Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/8/2024 z 27. 5. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 5Co/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2
Krajský súd Bratislava | 5Co/8/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2 | 2025-05-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb1863b1-91e9-4307-8ebf-bf2beb576fc3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/8/2024
1418201742
27. 05. 2025
JUDr. Juraj Považan
ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Romana Huszára a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkýň: X/ G. G., D.. XX.X.XXXX, N.
U. XXX, V. X/ V. B., D.. XX.X.XXXX, N. S. U. XXX, žalobkyne 1/ a 2/ právne zastúpené: Advokátska
kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému:
HOMEBYT, s.r.o., so sídlom Saratovská 26/A, Bratislava, IČO: 35 795 182, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, o splnenie povinnosti
sprístupniť informácie a doklady žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV, č. k. 25C/21/2018-378 zo dňa 11. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil žalovanému povinnosť sprístupniť a
poskytnúť za náhradu vzniknutých nákladov žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ nasledovné doklady:
a) Hlavnú knihu žalovanej s medzisúčtami po mesiacoch k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a
k 31.12.2022,
b) Knihu analytickej evidencie žalovanej - všetky účty k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a k
31.12.2022,
c) Kompletnú inventarizáciu účtov žalovanej od roku 2019 vrátane stavu pohľadávok a záväzkov
voči spoločníkom k 31.12.2022, ktorých obsahom by boli rozpísané podrobne jednotlivé zložky účtov
(položkovite) v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z., o účtovníctve,
d) Transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spol. HOMERENT, s.r.o., IČO: 50 637
622, so sídlom Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava,
e) Správu audítora od roku 2019,
f) Kompletnú inventarizáciu majetku žalovanej ku dňu 31. december, od roku 2019,
g) Znalecký posudok k stavbe - Ubytovňa so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/
XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres Malacky,
h) Znalecký posudok k stavbe - Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na
parcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres Bratislava II,
i) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia
banka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver č. XX/XXX/XX zabezpečený záložným
právom, s vkladom do katastra nehnuteľností pod č. S. XXXX/XX,

j) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia
banka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver, s vkladom do katastra nehnuteľností pod
č. V 27032/09,
za účelom kontroly žalovanej, spracovaním sprístupnených dokumentov.
2. Výrokom II. súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali voči žalovanému
uloženia povinnosti poskytnúť a sprístupňovať všetky informácie o žalovanom. Posledným III. výrokom
prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
3. Tomuto v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie predchádzalo konanie, v ktorom bývalý
Okresný súd Bratislava IV rozhodol rozsudkom č. k. 25C/21/2018-147 zo dňa 12. júna 2019 tak, že
žalovanému uložil povinnosť poskytnúť a sprístupniť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ všetky nasledovné
informácie a doklady spoločnosti žalovaného: celú knihu pohľadávok žalovanej vrátane uhradených
a neuhradených pohľadávok, všetky zmluvy o dodávkach služieb od roku 2013, v ktorých žalovaná
spoločnosť vystupuje tak na strane dodávateľa, ako aj na strane odberateľa, transférovú dohodu k
zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou HOMERENT, s.r.o., IČO: 50 637 622, so sídlom
Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava, Správu audítora od roku 2015. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolania oboch strán
odvolací súd uznesením č. k. 5Co/278/2019-252 zo dňa 31. marca 2020 zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné dostatočne preskúmať
rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v tom smere,
prečo uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015, v spojení
s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/230/2015-91 zo dňa 16. septembra
2015 nepovažuje pre účely konania 25C/21/2018 za prekážku res iudicata, teda prekážku už právoplatne
rozhodnutej veci.
4. Svoj v poradí druhý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 122 ods. 1 a ods.
2 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyne sa
v dôsledku dedenia stali menšinovými spoločníčkami u žalovaného. Zo vzájomnej komunikácie medzi
stranami sporu, žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 7.9.2016, žiadosti o predloženie
zmlúv zo dňa 7.2.2017, zo stanoviska k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo
dňa 19.6.2017, z odpovede na stanovisko k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti
zo dňa 19.6.2017, zo žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 9.9.2015, z emailovej
komunikácie, z emailovej komunikácie z 28. - 29.3.2018, zo žiadosti o sprístupnenie dokladov zo
dňa 16.2.2015, zo žiadosti o sprístupnenie dokladov zo dňa 14.5.2015, z odpovede na žiadosti o
sprístupnenie dokladov žalovanej zo dňa 3.3.2014 a 7.7.2015, ako aj z potvrdenia o podaní trestného
oznámenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že žalobkyne
sa opakovane domáhali voči žalovanému poskytnutia informácií a dokladov o činnosti žalovaného.
Zo záznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo dňa 18.8.2015 mal súd prvej inštancie za
preukázané, že v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/264/2014 zo dňa
29.6.2015, ktorým Okresný súd Bratislava IV rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
žalovaný v priestoroch svojho právneho zástupcu žalobkyniam sprístupnil informácie o žalovanom
a nasledovné doklady: kompletnú inventarizáciu účtov od roku 2013, vrátane stavu pohľadávok a
záväzkov voči spoločníkom k 31.12.2013 a k 31.12.2014, hlavnú knihu spoločnosti od roku 2013,
ročný rozpis nákladov spoločnosti, vrátane nákladov na mzdy od roku 2013, Znalecký posudok k
stavbe - Ubytovňa so súpisným číslom 636 nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XXX zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres Malacky, Znalecký posudok k stavbe Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres Bratislava II, Úverovú zmluvu s Prima
banka Slovensko, Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), na
základe ktorej bol poskytnutý úver č. XX/XXX/XX zabezpečený záložným právom, s vkladom do
katastra nehnuteľností pod č. S. XXXX/XX, nájomné zmluvy od roku 2013 (podnikateľské subjekty),
zoznam nájomných zmlúv za obdobie august 2015 (nepodnikateľské subjekty), pričom sa odvolaním
sa na zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení žalobkyniam neboli
predložené nájomné zmluvy s nepodnikateľskými subjektmi, bol predložený zoznam nájomných zmlúv

za uvedený mesiac podľa ubytovacích objektov, obsahom ktorého sú meno a priezvisko nájomcu, výška
nájomného a údaje o poslednej fakturácii a napokon ročné výpisy z bankových účtov od roku 2013.
Ako vyplýva z uvedeného zápisu, žalobkyne ďalej žiadali od žalovaného poskytnúť kompletný denník
účtovných zápisov od roku 2013 jednotlivých účtov podľa dátumov, inventarizačných zápisov všetkého
majetku od roku 2013 a interných dokladov k zaúčtovaniu bankových výpisov od roku 2013. Podľa
záznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo dňa 10.5.2019 žalovaný žalobkyniam v súlade
s vydaným predbežným opatrením sprístupnil nasledovné informácie a doklady: inventarizácia účtov
(vrátane dátumov účtovania) od roku 2015, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom
k 31.12.2015, k 31.12.2016, k 31.12.2017 a k 31.12.2018, inventarizácia ku dňu 31. decembra
rokov 2015-2018, hlavná kniha spoločnosti od roku 2015, ročný rozpis nákladov žalovaného, vrátane
nákladov na mzdy od roku 2015, nájomné zmluvy od roku 2015 (podnikateľské subjekty), zoznam
nájomných zmlúv za obdobie december 2015 a december 2016 (nepodnikateľské subjekty), pričom s
odvolaním sa na zákon č. 18/2018 Z. z. (GDPR) neboli predložené nájomné zmluvy s nepodnikateľskými
subjektmi (bol predložený zoznam nájomných zmlúv za mesiac december 2015 a december 2016
podľa ubytovacích objektov, obsahom ktorého sú výška nájomného a údaje o poslednej fakturácii),
ročné výpisy z bankových účtov od roku 2015, kniha pohľadávok a záväzkov spoločnosti od roku 2015,
zmluva medzi žalovaným a HOMERENT s.r.o. Žalobkyne na stretnutí požiadali o predloženie kompletnej
inventarizácie účtov od roku 2015, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom k 31.12.2015,
k 31.12.2016, k 31.12.2017 a k 31.12.2018, ktorých obsahom budú rozpísané podrobne jednotlivé
zložky účtov (položkovite) v zmysle zákona o účtovníctve, celú knihu pohľadávok vrátane uhradených a
neuhradených, zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a školským internátom, zmluvu uzatvorenú medzi
žalovaným a Strednou odbornou školou automobilovou, transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi
žalovanou a spoločnosťou HOMERENT s.r.o. a správu audítora. Z rozsudku (bývalého Okresného
súdu Bratislava IV - pozn. odvolacieho súdu) č. k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2019, súd prvej inštancie zistil, že uznesenie valného zhromaždenia
žalovaného prijaté dňa 5.8.2014, na ktorom sa rozhodlo o zvýšení základného imania žalovaného
na 10 000,- € prevzatím záväzkov na nový vklad väčšinovými spoločníčkami v žalovanej (W. M. V.
V. W.), súd určil za neplatné. Rovnako tak súd určil za neplatné uznesenie valného zhromaždenia
žalovanej zo dňa 5.8.2014, ktorým mala byť zmenená spoločenská zmluva žalovaného. Súd v uvedenom
rozsudku skonštatoval, že žalovaný, jeho konateľka, ako aj väčšinoví spoločníci v žalovanom mali pri
zvýšení základného imania postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou, k čomu zjavne na úkor
menšinových spoločníčok, ktoré v tomto konaní vystupujú v procesnom postavení žalobkýň, nedošlo.
Z rovnakých dôvodov, t.j. pretože v dôsledku navrhovanej zmeny spoločenskej zmluvy malo dôjsť ku
zúženiu a obmedzeniu práv spoločníkov, bol na rozhodnutie valného zhromaždenia v zmysle § 141 ods.
2 Obchodného zákonníka potrebný súhlas všetkých spoločníkov, vrátane menšinových spoločníčok, t.j.
žalobkýň v tomto konaní a pre jeho absenciu bolo príslušné rozhodnutie valného zhromaždenia určené
za neplatné.
5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný, napriek
tomu, že žalobkyne sú jeho spoločníčky, hoci aj menšinové, im neposkytoval informácie o svojom
hospodárení, ani o dôležitých okolnostiach, na ktorých poskytnutie majú žalobkyne nárok. Pokiaľ
by nebolo vydané predbežné opatrenie v konaní vedenom (na bývalom Okresnom súde Bratislava
IV - pozn. odvolacieho súdu) pod sp. zn. 10Cb/264/2014, žalobkyne by nedisponovali žiadnymi z
informácií, na ktoré majú v zmysle článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovanej a § 122 ods.
2 Obchodného zákonníka nárok, a ktorých poskytnutia sa dožadujú v tomto konaní. V súvislosti s
predbežným opatrením nariadeným uznesením č. k. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015 súd
prvej inštancie uviedol, že zaniklo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č. k. 10Cb/264/2014-200 zo
dňa 9. mája 2018 (právoplatnosť dňa 19.9.2019). Napriek existencii vydaného predbežného opatrenia
počas tohto konania práve s ohľadom na dočasný charakter predbežných opatrení vydávaných podľa
Občianskeho súdneho poriadku tieto nie je možné považovať za prekážku právoplatne rozhodnutej
veci vo vzťahu ku rozhodnutiam súdov vo veci samej, aj pokiaľ by mali konštatovať splnenie totožnej
povinnosti. V prípade rozhodnutí vo veci samej totiž ich časová platnosť, na rozdiel od predbežných
opatrení, nie je obmedzená. Súd prvej inštancie mal preto za to, že mu v tomto prípade nič nebráni,
aby rozhodol o nároku žalobkýň uplatnenom v tomto konaní, a to aj v prípade, ak by ešte vec vedená
pod sp. zn. 10Cb/264/2014 nebola právoplatne skončená a predbežné opatrenie bolo stále právoplatné
a vykonateľné. V súvislosti s pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie
uviedol, že skorším rozsudkom vydaným v tomto konaní (č. k. 25C/21/2018-147 zo dňa 12. júna
2019) zamietol žalobu žalobkýň v časti, ktorej obsah bol totožný s výrokom predbežného opatrenia.

Toto svoje rozhodnutie súd zdôvodnil tak, že žalobkyniam v tom čase nič nebránilo, aby sa domáhali
splnenia povinnosti žalovanej na podklade predbežného opatrenia hoci aj v exekučnom konaní. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že mu nie je známe, prečo sa výkonu rozhodnutia nedomáhali v exekučnom
konaní, hoci tak spraviť mohli a mali. Pretože splnenie povinností uložených žalovanej predbežným
opatrením bolo v tom čase vymáhateľné, v uvedenej časti súd žalobu žalobkýň zamietol. S ohľadom na
ďalší vývoj v tomto konaní, keďže uvedené predbežné opatrenie zaniklo, je ale táto skoršia úvaha súdu
vo vzťahu ku posúdeniu aktuálneho nároku žalobkýň v čase vydania tohto rozhodnutia bezpredmetná.
6. Pokiaľ išlo o oprávnenie žalobkýň voči žalovanému domáhať sa poskytnutia dokladov a informácií
v zmysle návrhu na zmenu, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 11.8.2023, súd prvej inštancie
považoval za východiskové uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019
zo dňa 29. mája 2019 a jeho závery považoval za aplikovateľné aj na rozhodnutie v tomto konaní.
Základným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti na
valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách,
ako to vyplýva z § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší
orgán spoločnosti, práve tento orgán rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti a tento orgán
môže udeľovať pokyny konateľom, prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Žalobkyne z dôvodu,
že im žalovaný neposkytoval informácie o svojom hospodárení a ekonomickej situácii, opodstatnene
pristúpili k realizácii svojich oprávnení uvedených v § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalovaného
vyzvali na poskytnutie informácií a dokumentov. Uvedené oprávnenie žalobkýň je v cit. ust. konštituované
ako právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do
dokladov spoločnosti. Takto vymedzené právo spoločníka tak sleduje, aby mal spoločník pri využívaní
oprávnenia podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach
spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom
zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojím vkladom), a aby tieto
informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení. Ďalej je toto právo
spoločníka späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky (spoločnosti) voči
konateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), resp. s jeho oprávnením uplatňovať v mene
spoločnosti nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní s jeho splatením, prípadne
nároky na vrátanie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Napokon, aj v zmysle
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR toto právo spoločníka, ktoré realizovali aj žalobkyne v
tomto konaní, je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších
úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku
aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z
uvedených dôvodov prvoinštančný súd dospel k záveru, že právny základ nároku žalobkýň uplatneného
voči žalovanému v tomto konaní, je dôvodný. Súd prvej inštancie ale preskúmal požiadavku žalobkýň
na poskytnutie a sprístupnenie informácií a poskytnutie dokladov aj z toho hľadiska, či táto nepresahuje
rámec vymedzený v § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd pritom dospel vychádzajúc z cit.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k záveru, že z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť
právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Toto právo zákon zveruje členom na to
povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - členom dozornej rady - ktorí sú v zmysle §
138 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých
záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov
spoločnosti. Oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka nie je koncipované rovnako široko, ako oprávnenie členov dozornej rady, a to platí aj vtedy,
ak spoločnosť nemá zriadenú dozornú radu. Oprávnenie spoločníka je teda obmedzované v dvoch
smeroch. Prvým je rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený
nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa jej
hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti
a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka. Druhým je, že spoločník nesmie
uplatňovať svoje práva spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo
ktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti. Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je
spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť
mu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy, prípadne ich kópie. Pokiaľ
ide o vyhotovovanie kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, spoločnosť je povinná
spoločníkovi umožniť - ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení
spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Z
tejto povinnosti spoločnosti však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti,

nech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov; takýto postup spoločníka
by predstavoval šikanózny výkon práva. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že pokiaľ sa žalobkyne
voči žalovanému domáhali sprístupnenia dokumentov, ktoré sú uvedené vo výroku I. jeho rozsudku,
ich poskytnutie považoval za opodstatnené a realizované v súlade s článkom 8 ods. 1 spoločenskej
zmluvy žalovanej a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide totiž o účtovné dokumenty a záznamy
žalovaného [v písmenách a), b), c) e), f) výroku I. tohto rozhodnutia], z ktorých žalobkyne získajú
informácie o aktuálnej ekonomickej situácii a likvidite žalovaného a vďaka tomu zistia aktuálnu hodnotu
svojich obchodných podielov v žalovanom. Pokiaľ išlo o doklady v písmenách a), c) vo výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný tieto poskytol žalobkyniam na základe predbežného opatrenia s
ohľadom na predchádzajúce účtovné obdobia; ich poskytovanie za ďalšie účtovné obdobia žalobkyniam
je tak rovnako opodstatnené; rovnako tak aj poskytovanie dokladov v písmenách b) e) a f) výroku I.
napadnutého rozsudku, ako súd prvej inštancie vysvetlil vyššie. Ďalej žalovaný má povinnosť poskytnúť
žalobkyniam také doklady [v písmenách d), g), h), i), j) výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie], ktoré sú
vyjadrením jeho najvýznamnejších a najdôležitejších úkonov, týkajú sa hospodárenia s významnejším
majetkom (dokumentácia k úveru poskytnutému bankou žalovanej na základe zriadenia záložného práva
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v prospech banky a k tomu sa vzťahujúce znalecké posudky
oceňujúce uvedené nehnuteľnosti žalovanej). Súd preto aj tejto požiadavke žalobkýň vyhovel.
7. Žalobkyne sa napokon domáhali poskytovania a sprístupňovania všetkých informácií o žalovanom, o
čom mal súd prvej inštancie za to, že tomu nemožno vyhovieť, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Vychádzajúc aj z právnych východísk cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, právo spoločníkov
na poskytovanie informácií a dokladov o spoločnosti je, na rozdiel od oprávnenia členov dozornej rady,
limitované. Súd z rovnakého dôvodu vo výroku svojho rozhodnutia skonštatoval povinnosť žalobkýň
nahradiť žalovanej náklady, ktoré jej v súvislosti s poskytnutím dokladov a informácií vzniknú. O finančnej
náročnosti poskytnutia informácií a dokumentov sa na pojednávaní dňa 11.8.2023 zmienil aj žalovaný.
Ako je uvedené vyššie, žalobkyniam je žalovaný povinný vytvoriť predpoklady pre to, aby sa mali
možnosť s príslušnými informáciami a dokladmi oboznámiť, avšak žalobkyne toto svoje oprávnenie budú
realizovať takým spôsobom, aby neobmedzovali žalovanú pri výkone jej činnosti.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyne boli úspešné v
podstatnom rozsahu, súd vyhovel ich žalobe, pokiaľ ide o poskytnutie informácií a dokladov v celom
rozsahu. Súd žalobkyniam nevyhovel len s ohľadom na uloženie všeobecne formulovanej povinnosti
žalovaného poskytovať im všetky informácie a doklady. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o
zanedbateľný neúspech žalobkýň v tomto konaní. Pokiaľ by žalovaný rešpektoval oprávnenia žalobkýň
ako spoločníčok a poskytoval im informácie tak, ako mu to vyplýva z § 122 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, žalobkyne by neboli nútené domáhať sa ochrany týchto svojich práv v súdnom konaní; súd
prvej inštancie preto v posudzovanom prípade nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výroku III.
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tvrdenia žalobkýň uvedené v žalobe sú nepodložené
a nepreukázané, žalobkyne ani neuviedli, v čom vidia nesúlad hospodárskej a účtovnej evidencie
spoločnosti so zákonmi, prípadne v čom by mal spočívať rozpor medzi hospodárskou a účtovnou
evidenciou žalovanej spoločnosti a príslušnými účtovnými a daňovými zákonmi, ani v čom by
malo spočívať skresľovanie údajov. Žalovaná spoločnosť žalobou požadované podklady žalobkyniam
poskytla, čím umožnila žalobkyniam vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej
hodnoty podielov žalobkýň v žalovanej spoločnosti. Zo strany žalobkýň dochádza k výkonu ich práv
ako spoločníčok v žalovanom šikanóznym spôsobom a z týchto dôvodov žalovaný navrhoval aby súd
žalobu zamietol a zároveň zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania. Z ustanovenia § 122 ods.
2 Obchodného zákonníka vyplýva pre spoločnosť iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si
kópie jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov. Nevyplýva z neho právo
spoločníka požadovať od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví kópie jednotlivých
dokladov spoločnosti. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/21/2019, výrok I. napadnutého rozsudku je preto v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.

10. Medzi sporovými stranami je nesporné, že žalobkyne boli pravidelne v riadnych termínoch pozývané
na valné zhromaždenia žalovanej spoločnosti, na ktorých sa v rokoch 2014, 2015 a 2016 aj zúčastnili.
Zároveň je nesporné, že jedným z bodov programu na týchto valných zhromaždeniach bolo aj
poskytovanie informácií a dokumentov vyžiadaných žalobkyňami. Napriek tomu, že žalobkyne boli
vždy riadne a včas na valné zhromaždenia pozývané, od roku 2017 sa týchto valných zhromaždení
nezúčastňovali. Práve účasťou a hlasovaním žalobkýň na valnom zhromaždení majú žalobkyne
možnosť realizovať práva, ktoré im ako spoločníčkam v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
prislúchajú a zároveň tak majú možnosť oboznamovať sa so všetkými podstatnými informácia a
dokumentami týkajúcich sa žalovanej spoločnosti, vrátane tých, o sprístupnenie ktorých sa touto
podanou žalobou domáhajú. Žalovaný mal za to, že právo spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka nemožno absolutizovať do takej miery, že by obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek
a v spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám vyhovieť. Toto právo spoločníka teda nie
je neobmedzené, práve naopak, výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha posúdeniu
ich primeranosti. Právo spoločníka na poskytnutie informácie a sprístupnenie dokladov zahŕňa podľa
žalovanej spoločnosti iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal
rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Napriek tomu, že povinnosťou poskytovať informácie
a sprístupňovať dokumenty spoločníkom je viazaná spoločnosť, tak konateľ spoločnosti ako osoba,
ktorá za ňu priamo koná, je pri poskytnutí, resp. neposkytnutí týchto informácie a dokumentov povinná
konať s odbornou starostlivosťou a chrániť záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Práve lojalita
a odborná starostlivosť konateľa je zárukou ochrany spoločnosti pred šikanóznym a zneužívajúcim
výkonom práva spoločníka na informácie. W. M. je konateľkou žalovanej spoločnosti od roku 2006,
pričom spoločnosť vykazuje sa za roky existencie podobné hospodárske výsledky, ktoré nie sú dôvodom
pre podozrenia uvedené v podanej žalobe.
11. Žalovaný vo vzťahu k dokladom uvedených vo výroku I. napadnutého rozsudku pod písm. g),
h), i), j), zastával názor, že povinnosť uložená žalovanej spoločnosti predložiť predmetné doklady
žalobkyniam nemá oporu v zákone a z dôvodov uvedených v bode 14. - 15. odvolania ju možno
považovať za šikanóznu. Požiadavka na predloženie znaleckých posudkov k stavbám - ubytovni vo
Veľkých Levároch okres Malacky a polyfunkčnému objektu s. č. XXXXX v k. ú, D. S. N. v zmysle
výroku I. písm. g), h), považoval žalovaný za šikanóznu. Nakoľko závery uvedené v predmetných
znaleckých posudkoch sú už vzhľadom na existenciu novšieho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa
16.12.2021 vypracovaným za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty podielov žalobkýň v žalovanej
spoločnosti, neaktuálne a irelevantné. Na vypracovanie nového znaleckého posudku boli znalcovi zo
strany žalovanej spoločnosti poskytnuté všetky potrebné podklady, vrátane kompletného účtovníctva,
ako aj poskytnutá plná súčinnosti od žalovanej spoločnosti, aj jej konateľky. Zároveň boli znalcovi
za účelom ich ocenenia sprístupnené aj všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej spoločnosti.
Žalobkyne disponujú novým znaleckým posudkom, ktorý obsahuje všetky relevantné informácie o
nehnuteľnostiach a ktorý zachytáva aj ich aktuálnu hodnotu. Vo vzťahu k požiadavke predloženia
úverových zmlúv uvedených vo výroku I. písm. i) a písm. j) napadnutého rozsudku mal žalovaný za to,
že aj táto požiadavka žalobkýň je šikanózna. Z predmetných dokumenty nie je možné vyčítať žiadne
ekonomické ukazovatele spoločnosti, jedná sa len o zmluvnú agendu, na sprístupnenie ktorej nemajú
v zmysle judikatúry žalobkyne nárok. Údaje o výške úverových dlhov žalovanej spoločnosti žalobkyne
vedia vyčítať aj z účtovných dokladov, ktoré im boli predložené.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne, ktoré považoval napadnutý rozsudok za vecne
správny a preto ho navrhli odvolaciemu súdu potvrdiť. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že žalovaný do dnešného dňa žalobkyniam neumožnil prístup ku všetkým žiadaným
dokladom, napriek tomu, že žalobkyne majú na ne ako spoločníčky zákonný nárok, čím neustále
dochádza k porušovaniu ich práv. U žalobkýň pretrváva ich dôvodná pochybnosť o relevancii
hospodárskych výsledkov spoločnosti, a tým aj pretrváva ich podozrenie o poškodení ich oprávnených
záujmov ako spoločníčok. Pokiaľ by nebolo vydané predbežné opatrenie v konaní vedenom pod sp. zn.
l0Cb/264/2014, žalobkyne by nedisponovali žiadnymi z informácií, na ktoré majú v zmysle článku 8 ods.
1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok. Takisto sa v konaní dokázalo, že
žalovaný robí nielen tieto obštrukcie spočívajúce v ignorovaní práv žalobkýň, ale sa dokonca nezákonne
pokúsil uznesením valného zhromaždenia o zvýšenie základného imania prevzatím záväzkov na nový
vklad väčšinovými spoločníčkami. Zmyslom takéhoto nezákonného postupu žalovaného (resp. jeho
väčšinových spoločníčok) malo byť úmyselné zníženie obchodných podielov žalobkýň a zvýšenie

podielov väčšinových spoločníčok. Žalobkyne boli donútené sa súdnou cestou brániť voči takémuto
zneužitiu práva, a súd im dal za pravdu rozsudkom sp. zn. l0Cb/264/2014 zo dňa 9. mája 2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2019.
13. Žalovaný opakovane aj vo svojom odvolaní poukazuje na to, že tvrdenia žalobkýň sú nepodložené
a nepreukázané, že žalobkyne údajne neuviedli, v čom vidia napríklad skresľovanie údajov, nesúlad
hospodárskej a účtovnej evidencie a iné. K tomuto v prvom rade treba uviesť, že žalobkyne majú nárok
na požadované informácie v zmysle článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti. Všetky požadované informácie sú ohľadom
vedenia aj ich spoločnosti, ohľadom účtovníctva aj ich spoločnosti, prípadne závažných dokumentov
týkajúcich sa aj ich spoločnosti. Napriek tomu bolo preukázané, že žalovaný úmyselne nepredložil
žalobkyniam požadované dokumenty, pričom tieto dokumenty sú nevyhnutné pre uplatnenie si svojich
práv žalobkýň, či už pri rokovaniach o možnom predaji ich obchodných podielov (tieto rokovania medzi
nimi prebiehali), alebo pre prípadný súdny spor o zotrvanie v spoločnosti, ale sú potrebné aj pre celkovú
znalosť spoločníčok o hospodárení v ich spoločnosti. Po tom, ako žalovaný nechcel žalobkyniam nič
predložiť, po tom, ako sa na valnom zhromaždení prijalo nezákonné rozhodnutie o navýšení základného
imania s úmyslom nezákonne zmenšiť obchodný podiel žalobkýň, žalobkyniam neostalo nič iné, ako
sa brániť súdnou cestou. Jednak požadovať neplatnosť uznesení valného zhromaždenia a jednak
požadovať sprístupnenie potrebných dokladov. Nemôže byť teda ani reč o nejakom šikanóznom výkone
práva, práve naopak, je tu aj súdmi potvrdená nezákonnosť postupov väčšinových spoluvlastníčok,
ktoré zneužívajú svoje majoritné podiely v žalovanej spoločnosti. Žalobkyne sa od začiatku chceli iba
dohodnúť na rozumnej dohode ohľadom predaja svojich obchodných podielov, za účelom stanovenia
hodnoty si dokonca dali vyhotoviť aj znalecký posudok, avšak sa ukázalo, že zo strany majoritných
spoločníčok nejde o úprimný záujem sa dohodnúť. Nakoniec odmietli dohodu s tým, že nemajú peniaze
na kúpu podielov, len naťahovali čas. Žalovaný dobrovoľne nič nevydal, stalo sa tak až pod tlakom
predbežného opatrenia. Ale nakoniec žalovaný vo svojej nesúčinnosti pokračoval a pokračuje aj dodnes.
Aj z podaného odvolania je zrejmé, že jej nejde o dohodu a kompromis, ale o hľadanie zámienky, ako
nesprístupniť dôležité dokumenty, a to je viac ako podozrivé. Rozsudok súdu predsa hovorí o povinnosti
sprístupniť a poskytnúť za náhradu požadované doklady a takto je tento rozsudok jednak vykonateľný a
jednak v súlade s judikatúrou v obdobných veciach. Namiesto toho, aby žalovaný stanovil termín, kedy
môžu žalobkyne prísť oboznámiť sa s požadovanými dokladmi, prípadne si ich odfotiť vo vlastnej réžii,
napríklad na telefón, alebo iným spôsobom, čo nemusí nikoho stáť ani cent, tak žalovaný nepochopiteľne
hľadá všetko pre to, aby sa svojej povinnosti vyhol. Žalobkyne nepožadujú nič na úkor žalovaného,
len sa chcú normálnym spôsobom oboznámiť s dôležitými dokladmi, ktoré sa týkajú aj ich spoločnosti.
Žalovaný poukazuje na to, že mu vyplýva iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si kópie dokladov
spoločnosti za náhradu, veď áno o to práve ide, nech teda žalovaný toto umožní a vec je uzavretá.
Žalobkyne netrvajú na tom, a ani to nevyplýva z rozsudku, že žalovaný má vyhotoviť kópie, kľudne si
ich zhotovia žalobkyne, napríklad vo svojej réžii na svoje zariadenie, alebo za náhradu na zariadení
žalovaného, ktoré mimochodom patrí aj im ako spoločníčkam. Normálne je spoločne hľadať cestu a nie
prekážky. Napadnutý rozsudok vo výroku I. nie je v žiadnom prípade v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR. K argumentácií žalovaného, že žalobkyne by si mali realizovať svoje
práva vyplývajúce z článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na
valnom zhromaždení, toto svoje tvrdenie ale nijako neodôvodňuje, z čoho by toto malo vyplývať. Je na
rozhodnutí žalobkýň, či svoje práva využijú na valnom zhromaždení, alebo mimo neho, majú na to právo
a zákon to umožňuje. Žalovaný rád cituje právny názor, že právo spoločníka na poskytnutie informácie
a sprístupnenie dokladov zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník
získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. S týmto žalobkyne v plnej miere súhlasia a presne
len takéto doklady a informácie žalobkyne v tomto konaní požadujú. Žalovaný ďalej udáva, že údajne
požadované doklady boli poskytnuté znalcovi, čo však nie je pravdou. Na pojednávaní konanom dňa
11.8.2023 na otázku súdu, že či vie žalovaný konkretizovať, ktoré doklady z tých, ktoré sú uvedené v
žalobe (vrátane jej zmien petitu), žalovaný vydal žalobkyniam za účelom vypracovania posudku, právny
zástupca žalovaného uviedol: „Tieto dokumenty neviem konkretizovať.“
14. K vyjadreniu žalobkýň podal žalovaný repliku, v ktorej uviedol, že povinnosť uloženú mu I. výrokom
napadnutého rozsudku nie je možné z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka vyvodiť. Z
dikcie predmetného ustanovenia vyplýva pre spoločnosť iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si
kópie jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov, nemožno z neho však vyvodiť
aj právo spoločníka požadovať od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví kópie jednotlivých

dokladov spoločnosti. S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod sp. zn. 3Obdo/2l/2019. Žalovaný považoval požiadavku žalobkýň sprístupniť
a predložiť doklady za šikanóznu a nevidel racionálny a ani zákonný dôvod, prečo by mali byť vyššie
uvedené dokumenty žalobkyniam sprístupnené.
15. Žalobkyne sa k replike žalovaného nevyjadrili.
16. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP (t.j. v rozsahu výroku I. a III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec správne posúdil po právnej stránke.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom
odvolacie námietky žalovaného, ktorý vo svojom odvolaní v zásade najmä zopakoval svoju argumentáciu
z konania pred súdom prvej inštancie, nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
18. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
19. V konaní nebolo sporné, že žalobkyne sú menšinovými spoločníčkami v obchodnej spoločnosti
HOMEBYT, s.r.o., so sídlom Saratovská 26/A, Bratislava, IČO: 35 795 182, ktorá v tomto konaní
vystupuje ako žalovaný. Z obsahu spoločenskej zmluvy súd prvej inštancie správne zistil, že podľa
jej článku 8 ods. 1 spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
20. Do citovaného ustanovenia spoločenskej zmluvy bolo prevzaté znenie § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré upravuje práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným v oblasti kontroly a
transparentnosti riadenia spoločnosti. Podľa tohto ustanovenia majú spoločníci právo požadovať od
konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do jej dokladov. Tento inštitút zabezpečuje
právo spoločníkov na informácie o hospodárení, rozhodovacích procesoch a iných relevantných
aspektoch činnosti spoločnosti. Toto právo zahŕňa prístup najmä k dokumentom, ako sú účtovné
záznamy či zmluvy, čím sa podporuje transparentnosť a kontrola nad konaním konateľov. Význam takto
ustanovených práv spoločníkov je predovšetkým v posilnení ich postavenia ako vlastníkov spoločnosti.
Umožňuje im aktívne dohliadať na správu spoločnosti, predchádzať potenciálnym porušeniam
povinností zo strany konateľov a chrániť svoje záujmy. Zároveň kladie na konateľov povinnosť konať
transparentne a poskytovať pravdivé a úplné informácie, čím prispieva k právnej istote a dôvere vo
vzájomných vzťahoch. Toto ustanovenie má osobitný význam pre ochranu práv spoločníkov, ktorí nie
sú priamo zapojení do každodenného riadenia spoločnosti.
21. Konkrétnym obsahom a najmä limitmi tohto informačného práva spoločníkov sa podrobne zaoberal
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, ktorého závery
sú aplikovateľné aj na posudzovanú vec a z ktorého správne a v súlade s princípom právnej istoty
(článok 2 ods. 2 CSP) vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie. Aj na tomto mieste
považuje odvolací súd za vhodné citovať závery Najvyššieho súdu: „I. Právo spoločníka na informácie
a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa
týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv
na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp.
na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti. II. V spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá
zriadenú dozornú radu, neprechádzajú pri výkone práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka na spoločníka oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu
spoločnosti podľa § 138 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo jej jednotlivým členom podľa § 138 ods.
2 Obchodného zákonníka. III. Súčasťou práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov
spoločnosti je aj jeho právo požadovať od spoločnosti, ak disponuje potrebným technickým vybavením,

aby mu umožnila vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov.
Spoločník však nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených
dokladov spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých
nákladov.“
22. Možno teda zhrnúť, že právo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 122 ods.
2 Obchodného zákonníka požadovať informácie o činnosti spoločnosti a nahliadať do jej dokladov
nie je absolútne a jeho výkon je ohraničený nevyhnutnosťou chrániť záujmy spoločnosti i tretích
strán. Spoločníci môžu žiadať len informácie relevantné pre fungovanie spoločnosti, pričom nemusí
byť vyhovené ich nadmerným, irelevantným alebo šikanóznym požiadavkám. Toto informačné právo
bude narážať na limity aj v prípadoch ohrozenia obchodného tajomstva alebo rozporu s požiadavkami
na ochranu osobných údajov. Predovšetkým spoločenská zmluva môže ďalej upraviť praktické
podmienky nahliadania, napríklad určenie času a miesta, aby nebola narušená plynulá činnosť firmy.
V posudzovanej veci však uvedené spoločenská zmluva neupravuje, preto je to konateľ, ktorý môže a
súčasne musí stanoviť primerané podmienky na sprístupnenie informácie a nahliadanie do dokladov.
23. Obrana žalovaného v tomto konaní bola prevažne iba všeobecná, pričom žalovaný nebol schopný
sformulovať dostatočne zrozumiteľné dôvody, pre ktoré by požiadavka žalobkýň na konkrétne (v I.
výroku napadnutého rozsudku uvedené) doklady bola excesívna, resp. v čom by presahovala limity
tohto informačného práva žalobkýň ako spoločníčok. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že žalobkyne sa domáhali sprístupnenia dokladov, ktoré majú zásadný význam pre
posúdenie ekonomickej situácie obchodnej spoločnosti a tým aj hodnoty obchodného podielu žalobkýň.
Navyše znalecké posudky na nehnuteľnosti [písmená g) a h) v I. výroku napadnutého rozsudku] a
úverové zmluvy zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach [písmená i) a j)] sa týkajú zo svojej
povahy hospodársky závažných právnych úkonov obchodnej spoločnosti, resp. žalovaný sa v konaní
nebránil tvrdením o opaku.
24. Uplatnenie práva podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je podmienené uvedením
dôvodu, pre ktorý spoločník požaduje sprístupnenie informácií a dokladov. Nie je vylúčené, aby konateľ
spoločnosti v určitých citlivých prípadoch uvedenie dôvodu požadoval a na základe toho posúdil, či
je možné žiadosti vyhovieť, avšak takto žalovaný svoju obranu neformuloval. Žalovaný mal v zásade
za to, že žalobkyne nemajú dôvod mať pochybnosti o neskresľovaní hospodárenia spoločnosti, resp.
dodržiavaní daňovej legislatívy, preto nemajú dôvod využívať svoje informačné oprávnenie podľa § 122
ods. 2 Obchodného zákonníka. S takouto interpretáciou nemožno súhlasiť, predmetné ustanovenie
neobmedzuje výkon tohto práva len na prípady, kedy má spoločník dôvodné pochybnosti o legalite a
ekonomickej transparentnosti fungovania spoločnosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného v tomto konaní
bolo preukázané, že orgán spoločnosti - konkrétne valné zhromaždenie, konal v rozpore so zákonom a s
právami žalobkýň ako menšinových spoločníčok, pri pokuse o navýšenie základného imania spoločnosti
a zmenu spoločenskej zmluvy, čo vyplýva z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k.
10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018. Je teda nepochybné, že žalobkyne môžu mať dôvodné
pochybnosti o transparentnosti fungovania spoločnosti žalovaného vo vzťahu k nim ako menšinovým
spoločníčkam a je na mieste ich zvýšená obozretnosť. Práve tieto skutočnosti žalobkyne v priebehu
konania uvádzali ako odôvodnenie svojich požiadaviek, pričom ide o dôvody v plnej miere legitímne.
25. V súvislosti s námietkou žalovaného, že znalecké posudky požadované žalobkyňami [písmená g)
a h) v I. výroku napadnutého rozsudku] sú neaktuálne a existuje novší znalecký posudok, odvolací súd
uvádza, že existencia novšieho znaleckého posudku nemá bez ďalšieho žiaden vplyv na trvanie záujmu
žalobkýň na predloženie starších znaleckých posudkov. Odvolací súd len opakovane môže uviesť, že
predmetné znalecké posudky sa týkajú nehnuteľností, o ktorých je rozumne možné predpokladať, že
majú podstatný vplyv na hodnotu obchodného podielu žalobkýň. Žalobkyne nie sú povinné uvádzať
dôvod, pre ktorý požadujú sprístupnenie týchto dokladov, ale doklady týkajúce sa takto významných
majetkových hodnôt budú spravidla vždy pre spoločníkov z hľadiska ochrany ich záujmov významné.
Žalovaný pritom neuviedol, z akého dôvodu by prosté predloženie dvoch vyhotovení znaleckých
posudkov preňho predstavovalo akúkoľvek (tobôž neprimeranú) záťaž.
26. Bez relevancie je aj obrana žalovaného, pokiaľ namietal, že žalobkyne majú možnosť realizovať
svoje práva vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka ako spoločníčky na valnom zhromaždení.
Z predmetného ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by výkon daného práva

spoločníkov bol možný iba na valnom zhromaždení, resp. že by si konatelia obchodnej spoločnosti
mohli vyhradiť vyhovenie žiadosti spoločníkov sprístupnením informácií alebo dokladov iba na valnom
zhromaždení. Výkon tohto práva je možný v zásade kedykoľvek, obmedzené je len princípom
proporcionality, teda jeho výkonom nemožno neprimerane zaťažovať obchodnú spoločnosť. Tento
princíp sa však uplatňuje aj na povinného, teda obchodnú spoločnosť, ktorá nemôže neprimerane
obmedzovať prístup k informáciám alebo dokladom napríklad len na čas konania valného zhromaždenia.
27. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že požadované podklady žalobkyniam poskytol (bez bližšej
špecifikácie), čím umožnil žalobkyniam vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej
hodnoty podielov žalobkýň v žalovanej spoločnosti, žalobkyne toto jeho tvrdenie popreli, nebolo teda
možné si ho osvojiť súdom ako nesporné, pričom žalovaný nepreukázal, že by aspoň niektoré v tomto
konaní (po zmene žaloby) požadované doklady žalobkyniam poskytol.
28. Naostatok žalovaný v priebehu odvolacieho konania opakovane namietal, že spoločník nemá právo
požadovať od spoločnosti vyhotovenie kópií dokladov. Vyplýva to aj z citovaného uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, na ktoré v tejto súvislosti žalovaný poukazoval
a ktorého závery si osvojil aj súd prvej inštancie. Tu však treba upriamiť pozornosť žalovaného na
skutočnosť (vyplývajúcu z výrokovej časti odvolaní napadnutého rozsudku), že súd prvej inštancie mu
povinnosť vyhotoviť pre žalobkyne kópie požadovaných dokladov neuložil.
29. Pre úplnosť, vzhľadom na povinnosť odvolacieho súdu prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP) a právny názor
vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci o potrebe zaoberať sa
otázkou existencie prekážky res iudicata, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal aj s touto otázkou. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre toto konanie nemôže
predstavovať uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.
k. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015, v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave č. k. 3Cob/230/2015-91 zo dňa 16. septembra 2015, už len z toho dôvodu, že zaniklo dňa
19.9.2019 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č. k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018, do
ktorého právoplatnosti bolo jeho trvanie časovo obmedzené. Odhliadnuc od toho súd prvej inštancie
taktiež správne vyhodnotil, že predmetným uznesením bolo nariadené predbežné opatrenie v režime
Občianskeho súdneho poriadku, čo je inštitút odlišný od neodkladného opatrenia podľa Civilného
sporového poriadku, pričom podstatnou odlišnosťou je práve výlučne dočasný, provizórny charakter
predbežného opatrenia, ktoré nemohlo na rozdiel od neodkladného opatrenia nahrádzať rozhodnutie
vo veci samej.
30. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.j. výrok
I. a závislý výrok III. o trovách konania) potvrdil, pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387
ods. 1 CSP).
31. Vo vzťahu k výroku III. o trovách konania žalovaný žiadne odvolacie dôvody nesformuloval a
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti napadol len vzhľadom na skutočnosť, že ide o výrok závislý
od odvolaním napadnutého výroku I., ktorým súd rozhodol v merite veci. Vzhľadom na absenciu iných
odvolacích dôvodov a skutočnosť, že odvolací súd potvrdil I. výrok napadnutého rozsudku, od ktorého
výrok o trovách konania závisel, neboli splnené podmienky, aby sa odvolací súd ďalej výrokom III.
rozsudku zaoberal.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalobkyne, preto im vznikol voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).