{"guid": "c6b14477-6858-4b85-919b-39015cff419f:97339284-c9bb-40fb-9c92-953ca863c469", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5", "spisova_znacka": "3Co/72/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/72/2024 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 3Co/72/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5", "identifikacne_cislo": "1420202362", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-8", "nazov": "§ 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97339284-c9bb-40fb-9c92-953ca863c469", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/72/2024\n1420202362\n27. 02. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1420202362.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. T.. U. B., B. XX, Q., X. I.. L.\nL., B. XX, Q., X. R.. I.. T. F., B. XX, Q., X. I.. V. Ž., B. X, Q., X. I.. T. G., K.., B. XX, Q., proti žalovaným:\nX. L. P., B. XX, Q., X. T. F., B. XX, Q., X. L. P., B. XX, Q., X. L. P., B. XX, Q., X. Ľ. Ž. Q., B. XX, Q., X. R.\nU., B. XX, Q., žalovaní v 1. až 6. rade zastúpení P. &. D. P..D..G.., I.: XX XXX XXX, L. X, Q., o určenie\nneplatnosti písomného hlasovania, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV\nzo dňa 25.04.2022, č. k. 22C/27/2020-540, v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.08.2024, č. k.\n22C/27/2020-604, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením\nt v r d z u j e.\n\npo\n\nŽalovaným v 1. až v 6. rade priznáva proti žalobcom v 1. až v 5. rade plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením) súd prvej inštancie zamietol v celom\nrozsahu žalobu a žalovaným v 1. až v 6. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v\n1. až v 5. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozsudku.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pôvodne sa žalobcovia v 1. až v 6. rade, keď ako žalobca v 1.\nrade vystupovalo spoločenstvo P.G. (ďalej aj ako „pôvodný žalobca v\n1. rade“), žalobou\nzo dňa 19.06.2020 domáhali určenia, že vyhlásenie o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu\nv 1. rade zo dňa 13.05.2020, hlasovanie o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade zo\ndňa 20.05.2020 a voľba žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade sú\nabsolútne neplatné. Dôvodili, že pôvodný žalobca v 1. rade vykonával správu bytových domov na ulici\nB. X - XX F. Q., rozdelených na bytový dom J. (ulica B. X - XX), bytový dom Q. (ulica B. XX - XX) a bytový\ndom K. (ulica B. XX - XX). Po uplynutí funkčného obdobia jeho predsedu, ktorým bol T. Š., požiadala 1/4\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch J., Q. J. K. o vyhlásenie a uskutočnenie\nhlasovania o voľbe nového predsedu v zmysle ustanovenia § 14a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Žalobca v 2. rade\n(pôvodne žalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu), ako predseda rady poverený výkonom funkcie\npredsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, upovedomil dňa 12.05.2020 písomným oznámením všetkých\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyhlásení hlasovania „per rollam“ týkajúceho sa voľby do\nfunkcie jeho predsedu, ktoré sa malo uskutočniť dňa 21.05.2020; prílohou oznámenia o vyhlásení\nhlasovania „per rollam“ bol vzor hlasovacieho lístka s nezameniteľne znejúcimi otázkami, o ktorých\n\nsa v predmetnom hlasovaní malo rozhodnúť, spolu s poučením o postupe hlasovania. Hlasovať sa\nmalo o otázkach: „1. Súhlasíte s tým, aby za predsedu spoločenstva P. na ďalšie funkčné obdobie bol\nzvolený p. T. Š.. 2. Súhlasím, aby za predsedu spoločenstva P. bol zvolený mnou navrhnutý kandidát\nv hlasovacom lístku na ďalšie funkčné obdobie.“ Žalobcovia podotkli, že pôvodný žalobca v 1. rade\nnamietal zápis novo vytvoreného spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov - P. B. XX-XX,\npre bytový dom K., do registra spoločenstiev, o kasačnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté. Dňa\n13.05.2020, žalobca v 2. rade (pôvodne žalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu) ako predseda\nrady poverený výkonom funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, dostal do svojej pozornosti\npísomnosť vhadzovanú žalovanou v 2. rade do schránok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v\nbytových domoch J. J. Q., pričom išlo o vyhotovenie vzorového hlasovacieho lístka o svojvoľnom a ničím\nnepodloženom vyhlásení hlasovania o voľbe do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade (ďalej\nlen ako „cudzí hlasovací lístok“). Cudzí hlasovací lístok bol odlišný od riadneho vzorového hlasovacieho\nlístka týkajúceho sa hlasovania vyhláseného žalobcom v 2. rade (pôvodne žalobca v 3. rade - pozn.\nodvolacieho súdu), bez opory v zákone č. 182/1993 Z. z. Cudzí hlasovací lístok bol datovaný zo dňa\n13.05.2020, teda nasledujúci deň po oznámení o vyhlásení riadneho hlasovania, pričom boli odlišné i\notázky, najmä fyzická osoba navrhovaná ako kandidát na funkciu predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade,\nbez súčasnej možnosti navrhnúť iného kandidáta na predmetnú funkciu; hlasovanie sa malo uskutočniť\ndňa 20.05.2020, teda deň pred riadne vyhláseným hlasovaním. Súčasťou cudzieho hlasovacieho lístka\nbolo i oznámenie, že bytový dom K. založil vlastné spoločenstvo a z tohto dôvodu hlasy z bytového\ndomu K. nie je možné počítať pri hlasovaní do kvóra bytových domov J. J. Q.; podľa žalobcov tým,\nže pôvodný žalobca v 1. rade nevypovedal zmluvu o správe bytového domu K., mali sa do celkového\nkvóra počítať hlasy zo všetkých bytových domov, t. j. J., Q. J. J. K.. Žalobcovi v 2. rade (pôvodne\nžalobca v 3. rade - pozn. odvolacieho súdu) sa do pozornosti dostala zápisnica z údajne zákonne\nvykonaného písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 20.05.2020, ktorej\nobsahom bol výsledok písomného hlasovania. Z tejto bolo zrejmé, že navrhnutý kandidát, žalovaný\nv 4. rade, ktorý získal 49 údajne platných hlasov z celkového počtu 92 platných hlasov (z bytových\ndomov J. J. Q.), sa stal údajne platne zvoleným predsedom pôvodného žalobcu v\n1.\nrade. V tejto súvislosti dali žalobcovia do pozornosti, že na cudzích hlasovacích lístkoch vypracovaných\nžalovanými v 1. až 6. rade zo dňa 13.05.2020 boli ako overovatelia podpisov označené žalovaná v\n1. rade a žalovaná v 2. rade, avšak podľa zápisnice z hlasovania zo dňa 20.05.2020 figurovali ako\noverovatelia žalovaná v 6. rade, na základe udelenej plnej moci zo dňa 15.05.2020, a žalovaná v 2. rade;\ntakéto náhle zmeny v osobách overovateľov podpisov na hlasovacích lístkoch považovali žalobcovia za\nprinajmenšom zvláštne a neobvyklé. Na základe zákonného vyhlásenia hlasovania pôvodným žalobcom\nv 1. rade sa dňa 21.05.2020 uskutočnilo riadne písomné hlasovanie o voľbe do funkcie jeho predsedu, z\nktorého vzišla v ten istý deň zápisnica zo sčítania hlasovacích lístkov z hlasovania per rollam; podľa nej\nnavrhovaný kandidát na funkciu predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, t. j. T. Š. nedosiahol potrebný\npočet hlasov na zvolenie do funkcie a súčasne žiaden iný kandidát navrhnutý pri hlasovaní nezískal\npotrebnú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových\ndomoch J., Q. J. K. si teda nezvolili do funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade žiadneho\nkandidáta. Žalobcovia mali za to, že po riadne vyhlásenom hlasovaní o voľbe do funkcie predsedu\npôvodného žalobcu v 1. rade sa žalovaní mobilizovali v snahe zmanipulovať a zmariť riadne vyhlásené\nhlasovanie, čomu nasvedčovalo: 1/ cudzie hlasovacie lístky neboli pripravené v súlade so zákonom\nč. 182/1993 Z. z., keďže dátumy na nich boli prepisované a opravované ručne, neboli na nich ani\nsprávne špecifikované vlastnícke podiely, a preto nekorešpondujú počty hlasov, 2/ žalovaní uviedli za\noverovateľov podpisov na hlasovacej listine žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade, pričom zo zápisnice\nz hlasovania vyplýva, že overovateľmi podpisov na hlasovacej listine boli žalovaná v 6. rade a žalovaná\nv 2. rade a\n3/ žalobcom sa dostal do pozornosti návrh na vyhlásenie písomného hlasovania o\nvoľbe predsedu spoločenstva P. zo dňa 20.04.2020, ktorý uvádzal zoznam vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov, ktorí svojimi podpismi údajne žiadali o vyhlásenie písomného hlasovania o voľbe predsedu\nspoločenstva, a to údajne 1/4 vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom toto hlasovanie sa\nuskutočnilo až dňa 20.05.2020, čo je v rozpore s citovaným zákonom. Napokon, žalovaní v 1. až 6.\nrade boli povinní doručiť originál zápisnice a výsledok písomného hlasovania predsedovi spoločenstva\nalebo správcovi do 7 dní od skončenia písomného hlasovania, ktorú povinnosť si nesplnili; pôvodnému\nžalobcovi v 1. rade nebol výsledok tohto podvodného hlasovania žiadnym spôsobom oznámený a už\nvôbec nie doručený. Na uvedenom základe považovali žalobcovia konanie žalovaných za v rozpore s\nustanoveniami zákona\nč. 182/1993 Z. z. a súčasne za absolútne neplatné; disponovali\nnaliehavým právnym záujmom v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/20015 Civilný sporový poriadok\n(ďalej len ako „C.s.p.“), keďže bez tohto určenia by bolo ohrozené právo pôvodného žalobcu v 1. rade a\n\nsúčasne zvyšných žalobcov ako vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Naliehavosť právneho záujmu\nna určení neplatnosti uvedených právnych úkonov spočívala najmä v tom, že konaním žalovaných\nv 1. až 6. rade došlo k úmyselnému a vedomému porušeniu príslušných zákonných ustanovení a\ntakémuto konaniu nemôže byť poskytovaná ochrana. Naviac, ak by sa nezákonne zvolený žalovaný\nv 4. rade skutočne ujal funkcie predsedu pôvodného žalobcu v 1. rade, mal by neobmedzený prístup\ntak k financiám, ako aj k všetkej zmluvnej a inej dokumentácii; týmto postupom by mohlo dôjsť k\nnenapraviteľnej a nenahraditeľnej škode na strane pôvodného žalobcu v 1. rade, a tým aj zvyšných\nžalobcov a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň bola na mieste dôvodná obava,\nže žalovaní, na čele so žalovaným v 4. rade ako predsedom pôvodného žalobcu v 1. rade, by mohli\nsvojvoľne nakladať s majetkom a peňažnými prostriedkami, čo by mohlo mať fatálne následky pre\npôvodného žalobcu v 1. rade a súčasne aj nepriaznivý dopad pre žalobcov ako vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov.\n3. Konajúci súd uznesením zo dňa zo dňa 14.12.2020, č. k. 22C 27/2020-27, rozhodol o zastavení\nkonania o žalobe pôvodného žalobcu v 1. rade (P.) voči žalovaným v 1. až 6. rade. Krajský súd v\nBratislave, potom, ako pôvodný žalobca v 1. rade zobral odvolanie späť, uznesením zo dňa 30.03.2021,\nsp. zn. 5Co/38/2021, odvolacie konanie zastavil; predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n26.05.2021. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pokračoval v konaní s pôvodnými žalobcami v\n2. až 6. rade, ktorých pre účely ďalšieho konania označoval ako žalobcov v 1. až 5. rade.\n4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobcovia v 1. až 5. rade sú vlastníkmi bytov\nna ulici B. X-XX F. Q., ku ktorým vykonáva správu spoločenstvo P.. Nakoľko predsedovi spoločenstva\nT. Š. skončilo funkčné obdobie, bolo potrebné zvoliť nového predsedu. Dňa 12.05.2020 žalobca v 2.\nrade upovedomil vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vyhlásení hlasovania o voľbe predsedu,\nktoré sa malo konať dňa 21.05.2020. Vlastníci bytov, ktorí nesúhlasili s činnosťou žalobcu v 2. rade\nako povereného výkonom funkcie predsedu spoločenstva, sa rozhodli vyhlásiť písomné hlasovanie o\nvoľbe nového predsedu spoločenstva a dňa 20.04.2020 spracovali návrh na vyhlásenie volieb, pričom\ndňa 13.05.2020 doručili vlastníkom do poštových schránok hlasovaciu listinu s uskutočnením volieb dňa\n20.05.2020. Za predsedu spoločenstva bol na základe hlasovania vlastníkov bytov vo voľbách konaných\ndňa 20.05.2020 zvolený žalovaný v 4. rade, a to počtom hlasov 49 z celkového počtu 92 hlasov (za\nbytové domy J. J. Q.). Sporné medzi stranami sporu ostalo, či vyhlásenie o voľbe predsedu spoločenstva\nzo dňa 13.05.2020, hlasovanie o voľbe do funkcie predsedu zo dňa 20.05.2020 a voľba žalovaného\nv 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva P. sú platné, s poukazom na tvrdenie, že P. je jediným\nsprávcom bytových domov J., Q. J. K.; spornou ostala aj otázka dodržania prekluzívnej lehoty 30 dní\nna podanie žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko k písomnému hlasovaniu,\nktorého neplatnosť sa namietala, došlo dňa 20.05.2020 a podľa tvrdení žalovaných bola žaloba podaná\ndňa 22.06.2020.\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa ako prehlasovaní vlastníci podanou žalobou\ndomáhali určenia neplatnosti vyhlásenia hlasovania o voľbe do funkcie predsedu spoločenstva P. zo dňa\n13.05.2020, neplatnosti hlasovania o voľbe do funkcie predsedu spoločenstva P. zo dňa 20.05.2020,\nako i neplatnosti voľby žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu tohto spoločenstva v zmysle zákona\nč. 182/1993 Z. z. Hoci svoj nárok odôvodňovali použitím ustanovenia § 34 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), poukazujúc na absolútnu neplatnosť právnych\núkonov, túto ich argumentáciu vyhodnotil konajúci súd za irelevantnú, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.\nz. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis; potom platí, že ak konkrétnu právnu\notázku rieši osobitný zákon, nemožno ju už riešiť podľa zákona všeobecného. Konajúci súd preto žalobu\nžalobcov posúdil ako žalobu prehlasovaných vlastníkov v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993\nZ. z., pričom v tomto smere sa súbežne s otázkou včasnosti jej podania, zaoberal i s otázkou vecnej\nlegitimácie. Ozrejmil, že lehota 30 dní v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., v rámci ktorej sa\nprehlasovaný vlastník môže obrátiť na súd, predstavuje lehotu s prekluzívnym charakterom. Po uplynutí\nprekluzívnych lehôt sa už iným spôsobom nemožno domáhať zrušenia, neplatnosti, či neprípustnosti\nprijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov; dochádza tak ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia\nvlastníkov bytov a iným spôsobom sa už nemožno domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. V opačnom\nprípade by zakotvenie týchto lehôt v zákone stratilo akýkoľvek význam a zmysel, nakoľko by bolo\nprípustné ich obchádzanie prostredníctvom žalôb, ktoré majú hmotnoprávny podklad v ustanoveniach\nvšeobecných právnych predpisov.\n\n6. V danej veci sa písomné hlasovanie o voľbe nového predsedu spoločenstva L. P., v ktorého rámci bolo\nprijaté i uznesenie, vyslovenia neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhali, uskutočnilo dňa 20.05.2020.\nŽalobcovia podali žalobu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu dňa 19.06.2020; žalobu potom podali v lehote 30 dní od konania písomného\nhlasovania o voľbe nového predsedu spoločenstva.\n7. Pokiaľ išlo o otázku vecnej legitimácie v konaní, ktorého predmetom je určenie neplatnosti písomného\nhlasovania, súd prvej inštancie vychádzal z ustáleného názoru, že ak má byť určená neplatnosť\nhlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci\nbytov a nebytových priestorov; ak sporovou stranou nie sú všetci vlastníci, rozhodnutie, ktoré by\nmohlo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné pre tých vlastníkov, ktorí sa súdneho sporu\nnezúčastnili. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania by došlo k negovaniu rozhodnutia\nprijatého príslušnou väčšinou vlastníkov, a teda k jeho k zmene, preto je nevyhnutné, aby stranami v\nspore o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenia neplatnosti\nkonkrétnych rozhodnutí prijatých na zhromaždení boli všetci ostatní vlastníci v bytovom dome, teda\nvšetci, okrem tých, ktorí sú v danom spore žalobcami (viď aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.\nzn. IV.ÚS 194/2012 a sp. zn. III.ÚS 11/2015). Vzhľadom na charakter hmotnoprávneho vzťahu sporu\nide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 78 ods. 1 a 2 C.s.p., a preto pasívna\nvecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome; ak nie je splnená podmienka účasti\nvšetkých subjektov na konaní, súd žalobu zamietne.\n8. Vychádzajúc zo záveru, že pokiaľ sa prehlasovaný vlastník chce na súde domáhať neplatnosti\nuznesenia schváleného väčšinou vlastníkov bytov, žaloba musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov\na nebytových priestorov v danom bytovom dome, zistiac, že žalobcovia podali žalobu o neplatnosť\nuznesenia prijatého v rámci písomného hlasovania konaného dňa 20.05.2020 a neplatnosť voľby\nžalovaného v 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva P. len voči šiestim žalovaným, a teda stranami\nsporu neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici B.Á. X-XX, t. j. bytových domov J. J. Q.,\nkeďže bytový dom K. má už samostatne vytvorené spoločenstvo, vo vzťahu ku ktorému zisteniu súd prvej\ninštancie poukázal na výsledok konania Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 22C/151/2016,\nkonajúci súd za súčasnej aplikácie § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, § 14a ods. 4, ods. 8 zákona\nč. 182/1993 Z. z. žalobu žalobcov zamietol, bez toho, aby sa bližšie zaoberal meritom veci.\n9. Záverom konajúci súd dodal, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. B.\nF., žalovaná v 2. rade a žalovaná v 6. rade neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku vlastníčkami bytu alebo\nnebytového priestoru na ulici B. X-XX (t. j. v bytovom dome J. alebo Q.), čím nemal za preukázanú\nich pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, na ktorú okolnosť bol povinný prihliadať ako na hmotnoprávnu\npodmienku žaloby z úradnej povinnosti.\n10. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s\n§ 255\nods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným ako úspešným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu;\no výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a v\n2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. Po stručnom zhrnutí odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia dôvodili, že konajúci súd nesprávne na vec aplikoval ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č.\n182/1993 Z. z., nakoľko sa prioritne domáhali vyslovenia neplatnosti samotného vyhlásenia písomného\nhlasovania o voľbe predsedu, na ktoré sa citované ustanovenie nevzťahuje. Úkony smerujúce k\nneplatnému vyhláseniu hlasovania opreli o ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je\nneplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo\nsa prieči dobrým mravom; výlučne vo vzťahu k tomuto ustanoveniu potom odvodzovali i svoj naliehavý\nprávny záujem na určovacej žalobe. Pritom, naliehavý právny záujem sa pri žalobách podľa § 14a ods.\n8 zákona\nč. 182/1993 Z. z. podľa komentára C.H.BECK 2012 k Zákonu o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov nepreukazuje. Na uvedenom základe mali žalobcovia v 1. a v 2. rade za to, že na\ndanú vec nemožno aplikovať § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., a napokon ani žiadne z rozhodnutí\nnajvyšších súdnych autorít, ktorými súd prvej inštancie argumentoval; tieto sa na prejednávanú vec\nnevzťahujú, keďže sa prioritne domáhajú vyhlásenia písomného hlasovania za neplatné podľa § 39\nObčianskeho zákonníka. Žalobcovia potom vo vzťahu k tomuto vyhláseniu nemôžu byť ani považovaní\nza prehlasovaných vlastníkov, a preto ich aktívna vecná legitimácia nemôže byť odvedená od § 14a\n\nods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Z toho istého dôvodu potom konajúci nemal posudzovať ani pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaných; tieto subjekty boli označené vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka správne. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia pasívnej\nvecnej legitimácie súd prvej inštancie zamietol žalobu bez jej meritórneho prejednania. Uvedený záver sa\nvšak vo vzťahu k vysporiadaniu sa s prostriedkami procesného útoku stáva nepreskúmateľným, nakoľko\nodvolací súd nemôže nahrádzať odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie; tento je preto podľa mienky\nžalobcov v\n1. a v 2. rade nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Na uvedenom základe navrhli,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov\nkonania alebo tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu mali s poukazom na ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č.\n182/1993 Z. z. zato, že je svojou povahou lex specialis, a preto vylučuje použitie všeobecných právnych\nprostriedkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu a súčasne jediný zákonný spôsob, ktorým možno napadnúť\nprijaté rozhodnutia vlastníkov. Z toho potom vyplýva, že vlastníci bytov v bytovom dome nedisponujú\npopri špeciálnom právnom prostriedku, ktorým je osobitná žaloba podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993\nZ. z., možnosťou využitia aj iných prostriedkov ochrany. Žaloba podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993\nZ. z. musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter a v prípade jej\nzmeškania musí byť zamietnutá bez vecného prejednania. Podľa prevládajúceho právneho názoru\nrozhodnutie (uznesenie) prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemožno považovať\nza právny úkon, nakoľko schôdza vlastníkov nie je subjektom práva disponujúcim právnou subjektivitou\na spôsobilosťou na právne úkony. Iba konanie subjektu zodpovedajúce definícii § 34 Občianskeho\nzákonníka možno považovať za právny úkon a iba v takom prípade možno uvažovať o platnosti, prípadne\nneplatnosti právneho úkonu. Je nepochybné, že právne úkony môžu robiť len subjekty, ktoré majú\nspôsobilosť na práva a povinnosti, a teda iba fyzické a právnické osoby. Spoločenstvo vlastníkov bytov\nako právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.\na má spôsobilosť na právne úkony; spôsobilosť mať práva a povinnosti však nemá schôdza vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, aj keď ju tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí\nmajú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Rozhodnutie, resp. ich hlasovanie, nie je právnym úkonom\nprávnickej osoby, ale je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre správcu, pričom\nprávnym úkonom sa stane až tým, keď túto vôľu správca navonok prejaví podľa § 8b ods. 1 zákona č.\n182/1993 Z. z. Z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nprijaté na schôdzi alebo písomným hlasovaním zo dňa 20.05.2020, na ktorej bol návrh uznesenia o\nvoľbe nového predsedu žalovaného v 4. rade schválený, nie je právnym úkonom a nemožno sa úspešne\nžalobou domáhať určenia jeho neplatnosti. Nutnosť žalovať o neplatnosť uznesenia prijatého vlastníkmi\nzo zákona nevyplýva. Navyše, vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu SR uznesenie nie je právnym\núkonom, preto dôvody neplatnosti právneho úkonu na neho nemožno vzťahovať; na rozhodnutia\nvlastníkov bytov nemožno aplikovať ustanovenia o právnych úkonoch, najmä o ich neplatnosti, keď ich\nsprávnosť treba posudzovať len v medziach ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.\n13. Žalovaní v ďalšom poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 110/2011\na Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 60/2019, podľa ktorých zákon č. 182/1993 Z. z. oprávňuje\nvlastníka bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich\nprávach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov požiadať o\nsúdny prieskum žalobou. Predmetom takej žaloby môžu byť nielen námietky smerujúce proti porušeniu\nzákonom ustanovenej procedúry pri prijímaní rozhodnutí, ale aj námietky smerujúce proti obsahu týchto\nrozhodnutí, t. j. aj námietky, že ide o rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych\npráv prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Súdny prieskum uznesení vlastníkov\npo uplynutí zákonom stanovených lehôt v inom súdnom konaní by narušoval princíp právnej istoty, a tým\ni stability v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi navzájom, medzi vlastníkmi a správcami, resp. tretími\nosobami. Keďže v danom prípade išlo o písomné hlasovanie a v takom prípade nie je možné opomenúť\nžiadneho vlastníka a v písomnom hlasovaní bol určený presný čas a miesto jeho konania, ako aj čoho\nsa písomné hlasovanie týkalo, t. j. bola v ňom naformulovaná jasne jedna otázka, je možné jasne určiť\nhranicu medzi prehlasovaným a neprehlasovaným vlastníkom. Na podporu tohto argumentu žalovaní\npoukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,\nsp. zn. 5Co/195/2013, citujúc z neho,\nže: „oprávnenie podať žalobu a neplatnosť schôdze, písomného hlasovania, patrí vlastníkom, ktorí sa\nschôdze síce zúčastnili a o konkrétnej otázke nehlasovali, respektíve sa zdržali hlasovania alebo ich\nhlasovanie proti by neovplyvnilo výsledky hlasovania“. Na druhej strane vlastníka, ktorý hľadí len na\nsvoje právo, a nie na svoju povinnosť, je z objektívneho hľadiska potrebné zaradiť do skupiny osôb,\n\nproti ktorým smeruje rozhodnutie prijaté na schôdzi alebo v písomnom hlasovaní, a to bez ohľadu na to,\nči sa schôdze alebo písomného hlasovania zúčastnil. Podľa mienky žalovaných zákonodarca vymedzil\nokruh aktívne a pasívne legitimovaných osôb na uplatnenie špeciálneho prostriedku právnej ochrany;\nžaloba musí v tom prípade smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov.\nPasívne legitimovaní sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o nerozdielne\nspoločenstvo. Tvorcom vôle transformovanej do podoby uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov\nsú samotní vlastníci, a preto len oni môžu byť žalovanými subjektami v spore podľa § 14a ods. 8\nzákona č. 182/1993 Z. z. Sumarizujúc uvedené boli žalovaní toho názoru, že súd prvej inštancie zvolil\nsprávny procesný postup a správne právne posúdil žalobu, o ktorej rozhodol. Konanie netrpí žiadnou\nvadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a tvrdenia žalobcov, opierajúce sa o\n§ 39 Občianskeho zákonníka, je len účelovým tvrdením. Cieľom žaloby žalobcov bolo určiť neplatnosť\npísomného hlasovania schôdze, a preto ich prípadný úspech by mal vplyv na výsledky hlasovania a\no tejto skutočnosti by mal mať vedomosť každý z vlastníkov bytového domu; ide o nútené nerozlučné\nspoločenstvo. Na uvedenom základe žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom\nrozsahu potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov v 1. a v 2. rade (tvoriacich spolu s ostatnými\nžalobcami nerozlučné procesné spoločenstvo) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.\n1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)\ndospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2025\n(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n15. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie\nv ňom v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe\nna sporné, ako aj nesporné skutočnosti, citujúc pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil\nprávne závery a tieto i patrične vysvetlil. Konajúci súd v miere postačujúcej objasnil dôvody, pre ktoré\nvyhodnotil žalobu žalobcov za nedôvodnú, zameriavajúc sa pritom správne primárne na posúdenie\nvecnej legitimácie vo väzbe na charakter podanej žaloby.\n16. Žalobcovia v odvolaní namietali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktorej argumentácii nemohol odvolací súd priznať úspech.\n17. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov\npredložených procesnými stranami) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na\nzáklade čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne,\nak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu, a to buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval\niný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval.\n18. V skúmanej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby žalobcov správne aplikoval ním\nšpecifikované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. majúce väzbu na podanú žalobu. Žalobcovia sa\nňou podľa opisu skutkových tvrdení cez určenie neplatnosti vyhlásenia o voľbe do funkcie predsedu\nspoločenstva P., domáhali i vyslovenia neplatnosti samotného písomného hlasovania zo dňa 20.05.2020\na prijatého výsledku v podobe zvolenia žalovaného v 4. rade do funkcie predsedu spoločenstva,\ndôvodiac tým, že došlo k porušeniu konkrétnych ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z.; zároveň boli\ntoho názoru, že žalobu podali v lehote 30 dní v zmysle § 14a ods. 8 citovaného zákona. Právna\núprava zákona č. 182/1993 Z. z. pritom umožňuje vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je\ndotknutý na svojich právach, resp. právnych záujmoch rozhodnutím prijatým v rámci schôdze vlastníkov\nalebo v rámci písomného hlasovania, žiadať o jeho súdny prieskum; zákon pritom bližšie nepredpisuje,\nv čom má rozhodnutie súdu spočívať. I keď nie je vylúčené, aby vlastník v rámci žaloby uplatnil\nnámietky smerujúce nielen proti obsahu prijatého rozhodnutia, ale namietal i porušenie zákonom\nstanovenej procedúry pri prijímaní takého rozhodnutia, tak ako v danom prípade namietali žalobcovia,\nv konečnom dôsledku sa ingerencia súdu viaže na samotný výsledok písomného hlasovania alebo\nschôdze vlastníkov, t. j. na konkrétne prijaté rozhodnutie (uznesenie) a posúdenie jeho (ne)platnosti.\nK tomu napokon smerovala i žaloba žalobcov, ktorí, označiac jednotlivé kroky potrebné na zvolenie\nžalovaného v 4. rade za predsedu spoločenstva ako rozporné s ustanoveniami zákona č. 182/1993\nZ. z., považovali rozhodnutie prijaté 49 hlasmi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytových\n\ndomov J. J. Q. za neplatné; ich žaloba potom mala charakter žaloby majúcej základ v ustanovení §\n14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z., ako správne ustálil súd prvej inštancie. Prejav vôle realizovaný\nformou písomného hlasovania má totiž v prípade prijatia konkrétneho návrhu, o ktorom sa hlasuje,\nvždy formu rozhodnutia a toto prijímajú samotní vlastníci bytov. Žaloba podľa citovaného zákonného\nustanovenia pritom nie je žalobou podľa § 137 písm. c) C.s.p. a neviaže sa na danosť naliehavého\nprávneho záujmu ako chybne argumentovali žalobcovia. Výsledkom žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona\nč. 182/1993\nZ. z. je určujúce rozhodnutie súdu podľa osobitného zákona (zákon č.\n182/1993 Z. z.), a teda v takom prípade na jej podanie sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého\nprávneho záujmu; jej uplatnenie umožňuje samotný citovaný zákon. Na charakter tejto žaloby pritom\nnemá vplyv tvrdenie žalobcov, že sa prioritne domáhali vyslovenia neplatnosti vyhlásenia písomného\nhlasovania o voľbe predsedu spoločenstva s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.\nVyhlásenie písomného hlasovania nevyhnutne predchádzalo samotnému hlasovaniu, z ktorého vzišlo\ni finálne rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadne voľby žalovaného v 4. rade za\npredsedu spoločenstva. Pokiaľ by konajúci súd pristúpil k vecnému prieskumu rozhodnutia prijatého\nvlastníkmi bytov a nebytových priestorov, posudzoval by i námietky žalobcov smerujúce proti porušeniu\nprocedúry potrebnej na jeho prijatie; avšak, vzhľadom na to, že oporu v zákone č. 182/1993 Z. z. má\nlen rozhodnutie súdu týkajúce sa posúdenia výsledku písomného hlasovania, t. j. konkrétneho prijatého\nrozhodnutia vlastníkov, je bez právneho základu, aby súd rozhodoval o (ne)platnosti tzv. dielčích\npredpokladov, resp. podmienok potrebných na dosiahnutie platného hlasovania, t. j. v danom prípade\no neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania o voľbe predsedu spoločenstva. Do úvahy pritom\nneprichádza posudzovanie (ne)platnosti žalobcami namietaného vyhlásenia písomného hlasovania o\nvoľbe predsedu spoločenstva, ako i prijatého rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov\ncez ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v oboch prípadoch nejde o právne úkony v\nzmysle § 34 citovaného zákonníka. I keď súdna judikatúra vo vzťahu k rozhodnutiam zhromaždenia\n(schôdze, písomného hlasovania) vlastníkov dovodila, že majú charakter právnych úkonov sui generis,\ni napriek tomu sa na nich nevzťahuje povinnosť prihliadať na ich absolútnu neplatnosť podľa ustanovení\nvšeobecných právnych predpisov, resp. poskytovať im právnu ochranu prostredníctvom všeobecných\nprocesných nástrojov, pretože takému účelu slúži práve oprávnenie vlastníkov domáhať sa vydania\nrozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutí prijatých v rámci schôdze, zhromaždenia alebo na základe\npísomného hlasovania podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. (k tomu rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 5Cdo 110/2018, sp. zn. 1Cdo 60/2019).\n19. Odvolací súd ďalej udáva, že ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (obdobne pri určení\nneplatnosti zmluvy sa musia konania zúčastniť všetci účastníci zmluvy, resp. ich právni nástupcovia). V\nprípade, že sporovými stranami na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov\na nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj\npre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli na ňom účastní.\n20. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ v konaní, v ktorom\nmal posudzovať výsledok písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových\ndomoch J. J. Q. a jemu predchádzajúci procedurálny postup tak, ako ho vymedzili žalobcovia, zisťoval,\nči sa tohto zúčastnili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov; títo pritom tvorili nerozlučné, resp.\nnútené procesné spoločenstvo v zmysle § 77 a\n§ 78 C.s.p. Zistiac podľa výpisu z listu\nvlastníctva č. XXXX a č. XXXX, pre k. ú. B. F., že tomu tak nebolo, t. j. že sporovou stranou na\nstrane žalovanej neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorú skutočnosť nespochybnili\nv odvolaní ani samotní žalobcovia, ich žalobu bez meritórneho prejednania správne zamietol. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky pritom uviedol (viď rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 11/2015), že rozhodnutie\nprijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. V\nprípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k\nanulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto\nsamozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov musia byť všetci vlastníci v bytovom dome.\n21. Za situácie, keď nebol vyčerpaný okruh subjektov potrebných pre účely konania o žalobe\nžalobcov, konajúci súd nijako nepochybil, pokiaľ sa nezaoberal tými skutočnosťami, ktorými žalobcovia\nodôvodňovali ich nárok vo veci samej; nebol tak naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)\nC.s.p., ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné\n\npod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\n22. Sumarizáciou vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených\nžalobcami nebol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku, ani jeho zrušenie; zároveň,\nrozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je možné vytknúť nedostatok v jeho procesnom postupe. Odvolací\nsúd na uvedenom základe preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným\nuznesením podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.\n23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným priznal proti žalobcom plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:50d7ee4b-016c-4988-b84d-13eef51b8e99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.11.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.11.2015.1"}, {"guid": "ussr:7d6c4510-31fa-460f-b06b-91117a413b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 110/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 110/2011 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d6c4510-31fa-460f-b06b-91117a413b31"}, {"guid": "ussr:40fcc1a1-8fdc-4988-97a9-6461c5c543e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 194/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fcc1a1-8fdc-4988-97a9-6461c5c543e3"}, {"guid": "c7372418-3a74-433e-9fd6-aec6a42c0f7d:5efe1d20-0747-4bef-8eb9-ff0ae60987c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 z 28. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1"}, {"guid": "b403a846-73ce-4d7d-a91f-1f20c155ba4d:ae47fc21-b8e1-49a9-95a2-965b4f83e427", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3112233456.1", "spisova_znacka": "5Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/110/2018 z 21. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3112233456.1"}, {"guid": "6921740f-ba0e-4a0e-9892-336efe2fdd18:a68212d0-16da-402f-baa3-fe0cdbea47e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1211229376.1", "spisova_znacka": "5Co/195/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/195/2013 z 26. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1211229376.1"}], "citovane_v": []}