{"guid": "fbeacc7d-0725-437c-969d-a6c02a54c509:c17b53c0-821c-4432-8e01-3ea63aaf9d77", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2", "spisova_znacka": "16CoCsp/3/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/3/2024 z 31. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 16CoCsp/3/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2", "identifikacne_cislo": "1323200728", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 62/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 62/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2020/62#paragraf-1", "/SK/ZZ/2020/62#paragraf-8", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c17b53c0-821c-4432-8e01-3ea63aaf9d77", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/3/2024\n1323200728\n31. 03. 2025\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1323200728.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nPrievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,\nBratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. C., R.. XX.X.XXXX, H. XXXX, H., o zaplatenie\n632,51 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB3-66Csp/10/2023-57, zo dňa 25.9.2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania\nnepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 13.2.2023 sa žalobca domáhal\nzaplatenia sumy 632,51 eura s úrokom z omeškania, titulom nevrátených finančných prostriedkov\nposkytnutých žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022, uzatvorenej\nmedzi postupcom Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 (ďalej len „banka“) a žalobcom ako postupníkom,\nbola pohľadávka banky voči žalovanému postúpená na žalobcu. Žalovaný bol v čase postúpenia\npohľadávky napriek písomnej výzve banky v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Banka uzatvorila\nso žalovaným dňa 17.5.2011 zmluvu č. 00-0001789105, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné\npodmienky v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom\npodmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky\npri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných\nobchodných podmienkach. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné\nnáležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch, zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii a zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Dôvodil, že žalovaný\nnapriek opakovaným výzvam banky neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť\npodľa zmluvy, a tak banka podaním zo dňa 10.2.2020 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala\nžalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo\nvýške 632,51 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v rámci ktorej banka deklaruje,\nže výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú\nsumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Doplnil, že žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu podania\nžalobného návrhu nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma 632,51 eura pozostáva z neuhradenej istiny\nvo výške 558,08 eura, z riadneho úroku vo výške 21,15 eura, z úroku z omeškania vo výške 18,28 eura\na z poplatkov vo výške 35 eur. Zároveň si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2\n\nObčianskeho zákonníka počnúc dňom 26.10.2022, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia\npohľadávky.\n3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo\nvzťahu k skutkovému stavu zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 17.5.2011\nmedzi bankou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo\nvýške 5.000 eur, ktorý mal byť žalovaným splatený v 72 mesačných splátkach po 106,02 eura, s výškou\núrokovej sadzby 14,9 %, s výškou RPMN 17,97 %, s výškou priemernej RPMN 17,62 %, s konečnou\nsplatnosťou úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, s termínom splátky 20.\ndňa príslušného mesiaca, s poplatkom za spracovanie žiadosti o úver vo výške 2 % z výšky úveru a\ns celkovou čiastkou, ktorú musel dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť v sume 7.877,44 eura. V zmysle\nčlánku VI. bodu 1. písm. b) zmluvy má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak existuje\nnedoplatok jednej splátky úveru trvajúci viac ako 3 mesiace alebo dvoch splátok úveru. Na základe\ndodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8.2.2013 uzavretému medzi bankou ako veriteľom\na žalovaným ako dlžníkom, bol pôvodný úver navýšený o sumu 1.600 eur tak, že žalovanému bol\nposkytnutý bezúčelový úver vo výške 6.600 eur, ktorý mal byť splatený v 106 mesačných splátkach,\ns výškou RPMN 17,66 %, s výškou priemernej RPMN 19,37 %, s konečnou splatnosťou úveru do 9\nrokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, s termínom splátky 20. dňa príslušného mesiaca,\ns poplatkom za spracovanie žiadosti o úver vo výške 2 % z výšky úveru a s celkovou čiastkou, ktorú\nmusel dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť v sume 11.677,12 eura.\n4. Z histórie transakcií na úverovom účte žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný čerpal predmetný úver\nv sume 5.000 eur dňa 17.5.2011 a v sume 1.600 eur dňa 8.2.2013. Do zosplatnenia úveru žalovaný\nuhradil celkom na splátky úveru sumu 10.609,93 eura, ktorá predstavuje 100 v celosti uhradených\nmesačných splátok po 106,02 eura. Listom zo dňa 13.1.2020, s poukazom na omeškanie žalovaného\nso splácaním úveru, banka vyzvala žalovaného, aby dlžnú sumu v omeškaní uhradil a upozornila ho, že\nak pohľadávku v omeškaní neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Listom zo dňa\n10.2.2020 banka oznámila žalovanému, že keďže napriek písomným výzvam neeviduje úhradu splatnej\npohľadávky, vyhlasuje splatnosť úveru.\n5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 25.10.2022 medzi bankou ako postupcom a\nžalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka banky voči žalovanému postúpená na žalobcu. Postúpenie\npohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 2.11.2022, zaslaným na adresu žalovaného\nuvedenú v zmluve. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že dlžná suma ku dňu\n25.10.2022 pozostávala z dlžnej istiny 558,08 eura, z riadneho úroku vo výške 21,15 eura, z úroku z\nomeškania vo výške 18,28 eura a z poplatkov vo výške 35 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu\ndlžnej sumy aj listom zo dňa 15.12.2022; žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a dlžnú sumu doposiaľ\nneuhradil.\n6. Súd prvej inštancie primárne uviedol, že zmluva o úvere (ako tzv. absolútny obchod) je upravená v\n§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak svojim charakterom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju\nuzatvorili na strane jednej veriteľ ako dodávateľ a na strane druhej žalovaný ako spotrebiteľ. Na základe\nuvedeného dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v\nznení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.\n7. Zo zisteného skutkového stavu považoval za nesporné a preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel\ns bankou ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dodatkom, na základe ktorej veriteľ (právny\npredchodca žalobcu) poskytol žalovanému finančné prostriedky v dohodnutej výške 6.600 eur, ktoré sa\nžalovaný zaviazal aj s úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný úver riadne a včas\nnesplácal, preto veriteľ po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za október 2019\n(t. j. po troch mesiacoch od 20.10.2019) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej splátky (t. j.\ndo 20.2.2020), za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej\npohľadávky listom zo dňa 13.1.2020, vyhlásil ku dňu 10.2.2020 mimoriadnu (okamžitú) splatnosť celého\núveru, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 10.2.2020. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že boli\nsplnené podmienky na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a článku\nVI. bodu 1 zmluvy o úvere. Realizáciou tohto právneho úkonu bankou žalovaný stratil výhodu splácať\núver v mesačných splátkach a banke vzniklo právo žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky\n\nnaraz, ktorá po odčítaní žalovaným vykonaných úhrad predstavovala žalobcom uplatnenú sumu 632,51\neura.\n8. Doplnil, že v konaní bolo ďalej preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej\nmedzi bankou ako veriteľom a žalobcom, bola žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanému ku dňu\n25.10.2022 postúpená žalobcovi, a to za splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.,\nkeďže žalovaný aj napriek písomnej výzve veriteľa (banky) bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní\nv omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku a súčet všetkých omeškaní žalovaného\ns plnením dlhu presiahol jeden rok. Zdôraznil, že žalobcovi ako postupníkovi teda predmetná pohľadávka\naktuálne patrí, čo znamená, že mu ako nositeľovi hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna\nvecná legitimácia.\n9. Ďalej uviedol, že z úradnej povinnosti bol povinný skúmať premlčanie nároku žalobcu vyplývajúceho\nzo spotrebiteľskej zmluvy v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018), keďže\nžaloba bola podaná dňa 13.2.2023, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Ozrejmil,\nže novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 343/2018 Z. z., bolo do jeho obsahu s\núčinnosťou od 5.12.2018 zavedené ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, na základe ktorého\nsa súdu ukladá obligatórna povinnosť prihliadnuť na premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy a\npremlčané právo nepriznať. Povinnosť dlžníka zaplatiť jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru sa\nstáva splatnou v deň ich dohodnutej splatnosti, t. j. v danom prípade vždy k 15. dňu (k 20. dňu pozn. odvolacieho súdu) toho-ktorého mesiaca. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi celú pohľadávku,\nzosplatnenú pre porušenie jeho povinnosti splácať mesačné splátky úveru riadne a včas, sa stáva\nsplatnou odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 Občianskeho zákonníka).\n10. K riešeniu právnej otázky, kedy nastáva splatnosť celého dlhu zosplatneného pre nezaplatenie\nniektorej splátky v spotrebiteľských veciach a od ktorého momentu začína plynúť premlčacia lehota,\ndal súd prvej inštancie do pozornosti, že recentná rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít\nzaujala právny záver, v zmysle ktorého sa ustanovenia o premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie\ncelej pohľadávky pri strate výhody splátok majú aplikovať teleologicky, so zreteľom na doktrínu\ntzv. racionálneho zákonodarcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021). Dodal, že\nObčiansky zákonník umožňuje dohodnúť plnenie dlhu aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže\nod dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa\ndohody zmluvných strán. Každá zo splátok totižto predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú\nsplátku plynie samostatne trojročná premlčacia lehota podľa § 103 prvej vety Občianskeho zákonníka.\nUstanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa\nnesplní niektorá splátka, stane sa splatným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade\nmôže žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu naraz, pričom podľa § 103 druhej vety Občianskeho\nzákonníka trojročná premlčacia lehota, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť „už“ odo dňa\nsplatnosti nesplnenej splátky (a nie od okamihu uplatnenia práva straty výhody splátok, čiže odo dňa\nvyhlásenia okamžitej splatnosti celého dlhu veriteľom). To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje\nprávo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok, najneskôr do splatnosti\nnajbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa tak nestalo, znamená to, že veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka\nzaplatenie celého dlhu. Premlčacia lehota celého dlhu tak prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia\nlehota pre jednotlivé splátky, a to odo dňa ich splatnosti. Premlčacia lehota pre celú pohľadávku však\nzačne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne splatnosti ani ďalšiu splátku.\n11. Doplnil, že v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo\nspotrebiteľských zmlúv v splátkach, a to tak, že dodávateľ môže právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho\nzákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo\ndohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením\nsplátky (teda - na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy - nie okamžite po omeškaní so zaplatením\nsplátky), pričom toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote\nnie kratšej ako 15 dní. Argumentoval, že súčasná rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít však\nzastáva názor, že pri aplikácii § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t. j. práva veriteľa žiadať dlžníka o\nzaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) v spotrebiteľských vzťahoch je vylúčené\nuplatnenie pravidla podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by uplatnenie daného\npravidla pri vyhlásení okamžitej splatnosti celého spotrebiteľského úveru nebolo vylúčené, došlo by tak\nk absurdnému záveru, kedy by veriteľovi začala plynúť premlčacia lehota v čase, keď ešte nemôže\nsvoje právo uplatniť žalobou na súde, t. j. pred samotnou actio nata, teda ešte pred okamihom, kedy sa\n\nprávo mohlo vykonať po prvý raz. Poukázal tiež na to, že všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti\nplynutia premlčacej lehoty pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch\nplatila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 druhej vety\nObčianskeho zákonníka ku dňu splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celým dlh.\n12. So zreteľom na uvedenú interpretáciu najvyšších súdnych autorít dôvodil, že pri premlčaní práva\ndodávateľa (veriteľa) na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho\nzákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej lehoty bude spravovať § 101 Občianskeho zákonníka, a\nteda premlčacia lehota začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nsplnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, pretože práve vtedy mohol dodávateľ\n(veriteľ) vykonať toto svoje právo po prvý raz (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021).\nV nadväznosti na uvedené uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ (právny\npredchodca žalobcu) vyhlásil celý dlh zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pre porušenie\nžalovaného splácať mesačné splátky úveru riadne a včas, za okamžite (predčasne) splatný právnym\núkonom zo dňa 10.2.2020, a to pre nesplnenie splátky za mesiac október 2019. Splatnosť celého\ndlhu teda v danom prípade nastala prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nsplnením splátky za mesiac október 2018 (2019 - pozn. odvolacieho súdu), pre nesplnenie ktorej veriteľ\nrealizoval svoje právo v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí\ntroch mesiacov od 21.10.2019, čiže 21.1.2020, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. Pokiaľ si\nale žalobca právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnil\nna základe žaloby podanej súdu až 13.2.2023, súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo uplatnené po\nmárnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (t. j. po 21.1.2023),\na preto ho ako premlčané nie je možné priznať.\n13. Napokon sa súd prvej inštancie zaoberal aj aplikáciou § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.\nz. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby\nCOVID-19 a v justícii, v zmysle ktorých lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva, v období od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021, t. j. celkom 76 dní,\nneplynú. Dal do pozornosti, že z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplynulo, že účelom zákona bolo\nzabrániť uplynutiu lehôt práve v období zhoršenej pandemickej situácie, teda aby nebolo nevyhnutne\npotrebné vykonávať úkony pre uplatňovanie práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase, kedy bol na\núzemí Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav a prísny zákaz vychádzania a cestovania medzi\nokresmi. Účelom tohto zákona ale nebolo všeobecné spočívanie všetkých premlčacích a prekluzívnych\nlehôt, ktoré plynuli v období 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021 a neplynutie týchto\nlehôt nemalo mať za následok pripočítanie počtu dní ich neplynutia k premlčacej či prekluzívnej lehote.\n14. Na podporu uvedenej argumentácie odkázal na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v\nrozsudku sp. zn. 3Cob/22/2022, zo dňa 28.9.2022, v zmysle ktorých: „Napriek uvedenému odvolací\nsúd udáva, že s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie sa stotožňuje, keď aj v zmysle\ndôvodovej správy správu k zákonu č. 62/2020 Z. z. opatrenia prijaté týmto zákonom mali za cieľ dočasne\nzabezpečiť to, že v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021\ndo 28. februára 2021 premlčacie lehoty nebudú plynúť a prijaté opatrenia mali prispieť k tomu, aby\nobčania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v\nsúkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie z obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania.\nZákonodarca teda nemienil a ani neupravil spočívanie všetkých premlčacích lehôt v čase od 27. marca\n2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021, ale zákonodarca\nmienil a aj upravil len neplynutie tých premlčacích lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu práva\nv čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára\n2021, t. j. tých premlčacích lehôt, ktorých koniec by uplynul v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020\na následne v čase od 19. januára 2021 do 28. februára 2021. Nešlo preto o zákonné neplynutie všetkých\npremlčacích lehôt tak, ako to mienil žalobca, ale zákon č. 62/2020 Z. z. sa pri posudzovaní otázky\npremlčania aplikuje len v prípadoch, kedy premlčacie lehoty mali uplynúť, t. j. ich koniec mal pripadnúť\nna obdobie v čase od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 a následne v čase od 19. januára 2021 do 28.\nfebruára 2021. Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, prezentovaný\nv odvolaní, že v zákonom vymedzenom časovom období (od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020) zo\nzákona spočívali všetky premlčacie doby, ktoré boli počas trvania platnosti a účinnosti zákona v behu, ale\nuvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie doby, ktoré by vo vymedzenom období\n\nuplynuli. Neplynutie lehoty nemá za následok pripočítanie počtu dní jej neplynutia k premlčacej lehote,\nale účelom zákona bolo, aby bola obmedzená mobilita obyvateľstva v čase pandémie a po skončení\ntakto vymedzeného obdobia bolo možné úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv uskutočniť.“ Súd\nprvej inštancie bol názoru, že predmetné závery Krajského súdu v Bratislave sú plne aplikovateľné na\nrozhodovaný prípad, a preto z týchto záverov aj vychádzal.\n15. Zdôraznil, že z uvedeného vyplynulo, že ak koniec (t. j. posledný deň) zákonnej všeobecnej trojročnej\npremlčacej lehoty na uplatnenie práva dodávateľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov zo\nspotrebiteľskej zmluvy pripadol na deň 21.1.2023,\nt. j. takmer dva roky po uplynutí v podaní druhého ochranného obdobia (t. j. po 28.2.2021) a zrušení\nvšetkých zákazov a obmedzení slobody pohybu vyplývajúcich z vyhláseného núdzového stavu, niet\nžiadneho rozumného dôvodu túto premlčaciu lehotu predĺžiť pripočítaním o spomenutých 76 dní jej\nneplynutia v rozhodnom období (t. j. od 27.3.2020 do 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021). Dôvodil,\nže v tomto prípade je jazykový výklad § 1 písm. a) a § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. širší,\nnež si to vyžaduje jeho teleologické pozadie, a preto je potrebné aj so zreteľom na doktrínu tzv.\nracionálneho zákonodarcu, ktorá je jedným zo základných interpretačných východísk, uprednostniť\nteleologický (účelový) výklad týchto ustanovení pred ich jazykovým výkladom. Bol názoru, že žalobcovi\nnič nebránilo, aby žalobu podal na súde v zákonnej premlčacej lehote, pričom pokiaľ bol žalobca\nprávne zastúpený zástupcom z radov advokátov, ktorým zákon ukladá povinnosť uskutočňovať všetky\npodania súdu elektronickými prostriedkami, nič nebránilo advokátovi žalobcu žalobu podať na súde\ntýmto spôsobom (prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy) aj v čase uvedeného ochranného\nobdobia.\n16. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,\nods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 , § 2 písm.\na), písm. b) a písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a\n§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa\n§ 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C. s. p. a uviedol, že žalovaný mal v konaní plný procesný úspech,\npreto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade\nso zásadou procesnej ekonómie v zmysle\nČl. 17 Základných princípov C. s. p. však náhradu trov konania žalovanému nepriznal\n(R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplynulo, že mu v konaní žiadne trovy súdneho konania ani\nprávneho zastúpenia nevznikli.\n17. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe\nvyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových\ntvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393\nods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n18. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nárok\nžalobcu je premlčaný. Bol názoru, že výklad zákona č. 62/2020 Z. z. súdom prvej inštancie je „contra\nlegem“, nakoľko v ňom potiera úmysel zákonodarcu pri uplatňovaní a bránení práv v súkromnoprávnych\nvzťahoch a z dôvodovej správy explicitne nevyplýva, že by sa spočívanie premlčacích a prekluzívnych\nlehôt nemalo týkať prípadov pri uplatnení alebo bránení práv, napr. podaním žaloby aj pro futuro po\nskončení pandemickej situácie a mimoriadnych opatrení. Argumentoval, že uplatnený nárok nemožno\npovažovať za premlčaný, pretože dňa 25.3.2020 bol s účinnosťou od 27.3.2020 prijatý zákon o\nmimoriadnych opatreniach, v zmysle ktorého lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie\nalebo bránenie práva v období od účinnosti tohto zákona do 30.4.2020 neplynú. Poukázal na znenie §\n1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. a § 8 zákona č. 62/2020 v znení novely č. 9/2021 Z. z. a zdôraznil,\nže v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. premlčacia doba neplynula v období od (i)\n27.3.2020 do 30.4.2020, t. j. spolu 35 dní a od (ii) 19.1.2021 do 28.2.2021, t. j. spolu 41 dní. Z uvedeného\ndôvodu sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zákonodarca mienil a upravil v\nzákone č. 62/2020 Z. z. len neplynutie tých lehôt, ktorých koniec by uplynul v uvedenom čase, preto\nnešlo o posun premlčacej doby o 76 kalendárnych dní.\n\n19. Dodal, že prijatím výkladu zákona č. 62/2020 Z. z. v zmysle záverov súdu prvej inštancie, ochrana\npred plynutím premlčacích lehôt by sa mala poskytnúť len tým subjektom súkromnoprávnych vzťahov,\nktorým by mala premlčacia doba uplynúť počas vymedzených období (27.3.2020 až 30.4.2020, resp.\n19.1.2021 až 28.2.2021). Ak by teda subjektu súkromnoprávnych vzťahov mala uplynúť premlčacia\nlehota napr. 1.5.2020, t. j. hneď nasledujúci deň po rozhodnom období, potom by podľa záverov súdu\nprvej inštancie premlčacia doba mala naozaj uplynúť už dňa 1.5.2020. Ak by však mala takémuto\nsubjektu uplynúť premlčacia doba len o jeden deň skôr, t. j. dňa 30.4.2020, potom by už došlo k\nspočívaniu premlčacej doby a nárok by sa tak nepremlčal dňa 30.4.2020, ale až dňa 4.6.2020. Bol\nnázoru, že takýmto výkladom by došlo k rozsiahlej diskriminácii účastníkov súkromnoprávnych vzťahov,\nktorých by sa netýkala ochrana pred šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 oproti\ntým, ktorým by mala premlčacia doba uplynúť napr. dňa 30.4.2020 a u ktorých by došlo k spočívaniu\n(teda predĺženiu) premlčacej doby o príslušné kalendárne dni.\n20. Dôvodil, že s ohľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie odmietol aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020\nZ. z., pričom ak by ich súd prvej inštancie správne aplikoval, musel by s ohľadom na spočívanie\npremlčacej doby vo vymedzených obdobiach dospieť k záveru o včasnom podaní žaloby (pred uplynutím\npremlčacej doby), nakoľko premlčacia doba začala plynúť od 21.1.2020 a žaloba bola podaná na\nsúde dňa 13.2.2023, t. j. s prihliadnutím k dobe spočívania premlčacej doby by bola jednoznačne\npodaná včas, nakoľko aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia by premlčacia doba uplynula až dňa\n6.4.2023 (21.1.2023 + 76 dní). Dal do pozornosti, že prezentovaný právny názor žalobcu je v súlade s\naktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, keď poukázal na právne závery obsiahnuté v\nuznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/7/2023, zo dňa 2.10.2023, v uznesení Krajského\nsúdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsp/41/2022, zo dňa 29.9.2022, v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n10CoCsp/13/2023, zo dňa 16.8.2023 a v uznesení Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/28/2022,\nzo dňa 7.12.2022.\n21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n23. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 27. marca 2020, lehoty\nustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na\nsúde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto\nzákona do 30. apríla 2020 neplynú.\n24. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. v znení zákona č. 9/2021 Z. z. účinného od 19. januára\n2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo\nbránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa\núčinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.\n25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n26. V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia premlčania uplatneného nároku a to z dôvodu, že súd prvej inštancie neaplikoval\nustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. odvolací súd dáva do pozornosti, že z už ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2023, uznesenia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/155/2023 a\nsp. zn. 1Cdo/99/2022) vyplýva, že s poukazom na účel zákona č. 62/2020 Z. z. sa § 1 písm. a) týka\nvšetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, teda tak lehôt, ktoré začali\nplynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona (dňa 27.3.2020) a neuplynuli do 30.4.2020, ako aj lehôt,\n\nktoré začali plynúť pred 27.3.2020 a ich koniec pripadol na stanovené obdobie, ako aj tých, ktoré\nzačali plynúť počas stanoveného obdobia a ich koniec nastal až po apríli 2020, keď pri všetkých týchto\nprípadoch platí, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnené časové obdobie 27.3.2020 až 30.4.2020.\nTotožný prístup je potrebné primerane aplikovať aj na § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., čo znamená,\nže všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali okrem obdobia od\n27.3.2020 do 30.4.2020 aj v období od 19.1.2021 do 28.2.2021.\n27. Odvolací súd v zhode s argumentáciou žalobcu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie založil\nzamietnutie nároku žalobcu na premlčaní uplatneného nároku z dôvodu, že sa na tento nevzťahujú § 1\na § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., vec nesprávne právne posúdil. V konaní nebolo sporné, že veriteľ vyhlásil\ndlh za predčasne splatný právnym úkonom zo dňa 10.2.2020, pre nesplnenie splátky za mesiac október\n2019, splatnosť dlhu teda nastala prvý deň po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením\nsplátky za október 2019, t. j. po troch mesiacoch od 21.10.2019, čiže právo sa mohlo vykonať prvý raz\ndňa 21.1.2020. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 13.2.2023, za uplatnenia § 1 písm. a) a § 8\npísm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., t. j. pri zohľadnení spočívania premlčacej lehoty v období od 27.3.2020\ndo 30.4.2020 a od 19.1.2021 do 28.2.2021 (spolu 76 dní), žalobca uplatnil svoje právo pred uplynutím\ntrojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.\n28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR\nvyjadrenou v rozsudku zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol uverejnený v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2022, v sporoch s\nochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti a na absolútnu neplatnosť\npostúpenia musí prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti) (R 60/2018). Dôkazné bremeno\npreukázania splnenia podmienok podľa § 92\nods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že\nspotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.\n29. V zmysle vyššie uvedeného úlohou súdu prvej inštancie bolo napriek skutočnosti, že žalovaný\nnesporoval splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z., tieto preskúmať.\nV zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2022, sp. zn. 2Cdo/266/2020, v ktorom dovolací\nsúd v rámci riešenia dovolacej otázky „či výzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje\nvýzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8\nveta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v\nomeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy\no úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle §\n92 ods. 8 zákona o bankách.“ Na tomto právnom názore zotrval najvyšší súd aj v uznesení zo dňa\n27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020, v ktorom skonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. b) C. s. p. ohľadne tejto dovolacej otázky s poukazom na to, že už bola vyriešená v uznesení sp.\nzn. 2Cdo/266/2020.\n30. Na základe uvedeného žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný v\nprejednávanej veci nielen tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola pohľadávka splatná, že banka\ndlžníka písomne vyzvala na splnenie už zosplatneného dlhu a klient napriek tomu zostal v omeškaní so\nsplatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní, pričom nepreukázanie týchto skutočností má za\nnásledok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich\npráv výslovne nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. o nespornosti\nnepopretých skutkových tvrdení neuplatní a samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere nemôže\nviesť k aplikácii § 151 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený\nnárok.\n31. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými právnymi závermi\nnajvyšších súdnych autorít, keď konštatoval naplnenie podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 veta prvá\nzákona č. 483/2001 Z. z. bez skúmania, či bola zo strany banky zaslaná žalovanému osobitná výzva\nna zaplatenie už zosplatnenej pohľadávky a či žalovaný zostal v omeškaní so splatením uvedeného\nzáväzku aspoň 90 dní, pričom až posúdením naplnenia uvedených podmienok je možné posúdiť\npreukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní.\n\n32. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo\nvnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace\notázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám konania,\naby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p.\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n33. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; súd prvej inštancie spor opätovne\nprejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie (v súlade s príslušnými\nustanoveniami C. s. p. o dokazovaní), dôkazy zhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo; na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude\nvo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery\no skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.\ns. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné a aby bolo v plnej miere\nnaplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.\n34. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§\n262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "66Csp/10/2023", "guid": "5eeca7b3-697c-470a-8df6-dfa38f432e86:6e8c08a0-7b7e-4255-97d2-a49de206bd33", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23e6adf9-1904-428c-923a-080ac90bc0a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.51.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.51.2023.2"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "a0505955-ef6e-4215-a8b2-f96c08591d67:402c9484-5057-4887-9811-42a6d4d66eff", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/13/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/13/2023 z 16. 8. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-08-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a0505955-ef6e-4215-a8b2-f96c08591d67:402c9484-5057-4887-9811-42a6d4d66eff"}, {"guid": "678b182b-4d53-4410-8950-7ad336dee47d:719530c4-de5e-4b0b-85c3-3e13f3b43b5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/41/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/41/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/678b182b-4d53-4410-8950-7ad336dee47d:719530c4-de5e-4b0b-85c3-3e13f3b43b5a"}, {"guid": "a92cf95f-cc80-453b-8901-1a7a452d2ee6:37f71197-1e23-4b26-840e-8dd29f313380", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/22/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/22/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a92cf95f-cc80-453b-8901-1a7a452d2ee6:37f71197-1e23-4b26-840e-8dd29f313380"}, {"guid": "5eeca7b3-697c-470a-8df6-dfa38f432e86:6e8c08a0-7b7e-4255-97d2-a49de206bd33", "ecli": null, "spisova_znacka": "66Csp/10/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 66Csp/10/2023 z 28. 7. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5eeca7b3-697c-470a-8df6-dfa38f432e86:6e8c08a0-7b7e-4255-97d2-a49de206bd33"}], "citovane_v": []}