{"guid": "f64409b1-f42b-41ed-9cbf-b2bb68b92fdb:a733ea75-ec4e-4f0a-9294-f491c5643175", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4", "spisova_znacka": "10Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/28/2025 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2025, sp. zn. 10Co/28/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4", "identifikacne_cislo": "1415201596", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "nazov": "§ 822 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-822", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-822"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/8/#paragraf-80.odsek-2", "nazov": "§ 80 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/8/#paragraf-80.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2008/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/8/#paragraf-80.odsek-4", "nazov": "§ 80 ods. 4 zákona č. 8/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/8/#paragraf-80.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2008/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-822", "/SK/ZZ/2008/8#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a733ea75-ec4e-4f0a-9294-f491c5643175", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/28/2025\n1415201596\n18. 12. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1415201596.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a\nčlenov senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Maroša Maškoviča v právnej veci žalobkyne:\nP. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so\nsídlom Plynárenská 5944/7B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: Generali Česká\npojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca\nprostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,\nso sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o.,\nso sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 08. júla 2021, č. k. 6C/78/2015-573,\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu\n11.090,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 11.090,30 eur od 16.12.2013\ndo zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nIII. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 20.000 eur s prísl. titulom nároku na poistné plnenie\nz havarijného poistenia motorového vozidla (I. výrok); žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady si vyhradil rozhodnúť samostatným\nuznesením (II. výrok).\n2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 1/ (v tom\nčase Genertel Biztosíto Zrt) poistnú zmluvu č. 20006162828 (PZP) a ďalšie pripoistenia (miniHavarijné\npoistenie Extra) so začiatkom poistenia PZP a miniHavarijého poistenia Extra dňa 9.7.2012. Dňa\nXX.XX.XXXX v čase o 14.35 hod. došlo na ceste G. v km 98 v smere do W. W. s poisteným vozidlom\nzn. Volvo EČV: T. k dopravnej nehode tak, že vodič motorového vozidla zn. Volvo začal predchádzať\nmotorové vozidlo zn. Audi A6, EČV: W., pričom vodič vozidla Volvo narazil prednou pravou časťou do\nľavej zadnej časti vozidla Audi, ktoré predchádzal. Následkom toho vodič vozidla Volvo zišiel z cesty\nvľavo mimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo na strechu, narazilo do stromov a zostalo stáť na streche.\nVodičovi motorového vozidla Volvo bola na mieste uložená bloková pokuta za priestupok podľa § 22\nods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. V správe o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, podpísanej oboma\núčastníkmi dopravnej nehody, bol priebeh dopravnej nehody opísaný tak, že: „vodič vozidla Volvo na\nceste smerom zo X. Ľ. na W. W. narazil svojou pravou prednou časťou vozidla do ľavej zadnej časti\nvozidla Audi, následkom ktorej došlo k totálnej škode na vozidle Volvo a poškodeniu ľavého zadného\nblatníka a zadného nárazníka vozidla Audi“. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zn. Volvo\n\nXC 60 vyplýva, že došlo k totálnej škode na vozidle. Hlinkové disky, motor, airbagy a prevodovka boli\noznačené ako použiteľné. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zn. Audi A6 Allroad vyplýva\npoškodenie zadného nárazníka, zadného blatníka a poškriabanie plastového lemu ľavého zadného\nblatníka. Žalovaný 1/ (Genertel) listom zo dňa 20.11.2013 oznámil spoločnosti Poistná udalosť, s.r.o., že\nukončil šetrenie škodovej udalosti, vedenej pod č. GS130000016 a GS130000016/52 bez poskytnutia\npoistného plnenia (zjavne z oboch poistení, teda tak z PZP poistenia, ako aj z havarijného poistenia,\npoznámka odvolacieho súdu), nakoľko poškodenie vozidiel z technického hľadiska nezodpovedá\ndeklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy účastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú\nprotichodné.\n3. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že organizačná zložka podniku zahraničnej osoby Genertel Biztósító\nZrt. - Genertel poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 869 511, bola do\nobchodného registra zapísaná dňa 31.08.2010. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa\n23.12.2014 medzi predávajúcim Genertel Biztosító Zrt., so sídlom Dévai utca 26-28, 1134 Budapešť,\nMaďarsko a kupujúcim Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská 3/A, 841 04 Bratislava, Slovenská\nrepublika, IČO: 35 709 332, došlo k predaju časti podniku tvoriacej organizačnú zložku poisťovne z\niného členského štátu (označením Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu).\nZmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť dňa 31.12.2014. Dňa 24.6.2016 došlo k dobrovoľnému\nvýmazu organizačnej zložky.\n4. Zo Zmluvy o prevode poistného kmeňa, uzatvorenej dňa 23.12.2014 medzi Genertel Biztosíto Zrt.\nako prevodcom a Generali Poisťovňa, a.s., ako nadobúdateľom vyplýva, že prevodca prevádza na\nnadobúdateľa poistný kmeň, vrátane všetkých práv a povinností. S účinnosťou odo dňa prevodu sa\nnadobúdateľ stáva zmluvnou stranou a poisťovateľom v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň a\nbude naďalej nezmenene vykonávať práva z poistných zmlúv na základe zmluvných základov prevodcu.\nPoistný kmeň znamená všetky poistné zmluvy existujúce a účinné ku dňu prevodu, ktoré uzatvoril\nprevodca ako poisťovateľ prostredníctvom svojej slovenskej organizačnej zložky, a zahŕňa tiež všetky\npoistné zmluvy, ktoré sú predmetom nevyriešených pohľadávok, či nerozhodnutých súdnych sporov\nalebo rozhodcovských konaní. Do poistného kmeňa patria všetky poistné zmluvy uzatvorené do dňa\nprevodu prostredníctvom organizačnej zložky, a to aj ukončené (článok 2.3). Zmluva nadobudla účinnosť\ndňa 31.12.2014 (článok 3.2). S účinnosťou odo dňa prevodu vstupuje nadobúdateľ do postavenia\nprevodcu v poistných zmluvách, ktoré tvoria poistný kmeň a preberá všetky práva a povinnosti prevodcu\na stáva sa jeho právnym nástupcom (článok 5.1). Nadobúdateľ je povinný písomne oznámiť všetkým\nznámym poistníkom z poistných zmlúv, ktoré tvoria poistný kmeň, obchodné meno a sídlo preberajúcej\npoisťovne a dátum prevodu poistného kmeňa, a to vo forme listu (článok 8.1). Táto zmluva tvorí prílohu\nZmluvy o predaji podniku.\n5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v informačnej brožúre spoločnosti Genertel Poisťovňa, a.s. k\nPZP sa definujú poistné podmienky, ktorými sa riadi poistenie a stanovujú sa práva a povinnosti jeho\núčastníkov. Poistenie zodpovednosti v zmysle článku VIII. Bod 5a) zaniká okamihom zániku motorového\nvozidla. Poistenie miniHavarijné Extra je z hľadiska podmienok poistenia rovnaké, ako miniHavarijné,\nlen s dohodnutým vyšším maximálnym poistným krytím, a to 20.000 eur, so spoluúčasťou vo výške 5%,\nminimálne však 166 eur z poistného plnenia a odlišnosťami uvedenými v poistných podmienkach Extra\n(č.l. 432). V článku 13 poistných podmienok (č.l. 433 druhá strana) sa poisťovateľ zaväzuje, že poistné\nplnenie poskytne do 15 dní po skončení šetrenia poistnej udalosti. Podľa článku 4 poistných podmienok\n(č.l. 519 druhá strana) miniHavarijné poistenie Extra zaniká spoločne s poistením zodpovednosti, ku\nktorému bolo dohodnuté, pokiaľ nie je v poistných podmienkach dohodnuté inak.\n6. Právne odkazujúc na § 18 ods. 1, § 19 ods. 2, § 100 ods. 1, § 101, § 104, § 791 ods. 1, 2, 3, 4,\n§ 808, § 822 Obč. Zák., § 1 ods. 1, § 80 ods. 2, 4 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve dospel súd\nprvej inštancie k záveru, že žaloba je voči obom žalovaným nedôvodná. Súd prvej inštancie zhrnul, že\nmedzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode - škodovej udalosti, t j.\nk stretu motorového vozidla zn. Volvo, EČV: T., patriaceho žalobkyni a vozidla zn. Audi A6 Allroad EČV:\nW., následkom čoho došlo k totálnemu zničeniu vozidla žalobkyne, čo vyplýva zo zápisu o poškodení\nvozidla k škodovej udalosti. Na predmetné vozidlo bolo uzatvorené v spoločnosti Genertel Poisťovňa,\na.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu aj „miniHavarijné poistenie Extra“ s účinnosťou\npoistenia od 9.7.2012. V dôsledku totálnej škody na poistenom vozidle Volvo došlo k zániku poistenia,\nnakoľko zanikol predmet poistenia. Šetrenie poistnej udalosti, vedenej pod číslom škodovej udalosti\nGS130000016/52 bolo ukončené a listom zo dňa 20.11.2013, doručeným spoločnosti Poistná udalosť\ns.r.o. (ako splnomocnencovi žalobkyne) dňa 4.12.2013, oznámila Genertel poisťovňa, a.s., že poistné\nplnenie neposkytne. Dňa 23.12.2014, s účinnosťou od 31.12.2014, uzatvorila spoločnosť Genertel\nBiztosító Zrt (zahraničná právnická osoba, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom\n\nsvojej organizačnej zložky - Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu)\na Generali poisťovňa, a.s. Zmluvu o prevode kmeňa a Zmluvu o predaji časti podniku, následkom\nčoho prešli všetky práva a povinnosti z uzatvorených poistných zmlúv na nadobúdateľa, ktorým bola\nspoločnosť Generali poisťovňa, a.s. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 6.2.2015 domáhala poistného\nplnenia vo výške 20.000,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 20.000 eur od\n6.12.2013 do zaplatenia, pričom žaloba smerovala proti žalovanému - Genertel Biztosító Zrt. Keďže\nvšetky záväzky z poistných zmlúv prešli s účinnosťou od 31.12.2014 na spoločnosť Generali poisťovňa,\na.s., v čase začatia konania teda žaloba smerovala proti subjektu, ktorý už nebol nositeľom povinností z\nuzatvorenej poistnej zmluvy, pretože zmluvné záväzky (aj zo skončených zmlúv) prevzala nástupnícka\nspoločnosť Generali poisťovňa, a.s. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017,\nnavrhla žalobkyňa, aby do konania vstúpila aj Generali poisťovňa, a.s. (ako žalovaná 2/), čomu súd\nprvej inštancie vyhovel. Z vykonaného dokazovania, osobitne zo Zmluvy o predaji časti podniku, ako\naj zo Zmluvy o prevode poistného kmeňa, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že do poistného\nkmeňa patria všetky poistné zmluvy uzatvorené ku dňu prevodu, a to aj tie ukončené. Z toho vyplýva,\nže žalovaná 2/ mala od účinnosti prevodu poistného kmeňa pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore,\na to aj po zániku poistného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Žalovaná 2/ však po vstupe\ndo konania vzniesla námietku premlčania. Jej vznesenie považovala žalobkyňa za rozporné s dobými\nmravmi, keďže žalovaná 2/ ju neinformovala o prevode poistného kmeňa, pričom aj v spolupráci so\nžalovanou 1/ zatajovali uvedený prevod, čím poškodili záujmy žalobkyne. Vo vzťahu k tejto námietke\nsúd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná 1/ nemala už v čase podania žaloby pasívnu vecnú\nlegitimáciu, keďže s účinnosťou od 31.12.2014 previedla všetky svoje práva a povinnosti, teda aj\nprípadné budúce záväzky voči poisteným, na nový subjekt, a to na žalovanú 2/. Z tohto dôvodu žalobu\nvoči nej zamietol. Pokiaľ išlo o žalovanú 2/, súd prvej inštancie vyhodnotil jej námietku premlčania\nako opodstatnenú. Dodal, že pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za\nrok po poistnej udalosti. Poistná udalosť nastala XX.XX.XXXX, pričom po roku začala plynúť trojročná\npremlčacia doba (od 23.12.2013 až 23.12.2016). Žalobkyňa navrhla vstup žalovanej 2/ do konania\npodaním doručeným súdu dňa 9.2.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, a preto na základe dôvodne\nvznesenej námietky premlčania žalovaný nárok aj voči žalovanej 2/ zamietol. Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s argumentáciu žalobkyne, že vznesená námietka je v rozpore s dobrými mravmi, pretože zo\nstrany žalovanej 2/ išlo o procesnú obranu, ktorú uplatnila už pri prvom vyjadrení sa k žalobe. Zohľadnil,\nže žalovaná 2/ mala právnu povinnosť oznámiť prevod poistného kmeňa všetkým známym poistníkom\nz poistných zmlúv (článok 8.1.), ale v čase prevodu poistného kmeňa mohla evidovať maximálne to, že\njej právny predchodca a žalobkyňa mali zmluvný vzťah, ktorý následkom totálnej škody a skončením\nšetrenia bol ukončený, teda v čase prevodu poistného kmeňa nemala žalovaná 2/ žiaden zmluvný\nvzťah so žalobkyňou. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod, aby žalovaná 2/ osobitne oboznamovala\nžalobkyni prevod poistného kmeňa. Naviac, tento prevod bol nielen zapísaný v obchodnom registri,\nale bol v danom čase dostatočne mediálne komunikovaný ako „odchod“ tejto zahraničnej poisťovne\nz územia SR. Preto odvolávať sa na nevedomosť nebolo možné akceptovať, pričom bolo úlohou\nžalobkyne, eventuálne jej zástupcu s náležitou opatrnosťou preveriť všetky dôležité podmienky konania\na následne viesť súdne konanie proti pasívne legitimovanému subjektu. Záverom súd prvej inštancie\nuviedol, že rozpornosť s dobrými mravmi nemôže byť postavená iba na bežných okolnostiach, ale\nmusí spĺňať kvalitatívne vyššiu požiadavku, aby takejto argumentácii mohla byť priznaná aj prípadná\nrelevancia. Časový úsek od škodovej udalosti (XX.XX.XXXX), po podanie žaloby (6.2.2015), resp. po\nnávrh na pristúpenie žalovanej 2/ (9.2.2017) dáva predpoklad, že súdne riešenie tejto záležitosti nebolo\nprioritou žalobkyne, pričom práve včasnosť riešenia sporu súdnou cestou v konečnom dôsledku prispela\nk tomu, že žalovaná 2/ pristúpila do konania až po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie teda\nnevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal námietku premlčania, a to ani s ohľadom na status žalobkyne\nako spotrebiteľky, posúdiť ako rozpornú s dobrými mravmi. Z dôvodu premlčania teda súd prvej inštancie\nzamietol žalobu aj voči žalovanej 2/. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci (nedostatok vecnej\nlegitimácie žalovanej 1/, úspešné uplatnenie námietky premlčania voči žalovanej 2/), súd prvej inštancie\nzamietol ďalšie návrhy vykonanie dokazovania (napr. znalecké dokazovanie).\n7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne\nprocesne úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške\nnáhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n8. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc\nsa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny\na vyhovenia žalobe. Dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav, v dôsledku\n\nčoho vec aj nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ podanou žalobou uplatňovala\npoistné plnenie vo výške 20.000 Eur z havarijného poistenia uzatvoreného so žalovanou 1/. Žalovaná\n1/ reagovala na žalobu podaním zo dňa 17. mája 2016, v ktorom ani náznakom nespomenula, že\nby bola subjektom bez pasívnej legitimácie. Rovnako žalobkyni neoznámila, že by došlo k prevodu\npoistného kmeňa s účinnosťou od 31.12.2014, hoci je nepochybné, že o prevode poistného kmeňa\nmusela vedieť. Následne podaním zo dňa 26.6.2017, keď už mala vedomosť, že nárok voči žalovanej\n2/ bude premlčaný, začala argumentovať nedostatkom svojej vecnej legitimácie, poukazujúc na prevod\npoistného kmeňa. Tieto tvrdenia však žalovaná 2/ nepreukázala. Čo bolo predmetom prevodu v rámci\nzmluvy o predaji časti podniku, nebolo možné zistiť ani zo zápisu z obchodného registra. Vo vzťahu k\ninformačnej povinnosti poisťovne žalobkyňa uviedla, že samotní žalovaní v rámci argumentácie uvádzali,\nže nemali voči žalobkyni informačnú povinnosť, keďže už s ňou neboli v zmluvnom vzťahu. Je teda\nna mieste otázka, ako sa mala žalobkyňa reálne dozvedieť o skutočnosti, že v jej prípade došlo k\nzmene zodpovedného subjektu. Žalobkyňa má zato, že zo strany žalovaných došlo k zneužitiu práva\na ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ani po doručení žaloby ju neinformovali o prevode\npoistného kmeňa. Žalobkyňa sa až v rámci iného súdneho konania dozvedela, že v roku 2014 mala\nžalovaná 1/ previesť poistný kmeň na žalovanú 2/. Z postupu, ako aj z obsahu vyjadrení žalovanej\n1/ je celkom zrejmé, že táto účelovo zamlčala prevod poistného kmeňa, hoci mala povinnosť o tejto\nskutočnosti žalobkyňu informovať naviac, keď táto povinnosť jej vyplývala priamo zo zmluvy o prevode\nčasti podniku a zo zmluvy o prevode poistného kmeňa. Pri štandardnom konaní žalovanej 1/, by\nokamžite už pri prvom vyjadrení namietala nedostatok svojej vecnej legitimácie a žiadala by žalobu\nzamietnuť. Žalovaná 1/ však účelovo túto skutočnosť zamlčala a navodzovala dojem, a formulovala\nsvoje vyjadrenie tak, že je pasívne legitimovaná a aktívne rieši otázky nároku na vyplatenie poistného\nplnenia. Žalovaná 2/ sa k veci vyjadrila až v roku 2019, keď vzniesla námietku premlčania. Do tohto\nmomentu žiadnym spôsobom žalobkyňu nekontaktovala, že je osobou oprávnenou riešiť záležitosti\nvyplývajúce z poistnej zmluvy. Ako je zrejmé, z príslušných ustanovení zmluvy o prevode podniku a\nbodu 8.1 a 11.1 zmluvy o prevode poistného kmeňa, nárok žalobkyne predstavoval záväzok, ktorý\nprešiel na žalovanú 2/, ktorá mala celkom jasne stanovenú povinnosť informovať o prevzatí všetkých\nzáväzkov žalovanej 1/. Žalovaná 2/ teda nepochybne tiež porušila svoju povinnosť informovať žalobkyňu\no prevzatí záväzku žalovanej 1/, čím znemožnila riadne uplatnenie jej práv. Žalobkyňa ďalej v odvolaní\nakcentovala povinnosť žalovanej 1/ informovať žalovanú 2/ o všetkých záležitostiach, ktoré sa týkajú\npoistného kmeňa po jeho prevode. Žalovaná 2/ teda musela mať vedomosť o začatí súdneho konania,\nnapriek tomu si žiadnym spôsobom neplnila svoju informačnú povinnosť voči žalobkyni, konala tak\núčelovo s cieľom poškodiť práva žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že ak by si obe žalované riadne\nplnili svoje informačné povinnosti, konkrétne že by žalovaná 1/ po obdržaní žaloby bezprostredne\ninformovala žalovanú 2/ o uplatnení nároku žalobkyne a žalovaná 2/ by mala jednoznačnú vedomosť\no uplatnenom nároku na poistné plnenie, informovala by žalobkyňu o prevode poistného kmeňa. Čo\nsa týka žalovanej 1/, táto mala vedomosť o uplatnení nároku najneskôr v máji 2016, kedy podala na\nsúd svoje prvé vyjadrenie. Podľa žalobkyne je z konania žalovaných celkom zrejmé, že zneužili svoje\nprávo a preto žalovanou 2/ vznesená námietka premlčania nemôže požívať právnu ochranu; zastieranie\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanou 1/, ako aj následné uplatnenie námietky premlčania\nžalovanou 2/ na úkor žalobkyne, ktorá sa nemala ako dozvedieť o prevode poistného kmeňa než od\nsamotných žalovaných, keďže v čase prevodu poistného kmeňa už nebola so žalovanou 1/ v zmluvnom\nvzťahu. Zohľadniac všetky známe skutočnosti, má žalobkyňa za to, že zánik nároku a zamietnutie\nžaloby na jednej strane z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a na druhej strane v dôsledku\nuplynutia premlčacej doby je neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom\nňou uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré nemala možnosť svoje právo včas uplatniť. Z tohto\ndôvodu súd prvej inštancie nemal prihliadať a akceptovať námietku premlčania. Žalované v rámci svojho\nvyjadrenia síce poukazovali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 41/2012, podľa ktorého vznesenie\nnámietky premlčania nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, avšak tento právny názor bol\nprekonaný neskoršími rozhodnutiami, konkrétne uznesením NS SR sp. zn. 7Cdo 226/2016, sp. zn. 3Cdo\n137/2017, sp.zn. 2Cdo 249/2014, sp. zn. 3Cdo 441/2013, uznesenie ÚS SR sp. zn. 2ÚS 176/2011.\nZohľadniac citovanú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít žalobkyňa zhrnula, že žalovaná 1/ v\nrámci šetrenia bez riadneho odôvodnenia, len na základe všeobecných formulácií, odmietla poskytnúť\nžalobkyni poistné plnenie bez toho, aby svoje zamietavé stanovisko riadne zdôvodnila. Žalobkyňa\ndodala, že ide o poistné plnenie vo výške 20.000 Eur, čo pre ňu predstavuje veľkú sumu peňazí, ktorú\nmala obdržať v dôsledku dopravnej nehody. Medzičasom podľa zmlúv doložených do spisu žalovanými,\ndošlo k prevodu poistného kmeňa, pričom žalované mali jednoznačne informačnú povinnosť aj vo\nvzťahu k žalobkyni, ktorú si nesplnili. Žalovaní svojimi vyjadreniami uvádzali žalobkyňu do omylu a po\n\nuplynutí premlčacej lehoty vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil\ntieto skutočnosti, čím dospel k nesprávnemu právnemu záveru a žalobu zamietol. Žalobkyňa svojím\nodvolaním napadla aj výrok o náhrade trov konania. Vo vzťahu k nemu dôvodila, že pokiaľ súd žalobu\nzamietol, mal s ohľadom na okolnosti sporu rozhodnúť podľa ustanovenia § 257 C.s.p. a nepriznať\nžalovaným náhradu trov. V danom prípade celkom jednoznačne existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, keďže žalobkyňa je spotrebiteľka, ktorá bola zo strany žalovaných účelovo zavádzaná, aby jej\nbolo zmarené uplatnenie jej legitímnych nárokov. Naviac na strane žalovaných ide o poisťovne, ktoré\nvykazujú pozitívne hospodárske výsledky, a je teda evidentné, že v ich prípade, s ohľadom na hodnotu\nsporu, by nešlo o vážny zásah do finančnej situácie, čo však neplatí v prípade žalobkyni, ktorá si naviac\nsvojou žalobou uplatňovala nárok na poistné plnenie, ktorý jej malo pokryť náklady za zničené motorové\nvozidlo. Naviac k tomuto sporu by nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalovaná 1/ svoje rozhodnutie o zamietnutí\npoistného plnenia riadne odôvodnila.\n9. Žalované v spoločnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne\nsprávny a navrhujú ho potvrdiť. Majú za to, že výpis z obchodného registra žalovanej 1/ obsahuje\ndostatočné informácie o prevode časti podniku na Základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej\ndňa 23.12.2014 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ tak, aby bolo možné pre účely súdneho konania\nidentifikovať nositeľa subjektívnej povinnosti, t.j. pasívne vecne legitimovaný subjekt. V tejto súvislosti\nžalované poukázali na ust. § 27 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého v registri zapísané údaje sú účinné\nvoči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Odmietli tvrdenia žalobkyne, že konali účelovo, aby jej\nznemožnili podať žalobu na pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalovaní v priebehu konania využívali\nprostriedky procesnej obrany tak, ako im to umožňuje právna úprava. V čase, keď sa žalobkyňa obrátila\nso žalobou na súd, nemohla úspešne žiadať splnenie povinnosti od žalovanej 1/, pretože v čase podania\nžaloby už nebola pasívne vecne legitimovaná. Záväzok zodpovedajúci žalobkyňou uplatnenému nároku\nna poistné plnenie prešiel dňa 31.12.2014 v dôsledku prevodu poistného kmeňa na žalovanú 2/, a to\naj za predpokladu, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 1/ už v čase účinnosti\nprevodu podniku a poistného kmeňa nebola účinná. Z tohto dôvodu súd nemohol žalobe voči žalovanej\n1/ vyhovieť. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 2/, žalované namietali, že\nžalovaná 2/ vzniesla námietku premlčania pri prvom úkone, a to vo svojom podaní zo dňa 16.04.2019\nadresovanom súdu po vstúpení do konania. V rámci prevodu poistného kmeňa žalovaná 2/ splnila\nvšetky povinnosti, ktoré jej vyplývali z predmetnej transakcie, pričom informovať súd ani žalobkyňu\nnebola jej právna povinnosť. V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. bola žalovaná 2/ povinná\ninformovať o zmene poistného kmeňa len osoby, ktorých poistných zmlúv sa to týkalo. Žalobkyňa v\nčase prevodu poistného kmeňa toto kritérium nespĺňala. Likvidácia poistnej udalosti žalobkyne bez\npriznania poistného plnenia bola ukončená 20.11.2013, t. j. viac ako rok pred prevodom poistného\nkmeňa. V čase prevodu poistného kmeňa žalovaná 1/ už so žalobkyňou nebola v zmluvnom vzťahu\na za žiadnych okolností nemohla predpokladať, že proti nej bude vo februári 2015 smerovať žaloba.\nZmluvné záväzky žalovanej 1/ a žalovanej 2/ sa z oboch zmlúv sa týkajú len ich zmluvných strán,\nsubjektu, ktorý nie je ich zmluvnou stranou žiadne práva neprináležia. Uvedené platí aj pre žalobkyňu\nv otázke plnenia údajných „informačných povinností“. Informačná povinnosť žalovanej 2/ je plne v\nsúlade so znením zákona č. 8/2008 Z.z. Záväzok žalovanej 1/ voči súdom, pred ktorými sú vedené\nkonania, v ktorých je žalovaná 1/ stranou sporu sa týkajú konaní, ktoré začali pred dňom prevodu.\nK premlčaniu nároku došlo v dôsledku nedôslednosti žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu), ktorá\nokolnosť nijak nesúvisí so vznesením námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ išlo o\nžalovanú 2/, tá postupovala v plnení informačných povinností spojených s prevodom poistného kmeňa\nv súlade so zákonom. Nemala právnu povinnosť informovať žalobkyňu o prevode poistného kmeňa\na preto sú bezpredmetné námietky žalobkyne, podľa ktorých mali žalovaní konať účelovo s cieľom\npoškodiť jej práva. K údajnému účelovému konaniu žalovaných v rozpore s dobrými mravmi títo uviedli,\nže žalobkyňa si svoje právo voči žalovanej 2/ neuplatnila v zákonnej premlčacej dobe, a preto nie je\ndôvod, pre ktorý by súd nemal akceptovať vznesenú námietku premlčania. V danej veci neexistuje\nžiadna objektívna prekážka, ktorú by zavinili žalované, a ktorá by zároveň objektívne bránila žalobkyni,\naby v rámci premlčacej doby uplatnila ňou tvrdený nárok voči pasívne vecne legitimovanému subjektu teda žalovanej 2/. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o trovách konania, obe žalované odmietli\naplikáciu ust. § 257 C.s.p. pre absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Rovnako ani odôvodnenie\nzamietajúceho stanoviska žalovanej 1/ ku škodovej udalosti aplikáciu tohto zákonného ustanovenia\npodľa ich názoru nezakladá, keďže ho považujú za dostatočné.\n10. Odvolací súd rozsudkom č.k. 6Co/122/2021-646 zo dňa 28.09.2023 potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej 1/ (išlo o Genertel Biztosíto Zrt ); vo výroku,\nktorým jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej\n\n1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal; vo zvyšnej časti vo vzťahu k žalovanej\n2/ (aktuálne Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332)\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie; v časti konania o žalobe žalobkyni voči žalovanej 1/ žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n11. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila s účinnosťou\nod 09.07.2012 so žalovanou 1/ (v tom čase Genertel poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného\nčlenského štátu, IČO: 36 869 511), povinné zmluvné poistenie z prevádzky motorového vozidla, ako\naj havarijné poistenie motorového vozidla zn. Volvo, EČV: W. B.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že\ndňa XX.XX.XXXX došlo na poistenom vozidle ku škodovej udalosti, ktorú žalovaná 1/ zaevidovala pod\nzn. GS1300000016/52 a tiež, že listom zo dňa 20.11.2013 žalovaná 1/ oznámila spoločnosti Poistná\nudalosť s.r.o. (zástupca žalobkyne) ukončenie likvidácie škodovej udalosti zn. GS1300000016/52 bez\nposkytnutia poistného plnenia. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 31.12.2014 nadobudla účinnosť\nZmluva o predaji časti podniku tvoriacej organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu na\nzáklade zmluvy o predaji časti podniku (Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského\nštátu, IČO: 36 869 511) uzavretej dňa 23.12.2014 medzi predávajúcim Genertel Biztosíto Zrt. a kupujúcim\nGenerali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332. Vo veci tiež bolo skutkovo zistené, že ku dňu 31.12.2014\ndošlo medzi vyššie uvedenými obchodnými spoločnosťami aj k prevodu poistného kmeňa. Pokiaľ ide o\nžalovanú 1/, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že táto nebola v čase podania žaloby\n(06.02.2015) nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, čo vyvodil zo Zmluvy o prevode\npoistného kmeňa zo dňa 23.12.2014, na základe ktorej mala žalovaná 1/ previesť na žalovanú 2/ svoj\npoistný kmeň s účinnosťou od 31.12.2014. Týmto žalovaná 2/ vstúpila do právneho postavenia žalovanej\n1/, keď prevzala všetky poistné zmluvy účinné v čase uzavretia zmluvy a rovnako aj záväzky z nich\nplynúce, pričom poistný kmeň zahŕňa aj poistné zmluvy, ktoré sú predmetom nevyriešených pohľadávok,\nči nerozhodnutých súdnych sporov. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu voči nej\nzamietol.\n12. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby voči žalovanej 1/,\nkeďže v priebehu konania na výzvu súdu prvej inštancie (v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu\nvyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí) žalovaná 1/ predložila Zmluvu o prevode poistného kmeňa, z\nktorej obsahu vyplýva, okrem všetkých existujúcich a účinných poistných zmlúv, aj prevod nevyriešených\npohľadávok z už zaniknutých poistno-právnych vzťahov na Generali Poisťovňu, a. s. (žalovanú 2/). Z\ndôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku na poistné plnenie tak\nbolo správne žalobu voči žalovanej 1/ zamietnuť.\n13. Vo vzťahu k žalovanej 2/ sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o\nkorektnosti jej postupu pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania. Poukázal pritom na obsah spisu,\nz ktorého je zrejmý zosúladený postup prepojených dcérskych spoločností (žalovanej 1/ a žalovanej\n2/), naviac zastúpených spoločným právnym zástupcom MST PARTNERS, s.r.o., keď žalovaná 1/\nnedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie nevzniesla vo svojom prvom písomnom podaní (zo dňa\n17.05.2016, doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.06.2016), teda v čase, keď nárok na poistné plnenie\nvoči žalovanej 2/ ešte nebol premlčaný (v replike žalovaná 1/ namietala nepreukázanie nároku na\npoistné plnenie zo strany žalobkyne dôvodiac, že poškodenie a škoda na vozidle žalobkyne VOLVO\nEČ: T. vznikla inak, ako stretom tohto vozidla s vozidlom Audi A6, EČ: W. alebo nárazom do vozidla\nAudi A6, EČ: W., pričom za účelom preukázania svojich tvrdení žiadala vykonať znalecké dokazovanie\nsúdom ustanoveným znalcom, čl. 27, 28). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala dňa\n09.02.2017 návrh na pristúpenie spoločnosti Generali Poisťovňa, as. IČO: 35 709 332do konania na\nstrane žalovanej dôvodiac, že z nepotvrdených informácií mala táto spoločnosť prevziať v roku 2014 celý\npoistný kmeň, o čom žalobkyňa nebola nejakým spôsobom informovaná. Námietku nedostatku vecnej\nlegitimácie žalovaná 1/ vzniesla až podaním doručeným súdu prvej inštancie 27.06.2017, v ktorom\nako reakcia na návrh na pristúpenie Generali Poisťovne, a.s. tiež oznámila skutočnosti týkajúce sa\nZmluvy o prevode poistného kmeňa uzatvorenej dňa 23.12.2014 medzi žalovanou Genertel Biztosíto\nZrt a Generali Poisťovne, a.s. Do konania pristúpivšia žalovaná Generali Poisťovňa, a.s. (uznesením\nsúdu prvej inštancie zo dňa 26.03.2019 č.k. 6C/78/2015-195) vzniesla námietku premlčania podaním\ndoručeným súdu prvej inštancie dna 17.04.2019 (č.l. 206).\n14. Odvolací súd tiež ozrejmil, že funkciou (účelom) inštitútu premlčania je motivovať osoby, aby sa\nvčas domáhali svojich práv. Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je\nteda primäť oprávnený subjekt (veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas,\nt.j. v primeraných - premlčacích dobách na súde a tak, aby donekonečna (teda neúnosne) nemohol\nodďaľovať požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje\n\nciel čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou,\nnejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči\nveriteľovi, potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený\nzo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky\nzo dňa 23.2.2006, sp. zn. 33Odo 1174/2005). V zásade platí, že dôvodne vznesenú námietku premlčania\nvoči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi\n(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.5.2005, sp. zn. 1 Cdo 148/2004,\npublikovaný v ZSP 30/2005). Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze sp. zn. I. ÚS 170/2011\nzo dňa 03.01.2012 však tiež uviedol, že v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu\npráva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade\ns hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len\nstriktne, či mechanicky, pretože takýto prístup so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky.\nPrávo v spoločnosti neexistuje preto, aby takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale\npreto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Inak povedané,\nprávo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné a spravodlivé usporiadanie\nvzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto\npožiadavke rozumného či spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súdu teda prináleží,\naby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených\nnemôže priniesť nerozumné a nespravodlivé dôsledky; v prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú\ninterpretáciu a aplikáciu odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá.\nRovnako obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky cit: „Podľa názoru\nústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo\nbyť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie\nbyť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne (Uznesenie NS SR\nsp. zn. II. ÚS 920/2016-9 zo dňa 15.12.2016). V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký\nvýkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor\ndruhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad\nísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by\nza tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto\nprimeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter\nuplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej\ndoby“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011).\nRovnako konštatoval cit.: „Uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za\nvýkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak účastník konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila,\nchce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní\nuplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 23.9.2013 sp. zn. IV. ÚS 542/2013). Zohľadniac vyššie uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych\nautorít, zastal odvolací súd názor, že v prejednávanej veci o prípad zneužitia práva vyššie popísaným\nzosúladeným konaním oboch žalovaných na úkor žalobkyne skutočne išlo, a preto za takýchto okolností\nvznesená námietka premlčania žalovanou 2/ nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd zohľadnil\naj skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa\n23.12.2016 (§ 104 Obč. Zák.), procesný návrh na vstup žalovanej 2/ do konania bol podaný dňa\n09.02.2017 (č.l. 149), teda len 1,5 mesiaca po jej uplynutí. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti\ndôvodí, že dĺžka premlčacej doby je pre žalobkyňu priaznivá, keďže začína plynúť až rok po poistnej\nudalosti, opomenul, že žalovaná 1/ šetrila škodovú udalosť takmer rok. Oznámenie o ukončení likvidácie\nžalobkyni zaslala listom zo dňa 20.11.2013. Žalobkyňa podala žalobu dňa 06.02.2015.\n15. Na základe ústavnej sťažnosti (v tom čase) žalovaného 2/ Generali Slovenská distribúcia, a.s.\nÚstavný súd SR Nálezom č.k. IV. ÚS 578/2024-49 zrušil vyššie citovaný rozsudok odvolacieho súdu v\nčasti jeho zrušujúceho (tretieho výroku) a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný\nsúd vo svojom rozhodnutí zhrnul argumentáciu sťažovateľky, ktorá v ústavnej sťažnosti namietala,\nže: 1/ krajský súd opätovne zrušil v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, čím postupoval v rozpore s § 390 CSP; 2/ právny názor krajského súdu, že\nsťažovateľka uplatnila námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi, ktorý považovala za arbitrárny\na nezodpovedajúci judikatúre najvyšších súdnych autorít. Uzavrel, že krajský súd v jeho napadnutom\nzrušujúcom výroku, ktorý nerešpektoval § 390 CSP predstavuje ústavne neakceptovateľný zásah do\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, „keďže koliduje s jeho obsahom v záruke postupu\npodľa platnej a účinnej procesnej normy“. Uložil odvolaciemu súdu, aby vo veci sám rozhodol. Pokiaľ\nišlo o druhú časť ústavnej sťažnosti, smerujúcu proti právnemu záveru odvolacieho súdu týkajúcemu sa\n\nuplatnenej námietky premlčania ako úkonu zneužitia práva, resp. úkonu odporujúcemu dobrým mravom,\nústavný súd považoval za predčasné hodnotiť jej ústavnú akceptovateľnosť, keďže proti meritórnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu bude mať sťažovateľka možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok.\n16. Keďže rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu výrokov I, II a IV nadobudol právoplatnosť, konanie\nvoči žalovanej Genertel Bizstosíto Zrt. (pôvodnej žalovanej 1/) bolo právoplatne skončené.\n17. Po vrátení spisu odvolaciemu súdu tento, viazaný právnym názorom ústavného súdu vyslovenom\nv ústavnom náleze, zároveň viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), nariadil vo\nveci odvolacie pojednávanie, na ktorom preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne\na dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné priznať z časti úspech.\n18. Odvolací súd vo veci zrealizoval tri odvolacie pojednávania, na ktorých v potrebnom rozsahu\nzopakoval a v značnom rozsahu aj sám z vlastnej iniciatívy doplnil dokazovanie (išlo o spotrebiteľský\nspor), a to oboznámením listinných dôkazov: Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa\n20.11.2013 Genertel poisťovňa a.s., Zaslanie fotodokumentácie ku škodovej udalosti zo dňa 28.01.2014,\nSpráva ORPZ Banská Bystrica o dopravnej nehode zo dňa 08.01.2013, Správa o nehode adresovaná\npoisťovni, Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, fotodokumentáciou poškodeného vozidla\nVolvo T. XXX Y. (čl. 12, 13, 34 - 144), Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistné podmienky pre produkt\nminihavarijné poistenie Extra, Oznámenie Allianz -Slovenskej poisťovne, a.s. o likvidácií poistnej udalosti\nzo dňa 10.11.2011, Expertná správa GS130000052 vo veci výpočtu škody na vozidle Volvo X. T. O.,\nEČ T. XXX Y. ku dňu 23.12.2012 vypracovaná spoločnosťou DDM - CAR, a.s., Expertízna správa Ex iD Zrt., Správa pohľadávok a súkromné detektívne služby vo veci šetrenia škodovej udalosti na vozidle\nVOLVO X. T. O. zo dňa XX.XX.XXXX.\n19. V predmetnej právnej veci ide o spotrebiteľský a zároveň poistno-právny spor (§ 52 a nasl., §\n788 a nasl OZ). Skutkovo bolo zistené, že medzi žalobkyňou (ako poistenou) a pôvodným žalovaným\n1/ Genertel Bizstosíto Zrt, konajúcim na územní Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej\nzložky Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu (ako poisťovateľom), bola\nuzatvorená poistná zmluva č. 20006162828 s účinnosťou od 09.07.2012, ktorej predmetom bolo aj\nminiHavarijné poistenie Extra motorového vozidla Q. X. XX T. O. na poistnú sumu 20.000 eur (č.l. 328\na nasl.). Z vykonaného dokazovania ďalej odvolací súd zistil, že motorové vozidlo VOLVO vstupovalo\nu žalovanej do poistenia ako ojazdené, už čiastočne poškodené zrejme skoršími škodovými/poistnými\nudalosťami. Predtým bolo predmetné motorové vozidlo havarijne poistené v Allianz Slovenskej poisťovni,\na.s., kde došlo dňa 10.11.2011 k poistnej udalosti, ktorú poisťovňa Allianz, pre účely výšky poistného\nplnenia, vyhodnotila ako totálnu škodu a pôvodnému vlastníkovi vozidla Volvo - spoločnosti ARDE, s.r.o.\nvyplatila poistné plnenie vo výške 12.020,15 eur. Dňa XX.XX.XXXX došlo k dopravnej nehode medzi\nhavarijne poisteným vozidlom VOLVO a vozidlom Audi, o čom bola spísaná Správa o dopravnej nehode\nOkresným riaditeľstvom policajného zboru Banská Bystrica č. E.-W.-E.-X-XXX/XXXX zo dňa 08.01.2013\n(č.l. 7). Z obsahu tejto správy vyplýva, že dopravnú nehodu zapríčinil vodič motorového vozidla VOLVO\nU. U., keď porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa\n§ 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. V správe tiež bolo k okolnostiam nehody konštatované,\nže „k dopravnej nehode došlo tak, že vodič motorového vozidla Volvo EČV T. U. U., bytom Č. F. XX,\nviedol uvedené vozidlo na dvojpruhovej ceste, následne začal prechádzať motorové vozidlo továrenskej\nznačky Audi A6, EČV W., ktoré viedla vodička Y. P., narazil pravou časťou vozidla EČ T. do ľavej zadnej\nčasti vozidla evidenčného čísla W., ktoré predchádzal. Následne vodič U. U. zišiel s vozidlom vľavo\nmimo vozovku, kde sa vozidlo prevrátilo cez strechu, narazilo do stromov a zostalo stáť na streche.\nPritom došlo k poškodeniu uvedených vozidiel a k poraneniu vodiča U. U., ktoré si nevyžiadalo lekárske\nošetrenie. Alkohol u vodičov zistený nebol.“\n20. Žalobkyňa škodovú udalosť nahlásila dňa 03.01.2013 zaslaním Správy o nehode poisťovateľovi\nGenertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, tam vedenú pod číslom škodovej\nudalosti GS130000016/52. Jej šetrenie bolo poisťovňou Genertel ukončené zaslaním listu zo dňa\n20.11.2013, doručeným spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. (ako splnomocnencovi žalobkyne) dňa\n4.12.2013 takým spôsobom, že poistné plnenie poskytnuté nebude. Poisťovňa dôvodila, že „poškodenie\nvozidiel z technického hľadiska nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy\núčastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú protichodné. Vzhľadom na to má poisťovňa za to,\nže nebolo preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a preto v zmysle §\n5 ods. 1 písm. h poisťovateľ Genertel.sk neuhradí za poisteného škodu, poistné plnenie v tomto prípade\nposkytnúť nemôžeme.“\n21. Z likvidačnej správy spoločnosti Allianz zo dňa 16.12.2011 vo veci poistnej udalosti č. 1141050136,\nku ktorej došlo dňa 10.11.2011 vyplýva, že poisťovňa škodu na vozidle Volvo W. likvidovala podľa\n\ndoložených dokladov formou totálnej škody v zmysle VPP a ZD tak, že poistenému ARDE, s.r.o. poskytla\npoistné plnenie vo výške 12.020,15 eur. Vychádzala pritom zo všeobecnej hodnoty vozidla vo výške\n22.780 eur, pričom použiteľné zvyšky na vozidle vyčíslila na sumu 9.679 eur. Toto vozidlo bolo následne\nprevedené na žalobkyňu, ktorá zrejme po jeho oprave, toto opäť poistila (išlo o povinné zmluvné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s havarijným pripoistením\noznačeným ako „miniHavarijné poistenie Extra (Druh poistenia: havarijné poistenie)“ na poistnú sumu\n20.000 eur u pôvodnej žalovanej Genertel s účinnosťou od 9.7.2012. Ako už bolo vyššie zmienené,\nza účinnosti tejto poistnej zmluvy došlo dňa 23.12. 2012 k žalovanou rozporovanej dopravnej nehode.\nĎalej bolo skutkovo zistené, že žalovaná, resp. jej právna predchodkyňa vypracovala vo veci poistnej\nudalosti zo dňa XX.XX.XXXX Expertíznu správu GS130000052 vo veci výpočtu škody na vozidle Q. X.\nT. O., EČ T. (spoločnosťou DDM-CAER, a.s.), ktorá vyčíslila Reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla\npred poškodením na 16.696 eur, hodnotu predajných zvyškov na 5.022 eur a výšku škody na vozidle\nurčila na sumu 11.674 eur. Ďalej podľa Expertíznej správy detektívnej kancelárie Ex-iD Zrt, so sídlom\nBudapest, vypracovanej dňa 10.04.2013 vyplýva, že jej úlohou bolo všeobecne vyšetriť škodovú udalosť\nzo dňa 23.12.2012, zaobstarať údaje, informácie a dôkazy potrebné pre posúdenie škodovej udalosti,\nvyhľadať svedkov, vypočuť zúčastnených, odhaliť prípadné protichodné tvrdenia objavujúcich sa vo\nvyjadreniach, vyhotoviť fotografie miesta nehody, ako aj motorových vozidiel zúčastnených na škodovej\nudalosti. Jej zistenia mali byť také, že F. Š. na odporučenie svojho advokáta odmietol spolupracovať\ns pracovníkmi detektívnej kancelárie, rovnako aj vodič U. U., odmietnuť poskytnúť súčinnosť malo aj\nregionálne riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici. Z dôvodu nezastavanosti územia, na ktorom došlo k\nnehode, neboli zistení ani nájdení žiadni svedkovia nehody. Zistil, že poškodený majiteľ a poškodený\nvodič bývajú relatívne blízko k nahlásenému miestu nehody, avšak poistený majiteľ a poistený vodič\nbývajú približne 100 km od miesta nehody. Tak poistený ako aj poškodený majiteľ odmietli pristaviť\nvozidlá pracovníkom detektívnej kancelárie, pri skúmaní poškodenia vozidiel, kancelária vychádzala\nlen z fotografií vyhotovených poškodeným, poisteným a znalcom škodovej udalosti. Skonštatoval,\nže poškodenie motorových vozidiel nie je v súlade s mechanizmom nehody uvedeným v oznámení.\nSpoločnosť EX-ID po realizácií zaznamenaných zistení dospela k záveru, že škodová udalosť na mieste,\nv čase a spôsobom uvedeným v oznámení o škodovej udalosti pravdepodobne nenastala. Spoločnosť\nEX-ID Zrt na základe dostupných dokumentov, informácií a získaných vyhlásení navrhuje zamietnutie\nnároku na náhradu škody.\n22. Ďalej bolo skutkovo zistené, že dňa 23.12.2014, s účinnosťou od 31.12.2014, uzatvorila spoločnosť\nGenertel Biztosító Zrt (zahraničná právnická osoba, podnikajúca na území Slovenskej republiky\nprostredníctvom svojej organizačnej zložky - Genertel poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne z iného\nčlenského štátu) a Generali poisťovňa, a.s. Zmluvu o prevode kmeňa a Zmluvu o predaji časti podniku.\nKu dňu podania žaloby žalobkyňou 06.02.2015 táto skutočnosť nebola zapísaná v obchodnom registri\nžalovanej Genertel poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, vedenom bývalým\nOkresným súdom Bratislava I, oddiel: Po, vl. č. 1878/B (výpis z OR na č.l. 6). Žalobkyni prevod\npoistného kmeňa nebol žalovanou žiadnym spôsobom oznamovaný, ako uviedol jej právny zástupca,\ndozvedel sa o tom z iného súdneho sporu vedenom so žalovanou, resp. s dcérskymi spoločnosťami, kde\nžalované zvolili obdobnú procesnú taktiku (popierať dôvodnosť nároku a následne vznesenie námietky\npremlčania). Žalobkyňa teda podala žalobu spoliehajúc sa na správnosť údajov o svojom poisťovateľovi\nzapísaných v obchodnom registri.\n23. Zohľadniac osobitosti tejto situácie odvolací súd zotrval na svojom už prv vyslovenom právnom\nnázore, že žalovaným vznesená námietka premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na poistné\nplnenie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Pokiaľ ide o dôvody tohto záveru, odvolací súd odkazuje\nna odsek 13/ a 15/ svojho rozhodnutia. Má za to, že v konaní obomi žalovanými zvolený a zosúladený\npostup, bol s úmyslom poškodiť žalobkyňu uplatnením námietky premlčania. Preto tu odvolací súd\nvzhliadol špecifické okolnosti, za existencie ktorých výkon práva namietať premlčanie uplatneného\nnároku je možné posudzovať ako neprimerane tvrdé a extrémne formalistické. Najvyšší súd SR, riešil\notázku súladu námietky premlčania s dobrými mravmi vo viacerých dovolacích konaniach. Vo veci\nsp. zn. 5Cdo 269/2009 najvyšší súd vyslovil, že znaky konania vykazujúceho priamy úmysel poškodiť\ndruhého účastníka je potrebné vyvodzovať z takých okolností, za ktorých bola námietka premlčania\nuplatnená tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, za ktorých je vznik uplatňovaného nároku\nodvodzovaný; inými slovami, rozhodujúce pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti,\nktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko\nvýnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie\npráva uplatniť námietku premlčania. Vo veci sp. zn. 7Cdo 226/2016 najvyšší súd k možnému rozporu\nuplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi poukázal na viaceré súdne rozhodnutia, na základe\n\nktorých uviedol, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným\nmohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, o takýto výkon práva môže ísť\niba výnimočne, pričom v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva, ktorý je výrazom\nzneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania\nmôže o takýto prípad ísť len výnimočne ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby\nnezavinil a pri posudzovaní primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu\na vziať do úvahy najmä charakter uplatneného nároku, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo\nuplatnené pred uplynutím premlčacej doby. Vo veci sp. zn. 7Cdo 507/2014 najvyšší súd nad rámec\nvyššie uvedeného vyslovil názor, že aplikácia inštitútu dobrých mravov vo vzťahu k vznesenej námietke\npremlčania by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia\npremlčacích dôb. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore\ns dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade\ns § 3 ods. 1 OZ postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou\nvigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti\nnielen pri vzniku právneho vzťahu ale aj pri uplatňovaní a výkone svojich práv a povinností z neho\nvyplývajúcich. Vo veci sp. zn. 3Cdo 137/2017 najvyšší súd zadefinoval dobré mravy ako súhrn\nspoločenských, kultúrnych a a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť,\nvystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú\npovahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva nielen v tom, že výkon práv sa\nprieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich\nkonania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania\nv rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale\nrealizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce\nide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu\nv skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby\nvedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu.\nTaký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým,\nlebo jeho účelom nie je vykonať svoje právo, ale poškodiť právo niekoho iného. Vznesenie námietky\npremlčania v zásade neodporuje dobrým mravom, v niektorých individuálnych prípadoch však nie je\nvylúčená možnosť existencie takej situácie, v ktorej uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva\nna úkor druhého účastníka daného právneho vzťahu, ktorý uplynutie premlčacej doby nezavinil a zánik\njeho nároku by v takom prípade znamenal pritvrdý postih v porovnaní s rozsahom ním uplatňovaného\npráva (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 191/2019).\n24. Predmetnú námietku premlčania vznesenú žalovanou tak odvolací súd posúdil v kontexte celkových,\nvyššie popísaných okolností prípadu, kedy je nepochybne možné vysloviť právny záver o jej rozpore s\ndobrými mravmi v zmysle § 3 OZ.\n25. Pokiaľ ide o samotnú dôvodnosť uplatneného nároku čo do jeho výšky, odvolací súd vyhodnotil\nvšetky ním vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Vychádzal\nz platne uzatvorenej poistnej zmluvy a z toho, že žalobkyňa škodovú udalosť - teda dopravnú nehodu zo\ndňa 23.12.2012, ako aj okolnosti a príčinu jej vzniku preukázala Správou ORPZ Banská Bystrica č. E. - W.\n- E.-X-XXX/XXXX. Pokiaľ žalovaná spochybňovala stav motorového vozidla Volvo pri vstupe do poistenia\nk 9.7.2012 tu treba uviesť, že treba vychádzať z predpokladu, že ako odborne spôsobilá osoba (toto\nplatí aj na jej právneho predchodcu Genertel) vozidlo pred vstupom do poistenia obhliadla a následne\nprijala návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy. Preto jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania\nv tomto smere vznesený na poslednom odvolacom pojednávaní (jeho úlohou malo byť zistiť hodnotu\nvozidla pri vstupe do poistenia) odvolací súd, aj s ohľadom na výrazný časový odstup, vyhodnotil ako\nprocesne neefektívny. Pokiaľ išlo o výšku poistného plnenia, odvolací súd vychádzal z expertíznej správy\nGS 130000052 vypracovanej DDM-CAR, a.s., v ktorej táto spoločnosť vyčíslila výšku škody na vozidle\nVolvo na sumu 11.674 eur. Zohľadniac zmluvne dojednanú spoluúčasť poisteného na poistnej udalosti\nvo OPP pre miniHavarijné poistenie Extra Genertel.sk vo výške 5% (čl. 12 OPP), potom výška poistného\nplnenia činí 11.090,30 eur. Právne odkazujúc na ust. § 797 ods. 1, 2 OZ, § 806 OZ v spojení s čl. 9, 10\na 11 Poistných podmienok pre produkt mini Havarijné poistenie Extra odvolací súd považoval uplatnený\nnárok v časti za opodstatnený.\n26. Odvolací súd dodáva, že nemohol brať zreteľ na žalovanou predloženú správu tzv. „detektívnej\nkancelárie“ EX-iD Zrt, Správa pohľadávok a súkromné detektívne služby, pretože táto nemá žiadnu\nrelevantnú vypovedaciu hodnotu a jej závery (bez tohto aby k tomu mala relevantné a hodnoverné\npodklady) sú v rozpore so závermi policajnej správy ORPZ Banská Bystrica o dopravnej nehode.\nSamotná okolnosť, že pracovníkom tejto spoločnosti žalobkyňa ani priami účastníci dopravnej nehody\n\nneposkytli súčinnosť, žalobkyňu pri uplatnení nároku na poistné plnenie nediskvalifikuje. Žalobkyňa\ntotiž vo vzťahu k tejto spoločnosti nemala žiadne právne povinnosti. Rovnako nemohol vziať do úvahy\nani tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej prednesené na odvolacom pojednávaní, že predmetná\nškodová udalosť vykazovala znaky poistného podvodu (vr. podozrenia z pretočenia tachometra).\nŽalovaná totiž podnet na trestné stíhanie vo veci poistného podvodu nepodala, škodu zamietla len so\nstručným a všeobecným zdôvodnením, že “poškodenie vozidiel z technického hľadiska nezodpovedá\ndeklarovanému priebehu dopravnej nehody, popisy účastníkov a výsledky šetrenia škodovej udalosti sú\nprotichodné“.\n27. Odvolací súd, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, zmenil podľa § 388 C.s.p. rozsudok\nsúdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 11.090, 30 eur spolu so zákonným\núrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 16.12.2013 (§ 517 ods. 1, OZ a § 3 NV č. 87/1995 Zb. v\nznení účinnom ku dňu omeškania žalovanej 16.12.2013). Pokiaľ išlo o samotné omeškanie žalovanej,\nodvolací súd vychádzal z dátumu doručenia Oznámenia genertel.sk o ukončení likvidácie škodovej\nudalosti zo dňa 20.11.2013. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu táto listina mu bola doručená\ndňa 01.12.2013, s pripočítaním zákonnej 15 dňovej lehoty na plnenie podľa § 797 ods. 3 OZ tak došlo\nk omeškaniu žalovanej počnúc dňom 16.12.2013. Ku dňu omeškania žalovanej úroková sadzba ECB\nbola vo výške 0,75%.\n28. Vo zvyšnej zamietajúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\n29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.\nNakoľko každá zo strán sporu mala v konaní úspech len v rozsahu polovice, odvolací súd žiadnej z nich\nnárok na náhradu trov konania (prvoinštančných a odvolacích) nepriznal.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred\nsúdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie\nsa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,\nktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej\n\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)\ndovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto\nvada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/78/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a12864b7-5790-4aef-8086-9eb0d51e19e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.578.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2024 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.578.2024.1"}, {"guid": "ussr:4256d2c7-33d2-45a1-adf1-ce55434b494a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 920/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 920/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.920.2016.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:703c288a-f079-4ca3-985b-20575d7353ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:703c288a-f079-4ca3-985b-20575d7353ac"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "3d3fe184-7e18-4428-880b-1a4daf58c7e8:e928c66e-761e-4173-aba6-cc1106f484bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2", "spisova_znacka": "3Cdo/137/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2"}, {"guid": "1579cf76-a8db-45eb-a945-9434f37a1cc9:14061c3b-4599-4cca-94ca-939fe967d961", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/122/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/122/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1579cf76-a8db-45eb-a945-9434f37a1cc9:14061c3b-4599-4cca-94ca-939fe967d961"}], "citovane_v": []}