{"guid": "4caae852-318c-4185-bd75-14af9b417773:3592ab76-4f29-49c3-b640-e0f1aa209f2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3", "spisova_znacka": "2Cob/75/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/75/2023 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2025, sp. zn. 2Cob/75/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3", "identifikacne_cislo": "1419200454", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 340/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 340/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/340-2012/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2012/340#paragraf-3", "/SK/ZZ/2012/340#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3592ab76-4f29-49c3-b640-e0f1aa209f2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/75/2023\n1419200454\n17. 06. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1419200454.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a\nrozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: SONFOL,\ns.r.o., so sídlom Talichova 51, 841 02 Bratislava, IČO: 31 406 025, zastúpený: Advokátska kancelária\nFiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 47 237 031, v konaní o zaplatenie\n288,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.\n7C/6/2019 - 232 zo dňa 16.11.2021 v spojení s opravným uznesením 7C/6/2019 - 285 zo dňa 20.10.2022\na opravným uznesením 7C/6/2019 - 290 zo dňa 21.12.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/6/2019 - 232 zo dňa\n16.11.2021 v spojení s opravným uznesením 7C/6/2019 - 285 zo dňa 20.10.2022 a opravným uznesením\n7C/6/2019 - 290 zo dňa 21.12.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 7C/6/2019 - 232\nzo dňa 16.11.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 288,96 Eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s\nvymáhaním vo výške 1,20 Eur na účet č.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v štátnej pokladnici\nk variabilnému symbolu XXXXXXXXXX a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku;\nvo výroku II žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%\na vo výroku III rozhodol, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa\n4.2.2019 domáhal voči žalovanému titulom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zák. č.\n340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zaplatenia\nistiny 288,96 Eur, náhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur a náhrady\ntrov konania. Žalobu odôvodnil s poukazom na zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska\na dodal, že žalovaný je fyzickou osobou a je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa\nust. § 3 písm. b) zák. č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške podľa § 6 ods. 5 cit. zák.\ns periodicitou platenia úhrad - ročne v zmysle ust. § 7 citovaného zákona. Žalobca kontrolou úhrad\nv zmysle cit. zákona zistil, že žalovaný za kontrolované obdobie 01/2018 - 12/2018 nevykonal úhrady\npredpisov. Poukázal na ust. § 10 ods. 3 cit. zák. s tým, že písomnou Výzvou zo dňa 13.3.2018 vyzval\nžalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním\n\nvýzvy. Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu a poštovné do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný v\nzmysle ust. § 10 cit. zák. zaplatiť aj pokutu.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že výzvou zo dňa 18.3.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k\npodanej žalobe v lehote 15 dní od doručenia a súčasne ho poučil, že pokiaľ bez vážneho dôvodu nesplní\npovinnosť uloženú uvedeným uznesením, môže súd o žalobe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 20.4.2019, k\npodanej žalobe sa nevyjadril v stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia (t.j. do 6.5.2019) a uplatnený\nnárok žalobcom v žalobe žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval. Súd preto rozhodol rozsudkom č.\nk. 7C/6/2019 - 50, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 6.6.2019. Po vyhlásení rozsudku 7C/6/2019 zo dňa\n6.6.2019 sa žalovaný dňa 25.6.2019 k žalobe vyjadril a následne dňa 25.7.2019 doručil tunajšiemu\nsúdu odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/227/2019 - 93 zo\ndňa 22.9.2020, právoplatným dňa 27.10.2020, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/6/2019\n- 50 zo dňa 6.6.2019, zrušil a vec vrátil na nové konanie a uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa\ns predloženými listinnými dôkazmi.\n4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v rámci procesnej obrany žalovaný zotrval v celom\nrozsahu na písomnom vyjadrení zo dňa 24.6.2019 a mal za to, že skutkové tvrdenia boli preukázané\npriloženými dôkazmi, najmä dôkazmi z podania zo dňa 28.1.2021 a žiadal, aby súd prvej inštancie\nnajmenej v časti istiny 200,28 Eur žalobu zamietol a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný uviedol, že je zriaďovateľom súkromnej základnej\na súkromnej materskej školy, a zároveň aj zamestnávateľom pedagogických a nepedagogických\nzamestnancov základnej a materskej školy, pričom v súlade s § 5 ods. 3 predmetného zákona sú od\npovinnosti platiť úhradu oslobodené školy a školské zariadenia, žalobcovi boli uvedené skutočnosti\ndobre známe, čo vyplýva aj z komunikácie predložené priamo žalobcom. Žalovaný zaslal 5.5.2017\nžalobcovi čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlasuje skutočnosti, týkajúce sa počtu zamestnancov (v tom\nčase žalovaný zamestnával 5 zamestnancov), od ktorých sa odvíjala sadzba úhrad za služby verejnosti.\nŽalovaný preto zastáva názor, že riadne preukázal počet zamestnancov zamestnávaných v roku 2018,\ndôkazmi doloženými k písomnému podaniu zo dňa 28.1.2021 a teda pri porovnaní v roku 2017 a 2018\nnedošlo k navýšeniu počtu zamestnancov. S ohľadom na uvedené skutočnosti neuznal nárok žalobcu\nv rozsahu uvedenom v písomnom podaní z 24.6.2019 a žiadal súd prvej inštancie najmenej časti v\n200,28 Eur zamietnuť žalobu a priznať nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci\n(t.j. v časti 167,28 Eur ako sumy predstavujúcej rozdiel medzi nesprávne požadovanou úhradou v sume\n12 x 18,58 Eur mesačne a správne určenou úhradou v sume 12 x 4,64 Eur mesačne pre celý rok 2018\n(t. j. 12 x požadovaná platba v sume 18,58 Eur je žalobcom požadovaná nesprávne, nakoľko má byť\npožadovaná najviac v sume 12 x 4,64 Eur) a - v časti 33,- Eur, nakoľko pokuta v zmysle § 10 zákona\nmala byť určená na 33,- Eur (§ 10 ods. 4 písm. a), a teda nie na 66,- Eur (§ 10 ods. 4 písm. b), ako\nžalobca nesprávne požaduje.\n5. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a\ntelevízii Slovenska v spojení s § 3 písm. b), § 4 ods. 1, § 6 ods. 5, § 7 ods. 1,\n§ 10 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 zák. č. 340/2012 Z. z. a uviedol, že žalobca kontrolou úhrad\npodľa Prehľadu predpisov a platieb databázy žalobcu, a výzvy zo dňa 13.3.2018, zistil, že žalovaný\nza kontrolované obdobie nevykonal úhrady predpisov 615,12 Eur v plnej výške, uhradil 390,96 Eur.\nPísomnou Výzvou zo dňa 13.3.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na\nzaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu prvej\ninštancie neuhradil dlžnú sumu a poštovné do 30 dní od doručenia výzvy, a ani pokutu.\n6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí súd\nprvej inštancie vykonal dokazovanie, ale súčasne vyslovil, že na uvedené vyjadrenie žalovaného zo\ndňa 25.6.2019, doručené súdu až po vyhlásení rozsudku a na dôkazy v tomto vyjadrení s ohľadom\nna zásadu koncentrácie konania, neprihliadol. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ako strana\nsporu porušil svoju zákonnú povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,\nnámietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas a poukázal na\n§ 153 CSP v spojení s § 149 CSP. V danom prípade súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že\nžalovanému nič nebránilo vyjadriť sa k podanej žalobe v lehote určenej súdom, alebo aspoň minimálne\npožiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe ako aj z dôvodu potreby zvolenia právneho\n\nzástupcu v konaní, pričom skutočnosť, že žalovaný absolútne nereagoval a bol v konaní pasívny takmer\n2 mesiace po doručení žaloby sa prejavila v tom, že súd prvej inštancie na procesný úkon (vyjadrenie\nžalovaného vrátane návrhov na doplnenie dokazovania) neprihliadol. Uviedol, že ak by aj súd prvej\ninštancie mal za to, že v zmysle CSP žalovaný nebol pasívny a riadne a včas súdu predložil svoje\nvyjadrenie a dôkazy, poukazuje na skutočnosť, že predmetom sporu je obdobie neuhrádzania platieb\nžalovaným podľa Rozpisu predpisov a platieb z databázy žalobcu od 01/2018 do 12/2018, pričom bolo\npreukázané, že žalovaný prevzal Výzvu žalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 13.3.2018 s uvedením,\nže platba je podľa § 6 ods. 3 písm. b/ zák. č. 340/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže\nzamestnáva 10 - 49 zamestnancov, emailom 21.3.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že zamestnáva\npedagogických pracovníkov v počte 10 - 49, ale týchto nezapočítava do celkového počtu zamestnancov\na nedoložil Čestné vyhlásenie konateľa a mesačný výkaz s prílohou za 01/2018 (l. č. 167 - 170 - od\n07/2017 došlo k zmene započítavania zamestnancov rozhodujúcich pre určenie sadzby úhrady - celkový\npočet zamestnancov, ich pracovné zaradenia a označenie školských a ostatných zamestnancov - § 3\npísm. b/ cit. zák. č. 340/2012 Z. z.). Žalovaný po uplynutí lehôt podaním doručeným súdu prvej inštancie\ndňa 28.1.2021 okrem iného doložil dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie s poukazom na ustálený skutkový\nstav v zmysle CSP neprihliadol a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 288,96 Eur\n(istina 222,96 Eur - neuhradené mesačné predpisy + pokuta 66,- Eur) spolu s úhradou poštových sadzieb\nspojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur.\n7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorého čistý pomer úspechu vo veci\nbol 100 %, priznal nárok na náhradu trov konania, ako plne úspešnej strane s tým, že o výške náhrady\ntrov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n8. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v spojení s tým,\nže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\npodľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Zároveň má žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a tým aj\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\npodľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že:\n„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55,68 Eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených\ns vymáhaním vo výške 1,20 EUR na účet č.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v štátnej\npokladnici k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku“, ďalej že „žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči\nžalobcovi v rozsahu 81% a žalovanému tiež priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči\nžalobcovi v rozsahu 81%“.\n9. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým z dôvodu, že súd prvej inštancie po vrátení\nveci na nové konanie a rozhodnutie absolútne v rozpore s účelom a zmyslom „sudcovskej koncentrácie\nkonania“ aplikoval ustanovenie § 153 CSP aj na podanie žalovaného spolu s jeho listinnými prílohami/\ndôkazmi, ktoré obsahovali všetko relevantné na preukázanie rozhodujúcich skutočností v danom konaní;\nžalovaný vo svojom podaní predmetné listinné dôkazy navrhol práve na základe výzvy súdu zo dňa\n18.1.2021, pričom žalovaný opakovane zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby v\nlehote 10 dní predložil súdu „listinné dôkazy preukazujúce, či žalovaný v rozhodnom období spadal do\nskupiny s nižším počtom zamestnancov a s povinnosťou platiť najnižšiu úhradu (aký bol reálny počet\nzamestnancov v roku 2017 a od roku 2018, t. j. či došlo k zmene počtu)“. Taktiež je podľa žalovaného\nnepochybné, že pojednávanie, ktoré sa konalo v predmetnej veci dňa 14.9.2021 bolo odročené len z\ntoho dôvodu, že žalobcovi nebolo podanie žalovaného doručené a nebola mu teda daná možnosť sa\nk nemu vyjadriť. Žalovaný má taktiež za to, že je neprípustné, aby súd prvej inštancie neprihliadol na\nžiadne podanie žalovaného, vrátane odvolania žalovaného, pričom na druhej strane zobral na vedomie\npodanie žalobcu zo dňa 29.3.2021, ktorým žalobca žiadal súd prvej inštancie o ospravedlnenie neúčasti\nna pojednávaní a zároveň predložil súdu ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a uviedol ďalšie\nskutkové tvrdenia, ktoré neuviedol v žalobe, pričom uvedené nepredkladal na základe akejkoľvek výzvy\nsúdu.\n\n10. Žalovaný v ďalšej časti odvolania uviedol, že má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým tvrdeniam keďže, pokiaľ by aj súd prvej inštancie neprihliadol na žiadne z\npodaní žalovaného a do úvahy by bral len dôkazy priložené k žalobe žalobcu, tak žalobca v celom konaní\nnepreukázal, z akého dôvodu počas celého roku 2018 u žalovaného uplatňoval sadzbu úhrady v zmysle\n§ 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., teda vo výške 18,58 Eur mesačne a nie sadzbu úhrady,\nako tomu bolo nepretržite do konca roka 2017 podľa § 6 ods. 3 písm. a) Zákona o RTVS, vo výške\n4,64 Eur. Žalovaný zaslal dňa 5.5.2017 žalobcovi čestné vyhlásenie, týkajúce sa počtu zamestnancov\nrozhodujúcich pre určenie sadzby úhrady, pričom od uvedeného dňa sa u žalovaného nezmenil počet\nzamestnancov, ktorý by odôvodňoval navýšenie platieb. Nakoľko u žalovaného od roku 2017 nedošlo ku\nskutočnosti, ktorá by odôvodňovala vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu podľa citovaného\nzákonného ustanovenia, žalovaný nebol povinný preukazovať žalobcovi počet zamestnancov, resp., ak\nmal žalobca za to, že došlo k navýšeniu počtu zamestnancov u žalovaného, mal žalobca túto skutočnosť\nv súdnom konaní preukázať, čo nepreukázal, aj keď mal početné zákonné možnosti a teda žalobca\nneuniesol v súdnom konaní dôkazné bremeno.\n11. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, keďže bral do úvahy len dôkazy\npredložené žalobcom, pričom tieto dôkazy neboli dostačujúce k preukázaniu podstatných skutkových\ntvrdení, teda, že došlo v roku 2018 k navýšeniu počtu zamestnancov u žalovaného oproti roku 2017,\nresp. aký počet zamestnancov mal žalovaný v dotknutom roku 2018. Na základe všetkých vyššie\nuvedených skutočností má žalovaný za to, že aj napriek § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je súd prvej\ninštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nie len, že sa nevysporiadal\nso všetkými námietkami žalovaného v podanom odvolaní a listinnými dôkazmi, ale ani doplnením\ndokazovania nezistil reálny počet zamestnancov, keďže uplatnil sudcovskú koncentráciu konania na\npodanie žalovaného, nehovoriac o tom, že dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na žalobcovi a teda\nmal súd prvej inštancie vyzvať práve žalobcu, aby predložil súdu návrhy na vykonanie dôkazov a nie\nžalovaného. Žalovaný dodal, že je nesporné, že žalovaný nezaplatil za rok 2018 žiadne úhrady v zmysle\nZákona o RTVS, avšak žalovaný uznáva len vznik jeho povinnosti zaplatiť sumu vo výške 55,68 Eur\n(teda 12 x 4,64 Eur za rok 2018) titulom neuhradených platieb za služby verejnosti podľa § 6 ods. 3\npísm. a) v platnom znení (v danom čase v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) Zákona o RTVS v znení účinnom\ndo 31.12.2019), v spojení s § 5 ods. 3 písm. c) Zákona o RTVS. Podľa názoru žalovaného, žalobca\nnemá nárok ani na pokutu v zmysle § 10 ods. 4 Zákona o RTVS v akejkoľvek výške, nakoľko výzva,\nresp. poplatky určené žalobcom v samotnej výzve boli neodôvodnene nesprávne vyčíslené.\n12. K uvedenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v svojom vyjadrení uviedol, že nakoľko\nžalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, zotrváva žalobca na argumentácii uvedenej\nvo vyjadrení žalobcu a žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o konanie v neprítomnosti\nzo dňa 29.3.2021. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie za vecne správne. Na základe uvedeného žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej\ninštancie potvrdil podľa § 387 CSP.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 4.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací\nsúd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca žalobcu sa domáhal voči žalovanému\ntitulom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti\nposkytované Rozhlasom a televíziou Slovenska zaplatenia istiny 288,96 Eur, náhrady poštových sadzieb\nspojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol\nrozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle Civilného sporového priadku (zák. č. 160/2015\nZ. z. v znení neskorších predpisov), nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,\nskutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.\nRozsudok č. k. 7C/6/2019 - 50 bol verejne vyhlásený dňa 06.06.2019 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s\n§ 300 CSP). Súd prvej inštancie týmto rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi\nsumu 288,96 Eur spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur.\n\nKrajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/227/2019 - 93 zo dňa 22.09.2020\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že súd vychádzal len z\npredložených listinných dôkazov, neakceptoval vyjadrenie žalovaného založené v spise a nevysporiadal\nsa s námietkami žalovaného k predmetnej žalobe a nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel\nk záveru uvedenému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uložil súdu prvej inštancie vysporiadať\nsa so všetkými námietkami žalovaného v podanom odvolaní ako aj s predloženými listinnými dôkazmi\na zistiť reálny počet zamestnancov u žalovaného a v závislosti od toho určiť výšku poplatku spolu s\npokutou, ktorú je povinný žalovaný žalobcovi uhradiť. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol opätovne\nnapadnutým rozsudkom, ktorým žalobe vyhovel. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, súd prvej\ninštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu, keď konštatoval, že žalovanému nič nebránilo vyjadriť sa\nk podanej žalobe v lehote určenej súdom, alebo aspoň minimálne požiadať o predĺženie lehoty na\nvyjadrenie sa k žalobe ako aj z dôvodu potreby zvolenia právneho zástupcu v konaní, pričom skutočnosť,\nže žalovaný absolútne nereagoval a bol v konaní pasívny takmer 2 mesiace po doručení žaloby\nsa prejavila v tom, že súd na procesný úkon (vyjadrenie žalovaného vrátane návrhov na doplnenie\ndokazovania) neprihliadol. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak by aj mal za to, že v zmysle\nCSP žalovaný nebol pasívny a riadne a včas súdu predložil svoje vyjadrenie a dôkazy, poukazuje na\nskutočnosť, že predmetom sporu je obdobie neuhrádzania platieb žalovaným podľa Rozpisu predpisov a\nplatieb z databázy žalobcu od 01/2018 do 12/2018, pričom bolo preukázané, že žalovaný prevzal výzvu\nžalobcu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 13.03.2018 s uvedením, že platba je podľa § 6 ods. 3 písm.\nb/ zák. č. 340/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže zamestnáva 10 - 49 zamestnancov. Emailom z 21.03.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že zamestnáva pedagogických pracovníkov v počte 10\n- 49, ale týchto nezapočítava do celkového počtu zamestnancov a nedoložil čestné vyhlásenie konateľa\na mesačný výkaz s prílohou za 01/2018 (l. č. 167 - 170 - od 07/2017 došlo k zmene započítavania\nzamestnancov rozhodujúcich pre určenie sadzby úhrady - celkový počet zamestnancov, ich pracovné\nzaradenie a označenie školských a ostatných zamestnancov - § 3 písm. b/ cit. zák. č. 340/2012\nZ. z.). Žalovaný po uplynutí lehôt (zákonná sudcovská koncentrácia) podaním doručeným súdu dňa\n28.01.2021 okrem iného doložil dôkazy (Zoznam zamestnancov za obdobie 12/2017, mesačný výkaz\npoistného a príspevkov potvrdzujúcich celkový počet zamestnancov, zoznam zamestnancov 01/2018,\nČestné prehlásenie o zamestnancoch zamestnávaných žalovaným v roku 2017/2018 doložil žalovaný\nspätne k roku 2017 - 2018 a to dňa 28.01.2021), preto na tieto neprihliadol.\n15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n17. Z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak\nje vo výroku vecne správne. Obsah rozhodnutia vo veci samej vyjadruje súd vo výroku rozhodnutia, ktorý\nje prejavom konečného úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Pokiaľ je výrok rozhodnutia súdu\nprvej inštancie vecne správny, rozhodne odvolací súd o jeho potvrdení. K záveru o vecnej správnosti\nmôže dospieť odvolací súd aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej\ninštancie, potvrdzujúce rozhodnutie môže byť založené aj na odlišnom právnom posúdení. Odvolací\nsúd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne ak\nžalobu zamietol, vec však nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na odlišné právne posúdenie odvolací\nsúd zdôrazňuje, že nebolo potrebné vyzvať strany sporu na vyjadrenie k aplikácii § 6 ods. 3 písm. b/\nzák. č. 340/2012 Z. z, keďže aplikácia bola posudzovaná v doterajšom konaní a teda nemôže ísť o tzv.\nprekvapivé rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie vidí odvolací súd v nesprávnom aplikovaní ust.\n§ 153 CSP o sudcovskej koncentrácii. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na judikatúru: „Nejde\no postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku, ak bez výzvy\nstranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie,\nak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia\nbola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že\npri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu\n\nako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu\na zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. II. Súčasťou výzvy podľa\n§ 382 C. s. p. nie je uvedenie toho, akým spôsobom mieni odvolací súd konkrétne „nové“ ustanovenie\nprávneho predpisu pri svojom rozhodovaní vykladať“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 26. februára 2019, sp. zn. 3Obdo/1/2019).\n18. Odvolací súd na základe podaného odvolania po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj\nprocesného postupu súdu prvej inštancie po zrušení rozsudku odvolacím súdom konštatuje, že dňa\n18.01.2021 bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená zo strany súdu prvej inštancie v predmetnej\nveci spolu s predvolaním aj výzva na predloženie dôkazov teda, aby žalovaný v lehote 10 dní odo\ndňa doručenia predmetnej výzvy predložil súdu „listinné dôkazy preukazujúce či žalovaný v rozhodnom\nobdobí spadal do skupiny s nižším počtom zamestnancov a s povinnosťou platiť najnižšiu úhradu (aký\nbol reálny počet zamestnancov v roku 2017 a od roku 2018, t. j. či došlo k zmene počtu)\" (ďalej aj len\n„Výzva\"). Na základe predmetnej Výzvy zaslal dňa 28.01.2021 žalovaný súdu listinné dôkazy. Súd prvej\ninštancie rozhodol s odôvodnením, že súd neprihliada na vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.06.2019 z\ndôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania a ani na dôkazy priložené k podaniu žalovaného\nzo dňa 28.01.2021 taktiež z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania.\n19. Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie po vrátení veci na nové\nkonanie aplikoval ustanovenie § 153 CSP nesprávne, keďže ho aplikoval na podanie žalovaného\nspolu s jeho listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný navrhol a označil práve na základe Výzvy súdu zo\ndňa 18.1.2021. Odvolací súd nepovažuje za potrebné uvádzať právnu teóriu k aplikácii § 153 CSP o\nsudcovskej koncentrácii, ktorej sa podrobne venoval súd prvej inštancie v ods. 35 ako aj žalovaný v\nodvolaní. Súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,\nvyzval žalovaného na predloženie dôkazov, teda poskytol žalovanému lehotu na preukázanie svojich\ntvrdení, po splnení tejto povinnosti žalovaným uplatnil sudcovskú koncentráciu, ktorej účelom je rýchlosť\na hospodárnosť konania. Je zrejmé, že súd prvej inštancie ju aplikoval nesprávne, toto pochybenie však\npodľa odvolacieho súdu nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ako totiž vyplýva z\nnapadnutého rozsudku, ako aj zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2021, súd dokazovanie listinami\ncitovanými v ods. 35 napadnutého rozsudku vykonal, len nesprávne uzavrel, že tieto boli predložené\noneskorene. Podľa odvolacieho súdu je potrebné žalobe vyhovieť z dôvodu, že žalobca v zmysle\nprejednacej zásady svoje tvrdenia preukázal listinnými dôkazmi a žalovaný svoju obranu nepreukázal.\n20. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).\n21. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na úhradu za službu verejnosti (viď ods.\n14), pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi Prehľadom predpisov a platieb z databázy\nžalobcu, Výzvou žalobcu zo dňa 13.3.2018, E-mailom žalovaného zo dňa 21.3.2018 a E-mailom\nžalobcu zo dňa 28.3.2018. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 13.3.2018 vyplýva, že žalovaný je\npovinný platiť sadzbu podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., keďže zamestnáva 10 - 49\nzamestnancov. Z e-mailu žalovaného zo dňa 21.3.2018 vyplýva, že žalovaný informoval žalobcu o tom,\nže zamestnáva pedagogických pracovníkov v počte 10 - 49, ale títo sa nezapočítavajú do celkového\npočtu zamestnancov v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. Z e-mailu žalobcu zo dňa 28.3.2018\nvyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na doloženie čestného prehlásenia konateľa a mesačného\nvýkazu s prílohou za 01/2018, nakoľko od 07/2017 došlo k zmene započítavania zamestnancov\nrozhodujúcich pre určenie sadzby úhrady.\n\n22. Žalovaný, ak chcel byť v konaní úspešný, bolo jeho povinnosťou tvrdenia žalobcu účinne poprieť\na navrhnúť, resp. označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Žalovaný síce doručil súdu prvej inštancie listinné\ndôkazy, nepreukázal však, že čestné prehlásenie a mesačný výkaz s prílohou za 01/2018 doručil\nžalobcovi v rozhodnom čase, t.j. na základe výzvy zo dňa 28.3.2018. Z čestného prehlásenia k počtu\nzamestncov je zrejmé, že toto bolo vystavené dňa 28.1.2021 a teda bolo vystavené spätne za rok 2017\na 2018. Predmetný listinný dôkaz podľa odvolacieho súdu preukazuje, že žalovaný si svoju povinnosť\nnesplnil, nepreukázal počet zamestnancov v rozhodnom čase a žalobca oprávnene evidoval žalovaného\npočas žalovaného obdobia ako platiteľa podľa § 3 písm. b) s povinnosťou platiť úhradu podľa § 6 ods.\npísm. b) zákona č. 340/2012 Z.z.\n23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca\nsvoj nárok nepreukázal, keď podľa žalovaného nepreukázal z akého dôvodu počas celého roku 2018 u\nžalovaného uplatňoval sadzbu úhrady v zmysle § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade\nza služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v platnom znení (ďalej aj len „Zákon o RTVS\") (v danom čase v zmysle § 6 ods. 5 písm. b)\nZákona o RTVS v znení účinnom do 31.12.2019), teda vo výške 18,58 Eur mesačne a nie sadzbu úhrady,\nako tomu bolo nepretržite do konca roka 2017 podľa § 6 ods. 3 písm. a) Zákona o RTVS, v platnom znení\n(v danom čase v zmysle § 6 ods. 5 písm. a) Zákona o RTVS v znení účinnom do 31.12.2019), vo výške\n4,64 Eur. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca svoj nárok preukázal citovanými listinnými dôkazmi,\npredovšetkým Výzvou na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom\na televíziou Slovenska, pričom tak, ako je uvedené vo výzve, v zmysle § 9 ods. 4 zákona vyberateľ\núhrady získal evidenciu o počte zamestnancov v súčinnosti so Sociálnou povinnosťou a upravil výšku\npredpisov od januára 2018. Žalovaný mal možnosť preukázať, že počet zamestnancov je odlišný, pričom\nz citovanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že bol poučený, aby predložil potrebné doklady, ale túto\nmožnosť nevyužil. Ak teda žalovaný až v súdnom konaní dodatočne predložil čestné prehlásenie spätne\nza roky 2017 a 2018, na jeho obranu nemožno prihliadnuť.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.\n25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/6/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}], "citovane_v": []}