zákonného
ustanovenia pritom nie je žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p. a neviaže sa na danosť naliehavého
právneho záujmu ako chybne argumentovali žalobcovia. Výsledkom žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona
č. 182/1993
Z. z. je určujúce rozhodnutie súdu podľa osobitného zákona (zákon č.
182/1993 Z. z.), a teda v takom prípade na jej podanie sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého
právneho záujmu; jej uplatnenie umožňuje samotný citovaný zákon. Na charakter tejto žaloby pritom
nemá vplyv tvrdenie žalobcov, že sa prioritne domáhali vyslovenia neplatnosti vyhlásenia písomného
hlasovania o voľbe predsedu spoločenstva s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.
Vyhlásenie písomného hlasovania nevyhnutne predchádzalo samotnému hlasovaniu, z ktorého vzišlo
i finálne rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadne voľby žalovaného v 4. rade za
predsedu spoločenstva. Pokiaľ by konajúci súd pristúpil k vecnému prieskumu rozhodnutia prijatého
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, posudzoval by i námietky žalobcov smerujúce proti porušeniu
procedúry potrebnej na jeho prijatie; avšak, vzhľadom na to, že oporu v zákone č. 182/1993 Z. z. má
len rozhodnutie súdu týkajúce sa posúdenia výsledku písomného hlasovania, t. j. konkrétneho prijatého
rozhodnutia vlastníkov, je bez právneho základu, aby súd rozhodoval o (ne)platnosti tzv. dielčích
predpokladov, resp. podmienok potrebných na dosiahnutie platného hlasovania, t. j. v danom prípade
o neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania o voľbe predsedu spoločenstva. Do úvahy pritom
neprichádza posudzovanie (ne)platnosti žalobcami namietaného vyhlásenia písomného hlasovania o
voľbe predsedu spoločenstva, ako i prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
cez ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v oboch prípadoch nejde o právne úkony v
zmysle § 34 citovaného zákonníka. I keď súdna judikatúra vo vzťahu k rozhodnutiam zhromaždenia
(schôdze, písomného hlasovania) vlastníkov dovodila, že majú charakter právnych úkonov sui generis,
i napriek tomu sa na nich nevzťahuje povinnosť prihliadať na ich absolútnu neplatnosť podľa ustanovení
všeobecných právnych predpisov, resp. poskytovať im právnu ochranu prostredníctvom všeobecných
procesných nástrojov, pretože takému účelu slúži práve oprávnenie vlastníkov domáhať sa vydania
rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutí prijatých v rámci schôdze, zhromaždenia alebo na základe
písomného hlasovania podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. (k tomu rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5Cdo 110/2018, sp. zn. 1Cdo 60/2019).
19. Odvolací súd ďalej udáva, že ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení
neplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V
prípade, že sporovými stranami na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj
pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli na ňom účastní.
20. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ v konaní, v ktorom
mal posudzovať výsledok písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových
domoch J. J. Q. a jemu predchádzajúci procedurálny postup tak, ako ho vymedzili žalobcovia, zisťoval,
či sa tohto zúčastnili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov; títo pritom tvorili nerozlučné, resp.
nútené procesné spoločenstvo v zmysle § 77 a
§ 78 C.s.p. Zistiac podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, pre k. ú. B. F., že tomu tak nebolo, t. j. že sporovou stranou na
strane žalovanej neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorú skutočnosť nespochybnili
v odvolaní ani samotní žalobcovia, ich žalobu bez meritórneho prejednania správne zamietol. Ústavný
súd Slovenskej republiky pritom uviedol (viď rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 11/2015), že rozhodnutie
prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. V
prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k
anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto
samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov musia byť všetci vlastníci v bytovom dome.
21. Za situácie, keď nebol vyčerpaný okruh subjektov potrebných pre účely konania o žalobe
žalobcov, konajúci súd nijako nepochybil, pokiaľ sa nezaoberal tými skutočnosťami, ktorými žalobcovia
odôvodňovali ich nárok vo veci samej; nebol tak naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)
C.s.p., ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné

pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
22. Sumarizáciou vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcami nebol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ani jeho zrušenie; zároveň,
rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť nedostatok v jeho procesnom postupe. Odvolací
súd na uvedenom základe preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal proti žalobcom plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).