{"guid": "36c8194f-6a3b-4854-9755-f1a7bb15d136:eb1863b1-91e9-4307-8ebf-bf2beb576fc3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2", "spisova_znacka": "5Co/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/8/2024 z 27. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2025, sp. zn. 5Co/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2", "identifikacne_cislo": "1418201742", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb1863b1-91e9-4307-8ebf-bf2beb576fc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/8/2024\n1418201742\n27. 05. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1418201742.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Romana Huszára a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobkýň: X/ G. G., D.. XX.X.XXXX, N.\nU. XXX, V. X/ V. B., D.. XX.X.XXXX, N. S. U. XXX, žalobkyne 1/ a 2/ právne zastúpené: Advokátska\nkancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému:\nHOMEBYT, s.r.o., so sídlom Saratovská 26/A, Bratislava, IČO: 35 795 182, právne zastúpenému:\nAdvokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, o splnenie povinnosti\nsprístupniť informácie a doklady žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV, č. k. 25C/21/2018-378 zo dňa 11. augusta 2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v I. výroku uložil žalovanému povinnosť sprístupniť a\nposkytnúť za náhradu vzniknutých nákladov žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ nasledovné doklady:\na) Hlavnú knihu žalovanej s medzisúčtami po mesiacoch k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a\nk 31.12.2022,\nb) Knihu analytickej evidencie žalovanej - všetky účty k 31.12.2019, k 31.12.2020, k 31.12.2021 a k\n31.12.2022,\nc) Kompletnú inventarizáciu účtov žalovanej od roku 2019 vrátane stavu pohľadávok a záväzkov\nvoči spoločníkom k 31.12.2022, ktorých obsahom by boli rozpísané podrobne jednotlivé zložky účtov\n(položkovite) v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z., o účtovníctve,\nd) Transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spol. HOMERENT, s.r.o., IČO: 50 637\n622, so sídlom Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava,\ne) Správu audítora od roku 2019,\nf) Kompletnú inventarizáciu majetku žalovanej ku dňu 31. december, od roku 2019,\ng) Znalecký posudok k stavbe - Ubytovňa so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/\nXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres Malacky,\nh) Znalecký posudok k stavbe - Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na\nparcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres Bratislava II,\ni) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia\nbanka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver č. XX/XXX/XX zabezpečený záložným\nprávom, s vkladom do katastra nehnuteľností pod č. S. XXXX/XX,\n\nj) Úverovú zmluvu s Prima banka Slovensko, Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia\nbanka Slovensko a.s.), na základe ktorej bol poskytnutý úver, s vkladom do katastra nehnuteľností pod\nč. V 27032/09,\nza účelom kontroly žalovanej, spracovaním sprístupnených dokumentov.\n2. Výrokom II. súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali voči žalovanému\nuloženia povinnosti poskytnúť a sprístupňovať všetky informácie o žalovanom. Posledným III. výrokom\nprvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n3. Tomuto v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie predchádzalo konanie, v ktorom bývalý\nOkresný súd Bratislava IV rozhodol rozsudkom č. k. 25C/21/2018-147 zo dňa 12. júna 2019 tak, že\nžalovanému uložil povinnosť poskytnúť a sprístupniť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ všetky nasledovné\ninformácie a doklady spoločnosti žalovaného: celú knihu pohľadávok žalovanej vrátane uhradených\na neuhradených pohľadávok, všetky zmluvy o dodávkach služieb od roku 2013, v ktorých žalovaná\nspoločnosť vystupuje tak na strane dodávateľa, ako aj na strane odberateľa, transférovú dohodu k\nzmluve uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou HOMERENT, s.r.o., IČO: 50 637 622, so sídlom\nSaratovská 26/A, 841 02 Bratislava, Správu audítora od roku 2015. V prevyšujúcej časti súd žalobu\nzamietol a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolania oboch strán\nodvolací súd uznesením č. k. 5Co/278/2019-252 zo dňa 31. marca 2020 zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné dostatočne preskúmať\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v tom smere,\nprečo uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015, v spojení\ns potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/230/2015-91 zo dňa 16. septembra\n2015 nepovažuje pre účely konania 25C/21/2018 za prekážku res iudicata, teda prekážku už právoplatne\nrozhodnutej veci.\n4. Svoj v poradí druhý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 122 ods. 1 a ods.\n2 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyne sa\nv dôsledku dedenia stali menšinovými spoločníčkami u žalovaného. Zo vzájomnej komunikácie medzi\nstranami sporu, žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 7.9.2016, žiadosti o predloženie\nzmlúv zo dňa 7.2.2017, zo stanoviska k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo\ndňa 19.6.2017, z odpovede na stanovisko k pozvánke na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti\nzo dňa 19.6.2017, zo žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 9.9.2015, z emailovej\nkomunikácie, z emailovej komunikácie z 28. - 29.3.2018, zo žiadosti o sprístupnenie dokladov zo\ndňa 16.2.2015, zo žiadosti o sprístupnenie dokladov zo dňa 14.5.2015, z odpovede na žiadosti o\nsprístupnenie dokladov žalovanej zo dňa 3.3.2014 a 7.7.2015, ako aj z potvrdenia o podaní trestného\noznámenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že žalobkyne\nsa opakovane domáhali voči žalovanému poskytnutia informácií a dokladov o činnosti žalovaného.\nZo záznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo dňa 18.8.2015 mal súd prvej inštancie za\npreukázané, že v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/264/2014 zo dňa\n29.6.2015, ktorým Okresný súd Bratislava IV rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,\nžalovaný v priestoroch svojho právneho zástupcu žalobkyniam sprístupnil informácie o žalovanom\na nasledovné doklady: kompletnú inventarizáciu účtov od roku 2013, vrátane stavu pohľadávok a\nzáväzkov voči spoločníkom k 31.12.2013 a k 31.12.2014, hlavnú knihu spoločnosti od roku 2013,\nročný rozpis nákladov spoločnosti, vrátane nákladov na mzdy od roku 2013, Znalecký posudok k\nstavbe - Ubytovňa so súpisným číslom 636 nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XXX zapísanej na\nliste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S. U., okres Malacky, Znalecký posudok k stavbe Polyfunkčný objekt so súpisným číslom XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX zapísanej\nna liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území D., okres Bratislava II, Úverovú zmluvu s Prima\nbanka Slovensko, Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), na\nzáklade ktorej bol poskytnutý úver č. XX/XXX/XX zabezpečený záložným právom, s vkladom do\nkatastra nehnuteľností pod č. S. XXXX/XX, nájomné zmluvy od roku 2013 (podnikateľské subjekty),\nzoznam nájomných zmlúv za obdobie august 2015 (nepodnikateľské subjekty), pričom sa odvolaním\nsa na zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení žalobkyniam neboli\npredložené nájomné zmluvy s nepodnikateľskými subjektmi, bol predložený zoznam nájomných zmlúv\n\nza uvedený mesiac podľa ubytovacích objektov, obsahom ktorého sú meno a priezvisko nájomcu, výška\nnájomného a údaje o poslednej fakturácii a napokon ročné výpisy z bankových účtov od roku 2013.\nAko vyplýva z uvedeného zápisu, žalobkyne ďalej žiadali od žalovaného poskytnúť kompletný denník\núčtovných zápisov od roku 2013 jednotlivých účtov podľa dátumov, inventarizačných zápisov všetkého\nmajetku od roku 2013 a interných dokladov k zaúčtovaniu bankových výpisov od roku 2013. Podľa\nzáznamu zo sprístupnenia informácií a dokladov zo dňa 10.5.2019 žalovaný žalobkyniam v súlade\ns vydaným predbežným opatrením sprístupnil nasledovné informácie a doklady: inventarizácia účtov\n(vrátane dátumov účtovania) od roku 2015, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom\nk 31.12.2015, k 31.12.2016, k 31.12.2017 a k 31.12.2018, inventarizácia ku dňu 31. decembra\nrokov 2015-2018, hlavná kniha spoločnosti od roku 2015, ročný rozpis nákladov žalovaného, vrátane\nnákladov na mzdy od roku 2015, nájomné zmluvy od roku 2015 (podnikateľské subjekty), zoznam\nnájomných zmlúv za obdobie december 2015 a december 2016 (nepodnikateľské subjekty), pričom s\nodvolaním sa na zákon č. 18/2018 Z. z. (GDPR) neboli predložené nájomné zmluvy s nepodnikateľskými\nsubjektmi (bol predložený zoznam nájomných zmlúv za mesiac december 2015 a december 2016\npodľa ubytovacích objektov, obsahom ktorého sú výška nájomného a údaje o poslednej fakturácii),\nročné výpisy z bankových účtov od roku 2015, kniha pohľadávok a záväzkov spoločnosti od roku 2015,\nzmluva medzi žalovaným a HOMERENT s.r.o. Žalobkyne na stretnutí požiadali o predloženie kompletnej\ninventarizácie účtov od roku 2015, vrátane stavu pohľadávok a záväzkov voči spoločníkom k 31.12.2015,\nk 31.12.2016, k 31.12.2017 a k 31.12.2018, ktorých obsahom budú rozpísané podrobne jednotlivé\nzložky účtov (položkovite) v zmysle zákona o účtovníctve, celú knihu pohľadávok vrátane uhradených a\nneuhradených, zmluvu uzatvorenú medzi žalovanou a školským internátom, zmluvu uzatvorenú medzi\nžalovaným a Strednou odbornou školou automobilovou, transferovú dohodu k zmluve uzatvorenej medzi\nžalovanou a spoločnosťou HOMERENT s.r.o. a správu audítora. Z rozsudku (bývalého Okresného\nsúdu Bratislava IV - pozn. odvolacieho súdu) č. k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2019, súd prvej inštancie zistil, že uznesenie valného zhromaždenia\nžalovaného prijaté dňa 5.8.2014, na ktorom sa rozhodlo o zvýšení základného imania žalovaného\nna 10 000,- € prevzatím záväzkov na nový vklad väčšinovými spoločníčkami v žalovanej (W. M. V.\nV. W.), súd určil za neplatné. Rovnako tak súd určil za neplatné uznesenie valného zhromaždenia\nžalovanej zo dňa 5.8.2014, ktorým mala byť zmenená spoločenská zmluva žalovaného. Súd v uvedenom\nrozsudku skonštatoval, že žalovaný, jeho konateľka, ako aj väčšinoví spoločníci v žalovanom mali pri\nzvýšení základného imania postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou, k čomu zjavne na úkor\nmenšinových spoločníčok, ktoré v tomto konaní vystupujú v procesnom postavení žalobkýň, nedošlo.\nZ rovnakých dôvodov, t.j. pretože v dôsledku navrhovanej zmeny spoločenskej zmluvy malo dôjsť ku\nzúženiu a obmedzeniu práv spoločníkov, bol na rozhodnutie valného zhromaždenia v zmysle § 141 ods.\n2 Obchodného zákonníka potrebný súhlas všetkých spoločníkov, vrátane menšinových spoločníčok, t.j.\nžalobkýň v tomto konaní a pre jeho absenciu bolo príslušné rozhodnutie valného zhromaždenia určené\nza neplatné.\n5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný, napriek\ntomu, že žalobkyne sú jeho spoločníčky, hoci aj menšinové, im neposkytoval informácie o svojom\nhospodárení, ani o dôležitých okolnostiach, na ktorých poskytnutie majú žalobkyne nárok. Pokiaľ\nby nebolo vydané predbežné opatrenie v konaní vedenom (na bývalom Okresnom súde Bratislava\nIV - pozn. odvolacieho súdu) pod sp. zn. 10Cb/264/2014, žalobkyne by nedisponovali žiadnymi z\ninformácií, na ktoré majú v zmysle článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy žalovanej a § 122 ods.\n2 Obchodného zákonníka nárok, a ktorých poskytnutia sa dožadujú v tomto konaní. V súvislosti s\npredbežným opatrením nariadeným uznesením č. k. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015 súd\nprvej inštancie uviedol, že zaniklo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č. k. 10Cb/264/2014-200 zo\ndňa 9. mája 2018 (právoplatnosť dňa 19.9.2019). Napriek existencii vydaného predbežného opatrenia\npočas tohto konania práve s ohľadom na dočasný charakter predbežných opatrení vydávaných podľa\nObčianskeho súdneho poriadku tieto nie je možné považovať za prekážku právoplatne rozhodnutej\nveci vo vzťahu ku rozhodnutiam súdov vo veci samej, aj pokiaľ by mali konštatovať splnenie totožnej\npovinnosti. V prípade rozhodnutí vo veci samej totiž ich časová platnosť, na rozdiel od predbežných\nopatrení, nie je obmedzená. Súd prvej inštancie mal preto za to, že mu v tomto prípade nič nebráni,\naby rozhodol o nároku žalobkýň uplatnenom v tomto konaní, a to aj v prípade, ak by ešte vec vedená\npod sp. zn. 10Cb/264/2014 nebola právoplatne skončená a predbežné opatrenie bolo stále právoplatné\na vykonateľné. V súvislosti s pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie\nuviedol, že skorším rozsudkom vydaným v tomto konaní (č. k. 25C/21/2018-147 zo dňa 12. júna\n2019) zamietol žalobu žalobkýň v časti, ktorej obsah bol totožný s výrokom predbežného opatrenia.\n\nToto svoje rozhodnutie súd zdôvodnil tak, že žalobkyniam v tom čase nič nebránilo, aby sa domáhali\nsplnenia povinnosti žalovanej na podklade predbežného opatrenia hoci aj v exekučnom konaní. Súd\nprvej inštancie skonštatoval, že mu nie je známe, prečo sa výkonu rozhodnutia nedomáhali v exekučnom\nkonaní, hoci tak spraviť mohli a mali. Pretože splnenie povinností uložených žalovanej predbežným\nopatrením bolo v tom čase vymáhateľné, v uvedenej časti súd žalobu žalobkýň zamietol. S ohľadom na\nďalší vývoj v tomto konaní, keďže uvedené predbežné opatrenie zaniklo, je ale táto skoršia úvaha súdu\nvo vzťahu ku posúdeniu aktuálneho nároku žalobkýň v čase vydania tohto rozhodnutia bezpredmetná.\n6. Pokiaľ išlo o oprávnenie žalobkýň voči žalovanému domáhať sa poskytnutia dokladov a informácií\nv zmysle návrhu na zmenu, ktorý súd pripustil na pojednávaní dňa 11.8.2023, súd prvej inštancie\npovažoval za východiskové uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019\nzo dňa 29. mája 2019 a jeho závery považoval za aplikovateľné aj na rozhodnutie v tomto konaní.\nZákladným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontrole jej činnosti na\nvalnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách,\nako to vyplýva z § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší\norgán spoločnosti, práve tento orgán rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti a tento orgán\nmôže udeľovať pokyny konateľom, prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Žalobkyne z dôvodu,\nže im žalovaný neposkytoval informácie o svojom hospodárení a ekonomickej situácii, opodstatnene\npristúpili k realizácii svojich oprávnení uvedených v § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a žalovaného\nvyzvali na poskytnutie informácií a dokumentov. Uvedené oprávnenie žalobkýň je v cit. ust. konštituované\nako právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do\ndokladov spoločnosti. Takto vymedzené právo spoločníka tak sleduje, aby mal spoločník pri využívaní\noprávnenia podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach\nspoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom\nzámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojím vkladom), a aby tieto\ninformácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení. Ďalej je toto právo\nspoločníka späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky (spoločnosti) voči\nkonateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), resp. s jeho oprávnením uplatňovať v mene\nspoločnosti nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní s jeho splatením, prípadne\nnároky na vrátanie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Napokon, aj v zmysle\ncitovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR toto právo spoločníka, ktoré realizovali aj žalobkyne v\ntomto konaní, je späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších\núkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku\naj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z\nuvedených dôvodov prvoinštančný súd dospel k záveru, že právny základ nároku žalobkýň uplatneného\nvoči žalovanému v tomto konaní, je dôvodný. Súd prvej inštancie ale preskúmal požiadavku žalobkýň\nna poskytnutie a sprístupnenie informácií a poskytnutie dokladov aj z toho hľadiska, či táto nepresahuje\nrámec vymedzený v § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd pritom dospel vychádzajúc z cit.\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR k záveru, že z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť\nprávo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Toto právo zákon zveruje členom na to\npovolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - členom dozornej rady - ktorí sú v zmysle §\n138 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých\nzáležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov\nspoločnosti. Oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka nie je koncipované rovnako široko, ako oprávnenie členov dozornej rady, a to platí aj vtedy,\nak spoločnosť nemá zriadenú dozornú radu. Oprávnenie spoločníka je teda obmedzované v dvoch\nsmeroch. Prvým je rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých je oprávnený\nnahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti týkajúcimi sa jej\nhospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti\na v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka. Druhým je, že spoločník nesmie\nuplatňovať svoje práva spôsobom, ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo\nktorý by ukladal spoločnosti neprimerané povinnosti. Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je\nspoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť\nmu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy, prípadne ich kópie. Pokiaľ\nide o vyhotovovanie kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, spoločnosť je povinná\nspoločníkovi umožniť - ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení\nspoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. Z\ntejto povinnosti spoločnosti však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti,\n\nnech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov; takýto postup spoločníka\nby predstavoval šikanózny výkon práva. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že pokiaľ sa žalobkyne\nvoči žalovanému domáhali sprístupnenia dokumentov, ktoré sú uvedené vo výroku I. jeho rozsudku,\nich poskytnutie považoval za opodstatnené a realizované v súlade s článkom 8 ods. 1 spoločenskej\nzmluvy žalovanej a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide totiž o účtovné dokumenty a záznamy\nžalovaného [v písmenách a), b), c) e), f) výroku I. tohto rozhodnutia], z ktorých žalobkyne získajú\ninformácie o aktuálnej ekonomickej situácii a likvidite žalovaného a vďaka tomu zistia aktuálnu hodnotu\nsvojich obchodných podielov v žalovanom. Pokiaľ išlo o doklady v písmenách a), c) vo výroku I.\nrozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný tieto poskytol žalobkyniam na základe predbežného opatrenia s\nohľadom na predchádzajúce účtovné obdobia; ich poskytovanie za ďalšie účtovné obdobia žalobkyniam\nje tak rovnako opodstatnené; rovnako tak aj poskytovanie dokladov v písmenách b) e) a f) výroku I.\nnapadnutého rozsudku, ako súd prvej inštancie vysvetlil vyššie. Ďalej žalovaný má povinnosť poskytnúť\nžalobkyniam také doklady [v písmenách d), g), h), i), j) výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie], ktoré sú\nvyjadrením jeho najvýznamnejších a najdôležitejších úkonov, týkajú sa hospodárenia s významnejším\nmajetkom (dokumentácia k úveru poskytnutému bankou žalovanej na základe zriadenia záložného práva\nk nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v prospech banky a k tomu sa vzťahujúce znalecké posudky\noceňujúce uvedené nehnuteľnosti žalovanej). Súd preto aj tejto požiadavke žalobkýň vyhovel.\n7. Žalobkyne sa napokon domáhali poskytovania a sprístupňovania všetkých informácií o žalovanom, o\nčom mal súd prvej inštancie za to, že tomu nemožno vyhovieť, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú\nzamietol. Vychádzajúc aj z právnych východísk cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, právo spoločníkov\nna poskytovanie informácií a dokladov o spoločnosti je, na rozdiel od oprávnenia členov dozornej rady,\nlimitované. Súd z rovnakého dôvodu vo výroku svojho rozhodnutia skonštatoval povinnosť žalobkýň\nnahradiť žalovanej náklady, ktoré jej v súvislosti s poskytnutím dokladov a informácií vzniknú. O finančnej\nnáročnosti poskytnutia informácií a dokumentov sa na pojednávaní dňa 11.8.2023 zmienil aj žalovaný.\nAko je uvedené vyššie, žalobkyniam je žalovaný povinný vytvoriť predpoklady pre to, aby sa mali\nmožnosť s príslušnými informáciami a dokladmi oboznámiť, avšak žalobkyne toto svoje oprávnenie budú\nrealizovať takým spôsobom, aby neobmedzovali žalovanú pri výkone jej činnosti.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyne boli úspešné v\npodstatnom rozsahu, súd vyhovel ich žalobe, pokiaľ ide o poskytnutie informácií a dokladov v celom\nrozsahu. Súd žalobkyniam nevyhovel len s ohľadom na uloženie všeobecne formulovanej povinnosti\nžalovaného poskytovať im všetky informácie a doklady. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o\nzanedbateľný neúspech žalobkýň v tomto konaní. Pokiaľ by žalovaný rešpektoval oprávnenia žalobkýň\nako spoločníčok a poskytoval im informácie tak, ako mu to vyplýva z § 122 ods. 1 a 2 Obchodného\nzákonníka, žalobkyne by neboli nútené domáhať sa ochrany týchto svojich práv v súdnom konaní; súd\nprvej inštancie preto v posudzovanom prípade nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by\nžiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výroku III.\no trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že tvrdenia žalobkýň uvedené v žalobe sú nepodložené\na nepreukázané, žalobkyne ani neuviedli, v čom vidia nesúlad hospodárskej a účtovnej evidencie\nspoločnosti so zákonmi, prípadne v čom by mal spočívať rozpor medzi hospodárskou a účtovnou\nevidenciou žalovanej spoločnosti a príslušnými účtovnými a daňovými zákonmi, ani v čom by\nmalo spočívať skresľovanie údajov. Žalovaná spoločnosť žalobou požadované podklady žalobkyniam\nposkytla, čím umožnila žalobkyniam vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej\nhodnoty podielov žalobkýň v žalovanej spoločnosti. Zo strany žalobkýň dochádza k výkonu ich práv\nako spoločníčok v žalovanom šikanóznym spôsobom a z týchto dôvodov žalovaný navrhoval aby súd\nžalobu zamietol a zároveň zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania. Z ustanovenia § 122 ods.\n2 Obchodného zákonníka vyplýva pre spoločnosť iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si\nkópie jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov. Nevyplýva z neho právo\nspoločníka požadovať od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví kópie jednotlivých\ndokladov spoločnosti. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozhodnutí sp. zn. 3Obdo/21/2019, výrok I. napadnutého rozsudku je preto v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.\n\n10. Medzi sporovými stranami je nesporné, že žalobkyne boli pravidelne v riadnych termínoch pozývané\nna valné zhromaždenia žalovanej spoločnosti, na ktorých sa v rokoch 2014, 2015 a 2016 aj zúčastnili.\nZároveň je nesporné, že jedným z bodov programu na týchto valných zhromaždeniach bolo aj\nposkytovanie informácií a dokumentov vyžiadaných žalobkyňami. Napriek tomu, že žalobkyne boli\nvždy riadne a včas na valné zhromaždenia pozývané, od roku 2017 sa týchto valných zhromaždení\nnezúčastňovali. Práve účasťou a hlasovaním žalobkýň na valnom zhromaždení majú žalobkyne\nmožnosť realizovať práva, ktoré im ako spoločníčkam v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka\nprislúchajú a zároveň tak majú možnosť oboznamovať sa so všetkými podstatnými informácia a\ndokumentami týkajúcich sa žalovanej spoločnosti, vrátane tých, o sprístupnenie ktorých sa touto\npodanou žalobou domáhajú. Žalovaný mal za to, že právo spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka nemožno absolutizovať do takej miery, že by obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek\na v spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám vyhovieť. Toto právo spoločníka teda nie\nje neobmedzené, práve naopak, výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha posúdeniu\nich primeranosti. Právo spoločníka na poskytnutie informácie a sprístupnenie dokladov zahŕňa podľa\nžalovanej spoločnosti iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal\nrozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Napriek tomu, že povinnosťou poskytovať informácie\na sprístupňovať dokumenty spoločníkom je viazaná spoločnosť, tak konateľ spoločnosti ako osoba,\nktorá za ňu priamo koná, je pri poskytnutí, resp. neposkytnutí týchto informácie a dokumentov povinná\nkonať s odbornou starostlivosťou a chrániť záujmy spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Práve lojalita\na odborná starostlivosť konateľa je zárukou ochrany spoločnosti pred šikanóznym a zneužívajúcim\nvýkonom práva spoločníka na informácie. W. M. je konateľkou žalovanej spoločnosti od roku 2006,\npričom spoločnosť vykazuje sa za roky existencie podobné hospodárske výsledky, ktoré nie sú dôvodom\npre podozrenia uvedené v podanej žalobe.\n11. Žalovaný vo vzťahu k dokladom uvedených vo výroku I. napadnutého rozsudku pod písm. g),\nh), i), j), zastával názor, že povinnosť uložená žalovanej spoločnosti predložiť predmetné doklady\nžalobkyniam nemá oporu v zákone a z dôvodov uvedených v bode 14. - 15. odvolania ju možno\npovažovať za šikanóznu. Požiadavka na predloženie znaleckých posudkov k stavbám - ubytovni vo\nVeľkých Levároch okres Malacky a polyfunkčnému objektu s. č. XXXXX v k. ú, D. S. N. v zmysle\nvýroku I. písm. g), h), považoval žalovaný za šikanóznu. Nakoľko závery uvedené v predmetných\nznaleckých posudkoch sú už vzhľadom na existenciu novšieho znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa\n16.12.2021 vypracovaným za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty podielov žalobkýň v žalovanej\nspoločnosti, neaktuálne a irelevantné. Na vypracovanie nového znaleckého posudku boli znalcovi zo\nstrany žalovanej spoločnosti poskytnuté všetky potrebné podklady, vrátane kompletného účtovníctva,\nako aj poskytnutá plná súčinnosti od žalovanej spoločnosti, aj jej konateľky. Zároveň boli znalcovi\nza účelom ich ocenenia sprístupnené aj všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej spoločnosti.\nŽalobkyne disponujú novým znaleckým posudkom, ktorý obsahuje všetky relevantné informácie o\nnehnuteľnostiach a ktorý zachytáva aj ich aktuálnu hodnotu. Vo vzťahu k požiadavke predloženia\núverových zmlúv uvedených vo výroku I. písm. i) a písm. j) napadnutého rozsudku mal žalovaný za to,\nže aj táto požiadavka žalobkýň je šikanózna. Z predmetných dokumenty nie je možné vyčítať žiadne\nekonomické ukazovatele spoločnosti, jedná sa len o zmluvnú agendu, na sprístupnenie ktorej nemajú\nv zmysle judikatúry žalobkyne nárok. Údaje o výške úverových dlhov žalovanej spoločnosti žalobkyne\nvedia vyčítať aj z účtovných dokladov, ktoré im boli predložené.\n12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne, ktoré považoval napadnutý rozsudok za vecne\nsprávny a preto ho navrhli odvolaciemu súdu potvrdiť. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je\nnepochybné, že žalovaný do dnešného dňa žalobkyniam neumožnil prístup ku všetkým žiadaným\ndokladom, napriek tomu, že žalobkyne majú na ne ako spoločníčky zákonný nárok, čím neustále\ndochádza k porušovaniu ich práv. U žalobkýň pretrváva ich dôvodná pochybnosť o relevancii\nhospodárskych výsledkov spoločnosti, a tým aj pretrváva ich podozrenie o poškodení ich oprávnených\nzáujmov ako spoločníčok. Pokiaľ by nebolo vydané predbežné opatrenie v konaní vedenom pod sp. zn.\nl0Cb/264/2014, žalobkyne by nedisponovali žiadnymi z informácií, na ktoré majú v zmysle článku 8 ods.\n1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok. Takisto sa v konaní dokázalo, že\nžalovaný robí nielen tieto obštrukcie spočívajúce v ignorovaní práv žalobkýň, ale sa dokonca nezákonne\npokúsil uznesením valného zhromaždenia o zvýšenie základného imania prevzatím záväzkov na nový\nvklad väčšinovými spoločníčkami. Zmyslom takéhoto nezákonného postupu žalovaného (resp. jeho\nväčšinových spoločníčok) malo byť úmyselné zníženie obchodných podielov žalobkýň a zvýšenie\n\npodielov väčšinových spoločníčok. Žalobkyne boli donútené sa súdnou cestou brániť voči takémuto\nzneužitiu práva, a súd im dal za pravdu rozsudkom sp. zn. l0Cb/264/2014 zo dňa 9. mája 2018, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2019.\n13. Žalovaný opakovane aj vo svojom odvolaní poukazuje na to, že tvrdenia žalobkýň sú nepodložené\na nepreukázané, že žalobkyne údajne neuviedli, v čom vidia napríklad skresľovanie údajov, nesúlad\nhospodárskej a účtovnej evidencie a iné. K tomuto v prvom rade treba uviesť, že žalobkyne majú nárok\nna požadované informácie v zmysle článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, a to bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti. Všetky požadované informácie sú ohľadom\nvedenia aj ich spoločnosti, ohľadom účtovníctva aj ich spoločnosti, prípadne závažných dokumentov\ntýkajúcich sa aj ich spoločnosti. Napriek tomu bolo preukázané, že žalovaný úmyselne nepredložil\nžalobkyniam požadované dokumenty, pričom tieto dokumenty sú nevyhnutné pre uplatnenie si svojich\npráv žalobkýň, či už pri rokovaniach o možnom predaji ich obchodných podielov (tieto rokovania medzi\nnimi prebiehali), alebo pre prípadný súdny spor o zotrvanie v spoločnosti, ale sú potrebné aj pre celkovú\nznalosť spoločníčok o hospodárení v ich spoločnosti. Po tom, ako žalovaný nechcel žalobkyniam nič\npredložiť, po tom, ako sa na valnom zhromaždení prijalo nezákonné rozhodnutie o navýšení základného\nimania s úmyslom nezákonne zmenšiť obchodný podiel žalobkýň, žalobkyniam neostalo nič iné, ako\nsa brániť súdnou cestou. Jednak požadovať neplatnosť uznesení valného zhromaždenia a jednak\npožadovať sprístupnenie potrebných dokladov. Nemôže byť teda ani reč o nejakom šikanóznom výkone\npráva, práve naopak, je tu aj súdmi potvrdená nezákonnosť postupov väčšinových spoluvlastníčok,\nktoré zneužívajú svoje majoritné podiely v žalovanej spoločnosti. Žalobkyne sa od začiatku chceli iba\ndohodnúť na rozumnej dohode ohľadom predaja svojich obchodných podielov, za účelom stanovenia\nhodnoty si dokonca dali vyhotoviť aj znalecký posudok, avšak sa ukázalo, že zo strany majoritných\nspoločníčok nejde o úprimný záujem sa dohodnúť. Nakoniec odmietli dohodu s tým, že nemajú peniaze\nna kúpu podielov, len naťahovali čas. Žalovaný dobrovoľne nič nevydal, stalo sa tak až pod tlakom\npredbežného opatrenia. Ale nakoniec žalovaný vo svojej nesúčinnosti pokračoval a pokračuje aj dodnes.\nAj z podaného odvolania je zrejmé, že jej nejde o dohodu a kompromis, ale o hľadanie zámienky, ako\nnesprístupniť dôležité dokumenty, a to je viac ako podozrivé. Rozsudok súdu predsa hovorí o povinnosti\nsprístupniť a poskytnúť za náhradu požadované doklady a takto je tento rozsudok jednak vykonateľný a\njednak v súlade s judikatúrou v obdobných veciach. Namiesto toho, aby žalovaný stanovil termín, kedy\nmôžu žalobkyne prísť oboznámiť sa s požadovanými dokladmi, prípadne si ich odfotiť vo vlastnej réžii,\nnapríklad na telefón, alebo iným spôsobom, čo nemusí nikoho stáť ani cent, tak žalovaný nepochopiteľne\nhľadá všetko pre to, aby sa svojej povinnosti vyhol. Žalobkyne nepožadujú nič na úkor žalovaného,\nlen sa chcú normálnym spôsobom oboznámiť s dôležitými dokladmi, ktoré sa týkajú aj ich spoločnosti.\nŽalovaný poukazuje na to, že mu vyplýva iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si kópie dokladov\nspoločnosti za náhradu, veď áno o to práve ide, nech teda žalovaný toto umožní a vec je uzavretá.\nŽalobkyne netrvajú na tom, a ani to nevyplýva z rozsudku, že žalovaný má vyhotoviť kópie, kľudne si\nich zhotovia žalobkyne, napríklad vo svojej réžii na svoje zariadenie, alebo za náhradu na zariadení\nžalovaného, ktoré mimochodom patrí aj im ako spoločníčkam. Normálne je spoločne hľadať cestu a nie\nprekážky. Napadnutý rozsudok vo výroku I. nie je v žiadnom prípade v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR. K argumentácií žalovaného, že žalobkyne by si mali realizovať svoje\npráva vyplývajúce z článku 8 ods. 1 spoločenskej zmluvy a § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na\nvalnom zhromaždení, toto svoje tvrdenie ale nijako neodôvodňuje, z čoho by toto malo vyplývať. Je na\nrozhodnutí žalobkýň, či svoje práva využijú na valnom zhromaždení, alebo mimo neho, majú na to právo\na zákon to umožňuje. Žalovaný rád cituje právny názor, že právo spoločníka na poskytnutie informácie\na sprístupnenie dokladov zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník\nzískal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. S týmto žalobkyne v plnej miere súhlasia a presne\nlen takéto doklady a informácie žalobkyne v tomto konaní požadujú. Žalovaný ďalej udáva, že údajne\npožadované doklady boli poskytnuté znalcovi, čo však nie je pravdou. Na pojednávaní konanom dňa\n11.8.2023 na otázku súdu, že či vie žalovaný konkretizovať, ktoré doklady z tých, ktoré sú uvedené v\nžalobe (vrátane jej zmien petitu), žalovaný vydal žalobkyniam za účelom vypracovania posudku, právny\nzástupca žalovaného uviedol: „Tieto dokumenty neviem konkretizovať.“\n14. K vyjadreniu žalobkýň podal žalovaný repliku, v ktorej uviedol, že povinnosť uloženú mu I. výrokom\nnapadnutého rozsudku nie je možné z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka vyvodiť. Z\ndikcie predmetného ustanovenia vyplýva pre spoločnosť iba povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si\nkópie jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov, nemožno z neho však vyvodiť\naj právo spoločníka požadovať od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví kópie jednotlivých\n\ndokladov spoločnosti. S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3Obdo/2l/2019. Žalovaný považoval požiadavku žalobkýň sprístupniť\na predložiť doklady za šikanóznu a nevidel racionálny a ani zákonný dôvod, prečo by mali byť vyššie\nuvedené dokumenty žalobkyniam sprístupnené.\n15. Žalobkyne sa k replike žalovaného nevyjadrili.\n16. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP (t.j. v rozsahu výroku I. a III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím\nsúdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom\npre rozhodnutie v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec správne posúdil po právnej stránke.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom\nodvolacie námietky žalovaného, ktorý vo svojom odvolaní v zásade najmä zopakoval svoju argumentáciu\nz konania pred súdom prvej inštancie, nepovažoval odvolací súd za dôvodné.\n18. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov\ninformácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.\n19. V konaní nebolo sporné, že žalobkyne sú menšinovými spoločníčkami v obchodnej spoločnosti\nHOMEBYT, s.r.o., so sídlom Saratovská 26/A, Bratislava, IČO: 35 795 182, ktorá v tomto konaní\nvystupuje ako žalovaný. Z obsahu spoločenskej zmluvy súd prvej inštancie správne zistil, že podľa\njej článku 8 ods. 1 spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach\nspoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.\n20. Do citovaného ustanovenia spoločenskej zmluvy bolo prevzaté znenie § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, ktoré upravuje práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným v oblasti kontroly a\ntransparentnosti riadenia spoločnosti. Podľa tohto ustanovenia majú spoločníci právo požadovať od\nkonateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do jej dokladov. Tento inštitút zabezpečuje\nprávo spoločníkov na informácie o hospodárení, rozhodovacích procesoch a iných relevantných\naspektoch činnosti spoločnosti. Toto právo zahŕňa prístup najmä k dokumentom, ako sú účtovné\nzáznamy či zmluvy, čím sa podporuje transparentnosť a kontrola nad konaním konateľov. Význam takto\nustanovených práv spoločníkov je predovšetkým v posilnení ich postavenia ako vlastníkov spoločnosti.\nUmožňuje im aktívne dohliadať na správu spoločnosti, predchádzať potenciálnym porušeniam\npovinností zo strany konateľov a chrániť svoje záujmy. Zároveň kladie na konateľov povinnosť konať\ntransparentne a poskytovať pravdivé a úplné informácie, čím prispieva k právnej istote a dôvere vo\nvzájomných vzťahoch. Toto ustanovenie má osobitný význam pre ochranu práv spoločníkov, ktorí nie\nsú priamo zapojení do každodenného riadenia spoločnosti.\n21. Konkrétnym obsahom a najmä limitmi tohto informačného práva spoločníkov sa podrobne zaoberal\nNajvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, ktorého závery\nsú aplikovateľné aj na posudzovanú vec a z ktorého správne a v súlade s princípom právnej istoty\n(článok 2 ods. 2 CSP) vychádzal pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie. Aj na tomto mieste\npovažuje odvolací súd za vhodné citovať závery Najvyššieho súdu: „I. Právo spoločníka na informácie\na právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa\ntýkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv\nna likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp.\nna výšku jeho podielu na zisku spoločnosti. II. V spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá\nzriadenú dozornú radu, neprechádzajú pri výkone práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného\nzákonníka na spoločníka oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu\nspoločnosti podľa § 138 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo jej jednotlivým členom podľa § 138 ods.\n2 Obchodného zákonníka. III. Súčasťou práva spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov\nspoločnosti je aj jeho právo požadovať od spoločnosti, ak disponuje potrebným technickým vybavením,\n\naby mu umožnila vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov.\nSpoločník však nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených\ndokladov spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých\nnákladov.“\n22. Možno teda zhrnúť, že právo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 122 ods.\n2 Obchodného zákonníka požadovať informácie o činnosti spoločnosti a nahliadať do jej dokladov\nnie je absolútne a jeho výkon je ohraničený nevyhnutnosťou chrániť záujmy spoločnosti i tretích\nstrán. Spoločníci môžu žiadať len informácie relevantné pre fungovanie spoločnosti, pričom nemusí\nbyť vyhovené ich nadmerným, irelevantným alebo šikanóznym požiadavkám. Toto informačné právo\nbude narážať na limity aj v prípadoch ohrozenia obchodného tajomstva alebo rozporu s požiadavkami\nna ochranu osobných údajov. Predovšetkým spoločenská zmluva môže ďalej upraviť praktické\npodmienky nahliadania, napríklad určenie času a miesta, aby nebola narušená plynulá činnosť firmy.\nV posudzovanej veci však uvedené spoločenská zmluva neupravuje, preto je to konateľ, ktorý môže a\nsúčasne musí stanoviť primerané podmienky na sprístupnenie informácie a nahliadanie do dokladov.\n23. Obrana žalovaného v tomto konaní bola prevažne iba všeobecná, pričom žalovaný nebol schopný\nsformulovať dostatočne zrozumiteľné dôvody, pre ktoré by požiadavka žalobkýň na konkrétne (v I.\nvýroku napadnutého rozsudku uvedené) doklady bola excesívna, resp. v čom by presahovala limity\ntohto informačného práva žalobkýň ako spoločníčok. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací\nsúd konštatuje, že žalobkyne sa domáhali sprístupnenia dokladov, ktoré majú zásadný význam pre\nposúdenie ekonomickej situácie obchodnej spoločnosti a tým aj hodnoty obchodného podielu žalobkýň.\nNavyše znalecké posudky na nehnuteľnosti [písmená g) a h) v I. výroku napadnutého rozsudku] a\núverové zmluvy zabezpečené záložným právom na nehnuteľnostiach [písmená i) a j)] sa týkajú zo svojej\npovahy hospodársky závažných právnych úkonov obchodnej spoločnosti, resp. žalovaný sa v konaní\nnebránil tvrdením o opaku.\n24. Uplatnenie práva podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je podmienené uvedením\ndôvodu, pre ktorý spoločník požaduje sprístupnenie informácií a dokladov. Nie je vylúčené, aby konateľ\nspoločnosti v určitých citlivých prípadoch uvedenie dôvodu požadoval a na základe toho posúdil, či\nje možné žiadosti vyhovieť, avšak takto žalovaný svoju obranu neformuloval. Žalovaný mal v zásade\nza to, že žalobkyne nemajú dôvod mať pochybnosti o neskresľovaní hospodárenia spoločnosti, resp.\ndodržiavaní daňovej legislatívy, preto nemajú dôvod využívať svoje informačné oprávnenie podľa § 122\nods. 2 Obchodného zákonníka. S takouto interpretáciou nemožno súhlasiť, predmetné ustanovenie\nneobmedzuje výkon tohto práva len na prípady, kedy má spoločník dôvodné pochybnosti o legalite a\nekonomickej transparentnosti fungovania spoločnosti. Odhliadnuc od vyššie uvedeného v tomto konaní\nbolo preukázané, že orgán spoločnosti - konkrétne valné zhromaždenie, konal v rozpore so zákonom a s\nprávami žalobkýň ako menšinových spoločníčok, pri pokuse o navýšenie základného imania spoločnosti\na zmenu spoločenskej zmluvy, čo vyplýva z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k.\n10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018. Je teda nepochybné, že žalobkyne môžu mať dôvodné\npochybnosti o transparentnosti fungovania spoločnosti žalovaného vo vzťahu k nim ako menšinovým\nspoločníčkam a je na mieste ich zvýšená obozretnosť. Práve tieto skutočnosti žalobkyne v priebehu\nkonania uvádzali ako odôvodnenie svojich požiadaviek, pričom ide o dôvody v plnej miere legitímne.\n25. V súvislosti s námietkou žalovaného, že znalecké posudky požadované žalobkyňami [písmená g)\na h) v I. výroku napadnutého rozsudku] sú neaktuálne a existuje novší znalecký posudok, odvolací súd\nuvádza, že existencia novšieho znaleckého posudku nemá bez ďalšieho žiaden vplyv na trvanie záujmu\nžalobkýň na predloženie starších znaleckých posudkov. Odvolací súd len opakovane môže uviesť, že\npredmetné znalecké posudky sa týkajú nehnuteľností, o ktorých je rozumne možné predpokladať, že\nmajú podstatný vplyv na hodnotu obchodného podielu žalobkýň. Žalobkyne nie sú povinné uvádzať\ndôvod, pre ktorý požadujú sprístupnenie týchto dokladov, ale doklady týkajúce sa takto významných\nmajetkových hodnôt budú spravidla vždy pre spoločníkov z hľadiska ochrany ich záujmov významné.\nŽalovaný pritom neuviedol, z akého dôvodu by prosté predloženie dvoch vyhotovení znaleckých\nposudkov preňho predstavovalo akúkoľvek (tobôž neprimeranú) záťaž.\n26. Bez relevancie je aj obrana žalovaného, pokiaľ namietal, že žalobkyne majú možnosť realizovať\nsvoje práva vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka ako spoločníčky na valnom zhromaždení.\nZ predmetného ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by výkon daného práva\n\nspoločníkov bol možný iba na valnom zhromaždení, resp. že by si konatelia obchodnej spoločnosti\nmohli vyhradiť vyhovenie žiadosti spoločníkov sprístupnením informácií alebo dokladov iba na valnom\nzhromaždení. Výkon tohto práva je možný v zásade kedykoľvek, obmedzené je len princípom\nproporcionality, teda jeho výkonom nemožno neprimerane zaťažovať obchodnú spoločnosť. Tento\nprincíp sa však uplatňuje aj na povinného, teda obchodnú spoločnosť, ktorá nemôže neprimerane\nobmedzovať prístup k informáciám alebo dokladom napríklad len na čas konania valného zhromaždenia.\n27. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že požadované podklady žalobkyniam poskytol (bez bližšej\nšpecifikácie), čím umožnil žalobkyniam vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej\nhodnoty podielov žalobkýň v žalovanej spoločnosti, žalobkyne toto jeho tvrdenie popreli, nebolo teda\nmožné si ho osvojiť súdom ako nesporné, pričom žalovaný nepreukázal, že by aspoň niektoré v tomto\nkonaní (po zmene žaloby) požadované doklady žalobkyniam poskytol.\n28. Naostatok žalovaný v priebehu odvolacieho konania opakovane namietal, že spoločník nemá právo\npožadovať od spoločnosti vyhotovenie kópií dokladov. Vyplýva to aj z citovaného uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29. mája 2019, na ktoré v tejto súvislosti žalovaný poukazoval\na ktorého závery si osvojil aj súd prvej inštancie. Tu však treba upriamiť pozornosť žalovaného na\nskutočnosť (vyplývajúcu z výrokovej časti odvolaní napadnutého rozsudku), že súd prvej inštancie mu\npovinnosť vyhotoviť pre žalobkyne kópie požadovaných dokladov neuložil.\n29. Pre úplnosť, vzhľadom na povinnosť odvolacieho súdu prihliadať na vady, ktoré sa týkajú procesných\npodmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP) a právny názor\nvyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci o potrebe zaoberať sa\notázkou existencie prekážky res iudicata, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočne\nvysporiadal aj s touto otázkou. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre toto konanie nemôže\npredstavovať uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.\nk. 10Cb/264/2014-71 zo dňa 29. júna 2015, v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v\nBratislave č. k. 3Cob/230/2015-91 zo dňa 16. septembra 2015, už len z toho dôvodu, že zaniklo dňa\n19.9.2019 nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č. k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 9. mája 2018, do\nktorého právoplatnosti bolo jeho trvanie časovo obmedzené. Odhliadnuc od toho súd prvej inštancie\ntaktiež správne vyhodnotil, že predmetným uznesením bolo nariadené predbežné opatrenie v režime\nObčianskeho súdneho poriadku, čo je inštitút odlišný od neodkladného opatrenia podľa Civilného\nsporového poriadku, pričom podstatnou odlišnosťou je práve výlučne dočasný, provizórny charakter\npredbežného opatrenia, ktoré nemohlo na rozdiel od neodkladného opatrenia nahrádzať rozhodnutie\nvo veci samej.\n30. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.j. výrok\nI. a závislý výrok III. o trovách konania) potvrdil, pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387\nods. 1 CSP).\n31. Vo vzťahu k výroku III. o trovách konania žalovaný žiadne odvolacie dôvody nesformuloval a\nrozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti napadol len vzhľadom na skutočnosť, že ide o výrok závislý\nod odvolaním napadnutého výroku I., ktorým súd rozhodol v merite veci. Vzhľadom na absenciu iných\nodvolacích dôvodov a skutočnosť, že odvolací súd potvrdil I. výrok napadnutého rozsudku, od ktorého\nvýrok o trovách konania závisel, neboli splnené podmienky, aby sa odvolací súd ďalej výrokom III.\nrozsudku zaoberal.\n32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalobkyne, preto im vznikol voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\n\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/21/2018", "guid": "e4edd235-8ea7-4f41-b09e-89f2ccbc777f:63dcf7be-a324-466b-8cd7-f97e7330ef93", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "79cdd6a5-bd6b-4bee-a29b-5c60e639a5b4:8033420f-fc41-4e47-92b0-c7ab9451f170", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2", "spisova_znacka": "3Obdo/21/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2"}, {"guid": "f35d193d-cb9e-4396-83fe-6436215feb53:8d68a3d6-12ea-4b72-81ac-5d31aa0a8047", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/264/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/264/2014 z 2. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f35d193d-cb9e-4396-83fe-6436215feb53:8d68a3d6-12ea-4b72-81ac-5d31aa0a8047"}], "citovane_v": []}